Občianskoprávne vzťahy (všeobecná časť ,platná pre

ostatné súčasti OP)

Prednáška č.2

Anna Bandlerová ,Katedra práva

Obsah prednášky:

• Pojem Občianskoprávnych vzťahov

• Zásady Občianskoprávnych vzťahov

• Predpoklady vzniku Občianskoprávnych vzťahov

• Prvky Občianskoprávnych vzťahov

• Pojmy: Právnická osoba

Fyzická osoba

Pojem

Občiansko právne vzťahy, sú vzťahy

• majetkové,

• osobné a osobno-majetkové

upravené občianskym zákonníkom

Občianskoprávne vzťahy-OPV Zásady OPV:

• Účastníci majú rovnaké postavenie

• Účastníci si môžu práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona pokiaľ to nie je výslovne zakázané

• Výkon práv a povinností z OPV nesmie zasahovať bez právneho dôvodu do práv a oprávnených záujmov iných

•Výkon práv a povinností nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi

• Ochrana OPV prislúcha súdom

• Každý sa môže domáhať ochrany svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

Predpoklad vzniku občiansko právnych vzťahov

Predpoklad vzniku OPV :

a) Právna norma

b) Právna skutočnosť

Právna skutočnosť a) Právny úkon

b) Protiprávny úkon

c) Rozhodnutie štátnych orgánov

(vecné bremeno )

d)Udalosť (narodenie, smrť)

e)Priamo zo zákona (zákonné zastúpenie)

f)Iná skutočnosť(nálezné , )

Právny úkon §34 a nasl

• Je to prejav vôle smerujúci k vzniku,zmene alebo zániku tých práv a povinností , ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú

Právny úkon sa môže urobiť :

a) Konaním

b) Opomenutím

c) výslovne

d)Iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom čo chcel účastník prejaviť

Právny úkon sa musí urobiť:

• Vážne

• Slobodne

• Zrozumiteľne

• Určite

INAK JE PRÁVNY ÚKON NEPLATNÝ

Neplatný je aj právny úkon:

• Ak ho urobil ten, kto nie je spôsobilý na právny úkon

• Ak ho urobila osoba v duševnej poruche• Ak svojim obsahom alebo účelom odporuje

zákonu alebo ho obchádza

• Ak nie je urobený vo forme ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov,.

• Ak je predmetom plnenie nemožné,

Právne úkony z hľadiska subjektu

je možné rozdeliť na :• Jednostranné

• Dvojstranné

• Pomenované

• Nepomenované

• Odplatné

• Bezodplatné

Právny úkon musí mať formu :• Ktorú si vyžaduje zákon alebo tú formu,na ktorej sa účastníci dohodli Za písomnú formu sa považuje aj právny úkon

urobený : telegraficky , ďalekopisom ,elektronickými prostriedkami , ktoré umožnia zachytenie obsahu a určenie osoby, ktorá úkon urobila.

Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

Právny úkon môže byť:

• Absolútne neplatný – ak existuje ,ale pre vadu ktorú má ,nevyvoláva právne dôsledky . Neplatnosť nastáva zo zákona

• Relatívne neplatný –vadný úkon sa považuje za platný , vyvoláva právne následky , ale iba do doby ,kým sa neplatnosti oprávnený subjekt dovolá

Výklad právnych úkonov podľa Občianskeho zákonníka§35ods. 2 OZ.

1.Právne úkony vyjadrené slovami

• vykladáme nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä podľa vôle toho kto právny úkon urobil, ak táto vôla nie je v rozpore s jazykovým prejavom .

Výklad právnych úkonov podľa Občianskeho zákonníka§35 ods.3 OZ

2.Právne úkony vyjadrené inak než slovami

• vykladáme podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená.

Pritom sa prihliada na :• vôlu toho , kto právny úkon urobil a chráni sa dobromyselnosť tej osoby, ktorej

bol právny úkon určený. ROZDIEL od OBCHODNÉHO Z. (§266, Obchodného zákonníka)

Odporovať možno právnemu úkonu :

ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy,

ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117)

ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Výklad právnych úkonov podľa obchodného zákonníka

• Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby,

ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

• V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený.

• Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.

• Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme

náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

• Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny

výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

Pri pochybnostiach o obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré sa spravujú týmto zákonom, sa použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.(Tak jako aj v obč. z.)

Výklad právnych úkonov§54

• V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší

Protiprávny úkon

PRVKY OPV

• Subjekt

• Predmet

• Obsah

SUBJEKT OPV

Sú to účastníci OPV :

• Fyzické osoby

• Právnické osoby

Fyzické osoby

Pod pojmom FO sa ako účastník O-P vzťahu rozumie človek ako ľudská bytosť a nie občan (teda môže byť aj cudzinec).

:

1. Fyzické osoby (FO) § 7 OZ a nasl.

FO má spôsobilosť

a) Spôsobilosť mať práva a povinnosti

Okamihom narodenia nadobúda každá FO spôsobilosť mať práva a povinnosti – tzv. právnu subjektivitu. Aj počaté dieťa má túto subjektivitu pod podmienkou, že sa narodí živé.

