1. súkromné gymnázium v Bratislave, Bajkalská 20

1. Ants

Školský rok 2018/2019

JE LIEČENIE RIEŠENIE?

Autori:

Laura Isabel Lešová

Katarína Neumannová

David Ormandy

Barbora Točková

Laura Viszt

Konzultanti:

Mgr. Daniel Pollák (Bio)

Mgr. Eva Jahelková (Ch)

Mgr. Ewa Marková (Nj)

Mgr. Lucia Hitzingerová (M)

1

Čestné prehlásenie

Čestne prehlasujem, že som pracoval samostatne v súlade s etickými normami, som

autorom tohto projektu a zdroje, z ktorých som čerpal sú uvedené v zozname použitej

literatúry.

Laura Isabel Lešová

________________

Katarína Neumannová

________________

David Ormandy

________________

Barbora Točková

________________

Laura Viszt

________________

2

Poďakovanie

Ďakujeme všetkým interným konzultantom, Danielovi Pollákovi, Eve Jahelkovej, Lucii

Hitzingerovej a Ewe Markovej za ich trpezlivosť, ochotnú spoluprácu a ústretovosť

počas práce na tomto projekte a taktiež za poskytnutie potrebnej literatúry. Taktiež

ďakujeme externým konzultantom MUDr. Michaele Černej a Mgr. Martine Kičinovej

za ich ochotu sa s nami stretnúť a pomôcť nám s vypracovaním zadanej témy.

OBSAHÚVOD 5

HOMEOPATIA 6

Alternatívna medicína 6

Die Geschichte der Homöopathie - Samuel Hahnemann 6

Typy riedení 9

Koncentrácia + príklady 12

Mijazmy 15

Forma a fungovanie homeopatík 16

Placebo efekt 18

Homeopatická medicína vs klasická 20

ANTIBIOTIKÁ 22

Objav antibiotík 23

Pôvod ochorení 24

Prírodné antibiotiká 25

Účinnosť antibiotík 28

Borelióza 29

Tuberkulóza 31

Výskyt tuberkulózy 31

Liečba tuberkulózy 32

Antituberkulotiká 32

Rezistencia pri liečbe tuberkulózy 35

Rezistencia na antibiotiká 35

Rezistencia tuberkulózy 36

Rezistencia pneumokokov 37

Rezistencia gonokokov 38

CHEMOTERAPIA 39

Pľúca 39

Príčiny vzniku rakoviny pľúc 40

3

Čo je to nádor? 40

Vznik rakoviny pľúc 41

Diagnostika rakoviny pľúc 42

Liečba 42

Chirurgické odstránenie 43

Rádioterapia 43

Chemoterapia 45

Mortalita ľudí na nádorové ochorenia 47

HORMONÁLNA LIEČBA 49

Hormóny 49

Rastový hormón 50

Poruchy rastu spôsobené rastovým hormónom 51

Liečba rastovým hormónom 52

Hormonálna liečba v onkológii 54

ZÁVER 56

RESUMÉ 56

SUMMARY 59

BIBLIOGRAFIA 61

4

ÚVOD

V rámci našej triednej témy Kritika sme sa rozhodli venovať rôznym liečebným

metódam a zodpovedať otázku, či je liečenie riešenie. Je potrebné sa samých seba opýtať,

čo je pre ľudí najdôležitejšie. Určite sa mnohí zhodnú na tom, že najdôležitejšie je zdravie.

Bez neho človek nezmôže nič. Z rozumného a opodstatneného strachu z choroby, sú ľudia

schopní a ochotní podstupovať rôzne typy liečby, o ktorých však nie sú dostatočne

informovaní. Preto sme sa rozhodli bližšie pozrieť na konkrétne liečebné metódy, ktoré sú

využívané po celom svete, ale nie každý o nich toho veľa vie. Cieľom nášho projektu je

zisťiť, či sú tieto liečby naozaj riešením alebo spôsobujú viac škody ako úžitku.

Prvá liečebná metóda na ktorú sa zameriame je homeopatia. Mnoho ľudí sa s týmto

pojmom stretlo, no len málo z nich v čom má položené základy a prečo je taká

kontroverzná. Ako homeopatia funguje, je funkčná, ako vzniká homeopatikum a čo by sa

klasická medicína mohla naučiť od homeopatickej?

Druhá liečebná metóda sú antibiotiká. Kto v svojom živote ešte neužil antibiotiká?

Určite väčšina z vás s týmto liekom už do kontaktu prišla. Predtým ako sa človek rozhodne

používať antibiotiká mimo kritických situácii, mal by najskôr vedieť čo antibiotikum

vlastne je a či je dané antibiotikum vhodné použiť aj z hľadiska vzniku nechcenej

rezistencie.

Keď sa povie slovo chemoterapia, mnoho ľudí len vie, že je to liečebná metóda

rakoviny a že má veľa vedľajších účinkov. Nie každý sa musí týmto slovom zaoberať a

rozmýšľať nad ňou ako nad jednou z možností liečby. Na čo sa konkrétne ale používa? A

ako pracuje v ľudskom tele proti nádorovým bunkám, ktoré tam vzniknú? Je až taká zlá a

škodlivá?

Nakoniec sa pozrieme na hormonálnu liečbu. Čo to vlastne je tá hormonálna

liečba? Kde všade sa dá využiť? Aké rôzne druhy ochorení sa ňou dajú liečiť? Je vôbec

liečenie hormónmi výhodné? Kedy je výhodnejšie ako už zaužívané druhy liečby?

5

HOMEOPATIA

„Najväčším ideálom liečenia je rýchlo, šetrne a natrvalo vrátiť pacientovi zdravie

čo najrýchlejším, najspoľahlivejším a najmenej škodlivým spôsobom podľa jasne

zrozumiteľných princípov odstrániť a zlikvidovať chorobu v celej jej šírke.” Toto sú slová

Samuela Hahnemanna, najznámejšieho homeopata všetkých čias.

Alternatívna medicína

Homeopatia je najkontroverznejší, ale zároveň najpopulárnejší systém alternatívnej

medicíny. Alternatívna, okrajová, pseudo alebo jednoducho pochybná medicína je

používanie, vykonávanie a propagácia praktík, ktoré nie sú nijako vedecky dokázané,

preukázané, neexistuje potvrdenie o ich funkčnosti a účinnosti a môžu byť aj veľmi

škodlivé vo vzťahu k ich účinku - v snahe

dosiahnuť liečebné účinky normálnych

klasických liekov. Je to súbor liečebných

metód, ktoré sú alternatívnou náhradou

klasických liečebných metód. Alternatívna

medicína je z rozumných dôvodov nie veľmi

uznávaná vo svete. Jeden z dôvodov je

napríklad nedostatočná informovanosť o

praktizovanej liečebnej metóde alebo uplatňovanie praktík bez potrebných znalostí.

Niektoré alternatívne liečebné praktiky a metódy sú však aj konečne prenášané do

klasickej medicíny, napriek ich diskutabilnosti. K rôznym príkladom alternatívnej

medicíny patrí aj napríklad akupunktúra, arómoterapia, urinoterapia, no určite

najznámejšia a najviac kontroverzná z nich je práve homeopatia.

Die Geschichte der Homöopathie - Samuel Hahnemann

Wie lautet der lateinische Name der Homöopathie? Die Antwort ist, dass

Homöopathie keinen lateinischer Namen hat, weil die Grundlagen der Homöopathie zu

einer Zeit gelegt wurden, als Latein schon lange eine tote Sprache war. Die Grundlagen

der Homöopathie wurden von dem deutschen Arzt Christian Friedrich Samuel Hahnemann

gelegt. Früher hieß er Samuel Hahnemann. Geboren wurde er am 10. April 1755 in der

kleinen Stadt Meißen, die etwa 25 Kilometer nordwestlich von Dresden liegt. Samuel

kommt nicht aus einer sehr wohlhabenden und begüterten Familie. Sein Vater, Christian

6

Gottfried Hahnemann widmete sich dem Malen und Gestalten von Porzellan, das die Stadt

berühmt machte. Samuel war der Drittgeborene und galt als ein sehr gutes und geschicktes

Kind. Schon in der Schule hatte er sehr gute

Ergebnisse erzielt und war ein anständiger Schüler.

Er zeichnete sich durch seine Intelligenz und

vielseitige Interessen aus, entwickelte später ein

großes Interesse an Sprachen und wurde nach und

nach polyglott. Er lernte mehrere Sprachen wie

Englisch, Französisch, Italienisch, Griechisch und

sogar Latein professionell zu beherrschen. Dank

dessen war er länger als Ûbersetzer und

Sprachlehrer tätig. Er erlangte auch Kenntnisse in

Arabisch, Hebräisch oder Syrisch. Genauso wie für

die Sprachen interessierte er sich für Medizin, die

er schon später früher lernen wollte, aber diese Ambition beeinflusste negativ den

finanziellen Status seiner Familie, der relativ niedrig war. Schließlich absolvierte

Hahnemann ein zweijähriges Studium an der Universität Leipzig. Aufgrund fehlender

klinischer Einrichtungen an der Universität Leipzig zog er nach Wien, wo er sein Studium

10 Monate fortsetzte. Hahnemann ging in das Krankenhaus der Barmherzigen Brüder, wo

ihn der Doktor Von Quarin betreute und unterrichtete. Während seines Studium hatte

Hahnemann mit finanziellen Problemen zu kämpfen. Am 10. August 1779 schloss er sein

Studium an der Universität Erlangen ab. Sein Studium wurde durch eine Abschlussarbeit

mit dem Titel „Conspectus adfectum spasmodicorum aetiologicus et therapeutics“

(Dissertation über die Ursachen und Behandlung von Krämpfen. Zwei Jahre später, im Jahr

1781, nahm er eine medizinische Position im Dorfkrankenhaus in Mansfeld, Sachsen an.

Bald heiratete er Johanna Henriette Kuchler und sie hatten zusammen 11 Kinder.

Hahnemann ist in den nächsten Jahren mehrfach wegen der Arbeit und Praxis umgezogen.

Im Jahre 1784 ließ er sich schließlich in Dresden nieder, doch für 5 Jahre zog er nach

Leipzig. Was die Medizin damals betraf, enthielt sie viele ungeklärte Heilmethoden, die

für Hahnemann selbst keinen Sinn ergaben und keine logische Erklärung wie z. B.:

übermäßigen Verzehr von Brechmitteln und Abführmitteln. Doch Hahnemann gefiel die

Methode nicht, Blut aus dem Körper zu lassen (ein Mann löst sich in die Vene auf, um das

Blut zu vertreiben, um das Virus einzudämmen, die Person müsste sich besser und

gesünder fühlen, nachdem das Blut abgelassen wurde). Und seit Samuel von der Medizin

7

fasziniert war, konnte er nicht aufhören zu denken. Er behauptete, dass die erwähnten

Heilmethoden mehr schaden als nützen. Er wollte eine nicht-invasive und natürliche Art

der Heilung initiieren. Aber keines seiner Worte fand genug Aufmerksamkeit, niemand

zeigte echtes Interesse an seinen Behauptungen, und Hahnemann gab vorübergehend seine

medizinische Praxis auf. Wieder begann er zu interpretieren, diesmal wissenschaftliche

und medizinische Lehrbücher und Bücher. Während der Reparatur von William Cullens

Buch wollte er nicht erklären, warum Cinchona (peruanische

Rinde) bei der Behandlung von Malaria nützlich ist. Dies zwang

Hahnemann, seine eigenen Experimente und Experimente mit

peruanischer Rinde zu beginnen. Viele Male peruanischen Cortex

auch konsumiert, um zu sehen, welche Auswirkungen es auf eine

gesunde Person hat. Er kam zu dem Schluss, dass peruanische

Rinde ähnliche Symptome verursacht, die die Rinde behandeln

muss - Fieber, Schüttelfrost und andere Symptome, die den

Symptomen von Malaria ähneln. Diese Ergebnisse haben ihn dazu

gebracht zu glauben, dass das beobachtete Phänomen im Lateinischen Similia Similibus

Curantur, übersetzt “Ähnliches soll mit ähnlichem geheilt werden, genannt werden kann.

Er ging daher davon aus, dass Krankheiten mit Medikamenten behandelt werden können,

die bei gesunden Menschen ähnliche Symptome hervorrufen oder die gleiche Krankheit.

Nach diesem Befund begann Hahnemann mit ähnlichen Experimenten sein Bestes zu

geben und versuchte, seine nicht sehr glaubwürdige Theorie zu beweisen. Zum ersten Mal

veröffentlichte er seine Prinzipien und Theorien in einem Artikel im Jahr 1796 und

veröffentlichte mehrere weitere Aufsätze zu diesem Thema in den folgenden Jahren. Im

Jahr 1810 veröffentlichte er eine Doktorarbeit mit dem Titel The Organon of the Healing

Art, wo er viele Ideen der alternativen Medizin namens Homöopathie präsentierte.

Überraschenderweise waren homöopathische Krankenhäuser viel erfolgreicher als

erwartet, weil Nicht-Schaden besser ist als Schaden. Hahnemann hat strenge Regeln für

seine Patienten eingeführt. Sie mussten Tee, Kaffee, Alkohol, Gewürze und Süßigkeiten

meiden, sie durften keinen alten Käse, keine Zwiebel oder kein Fleisch essen. Sie durften

keine Kleidung aus Schafwolle tragen, sie taten auch keine sitzende Arbeit, und sie saßen

nicht in einem schlecht belüfteten Raum. Zu weiteren Verboten gehörten keine warmen

Räume, kein Reiten, keine Driaming und Spiele, keine Masturbation und natürlich keine

Pornographie und vieles mehr. Und, wie Hahnemann selbst sagte, nur wenn der Patient

8

diese Regeln befolgt, werden seine Medikamente wirklich funktionieren. Natürlich werden

all diese Anweisungen heute ignoriert und sie werden nicht diskutiert.

Potenciácia a riedenie

Prvý princíp homeopatie spočíva v špeciálnej metóde prípravy, nazývaná

potenciácia a riedenie. Riedenie látok a roztokov spočíva v tom, že východzia látka z ktorej

sa vyrába liek má 4 hlavné zdroje, 4 hlavné triedy: rastliny, živočíchy, minerály a produkty

ľudského tela. Napríklad pri použití rastliny sa použije buď

rastlina celá alebo iba jej časť (kvet, korene…). U živočíchov platí

to isté, buď sa použije celý živočích alebo iba jeho konkrétna časť

(mačacie mlieko). Keď je zdrojom produkt ľudského tela, jedná sa

o napríklad časti z kože, materské mlieko, alebo aj kvapku z

kvapavky, ktorú je potrebnú vyliečiť. Pri mineráloch je to

napríklad kuchynská soľ. Produkt musí byť následne

homeopaticky upravený a upravuje sa už spomenutou

potenciáciou. Potenciácia je úprava, nie len riedenie, pretože pod

pojmom riedenie sa môže chápať aj hodenie soli do vody. Riedi sa

postupne, medzi každým stupňom riedenia sa pretrepáva časť

roztoku, takže potenciácia znamená riedenie + pretrepávanie. Pretrepanie zmesi po každom

riedení, po sebe zanecháva duchovnú podstatu prísady. Skrátene, voda si pamätá, čo do nej

bolo vložené a preto by mali homeopatiká podľa homeopatov fungovať.

Typy riedení

V minulosti Samuel Hahnemann používal na pretrepávanie koženú knihu a banku.

Banku búchal o koženú knihu, pri čom mal vypočítaný presný počet potrebných buchnutí a

tým roztok dokonale premiešal. V tomto prípade roztok odovzdal energiu produktu do

riedidla. Predstava je, že riedenie a premiešavanie

zložiek aktivuje ich liečivé schopnosti a zvyšuje

ich účinok. Robí sa to tak, že prísada (kvet,

koreň…) sa ponorí do alkoholu (ktorý je najlepším

riedidlom) alebo destilovanej vody. V alkohole sa

vyluhujú všetky potrebné produkty z prísady na

liečenie a tento východzí produkt na riedenie sa

nazýva materská alebo matičná tinktúra. Existujú

9

rôzne typy riedenia a najznámejšie z nich je centezimálne riedenie, ktoré označujeme CH a

bolo vymyslené Francúzmi. (riedenie jedna ku sto, podľa Hahnemanna stotinové riedenie).

V princípe ide o to, že sa pretrepáva jeden diel tinktúry a 99 dielov roztoku. Tento produkt

sa nazve CH1, ale s tým to zďaleka nekončí. CH1 sa znovu premieša s 99 dielmi roztoku a

vznikne CH2. A takto to pokračuje ďalej. Zaujímavosťou je, že čím menej látky sa v tom

nachádza, tým je liek účinnejší, teda napríklad CH30 je účinnejšie ako CH5. CH30 je však

málo a existujú aj riedenia s hodnotou CH100, CH1000, CH100000 a toto riedenie je už

veľmi silné. „Existuje tu však aj určitý zákon, Avogadrov zákon, ktorý hovorí, že od 23.

riedenia už nedokážem ani fyzikálne ani chemicky potvrdiť/dokázať najmenšiu stopu

pôvodnej účinnej látky z ktorej bol liek vyrobený.” (1) Homeopati tvrdia, že v tomto

riedidle funguje už iba čistá informácia.

Existuje aj decimálne riedenie (|DH, riedenie jedna ku desať) alebo riedenie LM

(riedenie jedna ku päťdesiattisíc) no toto riedenie je veľmi jemné a podáva sa iba ťažko

chorým. Dohodou vzniklo, že najmenšie možné riedenie je CH5, k čomu najbližšie možné

riedenie je CH9, potom CH15, CH30, CH200 a CH1000, pri DH je to DH4, následne DH6,

D12, D30 a D200. Aby ste si vedel predstaviť, DH4-6= CH5, D12= CH9-15, D30=CH30.

V miske riedenia znamenajú použitie pre úzky okruh problémov.

Ak do ambulancie príde pacient po 10 operáciách, nemôže sa mu podať vysoká

potencia, pretože by ho to prevalcovalo a treba mu podať veľmi jemnú potenciu. Pod

pojmom prevalcovanie sa dá predstaviť kvet. Kvet stojí, príde vánok a kvet rozkýve, no

10

príde uragán a kvet zvalí- toto isté sa môže stať aj u človeka, pri prevalcovaní

homeopatickým liekom môže byť homeopatický liek smrteľný. Pri športovcoch sa však v

takomto prípade môže použiť potencia aj silnejšia, pretože ich telo je stavané tak, že to

dokážu zniesť. Pod pojmom nízke riedenia sa myslí riedenie CH5, CH9 je nízke až stredné

riedenie, CH15 je stredné riedenie a vysoké riedenie je CH30+. Pri použití riedenia sa

dokážu sledovať aj rôzne efekty, napríklad nízke riedenie provokuje výtok. Ak má človek

zápal stredného ucha (bolesť, teplota), tak sa naň použije nízke riedenie a hnis vytečie.

