Ing. Pavol Bystriansky, CSc. pedagóg

Katedra elektrotechniky a automatizácie

Mechanizačná fakulta Slovenská poľnohospodárska

univerzita v Nitremail: Pavol.Bystriansky#uniag.sk 037 /641 4763

Obnoviteľné zdroje energie

Veterná energiaSolárna energiaGeotermálna energiaVodná energiaBiomasaEnergia morských vĺn, morského prílivu a príboja, využitie teplotnej diferencie vody v oceánoch

VYUŽÍVANIE VETERNEJ ENERGIE

Vietor

• Vznik vetra: nerovnomerným ohrevom zemského povrchu slnečnými lúčmi

• Charakteristické vlastnosti vetra: rýchlosť a smer prúdenia vzdušných más (horizontálna zložka, vertikálna zložka)

Energia vetra

Účinnosť využitia energie vetra

Využitie energie vetra

Pomocou veterných motorov:

Odporový princíp (lopatka, plachta)veterné koleso

Vztlakový princíp (krídlo, vrtuľa)veterná turbína

Princíp veternej turbíny

Druhy veterných turbín

• S horizontálnou osou (listová vrtuľa, farmárske koleso, holandské koleso)

• S vertikálnou osou (Darrieus, Savonius)

Účely využitia veternej energie

• Doprava (pohon lodí)

• Pohon mlynov

• Pohon vodných čerpadiel

• Výroba elektrickej energie

Schéma veternej elektrárne

Energia vetra – ešte raz

Výkon veternej elektrárne

Meranie rýchlosti a smeru vetraANEMOMETER – prístroj na meranie vetra1. Vrtuľový2. Miskový3. Termistorový4. Ultrazvukový

Veterné elektrárne na súši

Veterné elektrárne na mori

Veterná elektráreň s výkonom 5 MW

Prevádzka veterných elektrární

Inštalo-vané

výkony veterných elektrární v Európe

VYUŽÍVANIE SOLÁRNEJ ENERGIE

SLNKO - zdroj solárnej energie

SLNKO – hviezda dňa

Slnko je hviezda.

Je jednou z miliárd hviezd vo Vesmíre.

Nie je ničím výnimočná.

Pre človeka je jedinečná.

Jeho lúče prinášajú životodarnú energiu na planétu Zem.

SLNKO – parametre

Má tvar gule s priemerom 1,39 . 109km, teda jeho priemer je asi 109-krát väčší než priemer Zeme.

Slnko je zložené zo zmesi vodíka (70 %) a hélia (28 %) s nepatrnou prímesou ostatných prvkov periodickej sústavy (2 %). Všetky prvky sú tu v skupenstve plazmy.

Porovnanie veľkostí Slnka a planét

SLNKO – prírodný termonukleárny reaktor

Vnútorným zdrojom energie Slnka je termonukleárna reakcia (iné názvy sú jadrová syntéza alebo jadrová fúzia), ktorá prebieha v centrálnych oblastiach Slnka. Fúzia prebieha pri teplote asi 13 . 106 K a tlaku asi

2 . 1010 MPa. Pri týchto podmienkach sú všetky atómy ionizované. Jadrá atómov vodíka strácajú svoj elektrónový obal. Do reakcie vstupujú 4 protóny vodíka, spájajú sa a vytvárajú jadro hélia. Hmotnosť vzniknutého jadra hélia je menšia než hmotnosť

4 protónov vodíka, rozdiel hmoty sa pri reakcii premení na energiu, ktorú emituje do priestoru.

Vzdialenosť Zeme od Slnka

Dopad slnečných lúčov na Zem

Algoritmus výpočtu polohy Slnka

NITRA – zemepisná polohaGeografická poloha mesta :48° 19´ severnej zemepisnej šírky18° 05´ východnej zemepisnej dĺžkyNadmorská výška: 138 m n.m.Časové pásmo: GMT + 1

Azimut Slnka

Výška Slnka (elevačný uhol)

Máj 2007-súradnice a časy východov a západovLokalita: NITRA Zemepisná šírka fi: 48,3 Zemepisná dĺžka lambda: 18,1

deň v roku deklinácia kulmináciaazimut západuazimut východudĺžka dňa čas v. čas z.dátum d beta1 epsmax Az Av Dd Tv Tz T=9 A9

