Klasicizmus - Rozvinul sa vo Franczsku, v Taliansku a v druhej polovici 18. Storoia ovldol u

cel Eurpu - Rozvjal sa za udovta XIV,XV,XVI, dlho obluben v Rusku - Franczsko v 17. storo bolo jednou z najstabilnejch krajn Eurpy - K priaznivmu rozvoju prispel zmierenie s katolckou cirkvou a franczskymi

protestantami, zvanmi hugenotmi - Krovsk dvor bol na vrchole moci tt som ja Ludovt XIV absolutistick moc

panovnka, ivo sa prejavujca vo vetkch smeroch - Rovoj architektry, umenia a najm franczsej literatry, drmy a opery - Siln symbiza hudby a literatry, kt. splynula v jednoumeleck dielo - Franczska literature sa mohla prirovnva k talianskej jedinen rovnovha

idelu krsy a spsobmi jej uvdzania do ivota - Klasicizmus = dokonal formy, duchovne presiaknut - vznik v druhej polovici 17. stor ke sa v ostatnch krajinch rozvjal ete barok - classicus nieo o malo vzah k antike - umeleck diela sa determinovali ako vznamovo a vrazovo jasn - umenie malo prrodu napodobova a zrove dokazova e je mono ju podriadi

udskmu rozumu - tylizovan prroda prroda ako ovldaten jav - rzne parky a zhrady - kritriom krsy sa stala dokonalos, umenie klasicizmu je prsne normovan - idelom bol jednotlivec schopn podriadi svoje individulne zijmy slube

spolonosti - zosilnenie preste Franczskej akadmie jazyk kvalitn literrny vraz -

pomocou jazyka ktor je dostatone bohat a presn, citliv - za bohatsvo klasicistickej literatry meme povaova samotn vplyv na

formovanie Franczov ako nroda - klasicizmus znamen aj roznoj v stavebnctve typick trojuholnkov tt a

antick stpy - v mestch vznikali nov rady banky a stavali sa nov divadl - mest so irokmi ulicami honosn budovy vzrast bohatsva achty - emprov sloh za klasicizmu bol postaven napr. centrum Petrohradu - rozvjalo sa sochrstvo, maliarstvo, umeleck remesl, bytov dizajn , vo vt.

umen sa napodobovali antika a renesancia ideal krsy a obianskych cnost - statonos, sila, rozum a vernos

- klasicizmus je posledn univerzlno-vtvarnm slohom pretoe v 19. Storo sa rozpadla slohov jednota

- v 19. storo sa hlavnm vvojovm zmenm stalo maliarstvo prsne pravidl, umeleck norma

- Klasicizmus - hudba - V roku 1750 sa oficlne kon obdobie baroka - smrou Johanna Sebastiana

Bacha - Bacha vyerpan estetika baroka a celkovo I spsob komponovania hudby - Do popredia sa dostva intrumentlna hudba zaloen na novch princpoch - Hudobn genius klasicizmu

Klasicizmus v lietartre - Nadvzuje na ideally humanizmu a renesancie - Klasicizmus vyvrcholil vo Franczsku v 17. storo vlda udovta XIV. a XV. - Filozofick zklad klasicizmu sa okrem pevnej a kultivovanej truktrry textu stave

u aj racionalizmus, ktor pomohol oslobodi myslenie od nboensk chnoriem - Cogito ergo Sum - Descartes rozumov disciplna - osvietenstvo - vzorom bola antika a antick umenie podstata prrody a loveka, je ven,

orientcia je vic na rozum ako na cit - krsne je len to, o je pravdiv - hladali a obdivovali krsu v pravde - klasicizmus sa snail o umenie najvyej kvality

