Volebný program SaS

aby sa doma oplatilo pracova, podnika a iwww.strana-sas.sk

Parlamentn vo by

2016Parlamentn vo by

2016

OBJEDNVATESloboda a SolidaritaPriemyseln 8, 821 09 BratislavaIO: 421 39333

DODVATEFaxCopy a. s.Domkrska 15, 821 05 BratislavaIO: 357 29040

Vydala politick strana Sloboda a Solidarita v oktbri 2015, Priemyseln 8, 821 09 Bratislava, [email protected]. Rozmnoovanie, koprovanie alebo zakomponovanie uvedench textov prpadne ich ast v inch materiloch je vtan, avak len s uvedenm zdroja.

1 PROGRAM STRANY SLOBODA A SOLIDARITA

PROGRAM STRANY SLOBODA A SOLIDARITA 2016

2PARLAMENTN VOBY 2016

OBSAH

1. AGENDA 2020 - Dane .....................................................................................................................5

2. AGENDA 2020 - Odvody ................................................................................................................. 8

3. AGENDA 2020 - Trh prce a zamestnvanie ................................................................................. 10

4. AGENDA 2020 - Podnikatesk prostredie .................................................................................... 12

5. AGENDA 2020 - ttna byrokracia ................................................................................................ 18

6. AGENDA 2020 - Transparentnos a boj proti korupcii ..................................................................23

7. AGENDA 2020 - Verejn financie ..................................................................................................27

8. Socilna politika a socilne vylen spoloenstv ...................................................................... 31

9. kolstvo .........................................................................................................................................38

10. Zdravotnctvo ................................................................................................................................45

11. Vntro a obrana ............................................................................................................................48

12. Zahranin politika ........................................................................................................................54

13. Sdnictvo a spravodlivos .............................................................................................................57

14. Energetika .....................................................................................................................................67

15. Doprava ......................................................................................................................................... 71

16. Pdohospodrstvo, vroba a spracovanie potravn ...................................................................... 78

17. ivotn prostredie .........................................................................................................................83

18. Kultra ...........................................................................................................................................87

19. Osobn slobody ............................................................................................................................89


V parlamentnch vobch, ktor ns akaj v marci 2016 mte monos rozhodn o politike, ktor si elte, o ktorej si myslte, e je sprvna pre Slovensko.

Budete rozhodova o tom, i m ma Slovensko naalej vldu, ktor verejnosti prezentuje tde o tde nejak korupn kauzu, ktor korumpuje voliov jazdou vlikom zadarmo a inmi socilnymi almunami, a ktor systematic-ky ni podnikatesk prostredie. Alebo i m sasou vldy by strana, ktor nem iadne korupn kauzy, zato navrhuje premyslen a funkn rieenia na vrazn zlepenie podni-kateskho prostredia. Tute to, mm na mysli stranu, ktor som v roku 2009 zaloil a ktor odvtedy vediem, stranu Slo-boda a Solidarita.

Takmer sedem rokov naej existencie nebolo rozhodne ah-kch. Zaili sme najrznejie toky, boli sme vydieran, as naich lenov odila, lebo nezdieali nae hodnoty a najm, urobili sme mnostvo zaiatonckych chb. To vetko ns scelilo a spravilo sksenejmi. Dos sksenmi na to, aby sme

Ven dmy, ven pni,cten volii!

4PARLAMENTN VOBY 2016

mohli poveda, e sme pripraven by sasou reformnej vldy.

T, ktor ns poznte dobre viete, e sme estn bojovnci. e bez ohadu na to, ak s prve nlady, nemenme svoje z-sadn postoje a e sme sa nespreneverili naim hodnotm. Sme jedna z mla strn, ktor jasne vylila pred - i povoleb-n spoluprcu so stranou Smer-SD, lebo sme presveden, e avicov ideolgia Slovensko brzd v raste ivotnej rovne a korupcia Slovensku vyslovene kod.

Sme dobrou, poctivou vobou. Dvam vm moje slovo, e v zsadnch otzkach neotome, e v prvom rade budeme hji zujmy Slovenska a jeho obanov a e spravme vetko preto, aby sa nm m viac bodov z nho programu, ob-zvl z asti AGENDA 2020, podarilo zrealizova.

Na to potrebujeme v hlas, o ktor sa tmto uchdzame. Mandt, ktor nm dte, budeme vykonva estne a zod-povedne. Subujem.

Richard Sulkpredseda strany SaS


Ing. Jana KIovvytudovala Ekonomick univerzitu v Bratislave. Do roku 2008 psobila v spolonosti Asseco Slovakia na pozcii personlnej riaditeky. Do roku 2010 sa venovala ako spolumajiteka a konateka spolonosti 1. eskoslovensk personlna konzultanej innosti, personlnemu poradenstvu a headhuntingu. V strane Sloboda a Solidarita psobila od jej vzniku do roku 2014 ako generlna manarka, je lenkou Republikovej rady a Vboru pre udsk zdroje. Je podpredsednkou strany a poslankyou Nrodnej rady Slovenskej republiky.

RNDR. Jozef Mihlje repektovanm odbornkom na dane, odvody a pracovn prvo, ako lektor odkol kad rok okolo 5 000 ud. Vo svojej prci sa riadi heslom je lepie naui hladnch ryby chyta, ako ich nimi iba kmi. V rokoch 2005 2006 psobil ako extern poradca ministra zdravotnctva v oblasti zdravotnho poistenia. V rokoch 2010 2011 bol mi-nistrom prce, socilnych vec a rodiny. Je spoluautor internetovch poradenskch portlov www.drak.porada.sk a www.mzdy.tv. tudoval na Matematicko fyziklnej fakulte Univerzity Komenskho. Medzi jeho zuby patr futbal, je prezidentom obianskeho zdruenia futbalovho klubu Inter Bratislava, ktor sa mu spolu s almi nad-encami podarilo zachrni. Je podpredsedom strany a poslancom NR SR.

Ing. EugEn Jurzycaje poslancom NR SR a tmldrom strany SaS pre verejn financie. Bol ministrom kolstva vo vlde Ivety Radiovej. Vytudoval Vysok kolu ekonomick a absolvoval polron tudijn pobyt na Georgetown University (1993), Je zakladateom intittov INEKO, Transparency International Slovakia a Podnikateskej aliancie Slovenska. Bol riadi-teom INEKO, lenom Bankovej rady Nrodnej banky Slovenska a podpredsedom a lenom Rady Protimonopoln-ho radu. Je nositeom najvyieho ttneho vyznamenania Radu udovta tra II. triedy, nositeom Kritovho krdla a v roku 1999 bol vybran nositeom Nobelovej ceny Profesorom Ronaldom Coaseom pre as na vronej konferencii International Society for New Institutional Economics. Mnohokrt bol vyslan na zahranin konferen-cie tkajce sa najm hospodrskeho rozvoja ako konzultant OECD, Svetovej banky a inch organizci. Je enat a m dvoch synov.

JozEf raJtr, DIp MgMt tudoval manament na britskej Open University, krejsk jazyk na Wonkwang University v juhokrejskom Iksane a takisto manament na Cambridge International College v austrlskom Perthe. Pracoval v rade renomovanch firiem psobiacich v automobilovom a elektrotechnickom priemysle na Slovensku a vyskal si aj rolu uitea anglitiny v ne. Od roku 2006 do konca roka 2014 psobil v bankovom sektore, spoiatku vo VB a. s. a neskr v Unicredit Banke najprv na Slovensku a postupne vo Viedni a Hong Kongu. Zaoberal sa financovanm vinou vekch priemyselnch firiem vytvrajcich poetn pracovn miesta. Posledn rok rozvja vlastn podnikanie v oblasti softvru a sprostredkovania obchodu a sluieb. Je zakladajcim lenom SaS a tmldrom pre thly tt.

Mgr. uboMr galKo

vytudoval teoretick kybernetiku, matematick informatiku a teriu systmov na Matematicko-fyziklnej fa-kulte Univerzity Komenskho v Bratislave. Po tdich pracoval najprv ako programtor a neskr ako progra-mtor-analytik. Potom podnikal v oblasti vekoobchodu, maloobchodu a tvorbe softvrovch aplikci. Neskr zastval manarske pozcie vo viacerch medzinrodnch aj slovenskch spolonostiach psobiacich v oblasti vekoobchodu a maloobchodu. Vo vlde Ivety Radiovej bol ministrom obrany SR. Sksenosti z transparentnosti v privtnom sektore zroil aj na rezorte obrany, v minulosti znmom neefektvnym obstarvanm a riadenm, na ktorom zaviedol a nastavil ist finann toky a manarske riadenie. Od roku 2011 je poslancom Nrodnej rady SR, lenom Vboru pre obranu a bezpenos a lenom Osobitnho kontrolnho vboru na kontrolu innosti Vojenskho spravodajstva. Okrem problematiky vonkajej a vntornej bezpenosti sa venuje aj oblasti transpa-rentnosti a boju proti korupcii. Je podpredsedom strany a poslancom NR SR.

6BOJ PROTI KORUPCII

PARLAMENTN VOBY 2016

1. DaneZnime dane a zjednodume ich vber

VEOBECNE

h vrtime rovn da z prjmov na rove 19% (k 1. 1. 2017)

h znime sadzbu rovnej dane z prjmov na rove 15% (k 1. 1. 2019) 1

h vrtime sadzbu dane vyberanej zrkou z 35% na 19% (k 1. 1. 2017) a 15% (k 1. 1. 2019) 2

h zrume daov licencie

h predime dobu na predloenie dokumentcie vyiadanej sprvcom dane, zo sasnch 15 dn na 30 dn

h zavedieme jednotn strop pre platby v hotovosti vo vke 15 tisc eur 3

h zjednodume podvanie daovch priznan pre rezidentov, ktor nemaj na Slovensku prjmy 4

h umonme zni zklad dane o pokuty, ktor boli vyruben v rmci podnikateskej innosti

PRVNICK OSOBY A IVNOSTNCI

h umonme uplatni si daov stratu poda slobodnho rozhodnutia daovnka 5

1 Ruenie vnimiek spravidla prina vyie vnosy pre ttny rozpoet. Navrhujeme poui vetky takto vnosy na znenie plonej sadzby dane z prjmu.

2 Dnes sa zdauje zrkovou daou vo vke 35% prjem zo zahraniia zo vetkch krajn, s ktormi nem Slovensko uzavret dohodu o zame-dzen dvojitho zdanenia (poda ust. 43 ods. 1 Zkona o dani z prjmu).

3 Dnes je poda Zkona . 394/2012 Z.z. o obmedzen platieb v hotovosti zaveden strop na platby v hotovosti: - pre podnikateov 5 tisc eur, - pre fyzick osoby 15 tisc eur.Nevidme dvod na takto asymetriu. Zrove si myslme, e strop 5 tisc eur pre hotovostn platby podnikateov je v praxi zbytone obme-dzujci.

4 Daovm rezidentom je dnes fyzick osoba, ktor m na zem Slovenskej republiky trval pobyt alebo sa v posudzovanom roku zdriava na zem SR aspo 183 dn. Daov rezident SR m povinnos poda v SR daov priznanie zo vetkch prjmov, ktor v danom roku dosiahol na celom svete. V prpade, e oban SR m na zem SR trval pobyt, ale pracuje alebo tuduje v zahrani, navrhujeme, aby rozhodujce bolo, kde sa relne v danom roku zdriava, nie kde m trval pobyt. Takto obania SR tak nebud zaaovan byrokratickou povinnosou poda daov priznanie v SR.

5 Od zdaovacieho obdobia 2014 si daov zklad mono zni kad rok presne o jednu tvrtinu strt z predchdzajcich rokov. Ak je zklad dane vy ako jedna tvrtina daovej straty, podnikate zaplat da z prjmu. Ak je zklad dane ni, podnikate prichdza o monos odpo-ta as daovej straty presahujcu jednu tvrtinu. Po zliberalizovan odpisovania daovej straty sa daovnk sm rozhodne, v ktorom roku ak as daovej straty umor. Toto mu umon variabilne narba so stratou a tak si zniova daov zklad a da poda toho, ako sa mu v podnikan darilo..

DANE


h zavedieme postupn odpisovanie majetku poda slobodnho rozhodnutia daovnka 6

h zvime limit paulnych vdavkov ivnostnkov na 60-nsobok ivotnho minima 7

h zvime strop pre platenie preddavkov pri poslednej znmej daovej povinnosti pre da z prjmu FO z 2 500 na 5 000 eur

h zrume superodpotaten poloky 8

DA Z PRIDANEJ HODNOTY (DPH)

h zime povinnos plati zbezpeku pri registrcii platitea DPH len na tie subjekty, ktor daov rad eviduje ako neplatiov 9

h skrtime monos zadriava DPH na maximlne 4 mesiace v dsledku prebiehajcej dao-vej kontroly10

h zrume povinnos podnikatea odvies DPH za dodvatea - neplatia 11

h zjednotme a znime DPH na sadzbu, ktor je rozpotovo neutrlna

6 V sasnosti je odpisovanie majetku pre podnikateov komplikovan a limitujce. Existuje 6 odpisovch skupn, priom doba odpisovania majetku je od 4 do 40 rokov. Postupnm zliberalizovanm odpisovania majetku dosiahneme stav, ke sa daovnk sm rozhodne, v ktorom roku a v akej vke bude majetok odpisova. Toto zlep monos riadenia cash-flow. Pri odpsan 100% z nadobdacej ceny majetku v prvom roku si daovnk zni svoje daov povinnosti u v roku, v ktorom investoval do svojho podnikania, o pome aliemu jeho rozvoju.

7 Tto suma predstavuje pribline 12 000 eur rone.

8 V roku 2015 zaviedla vlda nov typ zvhodnenia daovnkov, ktor vykonvaj vskum a vvoj, takzvan superodpotaten poloku. Zahranin tdie sce potvrdzuj, e podobn vnimky ved k zveniu vpadku vo verejnch financich, ale neprejavuj sa vo vyej efek-tvnosti firiem, ktor ich dostali. Zjednoduene: firma zaplat niie dane a vsledok vskumu je nula. tt nedoke posdi, i sa vo firmch naozaj rob vedeck vskum.

9 Pri registrcii platitea DPH daov rady vyaduj zbezpeku na da vo vke 1 000 a 500 000 eur, tto sumu mus poskytn iadate o registrciu bez nroku na rok a daov rad ju vrti a po 13 mesiacoch. Na rozhodnutie o registrcii m daov rad lehotu 60 dn.

10 Daov rad bude mc zadriava DPH v dsledku prebiehajcej daovej kontroly max. 4 mesiace, priom doba na vkon daovej kon-troly ostane aj naalej jeden rok. Ak neboli zisten pochybenia vedce ku krteniu dane, bude D povinn od zaiatku druhho mesiaca po koniec tvrtho mesiaca zaplati dotknutej firme rok vo vke 15% (takto nastaven je sankn rok voi daovnkovi, teda vice versa, prime-ran nastavenie). Prv mesiac zadriavanej DPH nebude roen, a to bez ohadu na zistenia.

11 Poda ust. 69 ods. 14 zkona . 222/2004 Z.z. o DPH platite, ktormu je alebo m by dodan tovar alebo sluba v tuzemsku, ru poda ust. 69b za da z predchdzajceho stupa uveden na faktre, ak dodvate da uveden na faktre nezaplatil alebo sa stal neschopnm zaplati da a platite v ase vzniku daovej povinnosti vedel alebo na zklade dostatonch dvodov vedie mal alebo vedie mohol, e cel da alebo as dane z tovaru alebo sluby nebude zaplaten, a to v prpadoch, ke:a) protihodnota za plnenie, uveden na faktre, je bez ekonomickho opodstatnenia neprimerane vysok alebo neprimerane nzka,b) uskutonil zdaniten obchod s platiteom poas obdobia, v ktorom bol tento platite zverejnen v zozname platiteov DPH, u ktorch nastali dvody na zruenie registrcie,c) v ase vzniku daovej povinnosti bol jeho tatutrnym orgnom alebo lenom tatutrneho orgnu alebo spolonkom tatutrny orgn, len tatutrneho orgnu alebo spolonk platitea, ktor dodva tovar alebo slubu. V prpade, e da uveden na faktre dodvate v lehote splatnosti neuhradil alebo uhradil len jej as, je povinn da uhradi platite, ktor ru za da.

8BOJ PROTI KORUPCII


DANE

ROVNAK METER PRE TT A PODNIKATEA 12

h umonme uplatni si ako daov nklad relne spotrebovan pohonn hmoty 13

h umonme uplatni si ako daov nklad reprezentan do vky 1% zo zkladu dane

h zavedieme jednotn limit pre daov nklad na reklamn predmet vo vke 50 eur 14

h zjednotme benefity pre zamestnancov v ttnej sprve a skromnej sfre 15

12 o je pre tt povolenm vdavkom, nech je pre podnikatea odpotatenou polokou od zkladu pre vpoet dane.

13 V sasnosti plat pre podnikatea, e ak je spotreba auta poda techniku x litrov a relna spotreba je vyia (lebo sa naprklad s refe-rentskm autom jazd len po meste a krtke trate), rozdiel si podnikate neme da do nkladov. V ttnej sprve je to paradoxne povolenm vdavkom.

14 V sasnej dobe je to 17 eur. Ani v ttnej sprve nebude povolen nakupova dareky / reklamn predmety vo vke vyej ako 50 eur.

15 ttna sprva, hospodriaca dlhodobo s deficitom, nebude mc poskytova zamestnancom tak benefity, ktor nie s pre podnikatea monm daovm nkladom (napr. rekrecie, koncerty, lstky do fitness, at. ).


2. OdvodyZavedieme odvodov bonus, aby ste platili menej

PRV FZA ZAVEDENIA ODVODOVHO BONUSU (TECHNICK FZA)

h zavedieme superhrub mzdu 16

h zavedieme jednotn zklad pre vpoet dane a odvodov 17

h zavedieme jednu da, jeden odvod na socilne poistenie, jeden odvod na zdravotn poiste-nie

h zavedieme spolon ron ztovanie vetkch prjmov daovnka

h znime administratvne povinnosti ivnostnkov a zamestnvateov 18

DRUH FZA ZAVEDENIA ODVODOVHO BONUSU

h znime sadzby odvodov vznamnou mierou 19

h zdobrovonme odvody na nemocensk poistenie a poistenie v nezamestnanosti

h nahradme zdravotn odvody z dividend odvodovm bonusom20

h zavedieme jednu ttnu dvku, ktor nahrad sasn nezdaniten asti a systm sasnch ttnych dvok

h zavedieme mimoriadne ttne dvky pre mimoriadne ivotn situcie 21

16 Dnen hrub mzda je umelo zaveden veliina, ktor nehovor, ak mzdu zamestnanec dostane (ist mzda) a ani ak m zamest-nvate mzdov nklad (cena prce). Navrhujeme vytvori superhrub mzdu (set hrubej mzdy a odvodov zamestnvatea), ktor bude predstavova ekvivalent prjmov ivnostnka.

17 Dnen hrub mzda zamestnanca je zklad pre vpoet odvodov zamestnvatea a tie odvodov zamestnanca. Avak pre vpoet dane z prjmu sa pouva in zklad, a to hrub mzda znen o odvody zamestnanca. Vytvorenm jednotnho zkladu pre vpoet dan a odvodov (superhrub mzda) a primeranm upravenm sadzieb djde k zjednodueniu vpotu dan a odvodov.

18 Odvodov bonus je nutn realizova v dvoch fzach, prvou je technick as a druhou preklopenie socilneho systmu na jednotn ttnu dvku. Medzi tmito dvomi fzami mus uplyn jeden rok. Po realizcii prvej asti djde k vraznmu zneniu administratvnych povinnost ivnostnkov a zamestnvateov plati sa bud u len dva odvody (namiesto dnench 8), potrebn bude u len jedno priznanie (voi Finan-nej sprve SR) a bude existova u len jeden vymeriavac zklad.

19 Link: http://sulik.sk/odvodovy-bonus-zmena-paradigmy/

20 Odvodov bonus predpoklad, e kad jeden daovnk bude plati odvody z akchkovek prjmov, avak len po pomerne nzko stanoven strop vo vke desansobku ivotnho minima (cca 1 980 eur). Bude plne jedno, akmi prjmami bude tento strop dosiahnut (zo zvislej innosti, zo ivnosti, z prenjmu, z dividend a pod.) a z akchkovek prjmov nad tento strop sa odvody plati nebud.

21 Mimoriadne ttne dvky navrhujeme v odvodovom bonuse tieto:Mimoriadna ttna dvka pre diea do veku 15 rokov, mimoriadna ttna dvka pre osamel matku, mimoriadna ttna dvka pre invalidov.

10

BOJ PROTI KORUPCII


ODVODY

h zavedieme jednotn vber dan a odvodov

h ron daov a odvodov priznanie priprav Finann sprva SR 22

h znime administratvnu nronos odvodovho systmu a socilnej oblasti zsadnou mie-rou 23

h zrume povinn minimlne odvody pre ivnostnkov 24

DCHODKOV SYSTM

h postupne posilnme mieru solidarity v I. pilieri 25

h primerane znime odplaty pre dchodkov sprvcovsk spolonosti

h postupne zvime prspevky do II. piliera na 9% 26

h zavedieme povinn as v II. pilieri od 35 rokov ivota len do naetrenia sumy potrebnej na vyplcanie doivotnho dchodku, najmenej vo vke ivotnho minima 27

h zvime nezdaniten as zkladu dane na dobrovon prspevky do II. piliera

22 Daovnk pripraven priznanie bu potvrd alebo uprav.

23 Prechodom na jednotn ttnu dvku djde k zjednodueniu ttnej administratvy, ktor si dnes zrejme nedokeme predstavi. Takmer stovka socilnych dvok, okolo tristo parametrov, desiatky vnimiek a pecilnych pravidiel... To vetko bude nahraden jednm systmom ztovania, ktor na jednej strane (tok peaz od obana k ttu) bude obsahova da z prjmu, socilny odvod a zdravotn odvod a na druhej strane (od ttu k obanovi) zkladn ttnu dvku a najviac tyri mimoriadne ttne dvky.

24 Vetci ivnostnci bud plati odvody len zo svojich skutonch prjmov.

25 Akkovek existujce dchodkov nroky vyplvajce zo sasnch zkonov ostan zachovan.

26 V sasnosti plat zkon . 43/2004 Z.z. o starobnom dchodkovom sporen, poda ktorho do r. 2017 kadorone porastie odvod do II. piliera o 0,25 percentulneho bodu a do vky 6% z vymeriavacieho zkladu. Presadme stavn zkon na ochranu II. piliera.

27 as nasporenej sumy presahujcej sumu potrebn na doivotn dchodok vo vke ivotnho minima, bude mc sporite erpa formou programovho vberu poda vlastnho uvenia.


3. Trh prce a zamestnvanieZavedieme Zkonnk prce, ktor vytvor pracovn miesta

ZKONNK PRCE PRE LEPIE ZAMESTNVANIE A VYIE PLATY

h zjednotme mzdov zvhodnenie (prplatok) za prcu v nedeu a poas sviatkov na rove 25% 28

h zrume sadzby minimlnych mzdovch nrokov 29

h minimlnu mzdu nahradme odvodovm bonusom

h zrume definciu zvislej innosti 30

h zjednotme a zjednodume pravidl pre dohody o prcach vykonvanch mimo pracovnho pomeru - doterajie tri formy dohd nahradme jedinou 31

h zjednodume pravidl pri vpote nroku na dovolenku a stravovanie zamestnancov 32

h znime maximlnu nhradu mzdy pri neplatnom skonen pracovnho pomeru zo strany zamestnvatea z 36 mesiacov na 6 mesiacov

h zrume zodpovednos zamestnvatea za agentru doasnho zamestnvania vo veci dodr-iavania rovnakch podmienok pre kmeovch a agentrnych zamestnancov 33

28 Mzdov zvhodnenie za prcu poas sviatkov znime z 50% na 25%. V sasnosti neexistuje mzdov zvhodnenie za prcu v nedeu, zavedieme ho vo vke 25%.

29 6 rovn minimlnej mzdy poda ust. 120.

30 Poda ust. 1 ods. 2 a 3. navrhujeme, aby si zamestnvate a zamestnanec po vzjomnej dohode vybrali formu spoluprce, i u zamest-naneck alebo subdodvatesk (teda zmluvu uzavr poda Zkonnka prce, Obianskeho zkonnka alebo Obchodnho zkonnka). Kad z uvedench foriem m vhody aj nevhody, tt vak nem vstupova do slobodnej voby tchto dvoch zmluvnch strn, ani zvhodova ktorkovek z nich.

31 Dnes Zkonnk prce umouje dohodu o vykonan prce, dohodu o pracovnej innosti a dohodu o brigdnickej prci tudentov. Rozdiel medzi nimi je najm v rozsahu pracovnho asu - na dohodu o vykonan prce je mon pracova max. 350 hodn v kalendrnom roku, na dohodu o pracovnej innosti max. 10 hodn tdenne a na dohodu o brigdnickej prci tudentov v priemere max. 20 hodn tdenne. alie rozdiely s naprklad v monostiach jednostrannho vypovedania dohody. Tieto rozdiely nemaj opodstatnenie - naprklad preto, lebo jedna a t ist osoba me ma s tm istm zamestnvateom uzatvorench viac dohd rznej formy. Navrhujeme vetky tri formy dohd nahradi jedinou formou dohody o prci mimo pracovnho pomeru.

32 Navrhujeme zjednoduenie pravidiel pri vpote nroku na dovolenku v prpade, e pracovn pomer netrval cel rok, resp. ak zamestna-nec nevykonval prcu poas celho roka. Za kad cel kalendrny mesiac nepretritho trvania toho istho pracovnho pomeru m ma zamestnanec nrok na jednu dvanstinu dovolenky za kalendrny rok. Za kadch 21 neodpracovanch zmien v kalendrnom roku me zamestnvate krti dovolenku o jednu dvanstinu.

33 Poda ust. 58 ods. 10.

12

BOJ PROTI KORUPCII


TRH PRCE A ZAMESTNVANIE

h znime zkonn obmedzenia pri doasnom pridelen zamestnancov medzi zamestnvatemi 34

ZNENIE BYROKRACIE PRI ZAMESTNVAN

h zrume nezmyseln alebo duplicitn povinnosti zamestnvateov pri zamestnvan 35 : D zjednotme formu komunikcie zamestnvateov so Socilnou poisovou, zdravotnmi

poisovami a daovm radom na elektronick

D zrume povinnos zamestnvatea archivova vplatn psky 36 h zrume povinnos zamestnvatea zasiela tatistickmu radu 37 :

D tvrron vkaz o prci D ron vkaz o plnch nkladoch prce

h zrume povinnosti vyplvajce zo Zkona o ochrane osobnch dajov presahujce rmec poadovan eurpskou legislatvou:

D povinnos ustanovi zodpovedn osobu 38 D povinnos vypracova bezpenostn projekt 39 D registran povinnos pre informan systmy s osobnmi dajmi 40 D povinn skky na rade pre ochranu osobnch dajov 41

h Predime lehotu na odhlsenie zamestnanca z pvodnho jednho da na 8 dn

34 Od 1. marca 2015 nie je mon slobodn uzatvranie zmlv medzi dvoma subjektami poda Obchodnho zkonnka (zmluvy o poskytnut sluieb a pod.) v prpade tzv. maskovanho doasnho pridelenia. V prpade, e sa spolonosti A a B dohodn na zmluve, poda ktorej zamest-nanci spolonosti A vykonaj v prospech spolonosti B prce, ktor s predmetom innosti spolonosti B, prce bud vykonva prevane v priestoroch spolonosti B, prevane pracovnmi prostriedkami spolonosti B a pod vedenm vedceho zamestnanca spolonosti B, musia uzavrie dohodu o doasnom pridelen poda ust. 58 Zkonnka prce. Navrhujeme zruenie tohto obmedzujceho ustanovenia Zkonnka prce.

35 Tento bod vznikol v spoluprci so spolonosou Profesia.

36 Zrume povinnos archivova vplatn psky v papierovej podobe a v podobe mailu zaslanho zamestnancovi. Archivuj sa v elektronickom systme, bez monosti sptnej modifikcie.

37 Tento bod vznikol v spoluprci so spolonosou Profesia.

38 Poda ust. 23 a nasl. Zkona . 122/2013 Z.z.

39 Poda ust. 20 a nasl. Zkona . 122/2013 Z.z.

40 Poda ust. 34 a nasl. Zkona . 122/2013 Z.z.Kad povinnos registrcie IS vyadujei) povinnos uhradi poplatok,ii) uskutoni zmeny pvodnch registrci,iii) vypracova bezpenostn projekt.IS me by napr. databza zkaznkov, dodvateov, at. V mnohch krajinch E (Nemecko, Rumunsko, Vek Britnia, esk republika) registran povinnos ani s tm svisiace poplatky neexistuj.

41 Poda ust. 24 Zkona . 122/2013 Z.z.


4. Podnikatesk prostredieOdahme podnikateov od zbytonej byrokracie a dme im prvne istoty

ZNENIE ADMINISTRATVNEJ ZAE

h umonme nahradi gastrolstky peniazmi 42

h zrume povinnos tvori rezervn fond v obchodnch spolonostiach 43

h zrume povinnos uchovva cenov evidencie po dobu troch rokov 44

h zjednodume a sprehadnme opatrenia BOZP v jednom zrozumitenom prvnom predpise 45

h zrume povinnos pre mal a stredn firmy ma Program vlastnej innosti 46

h zrume povinnos pre mal a stredn firmy ma Organizan poriadok

h zrume povinnos zasiela prslunmu radu oznmenie o predajnom a prevdzkovom ase 47

h zredukujeme povinnosti znaen svisiacich so zkazom fajenia v maloobchodnch priesto-roch 48

42 Zamestnvate me zabezpei zamestnancom stravovanie formou teplho jedla, stravovacch poukok alebo priamo formou finann-ho prspevku. Vetky uveden formy bud pre zamestnancov prjmom oslobodenm od dane a odvodov. Hodnota prspevku na jedlo zostane nezmenen.

43 Vedenie povinnho rezervnho fondu v obchodnch spolonostiach je vlune tovnou operciou, ktor nem vplyv na skuton hospo-drenie. Prostriedky alokovan v tchto fondoch nie s v skutonosti viazan na relnom bankovom te alebo v hotovosti, samotn podni-kate ich me ubovone poui.

44 Ust. 13 zkona . 18/1996V sasnosti sa tto povinnos vzahuje na vetky spolonosti s vnimkou malch firiem. Po zaveden tohto pravidla sa bude tto povinnos vzahova len na spolonosti s regulovanmi cenami.

45 Zoznam konkrtnych opatren presahuje rmec tohto dokumentu.

46 Poda ust. 20 zkona . 297/2008 o ochrane pred legalizciou prjmov z trestnej innosti musia desiatky tisc malch a strednch firiem vypracva tzv. Programy vlastnej innosti povinnej osoby - t. j. de facto vntropodnikov smernice, upravujce boj proti legalizcii prjmov svisiacich naprklad s monm financovanm terorizmu.V ust. 5 tohto zkona je vymedzen prli irok okruh firiem a intitci, na ktor sa takto povinnos vzahuje. Patria medzi ne naprklad vetky firmy, ktor maj v predmete podnikania uveden innos ekonomickch alebo organizanch poradcov. To zaha tisce malch fi-riem, asto jednoosobovch s. r. o. ,pri ktorch je monos relne takto smernice vyui minimlna.

47 Obce stanovuj nariadenm pravidl prevdzkovho a predajnho asu, je to v zkone . 369/1990 Zb. O obecnom zriaden v znen neskor-ch predpisov, v ust. 4 ods. 3 psm. i), ktor znie: pln lohy na seku ochrany spotrebitea a utvra podmienky na zsobovanie obce; uruje nariadenm pravidl asu predaja v obchode, asu prevdzky sluieb a spravuje trhovisk. Pokia podnikate prevdzkuje svoju prevdzku v slade s tmto nariadenm, je nadbyton oznamova obci jeho otvracie hodiny.

48 Zrume povinnos ma vvesku o zkaze fajenia poda zkona . 377/2004 Z.z. pre prevdzky in ako retauran a prbuzn.

14

BOJ PROTI KORUPCII


PODNIKATESK PROSTREDIE

h znime administratvnu nronos zskania kompenzcie za zven nklady obhospodarova-nia v chrnench zemiach NATURA 2000 49

h zrume povinnos pre ivnostnkov a podnikateov vies sprvu registratry, tto ostane len pre orgny ttnej sprvy a miestnej samosprvy 50

h zrume povinnos uvdza Poznmky ako sas daovho priznania pre spolonosti, kto-rch tovn zvierka nepodlieha povinnmu auditu

ZNENIE FINANNEJ ZAE

h zrume pracovn zdravotn slubu pre I. a II. kategriu 51

h zvime hranice pre povinn audity firiem na rove vyadovan legislatvou E 52

h zrume povinn prekoovanie vodiov 53

h zrume 2% odvod umelcov

h zrume koncesionrske poplatky 54

h zdobrovonme socilny fond

49 Zrume prrode kodiace dotcie na spaovanie biomasy okrem energetickch plodn a odpadu z dreva. Prehodnotme dotan Program rozvoja vidieka, s cieom zapoji miestnych obyvateov do agroenvironmentlnych farmrskych programov s nrokovatenm kompenza-nm prspevkom na zklade zmluvy o poskytovan sluieb vo verejnom zujme (tzv. zmluvy o sstave Natura 2000). Zameriame sa na spra-covanie Plnov manamentu krajiny v chrnench zemiach v zkej spoluprci s miestnymi skupinami tak, aby boli vyuiten pre rozvoj vhodnch hospodrskych aktivt v reginoch, ktor aj zvia zamestnanos.

50 V sasnosti m tto povinnos v zmysle zkona . 395/2002 Z.z. o archvoch a registratrach kad fyzick aj prvnick osoba, z innosti ktorej vznik registratra (ust. 2 ods. 16), o je natoko irok defincia, e zaha prakticky vetkch. Okrem povinnosti ma registratrny pln a vies poda neho vetky zznamy a dokumenty ide aj o povinnosti ako napr. da si schvli registratrny pln prslunmu ttnemu archvu, da si schvli vyraovanie a likvidciu registratrnych zznamov at. Je to zbyton a zaaujca povinnos, s ktorou svisia alie obmedzenia (napr. vies sprvu registratry me len osoba s plnm stredokolskm vzdelanm, o v praxi znamen, e evidenciu poty neme vykonva pracovnk bez maturity. Tmto opatrenm by sa zruili vetky tieto povinnosti. Ostan len povinnosti archivcie v zmysle prslunch zkonov, napr. tovn a mzdov agenda v zmysle Zkona o tovnctve at.

51 V sasnosti zaveden PZS pre 4 kategrie rizika pokodenia zdravia neprimerane administratvne aj finanne zaauje podnikateov aj zamestnancov. Navrhujeme preto pre I. a II. kategriu PZS zrui, nakoko do I. kategrie s zaraden prce, pri ktorch nie je riziko pokode-nia zdravia zamestnanca vplyvom prce a pracovnho prostredia. A do II. kategrie s zaraden prce, pri ktorch vzhadom na riziko nie je predpoklad pokodenia zdravia. Povinnosti pre III. a IV. kategriu zachovme.

52 Zkon o tovnctve - zmenme kritri v ust. 19 ods. 1 psm. a) na rove minimlnych poiadaviek Eurpskej nie. Podmienka celkovej sumy majetku tovnej jednotky pre ely splnenia podmienky povinnho auditu sa navrhuje zvi z 1 na 4 miliny eur, podmienka hodnoty istho obratu sa navrhuje zvi z 2 na 8,8 mil. eur, a podmienka priemernho potu zamestnancov z 30 na 50.

53 Navrhujeme odstrni nezmyseln duplicitn povinnos povinnho prekoovania zamestnancov pre vedenie sluobnho motorovho vozidla tm zamestnancom, ktor nie s vodimi z povolania. Ak je vlastnctvo vodiskho preukazu dostatonm oprvnenm pre vedenie skromnho motorovho vozidla, mus plati aj pre firemn vozidlo.

54 Aj pre fyzick aj pre prvnick osoby.


h znime registran poplatok za nov auto na jednotn sumu 33 eur 55

h zrume zkaz predaja potravn po uplynut doby minimlnej trvanlivosti 56

ODBRANIE BARIR V PODNIKAN

h znime poet viazanch ivnost 57

h presunieme viacer z remeselnch a viazanch ivnosti do vonch ivnost 58

h zrume povinnos registrova von ivnosti na ivnostenskom rade 59

h znime vku minimlneho zkladnho imania spolonost s ruenm obmedzenm na 1 euro 60

h zrchlime proces likvidcie firiem a ich vmazu z obchodnho registra 61

h stanovme nrokovaten podmienky pravidiel udelenia dopravnch licenci 62

h zrume povinn lenstvo v tchto komorch: D Slovensk komora daovch poradcov D Komora veterinrnych lekrov D Slovensk komora audtorov

55 Poda ust. 7 zkona . 145/1995 Z.z. o sprvnych poplatkoch s stanoven rzne sumy za registrciu osobnch motorovch vozidiel, a to v zvislosti od vkonu motora alebo zdroja energie. Tieto poplatky sa pohybuj od sumy 33 eur a po sumu 2 997 eur. Nakoko ide o admi-nistratvny kon, ktorho nronos nijako nesvis s parametrami kategorizcie, zjednotme registran poplatok na sumu zodpovedajcu nronosti tohto administratvneho konu na sumu 33 eur.

56 Zkaz predaja potravn po uplynut dtumu spotreby (erstv vrobky, mso, jogurty, at. ) ostane zachovan, zmena sa bude tka len zruenia zkazu predaja potravn po uplynut doby minimlnej trvanlivosti (konzervy, strukoviny, cestoviny, at. ).

57 Konkrtny zoznam obsahuje desiatky poloiek a je nad rmec tohto dokumentu.

58 Podmienkou prevdzkovania remeselnej ivnosti je odborn spsobilos zskan vyuenm v odbore (ust. 21 zkona . 455/1991 a svisia-ce), podmienkou prevdzkovania viazanej ivnosti je odborn spsobilos zskan inak (uveden v prlohe . 2 zkona 455/1991 Zb. ).

59 Na ohlsenie vonej ivnosti posta registrcia ivnostnka na Finannej sprve SR. Na zklade toho me vykonva akkovek z vonch ivnost bez toho, aby ich jednotlivo ohlasoval.

60 Existencia zkladnho imania je viac prvnou fikciou ako relnym ekonomickm nstrojom. Povinn vka minimlneho zkladnho imania me by pre poctivch zanajcich podnikateov prekkou zaiatku podnikania. V skutonosti, kee sa prostriedky zkladnho imania nemusia relne vies napr. na bankovom te, ide viac-menej o administratvnu povinnos, ktor je jednoduch obs len fiktvnym zloenm finannch prostriedkov v hotovosti. Ruenie za zvzky spolonosti bude vo vke, ktor si podnikate sm ur (do tejto vky bude rui konate vlastnm majetkom) a tto sumu povinne uvedie do obchodnho registra, aby obchodn partneri vedeli, v akej vke konate ru vlastnm majetkom.

61 Za tmto elom stanovme daovmu radu pevn lehotu 60 dn, v rmci ktorej mus vyda shlas sprvcu dane na vmaz spolonosti z obchodnho registra. Nevydanie shlasu v danej lehote bude mon len v prpade, ak daov rad zist poruenie zkona zo strany dotknutej obchodnej spolonosti.

62 Zmena zkona . 56/2012 Z.z. o cestnej doprave, kde sa jasne zadefinuj poiadavky na udelenie licencie. Po ich splnen bude udelenie dopravnej licencie nrokovaten.

16

BOJ PROTI KORUPCII



D Slovensk komora stavebnch ininierov D Slovensk komora architektov D Komora geodetov a kartografov D Komora retaurtorov D Slovensk komora patentovch zstupcov

h zrume zkaz poplatkov za prednostn vyetrenie u lekra

h zrume zkaz poplatkov u lekra za vyetrenia, ktor nemaj zazmluvnen so zdravotnou poisovou

h zrume bariry, ktor obmedzuj predaj ponohospodrskej pdy 63

h zrume povinn kvty slovenskej hudby v rdich

ODSTRNENIE DEFORMCI PODNIKATESKHO PROSTREDIA

h zrume investin stimuly

h do plonho zruenia ponohospodrskych dotci v celej E poadujeme zvenie dotci pre slovenskch ponohospodrov na rove starch lenskch krajn E. Eurofondy v oblasti ponohospodrstva musia by po splnen jednotnch a jasnch podmienok nrokovaten

h presunieme eurofondy do verejnch infratruktrnych investci (toto sa netka dotci v ponohospodrstve do tch ias, km ich nezru cel E)

PRVNA ISTOTA

h zmeny uvedench zkonov budeme prijma len s innosou k 1. januru 64 D Zkonnk prce D Zkon o dani z prjmu D Zkon o dani z pridanej hodnoty D zkony o pecifickch spotrebnch daniach D Zkon o sprve dan a poplatkov

63 Dnes tt obmedzuje prva predvajceho pri predaji ponohospodrskej pdy tak, e reguluje okruh kupujcich a vytvra komplikovan proces pri predaji. Opatrenia obmedzujce predaj pdy nahrvaj vekm ponohospodrskym podnikom a znemouj malm majiteom pdy uplatova svoje prvo vone naklada so svojm majetkom.

64 Toto pravidlo neplat, ak s prijman zmeny v skrtenom legislatvnom konan.


D Zkon o socilnom poisten D Zkon o zdravotnom poisten

h zavedieme povinnos pre rady bezplatne poskytova a zverejova na oficilnom webovom sdle zvzn stanovisk 65

h zavedieme pravidlo, ke odmena exektora nesmie presiahnu vku pohadvky bez prslu-enstva 66

OPATRENIA PROTI NEPLATIOM

h umonme podanie nvrhu na vyhlsenie konkurzu aj v prpade jednho veritea s pohadv-kou starou ako 30 dn po splatnosti 67

h zavedieme nevyvrtiten fikciu zvzku pre neuhraden faktru, ktor ak si podnikate uviedol do kontrolnho vkazu DPH, je mon povaova za exekun titul 68

h umonme, aby v prpade, ak je obstarvateom tt, boli vyplcan platby zhotoviteovi podmienen hradou za predchdzajce prce, ktor subdodvatelia pre tohto obstarvate-a na danej zkazke u vykonali

h umonme platby zadvatea priamo subdodvateovi po splnen uritch podmienok (ko-laudan rozhodnutie at. )

65 Ak podnikate poiada o stanovisko prslun rad, ten mu ho zdarma poskytne a zrove ho zverejn na svojom webovom sdle (ak tam takto ete zverejnen nie je). Ak tam u identick stanovisko je, pole iadateovi link na prslun stanovisko. V sasnosti je mon zska zvzn stanovisko poda ust. 53a zkona . 563/2009 Z.z. o sprve dan. Poda ust. 53c sa poplatky za ne pohybuj od 4 000 eur a do vky 30 000 eur, m je dan intitt pre vinu subjektov nedostupn.

66 Primerane upravme ust. 200 ods. 2 zkona . 233/1995 Z.z.. Trovy vyie ako vka pohadvky bez prsluenstva zna exektor (ust. 200 ods. 3).

67 Dnes je mon, aby podali takto nvrh minimlne dvaja veritelia. Podmienky na vyhlsenie konkurzu ostan nezmenen, ide o uahenie monosti takto nvrh poda.

68 Ak si podnikate faktru zatuje a zapota ju do kontrolnho vkazu DPH (zrejme s cieom nrokova si vrtenie DPH a uvies si fakturo-van sumu do nkladov), m sa za to, e uznal tento zvzok v plnej vke. Ak tto faktru vas neuhrad, verite sa me po tom, ako dlnka preukazne na dlobu upozornil (psomn upomienka), obrti na daov rad a iada od neho vpis z kontrolnho vkazu. Sasou takejto iadosti je kpia predmetnej faktry alebo inho dokladu, ktorm dokladuje svoju pohadvku a daov rad mu do troch dn vyd vpis z kontrolnho vkazu. Tento vpis obsahuje vlune daje uveden v kontrolnom vkaze, ktor sa vzahuj na iadatea.iadateom me by, samozrejme, len osoba, ktor vystavila faktru (alebo in doklad) a tto faktra mus by po lehote splatnosti. Takto vpis z kontrolnho vkazu by bol exekunm titulom.

18

BOJ PROTI KORUPCII



RETRUKTURALIZCIE 69

h zavedieme podmienku pre retrukturalizcie minimlne 50% uspokojenie veriteov poas maximlne 4 rokov 70

h zavedieme povinnos informova veriteov o vetkch krokoch retrukturalizcie potou a zverejnenm na internete 71

h zrume obmedzenie, poda ktorho je na prijatie plnu potrebn vina veriteov, ktorch suma zistench pohadvok presahuje 1% zistench pohadvok danej skupiny 72

h zrume pravidlo, poda ktorho sa skupiny nijako nedotknut retrukturalizanm plnom povauj automaticky za skupiny shlasiace s plnom 73

h zavedieme pravidlo, poda ktorho sd nebude mc nahradi hlas skupiny, ak aspo jeden verite, ktorho pohadvka by za normlnych okolnost (bez retrukturalizcie) nebola nad-riaden danej skupine, bude vo vhode oproti danej skupine, o ktorej shlase m rozhodn sd 74

h umonme subdodvateom firiem v retrukturalizcii, ak im neplatia, bez akchkovek sank-ci a postihov okamite vypoveda vetky zmluvn vzahy alebo pozastavi pre ne prce

h zavedieme povinnos zverejova informcie o spenosti sprvcov konkurzov a retruktura-lizci

69 Proces retrukturalizci je na Slovensku nastaven priaznivo pre dlnkov, pokodzuje veriteov, priom jeho zkladnou filozofiou je za istch okolnost zachrni dlnka na kor veriteov, s cieom preds konkurzu dlnka. Toto v kombincii s praxou na Slovensku dva opodstat-nenie vahm o ich zruen. Nie je vak mon vzhadom na prijat eurpske nariadenie zo da 20. 5. 2015 o insolvennom konan (nariadenie E 2015/848), inn od 17. 6. 2017. Navrhujeme preto v oblasti retrukturalizci opatrenia, ktor znia monosti ich zneuvania, zlepia postavenie veriteov a sprsnia ich podmienky.

70 Ak dlnk nie je schopn v priebehu 4 rokov splati aspo 50% svojich dlhov, vchodiskom nie je retrukturalizcia, ale konkurz.

71 Poda sasnej prvnej pravy sa verite dozvie o zaat retrukturalizcie a ostatnch dleitch nleitostiach iba z Obchodnho vestnka. V praxi dochdza asto k tomu, e veritelia sa o retrukturalizcii ani nedozvedia.

72 V sasnosti sa hlasy drobnch veriteov v danej skupine vbec nezohaduj pri hlasovan. Myslme si, e kad verite m prvo zastni sa na hlasovan bez ohadu na vku jeho pohadvky. Okrem inho sa tm zabrni monm manipulcim pri hlasovan.

73 Skupiny veriteov, ktor nie s dotknut plnom, by mali by vylenen z hlasovania o prijat retrukturalizanho plnu. Neexistuje dobr dvod, preo by tieto skupiny mali by povaovan za skupiny shlasiace s plnom, o zodpoved sasnej prvnej prave.

74 Dnes je mon, aby sd rozhodol za skupinu veriteov, ktor hlasovala proti prijatiu retrukturalizanho plnu. Po navrhovanej zmene sa zamedz tomu, aby skupiny veriteov, ktorch pohadvky nie s podriaden, boli uspokojen menou mierou bez ich shlasu.


5. ttna byrokraciaOslobodme obanov od ikanovania radmi

ZMENA ORGANIZCIE TTNEJ SPRVY

h zrume rigidn truktry a tabukov platy 75

h natartujeme prechod na projektov rieenia 76

h zavedieme povinnos pre vetky ttne rady ma okrem inch dn aj fixne stanoven radn hodiny v stredu od 14:00 do18:00 hod

h vytvorme aplikan programov rozhranie (public API) pre efektvny prstup k informcim zverejovanm verejnou a ttnou sprvou

h zlepme uvatesk rozhranie webovch sdiel ttnych a verejnch intitci odstrnenm nedostatkov v UX dizajne 77

ZOTHLENIE A ZEFEKTVNENIE TTNEJ SPRVY

h zothlime ttnu sprvu 78

h zefektvnime ttnu sprvu

75 Platy: v sasnosti sa pre stlu slubu v ttnej sprve rozliuje 9 platovch kategri, ktor nepatrine ohraniuj monosti prjmu a odmien na zklade individulneho vkonu a prnosu. Navrhujeme postupne tieto platov triedy zrui a nahradi ich celkovm rozpotom na platy a odmeny pre dan organizciu, v rmci ktorho manament ur platy zohadujc vkon zamestnanca, ako je to v skromnej sfre. ttna sprva alej uruje kvalifikan poiadavky na rzny typ tried a pozci zastaranm spsobom. Dleit je ma napr. vysokokolsk vzdelanie akhokovek smeru, na urit pozciu napr. na ministerstve financi sa tak me kvalifikova vysokokolsky vzdelan veterinr, ale nie lovek s kvalitnm vzdelanm, ale inho typu, napr. rznych certifiktov/diplomov z financi a manamentu, ktor vak nie s kvalifikovan ako ukon-en vysokokolsk vzdelanie. Navye, do platovch stupov je zamestnanec zaraovan poda rokov odpracovanch v ttnej slube ale-bo rokov odbornej praxe, priom op poet odpracovanch rokov nezohaduje prnos a kvalitu prce zamestnanca. Ak sa niekto poneviera v ttnej sprve dostatone dlho, nemal by to by predpoklad na vy plat ako pri vkonnejom zamestnancovi, ktor pracoval kratie. Tieto vetky kritri s z doby komunizmu, resp. ete preitky z Raksko-Uhorska, ktor v dnenom svete neobstoja.

76 Kde je to aplikovaten, prechod na projektov rieenia odbranm rigidnej truktry radov a to tak, aby zamestnanci mohli pracova na projektoch bez ohranienia svojej sekcie (prv by zmenou malo prejs Ministerstvo pdohospodrstva a rozvoja vidieka SR, ktor je adminis-tratvnym ministerstvom).

77 UX design (user experience) znamen mieru relnej pouitenosti webu. Zavedieme minimlne tandardy pre zjednotenie webovch str-nok samosprv, s cieom sprehadni dostupnos povinne zverejovanch dokumentov a dajov na elektronickej radnej tabuli.

78 V princpe podporujeme reformu ESO, t. j. systematick redukciu rozpotovch organizci ttnej sprvy poda plnov vldy Roberta Fica z 916 na 58.Vlda vak taj sasn stav tejto reformy, preto nie je mon vyhodnoti jej relnu spenos. V sasnosti prebieha z naej strany snaha o interpelciu ministra zodpovednho za reformu Roberta Kalika. V prpade, e dostaneme presn odpove, vyhodnotme dan stav a navrhneme alie vylepenia poda nasledujceho princpu:rady treba v prpade ich nadbytonosti zrui bez nhrady. Ak innos mus zosta zachovan, budeme presadzova zlenie s prbuznmi organizciami, a to v prpadoch, ke meme docieli spory zo synergi.

20

BOJ PROTI KORUPCII


TTNA BYROKRACIA

h rozrime meranie, porovnvanie a zverejovanie kovch ukazovateov vkonu verejnej sprvy a nsledne obmedzme alebo zrume finann podporu tch neefektvnych

h zavedieme zverejovanie vetkch poskytovanch informci v zmysle infozkona 79

h zavedieme pokuty pre ttnu sprvu pre prpad nedodrania lehoty a ich zosobnenie zodpo-vednmu radnkovi (rovnak meter) 80

ZNENIE BYROKRACIE

h zavedieme pravidlo, aby sa kad ttom vyadovan tlaivo muselo da vyplni aj elektro-nicky (e-Government)

h ttna sprva nebude mc vyadova tieto doklady, kee nimi u disponuje: D Potvrdenie o nedoplatkoch/preplatkoch na dani D Potvrdenie o nedoplatkoch/preplatkoch v Socilnej poisovni D Vpis z registra trestov D Odpis z registra trestov D Vpis z obchodnho registra D List vlastnctva D Potvrdenie o ttnom obianstve 81

D Potvrdenie o poisten auta

D Doklady od auta (technick preukaz)

h zavedieme povinnos pre ttnu sprvu na poiadanie vyda/sprstupni dokumenty uveden v predchdzajcom bode v elektronickej forme a potvrden elektronickm podpisom

79 Tieto merania, porovnvania a zverejovanie zavedieme do vetkch oblast (kolstva, zdravotnctva, prokuratry, sdnictva, at. ). Ko-vmi ukazovatemi s naprklad platy absolventov strednch kl, poet pooperanch infekci v nemocniciach, vka uspokojenia pohad-vok veriteov v procese retrukturalizcie, at. ). Nsledne obmedzme ttnu finann podporu naprklad neefektvnych vysokch a strednch kl a poskytovateov zdravotnej starostlivosti, at.

80 Ak orgn ttnej sprvy nedodr zkonom stanoven lehotu (vydanie potvrden, povolen, certifiktov), zaplat za to dotknutej osobe (i u fyzickej alebo prvnickej) rovnak pokutu, ak platia za nedodranie leht obania a prvnick osoby. Tieto pokuty bud zosobnen zodpovednmu radnkovi.

81 Plat len v prpade obanov SR.


h predime interval povinnosti absolvova technick a emisn kontrolu pre osobn a mal nkladn motorov vozidl a motocykle - na prv kontrolu od evidencie vozidla po 5 rokoch a nsledn interval na kad 3 roky 82

h zrume povinnos vykonvania technickej kontroly pre nebrzden prpojn vozidl 83

h predime interval povinnho metrologickho overovania vh a alch meracch prstrojov z 2 rokov na 3 roky 84

h zavedieme frov prstup v oblasti ttom stanovench leht tak, e bude plati jednotn zkladn lehota 30 dn, priom niektor lehoty, ktor s v sasnosti kratie, predime, na-prklad:

D lehotu na vrtenie kartiky poistenca pri zniku verejnho zdravotnho poistenia predi-me z 8 na 30 dn

D lehotu na neodhlsenie ukradnutho firemnho auta predime zo 14 na 30 dn D lehotu na vykonanie kontroly technickho stavu motorovho vozidla (STK) po uplynut

termnu platnosti predime z 0 na 30 dn

ZASTAVENIE IKANOVANIA POKUTAMI

h zavedieme zkaz vyrubenia pokuty poas prvch siedmich dn po skonen lehoty 85

h zavedieme pravidlo, ke vka pokuty nesmie previ vku istiny pri finannch nedoplat-koch

h pokuty nebud plnovanm prjmom verejnch rozpotov 86

h zavedieme pravidlo, aby bola pri prvom poruen uplatovan najniia sadzba

h zavedieme pravidlo, aby za rovnak pochybenie mali vetky subjekty rovnak pokutu 87

82 Predime intervaly kontrol STK a EK - z dnenej povinnosti kontroly do 4 rokov od prvej evidencie vozidla a nslednej kontroly kad 2 roky. Intervaly STK stanovuje ust. 47 zkona . 578/2006 Z.z. - vyhlky Ministerstva dopravy, pt a telekomunikci Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuj podrobnosti o niektorch ustanoveniach zkona . 725/2004 Z.z. o podmienkach prevdzky vozidiel v premvke na pozemnch komunikcich a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov. Intervaly EK stanovuje ust. 2 b vyhlky MDPT SR . 265/1996 Z.z. o emisnch kontrolch cestnch motorovch vozidiel v znen vyhlky MDPT SR . 307/1999 a vyhlky MDPT SR . 21/2002 Z.z.

83 Technick stav nebrzdench vozkov je mon kontrolova pri priebench kontrolch policajnch hliadok v terne, nakoko tieto nemaj ani len brzdy, ich kontrola si nevyaduje testovanie v pecializovanch zariadeniach.

84 Poda zkona . 142/2000 Z.z.

85 Pokutova bude mon a od smeho da, priom ale v smy de bude pokuta za osem dn, nie za jeden.

86 Vybran pokuty bud pouit na znenie verejnho dlhu.

87 Vku pokuty me ovplyvova len samotn pochybenie, vka spsobenej kody, at., nie subjekt, ktor pochybil. Inmi slovami - nesmie by rozdielna vka pokuty za to ist pochybenie pre podnikatea a pre benho obana.

22

BOJ PROTI KORUPCII


TTNA BYROKRACIA

h zavedieme pravidlo, ke tt nesmie vymha platbu niiu ako 5 eur

h znime vku pokuty najmenej 1 milin eur na najmenej 10 tisc eur, ak sa v priebehu jedn-ho roka njde v predajni trikrt po sebe tovar o i len jeden de po dtume spotreby

h zrume nezmyseln pokuty: D pokutu, ak je bloek z pokladnice mechanicky pokoden pri odtrhnut, priom tandard-

ne spa vetky nleitosti

D pokutu, ak na pokladninom bloku s len estetick alebo pravopisn nedostatky (vek/mal psmo, diakritika)

D pokutu za pohyb mimo vyznaenho turistickho chodnka v treom stupni ochrany prrody v prpade, e tadia vedie cesta

D pokutu prepravnm firmm za to, ak nesahuj daje z kariet vetkch ofrov kadch 28 dn bez ohadu na to, i s ofri na cestch, osobitne v zahrani 88

D pokutu za neoboznmenie klienta s marou za finann sprostredkovanie, vopred a psomne 89

D pokutu za nesprvne oznaenie svisiace so zkazom fajenia v maloobchodnch pries-toroch 90

D pokutu za absenciu povolenia radu verejnho zdravotnctva (hygiena) na prevdzku administratvnej innosti

D zavedieme povinnos pre rad, ktor ak vyrbi pokutu v dsledku preukzatene vlastnej chyby, mus ju napravi bez osobitnej iadosti od pokodenho subjektu a sm skoordino-va odshlasenie s nadriadenm orgnom, ak je toto potrebn 91

88 Poda ust. 37 ods. 3 psm. d) zkona . 126/2006 Z.z. Takisto prehodnotme zkon, aby napr. boli akceptovan intrukcie pre vodia kami-nu poslan elektronickou formou.

89 Poda novely zkona . 186/2009 Z.z. o finannom sprostredkovan a finannom poradenstve.

90 Od 1. aprla 2009 uklad zkon povinnos fyzickm osobm podnikateom a prvnickm osobm umiestni v priestoroch, kde je zkaz fajenia, na viditenom mieste trval oznam s informciou, kde a na ktor kontroln orgny sa mu saovatelia obrti, ak dochdza k poruovaniu zkona o ochrane nefajiarov. Kontroln orgny, ktor s povinn vykonva kontrolu dodriavania zkona, s uveden v ust. 9 a 11 zkona o ochrane nefajiarov.Kontroln orgny :

eleznin polcia Slovensk obchodn inpekcia Regionlny rad verejnho zdravotnctva Poiarny zbor SR

91 Napr. pre daov rad to dosiahneme pravou zkona . 563/2009 Z.z. , ust. 157 - ava zo sankcie alebo odpustenie sankcie.


ZJEDNODUENIE STAVEBNHO KONANIA

h vytvorme jednotn kontaktn miesto pre cel stavebn konanie (stavebn rad ) 92

h zavedieme povinnos pre stavebn rad vopred vyda iadateovi zvzn zoznam poado-vanch dokumentov 93

h zavedieme povinnos stavebnho radu dodriava lehoty v konan, pod hrozbou sankcie vrtenia sprvneho poplatku iadateovi a jeho nslednho zosobnenia starostovi resp. vedcemu stavebnho radu.

92 V zmysle vzie MV SR: MV SR pracuje s vziou, e oban navtvi klientske pracovisko radu iba raz, ke jednoduch podanie vybav obratom a pri zloitejej agende bude s informciami pracova rad, ktor zabezpe vetko potrebn pre obana. Cieom je, aby obanovi stailo jedno podanie voi orgnom ttnej sprvy a klientske centr bud zodpovedn za zabezpeenie komunikcie s relevantnmi radmi a doruenie finlneho produktu (vo forme dokladu i vydanho rozhodnutia) alebo sluby (vo forme informci i intrukci) pre obana.

93 Opatrenie vyli dodaton poiadavky a zbyton prieahy hlavne pri procese kolaudcie stavby.

24

BOJ PROTI KORUPCII


TRANSPARENTNOS A BOJ PROTI KORUPCII

6. Transparentnos a boj proti korupciiZastavme plytvanie, kradnutie a zneuvanie moci

Kapitola bola vypracovan po konzultcii s Transparency International Slovensko

PODNIKATESK SUBJEKTY, VEREJN OBSTARVANIE

h rozrime zkaz podnikania osobm, ktor sa dopustili ekonomickej alebo korupnej trestnej innosti 94

h zavedieme zverejovanie zoznamu osb so zkazom podnikania (register diskvalifikci)

h zamedzme asti na verejnom obstarvan osobm, ktor spchali myseln trestn in 95

h zavedieme zverejovanie vlastnckych truktr prvnickch osb, ktor vstupuj do obchod-nho vzahu so subjektmi verejnej sprvy, tzv. konench uvateov vhod vrtane svisia-cich finannch tokov 96

h zakeme utajovanie zmlv a ich ast na zklade obchodnho tajomstva pri verejnom obstarvan 97

h uahme vyhadvanie v registri zmlv 98

h stransparentnme verejn databzu obstarvan 99

94 Dnes je zkaz innosti len jednou z monch sankci. Zmena sa bude tka automatickho zkazu vykonva funkciu na urit obdobie osobm, ktor sa dopustia korupnej trestnej innosti alebo zvanejej hospodrskej trestnej innosti. Jedn sa o:

- lena tatutrneho orgnu,- lena dozornho orgnu,- vedceho organizanej zloky podniku,- vedceho podniku zahraninej osoby,- vedceho organizanej zloky podniku zahraninej osoby,- prokuristu.

Za tmto elom bude sprsnen sasn trestn legislatva.

95 To plat aj pre skutky, ktor konia dohodou o vine a treste (figuruje v odpise z registra trestov).

96 V elektronickch systmoch radu pre verejn obstarvanie.

97 Tento zkaz sa netka utajovania v zmysle zkona o ochrane utajovanch skutonost.

98 Produkty bud vyhadaten poda vrobcu, typu tovaru, obstarvatea a ceny.

99 Vestnk verejnho obstarvania bude pretransformovan na webov portl tak, aby umonil vyhadvanie informci poda vaza zkaz-ky, objemu zkazky, potu uchdzaov, geografickej lokality uchdzaa. Zrove tak, aby si uvate mohol ahko zoradi historick daje v tatistikch ako napr. uchdzai/obstarvatelia s najvm objemom zkaziek, vazi zoraden v zvislosti od foriem obstarvania a potu konkurennch uchdzaov, a podobne.


h zavedieme pre vetky subjekty verejnej sprvy zverejovanie kumulatvneho finannho erpa-nia zo zmlv a rmcovch dohd, uzavretch na zklade vsledku verejnho obstarvania 100

h zavedieme zverejovanie analzy predpokladanej nvratnosti pred kadou investciou rea-lizovanou z verejnch zdrojov so sumou nad 10 milinov eur, priom tto bude repektova princpy Total Cost of Ownership (TCO) a jej vsledky sa premietnu do kritri obstarvania 101

RADY TTNEJ SPRVY, FUNKCIONRI, NEMOCNICE

h zavedieme hmotn zodpovednos verejnch funkcionrov za preukzan kody spsoben na majetku ttu alebo pri nakladan s verejnmi finannmi prostriedkami

h zavedieme spresnen majetkov priznania pre verejnch funkcionrov

h zavedieme zrchlen konania za oficilny poplatok v tchto rozhodovacch procesoch sprv-nych orgnov 102 :

D zpis alebo zmena dajov do obchodnho registra D zpis do katastra nehnutenost 103 D zpis a zmeny v zozname podnikateov vedenom na rade verejnho obstarvania D zpis samostatne hospodriaceho ronka do evidencie D vydanie predbenho opatrenia sdom D povolenie na ambulantn predaj a organizovanie jarmokov D povolenie reklamnch a informanch zariaden D shlas vstupu na verejn pozemok

D povolenie na uvanie verejnho priestranstva

h zavedieme zverejovanie dohd o vykonan prce a dohd o pracovnej innosti u vetkch

100 Zabrnime tm preerpvaniu vysaenej hodnoty zkazky, napr. pri obstarvan podriadenmi organizciami.

101 Zverejovanie predpokladanej nvratnosti investci m sli k vytvoreniu obrazu o tom, i s dan investcie nvratn, i ich nvratnos nie je prli dlh, resp. i s dan investcie pri istej nvratnosti potrebn (napr. pri vstavbe jadrovej elektrrne, at. ). Cieom uplatnenia prin-cpov TCO (celkovch nkladov na vlastnctvo) je zaisti, aby nklady nezahrovali len obstarvaciu cenu, ale vetky alie vdaje vznikajce v svislosti s vlastnctvom statku. Rozirovanie tohto princpu budeme presadzova vo verejnom obstarvan postupne aj pod uveden limit tam, kde je to efektvne.

102 Podobne tak, ako dnes existuje poplatok za zrchlen vystavenie cestovnho pasu (o vrazne znilo korupn sprvanie), chceme tto monos zavies vade, kde to bude mon.

103 V sasnosti je tandardn lehota 30 dn a zrchlen 14 dn, o sa ukazuje ako nedostaton. Navrhujeme zavies lehotu na zpis v nasle-dujci pracovn de po podan nvrhu.

26

BOJ PROTI KORUPCII


TRANSPARENTNOS A BOJ PROTI KORUPCII

orgnov ttnej sprvy 104

h zavedieme flexibiln internetov systm pre anonymn nahlasovanie prpadov korupcie 105 h zavedieme pouvanie telovch kamier prslunkom dopravnej polcie 106 h zavedieme povinn zverejovanie vsledkov hospodrenia podnikov s vinovou asou

ttu

h rozrime okruh osb povinnch poskytova informcie aj na podniky s vinovou asou ttu

h zavedieme sprstupovanie informci v elektronickej forme ako minimum a zavedieme tandardy zverejovania dokumentov v elektronickej forme 107

h zavedieme zverejovanie informci o hospodren zdravotnch zariaden a poskytovan zdravotnej starostli 108

h zavedieme zverejovanie zoznamu lekrskych vkonov hradench zo zkonnho zdravot-nho poistenia vrtane detailnch poiadaviek kladench na ich poskytnutie a zoznamu konov nadtandardnej zdravotnej starostlivostivosti 109

h naalej budeme postupova pri obsadzovan politickch nominci s maximlnou starostli-vosou a obozretnosou s cieom nominova len slunch a schopnch ud 110

h zavedieme pre intitcie ttnej a verejnej sprvy obmedzenie ma len jeden bankov et veden v Nrodnej banke Slovenska, priom pohyby na tomto te bud zverejovan v elektronickej podobe

h zavedieme zverejovanie platov riadiacich pracovnkov ttnej a verejnej sprvy

h zavedieme povinnos zverejova prjmy od ttu pre vetky fyzick a prvnick osoby bez rozdielu

104 V sasnosti tto povinnos nie je zaveden a vytvra priestor na korupciu formou nekontrolovanho mnostva uzavretch dohd s tzv. iernymi externmi pracovnkmi, ktor v rele neodvdzaj iadnu prcu. Z pohadu ochrany osobnch dajov bud tieto dohody zverejo-van rovnako ako s zverejovan dohody asistentov poslancov.

105 Tento systm pridel nahlasovateovi korupnho prpadu jednoznan, ale anonymn identifiktor, vaka ktormu bude mc udriava komunikciu s orgnmi innmi v trestnom konan poas celho vyetrovania prpadu bez strachu z odhalenia jeho totonosti.

106 Minimalizcia korupnho sprvania sa astnkov dopravnej premvky aj policajtov.

107 Mnoh ttne rady zneuvaj klauzulu infozkona, e v prpade nezhody so iadateom o forme sprstupnenia informcie ju mu po-nknu k nahliadnutiu. To v praxi sauje alebo zabrauje prstupu k informcim iadateom mimo Bratislavy.

108 Naprklad hospodrske vsledky, zmluvy, poty pracovnkov a lok, akacie listiny (samozrejme, pri zachovan zkona o ochrane osob-nch dajov a lekrskeho tajomstva).

109 Naprklad maximlne akacie doby, technick a personlne vybavenie, dostupnos poda maximlnej doby dopravy pacienta do danho zdravotnckeho zariadenia, at.

110 Aj naalej budeme bojova proti politickm nomincim a funkcionrom verejne spjanm s korupciou a klientelizmom (napr. Pavol Pa-ka, tefan Harabin, Pavol Pavlis, Renta Zmajkoviov, at.) a budeme vytvra slun alternatvu schopn zodpovedne zastupova zujmy obanov Slovenska (umi ako Jozef ent, Maro ilinka, ubo Lopatka, at.).


SAMOSPRVA 111

h rozrime okruh osb povinnch poskytova informcie aj na podniky s vinovou asou obce

h zavedieme povinnos obce zahrn pri prenjme do njomnch zmlv monos vypovedania zmluvy zo strany obce

h zavedieme zverejovanie uvedench informci obc na ich oficilnom webovom sdle: D materily zo zasadnut obecnch zastupitestiev 112 D zmluvy, dodatky k zmluvm a faktry D vsledky hospodrenia podnikov s vinovou asou obce D informcie o verejnom obstarvan 113 D informcie o vsledku verejnch obchodnch sa obc 114 D informcie o hospodren obce 115 D rozhodnutia o pridelen dotcie/grantu 116

h zavedieme elektronick evidenciu iadost na oficilnom webovom sdle obce s monosou sledovania ich stavu:

D iadosti o pridelenie bytu D iados o prevod bytu do osobnho vlastnctva D iados o miesto v socilnom zariaden, ktorho zriaovateom je obec D iados o miesto v predkolskom zariaden, ktorho zriaovateom je obec

111 Uveden opatrenia s navrhnut pre obce s prstupom k internetu, ktor maj viac ako 500 obyvateov.

112 Jedn sa o tieto materily: Oznmenia o konan, poznmky, zpisnice, analzy, posudky, rozpoty, vron sprvy a in podklady.

113 Intern smernice, oznmenia o verejnch obstarvaniach, informcie o ustanoven komisi pre hodnotenie ponk a rieen iadost, v-sledky obstarvan.

114 Zverejovanie bude vrtane zpisnc pri predaji alebo prenjme majetku, spolu s povinnosou zasla uveden vetkm uchdzaom.

115 Nvrh rozpotu, zmeny schvlenho rozpotu a finann vron sprvy za posledn minimlne tri po sebe nasledujce roky.

116 Vrtane hodnotiacich tabuliek k jednotlivm projektom, sprv o realizovanch akcich financovanch z dotcie/grantu a pozvnok na podujatia financovan z dotcie/grantu.

28

BOJ PROTI KORUPCII


VEREJN FINANCIE

7. Verejn financieEfektvnos a konsolidcia neplytva a nezadlova budce genercie

Prioritou vo verejnch financich je skoncentrova zdroje na uiton a efektvne oblasti a relne (nie len tovne) zastavi zadlovanie budcich generci. Preto chceme do konca volebnho obdobia do-siahnu trukturlne vyrovnan rozpoet verejnej sprvy a verejn dlh zni pod prv sankn psmo zkona o rozpotovej zodpovednosti (dnes 50% HDP).

VCHODISK

PLYTVANIE

Hodnotiaca sprva Eurpskej komisie kontatuje, e efektvnos naej verejnej sprvy je hlboko pod priemerom E.

Verejn dlh je bez reforiem neudraten. Lepm rieenm, ne zvyova dane alebo plone etri, je zvyova efektvnos vyuvania prostriedkov, ktor m k dispozcii, a to nie je mon bez merania vsledkov. A bez toho, aby tieto informcie boli poskytnut aj obanom, ktorch sa tkaj.

Situcia vak zatia vyzer inak: Sdy zatia nezverejuj desatisce rozhodnut aj napriek zkonu. Infor-mcie o tom, ako nemocnice plnia indiktory kvality sa verejnosti dostvaj len cez obrovsk prekky. tt, rodiia, i iaci nemaj zatia informcie o tom, koko zarbaj absolventi strednch kl, na ktor sa hlsia, nemaj ani informcie o nezamestnanosti absolventov bakalrskeho i doktorandskho tdia.

Zvenm efektvnosti celej verejnej sprvy by bolo relne mon uetri kadorone niekoko percent HDP. SaS s tm vo svojom programe rta.

ZADLOVANIE

Vlda Roberta Fica tvrd, e verejn financie konsoliduje. Lene prepoet Rady pre rozpotov zodpo-vednos (RRZ) hovor, e je to presne naopak. Poda RRZ by sa bez jednorazovch prjmov rozpotu priblil v roku 2015 verejn dlh hranici 57%, nie oficilnej rovni 53%. V roku 2014 vlda Roberta Fica zvila trukturlny deficit (vi. graf ) a znila tak nau ancu udra verejn dlh na kontrolovatenej rovni.


Pritom prve v tomto volebnom obdob mala mimoriadne dobr ancu (v budcnosti bude situcia aia):

Ke v E prebieha kvantitatvne uvoovanie, ie tlaenie peaz, ktor malo da eurpskym politi-kom as na to, aby prili s reformnmi npadmi na to, ako zni deficit; zatia zskavame stovky milinov eur za tranzit plynu; zatia nestpa socilne a politick naptie vyplvajce z posvania hranice veku odchodu do dchodku a z niej valorizcie dchodkov; rone Slovensko dostva zhruba dve miliardy eur z eurofondov; Ficova druh vlda si pomohla otvranm druhho piliera; Ficova druh vlda nerie-ila rastci dlh v zdravotnctve oddlenm nemocnc; zatia verejn financie neelia dsledkom starnutia obyvatestva; zatia sa do oficilneho dlhu Slovenska nertaj ekologick dlhy; svetov ceny ropy s stle mimoriadne nzke; dane sa vyberaj, lepie ne v minulosti.

Deficitnm hospodrenm Ficova vlda zakrva skutonos, e (zjednoduene) kad kilometer pre-jazden vo vlakoch zadarmo a kad kilometer predraene postavench dianic sa prejav v slab-om zdravotnctve, cez rast dan vo vych cench a nich mzdch, vo vyej nezamestnanosti, v nich dchodkoch aj v slabej podpore rodn s demi.

zdroj: Rada pre rozpotov zodpovednos

30

BOJ PROTI KORUPCII


VEREJN FINANCIE

OPATRENIA

Strana SaS bude presadzova opatrenia, ktor prines znenie dlhu a deficitu verejnej sprvy nepriamo, rozloen v ase (cez dynamick efekty) a opatrenia, ktor prines tieto efekty priamo po ich zaveden (cez statick efekty).

Do prvej skupiny patr naprklad zavedenie rovnej dane. Nzkej a bez vnimiek. T zvi hospodrsky rast, o umon zvi zamestnanos, zni vdavky na socilnu sie, zni vdavky na verejn sprvu vyplvajce z nutnosti kontrolova zloit daov systm s mnohmi vnimkami. Sasne to umon nominlne zvi objem vybranch dan, ak by si to situcia ete vyadovala.

Do skupiny s dynamickmi efektmi patria aj opatrenia zniujce korupciu a klientelizmus. Volii strany SaS uplcaj poda agentry Focus aleko najmenej. SaS je strana, ktor reprezentuje voliov, ktor maj najv zujem na potlan korupcie a tomu zodpoved aj jej program.

Kovm problmom verejnch financi je nehospodrne narbanie s verejnmi zdrojmi. Zkladnm systmovm rieenm je zvenie efektvnosti pomocou merania a zverejovania KPI, kovch ukazovateov vkonu verejnej sprvy. Ficova vlda sa tomu brni, SaS ver, e aj tmito opatreniami svojho programu bude schopn po vobch zni plytvanie vo verejnch financich.

Do druhej skupiny opatren (s okamitou innosou) patria naprklad prehodnotenia populistickch krokov vldy Roberta Fica a nasledujce kompenzan opatrenia:

Kompenzan sporn opatrenia (neuveden v ekonomickom programe SaS Agenda 2020)

Zrui vnimky v pravidlch pre spotrebn da z uhlia; obmedzi, resp. plne zastavi poskytovanie investinch stimulov skromnm firmm; zrui verejn podporu uhonho banctva a kompenzo-va bankov vo vke celej ronej mzdy; privatizcia naprklad: TIPOS, BIONT, SHM, regionlne letisk, podniky SAD; zrui podporu stavebnho sporenia; sptne vyhodnoti pomoc podnikom pri tvorbe a zchrane pracovnch miest, finanne motivova rady prce a firmy na zniovan nezamestnanosti v najviac postihnutch reginoch; zrui nten rozirovanie platnosti kolektvnych zmlv; presadzova v rmci E zniovanie investinch stimulov na nulu; zavies analgiu dlhovej brzdy v rezorte zdravotnctva. Bez prjmov z privatizcie by uveden opatrenia znamenali znenie deficitu v roku 2016 pribline o 275 milinov eur, dlhodobo pribline o 0,4% HDP.


8. SOCILNA POLITIKA A SOCILNE VYLEN SPOLOENSTV

HMOTN NDZA

Hmotn ndza je jeden nefunkn model odrdzajci pracova aj tch, ktor by pracova chceli. Staros-tovia obc otvorene upozoruj na to, e ak aj jeden z rodiny poberateov dvky v hmotnej ndzi dosta-ne monos pracova, odmietne to s tm, e rodina by prila o peniaze. Toto treba zmeni. Tvrdme, e tt m uom v hmotnej ndzi garantova len pln minimum tepl jedlo cez vvarovne, ale zrove im mus umoni zmysluplnou aktivitou zska primeran odmenu. Do systmu hmotnej ndze musme zavies prvok zsluhovosti, m viac je lovek na dvkach aktvny, tm viac peaz od ttu dostane.

h Zreformujeme systm pomoci v hmotnej ndzi.

h Prijmeme celkom nov zkon, v ktorom jasne stanovme, e tt garantuje pre ud v hmotnej ndzi len tepl jedlo cez sie vvarovn.

h V zkone rozrime a explicitne pomenujeme monosti aktivanch alebo verejnoprospe-nch prc, na vykonvan ktorch lovek v hmotnej ndzi bude mc vlastnou aktivitou zska od ttu aktivan prspevok v rznej vke v zvislosti od vykonanej prce.

h Za aktivitu odmenen finannm prspevkom bude mon povaova rzne innosti pre komunitu, najm pre deti organizovanie vonoasovch aktivt, aktivity pre komunitn centrum, upratovanie obce, ale aj sekov mimo obce, istiace a udriavacie prce popri dia-niciach, pomocn prce na poliach, strenie rody, protipovodov aktivity, znaenie tu-ristickch chodnkov, prca v ttnych lesoch, obnova, opravy, rekontrukcie budov verejnej a ttnej sprvy, nrodn projekt obnovy dediny, asistentsk prce v profesionlnej armde, asistentsk prce na kolch, v nemocniciach a podobne.

h Aktivan a verejnoprospen prce bud mc udia v hmotnej ndzi vykonva v rmci, ale

lucIa nIcholsonovposlankya NR SR, podpredsednka parlamentnho vboru pre udsk prva a nrodnostn meniny, bval ttna tajomnka. Venuje sa predovetkm oblasti socilne vylench spoloenstiev, teda rmskych osd, ale aj socilnej politike ako takej, najm podpore rodn a oblasti socilnych sluieb a sluieb v zamestnanosti. V mi-nulosti pracovala ako reportrka a dokumentaristka. ila v Kanade a v Kostarike. M dve deti. Hovor plynule po anglicky.

32

BOJ PROTI KORUPCII


aj mimo obce, ako aj v susednch obciach, pokia tieto bud tak prce potrebova.

h Navrhujeme ponecha tzv. ochrann prspevok pre tch, ktor z objektvnych a vemi jasne stanovench prin nemu pracova matky s malmi demi do es rokov, invalidn a sta-robn dchodcovia, ktorch prjem nedosahuje ivotn minimum.

PODPORA RODN

Najdleitejm stavebnm prvkom spolonosti je rodina. Podpora rodiny preto patr medzi priority nho programu. iastkov pravy materskch a rodiovskch dvok, prdavkov na deti a pod. sa uka-zuj ako mlo inn. Preto treba urobi systmov zmenu v oblasti rodinnej politiky. Podporujeme mylienku, aby mohli rodiia pri deoch v rannom detstve zotrva o najdlhie, zrove si uvedomujeme komplikovan situciu slobodnch rodiov/matiek. Systmovou zmenou, ktor zsadnm spsobom zmen situciu v rodinch, je presadenie odvodovho bonusu (viac v Agende 2020).

h Zavedenm odvodovho bonusu vraznm spsobom zvime podporu det (z dnench 23,52 eur na 40 eur na jedno diea) a daov avu na deti.

h Zkladnou ttnou dvkou na diea podporme najm prv tyri deti: 1 diea 20% M=39,62 eur, 2 deti 60% M=118,85 eur, 3 deti 90% M=178,28 eur, 4 deti a viac 100% M=198,09 eur, teda presadme, aby boli prdavky na diea ohranien potom det.

h Podporme predovetkm pracujcich a tudujcich rodiov.

h Predime poberanie materskej ttnej dvky a do 3 rokov veku dieaa a to tak, e prjem zarbajcej matky s nstupom na matersk dovolenku klesne len minimlne a rodina tak nebude strda.

h Rodi na materskej dovolenke si pre vpoet ttnej materskej dvky bude mc vybra 3 ubovon roky s najvymi vymeriavacmi zkladmi zo vetkch odpracovanch rokov pred nstupom na matersk dovolenku.

h Rodi, ktor ete nebude ma odpracovan 3 roky (tudent, absolvent), si do vymeriavacieho zkladu zapota 24-nsobok M za jeden rok, ak m ukonen stredokolsk vzdelanie.

h Rodi, ktor nepracoval, ani netudoval, dostane zkladn ttnu dvku a dvku na diea/deti.

h Predime poberanie prspevku na starostlivos o diea do 6 rokov veku dieaa, resp. do jeho nstupu do koly.

Mnostvo jednorazovch prspevkov v rmci socilnych dvok sa ukazuje ako neefektvne plytvanie peniazmi. Niektor dokonca podporuj vznik negatvnych vedajch efektov, ako naprklad tzv. ko-kovn. Prspevok pri naroden dieaa spolu (spolu 829,86 eur) spsobil, e rone m diea viac ako tisc

SOCILNA POLITIKA A SOCILNE VYLEN SPOLOENSTV


matiek, ktor s samy demi. Rieia tak socilnu situciu svoju a svojich rodn. Tento trend m stpajcu tendenciu.

h Zrume prspevok pri naroden dieaa a takto zskan prostriedky pouijeme na zvenie, respektve predenie ttnej materskej dvky (po zaveden odvodovho bonusu).

OSOBY SO ZDRAVOTNM POSTIHNUTM

tt svojimi doterajmi politikami nedosiahol integrciu osb so zdravotnm postihnutm do spolo-nosti. Zostvaj na perifrii spolonosti a patria veobecne do skupiny chudobou najohrozenejej po-pulcie. Namiesto ocenenia aktivt ud s postihnutm ich tt trest radiklnym zniovanm nhrady prjmu (invalidnho dchodku). Cieom nami navrhovanch zmien je udranie tandardnch ivotnch podmienok ud so zdravotnm postihnutm. Ide najm o generlne odstrnenie barir, vytvorenie rov-nosti prstupu osobm so zdravotnm postihnutm k tovarom, slubm, vzdelaniu, zdravotnckej sta-rostlivosti, zamestnanosti a socilnym slubm.

h Osobn asistenciu upravme v samostatnom zkone pre osoby s ZP v aktvnom, produktv-nom veku ivota, pre deti v svislosti s ich habilitciou (vzdelvanm) a dospel osoby, ktor nadobudli status osoby s ZP poas produktvneho veku v svislosti s ich rehabilitciou a zaradenm na trh prce.

h Presadme znenie nhrady prjmu (invalidnho dchodku) o 10 % prjmu zo zrobkovej innosti osoby s ZP.

h Finanne podporme opatrovanie lena domcnosti ako neformlnu socilnu slubu, lebo si uvedomujeme enormn tlak na rodiny so zdravotne postihnutm lenom, odkzanm na opatrovanie.

h Presadme 30% spoluasti opatrovanej osoby na prjme opatrovatea z jej invalidnho dchodku tak, aby si opatrovate platil odvody a dane ako SZO.

SOCILNE SLUBY

Pre zlepenie socilnych sluieb na Slovensku navrhujeme zreformova tto oblas cez zrovnoprvnenie verejnch a skromnch poskytovateov socilnych sluieb. Rovnako do zavedieme princp slobodnej voby socilnej sluby pre klienta. Budeme podporova kvalitn socilne sluby v zariadeniach, tern-nu opatrovatesk slubu, komunitn opatrovatesk sluby namiesto tch intitci, ktor nespaj podmienky kvality poskytovania socilnych sluieb. Natartujeme verejn diskusiu o zodpovednosti kadho z ns za dlhodob starostlivos.

h Zavedieme finann normatv poda druhu a formy socilnej sluby na pokrytie nkladov na poskytovanie socilnej sluby pre vetkch poskytovateov.

34

BOJ PROTI KORUPCII


h Zavedieme finann prspevok pri odkzanosti na pomoc inej osoby poskytovan pre klienta, ktormu sa zane poskytova vybran druh socilnej sluby zo ttneho rozpotu.

h Budeme viaza finann prostriedky na prijmatea socilnej sluby, m mu umonme prvo slobodnho vberu socilnej sluby.

OCHRANA DET

Autor: Natlia Blahov V nasledujcom obdob sa zameriame aj na rodiny, ktor vo svojich funkcich zlyhvaj. Negatvne dsledky zlyhan sa odraj nielen na osobnom ivote ich lenov, obzvl det, ale i na chode celej spolonosti. Sancia rodn v krze je zchranou krehkch vzahov v rodine a obnovenm jej poslania. Pri-mrnym cieom sancie rodiny je predchdza alebo eliminova priny ohrozenia dieaa a poskytn rodiom aj dieau pomoc a podporu k zachovaniu rodiny ako celku.

h Zabezpeme na kadom PSVaR prtomnos sananho tmu, ktor sa bude aktvne spo-lupodiea na plne socilnej prce s rodinou a bude sasou odbornho tmu oddelenia socilnoprvnej ochrany det a socilnej kurately. Tm bude vznamne posilnen intervencia smerom k nprave situcie v rodine vade tam, kde to bude mon.

h Za elom zvyovania profesionality prce zavedieme realizovanie programu supervzie pre vetky pomhajce profesie v rmci socilnoprvnej ochrany det a socilnej kurately.

h Budeme sa dsledne zasadzova o to, aby bolo napan prvo dieaa na rodinu. Preto budeme podporova nhradn rodiovstvo ako nadraden formu starostlivosti o opusten deti. Je potrebn pokraova v zmench v systme detskch domovov tak, aby rodinn formy starostlivosti boli dominantn.

h Budeme pokraova v alch krokoch deintitucionalizcie vchovy det v detskch domo-voch a to tak, e do profesionlnej rodiny bude musie by umiestnen kad diea do 10 rokov veku.

h Vetky doterajie vnimky z tohto pravidla bud eliminovan.

h Budeme na projektovej bze premiea detsk domovy na tzv. virtulne detsk domovy, ktor umonia vetkm deom s nariadenou stavnou starostlivosou vyrasta v profesionl-nych rodinch a do chvle ich nvratu do biologickch rodn alebo prijatia do nhradnch rodn.

h Prijmeme zkon o profesionlnych rodinch, ktor bude vymedzova tto pecifick profesiu.

h Budeme propagova a podporova trval formy nhradnej starostlivosti o opusten deti.

h Prijmeme reedukan zariadenia pod gesciu Ministerstva prce, socilnych vec a rodiny SR a



zabezpeme dodriavanie prv det.

Od rchlosti konania ttnych orgnov je asto zvisl bezpenos dieaa, dodriavanie jeho prv, sta-bilita rodiny, osvojenie opustenho dieaa i hadanie jeho prbuznch.

h Vade tam, kde informan technolgie mu pomc zamestnancom kona v zujme klientov rchlejie a efektvnejie, je nutn ich zavdza a vyuva. Presadme prepojenie a monos celoslovensky vyuva databzy intitci v prospech promptnej komunikcie medzi radmi navzjom a medzi radmi a obanom.

h Zabezpeme, aby sdne konania tkajce sa maloletch mali absoltnu prioritu.

h Zabezpeme, aby vetky zloky podieajce sa na ochrane prv det rieili podozrenia z poruovania prv a podozrenia z trestnch inov pchanch na maloletch bezodkladne, dsledne a prioritne.

SOCILNE VYLEN SPOLOENSTV (SVS)

Rieenie tzv. rmskej otzky neexistuje. Pretoe neexistuje ni tak, ako rmska otzka. tt nemus riei zhruba 200 000 Rmov, ktor s integrovan, ij rozptlene medzi nami a nepredstavuj iadny prob-lm. Prejavy otvorenho rasizmu voi nim treba postihova v medziach antidiskriminanch zkonov a v medziach trestnho zkona, ale tto legislatva si nevyaduje zmeny. Treba len dba na jej vykonatenos a vymoitenos. Celkom opan situcia je v rmskych osadch. Vlda socilnych demokratov v oblasti socilne vylench spoloenstiev neurobila ni. Situcia v osadch sa zhoruje, naalej produkujeme obrovsk armda ud nepouitench na trhu prce. Osady s liahou nevzdelanch a negramotnch ud bez akejkovek kvalifikcie, ktor by im umonila postara sa o seba a svoju rodinu. Od narodenia a po smr s odkzan na pomoc ttu. Obrovsk peniaze z rozpotu a zo trukturlnych fondov mame na nezmyseln projekty alebo na tak, ktor s neudraten. Zatia o sa maj peniaze zo ttneho rozpotu aj z fondov E na nezmyseln projekty, situcia socilne vylench spoloenstiev sa zhoruje. Musme natartova dve zkladn veci: Deom musme da vzdelanie a dospelm prcu.

ZKLADN ZMENA V PRSTUPE

Na Slovensku preva rezortizmus, ktor neumouje komplexne natartova politiky v oblasti SVS. Ide o nadrezortn problm, ktor nem rieenie na jednom ministerskom stole. Je dleit vytvori peci-lny zkon o SVS, v ktorom bud zhrnut zkladn nstroje z kadej oblasti vyuvajc retriktvne, ale aj motivan prvky. Legislatvny zmer zkona o SVS sa nm podarilo vytvori za Radiovej vldy, treba dotiahnu samotn prijatie zkona.

h Presadme zkon o socilne vylench spoloenstvch, ktor zadefinuje SVS na inom ako etnickom princpe a umon zbiera dta o SVS (vzdelanie, zamestnanos, kriminalita).

h Podporme dostavbu siete komunitnch centier tak, aby v kadej osade mali prstup ku

36

BOJ PROTI KORUPCII


komplexnm komunitnm slubm a k slubm ternnej socilnej prce. Toto povaujeme za najefektvnejiu formu mania peaz zo trukturlnych fondov, ale aj ttneho rozpotu.

h Ukonme parazitovanie organizovanch skupn a nastrench mimovldnych organizci na prostriedkoch E, ktor mrhaj peniazmi na tony papierov s nezmyselnmi analzami. V tejto krajine u nie je o pilotova, presne vieme o funguje, budeme preto podporova len tak projekty, ktor nadviau na spen pilotn projekty z minulosti.

VZDELANIE

Najdleitejou zmenou v oblasti SVS je vzdelanie. V rmskych osadch nem asi 50 % obyvateov do-konen ani zkladn vzdelanie, deti vzdelvame na pecilnych kolch, v ktorch sa asto nenauia ani ta, ani psa a v 16-tich rokoch mieria zo 6. ronka rovno na rad prce. Ak si neuvedomme, ak dleit je vzdela deti zo SVS, o pr rokov skolabuje n dchodkov systm, lebo na dchodcov nebu-de ma kto pracova. Zkladom s klky, lebo sa ukazuje, e vzdelvanie det zo SVS len od nstupu do zkladnch kl zlyhva. Dkazom je analza Svetovej banky, poda ktorej existuje jasn korelcia medzi demi zo SVS, ktor navtevovali matersk kolu, a medzi tmi, ktor s schopn dokoni zkladn a stredn vzdelanie.

h Stanovme povinn predkolsk vchovu pre deti zo SVS.

h Presadme tak zmeny v systme zaraovania det zo SVS do pecilnych zkladnch kl, ktor zamedzia ich neoprvnenmu vyluovaniu z bench typov kl (napr. prispsobenie diagnostickch testov rovni det zo SVS) a znemouj tak ich prpravu na plnohodnotn ivot.

h Finanne podporme innos asistentov uiteov na tandardnch kolch tak, aby boli tieto schopn vzdelva deti zo SVS.

h Umonme kolm so iakmi zo SVS upravi si vlastn uebn osnovy tak, aby bolo ich vzde-lvanie zvldnuten a efektvne.

h Podporme motivan prvky vo vzdelvan det zo SVS rznymi opatreniami, napr. naviaza-nm nroku na vodisk preukaz na dosiahnut zkladn vzdelanie.

h Zavedieme tak iastkov zmeny legislatvy, ktor vychdzaj z aplikanej praxe a napom-u k lepiemu vzdelvaniu det zo SVS. Naprklad presadme, aby sa kolsk pomcky, ktor maj deti od ttu zadarmo, stali majetkom koly (aby nedochdzalo k ich stratm, odcudze-niu alebo znehodnoteniu).

ZAMESTNANOS SVS

V rmci rieenia zamestnanosti je nevyhnutn dosiahnu to, aby sme cez prsnej, ale zrove motiva-nej socilny systm oddelili tch, ktor chc pracova a postara sa sami o seba od tch, ktorm vyho-



vuje zvislos na tte. uom sa mus oplati pracova. To docielime tak, e tt bude garantova len absoltne minimum potrebn na preitie pre tch, ktor odmietnu by aktvni a v plnej miere sa postar len o tch, ktor naozaj z objektvnych prin s (napr. matky na materskej) a zostan odkzan na jeho pomoc (invalidi). Voi neplnoletm je nutn presadzova tak opatrenia, ktor maj za cie udra ich viac na kolch, ako na radoch prce.

h Zrume dvky v hmotnej ndzi a poskytneme prcu za odmenu kadmu, kto chce pracova (viac k opatreniam na zvyovanie zamestnanosti v kapitole Socilna politika).

h Priznme 16-ronmu zo SVS, ak zostane tudova na strednej kole, tipendium v hodnote polovinej minimlnej mzdy (do zavedenia odvodovho bonusu).

HOSPODRENIE S PENIAZMI OD TTU A BVANIE

V SVS je ben, e rodina nevie hospodri s peniazmi, ktor dostane na dvkach od ttu. A to v dsledku rozmhajcich sa neduhov, ako gamblerstvo, zadlovanie sa, era. Efektvnym rieenm je systm e-pay kariet, ktor rta s vytvorenm tu pre poberateov socilnych dvok s tm, e za tovary a sluby bude mon plati bezhotovostne. Obmedzenie prstupu k hotovosti umon bojova proti gamblerstvu a e-re, a postupn uvoovanie peaz z dvok rozrtanch na jednotliv dni umon rodinm lepie hospod-ri a nemin dvky prirchlo. Zrove nebude dochdza k prehlbovaniu zadlovania a neplatenia a e-pay karty umonia uom zo SVS zska mikropiky na rieenie vlastnho bvania.

h Presadme systm e-pay kariet.

h Umonme uom zo SVS cez e-pay karty prstup k mikropikm na bvanie.

h Presadme princp zsluhovosti v rmci tzv. prestupnho bvania od najniej rovne uby-tovn, v ktorch pobyt je prsne podmienen (iaden alkohol, iadne drogy, spolon upratova-nie, iadne nedoplatky a zkaz akhokovek znehodnocovania ubytovne alebo zariadenia), a po najvyiu rove byty niieho tandardu, ktor u predstavuj samostatn bvanie.

h Po odtartovan systmu prestupnho bvania zaneme s riadenou likvidciou neleglnych stavieb.

ZDRAVIE A SOCILNO-PRVNA OCHRANA DET

h V komunitnch centrch zabezpeme zdravotnch asistentov a osvetu pre ud v SVS.

h Umonme prstup ud zo SVS k slubm reproduknho zdravia, naprklad k dobrovonm sterilizcim za prsne stanovench podmienok.

h Presadme tak zmenu zkona, aby nemohlo dochdza k zneuvaniu prspevkov na nhradn starostlivos o diea - rodi, ktorho biologick diea je v nhradnej starostlivosti, nebude mc zska in diea do nhradnej starostlivosti.

38

BOJ PROTI KORUPCII


9. KOLSTVO

Slovensk kolstvo potrebuje siln vziu a strategick ciele. kolstvo toti pripravuje iakov a tudentov nie na prtomnos, ale na budcnos. Strana Sloboda a Solidarita presadzuje tak zmenu paradigmy v kolstve, ktor prinesie diverzitu obsahu a metd. Potrebujeme slobodnejie vzdelvanie, v ktorom bud reflektovan rzne vzdelvacie potreby iakov a tudentov. Predkladme vziu vzdelvacieho sys-tmu postavenom na slobode, pluralite a pripravenosti na nov potreby a trendy.

PREDKOLSK VCHOVA A VZDELVANIE

Sloboda a solidarita poklad za kov, aby vzdelvacie a socilne politiky vychdzali z faktu, potvrde-nho modernou psycholgiou, medicnou, ale aj ekonomikou, e prv roky ivota dieaa s zsadn pre al ivot kadho loveka, ale aj pre ekonomick rozvoj spolonosti, ktorej je lenom.

Okrem budovania zkladov pre rozvoj jednotlivca a jeho astn a spokojn ivot, poskytuj predkolsk zariadenia aj opateru det, odbremeuj rodiov a umouj im pracova a by ekonomicky innmi. Je zujmom ttu, aby rodinm, kde obaja rodiia chc pracova, bol umonen o najplynulej nstup det do vzdelvacieho procesu.

h Navrhujeme preto zaiatok povinnej kolskej dochdzky u od piateho roku dieaa. Prida-n ronk bude uren najm na rozvoj kovch kompetenci a zrunost potrebnch pre spen vstup det do skutonej koly.

h Zavedieme vchovn poukaz, ktor dostane kad rodi a bude uren na financovanie predkolskej vchovy vo vetkch zariadeniach spajcich ist minimlny tandard. Uplatni tieto poukazy bude mon vo vetkch zariadeniach ako: matersk koly, detsk skupiny, opatrovatesk a matersk centr.

Mgr. MartIn polIacIK je poslancom Nrodnej rady SR, vedie poslaneck klub SaS a je lenom vboru pre vzdelvanie, vedu, mlde a port. Uil na skromnej zkladnej kole Montessori v Bratislave. tudoval systematick filozo-fiu na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity. Od roku 1996 bol aktvnym lenom Slovenskej debatnej asocicie, v rokoch 2003 - 2006 ju viedol na pozcii vkonnho riaditea. Je medzinrodne akreditova-nm debatnm trnerom, rozhodcom a lektorom. Spolupodieal sa na vytvran metodolgie akade-mickej debaty, ktor dnes vyuvaj stovky iakov a tudentov na Slovensku.

KOLSTVO


VIAC SLOBODY V ZKLADNOM A STREDNOM KOLSTVE

Slovensk kolstvo je stle preregulovan a centrlne riaden. Je potrebn ponecha viac slobody sa-motnm kolm a zriaovateom, aby mohla existova slobodn sa, v ktorej si rodiia a deti bud mc voli tak typ koly, ktor najviac vyhovuje ich potrebm.

h Ponechme vhradne na rozhodnut kl, za pomoci akch uebnc a materilov bud ui.

h Prestaneme centrlne obstarva pomcky. Peniaze uren na nkup pomcok ponechme kolm, ktor samy bud rozhodova, i potrebuj tablety, interaktvne tabule alebo radej laboratri, dostatok uebnc, i inch pomcok.

h Budeme podporova, a to aj vytvranm odbornch poradenskch truktr, aby si zriaovate-lia spolone s riaditeom a tmom v kole volili metdu, akou bud vies iakov v rmci vzde-lvacieho procesu. To, i a ako sa bud deti ui vlastnm objavovanm, prcou v zmieanch skupinch a ako bude ma kola truktrovan vyuovacie dni, je vecou koly a zriaovatea. Vzdelvac program koly mus vak by v slade so ttnym vzdelvacm programom.

h Navrhujeme rozri slobodu rodiov a det voli si spsob vzdelvania o domce vzdelvanie aj na druh stupe zkladnch kl. Taktie zrume povinnos zabezpeova domce vzdel-vanie kvalifikovanm pedaggom. Mus by vhradne na vonej vahe rodia, akm spso-bom zabezpe, aby diea bolo vzdelvan. Upravme sasn stav, aby domce vzdelvanie bolo monou a dostupnou alternatvou bez zbytonch prekok. Zrove zrume dnen povinnos komisionlnych skok pri domcom vzdelvan. V tomto prpade sa vedomosti bud overova benmi polronmi alebo koncoronmi postupmi a komisionlne skky sa bud kona len v prpade nespokojnosti rodia.

h Navrhujeme vya vyuovanie nboenstva zo zoznamu povinne volitench predmetov a v rmci odluky cirkvi od ttu da kolm monos slobodnho vberu svetonzorovho zame-rania. koly bud ma naalej monos zaradi nboenstvo do svojich kolskch vzdelva-cch programov ako voliten predmet a rodiia bud ma monos organizova nboensk vchovu v spoluprci s prslunou cirkvou.

VON SA ZRIAOVATEOV

tt m pristupova k vetkm zriaovateom kl rovnako. Nemus ns zaujma, kto kolu zriauje, ale ak kvalitn vzdelvanie dan kola poskytuje. Potrebujeme vnies do kolstva viac slobody a vonej sae medzi zriaovatemi kl.

h Zavedieme zkladn sie kl o ktorch zriaovanie sa bud uchdza obce, vyie zemn celky, obianske zdruenia, cirkvi a alie prvnick a fyzick osoby.

h Zabezpeme rovnak podmienky financovania kl bez ohadu na typ zriaovatea.

40

BOJ PROTI KORUPCII


h Zasadme sa o to, aby akkovek kola a predkolsk zariadenie zriaden na zklade kol-skho zkona, mala prvnu subjektivitu. Naprklad vo forme kolskej prvnickej osoby, ktor bude ma uren

Volebný program SaS

Documents

Transcript of Volebný program SaS