1

Číslo: 2/2010

(20-te v poradí)

Časopis kresťanskej mládeže Nepredajné

2

Drahí čitatelia,

viackrát som sa tu zmieňovala o tom, akú má modlitba úžasnú silu. Presviedčam sa o tom takmer denne. Naposledy ma však svojím príbehom dojala moja kamarátka žijúca v USA. Resp. nie svojím príbehom, ale príbehom spolužiaka jej manžela. Ne-chám rozprávať ju: „On a jeho žena nemôžu mať deti, tak už adoptovali dvoch chlapcov z Guatemaly, teraz majú 7 a 4 roky. A tak začali rozmýšľať, že by prijali ešte ďalšie dieťatko. Začali vybavovať potrebné forma-lity, papiere a začali sa modliť novénu Božieho milosrdenstva. Tu v Indiane sa tiež jedna rodina začala modliť novénu Božieho milosrdenstva. Dcéra rodiny bola znásil-nená, mala len 18 rokov a po znásilnení zistila, že ostala tehotná. Mala veľmi dobre zázemie, sama hlboko veriaca, ale tušila, že by sa nedokázala postarať o toto dieťa. Ro-dičia by sa o dieťa postarali, ale aj tak sa rozhodla pre adopciu. Jednoducho by nedo-kázala žiť v tom, že by musela pozerať tomuto dieťaťu do tváre a jej by to stále pripomínalo tento hrozný čin vykonaný na nej. Potrat odmietala, vedela, že aj tento život v nej je Božím darom, že ho len tak nemôže zničiť. Odhodlala sa na adopciu. Adopciu mimo štátu, kde žila.

V posledný deň novény, vo sviatok Božieho milosrdenstva, kamarátovi zvoní telefón - či by nemali záujem o adopciu die-ťaťa, že matka dieťaťa má záujem sa s nimi stretnúť. Na Deň matiek leteli za ňou, vý-borne si rozumeli, dievčina sa rozhodla, že jej dieťa je dar od Boha, ktorý bude patriť im. Tehotenstvo prebiehalo v poriadku, po-čas tohto obdobia tiež navzájom komuni-kovali. 10. augusta dostali avízo, že dieťa sa narodí 12. augusta po vyvolávačke. Hneď zbalili kufre a celá rodina sa presunula do Indiany. Tešili sa, ale zároveň sa aj obávali, či si to biomatka predsa ešte nerozmyslí. Malinká sa narodila v deň kamarátových narodenín. Ťažko skúšaná matka mala 24 hodín po pôrode podpísať papier, že sa die-

ťaťa vzdáva. Tých 24 hodín prežívala so svojou rodinou a s dieťatkom na izbe v ne-mocnici. Podpísala. Biomatka prežíva veľmi ťažké obdobie, preto prosím o modlitby za ňu a jej rodinu. Adoptívnej matke nabehla laktácia (začala ju stimulovať 6 týždňov pred pôrodom a pomocou suplementora s ťažkými začiatkami nabehla). Je to úžasné, že aj keď nikdy nemôže dieťa porodiť, môže aspoň pocítiť, aké je to dieťatko kojiť a pre-žívať s dcérkou veľmi intímne chvíle. Ako vďaku za maličkú, vymodlený Boží dar, dali jej jedno z mien Faustína, po svätej sestričke Faustíne, ktorá oboznámila Cirkev s novénou k Božiemu milosrdenstvu.“

Je to úžasné svedectvo o tom, ako aj zo zlého Boh dokáže urobiť dobré, ak s ním chceme spolupracovať. Len mu treba dôve-rovať a nevzdávať to, aj keď máme pocit, že svoj kríž neunesieme. Prajem vám, milí čitatelia, aby sa zlé veci vo vašom živote zmenili na dobré, nech vás sprevádza neko-nečné Božie milosrdenstvo. A spomeňte si, prosím, v modlitbách aj na to mladé dievča, ktoré nabralo odvahu donosiť dieťatko, hoci to nebolo po tom otrasnom zážitku ľahké a spomeňme si aj na tie ženy, ktoré sa dieťatka vzdali dobrovoľne, aj keď nebolo počaté za takých dramatických okolností. 2. novembra môžeme k modlitbe pripojiť aj zapálenú sviecu v okne, za všetky nena-rodené deti... Majka

Slovo na úvod .................................... 2 Príhovor duchovného otca ................ 3 Čvirikali vrabce ................................. 4 Modlitba pred jedlom ..........................6 Skúšaná dôverou až po krajnosť ........ 8 Krásy Oravy a južného Poľska .......... 9 Toto nevyhadzuj! ............................. 11 Kostolný ľud .................................... 12 Matka Tereza .................................... 14 Internet náš každodenný ................... 16 Chatrč ............................................... 18 Príbeh .............................................. 19 Kolobeh života ................................. 20

3

Milí čitatelia Ratolesti, drahí priatelia, milovaní farníci, keď sa na začiatku mesiaca september začal nový školský rok, skoro všetci žiaci a študenti, možno i učitelia hľadeli, ako sa pred nimi zavrela brána prázdnin. Súbežne s tým sa im zas otvorila brána školy. V tých dňoch pohľad mnohých bol zasnene upria-mený najmä na tie ubehnuté prázdninové dni. Ostali po nich už len spomienky, zážitky, nové poznané miesta, novoutvorené kamarátstva. Ak sa však začiatkom septembra po-hľady viac upriamovali spätne do minulosti - do prežitých letných dní, po niekoľkých pracovných školských dňoch a týždňoch sa pohľad už upriamuje nie na minulosť, lež na budúcnosť – na budúce vytúžené ďalšie prázdninové dni a týždne. Tak je to s ľudským životom. Z minulosti ostávajú spomienky a zážitky, ale život smeruje vždy vpred. A tak rozbiehajúci sa nový školský rok môže byť pre nás všetkých príležitosťou, k zamysleniu, že tak školáci ako i tí, ktorí už opustili školské lavice, jednoducho my všet-ci, rad radom chodíme stále ešte do školy. A to denne do školy života. Každý deň je pre nás vstupom a príležitosťou v tejto škole života sa priučiť niečomu novému, zažiť neopa-kovateľné chvíle. Avšak hoci by žiaci chodili do školy, ale chýbali by v nej učitelia, nenaučili by sa ničomu. Škola to nie je len budova, ale predovšetkým duch vzdelávania, ktorý sa prenáša a odovzdáva od jedného k druhým. Vzdelanie v staroveku veľakrát exis-tovalo aj bez školských budov, ale nikdy neboli a ani nebudú ozajstné školy bez tohto odovzdávajúceho vzdelania. To, čo robí školu školou sú poznatky, ktoré sa prenášajú éterom školského prostredia a pristávajú v mysli a mnohokrát i v srdci študentov. Bez učiteľa a vzdelania stráca škola zmysel svojho bytia a svojej existencie. Taká dôležitá a nepostrádateľná je prítomnosť učiteľov a ich vedomosti. Taktiež v každodennej škole života, ak chceme obstáť a nechceme kráčať mylnými životnými cestami, máme otvoriť srdce, myseľ i vnútro pre tie hodnoty, ktoré sa vznášajú a rezonujú v samotnom kresťanskom ovzduší. Sú to pravdy, ktoré nám ponúka Boh, a ktoré nám vrcholne zjavuje a prináša sám Ježiš. Veď on je jedinečným učiteľom ľudstva a ľudskosti. ‚Je vodcom ľudských štúdií a života. Je živou rečou, ktorá je poskytnutá ľuďom‘ (sv. Gregor Naziánsky). On nás učí, čím sme a ako sa máme mať navzájom radi. „Kristus tak v plnej miere odhaľuje človeka človeku a dáva mu najavo vznešenosť jeho povolania. Niet sa teda čo čudovať, že všetky pravdy v ňom nachádzajú svoj zdroj a dosahujú svoje vyvrcholenie“ (GS 22). Milí farníci a drahí priatelia, nech i tento nový školský rok je pre žiakov a študentov činorodým obohatením a pre učiteľov časom odovzdávania významných poznatkov. Súčasne využívam túto príležitosť, aby sme v modlitbe pamätali na pána riaditeľa našej ZŠ a vyprosovali mu skoré uzdravenie. A pre nás všetkých nech je to čas, kedy denno-denne vstupujeme do Ježišovej školy života. Obohaťme sa jeho krásou a hodnotami, ktoré nám nezištne a s láskou ponúka a šírme ich zároveň éterom nášho prostredia a života. Mons. doc. ThDr. Dušan Argaláš PhD., farár