Vysoké riedenie dokáže rozohnať zápal. Napríklad, keď sa mame narodí dieťa a chce

kojiť, môže sa stať že jej netečie mlieko. Preto sa výtok mlieka podporí nízky riedením.

Stredné až vysoké riedenie zastaví výtok.

Ordinovanie riedení závisí od toho, či sa chce liečiť príznak (symptomatická

liečba) alebo či sa liečiť človek, nositeľ problému (konštitučná liečba). Pri ordinovaní

riedení existuje istý fenomén trojnožky. Fenomén trojnožky hovorí o tom, že ak sa chce

naordinovať správny liek, musí sa mať príznak fyzického tela, psychického stavu a

modality. Modalita je okolnosť, ktorá hovorí čo môže človeku v jeho ťažkostiach pomôcť

a čo ublížiť. Napríklad keď má človek sopel a vojde do vykúrenej izby, zapchá sa mu nos

tak, že nevie dýchať, no keď vyjde na chladný vzduch nos sa mu uvoľní. Modalita v tomto

prípade znie: Zhoršenie teplom, zlepšenie chladom. Iné modality sú napríklad zlepšenie

pobytom pri mori alebo zlepšenie spoločenskou situáciou. Ak nejaká látka nie je rozpustná

v liehu/alkohole ako napríklad minerály alebo uhličitan vápenatý, treba ich rozdrtiť na

prášok. Následne sa jeden diel prášku zmieša s 99 dielmi nového neutrálneho prášku.

Tento proces sa nazýva triturácia.

Takže na zopakovanie, prísada sa ponorí do liehu alebo destilovanej vody, čím sa

rozriedi na jednu desatinu pôvodnej koncentrácie a premieša sa. Týmto spôsobom sa získa

potencia 1X (jedna časť prísady a deväť častí rozpúšťadla). Pomenované je to podľa

rímskych čísel X ako 10. Ďalej sa tento proces opakuje, vezme sa jedna časť, zmieša sa s

deviatimi časťami čistej vody a prudko pretrepe.Vznikne 2X. Táto metóda sa opakuje

znova a znova, kým sa nedosiahne požadovaný stupeň potencie. Napríklad, potencia 20X

je ako rozpustenie jednej tabletky aspirínu v objeme vody aký má celý Atlantický oceán.

Ale existujú aj mnoho extrémnejšie potencie, ako napríklad 30C. C v tomto prípade

znamená, že zmes má iba jednu časť prísady a až 99 častí rozpúšťadla/vody. Takže bežne

predávané zmesi 30C znamenajú jednu časť prísady a jeden miliónov biliónov biliónov

biliónov biliónov biliónov biliónov časti vody. Ak by trebalo vytvoriť jednu globulu s

11

jedinou molekulou pôvodnej prísady, tak táto tabletka by mala priemer vzdialenosti medzi

Zemou a Slnkom, teda 150 miliónov kilometrov. V tomto prípade by bola tabletka taká

obrovská, že by skolabovala do čiernej diery kvôli svojej vlastnej hmotnosti. A presne

kvôli tomuto je potencovanie najväčším zdrojom kritiky homeopatie. Extrémne riedenie by

malo urobiť prísadu silnejšou, ale opak je pravdou a na fyzikálnej úrovni to naozaj nedáva

zmysel. Preto je väčšina homeopatických liekov rozriedená tak, že v nich neostal jediný

atóm aktívnej látky.

Koncentrácia + príklady

Druhým princípom homeopatie je koncentrácia. Koncentrácia v chémii vyjadruje

množstvo látky rozpustenej v zmesi, najčastejšie v roztoku. Koncentrácia sa delí na látkovú

a hmotnostnú koncentráciu. Pri látkovej koncentrácií je koncentrácia vyjadrená

množstvom zložky na jednotku objemu, na vyjadrenie tejto koncentrácie sa využíva

látkové množstvo, fyzikálna veličina, ktorá udáva počet častíc v moloch. Zapisuje sa

písmenom n a jej jednotkou sú moly. Jeden mol je rovný konkrétnemu počtu častíc látky,

bez ohľadu na to, o akú látku ide a obsahuje presne 6,022 x 1023 častíc. Toto číslo je

Avogadrova konštanta, ktorá vyjadruje počet častíc v jednom mole látky. Mol je v chémií

veľmi užitočný, lebo umožňuje meranie rozličných látok porovnateľným spôsobom.

Látkovú koncentráciu istej látky vypočítam: C= n/V, kde C označuje koncentráciu, n

látkové množstvo rozpustenej látky a V objem roztoku. Ukážeme, ako látkovú

koncentráciu vypočítame na danom príklade.

Úloha 1 znie: Vypočítajte akú koncentráciu má roztok K2SO4, ak v 100 ml roztoku

sa nachádza 3,6.1022 iónov K+. Koncentráciu dostaneme vtedy, keď sa látkové množstvo

(n) rozpustenej látky vydelí objemom (V) roztoku. Zo zadania sa dá vyčítať, že objem je

100 ml teda 0,1 l. Na vypočítanie N K2SO4 sa musí vydeliť počet entít/iońov (NK) dvomi.

Takže 3,6.1022 : 2 sa rovná 1,8.1022 molov ( N K2SO4). Na to aby sa definitívne zistila

hodnota látkového množstva je potrebné vydeliť 1,8.1022 molov avogadrovou konštantou.

Výsledok je zaokrúhlene 0,03 molov. Následne sa už iba táto hodnota vydelí 0,1 l a vyjde,

že koncentrácia roztoku K2SO4 je zaokrúhlene 0,3 mol.dm3.

Pri hmotnostnej koncentrácií a roztokoch sa často musí látkové množstvo

prepočítať na hmotnosť látky. Táto akcia zjednodušuje prípravu roztokov tým, že dané

množstvo látky stačí iba odvážiť. Táto koncentrácia je vyjadrená hmotnosťou zložky na

jednotku objemu a využíva sa v nej aj hmotnostný zlomok, ktorý vyjadruje podiel

12

hmotnosti zložky na jednotku hmotnosti zmesi. Súčet hmotnostných zlomkov všetkých

zložiek zmesí je rovný jednej. W(A) vyjadruje hmotnostný zlomok ľubovoľnej zložky A v

roztoku. Na vypočítanie tohto zlomku treba ešte 2 údaje. Molovú hmotnosť, ktorá sa značí

písmenom M a ktorá vyjadruje koľko gramov váži jeden mol látky (hodnota atómovej

relatívnej hmotnosti). Atómová relatívna hmotnosť je hmotnosť jedného atómu vzhľadom

na vybrané jadro uhlíka. Druhý údaj ktorý je potrebný na vypočítanie hmotnostného

zlomku je m, teda hmotnosť celého roztoku. Ukážeme, ako hmotnostný zlomok

vypočítame na danom príklade.

Úloha 2 znie: Do 80 g 5%-ného roztoku KNO3 sa pridalo ďalších 10 g tuhého

KNO3. Vypočítajte, koľko percentný roztok KNO3 vznikol po rozpustení tuhého KNO3.

Hmotnostný zlomok ľubovoľnej zložky v roztoku sa označuje písmenom W. V tomto

prípade je W 5%, teda W= 0,05. Úlohou je vypočítať koľko percentný roztok to bude po

pridaní 10 g tuhého. V tomto prípade vypočítame W= mlátky (KNO3) / mroztoku (80g). Mlátky sa

môže chápať ako mpôvodná + mpridaná. Jediná neznáma v tejto rovnici je mpôvodná, preto si

rovnicu vynásobíme mroztoku, teda 0,05 vynásobíme 80g a vyjde nám 4g (mpôvodná). Na

dosiahnutie hodnoty W, sa musí mpôvodná sčítať s mpridaná (10g) a to vydeliť mroztoku sčítanou s

mpridaná. Teda táto akcia bude vyzerať: (4g + 10g) / (80g + 10g)= 0,1555555556. Úlohou

však bolo vypočítať koľko percentný roztok bude, preto túto hodnotu ešte vynásobíme

stomi a vyjde, že W= 15,55555556% (0, 1555555556.100).

V koncentrácií často figuruje aj objemový zlomok, ktorý vyjadruje podiel objemu

zložky k súčtu objemov všetkých zložiek zmesi. Väčšinou sa vyjadruje percentuálne ale

existuje tu aj jedno riziko. Objem kvapaliny alebo plynu závisí od teploty a tlaku, čo môže

spôsobiť nesprávne udanie koncentrácie v tejto forme.

Úloha 3 znie: Vypočítajte počet katiónov K+ v 50 g 10%-ného roztoku KCl. M

(KCl)= 74,55. Počet katiónov sa označuje písmenkom NK. W= 10%= 0,1, mR= 50g, mKCl sa

vypočíta ako W.mR= 0,1. 50g= 5g. Následne je potrebné vypočítať látkové množstvo,

pretože NK= n.NA, na to aby som vypočítal n musím vydeliť mKCl / MKCl= 0,067 molu

(zaokrúhlene, 5g/74,55). Tento výsledok už vynásobím iba avogadrovou konštantou a

vyjde mi, že v roztoku KCl sa nachádza 4,04.1022 katiónov K+ (0,067 molu.6,022 x 1023).

„Koncentrácia v homeopatii platí, že koncentrácia dávky znamená intimitimizálne

koncentrácie, ktoré sú skoro nemerateľné a lieči sa fyzikálnym spôsobom, tým pádom telo

pacienta dostáva určitú informáciu (energetickú úroveň). Táto informácia má regulatívny

13

charakter, takže to čo bolo dobré zostane, to čo bolo zlé sa vyreguluje na správne (niečo

ma bolí, potom už nebolí).” (2) Taktiež jeden z hlavných

princípov homeopatie spočíva už v spomenutej fráze Similia

Similibus Curantur teda Podobné Lieči Podobné. Hahnemann na

základe tohto zákona podobnosti začal vyrábať lieky a poprosil

svojich kamarátov, kolegov, rodinu a deti aby sa podrobili jeho

experimentom, ktoré spočívali v tom že ich v podstate priotrávil

a týmto spôsobom vytvoril zoznam liekov, ktorých účinky sú známe. Tento zoznam sa

nazýva Materia Medica a lieky sú v ňom zoradené podľa abecedy a doteraz pribúdajú.

Lieky majú názov dotyčnej východzej látky. Napríklad homeopatický liek Belladonna má

názov Belladonna pretože východzia látka tohto lieku je silno jedovatá rastlina Belladonna.

Ďalším príkladom je Apis medifica- homeopatický liek vyrobený z včelieho vosku, v

latinčine Apis medifica znamená včela. V Materia Medica sú popísané všetky príznaky,

napríklad hocijaká opuchlina dostane liek Apis medifica, pretože tento liek lieči určitý

súbor príznakov, ktorý nazývame obraz lieku. Homeopati musia vedieť každý obraz lieku

v Materia medica, kde je ich okolo 2000.

Jeden z príkladov obraz lieku je liek sépia. Sépia je morský živočích, druh

hlavonožca ktorý žije dolu v hlbinách mora, kde slnečné svetlo už nedosahuje. Jej hlavnou

zbraňou je čierny atrament, ktorý zo seba vypustí keď je v nebezpečenstve- obklopí sa ním

a vďaka tomu zmizne z dohľadu nepriateľom. Keďže výber správneho homeopatického

lieku závisí od homeopata, homeopat by mal vedieť, akému typu človeka by mal tento liek

podať, mal by byť schopný identifikovať pacienta už pri príchode do ambulancie. „Dobrý

homeopat dokáže nájsť neobvyklé symptómy a zamerať sa na to, čo je na človeku

špeciálne, svojské a zvláštne, čo je charakteristické len pre neho. Podľa nich stanovuje ten

správny liek.“ (3) Liek Sépia je podávaný väčšinou pacientkam ktoré pripomínajú

vlastnosti sépie. Pacientka má pehy, tmavé vlasy, kruhy pod očami, má viac hnedé

sfarbenie pokožky, tmavšie bradavky. Čo sa týka osobnosti je smutná, vážna,

nekomunikatívna. Má poklesnuté ľavé viečko, natiahnutý žalúdok, kŕčové žily, hemoroidy

a pruh. Veľmi rada sa oblieka do čierneho a výrazne sa prejavuje jej sklesnutá nálada,

skrátene takisto ako sépia, všetko je čierne a všetko je dolu. Sépia je tichý živočích, no keď

ju niečo nahnevá vybuchne, čo je pozorovateľné aj u pacientky, ak sa nahnevá vybuchne,

tresne dverami a odchádza. Keď je sépia chorá, väčšinou ide do extrému a je úplne

dekompenzovaná.

14

Homeopatiká v tomto prípade využívajú látky vyvolávajúce symptómy, ktoré sa

chcú liečiť. V praxi to znamená napríklad to, že lieky proti horúčke by mohli byť napríklad

z ľuľkovca, ktorý je považovaný za najnebezpečnejšiu stredoeurópsku jedovatú rastlinu pri

veľkej dávke so smrteľnými následkami a ktorá taktiež spôsobuje horúčku. Alebo

napríklad zmes zo včelieho medu používame na liečbu svrbivých opuchov na pokožke

spôsobených hmyzom a tak ďalej.

Mijazmy

Pri homeopatickej liečbe platí, že existuje niekoľko druhov priebehu ochorenia.

Typ priebehu ochorenia sa vníma ako mijazma, vo Francúzsku mijazmu nazývajú

chronický reakčný spôsob.

Prvý typ reakcie na chorobu je akútny- choroba príde, vzplanie do besných hodnôt,

ale zachvíľu sa ukľudní a utíši.

Druhý typ reakcie je periodické opakovanie problému- choroba príde, potom odíde,

potom znova príde a znova odíde a tak ďalej. Príkladom sú napríklad astmatici alebo

alergici, ktorí majú dýchacie problémy napríklad každý máj a po zvyšok roka majú pokoj,

vredári mávajú zas problém na jar a na jeseň. Tento spôsob reakcie Hahnemann nazval

prorická mijazma.

Tretí spôsob reakcie sa nazýva sykóza alebo sykotický reakčný spôsob- choroba

príde a ide bez prestávky a len a len sa zhoršuje. Príkladom je ekzém. Niekto ho má najprv

na krku, no potom sa rozšíri na krk, na lakťoch a nechce skončiť. K tomu sa pridajú

opuchy a výtoky a dokonca aj depresia.

Poslednú mijazmu definujeme ako deštrukčnú, nedá sa ju opraviť (rakovina,

reumatizmus…). Tu treba povedať, že homeopatická liečba má svoje hranice a pacient

musí mať proces, ktorý je zvratný a musí naň byť vymyslený liek.

K tomu aby sa pacient dal vyliečiť je potrebná dobrá analýza pacienta- povaha, čo

rád robí, čo rád nerobí, ako spáva, čo mu chutí...pretože liek potrebuje mať zahrnutú

charakteristiku celkového stavu (konštitučný liek). Pre každú mijazmu existujú určité lieky

a existujú určité pravidlá o ordinovaní liekov ľuďom. Na tom, či sa človeku naordinuje liek

zo živočíšnej, rastlinnej alebo minerálnej ríše veľmi záleží. Liek z rastlinnej ríše by mal

15

byť podaný človeku, ktorý je jemný a flexibilný ako rastlinky, je mäkký, láskavý, oblečený

do pastelových farieb, stvorenie ktoré ľahko plače, napríklad dobrá mamička.

Liek z živočíšnej ríše by mal byť naordinovaný človeku, ktorý má vysoké

sebavedomie, je dravý, má pud sebazáchovy, chuť jesť, človek je agresívny a útočný a

neskonale sexuálne založený, väčšinou je oblečený v kontrastných farbách, príklad lieku

zo živočíšnej ríše je už spomínaný liek Sépia.

Minerálny liek je zas podaný človeku, ktorý je organizovaný, tichý, štruktúrovaný,

vážny a rozvážny, vo všetkom má systém, rozpráva v číslach, na oblečení ma geometrické

tvary a väčšinou má spísaný zoznam problémov.

Forma a fungovanie homeopatík

Hotový liek sa následne podáva väčšinou v guličkách, ktoré sú vo forme globúl

alebo granúl (granule sú väčšie ako globule). Tieto laktózové guličky bývajú z mliečneho

cukru a liek je na nich nanášaný troijtou impregnáciou.

Homeopatické guličky sú v obrovskom valci, v ktorom

sa pod tlakom vzduchu miešajú, zatiaľ čo z trysku

strieka posledné riedenie (liek je vo forme tekutiny) a

guličky týmto dostanú povrchový postrek. Následne sa

guličky usadia a usušia- toto bola prvá impregnácia.

Tento proces sa opakuje trikrát, kým guličky nedostanú trojitú vrstvu homeopatického

lieku. V minulosti sa tieto homeopatické guličky ani nemohli chytať rukami, aby sa

nezotrela ich vrstva a museli sa chytať sklom alebo umelohmotnými lyžičkami. V

modernej dobe ľudia spôsob impregnácie už vylepšili a účinná látka prenikne až do vnútra

guličky. Homeopatické guličky sa nehryzú, neprehĺtajú, nezapíjajú, ale naopak sa cucajú,

pretože liek účinkuje už v slizniciach a preto človeku v bezvedomí, ktorý nedokáže cucať,

stačí natrieť jeho peru gázou namočenej v účinnej látke. Iné liekové formy homeopatie sú

napríklad roztoky, ktoré sa dajú piť, pri čom jedna kvapka roztoku zodpovedá jednej

guličke. Homeopatický liek sa podáva aj formou injekcie, prášku, čipkou alebo masťou.

Homeopatický liek nemá expiráciu a dodnes účinkujú lieky, ktoré vyrobil Hahnemann, čo

je cez dvesto rokov.

Homeopatia stavia na tom, že ľudské telo má istý obraz obranných schopností a pri

voľbe lieku si človek musí dať pozor na to aby nedošlo k prevalcovaniu a potrebuje využiť

16

obranné sily organizmu. Homeopatický liek ich stimuluje a obranné sily organizmu sa

postavia na obranu, pacient sa vylieči. No lenže kde sú obranné sily organizmu? Kde je to

miesto, v ktorom homeopatické lieky začínajú účinkovať? V skutočnosti ani homeopati

nevedia povedať kde zaberajú a kde je ten bod kde homeopatické lieky účinkujú. A toto je

presne ten dôvod, prečo robia ľudia z homeopatov šarlatánov. “Ono to proste funguje a

nevieme kde.” (4) Lenže tento argument ani zástup uzdravených nestačí, ľudia chcú

dôkaz.

