Michal Meško vyštudoval manažment a marketing na Fakulte managementu Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 2007 absolvoval polročnú stáž so zameraním na spotrebiteľské správanie a internetový obchod na Rijksuniversitat Groningen v Holandsku. V roku 2000 bol spoluzakladateľom stránky Referaty.sk, najväčšieho portálu pre študentov, ktorý v roku 2004 odkúpil Atlas.sk. Zároveň stál v roku 2000 aj pri vzniku internetového kníhkupectva Martinus.sk, ktorého je dnes spolumajiteľom a CEO. V roku 2011 bol nominovaný na ocenenia Ernst&Young Podnikateľ roka a TREND TOP Manažér roka. Martinus.sk je v súčasnosti najväčším internetovým obchodom na Slovensku, okrem toho prevádzkuje 5 kamenných kníhkupectiev a v Českej republike internetové kníhkupectvo Martinus.cz. Firma opakovane získala certifikát za výnimočnú kvalitu Slovak Gold, v roku 2011 sa v rebčíku Deloitte Fast 500 umiestnila ako 161. najrýchlejšie rastúca technologická firma v rámci EMEA regiónu. Martinus.sk získal Hlavnú cenu Via bona 2012 pre malé a stredné podniky za uplatňovanie princípov zodpovedného podnikania.

Singularity University založili v roku 2008 Ray Kurzweil a Peter Diamandis. Nie je to univerzita v pravom zmysle slova, neponúka akreditované vzdelávanie, zameriava sa na kurzy v trvaní od 1 do 7 dní a prevádzkuje 6-8 týždňový inkubátor pre prelomové start-upy. Sídli v areáli výskumného centra NASA v Mountain View, blízko centrály Google - takže ďalší dielik mozaiky Silicon Valley, kde dokázali vybudovať zatiaľ neprekonaný inovačný ekosystém.

Exponenciálny svet

Sila exponenciálov

Zásadné na pochopenie všetkého, čo bude nasledovať, je vnímať rozdiel medzi lineárnym a exponenciálnym uvažovaním. Skúste odhadnúť nasledovné:

Ak urobíte 30 lineárnych krokov, ako ďaleko sa dostanete? (lineárny krok = bežný krok, teda každý má rovnakú dĺžku, napr. 1 meter; ak ich teda urobíte 30, odpoveď je celkom jednoduchá - ale aj tak nechám tú matematiku chvíľu na vás :-)

Ak urobíte 30 exponenciálnych krokov (teda každý krok má dvojnásobnú dĺžku toho predchádzajúceho - prvý 1 meter, druhý 2 metre, tretí 4 metre…), ako ďaleko sa dostanete?Kým zavaríte kalkulačky a skontrolujeme odpoveď, trochu kontextu. Ľudstvo väčšinu času žilo v lineárnom svete - ľudia ešte pred pár sto rokmi vedeli pomerne dobre predpovedať, ako bude vyzerať život ich detí. Pri troche šťastia bude kúúúúsoček lepší ako bol ich, ale rovnako je dosť možné, že zmena medzi 2-3 generáciami nebude ani len postrehnuteľná. (Nehovoriac o tom, že sa dožívali priemerne polovicu toho, čo dnes my.) Toto sa zásadne zmenilo - veci 10 rokov dozadu nepredstaviteľné máme dnes vo vreckách (smartfóny). Grafický výkon dnešného iPhone je 240-násobne vyšší ako ten prvého iPhone predstavený v roku 2007, a môže sa rovnať s hernými konzolami. Ľudia nedokážu prirodzene uvažovať exponenciálne - a preto dnes často nevieme uchopiť brutálny progres rôznych oblastí: zdajú sa nám neuveriteľné.Späť k príkladu. Schválne, ak ste ho dokázali vypočítať, koľkokrát ste sa nad výsledkom museli zamyslieť, či ste neurobili chybu, lebo sa to zdá byť ako neuveriteľné číslo? (Lebo ja asi 5x :-)) Ak urobíte 30 lineárnych krokov, prejdete 30 metrov. Ak urobíte 30 exponenciálnych krokov, prejdete okolo sveta - takmer 27 krát! (1.073.741.823 metrov).Toto je podstata exponenciálnych technológií a sveta - a presne toto sa momentálne okolo nás deje vo veľa oblastiach. Existuje nespočetne veľa chutných príkladov, ktoré rečníci radi používajú na konferenciách, a takisto nám tým masírovali hlavu na SU - keď uvidíte ten známy hokejkový graf v piatej prezentácii, začnete ho mať zuby plnšie ako start-upista na tridsiatom neúspešnom pitchi, ale je veľmi dôležitý:

Moorov zákon. Základy exponenciálneho uvažovania položil Moorov zákon - týpek si kedysi dávno všimol, že počet tranzistorov, ktoré sa zmestia na rovnakú plochu, sa každých

18-24 mesiacov zdvojnásobí - a predpovedal, že tento trend bude trvať ešte minimálne 10 rokov (nakoniec sa chalan trochu sekol a trend trval takmer 50 rokov)

Superpočítač za cenu Latte. Najhmatateľnejší výsledok toho je, že dnes za cenu Latte v Starbuckse (5 USD) dostanete 2,5x viac výpočtovej sily, ako mal najvýkonnejší superpočítač v roku 1970, ktorý stál milióny USD. Bizarné na tom je, že kým cena výpočtovej sily pôjde pravdepodobne ešte ďalej dole, cena Lattečka pôjde hore.

Počítačová pamäť? V roku 1956 mamutí disk s kapacitou 5 MB (dnes jedna priemerná fotka pred prejdením instagramovým filtrom) stál 120.000 USD = 24.000 USD za 1 MB. Dnes stojí 128 GB microSD karta 50 USD = 0,0004 USD za 1 MB. To je 60-miliónkrát lacnejšie za 50 rokov, a pri veľkosti to asi bude podobné (tých prvých 5 MB sa prevážalo lietadlom, ak tie fotky nie sú hoaxy). A držme si klobúky: keď naozaj vstúpime do éry nanotechnológií, datacentrá Googlu budú mať veľkosť kocky cukru.

Sekvenovanie DNA. Platí to ale aj na iné oblasti - sekvenovanie ľudskej DNA sa prvýkrát podarilo v roku 1999 po dlhých rokoch vývoja a nákladoch 2.700.000.000 USD (tomu sa hovorí vyhodené peniaze - veď za to by sme mohli takmer 3x mať informatizované Slovensko.sk!). V roku 2007 táto suma klesla na 350.000 USD (seems more like that). V roku 2014 stálo sekvenovanie ľudskej DNA 1.000 USD. To je 2,7-miliónnásobne (!!!) menej. O 2-3 roky má stáť menej ako pizza. A potom... to spláchneme. Ale o tom neskôr :)

Zdroj: RobotsWillStealYourJobZ toho vyplýva ďalšia vec: budúcnosť si môžete kúpiť už dnes, akurát vás bude stáť veľa, naozaj veľmi VEĽA peňazí. Sila exponenciálov teda nie je v tom, že by zvyšovali výkon, ale robia rovnaký výkon zásadne lacnejší. Čo principiálne znamená, že pri exponenciálnych technológiách sa cena za jednotku raz priblíži k nule.Keď firmy vyvíjajú technológie, spoliehajú práve na takýto vývoj:

Keď Dropbox spustil 1TB úložisko (to je 4-8x viac ako väčšina dnešných diskov v notebookoch), neznamená to, že hneď pre vás kúpil celý disk, to by celkom rozbilo ich prasiatko. Počítal však s tým, že kým ho naplníte, 1 TB pamäte bude stáť mnohonásobne

menej - kedy zároveň budú môcť zvýšiť kapacitu na 10 TB za rovnakú cenu, pretože… you do the math.

Zároveň vďaka tomu môžu fungovať mnohé tzv. freemium služby - náklady Dropboxu na 5 GB úložisko sú tak radikálne nízke, že vám ho môže poskytovať prakticky navždy zadarmo (samozrejme však, hoci je ten náklad minimálny, stále je a niekto ho musí zaplatiť - platia ho vlastne tí, ktorí si zaplatia vyššiu kapacitu)

Keď Apple spúšťal prvý iPod, ktorý bol pomerne drahý, veľký, ťažký a mal kapacitu iba 1.000 pesničiek, vedel, že z prvej verzie nebude masový produkt; zároveň však vedeli, že o pár rokov budú môcť za nižšiu cenu urobiť zásadne menší iPod so zásadne väčšou kapacitou (dnes do bežného iPhone zmestíte 20.000 pesničiek a je násobne menší)

Preto keď dnes Tesla spolieha na elektrickú energiu… ide v princípe o niečo podobné, ale o tom v samostatnom článku.Ak robíte s čímkoľvek, kde vidíte (alebo tušíte), že by to časom mohlo ísť cenovo (zásadne) dole, rozmýšľajte, ako to vo svojom podnikaní využiť, hoci je aj dnes ešte daná technológia vesmírne drahá.Technicky vzaté, exponenciálny vývoj konkrétnej technológie nie je donekonečna exponenciálny - skôr tvorí krivku v tvare S ("sigmoid"), teda po čase sa zaoblí. História ale ukazuje, že vtedy už začína svoju trajektóriu S-krivka ďalšej technológie a teda vývoj postupuje ešte rýchlejším tempom. (Napríklad Moorov zákon sa už spomaľuje, ale kvantové počítače môžu byť zase úplne iná liga.)

Predpokladá sa, že takýmto vývojom v najbližších pár rokoch vznikne počítač, ktorý bude mať hrubú výpočtovú silu ľudského mozgu. A ak sa v uvažovaní trochu utrhneme z reťaze možného a nemožného, tak pri tomto vývoji by okolo roku 2060 mal existovať počítač s hrubou výpočtovou silou celého ľudstva. (Ray Kurzweil predpokladá, že sa to stane ešte skôr.) Ten moment futurológovia nazývajú singularita. K tomuto existuje perfektný článok na blogu Wait But Why, určite odporúčam prečítať.Trik pre deti: Keď vám rodičia začnú dávať vreckové, povedzte im, že vám stačí 1 cent na mesiac, ale že ako budete rásť, nech vám každý mesiac vreckové zdvojnásobia. O dva roky budete dostávať 167.000 eur mesačne. 

Peter Diamandis: Ako vynájsť budúcnosť hojnosti

Peter Diamandis je jedným zo zakladateľov Singularity University. Napísal fajn knihu (Abundance - The Future Is Better Than You Think; vyšla aj v češtine pod názvom Hojnost) práve o exponenciálnych technológiách a ich vplyve na svet. Je CEO nadácie X PRIZE, ktorá robí veľké výzvy na zásadné breakthroughs pre ľudstvo. Najviac sú známi vďaka Ansari X PRIZE, keď vyhlásili súťaž o 10 miliónov USD o prvý súkromný let do vesmíru. Má tituly z MIT (molekulárna genetika a letecké inžinierstvo) a z Harvardu (medicína). Tu sú zápisky z jeho prednášky.

Ľudia sú tisícročiami naučení rozmýšľať lineárne a lokálne. No dnes už svet zďaleka nie je lineárny: čokoľvek sa kdekoľvek stane, vieme o tom všetci do pár sekúnd. Dnes to považujeme za prirodzené, pár desaťročí dozadu to bolo science fiction.

Aj preto sa oplatí čítať science-fiction. Mnohokrát z toho "-fiction" časť časom vypadne, a zostane pure science :-) "Budúcnosť je už tu. Akurát, že nie je rovnomerne rozmiestnená." (William Gibson)

V momente, ako sa niečo podarí digitalizovať, spúšťa sa exponenciálna krivka. Tam často ležia najväčšie biznis príležitosti. Vo veľmi veľa oblastiach ten moment nastáva práve teraz - a nielen v "počítačoch" samotných; tento princíp sa týka všetkého možného od energetiky po medicínu.

Ako podnikateľ vždy uvažujte vo "first principles" - rozložte si nové technológie a revolúcie na malé časti. Napríklad samojazdiace auto sa pred pár rokmi zdalo byť sci-fi, lebo technológie neexistovali alebo neboli dostatočne malé, ale preto treba ísť na to z opačného konca: radary na snímanie okolia sú dnes väčšie ako futbalová lopta, ale ako malé sa môžu stať? (dnes sú už vo veľkosti krabičky kariet) Podobne digitálny asistent Siri v iPhone - keď ju začali vyvíjať, ešte na to neexistovala dostatočná technológia. Autori museli pozerať dopredu na exponenciálnu krivku a uveriť, že do pár rokov už bude výpočtová a prenosová kapacita na takú službu dostatočná.

Čokoľvek je dnes vzácne (scarce - vyskytujúce sa v malom množstve) sa stane hojné (abundant - vyskytujúce sa v prakticky neobmedzenom množstve). Ak predávate "vzácnosť", takmer určite časom skončíte.

Je voda vzácna? Well, aj keď rozprávka voda nad soľ hovorí iné, v princípe to nie je úplne tak - vody je na svete neuveriteľne veľa, akurát ju (1) nevieme efektívne získať (slaná voda) a (2) dostatočne efektívne transportovať (Afrika). Vyriešiť tieto dva problémy síce nie je zrovna "koľko je 1+1", ale zároveň je to obrovská príležitosť z podnikateľského hľadiska i z hľadiska ľudstva.

"Chcete byť miliardárom? Pomôžte miliarde ľudí." (Peťo Diamantový) Pauza, moment, stop, hlboká myšlienka!

Zamyslite sa, v akom ste skutočne biznise. Viď Kodak moment. Pamätáte si, keď to bola v roku 1996 ikonická značka s valuáciou 28 miliárd USD a 140.000 zamestnancami? V roku 2012 zbankrotovala a prepustila zvyšných 17.000 zamestnancov. V tom istom roku kúpil Facebook Instagram za 1 miliardu USD a dnes má mnohonásobnú hodnotu… Kodak sa totiž primárne vnímal ako chemická firma a tak nezachytil digitálnu revolúciu, hoci na to najprv išli správne - v roku 1975 práve oni vynašli prvý digitálny foťák. Podobný príbeh je Netflix vs. Blockbuster (sieť požičovní filmov v USA). Ľahko mohli urobiť vlastný Netflix, ale vnímali sa ako "real estate company" (vlastnili veľa výborných lokácií po USA). Nedisruptli sa a skončili.

Ak moment prelomu na exponenciálu vo vašom biznise nezachytíte, dobehnúť to potom je prakticky nemožné - práve kvôli povahe exponenciál (vývojársky tím Siri bol niekoľko rokov pred ostatnými, kým technológie skutočne dospeli a mohli vypustiť produkt).

Je strašne dôležité nastaviť si správny mindset. Prezident sa spýtal Diamandisa: "Ako to, že ste taký optimistický o budúcnosti? Veď nepozeráte správy?" Diamandis odpovedal: "Nie, nepozerám." Človek je evolučne nastavený na precitlivené vnímanie rizika (nazdar bazár, amygdala!), no nedokáže rozlišovať, či je riziko skutočné a bezprostredné, alebo len silno teoretické. Amygdala reaguje vždy. Kedysi to bolo dobré: ak vám unikla pozitívna správa, väčšinou vás to nezabilo. Ale keď sa pohli kríky, radšej utekajte, lebo ten tiger si vás dá na večeru a finito.

Staré dobré časy? Nie až tak... Pozrime sa na fakty a nie sentiment: kedysi bol život krátky, brutálny a ľudia robili minimálne 80 hodín do týždňa len aby fyzicky prežili.