JEŽIŠ – UČITEĽ ĽUDSTVA A ĽUDSKOSTI

4

Čvirikali vrabce... Návšteva premiéra V apríli navštívil našu dedinku bývalý slovenský premiér, aby slávnostne otvoril nové multifunkčné ihrisko. Aj napriek daždivému počasiu sa zišlo mnoho ľudí, ktorí boli radi, že videli premiéra na vlastné oči. Stavanie mája V peknom počasí a za spevu folklórneho súboru postavili chlapi v strede dediny tradičný máj. Vysoký a pekne vyzdobený sa stal na celý mesiac dominantou obce, ktorú bolo už z diaľky vidieť. Zahanbiť sa nenechali ani naši mladí, ktorí postavili viacero májov svojim vyvoleným. Deň matiek Druhá májová nedeľa patrila našim mamám a práve pre ne si pripravili deti bohatý kultúrny program. Žiaci od najmenších po najstarších sa snažili vydať zo seba maximum, čo publikum patrične ocenilo. Dúfame, že na ich skvelé výkony si rodičia spomenuli aj o pár

týždňov neskôr, keď sa nosili domov vysvedčenia ☺ Slávnosť prvého sv. pri-jímania V nedeľu, 9. mája sa v našej farnosti konala slávnosť prvého svä-tého prijímania. Pána Ježiša pod spôsobom chleba prvýkrát prijalo 10 detí - 4 dievčatá a 6 chlapcov.

Birmovka Len týždeň po prvom sv. prijímaní sa konala vo farnosti sviatosť birmovania. 34 adeptov po starostlivej príprave predstúpilo pred pána biskupa Mons. ThDr. Mariána Chovanca, nitrianskeho pomocného biskupa, aby z jeho rúk prijali sviatosť birmovania. Dúfajme, že teraz ako dospelí kresťania robia radosť nielen svojim rodičom a Bohu, ale aj animátorom, ktorí vkladali do nich veľké nádeje. Deň otcov Aby nebolo otcom ľúto, tak žiaci zo základnej školy si pripravili kultúrny program aj na deň otcov. Takto mali poistených oboch rodičov pre prípad zlého vysvedčenia...

Foto: M. Rampáček

Foto: M. Rampáček

5

Zlaté a strieborné svadby Aj tento rok si mnohé svadobné páry pripomenuli výročie svojho manželského sľubu. Či už 25. alebo 50. výročie. V každom prípade si zaslúžia naše uznanie a podporu do ďalšieho spoločného života. Miništrantská olympiáda V auguste sa uskutočnila tradičná miništrantská olympiáda šurianskeho dekanátu. Znovu v Lipovej, avšak tentokrát sa Lóťania spojili s chlapcami z Radavy, ktorých bolo málo, aby vytvorili vlastné družstvo. Naši miništranti nesklamali a obhájili tretie miesto spred roka. Avšak tajne všetci dúfame, že o rok svoje umiestnenie vylepšia. Miništrantský a spevácky výlet v Slovenskom raji

Miništranti a spevokol sa v júli vybrali na nezabudnuteľný výlet do Slovenského raja. Spolu 27 odvážlivcov, ochotných riskovať svoje zdravie ☺, bolo zvedavých na tento skvost slovenskej prírody. Ubytovali sme sa v Hrabušiciach v jednej farskej budove oproti kostolu. Keďže sme miništranti, tak bolo samozrejmé, že sme chodili vypomáhať miništrovať. Ale keďže sme lótski miništranti, tak na ranné omše nás to až tak neťahalo ☺. Tam sme radšej poslali dievčatá.

Ako sa časom ukázalo, najemotívnejším slovom výletu bolo slovo túra. U väčšiny vzbudzovala obrovské nadšenie, u zopár jedincov naopak priam až strach. Aj tí ho však prekonali, keď mohli obdivovať nádhernú prírodu. Najväčšími pomocníkmi počas každej túry boli paštétový chlieb a vtipy. Kým o chlieb sa starali najstarší miništranti (nie speváčky, ako by ste mnohí čakali ☺), vtipy počas túr zabezpečovali naši osvedčení zabávači (mená si necháme pre seba ako interné know-how). Absolvovali sme obrovské množstvo rebríkov a stúpačiek v roklinách ako Suchá Belá, Prielom Hornádu, Veľký Kyseľ alebo Obrovský vodopád. Odmenou na záver každej túry bola obľúbená zmrzlina (zmrzlinár mal vždy veľkú radosť, keď nás videl toľkých naraz prichádzať). No niektorým to nestačilo a museli sa ešte vykúpať v miestnom potoku, pričom podaktorí si tam nechtiac oprali svoje šaty.

Na farskom dvore sme mali obrovskú trávnatú plochu, tak by bolo hriechom nevyužiť ju. Futbal sme hrali dňom i nocou. Pridali sa i niektoré dievčatá, pričom často zahrali lepšie ako niektorí drevení chlapci. Žiaľ, futbal sa stal osudným pre nášho pána farára, ktorý nás prišiel pozrieť v polovici výletu. Ako správny športovec si hneď po príchode obul kopačky, avšak po chvíli sa zranil a musel ísť na pohotovosť. Zvyšok jeho „príbehu“ už poznáme všetci... Intenzívne sme však naňho mysleli, aby sa rýchlo uzdravil. Hlavne keď sme jedli obrovský červený melón, ktorý nám priniesol.

Popri športovaní sme sa venovali aj miništrantským otázkam, a to vo forme vedomostného kvízu, ktorí vyhrali, ako inak, tí lepší... Skvelým nápadom bolo vziať si so sebou aj dataprojektor a tak sme si vychutnali vyvrcholenie MS vo futbale na vlastnej veľkoplošnej obrazovke! Len škoda, že sme museli sedieť na zemi . Nezanedbali sme ani kultúrnu zložku výletu a preto viacerí, ktorí mali záujem, navštívili Spišský hrad alebo historické mesto Levoča, známe oltárom Majstra Pavla.

Keďže nik nehladoval a všetci (až na pána farára) sa vrátili celí a zdraví, môžeme výlet považovať za úspešný. A už teraz rozmýšľať, kam pôjdeme budúce leto... Michal Habrman

6

???