1.5.2007 121 14,979 56,68 112,86 247,14 15,05 4,48 19,522.5.2007 122 15,287 56,99 113,35 246,65 15,11 4,44 19,563.5.2007 123 15,591 57,29 113,83 246,17 15,18 4,41 19,594.5.2007 124 15,890 57,59 114,30 245,70 15,24 4,38 19,625.5.2007 125 16,185 57,88 114,77 245,23 15,30 4,35 19,656.5.2007 126 16,474 58,17 115,23 244,77 15,36 4,32 19,687.5.2007 127 16,759 58,46 115,69 244,31 15,42 4,29 19,718.5.2007 128 17,039 58,74 116,13 243,87 15,48 4,26 19,749.5.2007 129 17,314 59,01 116,58 243,42 15,54 4,23 19,77

10.5.2007 130 17,583 59,28 117,01 242,99 15,60 4,20 19,8011.5.2007 131 17,848 59,55 117,43 242,57 15,66 4,17 19,8312.5.2007 132 18,107 59,81 117,85 242,15 15,71 4,14 19,8613.5.2007 133 18,361 60,06 118,26 241,74 15,77 4,12 19,8814.5.2007 134 18,609 60,31 118,67 241,33 15,82 4,09 19,9115.5.2007 135 18,852 60,55 119,06 240,94 15,87 4,06 19,9416.5.2007 136 19,089 60,79 119,45 240,55 15,93 4,04 19,9617.5.2007 137 19,321 61,02 119,83 240,17 15,98 4,01 19,9918.5.2007 138 19,547 61,25 120,20 239,80 16,03 3,99 20,0119.5.2007 139 19,767 61,47 120,56 239,44 16,07 3,96 20,0420.5.2007 140 19,981 61,68 120,91 239,09 16,12 3,94 20,0621.5.2007 141 20,190 61,89 121,25 238,75 16,17 3,92 20,0822.5.2007 142 20,392 62,09 121,59 238,41 16,21 3,89 20,1123.5.2007 143 20,588 62,29 121,91 238,09 16,25 3,87 20,1324.5.2007 144 20,778 62,48 122,23 237,77 16,30 3,85 20,1525.5.2007 145 20,962 62,66 122,53 237,47 16,34 3,83 20,1726.5.2007 146 21,140 62,84 122,83 237,17 16,38 3,81 20,1927.5.2007 147 21,312 63,01 123,12 236,88 16,42 3,79 20,2128.5.2007 148 21,477 63,18 123,39 236,61 16,45 3,77 20,2329.5.2007 149 21,636 63,34 123,66 236,34 16,49 3,76 20,2430.5.2007 150 21,788 63,49 123,92 236,08 16,52 3,74 20,2631.5.2007 151 21,934 63,63 124,16 235,84 16,55 3,72 20,28

Čo je solárna energia?

Termonukleárna reakcia je silno exotermická, uvoľňuje sa veľké množstvo energie v podobe fotónov, ktorá je vyžarovaná do kozmického priestoru.

Merný tok energie (intenzita žiarenia) je asi 6 . 107 W.m-2.

Solárne žiarenie zahŕňa široké spektrum vlnových dĺžok od 10-10 m (rentgenové a ultrafialové žiarenie) až do niekoľkých metrov (rádiové vlny).

Spektrum slnečného žiarenia

Skleníkové plyny

Koľko je solárnej energie?Solárne žiarenie dopadajúce na hranicu atmosféry Zeme

je prakticky v takej podobe, v akej opustilo Slnko, avšak má značne zmenšenú intenzitu, pretože výkon sa s rastúcou vzdialenosťou rozptýli na väčšiu plochu.

Intenzita solárneho žiarenia na vstupe do atmosféry Zeme (vo výške zhruba 1000 km nad zemským povrchom) dosahuje hodnotu 1376 W.m-2. Táto hodnota sa nazýva solárna konštanta.

Solárna konštanta - je to intenzita solárneho žiarenia na hranici zemskej atmosféry. Jej spresnená hodnota je podľa WMO (World Meteorological Organization)

I0 = 1376 W.m-2.