Spôsobilosť mať práva a povinnosti (právna subjektivita) zaniká smrťou. Smrť zisťuje lekár spravidla prehliadkou mŕtveho – zápisnicu určení momentu smrti zašle matrike.

a) mať práva a povinnosti

b) na právne úkony

Môže nastať situácia, že smrť FO takto nemožno zistiť, vtedy súd môže FO vyhlásiť za mŕtvu ak:

• zistí jej smrť inak (na základe iných dôkazov ako je prehliadka)

• vydá rozsudok o vyhlásení za mŕtveho.

b) Spôsobilosť na právne úkonySpôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou, teda:

• dovŕšením 18. roku veku alebo

• uzavretím manželstva (min. 16 rokov, povolenie súdu)Maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou

primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.

Pozbavenie/obmedzenie spôsobilosti na právne úkony súdom

Pozbavenie: ak FO trpí duševnou poruchou, ktorá nie je prechodná a nie schopná robiť žiadne právne úkony

Obmedzenie: ak FO trpí duševnou poruchou, ktorá nie je prechodná alebo pre nadmerné užívanie alkoholu/omamných látok je schopná len niektorých právnych úkonov

• súd takýmto osobám ustanoví opatrovníka, ktorý za nich robí právne úkony a to buď všetky (pozbavenie) alebo len určité (obmedzenie)

• právny úkon osoby pozbavenej spôsobilosti na pr. úkony je absolútne neplatný ako aj úkon osoby s obmedzenou spôsobilosťou, ak by urobila úkon na ktorý sa obmedzenie spôsobilosti vzťahuje.

Konanie FO

• Fyzické osoby konajú :

a)Samostatne

b)Prostredníctvom svojho zástupcu (z konania zástupcu vznikajú práva a povinnosti zastúpenému)-

Zastúpenie § 22 OZ

rozlišujeme:

1.zákonné zastúpenie (povinné)•vzniká priamo zo zákona (rodičia – deti)

•vzniká na základe rozhodnutia súdu alebo ŠO (napr. súdom ustanovený opatrovník osobe zbavenej spôsobilosti na PÚ)

2. zmluvné zastúpenie (dobrovoľné)plnomocenstvo – generálne (na všetky právne úkony)

– špeciálne (na určité právne úkony)

Podstatou zastúpenia je, že zástupca pri zastúpení iného uskutočňuje právne úkony v jeho mene, pri ktorých prejavuje svoju vôľu, pričom účinky z toho vznikajú priamo zastúpenému.

Substitúcia – §33a splnomocnenec je oprávnený splnomocniť inú osobu, aby na miesto neho konala za splnomocniteľa ak je to na to podľa plnomocenstva výslovne oprávnený

Konanie FO prostredníctvom zástupcu :

• Zastúpenie zákonné :a) Na základe zákona:-osobám ,ktoré nie sú spôsobilé k pr,

úkonom-ktorých pobyt nie je známy-Z iných vážnych dôvodov-ak ide o kolíziu záujmov zák. zástupcu a

zastúpeného

• Zastúpenie na základe dohody o plnomocenstve

(plnomocenstvo všeobecné a špeciálne)

Zástupca musí konať osobne - ´dalšieho zástupcu si môže ustanoviť iba ak je to dohodnuté alebo predpisom stanovené

Zákonné zastúpenie §26-33

• Ak FO nie je spôsobilá na právne úkony konajú za nich zákonní zástupcovia

( opatrovník ,stanovený súdom)

Zastúpenie na základe dohody o plnomocenstve

• Zástupcom môže byť FO alebo Po

• Plnomocenstvo musí obsahovať rozsah splnomocnenia

• Plnomocenstvo:špeciálne, všeobecné

• Forma plnomocenstva:

• A)písomná

• B) ústna

Písomné plnomocenstvo :

• Ak sa týka určitého druhu právneho úkonu

• Ak to vyžaduje zákon

• Ak sa na tom dohodli účastníci

• Ak ide o všeobecnú plnú moc

Zastupovať nemôže ten :

• Kto sám nie je spôsobilý na právne úkony

• Záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného

1. zástupcom môže byť FO aj PO (ak je zástupcom právnická osoba, koná jej štatutárny orgán)

2. spôsobilosť na právny úkon, ktorý zástupca robí3. záujem zástupcu nesmie byť v rozpore so záujmom zastúpeného

- Ak splnomocnenec prekročí rozsah svojho oprávnenia vyplávajúce z obsahu plnomocenstva, zaväzuje sa on sám a nie splnomocniteľ, ibaže by splnomocniteľ taký úkon schválil. Splnomocniteľ úkon schváli aj tak, ak neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal bez zbytočného odkladu svoj nesúhlas.- Ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, zaväzuje sa on sám Ak však ten, za koho sa takto konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli, je z takého úkonu zaviazaný ten, za koho sa konalo.

