Program za udsk a rozumn Slovensko

Predkladme Vm vziu Slovenska, ktorej verme, a ktor chceme s Vaou pomocou najbliie tyri roky presadi.

Verme, e Slovensko me by vzdelanou, slunou a otvorenou krajinou, kde sa staton a estn obania bud ma lepie. A t, ktor kradn a podvdzaj sa bud ma horie, ako sa maj dnes.

Verme, e na nau krajinu budeme mc by hrd, nielen kvli naej prrode, naim portovcom, vynlezcom, umelcom a ikovnm uom, ale aj preto, e naa krajina bude spravovan dobre a dobrmi politikmi. Naa vzia je rozdelen do tyroch oblast, kde ponkame konkrtne opatrenia, ktor pomu zlepi nau politiku, tt, ivot v naej krajine a prcu. Sme otvoren k spoluprci so vetkmi estnmi politikmi, ktorm ide o lep ivot ud a nie o kefty oligarchov a vlastn obohatenie.

Verme, e po vobch budeme ma prleitos tto vziu naplni ako sas vldnej koalcie a posun Slovensko k lepiemu.

Verme v lepie Slovensko

Dobr politikaKde zkony tvoria udia, nie bbky v rukch finannch skupn.Kde politici ud neokrdaj a nevyvyuj sa nad svojich voliov. Kde reprezentanti ttu nes hmotn zodpovednos za svoje iny. Kde politici neklad prekky uom v priamej sprve vec verejnch.

Dobr ttKde rady a udia s rovnocennmi partnermi.Kde viac u nerobme dlhy na kor svojich det a vnat.Kde tt spravuje len to, o doke lepie ako udia sami.Kde kad nrodnos m rovnak monosti na svoj rozvoj.Kde rady ved najlep z nich, nie politicky dosaden figrky.Kde polcia, prokuratra a sdy s od politiky dokonale nezvisl. Kde odborn personl radov chrnime pred politickmi istkami. Kde informcie s vone prstupn a nemusme sa ich doprosova. Kde nkupy ttu nezvisia len od ceny, ale aj itku pre spolonos. Kde cieom je rovnomern rozvoj celho ttu, nie len vybranch ast.

Dobr ivotKde obiansky aktivizmus je vtan a podporovan.Kde nekradn, plati dane a estne i je normlne.Kde si vime a chrnime obiansku statonos ud.Kde podvodnci a pekulanti nie s zkonom chrnen.Kde koly uia deti i a myslie, nie len odpoveda na otzky.Kde pomhame snaivm a chrnime bezmocnch a slabch.Kde domc sa prva netrv veky a pravda nezle od majetkov.Kde zdravie je priorita a chor nemus uplca a zha znmosti. Kde rozvjame talenty vetkch det, aj tch z chudobnejch rodn. Kde kadej rodine, aj tej neplnej, venujeme pozornos a podporu. Kde kultra zana v rodine, pokrauje v kole a nekon v divadle. Kde veda, vskum a inovcie s potencilom rozvoja, nie na pra. Kde neijeme v strachu o ivot, majetok a polcii meme dverova. Kde chrnime a rozvjame nae hodnoty, prrodn a kultrne dedistvo.

Dobr prcaKde ivnostnkov si vime za to, e sa ivia sami.Kde mal v podnikan maj rovnak podporu ako vek.Kde polia neleia ladom, km tisce ud nemaj roky prcu.Kde podnika a dva prcu inm je hodn obdivu a pomoci.Kde podporujeme vznik pracovnch miest tam, kde udia ij.Kde mzda i dchodok za prcu je vdy viac ako za ninerobenie.Kde v osadch s cieom pracujci udia, nie al poberatelia dvok.

udsk a rozumn SlovenskoVzia obianskeho hnutia OBYAJN UDIA a nezvisl osobnosti

I.1. Zdravotnctvo

2. Vzdelvanie a port

3. Veda a vskum

4. Rodinn politika

5. Socilna politika

6. ivotn prostredie a energetika

7. Eurofondy

8. Kultra a mdi

9. Regionlny rozvoj, doprava a podpora cestovnho ruchu

10. Rmska problematika

Vetci chceme dobr ivot pre seba a pre svoje deti. Pre lep ivot nestaia sla o HDP, alebo percent o raste ekonomiky. udia chc lepie sluby, kolstvo, zdravotnctvo, lep tt, lepie rady, lepiu prcu, lepie ivotn prostredie. Krajinu, ktor funguje a kde dane ud id na zmyslupln veci. Zdravotnctvo, kde nemusme uplca a hada znmosti, aby sme dostali najlepiu mon starostlivos. Sdy, ktor naozaj rozhoduj spravodlivo a rchlo.

Ako sa ije uom na Slovensku v roku 2016?

Myslme si, e Slovensko je v uritom zmysle privilegovanou krajinou, jednou z 34 vyspelch krajn sveta. Spolone sme si vybojovali slobodu, ijeme v stabilnej krajine, bez vojnovho konfliktu. V dnenom svete to nie je samozrejmos.

Na druhej strane mnoho ud si kladie otzku: Mme sa lepie ako pred 25 rokmi? Mnoh rodiny trpia chudobou, udia nemaj prcu, vhodn bvanie, zdravotne postihnut s asto odkzan sami na seba, mlad ke vyjd so kl, skonia na radoch prce, alebo odchdzaj za prcou do zahraniia.

Chceme by v politike najm preto, aby ste po tyroch rokov mohli poveda: no, mme sa lepie, ako sme sa mali v roku 2016.

DOBR IVOT

... kde zdravie je priorita a chor nemus uplca a zha znmosti.

Vzvy a problmySlovensk zdravotnctvo zaostva v oblasti efektivity sluieb aj spokojnosti pacientov. Je smutnm faktom, e oakvan dka ivota v plnom zdrav na Slovensku zaostva oproti vyspelm krajinm o niekoko rokov. Napriek tomu, e verejnm diskusim u dlh roky dominuje tma financovania zdravotnctva, hlavnm a skutonm problmom v slovenskom zdravotnctve je korupcia a nedo-staton kvalita sluieb pre pacienta. S cieom zvi kvalitu zdravotnej starostlivosti chceme prinies systmov opatrenia v nasledujcich oblastiach: nemocnice, zdravotn poistenie, veobecn ambulantn starostlivos a dlhodob zdravotn starostlivos o bezvldnych chronicky chorch.

Reforma nemocncttne nemocnice na Slovensku s v padku. V nemocniciach absentuj elementrne zsady efektvneho riadenia a mana-ment nemocnc je asto netransparentn. Investcie do nemoc-nc s dlh roky nzke a zle riaden. Je potrebn zadefinova dlhodob stratgiu zskavania zdrojov na technologick obnovu nemocnc (vrtane efektvneho vyuvania eurofondov), kee v sasnosti nemocnice nemaj dostatok zdrojov na zkladn prevdzku.

Kvalita sluieb, prostredie, tandardy aj vsledky starostlivosti nemerne zaostvaj za vyspelmi krajinami. Pri hodnoten kvality treba presne zadefinova kritri a spsob hodnotenia tak, aby bol systm jednotn pre vetkch a pracoval s objektv-nymi hodnotami.

1 | ZDRAVOTNCTVO

Reforma ambulantnej starostlivostiPostavenie veobecnho lekra na Slovensku sa dlhodobo zhor-uje. Veobecn lekri pre dospelch nemaj potrebn kompe-tencie, maj obmedzen monosti diagnostiky aj lieby, mnoho z nich je v dchodkovom veku. Pre mladch lekrov je tento odbor neatraktvny. Vsledkom je zle fungujci systm posky-tovania starostlivosti v primrnej sfre. Starostlivos sa presva na pecialistov a nemocnice, m dochdza k ich preaeniu, predlovaniu akacch db a cel systm sa predrauje.

Ambulantn zdravotn starostlivos sa preto mus zreformova a optovne vybudova na veobecnom lekrovi s adekvtnym vzdelanm, kompetenciami a financovanm. Veobecn lekr bude mc samostatne vykonva irok spektrum zkladnch vyetren, indikova potrebn doplujce vyetrenia a predpi-sova potrebn lieky. Zvenie kompetenci obvodnch lekrov (nie vak presunom kompetenci od lekrov-pecialistov) me by rieenm nielen nadmernch a opakovanch nvtev lekrov pecialistov, ale aj nekoordinovanho predpisovania liekov. Takisto je potrebn do segmentu prilka novch, mladch a motivovanch lekrov.

Reforma systmu dlhodobej starostlivosti o bezvldnychSasn stav dlhodobej zdravotnej starostlivosti o chronicky chorch bezvldnych pacientov je alostn. Rokmi sa rozpadol systm nslednej zdravotnej starostlivosti, dolieovacch a re-habilitanch oddelen, lieebn dlhodobo chorch. Takisto chba podpora domcej oetrovateskej starostlivosti v domcom prostred pacienta. Domovy socil-nych sluieb nie s poskytovatemi zdravotnej starostlivosti, iba socilnej. Chba tak prepo-jenie socilnej a zdravotnej starostlivosti.

1 | ZDRAVOTNCTVO

Prioritou je pomha bezvldnemu pacientovi v jeho prirodze-nom domcom prostred, pokia to je len mon. U pacientov s vysokm stupom odkzanosti bude ich zdravotn oetrova-tesk starostlivos uhrdza v plnej vke zdravotn poisova a socilnu starostlivos socilna poisova, VC kraj, alebo obec.

Reforma poistnho systmuSasn systm verejnho zdravotnho poistenia je skostna-ten a neodra individulne potreby a oakvania pacientov. Nadmern regulcia systmu vedie k zaostvaniu v oblasti kvality ponkanch zdravotnch sluieb aj inovci. Vsledkom je nespokojnos pacientov aj poskytovateov zdravotnej starost-livosti a vysok miera korupcie.Problmom je aj to, e zdravotn poisovne limituj poskytova-teov v objeme poskytnutej zdravotnej starostlivosti a neplatia im cenu vkonu poda ich skutonch oprvnench nkladov, priom skuton cena vkonu je astokrt niekonsobne vyia ako poskytnut platba. Predpokladom akejkovek reformy poistnho systmu je defincia tandardov a modern katalg zdravotnckych vkonov. V katalgu vkonov bude uveden po-pis vkonu, nevyhnutn personlne, kvalifikan a prevdzkov predpoklady vkonu. Zadefinujeme tandardn a nadtandard-n starostlivos.Poistn systm v irom zaha aj povinn zmluvn poistenie motorovch vozidiel, ak svis so ivotom a zdravm osb. Slo-vensko je jednou z lenskch krajn Eurpskej nie, ktor nem zakotven prvo na nhradu nemajetkovej ujmy z povinnho zmluvnho poistenia pre osoby, ktor stratia blzku osobu v dsledku usmrtenia pri dopravnej autonehode.

Digitalizcia zdravotnctva eHealth Hoci bol eHealth na Slovensku prijat zkonom . 153/2013 Z. z. a bol u niekokokrt novelizovan, iadny efektvny systm na

Slovensku zatia neexistuje. Modern poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa zaklad na zskavan informci o zdravotnom stave pacienta, ich spracovan, interpretcii a zdiean s ostat-nmi poskytovatemi. Zatia o vo svete prebehla revolcia v informatizcii zdravotnctva, na Slovensku ete ani nezaala. Z tohto dvodu budeme presadzova urchlen elektronizciu slovenskho zdravotnctva eHealth avak s prsnou ochranou osobnch dajov pacienta. Cieom bude zefektvni sluby, zau-tomatizova administratvu a zlepi zdravotn starostlivos. Elektronick zdravotn preukaz bude sli ako identifik-cia pacienta u poskytovatea zdravotnej starostlivosti aj do nrodnho zdravotnho portlu. Preukaz bude obsahova nm odshlasen zdravotn daje, naprklad krvn skupina, alergie, aktulna lieba alebo vsledky poslednch vyetren. Elektro-nick zdravotn preukaz bude povinne obsahova elektronick liekov kniku a bude sli na elektronick predpis liekov a zdravotnckych pomcok. Nrodn zdravotn portl by mal by informanou zkladou zdravotnctva. Kad pacient bude ma svoje osobn konto, ku ktormu bude ma online prstup pacient a oetrujci zdravot-nci. Oetrujci lekr bude mc nahra do centrlnych databz len tie zdravotn daje, ktor pacient odshlas, naprklad vsledky vyetren alebo aktulnu liebu. Na portl sa bud nahrva aj ceny poskytnutej starostlivosti. Pacient si tak bude mc kedykovek pozrie svoje vsledky aj vpis cien poskytnu-tej zdravotnej starostlivosti.

Reforma cezhraninej starostlivosti Lieba v zahrani nie je v sasnosti pre pacientov na Sloven-sku dostupn, pretoe podlieha komplikovanmu schvaovaniu na poisovni. Zdravotn poisova bude ma povinnos uhradi starostlivos v zahrani za takch istch podmienok, ako keby bola zdra-votn starostlivos poskytnut na Slovensku, teda minimlne vo vke ceny obvyklej na

1 | ZDRAVOTNCTVO

Slovensku. Pokia bude cena zdravotnej starostlivosti v zahra-ni vyia, pacient uhrad rozdiel. Pokia bude niia, dostane kvalitnejiu starostlivos.

Reforma zdravotnckych radov a intitciSasn systm riadenia slovenskho zdravotnctva je preraste-n klientelizmom. Uprednostuje sa skromn zujem lobistov nad verejnm zujmom pacientov. Orgny riadenia slovenskho zdravotnctva zlyhvaj a treba ich zreformova. Verejn zdravotn rady a intitcie zjednotme do dvoch ra-dov: Nrodnej zdravotnej sluby a radu preventvneho zdra-votnctva. lohou Nrodnej zdravotnej sluby bude zabezpei celonrodn sluby pre zdravotncky systm. Bud zaha Nrodn transfznu slubu, Nrodn toxikologick informan centrum, Nrodn transplantan centrum, Nrodn centrum zdravotnckych informci, Slovensk lekrsku kninicu, ako aj novozriaden seky pre podporu a koordinciu preventvnych onkologickch programov, Nrodn grantov agentru pre podporu zavdzania novch lieebnch postupov, Nrodn agentru pre farmako-ekonomiku a posudzovanie medicn-skych technolgi a Nrodn expertn a arbitrne centrum.

Podpora prevenciePrevencia je lepia ako lieba, preto kombinciou vhodnch opa-tren budeme aktvne podporova prevenciu a osvetu. Okrem preventvnych programov vytvorme a budeme rozvja nrodn programy rozvoja pecializovanch odborov, ako napr. kardio-lgia, reumatolgia, onkolgia, pneumolgia, imunoalergolgia a in, s komplexnou starostlivosou o pacienta s dlhodobou perspektvou rozvoja, ktor by vytvorili hlavn odbornci v kon-krtnom odbore spolu so svojim tmom, a ktor by obsahovali aj odporan postupy lieby vybranch ochoren.

KorupciaZa posledn tyri roky sme boli svedkami viacerch zvanch korupnch kuz v zdravotnctve. Predraen nkupy oder-pvaj financie, ktor by sa mohli poui na zvenie kvality sluieb pre pacientov. Najvie riziko korupcie a klientelizmu sa v zdravotnctve objavuje pri prprave legislatvy, obstarvan vo verejnch nemocniciach a pri liekovej politike.Pokia ide o korupciu a platky v zdravotnctve, pacienti asto nevedia, na o maj zkonn nrok a ak s ich prva. Z toho dvodu je potrebn pravidelne aktualizova a zverejova nro-ky vyplvajce z povinnho poistenia, ako aj povinnosti posky-tovateov zdravotnej starostlivosti (napr. maximlne akacie lehoty, technick a personlne vybavenie at.).

Nae rieenia1. Investcia 100 milinov eur rone do obnovy nemocnc.2. Zadefinovanie cieov, motivcie, financovania aj hodnotenia zdravotnctva tak, aby bolo orientovan na vsledky lieby, komfort a spokojnos pacienta. Verme, e fungujce zdravot-nctvo by dokzalo vrazne predi a skvalitni ivot ud na Slovensku.

3. Zavedenie novho systmu riadenia verejnch nemocnc a novho zkona o verejnch nemocniciach, v spoluprci so stavovskmi organizciami zdravotnkov, ako aj organizciami pacientov.

4. Zavedenie novej inovatvnej organizanej formy, kde by boli zstupcovia z radov lekrov, sestier, odborov, miest/VC, profesionlnych vberovch konan manarov, sprvne a

1 | ZDRAVOTNCTVO

dozorn rady nemocnc so zastpenm zamestnancov, jasn a transparentn tovn a rozpotov pravidl, nkladov stre-disk na rovni oddelen.

5. Zavedenie princpu trikrt strata a dos pre manamenty ne-mocnc. Ak bude nemocnica po tri polroky stratovo hospodri, bude vedenie nemocnice automaticky odvolan a sprvna rada nemocnice bude povinn menova novho riaditea.

6. Nezvisl hodnotenie spokojnosti pacientov s poskytovan-mi slubami. Manament aj vedenie oddelen ttnych nemoc-nc bud hodnoten poda troch hlavnch kritri: spokojnosti pacientov, dosahovanch lieebnch vsledkov a efektvnosti hospodrenia.

7. Podpora verejnch aj skromnch investci do modernizcie slovenskch nemocnc tak, aby sa zvila kvalita lieby aj kom-fort pacienta poas hospitalizcie. Obzvl podporme invest-cie do detskch nemocnc a prodnc.

8. Podpora alieho vzdelvania zdravotnkov formou mo-nosti odpsania nkladov z daovho zkladu.

9. Zavedenie pohotovostnch prjmov v rmci centrlnych prjmov vo vybranch spdovch nemocniciach s komplexnm materilnym a personlnym vybavenm, ktor by rieili aktne stavy a nsledne ich distribuovali do prslunch nemocnc a na oddelenia alebo rieili vo svojej rii.

10. Vytvorenie oddelen nslednej starostlivosti o pacientov po nronch opercich alebo nronej liebe, ktor vyadu-je aliu starostlivos alebo rehabilitciu. V sasnosti nem takto pacient vea monost kam s a kde sa doliei.

11. Posilnenie postavenia veobecnch lekrov tak, aby do-kzali efektvne a komplexne riei ben zdravotn problmy pacienta na jednom mieste.

12. Zmena financovania veobecnch lekrov. Sasn pau-lne kapitan platby s nzke a nemotivan a treba ich zmeni na kombinovan model paulu a platby za vkony.

13. Povinnos zdravotnej poisovne uzatvori so zariadenia-mi socilnych sluieb a zariadeniami socilnoprvnej ochrany det a socilnej kurately zmluvu o poskytovan oetrovateskej starostlivosti a rozrenia katalgu zdravotnch vkonov oetro-vateskej starostlivosti. Sasne vak zabezpeme preplcanie vetkch potrebnch a eticky prijatench zdravotnch vkonov vykonvanch poskytovatemi zdravotnej starostlivosti.

14. Podpora vzdelvania veobecnch lekrov (kurzy, certifi-kty, pecializcie) a pecializovanch lekrov diagnostikov.

15. Monos, aby v obciach bez lekrne veobecn lekr mohol vydva najpouvanejie druhy liekov, aby najm star udia a rodiia s demi nemuseli chodi do lekrne v meste. Pre lekra by to mohol by doplnkov zdroj prjmov, kee na vidieku mlad lekri nechc pracova. Podobne to funguje aj v Raksku (hausapotheke).

16. Pre bezvldnych pacientov presadme nov, efektvny a dostupn systm oetrovateskej a opatrovateskej starostlivosti

17. Podpora dostatonho financovanie pre rozvoj Agentr domcej oetrovateskej starostlivosti (ADOS).

1 | ZDRAVOTNCTVO

18. Reforma intitucionlnej starostlivosti o bezvldnych ako doplnku a pokraovania domcej oetrovateskej starostlivosti.

19. Kee sasn systm financovania dlhodobej starost-livosti o bezvldnych je nefunkn, navrhneme nov systm. Tento systm bude zaha okrem financovania zo zdrojov verejnho poistenia a socilneho systmu aj dve nov dobrovo-n formy financovania: oetrovatesk pripoistenie a reverzn hypotku.

20. Zakotvenie prva na nhradu nemajetkovej ujmy v pe-niazoch z povinnho zmluvnho poistenia motorovch vozidiel pre osoby, ktor stratia blzku osobu v dsledku usmrtenia pri dopravnej autonehode.

21. Zvenie platov zdravotnm sestrm a ostatnm zdravot-nckym pracovnkom, po vzjomnej komunikcii a k spokojnosti vetkch strn.

22. Zdravotn sestry a prodn asistentky by mali ma prvny nrok na mzdu, ktor zohadn ich kvalifikan a pecia-lizan stupe vzdelania a dku vkonu odbornej praxe.

23. Presadenie reformy verejnho zdravotnho poistenia. Zamedzme tvorbu nepoctivho zisku zdravotnch poisovn. Poisovne bud mc ponka tandardn aj nadtandardn poistn pln a sai s ponukou o poistenca. tt zadefinuje zkonn nrok poistenca na zdravotn starostlivos a zabezpe dohad nad jeho plnenm. Poisovne bud mc tvori zisk iba z nadtandardnch sluieb a sprvneho fondu po zaplaten vetkch vkonov pre poskytovateov.

24. Prijatie modernho katalgu zdravotnch vkonov, urchlen zavedenie DRG systmu (Diagnoses Related Groups klasifikcia vkonov poda skupn diagnz), ako aj zadefinova-nie postupov pre ich pravideln aktualizcie.

25. Zabezpeenie spravodlivej platby za liebu pacienta, ktor bude pokrva vetky oprvnen nklady na poskytnut zdravotn starostlivos.

26. Adekvtne minimlne ceny za ambulantn aj DRG vkony a zadefinovanie podmienok pre poskytovanie finanne mimori-adne nronej starostlivosti nespadajcej pod DRG kdy.

27. Urenie podmienok pre uzatvranie zmlv poskytova-teov s poisovami vrtane zohadnenia kvality poskytovanch sluieb.

28. Zavedenie elektronickch zdravotnch preukazov. Elek-tronick zdravotn preukaz dostane zadarmo kad oban a nebude nutn ho meni pri zmene poisovne alebo poistnho plnu.

29. Kad poistenec by mal ma prvo slobodne sa rozhod-n pre zdravotn starostlivos v ktorejkovek krajine Eurpskej nie tak, aby mu bola poskytnut zdravotn starostlivos bez ohadu na vek a vnos jeho ochorenia.

30. Vetky verejn zdravotn rady a intitcie zjednotme do dvoch radov: Nrodnej zdravotnej sluby a radu preventvne-ho zdravotnctva.

1 | ZDRAVOTNCTVO

31. Zruenie radu pre dohad nad zdravotnou starostlivos, pretoe zlyhal pri regulcii zdravotnch poisovn, nesplnil oakvania a je nemerne drah. Jeho kompetencie rozdelme medzi Nrodn zdravotn slubu a Nrodn banku Slovenska. Podporme vznik radu preventvneho zdravotnctva a rozvoj prevencie neinfeknch civilizanch ochoren.

32. Zsadn podpora pre financovanie programov na ochra-nu zdravia aj primrnu a sekundrnu prevenciu chorb.

33. Zvenie zodpovednosti a sankci za ohrozenie verejn-ho zdravia, uvoovanie kodlivch ltok, vrobu a distribciu zdraviu kodlivch vrobkov.

34. Aktvny pohyb je zkladom zdravho ivota. Podporme verejn investcie do rozvoja infratruktry pre aktvny pohyb a portovanie, vstavbu a rozvoj bezpench detskch ihrsk, portovsk, siet cyklistickch a turistickch trs.

35. Podpora pre vedecky overen programy prevencie ndorovch ochoren, ako s rakovina hrubho reva, prsnka, prostaty a krka maternice. Pre Nrodn programy prevencie kardiovaskulrnych a onkologickch ochoren, duevnho zdra-via a zdravho rozvoja det zabezpeme relne financovanie.

36. Zavedenie a dsledn vymhanie pravidiel plnej trans-parentnosti nakladania s verejnmi prostriedkami v oblasti zdravotnctva a zastavenie politicky organizovanej korupcie a plytvania. Pravidl transparentnosti sa musia uplatni aj v ob-lasti personlneho obsadzovania kovch pozci v rezortnch intitcich.

37. Zvenie efektvnosti a transparentnosti verejnho obstarvania v zdravotnctve a zavedenie verejne dostupnho cenovho porovnania najastejie nakupovanch a najnklad-nejch poloiek.

38. Nemocnice musia zverejova informcie o svojom hos-podren (napr. hospodrske vsledky, zmluvy, poty pracov-nkov a lok), ako aj o poskytovanej zdravotnej starostlivosti (napr. akacie listiny).

39. Vznik uvateskho portlu pre pacientov, kde by si vedeli vybra poskytovateov (sluby, cennky, otvracie hodiny, poet oprvnench sanost i pokt z radu pre dohad nad zdravotnou starostlivosou, ivotopis lekrov at.). Portl by umonil daje triedi a pripravova rebrky kvality poisovn aj poskytovateov poda rznych indiktorov, vrtane sptnej vzby pacientov.

40. Transparentn vydvanie povolen na prevdzkovanie ambulanci zchrannej zdravotnej sluby.

41. S cieom garantova ochranu ivota a zdravia obyvateov SR budeme presadzova legislatvne pravy, na zklade ktorch bud musie by sdla zchrannej zdravotnej sluby pri vydva-n novch povolen na prevdzkovanie ambulanci zchrannej zdravotnej sluby (z dvodu uplynutia doby platnosti pred-chdzajcich povolen, ako aj z dvodu zruenia povolen na iados poskytovatea zchrannej zdravotnej sluby) nepretri-to obsaden.

42. Podpora vzdelvania pacientov o ich prvach.

2 | VZDELVANIE A PORT

... kde koly uia deti i a myslie, nielen odpoveda na otzky, a kde rozvjame talenty vetkch det, aj tch z chudobnejch rodn.

Vzvy a problmyiadna oblas verejnch politk nem tak vplyv na budcnos krajiny a rozvoj potencilu ud ako prve kolstvo. Zrove iadna oblas nie je tak politicky zanedban a nepopulrna, ako kolstvo, kee prv vsledky akchkovek reforiem sa dostavia a o 5 8 rokov, teda mimo politickho cyklu. Vybra si za jednu z priort kolstvo vyaduje politick odvahu a vu. Predpokla-dom spenej reformy kolstva je zrove aj dohoda naprie politickm spektrom, aby nasledujce vldy v zaatch refor-mch pokraovali a zachovali kontinuitu. Spolonm znakom vetkch krajn, ktor maj prosperujce kolstvo s dobrmi v-sledkami (Fnsko, vdsko, Holandsko, Kanada, Vek Britnia...) je va politickch elt neustle zlepova vzdelvac systm, a to nezvisle od politickej orientcie vldnucich strn.