Solárna energia - meranie jej parametrov

Intenzita žiarenia (iným názvom hustota toku energie

alebo merný tok energie) sa označuje zvyčajne symbolom I a jej namerané hodnoty sú

vyjadrené v jednotkách W.m-2

Zložky slnečného žiarenia

Solárne žiarenie dopadajúce na zemský povrch rozdeľujeme

z aspektu jeho merania na :• globálne• priame• difúzne • odrazené

Globálne žiarenie

Globálne žiarenie je hemisférické slnečné žiarenie prijímané vodorovnou plochou s rozlohou

1 m2. Globálne žiarenie je súčtom priameho žiarenia, difúzneho žiarenia a reflexného žiarenia.

Priame žiarenie

Priame žiarenie je solárne žiarenie dopadajúce na plochu priamo zo smeru slnečného kotúča. Je energeticky najvýdatnejšie a je závislé od sklonu slnečných lúčov voči zemskému povrchu pri prechode atmosférou.

Difúzne žiarenie

Difúzne žiarenie (iným názvom rozptýlené žiarenie) je slnečné žiarenie dopadajúce na plochu po zmene smeru žiarenia vplyvom rozptylu v atmosfére.

Reflexné žiarenie

Reflexné žiarenie (iným názvom odrazené žiarenie) je slnečné žiarenie dopadajúce na plochu po odraze priameho žiarenia od okolitých plôch.

Campbell-Stokesov heliograf

Hviezdicový pyranometer

Termistorový pyranometer

Polovodičový pyranometer

Merač fotosynteticky aktívnej radiácie (FAR)

Spektrum FAR

Meranie FAR

Kalibrácia pyranometrov

G,U,K

číslo vzorky

KONŠTANTA HVIEZDICOVÉHO PYRANOMETRA

0,00

100,00

200,00

300,00

400,00

500,00

600,00

700,00

800,00

1 18 35 52 69 86 103

120

137

154

171

188

205

222

239

256

273

290

307

324

341

358

375

392

409

426

443

460

477

494

511

528

G, W.m-2 U, V.10-2

K, W.m-2/V

REFERENČNÝ PYRANOMETER CM-11

(namerané hodnoty G usporiadané zostupne)

KALIBROVANÝ HVIEZDICOVÝ PYRANOMETER

(namerané hodnoty U usporiadané zostupne)

KONŠTANTA KALIBROVANÉHO

PYRANOMETRA

Denný záznam nameraných hodnôt. Suma energie je 3822 Wh.m-2

Globálne slnečné žiarenie 5.7.2004 Nitra-KEA

0

100

200

300

400

500

600

700

800

900

1000

0:00

:00

0:58

:22

1:56

:44

2:55

:06

3:53

:28

4:51

:50

5:50

:12

6:48

:34

7:46

:56

8:45

:18

9:43

:40

10:4

2:02

11:4

0:25

12:3

8:47

13:3

7:09

14:3

5:31

15:3

3:53

16:3

2:15

17:3

0:37

18:2

8:59

19:2

7:21

20:2

5:43

21:2

4:05

22:2

2:27

23:2

0:49

W.m

-2

SHMÚ - namerané údaje - ukážkaStanica : 51 BRATISLAVA - Koliba MÁJ 2005 Reg. prístr. : Integrátor S-6

Snímač : CM-5 v.č.849647

Nad. výška : 304 m n.m.Zem. šírka : 48 st. 10 min. GLOBÁLNE ŽIARENIE [J/cm2]

Zem. dĺžka : 17 st. 07 min. *************************

=================================================================================================================================================== Hod.: 4-5 5-6 6-7 7-8 8-9 9-10 10-11 11-12 12-13 13-14 14-15 15-16 16-17 17-18 17-19 19-20 Súčet Max Svit Deň ---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Deň

