1. súkromné gymnázium v Bratislave, Bajkalská 20

1. Knights

Školský rok 2017/2018

MOR

Autori:

Samuel Husárik

Nina Lembaková

Adam Červenka

Martin Oravkin

Konzultanti:

Barbora Ulrichová (DEJ)

Viera Chytilová (SJ)

Daniel Pollák (BIO)

Čestné vyhlásenieČestne prehlasujeme, že sme ročníkový projekt vypracovali samostatne, výhradne

s využitím uvedených prameňov, odbornej literatúry a overených a 

dôveryhodných zdrojov.

-------------------- -------------------- -------------------- --------------------

Samuel Husárik Martin Oravkin Adam Červenka Nina Lembaková

2

PoďakovanieRadi by sme na tomto mieste poďakovali našim konzultantom za odbornú pomoc

a usmernenie pri písaní nášho ročníkového projektu, za cenné rady, pripomienky

a informácie a v neposlednom rade za čas, ktorý nám s ochotou a trpezlivosťou

venovali.

OBSAHÚVOD 5

Mor z hľadiska histórie 6

3

Mor naprieč dejinami 6Prvé zaznamenané zmienky o morovej nákaze 6Prvá pandémia moru 6Druhá pandémia moru 7Tretia pandémia moru 8

Boj proti nákaze 9Vznik morových nemocníc 10

Morové stĺpy na Slovensku 11Morové stĺpy v Bratislave 11Morové stĺpy v ostatných mestách 12

Mor a prenasledovanie Židov 15

Mor z hľadiska biológie 16Pôvodca ochorenia – Yersinia pestis 16História baktérie 18Prenášači moru 18Objav morovej baktérie 19Klinické formy a prejavy moru 20

Bubonická forma moru 21Septická forma moru 21Pneumonická forma moru 22

Terapia v súčasnosti 23Prevencia v súčasnosti 24Existuje mor aj dnes? 24Mor ako biologická zbraň 24

Mor v umení 25Giovanni Boccaccio - Dekameron 25Albert Camus – Mor 26

Existencializmus 26Albert Camus – život a dielo 26Román Mor 27

Film – Černá smrt 31

Resumé 32

English Resume 34

Bibliografia 36Internetové zdroje 37

Obrázky 38

4

ÚVOD V rámci našej triednej témy „Bod zlomu“ sme sa rozhodli zaoberať témou moru.

Má vôbec mor a bod zlomu niečo spoločné? Analýzou jednotlivých oblastí sa to

pokúsime ukázať.

Hlavné otázky na ktoré sme hľadali odpovede sú : Aké príčiny viedli k šíreniu

morových nákaz a prečo si v priebehu časov tieto nákazy vyžiadali toľko obetí? Na

tomto mieste sa pristavíme pri morových stĺpoch ako „pripomienke na ukončené

morové epidémie. Z biologického a medicínskeho hľadiska vysvetlíme „podstatu“

infekcie moru, ako prenos fungoval a akým spôsobom napádal ľudský

organizmus, či vôbec boli šance na prežitie nakazených pacientov, priblížime

prenášačov nákazy aj proces jej šírenia. Atmosféru medzi obyvateľmi v meste

postihnutom morom,  živé ľudské príbehy písané depresívnym, krutým, avšak

realistickým spôsobom načrtneme dielom „MOR“ od Alberta Camusa aj filmovou

ukážkou „Čierna smrť“.

5

Mor z hľadiska histórie

Mor naprieč dejinami

Prvé zaznamenané zmienky o morovej nákazePod pojem „mor“ sa v staroveku a stredoveku často ukrývali takmer všetky

neznáme choroby a smrtiace epidémie zapríčinené životnými podmienkami a

nedostatočnými hygienickými návykmi obyvateľstva. Ochorenia mali rýchly

priebeh a sprevádzané boli vysokou úmrtnosťou. Dôvodom úmrtí však nebol iba

mor ale aj týfus a cholera. Mor je pravdepodobne dôvodom troch pandémií, ktoré

formou epidémií veľkého rozsahu zasiahli viacero kontinentov.

Prvá pandémia moruPrvý historicky doložený výskyt morovej epidémie pochádza zo 6. storočia n. l.

a spadá do obdobia vlády cisára Justiniána. Názory na vypuknutie moru sa však

líšia. Podľa Prokopia začalo toto ochorenie v egyptskom prístave Pelusium.

Cirkevný historik Euagrios Scholastikos zas uvádza, že mor vypukol v Etiópii. Z

Egypta sa potom rozšíril do Palestíny a Sýrie a v roku 542 sa cez more dostal aj

do Konštantinopola (Istanbulu). Z tohto územia prenikol do Malej Ázie a cez

Mezopotámiu do Perzie. Epidémia sa objavuje aj v Taliansku, západnom

Stredomorí a v roku 545 aj vo Francúzsku a Nemecku.

Najviac postihnutými sa stávajú miesta s vysokou koncentráciou obyvateľstva -

mestá a vojenské tábory. Vo veľkých mestách vyhubila nákaza viac ako polovicu

obyvateľstva a počas kulminácie mor denne zabil približne 5 000 až 10 000 ľudí.

Rozsiahle oblasti ríše a mestá ostali vyľudnené, čo malo dopad na hospodárstvo

krajiny aj demografický vývoj. Odhaduje sa, že mortalita (úmrtnosť) vtedajšieho

obyvateľstva bola 15-40 % a celkovo v postihnutých územiach zomrelo 50–60 %

ľudí. Často k tomu prispel aj hladomor a iné choroby v postihnutých územiach.

Mor sa po opadnutí prvej vlny v istých časových intervaloch vracal ešte

nasledujúce dve storočia – do 8. storočia. Epidémia pravdepodobne ovplyvnila aj

Justiniánove ďalšie vládnutie a utlmila jeho predchádzajúcu aktívnu činnosť

v oblasti zákonodarstva, reforiem, staviteľstva, obrátila sa na riešenie cirkevných

6

a teologických otázok a pripisuje sa jej úpadok Byzantskej ríše. Nasledujúcich

šesť storočí nebolo obyvateľstvo zasiahnuté morovou epidémiou.

Druhá pandémia moruV poradí druhá pandemická vlna moru zasiahla obyvateľstvo v 14. storočí (40-te

a 50-te roky), kedy si vďaka svojim príznakom získala pomenovanie „Čierna smrť“.

Týmto príznakom bolo zdurenie lymfatických uzlín (Obr. 1) a akrálna nekróza,

ktorá sa prejavovala odumretím končekov

prstov a ušných lalôčikov.

Následne sa porušilo cievne zásobenie

a nastalo podkožné krvácanie, ktoré malo

čierne sfarbenie. Okrem vonkajšieho

prejavu ochorenia sa pojem „čierna smrť“

viaže aj k prejavom smútku, trúchlenia

a nešťastia, ktoré morové epidémie

sprevádzal (obr.1)

Pôvod morovej epidémie možno hľadať

v strednej Ázii (dnešný Kazachstan),

odkiaľ sa obchodnými cestami dostala

smerom na západ. Niektoré pramene

uvádzajú, že mor (mor svišťov) sa mohol

dostať do Európy cez kožušiny, ktoré lovci

predávali na Hodvábnej ceste. Prvá

epidémia 2. pandemickej vlny je

zaznamenaná aj v oblasti rieky Volgy. Obr.

2

V  roku 1347 sa objavuje v Konštantinopole (dnešný Istanbul) a odtiaľ sa loďami

talianskych kupcov rozširuje do Európy – do sicílskej Messiny a z tamojších

prístavov sa šíri do Francúzska, Španielska, Nemecka, Škandinávie, Grónska

a Anglicka. Napr. v Benátkach aj Londýne zahynulo 100 tisíc ľudí a v Paríži 70

tisíc obyvateľov.

7

Mor si nevyberal a postihoval obyvateľov na dedinách aj v mestách. V mestách sa

prenášala nákaza rýchlejšie a miera úmrtnosti tu bola vyššia. Mestá však

postupne začali zavádzať a uplatňovať hygienické opatrenia a rozsah epidémie sa

tu začal obmedzovať. V mnohých oblastiach boli obdobia moru sprevádzané

neúrodami a hladomorom, ktorý utrpenie morových období ešte umocňoval.

Strach z neznámej choroby si ľudia v tých časoch vysvetľovali ako trest za hriešne

chovanie a konflikty kresťanskej cirkvi so zástupcami svetskej moci. Mnoho ľudí

síce z nakazených sídel utekalo ale migráciou po súši alebo loďami len

prehlbovali šírenie nákazy do ďalších častí Európy. Jedným z príkladov morovej

epidémie v Európe je Veľký londýnsky mor. Táto epidémia postihla mesto v rokoch

1665 až 1666 a jej následky boli najhoršie v celej histórii Londýna. Túto epidémiu

taktiež sprevádzal Veľký londýnsky požiar, ktorý obyvateľstvo poznačené morovou

nákazou pripravil aj o ich domovy.

Druhá pandémia moru trvala v Európe takmer do polovice 18. storočia. Jednotlivé

cykly epidémie trvali 2-5 rokov a úmrtnosť bola asi 40 %. Posledná veľká epidémia

moru sa objavila v rokoch 1720-1722 v Marseille. Niektorí historici odhadujú, že

v Európe žilo pred vypuknutím „Čiernej smrti“ približne 62 miliónov obyvateľov

a počet obetí bol 20-23 miliónov.

