ZÁKLADY EKONOMICKÉJ

TEÓRIE

DTI 2012

Ing. Darina Matisková, PhD.

VYMEDZENIE ZÁKLADNÝCH POJMOV Definovať ekonómiu je možné mnohými

spôsobmi. V každom prípade je to však spoločenská a historická veda. Základné črty ekonómie sú zahrnuté v definícii :

Ekonómia je veda o tom, ako spoločnosť využíva vzácne zdroje na výrobu užitočných tovarov a ako ich rozdeľuje medzi rozličné skupiny ľudí. V tejto definícii je spomenutý základný ekonomický zákon, zákon vzácnosti, a aj triáda základných ekonomických problémov.

HISTÓRIA EKONÓMIE MERKANTIZMUS - k jeho rozvoju prispel

najmä rozvoj obchodu založeného na peniazoch a drahých kovoch. Cieľom merkantizmu bola bohatá a hospodársky vyspelá krajina. Za hlavný zdroj bohatstva sa pokladal zahraničný obchod, ktorý zabezpečoval do krajiny prílev drahých kovov. Rozvinutý merkantizmus považoval manufaktúrnu výroby za hlavný zdroj zväčšovania bohatstva krajiny.

Predstavitelia : Thomas Mun, J.B. Collbert

Z HISTÓRIE EKONÓMIE FYZIOKRATIZMUS – za hlavný zdroj

bohatstva krajiny pokladal pôdu a poľnohospodársku výrobu.

Ekonomické určenie fyziokratizmu vyvrcholilo v diele R. Turgota, ktorý sformuloval zákon klesajúcich výnosov.

Predstavitelia : F. Quesney, A.R. Turgot.

KLASICKÁ EKONÓMIA je spojená so vznikom kapitatalistického

tovarového hospodárstva W. Petty zdroj bohatstva hľadal vo výrobe (vysvetlil

pojmy ekonomických kategórií ako je cena, mzda, renta, úrok) podporoval rozvoj výroby pre trh a chápal súvislosti peňazí a výmeny tovarov.

Adam Shmith bol nadšeným stúpencom a hlásateľom hospodárskej slobody (LIBERALIZMU). Za základ fungovania trhovej ekonomiky pokladal slobodu človeka, slobodu vlastníctva a podnikania. Významné je Schmidtovo učenie o hodnote práce: „zdrojom bohatstva krajiny je práca, bez ohľadu na to v akom odvetví bola vynaložená, Hodnotu určuje množstvo práce vynaloženej na výrobu tovaru, resp. tri základné dôchodky spoločnosti – mzda, zisk, renta.“

HISTÓRIA EKONÓMIE Marxistická ekonomická teória predstaviteľ

Karl Marx vychádzal z teórie A. Shmidta a Ricarda a ďalej rozvinul teóriu pracovnej hodnoty. Predpokladal, že abstraktnou prácou robotník vytvára hodnotu a konkrétnou prácou úžitkovú hodnotu. Pracovná sila (schopnosť človeka pracovať), dokáže vytvoriť vyššiu hodnotu, akú má sama. Z tohto prebytku vzniká nadhodnota, ktorú si privlastňuje kapitalista. V tom videl základ vykorisťovania. Podľa Marxovej teórie v kapitalistickom hospodárstve pozorujeme na jednej strane zvýšené vykorisťovanie robotníkov a na druhej strane zväčšovanie bohatstva v rukách malej časti spoločnosti.

NEOKLASICKÁ EKONÓMIA Neoklasická ekonómia orientovala sa

na analýzu dopytu a ponuky, cien a spotreby. Podľa teórie hraničnej užitočnosti hodnotu tovaru určuje majiteľov subjektívny pocit uspokojenia poslednou jednotkou danej zásoby určitého tovaru ( teda nie veľkosť výrobných nákladov ako v klasickej ekonómii).

Hlavní predstavitelia: Marshall, Clark, Walras

KAYNESOVSKÁ TEÓRIA Kaynesovská makroekonomická

teória – cieľom bolo zdôvodniť nevyhnutnosť štátnych zásahov do trhovej ekonomiky.

Podmienkou makroekonomickej rovnováhy je rovnováha úspor a investícií.

KAYNESOVSKÁ TEÓRIA Podľa jeho teórie efektívneho dopytu, úroveň

takých ekonomických veličín, ako sú celkový objem výroby, zamestnanosti a národného dôchodku, nezávisí od výrobných možností danej ekonomiky, ale od kúpyschopnosti spoločnosti, teda tzv. národného dôchodku

Ak: Y = národný dôchodok C = výdavky na spotrebu domácnosti I = výdavky podnikov na investície S = úspory   Potom Y= C + S ▬ ► S = Y - C Ak Y= C + I ▬ ► I = Y - C

KAYNESOVSKÁ TEÓRIA 1. Kaynes dospel k záveru, že

hlavnou príčinou nestability trhového hospodárstva sú investície a preto by mal štát svojimi zásahmi ovplyvňovať investičnú činnosť.

2. Celkový objem zamestnanosti závisí od celkového efektívneho dopytu čiže od výšky investícií.

EKONOMICKÉ MYSLENIE DRUHEJ POLOVICE 20. STOROČIA.

Monetarizmus – teória racionálnych očakávaní a teória ponuky, kritizoval keynesovské štátne zásahy do ekonomiky, podstatou tejto ekonomickej teórie sú peniaze a rovnováha na peňažnom trhu.

Rast množstva peňazí vyvolá rast cien, pretože to isté množstvo tovaru sa vymieňa za väčšie množstvo peňazí. Naopak pokles množstva peňazí v obehu spôsobuje zníženie cien. Tento vzťah sa dá vyjadriť rovnicou:

M . V = P . Q M – množstvo peňazí v obehu V - rýchlosť obehu peňazí P – priemerná úroveň cien Q – reálny output

MONETARIZMUS Hlavný predstaviteľ : Milton Friedman

(podľa neho systém všeobecného sociálneho zabezpečenia je podvod na ľuďoch ktorí pracujú a platia dane. Odmieta uzákonenie minimálnej mzdy aj monopol odborov na trhu práce, nepripúšťa ani progresívne zdanenie príjmov, lebo to protirečí individuálnej slobode).