V sasnosti el Slovensko viacerm systmovm problmom, ktorch symptmy vidme na zhorujcej sa kvalite iakov a tu-dentov. Na rovni primrneho vzdelvania sme sa v medzin-rodnom hodnoten 15-ronch iakov (PISA) vrazne zhorili vo vetkch testovanch oblastiach v tan (porozumenie textu), v matematike aj v prrodnch vedch. Profesor E. Hanushek z americkej univerzity Stanford vypotal, e zlepenie kvality ia-kov vo vetkch krajinch E v teste PISA o 25 bodov by prinieslo zvenie HDP Eurpskej nie o 32 bilinov EUR v horizonte 20 rokoch. Mlokto z politikov hovor o tom, e medzi zlou kvalitou kl, nedostatonmi zrunosami iakov a prosperitou krajiny existuje kauzlna svislos.

Kvalita zskanch vedomost je nedostaton aj na vine vysokch kl, na o sa sauj najm zamestnvatelia, ale aj samotn tudenti, ktor si po skonen vysokokolskho tdia

nevedia njs uplatnenie. Nezamestnanos mladch je na Slo-vensku jednou z najvych v E.

Jednou z prin je aj finann poddimenzovanos kolstva. Slovensko na kolstvo vynaklad takmer najmen podiel HDP z krajn E, ktor sa navye z roka na rok zniuje (4,5 % v roku 2010 a 3,8 % v roku 2013).

Nae rieenia

1. kolstvo bude jednou z politickch priort naej vldy, o sa premietne do financovania, verejnej diskusie a nslednch krokov vo vetkch oblastiach potrebnch na zlepenie rovne vzdelvania na Slovensku.

2. V oblasti vedenia rezortu kolstva budeme presadzova sformulovanie novej vzie, cieov a stratgie vzdelvania vrtane realizcie analzy nho vzdelvacieho systmu so zameranm na jeho slab a siln strnky a nastavenm dlhodobch cieov a indiktorov. Lepiu rove vzdelvania je mon dosiahnu iba vraznejmi zmenami v systme a odvahou vymyslie a imple-mentova inovatvne rieenia.

3. Nepolitick odborn nomincie a transparentn vberov konania na riadiace pozcie pracovnkov na ministerstve kol-stva, na riaditeov priamoriadench rezortnch organizci (P, NCEM, MPC...), na funkciu strednho kolskho inpektora at. Riadenie rezortu kolstva sa vyznauje diskontinuitou a astmi zmenami (ministri sa menia v priemere kadho 1,5 roka).

4. Odbranie nemernej byrokracie na ko-lch a odbremenenie riaditeov kl a uiteov. Prepojenie systmu RIS s ostatnmi

2 | VZDELVANIE A PORT

informanmi systmmi vrtane tatistiky uplatnitenosti a centrlneho registra iakov a uiteov.

5. Audit jednotlivch rozpotovch a prspevkovch organizci, prehodnotenie ich poslania a innosti vrtane ttnej kolskej inpekcie.

6. Zvenie vdavkov na vzdelvanie, vedu a vskum, aspo na rove priemeru E (napr. mzdy a normatvy).

Predprimrne vzdelvanie

Vzvy a problmyVchova a vzdelvanie det v materskch kolch je dlhodobo v podmienkach Slovenska vnman vo vzahu k zabezpeovaniu kolskej pripravenosti det a v nadvznosti na alie stupne vzdelvania. V poslednom obdob je vznam predprimrneho vzdelvania zdrazovan v irch svislostiach, nielen vo vzahu k dosiahnutiu lepch vsledkov vo vchove a vzdel-van, ale aj vo vzahu k osobnmu blahobytu, zamestnanosti a socilnej integrcii. Poda vskumu OECD deti, ktor navtevo-vali predprimrne vzdelvanie dosahuj v neskorom veku vo veobecnosti lepie vsledky v teste PISA. Investcie do pred-primrneho vzdelvania (v oblasti zvyovania jeho kvality a dostupnosti pre vetky deti) maj vysok nvratnos v podobe socilnej adaptcie potrebnej pre pripravenos jednotlivcov pre ivot v spolonosti, pecificky pre uplatnenie sa na trhu prce. Hoci je u samotn rove zakolenosti det pod priemerom E, negatvne sa dotka jednej pecifickej skupiny det skupiny det zo socilne znevhodnenho prostredia, ktor v oblasti kognitvneho a socilno-emocionlneho vvinu profituj z pred-primrneho vzdelvania najvraznejie a ktor bez predkolskej prpravy maj obmedzen monosti plnohodnotne participova

na vzdelvan a vybudova si ekonomicky produktvnu, au-tonmnu existenciu v spolonosti. Dsledky sa neskr konkrtne premietaj do problmov so zamestnanosou, vskytom socil-no-patologickch javov a do recyklcie a fixovania znevhodu-jcich podmienok pre vvin nasledujcej genercie. Za zmienku stoj skutonos, e za posledn sledovan obdobie (rok 2013) bolo a 19,8 % celkovej populcie Slovenska v ohrozen chudo-bou a socilnou exklziou. Z tohto dvodu si problm zvyova-nia zakolenosti det, obzvl det zo socilne znevhodnenho prostredia, zasli pozornos a systmov rieenie, nakoko neskorie korekcie vyie spomnanch dsledkov tandardne presiahnu investcie do dobre nastavenho predprimrneho vzdelvania, dostupnho pre vetkch.

Konkrtne priny problmov s najm v nedostatonej kapacite materskch kl, ako aj mal zujem rodiov det zo socilne znevhodnenho prostredia, a to aj napriek tomu, e rodiny v hmotnej ndzi neuhrdzaj poplatok za diea zakolovan v M. Navye pozornos sasnej vldy sa sstreuje vlune na deti vo veku do 3 rokov (II. socilny balek vldy), priom vek problmy s aj s umiestnenm det do materskch kl vo veku od 3 do 6 rokov. Rodiia tejto kategrie det navye nemaj pr-spevok od ttu na starostlivos o diea, hoci nemu za to, e v materskch kolch nie s vybudovan dostaton kapacity.

Na rieenie problmov svisiacich s inklziou socilne znev-hodnench skupn (predovetkm marginalizovanch rmskych komunt) sa vynaklad obrovsk objem finannch prostriedkov. Problmom takchto projektov je vynaloenie najvieho obje-mu finannch prostriedkov na materilno-technick a perso-nlne zabezpeenie projektu, na tvorbu rozsiahlej databzy koliacich a uebnch materilov, ktor po vyerpan finannch zdrojov projektu strcaj svoje opodstatnenie. Pritom, zahrani-n sksenos ukazuje, e efekty snh o zefektvnenie prpravy det na vstup do zkladnej koly sa znsobuj tm, e je predprimrne vzdelvanie prepojen s programami zameranmi na pomoc rodiom (starostlivos o zdravie rodiny, vzdelvanie v

2 | VZDELVANIE A PORT

oblasti rodiovstva, poradenstvo, vzdelvanie dospelch a pod.) a na jeho zabezpeovan participuj okrem prslunch radov rezortu kolstva a obc aj rady rezortu zdravotnctva a prce, socilnych vec a rodiny. Rakske matersk koly naprklad tdenne organizuj spolon aktivity pre matky s demi. V prpade, e nie je rodnm jazykom dieaa nemina, je zabezpe-en paraleln priebeh aktivt aj v rodnom jazyku dieaa a jeho rodia. M taktie poskytuj kurzy neminy pre matky (napr-klad projekt Mama lernt Deutsch). Vemi pecificky prepjaj zvyovanie gramotnosti matky, zlepenie podmienok dieaa na uenie a prpravu dieaa na vstup do zkladnej koly projekty podporovan Nadciou Barbary Bush. Cieom projektov je vdy podpora tania a aktivt podnecujcich rozvjanie gramotnosti dieaa v domcom prostred (pre rodiny s nzkym socio-eko-nomickm statusom), priom asou na nich dostvaj matky druh ancu nadobudn elementrnu gramotnos. Prkladom komplexnejieho projektu prepjajceho vzdelvanie det v predkolskom veku so starostlivosou o ich zdravie a vivu, s pomocou rodiom je jeden z najdlhie existujcich programov zameranch na boj s chudobou a jej dsledkami v USA, a to pro-jekt Head Start, ktor pomha zlepi kolsk pripravenos det.

alm podpornm prostriedkom, ktor maj napomc zefektvneniu vuby v materskej kole s metodick odpora-nia a konkrtne nstroje pre plnovanie a prpravu vuby a pre jej hodnotenie. V krajinch, ktor pracuj s participatvnym modelom sprvy koly (Vek Britnia, rsko, vdsko) s ben vone prstupn konkrtne usmernenia, ako si tvori plny pre vubu, ako vyuva rzne formy a metdy uenia a ako zazna-menva proces a vsledky uenia jednotlivch det v podobe pedagogickej dokumentcie (znmej aj ako portfli det).

Samostatnou kapitolou v zabezpeovan autonmie koly je stle siln kontroln psobenie ttnej kolskej inpekcie, ktor pri neexistencii usmernen a nstrojov, ako realizova autoevalu-ciu koly za elom zlepenia podmienok a procesov vzdelva-nia, vedie k tomu, e M zostvaj zvisl na externej evalucii a asto formlnom vykazovan sladu dokumentcie s platnou

legislatvou. Situciu dokresuje aj vyie spomnan nzka kapacita dostupnch miest v existujcich materskch kl, ktor je dvodom, e sa M nemusia v mnohch prpadoch snai o zvyovanie kvality vzdelvania ani len z existennch dvodov.

Nae rieenia

1. Kad diea od troch rokov bude ma nrok na bezplatn miesto v klke. V prpade, ak nebude poskytnut, rodiia zska-j nrok na prspevok na starostlivos o diea vo vke 280 eur za kad mesiac neposkytnutia sluby.

2. Povinn predkolsk vchova pre deti zo socilne znev-hodnenho prostredia.

3. Podpora vzniku detskch skupn a inch typov predkol-skch zariaden, ktor bud lepie reflektova potreby rodiov z hadiska ich pracovnej doby.

4. Podpora kontinulneho vzdelvanie a kvality personlu materskch kl (uite, logopd, kolsk zdravotn sestra, psycholg, aisistent), ako aj prprava podpornch materilov na vytvranie kolskch vzdelvacch programov pre rzne zame-rania M a rznorod profil potrieb det navtevujcich M.

5. Pre marginalizovan komunity budeme presadzova model materskej koly otvoren aj rodine a komunite s aktvnou asou rodiov. Matersk koly sa mu sta aj nstrojmi na vzdelvanie rodiov, predovetkm matiek. Takisto budeme podporova programy prepjajce zakoovanie det zo socilne znevhodnenho prostredia so starostlivosou o ich zdravie a s pomocou a poradenstvom pre rodiov.

2 | VZDELVANIE A PORT

6. Rozrenie kapact v existujcich materskch kolch v lo-kalitch so zvenou koncentrciou det so socilne znevhod-nenho prostredia a v lokalitch, kde poda odbornch analz pretrvva krzov situcia (napr. Bratislava) alebo vytvorenie novch (napr. formou modulov) tak, aby sie materskch kl poskytla dostatok miest na zakolenie tchto det.

7. Kombinovan model financovania materskch kl z roz-potovej kapitoly Ministerstva kolstva, vedy, vskumu a portu SR, Ministerstva prce, socilnych vec a rodiny SR, Ministerstva zdravotnctva SR a rozpotu miest a obc.

8. Vytvorenie kvalitnho vzdelvacieho programu pre pred-primrne vzdelvanie, ktor bude cielene reagova na potreby det zo socilne znevhodnench prostred, ako aj zabezpeova dlhodob efekty v oblasti kognitvneho, socilno-emocion-lneho vvinu a ich socilnych kompetenci. Takto vzdelvac projekt by mal vychdza z autentickho vskumu vzdelvacch potrieb det, zohadujcich loklny kontext vzdelvania a typ socilno-ekonomickho znevhodnenia (s vyuitm vskumu vychdzajceho z praxe a etnografickej metodolgie) a z existuj-cich modelov a prkladov dobrej praxe doma i v zahrani.

9. Budeme podporova viu autonmiu materskch kl, zvyovanie kvality predprimrneho vzdelvania a variabilitu modelov tvorby kolskch vzdelvacch programov adaptovate-nch pre pecifik reginu, oakvania rodiov, ale predovet-km potreby det.

Primrne vzdelvanieVzvy a problmyZkladn koly s pre neskor vvin dieaa kov a ich kvali-ta doke kompenzova socilne znevhodnenie alebo nepriaz-niv rodinn prostredie dieaa. Zkladn kola diea formuje nielen po vedomostnej strnke, ale aj po strnke hodnotovej a osobnostnej. Akkovek zsadn zlepenie vzdelvania na Slovensku mus zaa prve na zkladnej kole.

Je poteujce, e na Slovensku zaalo vznika mnoho iniciatv a o oblas vzdelvania sa zaali zaujma zaplen udia, ktorm udsk kapitl naej krajiny nie je ahostajn. Mnoh nvrhy v tejto kapitole s okrem inho inpirovan aj opatreniami navr-hovanmi tmito reformnmi skupinami.