Žijeme v historicky zďaleka najlepšej dobe. A netýka sa to len "horných 10.000". Ľudia budú tvrdiť, že žijeme vo veľmi nebezpečnom svete. Drvivá väčšina štatistík ale hovorí úplný opak: žijeme v najbezpečnejšom svete a najväčšom blahobyte v dejinách. Proste pozerajme sa na dáta. Nikdy v hlavných správach neuvidíte "Dnes sa na svete nestalo žiadne letecké nešťastie. Dnes nebol žiadny teroristický útok. Dnes v Bratislave nikoho nezrazili." hoci dní, kedy to tak je, je drvivá väčšina. (A aby sme sa rovno vyhli téme "zmanipulovaných médií", tak ruku na newsfeed, ani my každý deň nezahlcujeme svoje fejsbúčiky podobnými radostnými správami o svete.) Samozrejme, hovoríme o priemere, ale ani 50 najbohtaších svetovládnych rodín nepohne ani za mak štatistikami o tom, koľko ľudí má doma tečúcu vodu, mobil, internet, teplo - veci, ktoré ešte pred veľkými desiatkami, nehovoriac stovkami rokov, boli len "vymoženosťou kráľov".

Dajte si informačnú diétu. V médiách platí - "if it bleeds, it leads" (krv predáva) - médiá potrebujú sledovanosť, to je dôvod, prečo vidíme 90% zlých správ a 10% dobrých. Médiá predávajú "vaše očné bulvy" zadávateľom reklám. Dobré správy očné bulvy nepriťahujú, zlé áno. (Keď sa hovorí o útoku na najnižšie pudy, tak toto je jeden z nich.)

Toto celé je ale úplne samostatná téma a tu sa jej budem dotýkať len okrajovo, ale fakt by nám pomohlo viac sa nad tým zamyslieť, ťažiť z   vecí, ktoré sú super , prestať mrnčať (© Truban) a radšej proste makať na veciach, ktoré nám vadia. Ah, nádych, výdych, ideme ďalej :-)

Exponenciálne fázy podľa Diamandisa (jeho 6D Exponential Framework):1. Digitalizácia. Moment, keď sa podarí analógový svet pretransformovať na

digitálny. Napríklad schopnosť zachytiť fotku v digitálnej podobe miesto filmu, alebo sekvenovať ľudskú DNA.

2. Dezilúzia / klamlivosť (Deceptive). Kedy ste prvýkrát počuli o digitálnom foťáku? Bol vynájdený v roku 1975. 3D tlač? Technológia stará viac ako 30 rokov. Mnohé veci, keď sa objavia, väčšina ľudí si ich nevšimne a tí, čo si ich všimnú, sa na nich smejú. Dlhé roky.

3. Disrupcia. Po dlhých rokoch tichého vývoja "z noci na ráno" začali digitálne foťáky predbiehať analógové. (To je asi podobné "z noci na ráno" ako tie podnikateľské overnight úspechy. Ak nepočítame slovenskú éru privatizácie, tam sa to očividne naozaj dalo.) O disrupcii viac nižšie.

4. Dematerializácia. Váš dnešný smartfón obsahuje desiatky zariadení, ktoré buď čiastočne alebo úplne z bežného života vymizli (diktafón, hudobný prehrávač, digitálny foťák, prenosné rádio, kalkulačka, písací stroj, kalendár, atď.)

5. Demonetizácia. Náklady na replikáciu / vytvorenie ďalšieho kusu - ak je to digitálne - sa blížia nule. Toto je na tom zásadné. Skype prakticky zrušil "long-distance calls", Google vyhľadávanie v encyklopédiách, Uber postupne ruší taxislužby, cez FaceTime robíte videohovory na druhý koniec sveta - zadarmo. Urobiť aj tisíc fotiek digitálnym foťákom za deň vás nestojí vôbec nič, ani uploadnúť ich na 10 rôznych on-line služieb, všetky môžete mať zadarmo, lebo aj náklady na to na strane poskytovateľov sa limitne blížia nule.

6. Demokratizácia. V Afrike bude v tomto roku už pravdepodobne 1 miliarda mobilov. Napriek chudobe, ktorá stále v mnohých častiach sveta je, smartfóny má alebo v dohľadnej dobe bude mať naozaj takmer každý - technológiu, ktorá ešte pred 20 rokmi stála malý majland. Predpokladá sa, že do roku 2020 bude mať prístup na internet 5 miliárd ľudí z celkovo 7,5 miliárd.Čiže áno, priatelia, to lattéčko bude stále drahšie, ale kúrenie asi bude stáť časom menej (aj keď to nikto palcovými titulkami v Novom čase písať nebude). Ísť na koncert kapely bude stáť viac, ale počúvať ich hudbu už môžete bez debilného pocitu, že ste pirát, za pár eur. Áut je dnes viac ako kedykoľvek predtým (= má ich stále viac ľudí), mobily sú v každom vrecku, ľudia už nepočítajú počet znakov v SMSkách (pamätáte, keď boli po 4 koruny?) ani impulzy pri telefonovaní a internete. Každý má digitálny foťák, ktorým je zachytávanie svojich ratolestí nepomerne lacnejšie ako kedysi, nehovoriac o tom, že ste ho možno dostali od operátora, spolu so superpočítačom, ktorý by vám ešte 10 rokov dozadu závidela aj armáda, za 1 evríčko. Máme sa lepšie, ako sa mali ľudia kedysi - čo neznamená, že na svete stále nemáme milión problémov a stále viac ako miliardu smutných príbehov, ale proste je ich stále menej a menej. A tiež to neznamená, že o nich nemáme hovoriť, ale ak ich chceme skutočne vyriešiť, nemôžeme pozerať len na to, čo sa nedá, čo je zle, čo nefunguje, ale čerpať energiu z toho, čo sa nám už podarilo. Step by step, together. (Ale tak čo s tým narobíme, sme z opíc a opice to vidia jasne :-))Disrupcia

No a ešte pár slov k načastejšiemu buzzwordu a vete v Silicon Valley a start-up svete celkovo: Ideme disruptnúť odvetvie X!

Start-upčatá pozor, disrupcia nie je inovácia. Inovácia znamená robiť rovnaké veci o niečo lepšie, pridávať funkcionalitu. Disrupcia znamená urobiť nové veci, ktoré môžu urobiť zo starých vecí nepotrebné, pretože sú rádovo lepšie (kone => autá, pevné linky => mobily, encyklopédie => internet).

Veľké firmy robia malé postupné inovácie svojich produktov. Preto ak start-up (alebo všeobecne odvážny konkurent) nerobí niečo revolučné, neuspeje - na tomto poli ich porazia zabehnutí hráči, ktorí si budú každý rok pokojne vykrochkávať svoje Touch Bary a dvojnásobnú kapacitu pamäte. (Ale sarcastic mode off, podľa viacerých na SU Apple aktuálne končí ich sigmoid, takže buď opäť zásadne disruptnú, ako sa im to parádne podarilo s iPodom a iPhonom, alebo ich predbehnú iní. To isté tvrdia o open vs close system - aj Diamandis má iPhone, ale myslí si, že v long-term vyhrajú otvorené systémy ako Android. Disclaimer: som veľký fanúšik Apple. Tuším mám smolu.)

Disruptívne technológie často začínajú ako slabé - kupujú si ich len nadšenci, ktorí sú pre revolučnú inovatívnosť ochotní odpustiť mnohé funkčné nedostatky. Zabehnuté firmy ich prehliadajú - no práve vďaka tomu môžu start-upy rásť, lebo získavajú nejaké peniaze a mašina sa môže roztočiť. A ak sú naozaj disruptívne, vyrastú do niečoho, čo sa už nedá ignorovať - no keď sa vtedy na ne veľké firmy začnú pozerať, už je neskoro.

Dôležitý je bod, kedy dosiahnú "good enough" funkcionalitu - nemusia byť v parametroch najlepšie na svete, stačí, ak spĺňajú to, čo reálne ľudia potrebujú (pre masu je zbytočné auto, ktoré dokáže jazdiť 200 km/h, ak sa bežne jazdí max. 130 km/h) - a následne je rozhodujúca otázka: dokáže robiť ďalšie mega veci, ktoré predchádzajúci produkt / prístup nedokázal?

Tesla to ale urobila opačne - začala nie shitty produktom, ale vymakaným super-autom, ktoré prebilo ostatné takmer vo všetkých oblastiach (zrýchlenie, bezpečnostný rating, 17" touchscreen, self-driving). To ešte nie je disrupcia, pretože je to príliš drahé - ak by Tesla zostala na takejto cene, nikdy neprerazí masovo. Používa však peniaze technologických nadšencov, ktorí sú ochotní kúpiť si auto za 100.000 USD na to, aby mohla postupne urobiť lacnejšie auto pre masy (v roku 2017 sa začína vyrábať Model 3, ktorý bude začínať na 35.000 USD).

Dobrá kniha na túto tému je Innovator’s Dilemma - je strašne ťažké rozkopať svoj súčasný biznis model, ktorý prináša investorom pravidelné peniaze, a risknúť niečo nové. No ak to firma neurobí, je veľká šanca, že to urobí niekto iný a aj tak ju úplne vymaže. (Hello, Kodak. Vedenie na tú mašinku s rozlíšením 1Mpix, ktorú práve ich ľudia vynašli, pozeralo s otáznikom, že prečo by sa mali v rámci svojho chemického priemyslu a fotiek s dokonalým rozlíšením venovať niečomu takémuto?)

Disrupcie sa radikálne zrýchľujú. Najväčšie firmy z roku 1920 boli priemerne disruptované po 67 rokoch; dnešné po 15 rokoch.

Zásadne stúpa počet experimentov. Dnes je ľahšie ako kedykoľvek predtým založiť start-up a otestovať myšlienku. Často takmer nulové vstupné náklady a pritom jednoduché a lacné na škálovanie cez cloudové služby (obe vďaka exponenciálnym technológiám).

Zdroj: CapgeminiRay KurzweilRay Kurzweil jeden zo súčasných najväčších vynálezcov, mysliteľov a futuristov. Už 30 rokov má pozoruhodne dobrý track-record presnosti predpovedí. Forbes ho nazval "ultimátnou mašinou na rozmýšľanie" a magazín Inc. "pravým nasledovníkom Thomasa Edisona." Nuž, časopisy sa môžu predbiehať v superlatívnych prirovnaniach, ale fakt je, že vynašiel prvý CCD skener, mnohofontové OCR (optické rozpoznávanie textu), text-to-speech syntetizer a pár ďalších vecičiek. V roku 2015 dostal Technical Grammy Award. V roku 1990 napísal knihu predpovedí o budúcnosti, pričom do roku 2009 mu zo 147 predpovedí vyšlo 86% úplne presne alebo v princípe presne. Tu je pár poznámok z jeho prednášky. (K niektorým témam budú Rayove myšlienky viac rozvinuté ešte v ďalších dieloch.)

Veľa hovoril o AI (umelá inteligencia). V 60tych rokoch prvýkrát počul o modeli neurónovej siete, ktorá však ešte nedokázala rozlíšiť ani psa od mačky. Problémom bola hĺbka siete a to, že neurónové siete potrebujú milióny a miliardy príkladov, aby sa dokázali veci naučiť.

Ako vyhral počítač AlphaGo nad ľudským šampiónom v hre Go? Programátori počítaču najprv dali ukážky pár miliónov odohraných hier, aby naučili počítač základné princípy. A potom nechali AlphaGo, nech hrá dokola sám so sebou a učí sa vyhrávať sám nad sebou.

Už dnes by sme sa mali baviť o bezpečnosti a etike v rámci AI, lebo už dnes v obmedzenom meradle s AI pracujeme a o 10-15 rokov možno budeme s AI prepojení cloudom cez nanoboty. (Well, to je Ray - ale nezabúdajte, 86% :))

Bude to raz AI vs. ľudia? Nemyslí si to; podľa neho budeme prepojení. Sami nepostavíme mrakodrapy, no vymysleli sme mašiny na to, aby sme to dokázali, aby "radikálne posilnili naše svaly". To isté môže byť AI a náš mozog.

Vzdelávanie budúcnosti? Súčasný systém je zúfalo zastaralý. Keď bol Ray na univerzite, práve vyšli kalkulačky a bola to silno kontroverzná téma. Učitelia hovorili, že decká sa už prestanú učiť matematiku, lebo im budú stačiť kalkulačky. Stalo sa to? Kalkulačky sú tu ďalej a detské hlavy mali a majú viac času riešiť iné výzvy. Deti by sa mali

učiť robením vecí. Väčšina z nás sa najviac naučila práve robením vlastných projektov - prečo tak nevyzerá vzdelávanie? Bez ohľadu na to, či je projekt úspešný, alebo kráľovsky zlyhá, človek sa veľa naučí. Deti sú skvelí digital natives, skvelo sa vedia učiť samé, veď máme pred očami dôkaz - nikto ich moderné technológie neučil používať a pritom nás ďaleko prevyšujú v "našej vlastnej hre" (moderné technológie sme vymysleli my, nie deti). Zároveň komunikujú s celým svetom každý deň - vyrastajú ako občania sveta, nie len občania jednotlivých krajín. Úloha rodičov a dospelých je však enormná, v úlohe guidov / sprievodcov. Naučiť deti správne pracovať so záľahou informácií, musia sa učiť perspektíve a kontextu. Kedysi ste na 30-dielnu Britannicu potrebovali 1000 USD. Dnes máte omnoho, omnoho viac a úplne zadarmo pre všetkých. To je veľká vec, naozaj veľká.

Ray, čo ty a strava? Vidí niekoľko levelov / mostov k radikálnemu predĺženiu života. Vie, že len lepším jedením bude vedieť žiť navždy - to ho dostane maximálne na level 2, vďaka biotechnológii a preprogramovávaniu nášho biologického softvéru (DNA). Aktuálne napríklad metformin znižuje kalorickú závislosť a popritom zabíja niektoré rakovinotvorné bunky, ale to je len malý hack. (Inak povedal takú zvláštnu vec, že mužské hormonálne lieky sú výrazne popredu vo vývoji oproti ženským.)

A čo večný život? Level 3 je o nanotechnológii v krvnom obehu. Najprv zlepšíme náš imunitný systém. Následne budú nanoboty opravovať a nahrádzať orgány. Každý orgán okrem srdca niečo z krvného obehu berie a niečo do neho dáva. No a ďalší level je urobiť akýsi "back-up" svojej hlavy. A to nemyslí metaforicky. Ľudia budúcnosti budú šokovaní, že sme žili bez pravidelnej zálohy hlavy. (Niečo ako keď prídete na to, že ste si nezálohovali disk s fotkami zo strednej - no keď sa disk zrazu pokazí, už je neskoro. Alebo také niečo.) No a keď sa mozog stane hybridným, ne-biologická časť sa zazálohuje do cloudu. (Well, asi opäť Rayov spôsob rozmýšľania. :))

Má tu v budúcnosti miesto náboženstvo? Náboženstvá sa snažia odpovedať veľmi dôležitú otázku, ktorá zostáva v platnosti aj pri nástupe AI či dlhovekosti. Prečo sme tu? Prečo umierame? Práve spracovávanie našej smrteľnosti je veľkou časťou náboženstva. Keď sa bude blížiť nesmrteľnosť, aj náboženstvá sa budú musieť vyvíjať. Väčšina náboženstiev má však "zlaté pravidlo", ktoré je výborné: správaj sa k ostatným tak, ako chceš, aby sa správali k tebe. Určite je dobrý nápad také veci zachovať.

Kedy si počítače uvedomia samé seba? Podľa jeho predpovede v roku 2029 počítače úspešne zvládnu Turingov test. Ale Ray si myslí, že chat je len jedna z úloh, reálne by ich malo byť viac. Zároveň však pre consciousness nie je jednoznačné vedecké platí / neplatí. Budeme sa musieť rozhodnúť. Jeho názor je, že ak uznáme, že nedokážeme rozlíšiť v komunikácii počítač od človeka, mali by sme s ním zaobchádzať ako s mysliacou bytosťou. Ľudia často hovoria, že to bude ľudia vs. mašiny. Myslí si, že naopak, bude to stále menej tak.

Druhý diel zápiskov o návšteve na Singularity University, v ktorom sa bližšie pozrieme na umelú inteligenciu a všetko pekné aj nepekné, čo s ňou súvisí.

11 99013Vďaka za feedback a zaujímavú diskusiu k prvému dielu, veľmi sa z nej teším. Viacerí ste upozorňovali, že ono to celé možno nie je až také cool, ako to znie, že exponenciáli radi vyberajú len čerešničky na torte, že je X oblastí, kde sa exponenciálny vývoj zastavil alebo ani nikdy nenastal. Couldn’t agree more; aj počas prednášok neraz vo vzduchu visela protiotázka alebo "ale". Viaceré z nich aj zazneli a bavili sme sa o nich, a viackrát aj sami prednášajúci povedali "Toto fakt neviem / Sám som zvedavý / Čo si o tom myslíte vy?".Boli oblasti, kde si boli vo svojich úvahách super-istí (autonómne autá, solárna energia, špecifická umelá inteligencia, sekvenovanie DNA a genetické modifikácie, vývoj cien v mnohých oblastiach), v niektorých boli optimistickí (kvantové počítače, nanorobotika), naopak v niektorých sami hapkali a priznávali, že je to len projekcia toho, ako by to mohlo vyzerať, ak by exponenciálny trend pokračoval - pričom netušíme kedy, alebo či vôbec, to nastane (umelá superinteligencia, vyriešenie prenosu energie, vyriešenie pitnej vody). Takisto treba povedať, že hlavným focusom týždňa nebol humanitno-vedný pohľad, ktorý by podľa mňa bol minimálne na ďalší týždeň, pritom v celej debate je určite mimoriadne dôležitý."Exponenciálny" pohľad neberiem ako absolútnu, všeobjímajúcu pravdu o svete. Ale po týždni na SU som sa začal mnohé veci pozerať aj z iného uhla - a o tom to pre mňa je. Akýsi rewiring mozgu, malý alebo veľký, každému podľa chuti. Pozývam vás do ďalšej oblasti, ktorá s tým mozgom vlastne dosť súvisí: umelá inteligencia.Čo je umelá inteligencia?

Existuje veľa definícií umelej inteligencie (AI), ale jednoduché vysvetlenie by mohlo znieť takto: stroje, ktoré dokážu imitovať rozmýšľanie ľudí. Dokážu sa učiť, uvažovať, riešiť problémy, samé hľadať spôsoby, ako sa dostať k cieľu. Asi by stálo za to povedať si o troch leveloch AI:

ANI (Artificial Narrow Intelligence) je AI, ktorá je síce super, ale je špecializovaná, teda zvláda len jednu konkrétnu úlohu. Napríklad dokáže vyhrať nad človekom v šachu, ale pritom nerozozná štvorec od trojuholníka. ("Brr, strašidelné! Nechcem žiadnu mašinu, ktorá je v čomkoľvek lepšia ako ja!" Nuž, tak okamžite zahoďte svoj smartfón, lebo je to taká malá veľká zbierka ANI.)

AGI (Artificial General Intelligence) je AI, ktorá je v princípe na úrovni človeka - zvláda všetky úlohy, ktoré zvláda aj človek. Teoreticky je to spojenie mnohých ANI do jedného.

ASI (Artificial Super Intelligence) je AI naprieč všetkými oblasťami múdrejšia ako človek (pričom to môže byť len od nepatrne múdrejšia po triliónkrát múdrejšia).

Potom je tu také srandovné slovíčko singularita, ktoré v technologickom kontexte znamená moment, kedy mašiny prekonajú ľudskú inteligenciu (AGI -> ASI) a čo sa stane potom je vlastne nemožné predpovedať, pretože ak budú mašiny inteligentnejšie ako my, tak je mimo naše súčasné pochopenie, čo sa vtedy môže diať. Mašiny sa stanú také inteligentné, že dokážu zlepšovať samé seba, čo ich urobí ešte inteligentnejšími, vďaka čomu sa dokážu zlepšovať ešte viac a rýchlejšie, čo ich urobí ešte inteligentnejšími, vďaka čomu… you get the point. Od tohto momentu sa už aj úvahy ľudí zaoberajúcich sa touto témou rozlietajú ako ohňostroje na Silvestra. Že možno dokáže radikálne rýchlo nájsť riešenia na hlavné problémy ľudstva (energia, hlad, …) a liečbu + prevenciu na všetky choroby, je nuda v kontexte ďalších nápadov. Urobiť z ľudí nesmrteľných začína byť väčšia zábava. Alebo sa AI rozhodne, že cieľom života je potešenie a tak zapojí všetky bytosti do virtuálnej reality, v ktorej ho budú mať nekonečne. Alebo si AI postaví vesmírnu loď a   zdrhne preč  (a ak budeme milí, spojí nás s mimozemšťanmi). Alebo ten náš matrix, v ktorom možno už teraz žijeme, vypne. Vážne, tu pokojne zapojte svoju fantáziu, povedzte prvú vec, čo vám napadne, a pokojne to môže byť valídna alternatíva :)Čo je nové v AI?

Teraz sa ale vráťme na chvíľku na zem a dajme si prehľad, čo sa aktuálne na tomto poli deje. Téme AI sa venovali na SU viacerí rečníci, ale najviac Neil Jacobstein. Z matrixu nás, zatiaľ, neodpájajú, takže, prosím, pre istotu, tie hliníkové čapice stále na hlave.

Vízia širokej a hlbokej superľudskej inteligencie, ako isto vieme, zatiaľ nenastala. Iba že by nastala a preto o tom nevieme :-)

Programovanie vs. machine-learning. Historicky existujú dve školy v rámci vývoja. Dlho vyhrávalo programovanie, ale ani najlepší programátori sveta, ani Chuck Norris (inak ultimátna AI), nedokážu naprogramovať samoriadiace auto alebo aj len dobrú GPS navigáciu. Tých možností je jednoducho príliš veľa, nedá sa na všetko urobiť "keď sa stane toto, urob toto". Na to je potrebné, aby sa systém vedel učiť sám (machine-learning).

Deep learning & neural networks sú víťazi. Neurónové siete sa snažia napodobniť ľudský mozog - fajn je to vysvetlené napríklad v   tomto videu . Deep learning sú systémy, ktoré sa dokážu naučiť riešiť komplexné problémy a používajú vrstvy - napríklad na rozoznávanie tvárí. Čím viac vrstiev máte, tým vyššia presnosť, že jo. Microsoft práve oznámil systém so 152 vrstvami - vďaka tomu už rozpoznáva tváre s vyššou presnosťou ako človek. (K rozpoznávaniu tvárí: ak máte napríklad najnovší iOS na telefóne, otvorte si galériu fotiek a tam časť Tváre / ľudia; úplne v pohode vám medzi tisíckami fotiek nájde vašu tvár z rôznych uhlov, dokonca v rôznom veku, a priradí ju už vo veľkej časti prípadov správne. Koľko by trvalo takto oštítkovať fotky vám?)

Technológia sama o sebe nie je taká nová; neurónové siete existovali už v roku 1950 (Perceptron), aj keď dokázali len rozlíšiť trojuholník, štvorec a kruh.

Zásadne sa však zmenilo, že zrazu máme brutálne veľa dát, ktoré sme kedysi nemali - a neurónové siete sa tak zrazu majú z čoho učiť.

Dnes už existujú stovky firiem, ktoré sa intenzívne zaoberajú AI - od malých start-upov po tých najväčších hráčov ako Google či IBM. Pozrite si napríklad tento super prehľad AI firiem podľa odvetví.

Do AI tečú obrovské peniaze. Zrýchľujú sa investície do nových start-upov, najväčší hráči (Google, Facebook, Apple, Amazon, IBM) vo veľkom nakupujú sľubné firmy. Veľká časť je však skôr acquihire - teda nie je to ani tak o konkrétnom produkte, ako o "kúpení" zakladateľov a zamestnancov firmy, špičku vo vývoji AI a posilňovaní AI talentu veľkých hráčov. AI wars!

Google kúpil firmu DeepMind za 500 miliónov USD v momente, keď ešte nemala žiadnych zákazníkov. Mali však AI systém, ktorý sa dokázal naučiť hrať 6 starých Atari hier

(napr. Pong) - bez toho, aby vedel čokoľvek o tom ako tie hry fungujú. Dostal jedine cieľ: dosiahni čo najvyššie skóre. Pozrite si video, ako to dopadlo. (Prekonal najlepších ľudských hráčov a po 4 hodinách hrania mu to už celkom išlo.)

Superpočítače postupne porážajú svetových šampiónov v rôznych hrách. V roku 1997 IBM DeepBlue porazilo Kasparova v šachu, čo bolo prvýkrát, čo počítač vyhral na turnaji nad šachovým majstrom. (Nie, to, že vás porazil Chess vo Windows 95 pred 20 rokmi sa nepočíta.)

Superpočítač IBM Watson v roku 2011 vyhral nad ľudskými rekordérmi v populárnej hre Jeopardy (hoci, s celou Wikipediou v pamäti a schopnosťou v nej bleskovo hľadať to je možno o niečo ľahšie, ale tak, kto vám bráni?).

Ďalší zásadný moment nastal nedávno, keď AlphaGo   vyhral  nad Lee Sedolom, majstrom sveta v hre Go, 4:1. Už výhra počítača nad Kasparovom bola pre niektorých šokom, no šach je pritom neporovnateľne jednoduchší ako Go. Šach má v každom ťahu 35 alternatív, čím a kam sa posunúť. Na to sa ešte dá ísť hrubou silou - vyhodnotiť každú alternatívu každého ťahu seba i súpera a nájsť najlepšiu možnú stratégiu na výhru. Pri Go je to iné. V každom ťahu je 250 možností. Nasimulovať všetky možnosti prvého ťahu je jednoducé - bude ich 250. Už druhý ťah je však komplikovanejší - pre každý z 250 ťahov prvého kola musíte nasimulovať ďalších 250 ťahov druhého kola. Dokopy teda 62.500 kombinácií. Tretí ťah opäť - a už sme na 15.625.000 možnostiach. V 6. ťahu sme na 244 biliónoch možností. Šach priemerne trvá 40 ťahov. Go 200 ťahov. Aha ich, exponenciály hrajú proti nám! :)

Zaujímavé však je, že 4. hru vyhral AlphaGo absolútne nepredvídateľným ťahom, ktorého šancu na zahranie by experti odhadovali na 1:10.000. Lee Sedol si zobral chvíľu času v zákulisí, vrátil sa a v 5. hre počítač porazil. Zahral podobne nepredvídateľný ťah - a neskôr povedal, že sa to naučil práve od počítača. Keď toto uvidela Južná Kórea, začala inv

estovať 3 miliardy USD do AI.

Zdroj: CBinsights 

Viac ako hry!

AI však samozrejme nie je len o hrách. Majú obrovský dopad v bežnom živote a vývoj napreduje v oblasti hardvéru aj softvéru. Brutálne však najmä v dostupných dátach, pretože práve tie umožňujú mnohé doteraz nemožné veci.

Mnohé nástroje na prácu s AI a big data budú zadarmo (už dnes TensorFlow od Google/Alphabet, R-Studio), hodnota bude práve v dátach. Aj preto dnes od vás všetci chcú rôzne hodnotenia, lajky, životné výročia, obvod zadnej labky vášho kocúra - často bez toho, aby tušili, na čo to vlastne potrebujú, jednoducho veria, že AI v tom raz nájde niečo užitočné.

IBM Watson ekosystém je jedným z driverov inovácie. V roku 2013 otvorili platformu vybraným partnerom, v roku 2014 oznámili ďalšiu investíciu 1 mld USD do Watsona a podporu start-upom postaveným na Watsone.

Zmeny sú aj na poli hardvéru. Google predstavil špeciálny procesor (TPU - Tensor Processing Unit), ktorý vyvíjali špecificky pre machine-learning. Vďaka vyladeniu na konkrétny typ operácií sa im podarilo urobiť počítač, ktorý výkonovo predbehol vývoj podľa Moora o 7 rokov. Ak ste sa v poslednej dobe uja gúgla pýtali "Kto je Dominika Navara?", obsluhoval vás už aj tento procesor.

Prichádza IBM Neuromorphic computer platform. 16 miliónov neurónov, ktoré cuckajú len 2,5W energie. Prečo je to podstatné? Pretože keď príde vo veľkom Internet of Things, budeme potrebovať AI, ktoré bude žrať minimum energie.

Existuje množstvo start-upov postavených na umelej inteligencii. Dám tu len pár tipov, pozrite si, ak máte chuť: Enlitic (evidence based medicine, dokáže rakovinu detekovať už presnejšie ako rádiológ), GingerIO (mentálne zdravie), AlphaSense (zamerané na finančníkov). Alebo VIV (AI as a utility), ktoré nedávno kúpil Samsung. Na Slovensku / v Česku vzniká v tejto oblasti napríklad GoodAI Mareka Rosu. Ak zatiaľ nechcete investovať

do vývoja vlastného AI, existuje už viacero služieb, ktoré vám s tým pomôžu, príp. rovno dáta zanalyzujú: napríklad Kaggle alebo Experfy.

Väčšina z nás už má dokonca AI vo svojom telefóne alebo počítači. Siri od Apple, Alexa od Amazonu, Home od Alphabetu, Cortana od Microsoftu - implementované priamo v operačnom systéme. Baby sa ešte majú čo učiť, najviac asi zaostáva Siri, ale nemáme ďaleko dobu, kedy počítače / telefóny budú našej reči rozumieť bez zaváhania - možno 2-3 roky.

V Amazone na Alexe / Echu robí 1000+ ľudí; je to taký malý repráčik, ktorý vás stále počúva a ovládate ho hlasom - od plnenia nákupného zoznamu, cez objednanie taxíka, po zhasínanie svetiel, otváranie garáže a púšťanie hudby. Nájde vám informácie na webe, prečíta vám audioknihu alebo nadiktuje recept. Za 180 USD máte takého okripleného Jarvisa.

S AI sa denne stretávame kade-tade: Facebook (naznačíte, že čakáte malého špunta? odrazu máte reklamy na pampersky), Google, odporúčania na e-shopoch. Facebook robí analýzy textu, vie odhadnúť sentiment. Smutník k statusu zatiaľ za vás ale nepridá.

And guess what? Všetci zbierajú tony dát, vďaka ktorým tie systémy fungujú každý deň lepšie. Nie vylepšovaním hardvéru, iba zbieraním viac a viac dát, z ktorých sa učia.

Samoriadiace autá a robotika. Možno ste si všimli, že tu stále riešim AI skôr z hľadiska konceptu a použitia v softvéri a on-line službách. No hoci AI má obrovský potenciál práve pri spojení s robotmi, tomu sa dnes nevenujem schválne, pretože robotike a self-drivingu bude venovaný ešte jeden samostatný článok. 

AI prichádza... sme pripravení?

Čo to ale bude znamenať pre bežný život? Pre ľudí? Pre svet? Pre civilizáciu? Pre vesmír? Pre…

AI by radikálne mohlo zmeniť napríklad vzdelávanie. Každé dieťa a študent budú môcť mať 100% prispôsobené tempo, obsah aj formu vzdelania ich tempu a potrebám, počítačový tutoring one-on-one. To sa týka samozrejme napríklad aj zdravotníctva, aj keď, ako povedal jeden z rečníkov: "People will still want a neck to choke when things go wrong." Takže lekári by mali byť v pohode :)

AI radikálne zmení aj takmer všetko ostatné. Pozrite si ten obrázok, čo som spomínal vyššie - AI start-upy sú dnes v oblastiach od autonómnej dopravy a logistiky, cez HR a prijímanie ľudí, marketing, zákaznícky servis, poľnohospodárstvo, právo, zdravotníctvo, výrobu, až po vzdelávanie a financie.