1 3 25 77 112 171 264 272 277 300 265 213 182 102 48 3 0 2314 300 9,9 12 3 36 96 156 207 245 276 297 277 255 230 173 119 55 8 0 2433 297 13,5 23 4 38 92 151 196 243 273 282 218 174 164 18 15 19 2 0 1889 282 8,9 34 2 10 17 25 42 31 44 87 75 137 113 187 37 55 12 0 874 187 3,5 45 6 25 70 124 74 72 119 121 156 211 136 59 47 42 7 0 1269 211 3,4 56 8 54 122 169 229 263 222 104 48 75 47 33 33 18 6 0 1431 263 5,7 67 6 54 135 102 134 169 137 284 225 237 188 195 106 18 3 0 1993 284 9,4 78 3 12 30 70 212 229 280 283 293 202 255 157 60 26 13 0 2125 293 8,9 89 2 12 15 33 124 182 200 286 224 230 103 63 123 67 9 0 1673 286 6,8 910 8 53 115 175 223 222 270 249 139 192 135 61 96 47 19 0 2004 270 7,5 1011 6 31 77 157 247 248 288 234 275 237 209 117 22 19 32 2 2201 288 9,1 1112 3 39 98 161 219 271 309 295 278 322 237 230 125 64 34 2 2687 322 14,5 1213 3 38 97 160 218 265 299 321 326 311 268 203 157 82 32 1 2781 326 14,2 1314 3 37 93 155 210 211 263 281 189 143 184 126 64 25 20 1 2005 281 9 1415 1 19 21 96 148 187 150 224 339 240 215 222 126 49 16 1 2054 339 6,7 1516 0 6 31 83 177 85 192 179 187 169 193 153 62 14 16 2 1549 193 4,5 1617 3 27 92 123 90 131 264 296 293 252 33 40 47 46 13 2 1752 296 5,1 1718 0 6 9 8 17 15 24 17 53 62 23 22 27 19 4 0 306 62 1819 1 7 16 29 36 40 116 126 103 85 62 54 50 40 27 8 800 126 1920 5 49 111 171 230 277 311 329 330 311 278 230 170 100 35 5 2942 330 15,1 2021 5 48 107 169 223 268 302 318 327 305 275 226 168 103 38 4 2886 327 15,1 2122 5 45 106 174 212 252 301 248 248 239 225 179 139 78 17 3 2471 301 11,1 2223 4 38 95 155 208 246 243 227 289 271 268 214 153 64 31 1 2507 289 11,4 2324 4 26 71 94 159 103 99 150 203 225 293 231 162 102 43 5 1970 293 8,7 2425 7 50 109 172 230 278 311 329 336 314 281 230 173 109 44 4 2977 336 14,8 2526 5 48 108 168 222 269 298 318 325 306 275 225 167 104 43 5 2886 325 15 2627 6 47 104 165 220 267 298 320 327 309 276 226 166 104 46 6 2887 327 15,1 2728 7 46 104 166 220 267 299 321 325 295 267 228 169 105 46 6 2871 325 15,1 2829 7 43 103 166 221 266 298 315 325 299 274 227 160 108 39 7 2858 325 15,1 2930 9 55 105 165 216 265 299 316 318 304 271 223 162 65 13 3 2789 318 13,1 3031 3 16 26 43 51 56 163 238 278 228 253 225 109 107 46 6 1848 278 7,2 31

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Súčet 132 1040 2452 3897 5386 6187 7220 7672 7629 7205 6244 4959 3316 1902 717 74 66032 297,4--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Priem 4 34 79 126 174 200 233 247 246 232 201 160 107 61 23 2 2130

Meranie zložiek žiarenia metódouRSP

Význam pre pôdohospodárstvo

Pre pôdohospodárstvo má najväčší význam oblasť viditeľného žiarenia (svetla) a infračerveného žiarenia. Svoje miesto a účinok majú všetky spektrálne zložky (napr. aj ultrafialové žiarenie). Dôležitý je kvantitatívny parameter týchto zložiek. Atmosféra zohráva úlohu filtra a ak dôjde k narušeniu jeho funkcie, objavujú sa škodlivé účinky solárnej energie na Zemi (napr. globálne oteplenie a zmena klímy, kožné ochorenia atď.).

Spôsoby využitia slnečnej energie

VYUŽÍVANIE SLNEČNEJ ENERGIE • Pasívne využitie vhodnou architektúrou kde  tvar  a

výstavba budov je  navrhnutá  tak, aby dopadajúce žiarenie a následne jeho skladovanie a distribúcia po budove viedli k maximálnemu efektu

• Využitie fototermálnych slnečných kolektorov na prípravu teplej úžitkovej vody resp. vykurovanie  priestorov alebo aj na výrobu elektrickej energie

• Výroba elektrickej energie slnečnými (fotovoltaickými) článkami alebo inými systémami konvertujúcimi slnečné žiarenie

PASÍVNE VYUŽÍVANIE SLNEČNÉHO ŽIARENIA

Pasívna slnečná architektúra (dizajn) je v súčasnosti využívaná v budovách pomocou existujúcich technológií a materiálov s cieľom zohrievať (resp. chladiť) a osvetľovať priestory budov. Takáto architektúra v sebe zahrňuje integrovanie tradičných stavebných elementov ako je kvalitná izolácia alebo energeticky účinné okná a umiestnenie budovy resp. rozmiestenie vnútorných priestorov budov tak, aby bol dosiahnutý maximálny energetický účinok.