Tak ako v celom kolstve, aj v primrnom vzdelvan je jednm z hlavnch problmov nzka rove financi, ktor s posky-tovan z verejnch prostriedkov na pokrytie personlnych aj vecnch nkladov chodu kl, ako aj nadmern administratvna za svisiaca s prechodom kl na prvnu subjektivitu. koly s zaviazan k vedeniu pedagogickej a alej dokumentcie zo strany kolskho zkona, k vedeniu pracovno-prvnej a inej agendy ako samostatn prvne subjekty a asto aj pecifickej agendy vyadovanej zo strany zriaovateov a riaditeov. Okrem toho, prijatm vzdelvacch programov ako rmcov pre realizciu vchovy a vzdelvania vznikla kolm povinnos vypracva vlastn kolsk vzdelvacie programy. Napriek viacerm legis-latvnym pravm ttna sprva stle neposkytuje zkladnm kolm dostaton podporn prostriedky na autonmnejie reagovanie na pecifik reginu, oakvan rodiov a potrieb iakov, a tm aj na zlepovanie kvality poskytovanej vchovy a vzdelvania.

Okrem finannej podvyivenosti je nae kolstvo nepripraven vzdelva deti v sasnom rchlo

2 | VZDELVANIE A PORT

sa meniacom svete, kde sa prevan as faktickch informci d vygoogli. iaci a tudenti sce zskavaj v naich kolch vedomosti, no kola im neposkytuje zrunosti, ktor s transpo-novaten na akkovek oblas v osobnom aj profesionlnom ivote. Osobitne pokia ide o dve zrunosti, ktor sa zvykn na-zva zrunosami 21. storoia kreativita a kritick myslenie nae koly s v tomto smere skr kontraproduktvne a kreativitu a vlastn myslenie ubjaj.

Pokia ide o samotn organizciu koly, reformn odbornci presadzuj zavedenie prpravnho ronka v kolch tak, ako je tomu v niektorch krajinch E (Luxembursko, Franczsko). Pr-pravn ronky by mali by zriaden na zkladnch kolch (nie materskch). S tm svis aj prechod iakov na II. stupe zklad-nej koly, ktor je vo veku 10 rokov trochu predasn. Zrove nie je zosladen dka I. stupa Z s odchodom iakov do ose-mronch gymnzi. V praxi dochdza k tomu, e zkladn koly utvoria triedy 5. ronka a po jednom roku im z nich odchdzaj iaci do osemronch gymnzi, o v niektorch oblastiach sp-sobuje vek organizan problmy. Nvrh niektorch odborn-kov je predi I. stupe zkladnej koly tak, aby zahroval aj teraj 5. ronk. II. stupe by tak pozostval zo tyroch ron-kov: iesteho a deviateho. Prv a druh stupe s asto len formlne prepojen entity a v odbornch kruhoch sa diskutuje o monosti opusti socialistick model jednotnej devronej koly a podobne ako v mnohch inch krajinch oddeli primrne a niie sekundrne vzdelvanie do osobitnch intitci. Samo-statn primrne koly, ktor by zahrovali prpravn triedu a prvch p ronkov terajej zkladnej koly. iaci by v nich teda trvili es rokov (od 5 do 11). Po ukonen primrnej koly by pokraovali na zkladnej kole alebo na osemronom gymn-ziu. Primrne koly by mohli by menie (rodinnho typu) a ich sie by bola hustejia (aj v malch obciach). Nov zkladn kola (zahrujca terajie ronky 6. 9.) by mala by typom spdovej koly, t. j. mala by by iba vo vch obciach. Tam, kde by to podmienky umoovali, primrne a zkladn koly by sdlili v osobitnch budovch.

kola by mala by najm v reginoch, kde chbaj vzdelvacie a kultrne aktivity aj tzv. learning hub otvorenm centrom vzdelvania. Vo Fnsku jedna zo tdii preukzala, e koly s najmenej vyuvanmi budovami, ich prevdzka sa zabezpeuje 24 hodn denne, no vyuvaj sa len pomerne mal as da. Telocvine a triedy by mohli poskytova priestory aj pre vzdel-vacie aktivity vrtane celoivotnho vzdelvania so zapojenm irej komunity.

V sasnosti najvou verejnou zdravotnckou vzvou, ktorej el Eurpa, s chronick neprenosn ochorenia. Mnoh z tchto ochoren zanaj u v detskom veku a dospelosti sa alej zhor-uj (napr. nadvha, obezita). Rieenm by mohlo by zavedenie povinnho predmetu zdravotn vchova na zkladnch a stred-nch kolch s monosou jeho vyuovania u v materskch kolch v zvislosti od veku a schopnost dieaa.

pecifickm problmom je vuba det Slovkov ijcich v zahra-ni, najm tch, ktor maj trval pobyt na Slovensku, a tak s povinn dodriava ustanovenia slovenskho kolskho zkona o povinnej kolskej dochdzke aj v zahrani. V praxi to prebieha tak, e musia by zapsan aj do koly na Slovensku a jej riadite ur, z ktorch predmetov mus diea kadorone robi rozdielov (komisionlne) skky. Deti tak nemaj prakticky iadnu podpo-ru pri uen, ale musia pravidelne cestova na preskanie.Rodiia by si mali naalej zachova prvomoc rozhodova v citli-vch otzkach o tom, i sa ich diea zastn uritho vyuova-nia, ak neshlasia s jeho obsahom. Ide najm o prpady vuby s obsahom sexulneho sprvania sa a eutanzie.

Sasn zkladn kola je prli akademicky orientovan a nezohaduje pecifick umeleck alebo praktick zameranie iakov. Zkladnou kolou prechdzaj vetky deti a preto by tu mali by vytvoren podmienky, aby iaci objavili svoj pecifick osobn potencil a talenty.

2 | VZDELVANIE A PORT

Nae rieenia1. Zachovanie jednotnho normatvu prideovanho na iaka zkladnej koly bez ohadu na zriaovatea, ktor umon skromnm a cirkevnm zkladnm kolm participova na za-bezpeovan povinnej kolskej dochdzky iakov bez ohadu na to, i vyberaj poplatky za tdium, prina pestros vzdelva-cch ponk, a tm aj vyvja tlak na zvyovanie kvality ttnych kl a kvality poskytovanho vzdelvania v zkladnch kolch vo veobecnosti.

2. Zvhodnenie kl, ktor poskytuj prax pre svojich tudentov. 3. Povinnos absolvovania odbornho kolenia pre tch, ktor po 10-tich rokoch povinnej kolskej dochdzky neabsolvovali aspo 1 rok na strednej kole.

4. Komplexn revzia administratvnej agendy koly a mini-malizcia administratvnej zae koly do takej miery, aby sa riadite koly a zamestnanci koly mohli predovetkm sstredi na kvalitu poskytovanej vchovy a vzdelvania.

5. Slobodn vber na trhu s uebnicami a zruenie dvojakej kategorizcie uebnc prostrednctvom schvaovacch a od-poracch doloiek udeovanch M SR.

6. Viac autonmie kolm pri tvorbe kolskch vzdelvacch programov.

7. V diskusii s odbornou verejnosou zvenie zavedenia po-vinnej kolskej dochdzky od p rokov. kolsk dochdzka by zanala nstupom do prpravnej triedy, ktor by bola v priesto-roch zkladnch kl (nie materskch kl). iaci by v prpravnej triede zostvali jeden kolsk rok a pokia by iak na konci tohto

roka nedosiahol dostaton rove kolskej zrelosti, mohol by v prpravnej triede zosta ete jeden kolsk rok.

8. Navrhujeme ponecha povinn kolsk dochdzku de-saron aj po zaveden prpravnho ronka. V praxi by to znamenalo, e iaci by boli povinn vzdelva sa od 5. do 15. roku ivota. Povinn dochdzka by tak konila absolvovanm 9. ronka Z. Dka povinnej kolskej dochdzky v sasnosti nie je zosladen s dkou zkladnej koly. Aj t iaci, ktor nechc pokraova v tdiu na strednej kole, tak musia formlne na-stupova na jeden rok na stredn koly alebo sa musia zmerne usilova o prepadnutie v 9. ronku.

9. Zvenie monosti ustanovi samostatn primrne ko-ly, ktor by zahrovali prpravn triedu a prvch p ronkov terajej zkladnej koly. iaci by v nich teda trvili es rokov (od 5 do 11).

10. Zlepenie starostlivosti a prce so iakmi, ktor vyaduj zven starostlivos, ako aj so iakmi, ktor maj najvyie tu-dijn predpoklady alebo nadanie v nejakej pecifickej oblasti. Prehodnotme opodstatnenos a postavenie pecilnych kl a pecilneho kolstva.

11. Zmena kurikula zkladnej koly (najm vych ron-kov) tak, aby sa posilnilo zskavanie aj inch zrunost, ako s naprklad umeleck a praktick aktivity. iak aj jeho rodiia by na konci deviateho ronka mali ma jasno v tom, i je tudijn, umeleck alebo praktick typ a poda toho by si vybera stredn kolu. Vber strednej odbornej koly by nemal by motivovan a zdvodovan slabmi vsledkami v akademickch innos-tiach, ale naopak dobrmi vsledkami v prakticky orientovanch innostiach.

12. Zmena pravidiel financovania umelec-kho kolstva. Zkladn umeleck kolstvo je

2 | VZDELVANIE A PORT

prvm kontaktom det s hudobnm, vtvarnm, tanenm, i dramatickm umenm. Na umeleckch kolch sa objavuj aj nov odbory ako fotografia alebo audiovizulna alebo multi-medilna tvorba. Je neprijaten, e zkon neumouje iakom tudova dva alebo viac individulnych predmetov alebo viac kolektvnych na jednej kole, kee zo zkona je financovan len tdium jednho odboru.

13. Zruenie monosti financovania len jednho individulne-ho a jednho kolektvneho vyuovania. Navrhujeme, aby iaci mohli op tudova v rmci jednej koly viac predmetov, i u individulych alebo kolektvnych. Mme za to, e toto sasn obmedzenie zabrauje viacnsobnmu rozvoju umeleckch talentov na Slovensku.

14. Prprava programu podpory a oceovania talentovanch a spench iakov vo vetkch odboroch, v ktorch iaci re-prezentovali Slovensko na zahraninch alebo celoslovenskch podujatiach na celosvetovej rovni bez rozdielu, kto je zriaova-teom koly.

15. Via spoluprca s rodimi, vzhadom na to, e klientom koly je iak.

16. Zruenie veta zriaovatea pri vobe riaditea koly a zv-enie potu zstupcov uiteov v Rade koly. Taktie zvenie prvnej ochrany zstupcov v Rade koly.

17. Lepia podpora nadanch tudentov pecilny vzdelva-c program pre nadanch.

18. Umonenie homeschooling na oboch stupoch zklad-nch kl.

19. Monos pre rodiov, zkonnch zstupcov iakov, ako aj samotnch iakov odmietnu as na vyuovan obsahujcom sexulne sprvanie alebo poznatky o eutanzii bez akejkovek sankcie alebo povinnosti si takto vyuovanie nahrdza.

20. Tam, kde je to mon, podporova otvoren koly, ktor mimo vyuovacch hodn bud sli ako kultrno-vzdelvacie centr aj pre iriu komunitu.

Uite k k dobrmu vzdelaniuVzvy a problmyKvalitn uite je najdleitejm prvkom v celom systme vzdelvania. Mnohch z ns uil aspo raz v ivote vnimon uite, ktorho hodnota bola nevysliten. Kvalitn uite me ma transformujci a zsadn vplyv na ivot svojich tudentov. Dobr uite vie na rozdiel od nekvalitnho uitea robi zzra-ky, aj ke m k dispozcii demograficky a inteligenne rovnak triedu, ako jeho hor kolega. ia, tieto rozdiely medzi uitemi sa daj len vemi ako odmera bene pouvanmi indiktor-mi, ako s kvalifikcia, kredity za profesijn vzdelvanie, dka praxe a pod.

V sasnosti ide vek as investcii v kolstve do nkupu tech-niky a technolgi (potae, laptopy, digitlne tabule, digitlne uivo at.). Len mlo finannch zdrojov bolo nasmerovanch do rozvoja udskho kapitlu v kolstve. Pritom prve kvalitn udsk kapitl je v kolskom systme nenahraditen. iadna technolgia nenahrad osobnostn prnos uitea. Pokia ide o argument pestovania digitlnej zrunosti u iakov, podotkame, e iadny in genercia nie je tak gramotn v potaovch tech-nolgich ako deti a mlde. Deom nechba digitlna zrunos, ale prve inpirujci udsk kontakt.

2 | VZDELVANIE A PORT

S dlhodobm podpriemernm financovanm regionlneho kol-stva (v porovnan s priemerom E) bezprostredne svis nzky spoloensk status uiteov a atraktivita uiteskej profesie i kvalita poskytovanho vzdelvania. V porovnan s inmi vyso-kokolsky vzdelanmi zamestnancami, uitelia na Slovensku maj najniie platy zo vetkch 34 vyspelch krajn. Pred nami je dokonca aj Chile. Poda dajov OECD z roku 2012 nstupn plat uitea na Slovensku je 9 560 eur rone, po 15 rokoch kariry sa jeho plat zvi na 12 000 eur rone. Na porovnanie v susednom Raksku je nstupn plat uitea trikrt vy 30 170 eur rone a po 15 rokoch sa zvyuje na 38 600 eur rone (Nehovoriac o Lu-xembursku, kde je poslanie uitea jednm z najlepie platench nstupn plat uitea je 60 000 eur rone, po 15 rokoch viac ako 88 000 eur rone). Na Slovensku je uite jednou z najslab-ie platench vysokokolskch profesi.