Tretia pandémia moruTretia morová pandémia udrela mohutnou epidémiou v juhočínskej provincii Jun-

nan v 19. storočí v roku 1855, odkiaľ sa v roku 1890 rozšírila do prístavov Hong

Kongu a Kanton. V roku 1894 zasahuje Taiwan, Japonsko, Indiu, Južnú Ameriku,

južnú Afriku, západné pobrežie Severnej Ameriky a Austrálie a postupovala do

Európy, na Stredný východ. Prečo sa epidémia rozšírila na všetky svetadiely?

Dopomohla tomu hlavne parná lodná doprava.

Následky tretej pandémie boli hrôzostrašné. V Indii v rokoch 1898-1918 zomrelo

následkom moru 12,5 milióna ľudí. Posledné známe epidémie moru, ktoré patria

do tretej pandemickej vlny vznikli v Indii v roku 1994, kedy ochorelo 2500 osôb

avšak úmrtnosť vďaka antibiotickej liečbe dosiahla menej ako 3 %, Alžírsku

(2003), známe sú prípady morovej nákazy v Kongu (2006) a na Madagaskare

(2008). 8

Cesty šírenia morových epidémií

Obr. 3

Cesty ako sa šírili morové epidémie pre jednotlivých pandémiách ukazuje obr. 3.

Číslo 1 znázorňuje prienik moru pri 1. pandémii (Justiniánov mor, 541 n. l.), číslo 2

označuje cestu šírenia moru pri 2. pandémii (Čierna smrť, 1347) a číslo 3

predstavuje trasu šírenia počas 3. pandemickej vlny (Čína, 1894).

Boj proti nákazeŠtáty a mestá v stredoveku sa snažili moru vyhnúť izolovaním ľudí z nakazených

oblastí. V Benátkach tento proces trval 40 dní. Keďže po taliansky sa 40 dní povie

“quaranti giorni”, pôvod slova karanténa pochádza odtiaľ. V mnohých mestách boli

taktiež zriadené hliadky, ktorých úlohou bolo vyhľadávať domy, v ktorých sa

vyskytol mor. Tieto domy boli potom zapečatené, aby sa nikto nemohol dostať von

z domu alebo do domu. Každý „nakazený“ dom bol strážený vo dne aj v noci, aby

nikto nemohol prenášať chorobu. Stráže mali na starosti pomáhať obyvateľom,

ktorí nemohli opustiť svoj dom, napríklad s nosením vody, jedla alebo zavolaním

lekárov. Veľa ľudí taktiež pomáhalo s obhliadkou mŕtvol za pomoci lekárov z

morových nemocníc, alebo s ošetrovaním nakazených. Väčšina týchto funkcií bola

vykonávaná ľuďmi bez domova, žobrákmi alebo aj zlodejmi, preto sa stávalo že

9

ľudia, o ktorých sa mali starať boli často okradnutí. Ľudia, ktorí boli uzavretí v

domoch po čase začali byť netrpezliví a často používali hrubú silu aby sa dostali

zo svojich domov von.

Prísne karanténne opatrenia, ktoré zaviedli Talianske štáty v 14. a 15. storočí boli

vzorom aj pre iné krajiny v boji proti nákaze. Príkladom karanténneho opatrenia

18. storočia je habsburský sanitárny kordón, ktorí zabezpečovali vidiečania. Tí

hliadkovali na hraniciach od severu Dunaja až po Balkán a strážili pohyb

nakazených osôb do Európy. Zakladanie a rozvoj morových nemocníc tiež môžme

zaradiť medzi istý spôsob karanténneho opatrenia, nakoľko tieto špecializované

nemocnice izolovali pacientov nakazených morom.

Vznik morových nemocnícVýskyt morovej nákazy, zvýšený počet obetí a situácia v mestách spojená

s vypuknutím epidémie obrátili pozornosť vtedajších učencov, liečiteľov a doktorov

proti spoločnému nepriateľovi „moru“, ktorý bol od 15. - 18. storočia prítomnou

súčasťou života všetkých spoločenských vrstiev t.j. vyššej triedy ako aj obyčajných

ľudí. Vydávali sa rôzne výnosy, doporučenia a robili sa opatrenia, ktoré mali

obyvateľom pomôcť uchrániť seba, svoje rodiny a blízkych od šírenia nákazy. Za

účelom ochrany zdravia obyvateľov v postihnutých oblastiach začali vznikať prvé

morové nemocnice. Zakladali ich zväčša cirkevné rády pri svojich kláštoroch. Boli

to tzv. leprosáriá, nazývané aj domy svätého Lazara alebo lazarety. Vznik prvých

takýchto „morových špitálov“ na našom území sa datuje do 11. storočia (Nitra,

Hronský Beňadik). Známa je nemocnica postavená za týmto účelom v Benátkach

v roku 1403 a nemocnica Lazaretto di san Gregorio (Obr. 4) vybudovaná v roku

1488 v Miláne. Na zriadenie špitála boli v prvom rade potrebné finančné

prostriedky. Boli to príspevky mešťanov, šľachticov, niekedy to bolo darovanie

samotnej budovy, priestoru určeného na zriadenie špitála, najčastejšie za

mestskými hradbami. Špitály boli väčšinou štvorcových alebo obdĺžnikových

tvarov, obohnané vysokými múrmi. Nachádzali sa na okraji mesta kde bola

spravidla dostupná najlepšia lekárska pomoc špecializujúca sa na liečbu moru.

10

Obr. 4

Morové stĺpy na SlovenskuStavebné pamiatky miest a obcí na Slovensku, ktoré pripomínajú epidémie

čierneho moru sú morové stĺpy. Ako vyplýva z ich pomenovania, motívom na ich

výstavbu bol mor, ktorý postihoval Európu (Slovensko nevynímajúc) od 15. až do

18. storočia. Stavali sa po skončení epidémií ako vďaka za ich ukončenie.

Pripomínajú obdobie, kedy státisíce ľudí podľahli zákernému ochoreniu, proti

ktorému nebolo lieku a pomoci.

Za každým z týchto stĺpov stáli ľudia, ktorí túžili po úteche, milosrdenstve či nádeji,

alebo cítili vďaku za božiu pomoc. Podľa symboliky a svätých, spodobených na

súsoší, rozlišujeme  mariánske, morové a trojičné stĺpy, aj keď niekedy sa ich

zasvätenie prelína. V mestách po celom Slovensku môžme nájsť morové stĺpy ako

pripomienky hrôz smrtiacej epidémie moru.

Morové stĺpy v BratislaveV Bratislave sa morové stĺpy nachádzajú

na Župnom námestí (Obr. 5) a Rybnom

námestí (Obr. 6).

11

Mariánsky morový stĺp na Župnom námestí sa nachádza pred Kapucínskym

kostolom. Stĺp s nápismi je štvorcový, na rohoch stoja štyri postavy okrídlených

anjelikov, ktorí držia elipsovité štíty s nápismi, približne v dvoch metroch začína

korintský stĺp s kruhovým pôdorysom, na jeho vrchole stojí žena s dieťaťom v

náručí na polmesiaci, ktorý je na zemeguli ovinutej hadom, žena má nad hlavou

11 hviezd na kovovej obruči. Podľa rímskych číslic jedného z nápisov aMICta soLe

LVna sVb peDIbVs eIVs bol postavený v r. 1723, desať rokov po vypuknutí moru v

Bratislave.

Morový stĺp na Rybnom námestí (Obr. 6) je barokový trojičný stĺp.

Nachádza sa na rozhraní Rybného

a Hviezdoslavovho námestia. Tvorí ho

nadstavba kruhového prierezu

postavená na trojhrannom podstavci.

Piedestál na svojich stranách nesie

reliéfy tematicky sa vzťahujúce na

morovú epidémiu – Posledné pomazanie, Svätá Rozália a Pochovávanie mŕtveho.

Okrem reliéfu ležiacej svätej Rozálie sú ďalšie dva krutým zobrazením takmer

každodenných udalostí z čias morovej nákazy. Postavený bol v roku 1713 z

verejnej zbierky na pamiatku ukončenia morovej epidémie, ktorá postihla

Bratislavu ešte na konci roku 1712. Podľa dobových dokumentov jej v meste

podľahlo 3 860 obyvateľov a ďalších 1 561 bolo nakazených.

Morové stĺpy v ostatných mestáchNajkrajšie a najhodnotnejšie morové

stĺpy na Slovensku môžme nájsť v

Banskej Štiavnici, Trenčíne, Nitre,

Kremnici, Prievidzi, Prešove, Banskej

Bystrici, Skalici a mnohých iných

mestách.

Medzi najväčšie trojičné stĺpy patrí

barokový morový stĺp v Banskej Štiavnici (Obr. 7) postavený v rokoch 1759 až 12

1764, ktorý nahradil starší stĺp postavený po morovej epidémii z roku 1710. Stĺpu

na vrchole dominuje súsošie Najsvätejšej Trojice a na podstavci ho obklopuje

sedem svätcov, ochrancov pred morom a patrónov baníkov.

Trenčiansky barokový morový stĺp na Mierovom námestí bol postavený grófom

Mikulášom Ilešházim v roku 1712 ako pamätník

morovej epidémie, ktorá sa prehnala mestom v

roku 1710. Trenčín zasiahli tri morové rany, ktoré

vyvraždili 1600 ľudí, čo bola v tej dobe viac ako

polovica jeho obyvateľov. Obr. 8

V Kremnici (Obr. 9) bol realizovaný v rokoch 1765 – 1772 jeden z posledných

morových stĺpov v bývalých habsburských

krajinách.

