priloha-lom 4-2005 doma · 2010-02-09 · B. predstavujú prekážku pre migráciu vodných...

PRÍLOHA

4/2005 ENVIROMAGAZÍN 1

VZDELÁVANIE

FRODOVA CESTAKapit ola XIX.

Obnoviteľné zdroje energieMilí mladí priatelia,čo napísať o obnoviteľných alebo alternatívnych zdro-

joch energie? O téme, o ktorej už boli popísané tonypapiera? A výsledkom je... hm... štyridsaťkorunový ben-zín, stále rastúca cena tepla... a zúfalstvo v tvárach va-šich rodičov.

Svet vytrvalo ignoruje myšlienky múdrych ľudí, pa-tenty celé roky ležiace v zásuvkách „VyVolených“, mo-derné technológie. Vraj sú to rojkovia a vraj je to drahé.Neviem. Som síce len malý hobit, ale nezdá sa mi, že byhurikány, povodne, extrémne suchá, požiare, znečiste-nie ovzdušia, alergie, rakovina... boli lacnejšie. Ale sommalý a chýba mi zrejme správny nadhľad.

Skúsim vám však porozprávať, čo rozumiem ja podslovami „obnoviteľné“ a „alternatívne“.

Viem, že je to fajn, ak sa niečo obnovuje. Mámrád čerstvo ostrihaný ker, ktorý z jari sebaobnovnevyháňa zo sýtozelených pupeňov mladé konárikyalebo lístky.

Mám rád slnečný cyklus ročných období. Keďzimné záveje a cencúle vystrieda vôňa zeme a šte-bot vtáčat, keď cítim na svojom tele vzrastajúcusilu slnečných lúčov. Tie potom mohutnejú a meniasa v zlatožlté polia slnečníc a pšenice, prašné ces-ty, po ktorých kráčame v ústrety našim dobrodruž-stvám, menia sa v leto. A to niekedy pozvoľne, ino-kedy dramaticky prechádza do farebnosti jesene.Prichádzajú ranné, pomaly stúpajúce hmly, bocia-nie porady na poliach, šarkany v povetrí, prvé mrá-ziky, prvý sneh. A je tu zima.

Slovo „obnoviteľné“ pre mňa znamená trvaléa bezpečné, niečo, čo je vždy spojené s dobrýmkoncom a životom.

Slovo „neobnoviteľné“ ma napĺňa strachom. Stra-chom z toho, že ker nevyženie lístky, že niekto zrušíročné obdobia, že rany sa nebudú hojiť a že životnebude pokračovať. Nemám rád príbehy s defini-tívnym koncom.

Mám rád aj „alternatívy“. Alternatíva znamená „inúmožnosť“ a dokonca „možnosť zvoliť si inú mož-nosť“. Svet, kde vám niekto prikáže aké časopisymáte čítať, aké názory máte uprednostňovať, akomáte chodiť oblečený, aké výrobky máte nakupovať...a vy to nekriticky urobíte, je svet umelý, nudný a veľminebezpečný, pretože je ľahko ovládateľný a manipulo-vateľný. Preto sa vždy teším inakosti tvaru a farbyúčesov a oblečenia nepodliehajúceho práve aktuál-nej módnej vlne, z ľudí, ktorí „plávajú“ proti „toku“verejnej mienky (pozdravujem Koperníka, Galilea, Ko-menského ...), ktorí smelo a nadčasovo vyslovovali avyslovujú svoje názory a postoje.

Práve existencia alternatív je hybnou silou pokrokua dejín, pretože práve alternatívy sa po čase stávajú „hlav-ným prúdom“ a popri nich vznikajú nové alternatívy...Bez akceptácie tejto dejinnej cyklickosti by sme si do-dnes mysleli, že Zem je plochá a je stredom vesmíru,neobjavili by sme Ameriku, a o internete a SMS-kách bysme mohli iba snívať.

Nepochybujem o tom, že v priebehu niekoľkých de-saťročí sa obnoviteľné a alternatívne zdroje energie sta-nú víťaznou súčasťou tohto sveta. Vynútia si to ekono-mické, sociálne a environmentálne dôvody. A nezastavia

to ľudia, ktorí technológie, technologické postupya myšlienky 19. storočia vytrvalo obhajujú v tom 21.

Želám vám veľa alternatív vo vašich životoch.Vaše listy, kresby, fotografie… očakávam do 30. no-

vembra na adrese:ENVIROMAGAZÍN, Frodova cesta, Tajovského 28,P. O. B. 252, 975 90 Banská Bystrica

Obálku označte: Prísne tajné! Len pre Froda. Najšikov-nejších Frodových pomocníkov čakajú knižné odmeny.Váš Frodo

Hľadaj, skúmaj,rozmýšľaj ...

Úloha č. 1: Čo sú klimatické zmeny? Pospájajte uve-dené vety do logickej slučky.• Slnečné lúče prenikajú atmosférou.• Ľudská činnosť, napr. spaľovanie fosílnych palív,

uvoľňuje tzv. skleníkové plyny do atmosféry.

• Slnečné lúče ohrievajú Zem.• Ohriata Zem vyžaruje časť tepla do vesmíru.• Skleníkové plyny v atmosfére zachytávajú a odrážajú

časť tepelného žiarenia späť na Zem.• Výsledok: skleníkový efekt.

Úloha č. 2: Napíšte hlavné zdroje ľudskou činnosťouprodukovaných skleníkových plynov.• Oxid uhličitý (CO

2)

• Metán (CH4)

• Oxid dusný (N2O)

• Freóny (chlorofluorované uhľovodíky, CFC)

Úloha č. 3: Urobte prieskum v predajni a vo vašej do-mácnosti a porovnajte spotrebu energie súčasných mode-lov spotrebičov so spotrebičmi, ktoré máte doma. Zrátajtezískané výsledky z domácností žiakov celej vašej triedy.

Úloha č. 4: Pravdivo označte jednotlivé spôsoby ko-nania vo vašej rodine (25 otázok).

Úloha č. 5: Na základe výsledkov z úlohy č. 5. zistite,kde sú najväčšie rezervy z hľadiska šetrenia energiamivo vašich domácnostiach. Snažte sa spoločne s vašimirodičmi nájsť riešenie.

Úloha č. 6: Čo sú podľa vás obnoviteľné zdroje energie?Úloha č. 7: Vymenujte alternatívne zdroje energie, ktoré

poznáte a spôsob ich využitia.Úloha č. 8: Otestujte sa.

1. Solárna energia je energia:A. slnkaB. vodyC. vetra

Ilustračná kresba: Lenka Milonová

„Prorok je ten, kto vidí ďaleko dopredu, ale zároveň vidí všet-ko vôkol seba, pretože budúcnosť začína dnes.“(Konstantin Eduardovič Ciolkovskij)

PRÍLOHA

ENVIROMAGAZÍN 4/20052

2. Medzi prvky solárnej architektúry nepatrí:A. umiestnenie budovyB. kvalita okienC. veľkosť kotla na vodu

3. Jeden z najväčších svetových výrobcov slnečnýchkolektorov, firma Thermosolar, sídli v:A. EdmontoneB. PraheC. Žiari nad Hronom

4. Fotovoltaika znamená:A. priamu premenu slnečnej energie na elektrinuB. priamu premenu elektriny na svetloC. priamu premenu slnečnej energie na teplo

5. Fotovoltaický článok je vyrobený z:A. kremíkaB. železaC. uránu

6. Rozdeľte jednotlivé produkty z biomasy (drevo, eta-nol, pelety, bionafta, metanol, bioplyn, slama, drevo-plyn) podľa skupenstva:Plynné: ............................................................................Kvapalné: .......................................................................Tuhé: ...............................................................................

7. Medzi energetické rastliny nepatrí:A. vŕbyB. paprikaC. repka olejná

8. Má slama energetickú hodnotu porovnateľnú s hne-dým uhlím?A. ánoB. nie

9. Energiu vetra využívajú zariadenia, ktoré sa nazývajú:A. veterné turbínyB. solárne kolektoryC. generátory

10. Prvá veľká inštalácia veterných turbín bola nainšta-lovaná na území Slovenska v Malých Karpatoch priobci:A. VarínB. CerováC. Vlachovo

11. Medzi obnoviteľné zdroje energie získavané prostred-níctvom premeny vodnej energie na elektrickú ener-giu nepatria:A. malé vodné elektrárneB. mikroelektrárne (nanoelektrárne)D. veľké vodné elektrárne

12. Problémom pri výstavbe malých vodných elektrár-ní je:A. ich vysoká cenaB. predstavujú prekážku pre migráciu vodných živo-číchovC. nevyrábajú sa pre ne turbíny

13. Geotermálna energia je využitie:A. vody v riekachB. horúcej vody z vrtov a horúcich prameňovC. vody zohriatej Slnkom

14. Krajina, ktorá využíva geotermálnu energiu vo veľ-kom rozsahu, sa nazýva:A. MarokoB. USAC. Island

Riešenia úloh

Úloha č. 1:

1. Slnečné lúče prenikajú atmosférou.

2. Ľudská činnosť, napr. spaľovanie fosílnych palív,uvoľňuje tzv. skleníkové plyny do atmosféry.

3. Slnečné lúče ohrievajú Zem.

4. Ohriata Zem vyžaruje časť tepla do vesmíru.

5. Skleníkové plyny v atmosfére zachytávajú a odrážajúčasť tepelného žiarenia späť na Zem.

6. Výsledok: skleníkový efekt.

Úloha č. 2:

• Oxid uhličitý (CO2): spaľovanie fosílnych palív (ener-

getika), doprava, odlesňovanie, iný priemysel.

• Metán (CH4): ťažba uhlia, zemného plynu a ropy, ry-

žové polia, črevná fermentácia dobytka, výkaly ži-vočíchov, komunálne kanalizácie, skládky odpadov,spaľovanie biomasy.

• Oxid dusný (N2O): chemický priemysel (napr. výro-

ba nylonu), poľnohospodárstvo (pri prehnojení pôda zlom pôdnom režime), spaľovanie fosílnych palív,doprava (súčasť plynov vznikajúcich v katalyzátoreautomobilov).

• Freóny (chlorofluorované uhľovodíky, CFC): médiumv chladničkách, mrazničkách a klimatizačných zaria-deniach, médium v sprejoch a tlakových nádobách,nadúvanie umelých hmôt v priemysle.

Úloha č. 3:

Individuálne výsledky a riešenia.

Úloha č. 4:

• Sledujte a kontrolujte spotrebu: Základným predpo-kladom cieľavedomého šetrenia je meranie spotre-by a jej priebežné sledovanie. Porovnajte svoju spot-rebu energií s vaším susedom.

• Záclona nie je iba dekorácia: Záclona zakrývajúcaradiátor bráni šíreniu tepla, a preto by mala siahaťiba po parapetnú dosku (úspora energie 25 %). Rov-naký nepriaznivý účinok má „maskovanie“ radiáto-ra nábytkom.

• Zaťahujte závesy: Hneď ako sa zotmie, zatiahnitezávesy! Znížite tým straty tepla oknom.

• Únik tepla oknami: Utesnené špáry okien (páskou,tesniacim profilom) prinášajú úsporu 6 – 10 % ener-gie. Veľkosť tepelných strát závisí aj od rôznychďalších faktorov: orientácia okien podľa svetovýchstrán, celková plocha okien, kvalita rámov a skiel(myslite na tieto faktory pri výstavbe domu - napr.okno orientované na sever má päťkrát väčšiu tepel-nú stratu ako okno orientované na juh).

• Správna regulácia teploty: Každý stupeň, o ktorý zní-žite teplotu v miestnosti, znamená úsporu až 6 % ná-kladov na kúrenie. Vykurujte jednotlivé miestnostipodľa účelu a potreby (obývacia izba – 20 až 22 °C,spálňa – 16 až 18 °C, detská izba - 20 °C, kúpelňa –24 °C). Ak odchádzate v zime na dovolenku, stačíudržiavať teplotu 15 – 16 °C (nikdy nevypínajte kú-renie úplne). Veľmi užitočnými z hľadiska regulácieteploty sú termostatické ventily s časovými spínač-mi (úspora 10 – 15 % energie).

• Správne vetranie: Energeticky úsporné je „nárazové“vetranie: vypneme kúrenie a v závislosti od ročnéhoobdobia, resp. vonkajšej teploty, vetráme v zime spra-vidla dvakrát denne po 5 minút každú miestnosť.

• Bytové a spoločenské budovy: Tieto stavby majúúnik tepla rozdelený približne takto: asi 40 % okna-mi, asi 35 % zle izolovanými stenami, asi 20 % stre-chou, asi 5 % stropom suterénu (rodinné domy:30 – 40 % oknami, 20 – 30 % obvodovými stena-mi, 25 – 30 % strechou, 10 – 20 % stropom suteré-nu). Ak máme možnosť zatepľovať stavbu, zatepľu-

jeme zásadne z vonkajšej strany. Nedostatočná izo-lácia stropu najvyššieho poschodia spôsobuje úni-ky tepla do okolia (príznak: rýchle topenie snehu nastreche). Zlá izolácia stropu suterénu spôsobujeochladzovanie teploty podlahy.

• Kúpeľňa: Kúpeľ v plnej vani nás stojí trikrát viac akošesťminútové sprchovanie. V súčasnosti existujú užúsporné sprchovacie hlavice (ušetria 30 % teplejvody).

• Kohútiky: Kvapkajúci kohútik (asi 10 kvapiek za mi-nútu) znamená stratu 170 litrov (aj teplej) vody zamesiac, čo je viac ako 2 000 litrov vody za rok.

• Kúrenie: Súčasný stav modernej techniky umožňujevyužitie energie až na 90 % (realita je 40 – 50 %).Ako najvyhovujúcejší systém sa ukazuje: nízkotep-lotné podlahové kúrenie zásobované teplou vodouzohrievanou slnečným kolektorom alebo tepelnýmčerpadlom, doplnené bežne používaným kotlom,zapájaným pri teplotách pod bodom mrazu. Pre vý-robu teplej vody v 1–2-členných domácnostiach saodporúča prietokový ohrievač, pri 3–4-členných do-mácnostiach moderný bojler.

• Chladnička a mraznička: Súčasné chladničky a mraz-ničky majú až o 45 % nižšiu spotrebu energie akotie spred desiatich rokov. Chladničku a mrazničkuvždy umiestňujeme na chladnom (nikdy nie v pries-tore kde sa varí) a suchom (vlhkosť ničí izoláciua zvyšuje spotrebu energie) mieste. Do týchto za-riadení nikdy nevkladáme horúce hrnce, udržiava-me ich v čistote a pravidelne odmrazujeme (1 cmnámrazy zvyšuje spotrebu energie o 75 %).

• Automatické práčky: Súčasné práčky spotrebujúo 20 % menej vody a o 22 % menej elektriny akopráčky vyrobené pred desiatimi rokmi. Volíme vždynajnižšiu možnú praciu teplotu a perieme s plnýmbubnom (tzv. polovičné programy sú energeticky ná-ročnejšie v prepočte na kilogram prádla).

• Varenie: Varíme vždy na platničke zodpovedajúcejveľkosti vzhľadom k ploche dna hrnca, s pokrievkouna hrnci (úspora až 300 % energie) a s primeranýmmnožstvom vody. Energeticky úsporný je tlakovýhrniec (varenie mäsových pokrmov) a správne vyu-žívaná mikrovlnná rúra. Pri elektrických sporákocha rúrach využívame tzv. zbytkové teplo (teplo, ktorésa ešte uvoľňuje po vypnutí zariadenia).

• Žehlenie: Využívame tzv. zbytkové teplo a žehlímeprimerane vlhké prádlo (ani mokré ani presušené).

• Umývanie riadu: Umývačka riadu je pomocníkv domácnosti iba pri plnej náplni. Ušetrí 50 % vodya ak umývame riad ručne 1 hodinu denne, tak aj15 dní práce za rok.

• Sušenie: Sušičky prádla sú vysoko energeticky ná-ročné. Využívame radšej slnko a vietor.

• Osvetlenie: Využívame moderné tzv. kompaktné žia-rivky (úspora 80 % energie, životnosť 8 – 12 000hodín).

Úloha č. 5:

Individuálne výsledky a riešenia.

Úloha č. 6:

Sú to také zdroje energie, pri ktorých sa nespotrebo-váva ich materiálna podstata. Sú hlavne založené naneobmedzenom palivovom zdroji – slnku. S výnimkougeotermálnej energie majú všetky obnoviteľné zdroje –slnečná, veterná, vodná energia alebo biomasa, svojpôvod v aktivite slnka.

PRÍLOHA


Úloha č. 7:

• Solárna energia – solárne kolektory, solárne varičea destilátory, solárna (termálna) výroba energie, fo-tovoltaické články, alternatívne vozidlá (elektromo-bily a elektrické bicykle).

• Energia biomasy – biomasa ako palivo (drevo, sla-ma, obilné zvyšky, repkový olej, bio-metanol, drevo-

plyn, bioplyn z hnojovice, skládkový plyn), výrobaelektriny.

• Veterná energia – výroba elektriny.• Vodná energia (malé vodné elektrárne) – výroba elek-

triny.• Energia oceánov – výroba elektriny.• Geotermálna energia – tepelné čerpadlá, priame vy-

kurovanie budov, skleníkov a pod.

Úloha č. 8:

1.A , 2.C, 3.C, 4.A, 5.A, 6. plynné: bioplyn, dre-voplyn, kvapalné: etanol, bionaf ta, metanol, tuhé:drevo, pelety, slama, 7.B, 8.A, 9.A, 10.B, 11.C,12.B (je potrebné budovať kvalitné r ybochody),13.B, 14.C

PRÍLOHY K ČLÁNKOM

BIOMASA – DÔLEŽITÝ ZDROJ ENERGIE(príloha k článku na s. 10 − 11)

Hlavné zdroje a energetickýpotenciál zdrojov biomasyna Slovensku

Hlavnými producentmi biomasy na energetické využi-tie sú odvetvia drevospracujúceho priemyslu, lesnéhohospodárstva a poľnohospodárstva.

Drevo

Najväčší potenciál na Slovensku má drevná biomasa,ktorá je v súčasnosti aj najviac využívaná. Tvorí ju od-pad vzniknutý pri ťažbe dreva, zvyšky po ťažbe, manipu-lácii s drevom, drevo z prerezávok, kalamitné drevoa pod., odpad po priemyselnom spracovaní dreva v dre-vospracujúcom priemysle, priemyselne nevyužívané sor-timenty surového dreva, palivové drevo a pod.