V práci budú vznikať tímy ľudí a mašín. Na helpdesku od Nuance bola AI schopná sama vyriešiť 78% požiadaviek zákazníkov; na ľudských operátorov zákazníckeho servisu teda prešla len každá piata otázka.

Zásadná otázka je dôvera. Budeme veriť AI? Bude AI veriť nám? Budeme si veriť navzájom ako ľudia, že budeme technológiu používať zodpovedne?

Vzniknú nové dilemy, ktoré budeme musieť riešiť. Aj na SU sme riešili niekoľko dilém vo forme žaloba - obhajoba. Dostali sme 4 témy a náhodne vybrané, či budeme na strane "pre" alebo "proti". Náš tím mal nasledovnú situáciu: "Je rok 2040, OSN pred 5 rokmi zakázalo vývoj a používanie AI vo vojenských systémoch a mašinách, z obavy, kam by to mohlo smerovať. Pred malou chvíľou zaútočili autonómne bezpilotné stíhačky na New York, Londýn, Peking a Dubaj. Bezpilotné stíhačky poľahky premanévrovali stíhačky obrany, pretože mohli pokojne robiť manévre s preťažením 35G, násobne viac ako ľudskí piloti. Obete sa počítajú na desiatky tisíc, k činu sa zatiaľ oficiálne nikto neprihlásil. Tím "proti" tvrdí, že treba okamžite ten zákaz zrušiť a nechať tomu voľný priebeh, lebo takéto niečo hrozí znova. Tím "pre" tvrdí, že zákaz je správna vec a treba ho nechať v platnosti naďalej." Po pár minutových preslovoch jednej aj druhej strany a vzájomnej paľby (ako na debatnom klube)

publikum hlasovalo o víťazovi. My sme boli tím obhajoby - tvrdili sme teda, že nechať zákaz v platnosti naďalej je správna voľba (stalo sa to prvýkrát, tento zákaz doteraz pravdepodobne zachránil oveľa viac životov, chceme zostať ľuďmi a vyzdvihovať humanitu, etc.). Tím "proti" to mal na prvý pohľad jednoduchšie - zakázať AI všetkým znamená, že aj tak ho niektorí na pozadí vyvíjajú a pravdepodobne sú to bad guys, takže takéto veci sa budú opakovať, musíme zakročiť, zrušiť zákaz a dupnúť na vývoj vojenského AI na obranu. Výsledok hlasovania bol 52:48 pre náš tím, teda za zachovanie zákazu, ale myslím si, že obidva tímy by sa v pohode vedeli vymeniť a obhajovať ten druhý pohľad. (Ďalšia dilema napríklad bola, či má firma právo deaktivovať osobného asistenta / robota, ktorý sa staral o jednu rodinu a stal sa členom ich domácnosti, a nahradiť mu čip novou verziou.)

A takisto vznikne nekonečne veľa filozofických aj praktických otázok. Dokážu raz stroje ľúbiť? Mať vedomie? Budú to raz bytosti so svojimi (robotickými) právami, alebo to budú proste len veľmi chytré mašiny? Ak ich nebudeme považovať za akési samostatné bytosti, kto bude zodpovedný, ak mašina urobí niečo zlé? Kto ponesie následky? Ten, kto ju vyrobil? Ten, kto ju kúpil? Ten, kto ju spustil? Budeme vedieť, kto to bol?

Ak vám niekto povie, že AI je super-dobré, alebo AI je super-zlé, neverte im, vytrhávajú z kontextu. Ako každá technológia, aj AI prichádza s veľkými prísľubmi, ale aj veľkými rizikami, kompromismi a trade-offmi, ktoré sa musíme naučiť zvládať. (To je napríklad to, čo sa momentálne deje s internetom a sociálnymi médiami: prvýkrát v histórií môže byť každého človeka počuť, každý sa môže vyjadriť, šíriť svoje myšlienky, uchovávať - zadarmo, masovo, bleskovo. Vytvára to však záplavu dát, názorov, dezinformácií, v ktorých je ťažké sa zorientovať. Bol by svet lepší bez sociálnych médií? Dnes vidíme, že v niektorých aspektoch asi áno; zároveň však ich pozitíva berieme už za tak automatické, že máme tendenciu ich ignorovať.)

Na pozitívnej strane neuveriteľné zrýchlenie riešenia problémov, mnohé z nich doteraz neriešiteľné (nájdenie liekov na choroby, samojazdiace autá, inteligentná infraštruktúra), zásadné zjednodušenie či spohodlnenie života, nie pre horných 10.000, ale skutočne pre masy. Je to strašný paradox, ale už dnes je pokojne možné, že človek v Afrike, ktorý doma nemá tečúcu vodu, má vo vrecku telefón so vstavaným AI asistentom.

Na strane rizík strata veľkého množstva pracovných miest, riziko zneužitia alebo že sa to nebodaj vymkne z pod kontroly. Ak by sa mala AI sama rozhodovať, musíme to urobiť veľmi zodpovedne (tip na knihu: Superintelligence, ešte som nečítal). Podobné ako s ohňom alebo elektrinou, ktoré sa dajú použiť na dobré aj zlé veci. Podstatné je, že to nebude invázia z vesmíru; tvoríme to my, takže je na nás, ako rozumní pri tom budeme, aby to bola symbióza ľudí + mašín / AI.

"Musíme byť super opatrní s AI. Potenciálne nebezpečnejšie ako atómové zbrane." tweetol dávnejšie Elon Musk. Neskôr to rozšíril, že potrebujeme bezpečné AI: jednak bezpečnosť systému ako takého, a zároveň mnohonásobné možnosti kontroly, aby sa dal systém vrátiť späť alebo vypnúť, ak sa niečo stane. Bojí sa vlády jedného Skynetu, preto začal investovať do Open AI. Všetci sme spolu na jednej planéte, tak sa tak správajme :-) (Aj keď možno práve preto chce Elon zdrhnúť!)

Už aj keby sa technológie od zajtra nijako nezmenili, AI si nájde cestu do strašne veľa oblastí - veľkému množstvu zamestnaní hrozí disrupcia. (Pamätáte, čo znamená disrupcia? "urobí z pôvodného produktu nepotrebný")

Ako prvé sú ohrozené joby, ktoré robia opakované, monotónne úlohy. Nezabúdajme, tu už nehovoríme o manuálnej výrobnej práci, kde ju už dnes často nahrádzajú roboty. Hovoríme aj o prácach, ktoré sa dnes študujú na odborných aj vysokých školách.

Chcete vedieť, s akou pravdepodobnosťou vašu prácu do 20 rokov nahradia stroje (či už cez robota alebo AI)? Poďte na tento web. Psychológovia, farmaceuti, architekti, hudobníci - otvorte si pivko, mali by ste byť v pohode. Skladníci, kameramani,

kvetinári (!), well, fifty-fifty. Teleoperátori, účtovníci, recepční, daňoví poradcovia, predavači… ehm, asi som vás mal upozorniť, aby ste ten link radšej preskočili :-/

V rámci OECD je 57% zamestnaní ohrozených automatizáciou. USA je na tom o niečo lepšie (47%), veľký problém majú Čína (77%) či Etiópia (85%). Veľká Británia iba 35%.

No a teda myslíte, že som z celých exponenciálov a AI len brutálne napichaný? Priznám sa, že tu som scared as hell; nie kvôli tomu, že by mi ako geekovi srdce neplesalo z predstavy plnohodnotného Jarvisa, ale že budeme musieť ako spoločnosť prejsť zmenou, ktorú si dnes možno ani nevieme (alebo skôr nechceme) predstaviť. Desí ma to o to viac, že jednotlivé spoločnosti a krajiny si tým budú asi prechádzať do istej miery samostatne a rôznymi tempami.

Pripravme sa proaktívne na "super-impact". Akože, ono môžeme hrať na tú kartu, že je to celé prehajpované a vôbec to nebude také dramatické, lenže keď sa nad tým zamyslíte hlbšie, čo by sa muselo na súčasnom vývoji zmeniť, aby tu o 5-10-15 rokov neboli takmer plne automatizované účtovné oddelenia, sklady, zákaznícka podpora, virtuálni recepční? Jasné, stále tu bude veľa hotelov so živými ľuďmi (a tie budú stáť viac!), účtovní poradcovia a koordinátori, agenti zákazníckeho servisu, na ktorých počítače presunú komplikované úlohy, ale… ak už dnes dokáže Siri alebo Google rozpoznať množstvo vašich požiadaviek, ak to dokážu Facebook Boti, ak AI helpdesk už dnes sám vyrieši viac ako 3/4 požiadaviek reálnej firmy, naozaj sa ideme tváriť, že ani o 10 rokov ešte nebudú implementované v drvivej väčšine firiem?

Do roku 2030 budeme celosvetovo potrebovať 600 miliónov nových pracovných miest (prírastok populácie + zaniknuté zamestnania). Nie je šanca. Vplyvom AI a technológií určite vzniknú úplne nové typy zamestnaní (ešte pred pár rokmi by ste "social media specialist" považovali za výstup z generátora náhodných slov), ale asi si nalejme čistého vína, 600 miliónov ľudí neuživia. Automatizácia a AI bude naďalej prácu ľuďom odoberať, nie pridávať. Nie je náhoda, že stále viac sa na svetlo dostáva koncept univerzálneho základného príjmu a viaceré krajiny s ním už experimentujú.

Zároveň si myslím, že ten pokrok sa nedá zastaviť. Podľa mňa nie sme v situácii "Heeej, chalani, rozhodnime sa, či tie veci teda ideme robiť, alebo na to radšej kašleme". Pritom veľa vecí vyššie je len o zlepšovaní vecí, ktoré tu už dnes máme a len sú každým dňom presnejšie = ANI, a už tá nás asi niekedy desí, a to ešte reálne neriešime AGI ani ASI.

S veľkou pravdepodobnosťou nás čaká redefinícia spoločnosti - úlohy všetkých ľudí v nej, vnímaniu ich hodnoty, aj keď nepracujú. Toto je fakt veľká výzva a bojím sa, že ak na tom všetci spolu nebudeme makať, ak nenasadneme na vlnu "nezatvárame pred tým oči a zvládneme to", nemusí to dopadnúť dobre.

Ak sa tu stane niečo škaredé, nebude môcť za to technológia ako taká, ale naša neschopnosť prispôsobiť sa našim vlastným vynálezom.

Čo s tým ideme robiť? Túto otázku sa pýtam posledné dni sám seba stále častejšie. A asi by sme sa ju mali pýtať všetci. Ešte nás čaká pár zaujímavých tém v tejto sérii, ktoré prinesú ďalšie otázky, vrátane jednej, ktorá by mala byť špeciálne zaujímavá pre Slovensko - samoriadiace autá. Snažím sa dávať si dokopy myšlienky a dúfam, že ku koncu tohto seriálu budem mať aspoň bledomodrý šajn aspoň o pár veciach, ktoré by malo zmysel robiť, konkrétne u nás. (Ale samozrejme pevne verím, že hlavy pri Námestí slobody o tom už dlho pilne uvažujú každý deň.)

A ak tá AI revolúcia vlastne nakoniec nepríde a nič sa nestane? Nuž, tak aspoň budeme mať za sebou veľmi zaujímavé kreatívne cvičenie ;-)

Zápisky z budúcnosti 3: Digitálna biológia a medicínaV predchádzajúcom dieli sme hovorili o umelej inteligencii, rozširovaní a zlepšovaní ľudských kapacít a schopností formou externej technológie. Dnes sa pozrieme trochu dovnútra - na základné stavebné kamene života a do našich ľudských tiel. Alebo… stále ľudských?

Kým prejdeme na šťavnatejšie mäsko, začneme niečím ľahšie stráviteľným: digitálna medicína. Technológie aj tu spôsobujú zásadné zmeny v možnostiach prevencie, diagnostiky i liečenia. Trendom by mala byť zmena medicíny z reaktívnej ("sick-care") na proaktívnu ("health-care"). Dnes čakáme, kým prídu príznaky - často je to zbytočne neskoro, zbytočne drahšie, niekedy žiaľ dokonca príliš neskoro. Digitálnou medicínou sa otvára lepší priestor zachytiť choroby v štádiu 0.

Dnešné vyšetrenia sú pomerne neefektívne. Priemerne čakáme v čakárni 68 minút na 12-minútové vyšetrenie, z ktorého väčšinu času doktor píše lekársky záznam. (To sa môže stať len na Slovensku!!!… ale toto sú čísla za USA :-))

Veľmi veľa informácií sa zbytočne stráca v procese. Každému lekárovi musíte neraz nanovo diktovať celý svoj život, spomenúť si na morské prasiatko, ktoré sme ako dieťa chovali, priniesť výsledky vyšetrení, ktoré naviac môžu mať rôzne interpretácie. Zvyčajne mu viete dať len svoj aktuálny stav (napr. hmotnosť alebo krvný tlak), ktorý si pamätáte, alebo si ho radšej zistí sám. Ak nie ste super-geek, nedáte mu graf vývoja vašej hmotnosti alebo tlaku za posledných 10 rokov; neviete mu povedať, čo presne ste jedli, len sa snažíte spomínať. Neraz sa však práve v tých zabudnutých veciach môže nachádzať kľúčová informácia, ktorá by lekárovi lepšie pomohla stanoviť diagnózu a nastaviť liečbu.

50% nákladov na zdravotníctvo ide na 2% ľudí. Aktuálne je medicína orientovaná (a platená) na výkony, nie na výsledky. V USA pritom ide ročne na zdravotníctvo 2,4 bilióna (Trillion) USD.

Obohraná pesnička, ale zopakujme si ju: prevencia (na strane človeka = správanie, aj na strane zdravotníctva = preventívne prehliadky) je ďaleko najlacnejšia na celej zdravotnej starostlivosti. Problém s ňou je skôr v nedokonalosti nášho uvažovania - ľudia majú pocit, že sú to vyhodené peniaze, lebo "veď možno sa nič nestane", a peniaze by mali byť použité až vtedy, keď sa niečo stane. Tam však pritom končí ďaleko najviac nákladov na zdravotníctvo, a pri včasnej diagnostike by nemuselo. (Kedy sa uzatvára najviac poistiek proti živelným katastrofám? PO povodniach.)

Čo tak prestať platiť lekárom za to, že ľudia chodia do nemocnice a začať im platiť za to, aby držali ľudí zdravých (ak sa nemýlim, Japonsko má podobný systém už dlhé roky)? Chce to zmeniť uvažovanie z objemového (koľko výkonov lekár urobil) na výsledkové / hodnotové (koľko ľudí udržal zdravých). Fokus posunúť z akútnych ochorení konkrétnych ľudí na zdravú populáciu.

V budúcnosti sa viac medicíny bude riešiť mimo nemocníc a ambulancií. Miesto návštevy lekára budú mobilné zariadenia na testovanie, u vás doma alebo v najbližšej lekárni. UberHealth vám prinesie vakcínu domov (of course, sponsored by greedy pharmacompanies & vaxloby). Defibrilátor, ktorý k pacientovi príde skôr ako záchranka - priletí ako dron, ktorý vďaka rýchlosti dokáže zvýšiť šance na záchranu z 8% na 80%. Určite si pozrite krátke video.

Technologické zdravotnícke zariadenia sa neustále minimalizujú. Ak bude trend pokračovať, môže to zásadne pomôcť rozvojovým krajinám, pretože diagnostika predtým dostupná len priamo v nemocnici (kvôli veľkosti), do ktorej majú mnohí ľudia hodiny kráčania peši, sa bude dať robiť aj priamo u pacienta doma, lekár ju bude mať v malom kufríku.