Aj v tomto je rozdiel od klasickej medicíny, v klasickej medicíne sa dbá na

experiment a dôkazovú štúdiu (zoberie sa jedna skupinka probantov ktorá liek dostane a

druhá skupinka probantov ktorá dostane placebo). V homeopatii sa takáto skupinka

vytvoriťnedá, pretože každý je iný a každý pacient má vysoko individuálny liek, napríklad

každý chrípkar je iný. No spomenuté placebo je jeden z najväčších nepriateľov

homeopatie, niekto mu verí, iní tvrdia že je to hlúposť. Medicína sa za posledných 150

rokov výrazne zmenila a nikdy v ľudských dejinách si ľudstvo neužívalo porovnateľnú

úroveň zdravia. Nikdy nežilo tak dlho a za to všetko môže vďačiť novým prístrojom, ktoré

vyvinulo- moderná diagnostika, dvojito zaslepené štúdie a vedecké vyhodnocovanie pre

kontrolu a dôkaz, ktoré veci fungujú. No nepochybne, či už to je v klasickej alebo

homeopatickej medicíne, stále tu má miesto jeden dosiaľ nie veľmi preskúmaný fenomén.

Placebo efekt

Placebo efekt. Placebo efekt je veľmi skutočný a určite nie fiktívny. Nedá sa ho

oklamať, je úplne jedno aký bystrý človek je, voči placebo efektu imúnny nie je. Ak ľudia

veria, že im niečo pomôže, aj samotná viera má požadovaný efekt. Plus je dokázané, že

placebo efekt môže byť prenesený. Je to chápané v zmysle, že deti a zvieratá sa spoliehajú

na svojich rodičov alebo majiteľov a sú v súlade s ich emóciami. Ak rodič liečbe verí a je

pokojný, dieťaťu to pomôže sa uvoľniť a taktiež to zmierni symptómy. Toto je veľmi

viditeľné aj u zvierat, ktoré silno reagujú na spôsob komunikácie a reč tela ľudí, ktorí sa o

ne starajú. Ale najsilnejší nástroj medicíny je čas. Naše telá sú stroje na prežitie. V praxi to

znamená, že napríklad infekcie po niekoľkých dňoch prejdú sami od seba. Ale keď si

niekto vezme istý liek keď sa cíti chorý a potom sa začne cítiť lepšie, zdá sa, akoby mu

liek naozaj zabral a vyliečil ho, hoci v skutočnosti by sa to stalo tak či tak.

V roku 1996 sa 56 dobrovoľníkov zúčastnilo štúdie, ktorá testovala nový liek proti

bolesti Trivaricaine. Najprv každému dobrovoľníkovi potreli jeden ukazovák liečivou

17

masťou, zatiaľ čo druhého sa ani nedotkli. Následne obidva ukazováky zovreli v silných

kliešťoch a zistili, že väčšinu dobrovoľníkov bolel viac prst bez masti ako ten potretý

masťou. Tento výsledok by nemal byť prekvapivý, lenže Trivaricaine v skutočnosti liekom

nebol, bol to iba falošný odvar bez hocijakých liečebných účinkov. Takže čo prinútilo

dobrovoľníkov si myslieť že tento liek fungoval? Odpoveďou je znova placebo efekt.

Placebo efekt je nevysvetliteľným fenoménom, ktorý spočíva v tom, že lieky, liečenia a

rôzne terapie, ktoré by nemali vyvolávať žiaden efekt a sú často falošné, zázrakom ľuďom

pomáhajú.

Pojem placebo efekt bol zaužívaný už dávno v 17. storočí, kedy si uvedomili akú

silu majú falošné lieky na zlepšenie ľudských symptómov. Tieto falošné lieky boli

podávané, keď riadne lieky neboli dostupné, alebo dokonca aj v prípadoch, kedy si ľudia

len mysleli a namýšľali, že sú chorí. Úlohou placieb, aby vyzerali ako účinné, bolo

mimikovať reálne liečebné metódy, takže zobrali formu cukrových tabliet, vodou plnených

injekcí alebo falošných operácii a chirurgických zákrokov.

Neskôr si doktori uvedomili, že takéto klamanie pacientov má aj iné úžitky,

napríklad v klinických štúdiách. Vedci používali placebo efekt ako štandardný nástroj pre

testovanie nových liečebných metód až do 50. rokov 20. storočia. Napríklad na

vyhodnotenie nového lieku, polovica

pacientov v štúdií dostala skutočný liek,

zatiaľ čo druhá polovica pacientov

dostala len placebo, ktoré vyzeralo tak

isto ako liek. A keďže pacienti nemali

ako vedieť, či dostali reálny liek alebo

placebo, výsledky nemohli byť

neobjektívne. Teda vedci tomu aspoň verili. Potom, ak liek preukázal dostatočný osoh v

porovnaní s placebom, bol označený ako efektívny. V tejto dobe nie je zvykom takýmto

spôsobom využívať placebá z dôvodu etických obáv. Ak je možné porovnať nový liek s

jeho starou verziou, alebo iným už existujúcim liekom, preferuje sa tento spôsob a

vynecháva sa testovanie niečoho na pacientoch, zvlášť ešte keď majú nejakú serióznu

chorobu. Ale so samozrejmosťou sa môže povedať, že placebá majú taktiež veľmi silný

vplyv. Vďaka placebo efektu pacienti zažili a ucítili istý spôsob úľavy od rôznych chorôb,

ako napríklad srdcových chorôb, astmy a rôznych bolestí, aj napriek tomu, že jediné čo

skonzumovali bol falošný liek. A ľudia sa stále snažíme pochopiť, prečo to tak je.

18

Niektorí veria, že namiesto toho aby bol reálny, placebo efekt si môže zmýliť s

inými faktormi, ako napríklad pacienti, ktorí sa snažia potešiť a upokojiť doktorov tým, že

im povedia, že sa ich zdravotný stav zlepšil. Na druhej strane si vedci myslia, že ak

pacienti veria vo falošnú liečebnú metódu, ich očakávania ohľadom zotavenia spúšťajú isté

fyziologické faktory, ktoré následne zlepšia ich symptómy. Vyzerá, že placebá sú taktiež

schopné spôsobiť merateľné zmeny v krvnom tlaku, srdcovom tepe a v uvoľňovaní

chemikálií na znižovanie bolesti, ako endorfíny. To vysvetľuje prečo rôzne predmety v

štúdiách o bolesti hovoria, že placebo reálne zmierni ich nepohodlie. Placebá vraj taktiež

dokážu redukovať levely stresových hormónov, ako adrenalín, ktorý dokáže spomaliť

ubližujúce efekty choroby.

Takže nemali by všetci nakoniec oslavovať bizarné výhody placebo efektu?

Odpoveď znie: nie úplne. Je možné, že niekto verí, že falošný liek mu pomohol a uzdravil

ho, vynechá typy liečby, ktoré sú preukázané ako funkčné. Plus pozitívne efekty placeba

môžu po čase pominúť a vo väčšine prípadov sa to aj stane. Placebá taktiež často

zatemňujú klinické výsledky. Homeopati v placebo efekt absolútne neveria, je to predsa

ich nepriateľ. Síce aj pri podaní placeba alebo homeopatického lieku je cieľ rovnaký

(vyliečený pacient), je to práve placebo efekt čo najviac spochybňuje prácu homeopatov.

Homeopati majú dôkazy, že homeopatiká dokonale účinkujú na malé deti a taktiež

zvieratá. Napríklad keď je krava chorá a potrebuje aby sa istým spôsobom vyliečila, no

zároveň je potrebné ju podojiť určite nemôže byť liečená antibiotikami. Namiesto toho by

krava mala byť liečená homeopatickým liekom, ktorý bude mať taký istý liečivý efekt ako

antibiotikum plus krava môže byť bezproblémovo podojená bez toho, aby bolo jej telo a

mlieko nadopované antibiotickými zložkami. Homeopatické lieky údajne zaberajú aj

veľmi dobre na rastliny. Toto všetko vedcov len viac a viac motivuje aby prišli na to, ako

je možné, že je placebo tak schopné nás ovládať. A napriek všetkému čo sa vie o ľudskom

tele, stále tu sú rôzne tajomstvá a záhady, ktoré len čakajú na to kedy budú rozlúštené, ako

teda placebo efekt.

Homeopatická medicína vs klasická

Homeopatický priemysel sa rád hrá na šetrnú alternatívu k veľkým farmafirmám.

Ale tu sa treba zastaviť, pretože homeopatický priemysel je jedna veľká farmafirma.

Globálne zarába miliardy dolárov s extrémnou ziskovou maržou. Niektorí kritici dokonca

tvrdia, že homeopatický priemysel je zlý pre verejné zdravie, pretože vytvára nedôveru u

19

ľudí k medicíne založenej na dôkazoch. Hlboko veriaci sa zas boja, že homeopatia je útok

na myseľ. Viera v homeopatiu súvisí s pochybnosťami o očkovaní. To je však seriózny

problém, pretože to môže odradiť ľudí od vyhľadania pomoci, ktorú potrebujú, keď je v

hre ich život alebo život iných ľudí. Vo svete sú milióny ľudí, ktorí homeopatiu podporujú

a na jej kvality už prišli, no sú tu aj milióny ľudí, ktorí ju ihneď zhrabávajú zo stola.

Väčšinou však najväčší odporcovia a nepriatelia homeopatia sú práve tí, čo homeopatiu v

živote neštudovali.

V minulosti bol istý klasický lekár menom Constantin Herring

požiadaný lekárskou spoločnosťou aby „nakopal homeopatom zadky

a zmietol ich z povrchu zemského“. Hering s požiadavkou súhlasil a

ponoril sa do štúdia homeopatia aby dôkladne spoznal svojho

nepriateľa. Toto ponorenie do štúdia homeopatie zapríčinilo však, že

sa Constantin Hering stal jedným z najdôležitejších a najslávnejších

homeopatov v histórií. Objasnil aj 3 zákony, nazvané 3 Herringove

homeopatické zákony, ktoré znejú: Keď je liek dobre nasadený, tak sa účinky prejavia

zhora nadol. To znamená, že najprv sa vyliečia napríklad psychické symptómy (od hlavy

dolu).

Druhý zákon znie: Príznaky ustupujú zvnútra von. To znamená, že najprv príznaky

ustupujú od orgánov pre život viac dôležitých (srdce) ku orgánom pre život menej

dôležitých (koža).

Tretí zákon znie: Príznaky ustupujú v opačnom poradí ako prichádzali. Teda ak

som mal najprv sopel, potom migrény a neskôr obrovské teploty, najprv mi odídu tie

teploty, potom migrény a najneskôr sopel. Všetky tri Herringove zákony absolútne platia.

Platí aj to, že sa väčšinou prvé zlepšia psychické a až potom fyzické príznaky.

Prvá konzultácia s homeopatom môže trvať hodiny a je veľmi osobná. Pre pacienta,

ktorý už absolvoval púť od doktora k doktorovi, môže táto úroveň pozornosti a empatie

znamenať obrovský rozdiel pre jeho zdravie, aj keď rozhovor nebol cieľom terapie.

Homeopat sa na takýchto terapiách pýta veľmi personálne informácie, no hlavná

homeopatická otázka znie: Neviete mi povedať prečo niečo (napríklad sopel) vzniklo?

Dôvody bývajú rôzne, no klasická medicína jednoducho odmieta prijímať to, že za

rôznymi problémami môžu byť aj dôvody ako následok prežitého smútku, opustenie

blízkou osobou alebo sklamanie v láske...toto homeopatia vylieči, klasická medicína však

20

už nie. Pre homeopata je v takomto prípade najdôležitejšia aby sa dostal k najhlbšiemu

koreňu problému aby vedel zvoliť správny liek na vyliečenie. Preto ak terapia s

homeopatom dopadne plačom pacienta, pre homeopata to má cenu zlata vo voľbe lieku.

Väčšinou by sa do plaču pacientu zasahovať nemalo, pacient by mal dostať zo seba všetky

jeho problémy, zatiaľ čo medzitým chrlí príznaky, čo homeopatovi pomôže najviac.

Moderná medicína je účinná a zachraňuje milióny životov každý rok. Ale je to

zároveň prísne organizovaný systém: obmedzené rozpočty nútia doktorov a sestry starať sa

o množstvo pacientov. Konzultácie musia byť často efektívne, diagnózy musia byť určené

bleskovo a liečby musia byť rýchle. Toto vedie pacientov k domienke, že sú neviditeľní,

vystrašení a zabudnutí. A presne toto sa môže moderná medicína naučiť od homeopatie.

Homeopatia napĺňa ľudskú potrebu byť vypočutý a pocítiť empatiu od lekára/liečiteľa,

ktorá ostala nenaplnená. Potrebujeme si opäť urobiť čas pre jednotlivca a vidieť ľudí, nie

čísla.

ANTIBIOTIKÁ

Antibiotiká sú život zachraňujúce lieky ničiace alebo spomaľujúce rast

mikroorganizmov. Mikroorganizmus je organizmus viditeľný len pomocou optického či

elektrónového mikroskopu. Mikroorganizmy sa delia na vírusy, baktérie a prvoky. Medzi

mikroorganizmy môžu byť zaraďované aj jednoduché mnohobunkovce. Antibiotiká sa

používajú na liečenie infekčných chorôb, najčastejšie bakteriálnych pri ľuďoch i zvieratách

práve vďaka svojmu antimikrobiálnemu účinku. Mechanizmus účinku antibiotík teda

spočíva v zastavení rastu baktérií, čo je bakteriostatický účinok alebo ich usmrtení, čo

predstavuje baktericídny účinok. Antibiotiká sú väčšinou nízkomolekulové látky, ktoré

zasahujú do syntézy bakteriálnych bielkovín na úrovni transkripcie. Transkripcia je proces,

pri ktorom sa genetická informácia obsiahnutá v DNA prepisuje do RNA. Vždy sa

prepisuje iba jedno vlákno DNA a to na úrovni translácie. Translácia je preklad genetickej

informácie z mRNA do poradia aminokyselín v polypeptidovom reťazci prostredníctvom

genetického kódu. Aminokyseliny sú organické zlúčeniny obsahujúce v molekule

aminoskupinu a karboxylovú skupinu. Karboxylová skupina je chemicky naviazaná

skupina uhlíka, dvoch atómov kyslíka a jedného atómu vodíka. Aminokyseliny sa na

miesto syntézy do ribozómov transportujú pomocou tRNA. Druh aminokyseliny určuje

kodón mRNA a komplementárny antikodón tRNA. Takže každá tRNA je špecifická pre

každú aminokyselinu a spolu nadviazaný vytvárajú aminoacyl-tRNA. Mnohé antibiotiká

21

cielia svoj účinok na bunkovú stenu baktérií. Buď ju priamo rozrušujú, a tým zabíjajú

bakteriálne bunky, alebo bránia jej biosyntéze, čím baktérie priamo nezabíjajú, ale

neumožňujú im množiť sa.

Objav antibiotík

Prvým objaveným antibiotikom bol

penicilín. Objaviteľom penicilínu je Alexander

Fleming, ktorý je vďaka tomu považovaný za

objaviteľa antibiotík všeobecne. Alexander

Fleming bol škótsky biológ, farmakológ a

objaviteľ. Narodil sa v škótskom grófstve, kde

spolu so svojimi 7 súrodencami vyrastal uprostred

vidieckej krajiny. Po smrti jeho otca sa s jedným

zo svojich bratov presťahoval do Londýna, kde

vyštudoval medicínu a stal sa lekárom. Ako lekár

slúžil aj v prvej svetovej vojne. V roku 1922

objavil enzým lyzozým, látku, ktorá likviduje

baktérie. V roku 1928 odchádzal na dovolenku, a

na svojom stole nechal ležať misku s baktériami.

Keď sa vrátil si všimol, že v miske vyrástla pleseň.

Nezvyčajný bol však bezbaktériový kruh, inak

povedané antibiotickú substanciu, ktorá sa

vytvorila okolo plesne. Tento experiment aj mnoho ďalších experimentov s plesňami vždy

viedlo k podobným výsledkom. Pleseň z pôvodného experimentu identifikoval ako

Penicillium notatum. Protibaktériovú látku neskôr nazval penicilín. Po mnohých

experimentoch Fleming objavil, že baktéria si dokáže vytvoriť istú odolnosť či odpor ak sa

užilo príliš málo penicilínu, či už keď bol užívaný veľmi krátku dobu. Takisto neskôr

objavili, že to platí pri množstve antibiotík.

Jeho objav penicilínu bol náhodný. Sám svoj objav neskôr okomentoval

nasledovne: “One sometimes finds, what one is not looking for. When I woke up just after

dawn on September 28, 1928, I

certainly didn't plan to revolutionize all

medicine by discovering the world's

22

first antibiotic or bacteria killer. But I suppose that was exactly what I did.” Neskôr, po

dôkladnom overení svojho objavu o ňom 13. februára 1929 zverejnil článok v časopise

British Journal of Experimental Pathology. Po necelom desaťročí v roku 1938 na jeho

článok narazil Howard Florey, profesor Oxfordskej univerzity. So svojím kolegom

Ernestom Chainom začali experimentovať s penicilínovou plesňou. Dostatočne čistá látka

z experimentov vznikla až v roku 1941, kedy sa vo veľkom začala vyrábať v USA. V roku

1945 všetci traja vedci získali Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu.

Pôvod ochorení

23

Tie najbežnejšie choroby, ktoré poznáme vyzerajú so svojimi príznakmi veľmi

podobne. Pôvodcovia ich ochorení a infekcií sú však odlišní, vírusy a baktérie. Pri

postupnom vývoji chorôb sa niekedy stáva, že

vírusové ochorenia prejdú do bakteriálnych.

Antibiotiká však nedokážu bojovať proti

vírusu, liečenie vírusov antibiotikami je preto

veľmi neúčinné. Lekár ich preto pri

vírusových infekciách nepredpíše. Proti obom

sa však možno chrániť očkovaním pri

dostupnosti vakcíny. Pri vírusových baktériách jediné čo lekár naordinuje je odpočinok a

pravidelný prísun tekutín. Ochorenia bakteriálneho pôvodu si vždy vyžadujú antibiotickú a

väčšinou aj podpornú liečbu. Domáca liečba antibiotikami je veľmi nebezpečná. Obyčajný

človek totiž nedokáže rozlíšiť, či ochorenie vyvolal vírus alebo baktéria. Toto rozhodnutie

je však kľúčové. Od tohto rozhodnutia lekár, či lekárnik odvíjajú pri vyhodnotení liečby a

naordinovaní vhodných liekov. Pri užívaní antibiotík sa vždy treba riadiť radami lekára či

lekárnika a nikdy neukončiť antibiotickú liečbu predčasne bez vedomia lekára. Odhaduje

sa, že až 80% zimných chorôb, na ktoré sú antibiotiká najviac využívané je práve

vírusového pôvodu, a tým pádom sú antibiotiká úplne zbytočné a v krajných prípadoch aj

škodlivé. Ľudia si totižto myslia, že

antibiotiká vyliečia všetko, čo však nie je

pravda. Preto sa antibiotiká užívajú už

takmer na všetko, vzniká takzvaná

odolnosť voči nim. Pri užívaní vysokého

množstva antibiotík pri nesprávnych

ochoreniach hrozí, že lieky prestanú

účinkovať aj na choroby, na ktoré sú určené. Odborníci varujú, že pri súčasnom tempe

nadužívania antibiotík o 10 až 15 rokov nebudú účinné lieky na zápaly, ktoré vyvolávajú

baktérie. Tým, že pacienti berú antibiotiká aj vtedy, keď to nie je potrebné, stávajú sa proti

nim odolní.

Prírodné antibiotiká

Aký by v skutočnosti bol život bez chemických antibiotík? Určitá časť ľudí na

choroby, ktoré vyžadovali antibiotickú liečbu umierali. Tí zvyšní si po stáročia museli

vystačiť len s tým čo mali. To pre väčšinu z nich znamenalo len s tým čo ponúkala príroda.

24

V súčasnosti pri možnosti užívania antibiotík si väčšina ľudí na prírodné techniky liečenia

ani nespomenie. A ak áno tak len s vtipom a pomyslením, že nič ako mágia ktorá ťa

záhadne vylieči neexistuje. Liečivá sila prírody však pomáha aj v súčasnosti. Pri vyvýjaní

súčasnej medicíny však na prírodnú liečbu už odkázaní nie sme. Prírodná liečba má však

svoje pevné miesto v prevencii pred rôznymi ochoreniami. Nemecký liečiteľ Sebastian

Kneipp vo svojich knihách hovorieval: “Pre každú chorobu rastie práve jedna rastlina.”

Antibiotické látky sa teda vo veľkom množstve vyskytujú aj v prírode. Nie veľa

ľudí tomuto typu liečby však dôveruje a považuje ju za účinnú a zodpovednú. Je pravda že

antibakteriálne účinky prírodných látok nie sú až také náhle a razantné ako pri syntetických

antibiotikách, no pri prírodných antibiotikách sa nemusíme obávať vedľajších účinkov,

nepoškodzujú črevnú mikroflóru, nevytvára sa na ne časom rezistencia a majú preventívny

charakter. U bežných rastlín v prírode vieme objaviť množstvo antibakteriálnych účinkov,

ktoré sa využívajú už oddávna. Fytoncídy, liečivá rastlinného pôvodu, látka alebo droga

brániaca sa rastu mikroorganizmov sa využívajú na obrannú funkciu. Sú obsiahnuté vo

vyšších rastlinách kvôli svojej schopnosti usmrtenia mikroorganizmov, a pomáhajú

potlačiť či zastaviť veľké množstvá infekcií.

Podľa mnohých lekárov ovplyvňuje naše zdravie správne zloženie stravy až zo 70-

tich percent. Ak teda skombinujeme viaceré prírodné antibiotiká a použijeme ich ako

prevenciu, chorobám sa oveľa ľahšie vyhneme. Prírodných antibiotík poznáme naozaj

veľa. Medzi osvedčené príklady patria napríklad med, propolis, šalvia, kardamon,

kurkuma, škorica, nechtík lekársky, tymián, levanduľa, chren, cesnak či cibuľa. Najviac

rozšírenými a teda najpoužívanejšími sú tieto.

Chren dedinský (Armoracia rusticana). Podľa gréckej mytológie povedala

Apolónovi veštica Pýtia, že cena chrenu má váhu zlata. Chren bol známy už v Egypte v

roku 1500 pred Kristom a pestoval sa aj kvôli svojim liečivým účinkom. Chren je trvalá

rastlina z čeľade kapustovité. Využíva sa pri prevencií proti ochoreniam či infekcii

dýchacích ciest. Pri mechanickom porušení tkaniva koreňa rastliny sa enzýmy

poškodených rastlinných buniek rozkladajú na cukor a izotiokyanáty, ktoré sa všeobecne

nazývajú horčičné silice. Majú výrazné fytoncídne účinky. Pôsobia preventívne proti

bakteriálnym, ale aj proti niektorým vírusovým, či mykotickým ochoreniam. Mykotické

ochorenia sú ochorenia vyvolávané mikroskopickými hubami. Výskyt infekcie závisí od

sociálnych, ekonomických, hygienických a klimatických podmienok. Na mykotickú

25

infekciu sú náchylnejší ľudia s ortopedickými chybami, mikro-traumami, s vlhkou,

macerovanou, spotenou kožou, tí, ktorí nosia bielizeň a oblečenie z nevhodných,

hydrofóbnych materiálov a uzavretú obuv. Na tieto ochorenia trpí jedna pätina obyvateľov.

Cesnak kuchynský (Allium sativum). Pre starých Grékov bol cesnak symbolom

sily. Atléti ho na olympijských hrách žuvali pred závodmi, aby zlepšili svoje šance na

víťazstvo. Rimania ho zasa dávali vojakom, aby boli vytrvalí a odvážni. V našom regióne

sa v stredoveku používal cesnak ako obrana proti moru. Odporúčal sa napríklad aj pri

dezinfekcii pitnej vody. Cesnak je rastlina z čeľade cesnakovité. Spomedzi rastlín

obsahujúcich fytoncídy je cesnak jednou z najpoužívanejších a najobľúbenejších. Používa

sa na dochucovanie jedál, ale aj pre jeho liečebné účinky. Účinnou obsahovou látkou

cesnaku je v pôvodnej forme celkom indiferentný a biologicky neúčinný alicín - je to

diallyl sulfid, ktorý je zodpovedný za štipľavú arómu cesnaku, proti škodcom ktorý sa pri

poškodení buniek enzymaticky štiepi na účinnú cesnakovú silicu, ktorá má vynikajúce

antibakteriálne a antimykotické účinky. Okrem týchto účinkov cesnak taktiež podporuje

vykašliavanie pri problémoch s hornými dýchacími cestami, je vhodný na znižovanie

krvného tlaku, hladiny cholesterolu a cukru v krvi. Má vysoký obsah vitamínov A, B1, B2,

C. Znižuje riziko výskytu nádorových ochorení.

Cibuľa kuchynská (Allium cepa). Aj keď si dnes našu kuchyňu nevieme bez

použitia cibule predstaviť jej pôvod nie je celkom jasný. Predpokladá sa, že jej pravlasťou

je stredná Ázia. O cibuli sa však dozvedáme už z hlinených tabuliek starých Sumerov,

zmieňuje sa o nej Biblia, staroegyptské papyrusy, či učené knihy starovekej Indie a Číny,

najmä v súvislosti s jej liečebnými účinkami. Rímski poľnohospodári nazývali cibuľu

„unio“, čo sa dalo preložiť nielen ako „cibuľa, ale aj „veľká perla“. Cibuľa je dvojročná

rastlina z čeľade cesnakovité. Rovnako ako cesnak obsahuje alicín a má silné

antibakteriálne účinky pri množstve infekčných ochorení. Pôsobí protizápalovo a posilňuje

imunitu človeka, teda prirodzenú schopnosť človeka brániť sa infekčným ochoreniam.

Antibakteriálne účinky cibule sa však prejavujú najmä keď je čerstvá.

Echinacea. Rastlina pochádza zo stredozápadu Spojených štátov amerických a do

Európy sa rozšírila ako ozdobná kvetina. Stará liečivá rastlina severoamerických Indiánov

sa stala stredobodom pozornosti modernej medicíny vďaka svojim výnimočným

vlastnostiam a pozitívnym účinkom na ľudský organizmus. Echinacea je rod patriaci do

čeľade astrovité. Pôsobí proti baktériám a vírusom tak, že aktivuje krvinky imunitného

26

systému, ktoré pohlcujú pôvodcu infekcie v ľudskom organizme a produkujú protilátky.

Pomáha posilňovať imunitný systém a pri prevencii a liečbe akútnych i chronických

zápalových ochorení, pri chrípkach, angínach, infekciách dýchacieho traktu, pri kožných a

cievnych ochoreniach. V súčasnosti sa skúma jej protirakovinové pôsobenie na ľudský

organizmus.

Všetky spomenuté prírodné antibiotiká majú obzvlášť silný účinok na celý tráviaci

systém. Ničia škodlivé látky v črevách. Vďaka tomu má telo menej práce s likvidáciou

choroboplodných kvasiniek, plesní a baktérií v bruchu. Zdravé črevá navyše môžu dobre

spracovať a hlavne vstrebať do krvi všetky prospešné látky z potravy a posilniť tak celý

organizmus. Pri ochoreniach tráviaceho systému sa o užívaní prírodných antibiotík poraďte

s lekárom. Tieto potraviny by mali byť každodennou

súčasťou nášho stravovania. Ak to tak však nie je, do

jedálničku by sme ich pri určitých situáciách mali

pridať. Niektoré z týchto prípadov sú napríklad v

období zvýšeného výskytu infekčných chorôb, pri

pocite únavy a vyčerpania, pri začínajúcej chorobe, pri

liečbe chemickými antibiotikami vieme liečbu posilniť

prírodnou zložkou a pri doliečovaní sa.

Účinnosť antibiotík

Ľudia žijú v presvedčeniach, že účinok antibiotík nastúpi hneď po ich prvej dávke.

Antibiotiká však nezanechávajú okamžitý účinok. Liek sa musí najprv vstrebať z

tráviaceho ústrojenstva do krvi a krvou sa dostane na miesto, kde je potrebný. Aby liek

zapôsobil účinne, musí sa dosiahnuť istá hladina v krvi. Na mieste infekcie pôsobí

antibiotikum na baktérie tak, že ich zabíja, alebo im bráni v rozmnožovaní sa. Účinok

antibiotík vieme preto spozorovať až po 24 až 48 hodinách od prvého použitia. Rýchli

nástup účinku je pri streptokokových angínach a pri zápale močových ciest. Pri podávaní

antibiotík dokážeme antibiotiká rozdeliť na širokospektrálne a na antibiotiká s úzkym

spektrom. Širokospektrálne antibiotiká sa najčastejšie používajú pre všetky vekové

kategórie hlavne keď lekár nemá výsledky laboratórnych vyšetrení s presne stanovenou

citlivosťou danej baktérie na antibiotiká, preto vyberajú radšej antibiotikum so širším

spektrom - záberom. Antibiotikum s užším záberom, teda konkrétne antibiotikum sa

používa keď už máme presne určené ochorenie, ktorého baktérie musíme zničiť.

27

Antibiotiká dokážeme taktiež rozdeliť na trojdňové a sedemdňové antibiotiká.

Trojdňové sú najpoužívanejšie, pretože človeku dodáva komfort keď ich užíva len 3 dni.

Pravdou však je, že nemajú rýchlejší účinok ako sedemdňové. Aj trojdňové antibiotiká

účinkujú v našom tele šesť až sedem dní. Tieto antibiotiká však nie vždy môžu zabrať, a

lekár bude musieť predpísať nové, čím dochádza ku kombinovaniu antibiotík. Najčastejšie

predpisovanými antibiotikami sú penicilín, amoxicilín potencovaný kyselinou

klavulanovou, cefalosporíny, klaritromycín, azitromycín a ciprofloxacín. Medzi

najčastejšie chyby užívania antibiotík patria: svojvoľné nasadenie antibiotík,

nerešpektovanie informácií z príbalového letáka, predčasné ukončenie užívania antibiotík,

znižovanie dávok antibiotík a nedodržiavanie predpísaných intervalov užívania.

Aj napriek tomu, že sa po pár dávkach antibiotík človek už cíti dobre, nikdy nesmie

ukončiť liečbu skôr. U bakteriálnych infekcií neplatí, že keď sa nám uľaví – klesne teplota

alebo zmizne bolesť hlavy, či hrdla, že baktérie už v organizme nie sú. Stále sú prítomné a

pokiaľ neudržiavame dostatočnú hladinu lieku v krvi môžu si na jeho prítomnosť zvyknúť,

čím pri ďalšej liečbe bude antibiotikum neúčinným. Liečba ďalších ochorení môže byť

potom zbytočne komplikovaná a náročná. Základom liečby bakteriálnych ochorení je

pokoj, oddych, kľudový režim, pravidelný prísun tekutín a odľahčená strava, aby nebol

organizmus príliš zaťažovaný. Dôležité taktiež je, aby sa organizmus po antibiotickej

liečbe plne zotavil. Vždy užívajte iba antibiotiká predpisované vašim lekárom.

Nepoužívajte zvyšky z predchádzajúcej liečby, ani antibiotiká získané bez lekárskeho

predpisu, dodržiavajte dĺžku celú podávania antibiotík a hlavne dodržiavajte veľkosti

dávok a dávkovacie intervaly.

Práve kvôli týmto faktorom rovnako ako každý liek majú antibiotiká aj nepriaznivé

účinky. Nežiaduci účinok lieku je každá škodlivá a nechcená reakcia, ktorá sa objavuje pri

bežných liečebných alebo preventívnych dávkach lieku. Najčastejšími nepriaznivými

účinkami sú alergické reakcie, ktoré sa môžu prejaviť na malej ploche tvorbou vyrážok,

lokálnym začervenaním alebo žihľavkou. Pri ich užívaní sa môže objaviť slabá bolesť

hlavy, nevoľnosť alebo vracanie. Veľmi častým nežiaducim účinkom je bolesť brucha,

nafukovanie, hnačka alebo naopak zápcha spôsobená narušením črevnej mikroflóry. Pri

úporných hnačkách s výraznou bolesťou brucha, vracaním a horúčkou treba bezodkladne

vyhľadať lekársku pomoc. Preventívne sa preto odporúča užívať probiotiká, baktérie, ktoré

sa prirodzene nachádzajú v tráviacom trakte, kde podporujú správnu funkciu imunitného

systému a bránia premnoženiu patogénnych mikroorganizmov. Aj tu je potrebné

28

dodržiavať odporúčania pri ich užívaní. Nežiadúce účinky antibiotík niekedy dosahujú až

príliš veľkých komplikácií, ako napríklad orgánová toxicita, anafylaktický šok či výrazné

zmeny psychiky človeka. Niektoré nežiaduce účinky, sa prejavia krátko po začatí užívania

antibiotika. Ale poznáme aj také nežiadúce účinky, ktoré sa prejavia až po dlhšom užívaní,

alebo sa dokonca prejavia až po ukončení jeho užívania.

Borelióza

Lymská borelióza “Borellia burgdorferi” je infekčné bakteriálne ochorenie

postihujúce celý organizmus, je to fenoménom prírodnej ohniskovosti s celosvetovým

výskytom. Choroba je endemická v severnej Amerike, Európe a Ázii. Postihnutie človeka

súvisí s priamou inváziou mikroorganizmu

alebo so sekundárnymi zápalovými zmenami.

Toto ochorenie je však nebezpečné v tom, že

prvé príznaky môžete pokojne prehliadnuť,

pretože si ich môžete zmýliť s iným bežným

ochorením. Aby vás mohol kliešť infikovať,

musel by byť podľa prieskumov na vás nasatý

aspoň 24 hodín. Prejavuje sa najskôr rozsiahlou červenou vyrážkou nazývanou Erythema

migrans, ktorá môže byť rôznej veľkosti, zvyčajne postupne v strede vybledne. Ten sa

veľmi často objavuje do pár dní, no pokojne môže vzniknúť aj do 10 týždňov od

infikovania. K tomu sa neskôr pridajú bolesti svalov, vysoká teplota, malátnosť. V druhom

štádiu je však choroba už lepšie rozoznateľná. Borelióza je v organizme viac rozšírená a

začne sa prejavovať problémami nervového aparátu. Kvôli tomu má pacient časté

nevoľnosti, môže dostávať závraty, cíti permanentnú únavu, bojuje so zvýšenou teplotou.

K tomu sa niekedy pridružuje aj búšenie srdca a problémy s koordináciou. Tieto príznaky

sa najčastejšiobjavujú už v čase zimy, keď choroba naplno prepukla. Najneskôr by mali

vzniknúť do pol roka od infikovania. Borelióza sa na Slovensku vyskytuje asi u 10 %

kliešťov. Kliešte však neprenášajú len baktérie borelie, ale môžu prenášať aj iné koinfekcie

ako napr. bartonela, babesia, ehrlichia a iné, ktoré môžu liečbu lymskej choroby

komplikovať. V treťom štádiu už borelióza napáda kosti a kĺby. Spôsobuje ich zápal, trvalé

bolesti, zhoršenie zraku a v človeku niekedy vyvoláva až apatiu. Často ho pripúta na lôžko

a pripomína taktiež stavy veľmi silnej chrípky. Ak sa tieto príznaky zanedbávajú, postupne

môže borelióza napadnúť jednotlivé orgány a nebezpečná je najmä pre srdce. Ochorenie je

chronické, môže spôsobiť komplikácie pri chôdzi, krívanie a v prípade silných bolestí

29

taktiež poruchu psychického stavu. Neliečená borelióza môže viesť až k smrti. Je preto

veľmi dôležité nezanedbávať jednotlivé príznaky a snažiť sa čo najskôr dohodnúť si

potrebnú liečbu a nič nepodceňovať. Ochorenie sa lieči dlhodobo, je potrebné užívať

antibiotiká alebo v prípade silnejšieho postihnutia organizmu i kombináciu liekov.

Doposiaľ nie je v medicíne zhoda ohľadom samotnej existencie chronickej boreliovej

infekcie a dĺžky liečby. Spoločnosť pre infekčné choroby zastáva názor, že borelióza je

ľahko liečiteľná, na liečbu postačuje najviac 28 dní. Medzinárodná spoločnosť pre

boreliózu a pridružené choroby, ktorí tvrdia, že borelióza môže byť perzistentná, dlhodobá

choroba, ktorej liečba je veľmi komplikovaná. Podľa ich názoru liečba trvá zvyčajne

mesiace, ale môže aj roky. Pacient musí lieky užívať dovtedy, až pokiaľ nie je choroba

úplne vyliečená. Inak sa bude šíriť telom ďalej a musí sa začínať odznova. Ideálne je

dopriať si oddych a trošku relaxu. Borelióza odčerpáva veľa energie a tú teraz potrebuje

získať tento človek späť. Taktiež treba zohľadniť psychický stav, pretože najmä vo vyššom

štádiu, keď už je organizmus veľmi vyčerpaný, ťažšie sa zvláda i takýto tlak.

Tuberkulóza

Tuberkulóza je závažným infekčným ochorením spôsobeným

baktériou ,,Mycobacterium tuberculosis”, zriedkavejšie ,,Mycobacterium bovis”

a ,,Mycobacterium africanumalebo” alebo aj ,,Kochov bacil” (podľa svojho objaviteľa),

ktoré zvyčajne zasahuje pľúca, no môže však postihnúť ktorýkoľvek iný orgán v ľudskom

tele. Ochorenie sa šíri vzduchom a ak sa jedná o tuberkulózu dýchacích ciest,

choroboplodné zárodky sa môžu šíriť kašľom, kýchaním, spevom alebo aj pri obyčajnom

rozhovore. Ktokoľvek následne vdýchne tieto zárodky, sa môže nakaziť. Existujú však aj

prípady veľmi zriedkavého prenosu z matky na plod, ktorým je tzv. hematogénny prenos.