Doteraz sa zber lesnej biomasy vykonával ojedinele.Chýbal dostatok techniky a prepracovaná logistika zbe-ru, ktorej príprava je značne náročná. Lesy Slovenskejrepubliky, ako najväčší potenciálny producent biomasy,začali s plánmi na využívanie lesnej biomasy, predovšet-kým na produkciu štiepky, až v poslednom období, naj-mä v náväznosti na lesnú kalamitu vo Vysokých Tatrách.V minulosti zaužívaný názor o nízkej rentabilite drevnejštiepky sa zmenil.

Pri manipulácii s drevom vznikajú tiež odrezky, pilinya kôra. Približne 30 % drevného odpadu vzniká pri sa-motnej ťažbe, pri spracovaní drevnej hmoty na pílach cca36 % a pri spracovaní v iných prevádzkach až 64 %. NaSlovensku je vyše 5 000 malých piliarskych prevádzok.Výťažnosť pri rezaní dreva je priemerne 60 - 62 %. Zvy-šok tvorí odpad, z ktorého cca 65 % sú odrezky a 35 %sú piliny. Hlavným problémom jeho ďalšieho využitia jevysoká rozptýlenosť zdrojov. Z hľadiska zamestnanostitieto prevádzky predstavujú pozitívny prvok, pretože udr-žiavajú zamestnanie takmer v každej obci.

Odpady z drevospracujúcich podnikov sú zužitkovanéna výrobu aglomerovaných materiálov a na energiu. Veľ-ké drevospracujúce podniky sú zároveň aj veľkými spotre-biteľmi energie (elektriny a tepla). Tu sú vhodné predpo-klady k tomu, aby boli pre tieto podniky vybudované ener-getické systémy na báze využívania drevného odpadu.

Spôsoby využitia drevného odpadu na vy-kurovanie

Odpad je možné využívať na vykurovanie priamo, ten-to spôsob je však málo efektívny (spaľovanie vlhkýchpilín), prípadne zastaraný (manuálne prikladanie kusové-ho dreva). V posledných rokoch, aj na základe skúse-ností zo zahraničia, vzrástol na Slovensku záujem spra-covávať drevný odpad do formy vhodnej na vykurova-nie. Medzi najrozšírenejšie patrí spracovanie drevnéhoodpadu do formy štiepok, brikiet alebo drevných peliet.

Drevnú štiepku tvoria malé úlomky dreva nepravidel-ného tvaru, vyrábané z odpadového dreva štiepkovaním.

V krajinách Európskej únie, napr. Rakúsku, Dánsku saštiepka využíva pri vykurovaní v kotolniach s väčšímvýkonom (nad 2 MW).

Drevné brikety sú väčšinou valcovitého tvaru (môžuvšak mať aj tvar hranola) a sú vyrobené z pilín. Ich výho-dou je, že sa môžu spaľovať vo všetkých otvorených sys-témoch spaľovania (kachle, kuchynské sporáky, kozu-by) bez akýchkoľvek úprav. Na Slovensku je v súčasnostido 20 producentov brikiet, medzi najväčších patria brike-tárne v Turzovke, Banskej Štiavnici, Rajci, OravskomPodzámku, Liptovskej Porúbke, Malackách.

Drevné pelety sú valcovitého tvaru, ich veľkosť je všakomnoho menšia ako u brikiet (dĺžka 5 - 30 mm a priemer4 - 20 mm). Sú vyrábané z pilín, spracovaním pri vyso-kom tlaku a teplote. Pelety sú dlhodobo skladovateľnév blízkosti kotolne a automaticky podľa potreby dodáva-né do horeniska. Ich spaľovanie dosahuje vysokú efekti-vitu v špeciálnych kotloch, kde je celý proces plne auto-matizovaný s vysoko efektívnou reguláciou. V porovnanís briketami je výrobcov peliet na Slovensku menej, i keďi tu sa trh veľmi rýchlo rozvíja – napr. peletizačné linkyv Kysuckom Lieskovci, Spišskej Novej Vsi, OravskomPodzámku.

Kvalitné brikety sú dnes bežne na trhu za cenu porov-nateľnú s cenou hnedého uhlia. Viac sa očakáva od roz-šírenia trhu s energetickou štiepkou - podstatne lacnej-šou ako brikety, ktorá je však vhodná len do väčšíchzariadení minimálne 2 MW. Pre menšie zariadenia už odrodinných domov sú najvhodnejšie pelety, ktoré sú veľ-mi rozšíreným biopalivom v susednom Rakúsku a najmäv severských štátoch - Dánsku a Švédsku, kde je už roč-ná spotreba podstatne vyššia s prevažným využitímv malej energetike. Výhodou peliet v porovnaní s briketamije ich možnosť využitia pre plnoautomatické kontinuálnevykurovanie rodinných domov s komfortom porovnateľ-ným s plynom. I keď kotly na pelety sú zatiaľ drahšiev porovnaní s plynovými, ich cena bude postupnes rozvojom trhu klesať. Už dnes však dokážu konkuro-vať zemnému plynu.

Slama a iné poľnohospodárske plodiny

Zdrojom je poľnohospodárska činnosť, pričom slama ječastokrát považovaná za odpad a nie za energeticky vyu-žiteľný vedľajší produkt. Na Slovensku však nie je takmervôbec využívaná na energetické účely. Osobitnou formousú účelovo pestované energetické rastliny - fytomasa.

Slama je výborným energetickým palivom, ktoré po-skytuje pomerne veľký potenciál na výrobu tepla. Pesto-vaním obilia s množstvom produkovanej slamy je typic-ká južná časť Slovenska, kde je dostatočný priestor prevybudovanie kotolní na toto palivo. Veľkým problémoma konkurenciou slame na Slovensku je to, že všetky cen-trálne kotolne v juhoslovenských mestách sú plynofiko-vané. Slovenská slama sa preto v súčasnosti vozí naspaľovanie napr. do rakúskeho mestečka Wolfsthal.

Pri vlastnej produkcii slamy je možné uvažovať s inšta-láciou menších zariadení (300 kW) a produkované teplopoužiť na vykurovanie vlastných objektov a ohrev teplejúžitkovej vody. Čim je však projekt väčší, tým je jehoekonomika lepšia, preto minimálna odporúčaná veľkosťzdroja by mala byť 5 MW. Pri spaľovaní slamy sa využí-vajú dva základné typy tejto suroviny. V menších zaria-deniach sa používa mletá slama, ktorá je obdobná akodrevné štiepky. Pri kotloch väčších výkonov sú do hore-niska kontinuálne dodávané celé balíky slamy. Spaľova-nie slamy má svoje špecifiká, preto nie je možné bezúprav a vhodného nastavenia používať na jej spaľovanienapr. kotly na drevo.

Výborným energeticky využiteľným palivom sú aj ore-zy viničných prútov, nízko kvalitné obilie, kukurica či všet-ky odpady vznikajúce pri spracovaní poľnohospodár-skych plodín (napr. plevy).

Energetické rastliny

Sú špeciálne šľachtené druhy rastlín, pestované for-mou monokultúrnych plantáží, charakteristické rýchlymrastom a produkciou biomasy na jednotku plochy, resp.kvalitou produkovaného oleja. Pestovanie energetickýchrastlín má v budúcnosti z biomasy najväčší potenciál, alena druhej strane náklady na ich využitie sú oproti inýmdruhom biomasy dvojnásobné.

V našich podmienkach má najväčší význam topoľ, stro-mové a krovité druhy vŕb a agát biely. Pestovanie je možnéna lesnom a nevyužitom poľnohospodárskom fonde, akoaj na znehodnotených poľnohospodárskych pôdach, kon-taminovaných pôdach, pozdĺž ciest alebo inak zaťažova-ných územiach. Nezanedbateľným prínosom je aj zvýše-nie ekologickej stability a zachovanie biodiverzity územia.

Aj slovenské poľnohospodárstvo hľadajúce svojemiesto na trhu, má obrovské možnosti v pestovaní dre-vín na energetické účely. Prvé lastovičky sú v pestovanírýchlorastúcej vŕby Salix viminalis, ale aj topoľov. Priro-dzene, že sa to neoplatí v malom rozsahu, keďže pesto-vanie, sadenie, žatie i kúrenie špeciálnou technológiouspaľovania si vyžaduje vysoké finančné náklady.

Na energetické účely sa testujú aj iné poľnohospodár-ske plodiny, hlavne rýchlorastúce trávy. Takéto inovatív-ne riešenia môžu byť zaujímavými podnikateľskými plán-mi pre poľnohospodárstvo, ktoré obzvlášť v Európe trpíveľkou nadprodukciou a udržanie sa na trhu je a budečoraz ťažšie.

Bioplyn a biopalivá pre dopravu

Zdrojom týchto palív je najmä poľnohospodárstvo –živočíšna produkcia, organické odpady vznikajúce v čistič-kách odpadových vôd a komunálny odpad.

Pri rozklade organických látok (hnoj, zelené rastliny,kaly z čističiek odpadových vôd) v uzavretých nádržiachbez prístupu vzduchu ako i pri skládkovaní komunálnehoodpadu vzniká bioplyn. Predstavuje hodnotné palivo, ktoré

PRÍLOHA


je možné využiť tak na výrobu elektriny ako aj na výrobutepla. Získavanie bioplynu je perspektívne hlavne prepoľnohospodárske družstvá, čističky odpadových vôdalebo skládky komunálneho odpadu, kde vzniká tzv. ka-lový plyn (plyn). Jeho využitie na energetické účely jepodobné ako u zemného plynu. Súčasné využitie kalovna Slovensku je len 47 TJ ročne, čo predstavuje nevyuži-tých 94 % potenciálu.

Podľa environmentálnych požiadaviek pre vstup do EÚvšetky aglomerácie s viac ako 10 tisíc obyvateľmi (v do-hľadnom čase klesne úroveň do 2 tisíc), musia zriadiťvlastnú ČOV, čím sa určite prudko zvýši využitie kalov.V budúcnosti bude preto potrebné riešiť tento problémvýpočtom nárastu technicky využiteľného potenciálu anutnosťou jeho využitia najmä na lokálnej úrovni.

Možnosťou využitia poľnohospodárskej biomasy jenajmä bionafta (najmä z repky olejnej) a bioetanol. Tietobiologické palivá sa môžu uplatniť vo všetkých oblas-tiach ako pohonné látky alebo zmesné prísady do po-honných látok. Rastlinné oleje vyrábané hlavne z repkyolejnej a upravené na metylester je možné použiť akopriamu náhradu nafty v dieselových motoroch.

Celkové náklady na výrobu biopalív sú vyššiev porovnaní s bežnými pohonnými hmotami a vyžadujúdotácie. Ak by bol však riešený celý systém od pestova-nia suroviny, výroby bionafty i jej konečného využitiav poľnohospodárstve, jej využitie by sa zvýšilo a možnoby ani neboli potrebné dotácie.

Hlavné možnosti využitia energie z biomasy

Z vyššie uvedeného je zrejmá veľká rôznorodosť bio-masy ako vstupnej suroviny, ale aj univerzálne využitie venergetike. Biomasu je možné využiť nielen na výrobutepla, elektrickej energie alebo ich kombinácie v moder-ných spaľovacích zariadeniach, ale jej kvapalné a plynnéformy (etanol, metanol, drevoplyn, bioplyn) sa využívajúako palivo v doprave. Využitím nových technológií sa takbiomasa s táva zaujímavým moderným efektívnyma environmentálne prijateľným palivom, využiteľnýmv rôznych sektoroch ľudskej činnosti.

Chemické a fyzikálne vlastnosti biomasy podmieňujúmožnosti jej využívania, z ktorých sú pre produkciu ener-gie zásadné výhrevnosť, obsah vody a popola.

Výhrevnosť dreva a ďalších rastlinných palív kolíšenielen podľa druhu, ale v rozhodujúcej miere závisí odobsahu vody. Teoretická výhrevnosť dokonale suchej bi-omasy je v priemere 5,2 KWh.kg-1 (18 MJ.kg-1). V praxisa však nevyužíva úplne vysušená biomasa. Za optimál-nu a technicky dosiahnuteľnú relatívnu vlhkosť je pova-žovaná hodnota 15 – 35 %. Pretože sa pri spaľovacomprocese časť energie spotrebuje na odparenie tejto vody,energetický obsah sa pohybuje do 4,5 kWh.kg-1. Zvyšo-vaním obsahu vody sa energetický obsah biomasy zni-žuje, až kým nedosiahne hodnotu, kedy je jej celkovéspálenie nemožné. Zároveň so zvyšovaním obsahu vodysa prudko znižuje aj účinnosť spaľovania.

Ďalším dôležitým parametrom paliva je obsah popola.Hodnoty sa rôznia aj pri rovnakom druhu biomasy,v závislosti od spôsobu pestovania, skladovania a ďalšíchvonkajších vplyvov. Obsah popola v biomase je relatívnenízky, nižšie hodnoty sú pozorované pri dendromase(0,3 – 1,5 %), vyššie pri fytomase (do 10 %). V porovnanís 15 – 20 % obsahu pri hnedom uhlí, je obsah popolanajmä pri dendromase prakticky zanedbateľný. Nízkaprodukcia popola znižuje i náklady a zjednodušuje obslu-hu spaľovacieho zariadenia. Drevný popol je navyše vý-borné hnojivo.

Najrozšírenejším spôsobom na výrobu tepla je vyu-žívanie biomasy, a to od malých individuálnych kotlovv rodinných domoch, pre ktoré najčastejšie využívajúkusové drevo, brikety alebo pelety, cez systémy cen-trálneho zásobovania teplom, s využitím najmä štiep-ky, až po spaľovanie alebo spoluspaľovanie biomasys uhlím vo veľkých teplárňach. Keďže bežne dodávanéštiepky sú s vysokým obsahom vody a obzvlášť v zimeaj zamrznuté, jej efektívne využitie je pri zariadeniachnad 2 MW.

Pre dokonalé spálenie biomasy v spaľovacích zaria-deniach musia však byť splnené nasledovné podmien-ky: dostatočne vysoká teplota, účinné zmiešavanie sovzduchom a dostatočná veľkosť spaľovacieho priesto-ru. Perspektívna je i kombinovaná výroba elektrickejenergie a tepla na báze biomasy v tzv. kogeneračnýchjednotkách.

Pri neustálom raste cien palív obyvatelia Slovenskapomaly začínajú rozmýšľať nad úsporami energiía opatreniami na zvýšenie efektívnej spotreby energií vosvojich domoch. Už aj na Slovensku dobre fungujú spo-ločnosti, ktoré sa venujú výrobe alternatívnych palívz biomasy ako sú štiepka, brikety a pelety. Najmä po-sledný druh paliva – drevné pelety sú komfortom spaľo-vania porovnateľné s plynom. Jedným z výrobcov pelietje BIOMASA, združenie právnických osôb, so sídlomv Kysuckom Lieskovci, ktoré sa využívaniu biomasy naSlovensku venuje vyše 6 rokov.

Svojimi aktivitami sa združenie Biomasa snaží infor-movať o racionálnom využívaní obnoviteľných energe-tických zdrojov, energetických úsporách, vysokom po-tenciáli biomasy na Slovensku. Realizuje tiež konkrétneaktivity na zníženie znečistenia životného prostredia. Po-slaním združenia je tiež mobilizovať menšie komunity,aby si uvedomili, že možnosti efektívneho využívaniamiestnych zdrojov treba hľadať doma, samozrejme, zapodmienky šetrného nakladania s prírodou. Okrem infor-mačných a propagačných projektov využívania bioma-sy, združenie pripravuje a realizuje aj investičné projek-ty. Možno povedať, že v súčasnosti je lídrom vo využíva-ní biomasy na Slovensku.

Hlavnou aktivitou združenia je realizácia projektu Integ-rovaná logistika pre využívanie energie z biomasy - Re-dukcia emisií tvoriacich skleníkový efekt cez využívaniebiomasy na severozápadnom Slovensku, ktorý spája:

• rekonštrukciu kotolní v školách a iných verejnýchbudovách z neekologického uhlia a koksu,

• realizáciu základných energetických opatrení, • výrobu paliva pre tieto kotolne – drevné peletyProjekt prináša komplexné riešenie pre zavedenie

a rozšírenie vykurovania drevnou biomasou a vytvorenietrhu s drevnými peletami na Slovensku.

Je zameraný na vytvorenie a manažment inovatívne-ho integrovaného logistického systému zberu a zvozu

PROJEKT VYUŽÍVANIA BIOMASY NA SEVEROZÁPADNOMSLOVENSKU

drevného odpadu, jeho spracovanie do formy drevnýchpeliet, zabezpečenie distribúcie peliet a dodávky teplaku konečným odberateľom. Neodmysliteľnou súčasťouprojektových aktivít je zvýšenie informovanos t ia povedomia obyvateľov, zástupcov samospráv a štát-nych inštitúcií v iných regiónoch Slovenska o spracovaníbiomasy na vysoko hodnotné palivo a o jej využití v ener-getike.

Hlavné aktivity projektu1. V ýst avba a prevádzka Centrálnej s pracovateľ-skej a riadiacej jednotky (CPU) na výrobu novéhodruhu paliva - drevných peliet. Pelety sú valčekyo priemere 6 a 8 mm a dĺžke 6 – 40 mm. Vyrábajú saz pilín, ktoré sú zvážané vlastným dopravným systémomz miestnych píl. Ročná produkcia je 12 000 ton peliet prispotrebe 20 000 ton pilín. Plán pre rok 2005 je výroba8 000 ton peliet, z čoho 4 000 ton je pre vlastné kotolnea 4 000 ton je určených pre domáci trh a na export. Fab-rika na pelety v Kysuckom Lieskovci je v prevádzke odjesene 2004.

Prevádzka CPU v skratke zahŕňa:• zber a zvoz drevného odpadu,• výrobu drevných peliet,• balenie, skladovanie a predaj peliet,• rozvoz peliet do kotolní vlastnou cisternou a ďalšími

vozidlami,• kontrolný a riadiaci systém CPU a všetkých kotolní.

2. Rekonštrukcia 44 kotolní na biomasu a nahra-denie kotlov spaľujúcich uhlie a kaly kotlami spaľujúcimidrevné pelety – inštalovanie prvých systémov na spaľo-vanie drevných peliet vo verejných budovách na Sloven-sku. Prevádzka kotolní na biomasu zahŕňa:

• výrobu tepla a jeho predaj koncovým užívateľom(členom združenia a ďalším spotrebiteľom),

• riadiaci a monitorovací systém kotolní,• servis kotolní.