ZÁKLADNÉ POJMY V definícií pojmu ekonómia sa

používa pojem:Vzácne zdroje : pôda (prírodné zdroje) práca (ľudské zdroje) kapitál

PRÍKLAD 1, 21.. Hlavným cieľom keynesovskej ekonomickej teórie bolo:a) vysvetliť mechanizmus fungovania kapitalistickej ekonomikyb) vysvetliť obsah základných makroekonomických veličínc) zdôvodniť nevyhnutnosť štátnych zásahov do trhovej

ekonomikyd) analyzovať proces tvorby rovnovážnej cenye) žiadna odpoveď nie je správna3. Podľa monetarizmu :a) štátne zásahy treba orientovať na zníženie nezamestnanosti

a inflácieb) štátne zásahy majú smerovať len do verejného sektorac) štátne zásahy do ekonomického sektora sú neopodstatnené,

dokonca sú hlavnou príčinou hospodárskych problémovd) štátne zásahy treba orientovať cieľavedome v záujme

dosiahnutia ek. cieľove) žiadna odpoveď nie je správna

ZÁKLADNÉ POJMY Pôda a prírodné zdroje predstavujú dary prírody pre

výrobné procesy  Práca - patrí k prvotným prírodným zdrojom, ide

predovšetkým o ľudskú činnosť. Kvalita a množstvo práce sú ovplyvnené fyzickými a duševnými schopnosťami človeka, počtom ľudí schopných a chcieť pracovať....

  Kapitál – kapitálové statky – je odvodeným výrobným

faktorom, tvoria ho výrobné statky, ktoré ekonomika produkuje, aby slúžili na výrobu iných statkov (stroje, zariadenia, budovy počítače, výrobné technológie....) Sú teda výsledkom jedného výrobného procesu, aby slúžili ako vstup do (zdroj, alebo faktor) do iného výrobného procesu.

 

TRI FUNKCIE EKONÓMIE V tomto smere ekonómia plní tri funkcie poznávaciu (skúma ekonomické javy

a usiluje sa ich vysvetliť) pragmatickú – čiže praktickú metodologickú – je teoretickým

základom pre ostatné ekonomické vedy

MIKRO A MAKROEKONÓMIAExistujú dve roviny skúmania ekonómie:  Mikroekonómia - (mikros – malý) skúma správanie

jednotlivých ekonomických subjektov, (domácnosti, firmy), vychádza z ich cieľa, (skúma rovnováhu, keď subjekt dosiahol svoj cieľ a nepotrebuje nič meniť vo svojom rozhodnutí) jedná sa o skúmanie ekonomiky zdola zo základov.

  Makroekonómia – ( makros – veľký) skúma fungovanie

ekonomiky ako celku, zaoberá sa tzv. agregátnymi veličinami (ako merať produkt, aká je miera nezamestnanosti, inflácia. Ide akoby o pohľad na ekonomiku zhora z vtáčej perspektívy). Makroekonomická výkonnosť ekonomiky je v značnej miere výsledkom správania jednotlivých ekonomických subjektov, na druhej strane je len súhrnom mikroekonómie.

PRÍKLAD:

Rozdiel medzi mikroekonómiou a makroekonómiou je v tom, že pri určení cien na jednotlivých trhoch je pre mikroekonóma výhodné vyjsť z predpokladu, že ceny v iných odvetviach sú dané a predpokladá sa že dôchodok spotrebiteľa je daný vopred a skúma ako ho spotrebiteľ míňa medzi jednotlivé rôzne statky.

V makroekonómií sa skúma priemerná hladina cien a zisťuje sa čo je bohatstvom spoločnosti a vymedzuje základné makroekonomické ukazovatele (HDP, HNP, ČDP, NP).

PREDMET A METODOLÓGIA

Ekonómiu ďalej delíme na pozitívnu a normatívnu

Pozitívna ekonómia - prijíma ekonomickú realitu takú aká je, túto realitu skúma a hľadá v nej zákonitosti fungovania zaoberá sa tým čo je, a nie tým čo by malo byť (aká je miera inflácie, aká je miera nezamestnanosti ....)

Normatívna ekonómia v sebe zahŕňa etické a hodnotové súdy – prichádza k záverom, čo by sa malo robiť aby sa niečo zmenilo ( zvýšiť dane, znížiť výdavky .....).

  METODOLÓGIA EKONÓMIE

Zahŕňa v sebe : Proces pozorovania - ako sa správajú domácnosti,

firmy , štát Analýzu a formovanie hypotéz - ek. analýza

vychádza z dedukcie (postup od všeobecného k jednotlivému) a indukcie ( postup od jednotlivého k všeobecnému)

Testovanie hypotéz - je ťažké prispôsobiť ekonomickú realitu laboratórnym testom – testy sa robia zvyčajne pomocou ankiet spotrebiteľa vo vzťahu k nejakému výrobku alebo službe

Syntéza ako základ ekonomickej teórie – spájanie čiastkových poznatkov a vytváranie ekonomickej teórie, ktorú predstavujú rôzne školy ek. správania

OMYLY V EKONOMICKOM UVAŽOVANÍ :

  Nedodržanie predpokladu „ceteris paribus“ –

(ostatné premenné nezmenené) jedná sa o teóriu odhadu napr. Koľko dáždnikov vyrábať – odhad či bude tento rok sucho alebo bude neustále pršať, od toho sa odvíja aj cena dáždnikov.

Post hoc klam – lat. výraz - predstavuje mylné vyvodzovanie súvislosti príčin - Ak jav A predchádza javu B neznamená to, že jav A vyvolá jav B. ( ak futbalový rozhodca na konci zápasu zapíska a začne pršať, neznamená to, že svojim zapískaním privolal dážď.

  Omyl kompozície ( vyššie ceny môžu prospieť jednej

firme, ale ak ceny zvýšia všetci výrobcovia nikto na tom nebude lepšie) - ak na futbalovom štadióne niekto vstane uvidí lepšie, ak vstanú všetci nikto na tom nie je lepšie.