AKUMULÁCIA TEPLA V BUDOVE

Slnečné žiarenie dopadajúce na povrchy stien, okien a iných štruktúr je budovou  absorbované a skladované v závislosti na tepelnej kapacite materiálov. Takto uskladnená energia je potom vyžarovaná do vnútorných priestorov budovy.

PLOCHÉ KOLEKTORY Ploché kolektory sú najčastejšie používanými kolektormi na prípravu

teplej vody. Typický kolektor predstavuje izolovaný box so skleneným alebo iným pokrytím z priesvitného materiálu a čierny plochý absorbátor. Bočné strany kolektora sú izolované podobne ako spodná strana, čím sa znižujú straty energie.

Kolektor Thermosolar s pyranometrom

Solárny systém s prirodzenou cirkuláciou

Okruh so solárnym kolektorom s núteným obehom vody

KONCENTRUJÚCE KOLEKTORY ŽĽABOVÉ

Tieto systémy využívajú parabolické zrkadlá v tvare koryta, ktoré koncentruje slnečné žiarenie do potrubia umiestneného do ohniska zariadenia. V potrubí prúdi kvapalina, ktorá sa ohrieva na takmer 400 stupňov Celzia a je prečerpávaná cez sústavu tepelných výmenníkov tak, že na konci vzniká para s veľmi vysokou teplotou, ktorá poháňa turbínu generátora vyrábajúcu elektrinu.

Solárna termálna elektráreňso žľabovými kolektormi v Kalifornii

KONCENTRUJÚCE KOLEKTORY TANIEROVÉ

Tieto systémy využívajú sústavu parabolických zrkadiel v tvare tanierov (podobných satelitným anténam), ktoré koncentrujú slnečné žiarenie do absorbátora umiestneného v ohnisku taniera. Kvapalina v absorbátore sa zohrieva až na 1000 stupňov Celzia a je využívaná priamo na výrobu elektriny v malej turbíne (napr.

v Stirlingovom motore) pripojenej k absorbátoru. Výhodou týchto zariadení je aj

ich stavebnicový charakter, ktorý umožňuje ich použitie na odľahlých miestach.

SOLÁRNE REFLEXNÉ VARIČE Najjednoduchším typom reflexného solárneho variča je konštrukcia

pozostávajúca z držiaka varnej nádoby umiestnená do ohniska, do ktorého sú nasmerované slnečné lúče odrážané parabolickým zrkadlom (zrkadlami). Zrkadliacu plochu môže tvoriť kovová (hliníková) parabola alebo tiež viacero malých plochých zrkadiel pripevnených na parabolickom povrchu.

KONCENTRUJÚCE SOLÁRNE VEŽE Solárne veže využívajú kruhové pole osadené veľkými

zrkadlami natáčanými smerom k Slnku a koncentrujúcimi lúče do ohniska centrálnej veže. Absorbované teplo sa odovzdáva kvapaline, z ktorej sa v parogenerátore vyrába para poháňajúca turbínu vyrábajúcu elektrinu. Teploty, ktoré sú dosahované v absorbátore sa pohybujú od 538 stupňov Celzia do 1482 stupňov Celzia. Sú možné využitia aj v priemysle a poľnohospodárstve.

POUŽITIE TERMÁLNYCH SLNEČNÝCH

KOLEKTOROV

príprava teplej vody v domácnostiach, priemysle a poľnohospodárstve

ohrev vody pre bazény vykurovanie budov sušenie rastlín vykurovanie a chladenie priestorov destilácia vody a slnečné varenie

FOTOVOLTAICKÉ KOLEKTORY

• Využitie fotovoltaického javu ( iným názvom tzv. vnútorný fotoefekt)

• Priama premena žiarivej energie (svetla) na elektrickú energiu

• Fotovoltaický článok, fotovoltaický modul, fotovoltaický panel (kolektor)

Vývoj slnečných fotovoltaických článkov

• 1839 francúzsky fyzik Edmund Becquerel objavil fotovoltaický jav. • 1883 americký elektrikár Charles Edgar Fritts skonštruoval

selénový solárny článok. • 1950 bol Czochralskim vyvinutý spôsob výroby vysoko čistého –

polovodičového kremíka. • 1954 Bell Telephone Laboratories vyrobili kremíkový slnečný

článok s účinnosťou 4 %.• 1958 bol v americkom vesmírnom satelite Vanguard inštalovaný

malý rádiový vysielač s výkonom 1 Watt napájaný kremíkovým solárnym článkom.