30

Výskyt tuberkulózy

Kedysi patrila tuberkulóza k celosvetovo najrozšířenějším ochoreniam a k hlavným

príčinám úmrtia v detskom a mladom veku. V polovici 19. storočia bola zodpovedná v

Európe za zhruba štvrtinu všetkých úmrtí. Aj keď je baktéria tuberkulózy v populácii aj

dnes veľmi častá, valifikované odhady hovoria o tom, že ročne vzniká až osem miliónov

nových prípadov TBC a 2,8 miliónov osôb ročne umiera na priamo alebo nepriamo

súvisiace choroby s tuberkulózou. Celkovo sa odhaduje, že sú nakazené až 2 miliardy

populácie, no ochorenie sa prejaví len u malého počtu z nich. Každoročne však percentá

úmrtnosti na tuberkulózu klesajú a to predovšetkým vďaka veľkému posunu Číny v liečbe

TBC. Ešte v roku 1990 tam však zomieralo o 80% ľudí viac ako je tomu dnes. No milióny

ľudských životov, ktoré celosvetovo na tuberkulózu zahynú je stále privysokým číslom,

ktoré je nezanedbateľné. Najviac postihnuté štáty sú: India, Rusko, Litva, Estónsko,

Dominikánska republika, Argentína a Pobrežie Slonoviny. V iných vyspelých krajinách

výskyt TBC taktiež výrazne klesol, no ani tam nie je jej výskyt zanedbateľný.

31

Liečba tuberkulózy

Cieľom liečby tuberkulózy je vyliečenie nakazeného, prevencia neskorých

následkov alebo následného úmrtia a zamedzenie prenosu tuberkulózy na osoby, ktoré boli

alebo sú v kontakte s pacientom. Liečba tuberkulózy, podobne ako iných bakteriálnych

infekcií je založená na podávaní antibiotík, ktoré sa v prípade tuberkulózy nazývajú

antituberkulotiká, v rôznej miere zastúpujú tri vlastnosti, a to baktericidnú schopnosť

(schopnosť látky usmrcovať baktérie), schopnosť sterilizácie prostredia a schopnosť

prevencie vzniku rezistencie. Baktericidita znamená usmrtenie bakteriálnych buniek

antibiotikom. Ako špecifický význam sa berie baktericídny účinok počas prvých 4 hod.

pôsobenia antibiotika. Ak je v tomto časovom rozmedzí usmrtených aspoň 99 % baktérií

jedná sa z klinického hľadiska o tzv. relevantnú baktericiditu.

Antituberkulotiká

Antituberkulotiká sú predpísované každému pacientovi individuálne, berúc do

úvahy citlivosť patogénu tzv. choroboplodného zárodku na účinnú látku, ktorú dané

antibiotikum obsahuje. Lekár antituberkulotiká vyberá podľa typu tuberkulózy, jej

závažnosti a citlivosti patogénu a tak aby mali maximálny účinok na mikroorganizmus a

zneškodnili pôvodcu ochorenia. Taktiež je potrebné vybrať liek s minimálnymi vedľajšími

účinkami na ľudský organizmus. Treba chrániť najmä pečeň, obličky, srdce a iné orgány či

funkcie ľudského tela pred akýmikoľvek komplikáciami spojenými s liečbou

antibiotikami. Pretože antituberkulotiká môžu byť veľmi nebezpečné, toxické a ovplyvňujú

nielen patogén, ale aj ľudské telo. Môžu výrazne oslabiť imunitný systém, čo vedie k rastu

bakteriálnych a vírusových organizmov. Tým sa telo stáva náchylnejším na rôzne iné

choroby. Na udržanie imunity sa antituberkulózne antibiotiká podávajú v kombinácii s tzv.

drogami, ktoré sú zamerané na obnovenie ľudskej imunity. O výber vhodného lieku sa

stará imunológ.

Pri týchto mnohých faktoroch, ktoré sprevádzajú liečbu TBC trvanie liečby sa líši a

pri nekomplikovaných prípadoch trvá približne 6 mesiacov. Liečba sa môže predĺžiť, ak

tuberkulóza nezareaguje na liečbu zvolenú lekárom. V takom prípade dochádza k zmene

liečby. Práve preto sú pacienti s TBC monitorovaní lekármi a podstupujú počas liečby

mnoho nevyhnutných vyšetrení ku ktorým patria napríklad aj výtery hlienov z hrdla či

RTG (röntgen) hrudníka.

32

V minulosti bola tuberkulóza liečená aj chirugicky, no pri dnešnom pokroku

medicíny a dobrej účinnosti antituberkulotík je táto forma liečby málo frekventovaná no v

niektorých prípadoch stále nevyhnutná. Chirurgický zákrok sa vykonáva po zvážení lekára

a je jednou z možností následnej liečby po neúspešnej liečbe antituberkulotikami a

minimalizuje sa ním tak riziko prenesenia nákazy do iných častí tela.

Pri liečbe tuberkulózy sa vo všeobecnosti je nepretržite používané antibiotikum

rifampicín, ktorý má pomerne účinný a silný antibakteriálny účinok. Pred objavením tohto

antibiotika bola tuberkulóza považovaná za nevyliečiteľne smrteľnú chorobu, no dnes nám

dáva tento liek možnosť prekonať niektoré typy tohto ochorenia. Existuje však stále viac

prípadov, v ktorých patogén nereaguje na liečbu rifampicínom, čiže liečba neprináša

žiadne výsledky. V takomto prípade sa kombinujú viaceré lieky a hľadajú sa efektívne

kombinácie. Najčastejším riešením lekárov je pridanie izoniazidu k rifampicínu, ktoré sú

najsilnejšími baktericidnými liekmi účinkujúcimi proti všetkým typom populácií bacilov

TBC. V tejto kombinácii je zvýšená účinnosť pokiaľ ide o vplyv na pôvodcu choroby.

Takouto kombináciou sa zvyšuje aj jeho toxicita a riziko vedľajších účinkov na

organizmus. Takže ani takáto liečba nie je pre ľudské telo najvhodnejšia a neškodná zo

zdravotného hľadiska. Existuje však mnoho iných antituberkulotík ako napr.: pyrazínamid,

ktorý je účinný v kyslom prostredí v tzv. makrofágoch. Makrofágy sú bunky, ktoré patria

do skupiny buniek, ktoré zabezpečujú ochranu organizmu pred baktériami a inými

cudzorodými látkami a sú charakteristické svojou schopnosťou fagocytózy, čiže procesu

pohlcovania pevných častíc z okolitého prostredia bunkami. Taktiež ako

33

antituberkulotikum pôsobí účinne streptomycín a etambutol a to v kombinácii s predtým

spomínanými antituberkulotikami pri prevencii liekovej rezistencie.

štruktúra rifampicínu štruktúra izoniazidu

Rezistencia pri liečbe tuberkulózy

Problém rezistencie a nežiadúcich vedľajších účinkov pri liečbe

antituberkulotikami bol však čiastočne vyriešený indickými vedcami, ktorí vyvinuli v

biochemickom laboratóriu látku s názvom desmetyltrifampicín, ktorý neustále produkuje

nadmernú aktivitu proti patogénom. Je to modifikácia tradičného rifampicínu, no oproti

bežnému rifampicínu má silnejší antibakteriálny účinok proti baktériám, ktoré spôsobujú

tuberkulózu. Momentálne je desmetylrifampicín považovaný za najúčinnejšiu látku účinnú

proti tuberkulóze. Problémom však je to, že látka ešte nebola uvedená do priemyselnej

výroby a na to aby bola k dispozícii ľuďom, je potrebné vykonať množstvo klinických

štúdií.

Rezistencia na antibiotiká

Rezistencia vzniká, keď baktérie, ktoré sú hlavnými činiteľmi infekčných chorôb

nereagujú na antiinfekčné lieky. Problém rezistencie baktérií je čoraz vážnejší, rezistencia

na zaužívané antiinfekčné lieky narastá rýchlejšie, ako sú do klinickej praxe zevedené nové

lieky. Vývoj nových molekúl antiinfekčných liečiv v posledných rokoch stagnuje. Infekcie,

ktoré spôsobujú multirezistentné kmene, požadujú dlhšiu hospitalizáciu a tým zvýšenie

nákladov na liečbu. Všetky tieto fakty vyžadujú prísnejšiu antibiotickú politiku v

nemocniciach, cielenú a racionálnu liečbu antibiotikami. Dobrá znalosť farmakokinetiky,

34

ktorá sa zaoberá štúdiou o pohybe liekov v organizme, farmakodynamiky, zaoberajúcej sa

účinkami liečiv a najmä znalosť vhodných liekových foriem a kombinácií už existujúcich a

dostupných antibiotík tvorí významný podiel v ich racionálnom použití a v obmedzení

šírenia rezistencie. V tejto oblasti významnú úlohu zohrávajú a môžu zohrať práve klinickí

farmaceuti.

Rezistencia baktérií na antibiotiká sa delí na prirodzenú a získanú. Prirodzená

rezistencia taktiež nazývaná primárna znamená, že baktérie sú prirodzene odolné voči

antibiotikám a získaná tzv. sekundárna, pri ktorej boli baktérie citlivé na antibiotiká, no v

priebehu ich používania vznikajú génové mutácie, ktoré následne spôsobujú rezistenciu.

Rezistencia na antibiotiká vzniká vplyvom expresie exogénneho genetického materiálu

alebo ako výsledok génovej mutácie. Veľmi frekventované používanie antibiotík v

humánnej praxi má za následok vznik rezistencie. Selekciu rezistencie a vznik rezistencie

ovplyvňuje celá rada faktorov zo strany makroorganizmu, mikroorganizmu a lieku, medzi

ne patria: génové mutácie vplyvom vonkajšieho prostredia, mobilné genetické nosiče,

klonálna diseminácia, lokálna antibiotická politika, prítomnosť antibiotických prehľadov a

smerníc, úhrada antibiotík a dostupnosť ich a zdravotníckej starostlivosti. Ako prevencia

proti rezistencii pomáha podanie dostatočnej dávky antibiotika a taktiež úlohou štátu je v

súčasných podmienkach uplatňovanie, čo najefektívnejšej antiinfekčnej liečby. Vedie to k

optimalizácii spotreby antibiotík a zníženiu rezistencie. Zlyhanie liečby sa často vzťahuje s

rezistenciou, no nie je to pravidlom.

Rezistencia tuberkulózy

Rezistencia tuberklulózy (Mycobacterium tuberculosis) na antituberkulotiká.

Antituberkulotiká sú bektericídne antibiotiká využívané na liečbu tuberkulózy. Delia sa na

tri generácie:

● 1. generácia: izoniazid, rifampicín, pyrazinamid, etambutol, streptomycín

● 2. generácia: aminoglykozidy (amikacín), polypeptidy (kapreomycín, viomycín,

enviomycín), fluorochinolóny (ciprofloxacín, levofloxacín, moxifloxacín),

thioamidy (ethionamid, prothionamid), cycloserín, terizidon

● 3. generácia: rifabutin, rifapentín, makrolid, linezolid, thioacetazón, thioridazín,

arginín, vitamín D, R207910 (Bedaquiline).

35

Rezistencia stafylokokov

Rezistencia stafylokokov (Staphylococcus aureus) na oxacilín a methicilín. Sú to

antibiotiká radené pod penicilíny a v poslednej dobe sa začali objavovať bektérie odolné aj

voči nim. Baktérie rezistentné voči oxacilínu a methicilínu sa radia do skupiny MRSA, tj.

methicillin-resistant Staphylococcus aureus. MRSA je označení pre kmene baktérií

Staphylococcus aureus, ktoré rezistenciu voči antibiotikám meticilín a oxacilín. Za

rezistenciu je zodpovedný gén mecA lokalizovaný na stafylokokovej chromozómovej

kazete mec (SCCmec), ktorý blokuje enzým PBP2a, tj. penicillin-binding protein. Tento

enzým funguje ako transpeptidáza, čo znamená, že sa podieľa na spájaní jednotlivých

zložiek do základného polyméru bunkovej steny tzv. peptidoglykanu.

štruktúra methicilínu štruktúra oxacilínu

Rezistencia pneumokokov

Rezistencia pneumokokov (Streptococcus pneumoniae) na beta-laktámy a

makrolidy. Beta-laktámové antibiotiká tvoria veľkú skupinu antibiotík, ktoré zabíjajú

baktérie zabraňovaním tvorby bunkovej steny. Ich efekt je výrazne baktericídny, ale

mikroorganizmy bez bunkovej steny a nerastúce bunky sú voči nim rezistentné. Delia sa na

penicilíny, cefalosporíny, karbapenémy, monobaktámy a penémy. Makrolidy sú

baktériostatické antibiotiká, ktoré sú na niektoré kmene pôsobiace baktericídne a delia sa

na dve generácie:

● 1. generácia: erythromycín, spiramycín, oleandomycín, josamycín

● 2. generácia: clarythromycín, roxithromycín, azithromycín.

36

základná štruktúra beta-laktámových antibiotík

Rezistencia gonokokov

Rezistencia gonokokov (Neisseria gonorrhoeae) na cefalosporín a chinolóny.

Cefalosporín, patriace pod beta-laktámy účinkujú baktericídne len na množiace sa baktérie.

Majú rovnaký spôsob účinku na bunky ako iné beta-laktámové antibiotiká, napr.:

penicilíny.

štruktúra cefalosporínu

Chinolóny patriace pod antimikrobiálne chemoterapeutiká. Chemoterapeutiká nemajú nič

spoločné s liečbou zhubných ochorení, ale ide o chemicky vyrobené antibiotiká, pestované

aspoň čiastočne prirodzenou cestou. Chinolóny sú primárne baktericídne látky, ktoré je

možné podľa šírky antibakteriálneho spektra a ich vlastností (napr.: antibakteriálna

aktivita či podľa prieniku do taknív) rozdeliť do štyroch generácií:

● 1. generácia: kyselina nalidixová a oxolinová

● 2. generácia: ciprofloxacín, kyselina pipemidová, norfloxacín, rosoxacín

37

● 3. generácia: pefloxacín, enoxacín, ofloxacín, fleroxacín, lomefloxacín

● 4. generácia: sparfloxacín, moxifloxacín.

základná štruktúra chinolónov

CHEMOTERAPIA

Pre pochopenie fungovania chemoterapie a jej vedľajších účinkov je potrebné

vysvetliť proces tvorenia rakoviny v tele na konkrétnom príklade nádorového ochorenia.

Týmto ochorením v mojom prípade bude rakovina pľúc.

Pľúca

Pľúca sú orgán ktorý slúži na životne dôležitú výmenu kyslíka a oxidu uhličitého.

Pľúca sú spoločne so srdcom a velkými krvnými cievami uložené v hrudnej dutine. Pľúca

pozostávajú z pravého a ľavého pľúcneho krídla, ktoré sa ďalej delia na laloky. Pravé

pľúcne krídlo má 3 tieto laloky a ľavé dva. Laloky sa ďalej delia na segmenty. Počas

dýchania prúdi vzduch cez nos, hltan a hrtan do priedušnice a potom do priedušiek. Tieto 2

priedušky zásobujú pľúcne krídla. Priedušky ústia do pľúcnych alveol. Alveola je

najmenšia stavebná časť pľúc a v nej dochádza aj k výmene plynov medzi vzduchom a

organizmom. V pľúcnych alveolách sa za každú minútu vymení okolo 5 litrov vzduchu.

Príjem kyslíka a výdaj oxidu uhličitého prebehne asi za ¾ sekundy, čo sa rovná času, za

ktorý červená krvinka ktorá prenáša kyslík a oxid uhličitý, prejde cez vlásočincu v stenách

alveoly. Dospelý človek sa v pokoji nadýchne a vydýchne 12-15 krát za minútu. Pomocou

rôznych testov sa dá dnes zistiť a preskúšať funkcia pľúc. Týmito testami sa taktiež dá

zistiť, do akej miery sú pľúca schopné pri námahe zvýšiť svoju výkonnosť a či je táto

výkonnosť dostatočná ako rezerva napríklad po operatívnom odstránení časti pľúca

38

postihnutého nádorovým ochorením. Pri nedostatočných výsledkoch to môže znamenať že

sa operácia nebude môcť vykonať.

Príčiny vzniku rakoviny pľúc

Na začiatku 20. storočia bola rakovina pľúc mimoriadne zriedkavá. Jej výskyt sa

zvýšil v medzivojnovom období a hlavne po 2. svetovej vojne. V 60. rokoch prekonala

rakovina pľúc rakovinu žalúdka, ktorá bola dovtedy najčastejším zhubným nádorovým

ochorením vôbec. Od 60. rokov sa výskyt rakoviny

pľúc u mužov zvýšil viacnásobne. V dnešnej dobe

sa trochu spomalil ale za to sa prudko zvyšuje u

žien, priamo úmerne s narastajúcim počtom

fajčiarok. Výskumy na celom svete jasne potvrdili,

že najdôležitejšia príčina vzniku rakoviny pľúc je

fajčenie. Rakovinotvorné látky sa totiž vytvárajú

spaľovaním tabaku. 90% ľudí ktorí zomreli na

rakovinu pľúc boli fajčiari a iba 10% boli

nefajčiari. Z výskumov je jasné, že riziko rakoviny

pľúc sa zväčšuje počtom vyfajčených cigariet

denne. Pri 1-10 cigaretách denne sa riziko zväčšuje 5 násobne, pri 11-20 cigaretách za deň

je riziko 19 násobné a napríklad pri viac ako 35 cigaretách denne je riziko až 44 násobné v

porovnaní s nefajčiarom. Tak ako pri väčšine zhubných nádorových ochorení, ani pri

rakovine pľúc nie je do istej miery jasná presná príčina jej vzniku. Vieme však s

presvedčením povedať, že hlavnou príčinou vzniku rakoviny priedušiek je dlhodobé

vdychovanie rakovinotvorných látok (karcinogénov), a vplyv niektorých faktorov ako sú

napríklad znečistené prostredie (azbest a iné škodlivé látky), dedičnosť a zlá životospráva.

Čo je to nádor?

Bunky v našom tele majú rôzny tvar a funkciu. Zdravé bunky nášho tela sa množia

a správajú usporiadane a vedia, kedy je treba delenie zastaviť. Ak ale z rôznych dôvodov v

jadre bunky dôjde k zmene napríklad genetického kódu, kontrolný a riadiaci systém

prestane normálne fungovať. K takejto poruche dochádza tak, že karcinogény dlhodobo

pôsobia na kyselinu deoxyribonukleovú (DNA) a ribonukleovú (RNA) v jadre bunky.