Star Trek Tricorder Challenge - jedna z aktuálnych X PRIZE výziev je vytvoriť zariadenie, ktoré dokáže čítať základné zdravotné metriky a stanoviť diagnózu aspoň u 12 chorôb lepšie ako board skúsených lekárov. Aktuálne je už vo finále 7 tímov. Ak to dajú, okrem toho, že budú mať doma kúsok vlastného Star Treku, dostanú aj 10 miliónov USD :-) Vyhodnotenie začiatkom roka 2017.

ŠKANDÁL! Už naši predkovia vynašli takmer dokonalý liek, ktorý nič nestojí, no zdá sa, že väčšina ľudí o ňom nevie! Zatajujú ho farmaceutické firmy, aby zdvihli svoje zisky?! No… ešteže vám to má kto povedať, lebo to ste určite nevedeli! Všeobecne najefektívnejším liekom je stále aspoň 30 minút pohybu denne. Genetika má vplyv na vaše zdravie, no vaše správanie oveľa väčší. Spánok, strava, pohyb… to všetko zásadne ovplyvňuje vaše zdravie. (Wohaa, to ste nevedeli, čo?)

Wearables menia veľa vecí. To sú všetky tie fitbity, geary, watche, garminy... Pomáhajú práve tej prevencii, kvantifikujú, motivujú ľudí - spánok, pohyb, srdcový tep, kyslík v krvi, hladinu cukru. V budúcnosti to môže putovať rovno k lekárovi alebo AI systému, ktorý zistenia vyhodnotí a urobí odporúčania.

Senzory sa menia. Vo verzii 1.0 ste vedeli jednoducho ručne zmerať niektorú vec - klasický tlakomer či teplomer, pod pazušku, do uška alebo kam chcete. Vo verzii 2.0 ich môžeme pripojiť k webu a uchovávať dáta. Vo verzii 3.0 sa stanú pasívnymi - budú dáta zbierať priebežne bez toho, aby ste na to museli myslieť, a zároveň ich pomôžu zmysluplne interpretovať.

Quantified Self sa zmení na Quantified Health. Wearables sa menia na smart-šperky. Prichádzajú digitálne tetovačky a dokonca pilulky, ktoré môžete prehltnúť a potom len monitorujú. Ako sa senzory zmenšujú, budú môcť ísť kdekoľvek - wearables sa zmenia na inside-ables. Google vyvinul kontaktné šošovky, ktoré automaticky merajú hladinu cukru v   slzách , čo môže byť obrovská pomoc pre diabetikov.

Trainables, hearables, shockables - veci, ktoré pomáhajú zmeniť životný štýl (hodinky, ktoré zavibrujú, keď sa dlho nehýbete; UpRight - zariadenie, ktoré zavibruje, keď sa pri sedení začnete hrbiť). Uvoľnite fantázii uzdičku.

Nechceme však nosiť 20 zariadení. Chceme jedno, čo najviac seamless. Už dnes je mobilný telefón do istej miery vaším vlastným zdravotným zariadením - vie vám merať kroky, pulz, môžete do neho zapisovať svoj jedálniček, sledovať kalórie, cez Health aplikácie akékoľvek údaje o vašom zdravotnom stave. Apple sa snaží v tejto oblasti ísť silno dopredu.

Pomôcť môžu digitálni tréneri a "kouči", ako napríklad aplikácie Lark, Sense.ly, ale aj minule spomínané Amazon Echo - pripomenie vám tabletku, spýta sa, čo ste jedli. Predstavte si digitálneho kouča v zrkadle - alebo zrkadlo, ktoré vám ukáže, ako budete vyzerať v budúcnosti. (Dostal som testovací kus, ale po prvom pohľade doň som ho radšej rozbil.) Ginger.io pomáha s vaším mentálnym zdravím.

Dokonca už existujú ako experiment aj connected plienky. Aj keď príroda sama zakomponovala do detí dosť jasný systém notifikácií o tom, že plienka je plná, takže trošku znovuvymýšľanie kolesa a technológia pre technológiu :-), ale predstavte si, že by ten senzor vedel to, čo je okolo neho, rovno aj analyzovať. To už by mohla byť pridaná hodnota.

Alzheimerova choroba je jedna z veľkých výziev starnúcej populácie. Vedci vynašli nový krvný test, ktorý zdravému človeku s 90% presnosťou povie, či sa u neho do 3 rokov Alzheimer rozvinie alebo nie. Zároveň sa robí progres v jeho liečení.

Brain-computer interface, vďaka ktorému veci ovládate myšlienkami. Už sa také veci dejú a skúšajú - napr. firma Braingate, ktorá sa špecializuje v neurotechnológiách, implantuje do mozgu mikroelektródy. Tie dokážu zachytávať signály z neurónov napríklad o tom, aby telo pohlo rukou. V rámci klinických testov tak už ľudia s ochrnutím chrbtice dokázali ovládať robotickú ruku - iba svojou vôľou.

Ako sa v tomto momente cítite? Nech akokoľvek, Thync vás dokáže na požiadanie nabiť energiou alebo upokojiť. Funguje to na podobnom princípe, ako keď si osviežite tvár vodou, ste na masáži alebo dostanete #cmuuuuuuk od milovanej osoby. Stimuluje nervový systém jemnými elektrickými signálmi. Za 199 USD vaše.

A čo tak antikoncepcia, ktorú môžete zapínať a vypínať ako chcete? Tak si dajte pod kožu tento implantát a je to, vydrží fungovať 16 rokov!

Výzva bude urobiť z toho dobré big data. V aute sú stovky senzorov, ani netušíme, že tam sú - dôležité je len to, aby zasvietila kontrolka, keď niečo nie je v poriadku. S ľuďmi to môže byť v budúcnosti podobné.

Staňte sa "darcom dát" (data donor)! Dáta sú vec, ktorá môže výrazne zlepšiť vývoj nových liekov alebo odhaľovanie chorôb - často čím viac, tým lepšie. Zároveň je tu však absolútne opodstatnená debata o súkromí a možnosti zneužitia dát buď priamo firmami alebo pri hackerských útokoch a únikoch dát. (Ak sa dnes na internet dostane vaše heslo MojKocurikJeNaj123, asi sa ani moc nezačervenáte; čo ak by sa ale dostala na web informácia o chorobách, ktoré vám osobne potenciálne do 3 rokov hrozia?)

"The complexity of modern medicine exceeds the capacity of the unaided human mind." (David Eddy) Takže hádajte čo? AI! Predstavte si toho IBM Watsona ako vášho lekára. S načítanými všetkými dostupnými učebnicami medicíny. Umelá inteligencia nemá však nahradiť človeka, naopak asistovať mu tak, aby mal viac času na prácu s pacientom, kde okrem vedomostí vie zapojiť aj veľký cit pre kontext a jemné príznaky. Intelligence Augmentation / kombinácia počítača a človeka môže veľmi pomôcť.

Augmented reality AR v medicíne je veľká vec. Pomoc napríklad pri operáciách. Google Glass dnes už vyzerá zastaralo, ale ich najlepšie využitie bolo práve v medicíne - predstavte si operáciu, kde sa lekárovi zároveň premieta 3D model orgánu priamo pred jeho oči. Ale pre zdravie svojím spôsobom aj Pokemon Go, ktorý rozhýbal mladých ľudí. VR vie pomôcť v terapii - pomoc pri odstraňovaní fóbií (ktovie, možno raz bude aj verzia na odstraňovanie strachu zo Xeny) alebo zmenšovanie bolesti (človek, ktorý mal popáleniny, mal na sebe VR s videom Antarktídy a bolesti sa zmenšili). Téme AR/VR sa budeme venovať v samostatnom článku.

A samozrejme, nezabudnime na 3D tlač. Oprava ciev, umelé ucho, protézy, v budúcnosti možno orgány… a takisto medicínske nástroje a laboratórne vybavenie podľa potreby. Mali ste niekedy zlomenú ruku? Čo by ste povedali na takúto feši "sadru"? 

Jedlo a riešenie hladu

Téma digitálnej biológie sa objavuje aj v súvislosti s riešením hladu vo svete. 805 miliónov ľudí je podvýživených alebo má dlhodobý problém s nedostatkom

jedla. Zároveň ale 2,1 miliardy ľudí má nadváhu alebo sú obézni. Aké je to "mať sa dobre" relatívne, že?

Burger za 300.000 USD. Bol špeciálny nielen cenou, ale aj svojím obsahom: to šťavnaté hovädzie mäso, ktoré v ňom bolo, sa nikdy nepáslo na lúke. Bolo   vypestované .  (Dnes cena "vypestovania" toho burgeru klesla pod 12 USD.) Chuťovo to zatiaľ je možno tak na úrovni týždňového Raya McDonalda, ale nebolo pri tom zabité žiadne zviera, menšia náročnosť na zdroje (chovanie dobytka je obrovská záťaž na životné prostredie), kompletne zdravé (vypestované v sterilnom prostredí, bez antibiotík). Potenciálne by ste si ho mohli rovno "naprogramovať", aby chutilo presne, ako chcete. Kedy sa ho dočkáme v Regali alebo Roxore? (BTW, ako by sa k tomuto postavili napríklad vegetariáni? Je to mäso, ale zároveň pri jeho výrobe nezahybulo žiadne zviera.)

A pritom pozor: toto je 100% organic. Nijako nebola upravovaná genetická štruktúra toho mäsa, išlo len o množenie. (Organic a GMO sú dve odlišné témy.)

Veľkým problémom dnešného sveta nie je ani tak produkcia jedla, ako jeho doprava. Je pokojne možné, že váš dnešný obed obsahoval suroviny z Ázie, Ameriky

aj Európy - všetko na jednom tanieri za pár eur. Predstavte si možné úspory a zároveň rýchlosť zásobovania, ak by sme si niektoré veci vedeli vypestovať na mieste

a  na požiadanie. Vertikálne farmy preto môžu byť zaujímavá príležitosť do budúcnosti.

osvetlenia postupne umožňujú pestovať ďalšie a ďalšie veci pod umelým svetlom,

ktoré naviac vie byť efektívnejšie - predstavte si, že na rastliny zasvietime iba tie vlnové dĺžky, ktoré potrebujú. Predstavte si to ako vežiak s 30 poschodiami, kde na jednotlivých poschodiach budú miesto ľudí rastliny - na každom poschodí niečo iné, s vlastnou uzavretou klímou, najvhodnejšou na pestovanie danej rastliny, kompletne riadené počítačom pre optimálne podmienky a úrodu. Zber nie 1-2x ročne, ale 10x ročne, bez závislosti na ročných obdobiach. 150 takýchto budov by plne zásobilo jedlom celú populáciu New Yorku.

DNA a génové manipulácie

Tak, a teraz to začne byť zaujímavejšie. Pripomeňme si, že ľudskú DNA sa podarilo prvýkrát rozkódovať pomerne nedávno, v roku 1999. Vtedy akoby sa otvorili dvere do úplne nového sveta, ktorý sa odvtedy rozbehol a posunul míľovými krokmi. Nezabudnime však, že genetika sa netýka len ľudí. DNA je vlastne programovací jazyk, ktorým sa programuje každá živá bytosť či rastlina na Zemi.

"Prečítať celú ľudskú DNA" v skutočnosti aktuálne znamená prečítať cca 94% z nej, ale v praxi je to 100% toho, čo potrebujeme vedieť.

Aktuálne rozumieme asi 20% našej DNA, zvyšuje sa to každý rok (na úvod to boli 4%)

Pohľad hardvér vs. softvér. Telo je len hardvér, na ktorom beží softvér - zakódovaný v DNA. Vyše 800 chorôb sú len jednoduché chyby génov. Chceš ich zlepšiť? Aktualizuj si softvér, ako v smartfóne.

Editovanie ľudských génov. Metóda CRISPR/Cat9 umožňuje jednoduché a už teraz pomerne lacné úpravy génov. Pred 3 mesiacmi bola v Číne povolená aj na editovanie ľudských génov - a teraz nasmerujú ľudské bunky na boj proti rakovine.

Prečo niektorí lekári / zdravotnícke firmy tento posun v medicíne zatiaľ nevidia? Pretože táto revolúcia neprichádza z lekárskeho prostredia, ale z prostredia technológií (viď Nokia vs. Apple - telefónny vs. počítačový biznis). Polovica tímov, ktoré chodia do inkubátora SU, sa zameriavajú na oblasť medicíny, no pritom tímy tvoria z väčšiny ľudia mimo medicíny.

Nezabudnime, že ľudia, ktorí vynašli oheň a primitívne nástroje už dnes neexistujú. Vytlačili sme ich. Disrupcia. Tiež sme sa vyvinuli a prešli vývojom. Nie je vylúčené, že sami seba posunieme na ďalší level a súčasná verzia zostane minulosťou - zexponenciálnime aj evolúciu?

C. elegans je červík. Poznáme ho odpredu-odzadu. Má 1mm, jeho mozog má 959 buniek, 302 neurónov a 6393 synapsí. A… dobrovoľníci (!) ho dokázali digitálne namodelovať, jedna k jednej, už v roku 2012 (Connectome Engine). To znamená, že urobili

počítačový model, ktorý sa správa a reaguje rovnako ako živý červík. Projekt je open-source, môžete ho sledovať a stiahnuť si na GitHube (OpenWorm.org). Ktorý mozog bude ďalší?…

Následne dali tento mozog (jeho program) do robota. Nič neprogramovali, len tam nahrali mozog červíka. Keď spustili signál na jedlo alebo sex, robot smeroval priamo na miesto, odkiaľ vychádzal signál. Robota ovládal digitalizovaný mozog červíka.

Ako disruptnúť záchodový biznis? Cena prečítania ľudskej DNA do pár rokov klesne na centy (z pôvodných 2,7 miliardy USD necelých 20 rokov dozadu!). Predstavte si záchod, ktorý po každom spláchnutí zanalyzuje vašu DNA a dá vám tipy na stravovanie (hej, Mišo, už dosť s tými chrumkami!) alebo upozorní vás / vášho doktora na možnú chorobu.

Je to strašidelné? Zastavme to? Bojíte sa dávať svoju DNA niekomu cudziemu? Zlá správa: od narodenia ju vo veľkom rozdávate všade naokolo. Na špaku od cigarety sa dá nájsť vaša kompletná DNA. Umelkyňa Heather Dewey-Hagborg robí 3D modely tvárí ľudí len na základe vecí, ktoré nájde na ulici - napríklad z tých špakov. (Aj keď vám to silno odporúčam, iba prestať fajčiť vás neochráni - mihalnica, vlas, žuvačka - z čohokoľvek sa dá urobiť váš kompletný DNA profil.) Freaking, but true.

Zdroj: HLI. Vľavo skutočná tvár a parametre človeka, vpravo predikcia na základe DNA.Tri základné stavebné kamene digitálnej biológie: sequencing (čítanie), genetic engineering (písanie a zmena) a democratization / access to tools (hacking DNA). Na čo sa dajú použiť?

23andMe . Osobná génová služba - z obyčajnej vzorky slín prečítajú vašu DNA a povedia vám, na aké choroby máte potenciálne nábeh, ako na vás fungujú ktoré skupiny liekov, aké máte rizikové genetické faktory a zdedené vlastnosti. Vie odhadnúť farbu vašich očí, aj viskozitu vášho ušného mazu (wtf?!). (Inak, prechádzať si ich dotazník musí byť nočná mora hypochondrov!)