Morový stĺp v Prievidzi (Obr. 10) bol pôvodne

vytvorený ako stĺp Svätej trojice. Na morové

súsošie sa zmenil, keď po odznení morovej nákazy v roku 1797 bol naň dotesaný

reliéf sv. Rozálie, patrónky chorých na mor.

13

Obr. 10 Obr. 11

Súsošie Immaculaty v Prešove (Obr. 11) dali postaviť v roku 1751 jezuiti. Bolo

postavené na pamiatku obetí morových epidémií, ktoré mesto Prešov postihli v

roku 1679 a 1710. Väčšinu peňazí na stavbu (1200 zlatých) odkázal v závete

mešťan Ján Rudiger Feigenbuz, ďalšie darovali grófky Csákyová a Pethöová.

Samotné súsošie – stĺp má štyri strany, obkolesujú ho 4 sochy svätcov

umiestnené na podstavcoch.

Morový stĺp v Nitre (Obr. 12) vznikol v r.1750 ako pamiatka na ukončenie

pustošivej morovej epidémie, ktorá postihla Nitru v r.1749. Morový stĺp dal postaviť

biskup I.Esterházy. Mor zasiahol Nitru v roku 1739 a zomrela počas neho takmer

tretina obyvateľov mesta. Spomedzi morových stĺpov na Slovensku patrí medzi

najvzácnejšie.

14

Obr. 12 Obr. 13

Mariánsky morový stĺp v Banskej Bystrici (Obr. 13) bol postavený roku 1719 po

jednom z pustošivých morov (najväčší bol 1601, kedy vymrela približne polovica

obyvateľov mesta – 1392 ľudí). Stĺp s Pannou Máriou na vrchole stojí na podstavci

priamo pred kostolom sv. Františka Xaverského.

Morový stĺp sv. Panny Márie v Skalici (Obr. 14) sa

pôvodne nachádzal  v parčíku vedľa kostola sv. Michala.

Koncom roku 2005 bol stĺp demontovaný a odvezený do

Bratislavy na kompletné reštaurovanie. V súčasnosti je

stĺp osadený  pred Gymnáziom Františka Víťazoslava

Sasinka.

Mor a prenasledovanie ŽidovPočas celej doby stredoveku boli Židia prenasledovaní kresťanmi. Toto

prenasledovanie vyvrcholilo v dobe morovej epidémie, kedy spoločnosť hľadala

vinníka za chorobu, ktorej pôvod si nevedela vysvetliť. Ľudia našli “pôvodcu” v

15

židovských obyvateľoch, vychádzali pritom z dobových historiek, ktoré pramenili

ešte v časoch pred príchodom Čiernej smrti. Obviňovali ich, že otrávili studne,

vymýšľali historky, že pri obradoch používajú detskú krv a vinili ich z krádeží hostií.

Tieto historky mali pôvod vo Francúzsku (1321 - 1348), kde údajne uzatvorili

spojenectvo Židia a malomocní s diablom a Arabmi v Španielsku. Židia začali z

krajín kde boli prenasledovaní utekať, no postupne takto museli opustiť väčšinu

krajín západnej Európy. Židia, ktorí v týchto krajinách zostali, mohli buď

konvertovať na kresťanstvo alebo byť mučení a neskôr aj upálení. Miestni

panovníci proti upaľovaniu nič nerobili, dokonca ho aj podporovali, lebo všetok

majetok Židov pripadol im. Židia, ktorí boli donútení konvertovať si tiež veľmi

nepomohli, lebo v očiach ľudí zapreli svoju vieru a to bolo ešte horšie ako byť

Židom. V Španielsku sa dokonca rozmohla inkvizícia s cieľom zistiť, či Židia

naozaj prekonvertovali alebo svoju vieru len predstierajú, v Španielsku bolo takto

odsúdených cez 340 tisíc ľudí, z čoho až 32 tisíc ľudí bolo upálených.

Najmasívnejšie sa prenasledovanie židovského obyvateľstva prejavilo v Nemecku.

V roku 1312 boli v Kostnici (Konstanz v Nemecku) obvinení ľudia z krádeže hostie

a vinili ich aj za to, že sa nezúčastnili hasenia požiaru, pretože slávili sviatok

sabat. Takéto protižidovské pogromy sa prejavili aj v roku 1326, v roku 1349

dokonca Židov uväznili a napokon upálili vo svojich domoch. Najväčšie

nebezpečenstvo hrozilo Židom v období kresťanských sviatkov, kedy sa kresťania

zhromažďovali v kostoloch a židovské obyvateľstvo bolo zo slávenia sviatkov

vylúčené. Preto záchranou pred istou smrťou bolo pre mnohých konvertovať na

kresťanstvo. Okrem španielskych Židov postihol podobný osud aj príslušníkov

mnohých židovských obcí v Európe.

16

Mor z hľadiska biológie

Pôvodca ochorenia – Yersinia pestisPôvodcom moru je yersinia pestis (Obr. 15), bezbičíkovitá, tyčinkovitá,

gramnegatívna (rozlišujeme podľa stavby bunkovej steny, pri Gramovom farbení je

farba vyplaviteľná z bunkovej steny a dochádza k odfarbeniu bunkovej steny),

anaeróbna baktéria s veľkosťou 2µm, patriaca do čeľade Enterobacteriaceae.

Skladá sa z:

● bunkovej steny (tvorí mechanickú ochranu bunky)

● cytoplazmatickej membrány (ochrana a komunikácia s okolím)

● cytoplazmy (vypĺňa bunku, rôsolovitá hmota, v ktorej žijú organely),

● ribozómov (vnútrobunkové štruktúry, prebieha v nich syntéza bielkovín),

● chromzómov (zložených z molekúl DNA, ktoré sú nositeľmi dedičných

znakov)

● slizového púzdra (na povrchu bunkovej steny)

Yersinia pestis - Stavba baktérie moru

Obr. 15

Základné prejavy bunky baktérie moru:

17

● príjem a výdaj látok - uskutočňuje sa cez bunkové povrchy

● metabolizmus - tvorba látok pri ktorých sa energia spotrebuje a viaže do

vznikajúcich látok a rozklad látok pri ktorom sa energia uvoľňuje

● rozmnožovanie - všetky bunky sa rozmnožujú delením, najčastejším

spôsobom rozmnožovania - mitóza zabezpečuje prenos genetických

informácií z materskej na dcérsku bunku

História baktérie História yersinie pestis siaha až do staroveku, presnejšie do 14. storočia p. n. l.,

jednu z prvých písomných zmienok o nákaze obsahujú El-amaranské listy. V nich

sa píše o epidémii, ktorá mala podobné príznaky ako mor a postihla vtedajšie

obyvateľstvo (Chetitov). Taktiež v Prvej knihe Samuelovej, Starom zákone je

popísaná choroba, ktorej nositeľmi boli myši. Aj archeologické objavy ľudských

pozostatkov z doby bronzovej potvrdili prítomnosť baktérie v telách siedmich

kostier z rôznych častí sveta (Estónsko, Arménsko, Poľsko a Rusko) už tri

tisícročia p.n.l. Praveká baktéria však nemala rovnakú genetickú výbavu ani silu

akú dosiahla o storočia až tisícročia neskôr. Silu nadobudla pri delení sa s inou

baktériou o jedného hostiteľa, asi okolo roku 2000 p.n.l. Yersinia v období

niekoľkých tisíc rokov pred Kristom nepredstavovala výraznú hrozbu pre

obyvateľstvo, pokiaľ nenastala jej genetická zmena, vďaka ktorej sa bola schopná

šíriť kamkoľvek prostredníctvom iných nosičov napr. hmyzu, či lepšie preniknúť do

imunitného systému živočíchov, akou bola až do 18. storočia a začiatku

antibiotického liečenia tejto nákazy.

Prenášači moruBaktériu moru v bežnej prírode nájdeme hlavne u hlodavcov, no infikovať môže aj

domáce zvieratá či dobytok. Prenos na človeka nastáva pohryzením alebo

poškriabaním postihnutým zvieraťom, no medzi ľuďmi sa šíri aj kvapôčkovou

infekciou či pohlavným stykom.

Najčastejším prenášačom nákazy z infikovaných potkanov na človeka je tzv.

ektoparazitický hmyz – nakazené blchy, vši či ploštice a to tak, že obete poštípu,

aby získali potravu z jej krvi. Infikované blchy Xenopsylla cheopis (Obr. 16) 18

hľadajú stále nové a nové zdroje krvi a štípu ľudí. Tieto baktériou moru napadnuté

blchy pôsobia svojim uštipnutím ako injekcia, ktorou sa baktérie moru vstreknú do

lymfatického systému človeka. Týmto procesom sa bubonická forma moru dostáva

do nášho organizmu. Blchu sajúcu krv hostiteľa zobrazuje Obr. 17 a Obr. 18

zobrazuje prenos moru vrámci ľudskej populácie.

Obr. 16 Obr. 17

Obr. 18

Objav morovej baktérieObjavu morovej baktérie „pomohla“ tretia morová pandémia v Ázii.

Francúzska vláda sa obávala rozšírenia nákazy z Hongkongu do okolitých oblastí

a prístavov. Preto francúzsky minister pre koloniálne záležitosti poveril v roku 1894

zástupcu Pasteurovho ústavu – Alexandra Yersina (obr.19) objaviť pôvodcu moru

19

v tejto oblasti. Aj Japonská vláda mala rovnaký cieľ. Japoncami poverený

Shibasaburo Kitasato ako odchovanec Kochovej mikrobiologickej školy mal taký

istý cieľ ako Yersin. Nebol to iba boj o prvenstvo vo výskume medzi Yersinom a

Kitasom, ale aj boj dvoch mikrobiologických prúdov – parížskou a berlínskou

školou. Kým Kitaso mal pre svoj výskum oveľa lepšie podmienky aj laboratórium,

Yersin musel získavať mŕtve telá napadnuté morom rôznymi spôsobmi.