Takáto bunka dostáva nesprávny signál a začne sa nenormálne deliť. Postupne týmto

delením vzniká masa niekoľkých miliónov buniek a tak vzniká nádor. Pokiaľ sa táto masa

39

buniek ohraničí, nemá sa snau ďalej deliť a ide teda o takzvaný benígny, čiže nezhubný

nádor. Tento nádor obvykle život človeka neohrozuje, ale treba ho dať odstrániť. Bunky,

ktorých počet neustále narastá sa začnú správať agresívne. Tieto bunky prenikajú do

orgánov, kde sa snažia vytvoriť si miesto a zabezpečiť živiny pre ďalšie delenie. Po

dosiahnutí určitej veľkosti nádoru (masy buniek) sa môžu rakovinotvorné bunky z miesta

vzniku nádoru dostať ďalej do krvného obehu a tak sa nádor šíri do rôznych častí tela, kde

sa môžu vytvoriť takzvané druhotné nádorové ložiská, čiže metastázy. Takýto proces sa

nazýva metastázovanie. Metastázovanie vyjadruje celý proces tvorenia metastázy od

vniknutia malígnej (zhubnej) bunky do

orgánov a krvi, cez rozmnožovanie a

prežívanie bunky v prostredí, až po

uchytenie buniek na tomto vzdialenejšom

mieste a vytvorenie vlastnej metastázy

procesom vniknutia do tkaniva. Metastázy

sa na základe tohto procesu delia na tri typy.

Lymfogénne, hematogénne a metastázy s

priamym šírením po povrchu telových dutín. Lymfogénne metastázy vznikajú vstupom

nádorových buniek do lymfatickej cievy a prenesením do lymfatickej uzliny. Hematogénne

metastázy vznikajú väčšinou vstupom nádorových buniek do krvných vlásočníc a

následným zachytením v rôznych orgánoch. Týmito orgánmi sú najčastejšie orgány s

bohatým cievnym riečiskom ako napríklad pľúca alebo pečeň. Do metastáz s priamym

šírením po povrchu telových dutín možno zaradiť takzvané kontaktné metastázy, čiže

metastázy, ktoré vznikajú tak, že sa orgán so zhubným nádorom pohybuje, respektíve je v

kontakte s iným protiľahlým alebo susedným orgánom.

Vznik rakoviny pľúc

Rakovina pľúc vzniká z buniek prieduškovej sliznice, pľúcnych mechúrikov a žliaz

prieduškovej steny. Podľa umiestnenia rakoviny pľúc ju ďalej delíme na dve hlavné formy.

Centrálnu a periférnu. Pri centrálnej forme vzniká nádor v oblasti pľúcneho hílu a pri

periférnej vzniká v okrajových častiach pľúc. Podľa histológie (mikroskopickej stavby

buniek) rozoznávame viacero typov nádorov.

Epidermoidný karcinóm, ktorý vyrastá z výstelky priedušiek.

40

Malobunkový karcinóm, ktorý je veľmi rizikový a je úzko spätý s fajčením cigariet

a iných tabakových výrobkov. Je veľmi agresívny a rýchlo zakladá metastázy.

Nemalobunkový karcinóm, ktorý nie je až tak zákerný ako malobunkový, ale aj tak mu

podlahne veľká časť chorých pacientov. Tento karcinóm sa v skorších štádiách chirurgicky

odstraňuje alebo je potrebná rádioterapia.

Diagnostika rakoviny pľúc

Jedno z najhlavnejších a najkľúčovejších vyšetrení pri diagnostike rakoviny pľúc je

Röntgenové vyšetrenie. Jedná sa o snímku

hrudníka z ktorej sa dajú vyčítať

informácie o mieste chorobného ložiska a

o mieste metastáz. Modernejšia verzia

röntgenového vyšetrenia sa nazýva

Počítačová tomografia (CT). Vďaka nej

môžeme s väčšou presnosťou zistiť

veľkosť nádoru a odhadnúť stav

lymfatických uzlín. Vďaka CT vieme

taktiež určiť prítomnosť vzdialených metastáz v iných orgánoch ako napríklad pečeň či

mozog. Ďalšou zobrazovacou vyšetrovacou metódou je Magnetická rezonancia. Je to

veľmi drahá zobrazovacia metóda pri ktorej sa nevyužíva röntgenové žiarenie, ale

magnetické pole. Pri rakovine pľúc nie je taká bežná, ale môže byť použitá pri detailných

zobrazeniach šíriaceho sa nádoru. Veľmi štandardné vyšetrenie pri rakovine pľúc je

Bronchoskopia. Pri vyšetrení sa využíva prístroj zvaný bronchoskop. Týmto optickým

prístrojom sa vyšetrujúci dostáva do priedušnice a jej jednotlivých častí a hľadá akékoľvek

blokácie v prieduškových cestách. Tieto blokácie môžu byť v podobe hlienu, krvi,

infekcie, opuchu alebo nádoru. Pomocou bronchoskopu sa taktiež dá odobrať malá vzorka

podozrivého tkaniva na histologické vyšetrenie. Tento zákrok sa odborne nazýva biopsia.

V prípade že na bronchoskope nie je jasne rozoznateľné, o aký typ blokácie sa jedná, často

sa robí aj cytologické vyšetrenie. Jedná sa o vyšetrenie pomocou špeciálnej kefky, ktoré

zotrú bunkový materiál zo sliznice priedušky .Tento materiál sa zafarbí a skúma pod

mikroskopom na prítomnosť nádorových buniek. Týmto vyšetrením sa taktiež zisťuje

prítomnosť nádorových buniek vo vykašlanom hliene. Jednou z metód nukleárnej

medicíny je pozitrónová emisná tomografia (PET). Na zobrazenie nádorového tkaniva

využíva pozitrónový žiarič.

41

Liečba

Na prvom mieste pri liečbe rakoviny je určenie základného a potom špecifického

druhu nádoru. Pri stanovení druhu liečby je veľmi dôležité presné určenie typu nádoru.

Liečba rakoviny sa delí na dva typy. Radikálnu a paliatívnu liečbu. Účelom radikálnej

liečby je úplne vyliečenie a odstránenie nádorového ochorenia. Paliatívna liečba sa používa

v prípadoch, keď kvôli štádiu a pokročilosti choroby už nie je možné vyliečenie. V

takomto prípade sa jedná už len o predĺženie života pacienta a zmiernenie jeho ťažkostí.

Na liečenie rakoviny sa využívajú hlavne tri typy liečby. Chirurgická liečba, čiže operácia

nádoru, ožarovanie, čiže rádioterapia alebo chemoterapia. Po novom poznáme už aj štvrtú

metódu, ktorou je cielená biologická liečba. Často sa používajú aj rôzne kombinácie týchto

liečebných postupov.

Chirurgické odstránenie

Cieľom operácie je odstránenie celého nádoru a kúsku tkaniva z okolia nádoru.

Pred operáciou nádoru je potrebné určiť, či je vôbec chirurgické odstránenie nádoru

možné. Pri tomto rozhodovaní sú potrebné dve informácie, a to stupeň pokročilosti

ochorenia a histologická stavba nádoru. Chirurgická liečba je vo väčšine prípadov

stanovená pri prvom a druhom štádiu pokročilosti ochorenia. Výnimkou sú ale

malobunkové nádory, ktoré sa neoperujú ale na ich liečbu je potrebná chemoterapia a

rádioterapia. Postupov pri chirurgickej liečbe je niekoľko. Prvý je ten najmenej radikálny a

to klinovitá resekcia. Počas tejto operácie chirurg odstráni malú časť pľúc, v ktorej bola

nájdená rakovina a odoberie malú časť okolitého zdravého tkaniva. Ďalším z postupov je

lobektómia, ktorá tvorí 60% zo všetkých chirurgických liečb. Ide o odstránenie celého

jedného pľúcneho laloku postihnutého rakovinou. Ďalej sa taktiež používa

pneumonektómia, čo je odstránenie celých pľúc. Po tomto odstránení je nutná

transplantácia pľúc.

Rádioterapia

Rádioterapia je druh liečby rakoviny ktorý využíva ionizujúce žiarenie. Toto

žiarenie nedokážeme vidieť ani cítiť. Medzi najčastejšie typy žiarenia patrí gama žiarenie,

elektromagnetické žiarenie a elektrónové žiarenie. Neutrónové a protónové žiarenie je

oveľa menej používané kvôli svojej nákladnosti. a taktiež ešte nie sú dostatočne klinicky

overené jeho účinky na rakovinové bunky. Okrem správneho zvolenia kombinácie liečby a

jej vykonania je pre vyliečenie podstatné vedieť veľkosť nádoru a jeho citlivosť na

42

ožarovanie. Rakovina pľúc patrí medzi tie mierne citlivé druhy rakoviny a tak je veľmi

dôležité zistiť túto chorobu v rannom štádiu kedy je ešte možnosť radikálnej liečby.

Druhov ionizujúceho žiarenia je niekoľko. Na ožarovanie sa používajú ožarovacie

prístroje ako lineárny urýchľovač alebo kobaltový ožarovač. V minulosti sa používali aj

röntgenové ožarovače, ale dnes už sa

používajú len na povrchové malígne

nádory. Na ožarovanie sa taktiež môžu

používať aj prírodné rádioaktívne prvky.

Dnes sú to umelé rádioizotopy cézium,

irídium, tantal a iné. Proces

biologického žiarenia sa zakladá na

poškodení a cielenom usmrtení bunky.

Prebieha to na základe vstrebávania energie žiarenia v živej bunke, ktorej sa mení bunečná

štruktúra a hlavne genetický materiál DNA.

Zdravé bunky a nádorové bunky majú rôznu citlivosť na ionizujúce žiarenie.

Najväčšiu citlivosť majú bunky zhubných nádorov ktoré sa rýchlo delia. Nie každý nádor

má však rovnakú presnú citlivosť na žiarenie. Aj orgány tkanivá a bunky ľudského tela

majú rôznu citlivosť na žiarenie. Svaly, nervová sústava a kosti sú málo citlivé na žiarenie

ale krvotvorné orgány a samotná krv je veľmi citlivá na žiarenie. Nádory sa podľa citlivosti

delia na tie citlivé, menej citlivé a odolné voči žiareniu. Medzi citlivé nádory patrí

napríklad leukémia či nádory detského veku. Naopak nádory odolné voči žiareniu sú

nádory napríklad chrupaviek alebo kostí či mozgu. Pri určovaní rádioterapie nerozhoduje

len citlivosť nádoru na žiarenie, ale aj lokácia nádoru v tele, prítomnosť alebo

neprítomnosť metastáz v tele a taktiež aj vek pacienta. Najčastejšie dávkovanie

rádioterapie je v 24 hodinovom intervale a väčšinou 5 krát týždenne.

Radikálne ožarovanie je používané pri nie veľmi pokročilom štádiu rakoviny a v prípade,

že nádor je citlivý na žiarenie. Cieľom tohto ožarovania je úplne usmrtiť nádorové bunky.

Na takéto ožarovanie sa využívajú žiariče s vysokou dávkou žiarenia, ktoré pôsobí priamo

v mieste nádoru s tým, že pri tom ničí čo najmenej okolitého zdravého tkaniva. Dnes už na

liečenie rakoviny pľúc využívajú lekári aj vnútrodutinové ožarovanie, kedy sa pomocou

bronchoskopu zasunie rádioaktívny žiarič priamo k nádoru priedušky. Takéto operácie

umožňujú ožarovacie prístroje afterloadingy. Plán radikálnej liečby sa stanovuje v

43

plánovacom systéme, do ktorého sa zadávajú potrebné informácie o pacientovi a vhodnom

ožarovacom prístroji.

Paliatívne ožarovanie sa využíva pri neskoršom štádiu rakoviny, kedy nie je

vyliečenie možné. V takomto prípade sa ožarovaním dosahuje už len zmenšenie nádoru a

zmiernenie či odstránenie niektorých ťažkostí spôsobených nádorom alebo metastázami.

Paliatívne ožarovanie pomáha najmä ľuďom s nádormi na kostiach, kedy tieto nádory

spôsobujú boleti a ťažkosti pri pohybe. Ožarovaním sa tieto nádory zmenšia a nespôsobujú

chorému toľko bolesti. Dávky paliatívneho ožarovania sú menej časté a menšie ako

radikálneho, ale ožarovače sa používajú rovnaké.

Chemoterapia

Chemoterapia spolu s rádioterapiou a chirurgickým odstránením nádoru patrí do

bežných liečebných postupov rakoviny. Chemoterapia používa rôzne druhy

protinádorových liekov odborne zvaných cytostatík. Tieto lieky sú cytotoxické to znamená,

že cielene ničia nádorové bunky, časti nádorových buniek a niektoré poškodzujú stavebné

látky týchto buniek. Fungujú teoreticky na takom istom princípe ako antibiotiká ktoré ničia

baktérie. Napríklad alkylačné látky ktoré niektoré tieto lieky obsahujú poškodzujú DNA a

RNA v nádorových bunkách. Kombinovaná chemoterapia je podávanie dvoch až troch

liekov naraz. Lieky sú kombinované špeciálne na to, aby si navzájom zmiernili nežiadúce

účinky a vylepšili účinnosť liekov.

Cytostatiká sa užívajú vzhľadom na typ a

veľkosť nádoru. Niektoré sa podávajú

ihlou rovno do žily alebo pomocou

tenkého katétra, ktorý sa zavádza do

hrubej žily a podľa potreby tam ostáva aj

dlhšie. Ďalšie sa užívajú vo forme tabliet

alebo tekutej forme. Cytostatiká sú

účinnejšie, keď ničia čo najviac nádorových buniek a čo najmenej tých zdravých. Keďže

nádorové bunky sa od zdravých buniek nelíšia až tak výrazne, liečebný účinok cytostatík

nesie so sebou aj vedľajšie účinky. Účinnosť cytostatýck je možne zvýšiť pomocou

steroidov, napríklad dexametazónu. Testy preukázali, že zdravé bunky sa regenerujú z

užívania cytostatík skôr ako tie nádorové. Rakovina pľúc patrí medzi tie citlivé až menej

44

citlivé typy rakoviny na ožarovanie, a tak je hlavnou liečebnou metódou práve

chemoterapia. Pri leukémii je taktiež chemoterapia jednou z najúčinnejších liečebných

postupov. Leukémia je zhubné ochorenie krvi pri ktorom dochádza k nadmernej tvorbe

bielych krviniek- leukocytov, v kostnej dreni. Leukémia sa lieči dávkami chemoterapie v

kombinácii s TBI, čiže celkovým telesným ožarovaním. Chemoterapia sa väčšinou podáva

buď ako chemoterapia adjuvantná alebo ako chemoterapia adjuvantná. Tá adjuvantná sa

používa na podporenie účinku rádioterapie alebo po chirurgickom odstránení nádoru.

Neadjuvantná sa používa naopak pred operáciou alebo rádioterapiou. Jej cieľ v tomto

prípade je zmenšenie nádoru na operatívnu veľkosť alebo pre lepšiu presnosť rádioterapie.

Chemoterapia sa taktiež využíva ako pooperačná liečba po chirurgickom odstránení

nádoru, aby zabila ešte čo najväčší počet ostatných nádorových buniek ktoré nebolo možné

odstrániť operatívne. Chemoterapia však má aj svoje vedľajšie účinky. Jedným z

najznámejších a asi aj najviac viditeľných vedľajších účinkov je alopécia. Alopécia je

vypadávanie vlasov a celkového telesného ochlpenia. Keďže cytostatiká poškodzujú

tkanivá, k týmto tkanivám patria aj bunky vlasových korienkov. Poškodené bunky

zapríčiňujú vypadávanie vlasov. Vypadávanie príde asi po 2 týždni užívania cytostatík a

vlasy začnú znovu rásť približne po 2 mesiacoch od ukončenia liečby. Nevoľnosť a

zvracanie sú taktiež dosť známe nežiadúce účinky liečby. Najčastejšie sa zvracanie

vyskytuje do 24 hodín od užitia cytostatík a obvykle sa vyskytuje u mladších pacientov,

žien alebo abstinentov. Pocit na zvracanie a samotné zvracanie vyvoláva pôsobenie

cytostatík na sliznicu žalúdka. Dnes sa na zmiernenie tohto nežiadúceho účinku podávajú

lieky určené presne proti nevoľnosti. Obvykle sa podávajú hneď s prvou dávkou cytostatík.

Inými gastrointestinálnymi ťažkosťami sú napríklad hnačka, zápcha alebo nechutenstvo,

ktoré je častým sprievodným javom pri užívaní cytostatík. Častým nežiadúcim účinkom je

aj anémia. Anémia je nedostatok erytrocytov

- červených krviniek a prejavuje sa únavou,

srdcovou arytmiou, slabosťou alebo

bledosťou kože. Krvácanie, spôsobené

nedostatkom bielkovín potrebných na

zrážanie môže byť veľmi nebezpečné. V

niektorých prípadoch sa stáva, že je potrebná aj transfúzia krvi. Medzi neurologické

nežiadúce účinky patrí nespavosť, zhoršenie pamäte, problémy s pochopením súvislostí

alebo vyjadrovanie myšlienok. Tieto problémy sa vyskytujú pri vysokodávkovanej

chemoterapii alebo nádoroch na mozgu. Ak sa tieto ťažkosti objavia, radí sa trénovať

45

pamäť a myslenie napríklad lúštením krížoviek alebo hraním na hudobný nástroj. Depresia

a úzkosť sa prejavujú pri liečbe tiež pomerne často. Tieto problémy sú pochopiteľné.

Väčšinou je to strach zo samotnej choroby a hlave smrti. Prejavujú sa zmenou váhy,

búšením srdca, únavou alebo aj nespavosťou. Identifikácia príčiny a konzultácia s

psychiatrom je v tomto prípade tá správna voľba. Lekári väčšinou v tých vážnejších

prípadoch predpisujú anxiolytiká ako napríklad Xanax.

Mortalita ľudí na nádorové ochorenia

V Európe je celkový výskyt rakoviny veľmi vysoký. Rozdiely sa nachádzajú medzi

jednotlivými krajinami. Závisia aj od vyspelosti krajín. Tieto hodnoty sa dajú zobraziť do

grafov. Graf je grafické znázornenie určitých reálnych údajov, meraní a problémov. Grafy

študuje matematická disciplína zvaná teória grafov. Existuje niekoľko typov grafov.

Najčastejšie používané sú väčšinou čiarové grafy, koláčové grafy alebo stĺpcové grafy. Z

tohto stĺpcového grafu sa dá odčítať, že mortalita, čiže úmrtnosť žien a mužov je na západe

najnižšia a na strede

a východe Európy je

najvyššia. Posledné

dva stĺpce ukazujú

hodnoty mortality

mužov a žien

špecificky na

Slovensku.

Napríklad vieme odčítať, že v roku 2008 bolo na Slovensku na 100 000 obyvateľov 191,4

mužov mŕtvych na rakovinu. Toto číslo je len priemerné, keďže 0,4 obyvateľa neexistuje.

Na stĺpcových grafoch sa dajú zobrazovať údaje o čase a určitom počte, napríklad na tom

mojom sa na y čiže zvislej osi nachádza počet ľudí s istým nádorovým ochorením na 100

000 obyvateľov určitej časti Európy, a na x, čiže vodorovnej máme časti Európy a taktiež

špeciálne na porovnanie Slovensko. Ak by sme si chceli vypočítať celkový počet ľudí s

nádorovým

ochorením na

všetkých obyvateľov

napríklad Slovenska

v roku 2008, delili

by sme celkový

46

počet obyvateľov Slovenska v roku 2008, čiže okolo 5,4 milióna, 100 000 a potom to číslo

vynásobili počtom žien alebo mužov na Slovensku z údaju v grafe. Čiže 5 400 000 : 100

000 = 54. A potom 54.(191,4+96,1)= 15 525. To znamená, že v roku 2008 zomrelo na

nádorové ochorenia z 5,4 milióna až 15 525 ľudí. Môj druhý graf je čiarový, a zobrazuje na

y osi počet mužov na 100 000 obyvateľov, ktorí zomreli na rôzne nádorové ochorenie. Na

x osi sa nachádzajú roky, v ktorých bolo toto pozorovanie uskutočnené. Čiarové grafy sú

vhodné pre zobrazovanie viacerých radov údajov. Spojnica medzi bodmi neurčuje presnú

hodnotu, je tam len na uvedomenie, či hodnoty klesajú alebo stúpajú. V tomto grafe sú

napríklad červenou zobrazené hodnoty mortality mužov na rakovinu pľúc v rokoch od

1978 až po rok 2010. Z grafu vidíme, že úmrtnosť na rakovinu pľúc klesá. Je to vďaka

väčšej prevencii a vedomí o účinku tabaku na pľúca. Tretím a posledným grafom je graf

bodový. V bodovom grafe su jednotlivým bodom priradene hodnoty x a y na jednotlivých

osiach. Bodový graf sa využíva tak isto ako čiarový graf. Tento bodový graf má medzi

sebou aj spojnice aby ste lepšie videli rast alebo klesanie hodnôt. Tieto hodnoty medzi

meraniami nie sú presné, sú tam len na orientáciu. Inak by na grafe boli len bodky. Tento

graf má na zvislej osi počet tentokrát úmrtnosti žien na 100 000 obyvateľov Slovenska. Na

vodorovnej osi sa nachádzajú roky od

1980 cez 1990, 2000 a 2010. Rôzny typ

nádorového ochorenia je znázornený

rôznou farbou. Cez tieto údaje

prechádza čiarkovaná čiara nazývaná

trendová čiara. Takéto čiary sa

využívajú na zobrazenie vývoja údajov

a pri rôznych predpovediach v meraní. Takáto predpoveď sa robí predĺžením trendovej

čiary. Tieto čiary zobrazujú aj priemerné stúpanie alebo klesanie hodnôt, lebo vyhladzujú

kolísanie medzi nameranými hodnotami.

HORMONÁLNA LIEČBA

Hormonálna liečba je druh liečby, pri ktorej sa namiesto liekov lieči pomocou

hormónov a antihormónov (hormóny s opačnou funkciou). Najčastejšie sa hormonálna

liečba využíva v onkológii, pri dopĺňaní hormónov (estrogén u žien a testosterón u mužov)

a pri zmene pohlavia. Taktiež sa využíva pri chemickej kastrácii sexuálnych násilníkov,

alebo pri poruchách rastu, či ako zaistenie výsledku pri umelom oplodnení alebo pri liečbe

akné. 47

Hormóny

Hormóny sú organické látky v našom tele, ktoré spolu so žľazami a tkanivami v

ktorých sú vytvárané, tvoria hormonálnu sústavu. Podobne ako nervová sústava, aj

hormonálna sústava slúži na prenášanie informácií rôzneho druhu v tele. Narozdiel od

nervovej sústavy, ktorá na prenos informácií využíva elektrické výboje, využíva

hormonálna sústava chemikálie. Tento spôsob prenosu informácií je síce zdĺhavejší ako

prenos elektrickými výbojmi, ale za to má jeho účinok dlhšie trvanie.

Žľazy, ktoré produkujú hormóny, sú takzvané endokrinné žľazy, alebo žľazy s

vnútorným vylučovaním. To sú napríklad nadobličky, podžalúdková žľaza (pankreas),

štítna žľaza a pohlavné žľazy (vaječníky u žien a semenníky u mužov). Tieto žľazy sú

riadené podmozgovou žľazou - hypofýzou - nachádzajúcej sa na spodnej strane mozgu.

Hypofýza, alebo podmozgová žľaza, je malý orgán

(1cm, 0,5g), ktorý sa nachádza pod hypotalamom. Aj keď

hypofýza ovláda väčšinu hormonálnej sústavy, vďaka čomu

je prezývaná aj dirigentom endokrinného systému, je sama

ovládaná hormónmi hypotalamu. Hypofýza sa skladá z dvoch

lalokov, predného a zadného. V prednom laloku -

adenohypofýze, sama tvorí hormóny. Práve poruchou tejto

časti hypofýzy vznikajú hormonálne poruchy rastu. V zadnom

laloku - neurohypofýze sú uskladnené hormóny vytvorené v hypotalame (spodná časť

stredného mozgu). Práve zadný lalok hypofýzy je pomocou stopky napojený na

hypotalamus. Stopka sa skladá z nervových vlákien, cez ktoré sa do neurohypofýzy

presúvajú oxitocín a vazopresín, aby tam boli uskladnené pre budúcu potrebu.

Hormóny sa dajú rozdeliť rôznymi spôsobmi. Podľa chemického zloženia na

bielkovinové a steroidné. Bielkovinové hormóny (napr.inzulín), sú hydrofilné - rozpustné

vo vode. Steroidné hormóny (napr. pohlavné hormóny), sú naopak lipofilné - rozpustné v

tukoch. Podľa toho kde sa tvoria ich vieme rozdeliť na žľazové a tkanivové, a podľa

pôsobenia zas na priamo a nepriamo pôsobiace. Hormóny s priamym pôsobením pôsobia

priamo v cieľovej bunke, bez nejakého iného procesu. Naopak, hormóny s nepriamym

pôsobením dopomôžu k vytvoreniu nejakého enzýmu, ktorý následne ovplyvní bunku a

tým spôsobí konečnú reakciu.

48

Rastový hormón

Rastový hormón, alebo somatotropín, je bielkovinový

hormón, ktorý sa tvorí v bunkách podmozgovej žľazy - hypofýzy.

Hlavnou funkciou tohto hormónu je dohliadať na správny rast

organizmu.

Najväčším podporcom vylučovania rastového hormónu je spánok, najmä 1 - 2

hodiny po začatí hlbokého spánku. Nezáleží pritom na dennej hodine. Rastový hormón

patrí medzi stresové hormóny, a teda je podobne ako adrenalín produkovaný taktiež v

stresových situáciách a pri fyzickej námahe. Keďže naše telo rastie ešte predtým než sa

narodíme, začína produkcia rastového hormónu ešte v maternici. Po narodení sa produkcia

hormónu zväčšuje, až kým nedosiahne svoje maximum - v puberte. Neskôr sa ho vytvára

postupne menej a menej.

Je to bielkovinový hormón, ktorý pôsobí priamo aj nepriamo. Nepriamo pôsobí v

pečeni a obličkách, kde vytvára bielkoviny somatomedíny. Somatomedíny sú svojou

chemickou štruktúrou podobné inzulínu, a tak sa často označujú IGF (z anglického insulin-

like growth factor). Tie pozitívne ovplyvňujú rast vnútorných orgánov.

Ako už napovedá názov, hlavnou úlohou rastového hormónu je zabezpečovanie

správneho rastu organizmu. Toto sa deje viacerými spôsobmi. Rast kostí zabezpečuje tak,

že vďaka nemu sa množia bunky rastových platničiek (až do doby kým celé skostenajú -

okolo osemnásť rokov), čo spôsobuje rast do dĺžky. Zároveň sa stará o tvorbu nového

kostného tkaniva.

Pre kosti je dôležitý aj vápnik. Ten zaisťuje rastový hormón tak, že zvýši hladinu

vitamínu D. Vďaka nemu sa z čriev do tela vstrebáva vápnik. V prípade potreby dokáže

somatotropín získať vápnik z už existujúceho kostného tkaniva.

Okrem rastu kostí napomáha rastový hormón aj rastu svalov. Podporuje tvorbu

bielkovín aj samotný rast kostrových svalov tak, že zvýši objem sarkomérov, čo sú

najmenšie stavebné jednotky priečne pruhovanej svaloviny. Táto jeho vlastnosť sa

nelegálne využíva aj vo svete športu, aby športovci rýchlo získali veľa svalovej hmoty.

Preto je syntetická verzia somatotropínu na zozname dopingových látok.

49

Poruchy rastu spôsobené rastovým hormónom

Nanizmus

Nanizmus, alebo inak povedané aj trpaslíctvo je porucha rastu, pri ktorej ľudia

dosahujú nižší vzrast ako normálne (hranica normy je u žien 135cm, u mužov 145cm).

Existuje viacero druhov nanizmu, ale teraz sa zameriame na takzvaný hypofyzárny

nanizmus. Hypofyzárny nanizmus je zriedkavá porucha hypofýzy. Keďže je väčšinou

vrodený, vyskytuje sa najmä u menších detí. Poškodenie hypofýzy ale môže vzniknúť aj

ako následok hociakého iného poškodenia adenohypofýzy. Takéto poškodenie môže

spôsobiť napríklad nádor, alebo infekcia centrálnej nervovej sústavy.

Vrodenú poruchu sa väčšinou lekárom podarí zachytiť keď je dieťa ešte relatívne

malé, keď má okolo 5-6 rokov, ale zaostávanie v raste sa môže prejaviť aj neskôr v

puberte. Prečo nie hneď keď sa narodia? Deti s touto poruchou sa totižto rodia normálne

veľké. To vďaka rastovému hormónu v maternici, ktorý zabezpečuje správny vývin plodu.

Keď sa ale dieťa narodí, zabezpečuje už jeho rast jeho hypofýza, takže až vtedy sa porucha

začne postupne prejavovať. Záleží však od toho ako závažné je daná porucha pri

konkrétnom dieťati. Proporcie dieťaťa sú taktiež normálne, len menšie, a hlava zvykne

vyzerať trošku neprirodzene väčšia.

Ako sa teda zisťuje či dieťa trpí nanizmom? Na diagnostikovanie nanizmu treba

spraviť krvné testy, v ktorých sa pozoruje, či je znížená hladina cukru a rastového hormónu

v krvi. Rastový hormón má antiinzulínový účinok, čo prakticky znamená, že inzulín, ktorý

redukuje hladinu cukru v krvi účinkuje silnejšie ako normálne, čo má za následok zníženú

hladinu cukru v krvi. Deti trpiace nanizmom sú práve preto ohrozené hypoglykemickými

krízami (príliš málo cukru v krvi), ktoré im môžu spôsobiť nezvratné poškodenie

mozgových buniek. Je im preto podávaný syntetický rastový hormón, nad ktorého

užívaním dohliada lekár.

Gigantizmus

Ďalšia choroba spôsobená poruchou adenohypofýzy je napríklad gigantizmus.

Gigantizmus je ochorenie, ktoré je spôsobené nadprodukciou rastového hormónu v

detskom veku. Je to celkom zriedkavé ochorenie, každý rok pribudnú asi tri nové prípady

na milión detí.

50

Následkom tohto nadmerného vylučovania somatotropínu do tela pred ukončením

rastu kostí dochádza k zrýchlenému rastu končatín, vystúpeniu tvárovej časti lebky (čela a

čeľustí) a rozšíreniu medzier medzi zubami. Ak je dieťa už ale staršie, a teda má

uzavretejšie rastové štrbiny v kostiach, začnú sa uňho rozvýjať akromegalitické rysy -

veľké ruk a nohy, široký nos, obezita.

Akromegália

Akromegália je tiež nadprodukcia rastového hormónu, ale v dospelosti, kedy sú už

rastové štrbiny plne uzavreté. Preto vtedy už nedochádza k rastu kostí do dĺžky, ale začnú

sa zväčšovať ruky, nohy a črty tváre.

Liečba rastovým hormónom

Na Slovensku sa rastovým hormónom začalo liečiť v dvadsiatych rokoch

dvadsiateho storočia. Rastový hormón, ktorý sa pacientom podáva, nie je priamo rastový

hormón, ale rekombinantný hormón. To znamená, že pacientovi podávajú istý druh

baktérie s upravenou DNA, čo spôsobuje vylučovanie cieľovej látky telom pacienta, v

našom prípade produkciu rastového hormónu

Rastový hormón sa používa pri liečení: detí s hypofyzárnym nanizmom, dievčat s

Turnerovým syndrómom, a detí s malou pôrodnou hmotnosťou a dĺžkou, ktoré zaostávajú

v raste. Pri každej z týchto porúch je liečba rastovým hormónom inak špecifická.

Liečba nanizmu

Pri liečbe nedostatku rastového hormónu a hypofyzárneho nanizmu sú pacienti deti.

Preto liečba rastovým hormónom výrazne ovplyvňuje zdravotný stav pacientov tým, že

zasahuje do stavby kostí a svalstva a do metabolizmu bielkovín, cukrov a tukov. Tým že

ovplyvňuje rast počas detstva, ovplyvňuje aj výšku človeka v dospelosti. Táto liečba sa

používa pri nedostatku rastového hormónu, nezálehˇí či je porucha vrodená alebo inak

získaná. Aby sa začalo so samotnou liečbou, musí potenciálny pacient spĺňať určité kritériá

- preukazovať určité príznaky. Zároveň treba zistiť, či nie je pomalý rast spôsobený

nejakým chronickým ochorením. Napríklad pri celiakii je totiž jedným z prvých príznakov

pomalý rast.

Príznaky, ktoré musí pacient vykazovať:

51

● dieťa má spomalenú rýchlosť rastu na menej ako 25‰ rastového prírastku za rok

● kostný (biologický) vek dieťaťa je nižší ako jeho chronologický vek (koľko má

rokov)

● hladina rastového hormónu v krvi je menšia, alebo na úrovni 10 ng/ml v dvoch

testoch - inzulínový a iný (glukagónový, arginínový alebo klonidínový)test

Aj pri týchto testoch je tu možnosť falošného výsledku (málo rastového hormónu

pred a počas prvých štádií puberty). Kvôli tomu sa robí pred samotnými testami

predpríprava, alebo tzv, priming. Pri primingu sa deťom podáva tri dni pred testom 2 mg

estradiolu (ženského pohlavného hormónu) denne. Podáva sa aj chlapcom aj dievčatám,

ale chlapcom sa občas podá aj testosterón. Ďalej sa pred samotnou liečbou robí magnetická

rezonancia mozgu, aby sa vylúčilo nádorové ochorenie z možných dôvodov pomalého

rastu.

Dávkovanie rastového hormónu je 0,025 - 0,035 mg/kg telesnej hmotnosti pacienta

na deň. Podáva sa tesne pred spaním (najväčšia produkcia rastového hormónu je počas

spánku) vo forme injekcií.

Ako každá iná liečba, aj hormonálna liečba má určité vedľajšie účinky. Pri liečbe

rastovým hormónom to je napríklad rozhodený metabolizmus cukrov, čo je hlavný dôvod

prečo táto liečba nie je vhodná pre diabetikov. Ďalšie vedľajšie účinky sa môžu vyskytnúť

počas celej liečby. V prvých ôsmich týždňoch liečby môže pacienta bolieť hlava, môže

pociťovať nauzeu, zvracať v dôsledku intraktálnej hypertenzie (veľkého napätia v

tráviacom trakte). Toto sa dá napraviť zredukovaním alebo vynechaním dávky. Ďalej sa

môžu na koži pacienta objaviť pigmentové névy (znamienka), a pri rýchlom raste je u

pacientov riziko skoliózy. Počas liečby sú pacienti pod dohľadom lekárov, ktorí sledujú

priebeh liečby. Sledujú ich rast a kontrolujú či sa neprejavujú iné vedľajšie príznaky.

Liečba sa ukončí vtedy, ak sa pacientovi uzavrú rastové štrbiny (prestane rásť,

dosiahne konečnú výšku), alebo keď sa rast pacienta spomalí na menej ako 2 cm za 6

mesiacov liečby. 1-3 mesiace po skončení s liečbou musí pacient absolvovať pretestovanie.

Ak pri týchto testoch bude hladina rastového hormónu nízka (menej ako 3 ng/l), tak sa s

liečbou pokračuje, ale dávky rastového hormónu sa znížia.

52

Hormonálna liečba v onkológii

Už niekoľko desaťročí dozadu sa zistilo, že

pomocou hormonálnej liečby sa dá spomaliť rast

niektorých nádorov. V súčasnosti má hormonálna

liečba svoje nezastúpiteľné miesto v liečbe rakoviny

prsníka, maternice a prostaty. Taktiež sa využíva aj pri

iných druhoch rakoviny, nie ako liečivo, ale na

zlepšenie kvality života pacienta. Lekár môže takto napríklad zvýšiť pacientovi chuť do

jedla, váhu, výkonnosť a podobne. V súčasnosti sa už dá hormonálna liečba využívať ako

prevencia vzniku nádorov u ľudí, u ktorých je pravdepodobnosť vzniku nádorov veľká. To

môže mať za príčinu životný štýl pacienta, alebo aj jeho genetické predpoklady (veľa

členov rodiny malo rakovinu), alebo iné príčiny.

Hormonálne lieky sú najčastejšie podávané v podobe tabletiek. Taktiež sa ale

podávajú aj pomocou injekcií do svalov, alebo pod kožu. Ide o dlhodobú liečbu, ktorá

môže trvať od niekoľkých mesiacov do niekoľkých rokov. To, aký druh hormónu sa bude

pacientovi podávať záleží od rôznych faktorov, ako napríklad samotná diagnóza pacienta,

rozsah ochorenia , typ predchádzajúcej liečby a jej výsledky. V onkológii sú využívané

hlavne kvôli tomu, že sú všeobecne lepšie znášané ako chemoterapia.

53

ZÁVER

Je liečenie teda naozaj riešenie? Čo sa týka homeopatie na túto otázku nevieme

poskytnúť jednoznačnú odpoveď. Homeopati tvrdia, že homeopatická liečba funguje, je

celkom reálna a homeopatiká zaberajú, klasická medicína a spoločnosť zase tvrdí, že je to

výmysel a jediný účinok má na svedomí placebo efekt. Antibiotiká sú využívané pri

liečbach infekcií, predovšetkým bakteriálnych, no proti vírusovým ochoreniam sú

neúčinné. Nadmerné a neuvážené užívanie antibiotík v niektorých prípadoch vedie k

vzniku nových super-baktérií, ktoré sú odolné voči všetkým antibiotikám. Práve vďaka

týmto faktorom vieme povedať že antibiotická liečba je účinná, pokiaľ je odborne a hlavne

správne nastavená. Chemoterapia je liečebný postup mnohých nádorových ochorení, avšak

je jednou z najkontroverznejších tém. Ľudia ktorí o chemoterapii nevedia všetko alebo

aspoň väčšiu časť ju často hneď odsúdia a prejdú radšej na biologickú liečbu. Lekári a

ľudia, ktorí si o nej zistili viac alebo si ňou úspešne prešli však tvrdia, že im dala druhú

šancu na život a aj iný pohľad na svet. Hormonálna liečba nie je ani tak kontroverzná ako

neznáma. Väčšina chorôb sa totižto lieči úplne inak. Je však dobré o hormonálnej liečbe

vedieť, keďže lieči a napomáha nášmu telu pomocou prirodzených látok - hormónov.