Spoloensk a finann ohodnotenie je priamo mern aj atrak-tivite uiteskej profesie. Pedagogick fakulty u dlhodobejie zavaj situciu, e na tudijn programy pripravujce uiteov pre primrne vzdelvanie prichdzaj stle menej pripraven uchdzai. Tento stav jednak svis s pretrvvajcim poklesom kvality vyieho sekundrneho vzdelvania, ale aj s tm, e najkvalitnej uchdzai preferuj tudijn programy pripra-vujce na povolania s perspektvou vyej priemernej mzdy v odvetv. A aj spen absolventi s lepmi vsledkami asto konia v pracovnch pozcich mimo rezortu kolstva, motivo-van vym mzdovm ohodnotenm. Tento stav sa premieta aj v poklese preste koly ako intitcie v oiach rodiov a iakov. Kvalita vchovy a vzdelvania je tak ohrozen nedostatkom kvalitnch uiteov, pretoe oni s t, ktor musia zabezpei samotn proces vchovy a vzdelvania, implementciu prvkov reformy vzdelvania do vuby a flexibilne reagova na meniace sa potreby vkonu ich profesie. V tejto situcii je ohrozen aj v-mena starncej genercie uiteov novou generciou kvalitnch a motivovanch uiteov.

Pokia ide o prpravu na povolanie uitea, obsah a forma tdia na pedagogickch fakultch asto vbec nezodpoved podsta-

te profesie uitea, absolventi prichdzaj do kl nedostatone pripraven reagova na pedagogick vzvy a asto aj odborne a didakticky nedovzdelan. Maj minimum praxe a vlastnch sksenost s prcou s demi. Nvrhy na zmenu v koncepcii pr-pravy uiteov zahaj men draz na odborn zloku tdia, viac drazu na pecifick prpravu na uitestvo a na praktick aktivity priamo svisiace s prcou uitea v kole, viac nuvov a vlastnej pedagogickej praxe, naprklad aj formou zriadenia funkcie asistenta uitea, ktor by vykonvali tudenti ui-testva, a pod. Profesijn rozvoj uitea, v podobe, v akej fungu-je, prina uiteom komplikcie, z ktorch meme spomen najm dve: 1. as na aktivitch, za ktor me pedagogick a odborn zamestnanec zska kredity, je zva asovo nron a me sa prekrva s plnenm povinnost v rmci zabezpeovania vchovy a vzdelvania v kole, a k ich absolvovaniu v pracov-nom ase je potrebn shlas riaditea koly, ktor uite nemus dosta. Riadite taktie me kredity za absolvovan aktivity neuzna. Odborn a pedagogick zamestnanci tak nemusia ma rovnak prstup k zskaniu kreditov. 2. Akreditcia vzdelvacch programov kontinulneho vzdelvania je otvoren poskytova-teom zo strany intitci priamo riadench M SR i mimo nich. V zvislosti od grantovho krytia nkladov spojench s realiz-ciou programov kontinulneho vzdelvania sa li aj finann as na absolvovan tohto vzdelvania (naprklad programy kontinulneho vzdelvania organizovan Metodicko-pedago-gickm centrom mu by absolvovan uiteom bezplatne, ale nemusia by atraktvne ani prnosn pre jeho profesijn rozvoj v porovnan s programami poskytovanmi skromnmi posky-tovatemi vzdelvania). Odborn a pedagogick zamestnanci sa tak v praxi musia rozhodova medzi programami aj na zkla-de svojich finannch monost, resp. ochoty zamestnvatea participova na finannom pokryt nkladov spojench s ich absolvovanm, asto na kor ich atraktvnosti. Takto rieenie prepjajce profesijn rozvoj uitea so zlepovanm ich ekono-mickej situcie sa zbytone stva predmetom frustrcie uiteov a nepodporuje vntorn motivciu uitea pracova na svojom odbornom a kultrno-spoloenskom rozhade. K frustrcii

2 | VZDELVANIE A PORT

prispieva aj nedostaton ohodnotenie a ocenenie najlepch uiteov v kolch.

Nae rieenia1. Zvenie platov uiteov kad rok o 10 % poas nasleduj-ceho volebnho obdobia.

2. Znenie potu faklt pripravujcich uiteov. V sasnosti je ich 29, priom ich kvalita je vemi nerovnomern. Navye exis-tuj alarmujce dta o tom, e spomedzi tudentov pedago-gickch faklt chce s pracova do kolstva iba vemi mal as (poda dajov portlu Profesia.sk je to menej ako 53 %). Takisto navrhujeme stanovi maximlny poet tudentov uiteskch odborov.

3. Zvenie nrokov na uchdzaov o tdium na pedagogic-kch fakultch.

4. Zreformova vysokokolsk prpravu uiteov tak, aby zohadovala potreby praxe s vm drazom na didaktick zrunosti.

5. Zruenie povinnosti ma vysokokolsk vzdelanie tretieho stupa (titul PhD.) a umoni aj pedaggom s druhostupovm vysokokolskm vzdelanm vyuova na fakultch pripravuj-cich budcich uiteov. Takisto budeme podporova otvorenie vy-sokch kl uiteom s praktickmi sksenosami a odbornkom z inch profesi.

6. Prijatie zkona o mobingu a bosingu. Slovensk komora uiteov a Nov kolsk odbory spustili v roku 2015 kampa pod nzvom Zber strachu, ktorej cieom bolo zmapova nedodria-vanie zkonnch a pracovnoprvnych podmienok na kolch,

mobbing a bossing v kolskom prostred a tie poruovanie prv uiteov. Tto kampa poukzala na vny stav na mnohch slovenskch kolch. Uvedomujeme si, e je to hrozba pre cel spolonos, pretoe zastraovan uitelia, ovldan strachom nemu vychovva budce genercie ku kritickmu mysleniu, ku kontruktvnemu dialgu a k prosocilnemu sprvaniu.

7. Posilnenie autonmie a osobnej zodpovednosti uiteov. 8. Odbremenenie uiteov od byrokracie a mnostva organi-zanch innost nesvisiacich priamo s pedagogickou prcou.

9. Organizan zmena kl tak, aby uite nemusel trvi vetky prestvky dozormi, sprevdzanm iakov poas presunov medzi uebami, ale mohol sa venova len pedagogickmu procesu a prprave na vyuovanie.

10. Otvorenie trhu s postgradulnym vzdelvanm uiteov a odstrni tak monopol Metodicko-pedagogickho centra.

11. V oblasti zefektvnenia profesijnho rozvoja pedagogickch a odbornch zamestnancov koly budeme presadzova zistenie potrieb uiteov v oblasti ich profesijnho rozvoja, kee as uiteov na innostiach profesijnho rozvoja je nzka.

12. Zjednoduenie prstupu k programom profesijnho rozvoja bez ohadu na poskytovatea (naprklad v podobe pecilne-ho konta zamestnanca urenho na jeho profesijn rozvoj), a tm aj posilnenie konkurennho prostredia a tlaku na kvalitu poskytovanch sluieb v tejto oblasti.

13. Medzi uitemi existuj vek individulne rozdiely v osobnostnch predpokladoch pre prcu uitea, v miere motivcie a nasadenia, v

2 | VZDELVANIE A PORT kvalite didaktickho a pedagogickho prstupu a vo vsledkoch. Systm vak tieto rozdiely nevnma, nedoceuje, ba dokonca asto psob proti nim. Takto negatvne naladenie kl a celho rezortu voi inovtorom spsobuje v mnohch prpadoch ich po-stupn znechutenie alebo dokonca odchod zo kolstva. Budeme presadzova zven podporu zo strany vedenia koly a rezortu pre najlepch uiteov a systm identifikcie a adresnej podpory nadench inovatvnych uiteov.

14. Uitelia by nemali by platen len za zskavanie kreditov v profesijnom vzdelvan, ale aj za vsledky svojich iakov. Dobr uite je ten, ktor konzistentne doke svojim iakom spro-stredkova vek pokrok vo vedomostiach. V diskusii s odbornk-mi zvime kontinulne testovanie iakov, ktor by umoovalo sledova ich pokrok. Najlep uitelia by mali by odmeovan na zklade pokroku ich iakov. V tomto smere nesta testova-nie iakov len na konci 4. alebo 8. ronka, kee uitelia, ktor pracuj so iakmi z marginalizovanch komunt bud dosahova vo veobecnosti pravdepodobne horie vsledky. Dleit je tes-tova, ak pokrok dosiahli iaci v priebehu roka, o by umonilo nsledne aj frovejie hodnotenie prce uiteov.

15. Podpora zvyovania spoloenskho statusu uitea aj medilnym psobenm, prezentciou a pozitvnym ocenenm.

16. alie benefity pre uiteov, ako naprklad sluobn byty, psychohygienick trningy, relaxan a tudijn pobyty, bezplatn okovanie pre uiteov, ktor o to maj zujem (napr. chrpka, hepatitda , rotavrusy, rubeola), sabatiklny rok pre pedaggov - kolstvo je jedno z najstresujcejch pracovnch prostred, v ktorom sa zamestnanci pohybuj, preto navrhujeme pre pedaggov, ktor odpracuj v kolstve 10 rokov zska mo-nos vyui sabatiklny kolsk rok (neplaten vono v trvan jednho roka a po nvrate do koly garantovan pvodn pra-covn miesto. Tto monos vborne funguje aj v inch krajinch a prispieva k ovea motivujcejm a erstvejm pedaggom.

Odborn vzdelvanie

Vzvy a problmyCieom odbornho vzdelvania je vytvori podmienky na prpra-vu iakov v slade s potrebami trhu prce. Odborn vzdelvanie dlhodobo kritizuj nielen samotn klienti, ie tudenti, ale aj zamestnvatelia a Eurpska komisia. Jednm zo zkladnch problmov je, e odborn stredn kolstvo je vnman ako alternatva pre iakov so slabm prospechom. Tto paradigma zhoruje kvalitu odbornho vzdelvania, o sa nsledne odraz na vsledkoch jeho absolventov.

tandardnou sasou odbornho vzdelvania a prpravy je praktick vyuovanie. Praktick vyuovanie sa uskutouje skupinovou formou v kolch, v strediskch praktickho vyuo-vania a v kolskch zariadeniach, alebo individulne priamo u zamestnvateov. Praktick vyuovanie bolo doteraz najslabou strnkou odbornho kolstva. Tto situciu sa sna riei z-kon . 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelvan a prprave a o zmene a doplnen niektorch zkonov, ktor poslanci schvlili v marci 2015. Modelom nvrhu zkona je dulny systm vzdelvania v Nemecku a v Raksku. V tomto tdiu je predasn hodnoti, ako bude fungova zka spoluprca medzi zainteresovanmi subjektmi a i nov zkon zatraktvni odborn vzdelvanie a pr-pravu. Problm vak je, e zkon neriei kvalitu odbornch kl, ktor je pre mnohch iakov demotivujcim faktorom.

Nae rieenia1. S cieom zvenia atraktvnosti odbornho vzdelvania budeme presadzova, aby sa u na zklad-nch kolch posilnilo zskavanie praktickch zrunost prostrednctvom predmetu pracovn vyuovanie, ktorho obsahom bud aj inform-cie o monostiach prpravy na budce povolanie.

2 | VZDELVANIE A PORT

2. Lepie poradenstvo a prprava na povolanie, zlepenie informovanosti iakov zkladnch kl a ich rodiov o prprave na povolanie v strednch odbornch kolch, o uplatnitenosti na trhu prce.

3. Znenie administratvnej zae pre podnikateov a koly, ktor vznik v svislosti s odbornou praxou.

4. Zvenie kvality odbornho vzdelvania, ktor nov zkon neriei. Budeme sa zasadzova za potreby odbornho kolstva a zachovanie isto odbornch kl celospoloenskho vznamu ako naprklad odborn koly ponohospodrskeho typu.

5. Dsledn monitoring potrieb trhu prce a nezamestnanosti absolventov.

6. Vytvorenie novho druhu strednej koly. V sasnosti stredn umeleck koly s strednmi odbornmi kolami, o v praxi prina anomlie, najm v svislosti so zavdzanm du-lneho vzdelvania na strednch odbornch kolch.

7. Zohadnenie vyej ekonomickej nronosti praktickej asti odbornho vzdelvania a prpravy v normatvoch u niektorch odboroch. Praktick prprava v spoloenskch odboroch je menej nron na vybavenie v porovnan s technickmi odbormi.

8. Lepia spoluprca so zamestnvatemi pri prprave vzdel-vacch programov pre odborn vzdelvanie a prpravu.

Vysokokolsk vzdelvanie

Vzvy a problmyBolonsk deklarcia so svojimi ambciami vzdelanostnej spolo-nosti natartovala v prostred vysokch kl mnoh procesy, z ktorch nie vetky hodnotme ako cestu sprvnym smerom. Na-jm zahranin odbornci, ktor sa tme vzdelvania venuj, re-flektuj viacer negatvne javy, ktor mono ani neboli zama-n. Hoci Eurpska komisia v odporaniach pre modernizciu systmu vysokokolskho vzdelvania nastouje tento trend, lensk tty by sa nemali b vyjadri neshlas, resp. hada in rieenia skvalitovania vysokokolskho vzdelvania.