Biomasa má viacročné skúsenosti s prevádzkou bio-masových kotlov, od veľkosti kotlov pre rodinné domy,cez niekoľko 100 kW kotly až po 2,5 MW kotolňu, ktorúprevádzkuje v Ľubochni. Prvé kotolne Biomasa prevádz-kuje od roku 2000 v obci Klokočov na Kysuciacha v Lúkach v okrese Púchov. V roku 2003 v rámci pro-jektu bola zrekonštruovaná a spustená do prevádzky naj-väčšia kotolňa na spaľovanie biomasy v Ľubochnio výkone 2,5 MW, ktorá vykuruje objekty NEDÚ, obecnýúrad, základnú školu a materskú školu. V roku 2004 bolozrealizovaných ďalších 9 kotolní. Celkovo Biomasa v zime2004/2005 prevádzkovala 12 kotolní na biomasu.

Počas leta 2005 bolo rekonštruovaných ďalších20 kotolní na celom Slovensku. Sú to napr. školyv Mútnom, Povinej, Rudine, Slanickej Osade, Hruštíne,Lysej pod Makytou, Novej Bošáci, Lazoch pod Makytou,ale aj kotolňa v Odbornom liečebnom ústave psychiatric-kom na Prednej Hore a v Združenej strednej škole slu-žieb v Rožňave. Okrem toho sa zrealizujú pilotné kotolnena drevné pelety aj v niekoľkých rodinných domoch.Cena tepla v kotolniach združenia BIOMASA je prerok 2005 424 Sk za GJ, vrátane DPH, čo je cenaplne konkurenčná kotolniam zo zemného plynu.

Očakávané výsledky projektu• redukcia emisií CO

2, SO

2, NO

x, CO a prachových

častíc,• modernizácia vykurovacích systémov,• zlepšenie energetickej efektívnosti,• zníženie prevádzkových nákladov na vykurovanie,• nárast opätovného využívania miestneho drevného

odpadu,• posilnenie miestnej ekonomiky a celkovej ekonomi-

ky Slovenska,• vytvorenie nových pracovných miest,• vytvorenie konkurencie na trhu s palivami na vyku-

rovanie.

PRÍLOHA


Projekt finančne podporili

Európske Spoločenstvo - LIFE Program, UNDP - Glo-bálny environmentálny fond, Ministerstvo životnéhoprostr edia SR, Rakúsky Environmentálny fondprostredníctvom Kommunalkredit Public Consulting,GmbH a Dexia banka Slovensko, a. s.

Biomasa, združenie právnických osôb, sa proble-matike využívania biomasy venuje od začiatku 90-tychrokov. Je neziskovou organizáciou, združujúcou pre-

dovšetkým obce, školy a zdravotnícke zariadenia. Väč-šina členov je zo Žilinského a Trenčianskeho kraja,ale pôsobí aj na východe a juhu Slovenska.

Biomasa sa zaoberá: • realizáciou investičných i neinvestičných projektov

využívania biomasy • výrobou a predajom drevných peliet • rekonštrukciou kotolní z uhlia, koksu a kalov na bio-

masu (drevné pelety)

• prevádzkou a servisom vlastných kotolní na biomasu • predajom tepla konečným odberateľom • predajom kotlov a krbov na drevné pelety • informačnou a poradenskou činnosťou v oblasti vy-

užívania biomasy • realizáciou seminárov a konferencií

RNDr. Ladislav ŽidekMgr. Dagmar BohunickáBIOMASA, združenie pr ávnických osôb

ČO NEVIDIEŤ V NOVOM ZÁKONE O EMAS−e(príloha k článku na s. 24 – 25)

Obr. 2

Obr. 4 Obr. 6

PRÍLOHA


Obr. 10Obr. 9

Obr. 7 Obr. 8

ENVIRONMENTÁLNE OZNAČOVANIE AKO PODPORA TUR(príloha k článku na s. 26 – 27)

Započatá aktualizácia osobitnýchpodmienok na skupiny výrobkov:Elektrické chladničky a mrazničky pre domácnosť

Textilné výrobky

Adsorbenty

Návrhy osobitných podmienok nanové skupiny výrobkov v riešení:Vlnitá lepenka a výrobky z nej na báze recyklovaných vlá-kien

Mazacie oleje

Cementy

Návrhy osobitných podmienok naskupiny výrobkov v schvaľovacomprocese (MŽP SR, Legislatívnarada vlády SR):Lepidlá a tmely

Elektrické automatické práčky pre domácnosť

Radiálne plášte pre osobné automobily

Vykurovacie kotly na plynné palivá vybavené atmosferickýmhorákom

Vykurovacie kotly na plynné palivá vybavené pretlakovýmhorákom

Elektrické zdroje svetla

Kvapalné čistiace prostriedky

Oceľové smaltované vane a sprchovacie misy

PRÍLOHA


Kritériá EÚ vo vývojiMydlá a šampóny, Tepelné čerpadlá, Tlačiarenský papier, Nábytok

Výrobky s právom používať značkuENVIRONMENTÁLNE VHODNÝ VÝROBOK

,

PRÍLOHA


PRÍLOHA


EKONOMIKA

FINANČNO−EKONOMICKÉ ASPEKTY ŠTÁTNEJ PODPORY PREVÝROBU BIOPALÍV

Súčasnosť charakterizuje stav, keď benzín a nafta akopohonné látky majú v doprave dominujúce postavenie.Ich ďalšie využívanie späté s rozvojom automobilovéhopriemyslu naráža na limit neobnoviteľného zdroja – ropy,ale aj zaťaženia životného prostredia emisiami CO

2 –

skleníkovým plynom. Riešeniu týchto problémov môženapomôcť širšie využívanie alternatívnych palív, vrátanebiopalív. Pod biopalivami je potrebné rozumieť kvapalnéa plynné pohonné hmoty vyrobené z biomasy1 .

Zo širokého spektra dostupných druhov biopalív me-dzi rozhodujúce sa zaraďujú:

• bionafta,• bioetanol,• bioplyn.Bionafta – jej využitie je možné v spaľovacích moto-

roch buď v čistej forme, ale v rozhodujúcej miere sa po-užíva ako zmes s fosilnou motorovou naftou. Na výrobubionafty je možné využiť viaceré zdroje: repkový, slneč-nicový, palmový alebo sojový olej. V posledných rokochsa začínajú používať aj odpadové oleje.

Bioetanol – jeho výroba je možná z viacerých plodín,ku ktorým sa zaraďuje cukrová trstina, cukrová repa,pšenica, kukurica, zemiaky. V Európskej únii sa na výro-bu bioetanolu v rozhodujúcej miere využíva pšenicaa cukrová repa.

Bioplyn – sa využíva namiesto stlačeného plynu napohon dopravných prostriedkov využívajúcich plyn.

Európska únia v intenciách vytvárania predpokladov pretrvalo udržateľný rozvoj vypracovala návrhy dvoch smer-níc, ktorými sleduje zámer vytvoriť predpoklady pre širšievyužívanie biopalív v doprave. Išlo o návrhy smerníc:

• COM (2001) 547-2 o súbore opatrení podporujúcichspotrebu biopalív v doprave,

• COM (2001) 547-3 o možnostiach aplikácie zníženejsadzby spotrebnej dane na určité minerálne olejeobsahujúce biopalíva a na biopalivá ako také.

Na základe výsledkov ich pripomienkového konaniabola prijatá smernica č. 2003/30/EC Európskeho parla-mentu a rady z 8. 5. 2003 o podpore využívania biopalívalebo iných obnoviteľných palív na prepravné účely.

V tejto smernici č. 2003/30/EC – článok 3 stanovujepovinnosť členským štátom uviesť na trh s palivami mi-nimálny podiel biopalív a iných obnoviteľných palív a určiťindikatívne ciele. Referenčná hodnota pre tieto ciele je2 %, vypočítaná na základe energetického obsahu moto-rového benzínu a motorovej nafty. Druhá referenčnáhodnota je 5,75 %, vypočítaná na základe energetickéhoobsahu motorového benzínu a motorovej nafty uvedenejna národný trh do 31. 12. 2010. Strategický cieľ EÚ prerok 2020 je 20 %-ná náhrada fosilných palív biopalivami.

Výnimky z povinnosti členských štátov splniť smerni-cou stanovené referenčné hodnoty podielu biopalív upra-vuje článok 4, kde medzi akceptovateľné argumenty,umožňujúce odlišnosti národných cieľov od referenčnýchminimálnych hodnôt, patria:

• limitovaný národný potenciál výroby biopalív z biomasy,

• použitie biomasy na iné energetické účely,• špecifické, technické alebo klimatické črty národné-

ho trhu s motorovými palivami,Znamená to, že Európska únia ponecháva štátom re-

latívnu voľnosť pri rozhodnutiach o alokácii biomasya energetickom účele jej využitia.

Rozhodnutie o prístupoch k riešeniu podpory jev zmysle smernice ponechané na jednotlivé štáty. A právetáto skutočnosť je dôvodom pre hlbšie skúmanie makro-ekonomických finančných súvislostí, ktoré sú späté s roz-šírením výroby a predaja biopalív.

Štátna pomoc prevýrobu biopalív

V zahraničí vykonané analýzy nákladovosti výrobybiopalív preukázali, že ich výroba je finančne náročnejšiav porovnaní s výrobou konvenčných palív. Náklady navýrobu biopalív sa odlišujú v závislosti od druhu použitejvstupnej suroviny, ale aj od použitých výrobných postu-pov. Skôr však, ako sa vláda toho-ktorého štátu rozhod-ne pomôcť pri riešení problémov spätých s výrobou bio-palív, musí poznať odpoveď na nasledovné otázky:

• v akej výške by mala byť poskytnutá štátna pomoc,• či poskytnutím štátnej pomoci je možné dosiahnuť

zmenu správania, a to ako u výrobcov, tak aju spotrebiteľov biopalív. To znamená, či výrobcoviabiopaliva pri stanovenej výške podpory budú ochot-ní palivá vyrábať a spotrebitelia ich kupovať,

• či efekty, ktoré z využitia biopalív budú štátu plynúť,prevýšia náklady, ktoré štátu vzniknú v spojitostis výrobou biopalív,

• či náklady, ktoré štátu vzniknú v spojitosti so štát-nou podporou výrobe biopalív, sú práve tou alterna-tívou, ktorá je spätá s najvyššou mierou efektívnos-ti vynakladaných verejných zdrojov. To znamená, čisledované ciele sú dosahované s minimálnymi ná-kladmi,

• aká forma štátnej pomoci je najvhodnejšia.Odpoveď na tie otázky predpokladá vykonať množ-

stvo prepočtov. Ich východiskom je analýza konkuren-cieschopnosti biopalív v porovnaní s konvenčnými pali-vami. K tomuto účelu je potrebné mať k dispozícii po-merne širokú bázu dát týkajúcu sa:

• vývoja cien konvenčných palív,• rozsahu ročnej substitúcie motorovej nafty biopali-

vom, čo predpokladá vyčísliť celkové ročné množ-stvo biopaliva, ktoré je potrebné predať v intenciáchreferenčných hodnôt stanovených smernicou EÚ,

• celkové ročné množstvo znížených emisií CO2 ako

dôsledok zníženej spotreby konvenčných palív, keďžezníženie emisií je považované za rozhodujúci envi-ronmentálny efekt,

• celkovú ročnú hodnotu znížených emisií pri trhomakceptovanej cene CO

2 (cenu je možné odvodiť

z obchodov s emisiami),

• ročné náklady na výrobu biopalív (množstvo a cenyvýrobných vstupov použitých na výrobu biopalív –investičná a prevádzková náročnosť výroby),

• spoločenské náklady na výrobu biopalív.Pri spracovaní údajov o vývoji cien konvenčných pa-

lív sa prejaví skutočnosť, že cena ropy na svetových tr-hoch podlieha značných výkyvom, ale aj to, že vývoj cenyropy na vnútornom trhu je vo veľkej miere ovplyvňovanývýmenným kurzom USD a SK . A tak znehodnocovaniea posilňovanie SK vo vzťahu k USD môže byť tým fakto-rom, ktorý výrazne ovplyvní dovozné ceny pohonnýchhmôt.

Vplyv vývoja cien ropy na svetových trhoch a vývojavýmenného kurzu na ceny pohonných hmôt na čerpa-cích staniciach je však relativizovaný skutočnosťou, ženáklady na vstupnú surovinu tvoria z ceny pohonnýchhmôt predávaných na čerpacích staniciach len určitýpercentuálny podiel. Druhú časť percentuálneho podieluna konečnej cene pre spotrebiteľa tvorí daň z minerálnycholejov a daň z pridanej hodnoty. A práve tieto dane súdôvodom, že sa účinky zmeny cien ropy na svetovýchtrhoch a zmeny výmenného kurzu prejavujú modifikova-ne v spotrebiteľských cenách. Analýza konkurencie-schopnosti biopalív mala by, z vyššie spomenutých dô-vodov, poskytnúť informácie aj o konkurenčnej výhodebiopalív pri alternatívnom vývoji cenovej hladiny konvenč-ných palív.

Kvantifikácia rozsahu ročnej substitúcie motorovejnafty bioplynom umožní získať výpoveď o tom, v akomrozsahu môžu biopalivá prispieť k zníženiu emisiív doprave. Avšak získať odpoveď na otázky: aká je roč-ná hodnota znížených emisií, či spoločenské náklady nazníženie emisií pri využívaní biopaliva sú nižšie, respektí-ve vyššie ako efekty, ktoré z ich používania plynú, pred-pokladá vykonať ich monetárne ocenenie. V tejto spoji-tosti je nutné si uvedomiť, že s využívaním biopalív vzni-ká celý rad ďalších efektov, ktoré nie je vždy možné oce-niť. Takéto ocenenie umožňuje analýza nákladov a úžitku(Cost-Benefit Analysis).

Analýza nákladov a úžitku v ekonomicky vyspelýchkrajinách je považovaná za najvhodnejší nástroj ekono-mického hodnotenia pozitívnych a negatívnych vplyvovľudskej činnosti na ľudí samotných, ale aj na všetky zlož-ky životného prostredia. Podstatou tejto analýzy je mera-nie a porovnanie všetkých nákladov a úžitkov. To zname-ná, že náklady ale i úžitky vyjadrujú nielen konkrétne fi-nančné toky, ale aj environmentálne a iné úžitkya náklady.2

Poznamenávame, že do kvantifikácie nákladova úžitkov je nutné premietnuť:

• zdôvodnené komplexné náklady a úžitky,• konzistentnosť predpokladov a podmienok pri vyčís-

ľovaní nákladov a úžitkov,• mieru neistoty pri odhade nákladov a úžitkov.Vykonanie prepočtov zvažujúcich už spomenuté pred-

poklady naráža však na radu metodologických problémov,1 Za biopalivá sa považujú minimálne:

• bioetanol,• biodízel – metylester vyrobený z rastlinného alebo živočíš-

neho oleja, kvality dízlu, ktorý sa používa ako biopalivo,• bioplyn,• biometanol – metanol vyrobený z biomasy a vyrobený ako

biopalivo,• biodimetyléter,

• bio-ETBE – vyrobený na báze bioetanolu. Percentuálny ob-jemový zlomok bio-ETBE, ktorý je považovaný za biopali-vo je 47 %,

• bio-MTBE - vyrobený na báze biometanolu. Percentuálnyobjemový zlomok bio-MTBE, ktorý je považovaný za bio-palivo je 36 %,

• syntetické biopalivá – syntetické uhľovodíky alebo ich zme-si, vyrobené z biomasy,

• biovodík,• čistý rastlinný olej – olej vyrábaný s olejovitých rastlín li-

sovaním, extrakciou suroviny.Podrobnejšie pozri: Podklady pre implementáciu smerniceč. 2003/30/EC - J. Mikulec, J. Cvengroš, E. Romančíková, Bra-tislava, január 2004

2 Romančíkova, E.: Finančno-ekonomické aspekty ochranyživotného prostredia, ECO INSTRUMENT 2004, Bratislava

PRÍLOHA


ktoré nastoľujú problém riešiť samotné chápanie kom-plexnosti a zdôvodnenosti spoločenských nákladov.V tejto spojitosti je nutné vykonať špecifikáciu nákladova úžitkov, ktoré sú späté s ekonomickými a sociálnymidôsledkami výroby biopalív. Ich ocenenie sa robís využitím vybraných priamych a nepriamych metóda za pomoci expertov.

Konzistentnosť predpokladov a podmienok pri vyčís-ľovaní nákladov a úžitkov zas ovplyvní rozhodnutieo uplatňovanej výške úrokovej a diskontnej sadzby. Ná-zory na jej výšku sa medzi odborníkmi môžu značne od-lišovať, a tak možno dospieť k značne odlišným výsled-kom. Sme toho názoru, že pri rozhodnutiach o jej výšketreba brať zreteľ na všetky etické a environmentálne zá-ujmy. Analogická odlišnosť názorov a následne aj výsled-kov môže vzniknúť aj pri úvahách o premietnutí do pre-počtov miery neistoty.

Kvantifikácia spoločenských nákladov a úžitkov pre-počítaných na ekvivalent pohonných hmôt umožní vy-jadriť národohospodársky deficit konkurencieschopnos-ti biopalív. Výška tohto deficitu stanovuje vláde rámecpre poskytnutie štátnej pomoci.

Poznamenávame, že štátna pomoc výrobe biopalív jez pohľadu národného hospodárstva opodstatnená lenvtedy, keď výške poskytnutej štátnej pomoci zodpove-dajú rovnako vysoké národohospodárske efekty, pričomcieľ, ktorému má štátna pomoc slúžiť, je zabezpečovanýs minimálnymi národohospodárskymi nákladmi.

Snaha zabezpečiť národohospodársku efektívnosťvynakladaných verejných zdrojov predpokladá poznaťvýšku nákladov na zníženie emisií aj pri iných alternatí-vach znižovania emisií CO

2. To znamená, že je potreb-

né poznať odpoveď na otázku, či práve použitie biopa-lív v doprave je najlacnejším spôsobom znižovaniaemisií CO

2.

Alternatívne prístupypodpory biopalív

Teoreticky je možné štátnu podporu poskytnúť buďdo oblasti výroby, ktorá sa môže týkať podpory pestova-teľom plodín, to znamená poľnohospodárom, resp. spra-covateľom – priemyslu, alebo do oblasti spotreby.

Štátnu pomoc poľnohospodárom – pestovateľom ener-getických plodín upravuje v Európskej únii Spoločná poľ-nohospodárska politika. V zmysle Spoločnej poľnohos-podárskej politiky3 je dohodnutá podpora pre pestovate-ľov energetických plodín vo výške 45 eur na 1 ha pôdy,ktorá je využívaná na produkciu energetických plodín.Energetické plodiny zahŕňajú plodiny jednak na výrobubiopalív, ale aj energetické a termálne energie z biomasy.Podpora sa môže znížiť v prípade, ak producent prekročístanovenú rozlohu pôdy.

Poskytnutím podpory pestovateľom energetickýchplodín dochádza takto k skresleniu nákladov výroby.Spoločenské náklady na výrobu energetických plodín súpreto o výšku podpory vyššie v porovnaní s individuál-nymi nákladmi jednotlivých výrobcov. Túto skutočnosťje nutné do analýzy spoločenských nákladov výroby bio-palív premietnuť.

Teoreticky podporu spracovateľom biopalív je možnéposkytnúť formou priamej štátnej pomoci a nepriamejštátnej finančnej pomoci. Priama štátna finančná pomocmôže mať nasledovné formy: dotácie, príspevok, grant,návratná finančná pomoc a podobne.

Nepriama štátna finančná pomoc môže nadobudnúťformu: prevzatia štátnej záruky, poskytnutia úľav na da-niach alebo penále, alebo odpustenia penále a pokuty,odklad platenia dane. V súčasnosti sa však využívajúhlavne rôzne daňové úľavy, investičné granty a zvýhodne-né úvery, a to až do výšky investičných nákladov s odlože-ním splátky.

Daňová úľava je finančnou kategóriou, ktorá je úzkospätá s verejnými a podnikateľskými financiami. Je ne-priamy finančný nástroj fiškálnej politiky, ktorý na roz-diel od priamych finančných nástrojov sa odlišuje tým,že neprebehne fiškálna peňažná operácia nadobúdajúcaformu príjmov a výdavkov verejných rozpočtov. V náväz-nosti na túto skutočnosť je možné poskytovanie daňovejúľavy vnímať ako formu nepriamej dotácie stimulujúcejpodnikateľskú sféru v smere prijímania rozhodnutív intenciách zámerov jej poskytovateľa. Skôr však, akotá-ktorá vláda pri realizácia fiškálnej peňažnej politikyzačne uplatňovať daňové úľavy, musí sa zaoberať rieše-ním nasledovných finančných problémov:• výber dane, resp. daní, ku ktorým sa môže daňová

úľava vzťahovať,• vymedzenie predmetu daňovej úľavy,• určenie formy, ako sa bude príslušná daňová úľava

uplatňovať.Rozhodnutia týkajúce sa výberu dane, to znamená jej

vhodnosti, ovplyvní rozsah výnosu z výberu dane, ale ajto, či ide o pravidelne sa opakujúcu alebo jednorázovúdaň. Tieto predpoklady spĺňajú dane dôchodkového typu.Neznamená to však, že iné priame dane nie sú vhodnépre poskytovanie daňových úľav. Na poskytnutie daňo-vých úľav je vhodné uplatniť aj majetková dane, ale ajnepriame dané, akými sú daň z minerálnych olejov a daňz pridanej hodnoty. Poskytnutie daňových úľav spraco-vateľom biopalív v SR môže nadobudnúť formu:• zníženia daňovej sadzby dane z minerálnych olejov,

ale aj jej diferenciácia vo väzbe k regionálnym pod-mienkam,

• zníženia daňového základu dane z príjmov právnic-kých osôb,

• odpočtu určitého percenta sumy kapitálových výdav-kov vynaložených na výrobu bioplynu,

najviac však do výšky vopred stanoveného percentazo základu dane4 .

Daňové úľavy napriek odlišnostiam v uplatňovanýchformách vždy znižujú daňové zaťaženie príslušného pod-nikateľského subjektu.

Výška poskytnutej daňovej úľavy nadobúdajúca for-mu nižšej sadzby dane z minerálnych olejov by mala byťstanovená v takej výške, aby obnoviteľný zdroj energie– biopaliva bol aj pri prípadnom využití iných foriem po-moci konkurencieschopný s neobnoviteľným zdrojom.

V spojitosti s poskytnutím daňovej úľavy je tiež nutnévyhodnocovať náklady jednotlivých výrobcov biopalív,a to z dôvodu, aby nedošlo k neopodstatnenému zvýhod-ňovaniu tých výrobcov, ktorí k výrobe biopalív môžu po-užívať lacnejšie výrobné vstupy. Pozitívum stimulácievýrobcov formou zníženej daňovej sadzby je, že táto for-ma pomoci je nediskriminujúca, keďže dovoz podlieharovnakému daňovému stimulu ako domáca produkcia.

Dôvody pre poskytnutie daňových úľav výrobcom bio-paliva môžu byť environmentálne a energetické.K environmentálnym dôvodom možno zaradiť:• zníženie emisií plynov spôsobujúcich skleníkový efekt,• zlepšenie kvality ovzdušia,

• revitalizácia pôdy,• bezpečnosť, jednoduchosť použitia a schopnosť roz-

kladu,• využitie biopalív v environmentálne citlivých alebo

chránených oblastiach.Produkcia biopalív vyrobených z biomasy umožňuje

vznik aj iných efektov, ku ktorým možno zaradiť zmenyv štruktúre pôdy, krajinotvorbe a biodiverzite5 .

Energetické dôvody sa spájajú s:• určitým stupňom energetickej bezpečnosti štátu,• znížením závislosti na dovoze výrobných vstupov

potrebných na výrobu energie.Poznamenávame, že environmentálne problémy spä-

té s nadmerným využívaním zdrojov životného prostre-dia sú v posledných rokoch riešené aj formou uplatňova-nia environmentálnych daní. Ich uplatnením z pohľaduštátu sa obnovujú podmienky pre optimálnu alokáciuzdrojov na narušenom trhu.

Zdanenie produktov poškodzujúcich životné prostre-die environmenálnou daňou je environmentálnymi eko-nómami považované za najlepšie riešenie podpory po-rovnateľných konkurenčných produktov neznečisťujúcichživotné prostredie. Filozofia takéhoto zdanenia vychádzaz toho, že poškodenie životného prostredia, ktoré vzniklov dôsledku využívania konvenčných palív sa nepremiet-lo do trhových cien energie, čím na trhu nedochádzak efektívnej alokácii statkov životného prostredia. Tátoskutočnosť neumožňuje v štáte dosiahnuť maximalizá-ciu blahobytu. Zavedenie vhodne konštruovanej environ-mentálnej dane môže odstrániť čiastkové zlyhania trhu,a tak dosiahnuť optimálnu alokáciu zdrojov životnéhoprostredia a maximalizáciu blahobytu. Environmentálnudaň však štáty nemajú vždy možnosť politicky presadiť,a tak uplatniť v ochrane životného prostredia princíp:znečisťovateľ platí.

V prípade, ak sa ako nástroj ochrany životného prostre-dia uplatnia daňové úľavy, princíp znečisťovateľ platí jenahradený princípom všeobecného bremena. Znamenáto, že pri uplatnení tohto princípu nedochádza k interna-lizácii negatívnych externalít, ale len k stimulu vzniku po-zitívneho efektu. Daňovú úľavu možno v tejto spojitostihodnotiť ako určitú formu subvencie, ktorej výška v roz-sahu nižších daňových príjmov je vo svojej podstate da-ňovým výdavkom, ktorý vo výdavkoch štátneho rozpoč-tu nebude vykázaný.

Iné nástroje na podporuvýroby biopalív

Medzi iné formy podpory výroby biopalív možno zaradiť:• fondy Európskej únie – granty, ktoré je možné využiťv zmysle pravidiel jednotného trhu ako nástroje priamejpodpory výrobcov biopalív. Využitie týchto nástrojov jeobmedzené, a to jednak čo do objemu, tak aj vo väzbena geografickú oblasť.

V zmysle usmernenia ES o štátnej pomoci na ochra-nu životného prostredia 2001/C37/03 sa poskytnutieštátnej pomoci viaže na:• investičnú pomoc,• pomoc malým a stredne veľkým podnikom poskyt-

nutím poradenských a konzult ačných služiebv oblasti životného prostredia,

• operatívnu štátnu pomoc. Výška poskytnutej investičnej pomoci je limitovaná ur-

čitým percentom z celkových oprávnených nákladov.

3 Summary of the CAP Reform Agreement – 26. June 20034 Borodovčák, M.: Daňové právo s vysvetlivkami, IURA EDI-

TION Bratislava 1993, aktualizované vydanie 20035 Výskum týchto efektov ukázal, že nahradenie obilnín repkou

olejnou významne neovplyvní poľnohospodárske prostredie, avšakpestovanie biopalivových plodín na miestach, ktoré sa predtým ne-využívali na pestovanie, môže však byť škodlivé kvôli zvýšenémupoužívaniu dusíka a pesticídov, čo môže vyústiť do redukcie biodi-

verzity. Toto sú závery Defra´s Central Science Laboratory v správeLiquid biofuels – industry support, cost of carbon savings and agri-cultural implications, Turley, D. Ceddia, G. Central Science Laborato-ry. Bullard, M. ADAS. And Martin, D. Ecofys, August 2003.

PRÍLOHA


Podľa názoru Európskej komisie je však možné pri výrobeobnoviteľnej energie poskytnúť investičnú pomoc až do výš-ky 100 % oprávnených nákladov. Pri výrobe energiez biomasy je možné poskytnúť aj operatívnu pomoc. Výškaoperatívnej pomoci sa odvodí od výšky zníženia externýchefektov.• dobrovoľné dohody – možno považovať za najjednoduchšíspôsob splnenia smernice. Ich uplatenie predpokladá, že vý-robcovia na základe dobrovoľnosti pristúpia k výrobe a predajuurčitého množstva biopaliva ročne. Zvýšená nákladovosť naich výrobu a potreba nových investícií, ktoré sú späté s ichvýrobou, sú dôvodom, že táto forma plnenia záväzkov štátunemusí nájsť oporu u samotných výrobcov biopalív,• regulácia palív z obnoviteľných zdrojov formou kvót -kvótovanie by sa malo týkať všetkých výrobcov a dovoz-

cov palív využívaných v cestnej doprave. To znamená,že výrobcovia a dovozcovia palív by mali povinnosť po-čas určitého obdobia predať kvótu stanoveného množ-stva biopalív. Kvótu predaja biopalív je možné výrobcoma dovozcom stanoviť aj ako percentuálny podiel z celko-vého predaja pohonných hmôt. To znamená, že regulá-cia formou kvót by v krátkom časovom horizonte umož-nila zabezpečiť splnenie záväzkov vyplývajúcich zo smer-nice. Je potrebné zdôrazniť, že pri uplatnení tohto nástro-ja by nedošlo k minimalizácii národohospodárskych ná-kladov. Snaha o ich minimalizáciu by mala vyústiť k uplat-neniu modifikovaného systému, ktorý má paraleluv obchodoch s emisiami. Zavedenie takéhoto systémuby bolo však finančne a časovo náročné.

Na záver poznamenávame, že pre poskytnutie štátnej

pomoci by mali byť vláde k dispozícii exaktne vypracova-né analýzy. K tomu, aby sa takéto analýzy vypracovali, jenutné venovať pozornosť viacerým metodologickým prob-lémom, ktoré sa týkajú kvantifikácie spoločenských ná-kladov na výrobu biopalív, vrátane monetárneho ohodno-tenia efektov, ktoré zo zníženia zaťaženia životného prostre-dia plynú. V tejto spojitosti považujeme za opodstatnenézvažovať nákladovosť aj iných alternatívnych prístupov zni-žovania emisií. Absencia takýchto analýz môže byť dôvo-dom, že rozhodnutia o výške a formách štátnej pomocinemusia reflektovať kritériu minimalizácie národohospo-dárskych nákladov pri alokácii verejných zdrojov.doc. Ing. Eva Romančíková, CSc.Ekonomická univer zita BratislavaNárodohospodár ska fakulta

PROJEKTOVANIEEnergia a priemyselnéstavby

Súčasná doba so sebou nesie väčšie nároky na úspo-ry energie vo všetkých oblastiach života. Nová situácianúti aj projektantov hľadať čo najefektívnejšie riešeniakoncepcií a spôsobov realizácie aj v takej oblasti, ako jevýstavba priemyselných prevádzok a zariadení. Proble-matika efektívneho hospodárenia s energiami je veľmiširoká a zasahuje prakticky do všetkých oblastí tvorbyod návrhu až po realizáciu, či už objektu alebo celéhokomplexu priemyselných budov. Pre nás je zaujímavá táoblasť alebo tá časť, ktorú môže ovplyvniť architekt ale-bo stavebný inžinier v spolupráci s technológom výrob-ných zariadení. Nie vždy je ľahké nájsť také riešenie,ktoré zabezpečí maximálnu energetickú úsporu. Cieľomje dosiahnuť z tohto hľadiska čo najväčšiu hospodárnosťpri výstavbe priemyselných objektov či závodov, ale takisto aj ich exploatáciu pri prevádzkovaní.

Nie je ničím neznámym, že spotreba energie je priamoúmerná priestorom priemyselných závodov či podnikovv závislosti na ich konštrukčnom riešení. Spotreba je tuveľmi veľká a udáva sa, že je v priemere dva a polkrátväčšia ako v občianskej alebo bytovej výstavbe na jedenm3 obostavaného priestoru. Niekedytúto situáciu vyvolávajú požiadavky vy-chádzajúce priamo z vlastného výrob-ného procesu, ako napríklad intenzív-ne osvetlenie pri drobnom spracovateľ-skom priemysle, intenzívne vetraniea klimatizácia v potravinárskom, textil-nom či ťažkom priemysle, alebo inten-zívne vykurovanie pri špeciálnych od-vetviach. Určité percento úspor energieje možné dosiahnuť alebo ovplyvniť dis-pozičným riešením, teda vhodnýmusporiadaním priestorov. Avšak náme-ty na hľadanie rezerv je nutné hľadaťaj v konštrukčných systémoch vrátaneoplášťovania. Pri tendenciách znižova-nia hmotnosti konštrukcie a vyľahčo-vania stavebných prvkov sa často zabúdalo na prestuptepla. V niekoľkých generáciách bol vyvíjaný panelovýprefabrikovaný systém, oceľové konštrukcie sa vyľahčo-vali, opláštenie budov, hlavne u halových stavieb, sa zjed-nodušovalo. Týmto tendenciám nemožno nič vytknúťz hľadiska úspory stavebných materiálov a ďalších inves-tičných nákladov. Dochádzalo ku krajným prípadom, keďplášť haly predstavuje jednovrstvový plech, najviac aks obojstrannou úpravou, ktorá slúži viac ako ochrana protikorózii, než k zníženiu prestupu tepla. Pri komplexnom

hodnotení takýchto konštrukčných systémov potom vy-chádza, že úspory sú jednorazové a efekt otázny. Pri ne-doriešení tepelnoizolačných vlastností konštrukcií obvo-dových plášťov dochádza k nadmernému úniku tepelnejenergie, ktor ý podľa námatkových meraní, napr.

v hutníckom priemysle v druhovýrobe dosahoval až 50percent. Takže, ak sa nedocenia izolačné vlastnostia pozerá sa iba na úsporu v stavebných konštrukciách,veľmi rýchlo sa straty prejavia únikom tepelného média.

Ako už bolo spomínané, veľmi dôležitá je aj otázkavplyvu dispozičného riešenia objektu na spotrebu ener-gie. Často boli navrhované a realizované príliš rozmernéobjekty, ktoré nezodpovedali nutným výrobným potrebám.A tak niekedy vznikali síce výborne osvetlené, klimatizo-vané a vykurované priestory, avšak mnohokrát neslúžili

svojmu účelu, ale boli využívané na skladovanie, kom-pletizáciu a pod.

Ďalším faktorom, ovplyvňujúcim hospodárenie s ener-giami vo výrobnom areáli, je spôsob usporiadania objek-tov, teda spôsob zástavby. Tzv. pavilónový systém máv sebe niektoré výhody v oblasti presvetlenia a priamehovetrania výrobných priestorov, avšak je oveľa náročnejšína tepelnú energiu. Za energeticky výhodný variant pri tvor-be priemyselných priestorov je nutné považovať komplex-ne riešený monoblok, ak je ho možno použiť pri dodržanípožiadaviek technológie. V súvislosti s využitím monoblo-ku možno za další atribút zníženia energetickej náročnostipovažovať vertikálny systém toku výroby, ktorý však ne-možno uplatňovať vo všetkých priemyselných odvetviach.

Ďalšou oblasťou ovplyvňujúcou hospodárenie s ener-giami vo výrobných areáloch alebo v rámci jedného ob-jektu, je doprava a tok výrobného procesu. Podľa priesku-mov v ťažkom priemysle boli zistené až niekoľkokilomet-rové cesty surovín, polotovarov a hotových produktov odich vstupu do technologického procesu až po hotový vý-robok. Je to výsledok mnohokrát nelogicky usporiadané-ho výrobného toku, niekedy spôsobeného chaotickou zá-stavbou a dostavbami podľa momentálnych potrieb zá-vodu, ale bez koncepcie.

Spomínané okruhy problémov pri výstavbe priemy-selných objektov a komplexov z hľadiska ovplyvneniaspotreby energie kladú nároky na tvorcu diela, či už ideo architekta, projektanta, technológa či investoraa realizátora. Ich naplnenie sa však stáva nevyhnutnos-ťou ako možno nikdy predtým.Ing. ar ch. Katarína Kujanová, CSc.Ús tav archit ektúry I., FA STU Bratislava

Príklad modelo vého riešenia závodu na výr obu keramiky

Správne navrhnutý t ok výrobného procesu mákladný vplyv na hospodárenie s energiami –príklad výroby úžitkovej keramiky

PRÍLOHA


ODPAD

TVORBA RÁDIOAKTÍVNYCH ODPADOV A ICH LIKVIDÁCIANa Slovensku je podiel jadrových elektrární (JE) na

celkovej produkcii elektrickej energie 57,35 %. Celkovevyprodukovali JE 17 864 GWh energie. So vzrastajúcimpodielom elektrickej energie vyrobenej v JE sa zvyšujeaj množstvo rádioaktívnych odpadov vznikajúcich pre-vádzkovaním týchto elektrární. Slovenská republikav súčasnosti prevádzkuje 6 blokov v dvoch JE, JE V1a V2 v Jaslovských Bohuniciach a JE Mochovce. Okremtýchto funkčných blokov má SR ešte jednu JE - A1, kto-rej prevádzka bola však krátkodobá, a po havárii v r. 1976a 1977 bola definitívne vyradená z prevádzky. JE A1 jev lokalite Jaslovských Bohuníc a momentálne je v prvomštádiu vyraďovania. Slovensko sa zaviazalo splniť, žepredčasne vyradí z prevádzky JE V1 a V2 J. Bohunice.Práve v tejto elektrárni sa v posledných rokoch preinves-tovalo značné množstvo financií na to, aby sa zabezpeči-li požadované štandardy bezpečnosti. Tieto investícieumožnili prevádzkovať obidva bloky JE na vysokej bez-pečnostnej úrovni. V dohľadnej dobe teda dôjde k vzrastumnožstva rádioaktívneho odpadu (RAO), ktorý bude po-trebné zneškodňovať. Okrem týchto odpadov sa vysky-tuje aj malé množstvo RAO, ktoré vznikajú v priemyslealebo v zdravotníctve, napr. kobaltové bomby na ožaro-vanie nádorov alebo rôzne detekčné prístroje využívanév priemysle.

Likvidáciu RAO zabezpečuje závod SE-VYZ, Vyraďo-vanie jadrovoenergetických zariadení, zaobchádzanies rádioaktívnymi odpadmi a vyhoreným palivom. Súčas-ťou závodu je špecializované pracovisko BSC RAO – Bo-hunické spracovateľské centrum rádioaktívneho odpadu.Spracovaný odpad sa ukladá v Regionálnom úložiskuRAO (RÚ RAO) v Mochovciach, ktoré funguje ako povr-chové úložisko.

Špecifiká RAO

RAO predstavujú osobitný problém v zneškodňovaníodpadov. Nemôžu byť v zmysle zákonov spracovávanéa zneškodňované ako bežný odpad a vyžadujú si špe-ciálny režim nakladania. Podľa § 2 písm. k zákona NRSR č. 541/2004 sú rádioaktívnymi odpadmi akékoľveknevyužiteľné materiály v plynnej, kvapalnej alebo pevnejforme, ktoré pre obsah rádionuklidov v nich alebo preúroveň ich kontaminácie rádionuklidmi nemožno uviesťdo životného prostredia. V BSC RAO prebiehajú všetkyčinnosti spojené s likvidáciou takéhoto odpadu.

RAO vznikajú vo všetkých skupenstvách a základnýmpravidlom je, že ich na súčasnej úrovni technickej vyspe-losti v podstate nemožno zneškodniť, iba bezpečne uložiťna také miesto a takým spôsobom, aby sa minimalizovaliich negatívne účinky pre život a okolie. Odlišujú sa okremskupenstva aj obsahom rádionuklidov, z ktorých každý máiný polčas premeny, a sú zdrojom rádioaktívneho žiareniarôzneho charakteru. Rádionuklidy po uvoľnení do okoliasa môžu začleniť do prírodného kolobehu látok alebo po-travného reťazca a migráciou tak ohroziť väčší počet orga-nizmov a ľudí, a preto je nutné ich fixovať, aby ich migrá-cia bola znemožnená alebo minimalizovaná na únosnúmieru až dovtedy, kým nedôjde k ich rozpadu.

V bežných reaktoroch sa používa urán. Prírodný uránvšak obsahuje necelé jedno percento neutrónmi štiepa-teľného izotopu 235, ostatok tvorí izotop 238, ktorý saneutrónmi takmer neštiepi (ale mení sa na štiepateľnýizotop plutónia). K jednoduchšiemu udržaniu reťazovejštiepnej reakcie sa prírodný urán obohacuje na 3 - 4 %

štiepateľného izotopu. Z tohto množstva sa v reaktorevyužije približne polovica. Pritom z každého rozštiepené-ho jadra uránu vzniknú jadrá dvoch ľahších prvkov. Vovyhorenom palive tak vznikne až 180 rôznych nuklidov.Väčšina týchto produktov štiepenia je rádioaktívnycha ich doba rozpadu sa pohybuje od zlomkov sekundy ažpo milióny rokov. Aj urán 238, ktorého je v palive dvad-saťkrát viac než štiepateľného izotopu 235, taktiež za-chytáva neutróny. Tie ho postupne premenia na iné prv-ky ťažšie ako urán, tzv. transurány. V prírode sa nevy-skytujú, vznikajú len v jadrovom reaktore. Najznámejšímz nich je plutónium. Transurány sú rádioaktívne. Ak pou-žijeme ako vstup do 1 000 MW reaktora 100 ton oboha-teného uránu a z tohto množstva sa premení 2,4 ton urá-nu 238 a vyhorí 2,5 ton uránu 235, potom všetko vyho-rené palivo krátko po vytiahnutí z reaktora bude obsaho-vať okolo 3,5 ton štiepnych produktov, 890 kilogramovplutónia a viac ako 500 kilogramov ďalších transuránov.Pritom v prvých rokoch po vytiahnutí z reaktoru tvoriacez 90 % rádioaktivity vyhoreného paliva štiepne pro-dukty, po desiatich a viac tisícich rokoch sa pomer obrátiv prospech transuránov.Prevládajúce r ádionuklidy vo vyhorenom jadrovompalive s počiatočnou aktivitou 850 GBq/kg slabo-obohateného uránu:

Z chemického a rádioekologického hľadiska je najdô-ležitejším prvkom jadrovej bezpečnosti zamedzenie roz-ptyľovania rádionuklidov (štiepnych produktov a transu-ránov) z miesta ich vzniku, t. j. vyhoreného jadrovéhopaliva. Technickými bariérami úniku sú v reaktore samot-né palivo (najčastejšie oxid uraničitý) a obal palivovýchčlánkov (zliatiny zirkónia), a po jeho vybratí aj špeciálnepuzdrá palivových článkov. K úniku rádionuklidov dochá-dza pri mechanickom poškodení obalu článkov cez chla-diace médium, v ktorom sú uložené po vyhorení. Koneč-ným a najmenej želaným efektom migrácie rádionukli-dov v životnom prostredí je ich prienik do ľudského orga-nizmu cez vzduch, vodu a potravinové reťazce:rádioaktívna látka - voda, sediment y, atmosfér a,pôda, biota - človek.

V priebehu migrácie a prenosu v geo- a biosfére sarádionuklid väčšinou zrieďuje, ale v dôsledku špecific-kých sorpčných alebo fyziologických procesov môže dôjsťaj k jeho akumulácii (známe je napr. akumulovanie cézia-137 v sľudách a íloch alebo v hubách).

Vznik RAO v JE a jeho likvidácia

Pri prevádzkovaní tlakovodných reaktorov typu VVER –440 vzniká za rok asi 500 m3 RA - koncentrátov. RA - kon-centráty vznikajú: z vôd primárneho okruhu, z regeneračnýchroztokov pri regenerácii ionexových filtrov, z použitých de-kontaminačných roztokov aktívnych vôd, z chemických la-boratórií, ako aj hygienických slučiek a aktívnych práčovní.Táto pestrá zmes jednotlivých rádioaktívnych vôd sa za-husťuje na tzv. rádioaktívny koncentrát.

Tuhé RAO vznikajú pri odstávkach jadrových elektrár-ní, pri dekontaminačných prácach na jednotlivých tech-nológiách, ďalej pri vyraďovaní jadrových zariadení z ichčinnosti a pod. Veľká časť takýchto tuhých RAO vznikáaj zafixovaním kvapalného odpadu do bitúmenovej mat-rice v 200 l sudoch. Pri odstávke jedného bloku jadrovejelektrárne vznikne približne 8 - 10 ton tuhých RAO. Sa-motnému spevneniu odpadov predchádza redukcia ichobjemu vysokotlakým lisom.

Nízko a stredne aktívne RAO sa pred uložením do ži-votného prostredia zneškodňuje v BSC RAO imobilizač-nými postupmi, pri ktorých sa upravuje tak, aby sa čonajdôkladnejšie a trvalo zabránilo uvoľňovaniu nebezpeč-ných látok z odpadu presakujúcou zrážkovou a podzem-nou vodou, zmenšuje sa teda vylúhovateľnosť škodlivínz odpadu. Ich princípom je spojenie odpadu s iným ma-teriálom tak, aby bol odizolovaný od okolitého. Produktimobilizácie musí zaručovať trvalú fixáciu škodlivín, musíbyť dostatočne stály a odolný voči poveternostným pod-mienkam.

Na Slovensku sa pre spevňovanie nízko a stredneaktívnych RAO doposiaľ používajú dva základné spev-ňovacie postupy - cementácia a bitúmenácia. Cemen-tácia predstavuje fixovanie do matrice s využitím kla-sických cementov, ktoré majú mierne upravené vlast-

nosti vzhľa-dom na špe -ciálne účely.RAO sa zamie-šava do hyd-raulického an-o rganickéhopo jiva, ktor és pridanou vo-

dou chemicky zreaguje (vytvrdne) na tuhú hmotu, ne-rozpustnú vo vode. Je možné uskutočniť spevňovanie(fixáciu) rozličných typov kvapalných rádioaktívnych od-padov, zohľadňujúc ich aktivitu, chemické zloženie, kon-centráciu solí, pH, korozívne vlastnosti, koloidný stava iné. Vytvrdnuté pojivo zabraňuje prístupu vodyz okolitého prostredia k zabudovaným časticiam odpa-du a vylúhovaniu škodlivín z nich. Základnou požiadav-kou kladenou na produkt je jeho stabilita.

V priebehu spevňovania RAO v danej matrici sa mu-sia jednotlivé zložky z RAO v takejto matrici homogén-ne zafixovať, pričom vylúhovateľnosť rádionuklidova solí v prípade zatopenia úložiska má byť čo najniž-šia. Zafixované RAO v danej matrici musí mať dlhodo-bú integritu, t. j. nesmie dôjsť k rozpadu takejto matri-ce so zafixovanými RAO pri dlhodobom uložení. Mu-sia vykazovať dobrú radiačnú stálosť a biostálosť.Cementácia RAO patrí k najstarším spevňovacím po-stupom. Prvé skúsenosti z tohto procesu fixácie RAOsa získali prakticky už v roku 1947 v Los Alamos(USA), kde sa fixovali do cementu kvapalné RAO, kto-ré sa vytvorili pri príprave obohateného prírodnéhouránu o nuklid U - 235.

Hlavný problém pri cementácii predstavuje kvapal-ný RAO, ktorý je zložitým roztokom solí. Tieto môžuvýznamne ovplyvňovať hydratačný proces jeho spoma-ľovaním (NaNO

3), urýchľovaním (Na

2SO

4), alebo inhibí-

ciou (H3BO3). Nepriaznivý vplyv solí je nutné paralyzo-vať vhodnou úpravou zloženia cementačnej zmesi, abynedošlo k narušeniu procesu tuhnutia a tvrdnutia. Pre-to okrem izotopového zloženia RAO je potrebné poznať

PRÍLOHA


obsah jednotlivých katiónov a aniónov, ako aj hustoty,soľnosti a koncentrácie kyseliny boritej v RA-koncen-tráte. Všetky tieto faktory majú vplyv na vlastnosti ce-mentovej kompozície. Pred samotným cementačnýmprocesom sa vykonajú na RA koncentráte nasledovnéanalýzy: meranie pH, vodivosti, obsahu solí, hustoty,stanovenie koncentrácie H

3BO

3 a sumárna objemová

aktivita gama.Bitúmenáciou získame stabilizovaný produkt, ktorým

RAO fixovaný v organickej matrici, bitúmene (asfalte).RAO rovnomerne premiešaný s roztaveným bitúmenomsa plní do 200 l oceľových sudov, ktoré postupujú nacementačnú linku.

Cementová kaša so zamiešaným RAO sa plní do vlák-no-betónových kontajnerov (VBK). Ich vnútorná kapa-cita je 3,1 m3 a môžu sa vyplniť objemom 1,5 m3 ce-mentovej kaše. Pre vyplnením VBK cementovou kašousa do kontajnera uložia bitúmenové sudy, zlisovanésudy s pevným RAO alebo pevné RAO, ktoré nemožnolisovať. Následne sa VBK zaplní cementovou kašou. Nacementovom produkte sa robia tieto skúšky: pevnosťv tlaku, hustota cementového produktu, test vylúhova-teľnosti solí a RA- nuklidov, sumárna hmotnostná gamaaktivita, aktivita nuklidov 137Cs a 60C. Keď produkt spĺ-ňa všetky normy, môže sa VBK transportovať na ulože-nie na RÚ RAO v Mochovciach.

Úložisko je tvorené sústavou úložných boxov zo že-lezobetónu, zoradených do radov a dvojradov. Jedenrad predstavuje 20 úložných boxov, do jedného boxuje možné uložiť 90 vlákno-betónových kontajnerov.Voči presakovaniu vlhkosti sú úložné boxy zabezpe-čené izoláciou, drenážnou štrkovou a ílovou vrstvou.Okolo úložného priestoru je vytvorený drenážnya kontrolný systém tvoriaci jednu z bariér voči prípad-ným negatívnym vplyvom úložiska na životné prostre-die. Cieľom monitorovania RÚ RAO a jeho okolia jepreukázať, že počas ukladania RAO, resp. po uzatvo-rení úložiska, je po celú dobu kontroly (t. j. minimálne300 rokov) zachovaná jeho schopnosť bezpečne od-deliť RAO od životného prostredia.

Kam s vyhoreným palivomz jadrových elektrární

Väčší problém predstavuje vyhorené jadrové palivoz elektrární, ktoré je vysokoaktívnym odpadom. Odsta-vená JE A1 je v súčasnosti v realizácii I. etapy vyraďo-vania. Ukončenie prvej etapy sa predpokladá do roku2007. Charakteristické sú hlavné črty – vyhorené palivoje z elektrárne odvezené do Ruska, upravená je väčšinakvapalných aj ostatných RAO do formy umožňujúcej bez-pečné trvalé uloženie, vykonaná je nevyhnutná dekonta-minácia priestorov a zariadení spracovaná za účelom

ďalšieho zníženia potenciálnych zdrojov úniku RA-látok.Podľa prijatého zámeru sa predpokladá postupná demon-táž a likvidácia elektrárne do roku 2033 (tzv. kontinuál-ny variant vyraďovania).

Vyhorené jadrové palivo (VJP) z prevádzkovaných blo-kov sa skladuje v medzisklade vyhoreného paliva (MSVP)v J. Bohuniciach. MSVP bol rekonštruovaný za účelomzvýšenia skladovacej kapacity a seizmického zodolne-nia. Kapacita postačí na skladovanie všetkého vyhore-ného jadrového paliva vzniknutého počas prevádzky blo-kov JE V-1 a JE V-2. Súbežne sa zavádza aj nový moni-torovací program. Na skladovanie vyhoreného jadrovéhopaliva z blokov v Mochovciach má slúžiť MSVP tzv. su-chého typu.

Pri likvidácii vysoko aktívneho odpadu je vo svetev súčasnosti aktuálna koncepcia hlbinného sklado-vania VJP v geologických formáciách. Na vybranýchmiestach, ktoré musia spĺňať celý rad náročných vlast-ností, sa budujú podzemné úložiská. VJP sa skladujevo vhodných obaloch. Kontajnery s odpadom by pred-tým, ako skorodujú a prestanú tesniť, mali vydržať as-poň tisíc rokov, pretože po 500 rokoch rádioaktivitaklesne asi na úroveň rádioaktivity uránovej rudy. Vhod-ným výberom lokality a umiestnením odpadu hlbokopod zemou by sa malo predísť akýmkoľvek problémom.Niektorý z rádioaktívnych odpadov by mohol presiak-nuť na povrch najskôr za milión rokov. Za taký dlhýčas sa však rádioaktívny odpad rozpadne na relatív-ne neškodné látky. V oblastiach zvolených za skládkyrádioaktívnych odpadov by sa nemali nachádzať nija-ké cenné minerály, aby budúce civilizácie pri ich dolo-vaní nenatrafili na rádioaktívne látky. Príkladom môžebyť vitrifikácia odpadu s následným uložením v hlbin-nom úložisku. Vitrifikáciou sa odpad zataví do skle-ných valcov. V pokusnom zariadení v Marcoule voFrancúzsku sa táto metóda používa už od roku 1978.Odpad sa zahrievaním v rotujúcom bubne vysuší do-sucha, zmieša sa s oxidom kremičitým, bórom a ďal-šími látkami a zahreje na 1 500 °C. Prúd taveniny saplní do kontajnerov z nehrdzavejúcej ocele. Tisícme-gawattová elektráreň naplní približne 15 takých kon-tajnerov ročne. Len čo sklo stuhne, kontajnery sa uzav-rú privareným vekom. Kontajnery sa potom skladujúv špeciálnych šachtách neďaleko Marcoule. Každýz nich vydá 1,5 kW tepla a na jeho chladenie stačívzduch. Túto technológiu začínajú používať aj Briti aAmeričania. V poslednej dobe sa črtá ešte jedna veľ-mi lákavá alternatíva likvidácie VJP. Má názov trans-mutácia - interakcia atómových jadier s časticami,z ktorých je jadro zložené, teda s protónmi, neutrónmialebo ich kombináciami. Týmto spôsobom by sa mohlopodariť znížiť rádioaktivitu ukladaného odpadu a do-konca skrátiť dobu rozpadu až o desiatky tisíc rokov.