Právnická osoba

Právnická osoba je organizácia osôb alebo majetku, ktorá sa vytvára na určitý účel a ktorej právo priznáva právnu subjektivitu,

Základnými pojmovými znakmi PO je:1. vlastná právna subjektivita,2. personálny alebo majetkový substrát,3. účelové určenie.

Všeobecné znaky právnických osôb sú• názov, • sídlo,• spôsob konania právnickej osoby v právnych vzťahoch

Druhy právnických osôb

V zmysle ust. § 18 ods. 2 OZ právnickými osobami sú:

a) združenia fyzických alebo právnických osôb,

b) účelové združenia majetku,• nadácie• fondy

c) jednotky územnej samosprávy,• obec• vyšší územný celok

d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.

Vznik právnickej osoby

1. zriadenie PO

2. vznik PO – zápis do obchodného / iného registra

Zánik právnickej osoby

1. zrušenie právnickej osoby – dohodou, uplynutím doby alebo splnením účelu, na kt. bola zriadená

2. výmaz z obchodného / iného registra

písomná zmluva o zriadení PO

zakladacia listina o zriadení PO

iná forma zriadenia podľa osobitného zákona

Charaktristika PO

• Majú svoj názov

• Majú svoje sídlo

Konanie Právnických osôb Právne úkony v ich mene robia :

a)štatutárne orgány (osoby ktoré sú na to oprávnené zmluvou o zriadení PO , zakl. Listinou alebo zákonom )

b) Iní pracovníci pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch PO alebo je to obvyklé vzhladom na ich prac. Zaradenie

c) Na základe plnomocenstva (všeobecné, osobitné,prokúra)

Predmet právneho vzťahu

1. Veci (hmotné predmety ak sú ovladateľné, slúžia ľuďom)

2. Práva a iné majetkové hodnoty ak to ich povaha pripúšťa (know how, technológie, databázy, autorské práva ,energia..)

3. Byty4. Nebytové priestory

Veci delíme :

• Hnuteľné

• Nehnuteľné

• Zastupiteľné

• Nezastupiteľné

• Určené druhovo

• Určené jednotlivo

• Realne deliteľné, realne nedeliteľné

Rozlišujeme u veci:

• Súčasť veci

• Príslušenstvo veci

Súčasť veci

• Je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila

• Stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.

Súčasť veci nie je samostatnou vecou

Príslušenstvom veci sú:

• Veci ktoré patria vlastníkovi veci hlavnej a sú ním určené na to aby sa s hlavnou vecou trvale užívali ( obraz, rám)

• Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením

Príslušenstvo je samostatnou vecou súčasť veci nie je samostatná .

• Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Obsah právneho vzťahu

Premlčanie §100

Pojem• Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v

tomto zákone ustanovenej . • Na premlčanie súd prihliadne len na námietku

dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

• Premlčujú sa • všetky majetkové práva s výnimkou ––––

vlastníckeho práva.

––práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

• Premlčacia doba je trojročná –ak nie je uvedená iná -a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

• Pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby, začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.

• Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti

• Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

• Pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti.

• Ak ide o právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva (§ 485), začína plynúť premlčacia doba od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo

Právo na náhradu škody sa premlčí:

• za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.(subjektívna lehota)

• Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Právo na náhradu škody spôsobenú niektorým trestným činom korupcie

• sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia súdu o spáchaní niektorého trestného činu korupcie, najneskôr za desať rokov odo dňa spáchania tohto trestného činu.(objektívna lehota)

Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

• sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.(subjektívna lehota)

Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.(Objektívna lehota)

Práva z prepravy sa premlčujú

• za jeden rok s výnimkou práv na náhradu škody pri preprave osôb.

•Právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa premlčí, ak sa desať rokov nevykonávalo.

Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu

• premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.

• Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú

• v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.

Počítanie času

• Lehota určená podľa dní

začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok.

Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.

Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

• ODPOROVATEĽNOSŤ PRÁVNYCH ÚKONOV

Odporovateľné právne úkony §42a• Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil,

že dlžníkove právne úkony sú voči nemu právne neúčinné pokiaľ ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky.

• Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Odporovať možno tiež právnemu úkonu :

• ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a

• a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),• • b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba

uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

• • c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba

uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,

•

:• d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

• alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Odporovať možno tiež právnemu úkonu

• ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a

• a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom,

•

• b) osobou blízkou (§ 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a),• • c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách

a) a b) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

• • d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b)

štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,

• • e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú

účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,• alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb

uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Odporovať možno tiež právnemu úkonu:

• ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch, na ktorého základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške určenej znaleckým posudkom 2b) alebo odborným odhadom, a ktorý

• a) spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným, 2c) alebo

• • b) bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť

platbu veriteľovi, alebo• • c) bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude

schopný splniť v čase jeho splatnosti.•

Odporovatelnosť je možné uplatniť si na súde ,kde sa môže veriteľ domáhať ,aby súd určil že dlžníkove právne úkony sú voči nemu právne neúčinné

Odporovateľné právne úkony §42a

• Právo odporovať p.u môže uplatniť veriteľ žalobou proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech

• Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom;