ZPV_PSYCHOLÓGIA OSOBNOSTI

27
PSYCHOLÓGIA OSOBNOSTI Literatúra: Čech, J. a kol.: Policajná psychológia I. Úvod, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, 2012, Učebná pomôcka z predmetu EPP, Bratislava, SOŠ PZ Bratislava, 2010., Vlková, V.: Psychologické predpoklady úspešného rokovania policajta so stránkami (na pomoc policajnej praxi). In. Zborník psychologických a sociologických prác č. 6, Bratislava 1998, Vlková, V.: Sociálna komunikácia policajta (na pomoc policajnej praxi), In. Zborník psychologických a sociologických prác č. 5, Bratislava 1998.

description

ZPV_PSYCHOLÓGIA OSOBNOSTI

Transcript of ZPV_PSYCHOLÓGIA OSOBNOSTI

Page 1: ZPV_PSYCHOLÓGIA OSOBNOSTI

PSYCHOLÓGIA OSOBNOSTI

Literatúra:

Čech, J. a kol.: Policajná psychológia I. Úvod, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, 2012, Učebná pomôcka z predmetu EPP, Bratislava, SOŠ PZ Bratislava, 2010.,Vlková, V.: Psychologické predpoklady úspešného rokovania policajta so stránkami (na pomoc policajnej praxi). In. Zborník psychologických a sociologických prác č. 6, Bratislava 1998,Vlková, V.: Sociálna komunikácia policajta (na pomoc policajnej praxi), In. Zborník psychologických a sociologických prác č. 5, Bratislava 1998.

Spracoval: npor. Mgr. Martin Gužala

Page 2: ZPV_PSYCHOLÓGIA OSOBNOSTI

Ciele hodiny

• Prehĺbiť poznávanie svojej osobnosti v sociálnom kontexte.

• Využívať svoje silné povahové črty v sociálnych interakciách.

• Popísať správanie základných typov osobnosti.

Page 3: ZPV_PSYCHOLÓGIA OSOBNOSTI

OSOBNOSŤ – z lat. „persona“ (maska v starom Grécku) je súhrn biologických, psychologických a sociálnych vlastností osobnosti, tvoriacich celok a prejavujúcich sa v jej prežívaní a správaní.

Osobnosť formujú:

1.vnútorné faktory – gény (vzhľad, temperament), pudy (rozmnožovací, sebazáchovný, vyživovací), potreby, vlohy,

2.vonkajšie faktory – primárna socializácia (rodina) a sekundárna socializácia (iné vplyvy prostredia, inštitúcií, napr. škola, širšia rodina, priatelia, kultúra, spoločnosť)

Page 4: ZPV_PSYCHOLÓGIA OSOBNOSTI

ŠTRUKTÚRA OSOBNOSTI(vlastnosti osobnosti)

- je relatívne stále usporiadanie vlastností osobnosti, ktoré je zodpovedné za to, že človek sa správa, prejavuje rovnakým, alebo približne rovnakým spôsobom aj napriek meniacim sa

podmienkam.

temperament (aký človek je, cez prežívanie a správanie)charakter (aký človek je cez vzťahy)schopnosti (čo človek vie)motivácia (čo človek chce)

Page 5: ZPV_PSYCHOLÓGIA OSOBNOSTI

TEMPERAMENT

- znamená zmiešať v určitom pomere, - ide o vrodenú a zdedenú vlastnosť (gény) - prejavuje sa v dynamike prežívania a správania

Page 6: ZPV_PSYCHOLÓGIA OSOBNOSTI

Základné typy temperamentu osobnosti

Extrovert – zameraný na vonkajší svet a objekty, dobre sa prispôsobuje, je spoločenský, zábavný, nápadný, otvorený, bezprostredný, ľahko nadväzuje kontakt.

Introvert – zameriava sa na seba, a svoj vnútorný svet. je uzavretý, opatrný, nepraktický, neistý, zdržanlivý, žije v spomienkach z minulosti.

Page 7: ZPV_PSYCHOLÓGIA OSOBNOSTI

Základné typy temperamentu osobnosti

Psychicky stabilný (emočne vyrovnaný) – má stále vlastnosti charakteru, minimálne emocionálne zmeny, schopnosť udržať osobnosť bez výkyvu pri záťaži; ľahko sa prispôsobuje zmenám, je dostatočné sebavedomý.

Psychicky labilný (emočne nevyrovnaný) – prejavuje sa náhlymi nepredvídateľnými a častými zmenami náladami. Ľahko sa unaví, je nezdržanlivý. Podnety v ňom vyvolávajú nadmerné emočné reakcie.