ĎALŠIE OMYLY Subjektívnosť s ktorou pozorujeme život okolo

a naberáme skúsenosti, učíme sa a potom vedieme diskusie o tom ktorom probléme.

  Neistota v ekonomickom myslení – ekonomické

zákony pôsobia ako zákony veľkých čísel, platia pre veľké množstvo javov ( vyššia cena benzínu môže viesť k zníženiu jeho spotreby a prípadne k zníženiu množstva nakupovaných aut – to neplatí pre každého jednotlivca

  Ignorovanie sekundárnych účinkov – vyššia

minimálna mzda je zaujímavá pre zamestnancov, ale nie pre zamestnávateľov, ktorí môžu v dôsledku toho znížiť zamestnanosť.

 

  TRIÁDA EKONOMICKÝCH PROBLÉMOV

 

Základné problémy organizácie ekonomiky sú formulované v takzvanej

triáde základných otázok: Čo vyrábať? – Aké outputy, v akom

množstve, v akom období? Ako vyrábať? – S akými zdrojmi, pomocou

akej techniky a ako kombinovať výrobné faktory, aby sme čo

najefektívnejšie dosiahli outputy. Pre koho vyrábať? – A akým spôsobom

statky rozdeľovať? 

USPOKOJOVANIE EKONOMICKÝCH POTRIEB

a – statkamib - službami Statky – majú hmotnú podobu : – voľných statkov ( voda, vzduch) - ekonomických statkov ( vzácne statky, výrobky)Ekonomická vzácnosť obsahuje v sebe : Obmedzenosť zdrojov - ten kto má pod oknom

prameň čistej vody nebude kupovať pitnú vodu. Užitočnosť – v Antarktíde nebudú vyrábať chladničky. Výrobky sú užším pojmom ako statok, ešte užší pojem

je tovar (dostáva sa k spotrebiteľovi prostredníctvom trhu a je určený na výmenu alebo predaj.

Služby – výrobné, nevýrobné, trhové, netrhové

O T Á Z K Y NA DISKUSIU

1. Ekonómia vychádza z existencie troch subjektov: a) odbory firmy, vláda b) štát, vláda, firmy c) firmy a podnikatelia d) spotrebitelia, domácnosti, podniky e) žiadna z odpovedí nie je správna  2. Uveďte, ktoré z nasledujúcich tvrdení je pozitívne

a ktoré negatívne:  nižšie ceny benzínu vedú k vyššej spotrebe benzínu ceny chleba by mali byť nižšie chudobnejší by nemali platiť dane obmedzenie dovozu aut zvýši zisky domácich automobiliek,

preto je žiadúce.

SEMESTRÁLNY PROJEKTVyriešte triádu základných

ekonomických problémov pred založením fiktívnej firmy.

(čo, ako, pre koho a za akú cenu) Môže to byť fyzická osoba, resp.

právnická osoba, výrobný podnik, obchod alebo služba.

Hodnotenie maximálne 30 bodov.

TRIÁDA ZÁKADNÝCH EK. PROBLÉMOV Skúmaním mechanizmov, ktoré môže

spoločnosť používať na alokáciu svojich obmedzených zdrojov sa zaoberá výskum alternatívnych ekonomických systémov.

Input – predstavuje vstup do výroby sú to výrobné zdroje, výrobné činitele, výrobné faktory ( výrobné zdroje –pôda, práca, kapitál).

Output – predstavuje výsledok – výstup ekonomickej činnosti

TRHOVÁ EKONOMIKAOpiera sa o princíp voľného podnikania a voľnej

voľby, čím sa prikláňa ku klasickému prúdu . Jadro tohto systému tvorí trh, fungujúci na spolupôsobení ponuky a dopytu; a systémov ziskov, strát, stimulácie a cien, ktoré ovplyvňujú ponuku a dopyt. Výroba sa orientuje na minimalizáciu nákladov a maximalizáciu zisku. Hlavným princípom je konkurencia, voľná súťaživosť medzi ponukou. „Firmy teda produkujú tie tovary, ktoré prinášajú najväčší zisk (čo), výrobnými technológiami, ktoré sú najmenej nákladné (ako) a spotreba ľudí sa riadi ich rozhodovaním o tom, ako minú svoje mzdy, ktoré dostávajú za svoju prácu a dôchodky, ktoré im plynú z vlastníctva majetku (pre koho). Najvážnejšie problémy tohto typu sú nezamestnanosť, inflácia a ekonomická nespravodlivosť.

2. PRÍKAZOVÁ EKONOMIKAJe založená na direktívnom usmerňovaní centrom,

zväčša štátom. Vláda plánuje a robí všetky rozhodnutia čo a pre koho sa bude vyrábať, teda o výrobe a rozdeľovaní statkov. Príkladom tohto hospodárstva je dnešná Čína. Takáto vláda však podľa Samuelsona vonkoncom nemusí byť diktátorská, k plánovému hospodárstvu môže spoločnosť dospieť aj demokratickou cestou.

Najhlavnejšie problémy v centrálne plánovanej ekonomike sú neproduktivita práce, byrokracia a vzácnosť mnohých spotrebiteľských statkov. V extrémnych prípadoch môže dochádzať k tomu, že plnenie plánu sa stane prvoradé aj pred uspokojovaním potrieb spotrebiteľov.

3. ZMIEŠANÁ EKONOMIKAZmiešaná ekonomika dnes vystupuje v podobe

sociálneho trhového hospodárstva, ktoré sa niekoľko desaťročí úspešne uplatňuje vo vyspelých hlavne západoeurópskych krajinách. Jeho najdôležitejšie znaky sú sloboda a nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva, voľná konkurencia a odmietanie monopolov, ktoré ju narúšajú a voľná tvorba cien pričom štát si ponecháva niektoré funkcie a spolupodieľa sa napríklad na tvorbe cien, veľkosti a štruktúry trhu pomocou daní, prípadne pomocou subvencií alebo dotácií určitých subjektov trhu.