54

RESUMÉCieľom nášho projektu bolo odpovedať na otázku či je liečenie riešenie. Zamerali

sme sa na 4 kontroverzné liečebné metódy, ktoré sú všetkým známe, no nie všetky sú

overené.

Prvá liečebná metóda, ktorú sme sa rozhodli preskúmať bola homeopatia,

najkontroverznejšia zo všetkých štyroch. Priblížili sme históriu homeopatie a jej

samotného vynálezcu, Samuela Hahnemanna, ktorý chcel vynájsť spôsob liečby, ktorá

človeku nebude ubližovať. Ďalej sme sa zamerali na to ako homeopatický liek vzniká a

prišli sme na to, že veľkú úlohu vo vytváraní homeopatík zohráva koncentrácia, riedenie,

potenciácia a pretrepávanie. Pochopili sme hlavný princíp homeopatie, Similia Similibus

Curantur teda podobné lieči podobné. Spomenuli sme aj placebo efekt, o ktorom sme

konzultovali či naozaj existuje alebo je len výmyslom. Homeopatia naďalej ostáva

kontroverznou témou a záležitosťou ľudského presvedčenia.

Druhý typ liečenia, na ktorý sme sa zamerali bola antibiotická liečba. V tejto téme

sme viac priblížili históriu antibiotík spolu s vynálezcom Alexandrom Flemingom.

Rozdelili sme pôvody chorôb na bakteriálne a vírusové, a zistili sme, že antibiotiká

nedokážu bojovať proti vírusom. Následne sme sa zamerali na antibiotiká z pohľadu

chemického, ale aj prírodovedného, kde sme priblížili možnosti prírodných antibiotík.

Pokračovali sme témou účinnosti, dávkovania a druhmi antibiotík. Priblížili sme dve

vybrané choroby vzhľadom na liečenie antibiotikami. Jednou z chorôb bola borelióza, pri

ktorej sme zistili, že liečba antibiotikami je vhodná a účinná v prípade skorej reakcie na

ochorenie. Druhou chorobou, na ktorú sme boli pri antibiotickej liečbe zameraní bola

tuberkulóza. Pri tuberkulóze sme preberali jej vznik, výskyt a pre nás najdôležitejšiu tému

a to jej liečbu. Témou liečby sme sa zamerali hlavne na antituberkulotiká a ako samotná

liečba nimi prebieha. V spojitosti s liečbou antituberkulotikami sme nemohli vynechať ani

tému rezistencie baktérií tuberkulózy na antituberkulotiká, ale aj iné rezistentné baktérie.

Existuje však mnoho baktérií, ktoré sú rezistentné voči antibiotikám. My sme sa preto

zamerali na tie baktérie, ktoré sa najćastejšie prejavujú ako rezistentné a to sú okrem

baktérií tuberkulózy aj baktérie stafylokokov, pneumokokov, či gonokokov.

V téme chemoterapia sme sa najprv zjednodušene pozreli na pľúca a dýchanie ako

také a potom sme si prebrali, ako vzniká rakovina pľúc a ako sa správajú rakovinové

bunky v tele človeka. Zaoberali sme sa diagnostikov rakoviny pľúc a rôznymi

55

diagnostickými metódami. Ďalej sme si prebrali liečbu rakoviny ako takú, a potom sme sa

špecificky pozreli na druhy liečebných postupov čiže chirurgické odstránenie nádoru,

rádioterapie a ako fungujú a nakoniec samotná chemoterapia, jej účinky a spôsob akým sa

používa. Potom sme si rozobrali aj plusy a mínusy chemoterapie ako jednej z

najkontroverznejších liečebných postupov. A nakoniec sme vďaka grafom o mortalite ľudí

v Európe a na Slovensku pochopili vážnosť nádorových ochorení.

Posledný druh liečby na ktorý sme sa zamerali je hormonálna liečba. Vysvetlili sme

čo to vlastne hormóny sú, kde a ako vznikajú a čo je to vlastne hypofýza. Ďalej sme sa

zamerali na samotný rastový hormón - opísali sme jeho vznik a pôsobenie. Zároveň sme si

priblížili poruchy spôsobené rastovým hormónom, najmä jeho nedostatkom. Vysvetlili sme

si príčiny a priebeh ochorenia, aj jeho diagnostiku. Potom sme sa bližšie pozreli na liečbu

rastovým hormónom celkovo a zamerali sme sa na jeho využitie pri liečbe hypofyzárneho

nanizmu a vedľajšie účinky tejto liečby. Nakoniec sme si povedali ako sa dá hormonálna

liečba využiť v onkológii.

56

SUMMARY

The goal of our project was to answer the question of whether medical treatment is

a proper solution. We focused on four controversial medical treatments that are known to

all but remain unverified.

The first medical method we focused on was homeopathy, the most controversial of

all four. We looked into the history of homeopathy and its own inventor, Samuel

Hahnemann, who wanted to find a new medical method which would not harm people (he

succeeded). Later on, we focused on how homeopathic cures are created and we found out

that concentration, dilution, potentiation and so-called “shaking” make up a big part of the

process. We understood the main principle of homeopathy, Similia Similibus Curantur, in

translation “Like Cures Like”. We also mentioned the placebo effect, about which we

consulted with experts to figure out if it is real or fake. After all, homeopathy remains a

controversial subject and a matter of human conviction.

The second medical method was antibiotic treatment. In this part, we looked into

the history of antibiotics and we talked about its inventor, Alexander Fleming. We divided

the origin of diseases into viruses and bacteria and learned that antibiotics are unable to

fight viral diseases. Later, we focused on antibiotics not only from a chemical point of

view, but also from a natural point of view; we also mentioned the possibilities of natural

antibiotics. We continued with the topic of effectiveness, dosage and antibiotic types. We

have approached two selected diseases with regard to antibiotic treatment. One of these

diseases is Lyme disease, about which we found out that antibiotic treatment is appropriate

and effective if administered early on. The second one of the illnesses we focused on in

the theme of antibiotics was tuberculosis. We were talking about its formation, appearance

and for us the most important therapy which should be effective against this disease. In the

theme of therapy, we were mainly exploring antituberculosis drugs and how this treatment

progresses. While we were talking about antituberculosis drugs, we couldn’t skip the

problem of bacterial resistance against them but there are also many more types of

bacteria which are resistant against antibiotics. So we focused not only on the resistant

bacterias of tuberculosis but also the resistant bacterias of staphylococci, pneumococci and

gonococci.

57

Next, we looked into the topic of chemotherapy. First, we took a look at the lungs,

how they work and how breathing works. Next, we tried to understand how lung cancer is

created in our body, and how it affects the body. Then, we focused on malignant and

benign tumors in the human body and how they metastasize. We talked about the process

from a cancerous body cell to a tumor and how that can be diagnosed. After a diagnosis is

made, the curing process enters into the picture. We divided this process into radical and

palliative therapy. We looked into different types of possible cancer cures. First the

surgical extraction of a tumor, then radiotherapy and how it works in the body, and then,

we talked about chemotherapy itself: how it works, how it affects the human body in a

good way, but also the side effects on the human body. Lastly, we looked at graphs about

the mortality of people with cancerous tumors all over the world and then specifically in

Slovakia.

The last type of treatment we focused on is hormonal therapy. We talked about

what hormones are in general, where they are formed in our body and what hypophysis is.

Then we talked about growth hormone - where it is formed and what part of our body it

affects. We also took a closer look on the defects in growth caused by growth hormone -

especially the ones caused by the lack of it. We then explained the causes and diagnosis of

the defect. We also looked at hormonal treatment utilizing growth hormone. We focused

on how it works when it’s treating hypophyseal nanism and at the side effects of this

treatment. Lastly, we talked about the usage of hormonal therapy in oncology.

58

BIBLIOGRAFIA

[9.9.2018]

https://sk.wikipedia.org/wiki/Alternat%C3%ADvna_medic%C3%ADna

http://www.alternamedica.sk/alternativna_medicina.html

http://referaty.atlas.sk/prirodne-vedy/biologia-a-geologia/21477/alternativna-medicina

[10.9.2018]

https://sk.iliveok.com/health/liecba-tuberkulozy-antibiotikami_129124i15828.html

https://sk.medixa.org/liecba/liecba-tuberkulozy

http://vou.sk/wp-content/uploads/2014/02/pluca-na-web-2008-1vyd.pdf

[11.9.2018]

https://www.fpharm.uniba.sk/fileadmin/faf/Pracoviska-subory/FakultnaLekaren/

18_10_2017_su_lieky_jedmi/Antibiotika__-_abstrakt.pdf

https://primar.sme.sk/c/20653262/pomozu-vam-antibiotika-pozrite-si-tabulku-

priznakov.html

https://sk.wikipedia.org/wiki/Antibiotikum

https://sk.wikipedia.org/wiki/Mikroorganizmus

[12.9.2018]

https://zdravie.pravda.sk/zdravie-a-prevencia/clanok/12407-na-co-nezabudnut-pri-uzivani-

antibiotik/

https://en.wikipedia.org/wiki/Alexander_Fleming

[14.9.2018]

http://www.ruvzbj.sk/archiv.files/2007/tuberkuloza1107.htm

http://www.solen.sk/pdf/1bd7034614a15fd3c7a174b65fcdc129.pdf

59

https://www.solen.cz/pdfs/far/2003/01/06.pdf

[16.9.2018]

https://en.wikipedia.org/wiki/Samuel_Hahnemann

https://de.wikipedia.org/wiki/Samuel_Hahnemann

[17.9.2018]

http://www.rakovinapluc.sk/pre-pacientov/liecba2/

[18.9.2018]

https://www.zdravie.sk/clanok/53028/antibiotika-pri-virusovych-ochoreniach-nepomozu

https://prirodnalekaren9.webnode.sk/news/a5-silnych-antibiotik-bez-lekarskeho-predpis/

https://www.thefamouspeople.com/profiles/samuel-hahnemann-7191.php

https://www.homeopathyschool.com/why-study-with-us/what-is-homeopathy/like-cures-

like/

[20.9.2018]

https://en.wikipedia.org/wiki/Placebo

https://www.health.harvard.edu/mental-health/the-power-of-the-placebo-effect

https://www.livescience.com/32941-is-the-placebo-effect-real.html

https://www.jfmed.uniba.sk/fileadmin/jlf/Pracoviska/ustav-mikrobiologie-a-imunologie/

Slov_Prednasky_aj_praktika_vsetko/pred.6.VL_LS_antibiotika.pdf

https://www.jfmed.uniba.sk/fileadmin/jlf/Pracoviska/klinika-pneumologie-a-ftizeologie/

dokumenty/Ftizeologia_prednaska_2.pdf

[26.9.2018]

https://www.zones.sk/studentske-prace/biologia/7216-hormony-v-ludskom-tele/

https://lekar.pluska.sk/clanky/uloha-rastoveho-hormonu

https://en.wikipedia.org/wiki/Homeopathic_dilutions

60

[27.9.2018]

https://en.wikipedia.org/wiki/Alexander_Fleming#/media/

File:Synthetic_Production_of_Penicillin_TR1468.jpg (obrázok)

http://www.1sg.sk/www/data/01/projekty/2016_2017/idols/web_kriminalistika1/

dolezitostorganov.html (obrázok)

https://prirodnalekaren9.webnode.sk/news/a5-silnych-antibiotik-bez-lekarskeho-predpis/

(obrázok)

https://sk.wikipedia.org/wiki/V%C3%ADrus

https://sk.wikipedia.org/wiki/Karboxylová_skupina

https://sk.wikipedia.org/wiki/Aminokyselina

https://referaty.aktuality.sk/prokaryoticke-organizmy/referat-3519

http://mlizo.ru/sk/decoding-the-xray-protocol.html (obrázok)

http://www.lungindia.com/viewimage.asp?

img=LungIndia_2014_31_2_190_129897_u2.jpg (obrázok)

https://sk.wikipedia.org/wiki/Pozitr%C3%B3nov%C3%A1_emisn%C3%A1_tomografia

(obrázok)

[28.9.2018]

https://zivotbezantibiotik.sk/neziaduce-ucinky-antibiotik-v-skratke/

https://sputniknews.com/world/201809151068063038-canada-virus-spread-death/

(obrázok)

https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/395345-labutia-piesen-antibiotik-porazi-ich-

superbakteria/ (obrázok)

[29.9.2018]

https://lekar.pluska.sk/clanky/poruchy-produkcie-rastoveho-hormonu

https://sk.m.wikipedia.org/wiki/Somatotrop%C3%ADn

61

http://www.solen.sk/pdf/4ec0022e3fbb0a49d09452a99a2efede.pdf

http://www.solen.sk/pdf/b00df91ba5c025fdcb4486c000797a97.pdf

[1.10.2018]

https://sk.medixa.org/choroby/hypofyza-a-hypotalamus

https://www.dreamstime.com/stock-illustration-lung-infected-tuberculosis-illustration-

image73941296 (obrázok)

https://www.vitarian.sk/clanky/zdravie/2015/tuberkuloza-zabija-takmer-tolko-ludi-ako-

aids (obrázok)

https://www.popsci.com/consent.php?redirect=https%3a%2f%2fwww.popsci.com

%2ftuberculosis-exclusive-clips-forgotten-plague (obrázok)

https://en.wikipedia.org/wiki/Beta-lactam (obrázok)

[6.10.2018]

https://www.zdravieportal.sk/hypofyzarne-trpaslictvo-hypofyzarny-nanizmus/

https://www.wikiskripta.eu/w/Soubor:Oxacillin_skeletal.svg (obrázok)

https://en.wikipedia.org/wiki/File:Methicillin.svg (obrázok)

https://sk.wikipedia.org/wiki/Súbor:Cephalosporin_core_structure.svg (obrázok)

https://www.wikiskripta.eu/w/Soubor:Quinolone.svg (obrázok)

[7.10.2018]

http://www.unb.sk/klinika-hrudnikovej-chirurgie-szu-a-unb/?pg=2

https://canebayprimarycare.com/sovremennye-metody-lechenija-raka-legkih.php

[8.10.2018]

https://najmama.aktuality.sk/clanok/236989/poznate-jej-priznaky-borelioza-neprijemna-

pripomienka-leta/

https://www.pinterest.com/pin/296885800406147752/ (obrázok)

62

https://www.alphamedical.sk/casopis-invitro/lymska-borelioza

http://www.ahomeopatia.sk/homeopatia/homeopaticka-lekarnicka/ (obrázok)

https://sk.wikipedia.org/wiki/Lymská_borelióza

http://www.vpl.sk/files/file/47konf-data/1kristian.pdf

https://www.imunovital.sk/odborne-clanky/lymska-borelioza-lb

http://www.solen.sk/pdf/5cb3fee3a5f63286f2a271fe3f94d05b.pdf

http://vou.sk/wp-content/uploads/2014/02/radioterapia-na-web-2008-2vyd.pdf

http://www.onkologiapreprax.sk/index.php?

page=pdf_view&pdf_id=249&magazine_id=10

http://vou.sk/wp-content/uploads/2014/02/chemoterapia-a-vy-2011-4.vydanie.pdf

[12.10.2018]

https://www.britishhomeopathic.org/homeopathy/what-is-homeopathy/ (obrázok)

https://en.wikipedia.org/wiki/Samuel_Hahnemann#/media/

File:Samuel_Christian_Friedrich_Hahnemann._Line_engraving_by_L._B_Wellcome_L00

16250_a.jpg (obrázok)

https://upload.wikimedia.org/wikipedia/en/2/21/The_Organon_of_Medicine.jpg (obrázok)

http://www.hematologickypacient.sk/sk/content/147-chemoterapia

[15.10.2018]

http://www.solen.sk/pdf/c9de6efbd8c2e3f4f8f6c1d049efcd2f.pdf

https://en.m.wikipedia.org/wiki/Hormone_therapy

https://www.akademiahomeopatie.sk/homeopaticky-pokus/ (obrázok)

http://www.alternamedica.sk/homeopatia.html (obrázok)

https://support.office.com/sk-sk/article/prezentovanie-%C3%BAdajov-v-bodovom-grafe-

alebo-v-%C4%8Diarovom-grafe-4570a80f-599a-4d6b-a155-104a9018b86e

63

https://support.office.com/sk-sk/article/typy-dostupn%C3%BDch-grafov-10b5a769-100d-

4e41-9b0f-20df0544a683#__toc365991015

https://support.office.com/sk-sk/article/typy-dostupn%C3%BDch-grafov-10b5a769-100d-

4e41-9b0f-20df0544a683#__toc365991014

https://support.office.com/sk-sk/article/trendov%C3%A9-%C4%8Diary-v-grafoch-

f6ffa76c-80e1-4fab-9aa0-ddc7840a7cc3

[16.10.2018]

http://neoremedica.com/hypofyza-jej-koordinacna-funkcia/ (obrázok)

http://akneliecba.sk/tabletky-na-akne/ (obrázok)

http://www.koc.cz/pro-verejnost/typy-lecby/hormonalni-lecba/

https://dia.hnonline.sk/zdravie/591102-homeopatia-sarlatanstvo-alebo-liecba

https://sk.wikipedia.org/wiki/Somatotrop%C3%ADn (obrázok)

http://homeopathy.ca/MMPP_ActiveHomeopathyMateriaMedicaPuraProject.php

(obrázok)

https://sk.wikipedia.org/wiki/Cytostatikum

https://sk.wikipedia.org/wiki/Lie%C4%8Dba_rakoviny#Chemoterapia

[17.10.2018]

https://www.wikiskripta.eu/w/Rifampicin (obrázok)

https://en.wikipedia.org/wiki/Isoniazid (obrázok)

https://www.vox.com/science-and-health/2017/7/7/15792188/placebo-effect-explained

(obrázok)

https://zdravie.pravda.sk/zdravie-a-prevencia/clanok/12407-na-co-nezabudnut-pri-uzivani-

antibiotik/ (obrázok)

https://www.brecorder.com/2016/05/02/293503/radiotherapy-can-affect-lung-cancer-

patients-adversely/ (obrázok)

64

https://newsnetwork.mayoclinic.org/discussion/living-with-cancer-what-is-chemotherapy/

(obrázok)

http://www.mindsofmalady.com/2015/11/ck5-marks-ovarian-cancers-not.html (obrázok)

Použité citácie

[1]externá konzultantka MUDr. Michaela Černá

[2]externá konzultantka MUDr. Michaela Černá

[3]Viera Golská, vyštudovaná homeopatička

[4]externá konzultantka MUDr. Michaela Černá

Použitá literatúra

[1] KLIMENT Ján, PLANK Lukáš, KAVCOVÁ Elena a kolektív- ZÁKLADY

KLINICKEJ ONKOLÓGIE

Martin- Vydavateľstvo Osveta, 2007. 206. s. ISBN 978-80-8063-430-8

65