Modlitba pred jedlom alebo Grace before meals. To je názov hnutia, ktoré v USA založil otec Leo Patalinghug v roku 2003 a od-vtedy sa šíri do celého sveta vďaka internetu, knihám a televíznej šou s rovnomenným názvom. Vychádza z jednoduchej myšlienky – spoločná príprava jedla, modlitba pred jedlom a spoločné stolovanie upevňujú vzťahy. Možno teraz niekomu prišli na um relácie o varení, resp. relácie, kde sa okrem iného aj varí a hlavne naše súkromné televízie im dávajú v tomto čase významný priestor. Avšak hoci táto šou o varení vznikla v USA, radikálne sa líši od tých, ktoré bežia u nás. Nie je to len tým, že hlavným kuchárom a autorom myšlienky je mladý kňaz. V tejto šou totiž nejde o hľadanie chýb na tom druhom, ale práve naopak, o približovanie sa k druhému a vytváraní vzťahov založených na vzájomnej úcte a láske. Kto je za tým? Otec Leo bol za kňaza vysvätený v roku 1999. Vo svojej farnosti vo Westmin-steri v Marylande bol často pozývaný na večeru k svojim farníkom. Prekvapoval ich tým, že im pomáhal v kuchyni pri príprave a začal pre nich aj sám variť. Inšpirovalo ho to k napísaniu jeho prvej knihy: Grace Before Meals: Recipes for Family Life. (Modlitba pred jedlom: Recepty pre rodinný život.) Dnes má tento aktívny kňaz svoju vlastnú televíznu šou, v ktorej varí spolu so svojimi hosťami. Okrem toho riadi pastoračný a vzdelávací program pre budúcich kňazov. Je vzdelaný, rozhľadený, rád spieva a športuje, dokonca je držiteľom čierneho opasku v istom bojovom športe. Má rád deti a mládež a vďaka svojmu hnutiu pomáha spojiť mladistvých s ich rodičmi. Má veľa priaznivcov, hnutie organizuje aj prednášky pre manželov, rodiny, vystupujú na nich ľudia, ktorí už čosi prežili – nielen dobré, ale aj zlé a ťažké chvíle, a predsa sa s dôverou obracajú na Boha. Sú pre mnohých povzbudením, manželia, rodičia načerpajú nové sily, získavajú nové podnety na premýšľanie o výchove, o svojom vzťahu k Bohu a k blížnym. To, k čomu sa v Amerike už opätovne vracajú a nanovo objavujú, v našich končinách ešte, chvalabohu, stále pretrváva. Aspoň raz za týždeň (a v mnohých rodinách aj častejšie) sadá rodina spoločne za jeden stôl a okrem toho, že nasýtia svoje hladné žalúdky, uspokoja aj svoju duchovnú potrebu – byť pri tom, koho má-me radi, zdieľať s ním svoje zážitky, deliť sa s radosťou, bežnými starosťami, príp. so smútkom či neúspechom. Ak je atmosféra pokojná, uvoľnená, všetci prítomní si uvedomia dobrý pocit, ktorý v nich spoločná večera (alebo aj obed) zanechala.

V známej českej trilógii Slnce, seno... sa tiež množstvo debát odohráva pri jedle, či pri jeho príprave (poznáme tie nezabudnuteľné vety typu: „Králíka, každej

7

den máme králíka, ani Piňda to už nežere, viď Piňďo, že už taky nechceš králí-ka...“), avšak tento príklad by mal slúžiť ako odstrašujúci, jedlo sa často opakovalo a rozhovory vyzerali ako sopka pred výbuchom (ktorá občas aj vybuchla) ☺. Hovorí sa, že láska ide cez žalúdok, je v tomto výroku kus pravdy, otec Leo to vie, ale zároveň nezabúda na to, že lásku treba prejaviť v konkrétnej pomoci aj slovne. Spoločná rodinná príprava jedla nemá vyzerať tak, že jedna osoba varí a ostatní sa ponevierajú okolo a číhajú, čo sa dá kedy vziať do úst a zjesť, prípadne nahlas komentujú – to mäso krájaš veľmi nahrubo, viac to osoľ, toto tam nedávaj, túto zeleninu ja určite jesť nebudem a pod. Pri varení, pri ktorom všetci priložia ruku k dielu bez zbytočného frflania je veľký priestor na vzájomné rozhovory. Nemusia byť hneď dôverné, môžu byť o športe, o knihe, ktorú práve čítate, deťom sa určite zapáči práve vymyslená rozprávka... Ak si už nenájdete raz za týždeň miesto na spoločnú prípravu jedla, čo je pochopiteľné, hlavne, ak ste ako rodičia zamestnaní a deti školopovinné, určite si vyhraďte čas na spoločné stolovanie. Môže byť slávnostné, ak je to v nedeľu, ale tiež uvoľnené, dôležité je cítiť sa pri stole s prítomnými príjemne. V deťoch spoločné stolovanie zanecháva hlboké stopy, ak sa dokážete spolu zasmiať, posedieť si spolu aj po dojedení (sú rodiny, kde sa spratáva zo stola, aj keď posledný ešte žuje, čo nevyvoláva príliš dôvernú atmosféru, skôr naopak...) a spracovať príjemné (podčiarkujem – príjemné; starosti a problémy prídu na rad neskôr, aby nám jedlo neuviazlo v krku) zážitky z celého dňa, týždňa, bude to čas, na ktorý sa všetci budú tešiť a bude pre nich požehnaním.

Modlitba pred jedlom alebo Grace before meals – pre niekoho úplná samozrejmosť, pre iného štedrovečerná záležitosť. Vôbec nemusí byť dlhá, nemusí byť dokonca ani hovorená. Deti často uchváti aj spievaná verzia. U nás vedie: „Otče náš, všemohúci Pane, otvor nám svoje štedré dlane, /: zveme ťa ku našemu stolu, prisadni, budeme jesť spolu:/ “ Alebo „Za tento chlieb každodenný, tebe, Pane, ďakujeme, ale – ale –luja.“ Je ich oveľa viac, stačí trochu pátrať ☺. Vyskúšajte to, možno budete príjemne prekvapení.

V tomto článku nebolo cieľom poukázať na zásady zdravej výživy a to, čo máte servírovať. To musí zvážiť každý sám, čo jeho telu a jeho rodine prospeje a čo uškodí. Cieľom tohto článku je utvrdiť tých, pre ktorých nepriniesol nič nové, lebo to roky praktizujú, že robia dobre a určite to aj sami cítia. Pre tých, ktorým je spoločné stolovanie cudzie, mal priniesť iný pohľad na jedlo a jeho servírovanie, možno ich mal aj povzbudiť, aby si navrhnuté veci vyskúšali. Ak sú to ľudia, čo okrem čaju a párkov ešte neuvarili nič, tým lepšie, možno objavia v sebe skrytý talent, možno ocenia, že vymyslieť a uvariť dobré, chutné, zdravé jedlo stojí istú námahu a nezabudnú potom svojim polovičkám za tú službu lásky poďakovať a možno... Ktovie, čo všetko sa za to „možno“ ukryje. Prinesie však aj Božie požehnanie a to stojí za všetko! Dobrú chuť!

Majka

8

Vaše svedectvá

Skúšaná dôverou až po krajnosť Všetci dobre vieme, že bez Boha nič nezmôžeme. ,,Dôveruj celým svojim srdcom Pánovi a nespoliehaj sa na svoj um“ (Prís 3,5). Aj tomu všetci rozumieme, že to neznamená našu ľahostajnosť, či lenivosť v učení a zdokonaľovaní sa. Aj keď sa môj syn dobre učí, nespoliehala som sa iba na jeho um. Modlila som sa za neho pre jeho budúcnosť, pre jeho prijatie na ďalšie štúdium denne aspoň pol roka litánie k Duchu Svätému a prinášaním iných obiet. Prihlášky a skúšky prebehli a čakalo sa na odpovede zo stredných škôl. Nám prišla odpoveď: vyhovel podmienkam prijatia, ale pre nedostatok miesta nebol prijatý. Prijala som to so slovami: ,,No nemôže ísť vždy všetko hladko. Máme možnosť odvolania.“ Stalo sa . A znovu dlhé čakanie na odpoveď. Pán farár nám v jednej kázni spomenul Boha Otca, ako Otec nemá stanovený sviatok. Čítala som si knižočku – Boh Otec prehovoril k svojim deťom – posolstvá sestre Eugénii Elizabete Ravasiovej. Prehlbovala som si vzťah k Otcovi – k nebeskému Otcovi. V ten deň prišla odpoveď zo strednej školy. Neprijatý – toto rozhodnutie je konečné a nemožno sa proti nemu odvolať. Možno by si niektorí maloverní pomysleli: ,,Kde sú moje modlitby? Moje obety?“