Účinky rádioaktivity naorganizmus

Takmer všetky zložky životného prostredia obsahujú as-poň stopy prírodných či umelých rádionuklidov. Prírodnéradiačné pozadie človeka za rok predstavuje v súčasnostihodnotu priemerného dávkového ekvivalentuH = 2,4 mSv.rok-1, z toho: kozmické žiarenie 0,35 mSv.rok-1,terestriálne žiarenie (gama žiarenie prírodných rádionuklidov)0,48 mSv.rok-1, vlastné žiarenie tela zo zabudovaných prí-rodných rádionuklidov 0,37 mSv.rok-1. Pôvodné prírodné ra-diačné pozadie je prakticky trvalo zvýšené globálnym zne-čistením životného prostredia zo skúšok jadrových zbraní,ktoré je približne 1 mSv.rok-1. V závislosti od druhu organiz-mu a vlastností rádionuklidu môžu rádionuklidy prenikať doorganizmu cez potravný reťazec, inhaláciou alebo cez kožu.Všeobecne sú však jednotlivé cesty pomerne zložité. Mno-hé rádionuklidy sa kvalitatívne chovajú ako dôležité nutričnéanalógy (prvok sa svojimi vlastnosťami podobá prvku prijí-manému organizmom z potravy), napr. Sr-90, Sr-89, Ba-140,Ra-226, Ca-45 sa chovajú ako vápnik alebo Cs-137, Rb-96sa chovajú ako draslík. Problematický je aj I-131, ktorý jeekvivalentom jódu bežne využívaného z potravy hlavne štít-nou žľazou. Rádionuklidy sú toxické aj vo veľmi malej che-mickej koncentrácii, kedy zlyhávajú rôzne telesné obrannémechanizmy, preto sa sťažuje ich vylučovanie z tela. Dôsled-ky vonkajšieho ožiarenia organizmu závisia od hodnoty dáv-kového ekvivalentu: 10 Sv okamžité ochorenie a smrť poniekoľkých týždňoch; 1 Sv zdravotné ťažkosti, rakovina 1 zo100; 0,1 Sv obdržaný jednorázovo nespôsobuje zjavné ťaž-kosti, rakovina 1 z 1 000; 0,05 mSv maximálna prípustnáhodnota, o ktorú sa môže zvýšiť úroveň prírodného žiareniapozadia v dôsledku činnosti JE. Negatívny účinok vysoko-energetického žiarenia sa môže prejaviť genetickým a so-matickým poškodením živých organizmov. Dochádza k rádio-lýze vodných sústav a vzniku radikálov, tvorbe peroxiduvodíka, excitácii biomolekúl, chemickými zmenami sa me-nia špecifické vlastnosti bunky. U proteínov nastáva denatu-rácia, vlákno DNA sa láme na viac úsekov, enzýmy (regulá-tory biochemických reakcií) sa inaktivujú. V bunke nastáva-jú morfologické zmeny (rozpad bunky, chromozómové zme-ny), biochemické (zastavenie syntézy DNA, činnosť enzý-mov) a funkčné zmeny. Citlivosť na vplyvy vysokoenergetic-kého žiarenia je u každého iná, napr. muži sú citlivejší akoženy. Ako metódy liečenia sa v súčasnosti využívajú: trans-plantácia kostnej drene, transfúzia separovaných trombocy-tov a leukocytov, podávanie analgetík, hypnotík, antibiotík,vitamínov, hormónov, železa a iných podporných prepará-tov. Odporúča sa pokoj a podávanie kaloricky hodnotnej po-travy bohatej na živočíšne bielkoviny.Mgr. Michal LacoSAŽP odbor hodnotenia životného prostrediaB. By strica

VEREJNÉ ZDRAVIEEHIS NA PRÍKLADE PRÍSTUPU OBYVATEĽSTVA K PITNEJ VODE

Absencia systému, ktorý by uľahčil monitorovanieživotného prostredia a zdravia v členských krajináchWHO v spolupráci s inými organizáciami (Európskaagentúra pre životné prostredie, Európska komisia, Eu-rostat) a jej členskými štátmi, snaží o vytvorenie zo-znamu indikátorov, ktoré by odrážali environmentálnefaktory vo vzťahu k zdraviu človeka, t. j. vytvoriť jed-notný informačný systém životného prostredia a zdra-via vo vzťahu k hodnoteniu environmentálneho zdra-via. Potreba zavedenia jednotného informačného sys-tému monitorovania životného prostredia a zdravia(ďalej EHIS - Environmental and health information

system) bola jednou z kľúčových oblastí, ktoré boliprezentované na 4. ministerskej konferencii o životnomprostredí a zdraví v Budapešti (jún 2004). Tento in-formačný systém by mal byť jedným z rozhodujúcichpolitických nástrojov v oblasti tvorby politiky environ-mentálneho zdravia. Prvou iniciatívou v tejto oblastibol projekt EHIS pod záštitou WHO. Do projektu sazapojilo 15 krajín (Albánsko, Arménsko, Bulharsko,Česká republika, Estónsko, Fínsko, Nemecko, Maďar-sko, Litva, Holandsko, Rumunsko, Slovensko, Španiel-sko, Švajčiarsko, Švédsko). Hlavným výstupom pro-jektu bola finálna pilotná správa prezentovaná ako

jeden z hlavných produktov na 4. ministerskej konfe-rencii v Budapešti.

Možno konštatovať, že veľký počet rizikových fakto-rov ovplyvňujúcich zdravie je spoločných pre veľkú časťEurópy. Hoci environmentálne ciele, ktoré je potrebnédosiahnuť sú rozdielne v rôznych krajinách, a taktiež prí-spevok zmeny environmentálnych ukazovateľov k zlepše-niu verejného zdravia bude rôzny, spôsoby ovplyvneniaverejného zdravia prostredníctvom environmentálnychfaktorov sú v zásade rovnaké. Táto skutočnosť vediek nutnosti vytvoriť nástroj, ktorý by umožnil sledovaťvzťahy medzi životným prostredím a zdravím.

PRÍLOHA


Model DPSEEA tvorbyindikátorov

Keďže zložky a faktory životného prostredia do znač-nej miery ovplyvňujú zdravotný stav populácie, WHO sarozhodla rozpracovať model DPSEEA, ktorý by v infor-mačnom systéme indikátorov zohľadnil nielen environ-mentálne, ale aj zdravotné hľadisko, čo doteraz absento-valo. Tento model rozdeľuje procesy ovplyvňujúce ľud-ské zdravie do určitých, vzájomne previazanýcha ovplyvňujúcich sa skupín. Meno modelu pozostáva zozačiatočných písmen anglických názvov jednotlivýchskupín procesov.

Driving forces (D)

Názov možno preložiť ako „hnacie sily“. Podľa Hubu,M., a kol. (2000) predstavujú ľudské činnosti a procesy,ktoré majú vplyv na ekonomické, sociálne, environmen-tálne, zdravotné a inštitucionálne aspekty. Tieto indiká-tory sú kľúčovými pre formuláciu politiky. Do tejto skupi-ny procesov možno zaradiť napr. poľnohospodárstvo,chemický priemysel, motorizáciu obyvateľstva a pod. Tie-to hnacie sily, v rámci DPSEEA predstavujú vo všeobec-nosti aktivity vyvíjajúce tlak Pressures (P) na životnéprostredie a následne na zdravie. Napríklad nedostatoč-né čistenie odpadových vôd vytvára tlak na kvalitu povr-chových vôd, čo sa môže odraziť na kvalite pitnej vody anásledne na zdravotnom stave ľudskej populácie.

Ďalšou zložkou modelu je Status (S). T. j. stav určitejoblasti environmentálneho zdravia, ktorý vznikol vplyvomľudských aktivít na životné prostredie a zdravie. Pričomsa sleduje už len možné riziko vplyvu životného prostre-dia na ľudské nažívanie, resp. potencionálny vplyv riziko-vých faktorov, ktoré podmieňujú, ovplyvňujú ľudské zdra-vie (napr. prekročenie limitov pitnej a rekreačnej vody).

Údaje o stave popisujú aktuálnu situáciu prírodnéhoi človekom vytvoreného prostredia. Majú informatívnycharakter a umožňujú identifikovať problémy.

Pod pojmom Exposure (E) rozumieme vystavenie/ex-pozíciu ľudí znečisťujúcim látkam, pochádzajúcich z emisiíz rozličných zariadení. Od množstva znečisťujúcich látok,ktoré je absorbované (dávka) závisí priebeh a intenzitaexpozície. Nemusí nevyhnutne dochádzať k prekračova-niu prahových hodnôt, no chronické vystavovanie níz-kym hladinám znečisťujúcich látok predstavuje najbež-nejšiu formu vystavovania vplyvom životného prostredia.Expozícia je z tohto dôvodu už len dôsledkom existencierizikového faktora (napr. percento populácie s prístupomk pitnej vode). Expozícia voči environmentálnym rizikámvedie k širokému rozpätiu následkov (health effects). Tiemôžu mať rôznu intenzitu, od minimálnych zdravotnýchnásledkov cez intenzívnejšie (chorobnosť) až po extrém-ne (akútne, chronické). Od množstva znečisťujúcich lá-tok, ktoré je absorbované (dávka) závisí priebeha intenzita expozície. Napr. prekročenie povolených limi-tov pitnej vody sa môže prejaviť epidémiami. Poslednouzložkou modelu sú tzv. Actions – Akcie. Sú to spoločen-ské akty zamerané na ovplyvnenie situácie v spoločnosti.Patria sem napr. legislatívne úpravy, normotvorba, ale ajcelospoločenské programy v oblasti životného prostre-dia a zdravia.

Pilotná štúdiainformačného systému

Výsledkom pilotného projektu EHIS (2002 - 2004) bolfinálny produkt v podobe štúdie WHO – EnvironmentalHealth Indicators for Europe. Jednou z 10 oblastí, ktorábola v pilotnej štúdii spracovaná, je pitná voda v rámci

prioritnej oblasti Voda a sanitácia, ktorá je zároveň jed-ným z regionálnych cieľov definovaných v rámci schvá-leného akčného plánu pre deti a životné prostredie a zdra-vie (Cieľ 1: Implementácia národných plánov na zvýše-nie podielu domácností k prístupu pitnej a cenovo prí-stupnej vody a adekvátnej sanitácii, a týmto spôsobomzaistiť, aby všetky deti mali prístup k čistej vode a sanitáciido roku 2015).

Jadrové indikátory, ktoré sa v danej oblasti sledovaliboli: prekročenie parametrov chemickej a mikrobiologic-kej čistoty pitnej vody stanovených smernicami WHO;prístup k pitnej vode; rozsah čistenia odpadových vôda prístup k dostatočnej kanalizácii a vypuknutie chorôbšírených vodou (sledovaný indikátor môžeme interpreto-vať ako meradlo zdravotného stavu, najmä v podmien-kach s nedostatočnou hygienou vody, potravy a základnejkanalizácie). Súvislosť medzi indikátormi znázorňuje kau-zálny reťazec DPSEEA.

Kauzálny reťazeca indikátory

Indikátory sú rozdelené do troch základných cha-rakteristických skupín: environmentálne: monitoringstavu životného prostredia (zložky životného prostre-dia), zdravotné: monitoring zdravotného stavu obyva-teľstva (chorobnosť, úmrtnosť) a akčné: monitoring sú-časného stavu legislatívy, kompatibilita s EÚ. Jadrovéindikátory skupiny voda a sanitácia podľa modelu DPSE-EA opisujú tlak (rozsah čistenia odpadových vôd), stav(prekročenie povolených limitov vody stanovenýchsmernicami), expozíciu (prístup k pitnej vode a sanitá-cii) a zdravotný efekt (vypuknutie chorôb šírených vodou)sú obsiahle a monitorujú rozmanité elementy a príčinnésúvislosti v kauzálnom reťazci. (obr. 1).

Medzinárodné trendya porovnanieZásobovanie pitnou vodou

Medzi základné charakteristiky životnej úrovne kraji-ny patria ukazovateleo zásobovaní obyvateľovpitnou vodou z verejnýchvodovodov. Tak, ako to vy-plýva zo správ MŽP SR:v roku 2003sa z verejnýchvodovodov zásobovalo4,53 mil. obyvateľov, čopredstavuje 84,2 % záso-bovaných obyvateľov SR.V porovnaní s údajmi o zá-sobovaní obyvateľstvav štátoch EÚ, kde sa podielzásobovaných obyvateľovvodou pohybuje na úrovniviac ako 90 %, je hodnotaceloslovenského priemerupodstatne nižšia (obr. 2).

Zdravotné rizikáa chorobnosť

WHO odhaduje, že nedo-statočná kvalita vodya s ňou spojenej sanitácie,hygieny a zásobovania, sapodpisuje celosvetovo nazhruba 6 % ochorení súvi-siacich s vodou, z toho naj-

väčší podiel majú hnačkové ochorenia (70 %, t. j.1,7 mil. úmrtí za rok). Podľa jej údajov až 120 miliónovľudí nie je pravidelne zásobovaných pitnou vodou a ešteviac nemá prístup k sanitácii v rámci jej regiónu. Z tohtodôvodu pokračuje výskyt vypuknutia chorôb šírených vo-dou v Európe, predovšetkým vo východnej časti regió-nu. Nákaza sa prenáša na človeka nielen pitnou vodoupriamo, ale aj prostredníctvom ňou kontaminovaných po-travín. Voda môže spôsobiť alebo sprostredkovať rad váž-nych poškodení zdravia. Okrem nedostatku nezávadnejpitnej vody sa môže voda stať príčinou poškodenia ľud-ského zdravia predovšetkým kontamináciou patogénny-mi a podmienene patogénnymi mikroorganizmami ako sú:vírusy, baktérie, prvoky a črevné parazity. Z epide-miologického hľadiska sú najzávažnejšie mikroorganiz-my spôsobujúce alimentárne nákazy. Vodou sa šíria

Obr. 1: Kauzálny reťazec, pilotná správa WHO, 2004

Obr. 2: Prístup k pitnej vode, pilotná správa, WHO, 2004

PRÍLOHA


predovšetkým pôvodcovia črevných nákaz, najmäbrušného týfu, baktérialnej dyzentérie, cholery, an-traxu, leptospiróz, vírusovej hepatitídy A, enterovi-róz, parazitárnych a iných ochorení. Tieto agensysa dostávajú do vody s výkalmi a močom chorýchľudí alebo nosičov. Patogénne a fakultatívne pa-togénne druhy baktérií môžu prežívať vo vode ajniekoľko mesiacov, no spravidla sa nerozmnožu-jú, naopak, ich počet klesá. Preto sa použitím kon-taminovanej vody prenášajú predovšetkým náka-zy, ktorých pôvodcovia sú pre človeka virulentní(pôvodcovia týfu, paratýfu) a na vyvolanie choro-by ich stačí malé množstvo.

Okrem biologických faktorov, ktoré môžu spô-sobovať najmä akútne ochorenia, môžu byť vovode prítomné chemické látky. Tieto spôsobujúakútne ochorenia pri náhlych a vysokých konta-mináciách. Neskoré a chronické účinky môžu spô-sobiť zvýšené permanentné dávky chemickýchlátok. Medzi najdôležitejšie ochorenia prenosnévodou z hľadiska mikrobiologických a biologickýchukazovateľov sa považujú: detská obrna, zápalydýchacích ciest a spojiviek, infekčná žltačka, týfus, dy-zentéria, cholera, TBC, gastroenteritída, parazitické ocho-renia atď. Diarhoe patrí medzi najfrekvenčnejšie ochore-nia detí do 5 rokov veku.

Epidémie ochorení prenášaných pitnou alebo úžitko-vou vodou môžu vážne ohroziť zdravie obyvateľstva.Na epidémie z vody sa myslí najmä u hromadného vý-skytu dyzentérie, gastroenteritíd, vírusovej hepatitídytypu A, leptospiróz a konjunktivitíd. V minulosti popí-sané vodné epidémie dyzentérie, epidémie iných črev-ných nákaz, v ktorých potvrdeným alebo suspektnýmfaktorom prenosu bola voda, boli veľmi zriedkavé.V súčasnosti sú epidémie z vody v SR raritou, vzhľa-dom na zlepšujúcu sa situáciu v zásobovaní obyvateľ-stva pitnou a úžitkovou vodou. Z hľadiska chemickýchukazovateľov sa za najbežnejšie sa vyskytujúce škodli-vé látky považujú: dusičnany (karcinogénny účinok),chlór a jeho zlúčeniny (mutagénne a karcinogénne vlast-nosti), arzén, antimón, olovo (toxické, karcinogénne,kumulatívne účinky v organizme, chronické nekarcino-génne účinky). Okrem uvedených škodlivých látok súnebezpečné ťažké kovy – jedy, ktoré sa v organizmekumulujú a môžu sa podieľať na vzniku rôznych dru-hov rakoviny a civilizačných chorôb.

Aj zmenený obsah niektorých bežne sa vyskytujúcichlátok vo vode môže spôsobiť poškodenie organizmu. Dotej to kategórie patrí zvýšený obsah dusičnanova dusitanov v pitnej vode. Voda s obsahom dusičnanovvyšším ako 15 mg.l-1 sa nesmie používať na prípravu ume-lej výživy pre dojčatá (0 - 3 mesiace). U tejto skupiny,viac než u dospelých a starších detí, môžu vďaka vyš-šiemu pH v žalúdku rásť baktérie, ktoré redukujú NO

3- na

NO2

-. Alimentárna methemoglobinémia dojčiat sa klinic-ky prejavuje hnačkou, sivomodrým sfarbením kože a pier(cyanóza), tachykardiou, niekedy aj bezvedomím. Príkla-dom ako preventívne opatrenia vo verejnom zdravotníc-tve prispeli k minimalizácii tohto javu demonštruje prí-pad z Maďarska, kde v 70-tych rokoch výskyt tohtosyndrómu mal endemický charakter (obr. 3).

Politika v oblasti verejnéhozdravia

Verejné zdravie nemožno zlepšovať bez prístupuk adekvátnemu zásobovaniu čistou vodou.

Celosvetová pozornosť, ktorá sa otázke pitnej vodyvenuje, je dôkazom toho, že voda a problémy s jej kvali-

tou patria k najzávažnejším problémom súčasnosti. Čis-tá pitná voda je jednou z najvzácnejších vecí na svete.Jej bezohľadné využívanie, plytvanie a znečisťovaniev súčasnosti ohrozuje jej celosvetové zásoby. Čistú pit-nú vodu nemá dnes k dispozícií viac ako miliarda ľudí.Tento nepriaznivý stav je príčinou chudoby a mnohýchchorôb v takto postihnutých oblastiach.

Zdravotné intervencie v rámci vody a sanitácie sapodieľajú na znížení hnačkových ochorení o 15 – 30 %.Na tomto základe je jeden z cieľov pre toto tisícročie zní-žiť percento ľudí bez prístupu k zdrojom pitnej vody doroku 2015 a svetový summit o TUR (WSSD) vyzýva ajpo znížení percenta ľudí bez prístupu k základnej sanitá-cii. Lepší manažment pre vodu a sanitáciu by mohol za-medziť ročne viac ako 30 mil. prípadov ochorení šíre-ných vodou v Európe.

Na základe indikátorov sledovaných v rámci pilotné-ho projektu môžeme zhodnotiť, že ukazovatele sledo-vané v SR za oblasť vody a kanalizácie pomerne dobrepokrývajú požiadavky navrhovaného informačného sys-tému z hľadiska dostupnosti a porovnateľnosti údajov.Vykazujeme pomerne vysokú kvalitu pitnej vodyv oblasti chemickej aj mikrobiologickej. Kvalita vody,osobitne pitne j, a rozsah prístupu obyvateľstvak vyhovujúcemu odstraňovaniu odpadových vôd súnevyhnutným dôležitým faktorom ovplyvňujúcim zdra-votný stav populácie (obr. 4).