Súperenie oboch vedcov skončilo tak, že obaja nezávisle preukázali pôvodcu

moru. Našli rovnakú baktériu v mŕtvych krysách. Ako prvý publikoval objav

Kitasato, po ňom zverejnil Yersin aj podrobný popis

baktérie. Zároveň dokázal na rozdiel od súpera

gramnegatívny charakter baktérií a aj to, že sú

nepohyblivé. Kitaso Yersinov objav uznal v roku 1925

a baktéria sa volá Yersinia pestis podľa svojho

objaviteľa.

Klinické formy a prejavy moruU človeka prebieha mor v niekoľkých podobách. Z populárno - vedeckého

hľadiska poznáme formy moru bubonickú, septickú a pneumonickú.

Z medicínskeho pohľadu rozoznávame aj formu faryngeálnu, gastroenteritickú

a meningitickú. Prehľad klinických prejavov a úmrtnosti pri jednotlivých formách

uvádza tabuľka č.1. Pre účely nášho projektu sa však zameriame na tri základné

formy moru (bubonickú, septickú a pneumonickú).

20

Tabuľka č. 1

Klinická forma Špecifické klinické prejavy Úmrtnosť

v prípade liečby

bubonická horúčka, bolestivá lymfadenopatia (zápal

lymfatických uzlín)

8 %

septická kolapsové stavy, celkové prejavy sepsy

(otrava krvi)

33 %

pneumonická Kašeľ, bolesti na hrudi, hnisavé hemoragické

sputum, dyspnoe (dýchavičnosť), pneumonia

50 %

faryngeálna Bolesti v krku, hemoragická faryngitída (zápal

hltana), cervikálna lymfadenopatia (zápal

lymfatických uzlín)

20 %

gastroenteritická Nauzea, zvracanie, bolesti brucha, hnačka s

krvou

33 %

meningitická porucha vedomia, meningeálny syndróm,

purulentný hemoragický likvor

90 %

21

Bubonická forma moru Infekcia u ľudí po bodnutí blchou začína tým, že fagocytujúce bunky sa snažia

pohltiť baktérie moru. Fagocytujúca bunka je bunka ktorá dokáže pohltiť pevné

častice cez membránu(proces sa nazýva fagocytóza), u človeka sú to väčšinou

biele krvinky. Aj keď najprv baktérie moru pohltia, sú však stále schopné sa v nich

ďalej rozmnožovať, tento proces trvá 2 až 6 dní. Týmto spôsobom sa baktérie

prenášajú do lymfatických uzlín, kde sa rozkladajú a vystupujú z buniek von. Tam

sa ďalej množia a bojujú proti imunitnému systému. Zväčšené lymfatické uzliny

v slabinách, v podpaží a niekedy aj na krku sa zapália a napuchnú, sú viditeľné

a dosahujú veľkosť v priemere 1-10 cm. Ak je napuchnutie dostatočne veľké, tak

dokáže prasknúť tiež môže byť umelo otvorené a vytvoriť otvorenú ranu, z ktorej

vyteká tmavá tekutina. Toto prasknutie dokáže zväčšiť šance prežitia pacienta. Od

zväčšených lymfatických uzlín je odvodený názov tejto formy „bubonický mor“. Ak

infekcia ostane lokalizovaná v lymfatickej uzline, môže sa však nakazený človek

uzdraviť aj bez pomoci antibiotík.

Septická forma moru Je to nebezpečnejšia forma, ktorá väčšinou nasleduje po bubonickej forme. To sa

stane ak sa baktérie moru dostanú do krvi. V niektorých prípadoch sa môže stať,

že sa septická forma moru vyvinie bez pomoci bubonického moru. To sa stáva

vtedy, keď má jedinec veľmi slabý imunitný systém. V takomto prípade je

smrteľnosť veľmi vysoká. Tiež existuje miernejšia forma septického moru pri

ktorých je opuchnutie lymfatických uzlín menšie a teplota miernejšia. Pri tejto

forme sa pacient stáva imúnnym a je nepravdepodobné, že sa pacient nakazí

znovu. Baktérie sa pri septickej forme moru množia v krvi, produkujú exotoxíny

(jednoduché bielkoviny toxické pre hostiteľa s vysokou priľnavosťou k jeho

tkanivám), šíria sa telom, spôsobujú krvácanie do pokožky a tým vyčerpávajú

zásobu krvných doštičiek. Táto fáza sa tiež dá poznať tým, že oblasti po celom

tele sa zafarbia na hnedofialovú farbu a spôsobujú nekrózy orgánov.

Sprievodným znakom nekrózy je typické černanie. To je spôsobené deštrukciou

ciev a krvácaním do tkanív. 22

Pneumonická forma moru Pneumonická forma moru sa môže u človeka vyvinúť z aktuálne prítomnej

septickej formy moru, ale môže sa preniesť aj z človeka na človeka. Septická

forma moru sa prejavuje, keď sa baktérie v krvnom obehu dostanú do pľúc. Toto

spôsobuje zápal pľúc, nekrózu a pneumóniu. Nedostatok kyslíka v krvi spôsobuje

modré sfarbenie pier a kože, taktiež sa prejaví vysokou teplotou a kašľom. Človek

s pneumonickou formou moru vykašliava červeno alebo čierno zafarbený hlien,

ktorý je veľmi nákazlivý. Kvapôčkovou infekciou sa prenáša potom ochorenie do

okolia a dýchacou sústavou z človeka na človeka. Pľúcna (pneumonická) forma

moru sa do tela dostáva vdýchnutím baktérie, ktorú vykašľal človek už postihnutý

morom. Táto forma moru začína veľmi rýchlo. Inkubačná doba pľúcneho moru je

kratšia oproti septickej a bubonickej forme a úmrtnosť pri tejto forme je vyššia ako

u ostatných foriem (viď Tab. 1), v prípade žiadnej alebo slabej starostlivosti o

pacienta, dosahuje až 100%.

Obr. 20

23

Terapia v súčasnostiV minulosti sa na liečenie využíval streptomycin, v súčasnosti sa pri liečbe používa

gentamicin v dávke 3mg/kg 1x denne samostatne alebo v kombinácii

s doxycyclínom 2x200 mg prvý deň a 2x100 mg v nasledujúcich 7-10 dňoch.

Z ďalších liečív sa používa chloramphenicol v kombinácii s gentamicínom v dávke

30 mg/kg a deň rozdelený do 4 dávok. V súčastnosti sa proti bakteriálnym

infekciám používajú antibiotiká. Prvé antibiotikum - Penicilín, bolo vytvorené v roku

1938 a vytvorili ho Ernst Chain a Howard Florey. Antibiotiká útočia na všetky

baktérie aj tie dobré aj tie zlé a to rôznymi spôsobmi. Niektoré antibiotiká baktériu

zabijú, iné limitujú jej rast a rozmnožovanie. Robia to tým, že zastavujú v

bakteriálnej bunke produkciu bielkovín a niektoré spomaľujú tvorbu kyseliny

listovej. Ak niektorá z bakteriálnych buniek prežije útok antibiotík, tak sa stane

imúnnou a také isté antibiotikum na baktériu už nebude účinkovať. Preto vedci

stále pracujú na výrobe nových a silnejších antibiotík. Proti moru pomáhajú

antibiotiká len v prvých fázach infekcie, ale ak človek, ktorý môže byť nakazený

morom, užíva antibiotiká preventívne, dá sa infekcii zabrániť.

Prevencia v súčasnostiNajdôležitejším preventívnym opatrením je vyhýbať sa oblastiam, kde sa mor

endemicky vyskytuje. Nutné je zabrániť kontaktom ľudí so zvieratami

(hlodavcami). Odporúča sa tiež používať repelentné prostriedky na ochranu ľudí

a domácich zvierat pred infikovanými blchami. Osoby, ktoré sa zdržujú alebo

pracujú v rizikových oblastiach sa odporúča zaočkovať. Na očkovanie sa používa

vakcína vyrobená z usmrtených baktérií, ktorá nechráni pred respiračnou infekciou

a jej účinok netrvá dlho. Pri postexpozičnej profylaxii (po nakazení) sa odporúča

doxycyclín 200mg/deň po dobu 7 dní.

Existuje mor aj dnes? Áno, v rozvojových krajinách ako sú Mozambik, Vietnam, Namíbia a Tanzánia sa

mor vyskytuje aj v súčasnosti v stovkách až tisícoch prípadov ľudského moru

s priemernou úmrtnosťou 8 %. Sporadické prípady moru u ľudí sa objavujú aj 24

USA. Inkubačná doba moru je 2 až 7 dní. Svetová zdravotnícka organizácia

registruje každý rok tisíce nových prípadov a ich počet neustále narastá. Boli

objavené aj nové kmene tohto bacila, ktoré sú odolné voči liekom. Odborníci sa

preto zhodujú, že bez dodržiavania základných hygienických návykov zostáva mor

pre ľudstvo stále hrozbou. Profylaxiou je tiež boj proti potkanom a blchám,

kontroly a hlásenia podozrivého úhynu hlodavcov. Ochranná maska na ústa tiež

ponúka istú ochranu proti pľúcnemu moru.

Mor ako biologická zbraňV 14. storočí bol mor prvý krát použitý ako biologická zbraň. Tatári vtedy obliehali

mesto Kaffa na Kryme a rozhodli sa urýchliť obliehanie mesta katapultovaním

nakazených mŕtvol cez hradby mesta. Táto akcia Tatárov donútila ľudí v meste

utiecť. Toto spôsobilo koniec obliehania, pretože ľudia začali utekať z mesta pred

šíriacim sa morom. Mnoho z utekajúcich ľudí boli pôvodom z Talianska a útekom

sa moru nezbavili, iba ho zavliekli a rozšírili do celej Európy. Toto spôsobilo

začiatok epidémie v roku 1346 pri ktorej zomrel každý tretí človek v Európe.

Mor bol tiež použitý ako biologická zbraň počas druhej svetovej vojny, keď

Japonskí vojaci zhadzovali do čínskych miest blchy nakazené morom. Odhad

obetí tohto morového útoku sa pohybuje okolo 270 000. Sovietsky zväz tiež

experimentoval s použitím moru na vojenské účely.

V dnešnej dobe by bol pravdepodobne použitý pľúcny mor, kvôli jeho vysokej

nákazlivosti medzi ľuďmi a veľkou šancou úmrtia. Problémom by mohla byť malá

životnosť týchto baktérií vo vzduchu, takže väčšie teroristické útoky by boli takmer

neuskutočniteľné.

25

Mor v umení

Giovanni Boccaccio - DekameronMorová nákaza zanechala svoje stopy aj v literatúre a umení. Známym je klasické

dielo renesančnej literatúry Dekameron talianskeho autora Giovanna Boccaccia. V

prešmyčke slova Decamerone sa skrýva názov: De amore novellae centum, sto

noviel o láske. Použitie takýchto slovných hier a inotajov bolo pre učencov

a básnikov humanizmu typické a zjavné je i v tomto literárnom diele.

Cyklus 100 príbehov (noviel) pochádza z rokov 1349 až 1353 a vznikol ako

reakcia na vyrovnanie sa s morovou nákazou vo Florencii v polovici 14. storočia.

Považuje sa za zakladajúce dielo renesančnej novely a prvenstvom je tiež

taliansky jazyk, v ktorom je literárne dielo napísané, keďže v tom období sa

používala latinčina.

Dielo pozostáva z krátkeho samostatného úvodu a z rozsiahleho úvodu, ktorým

začína plynule prvá kniha. Autor je rozprávač v prvej osobe a jeho postavy

rozprávajú ďalšie príbehy. Boccaccio veľmi detailne a realisticky opisuje šírenie

čiernej smrti a jej panovanie vo Florencii v roku 1348, pribúdanie chorých a

mŕtvych, úpadok práva, morálky, celé postupné pustnutie mesta, jeho inštitúcií

i samotných obyvateľov. Postupne začína samotné rozprávanie, keď sa v kostole

stretáva sedem dám a traja muži, ktorí sa rozhodnú opustiť Florenciu a nájsť

útočisko pred chorobou, smútkom za príbuznými a ďalšími nebezpečenstvami.

Dekameron je cyklus 101 noviel, ktoré si rozpráva po desať dní desať mladých

ľudí (7 dievčat a 3 chlapci). Mládež sa vo vilke na florentskom vidieku uchýlila pred

nástrahami moru a čas si vypĺňa zábavou a spevom. Svieže a príjemné prostredie

vidieka je v obrovskom kontraste s mestom, ktoré je v úpadku a čelí smrti.

26

Albert Camus – Mor Jedno z najvýznamnejších diel literatúry, ktoré sa zaoberá epidémiou moru od

francúzskeho spisovateľa Alberta Camusa (1913-1960), predstaviteľa

existencializmu.

Existencializmus

Existencializmus je filozofický smer, ktorý sa prejavil najmä v štyridsiatych až

šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia v období významne ovplyvnenom

vojnovou atmosférou. Prejavil sa aj v literatúre. Hlavnými motívmi tohto

filozofického smeru sú nenaplnenie životného zmyslu a „hraničné“ situácie

v ktorých sa človek ocitá. Dalo by sa povedať, že existencializmus vypovedá

o ľudských problémoch, o postavení človeka vo svete, o zmysle života, o slobode

človeka a o hodnote jeho voľby. Problémy, ktoré rieši existencializmus sú plné

silných pocitov a presahujú až do oblasti psychológie, psychiatrie a sociológie.

Albert Camus – život a dielo

Albert Camus sa narodil v Mondovi v Alžírsku 7.11.1913. Po štúdiu na strednej

škole pokračuje na Alžírskej univerzite. V období španielskej občianskej vojny

vstupuje do Alžírskej komunistickej strany, ktorá je odnožou Francúzskej

komunistickej strany. V dobe okupácie sa hlási k ľavici, ale neskôr svoje radikálne

postoje zmenil, od programu strany sa dištancoval a vystúpil z nej. Angažoval sa

v divadelnej aj novinárskej tvorbe, ktorá bola provokujúca a vláda zakázala všetky

jeho predstavenia. Koncom roku 1938 sa vracia do Alžírska a ako reportér svojimi

reportážami bojuje za slobodu a poukazuje na útlak koloniálnych krajín svetovými

veľmocami. Jeho práca a morálne postoje boli dôvodom k vyhosteniu z krajiny.

Počas okupácie napísal svoje najznámejšie diela – Cudzinec a Mýtus o Syzifovi.

Po skončení vojny odchádza do USA, aby tu prednášal o francúzskom

existencializme. V povojnovom období sa stáva členom Sartrovej skupiny ale

vzhľadom na ich ľavicovú orientáciu sa s nimi rozchádza a prestáva sa politicky

angažovať.

27

Na začiatku 60-tych rokov sa angažoval v boji za ľudské práva, avšak po prijatí

Španielska do OSN v roku 1952 s prácou prestal. Patril medzi tých, ktorí

vystupovali proti bezpráviu voči občanom v krajinách oslobodených Sovietskym

zväzom. 17. 10. 1957 mu Kráľovská Akadémia v Štokholme udelila Nobelovu cenu

za literatúru za celkové dielo. Cenu získal ako mladý spisovateľ, ktorý svojou

literárnou tvorbou – prózou, drámou, publicistikou vyjadril nepokoj aj nádej svojej

doby a generácie. Zomrel pri dopravnej nehode v roku 1960. Na mieste nehody

sa našiel rukopis jeho knihy – Prvý človek, ktorý bol neskôr vydaný.

Dielo, ktoré po sebe Albert Camus zanechal tvoria román „Mor“, dve novely

„Cudzinec a „Pád“, zbierka kratších noviel ,,Exil a kráľovstvo“,

drámy: ,,Caligula“, ,,Nedorozumenie“, ,,Stav obliehania“, ,,Spravodliví“, dva zväzky

filozofických úvah: ,,Mýtus o Sizyfovi“, ,,Človek revoltujúci“ a bohatou esejistickú

tvorbu. Ako vidieť jeho tvorba je charakteristická svojou rôznorodosťou.

Román Mor

Na románe Mor začal Camus pracovať počas okupácie a to ovplyvnilo

skutočnosť, že toto dielo bolo vtedajšou spoločnosťou vnímané ako obraz

okupovaného Francúzska. Až nečakaným vypuknutím moru sa ľudstvo dostalo

do situácie, kedy sa jedinec musel postaviť voči zlu, ktoré sa týkalo úplne

všetkých. V určitom okamihu sa problém vzťahu k utrpeniu ostatných stáva

základným problémom.

Hodnota tohto diela je vnímaná hlavne ako symbol boja proti zlu a proti totalite

moci v čase okupácie Paríža. Je jedným z najvýraznejších existencialistických

diel, ktoré sa snaží poukázať na otázky zla, nespravodlivosti a neistoty vo svete.

Ukazuje aj spôsoby, ktorými je možné sa proti zlu brániť aj keď je to v podstate nie

je v ľudských silách.

Dej románu sa odohráva v severoafrickom meste Orán, v ktorom prepuká

smrteľne nebezpečný mor. Spočiatku jednotvárny život v meste sa zo dňa na deň

mení a smeruje ku katastrofe. Mesto uzatvára svoje brány a stáva sa mestom bez

Boha. Choroba sa plazí mestom a dusí jeho obyvateľov. Symbolizuje absurditu

sveta a Boha, ktorý dovolí také nešťastie. Pôvod moru však nie je známy.

28

Zasahuje ale istým spôsob každého, stáva sa v meste samozrejmosťou

a spôsobuje ľuďom fyzickú i psychickú bolesť. Nedá sa pred ním utiecť, pohlcuje

všetkých a zrazu si ľudia uvedomujú, že bojujú o vlastný život. Mnohí sa

uzatvárajú do seba, hľadajú zabudnuté city, ťažko nesú odlúčenie od svojich

blízkych, vidia okolo seba smrť a vedia, že sa mor bytostne týka každého z nich.

Obavy zo smrti a strach z odlúčenia sú tie najnepríjemnejšie zážitky, ktoré človeka

môžu stretnúť. „Mor zvýrazňuje skutočnosť, že ľudia sa rodia s láskou k životu,

ale sú obklopení istou smrťou“ (str. 76).

Celý príbeh je zaznamenaný v časovom úseku jedného roka a začína prvou

mŕtvou krysou, ktorú náhodne objaví hrdina príbehu Dr. Rieux : „Ráno 16. apríla

vyšiel Dr. Rieux zo svojej ordinácie a na schodišti uprostred odpočívadla narazil

na mŕtvu krysu. Ihneď ju odkopol na stranu a bez toho, aby jej venoval pozornosť

zostúpil po schodoch. Keď ale vyšiel na ulicu, napadlo ho, že tam tá krysa nemala

čo robiť.“ (str. 13). Život v meste plynie ďalej, postupne ho zaplavujú mŕtve krysy

a kolobeh smrti nedokáže nik zastaviť. Autor píše: „Došlo to tak ďaleko, že

agentúra Infdok ohlásila v rozhlasovom vysielaní bezplatných informácií, že za

jediný deň 25. Apríla bolo zozbieraných a spálených šesť tisíc dvestotridsaťjeden

krýs. Za niekoľko dní bolo jasné, že sa nikto z mesta von nedostane. Ktosi sa

opýtal, či by mohol byť povolený návrat tým, čo odišli pred vypuknutím epidémie.

Prefektúra odpovedala kladne, zdôraznila však, že navrátilci nebudú v žiadnom

prípade môcť opäť z mesta odísť, a i napriek tomu, že môžu slobodne prísť,

nebudú môcť slobodne odísť.“ (str. 21)

Kronika, ktorú napísal hlavný hrdina príbehu končí o dva roky neskôr, kedy hrozba

moru opadá, kedy sa mesto Orán vracia do pôvodných koľají. Camus ale

neopisuje iba situácie, v ktorých obyvatelia zápasia so smrteľnou chorobou, na

pozadí smrteľnej epidémie sa odohrávajú príbehy jednotlivých postáv románu.

Každá z nich je nositeľom určitého filozofického postoja.

Doktor Bernard Rieux je hlavným hrdinom aj pozorovateľom celého príbehu.

Charakterný, dobrý človeka sa od začiatku púšťa do boja proti moru. Jeho postoj

je na začiatku trochu zdržanlivý, postupne si ale uvedomuje, že musí proti moru

bojovať, musí sa postaviť tvárou v tvár niekedy až príliš krutej smrti.

29

„Človek by musel byť šialený, zbabelý a slepý aby rezignoval. Nie je to už len hlas

jedinca, ktorý bojuje iba o svoje právo na život, alebo v osamelom úteku

zachraňuje zvyšky vnútornej existencie a ktorý uvažuje iba v rozmeroch svojej

vlastnej porážky a svojho zúfalstva. Individualizmus ustupuje ľudskej solidarite“

(str. 140).

Doktor Rieux patrí medzi skupinu tých, ktorí sa v dobe moru museli rozlúčiť so

svojimi blízkymi, lebo jeho žena odcestovala krátko pred vypuknutím moru na

liečenie. Rieux ostáva v meste a neúnavne pomáha všetkým, ktorí jeho pomoc

potrebujú. Denne sa stretáva s nevyliečiteľnými prípadmi detí aj dospelých,

dostáva sa do bezvýchodiskových situácií, pričom sám sa ničím neprevinil. Za

svoje dobré skutky ani nie je odmenený. Po skončení smrtiacej epidémie dostáva

správu o smrti svojej manželky.

Ľudia na šíriacu sa nákazu reagujú rôzne. Vo chvíli, keď mor začne byť smrteľne

nebezpečný, začne sa medzi nimi šíriť panika. Opatrenia zavedené ako ochrana

proti epidémii sú prísne. Ak by sa niekto pokúsil opustiť mesto bez povolenia,

hrozil mu prísny trest. Jean Tarrou je v meste cudzincom. Stáva sa priateľom

Rieuxa, Cottarda aj Granda (starý úradník, ktorý sa snaží pomáhať pri boji s

epidémiou). Podrobne zapisuje priebeh celej epidémie. Berie udalosti spojené s

epidémiou ako ďalšiu svoju životnú skúsenosť. Cottard je zas vypočítavý šmelinár,

ktorému vzniknutá situácia vyhovuje a praje si, aby mor trval aj naďalej. Vyhovuje

mu, že kvôli morovej epidémii sa pozabudlo aj na jeho pokus o samovraždu a

vyšetrovanie prípadu. Ďalšou postavou je novinár Rambert – žurnalista, ktorý sa

nešťastnou náhodou ocitá v nepravý čas na nepravom mieste, nechce sa

zúčastniť spoločného boja proti moru a snaží sa nájsť nelegálnu cestu cez

uzatvorené hranice mesta. Keď však v jednom okamihu vidí márny boj malého

chlapca so smrteľnou chorobou, uvedomí si svoju zbabelosť (lebo chcel utiecť z

mesta) a rozhodne sa ostať a pomáhať doktorovi Rieuxovi. Postavu, ktorá je

presvedčená, že všetko aj morové utrpenie je Božia vôľa, predstavuje kňaz

Paneloux. Jeho postoj je v protiklade s doktorovým. Rieux vieru odmieta, neverí v

existenciu Boha, ktorý na zbytočnú smrť posiela nevinné deti. Tvrdí, že keby Boh

existoval, prestal by liečiť ľudí a prenechal by starosť o nich jemu.

30

Mor v Oráne môže znamenať epidémiu, ale tiež tyraniu a absurditu. Mor je

ľudským údelom, je to trest, ktorý človek musí niesť. Ako Camus píše „Všetci sa

ženú za niečím, čo ani nepoznajú, ale čo im pripadá dôležitejšie ako Boh.

Spočiatku, keď si mysleli, že mor je choroba ako každá iná, bolo náboženstvo

namieste. Keď však ale poznali, že je to vážne , spomenuli si, že je treba užívať si

život“ (str. 118).

Autor nám skutočnosť, že rozprávačom tohto príbehu bol doktor Rieux odkrýva

takmer na konci knihy. Odôvodňuje to tým, že chcel byť počas zaznamenávania

celého priebehu epidémie objektívny. Zároveň chcel pravdivo zdokumentovať

fakty, všetky udalosti a trápenia bez toho, aby hovoril o svojich bolestiach.

Prináša román Mor posolstvo aj pre našu generáciu?

Určite áno. Alegória moru bola pôvodne vnímaná ako alegória fašizmu. Dejiny

však presiahli túto podobu a komunizmus, socializmus aj nacionalizmus by sme

pomocou tohto diela mohli takisto vidieť v podobnej alegórii, t.j., že mor sa stáva

akousi súčasťou nášho údelu a je potrebné sa s ním vyrovnať.

Hlavná myšlienka knihy je vyjadrená v úryvku :

„Keď načúval jasotu, ktorý sa ozýval z mesta, Rieux si uvedomil, že táto radostná

nálada je vlastne stále ohrozená. Vedel, že rozjasaný dav nevedel, čo je možné

dočítať sa v knihách. Že bacil moru nikdy úplne nezmizne, že môže po desaťročia

zostať zalezený v nábytku a prádle, že trpezlivo čaká v izbách, v pivniciach, v

batožinách, vo vreckovkách a starých papieroch, a že možno príde deň, kedy mor

k nešťastiu a poučeniu ľudí prebudí svoje krysy a pošle ich umierať do nejakého

šťastného mesta.”(str. 294)

Základná myšlienka diela - odsúdenie fašizmu a zodpovednosť človeka za mor

akéhokoľvek typu je aktuálna aj pre našu generáciu.

31

Film – Čierna smrťDej filmu sa odohráva v období šírenia prvej nákazy čierneho moru v Anglicku.

Mladý mních má za úlohu zistiť pravdu o tom, či sa niektorým ľuďom podarilo

prežiť. V roku 1348, v anglickom kráľovstve zúri epidémia moru. Smrť si nevyberá

a kosí všetkých bez rozdielov, v bezpečí pred ňou nie sú ani mnísi za múrmi

kláštora. Jedným z nich je mladý novic Osmund. Ten zápasí medzi láskou

k dievčine Averill a láskou k Bohu. Je nerozhodný, chcel by kláštor opustiť, avšak

rád by slúžil aj Bohu, preto ho žiada aby mu zoslal znamenie. V tom čase

prichádza do kláštora biskupov vyslanec Ulric so správami o dedine nepostihnutej

morom. Medzi ľuďmi sa šíria klebety o nekromantovi, ktorý dokáže s pomocou

temných síl kriesiť mŕtvych, čo sa nepozdávalo cirkvi. Vyslanec potrebuje

sprievodcu a Osmund sa podujme spolu s ním vyraziť do dediny uprostred

močiara do sveta temnoty a krutého fanatizmu. Film Čierna smrť možno žánrom

zaradiť medzi historickú drámu a horor. Nájdeme v ňom mnoho úvah o vzťahu

viery a moci a poukazuje na nebezpečenstvo akéhokoľvek fanatizmu, ktorý

vyplýva z vypočítavosti alebo osobných pohnútok.

32

ResuméAko tému našej ročníkovej práce sme si zvolili MOR. Na prvý pohľad sa zdá, že je

to téma, ktorá sa dnešnej populácie netýka. Na základe analýzy použitých

literárnych prameňov sme sa pokúsili dokázať, že je to téma aj pre súčasného

človeka stále aktuálna. Rozsah práce a jej presah do jednotlivých učebných

predmetov sme zvolili kvôli nášmu záujmu o dejiny, biológiu a slovenský jazyk.

Práce je rozdelená na tri hlavné časti (kapitoly). Každá z nich sa ďalej člení na

menšie podkapitoly. Zároveň každá časť odzrkadľuje iný pohľad na morovú

nákazu. Prvá časť prináša pohľad na mor z hľadiska historického. Touto časťou

sa autori pokúšajú urobiť prierez dejinami a ukázať, že mor trápil ľudskú

spoločnosť od nepamäti (oddávna). Táto časť tiež podrobnejšie popisuje jednotlivé

pandemické vlny spolu s mapami šírenia nákazy a približuje atmosféru v

spoločnosti, či dopady moru na obyvateľstvo. Odpoveď na otázku „Ako sa ľudia

proti ochoreniu bránili“ možno nájsť v podkapitolách týkajúcich sa boja proti

nákaze a o vzniku morových nemocníc. Prehľad historických monumentov

pripomínajúcich morovú nákazu – morových stĺpov na našom území ponúka

ďalšia z podkapitol prvej časti. Osobitnú časť autori venovali spojitosti moru a

prenasledovaniu Židov, pretože mnohokrát spoločnosť hľadala vinníkov choroby

práve v nich.

Druhá časť našej práce sa venuje moru z pohľadu biológie. Hľadali sme v nej

pôvodcu infekčného ochorenia, spôsob prenosu nákazy aj zdravotné komplikácie

či prejavy moru pri jeho jednotlivých formách (bubonickej, septickej a

pneumonickej). Ako je možné sa proti nebezpečným baktériám, ktoré spôsobujú

mor brániť? A kto vlastne objavil baktériu moru? V súčasnosti sa zdá, že najmä

vďaka objavu antibiotík a účinnej antibiotickej liečbe zvíťazil nad nebezpečnými

baktériami človek. Terapiu aj prevenciu v súčasnosti rozoberajú rovnomenné

33

podkapitoly. Lenže vďaka nezodpovednému správaniu človeka sa zároveň

objavuje aj hrozba zneužitia morovej baktérie ako biologickej zbrane. Aj tento

načrtnutý problém rieši biologická časť projektu.

Tretia časť projektu sa zaoberá oblasťou kultúry. Ovplyvnila morová nákaza

umelcov a prejavila sa v literárnych dielach či umení? Najznámejšie dielo

talianskeho renesančného básnika G. Boccaccia Dekameron to iba dokazuje.

Kinematografické stvárnenie morovej nákazy v Anglicku a jej dopady na

stredovekú Európu stručne rozoberá film Black Death. Pre porovnanie sme si

zvolili aj analýzu diela Mor od Alberta Camusa. Čítanie tohto diela považujeme za

najzlomovejšiu časť celého nášho projektu. Tento zložitý román napĺňa našu

hlavnú triednu tému: BOD ZLOMU a zapadá aj do našej čiastkovej témy MOR.

Náročné čítanie (knihu sme čítali v českom jazyku a vzhľadom na používané

filozofické úvahy to nebolo jednoduché) , depresívny tón rozprávania, ľudské

nešťastia a hrôzy prepukajúcej epidémie a hlavne záver knihy nám pomohli

precítiť a naplniť tému. Aj posolstvo tejto časti projektu spolu s poznatkami z

histórie a biológie sú pre nás výkričníkmi, že MOR nespí, nikdy úplne nezmizne a

že možno iba čaká, že sa zas prebudí – prebudí svoje krysy a pošle ich umierať

do nejakého šťastného mesta.

Hrozba moru v jeho akejkoľvek, aj prenesenej podobe je stále aktuálna. Preto

treba robiť všetko pre to, aby sme vypuknutiu ohnísk moru do budúcna zabránili.

Človek má nad baktériou ako pôvodcom moru zvíťaziť a nepoužiť ju ako

biologickú zbraň proti iným. Hlavne keď vieme, koľko ľudských životov si

pandémie moru v minulosti vyžiadali.

34

English ResumeWe have chosen the plague as the topic of our project. It may seem to be a topic

that does not concern today's population. However, based on the analysis of our

literary sources, we have tried to prove that it is still an interesting and important

topical issue for contemporary people. We have chosen the scope of our work and

its extension to individual subjects because of our interest in history, biology and

literature.

The thesis is divided into three main parts (chapters). Each of them is further

subdivided into smaller chapters. At the same time, each part reflects a different

view of the plague. The first part offers a view of the plague in terms of history.

This section attempts to make a cross-section of history and show that the Black

Death, as it is often called, has plagued human society since time immemorial.

This section also describes, in more detail, individual pandemic waves along with

disease spreading maps and explains the change in the societal atmosphere, as

well as the plague’s impact on the population. The answer to the question "How

did people prevent the disease?" can be found in the subchapters on the fight

against the disease and the establishment of plague hospitals. An overview of

historical monuments reminiscent of the plague - plague pillars on the territory of

Slovakia are offered in another of the subchapters of the first part. We also

devoted one subchapter to the link between the plague and Jewish persecution,

because many times society sought out the culprits of the disease and used Jews

as scapegoats.

The second part of our work deals with the plague from a biological perspective.

We were looking for the originator of this infectious disease, a method of

transmitting the disease, and medical complications or symptoms of the plague in

its individual forms (bubonic, septic and pneumonic). How is it possible to defend

oneself against the dangerous bacteria that causes the plague? And who actually

discovered the bacteria of the plague? At present, it seems that, in particular, the 35

discovery of antibiotics and effective antibiotic therapy have allowed man to win

over dangerous bacteria. Both therapy and prevention are analysed in eponymous

subchapters. However, due to the irresponsible behavior of humans, the threat of

misusing the plague bacterium as a biological weapon is ever present. This

problem is also addressed in the biology part of the project.

The third part of the project deals with the area of culture. Were art and literature

influenced by the plague? The best-known work of Italian Renaissance poet G.

Boccaccio titled the Decameron does indeed support this suggestion. The

cinematographic presentation of the plague in England and its impact on medieval

Europe is evident in the film Black Death. For comparison, our work also includes

an analysis of the novel The Plague by Albert Camus. This novel is considered to

be the most key part of our entire project. This intricate novel fits into both the

main theme of the entire class, the tipping point, and our own sub-theme, the

plague. It was a challenging book to read (as we read it in Czech, and it is full of

deep philosophical thoughts) due to the depressing tone of the narrative, human

misfortune, the horrors of the epidemic, and especially the conclusion of the book,

which helped us to better understand the topic and relate to it. The message of

this part of the project, along with the knowledge we acquired from the history and

biology parts, serve as a warning that the plague is not asleep, has never

completely disappeared, and that it may wake up again and send people to their

deaths in some unfortunate city.

The threat of the plague is prevalent in both its literal and metaphorical sense.

Therefore, we must do everything we can to prevent an outbreak of plague in the

future. One has to win over the bacterium as the source of the plague and not use

it as a biological weapon against others. Especially when we know how many

human lives the plague pandemic has demanded in the past.

36

Bibliografia[1] GORING, Richard V. a kol. Mimsova Lékarská mikrobiologie. 5. vyd. Praha:

Stanislav Juhaňák – Trition, 2016, s. 259 – 261, ISBN 978-80-7387-928-0.

[2] HOĎÁK, V. 2013. Dva roky katastrof: Velký mor a Velký požár Londýna

v letech 1665-1666. Příspěvek k dějinám anglické metropole ve druhé

polovině 17. století: bakalářská práce. Praha: CUNI, 2013. 74 s. Repozitář

závěrečných prací CZ: CUNI CZ. [online]. Praha : CUNI CZ, 2013. Dostupné

na internete: https://is.cuni.cz/.

[3] MARKL, B.: Mor dýmejový. Sbírka prednášek z oboru lékarského. Praha 1902

roč. 10, č. 91

[4] HARAMIAOVÁ, Aneta. 2014. Čierna smrť. Historická revue. ISSN 1335-6550,

ročník XXV, s. 22-25.

[5] CAMUS, A.: Mor. Brno: Garamond, 2017. ISBN 978-80-7407-354-0.

37

Internetové zdroje

[1] http://blackplaguereporters.weebly.com/pictures.html

[2] http://www.wikiskripta.eu/index.php/P%C3%A9%C4%8De_o_nemocn

%C3%A9_v_dob%C4%9B_st%C5%99edov%C4%9Bk%C3%BDch_epidemi

%C3%AD

[3] http://www.magistra-historia.sk/prenasledovanie-zidov-v-stredoveku/

[4] http://science.dennikn.sk/clanky-a-rozhovory/spolocnost-a-kultura/dejiny/6176-

ako-vznikla-bakteria-ktora-pisala-dejiny

[5] http://www.historickarevue.com/clanok/nova-novinka-9956

[6] http://www.wikiskripta.eu/index.php/P%C3%A9%C4%8De_o_nemocn

%C3%A9_v_dob%C4%9B_st%C5%99edov%C4%9Bk%C3%BDch_epidemi

%C3%AD

[7] https://www.google.sk/search?client=firefox-b&dcr=0&q=epid%C3%A9mie+n

%C3%A1kazliv%C3%BDch+chorob+v+hist%C3%B3rii+

%C4%BEudstva&sa=X&ved=0ahUKEwiT79uxkpDWAhVFbxQKHVXsA6YQ1

QIIbigG&biw=1920&bih=916

[8] http://goldman.sk/home/mor-v-bratislave-vycinanie-cierneho-demona/

[9] https://primar.sme.sk/c/4117224/mor.html

[10] https://nemoci.vitalion.cz/mor/

[11] https://www.recom.sk/ako-funguju-antibiotika/

[12] https://www.drugs.com/health-guide/plague-yersinia-pestis.html

38

Obrázky

[1] Obr. 1

https://www.google.sk/search?client=firefox-b&dcr=0&biw=1536&bih=708&tbm=isch&sa=1&q=bubonick%C3%A9ho+moru&oq=bubonick%C3%A9ho+moru&gs_l=psy-ab.3...14783.14783.0.21056.1.1.0.0.0.0.120.120.0j1.1.0....0...1..64.psy-ab..0.0.0....0.2fEKbUsqxjk#imgrc=y2LOu2oESgQk2M:

[2] Obr. 2

https://www.google.sk/search?client=firefox-b&dcr=0&biw=1536&bih=708&tbm=isch&sa=1&q=mapa+%C5%A1%C3%ADrenia+moru&oq=mapa+%C5%A1%C3%ADrenia+moru&gs_l=psy-ab.3...48339.54480.0.54855.18.18.0.0.0.0.143.2029.1j16.18.0....0...1.1.64.psy-ab..0.8.1041.0..0j0i67k1j0i8i30k1j0i24k1.100.2EALGZnhn-8#imgrc=4FYxarFGAxBiaM:

[3] Obr. 3

http://ziva.avcr.cz/files/ziva/pdf/mor-yersinia-pestis-blecha-a-clovek.pdf

[4] Obr. 4

https://www.google.sk/search?q=Lazzaretto+di+san+Gregorio&client=firefox-b&dcr=0&biw=1536&bih=708&tbm=isch&source=iu&pf=m&ictx=1&fir=hNHca0lq0KbAdM%253A%252CpecJ47Yb5-r89M%252C_&usg=__r-6ZR-YJasCLVdrw3ge-znAIbQs%3D&sa=X&ved=0ahUKEwj-gJXkvvPWAhVlLZoKHYuEAU8Q9QEIPjAD#imgrc=hNHca0lq0KbAdM:

[5] Obr. 5

https://www.google.sk/search?client=firefox-b&dcr=0&biw=1536&bih=708&tbm=isch&sa=1&q=morov%C3%BD+stlp+%C5%BEupn%C3%A9+n%C3%A1mestie&oq=morov%C3%BD+stlp+%C5%BEupn%C3%A9+n%C3%A1mestie&gs_l=psy-ab.3...92209.121413.0.121799.34.33.1.0.0.0.234.3470.1j27j1.31.0....0...1.1.64.psy-ab..2.13.1498.0..0j0i30k1j0i24k1.110.io8kPBpdSFY#imgrc=kbVwvwb98iAU1M:

[6] Obr. 6

39

https://www.google.sk/search?client=firefox-b&dcr=0&biw=1536&bih=708&tbm=isch&sa=1&q=morov%C3%BD+stlp+rybn%C3%A9+n%C3%A1mestie&oq=morov%C3%BD+stlp+rybn%C3%A9+n%C3%A1mestie&gs_l=psy-ab.3...95122.99820.0.100274.15.15.0.0.0.0.143.1750.0j15.15.0....0...1.1.64.psy-ab..0.1.142...0i30k1j0i24k1.0.8YXa6Dhj70w#imgrc=Sk-xVbR-i9PFtM:

[7] Obr. 7

https://www.google.sk/search?client=firefox-b&dcr=0&biw=1536&bih=708&tbm=isch&sa=1&q=morov%C3%BD+stlp+bansk%C3%A1+%C5%A1tiavnica&oq=morov%C3%BD+stlp+bansk%C3%A1+%C5%A1tiavnica&gs_l=psy-ab.3...120062.129992.0.130308.24.21.3.0.0.0.138.2380.0j21.21.0....0...1.1.64.psy-ab..0.2.274...0i30k1j0i24k1.0.gJYoi54_UBI#imgrc=Y_cmGMxwWEnQ1M:

[8] Obr. 8

https://www.google.sk/search?client=firefox-b&dcr=0&biw=1536&bih=708&tbm=isch&sa=1&q=morov%C3%BD+stlp+tren%C4%8D%C3%ADn&oq=morov%C3%BD+stlp+tren%C4%8D%C3%ADn&gs_l=psy-ab.3...66052.68924.0.69395.8.8.0.0.0.0.149.981.0j8.8.0....0...1.1.64.psy-ab..0.1.148...0i30k1j0i24k1.0.HSVO7md2mY8#imgrc=C9lcirckPyHeVM:

[9] Obr. 9

https://www.google.sk/search?client=firefox-b&dcr=0&biw=1536&bih=708&tbm=isch&sa=1&q=morov%C3%BD+stlp+tkremnica&oq=morov%C3%BD+stlp+tkremnica&gs_l=psy-ab.3...148530.151172.0.151780.9.9.0.0.0.0.150.1097.0j9.9.0....0...1.1.64.psy-ab..0.0.0....0.P9_cWEmCPYQ#imgrc=6ZwVuwdKB1j9NM:

[10] Obr. 10

https://www.google.sk/search?client=firefox-b&dcr=0&biw=1536&bih=708&tbm=isch&sa=1&q=morov%C3%BD+stlpprievidza&oq=morov%C3%BD+stlpprievidza&gs_l=psy-ab.3...93928.96975.0.97429.10.10.0.0.0.0.148.1299.0j10.10.0....0...1.1.64.psy-ab..0.3.427...0j0i24k1j0i13k1j0i13i30k1.0.i9vf2e0vHFQ#imgrc=EFaifs_FhG34gM:

[11] Obr. 11

https://www.google.sk/search?client=firefox-b&dcr=0&biw=1536&bih=708&tbm=isch&sa=1&q=morov%C3%BD+stlpprievidza&oq=morov%C3%BD+stlpprievidza&gs_l=psy-ab.3...93928.96975.0.97429.10.10.0.0.0.0.148.1299.0j10.10.0....0...1.1.64.psy-ab..0.3.427...0j0i24k1j0i13k1j0i13i30k1.0.i9vf2e0vHFQ#imgrc=EFaifs_FhG34gM:

[12] Obr. 12

40

https://www.google.sk/search?client=firefox-b&dcr=0&biw=1536&bih=708&tbm=isch&sa=1&q=morov%C3%BD+stlp+nitra&oq=morov%C3%BD+stlp+nitra&gs_l=psy-ab.3...85553.87976.0.88290.6.6.0.0.0.0.145.729.0j6.6.0....0...1.1.64.psy-ab..0.1.144...0i30k1j0i24k1.0.ZInSRgghO0E#imgrc=IqBlyuWCR-jkAM:

[13] Obr. 13

https://www.google.sk/search?client=firefox-b&dcr=0&biw=1536&bih=708&tbm=isch&sa=1&q=morov%C3%BD+stlp+bansk%C3%A1+bystrica&oq=morov%C3%BD+stlp+bansk%C3%A1+bystrica&gs_l=psy-ab.3...72858.81360.0.81887.22.21.1.0.0.0.148.2424.1j20.21.0....0...1.1.64.psy-ab..0.2.284...0i30k1j0i24k1.0.6a_eLgOOxWs#imgrc=2lXlTI7NNHWEoM:

[14] Obr. 14

https://www.google.sk/search?client=firefox-b&dcr=0&biw=1536&bih=708&tbm=isch&sa=1&q=morov%C3%BD+stlp+skalica&oq=morov%C3%BD+stlp+skalica&gs_l=psy-ab.3...81057.86321.0.87074.22.22.0.0.0.0.136.2373.0j21.21.0....0...1.1.64.psy-ab..1.2.271...0i24k1j0i30k1.0.iqmMjUbQGDw#imgrc=L9ENN_KicOyhqM:

[15] Obr. 15

https://www.google.sk/search?client=firefox-b&dcr=0&biw=1536&bih=708&tbm=isch&sa=1&q=bakt%C3%A9ria+moru&oq=bakt%C3%A9ria+moru&gs_l=psy-ab.3...77600.81327.0.82855.14.14.0.0.0.0.145.1739.0j13.14.0....0...1.1.64.psy-ab..0.12.1622.0..0j0i67k1j0i5i30k1j0i24k1.98.quPJ25ZC_Vg#imgrc=QNExx4v0BCv_yM:

[16] Obr. 16

https://www.google.sk/search?q=xenopsylla+cheopis&client=firefox-b-ab&dcr=0&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ved=0ahUKEwjbg9yo2vXWAhXDzRQKHYWcAxwQ_AUICigB&biw=1536&bih=708#imgrc=CsHDmr4RrjzYdM:

[17] Obr. 17

http://ziva.avcr.cz/files/ziva/pdf/mor-yersinia-pestis-blecha-a-clovek.pdf

[18] Obr. 18

http://ziva.avcr.cz/files/ziva/pdf/mor-yersinia-pestis-blecha-a-clovek.pdf

[19] Obr. 19

41

http://ziva.avcr.cz/files/ziva/pdf/alexandre-yersin-mikrobiolog-lekarsky-geograf-a-

do.pdf

[20] Obr. 20

https://www.google.sk/imgres?imgurl=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/e/e5/Yersin_1893_bis.jpg/300px-Yersin_1893_bis.jpg&imgrefurl=https://en.wikipedia.org/wiki/Alexandre_Yersin&h=366&w=300&tbnid=6pmJLPf04xJ2UM:&tbnh=186&tbnw=152&usg=__Sy0qFunlHxUuohX5JTY8tA8CLwA=&vet=10ahUKEwiS2KWE0_XWAhVpCsAKHVCkAmcQ_B0IiQEwCg..i&docid=BK0sg0xodg8TSM&itg=1&client=firefox-b&sa=X&ved=0ahUKEwiS2KWE0_XWAhVpCsAKHVCkAmcQ_B0IiQEwCg

42