Page 8: ZPV_PSYCHOLÓGIA OSOBNOSTI
Page 9: ZPV_PSYCHOLÓGIA OSOBNOSTI
Page 10: ZPV_PSYCHOLÓGIA OSOBNOSTI

SANGVINIKSANGVINIK• je všestranný, prudký, má veľa záľub a pružne myslí,

• dobre sa prispôsobuje novým situáciám, rýchlo nadväzuje kontakt je družný,

• ľahko sa citovo vzruší ale aj ochabne,

• je optimistický, veselý, znášanlivý, nemá rád jednotvárnosť,

• dobre znáša veľkú psychickú záťaž, dokáže sa rýchlo zregenerovať.

Page 11: ZPV_PSYCHOLÓGIA OSOBNOSTI

FLEGMATIKFLEGMATIK• je pokojný, vyrovnaný, produktívny, disciplinovaný, v psychickej

záťaži potrebuje veľké zaťaženie ale aj dlhú regeneráciu,

• dobre sa ovláda, dobre zvláda známe situácie, nové mu prinášajú

ťažkosti (pomalší, rozpačitý, nerozhodný, ťažšie prispôsobivý),

• je trpezlivý, dôsledný, vie si rozvrhnúť sily,

• býva skôr vážnejší ako veselý, čiastočne uzatvorený, málo

výbojný a má rád odstup,

• je sebakritický a znášanlivý,

• má ťažkosti s menením a vytváraní nových návykov

Page 12: ZPV_PSYCHOLÓGIA OSOBNOSTI

CHOLERIKCHOLERIK• je výbušný, rýchle a silne vzrušivý typ,

• prejavuje sa neskrotnosťou, dokáže byť veselý a zábavný,

• striedajú sa obdobia horlivosti a úsilia s obdobím ochabnutosti,

• máva extrémne citové prejavy, býva impulzívny, málo disciplinovaný ťažko sa prispôsobuje platným spoločenským normám,

• je tvrdohlavý, máva konflikty so spolupracovníkmi, s vedúcimi aj rodinou,

• býva zhovorčivý, charakteristické sú pre neho: rýchle tempo reči a prudké pohyby,

• v psychickej záťaži mu stačí malá zaťaženosť, napätie rýchlo narastie ale sa aj rýchlo vráti do normálnu stačí mu malá regenerácia síl.

Page 13: ZPV_PSYCHOLÓGIA OSOBNOSTI

MELANCHOLIKMELANCHOLIK• Má úzke záujmy, býva pasívny, málo prispôsobivý.

• Často vidí nebezpečenstvo, javí sa ako nekoncentrovaný.

• Silne prežíva svoje dojmy, býva ustrašený, v konfliktných situáciách pasívny.

• Ľahko sa dá ovplyvniť citovými vzťahmi a stavmi.

• Obáva sa nových situácií, nových ľudí, vyhľadáva samotu kde sa uzavrie do seba.

• Býva nerozhodný, nesmelý a zdržanlivý.

• K známym ľuďom a v známom prostredí je dobrý pracovník, s veľmi starostlivým, pozorným a taktným správaním.

• V psychickej záťaži znesie malé zaťaženie po čom nasleduje dlhá regenerácia.

Page 14: ZPV_PSYCHOLÓGIA OSOBNOSTI

Ako má policajt komunikovať s jednotlivým typom temperamentu?

•so SANGVINIKOM ak je to možné si pripraviť najpodstatnejšie dôkazy a argumenty,•s FLEGMATIKOM využívať a zúročiť svoje vlastné vrodené a nadobudnuté komunikačné schopnosti,•s CHOLERIKOM efektívne uplatniť upokojujúci a zároveň dôrazný tón komunikácie,•S MELANCHOLIKOM by mal jednať s potrebnou dávkou citlivosti empatie.

Page 15: ZPV_PSYCHOLÓGIA OSOBNOSTI

CHARAKTER

- z gréc. črta, tzn. chrbtica (jadro) osobnosti človeka, - vlastnosť získaná počas života, nerodíme sa s ňou,- rozhoduje o medziľudských vzťahoch a stykoch,- má súvis s etikou a morálkou (svedomie). - je najdôležitejšou stránkou osobnosti.

Page 16: ZPV_PSYCHOLÓGIA OSOBNOSTI

Charakter sa odráža vo vzťahoch k:

• sebe samému (sebavedomie, sebadôvera, sebakontrola, resp. chválenkárstvo, povýšenectvo),

• iným ľuďom, ku spoločnosti (úctivosť, dôverčivosť, družnosť, resp. panovačnosť),

• práci (zodpovednosť, usilovnosť, pracovitosť, lenivosť, vyhýbanie sa, povrchnosť),

• svetu a k prírode (optimizmus, chápanie zmyslu života, svetonázor, postoje),

• morálke (mravnosť, čestnosť, úprimnosť, ale aj klamstvo, zákernosť, podvádzanie).