Ukazovatele v oblasti vody a odkanalizovania sú v SRpomerne dobre sledované. Z hľadiska medzinárodnéhoporovnania je problematický ukazovateľ vyhovujúcehonapojenia na kanalizáciu. Nami vykazované číslo cca50 % predstavuje len obydlia napojené na verejnú kana-lizáciu s čistiarňami odpadových vôd. Nezahŕňa napr.obydlia odkanalizované do žumpy, čo z hygienického hľa-diska je vyhovujúce, avšak tento ukazovateľ nie je sledo-vaný (ŠÚ SR sleduje len počet domácností napojenýchna verejnú kanalizáciu). Z tohto pohľadu prezentácia čí-sel o vyhovujúcom odkanalizovaní bez príslušného ko-mentára by mohla viesť k skreslenému obrazu SR. Dlho-dobo veľmi nízky podiel obyvateľov napojených na verej-nú kanalizáciu môže znamenať tlak na kvalitu zložiek ži-votného prostredia.

V SR sa na národnej úrovni uskutočnil projekt Zdra-vá voda. Cieľom projektu je zdravotno-výchovným pô-sobením formovať postoj jednotlivca k pitnej vode akozákladnej zložke životného prostredia, vplývajúcej nazdravie obyvateľstva. Zvýšením povedomia v tejto ob-

lasti, s dôrazom na význam vody určenej na pitie prezdravie človeka, zlepšiť aj ochranu prírody vo vzťahuk vode.

ZáverIdentifikácia vzťahov a následná analýza vplyvu

zmien v environmentálnej oblasti na verejné zdraviepredstavuje zásadný nástroj pre rozhodovanie na lokál-nej, národnej i nadnárodnej úrovni. Pilotný projekt WHOukázal spôsob, akým smerom by sa tento monito-ring mohol a mal uberať. Rozvoj kvalitných indikátorovživotného prostredia a zdravia je stále výzvou. Ich ďal-ší vývoj je v súčasnosti ťažké predikovať. Z tohto hľa-diska je potrebné indikátory považovať za živý mate-riál, ktorý bude potrebné neustále modifikovať, rozširo-vať o nové súbory indikátorov, resp. prehodnocovaťpoužívanie starších indikátorov, a to tak po stránkachpojmovej, ako aj fyzickej, pri neustálom zohľadňovanípožiadaviek medzinárodných dohovorov a zmlúva vývojových trendov. Vhodná prezentácia výsledkovaj mimo odborného prostredia vytvára v konečnomdôsledku tlak na riešenie najzávažnejších problémov.V neposlednom rade systém umožní v budúcnosti po-rovnanie SR v medzinárodnom kontexte.Mgr. Milada Eštóková

Obr. 4: Rozsah čis tenia odpadových vôd, pilot-ná správa WHO , 2004

Obr. 3: Uplatnenie int ervencií k minimalizácii Alimen-tárnej methemoglobinémie, pilotná správa, WHO, 2004

PRÍLOHA


KONTROLY

VÝSLEDKY SLOVENSKEJ INŠPEKCIE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIAZA PRVÝ POLROK 2005Najvyššia pokuta za znečistenie ovzdušia

Inšpektori Slovenskej inšpekcie životného prostredia(SIŽP) vykonali v prvom polroku tohto roka 1 631 kontrol,čo je o 313 kontrol viac ako v prvých šiestich mesiacochminulého roka. Porušenie právnych predpisov zistili pri 593kontrolách, čo znamená podiel 36,4 % z celkového počtuvykonaných kontrol. Podiel porušenia právnych predpisovsa oproti minulému roku znížil o 1,8 %.

Inšpekcia sa zaoberala tiež prešetrovaním sťažností,petícií a podnetov. V prvom polroku prijala tri sťažnosti,z ktorých dve boli neopodstatnené a prešetrovanie jed-nej ešte pokračuje. Neopodstatnená sa ukázala tiež petí-cia občanov Trstína, v ktorej sa sťažovali na znečisťova-nie životného prostredia v obci. SIŽP prijala 273 podne-tov od občanov a rôznych inštitúcií. Z nich pri 75 podne-toch inšpektori zistili porušenie zákona, pri 106 nie,64 podnetov sa ešte rieši a 36 odstúpila inšpekcia navybavenie iným subjektom.

Za porušenie právnych predpisov v oblasti životnéhoprostredia uložila SIŽP v pr vom polroku 370 pokútv celkovej výške 9 651 670 Sk. Počet pokút i ich výškaboli približne rovnaké ako v prvom polroku minulého roka.Porušovateľom uložila inšpekcia tiež 122 opatrení nanápravu, čo je o 48 viac ako vlani.

Najvyššiu pokutu v prvom polroku, 1,4 milióna Sk,uložila SIŽP Kovohutám, a. s., Krompachy za znečisťova-nie ovzdušia. Tehelniam TEMAKO, a. s., v Hanušovciachnad Topľou uložila za mimoriadne zhoršenie vôd až dvepokuty v súhrnnej výške 1,2 milióna Sk.

Generálny riaditeľ SIŽP RNDr. Oto Hornák v tejto sú-vislosti zdôrazňuje, že ukladanie pokút nie je prvoradýmcieľom činnosti inšpekcie SIŽP, považuje ich predo-všetkým za jeden z prostriedkov na zvyšovanie environ-mentálneho vedomia verejnosti, ktoré by sa malo pozi-tívne prejaviť na poklese počtu prípadov porušenia práv-nych predpisov v oblasti životného prostredia.

Inšpekcia ochrany vôd

Odbory inšpekcie ochrany vôd (OIOV) v štyroch in-špektorátoch životného prostredia SIŽP (Bratislava, Ban-ská Bystrica, Žilina, Košice) vykonali v prvom polroku623 kontrol, čo bolo najviac spomedzi všetkých odbor-ných útvarov inšpekcie. Porušenie právnych predpisovzistili pri 115 kontrolách, čo je 18,5 % z celkového počtukontrol. Kontroly boli zamerané predovšetkým na:• zaobchádzanie s nebezpečnými látkami (103 kon-

trol - 16,5 % z celkového počtu),• nakladanie s vodami, prevádzku a účinnosť čistiar-

ní odpadových vôd (99 kontrol - 15,9 %),• riešenie mimoriadneho zhoršenia vôd (92 kontrol -

14,8 %),• schvaľovanie havarijných plánov (274 kontrol - 44 %).

OIOV vykonali aj 15 kontrol podľa zákona č. 261/2002Z. z. o prevencii závažných priemyselných haváriía o zmene a doplnení niektorých zákonov. Inšpekciaochrany vôd riešila v prvom polroku 50 prípadov mimo-riadneho zhoršenia vôd (MZV), čo bolo oproti porovna-teľnému obdobiu v minulom roku menej o 20 prípadov.Z 50 prípadov MZV sa 31 týkalo povrchových vôd a 19podzemných vôd. Kontrolu nakladania s vodamia prevádzky a účinnosti čistiarní odpadových vôd vyko-nala v 99 organizáciách. V rámci nej uskutočnila 136kontrolných odberov. Prekročenie povolených hodnôt sa

zistilo pri 24 odberoch, čo je 17,7 % z celkového počtu.Inšpekcia ochrany vôd uložila v prvom polroku orga-

nizáciám 85 pokút v celkovej výške 3 946 070 Sk. Bolato najvyššia suma pokút zo všetkých útvarov inšpekcie.

Najvyššie uložené pokuty inšpekciou ochrany vôd:• Tehelne TEMAKO, a. s., Hanušovce nad Topľou -

700 000 Sk, za mimoriadne zhoršenie vôd,• Tehelne TEMAKO, a. s., Hanušovce nad Topľou -

500 000 Sk, za mimoriadne zhoršenie vôd,• Hybrav, a. s., Hydinárska farma Bodok, Veľký La-

páš - 150 000 Sk, za mimoriadne zhoršenie vôd,• Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s. -

100 000 Sk, za vypúšťanie odpadových vôd z čistiarneodpadových vôd v Bánovciach nad Bebravou,

• VINICA, a. s., Vinica - 100 000 Sk, za mimoriadnezhoršenie vôd,

• LIPTOSPOL, s. r. o., Liptovský Mikuláš - 90 000 Sk,za zaobchádzanie s nebezpečnými látkami v rozpores ustanoveniami vodného zákona,

• Hornonitrianske bane Prievidza, a. s., - 80 000 Sk,za zaobchádzanie s nebezpečnými látkami v rozpores ustanoveniami vodného zákona.

Inšpekcia ochrany ovzdušia

Vykonala 233 kontrol, z toho 209 inšpekčnýcha 24 meraní emisií. Porušenie právnych predpisov zistilapri 125 kontrolách, čo je 53,6 % z celkového počtu kon-trol (po odpadovom hospodárstve najvyššie percento po-rušenia). Inšpekčné kontroly boli zamerané hlavne na pl-nenie nových povinností prevádzkovateľov zdrojov účin-ných od 1. januára 2005, plnenie všeobecných podmie-nok prevádzkovania jestvujúcimi zdrojmi a dodržiavanieemisných limitov jes tvujúcimi a novými zdrojmi.Z celkového počtu inšpekčných kontrol sa 61 kontrolvykonalo na veľkých zdrojoch, 121 na stredných zdro-joch, 3 na malých zdrojoch a 7 kontrol bolo u predajcova distribútorov tuhých palív. Tieto kontroly boli zamera-né na dodržiavanie ustanovení zákona o ovzduší. Za zis-tené porušenie inšpekcia uložila 86 pokút vo výške2 445 000 Sk a 77 opatrení na nápravu.

Inšpekcia kontrolovala tiež dodržiavanie ustanovenízákona o ochrane ozónovej vrstvy Zeme. Vykonala 16 ta-kýchto kontrol, ktoré boli zamerané prevažne na organizá-cie prevádzkujúce stabilné, resp. mobilné hasiace zariade-nia. Za zistené nedostatky uložila šesť pokút vo výške69 000 Sk a dve opatrenia na nápravu. Z vykonaných24 meraní emisií znečisťujúcich látok sa prekročenie emis-ného limitu zistilo u týchto piatich prevádzkovateľov:• MEDEA, a. s., Košice na zdroji Plynová pekárenská

pec, Linka č. 1 - prekročenie emisného limitu CO(oxidu uhoľnatého),

• CHEMOSVIT ENERGOCHEM, a. s., Svit na zdroji Ko-tolňa (Parný kotol PK9) - prekročenie emisného limi-tu CO,

• Novácke chemické závody, a. s., Nováky na zdrojiVýroba karbidu vápnika - prekročenie emisného li-mitu NO

x (oxidov dusíka),

• VEGUM, a. s., Dolné Vestenice na zdroji Kotolňa (ply-nový kotol) - prekročenie emisného limitu NO

x,

• AMB, a. s., Žarnovica na zdroji Kotolňa (kotol naspaľovanie drevného odpadu) - prekročenie emisné-ho limitu CO.

V prvom polroku odobrali inšpektori na 65 čerpacíchstaniciach 129 vzoriek automobilového benzínua 56 vzoriek motorovej nafty. V piatich z nich zistili ne-dodržanie siedmich limitných hodnôt. Mimoriadne závaž-né bolo prekročenie obsahu síry v motorovej nafte nadvoch čerpacích staniciach na východnom Slovenskuv júli. Na jednej zistili inšpektori obsah síry na 1 kg moto-rovej nafty 5 556 mg oproti maximálnej limitnej hodnote50 mg/kg, čo znamená 111-násobné prekročenie limitua na druhej 5 463 mg, čo je takmer 110-násobné prekro-čenie povolenej hodnoty!

Inšpekcia ochrany ovzdušia uložila spolu 92 pokútv celkovej výške 2 514 000 Sk. Najčastejším prehreškombolo porušenie § 19 ods.1 písm. b) a m) zákona o ovzdušípre nepreukazovanie dodržiavania emisných limitovv stanovených termínoch, prekročenie určených emis-ných limitov a neplnenie všeobecných podmienok pre-vádzkovania platných od 1. januára tohto roku.

Najzávažnejšie porušenie sa zistilo u týchto prevádz-kovateľov:• Kovohuty, a. s., Krompachy, za prevádzkovanie zdroja

v rozpore s platnou dokumentáciou (prederaveniefiltračnej náplne na filtračnej stanici), nedodržanieurčených emisných limitov oxidu siričitéhoa nesplnenie uložených opatrení - uložená pokuta1 400 000 Sk,

• Tesla, a. s., Stará Ľubovňa za prekročenie určenéhoemisného limitu oxidu uhoľnatého, tuhých znečisťu-júcich látok a neoznámenie prekročenia emisnýchlimitov - pokuta 45 000 Sk,

• Zlievareň KOVEX, s. r .o., Beluša za prevádzkovaniezdroja v rozpore s platnou dokumentáciou (z pre-vádzky boli vyradené mokré hladinové filtre), pre-vádzkovateľ nepreukázal dodržanie emisných li-mitov - pokuta 40 000 Sk,

• Hydronika DEE, a. s., Bratislava za prekročenie ur-čeného emisného limitu trichlóretylénu - pokuta30 000 Sk.

Inšpekcia ochrany ovzdušia uložila spolu 79 opatrenína nápravu, čo bolo najviac v rámci SIŽP.

Inšpekcia odpadového hospodárstva

Vykonala 358 kontrol, pričom porušenie právnychpredpisov zistila pri 195 kontrolách, čo je 54,5 %z celkového počtu kontrol (najvyššie percento porušeniav rámci SIŽP).

Kontroly boli zamerané na dodržiavanie ustanovení zá-kona o odpadoch, zákona o poplatkoch za uloženie od-padov a ďalších všeobecne záväzných právnych predpi-sov odpadového hospodárstva. Išlo o kontroly: pôvod-cov odpadu, prevádzkovateľov zariadení na zneškodňo-vanie odpadu, prevádzkovateľov zariadení na zhodnoco-vanie odpadu, prevádzkovateľov zariadení na zber odpa-du, obcí pri nakladaní s komunálnym a drobným staveb-ným odpadom, výrobcov a dovozcov vybraných komo-dít, nakladania so starými vozidlami a platenia poplatkovza uloženie odpadov.

V prvom polroku inšpekcia vykonala napríklad 15 kon-trol zameraných na nakladanie so starými vozidlami.Z nich sa až 10 kontrol vykonalo na základe podnetov,ktoré poukazovali na nelegálnu činnosť súvisiacu so sta-rými vozidlami. Vo všetkých kontrolovaných subjektoch

PRÍLOHA


bola kontrolná činnosť inšpektorov zameraná na nelegál-ne rozoberanie, t. j. spracovávanie starých vozidiel.Z 15 vykonaných kontrol sa v 6 prípadoch nepreukáza-lo, že subjekt vykonával činnosti súvisiace so zberom,resp. spracovávaním starých vozidiel; 9 kontrolovanýchsubjektov spracovanie starých vozidiel vykonávalo, a tedainšpektori v nich kontrolovali povinnosti spracovateľastarých vozidiel. Z týchto deviatich subjektov sa lenv jednom (ZSNP RECYKLIG, s. r. o., Žiar nad Hronom)zistilo vykonávanie zberu a spracovania starých vozidielúplne v súlade s platnou legislatívou. V ôsmich prípadochsa zistilo porušenie právnych predpisov. Inšpekcia odpa-dového hospodárstva uložila v prvom polroku 118 pokút(najviac v rámci SIŽP) v celkovej výške 2 577 000 Sk(najviac po inšpekcii ochrany vôd). Priemerná výška po-kút bola 21 000 Sk.

Najvyššie pokuty uložila týmto subjektom:• MARTOŠ, s. r. o., Topoľčany za neplnenie základ-

ných povinností pôvodcu odpadu vyplývajúcichz § 19 zákona o odpadoch - 180 000 Sk,

• ASBIS SK, s. r. o., ktorý ako dovozca určených vý-robkov neplatil príspevok do Recyklačného fonduvčas a v plnej výške a nezaslal hlásenie o objemedovozu Recyklačnému fondu - 120 000 Sk,

• PEUGEOT SLOVAKIA, s. r. o., ktorý ako dovozca urče-ných výrobkov neplatil príspevok do Recyklačnéhofondu včas a v plnej výške a nezaslal hlásenieo objeme dovozu Recyklačnému fondu - 110 000 Sk.

Deväť pokút v celkovej sume 303 500 Sk bolo uhra-dených na základe exekúcie.

Inšpekcia ochrany prírody a krajiny

Vykonala 360 kontrol, pričom porušenie právnychpredpisov zistila pri 148 kontrolách, čo je 41,1 %z celkového počtu kontrol.

Inšpekcia kontrolovala dodržiavanie ustanovení: záko-na č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, zákonač. 237/2002 Z. z. o obchode s ohrozenými druhmi voľ-ne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín (CITES),ktorého účinnosť sa skončila 31. marca 2005, a zákonač. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočí-chov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi,ktorý nadobudol účinnosť 1. apríla 2005.

Z hľadiska dodržiavania zákona o ochrane prírodya krajiny vykonala v prvom polroku 259 kontrol, pričomjeho porušenie zistila v 95 prípadoch, čo je podiel poru-šenia 36,6 %. Kontroly boli zamerané najmä na činnosti,na ktoré je potrebný súhlas orgánu ochrany prírody, akoaj na činnosti, ktoré sú podľa zákona zakázané. Zákonsa najčastejšie porušoval v oblasti ochrany drevín, a tov I. a II. stupni ochrany územia. Zásahy do lesných po-rastov boli zistené aj v V. stupni ochrany. Ďalším častýmporušením bola aplikácia chemických látok a hnojívv rozpore so zákonom, a to v I., II. a III. stupni ochrany,uskutočňovanie rôznych športových aktivít v III. stupniochrany, pasenie a košarovanie hospodárskych zvieratv II. a III. stupni ochrany, vjazd motorových vozidiel naúzemie v II. a III. stupni ochrany a činností súvisiacichs poľovníctvom v V. stupni ochrany. Ostatné porušeniesúviselo so stavebnou činnosťou, jaskyňami, výskumom,návštevným poriadkom národných parkov, so zásahmido vodných tokov, poškodzovaním biotopov európskehoa národného významu a rozširovaním inváznych druhovrastlín. Za porušenie zákona uložila inšpekcia 50 pokút(13 fyzickým osobám a 37 právnickým osobám a podni-kateľom) vo výške 370 500 Sk.

Na plnenie povinností vyplývajúcich zo zákona CITESbolo zameraných 101 kontrol, pričom jeho porušenie sazistilo v 53 prípadoch, čo je podiel porušenia 52,4 %.