• 1973-74 veľká ropná kríza). Viac krajín začalo investovať do vývoja a výroby fotovoltaických článkov, čo malo za následok inštalovanie viac ako 3100 systémov na výrobu elektriny len v USA.

Fotovoltaický článok

Účinnosť premeny energie žiarenia

Spektrálna citlivosť FV článku

VA charakteristika FV článku

Materiály pre FV články

• Kremík monokryštalický

• Kremík polykryštalický

• Kremík amorfný hydrogenizovaný

• Telurid kademnatý CdTe

• Sulfid kademnatý CdS

Dimenzovanie FV generátora

• Energetický výnos generátora

Je to vlastne denná elektrická energia poskytovaná FV modulom na každý inštalovaný Watt výkonu generátora pre danú lokalitu. Táto hodnota je udávaná pre vodorovne umiestnený fotovoltaický modul a  je pre každý mesiac v roku iná. Najnižšia je v zimných mesiacoch, naopak v lete je energetický výnos panelu najvyšší.

FV elektráreň – 40 kW – MU Brno

Pohyblivý FV panel - tracker

SPU Nitra - tracker

SPU Nitra – tracker - pohony

FV závlahový systém

Výroba a využitie vodíka pomocou FV

VYUŽÍVANIE VYUŽÍVANIE GEOTERMÁLNEJ GEOTERMÁLNEJ

ENERGIEENERGIE

GEOTERMÁLNA ENERGIA GEOTERMÁLNA ENERGIA Považuje sa za obnoviteľný zdroj energie.Považuje sa za obnoviteľný zdroj energie.

Nie je však v pravom slova zmysle Nie je však v pravom slova zmysle obnoviteľným zdrojom energie, nakoľko obnoviteľným zdrojom energie, nakoľko

má pôvod v horúcom jadre Zeme.má pôvod v horúcom jadre Zeme.

GEOTERMÁLNA ENERGIA –GEOTERMÁLNA ENERGIA –možnosti využitia: možnosti využitia:

Liečenie a rekreáciaLiečenie a rekreácia Vykurovanie budovVykurovanie budov Vyhrievanie skleníkovVyhrievanie skleníkov Výroba elektrickej energieVýroba elektrickej energie

GEOTERMÁLNA ENERGIA –GEOTERMÁLNA ENERGIA –ďalšie možnosti využitia: ďalšie možnosti využitia:

GEOTERMÁLNA ENERGIA –GEOTERMÁLNA ENERGIA –možnosti využitia v SR : možnosti využitia v SR :

Geotermálna energia má obrovský potenciál podobne ako vodná energia a pohybuje sa 21,456 TJ ročne. Slovensko má dobré podmienky pre rozvoj a využívanie tohoto OEZ. Výkon tepla z termálnych tokov dosahuje až 70 MW/m3. Geotermálny gradient zdrojov na Slovensku dosahuje v priemere 37 Kelvinov/km, čo je viac ako celosvetový priemer 30 Kelvinov/km. Na Slovensku existuje 25 lokalít so zdrojmi geotermálnej vody, s teplotou 25 – 150 °C. Teplota vody je vhodná pre kaskádové použitie na vykurovanie domácností, na využitie v priemysle a v poľnohospodárstve. Celkový energetický termálny potenciál je 5 538 MWt. Pri využití 40% tohto potenciálu by sa vytvorilo 2 200 MWt termálnej energie.

GEOTERMÁLNA ELEKTRÁREŇ GEOTERMÁLNA ELEKTRÁREŇ

GEOTERMÁLNA ENERGIA – GEOTERMÁLNA ENERGIA – využitie v využitie v

poľnohospodárstve a poľnohospodárstve a potravinárstve : potravinárstve :

•Skleníkové hospodárstvo

•Pestovanie jedlých húb

•Kompostovanie

•Výroba tepla a elektriny

Ďakujem za pozornosť !