Page 17: ZPV_PSYCHOLÓGIA OSOBNOSTI

MOTIVÁCIA

• vnútorný zdroj (pohnútka), dôvod správania človeka,• tvoria ju: potreby, záujmy, ciele, ideály, hodnoty,

zvyky, postoje, ašpirácie, emócie, sklony,

Každé správanie človeka je motivované, aj keď si človek nie vždy musí svoj motív uvedomovať.

Page 18: ZPV_PSYCHOLÓGIA OSOBNOSTI

MOTIVÁCIA V POLICAJNEJ PRÁCI• Poznanie motívu páchateľa priestupku či trestného

činu, umožní policajtovi vytvoriť si podrobnejší a detailnejší obraz o skutočnosti, pretože každé správanie má svoje predchádzajúce prejavy, príčiny, a má svoj cieľ.

• Poznanie motivácie sa opakovane odráža v kladení kriminalistickej otázky:

PREČO tak konal, úmysel, nedbanlivosť

Page 19: ZPV_PSYCHOLÓGIA OSOBNOSTI

Základné delenie motivácie

• Vedomá – chceme ju dosiahnuť vôľou, smerujúca k naplneniu cieľu (zákonná, protizákonná).

• Nevedomá – mimovoľne uskutočnená (zákonná, protizákonná).

• Pozitívna – podnecuje k činnosti (vhodné prostredie, kreatívny kolektív, dobré vzťahy, MTZ).

• Negatívna – odpudzuje, odrádza od činnosti (opakujúce sa problémy, podmienky v PZ).

Page 20: ZPV_PSYCHOLÓGIA OSOBNOSTI
Page 21: ZPV_PSYCHOLÓGIA OSOBNOSTI

SCHOPNOSTI

• sú vlastnosti osobnosti, ktoré sú predpokladom pre úspešné vykonávanie nejakej činnosti,

• nie sú vrodené, vznikajú a rozvíjajú sa v činnosti na základe vrodených dispozícii,

VLOHY rozvíjajú sa učením napr. sebavzdelávaním, školením, kurzami, opakovaním činností.

Page 22: ZPV_PSYCHOLÓGIA OSOBNOSTI

Stupne rozvoja schopností:

• VLOHY - anatomicko-fyziologické zvláštnosti CNS, zmyslov a pohybového aparátu,

• NADANIE – sú to mimoriadne priaznivé vlohy, ktoré sa za vhodných podmienok prejavia vo vysokých výkonoch (rečnícke, pamäťové, matematické, hlasové, mimické, či pohybové),

• TALENT - je to rozvinuté nadanie, prejavené v konkrétnej oblasti,

• GENIALITA – mimoriadne rozvinutý talent, predpoklad pre tvorbu jedinečných diel, vedeckých, umeleckých, technických obohatení spoločnosti.

Page 23: ZPV_PSYCHOLÓGIA OSOBNOSTI

Schopnosti rozlišujeme:

Všeobecné schopnosti – ovplyvňujú výkonnosť činností. napr.: schopnosť učiť sa, inteligencia, schopnosť pracovať, organizovať činnosť a pod.

IQ – inteligenčný kvocient, schopnosť učiť sa nové EQ – schopnosť porozumieť sebe a druhým,SQ – schopnosť vychádzať s druhými,

Múdrosť – schopnosť pochopiť zmysel života.

Page 24: ZPV_PSYCHOLÓGIA OSOBNOSTI

Význam sebapoznávania

• Správne sebapoznanie zvýši schopnosť policajta lepšie sa prispôsobiť individuálnym požiadavkám aktuálnej situácie, zákroku či služobného výkonu.

Page 25: ZPV_PSYCHOLÓGIA OSOBNOSTI

METÓDY SEBAPOZNÁVANIA

• porovnávanie svojho doterajšieho správania a myslenie zo správaním a myslením spred niekoľkých rokov,

• naučiť sa vypočuť si pozorne názory druhých ľudí, napr. príbuzných a známych teda ľudí, ktorí nás dobre poznajú,

• byť pozorný poslucháč môže byť inšpirujúce a prínosné pre život,

• pomáha tiež konštruktívna kritika.

Page 26: ZPV_PSYCHOLÓGIA OSOBNOSTI

Základné metódy sebapoznávania

• pravidelná analýza svojho správania,

• porovnávanie s druhými,

• informácia od človeka, ktorý ma dobre pozná,

• výpovede druhých ľudí o mne.

Page 27: ZPV_PSYCHOLÓGIA OSOBNOSTI

Čo môžeme policajt získať sebapoznaním?

• výrazne znížiť riziko manipulácie inými osobami,

• zvýšiť sebaistotu vo vystupovaní,

• skvalitniť doterajšie vzťahy,

• získať prospech pre seba ako i pre skupinu ľudí

v ktorej žije a pracuje.