Škola kresťanskej viery 3

3. Tajomstvo Boha

izraelského národa

V SZ vidíme, že Boh progresívne vstupoval do dialógu s človekom a dával sa mu poznať. Toto postupné zjavovanie sa Boha na jednej strane (zjavenie) a osobná odpoveď konkrétneho človeka na druhej strane (viera) sú hlavnými charakteristikami vzťahu zmluvy medzi Bohom a človekom.

Boh sa v prítomnosti zaväzuje chrániť a viesť človeka a otvára pred ním budúcnosť, ktorú mu Boh garantuje. Človek prijímajúc odporúčania Boha prijíma seba samého, čím sa stáva slobodným aktérom tvorby budúcnosti pre spoločenstvo podľa plánu Stvoriteľa.

Naviac, človek pri tom progresívne spoznáva kto je Boh.

tajomstvo Boha tajomstvo Boha

izraelského národaizraelského národa

Zopakujme si:

Abrahám: spoznáva Boha ako Jedného jediného spomedzi množstva Bohov. Mojžiš: spoznáva pravé meno Boha, s ktorým a pre ktorého žil Abrahám, Izák a Jakub: „Ja som, ktorý som s tebou“ (definícia bytia Boha). Toto znamenalo osobnejšie spoznať Boha: je milosrdný a verný, ale aj svätý a tajomný. Národ si Boha volí za svojho Pána.Proroci v babylonskom zajatí: v situácii sklamania, až zúfalstva z opustenia Bohom, oni sprostredkovali nové poznanie Boha a novú túžbu po Bohu.

Ozeáš a Veľpieseň: vzťah Boha k jeho ľuďom ako vzťah manžela ku svojej manželke

Izaiáš: je prorokom Mesiáša, ktorý má prísť a on ho volá Emanuel = obnovená a plná prítomnosť Boha v ľude

Jeremiáš: prorok Novej zmluvy, ktorá nebude človeku vonkajšia ako Dekalóg, ale bude vpísaná do srdca

Ezechiel: ohlasuje príchod nového Dávida a založenie Novej zmluvy, ktorú JHWH zvnútorní

Deutero-Izaiáš: zovšeobecňuje Zmluvu pre všetky národy a hovorí o Mesiášovi, ktorý zachráni Izrael nie silou, ale obetou a utrpením.

Táto tajomnosť Boha Izraelského národa je najzarážajúcejšia.

Tu sú slová Deutero-Izaiáša o „trpiacom služobníkovi Pána“ (Iz 52,13-53,12)

„Hľa, úspech bude mať môj služobník, pozdvihne, vyvýši, zvelebí sa veľmi. Ako sa nad ním zhrozili mnohí, - veď neľudsky je znetvorený jeho výzor a jeho obraz je nepodobný človeku -

tak ho budú obdivovať mnohé národy, králi si pred ním zatvoria ústa. Veď uvidia, o čom sa im nevravelo, a poznajú, čo neslýchali! Kto by uveril, čo sme počuli, a komu sa zjavilo Pánovo rameno? Veď vzišiel pred ním sťa ratoliestka a ako koreň z vyschnutej zeme. Nemá podoby ani krásy, aby sme hľadeli na neho, a nemá výzoru, aby sme po ňom túžili. Opovrhnutý a posledný z ľudí, muž bolestí, ktorý poznal utrpenie, pred akým si zakrývajú tvár, opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili. Vskutku on niesol naše choroby a našimi bôľmi sa on obťažil, no my sme ho pokladali za zbitého, strestaného Bohom a pokoreného. On však bol prebodnutý pre naše hriechy, strýznený pre naše neprávosti, na ňom je trest pre naše blaho a jeho ranami sme uzdravení.

Všetci sme blúdili ako ovce, išli sme každý vlastnou cestou; a Pán na neho uvalil neprávosť nás všetkých. Obetoval sa, pretože sám chcel, a neotvoril ústa; ako baránka viedli ho na zabitie a ako ovcu, čo onemie pred svojím strihačom, (a neotvoril ústa). Z úzkosti a súdu ho vyrvali a kto pomyslí na jeho pokolenie? Veď bol vyťatý z krajiny živých, pre hriech svojho ľudu dostal úder smrteľný. So zločincami mu dali hrob, jednako s boháčom bol v smrti, lebo nerobil násilie, ani podvod nemal v ústach. Pánovi sa však páčilo zdrviť ho utrpením...

Ak dá svoj život na obetu za hriech, uvidí dlhoveké potomstvo a podarí sa skrze neho vôľa Pánova. Po útrapách sa jeho duša nahľadí dosýta. Môj spravodlivý služobník svojou vedomosťou ospravedlní mnohých a on ponesie ich hriechy. Preto mu dám za údel mnohých a početných dostane za korisť, lebo vylial svoju dušu na smrť a pripočítali ho k hriešnikom. On však niesol hriechy mnohých a prihováral sa za zločincov“.



Izaiáš píše o zovšeobecnení zmluvy pre všetky národy:

„Slovo, ktoré videl Izaiáš, syn Amosov, o Júdsku a Jeruzaleme. Na konci dní bude upevnený vrch Pánovho domu na temene hôr a vyčnievať bude nad pahorky; i budú sa naň hrnúť všetky národy. Prídu mnohé kmene a povedia: Hor’ sa, vystúpme na vrch Pánov, do domu Jakubovho Boha, nech nás poučí o svojich cestách a budeme kráčať jeho chodníkmi.“ Lebo zo Siona vyjde náuka a Pánovo slovo z Jeruzalema“ (Iz 2,1-3).

Tajomnosť a utrpenie: dva kódy Izraelského Boha

JHWH je Boh, ktorý vždy prekonáva možnosť pochopenia človekom. V dejinách Izraela sa predstavoval stále progresívne: v jednej chvíli sa predstavil už aj ako Boh, ktorý vtedy keď si myslíš, že si ho našiel... naraz zistíš, že si ho stratil.

Takýmto Bohom je napr. Jóbov Boh. Kniha Jób (jedna z múdroslovných kníh SZ) je v životnej skúsenosti Izraela veľmi dôležitá. Jóbov problém je večný problém človeka: problém utrpenia. Je to spravodlivý človek, ktorý v jednej chvíli zažíva sériu dramatických skúseností zriekania sa: počnúc majetkom, ktorý v semitskej mentalite je požehnaním Božím; cez osoby a najsilnejšie i najvnútornejšie rodinné city; až po stratu Boha.



V knihe sú i niektoré osoby, ktoré sa snažia potešiť protagonistu, a to týmto premýšľaním: „Náš Boh je Boh spravodlivý a všemohúci; Boh, ktorý odmeňuje dobrých a trestá zlých. V tejto chvíli

ty, Jób, si trestaný, a teda si chybil“. Boh je videný iba podľa ľudskej skúsenosti.

Jób ale vie, že bol dobrým – ako sa to len človeku dá –, trápi sa, zúfa si a bojuje s Bohom. Na konci sám Boh zasiahne:

- Jóbovým priateľom hovorí, že sú hlúpi, lebo vzťahovali na Boha kategórie ľudského chápania- Jóbovi hovorí: „Ty si určite lepší ako oni, ale musíš pochopiť, že Boh, v ktorého ty veríš, je vždy nad všetkým, nedlží ti

nič, je tajomný, skúša ťa vo viere, aby si rástol ako človek a aby ťa voviedol do nového vzťahu s Ním“. A Jób zakončuje tými známymi slovami:

„Len z počutia som ťa dosiaľ poznával, ale teraz ťa moje oko uzrelo. Tak korím sa už a budem robiť pokánie v prachu a popole“ (Job 42,5-6).

Mimoriadne vysoký spôsob opísania skúsenosti prítomnosti Boha, ktorý sa manifestuje v tichu, v skúške, v pokušení, v jeho... neprítomnosti. Izrael tento rozmer Božieho tajomstva zažíva ako ľud napr. vo chvíli babylonského zajatia: je to určitý druh kolektívnej púšte, kde sa zdá akoby zanikla prítomnosť a sľub Boha.

Preto púšť, noc, tajomnosť Boha a výkrik človeka v utrpení sú zapísané do intimity najhlbšej životnej skúsenosti Zmluvy Izraela s JHWH.



Môžeme teda povedať, že dva vrcholy osobnej skúsenosti a zjavenia Boha v SZ sú:- kniha Jób, ktorá rozpráva o nekonečnej transcendencii Boha, - kniha Pieseň piesní, ktorá rozpráva o nekonečnej intimite Boha s človekom.

A všetko toto vo svetle tej osobnej i kolektívnej skúsenosti (Mojžiša a izraelského ľudu), ktorej sme svedkami pri uzatváraní Zmluvy na Sinaji: tam, kde sa Boh zjavoval vo svojej závratnej transcendencii a vo svojej oslobodzujúcej a blízkej prítomnosti uprostred ľudu.

Toto je tá veľká originálnosť biblickej skúsenosti Boha, ktorá sa stále viac a viac „rozmotávala“ a prehlbovala vo svojich rôznych aspektoch počas storočí.



Záverom

Posledným bodom ohľadne pochopenia SZ je reflexia o univerzálnych dejinách, a to vďaka novému literárnemu druhu: apokalyptika. Slovo „apokalypsa“ znamená „zjavenie“, a apokalyptický literárny druh znamená reflexia o zjavení, ktoré Boh koná ohľadne jeho globálneho zámeru s dejinami. Záujem o „zmysel“ a „cieľ“ dejín prepukol vtedy, keď bol Izrael zovretý mocnou rukou nasledovníkov Alexandra Macedónskeho, ktorí nielenže vnucovali svoju nadvládu, ale sa dokonca snažili vykynožiť rýdzu vieru otcov: až tak, že sa zdalo vskutku nemožné pochopiť – z ľudského hľadiska – ako sa mohol fakticky realizovať JHWH-ho prísľub o Mesiášovi.

Kniha Daniel (II. stor. pred Kr.) predstavuje jednu z posledných etáp dejín antického Izraela pred príchodom Ježiša. Táto kniha opisuje víziu Boha, ktorý má v rukách nitky dejín a napriek mnohým protichodnostiam a ťažkostiam, ktoré Izrael zažíva, v skutočnosti je to On, ktorý riadi dejiny ku pozitívnemu koncu. Týmto koncom dejín je zriadenie jeho Kráľovstva, ktoré už nie je iba Kráľovstvo politické a národné, ale Kráľovstvo typu viac duchovného a univerzálneho; a ktoré sa nachodí na rozhraní dejín, medzi históriou a tým, čo je za ňou (metahistória).



V realizovaní tohto Kráľovstva dôležitú úlohu zohrá osobnosť sprostredkovateľa, ktorý je opísaný výrazom: syn človeka. Boh, keď súdi históriu, odovzdal moc nad týmto Kráľovstvom a ktoré sa ide budovať „niekomu podobnému synovi človeka“ .Toto videnie SZ je tajomné preto, lebo JHWH bol pre Izrael vždy Bohom transcendentným. Je teda ťažko správne identifikovať túto osobnosť.- na jednej strane, pojem „syn človeka“ v hebrejskom nárečí jednoducho znamená „človek“:jedná sa teda o osobnosť ľudskú, ale ktorá – zdá sa – tajomne participuje na božskej sfére. - na druhej strane, v hebrejskom chápaní je vždy prítomné aj kolektívne videnie reality ako „korporatívna osobnosť“ = nejaký kmeň alebo ľud bol reprezentovaný ich vodcom alebo prvorodičom.

Preto „syn človeka“ je termín, ktorý kmitá medzi osobným a kolektívnym, medzi historickým a metahistorickým, medzi ľudskou sférou a sférou Boha: môže teda znamenať jednotlivú osobu, ktorá má úlohu kolektívne reprezentovať Izrael i ľudstvo, ale môže znamenať aj Izrael, celé ľudstvo.

„Pozeral som sa kým postavili tróny a zasadol Starec dní... započal súd a otvorili sa knihy... Videl som v nočnom videní a hľa, v oblakoch neba prichádzal ktosi ako Syn človeka; prišiel až k Starcovi dní, priviedli ho pred neho. A jemu bola odovzdaná vláda a kráľovstva, takže jemu slúžili všetky národy, kmene a nárečia; jeho vláda je vláda večná, ktorá nezaniká, a jeho kráľovstvo, ktoré nezahynie“ (Dan 7,9-10.13-14).



Záverečná interpretácia Ježišovho života na horizonte dejín Izraela a ľudstva

Evanjelista Matúš: vyjadruje spojenie Ježiša a prísľubu, ktorý dostal Izrael: Ježiš je plodom požehnania, ktoré dal Boh Abrahámovi, a je zavŕšením zmluvy Boha s Mojžišom a Dávidom (spojenie Ježiša s Abrahámovsko-Mojžišovskou vierou)

Evanjelista Lukáša: podáva genealógiu až po Adama: Ježiš je videný ako nový Adam, ako realizácia prísľubu Zmluvy medzi Bohom a celým ľudstvom (spojenie Ježiša s pôvodným stvorením človeka)

Pavol a evanjelista Ján (vo svetle vzkriesenia JK): ukazujú, že Ježišova osobnosť nie je už interpretovaná iba „zospodu“ ako prisľúbený Mesiáš, ale i „zvrchu“ ako poslaný Syn, ako definitívne Slovo vyslovené Bohom, ako Ten, v ktorom tkvie plnosť Božieho Ducha a ktorý ho dáva „bez miery“. Ježiš sa teda javí ako miesto stretnutia vychádzania človeka k Bohu a príchodu Boha medzi ľudí.



Otázky na uvažovanie:

2. Ako sa Boh zjavuje tebe osobne? Dokážeš si to všimnúť a rozpoznať to?

3. Myslíš si, že väčšina ľudí verí alebo neverí v Boha?

4. Ktorá vlastnosť Boha je pre teba najpríťažlivejšia alebo najpríjemnejšia?

5. Čo konkrétne bráni ľuďom v našom prostredí vytvoriť si vzťah s Bohom?

Škola kresťanskej viery 3

Spiritual

Transcript of Škola kresťanskej viery 3