PRÍKLADY Príklad 1Dnešné trendové ekonomiky majú charakter:a) ekonomík fungujúcich na princípoch zvyku, inštinktu

a tradíciíb) trhových ekonomíkc) direktívnej ekonomikyd) zmiešaných ekonomíke) žiadna z odpovedí nie je správnaPríklad 2V začiatkoch existencie ľudskej spoločnosti zohrávali pri

riešení triády ekonomických problémov primárnu úlohu:a) zvyky, tradície a inštinktyb) len zvyklosti, ktoré sa dedili z pokolenia na pokoleniec) tradície a prírodné podmienkyd) množstvo výrobných faktorov a klimatické podmienky

EKONOMICKÉ ZÁKONYEkonómia rozlišuje tri typy

ekonomických zákonov, ktoré takmer vždy pôsobia súbežne a to:

všeobecné ekonomické zákony špecifické ekonomické zákony zvláštne ekonomické zákonyVšeobecné ekonomické zákony platia pre každý

ekonomický systém, zatiaľ čo špecifické vysvetľujú len daný ekonomický systém. Zvláštne ekonomické zákony môžu platiť aj vo viacerých rôznych systémoch.

1. ZÁKON VZÁCNOSTIZákon vzácnosti a hranice výrobných

možností spoločnosti Ekonomické statky neexistujú v

neobmedzenom množstve a nie sú rovnako užitočné, z čoho vyplýva ich ekonomická vzácnosť. To spôsobuje, že spoločnosť musí rozhodovať, ako výrobné faktory rozdelí a aké statky bude vyrábať v akom množstve.

V podmienkach obmedzenosti výrobných zdrojov totiž platí, že každé rozhodnutie mať niečoho viac, je zároveň rozhodnutie mať niečoho menej.

HRANICE VÝROBNÝCH MOŽNOSTÍ (PRODUCTION POSSIBILITIES FRONTIER)

10 20 30 40 50 Statok A

150 120 90 60 30 0

N nedosiahnuteľná Ak na to nemá podnik zdroje

Statok B PPF

U neboli plne využité výrobneé zdroje

D

C

HRANICE PRODUKČNÝCH MOŽNOSTÍ PPF(Production Possibilty Frontier) krivka hraníc

produkčných možností (transformačná krivka), U dosiahnuteľná oblasť, N je nedosiahnuteľná oblasť produkcie.

Znamená to, že všetky možné kombinácie, ktoré by sa premietli do dosiahnuteľnej oblasti sú reálne (uskutočniteľné), tie ktoré by sa premietli do nedosiahnuteľnej, z dôvodu obmedzenosti zdrojov uskutočniteľné nie sú. Hranica produkčných možností vzniká v dôsledku obmedzenosti celkových zdrojov.

Zákon vzácnosti teda hovorí, že pri plnom využívaní výrobných zdrojov a pri zvyšovaní produkcie jedného produktu musí dochádzať k znižovaniu výroby druhého produktu.

2. ZÁKON SUBSTITÚCIE Substitúcia sa prejaví ako zákonitý dôsledok fungovania

plne využitej ekonomiky (zákon substitúcie). Stojí tu teda proti sebe na jednej strane obmedzené množstvo statkov, a na strane druhej neobmedzené želania spotrebiteľov.

Zákon vzácnosti hovorí, že statky sú vzácne preto, lebo nedostatok zdrojov neumožňuje vyrábať všetky tovary, ktoré by ľudia chceli spotrebúvať. S hranicou výrobných možností súvisí aj pojem efektivity produkcie.

Efektivita znamená, že nedochádza k plytvaniu, prípadne, že zdroje ekonomiky sa využívajú čo najefektívnejšie na uspokojovanie potrieb spotrebiteľov.

Produkcia je teda efektívna vtedy, keď spoločnosť nemôže zvýšiť output jedného statku bez toho, aby sa znížil output iného statku.

Efektívna ekonomika sa nachádza na svojej hranici výrobných možností.

3. ZÁKON RASTÚCICH RELATÍVNYCH NÁKLADOV

Zákon rastúcich relatívnych nákladov vysvetľuje vykláňanie krivky grafu hranice výrobných možností smerom navonok (posun krivky PPF smerom doprava).

Podstatou zákona rastúcich nákladov teda je, že zvyšovaním produkcie jedného výrobku cena alternatívnych výstupov každej ďalšej dodatočnej jednotky tohto výrobku vo všeobecnosti rastie.

4. ZÁKON KLESAJÚCICH VÝNOSOV

Týka sa vzťahu medzi inputmi a outputmi. S rastúcim množstvom jedného outputu (napr. práca), ktorý pridávame k fixnému množstvu druhého inputu (napr. pôda), rastie outpup stále pomalšie a dodatočný output klesá.

Zákon klesajúcich výnosov vyjadruje, že množstvo dodatočného outputu klesá, ak postupne pridávame jednotky nejakých inputov, pričom ostatné inputy zachovávame fixné.

ÚLOHA TRHOVÉHO MECHANIZMU Trh a trhový mechanizmus je priestor, v ktorom si jednotlivé

ekonomické subjekty vymieňajú výsledky svojej činnosti (tovarov a služieb).

Formy výmeny – ekonomická teória rozlišuje naturálnu výmenu (barter), kde sa priamo vymieňa vec za vec, a peňažnú výmenu, kde sa statky nevymieňajú priamo, ale prostredníctvom peňazí. Nakoľko rastie sortiment tovarov a ich kvalita je rôzna, vznikla problematická nezhoda medzi jednotlivými výrobcami, ktorí si vzájomne vymieňali tovary.

Peniaze ako všeobecný výmenný prostriedok ľudia vynašli na uľahčenie hospodárskeho styku. Peniaze spružnili, zjednodušili a rozvinuli ekonomický život.

Peňažné hospodárstvo je výkonnejšie ako hospodárstvo s naturálnou výmenou.

Základné úlohy trhu : poskytuje informácie (o cene tovaru) poskytuje podnety pre správanie výrobcov a spotrebiteľov (cena

dáva podnet na zníženie resp. zvýšenie výroby produktov) rozdeľuje dôchodky (cena pôsobí ako nástroj pre rovnováhu na

trhu)

FORMY A TYPY TRHOV

Z územného hľadiska: - miestny, regionálny, národný, medzinárodný, trh integračných zoskupení, svetový

Z hľadiska predmetu kúpy a predaja : trh výrobkov a služieb, trh práce, finančný trh, trh kapitálu....