Prvou otzkou je ambcia zvyova poet vysokokolsky vzdela-nch ud v krajine v kontexte hospodrskeho rastu a prosperity. Eurpska komisia deklaruje, e do roku 2020 by malo ma aspo 40 % 30- a 34-ronch obanov Eurpskej nie ukonen tercirne alebo rovnocenn vzdelanie. Tento primrne ekonomic-k zmer vak psob na samotn hodnotu vzdelania kontra-produktvne. Vysokokolsk tdium m by dostupn kadmu bez ohadu na jeho ekonomick a socilne zzemie, avak uchdza mus preukza predpoklady na spen zvldnutie tohto tdia. Okrem toho, e v mme v krajine nemern poet verejnch a skromnch vysokch kl pochybnej kvality, pro-dukujeme mnostvo absolventov, ktor vo svojom odbore nikdy pracova nebud a vysokokolsk vzdelanie ani nepotrebuj. Zaaujeme tm kapacitn monosti faklt, zveren prce s rovou porovnaten so seminrnymi, zaznamenvame nrast plagitorstva. Mnoh pozcie na trhu prce, pri ktorch by stailo stredokolsk vzdelanie, s dnes obsadzovan prve absolvent-mi vysokch kl, o znamen devalvciu vzdelvania, ktor m ma pikov, a elitn charakter. Monos zaklada univerzity/skromn vysok koly (ktor s okrem ttneho prspevku finan-covan aj z poplatkov za tdium) bola pred

2 | VZDELVANIE A PORT

15 rokmi povaovan za nstroj, ktor me dramaticky zlepi rove kolstva. Za kov prvok reformy bolo povaovan prve koln. Prax ukzala presn opak. Poplatky slia na kupovanie diplomov, novovzniknut univerzity s asto oso-bitne v porovnan so ttnymi kolami vysokokolsk uilitia. Z tohto sa d usdi, e poplatky za tdium ani nrast potu univerzt neviedli k zlepeniu kvality kl, naopak skromn vysok koly sa vo vine prpadov stali firmami, ktor sa riadia biznis plnom. Ich primrnym cieom teda nie je vzdelva, ale vytvra zisk pre majiteov. Nepovaujeme za sprvne, aby bola ambcia zaloi univerzitu zakzan alebo inak znemonen. tt by vak mal zvi regulciu rovne univerzt. A reagova na vypukl problmy, ktor poznme z praxe. Akreditan ko-misia (ktor sama o sebe me by aj nezvislou agentrou) by naprklad mala reagova na zakladanie univerzitnch pracovsk a faklt v mench a okresnch mestch, resp. pri detaovanch pracoviskch. Napriek proklamcim rznych stratgi a plnov, vy poet vysokch kl a univerzt nepln stanoven cie. Jeho vsledkom je naopak devalvcia vysokokolskho diplomu.

Druhm problmom, ktor je potrebn pomenova v oblasti vy-sokch kl je uplatnitenos absolventa. Myslme si, e tudijn odbory (najm bakalrske) maj by orientovan na prax, pri ich vzname m by zohadnen ich spoloensk vyuitenos na trhu prce (tzv. vzdelanostn trojuholnk). Vysok kola m teda poskytova tak vzdelanie, aby bola schopnos absolventa njs si prcu o najvyia. Aj pri tomto ekonomickom zmere vak netreba zabda na podstatu univerzity, ktor sa v dejinch profilovala ako miesto, kde sa loveku dostva veobecnho vzdelania, a ktor ju opa s istou morlnou vbavou, kultr-nym rozhadom, obianskou a spoloenskou zodpovednosou, elita, ktor vie generova idey, npady, hodnoty, no zrove m schopnos kriticky reagova na rznorod javy. Je potrebn pro-strednctvom normatvov zohadni uplatnenie tudenta, no tak, aby opatrenia v tomto smere neboli likvidan voi tudijnm odborom, ktor zastreuj humanitn a socilne vedy. Pokia ide o uplatnitenos tudentov, jedna z verejne akcepto-vanch axim vrav, e vyie vzdelanie by malo vies k niej

nezamestnanosti. Na Slovensku sce narstol poet univerzt aj ich absolventov, no iadnu relevantn korelciu s nezamestna-nosou to neprinieslo. Nie vyie, ale pecializovan vzdelva-nie je teda kom k nmu spechu a k zskavaniu investorov i rozvoju podnikov v SR. Rieenie, ktor navrhujeme, spova v bezpodmienenom obojstranne vhodnom prepojen terie s praxou formou zavedenia dulneho vzdelvania. Kad jeden subjekt, kad prichdzajci investor do modernej zny, bude zapojen v primeranej miere do tohto dulneho systmu. V tomto zmysle by pomohlo legislatvne ukotvenie profesijnho bakalra, ktor u spene funguje v pilotnom tdiu. Profesij-n bakalr by spjal koly a podniky, kde by v rmci 4-ronho tdia tudent absolvoval 2 semestre ste a potencilne po skonen koly aj nastpil do zamestnania.

Tretiu problmov oblas vysokch kl tvoria financie. Na jednej strane sa to tka vysokch kl, na strane druhej ich zamestnancov. Je potrebn, aby sa vysok kolstvo stalo skutonou prioritou, a aby sa postupne vyrovnala miera jeho financovania s priemernou rovou krajn OECD, o vak svis s prehodnotenm potu vysokch kl. Prvm zsadnm krokom, ktor definuje aj Eurpska komisia, je vrazn zvenie investci do vysokokolskho vzdelvania. Sasn tlak na fiklnu kon-solidciu nevyhnutne spsobil, e lensk tty prehodnocuj efektvnos nkladov svojich verejnch investci do vysokokol-skho vzdelvania a vskumu: km niektor znili vdavky, in zvili rozpoty vzhadom na potencil financovania v tchto oblastiach z hadiska rastu. Dleitou lohou politiky bude njs spravodliv model financovania pedagogickch a vedec-kch zamestnancov, resp. definovanie ich psobnosti. Sasn stav nti pedaggov publikova vo vysokej miere, bez ohadu na kvalitatvny vsledok. Preto je naou vziou rozliova medzi pedaggom a vedcom/vskumnkom, ktor by mali by hodno-ten rznymi pomermi za pedagogick vkony a vkony vo vede, pecificky v rznych stupoch tdia. Zdrojom rozhodnutia sa pre povolanie vysokokolskho uitea nie je primrne finann strnka, avak sasn stav finannho ohodnotenia je znane

2 | VZDELVANIE A PORT

poddimenzovan, oho dsledkom je aj odliv mladch vedcov a vskumnkov na zahranin pracovisk. Jednou z nutnch pod-mienok je udra na pde vysokej koly zanajcich pedaggov a odmeni ich motivciu zvyova si stupe kvalifikcie, preto platov rozdiel medzi odbornm asistentom a docentom by mal by vy ako v sasnosti, priom vak kritri pre postup od odbornho asistenta a po profesora by mala ma kad univerzita stanoven rovnako.

Pokia ide o financovanie vysokho kolstva, sasn model je zaloen na vkonovom princpe, pri ktorom sa zohaduje vkon vysokej koly vo vzdelvacej innosti, vskumnej a ume-leckej innosti a niektor alie parametre tkajce sa prevane socilnej podpory. Vkon vysokej koly vo vzdelvacej innosti je meran potom tudentov so zohadnenm ekonomickej nro-nosti tudijnch odborov, kvalifikanou truktrou vysokokol-skch uiteov a iastone aj zamestnatenosou absolventov. V roku 2013 rozdelilo poda vkonu vo vzdelvan 192,0 mil. , o predstavuje 44,4 % rozpotu VV. Tento systm financovania motivuje vysok koly k prijatiu o najvieho potu tuden-tov a k ich udraniu na vysokej kole bez ohadu na kvalitu a vsledky ich prce.

V oblasti vskumu je potrebn vytvori podmienky na prepo-jenie zkladnho vskumu, aplikovanho vskumu a aplikcie vsledkov vskumu do praxe. Vskumn projekty maj asto nulov udratenos po skonen financovania projektu a v-sledky projektu s mlokedy uveden do praxe, prpadne maj minimlny prnos pre zvenie know-how.

Nae rieenia

1. Po odbornej diskusii zvime prijatie koncepcie budovania elitnej univerzity na Slovensku. Kee na Slovensku chba elitn univerzita, vznamn as z najlepch slovenskch tuden-tov preto odchdza za vzdelanm do Brna, Prahy a v mench potoch aj na alie univerzity na Zpad. Elitnou univerzitou by sa iastone rieil odchod mozgov (brain-drain) medzi tudentmi aj uitemi, ako aj druh problm zvenie rov-ne univerzitnho vzdelania na Slovensku. Jednou z monost vybudovania elitnej univerzity je radiklne zvenie dotci najlepm fakultm v jednotlivch odboroch, m by sa podporili najlepie univerzitn pracovisk na Slovensku, ktorm by sa zrove nastavili vyie tandardy kombinovan s nimi po-tami tudentov. Druhou monosou, o ktorej sa u v minulosti diskutovalo, je transformcia SAV na elitn univerzitu s malm potom tudentov, kde by bola relne prtomn akademick eli-ta krajiny. Treou monosou by bolo vytvorenie novej univerzity. Elitn univerzita (resp. elitn fakulty), by mala ma garantovan nadtandardn rozpoet na obdobie 20 rokov, ako aj prsnejie kritri a prsnej dohad nad fungovanm intitcie.

2. Sprsnen a pravideln kontrola s hrozbou zruenia pre kvalitatvne najhorie univerzity, resp. ich detaovan praco-visk, ktor slia na vyahovanie ttnych zdrojov. Peniaze, ktor sa tmto uetria, sa poskytn univerzitm v okol, resp. s prbuznmi odbormi. tt tie bude garantova, aby sa zruenie univerzity nedotklo tudentov, ktor by po kontrolnom preska-n mali dosta ancu dotudova na podobnej kole.

3. Zmena financovania vysokho kolstva. Sasn systm financovania je pasvny, jednak tt neme aktvne dohadova podmienky financovania sluieb, ktor objednva za verejn prostriedky a jednak tento systm podporuje kvantitu tu-

2 | VZDELVANIE A PORT

dentov na kor kvality. Sasn systm neobsahuje nstroje na regulciu potov tudentov v jednotlivch tudijnch odboroch, o potencilne me vies k neefektvnemu vyuvaniu verej-nch zdrojov. V novom systme financovania budeme presad-zova, aby bola lepie zohadnen zamestnanos absolventov jednotlivch odboroch.

4. Rozhodnutia a opatrenia v oblasti vysokokolskej politiky, evalucia vsledkov by mali by zaloen na dajov a tatis-tikch. Z toho dvodu budeme presadzova systematick zber a spracovanie (vrtane sprstupnenia) dajov a tatistk s ich pravidelnm vyhodnocovanm. V tomto smere je prkladom Slo-vensk technick univerzita, ktor pilotne monitorovala sasn a budce potreby priemyslu a poiadavky na absolventov.

5. V oblasti informci podpora prepojenia informanch syst-mov (centrlny register tudentov, plnovan register tudijnch odborov, tudijnch programov, vysokch kl) a integrciu s ostatnmi informanmi systmami verejnej sprvy, aby verej-nos a potencilni uchdzai o tdium mali informcie o stave, v ktorom sa nachdzaj jednotliv vysok koly. Na zklade dostupnch informci mu mlad udia prijma kvalifikovan rozhodnutia, pokia ide o vber vysokej koly alebo tudijnho programu.

6. Efektvnej mechanizmus dofinancovania vysokho kolstva z externch zdrojov. Zavies systm viaczdrojovho financovania vysokch kl. Osobitne sa to tka financovania z prostredia spenho priemyslu (napr. automobilky a ich subdodvatelia), firmy treba viac motivova (odpanie dan a odvodov), resp. sofistikovane sankcionova (vhody pri vstupe investora viaza na podporu kolstva a vedy).

7. Na Slovensku dlhodobo kles poet tudentov na tech-nicky orientovanch vysokch kolch. Budeme presadzova zatraktvnenie technickch odborov (technick olympida, poradenstvo, nbor v kolch).

8. Zlepenie prepojenia na budcich zamestnvateov (najm v prpade technickch odborov).

9. Rozrenie vuby a ponuky cudzch jazykov. Plynul ovldanie aspo jednho cudzieho jazyka je u tandardnou podmienkou zamestnvateov.

10. Legislatvne ukotvenie profesijnho bakalra, ktor u v pilotnom tdiu spene funguje v spoluprci s niektormi pod-nikmi a technickmi kolami. Profesijn bakalr by bol tvorro-nm tdiom. V treom a tvrtom ronku by bola povinn semestrlna prax u potencilneho zamestnvatea. Absolvent profesijnho bakalra by mal praktick aj teoretick sksenosti a bol plne pripraven na vstup k zamestnvateovi.

11. Odbremenenie vysokokolskch pedaggov od zbytonej byrokracie, aby sa mohli plne venova vskumnej a pedagogic-kej innosti.

12. Spolone so snahou o pozdvihnutie spoloenskho sta-tusu pedagogickej profesie budeme presadzova, aby vysok koly mali nstroje na meranie kvality pedagogickho zboru a systematick rozvjanie ich zrunost (didaktick zrunosti, sledovanie vskumu a vvoja v danej oblasti, informan tech-nolgie a pod.).

13. Podporova vytvorenie podmienok na spoluprcu so pi-kovmi vedeckmi intitciami vo svete.

14. Nomincie zahraninch odbornkov do vedeckch rd s cieom internalizcie naich vysokch kl.

15. V rmci zlepenia uvedenia vsledkov vskumu do praxe chceme motivova prepojenie

2 | VZDELVANIE A PORT

vskumnch tmov a zlepi zapojenie pracovsk univerzity do medzinrodnch vskumnch projektov.