Chcete vedieť, či ste mohli byť Usainom Boltom? Athletigen vám povie, aké predpoklady máte na jednotlivé zložky, ktoré ovplyvňujú vašu športovú výkonnosť - motivácia, sila, anaeróbna kapacita, výdrž, recovery, riziko zranení.

Testovanie individuálnej účinnosti liekov. Vieme sa pozrieť na gény, ktoré "spracúvajú" lieky a zistiť, ktoré na vás fungujú a ktoré nie. (Dnes nemalá časť predpisovaných liekov konkrétnemu pacientovi vôbec nezaberá.) Je to prvý krok k personalizovanej medicíne (pharmacogenomics), ktorá môže nasledovať - lieky vyrobené špeciálne pre vás.

Poznáte všetkých svojich súrodencov? 23andMe poskytuje aj zaujímavé informácie o vašom pôvode. Z vašej DNA sa totiž dá prečítať na koľko % ste aká rasa. (Toto by som dal pre zaujímavosť povinne otestovať všetkým "nie som rasista, ale". Určite si pozrite toto video, ak ste ešte nevideli.) Zároveň, ak sa prihlásite do programu, vie vás spojiť s ľuďmi, s ktorými ste geneticky prepojení. Niekedy sú z toho zaujímavé prekvapenia. Adoptované deti môžu nájsť svojich biologických rodičov. Alebo, samozrejme, zistiť, že vaše dieťa nie je tak celkom vaše…

Pri takýchto testoch sú samozrejme aj mnohé etické otázky. To, či zdieľaš s niekým svoju DNA, je tvoja vec. Ale zároveň napríklad nezabudni, že tým vždy zdieľaš aj polovicu DNA svojich rodičov a svojich detí.

Má ešte zmysel uchovávať pupočníkovú krv? Podľa prednášajúcich, ak nemáte špecifickú, vzácnu chorobu, pri ktorej viete, že budete potrebovať špecificky pupočníkovú krv, nestojí to za tie peniaze.

Predpokladá sa tiež zjednodušenie testov počas tehotenstva. Krv tehotnej matky obsahuje 10% DNA dieťaťa, takže testovanie na rôzne vrodené choroby bude jednoduchšie a bezbolestné.

Takisto sa bude dať testovať rakovina. Väčšina rakoviny sa bude dať detekovať vo fáze 0 - keď je nádor vo veľkosti špendlíkovej hlavičky. Môže to znamenať koniec kolonoskopiám či mamogramom.

Vieme, čo jeme? Vedci urobili veľký DNA prieskum hot-dogov. Mäso v 14% testovaných hot-dogov bolo problematické: nebolo v ňom to, čo výrobca tvrdil (čiže zabudnite na stopercentnú istotu 100% hovädzieho). 10% vegetariánskych produktov obsahovalo aj nejaké mäso. A 2% vzoriek obsahovalo ľudskú DNA. (Kým zošalieme, že sme ľudožrúti - zvyčajne ide o vlasy, nechty a pod., nie celých ľudí… cítite sa lepšie? :-)

Ďalšia veľká vec: nová generácia sekvenerov. MinION - DNA sekvening cez USB, zariadenie od 1.000 USD. Zatiaľ to nedokáže sekvenovať celú ľudskú DNA, ale už vie mikróby a pod. Kedysi táto technológia potrebovala tri veľké laboratóriá. Dnes sa zmestí do dlane.

Dá sa analýza DNA použiť na testovanie alergií? Možno v budúcnosti; nateraz je test z krvi alebo kože lacnejší.

A čo dátová bezpečnosť? Väčšina firiem ponúka svoje služby komerčne za cenu o niečo nižšiu ako náklady, pretože sa chcú dostať k dátam. Chcú ich používať jednak na výskum, ale aj na predaj (bez možnosti priamej identifikácie človeka). Samozrejme, je to vec dôvery. Zákony už existujú, ale ešte v nich sú diery.

Avšak - a toto je veľmi dôležité. Všetci dýchame, však? V praxi to znamená, že každým výdychom potenciálne vydychujeme všetky dáta o sebe. "Keby som teraz zamával sekvenerom budúcnosti, poviem vám, kto v tejto miestnosti zomrie na nejakú chorobu." Len z obyčajného zakašľania. Nuž… :-)

Bude možné replikovať živých ľudí? Týpek to zaujímavo povedal, že technicky vzaté, klon je len vaše "time-delayed twin" (dvojča, ktoré sa ale nenarodí spolu s vami, ale až o 20-30 rokov :-)) V Kalifornii je to nelegálne. Takže musíte ísť do Nevady… (sic). Nateraz sa to nedeje kvôli názoru verejnosti. A hlavne, akosi sa tak berie, že ktokoľvek, kto chce klon seba samého, by ho asi nemal mať :) Avšak same-sex reproduction coming (teda geneticky muž+muž, žena+žena). Som celkom zvedavý na tie debaty.

Genetické inžinierstvo sa začína podobať na vývoj softvéru (napr. nástroj ApE = A plasmid Editor). Jednoducho upravujete zdrojový kód, skladáte jednotlivé dieliky.

Vedec vyrobil svietiacu baktériu za menej ako 3 týždne. Pred 30 rokmi by za to dostal Nobelovu cenu. Teraz tým ani len nevyhral lokálnu súťaž.

Začína industriálna biológia, teda napríklad výroba biopalív genetickou modifikáciou rastlín.

Dá sa geneticky zabrániť napríklad malárii? Áno, vieme urobiť komáre rezistentné voči malárii. Avšak ak to náhodou urobíme zle, game over - vyhubíme komáre a tým aj celé životné prostredie. Takže veľmi opatrne.

Meet Quinn. Quinn bol výnimočný pes, ktorý vedel vyňuchať bomby. Za 3 dni sa však naučil vyňuchať aj človeka a stal sa hviezdou v roku 2007, keď dokázal pomôcť objasniť prípad vraždy dieťaťa v Južnej Kórei. Stačilo mu 20 minút na nájdenie obete, hoci 30.000 policajtov sa o to snažilo mesiac. A tak sa ho rozhodli naklonovať, a skutočne, všetkých 5 "Quinn-clons" malo rovnaké schopnosti. Tak polícia objednala ďalších 50… podľa speakra: "Južná Kórea je 15 rokov pred USA". (Edit: v diskusii pod článkom je komentár vrhajúci na firmu Sooam a kórejskú políciu aj trochu iný pohľad, takže s týmto príkladom asi opatrne.)

Firma Sooam vám vyklonuje aj vášho psa. Môžete mať "rovnakého" Dunča celý svoj život. A to si predstavte, že ide len o kopírovanie. Čo príde, keď skutočne zvládneme aj úpravu DNA?

Jurský park postupne skutočnosťou? To asi ešte nie, ale na mamutoch sa už pracuje (práve Sooam). Ich cieľom je vrátiť späť všetky druhy zvierat, ktoré ľudia za posledných 100 rokov vyhubili.

Skôr alebo neskôr sa to proste začne robiť aj na ľuďoch.  Najprv ako odbúravanie chorôb / genetických predispozícií, ale pravdepodobne to prejde aj ďalej.

Regulácia je zatiaľ v plienkach. Neexistuje celosvetová organizácia, ktorá by to zastrešovala. Čiže ak aj niečo jedna krajina zakáže, tím sa jednoducho presťahuje do inej a pokračuje vo vývoji. Ale kto to má regulovať? Rodičia? Vlády? Vedci? Čo ak sa táto technológia rozšíri, ale budú ju mať iba bohatí? Zväčší to nožnice - bohatí budú mať super-inteligentné, športovo nadané deti so silnou imunitou proti chorobám. A čo ostatní?Možnosti, ktoré tieto veci môžu priniesť, sú rovnako fenomenálne ako strašidelné. Keď som sa o tomto všetkom bavil s kamarátom, pýtal sa ma, či sa to nedá proste zastaviť, neotvárať tú Pandorinu skrinku. Táto otázka má podľa mňa dve roviny: teoretickú a praktickú. Pri teoretickej sa môžeme baviť o tom, či správne riadený výskum a následné aplikácie aj v oblasti génového inžinierstva a digitálnej medicíny môže ľudstvo posunúť dopredu, a či to dostatočne prevažuje riziká. Výsledkom takýchto debát by mohla byť aj odpoveď, že do toho jednoducho nepôjdeme. Potom je tam však praktická rovina. Trochu sa obávam, že "nerobiť to" už ani moc nie je možnosť, pretože vlak je rozbehnutý, regulácia naprieč krajinami je chaotická, nekonzistentná alebo neexistujúca, takže keď aj niečo niekde zakážeš, tím sa zdvihne a pokračuje vo výskume v inej krajine. Naviac, dnes sú technológie už tak lacné a dostupné, že sa zbúrala väčšina bariér vstupu - čo platí nielen pre good guys, ale aj bad guys. Skôr by sme teda našu pozornosť mali zamerať na nájdenie spôsobu, ako to robiť pre všetko dobré, čo to môže priniesť, ale zároveň predísť uvedeným rizikám.Celá téma genetiky a digitálnej biológie je v tejto fáze samozrejme silno kontroverzná - a správne. Na jednej strane sú nie nereálne vízie o skončení množstva chorôb, zvýšenie kvality života a rapídne zníženie nákladov krajín na zdravotnú starostlivosť. Toto môže byť aj v kontexte starnúcej populácie a rozpočtov na zdravotníctvo (never-big-enough) dôležitým argumentom v diskusiách vlád o tom, či takéto veci povoliť. Na druhej strane sú vízie "dokonalých ľudí", pravdepodobne však do istej miery obmedzené na ľudí, ktorí na to budú mať. To asi nie je smer, ktorým by sme sa chceli alebo mali vybrať. A to ani nehovorím o téme klonovania či filozofických otázkach napríklad pri počatí detí z génov iba dvoch mužov alebo iba dvoch žien, na ktoré sa debaty o právach na manželstvo osôb rovnakého pohlavia budú môcť iba so závisťou pozerať z kúta. Viem, že nás čakajú veľmi nepríjemné diskusie a rozhodnutia, no čím skôr sa začneme o týchto veciach rozprávať, tým väčšia šanca, že v tom udržíme aspoň aký-taký poriadok a prínosy zásadne prevážia potenciálne riziká.

Zápisky z budúcnosti 4: Samoriadiace autá a elektromobilyToto je pokračovanie série zápiskov z prednášok na Singularity University. Dnes sa pozrieme na samoriadiace autá, elektromobily a robotiku celkovo. Toto je môj zatiaľ najobľúbenejší diel, pretože táto zmena je už dnes hmatateľná, môže prísť veľmi rýchlo a spomedzi všetkých ostatných môže mať na Slovensko najväčší dopad.

Aj keď dnes sa budeme najviac rozprávať o samoriadiacich a elektrických autách, pomôže nám začať zo širšia: robotikou. Aj tie autá sú na konci dňa totiž len... veľmi inteligentné roboty.

Rýchlosť vývoja vpohybujú. Vďaka veciam ako LEGO

roboty a ďalším stavebniciam dnes dokážu deti stavať a programovať roboty, ktoré by im pred pár rokmi stačili na získanie PhD.

Ruka v ruke s tým ide rozvoj AI a   machine-learningu . Dnes už máme AI v množstve vecí - zatiaľ sú však výrobcovia pomerne opatrní kvôli spoľahlivosti. Ak sa dnes pomýli Siri, nikto z toho asi nezomrie. V reálnom svete by ste ale asi neocenili, ak by samoriadiace auto urobilo fatálnu chybu a na obrazovku len vypísalo "Sorry, nerozumeli sme si." Takže zatiaľ sa hlavne testuje, pretože cieľ zvyčajne nie je urobiť robota "tak dobrého ako človek", ale lepšieho (100% spoľahlivosť).

Jeden z prvých masovo rozšírených robotov v domácnostiach žerie prach. Automatického vysávača Roomba sa už predalo asi 2,5 milióna kusov. Roboty prichádzajú už aj do predajní ako doplnkoví poradcovia a obslužný personál. (Virtuálny kníhkupec, anyone?)

Batérie aj vďaka rozvoju mobilov pokročili, čipy a software sú efektívnejšie, takže postupne padá aj ďalšia bariéra - dostatok energie, ktorá by ich poháňala dostatočne dlho. (Aj keď mám pocit, že v tejto oblasti vývoj nešiel dopredu tak rýchlo ako v mnohých iných.)

Vidí to, počuje to, hovorí to, čo je to? Dnešné roboty už dokážu "vidieť" lepšie ako ľudia, vnímať aj neviditeľné časti svetelného spektra, rozlíšiť mláku a olejovú škvrnu na ceste. V počúvaní sú tiež veľmi ďaleko, v rečových simuláciách takisto. Zatiaľ však naopak dosť zaostávajú v hmate, čuchu či rozpoznávaní chuti.

Picassovia do dôchodku? Algoritmická kreativita (ehm?) sa stále posúva dopredu. Roboty už dokážu komponovať hudbu, vymýšľať jazyk, maľovať. Keď autori "maľovacieho robota" pred rokom prišli do Christie’s a Sotheby’s (veľké aukčné siene), tie ich odkázali, že predsa nebudú predávať maľby robotov, to bude navždy doména ľudí. Tento rok? "Let’s talk." (Obrázok nižšie bol komplet namaľovaný robotom. Inak obľúbená aplikácia Prisma tiež využíva na svoje filtre umelú inteligenciu.)

Roboty sa dokážu sami učiť

cieľ: nauč sa chodiť dopredu. Metódou pokus-omyl po 16 pokusoch sám zistil, koľko má nôh, ako sa hýbu a následne vymyslel ako sa nimi posúvať dopredu. (Trochu creepy style, ale tak deťom to trvá dlhšie :-)) Keď mu z jednej nohy kus odtrhli, zistil to a aktualizoval model "samého seba". To všetko bez toho, aby to do neho ktokoľvek naprogramoval.

Okrídlené "skúsenosť je neprenosná"... pre roboty neplatí! Tým, že všetko je dnes už prepojené on-line, roboty sa môžu učiť navzájom. Nemusia sa spoliehať len na to, čo zažili oni sami, skúsenosť je 100% prenositeľná. Výsledok je radikálne rýchlejšie učenie a oveľa lepší výsledok. (Machine-to-machine, machine-to-cloud.)

Roboty, ktoré zaznamenali v posledných rokoch veľký rozmach, sú drony. Otvárajú úplne nové možnosti využitia. Môžu lietať na veľkých plochách a pomáhať chrániť majetok, sledovať úrodu, monitorovať živočíchov. Doručovanie balíkov dronmi skúšajú už viaceré firmy, prvý okolo toho PR humbuk dávnejšie urobil Amazon (sú ale aj praktickejšie spôsoby ako stavať X centrálnych skladov, z ktorých budú drony vzlietať: predstavte si dodávku, ktorá privezie z centrálneho skladu všetky zásielky na sídlisko vzdialené 100 km a tam ich rozvezú drony k   jednotlivým domom ).

Alebo to miesto dronov môžu byť malé, chutné lunochody. Krpaté autíčko na doručovanie zásielok zákazníkom Starship nám ukazovali naživo priamo na SU ako veľkú novinku, ktorú začínajú testovať v niektorých mestách. Keď som povedal, že pred pár mesiacmi ich už testoval Rohlík v   českých uliciach , boli celkom prekvapení :-)

Jedna firma si urobila biznis na tom, že pomocou záberov zo satelitov sleduje parkoviská pred obchodnými centrami, kde má predajňu Tiffany & Co. (predajca luxusných šperkov), na základe návštevnosti odhaduje ich obrat a podľa toho nakupuje alebo predáva akcie firmy tesne pred zverejňovaním kvartálnych výsledkov. Podobne to vedia robiť s odhadom úrody. Big data everywhere.