- Nicolas Boileau poiadavky na klasicizmus - Harmonick smernos - Logick jasnos - Jednoduch dej bez odboen - Presnos jazykovho vyjadrovania - Dodriavanie itoty nru iadne prelnanie nrov - vysok a nzke nre - rozdelenie - vysok da, elgia, epos a tragdia vzneen historick nmety - hrdinovia z

vysokch vrstiev - nzky nre bjka, satira, komdia ivot nich spoloenskch vrstiev,

neurodzen postavy prevane komick charakter - slad krsy, pravdy a dobra musel by sasou kadho diela - rozum pred citom, spoloensk a ttny zujem pred osobnm, povinnosti pred

lskou - lovek nie je tak ak je, ale tak ako by mal by - v dielach vystupuje dobr ideal

alebo jeho protiklad - veobecn rty - hrdinstvo, ulachtilos - nastva brliv rozvoj drmy - klasicistick drama Aristotelova schma drmy - v pozii prevlda rozum a vaha nad citom opisn, vahov a satirick bse - odmietal sa prlin individualizmus kriterium krsy pravdivos - vznik literrnych salnov - diskutovala so o umen a analyzovala sa, hodnotili

literrne diela - vznikali literrne akadmie istota formy a jazyka umeleckch diel

J. B. Molire Franczsky dramatik, pvodne herec a riadite divadelnej spolonosti, s ktorou hral trins rokov na franczskom vidieku potom v Pari na dvore - umrel na chorobu tuberkolzu umiera na javisku pri tvrtom predstaven

Zdravho nemocnho kde hral hlavn lohu - 33 dramatickch diel, v rznorodej kvalite psal dkladn divadeln prprava

nadvzoval na stredovek udov fraky, taliansku komdiu - Psal scenre aj k baletom Dotieravci, Lska lekrom - Hrubozrnne fraky Lietajci lekr - Dievadlen hry: Smiene precizky, kola muov, kola ien, Uen eny,

metiak achticom, Juro Dandin, Scapinov ibalstv, Tartuffe, Lakomec, Don Juan, Mizantrop a Zdrav nemocn

- Zosmieoval pokrytectvo, lachtick povenos a morlku J. B Lully - spolupracoval s Molirom, skladal pre kra opery a baletn hudbu Metiak lachticom - hra kt. bola prijat s nevou ale bola uspen, krlovi sa zapila (o om je OBSAH NAJS) ako vznikla Molier ju napsal lachta ju zavrhla a kvli krovi sa zaala hra lebo krlovi sa to pilo - Molier vytvoril pecifick dramaticko- divadeln vtvar - komdia - balet -

roztancoval a rozosmial vetkch - LAKOMEC- (zisti OBSAH) - Tartuffe (njs obsah) - Mizantrop (obsah)

Pierre Corneille Jeho diela nasleduj morlne princpy:

1. Filozofia stoicizmu - hrdina je shcopn ovldnu svoje vlastn pocity a vne 2. Kresansk morlka dveru loveku a jeho schopnosti slobodne voli, hoci je

zaaen dedinm hriechom Descartova filozofoa 3. Teoria kladnch a zpornch vn lska priatelstvo tos a zpornch nenvis, hnev, iadlivos tba po pomste

- Rozum pomha rozli dobro od zla a slobodn va podnecuje k tvorbe kladnch vn

- psal pre udovta XIII. - Vrcholdn dielo Cid na youtube (OBSAH) - Komedie tragdie psal - Cid: - Ximra ho odmietne lebo zabil jej otca

Jean Racine dramatik a bsnik, Corneil, Molier, Racine = vek trojka - jansenizmus - zomrel na rakovinu peene - Faidra - dej v starovekom Grecku

Jean de La Fontaine Bjkar, nadvezujena Ezopovu tvorbu, prv dielo napsal vo francztine

Carlo Goldoni Dramatik, tvorca talianskej komdie, riadite v Bentkach a Janove psal libret opier Bol menovan za dvornho bsnika Bourbonovcov Dielo: Peranka, Lsky Alexandra Vekho (tragikomdie) Sluha dvoch pnov, Vejr, Slky (komdie) Lska k trom pomaranom (rozprvka) Prv hra Prefkan vdova reforma talianskeho udovho divadla, oslobodil ho od nadvldy masiek, celistv literrny text s individulnymi charaktermi Carlo Goldoni Commedie dell arte masky s dobrmi improvizanmi schopnosami Commedia dell art opakom vzneenej klasickej tragdie, bola obben u udovho publika, hry nemali pevn stavbu, herci improvizovali poda strunho obsahu, je to typ improvizovanej komdie s ustlenmi postavami Charakteristick kolektvna tvorba hercov, slovn, pohybov imrpovizcia