Zimomriavky mi prebiehali po tvári pri čítaní – neprijatý. Konečný stav. Okamžite sa mi vynárali kresťanské texty piesní, ktoré ma sprevádzali počas ďalších dní. Jedna pieseň: ,,Ja ti dôverujem, môj Boh.“ Druhá pieseň: ,,Boh má v rukách páky.“ Predsa jeden kúsok papiera nemôže zničiť moju dôveru k Bohu. Táto veta ma upokojovala: ,,Kúsok papiera.“ Dostala som ešte väčšiu silu od nebeského Otca dôverovať mu. On je môj Otec, ja mu dôverujem. On chce byť s nami, on nás miluje, všetko chce s nami zdieľať, naše radosti, starosti, ale my mu musíme plne dôverovať. V knižočke Nebeský Otec sa prihovára svojim deťom nás povzbudzuje k hlbšiemu vzťahu k nemu. ,,Príďte ku mne!“ ,,Ako k tebe môžeme prísť?“ vysvetľuje: ,,Príďte cestou dôvery, nazvite ma Otcom.“ Moje dni boli sprevádzané neustálou modlitbou, dôverou, sprevádzané piesňami, napr. ,,Nie si sám, Boh ti nádej dá, nie si sám, čo hľadáš, On ti dá. Pozná tvoj plač, tvoje pády, to, čo prežívaš.“

Odkaz z Medžugoria znie: ,,Modlitba robí zázraky.“ Prosila som Pannu Máriu, aby mi to preukázala, aj keď nie som v Medžugorí, v Lurdoch, vo Fatime, či na iných pútnických miestach. Som len jednoduchá žena vo Veľkých Lovciach. Po pár dňoch si nás škola zavolala na zápis, že je syn prijatý. Pocítila som Otcove volanie: ,,Hovor o mne, napíš o mne.“ A v duši mi zaznievajú ďalšie texty piesní, ktoré ma sprevádzajú. Napr. tieto zhudobnené Otcove slová: ,,Len ruku mi daj a v boji a v búrke vieru maj, potom získaš stokrát viac a nestratíš. Dieťa rád ťa mám a iba ja sám, vyvediem ťa z rán a dám ti krásu dní. Keď žiješ jednu z tých najťažších chvíľ, keď cítiš dno a viac stáť nemáš síl, vtedy pamätaj, že som tvoj Boh a Pán a ja sa postarám...“ Starostlivá maminka

Prinášame vám svedectvo čitateľky, ktorá by sa s vami rada podelila o svoj zážitok.

Dúfame, že vám poslúži ako duchovné povzbudenie. Uverejňujeme ho v plnom znení

a tešíme sa aj na ďalšie vaše príspevky:

9

Na potulkách

Krásy Oravy a južného Poľska

Posledný májový víkend sme sa spolu s kolegami zo školy a kolegami z maďarskej partnerskej školy vybrali na 3-dňový zájazd na Oravu, do Krakova a do Zakopaného. Takéto výlety sa u nás konajú každoročne a vždy je to zážitok. Vyrazili sme v sobotu o ôsmej, teda chceli sme vyraziť, ale ... naši maďarskí kolegovia prišli s malým omeškaním..... asi dvoch hodín. Potom sme sa vydali na cestu. Našou prvou zastávkou bola Banská Bystrica, kde sme sa zdržali len na obed a pozreli si aspoň centrum tohto mesta. Až po odchode z Banskej Bystrice začínal náš skutočný výlet, pretože sme smerovali na Oravský hrad. Cestou sme mohli obdivovať krásnu slovenskú prírodu

a dokonca sme si aspoň z diaľky mohli pozrieť zrúcaninu Likavského hradu. Hneď mi prišla na um báseň, ktorú sme sa museli učiť na hodine literatúry: „Z Likavy zo zámku junák väzeň hľadí....“ Oravský hrad sa pred nami zjavil z čista - jasna. Len čo sme obišli jeden kopec, zjavil sa pred nami v celej svojej kráse, akoby chránil dedinku pod ním. Prehliadka hradu

bola tiež zaujímavá. Skonštatovala som, že slúžkou na tomto hrade by som asi nechcela byť. Hrad sa rozkladá asi na štyroch úrov-niach a ku každej takejto úrovni vedú strmé schody a niektoré dokonca lemujú skalu, na ktorej je hrad postavený. Po prehliadke hradu sme svoju cestu nasmerovali do dedinky Zuberec, kde sme nocovali. Budíček na druhý deň bol skoro ráno a už o siedmej sme sedeli v autobuse a vydali sa na cestu do Krakova. V Krakove nás hneď po vystúpení z autobusu privítal hrad Wawel. To bola aj naša prvá zastávka

10

a pozreli sme si tu celý areál a kto mal záujem, mohol sa pozrieť do kráľovských komnát, klenotnice, zbrojnice, či do hrobky, ktorá sa nachádzala pod hradným kostolom. Potom sme sa krakovskými uličkami vybrali do centra mesta. Každú uličku lemovali pekné historické budovy a samozrejme nechýbali ani kostoly, či už románske, gotické, či renesančné. Postupne sa pred nami otvoril veľký otvorený priestor a ocitli sme sa na hlavnom námestí. Dominantou tohto námestia je okrem radničnej veže jednoznačne mariánsky kostol.

Pri odchode z Krakova sme síce zmokli, ale vôbec nám to nevadilo, preto-že sme odchádzali plní pozitívnych doj-mov z nášho výletu. Na prehliadku Kra-kova však nestačí iba jeden deň, tak ak budem mať tú možnosť, určite sa tam ešte raz vrátim. Poslednou našou zastávkou bolo mestečko Zakopané. Nachádza sa na úpätí Tatier, samozrejme, z poľskej stra-ny. Všetky dediny na juhu Poľska sa pý-šia svojou typickou architektúrou a Za-kopané nie je výnimkou. Vítajú vás dre-vené domčeky, drevený kostolík s cin-torínom a zaujímavými náhrobnými ka-meňmi. Na Zakopané sa môžete pozrieť aj z výšky. Na kopec Gubalowka vedie

lanovka a tí odvážnejší môžu ísť aj pešo. No a v neposlednom rade je tu trhovisko, kde si môžete kúpiť suveníry, ale aj oblečenie, kožuchy, či syry. Po návšteve Zakopaného nasledovala dlhá cesta domov. Nikomu z nás sa nechcelo veľmi vracať do pracovného režimu, ale nemali sme veľmi na výber. Tento výlet stál určite za to, videli sme veľa pekných vecí a obohatili sme sa o množstvo nových zážitkov. Miša

Viete, že...? Najkrajšia svätyňa Poľska, Mariacka Bazilika, bola postavená na konci 13. storočia na mieste skoršieho románskeho kostola. Bazilika sa pýši dvoma vežami. Vyššia gotická veža siaha do výšky 81 metrov a pozlátenú „kráľovskú“ korunu dostala až roku 1478. Každú hodinu sa z tejto veže ozýva slávny krakovský „hejnał“. Hrá začiatok poľskej hymny až po moment, v ktorom podľa legendy Turci pri nájazde na Krakov roku 1421 zostrelili vtedajšieho trubača. V súčasnosti sa repertoár hejnała rozšíril o obľúbenú pieseň Jána Pavla II., ktorá bude každý rok znieť v deň jeho úmrtia a pohrebu.

Čítajte viac: http://cestovanie.sme.sk/c/2270485/krakov.html#ixzz0zjMz3Iwp

11

Fejtón

„Toto nevyhadzuj!“ Priznajme si to, väčšina z nás má až chorobný vzťah k pozemským veciam. Prejavuje sa to tým, že keď sa konečne odhodláte ísť upratať skriňu či povalu a vyhodiť nepotrebné veci, zistíte, že nemáte čo vyhodiť, lebo každú vec vrátite na miesto s komentárom: „A čo keď sa mi to ešte niekedy zíde?“ Lenže to niekedy je nikdy, pretože ako to tam vrátite, tak to tam bude ešte pár rokov, zabudnuté a nepoužívané. Aby upratovanie malo nejaký efekt, mali by sme ísť upratovať tie veci, ku ktorým nemáme „vzťah“, nie sú naše a zistili sme, že ten, ktorému patria, ich už dosť dlhú dobu nepoužíva. Tak som sa aj ja rozhodla robiť poriadok v komore. Keď rodičia neboli doma. Máme tam totiž hŕbu topánok, botasiek a čižiem, ktoré nenosíme, ale akože by sme ich nosiť mohli. Citujem: „Nevyhadzuj tie botasky, veď do záhrady budú dobré.“ Možno budú, ale ja v nich už nemienim chodiť. A tak v štýle hesla - čo oči nevidia, srdce nebolí, som sa rozhodla všetky nepotrebné a roky nenosené topánky vyhodiť. Už som mala plné dve tašky, keď práve prišiel ocino a našiel na vrchu svoje topánky. Zdôrazňujem, najmenej rok nenosené. Po menšej výmene názorov si ich napokon so slovami: „Veď sú opravené a skoro ako nové a ty ich chceš len tak vyhodiť,“ odniesol do botníka, že on ich bude nosiť. Aby mi dokázal, AKÉ dobré topánky som chcela vyhodiť, hneď na druhý deň si ich obul a išiel do obchodu. Keď vystúpil z auta a mieril do obchodu, zistil, že kríva. Z tých jeho „ako nových“ topánok mu odpadol opätok. Keďže nakupovať sa dá aj bez jedného opätku, nevrátil sa, ale šiel ďalej. Cestou z obchodu zase zistil, že už nekríva. Čo sa stalo? No zázrak nie, to mu len odpadol aj ten druhý opätok. „Nevadí,“ pomyslel si, „budem mať topánky bez opätku, veď načo sú chlapovi opätky.“ Spokojne si nasadol do auta a zamieril domov. Doma pri vystupovaní mu začalo akosi fúkať na nohu. Pozrie sa na topánky a čo nevidí? Z jednej mu odpadol celý spodok, takže do vnútra prišiel skackajúc na jednej nohe, keď si nechcel zašpiniť ponožku. Viete si predstaviť, aký smiech sa v dome spustil. Potvrdilo sa príslovie: kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie. A ja s pocitom víťazstva som sa pustila do ďalšieho veľkého upratovania, pri ktorom ma už nikto nezastavil so slovami: „Toto nevyhadzuj, to sa ešte môže zísť.“ Janka

"Prečo si v poslednej dobe nič nena-písal?" pýta sa pán Weber, obávaný kritik, svojho priateľa, staršieho autora. "Bohužiaľ mi nič dobrého nenapadlo" odpovedá. "Ale veď to ťa v minulosti od písania neodradilo."

Riaditeľ školy zavesil pred školou tabuľu s nápisom: "Vodiči! Nezrazte naše deti!" Onedlho k nápisu pribudlo toto: "Počkajte, kým prídu učitelia."

12

Názory a komentáre

Kostolný ľud 1. CHODIČI (od slova chodiť) Je to dosť početná skupina návštevníkov kostola, ktorí pravidelne každú nedeľu vstupujú do priestorov chrámu. Väčšinou tam už majú svoje obľúbené miesto a sú nespokojní, ak im to miesto niekto obsadí. Či už v lavici, alebo pri vchode do kostola. Pre mnohých z nich totiž platí, že čím ďalej od oltára, tým lepšie. Pokiaľ je vchod do kostola priamo oproti hlavnému oltáru, zostávajú stáť často priamo na prahu. Keď sa ich tam ocitne aspoň päť, zablokujú vchod, čo zvonka budí dojem, že kostol je nabitý do posledného miesta a ďalší sa tam už nevojdú. Pritom je kostol ešte plný voľných miest. Chodiči sú tí, ktorí síce chodia do kostola, ale iba na svoje miesto, nanajvýš hneď vedľa. Bližšie k oltáru im to akosi nejde... Chodia tak roky, možno desiatky rokov, mnohí prakticky ani nepristupujú k sviatostiam. Nie že by nemohli, alebo že by im v tom bránila cirkevnoprávna prekážka. Jednoducho neprijímajú nič viac, než to miesto v kostole! Im to stačí... Zato títo ľudia si vždy chodia po popol. Je zaujímavé porovnať, koľko ľudí ide v nedeľu po Popolcovej strede na sväté prijímanie a koľkí si idú po popol (po ten idú takmer všetci). Je to možné vysvetliť tým, že prijatie Eucharistie, na rozdiel od prijatia popola, je spojené so sviatosťou zmierenia a s určitou úrovňou duchovného života. Je však zaujímavé, koľkokrát i ten, kto si ide len raz za rok iba po popol, má dojem, že žije bohatým duchovným životom... Keď kňaz vysloví na konci bohoslužby nimi dlho očakávanú vetu: "Iďte v mene Božom", s radosťou a s úľavou odpovedia: "Bohu vďaka". Sú z kostola vonku prví a majú zasa týždeň pokoj. To, čo sa robí vo farnosti, ich akosi nezaujíma... 2. PLNIČI (od slova plniť si povinnosť) Plnenie povinností nastáva tam, kde chýba láska. Ak rodičia nemajú dostatočne radi svoje deti a nevenujú im patričnú pozornosť, musí tu nastúpiť zákon, ktorý deti chráni a im určuje rodičovské povinnosti. Keď chradne láska medzi manželmi, začínajú sa odvolávať na plnenie si manželských povinností. Keď už vyhorel vzťah medzi kresťanom a Ježišom, nastupuje plnenie si náboženských povinností. Predvojnový katechizmus doslova uvádzal: "Je povinnosťou katolíckeho kresťana raz do roka sa vyspovedať a Najsvätejšiu Sviatosť prijať - najlepšie v čase veľkonočnom." Plniči sa od chodičov líšia i tým, že raz do roka si túto "povinnosť" splnia... 3. ROČIACI (od slov jedenkrát do roka) Dav ročiakov smeruje do najbližšieho kostola najmä na vianočnú polnočnú svätú omšu - aby si ju doprial ako tradičný sentimentálny bonbónik na oslavu „bruchaplných“ sviatkov slnovratu. Ďalší dôvod na to, aby sa mohli po celý rok oháňať svojím kresťanstvom - veď boli dokonca na polnočnej a na vyzvanie dokážu zaspievať Narodil sa Kristus Pán.

Autorom nasledovného článku je Max Kašparů, český psychiater, teológ, spisovateľ, ale hlavne vynikajúci kazateľ. Ide o veľmi známu a pre-dovšetkým medzi mla-dou generáciou populár-nu úvahu, v ktorej rozde-ľuje ľud z našich kosto-lov do siedmich skupín. Veríme, že napriek hu-mornému ladeniu nájdete pri čítaní nasledujúcich riadkov aj priestor na vlastné zamyslenie.

13

4. CHÓRISTI (od slova chór) Skupinka kostolného ľudu, ktorému už dávno nestačí oná prízemná viera v lodi kostola, a preto vystupujú nedeľu čo nedeľu bližšie k nebesiam. Chóristi, mnohokrát opretí o zábradlie, pozorujú z vtáčej perspektívy zasadací poriadok sediacich dole. Zo slova Božieho si toho veľa nezapamätajú, ale zato presne vedia, kto v nedeľu v kostole chýbal. Od chodičov sa líšia najmä tým, že bohoslužbu trávia zásadne vo vyššej nadmorskej výške. Istý kostolník sa pokúsil pred svätou omšou chór uzavrieť a veril, že keď sa chóristi nedostanú na chór, zaujmú miesta v lodi kostola. Mýlil sa. Tí praví chóristi odišli... 5. KOLESÁRI (od slova koleso) Je to skupina "tiežveriacich", ktorí prakticky vôbec do kostola nechodia. Kontakt s Cirkvou majú iba dvakrát v živote a raz po smrti. A to vždy na kolesách. V prvom prípade ich ktosi privezie na krst na kolesách kočíka. Potom ich v kostole už dlho nikto nevidí. Druhá cesta do kostola je opäť na kolesách (osobného automobilu) - tentoraz na svadobný obrad. Nakoniec ich čaká ešte cesta tretia - posledná - na kolesách pohrebného voza. Kolesári a členovia ich rodiny trpia nevyvrátiteľným bludom, že sú dokonalými veriacimi. Istá žena z tejto skupiny napríklad nedávno povedala: "My sme hlboko veriaca rodina. Vlani sme nášho dedka pochovávali i s pánom farárom." Či ukladali do hrobu oboch, to už táto zbožná duša neupresnila... 6. OBČASNÍCI (od slova občas) Sú to väčšinou nepraktizujúci veriaci a ľudia, ktorí do kostola nechodia zo zásady, sú však ochotní toto pravidlo za určitých podmienok občas porušiť (aj odtiaľ ich názov). Napríklad, keď je vonku veľká búrka, prietrž mračien a blízky kostol je práve otvorený... alebo keď ich náhodou požiadajú kolesári o to, aby boli krstnými rodičmi ich detí. Potom sa pred kňazom zriekajú všetkého, čoho sa zrieknuť majú a sľubujú, čo sa sľúbiť má. Dokonca sa vyznajú i z viery ku všetkému, v čo sa v kostole veriť má... Občas vedia, ako sa zachovať. To by však v takomto prípade mal vedieť aj kňaz... 7. ŽIVÍ VO VIERE Zostávajúca skupina tých, ktorí naozaj a poctivo idú za Ježišom i napriek všetkým zlyhaniam na nastúpenej ceste. Hľadajú Božiu vôľu a veria nielen v Boha, ale tiež Bohu. Túžia vedieť o svojej viere viac, rásť v nej a zostať jej verní za všetkých okolností. Milujú Cirkev i so všetkými jej problémami, trpia a radujú sa s Cirkvou. Napriek tomu, že toto všetko je také veľmi ťažké, veria! A v tejto viere a vo vedomí spoločenstva s Bohom je ich sila i radosť... Max Kašparů (skrátené, upravené)

Chrám je miesto, kde sa spája nebo so zemou...

14

Svätci

Matka Tereza – obetavá práca pre iných Hoci Matka Tereza veľmi rada učila, po skončení 2. svetovej vojny cítila, že ju potrebujú aj iní. Chcela pomáhať tým najchudobnejším, a preto požiadala o založenie vlastnej kongregácie Misionárok Lásky. Spočiatku sa o chudobných starala sama, až neskôr sa k nej začali pridávať ďalšie ženy, ktoré chceli takisto pomáhať ľuďom. Na uliciach Kalkaty bolo však aj množstvo takých ľudí, ktorí zomierali. Pre týchto našla Matka Tereza priestory, kde mohli stráviť

posledné chvíle života obklopení príveti-vými tvárami. Tento dom nazvala Nirmal Hridaj – Dom čistého srdca. Sestry sem pri-vážali ľudí, ktorí nemali nikoho a v tej naj-väčšej biede zomierali na uliciach. Tento dom im dával pocit, že sa aspoň pred smr-ťou stávali ľuďmi, o ktorých majú iní záu-jem, sestry sa o nich láskavo starali. Medzi chorými neboli iba starí ľudia. Boli to ľudia rôznych vekových kategórií. Boli dohryzení od potkanov, trpeli rôznymi črevnými cho-

robami, po celom tele mali množstvo páchnucich vredov, malomocní, ľudia trpiaci na tý-fus, žltačku, či choleru. Tieto domy pre zomierajúcich vznikli postupne po celom svete. Potom, ako sa kongregácia Misionárok Lásky rozrástla, upriamila Matka Tereza svoju pozornosť na deti. V uliciach Kalkaty ich bolo neúrekom. Boli to deti, ktoré z rôznych príčin prišli o rodičov a nemal sa kto o ne postarať. Túlali sa po uliciach, nakazili sa rôznymi chorobami a mnoho z nich potom na uliciach aj zomrelo. Matka Tereza pre tieto deti založila Shishu Bhavan – Dom opusteného dieťaťa. V deťoch Matka Tereza videla nádej a budúcnosť. Bolo jedno, či sa narodili v bohatej rodine, alebo v tej najväčšej chudobe, či sa o ne rodičia starali, alebo ich pohodili niekde do kanála, či na smetisko, lebo sa o ne nedokázali postarať. Matka Tereza sa so sestrami o tieto deti s láskou starala a snažila sa, aby im nič nechýbalo. V Dome opusteného dieťaťa založila aj školu, kde sa deti vzdelávali a urobila tam aj napríklad oddelenie, kde ženy mohli prísť porodiť a nechať dieťa v starostlivosti misionárok. Mnohým deťom našla domov v rodinách. Postupne prichádzali za Matkou Terezou manželia z celého sveta len preto, aby si adoptovali jedno z týchto detí. V Kalkate založila Matka Tereza ešte jeden dom. Tento dom nazvala Gandhiji Prem Nivas – Gándhího prístav nádeje. Ďalšou veľkou skupinou v Indii, ktorá potre-bovala pomoc, boli malomocní. Boli to ľudia, ktorých sa stránili aj vlastné rodiny a žili

15

na okraji mesta, kde boli odkázaní na to, či sa nad nimi niekto zľutuje a dá im najesť. V Indii brali malomocenstvo ako trest za niečo, čo ľudia vykonali v predchádzajúcom živote. Prem Nivas stojí na pozemku mimo centra Kalkaty a ide o sebestačnú inštitúciu. Chovajú tu dobytok, kozy a pe-stujú zemiaky, šaláty, venujú sa drobným remeselníckym prácam. Toto všetko vykonávajú ľudia, ktorí majú lepru a ich choroba im ešte dovoľuje niektoré práce vykonávať. Jednotlivé domy sa rozrastali a vyšli aj za hranice Kalkaty a dokonca aj Indie. Misionárky Lásky sa usadili aj na Slovensku. Sídlia v Žiline, kde majú svoj dom a nazvali ho Nazaret. Tento dom je určený hlavne pre matky s deťmi, ktoré nemajú kde bývať.

V tomto článku som spomenula iba zlomok toho, čo Matka Tereza počas svojho života dokázala. Miša

Zdroj: Ľubica Slivoňová – Prínos Matky Terezy do sociálnej práce. Diplomová práca, 2009

Oznam

Pri príležitosti jubilejných osláv 200 rokov od založenia farnosti Veľké Lovce a 100 rokov od posvätenia kostola vyjde Pamätnica, v ktorej sa autori pokúsili stručne zhrnúť históriu našej farnosti. Pamätnica je doplnená fotografiami z rôznych udalostí. Zároveň vás pozývame na oslavy spojené s touto významnou udalosťou: ---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

NEDEĽA 3. OKTÓBRA 2010 14.00 HOD. – ADORÁCIA PRED VYLOŽENOU SVIATOSŤOU OLTÁRNOU Modlitbová a prosebná adorácia za našu farnosť

ŠTVRTOK 7. OKTÓBRA 2010 9.00 HOD. – REKOLEKČNÁ SVÄTÁ OMŠA KŇAZOV ŠURIANSKEHO DEKANÁTU 18.00 HOD. – KULTÚRNO-HUDOBNÁ PAMÄTNICA Prezentácia novej publikácie o histórii a živote farnosti Veľké Lovce v Kultúrnom dome

PIATOK 8. OKTÓBRA 2010 18.00 HOD. – VOTÍVNA SV. OMŠA O NAJSVÄTEJŠOM SRDCI JEŽIŠOVOM 20.00 HOD. – FARSKÝ BÁL Z príležitosti osláv jubileí hudobno-tanečná zábava v Kultúrnom dome

SOBOTA 9. OKTÓBRA 2010 - STÉ VÝROČIE POSVIACKY KOSTOLA 16.30 HOD. – UMELECKÝ KONCERT PRED SV. OMŠOU V KOSTOLE Spevokol sv. Kataríny Alexandrijskej z Kysaku pod vedením Mgr. Tatiany Porubčanovej 17.00 HOD. – SLÁVNOSTNÁ SVÄTÁ OMŠA Z VÝROČIA POSVÄTENIA CHRÁMU

NEDEĽA 10. OKTÓBRA 2010 – HODOVÁ NEDEĽA 8.00 HOD. – ĎAKOVNÁ SVÄTÁ OMŠA 10.00 HOD. – HODOVÁ SLÁVNOSTNÁ SVÄTÁ OMŠA

16

Aktuálne

Internet náš každodenný...

Dajme si ruku na srdce a priznajme si, že internet sa pomaly, ale isto, stáva najvýznamnejším zdrojom informácií. Predstihuje knihy alebo noviny, dokonca i televíziu. U mladej generácie určite. Preto by som vám chcel predstaviť pár webových stránok, kde nájdete užitočné informácie pre váš život a duchovný rast: www.svatepismo.sk Tu nájdete celé Sväté písmo spolu s rôznymi užitočnými aplikáciami, ako napríklad vyhľadávanie podľa hesla alebo podľa súradníc. Napríklad, ak zadáte slovo „láska“, systém vám vygeneruje 127 veršov, kde sa toto slovo v Biblii nachádza. Ak hľadáte nejaké slovné spojenie, napr. „Ježiš miluje“, stačí zadať Ježiš+miluje a nájdete 6 rôznych odkazov, ktoré potom môžete študovať. Ďalšou užitočnou aplikáciou je Plán liturgického čítania, kde každý deň nájdete čítania, ktoré si môžete vypočuť v katolíckych kostoloch na Slovensku. Využiť to môžu napríklad ľudia, ktorí kvôli práci nemohli navštíviť svätú omšu, ale túžia vypočuť si Božie slovo na daný deň. V neposlednom rade ponúka stránka Plán čítania Biblie, kde môžete pri poctivom prístupe prečítať celú Bibliu za 365 dní.

www.redemptoristi.sk Ide o stránku, kde nájdete stovky, možno tisíce článkov, ktoré obohatia váš duchovný ži-vot, alebo v nich nájdete odpovede na svoje otázky. Počnúc osobnými svedectvami, cez modlit-by, úvahy až po duchovnú poéziu. Stačí si vybrať tému, ktorá vás zaujíma a pustiť sa do čítania. Jeden z top článkov je i Kostolný ľud, ktorý si môžete prečítať aj v tomto čísle nášho časopisu. Na stránke je tiež diskusia, kde môžete klásť otázky a na vaše problémy vám odpovedajú kresťansky založení ľudia, dokonca aj kňazi a tak môžete dúfať, že tu nestretnete diskutérov, ktorých rady vám viac uškodia ako pomôžu.

www.modlitba.sk Táto stránka ponúka nielen množstvo modlitieb na hocakú príležitosť, ale aj úvahy a kázne na každý deň. Môžete tak rozjímať o Božom slove, aj keď kvôli práci alebo škole nestíhate návštevu svätej omše. Stránka sa venuje tiež množstvu iných tém, napríklad filmom, hudbe, ale aj okultizmu alebo svedectvám o uzdravení a obrátení. Nájdete tu navyše pripravené celé pobožnosti, ako napr.

adorácie, krížové cesty alebo dokonca jasličkové pobožnosti. To môže poslúžiť ako užitočná pomôcka laikom, ktorí pripravujú tieto pobožnosti vo farnosti.

www.kumran.sk ; www.christbook.sk ; www.donbosco.sk V týchto internetových kníhkupectvách nájdete množstvo inšpiratívnej kresťanskej literatúry, ktorá sa môže rátať na tisíce. Takže každý si nájde to svoje. Navyše, okrem kníh si môžete kúpiť aj DVD-čka, tričká, hry alebo dokonca aj liturgické víno ☺. Z po-hodlia domu si ich objednáte a do niekoľkých dní ich máte doma.

17

www.velkelovce.fara.sk Stránka našej farnosti obsahuje nielen farské oznamy a rozpis bohoslužieb, ale omnoho viac. Za zmienku stojí napríklad galéria fotiek z akcií vo farnosti, rôzne aktuálnosti, informácie, história farnosti alebo aj všetky vydania nášho časopisu Ratolesť.

www.tkkbs.sk Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska prináša dennodenne správy o dianí v Cirkvi na Slovensku a rovnako aj vo svete. Kto má teda záujem o kvalitné a neskreslené informácie, nech si prečíta novinky radšej na tejto stránke ako v bulvárnych novinách. Na stránke môžete taktiež sledovať naživo vysielanie televízie Lux alebo vysielanie Rádia Vatikán.

www.katnoviny.sk Katolícke noviny pôsobia na Slovensku už vyše 160 rokov a prinášajú dôležité spravodajstvo zo Slovenska i zo sveta. Posledné roky aj na internete. Tým sa otvorili oveľa väčšiemu množstvu čitateľov, teda hlavne mladým alebo Slovákom žijúcim v zahraničí. Ak si chce teraz niekto zalistovať v novinách, nemusí sa ich vôbec fyzicky dotknúť.

www.rozmer.sk Stránka sa venuje témam ako sekty, okultizmus a ezoterika. Pomáha kresťanom orientovať sa v týchto otázkach a tak sa úspešne vyhýbať ich nástrahám.

www.miriam.sk alebo www.ziwhat.sk Ide o stránky, ktoré sú podobne ako v prípade katolíckych novín odvodené od časopisov. Miriam.sk je

odvodené od časopisu pre ženy Miriam, ziwhat.sk je odvodené od časopisu pre mladých Aha!. Tieto časopisy (a aj ich internetové verzie) v mnohom predčia obdobné časopisy, ktoré sú bulvárne a veľmi povrchné. Napríklad namiesto „zaručených“ rád ako dostať chlapa do postele sa môžete dočítať o skutočných vzťahoch medzi mužom a ženou.

www.postoy.sk Ide o najznámejšiu kresťanskú blogerskú stránku na Slovensku (blog je priestor, kde môže aj nenovinár uverejňovať na internete svoje vlastné články, pričom ostatní čitatelia tieto články môžu komentovať alebo hodnotiť). Dočítate sa v nej nielen o náboženstve, ale aj o kultúre, spoločnosti, ekonomike i politike. Autori sa snažia nazerať na tieto oblasti z kresťanského pohľadu, ale zároveň aj vyvolať diskusiu. Preto nie je núdza o prekvapivé a často i šokujúce názory.