Teraz jedna coelhovská: Majú roboty dušu? Môžu si uvedomiť samého seba? To nie je čierno-biela otázka, pretože samotná definícia vedomia nie je jednoduchá. V každom prípade, roboty budú v najbližších rokoch mať s ľuďmi oveľa hlbšiu komunikáciu. Siri vás bude poznať stále lepšie. Neurálne siete fungujú na princípe mozgu a upevňovania spojení. Podstatný je moment, kedy počítače prejdú Turingovým testom. Stále nám to však neodpovie na otázku, ako sa k nim správať a za čo ich považovať - najmä keď žijeme v dobe, kedy ešte stále majú niektorí ľudia problém akceptovať ľudské práva iných ľudí... budeme mať akési "robotické práva"?

Mašiny a etika? Kto bude zodpovedný za (nesprávne) rozhodnutia autonómneho auta alebo drona? Alebo policajného robota? Myslím si, že toto je stále otvorená debata. Ale ako sa učia morálke a etike ľudia? Pozorovaním a príkladmi. Rovnakým spôsobom sa učia mašiny (neurálna sieť). Takže v konečnom dôsledku budú pravdepodobne dosť verným zrkadlom nás samotných, či sa v tom zrkadle budeme sami sebe páčiť alebo nie. (Samozrejme, otvára sa tu možnosť posunúť ich učenie tak, aby sa zameriavala na dobré príklady a nie zlé.) Viď čo sa stalo s pokusom Microsoftu s AI botom na Twitteri - do 24 hodín z   nej bola rasistka  :-(Ak chcete celkom názorné zhrnutie mnohých z týchto vecí, pozrite si toto 3-minútové video o robotovi Atlas od Boston Dynamics. Ku koncu nechápem, že robot tú hokejku nezoberie do ruky a nevymláti ňou týpka :-)Elektrina

Čo má s robotmi či samoriadiacimi autami spoločné elektrina? Nuž, mimoriadne veľa. Naozaj perfektný článok s podrobnými vysvetleniami nájdete na Wait But Why, moje skromné stručné zhrnutie tu.

Veľmi dlho ľudstvo ide na ekologický dlh - spaľujeme CO2 po milióny rokov ukryté v zemi a postupne ho uvoľňujeme do našej atmosféry.

Mašiny, ktoré fičia na elektrinu, samé o sebe nevylučujú do atmosféry žiadne CO2 ani iné emisie. Ich motory sú tiché, zvyčajne konštrukčne jednoduchšie a menšie. (Motor Tesly je veľký ako melón. Preto môže mať pri pohone prednej aj zadnej nápravy rovno dva motory.)

Samozrejme, bavíme sa o elektrine ako takej, nie o jej výrobe, ktorá tiež môže byť mimoriadne dirty. (To je argument mnohých, ktorí spochybňujú elektrické autá, že v skutočnosti nepomáhajú životnému prostrediu, len negatívny vplyv prenášajú z výfukov auta do komínov uhoľnej elektrárne. Fair point, akurát tému elektrických áut treba brať v kontexte, teda že sa súčasne pracuje aj na oveľa väčšom využití obnoviteľných zdrojov a zásadnom posune v zdrojoch, z ktorých získavame energiu.)

Problémom je distribúcia elektriny a zároveň jej úschova. Každú hodinu dopadá na Zem zo Slnka viac elektrickej energie, ako by sme potrebovali pre celú planétu na rok. Akurát ju neviem ešte dostatočne efektívne zachytiť, dostať na potrebné miesto bez veľkých strát alebo uložiť pre ďalšie použitie v budúcnosi.

Obnoviteľné zdroje sú budúcnosť. V roku 2015 už napríklad Veľká Británia vyprodukovala takmer polovicu elektriny z clean zdrojov. Najväčšie nádeje a snaha sa však vkladá do solárnej energie. Náklady na ňu padajú neuveriteľným tempom - v roku 2015 dorovnali náklady na uhoľnú elektrinu - a ten pokles sa nezastaví. Viď graf nižšie, vývoj ceny výroby solárnych panelov (bez dotácií). "If you don’t think that solar is going to replace all energy on earth, you aren’t looking at the data." (Peter Diamandis)

Takisto sa darí zlepšovať kapacitu batérií. Tesla stavia Gigafactory za 5 miliárd USD, ktorá samotá vyrobí toľko bateriek, ako všetky ostatné fabriky na svete - lebo toľko ich len sama Tesla bude potrebovať. Stále sa však podľa mňa čaká na break-through, lebo vo vývoji kapacity batérií progres je, ale vždy zmenou technológie (čiže exponenciálny vývoj s kratšími sigmoidmi).

Prečo elektrické autá?

Vedeli ste, že elektrické autá boli pôvodne preferovanou voľbou už okolo roku 1900, keď sa automobily vlastne rodili? Akurát mali podobný základný problém, ako pretrvával potom najbližších 100 rokov: nízka kapacita batérií a teda slabý dojazd, pričom Henry Ford zároveň dokázal medzitým masovo rozšíriť pálenie ropy v autách. A takto fungujeme dodnes. Zásadne pohodlnejšie, s kadejakými technologickými vychytávkami, aj tie motory žerú menej - ale stále na princípe starom 100+ rokov.

V úvodnej časti sme pri disrupciách spomínali Teslu. Prvýkrát som zachytil ich model Roadster okolo roku 2010. Potom prišiel Model S v roku 2012 a geek vo mne zajasal. Keď som sa o elektrických autách začal baviť s ľuďmi okolo, drvivá väčšina bola totálne skeptická a vysmievali sa tomu. A boli na jednej lodi s veľkou časťou odborníkov a ľuďmi z automobiliek. (Spýtajte sa svojho najbližšieho dílera áut!) Pritom už dnes dokážu byť elektrické autá zásadne lepšie v mnohých ohľadoch.

Sú lacnejšie na prevádzku. Cesta, ktorá stojí benzínovým autom 80 USD za benzín, stojí Teslou 3,50 USD za elektriku. (A opäť si spomeňme, čo sa deje s cenou elektriny.) (Edit: viacerí ste sa pýtali na zdroj, pretože bežnými prepočtami to nesedí - jazda elektrickými autami je výrazne lacnejšia, ale nie zadarmo, zvyčajne sa hovorí o 1/4-1/2 nákladov oproti benzínovému autu. Na SU bol pravdepodobne použitý výpočet s využitím bezplatných Superchargerov Tesly.)

Sú rýchlejšie ako akékoľvek benzínové auto. Pred pár rokmi mala Tesla 0-100 za 3.2 sekundy. Motonovinári napísali "ale heeej, tu máte zoznam minimálne 10 áut, ktoré sú stále rýchlejšie!". Nuž, Bugatti Veyron, McLaren… jednoducho superšporty, ktoré stoja nad milión USD, boli stále rýchlejšie. Tak Tesla doplnila Ludicrous mode a   dáva 0-100 za 2.6 sekundy  - rýchlejšie ako akékoľvek sériovo vyrábané benzínové auto na svete. Na 200 km/h za ďalších 10 sekúnd. The contest is over. (Edit: aktuálne Tesla oznámila, že v najbližšom software update to zrýchli ešte na 2.4 sekundy - ak objavíte easter-egg :-))

Je podstatne jednoduchšia. Bežný benzínový motor sa skladá zo stoviek častí; ten v Tesle z 18. To je mnohonásobne menej súčiastok, ktoré sa môžu pokaziť, ktoré treba opravovať či servisovať. Jednoduchšie pre servisných technikov na prácu, ich zaučenie, aj na logistiku súčiastok.

Má dva kufry. Čo je pod prednou kapotou Tesly, kde bežne býva motor? Druhý kufor. Pretože elektromotor má veľkosť melóna - to je všetko.

Tuneri sú v smútku, zabudli jej namontovať výfuk. Motor nič nespaľuje, teda pochopiteľne z výfuku nič nevychádza. (Asi preto ho nemajú.) Môžete ním teda jazdiť vnútri, môžete ho predávať v nákupných centrách, teoreticky na ňom rovno odtiaľ odísť. (Len nepomýliť si s GTA.)

Je pekelne drahá. Zatiaľ. Že na úvod stála 100.000 USD? Spomeňte si na exponenciály. Stavím sa s vami o Teslu, že elektrické autá to v budúcnosti vyhrajú :-) (Mimochodom, o rok začína Tesla vyrábať Model 3, ktorý začína na 35.000 USD. Stále nie zrovna Fabia, ale už radikálne dostupnejšie ako Model S.)

Tesla sprístupnila svoje patenty na použitie inými automobilkami. Neurobili to primárne z nejakých filantropických dôvodov; vedia, že neprežijú, ak budú jediná elektro-automobilka na svete (potrebujú zmenu infraštruktúry a rýchlejší vývoj niektorých technológií). Preto chcú, aby sa do toho pustili aj ostatné automobilky, a spoliehajú na to / veria si, že sa stále budú vedieť držať na špici vývoja.

Samoriadiacim autá nebude záležať na "convenience" toho, kde je pumpa, lebo si na dobíjačku proste zájdu samé. Náskok v infraštruktúre, ktorú majú benzínové autá vďaka sieti benzíniek, teda nebude taký podstatný.

Niektoré krajiny už oznámili plány na zákaz predaja nových   áut so spaľovacím motorom po roku 2025. Myslím, že je to ďalší celkom silný dôkaz toho, že na tom celom niečo je a elektrické autá fakt prichádzajú.

Bude to znamenať, že o 20 rokov nebudú existovať benzínové autá? S veľkou pravdepodobnosťou ešte na dlhý čas určité stroje budú bežať na naftu, a asi budeme mať na cestách aj nejaké dízle a benzíny. Tak, ako aj dnes môžete ešte kúpiť kinofilm a fotiť miesto digitálu naň, alebo si miesto Spotify pustiť vinylovú platňu. Ale sentiment za "starými dobrými časmi" nabok, aká časť populácie to vôbec ešte niekedy robí, nie to ešte denne?

Ešteže sa Slovenska automobilový priemysel nijako netýka. Ale tak zaplať pánboh aspoň za to, že po veľa veľa rokoch štát podporí prvých 1.000 (slovom tisíc) elektromobilov, čo bude znamenať, že asi zoštvornásobíme ich aktuálny počet… (Aby sme boli fér, minister si to uvedomuje a sám hovorí, že to zďaleka nebude stačiť. Pre predchádzajúce vlády platí hlasné buuu, súčasnej ale dávam benefit of doubt.)

Teraz jeden zaujímavý pohľad - ropa, Amerika, Rusko a geopolitika. Ak by sa podarilo prejsť na elektrinu v autách, Amerika zrazu nebude potrebovať importovať žiadnu ropu - a teda nebude musieť chodiť do ropných vojen. Hmm. Rovnako však opačná strana: ak zrazu Európa tiež prejde na elektrické autá, radikálne zníži svoju závislosť na ruskej rope. Čo to môže znamenať pre Rusko ako také, pre ktoré je vývoz ropy stále jedným zo strategických tromfov, ale aj príjmov peňazí, a čo to môže znamenať tiež pre geopolitické vzťahy, je asi otázka skôr na analytikov, ale zdá sa mi, že mimoriadne dôležitá otázka, ktorú by sme mali zohľadňovať.Samoriadiace autá

Taak, a poďme na to. Hej hej, samoriadiace autá, to je to sci-fi, alebo maximálne nepodarené pokusy nejakých automobiliek s robotickými rukami na volantoch? Nuž, nie tak celkom... samoriadiace autá sú už v skutočnosti tu. Ak ste boli posledný rok aspoň pár dní v Kalifornii, asi by ste sa museli dosť snažiť, aby ste aspoň 1-2 samoriadiace autá na ceste nezahliadli. A v skutočnosti, už dnes si môžete kúpiť auto, ktoré má prakticky plnú schopnosť samoriadenia - od vyparkovania z garáže po vystúpenie v práci sa nemusíte dotknúť volantu (bez potreby zaparkovať, samozrejme, o to sa tiež postará auto samotné). Akurát že tak, ako je nepekným zvykom pri nejednej technológií, akosi predbiehajú legislatívu a regulácie... Prečo sú ale samoriadiace autá dobrý nápad? A prečo to celé zďaleka nie je len o vyriešení nášho pohodlia?

Ľudia nie sú dobrí vodiči. Každý rok na cestách zabijú 1,2 milióna ľudí. V Európe sa ročne stane 2,4 milióna dopravných nehôd. 40% nehôd má nejaký súvis s alkoholom. Guess what? Roboty zvyčajne nepijú.

Okrem ľudských životov to znamená materiálne škody vo výške 870 miliárd USD ročne.

Ročne strávime za volantom 50 miliárd hodín - 8% HDP (!!!). Na dopravu spotrebúvame asi 20% energie. To všetko boli pre mňa dosť wow čísla.

Robot, ktorý najzásadnejšie zasiahne do našich životov v najbližších rokoch budú pravdepodobne práve samoriadiace autá.

Vývoj samoriadiacich áut siaha už desiatky rokov dozadu: v roku 1970 tím na Stanforde mal pokusy so samoriadiacim vozidlom Stanford Cart. Ďalším dôležitým míľnikom bola DARPA Challenge v roku 2007, kedy sa mnoho tímov snažilo prerobiť klasické autá na samoriadiace. Mali pritom zopár havárok, no tímy sa veľmi veľa naučili.

Pôvodne sa snažili inžinieri samoriadiace autá naprogramovať. Potom si uvedomili, že je to prakticky nemožné a zamerali sa na prístup, že sa pokúsia naučiť autá učiť sa tak, ako sa učia ľudia. (Teda začali využívať machine-learning a big-data.)

"A kamionisté nebudou mít co žrát!" Samoriadiace vozidlá sa riešia nielen na prepravu ľudí, ale aj na prepravu tovaru. Uber prednedávnom kúpil firmu OTTO (inak tá firma existovala len pár mesiacov a Uber ju kúpil za 700+ miliónov USD… celkom exitík!), ktorá sa špecializuje na samoriadiace kamióny. V tieto dni OTTO urobil prvú autonómnu donášku - 50.000 plechoviek Budweiseru vyše 200 míľ od skladu. Mohli si na prvú dodávku vybrať radšej pivo. (Inak toto bol presne ten mega moment na SU, že riešite tému samoriadiacich áut, a práve v deň, kedy bola hlavná prednáška na túto tému, bol hneď prvý slajd v nej screenshot správy o tejto OTTO donáške. Veci sa dejú fakt rýchlo.)

Existujú dva prístupy k vývoju samoriadiacich áut: jedna skupina firiem buduje autá s počítačmi v nich; druhá skupina počítače s kolesami. Ktorá vyhrá? :-)

Vrhajú sa na to aj veľké automobilky: Volvo chce mať v roku 2017 v Gotteburgu 100 samoriadiacich áut. Daimler je dosť vpredu, BMW tiež. Japonské automobilky sú oproti americkým a nemeckým aktuálne pozadu, Kórejci s tým len teraz začali. Volkswagen mal tiež dobre našliapnuté, špeciálne Audi, ale škandál s emisiami im ubral z dôvery, ktorú sa v situácii, keď chcete od zákazníka, aby pustil volant a zveril svoj život vám, celkom oplatí mať.

Hovorí sa, že aj Apple chystá samoriadiace auto. Akurát že s Apple nikdy neviete. Zatiaľ nie je jasné, či by také auto fungovalo, aj keď máte Android.

Samoriadiace autá vlastne vynašiel Uber. Ehm, citujem: "They found monkeys for 5$/hour driving the cars." :-) Zároveň ale teda, hoci si to ľudia asi neuvedomujú, aj učí ľudí na koncept samoriadiacich áut: privoláte si ho mobilom, zadáte adresu, nastúpite, keď dorazíte do cieľa, vystúpite, a ďalej sa nestaráte. Pri samoriadiacich autách bude skúsenosť v mnohých prípadoch presne takáto.

Keď Google urobil prvé samoriadiace auto, páni z Detroitu sa smiali. Nikto nebude chcieť jazdiť v aute so zariadením veľkosti stoličky na streche, ktoré naviac stojí malý majland. Lenže Google videl budúcnosť. To veľké zariadenie za 50.000 USD sa volalo LIDAR. Potom stálo 8.000 USD a bolo veľké ako futbalová lopta. V tieto dni predstavili LIDAR za 500 USD, ktorý je veľký ako foťák oľimpuš mydelnička edišn. Čo keď (nie ak, ale keď) bude stáť 100 USD, bude veľký ako krabička od zápaliek a auto ich bude môcť mať aj 8, no nijako nebudú kaziť vzhľad?

Súčasný problém autonómnych áut je aj to, že stále je tam volant, ktorý sa sám točí. Early-adopteri to zvládnu (preto je s tým Tesla OK), ale keď tam posadíte babičku, zľakne sa na smrť. (Aj keď teda, naozaj je dosť škaredé od vnúčika robiť toto babičke.) Ak ju posadíte do auta, ktoré nejde príliš rýchlo a vlastne ani nevyzerá moc ako auto, zvonku ani zvnútra, zrazu je nadšená.

Google je dnes úplne na špici; jeho samoriadiace autá odšoférovali už viac ako 2 milióny km v bežnej premávke. Jeho Google autíčko je smiešne, nemá volant, dokonca nemá ani rádio - lebo Google chápe a vie, že dnes majú svoj jukebox aj tak všetci vo vrecku. Napriek všetkému, stále má spätné zrkadlá, hoci ich vôbec nepotrebuje, pretože… zákon hovorí, že auto musí mať spätné zrkadlá. A tak.

Uber a Lyft tiež už vbehli do ringu; sú dosť pozadu v technológií, ale výrazne vpredu v koncepte zdieľania áut a jázd - a práve to bude fundamentálnou zmenou, ktorú samoriadiace autá prinesú.

Legislatíva zaostáva, infraštruktúra niekde tiež. Samozrejme, je to jednoduchšie v Kalifornii, kde sú dobré cesty a jasné pravidlá dopravy. V Indii by asi autonómne autá dnes veľa neprešli. Postupne však autonómne autá prídu aj tam - hoci je tam chaotická doprava, jej výhoda zase je, že je pomerne pomalá, čo znamená viac času na reakciu v nepredvídateľných situáciách.

Avšak vyvíja sa to veľmi sľubne. Automobilky a propagátori samoriadiacich áut by čakali, že ich budú mestá a štáty blokovať, deje sa však opačné. Niektoré (žiaľ, dôraz na

slovo niektoré) vlády pochopili, že to je jedinečná šanca preusporiadať celý automobilový priemysel a každý sa chce stať jeho novým centrom. Takéto zemetrasenia sa dejú len veľmi, veľmi zriedka.

Veľká Británia dala do samoriadiacich áut tiež milióny, majú ich aj na cestách v štyroch veľkých mestách. Upravili legislatívu v daných mestách, aby sa to mohlo robiť.

(To je také super, že aj svetová automobilová veľmoc, ktorá onedlho na svojom území privíta veľký závod štvrtej major automobilky, v tejto oblasti už roky intenzívne pracuje na vízii, ako svet zmenia samoriadiace autá, prispôsobuje legislatívu, dáva brutálny focus na odborné školy a rozvoj vzdelávania v tejto oblasti, pozýva a podporuje inovatívne firmy, rozvíja infraštruktúru, všemožne im umožňuje a uľahčuje testovanie, robí… Aha… sorry, to som sa zobudil v inom sne.)

Možno ste sa aj vy zúčastnili MIT Moral Machine testu o tom, či by ste radšej zrazili babičku s dvomi malými deťmi alebo štyroch zlodejov utekajúcich z banky - alebo v takýchto situáciách radšej zabili seba. MIT to robil ako výskum v súvislosti s tým, ako by mali byť nastavené samoriadiace autá, keď nebude možné sa vyhnúť kolízii a žiaľ nejaká strata bude. Lebo také situácie nastanú.

Toto predstavuje veľké morálne dilemy. Kto bude zodpovedný? Automobilka? Vodič? Debaty o etike a morálke na túto tému môžu byť nekonečné, avšak na SU zaznel veľmi dobrý argument: v súčasnosti na cestách zomrie 23.000 ľudí každý týždeň. To je vyše milión ľudí ročne. Také dilemy ako predkladá test MIT sa dejú v skutočnosti mimoriadne zriedkavo. (Ešte raz - 40% nehôd súvisí s alkoholom.) Zároveň samoriadiace autá budú pravdepodobne všetky automobilky robiť s jedným veľkým cieľom: 0 zranených a usmrtených ľudí v   autách  na cestách, bodka. Takže každý týždeň, čo by sme odkladali samoriadiace autá kvôli tomu, že nevieme ako vyriešiť morálne dilemy, sme "nemorálni" - lebo naďalej zomiera 23.000 ľudí každý jeden týždeň, podľa všetkého podstatne viac, ako kedy zomrie, keď tu budeme mať samoriadiace autá.

Samoriadiace autá majú navrch vo viacerých oblastiach. Vrátane takých, kde ľudia majú fyzické limity. Výpočtová kapacita, teda rýchlosť rozhodovania a reakcie je jednou z nich (viď machine learning a AI). Alebo videnie. Radary vedia vidieť perfektne aj v hmle, takže teoreticky už nebude treba spomaľovať na rýchlosť podľa toho, či viete napočítať do 3 a spočítať bodky namaľované na krajnici diaľnice. Auto si vytvára 3D model sveta okolo seba, mnohokrát za sekundu. Kameru auto v skutočnosti používa primárne len na rozlišovanie farieb (napr. semafory), väčšinu riešia radary / lidary / lasery, ale očakáva sa aj výrazné zlepšenie kamier. Tesla ich do najnovších áut montuje už osem. GPS sa používa v princípe iba na navigáciu, nie na samotné jazdenie.Čo budú samoriadiace elektrické autá znamenať? REVOLÚCIU.

Samoriadiace auto sa môže dnes zdať ako zábavka pre geekov, ale zamyslime sa spolu na chvíľu, čo sa môže stať, ak sa v horizonte 5-15 rokov masovo rozšíria. Ako pri mnohých disruption technológiách, domino efekt na mnohé oblasti môže byť masívny - a tu sa bavíme o biznisoch v stovkách miliárd dolárov. Toto sú len niektoré z možných zmien:

Zrušenie vlastníctva auta. Nepotrebuješ vlastniť auto, len aby ťa odviezlo, keď to potrebuješ (zásadná zmena paradigmy) - zároveň zrazu môžeš mať každý deň iné auto, podľa potreby (nepotrebuješ mať 7-miestne auto na dovolenky, ak sa v ňom väčšinu roka vozíš sám do roboty).

Zarábanie vlastným autom. Ak sa ale rozhodneš auto vlastniť, tak sa na ňom privezieš pred prácu, vystupíš, auto samé ide ďalej a začne zbierať objednávky od ľudí, ktorí sa práve potrebujú odviesť. Z toho vyplýva možno aj…

Koniec taxikárov. Čo znamená nielen koniec vulgárnych príbehov ostrieľaných vodičov, ktoré fakt nemáš potrebu počúvať, keď sedíš vzadu v taxíku, ale aj koniec 20 eurovým jazdám od Hlavnej stanice k Alize. Ďalšia istota sa rúca.

Záleží ti dnes na tom, taxík akej značky pre teba príde? Väčšine ľudí nie; čo budú samoriadiace autá znamenať pre zabehnuté značky? Naďalej budeš chcieť napríklad pohodlné auto, ale bude ti možno jedno, či pre teba príde Audi, BMW alebo Tesla. Budeš sa len potrebovať pohodlne odviesť z A do B.

Menej áut: môže (nemusí) to znamenať aj menej áut na uliciach, keďže sa ich využitie podľa odhadov zvýši zo súčasných 5% na možno 70-80%. Predávať sa ich však možno bude rovnako, keďže sa budú rýchlejšie opotrebovávať.

Menej parkovísk: možno nebudeme potrebovať 80-90% dnešných parkovísk, lebo autá budú proste krúžiť po uliciach a väčšinu času niekoho voziť - inak čo myslíte, budeme mať gule zmeniť tie parkoviská a plochy na parky a zelené plochy, alebo klasicky zaplesajú srdcia developerov "Jééééj, aký pekný voľný kúsok - neviem síce, čo je to zelené na zemi a strapaté tesne nad ňou, ale to je určite blbosť, na jeseň z toho ešte aj padá nejaký hnedý bordel... tam by sa krásne vynímal mrakodrap!"

Koniec pokút za porušovanie predpisov: autá proste pôjdu predpisovo (a pri troche šťastia sa od nás mašiny nenaučia "Nechajte ho ísť, je to náš človek!")

Koniec poistiek: ak sa priblížime k nulovej nehodovosti (nie je nemožné), ako sa zmení biznis poistiek? Ak budú všetky autá riaditeľné na diaľku a sledovateľné, bude mať zmysel ich kradnúť? (Ale rovnako, možno bude mať zmysel ich hackovať.)

Menej servisov: elektrické autá majú rádovo menej súčiastok, žiadny olej a v princípe jediné, čo na nich treba meniť, sú pneumatiky - a gumy na stieračoch (kým Elon nevymyslí nejaký Dyson na predné okno)

Menej zranených na urgentných príjmoch opäť kvôli nižšej nehodovosti Menej súdov kvôli nehodám či krádežiam Rádiá sa dnes vo veľkom počúvajú v aute, lebo chcete pri nudnom šoférovaní nejako

zabiť čas. Budú v takom rozsahu potrebné aj naďalej? (Pritom predpokladá sa, že autá sa zmenia na multimediálne centrá.)

Benzínové pumpy: väčšina sa asi premení na dobíjacie stanice (alebo stanice výmeny batérií: Tesla to už testuje, za 90 sekúnd ti vymenia baterku za dobitú = rýchlejšie ako dnes dotankovať plnú 95ky). Možno sa viac rozšíria o kaviarne a reštaurácie, v ktorých budeš tráviť čas, kým sa ti bude auto dobíjať. Plus môže vzniknúť aj množstvo malých 1-2 nabíjačkových miest, lebo dobíjačky môžeš dať na rozdiel od palív takmer kdekoľvek, naviac bez enviro rizík. Alebo si predstavme nákupné centrum, kde v garáži bude nabíjacia zásuvka na každom parkovacom mieste… "Za každých 10 eur, ktoré u nás miniete, máte 10 minút nabíjania zdarma!"

Otravní umývači okien na semaforoch: lebo auto bude vidieť radarom! :-) Kto teda budú víťazi tohto celého? Tí, ktorí budú predávať jazdy (aj preto má Uber

dnes takú astronomickú valuáciu, často spochybňovanú), aj tí, ktorí budú vyrábať komponenty na autá.

Kto budú porazení? Predajcovia áut, staré značky áut, ktoré sa neprispôsobia, dealeri, distribúcie, poisťovacie firmy.

Obrovský vplyv to môže mať aj na nehnuteľnosti. Dnes platí jednoduché zlaté pravidlo: location, location, location. Zrazu sa však vnímanie vzdialenosti zmení, pretože jazda v aute nebude musieť byť stratený čas (musíte šoférovať a dávať pozor na cestu), ale môže sa z neho stať čas produktívny (môžete pracovať, mať schôdzku v aute, a pod.). Takže vám možno nebude až tak prekážať, že sa do kancelárie alebo obchodu alebo domov budete musieť viesť kúsok ďalej.

Takisto môže byť veľká zmena v retaili. V súčasnosti 1/3 všetkých ciest autom nejako súvisí aj s nakupovaním. Dnes viete v princípe mať do hodiny pizzu kdekoľvek, úplne bežná vec. Samoriadiace autá, resp. autíčka, môžu zrazu znamenať, že do hodiny môžete mať kdekoľek čokoľvek. Ďalší rozvoj e-commerce.

Ešte je ťažké povedať, ako sa to celé utrasie - ale spôsoby dopravy budú pravdepodobne kombinované. Na úvod môže byť so samoriadacimi autami paradoxne viac zápch, kým ľudia zmenia návyky. Ale samoriadiace autá pokojne môžu fungovať ako last-mile: teda zoberú vás z vášho domu na veľkú stanicu, odkiaľ sa na väčšiu vzdialenosť alebo do mesta odveziete autobusom / vlakom / čímkoľvek, a z druhej stanice sa zase ďalším autom presuniete do cieľovej destinácie. Možností je veľa, takže už to nechám odtiaľto na vašu fantáziu.Uvedomujeme si, čo to bude znamenať pre Slovensko?

Aaraghhhh… okrem toho, že to znie sci-fi-cool, to znie aj celkom scary, nie? Asi aj je. Predstavte si, koľko kvôli tomu zanikne pracovných miest. Vzniknú nové, ale určite nenahradia všetky. Toto je opakujúca sa výzva zo všetkých exponenciálnych technológií, ktoré nevytvoria úplne nové odvetvie (ako napr. sociálne siete alebo VR/AR), ale disruptujú existujúce obrovské (AirBnb a zamestnanci hotelov, [samoriadiaci] Uber a taxikári a pod.).Zdá sa mi až neuveriteľné, ako strašne veľa rôznych oblastí dokáže zmeniť a zasiahnuť zmeniť jedna disrupcia, na prvý pohľad týkajúca sa len áut. Od vplyvu na zamestnanosť (-), získanie voľného času (+), zachránené životy (+), cez vplyv na životné prostredie (+++), výzoru a fungovania miest (+), po geopolitické dopady (+/- buď ukončenie vojen, alebo definitívna vojna kopajúcich zvierat zahnaných do kúta). Overall to vyzerá možno aj na takú last-minute záchranu planéty pre naše deti v prekvapivo veľa ohľadoch, ale tak uvidíme o 50 rokov.

Na záver by som si však dovolil jeden veľký, veľký alarm. Slovensko je krajina, ktorá už teraz vyrobí ročne milión automobilov - pokiaľ viem, samoriadiacich nula, a elektrických pár stoviek. A to sem ešte mieri Jaguar, ktorý pridá ďalších pár stotisíc klasických áut. Svet sa pritom posúva zásadne inde a radikálne rýchlo. Hovorí sa, že už dnes automobilky, ktoré nenaskočili na self-driving a elektrickú vlnu, môžu mať veľký problém. Automobilky priniesli Slovensku veľa pozitívneho - mnoho nových pracovných miest, veľa nových dodávateľských firiem a s nimi ešte viac pracovných miest, pomoc ekonomike. Ale nesmieme zostať pri tom. Prečo v stratégii Slovenska už dlhé roky nie je stať sa lídrom vo vývoji samoriadiacich a elektrických áut (ono to fakt nie je téma, ktorá by sa vo svete objavila "z noci na ráno") , prispôsobovať tomu legislatívu, aktívne podporovať výskum, vývoj, inovácie a búšiť do toho? Ako sa pripravujeme na tieto zmeny? Uvedomujeme si, ako existenčne to môže desiatky tisíc ľudí na Slovensku a do veľkej miery celú krajinu o 10-20 rokov zasiahnuť?Takže keď už sme sa rozhodli stavať podstatnú časť ekonomiky krajiny na automobilkách, vyťažme z toho maximum, začnime aj budúcnosť riešiť seriózne, systematicky a dlhodobo. Možno je príliš trúfalé si myslieť, že máme byť hlavným rušňovodičom toho vlaku (i keď?), ale aspoň v niektorom z predných vagónov by sme mohli mať ambíciu sedieť.