16. Podpora pre podvanie projektov v rmci eurpskeho programu Horizont a inch grantovch schm, tak, aby na vyso-kch kolch fungovali grantov laboratria, ktor by pomohli iadateom s administratvou projektov.

17. Lepia podpora portovch a kultrnych aktivt pre vysoko-kolsk mlde.

18. Ochrana nezvislosti akreditanej komisie od politickch a lobistickch tlakov. Znenie administratvnej nronosti akredi-tanho procesu.

port

Vzvy a problmyport je fenomn, ktor spja pohyb so zdravm, zdravie s efek-tivitou a produktivitou, efektivitu a produktivitu s prosperujcou ekonomikou a siln ekonomiku so spokojnm ivotom. Systm starostlivosti o portovanie mldee mal na Slovensku v rmci bvalho eskoslovenska vemi vysok rove, porovnaten s najvyspelejmi ttmi v Eurpe a vo svete. Existoval v dvoch rovinch: 1. port na kolch, 2. tvary talentovanej mldee. V zkladnch kolch okrem pravidelnej telesnej vchovy mini-mlne dve hodiny tdenne fungovali portov krky, veden obetavmi uitemi, ktor boli za prcu mimo vyuovacieho procesu aj finanne ohodnoten. kolsk sae mali obrovsk popularitu a nezriedka aj vynikajcu rove. Sae sa organi-zovali nielen pre Z, ale aj gymnzi a odborn uilitia. Osnovy na vyuovanie telesnej vchovy mali odborn rove s drazom na dve zkladn oblasti gymnastiku s atletikou a hry. kolsk telocvine boli vybaven zkladnm gymnastickm nradm,

ninm a uebnmi pomckami. kolsk ihrisk vyuvala mlde cel dni aj po vyuovan. Takisto boli vytvoren v z-kladnch kolch portov triedy a kolsk portov stredisk, ktor boli zkladnm lnkom v systme tvarov talentovanej mldee. Vkladnou skriou portu bol systm starostlivosti o talentovan mlde. Vo vetkch tvaroch pracovali stovky tr-nerov z povolania. tvary boli riaden, kontrolovan a vyhodno-covan portovmi zvzmi a Metodickm oddelenm SV SZTV. Tieto vetky fakty vemi priaznivo ovplyvovali portovanie mldee a vkonnostn rove. Prakticky vo vetkch portoch, najm v olympijskch, sme patrili a do roku 1995 k eurpskej a svetovej pike. Avak u od zskania samostatnosti Slovenska 1993 sa zaal tento systm starostlivosti o talentovan mlde, ale zrove aj o cel populciu det postupne rozpada. Bez analzy i zdvodnenia boli zruen vetky TM, ktor asom zostali portovmi gymnziami len poda nzvu, bez primera-nho finannho zabezpeenia. Dsledkom je padok portovej aktivity det a mldee, postupn nedostatok nradia a ninia v telocviniach, zjednoduenie vyuovania telesnej vchovy na loptov hry, padok v prprave talentovanej mldee a pokles spechov Slovenska na medzinrodnom poli. Vo vrcholovom manamente sme svedkami korupnho sprvania a nekompe-tentnho riadenia, o sa prejavuje demotivciou naich porto-vch piiek.

V SR tt nem partnera, s ktorm by komunikoval otzky prpravy talentovanej mldee, vrcholovho portu a portu pre vetkch. Pokus Slovenskho olympijskho vboru o vytvorenie tzv. strechy slovenskho portu bol rzne odmietnut zo strany futbalovho zvzu a odsden na znik. port mus ma stre-n orgn, zkon o porte, koncepciu telesnej vchovy mldee a vylenen prostriedky na financovanie. Okrem toho mus existova sie miestnych klubov, stredsk, spolkov a dostatok portovsk pre zujmov a vonoasov aktivity. Pokia ide o deti a mlde, zanedbanie portu a investcii do rekreanch monost a portovej infratrukt-ry vedie k nezdravmu ivotu, chorobm (ako naprklad obezita), stresu a zhoreniu celkovej kvality ivota.

2 | VZDELVANIE A PORT

Nae rieenia

1. Obnovi tvary talentovanej mldee predovetkm v olym-pijskch portoch a zabezpei dostatok trnerov z povolania pri prci s talentovanou mldeou.

2. Zvi financovanie portovch gymnzi.

3. Zlepi vybavenia zkladnch a strednch kl zkladnm nradm a ninm.

4. Finanne motivova a podporova portov prpravu det a mldee v kolch, organizova inpirujce a talenty vyhadva-jce portov sae v kolch, medzi kolami a po celottnu rove.

5. Radiklne zlepi portov infratruktru slovenskho por-tu na vetkch rovniach: port pre vetkch, pre talentovan mlde, vkonnostn aj vrcholov port.

6. Podpori inn daov zkony, ktor by umonili skrom-nm firmm investova do portu a dotova kluby, zvzy, jednotlivcov.

7. Vytvorenie vskumnho stavu pre port, naprklad na bze Nrodnho portovho centra, ktor si zriadilo MVVa SR, ktor vak nem jasn npl. Takisto je potrebn vytvorenie Metodic-kho stavu na riadenie prpravy talentovanej mldee.

8. Podporova rozvoj vetkch portov, nielen vybranch portov, ako s futbal, tenis, hokej, atletika. Neprijatenm parametrom prideovania financi je medzinrodn a domca popularita portov. V drvivej vine civilizovanch krajn sveta takto anomlia neexistuje. Financie do portu sa prideuj na zklade dlhoronho sledovania a vyhodnocovania vskum-nch stavov pre port, ktor si zriauj ttne orgny, a riadia port v prslunch krajinch.

9. Zvi rozpoet kl na rozvoj portovch aktivt, kee je to investcia, ktor sa ttu mnohonsobne vrti.

3 | VEDA A VSKUM

... kde veda, vskum a inovcie s potencilom rozvoja, nie na pra.

Vzvy a problmyPodobne ako naprklad umenie, aj veda a vskum patria medzi zkladn kultrne prejavy udstva. V loveku drieme tba ob-javova nepoznan: od exotickch miest cez komplexn prrodn zkony a po abstraktn matematick vzahy. Vedeck objavy okrem toho pravidelne a neustle zlepuj kvalitu nho ivota sta spomen pokroky v lekrskej vede, ale aj naprklad v telekomunikanej, automobilovej, i leteckej technike a pod.Napriek finannej poddimenzovanosti vedy a vskumu, Sloven-sko patr medzi krajiny s dlhou vedecko-vskumnou tradciou. Nai vedci boli a stle s adekvtnymi partnermi svojim zahraninm kolegom, prispievajc k rieeniu najprestnejch projektoch dnenho sveta: Slovensko sa spene zastuje aktivt nadnrodnch organizci ako napr. CERN, XFEL, ESA a alch.

Z tejto silnej tradcie v podstate erp naa veda dodnes. Na-priek tomu, e za posledn desaroia podpora vedy a vskumu zo strany jednotlivch vld skr upadala, doku nai vedci ete stle prichdza s prelomovmi objavmi, i u v oblasti biolgie, materilovch, alebo informanch technolgi. Slovensko, ako krajina bez vraznch prrodnch zdrojov (ropa a plyn, nerastn suroviny), s malm zemm bez priameho prstu-pu k moriam, mus piliere svojho bohatstva hada inde. Nae hospodrstvo sa posledn roky spolieha prevane na mont-ne haly zahraninch automobiliek. Tento stav povaujeme za dlhodobo neudraten, nakoko je zaloen viac na manulnej prci ne na kvalite vedomost naich ud. Preto sme toho nzo-ru, e hlavnm zdrojom bohatstva na Slovensku by sa postupne mali sta vskumn a vvojov sluby, inovcie, patenty (a z nich plynce prjmy z licenci), ktor bud vznika vo vedeckch centrch a technologickch firmch, ale aj na naich vysokch kolch. Cieom je vybudova tzv. znalostn ekonomiku zalo-

en viac na vedomostiach. Prkladov zo zahraniia, vrtane krajn naej vekosti, je dos: aj u ns mu vznikn spen technologick firmy podobn estnskemu Skype-u.

Jednoznane najzvanejm a dlhodobm problmom slo-venskej vedy je jej vrazn podfinancovanie. Napriek vekmu potencilu slovenskch vedcov produkova kvalitn vsledky na svetovej rovni a s perspektvou premeni Slovensko na krajinu s fungujcou znalostnou ekonomikou, patrme vo vke financo-vania vedy v prepote k HDP krajiny na chvost Eurpy. Dokonca aj nai susedia v rmci Vehrdskej tvorky vynakladaj na vedu a vskum viac prostriedkov ne my. Naim cieom bude preto zvi financovanie vedy v SR zo sasnch 0,89 % HDP na aspo 1,5 % HDP do roku 2020. Na dosiahnutie tohto ciea je potrebn okrem postupnho navyo-vania financovania z verejnch zdrojov predovetkm motivova skromn sektor, aby viac investoval do vskumu, vvoja a tvorby inovci. Veda v SR je dnes financovan asi z polovice z verejnch zdrojov a z polovice zo skromnch zdrojov. Zme-rom je dosiahnu stav, kde aspo 2/3 finannch prostriedkov vynakladanch v SR na vedu a vskum bude pochdza z rk skromnch spolonost, nakoko tam je inovan potencil najvy. Na dosiahnutie tohto ciea je vak potrebn prija ade-kvtne opatrenia, naprklad vo forme atraktvnych daovch av pre firmy investujce do vskumu a vvoja.Druhm najvm problmom v slovenskej vede s prli prsne pravidl nakladania s u vysaenmi finannmi zdrojmi. Prs-ne pravidl verejnho obstarvanie maj zmysel pri rutinnch nkupoch spotrebnho tovaru (naprklad kancelrskych potrieb) i prevdzkovch sluieb (naprklad stravovacch i upratova-cch), ale pre potreby vedeckho projektu s asto neeln a v skutonosti brzdia efektvne vyuitie financi pridelench na dosiahnutie vedeckho vsledku. Skoro nikdy toti nie je mon dopredu odhadn vetky tovary a sluby, ktor bude dan vskumn projekt potrebova. Vyplva to zo samotnej podstaty vedeckej prce: objavova neznme fakty i postupy, kontruo-

3 | VEDA A VSKUM

va vrobky novej kvality, teda doslova hada nov a neznme.Hoci vedec u raz presvedil spolonos, resp. hodnotiacu ko-misiu o zmysluplnosti svojho projektu, vrtane jeho rozpotovej asti, naalej mus pri kadom nkupe postupova tak, akoby nakladal s prevdzkovmi financiami verejnej intitcie, teda zha v predstihu prstroje i siastky do projektu, pokia mono o najlacnejie. Prax vak ukazuje, e je vemi ak, niekedy a nemon, splni pri vedeckej prci vetky poiadavky sasnho zkona o verejnom obstarvan. asto sa nakupuj nie bene dostupn tovary a sluby; vinou ide o prototypy, resp. na trhu ete len sa formujce sa vrobky, sluby a pod.

Tretm najvypuklejm problmom je nzka monos uplatne-nia mladch vedcov v SR. Hlavnm faktorom je neadekvtne finann ohodnotenie vedca, ktor v prpade, e si chce zaloi rodinu, mus si njs prcu v inom obore, alebo hada vedeck uplatnenie v zahrani. Z toho vyplvaj dva zsadn problmy pre rozvoj slovenskej vedy: zvujca sa generan medzera v radoch slovenskch vedcov a nik najtalentovanejch mozgov do zahraniia.

Budeme preto presadzova postupn navyovanie platovch pomerov slovenskch vedcov tak, aby bolo pre mladho loveka relne pokraova v karire vedeckho pracovnka aj po zalo-en si vlastnej rodiny, a aby mohli slovensk pracovisk aspo iastone konkurova okolitm krajinm. Okrem toho je potrebn prija opatrenia pre postupn nvrat krajanov, ktor sa dokzali v zahrani uplatni na poli vedy a vskumu, aby mohli vo svojej domovine pokraova vo svojom vskume a budova tu per-spektvne vedeck tmy.

Samostatn pozornos si zasli oblas popularizcie vedy a vskumu. Vedci musia pravidelne a zrozumitene verejnosti vy-svetova, o uiton z ich prce plynie pre udstvo, t. j. pre jeho poznanie sveta, i kvalitu ivota. Nejde len o obhajobu opod-statnenia verejnch vdavkov na vedeck projekty, popularizcia vedy m obrovsk vplyv aj na motivciu det a mldee tu-dova vedu a techniku, spoznva nov a perspektvne oblasti

udskej innosti, a v konenom dsledku tak umouje udria-va pri ivote samotn vedu, ktor bez prlevu novch generci zkonite stagnuje.

Nae rieenia

1. Stimulova budovanie znalostnej ekonomiky zavedenm vch daovch av pre subjekty investujce do vskumu a vvoja.

2. Zvenie financovania vedy v SR zo sasnch 0,89 % HDP na aspo 1,5 % HDP do roku 2020.

3. Postupn navyovanie sanch finannch prostriedkov v slovenskch grantovch agentrach APVV, VEGA a KEGA o desiat-ky percent oproti sasnmu stavu.