Michal Habrman

18

Recenzia

Chatrč Chatrč je kniha, o ktorej sa v súčasnosti veľa hovorí. Mnohých si získala a priniesla im nový pohľad na život i Boha. Nájde sa však aj veľa kritikov, ktorý ju považujú len za nevydarenú a zavádzajúcu fikciu, ktorá vraj negatív-ne ovplyvňuje myslenie človeka. Ako však najlepšie posú-diť kvalitu danej knihy? Na to je asi len jedna odpoveď, a to prečítať si ju. Po jej otvorení sa čitateľ stretá s príbehom rodiny Mackenzie Allen Phillipsa. Mack utiekol v detstve od otca násilníka, ktorý bil syna aj manželku. Postupne sa tvrdou prácou vypracoval a stal sa z neho dobrý manžel, milujúci a šťastný otec troch detí. Príbeh hovorí o tejto rodinnej idylke, ktorú však naruší čosi, čo do Mackovho života pri-nesie „Veľký smútok“. Pod jeho vplyvom sa začína Mac-kov život uberať do pesimizmu a rodinný pokoj je nená-vratne narušený. Tu sa vynára otázka pre veriaceho Macka: Prečo Boh dopustí utrpenie na nevinných a prečo mu neza-bráni? Po dlhšom čase Mack dostane list, v ktorom sa píše, aby v istý víkend navštívil opustenú chatrč v horách, tam sa dozvie príčinu svojho smútku. Čo však Macka na tomto liste zaráža je to, že sa má vrátiť do chatrče, ktorá je príčinou jeho „Veľ-kého smútku“, a tiež to, že odosielateľ listu sa podpísal ako Tato. Po dlhom vnútornom boji sa predsa len rozhodne do chatrče ísť. Opis toho, čo sa deje v Chatrči, je však ako z fantastického filmu či rozprávky. Prvé momenty môžu niektorých čitateľov odradiť od dočítania, nakoľko celý ďalší dej sa deje mimo ľudskými zmyslami chápanej reality a s použitím rôznych fanta-zijných vyobrazení. Avšak práve táto časť príbehu nesie v sebe najhlbšie posolstvo a podstatu úspechu celej knihy. V chatrči sa Mack stretá s tajomnou osobou - černoškou menom Tato a s ďalšími dvoma postavami, cez ktoré Paul Young búra tradičné a skostnatené predstavy o Bohu. Mack sa skrze tieto tri osoby dostáva do rozhovoru a otvorenej konfrontácie s Bohom a rieši príčinu vlastného smútku, konfrontuje sa so zmyslom a pôvodom ľudského a vlastného utrpenia, je postavený do role súdeného i sudcu.

Niekedy sa môže zdať, že niektoré časti hovoriace o Bohu, či cirkevnej hierarchii sa javia ako rúhajúce, alebo protirečiace tomu, ako ich chápeme či poznáme my katolíci. Treba si uvedomiť, že autor je z protestantského prostredia a čosi typické pre americko - protestantské chápanie kresťanstva pretavuje aj do svojho diela. Táto kniha nepredkladá nové učenie o Bohu, ktorému máme veriť, lež zhŕňa dávno známe pravdy kresťanskej viery a podáva ich novým spôsobom oveľa bližším chápaniu dnešného človeka. Otvára nový pohľad, trochu provokatívny a iný, a práve tá „inakosť“ môže človeka nadchnúť, aj pobúriť. Verím, že pri zdravom uvážení kniha pomôže čitateľovi na jeho osobnej ceste životom a zmení aj náš pohľad na Boha, v tom dobrom, samozrejme. Ak teda hľadáte dobré a pútavé čítanie, možno i na dlhé jesenné večery, tak rozhodne si knihu Chatrč prečítajte.

František Rampáček

19

Malé príbehy pre potešenie duše

Život je káva Skupina vysokoškolských absolventov so závideniahodnými kariérami prišla na návštevu za svojím profesorom z univerzity. Reč sa čoskoro zvrtla na sťažnosti na stres doma i v práci. Profesor ponúkol svojim študentom kávu, odišiel do kuchyne a vrátil sa s kanvicou a so zbierkou najrôznejších šálok - porcelánových, umelohmotných, sklených, starých i moderných, lacných i drahých, a povedal im, nech sa obslúžia. Keď už všetci sedeli so šálkou kávy, profesor povedal: "Pozrite sa - všetky tie pekné a drahé šálky ste si rozobrali a na tácke ostali už len tie lacné a ošarpané. Hoci je normálne, že chcete pre seba len to najlepšie, je to súčasne hlavný zdroj vašich problémov a stresu. To, o čo vám všetkým v podstate išlo, bola totiž káva, nie šálky. Ale podvedome ste si vyberali tie najkrajšie šálky a rovnako podvedome ste ich porovnávali so šálkami tých druhých. A teraz porozmýšľajte: Život je káva a vaša práca, peniaze a spoločenské uznanie sú len šálky. Sú len prostriedok, ktorý obsahuje a udržiava život, ale nemenia kvalitu života. Niekedy, keď sa sústredíme len na tú šálku, zabudneme si vychutnať kávu, ktorú v nej dostávame. Takže nedovoľte, aby u vás dominovali šálky... vychutnávajte si radšej kávu!" Zdroj: internet

Poriadok

Raz jedna žena priviedla synčeka k Mahatma Gándhímu a požiadala ho: „Mahatma, povedz mu, aby už nejedol sladkosti.“ „Buď taká dobrá a príď o tri dni,“ odpovedal Gándhí. Po troch dňoch sa žena vrátila s dieťaťom a Gándhí povedal dieťaťu: „Prestaň jesť sladkosti.“ Žena sa spýtala: „Prečo si nás nechal čakať tri dni, aby si nám povedal len toto?“ Mahatma povedal: „Lebo pred troma dňami som aj ja ešte jedol sladkosti.“

Keby sa všetci, čo rozkazujú, kážu, vyžadujú, naliehavo požadujú a vykrikujú, rozhodli robiť to, čo žiadajú od druhých, tento svet by bol rajom.

B. Ferrero: Život je všetko čo máme

20

Časopis Ratolesť - spolupracovali: Zodpovedná osoba: Michal Habrman (habrman.michal@azet.sk) Grafická úprava: Ing. Marek Krasňan (marek.krasnan@gmail.com) Redakčná rada: Mgr. Mária Krasňanová (majka.krasnanova@gmail.com), Mgr. Michaela Slivoňová (michaela.slivonova@gmail.com), Mgr. Jana Hačková (jankahac@gmail.com), Veronika Habrmanová (veronika.habrmanova@gmail.com), Kristína Rampáčková (kristy.rampackova@gmail.com) Vydané dňa: 22. 9. 2010 Počet výtlačkov: 240 ks Registračné číslo: EV 3829/09 Vydáva: OZ Villanka Adresa redakcie: Michal Habrman, 941 42 Veľké Lovce 708 Foto na obálke: K. Rampáčková Fotografie a obrázky v časopise: M. Rampáček, Michaela Slivoňová, internet Časopis Ratolesť vychádza s finančnou podporou obce Veľké Lovce a príspevkov čitateľov. Ďakujeme!

Kolobeh života 19.3.2010 – 22.9.2010 Boli pokrstení:   Viktória Kotlárová nar. 8.10.2005 krst. 18.3.2010 Katarína Kotlárová nar. 18.11.2002 krst. 18.3.2010 Nela Karvaiová nar. 31.3.2010 krst. 1.5.2010 Oliver Bakalár nar. 16.5.2010 krst. 7.7.2010 Michal Kukučka nar. 21.6.2010 krst. 8.8.2010 

Opustili nás: Jozef Rapavý * 19.12.1943 Mária Števlíková, r. Kurucová * 31.1.1930 + 24.3.2010 + 13.6.2010 Mikuláš Mellen * 2.12.1920 Apolónia Némethová, r.Kurucová * 13.10. 1933 + 24.3.2010 + 2.8.2010 Štefan Amrich * 1.2.1952 Anna Kukučková, r. Hlaváčová * 8.4.1930 + 18.4.2010 + 7.8.2010 Jozef Otruba * 29.11.1971 Ján Kuruc * 7.12. 1934 + 9.5.2010 + 7.8.2010 Pavel Hatala * 14.10.1925 Milan Lobodáš * 10.9.1934 + 18.5.2010 + 11.9. 2010

Sviatosť manželstva: 

Alena Rapavá a Ján Balážik 15.5.2010

Terézia Némethová a Pavol Chovanec 26.6.2010

Zuzana Kurucová a Martin Šúchal 24.7.2010

Zuzana Bognárová a Ján Oravec 4.9. 2010 

Dnes, t.j. v nedeľu 26.9.2010 o 15:00 h. bude v kultúrnom dome

vyhodnotenie súťaže Fotografia 2010, po ktorej bude nasledovať výstava fotografií.

Všetci ste srdečne pozvaní.