Podľa počtu sledovaných tovarovPodľa stupňa organizovanostiZ hľadiska podmienok pre fungovanie

komponentov na trhu:voľný, regulovaný, legálny, nelegálny (čierny trh). 

HLAVNÉ PRVKY TRHOVÉHO MECHANIZMU Trhový mechanizmus zahŕňa

vzájomné vzťahy medzi výrobcami a spotrebiteľmi.

K hlavným prvkom trhového mechanizmu patria : trhové subjekty, trhová konkurencia, dopyt, ponuka a trhová cena.

SCHÉMA SPOJENIA TRHOV

Trh výrobkov a služieb

Domácnosti Firmy

Dopyt Ponuka

Ponuka Dopyt

FUNGOVANIE TRHU Funguje samočinne za pomoci dopytu,

ponuky a pôsobenia cien. Prostredníctvom neho kupujúci a predávajúci navzájom ovplyvňujú množstvá a ceny realizovaných tovarov. Trhový mechanizmus má tendenciu ustavične obnovovať ekonomickú rovnováhu.

Trhové subjekty tvoria: Domácnosti Firmy Štát Trhová konkurencia

FUNGOVANIE TRHU Konkurencia medzi ponukou a dopytom - záujmy výrobcov a

spotrebiteľov sú protichodné - výrobca chce draho predať, spotrebiteľ lacno kúpiť. Trhový mechanizmus zabezpečuje kompromis.

Konkurencia medzi spotrebiteľmi je motivovaná záujmom nakúpiť čo najviac a čo najlacnejšie a to hoci aj na úkor ostatných spotrebiteľov. Najviac sa prejavuje, ak je nedostatok nejakého tovaru na trhu.

Konkurencia medzi výrobcami je motivovaná záujmom predať čo najviac a čo najvýhodnejšie. Základným cieľom je maximalizácia zisku a posilnenie pozície na trhu. Najviac sa prejavuje ak ponuka prevyšuje dopyt. Uskutočňuje sa v dvoch základných formách:

Cenová konkurencia využíva ako nástroj boja cenu. Výrobcovia znižujú ceny tovarov v snahe prilákať spotrebiteľov od svojich konkurentov.

Necenová konkurencia je založená na snahe získať zákazníka inými metódami, napr. reklama, vyššia kvalita, príťažlivý dizajn, predaj na úver, lízing, dokonalý servis...

KONKURENCIADokonalú konkurenciu: predstavuje teoretickú abstrakciu -

ideálny stav, ktorý reálne neexistuje. Jej základom sú rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov trhu ( tzv. úplné súťaživé podmienky)

Jedinou cestou pri dokonalej konkurencii na dosiahnutie zisku je zníženie nákladov. Skutočné trhy sú však dokonalej konkurencií veľmi vzdialené.

Firma v podmienkach nedokonalej konkurencie môže do určitej miery ovplyvňovať cenu, pretože:

- vyrába výrobok, ktorý sa odlišuje od výrobkov iných firiem,- jej výrobok predstavuje významnú časť ponuky na trhu.

Ekonomická teória rozlišuje tri základné formy nedokonalej konkurencie: úplný monopol, oligopol a monopolistickú konkurenciu.

PRÍKLADY1. Cieľom štátnych zásahov do ekonomiky: a) zabezpečiť príjmy pre štátny rozpočet b) obmedzovať slobodu jednotlivca c) obmedzovať nedokonalosti trhového mechanizmu d) zabezpečiť rovnomerné rozdeľovanie dôchodkov2. Z hľadiska predmetu kúpy a predaja rozlišujeme : a) trh peňazí a trh tovarov b) trh práce, pôdy a kapitálu c) trh výrobných faktorov, trh výrobkov a služieb, finančný trh d) trh národný a trh medzinárodný e) žiadna odpoveď nie je správna3. Trh plní tieto hlavné úlohy: a) rovnomerné rozdeľovanie dôchodkov, zabezpečovanie všeobecnej

a čiastkovej ekonomickej rovnováhy. b) prenos informácií, poskytovanie podnetov pre správanie ekonomických

subjektov, rovnomerné rozdeľovanie dôchodkov c) poskytovanie podnetov pre správanie ekonomických subjektov,

rozdeľovanie dôchodkov, externality d) prenos informácií, kombinácia zdrojov, regulácia cien, dôchodková

diferenciácia.

ŠTÁT A TRHOVÁ EKONOMIKAÚlohu štátu v trhovej ekonomike rozdeľujeme

na : zákonodárnu (normatívnu) ekonomickú – ktorá znamená zasahovanie štátu

do ekonomiky (ekonomickú úlohu plní najmä vláda a centrálna banka)

Tri funkcie ekonomickej úlohy štátu - Alokačná funkcia - je zameraná na odstránenie

neefektívnosti trhu spôsobenej nedokonalou konkurenciou, externalitami a verejnými statkami

- Distribučná funkcia – ovplyvňuje znovurozdelenie dôchodkov

- Stabilizačná funkcia – je zameraná na ovplyvnenie cyklických výkyvov ekonomiky

STABILZAČNÁ FUNKCIACieľom stabilizačnej funkcie

ekonomiky štátu sa postupne stali:- Ekonomický rast meraný priemerným

ročným tempom rastu HDP -G- Plná zamestnanosť meraná

ukazovateľom priemernej ročnej miery nezamestnanosti -U

- Cenová stabilita meraná ukazovateľom priemernej ročnej miery inflácie - P

- Vonkajšia rovnováha meraná ako rovnováha platobnej bilancie za dlhšie obdobie – B (obr. 1 Magický štvoruholník)

MAGICKÝ ŠTVORUHOLNÍK

U

B

P

G

MAGICKÝ ŠTVORUHOLNÍK Vzťah medzi týmito cieľmi je taký, že

v realite nemožno dosiahnuť súčasné splnenie všetkých cieľov. Možno iba voliť medzi väčším naplnením jedného cieľa a menším naplnením iného cieľa. Preto sa tejto kombinácií cieľov hovorí aj magický štvoruholník.

Úspešnosť hospodárskej politiky sa meria plochou štvoruholníka – čím je väčšia, tým je stabilizačná politika úspešnejšia. Zároveň tvar štvoruholníka ukazuje, v ktorom cieli je politika úspešnejšia (dlhšie hroty) a kde je menej úspešná (kratšie hroty).

STABILIZAČNÁ POLITIKA ŠTÁTUFormy stabilizačnej politiky štátu : 1. Fiškálna (Keyness, uskutočňuje sa

zabudovanými stabilizátormi a zámernou rozpočtovou politikou )

2. Monetárna (ako doplnok fiškálnej politiky, rozhodujúcu úlohu má centrálna banka)

3. Dôchodková (rozdeľovanie dôchodkov) 4. Zahraničná obchodná a menová politika

(štát reguluje toky tovarov a služieb plynúcich zo zahraničia, hlavným nástrojom sú clá, kvóty, dovozné prirážky, certifikáty..) zahraničnou menovou politikou sa regulujú menové kurzy a tak štát pôsobí nielen na prílev a odlev tovaru a služieb, ale aj na prílev a odlev kapitálu.

VEREJNÁ VOĽBA Teória verejnej voľby vysvetľuje prečo

môže aj viditeľná ruka štátu zlyhať. Verejná voľba je proces, v ktorom sa

individuálne preferencie spájajú do kolektívneho rozhodovania a vysvetľuje ako tento proces môže viesť k zlyhaniu štátu.

Štát zlyháva vtedy, ak nedokáže zlepšiť ekonomickú efektívnosť štátu, rozdeľuje dôchodky nesprávnym ľuďom, alebo svojim konaním neprispieva k stabilizácii ekonomiky.

DOPYT A PONUKA NA TRHU PRUŽNOSŤ DOPYTU A PONUKY NA

TRHU VÝROBKOV A SLUŽIEB

Dopyt – predstavuje množstvo tovaru, ktoré sú ochotní kupujúci kúpiť v závislosti od ceny

Ponuka vyjadruje množstvo tovarov, ktoré sú predávajúci ochotní predať v závislosti od ceny.

DOPYT A KRIVKA DOPYTU Krivka dopytu (D) vyjadruje vzťah

medzi trhovou cenou tovaru a požadovaným množstvom tohto tovaru.

Platí tu zákon klesajúceho dopytu, ak cena tovaru rastie, dopyt po tovare klesá.

Ak sa cena tovaru zníži, požadované množstvo tovaru x sa zvýši, pretože spotrebitelia majú tendencie týmito teraz lacnejšími tovarmi nahrádzať iné tovary.

PONUKA A KRIVKA PONUKY Krivka ponuky vyjadruje vzťah medzi

cenou a ponúkaným množstvom, ktoré sú výrobcovia daného tovaru ochotní vyrobiť a predať. Platí zákon rastúcej ponuky, podľa ktorého s rastom ceny výroba tovaru stúpa a naopak (pokles ceny vyvolá pokles výroby).

ROVNOVÁHA NA TRHU  Trhová cena - cena, ktorá vzniká na trhu pôsobením ponuky

a dopytu. Rovnovážnu cenu možno teda charakterizovať ako cenu, pri

ktorej sa ponúkané množstvo tovaru rovná požadovanému množstvu tovaru.

Nadmerný dopyt – pri nižšej cene, ako je rovnovážna cena, požadované množstvo tovaru X prevyšuje ponúkané množstvo, z čoho vyplýva, že všetci kupujúci nebudú uspokojení a vzniká nedostatok tovaru, požadované množstvo presahuje ponúkané množstvo.

Nadmerná ponuka – pri akejkoľvek cene nad rovnovážnou cenou ponúkané množstvo presahuje požadované množstvo, a teda predávajúcim a výrobcom zostane nepredaný tovar na sklade. Znamená to prebytok ponúkaného množstva pri danej cene.

ROVNOVÁHA NA TRHU V reálnej ekonomike sa rovnovážny stav

dosahuje zriedkavo a krátkodobo.  Faktory ovplyvňujúce dopyt: Cena tovaru Px

Cena substitučných tovarov Py

Dôchodok spotrebiteľa I Preferencie spotrebiteľa T Počet domácnosti t.j. rozsah trhu X Iné faktory (napr. počasie F) Funkcia dopytu po danom množstve

tovaru : Dx =f(Px, Py, I, T, X, F)

VÝVOJ PEŇAZÍ

  Definícia peňazí Za peniaze považujeme všetko, čo slúži ako

všeobecne prijímaný výmenný prostriedok alebo platidlo. V ranom období mali peniaze formu tovarov, ale časom sa vyvinuli papierové peniaze a šekové účty. Všetky tieto formy majú rovnakú podstatnú vlastnosť: prijímajú sa ako platby pri nákupe statkov a služieb.

Používanie peňazí prešlo niekoľkými historickými etapami. Postupnosť výmenného obchodu, tovaru, papierových peňazí a napokon bankových peňazí ukazuje, ako sa peniaze vyvíjali.

 

PENIAZE

drobné kovové mince papierové peniaze – bankovky, príp. štátovky.

Papierové peniaze spolu s mincami tvoria obeživo, hotové peniaze (angl. currency)

bankové (depozitné) peniaze (angl. bank money). Ide o vklady bez výpovednej lehoty (angl. demand deposits), ktoré možno kedykoľvek vybrať, a o šekové účty využiteľné na platby prostredníctvom šekov. Existujú v bezhotovostnej podobe, ale možno ich rýchlo zmeniť na hotovosť. Kvantitatívne v ponuke peňazí prevládajú.

kvázipeniaze (angl. near money). Ide o prostriedky s nižším stupňom likvidity. Zahŕňajú: - termínované vklady, t. j. vklady s určitou výpovednou lehotou, likvidné cenné papiere, predovšetkým štátne obligácie

PEŇAŽNÉ AGREGÁTYPeňažný agregát M1 zahŕňa najlikvidnejšie formy

peňazí. Zvykne sa označovať ako peniaze v užšom zmysle alebo transakčné peniaze. Ml zodpovedá definícii peňazí na základe teoretického prístupu; pokúša sa merať skutočné prostriedky výmeny. Je súhrnom obeživa a depozitných peňazí na požiadanie (voľné vklady, vklady na šekových účtoch, cestovné šeky). Tieto aktíva možno v každom okamihu bezprostredne použiť na platby.