4. V oblasti vysokho kolstva Slovensko trp nadmernm mnostvom vysokch kl, z ktorch vina nedosahuje nle-it kvalitu. Bude preto potrebn oddeli renomovan univer-zity, ktor produkuj kvalitnch absolventov do praxe spolu so pikovm vskumom, od tch vysokch kl, ktor produkuj nezamestnanch ud, hoci s vysokokolskm titulom. Toto od-delenie bude spova jednak v spsobe financovania vysokch kl, ako aj v prstupe k vedeckm finannm zdrojom.

5. Zastavenie niku najikovnejch mozgov do zahraniia. Preto budeme podporova zavdzanie nvratovch tipendi pre spench vedcov sp na Slovensko, na ktorch bude nadvzova dedikovan a rchla grantov schma, ktor umon navrtilcom zska vedec-k projekt na prv roky ich psobenia v SR. Tie

3 | VEDA A VSKUM

je potrebn prilka kvalitnch vedcov zo zahraniia tak, aby as svojho know-how mohli odovzda tmom, ktor vybuduj z mladch vedcov v SR. Za tmto elom budeme podporova tipendi pre tchto hosujcich vedcov tak, aby im tipendium poskytlo atraktvne podmienky na vedeck prcu aspo na 5 rokov.

6. Dnen veda je predovetkm o medzinrodnej spoluprci, preto budeme presadzova zlepenie ohodnotenia vedcov za-pojench do eurpskych a medzinrodnch projektov. Od tohto kroku oakvame zvenie zapojenia Slovenska do eurpskych programov, ako s napr. Horizont 2020, Dunajsk stratgia a pod.

7. V SR je vemi mlo rizikovho kapitlu, ktor by bol do-stupn pre rchle testovanie inovanch rieen. Budeme preto podporova start-upov grantov programy ako napr. inovan vouchery, bezron piky pre nkup technolgi, monos spolufinancovania registrcie patentu ttom a pod.

8. Zatraktvnime povolanie vedca navenm jeho finannho ohodnotenia. Postavenie vedca v SR mus by porovnaten s krajinami v E, inak sa bude rozirova generan medzera v slovenskej vedeckej komunite.

9. Zrovnoprvnenie finannho ohodnotenia zahraninch vedcov hosujcich u ns s domcimi vedcami, ponc od post--doktorandskch pozci.

10. Pokraovanie tranformcie stavov SAV na jednotliv ve-rejno-vskumn intitcie, s cieom umonenia a zjednoduenia ich spoluprce s podnikateskou sfrou v oblasti poskytovania vskumnch sluieb, resp. rieen vskumnch loh na zkazku.

11. Zsadn znenie byrokratickej zai vedcov pri pouvan vysaench peaz.

12. Zmiernenie poiadaviek zkona o verejnom obstarvan pre oblas vedy a vskumu. Prostriedky uren na vskumn (t. j. nie prevdzkov) aktivity nemu podlieha pravidlm verej-nho obstarvania v tej miere, ako ben prostriedky.

13. Pre potreby nakladania s vskumnmi peniazmi preto prehodnotme pravidlo o limitnch nkupoch do 5 000 eur a povinnos nakupova cez elektronick trhovisko; bu ich plnm zruenm, alebo zvenm prslunch finannch limitov.

14. Zavedenie novch grantovch schm urench vlune pre popularizciu vedy a techniky na pde zkladnch, stred-nch a vysokch kl, ale aj verejnch vedeckch festivaloch typu Noc vskumnkov, Tde vedy a techniky a pod.

15. Zjednoduenie pravidiel pre posudzovanie projektov za elom znenia tzv. time-to-grant.

16. Vstavba regionlnych vedeckch mze s interaktvnymi expozciami tak, aby stimulovali zujem det o tdium vedy a vobu vedeckej kariry.

17. Zjednotenie a sprehadnenie podmienky na zskanie gran-tov zo trukturlnych fondov, ako aj znenie byrokracie.

4 | RODINN POLITIKA

... kde kadej rodine, aj tej neplnej, venujeme pozornos a podporu.

Za zkladn vchodisko rodinnej politiky povaujeme princp ochrany a podpory rodiny, ako spoloenstva, ktor zaruuje vzjomn starostlivos manelov a harmonick vvin a vcho-vu det. V slade s Eurpskou socilnou chartou chceme rodine garantova prvo na socilnu, prvnu a hospodrsku ochranu zabezpeujcu jej pln rozvoj.

Okrem etickch a spoloenskch benefitov, rodina je pre tt zdrojom ekonomickho potencilu. Je kovm faktorom roz-delenia zdrojov medzi jednotlivcami a generciami, je miestom ochrany a zabezpeenia pred chudobou. iadny socilny systm nevie jednotlivca ochrni pred chudobou tak, ako fungujce rodinn vzby. Z toho dvodu diferencujeme rodinn politiku od socilnej politiky, kee rodinn politika napomha stabi-lite a rozvoju rodn, km socilna politika chrni obanov pred ekonomickou chudobou. Naim cieom je podporova rodiny, no zrove plne repektova prvo na skromie, subsidiaritu rodinnho spoloenstva a prvo rodiov na vchovu det.

Rodiny vo vyspelch krajinch sa vak menia a s vystaven mnohm vzvam. Zniuje sa prodnos a zrove sa zvyuje dka ivota, v mnohch krajinch je v sasnosti viac starch rodiov a menej det. Mnoh rodiny ij v netradinom usporia-dan, udia vstupuj do manelstva v starom veku, stpa roz-vodovos, ako aj optovn vstup do manelstva. Mnoho det sa rod mimo manelstva, deti maj menej srodencov, asto ij len s jednm rodiom. Apircie ien sa presvaj z materstva do profesionlneho ivota a mui aj eny hadaj prleitos, ako skombinova rodinn ivot a kariru.

Na Slovensku povaujeme za najvie vzvy v oblasti rodinnej politiky tyri problmy: demografiu, bvanie, stabilitu rodinnch zvzkov a prehlbujcu sa chudobu mnohodetnch rodn.

Demografia Takmer vetky vyspel krajiny elia problmu klesajcej prod-nosti. V roku 2012 v Eurpskej nii nebola ani jedna krajina nad hranicou nahraditenosti populcie (vo vyspelch krajinch 2,1 dieaa na enu). Pokia ide o Slovensko, je situcia ete znepokojujcejia. Slovensko m jednu z najnich prodnost v Eurpskej nii, dokonca aj medzi ttmi Organizcie pre hos-podrsku spoluprcu a rozvoj, ktor zdruuje 34 ekonomicky najrozvinutejch ttov sveta. Prodnos dlhodobo kles a v sasnosti je okolo 1,34 dieaa na enu. Prinou tchto klesa-jcich trendov je kombincia viacerch faktorov, ktor zahaj socilne normy a postoje, zmenu apircii sasnej spolonosti, ako aj nklady na vchovu dieaa. Jednm z urujcich fakto-rov, ktor m vplyv na zakladanie rodn a demografick vvoj je aj odkladanie materstva a vrazn pokles prodnosti ien do 30 rokov. Mui aj eny sa chc najskr etablova na pracovnom trhu a zabezpei sa po materilnej strnke, a potom zakladaj rodiny. Km v roku 1970 bol priemern vek prvorodiiek 24 rokov, v sasnosti na Slovensku sa zvil na 27 rokov a priemern vek ien pri prode je 29,2 roka. Nsledne sa zvyuje pravdepo-dobnos, e eny bud ma menej det alebo bud eli probl-mom s neplodnosou v neskorom veku. Mnoho ien ostva bezdetnch a z empirickch prieskumov (Eurobarometer 2006: Childbearing Preferences and Family Issues in Europe) vyplva, e vo veobecnosti rodiia maj menej det, ako by chceli ma (tzv. child gap). alm faktorom je aj zvyovanie vzdelanosti, predovetkm vzdelanosti ien, ktor za poslednch 30 rokov vrazne stpla. Mlad udia teda trvia ovea viac asu v kole, ako ich rodiia a star rodiia.

Pokia ide o priny nzkej prodnosti a nechuti k manelstvu, na zklade vskumu niektor autori tvrdia, e pokles sobnosti a prodnosti je najv v krajinch, kde s apir-cie ien v pracovnom ivote v najvom rozpore s tradciami alebo oakvaniami spolonosti a s rolou, ktor m zohrva ena v rodinnom

4 | RODINN POLITIKA

ivote. Na Slovensku pomerne vea ien dosahuje vysokokol-sk vzdelanie (o 13 % viac ako muov), avak len mal percento zamestnvateov umouje zladenie pracovnho a rodinnho ivota tak, aby sa ena mohla plnohodnotne venova rodine popri prci.

alm faktorom s aj nklady spojen s demi. Ma deti je rozhodnutie, ktor zaha viditen priame a nepriame nkla-dy a nrast tchto nkladov sa povauje za jeden z faktorov prodnosti. Priame nklady s naprklad zvenie spotreby domcnosti (bvanie, jedlo, predkolsk zariadenie, vzdelanie, doprava, obleenie). Nklady na prv diea s asto vie ako na alie deti, vzhadom na nov infratruktru (detsk izba, nov veci, ktor sa recykluj pre alie deti). Nepriame nklady zahaj as, ktor zva matky venuj starostlivosti o det. Tento faktor je asto v spolonosti a zo strany ttu nedo-cenen. eny, ktor vychovvaj deti, etria nklady, ktor by na vchovu musel vynaklada tt (jasle), nehovoriac o spolo-enskom a ekonomickom potencili, ktor m pre budcnos krajiny dobre vychovan len spolonosti. Nepriame nklady sa daj zmera znenm prjmu v dsledku znenia pracovnho vzku, pozastavenia prce, alebo dlhodobmu dopadu na karirny postup, prpadne kariru vo veobecnosti. Kee na Slovensku je stle nemal rozdiel medzi platom muov a ien, zva je to matka, ktor ostva doma a nsledne po nvrate do prce aj zarba menej. tdie, ktor sa venovali tejto proble-matike odhaduj, e prjmy matiek s dvoma u vmi demi v Nemecku a v Holandsku dosahuj len 46 % prjmu, o zarbaj na podobnch pozcich eny, ktor nemaj deti. Tento takzvan family gap je men v kandinvskych krajinch, kde matky zarbaj a 89 % z toho, o eny nematky. Podobn tatisti-ky pre Slovensko neexistuj, ale na zacielenie politk, ktor by odstrnili penalizciu ien matiek po nvrate do prce, by sa tomuto problmu mala venova nleit pozornos. So zvyova-nm podielu vysokokolsky vzdelanch ien, rast nsledne aj nepriame nklady na deti. Tto situcia stimuluje eny k tomu, aby najskr zaali pracova a budova si kariru a a potom si zakladaj rodiny.

Aj ke prodnos a formovanie rodiny s zleitosou skromnej sfry kadho loveka, mnoh krajiny zaali vyvja politiky, ktor by uahili mladm uom zaloenie rodiny. Jednm z nstrojov, ktor iastone mu ovplyvni rozhodnu-tie zaloi si rodinu, ako aj vekos rodiny s rodinn dvky. Z hadiska efektivity investcii ttu do rodiny viacer teoretick tdie zistili, e najvia efektvnos sa dosiahne, ak sa do dieaa investuje v skorom veku. Pokia ide naprklad o vvoj kognitvnych schopnost, teria vvoja mozgu poukazuje na to, e najv vvoj edej hmoty v mozgu je v rannom detstve. Druhm argumentom v prospech podporovania det v skorom veku s aj vdavky spojen so starostlivosou o mal deti. Mal deti vyaduj viac asu aj viac pecifickch vec (kok, postieka at.). Pri starch deoch sa matka s vekou pravdepodobnosou u vracia do prce a rodinn rozpoet je menej zaaen. Z empi-rickho vskumu ttneho Intittu pre vskum prce a rodiny vyplynulo, e idelny spsob zabezpeenia starostlivosti o vemi mal diea vo vekovom intervale pol roka a a rok je spjan takmer vhradne so starostlivosou matky (bez ohadu na jej ekonomick status i je na materskej/rodiovskej dovolenke alebo je v domcnosti). K takejto forme starostlivosti sa priklo-nilo 96,4 % optanch rodiov. Siln konsenzus ohadne lohy matky bol aj v prpade starch det vo veku 1 a 2 roky (Filadeli-fov, Gerbery: Rodiovstvo: nzory a sksenosti rodn s malmi demi, 2014). Navye, starostlivos rodia v prpade najmench det je jednoznane najlepia forma starostlivosti, ktor me by dieau v prvch rokoch ivota poskytnut. Z toho dvodu sa optimlnym rieenm zd predenie materskej dovolenky s cieom zmierni ekonomick bariry v rozhodnut sa pre diea, umoni rodiom venova kvalitn as deom v rannom obdob starostlivosti o diea a posilni aktvnu lohu otcov v rodinnom ivote.

Vraznm uahenm starostlivosti o deti je dostupnos pred-kolskch zariaden za prijaten cenu. Sloven-sko najviu as podpory rodiny investuje do peanch prspevkov. Je pravda, e pean prspevky s viac flexibiln, daj sa relatvne

4 | RODINN POLITIKA

rchlo adaptova, rchlejie zabezpeia odozvu na stanoven ciele a cieov skupiny obyvatestva, prpadne sa daj ahko zni. Investcie do sluieb a do predkolskch zariaden s pomerne mal. Do predkolskch zariaden Slovensko investuje menej, ako je priemer OECD krajn (necelch 0,4 % HDP). Umiest-nenie dieaa do predkolskho zariadenia me by najm pre chudobnejie domcnosti vekou zaou pre rodinn rozpoet, najm v prpade, ke rodiia nedostan miesto a s nten da diea do skr