Štruktúru agregátu M1 tvoria najmä tieto komponenty: mince a papierové peniaze (t. j. obeživo, hotové

peniaze), bankové vklady na požiadanie, vklady na šekových účtoch, cestovné šeky.

PEŇAŽNÉ AGREGÁTYPeňažný agregát M2, tzv. široko definovaná ponuka

peňazí, je pokusom o meranie zásoby vysoko likvidných aktív, ktoré má verejnosť v držbe. Modelovo je súhrnom aktív vyjadrených peňažným agregátom M1 a termínovaných vkladov a úspor v bankách, sporiteľniach a iných peňažných inštitúciách (vklady s výpovednou lehotou, a to až do určitej výšky, napr. v USA sem patria termínované vklady s nižšou hodnotou než 100 000 USD).

Štruktúru peňažného agregátu M2 možno zjednodušene zapísať takto:

M1 + termínované vklady.

PEŇAŽNÉ AGREGÁTY Peňažný agregát M3 pripočítava k M2

trochu menej likvidné aktíva, ako sú veľké termínované vklady (v USA nad 100 000 USD), dlhodobé eurodolárové vklady a ďalšie, relatívne menej významné aktíva. Patria sem v podstate všetky vklady prinášajúce úrok.

Štruktúra agregátu M3 je teda takáto: M2 +veľké termínované vklady+ďalšie

zložky s nižším stupňom likvidity.

PEŇAŽNÉ AGREGÁTY Konečná veličina likvidných aktív L pridáva k M3

niektoré druhy cen ných papierov, čo sú najmä vysoko likvidné obligácie, ako sú krátkodobé pokladničné poukážky, komerčné papiere, úsporové obligácie a bankové zmenky. Likvidnými cennými papiermi nemožno bežne platiť, ale možno ich premieňať na hotové alebo depozitné peniaze, pretože ich možno predložiť na vyplatenie alebo predať na trhu cenných papierov. Z dôvodu nižšej pohotovosti na platobné operácie sa zaraďujú ku kvázipeniazom.

Národná banka Slovenska v menovej politike sleduje a reguluje súhrnný peňažný agregát M2, ktorý predstavuje súčet dvoch základných zložiek - subagregátu M1 a subagregátu kvázipeniaze. M1 je definovaný ako obeživo a netermínované vklady, kvázipeniaze zahŕňajú termínované vklady a vklady v cudzej mene.

BANKOVÝ SYSTÉM SRBankový systém

Bankový systém tvorí spravidla centrálna banka a sieť komerčných bánk. Bankové systémy jednotlivých krajín sú rozmanité, ich formovanie je podmienené konkrétnymi historickými a ekonomickými podmienkami tej ktorej krajiny.

Na základe jednotlivých kriteriálnych hľadísk začleňujeme bankové systémy do základných typov.

Podľa existencie inštitucionálneho oddelenia centrálnej banky od komerčných bánk rozlišujeme:

a) jednostupňový bankový systém, b) dvojstupňový bankový systém.

BANKOVÝ SYSTÉM SR Pre jednostupňový bankový systém

je charakteristické, že jedna banková inštitúcia je nositeľom funkcií centrálnej banky a zároveň aj funkcií komerčných bánk. Jednostupňové bankové sústavy sa vysky tujú obvykle v iných než trhových podmienkach, a preto aj výkon funkcií centrálnej banky a komerčných bánk má formálny charakter.

BANKOVÁ SÚSTAVA V SR Banková sústava na Slovensku

Aj Slovensko má v súčasnosti dvojstupňovú bankovú sústavu.

Centrálnou bankou v SR je Národná banka Slovenska (NBS), ktorá vznikla súčasne so vznikom SR – 1. januára 1993. Je právnickou osobou so sídlom v Bratislave. Podľa pôvodného znenia zákona o NBS hlavnou úlohou NBS bolo zabezpečovanie menovej stability. Takto formulovaný cieľ obsahoval istú dichotómiu. Zahŕňal v sebe dva prvky, a to vnútroštátny a zahraničný cieľ – stabilnú cenovú hladinu a stabilný kurz voči zahraničným menám, pričom tieto dva ciele sa mohli dostať do vzájomného rozporu.

BANKOVÝ SYSTÉM SR Dvojstupňový bankový systém

predstavuje štandardnú formu usporiadania moderného bankovníctva. Je charakteristický pre väč šinu vyspelých krajín. I keď existujú mnohé odlišnosti vo formách, v akých sa jednotlivé bankové systémy vyskytujú, za hlavné považujeme oddelenie centrálnej banky od komerčných bank,vyjadrené v špecifických funkciách a cieľoch komerčných bánk oddelených od funkcií a cieľov centrálnej banky.

NBS Novela zákona o NBS z roku 2001 (zákon NR SR č.

149/2001 Z.z.) priniesla okrem iného novú formuláciu hlavného cieľa NBS, ktorým sa stalo udržiavanie cenovej stability. Novokoncipovaný hlavný cieľ NBS je jednoznačný a je súčasťou harmonizácie legislatívy SR s legislatívou EÚ.

Najvyšším riadiacim orgánom NBS je osemčlenná banková rada NBS, ktorá sa skladá z guvernéra, 2 viceguvernérov, 2 vrchných riaditeľov a 3 ďalších členov. Guvernéra a viceguvernérov menuje a odvoláva prezident republiky na návrh vlády a po schválení Národnou radou SR. Ostatných členov bankovej rady menuje a odvoláva vláda na návrh guvernéra. Guvernér, viceguvernéri a vrchní riaditelia sú menovaní na 6 rokov, ostatní členovia bankovej rady na 4 roky. Členstvo v bankovej rade môže trvať najviac dve funkčné obdobia nasledujúce po sebe.

MEDZINÁRODNÁ EKONOMICKÁ INTEGRÁCIA Ekonomická integrácia ako ekonomická

kategória vyjadruje najvyšší stupeň internacionalizácie hospodárskeho života, je prejavom medzinárodnej ekonomickej spolupráce.

Kvalitatívne sa odlišuje od jej smerov, foriem a metód, ktoré sa vytvorili v minulosti. Medzinárodnú ekonomickú integráciu charakterizujeme ako objektívny proces rozvoja hlbokých, stabilných vzájomných vzťahov a deľby práce medzi národnými ekonomikami, vytváranie medzinárodných hospodárskych komplexov v rámci skupiny štátov.

FORMY MAKROINTEGRÁCIE • pásmo voľného obchodu rušia sa clá a kvalitatívne obmedzenia v

obchode s tovarmi a službami; vo vzťahu k nečlenským krajinám si jednotlivé krajiny nechávajú vlastnú colnú tarifu  

• colná únia okrem zrušenia colných a kvantitatívnych obmedzení sa vo vzťahu k nečlenským krajinám určuje spoločná colná tarifa; členské krajiny sa spájajú do jedného obchodnopolitického územia vzhľadom na vonkajší svet  

• spoločný trh zrušenie obchodných reštrikcií, ale i rôznych obmedzení pohybu voľných výrobných faktorov; voľný pohyb kapitálu a pracovných síl  

• hospodárska únia opatrenia ako pri spoločnom trhu, navyše zjednotenie hospodárskych politík, aby bola odstránená diskriminácia vznikajúca v dôsledku rozdielnosti týchto politík v jednotlivých krajinách  

• menová únia predpokladá spoločnú menu, ktorá odráža ekonomickú aj politickú jednotu zúčastnených krajín; prijímajú sa jednotné pravidlá peňažného obehu, spoločná menová politika; národné centrálne banky sa nahradia jednou spoločnou centrálnou bankou; založí sa spoločný fond menových rezerv. Tieto zámery sa premietajú do koncepcie Európskeho menového systému.

• politická únia úplná ekonomická integrácia; najvyššia forma makrointegrácie

FORMY MIKROINTEGRÁCIE Formy mikrointegrácie predstavujú

integračné vzťahy medzi jednotlivými firmami a týkajú sa oblasti predvýrobnej, výrobnej a oblasti odbytu.

INTEGRÁCIA V ZÁPADNEJ EURÓPE

Začiatky integrácie spadajú do obdobia rokov 1945 až 1950, keď vznikli Organizácia pre európsku hospodársku spoluprácu (neskôr OECD – Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) a Európska rada. Predpokladom na vytvorenie týchto zoskupení bola mocenská hra národných záujmov.

OECD je medzinárodnou organizáciou priemyselne vyspelých krajín. Bola založená parížskou konvenciou. V súčasnosti má 30 členských štátov vrátane krajín Vyšegrádskej štvorky (Česko, Slovensko, Maďarsko, Poľsko). Z mimoeurópskych krajín do OECD patria: USA, Kanada, Japonsko, Austrália, Nový Zéland a Mexiko

EURÓPSKA ÚNIA A INTEGRAČNÉ PROCESY Západoeurópske integračné organizácie vznikali postupne v

priebehu 50. rokov 20. storočia. Európske spoločenstvá (European Communities – EC) predstavujú tri integračné zoskupenia:  

1. Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ – Montánna únia

• vzniklo v roku 1951 na základe parížske zmluvy   • zámer: vytvoriť spoločný trh pre uhlie a oceľ a montánne výrobky

  • je príkladom sektorovej integrácie   2. Európske hospodárske spoločenstvo - EHS • vzniklo v roku 1957 na základe rímskej zmluvy   • integruje všetky odvetvia jednotlivých ekonomík   3. Európske spoločenstvo pre jadrovú energiu   • vzniklo v roku 1957 na základe rímskej zmluvy   • sektorová integrácia   • cieľ: vytvoriť spoločný trh na nukleárne materiály

INŠTITÚCIE EURÓPSKEJ ÚNIE

• Európsky parlament – poradná a kontrolná právomoc

• Rada ministrov - rozhodovacia právomoc

• Európska komisia – výkonná právomoc

• Európsky súdny dvor – právna a sankčná právomoc   • Európska rada – prijíma na úrovni ministrov

zahraničných vecí, predsedu a podpredsedu Európskej komisie smernice a politické impulzy na budúci vývoj únie

KTO VLÁDNE V EÚ

ASOCIAČNÁ DOHODA MEDZI EÚ A SLOVENSKOU REPUBLIKOU

Asociačná dohoda medzi EÚ a SR sledovala ciele európskeho

integračného procesu.   Obsahuje 4 ekonomické hlavy:   1. voľný pohyb tovaru (hlava III)   2. pohyb pracovnej sily, poskytovanie služieb (hlava IV)   3. platby, kapitál, konkurencia a ďalšie ekonomické

ustanovenia, približovanie sa zákonov SR a EÚ (hlava V)   4. ekonomická spolupráca (hlava VI) Hlavným cieľom Asociačnej dohody medzi EÚ a SR bolo vytvoriť

pásmo voľného obchodu medzi partnermi v období 10 rokov.

SR A ČLENSTVO V EÚNemecko, Francúzsko, Taliansko, Belgicko, Holandsko, Luxembursko, Veľká

Británia, Dánsko, Írsko, Grécko, Španielsko, Portugalsko, Fínsko, Švédsko, Rakúsko, Česko, Estónsko, grécka časť Cypru, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko, Slovinsko.

  Slovensko na jeseň 1993 podpísalo s EÚ Asociačnú dohodu (dohodu o

pridružení). Týka sa utvorenia pásma voľného obchodu, priemyselnej, technickej a vedeckej kooperácie, finančnej pomoci a poskytuje priestor politickému dialógu.

  Krajiny uchádzajúce sa o členstvo v EÚ museli splniť 6 zásadných kritérií  Európske združenie voľného obchodu – členskými krajinami zostali Island,

Nórsko, Švajčiarsko.   Európska únia a Európske združenie voľného obchodu prejavili snahu vytvoriť

európsku ekonomickú oblasť. Týmto predstavám zodpovedá preskupovanie členskej základne medzi týmito dvoma integračnými zoskupeniami.

  Slovensko sa stalo členom Európskej únie 1. mája 2004.