Zákon sa najčastejšie porušoval v skupine exotickýchvtákov a plazov, dravých vtákov a bezstavovcov, potomnasledujú cicavce - šelmy, opice, medvede a v niektorýchprípadoch sa zistili nedostatky aj pri rastlinách. Najviacnedostatkov sa zistilo pri preukazovaní pôvodu, vedeníevidencie a nezameniteľnom označovaní exemplárov. Zaporušenie zákona uložila inšpekcia 21 pokút (15 fyzic-kým osobám a 6 právnickým osobám a podnikateľom)vo výške 64 100 Sk. V I. polroku neboli zaistené ani zha-bané žiadne exempláre rastlín alebo živočíchov.

Inšpekcia ochrany prírody a krajiny prijala v prvompolroku tiež 109 podnetov od občanov a mimovládnychorganizácií (najviac zo všetkých odborných útvarov SIŽP).Boli zamerané na podozrenie z nelegálneho výrubu dre-vín, vjazd motorových vozidiel do chránených území,zasypávanie mokradí a na poškodzovanie biotopov eu-rópskeho významu pri ťažbe dreva. Odbor inšpekcie ochra-ny prírody a krajiny Inšpektorátu životného prostredia(IŽP) v Bratislave dostal päť podnetov z colného úradus podozrením na nelegálny dovoz exemplárov CITES za-slaných prostredníctvom Slovenskej pošty.

Celkove uložila inšpekcia ochrany prírody a krajinyv prvom polroku 71 pokút vo výške 434 600 Sk.Najvyššie pokuty:

• Pokutu 55 000 Sk uložil IŽP v Žiline Slovenskej sprá-ve ciest, Bratislava, ktorá v roku 2004 v Čadci vy-konala činnosť meniacu koryto vodného toku Čade-čanka vybudovaním premostenia. Zasahovala dobiotopu európskeho významu tým, že do neho navo-zila a rozprestrela výkopovú zeminu, čím poškodilaaj biotop chránených živočíchov. Všetky tieto čin-nosti vykonala bez súhlasu príslušného orgánu ochra-ny prírody.

• Takisto IŽP v Žiline uložil pokutu 50 000 Sk firmeSmrekovica, s. r. o., Ružomberok za to, že v novembri2004 umiestnila stavbu lyžiarskeho vleku na územínárodnej prírodnej rezervácie Skalná Alpa, kde platínajprísnejší V. stupeň územnej ochrany, v ktorom jetakáto činnosť zakázaná.

• Pokutu 35 000 Sk uložil IŽP Bratislava Poľnohos-podárskemu výrobnému a obchodnému družstvuv Kočíne za to, že v roku 2004 vykonávalo ťažobnúčinnosť na území s tretím stupňom ochranyv prírodnej rezervácii Lančársky Dubník v Chránenejkrajinnej oblasti Malé Karpaty a zároveň zlikvidova-lo existujúce trávne porasty. Tieto činnosti družstvovykonávalo bez súhlasu príslušného orgánu ochra-ny prírody.

Inšpekcia uložila tiež za priestupky podľa zákonao ochrane prírody a krajiny a za priestupky podľa záko-na CITES 13 blokových pokút vo výške 14 100 Sk. Dvomprávnickým osobám uložila poriadkovú pokutu vo výške500 a 10 000 Sk za to, že nepodali v určenej lehote vy-svetlenie o skutočnostiach dôležitých na objasnenie pro-tiprávneho konania a nepredložili doklady dôležité prevýkon štátneho dozoru.

Aj v prvom polroku pokračovala spolupráca inšpek-torov ochrany prírody a krajiny so samosprávou, hlavnevo veciach výrubu drevín, pretože ešte aj v tomto rokuvydali obce niektoré rozhodnutia podľa už neplatnéhozákona NR SR č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírodya krajiny. Inšpektori IŽP v Žiline uskutočnili dve školeniapre strážcov prírody.

Spolupráca inšpektorov so Štátnou ochranou prírodySR je častá pri prešetrovaní podnetov týkajúcich sa po-dozrenia z poškodenia biotopov európskeho významu apri rôznych zásahoch do chránených území. Spolu soSprávou CHKO Malé Karpaty, za asistencie Policajnéhozboru SR, sa v máji zorganizovala rozsiahla akcia zame-

raná na nelegálny vjazd motorkárov do tejto chránenejkrajinnej oblasti. Inšpekcia aktívne spolupracuje tiežs mimovládnymi organizáciami, vyzdvihnúť možno na-príklad spoluprácu IŽP v Bratislave so Spoločnosťou naochranu vtáctva na Slovensku a s Bratislavským regio-nálnym ochranárskym združením.

Inšpekcia biologickej bezpečnosti vykonávala:• štátny dozor nad používaním genetických technoló-

gií a geneticky modifikovaných organizmov podľazákona č. 151/2002 Z. z. o používaní genetickýchtechnológií a geneticky modifikovaných organizmov(zákon o GMO), resp. podľa zákona č. 77/2005Z. z., ktorým sa s účinnosťou od 1. apríla 2005 menía dopĺňa zákon č. 151/2002,

• kontrolu environmentálneho označovania výrobkovpodľa zákona č. 469/2002 Z. z. o environmentálnomoznačovaní výrobkov.

V prvom polroku vykonala 55 kontrol, pričom poruše-nie právnych predpisov zistila pri 8 kontrolách, čo je14,5 % z celkového počtu kontrol. Kontroly sa zameria-vali na plnenie povinností právnických osôb a fyzickýchosôb pri používaní genetických technológií a genetickymodifikovaných organizmov: v uzavretých priestorochs použitím ochranných opatrení a tzv. zámerným uvoľ-ňovaním bez použitia ochranných opatrení.

V uzavretých priestoroch sa vykonalo 29 kontrolu 11 používateľov a inšpektori skontrolovali 67 zariadenízaregistrovaných v rizikovej triede 1. Porušenie zákonao GMO zistili v 8 prípadoch. Zistenia sa väčšinou spájalis nedostatkami v oblasti registrácie uzavretých priesto-rov, ktoré sa používajú na uchovávanie a zneškodňova-nie GMO, a následného súhlasu na ich použitie.

Tri kontroly sa uskutočnili na žiadosť odboru biologic-kej bezpečnosti Ministerstva životného prostredia SRo vykonanie štátneho dozoru v zariadení ohlasovateľav súlade s § 32 ods. 1 písm. e) zákona o GMO. V tejtosúvislosti inšpektori skontrolovali 3 subjekty a 16 zaria-dení zaregistrovaných v rizikovej triede 1. V jednomz kontrolovaných subjektov zistili porušenie zákona; po-užívateľ nemal v čase kontroly zaregistrované zariade-nia, v ktorých dočasne skladoval a inaktivoval genetic-ky modifikované organizmy autoklávovaním.

Na plnenie povinností pri používaní genetických tech-nológií a geneticky modifikovaných organizmov zámer-ným uvoľňovaním bez použitia ochranných opatrení savykonalo 6 kontrol u 11 právnických osôb. Boli zamera-né na kontrolu uvádzania na trh výrobku „Vnútrodruhovélínie a hybridy odvodené z línie kukurice MON 810“. In-špektori skontrolovali 11 vybraných firiem, ktoré obcho-dujú s osivom kukurice, a nezistili porušenie ustanovenízákona o GMO.

Na plnenie podmienok používania národnej environ-mentálnej značky Environmentálne vhodný výrobok bolozameraných 20 kontrol, pri ktorých inšpektori skontrolo-vali 8 výrobkových skupín v 70 vybraných nákupnýchstrediskách a špecializovaných predajniach.

Nezistili žiadne porušenie ustanovení zákona č. 469/2002 Z. z. o environmentálnom označovaní výrobkov.

Inšpekcia biologickej bezpečnosti prešetrovala v prvompolroku podnet od mimovládnej organizácie, ktorého ob-sahom bolo podozrenie, že na Slovensko sa dováža nele-gálne pestovaná transgénna ryža z Číny. Podnet riešilainšpekcia v spolupráci s Colným úradom a Štátnou veteri-nárnou a potravinovou správou. Zároveň sa zisťovali mož-nosti detekcie tejto ryže v Ústrednom kontrolnom a skúšob-nom ústave poľnohospodárskom a vo Výskumnom ústavepotravinárskom. Výsledok prešetrovania bol negatívny,nezistilo sa porušenie ustanovení zákona o GMO.

Útvar inšpekcie biologickej bezpečnosti (ÚIBB)

PRÍLOHA


zabezpečil tiež plnenie úloh, ktoré pre SIŽP vyplynuliz uznesenia výboru Národnej rady SR pre životné prostre-die a ochranu prírody č. 188 z 1. februára 2005, v kto-rom výbor:• žiada ministra pôdohospodárstva SR, aby v spoluprá-

ci s Ministerstvom životného prostredia SR, SIŽP akoorgánom štátneho dozoru nad používaním GTa GMO, Ústredným kontrolným a skúšobným ústa-vom poľnohospodárskym a zástupcami zaintereso-vanej verejnosti, osobitne agrárneho sektora a ekolo-gických mimovládnych organizácií, pripravili návrh le-gislatívnej úpravy princípov koexistencie foriem poľ-nohospodárstva, ktoré používajú geneticky modifiko-vané organizmy zavedené do životného prostrediaa tých, ktoré tieto organizmy nepoužívajú so zvlášt-nym zreteľom na ekologické poľnohospodárstvo,

• žiada ministra životného prostredia SR, aby na zá-klade článku 23 smernice 2001/18/ES EP a Radyo zámernom uvoľňovaní geneticky modifikovanýchorganizmov do životného prostredia zakázal na úze-mí Slovenskej republiky pestovanie a dovoz osivageneticky modifikovanej kukurice MON 810.

ÚIBB pre návrh legislatívnej úpravy princípov koexis-tencie všetkých foriem poľnohospodárstva vypracovalnávrh znenia ustanovení, ktorých cieľom je zabezpečiť,aby táto legislatívna úprava zohľadňovala biologické prin-cípy ochrany prírody a aby bola zabezpečená kontrolašpecifických opatrení koexistencie podporujúcich ochra-nu životného prostredia a ľudského zdravia, najmä uplat-ňovanie právne záväzných opatrení zahrnutých v koneč-nom rozhodnutí schvaľovacieho procesu podľa smernice2001/18/ES. Návrh ÚIBB komisia zostavená zo zástup-cov Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľ-nohospodárskeho a Ministerstva pôdohospodárstva SRbez výhrad prijala a zapracovala ho do návrhu legislatív-nej úpravy. Návrh zákona bol k 30. 6. 2005 predloženývedeniu Ministerstva pôdohospodárstva SR.

Pokiaľ ide o žiadosť o zákaz pestovania a dovozu osi-va geneticky modifikovanej kukurice MON 810 na územíSlovenskej republiky, článok 23 smernice 2001/18/ESEP a Rady o zámernom uvoľňovaní GMO do životnéhoprostredia je transponovaný do slovenskej legislatívyustanovením, ktoré určuje SIŽP ako kompetentný štátnyorgán na jeho aplikáciu. Preto po oznámení zástupkynespoločnosti Monsanto v slovenských médiách o tom, žespoločnosť Monsanto mieni zoznámiť našich poľnohos-podárov s geneticky modifikovanou kukuricou línie MON810, SIŽP skontrolovala plnenie povinností, ktoré je pod-ľa § 16 zákona o GMO používateľ povinný splniť predzačatím každého zámerného uvoľňovania GMO. Na zá-klade zistených skutočností SIŽP začala správne kona-nie vo veci pozastavenia ďalšieho uvádzania na trh vý-robku, ktorým sú: vnútrodruhové línie a hybridy odvode-né z línie kukurice MON 810. Počas správneho konania

bolo SIŽP doručené oznámenie generálneho riaditeľa akonateľa Monsanto Slovakia, s. r. o., v ktorom bolo uve-dené, že Monsanto Slovakia, s. r .o., nebude v roku 2005uvádzať na slovenský trh osivo insekt rezistentnej Bt ku-kurice MON 810 a súčasne splnomocnený zástupca spo-ločnosti Monsanto Europe S.A. osobne informoval inšpek-ciu o rozhodnutí spoločnosti neuviesť v roku 2005 tentovýrobok na trh v SR. Nezávislým prešetrením SIŽP zisti-la, že na trhu SR sa nenachádza žiadne osivo genetickymodifikovanej kukurice MON 810.

Veľmi cenná je spolupráca inšpekcie s Ústrednýmkontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym,ktorý pre inšpektorov biologickej bezpečnosti pripravilodborný seminár zameraný na problematiku kontroly GMOv rastlinných komoditách, vzorkovanie a prípravu vzorieka spoločne pripravili metodický pokyn upravujúci vzor-kovanie zelených častí rastlín.

Inšpekcia biologickej bezpečnosti pokračovalav aktívnej účasti na twinningovom projekte SK 03 IB EN02 „Biosafety Monitoring System“ (Monitoring biologic-kej bezpečnosti), ktorý sa začal na jeseň minulého roku.Časť projektu, zameraná na problematiku používania GTa GMO v uzavretých priestoroch, pokračovala okrem iné-ho študijnou návštevou analytických laboratórií vo Vied-ni. Najdôležitejšou aktivitou druhej časti projektu, zame-ranej na problematiku zámerného uvoľňovania GMO, bolaštudijná návšteva našich inšpektorov biologickej bezpeč-nosti v Mníchove, kde mali možnosť oboznámiť sa sospôsobom kontroly experimentálnych polí s transgénnousójou, kukuricou, zemiakmi a so špecifikami povoľova-cieho procesu pri zámernom uvoľňovaní GMO.

Inšpektori biologickej bezpečnosti SIŽP sa v máji 2005zúčastnili tiež na konferencii o GMO v Dubline, na ktorejzapojili našu inšpekciu do európskej siete inšpektorovbiologickej bezpečnosti „European Enforcement Project“(EEP). Pri tejto príležitosti sa vedúca odboru inšpekciebiologickej bezpečnosti Inšpektorátu životného prostre-dia v Banskej Bystrici RNDr. Janka Schwarzová stala člen-kou výkonného výboru EEP za nové členské štáty EÚ.Poslaním EEP je implementácia európskej legislatívyv oblasti biologickej bezpečnosti a zjednotenie vykoná-vania kontrolnej činnosti v tejto oblasti.

Integrované povoľovanie a kontrola

Zákonom č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevenciia kontrole znečisťovania životného prostredia (zákono IPKZ) sa SIŽP stala od 31. júla 2003 správnym orgá-nom v integrovanom povoľovaní. Jeho význam spočívav tom, že bez integrovaného povolenia SIŽP nebude môcťv budúcnosti, konkrétne po 30. októbri 2007, vykoná-vať činnosť ani jedna prevádzka v chemickom priemys-le a od určitej kapacity ani prevádzky v oblasti energeti-ky, výroby a spracovania kovov, spracovania nerastov,pri nakladaní s odpadom i v niektorých iných odvetiach.

Je to po prvýkrát v histórii SIŽP, že popri kontrolnýchkompetenciách dostala aj povoľovacie právomoci.

O vydanie integrovaného povolenia bolo podaných 101žiadostí, z čoho v troch prípadoch bolo konanie zastavené.

Činnosť Útvaru integrovaného povoľovania a kontro-ly (ÚIPK) sa sústredila hlavne na vydanie integrovanýchpovolení pre priemyselné činnosti v zmysle prílohyč. 1 zákona o IPKZ. Pracovníci OIPK vydali v prvom pol-roku 40 právoplatných integrovaných povolení, z kto-rých bolo 19 na nakladanie s odpadom, 5 na spracova-nie nerastov, po 3 na výrobu a spracovanie kovova činnosť v chemickom priemysle, 2 na činnosťv energe-tike a 8 integrovaných povolení sa vydalo pre „ostatnéprevádzky“.

Vykonali sa tiež dve kontroly plnenia podmienok in-tegrovaného povolenia a pri oboch sa zistilo porušenieprávnych predpisov. Previnilci dostali pokutu v celkovejvýške 30 000 Sk.

Pokiaľ ide o vydávanie stanovísk v zmysle zákonač. 468/2002 Z. z. (zákon o systéme environmentálneorientovaného riadenia a auditu), OIPK Bratislava vydalpre Slovnaft, a. s., Bratislava stanovisko k žiadostio registráciu v rámci začleňovania do systému environ-mentálne orientovaného riadenia a auditu.

ÚIPK riešil v prvom polroku 7 odvolaní podaných vočirozhodnutiam prvostupňových orgánov, pričom 4 rozhod-nutia potvrdil a 3 vrátil na nové konanie. Prešetroval tiežtri podnety:• podnet Greenpeace Slovensko na nelegálne ulože-

nie nebezpečného odpadu na skládke odpadu Luče-nec-Čurgov, ktorú prevádzkuje Brantner, a. s., Luče-nec - podnet bol neopodstatnený,

• ústny podnet na neprimeraný zápach z VAS, s. r. o.,Mojšová Lúčka - podnet bol opodstatnený,

• podnet na nedostatky v konaní o vydanie integrova-ného povolenia pre skládku odpadu v Jablonici -podnet bol neopodstatnený.

Útvar integrovaného povoľovania a kontroly spolupra-cuje napríklad:• so Slovenskou agentúrou životného prostredia a Slo-

venským hydrometeorologickým ústavom na prípra-ve informačného systému integrovanej prevenciea kontroly znečisťovania a zabezpečenia zberu úda-jov a informácií o IPKZ,

• s Ministerstvom životného prostredia SR a Asociá-ciou priemyselnej ekológie v oblasti najlepších do-stupných techník (BAT) a systému environmentál-ne orientovaného riadenia a auditu (EMAS).

OIPK Bratislava spolupracuje napríklad:• s inšpektorátom životného prostredia v maďarskom

Györi v rámci možného cezhraničného vplyvu povo-ľovanej prevádzky KAPPA Štúrovo, a. s.

Michal Štefánekhovorca Slovenskej inšpekcie životného pros tredia

Medzinárodný deňochrany ozónovej vrstvy

Na základe rezolúcie Valného zhromaždenia OSN saod roku 1995 vždy 16. septembra oslavuje Medzinárod-ný deň ochrany ozónovej vrstvy, aby sme si uvedomili jejvýznam pre život na našej planéte.

V 10 až 50 km výškach nad Zemou sa nachádza ozóno-vá vrstva. Ak by sme ozón v nej maximálne skoncentrovali,vytvoril by asi trojmilimetrovú vrstvičku. A od tých troch mi-limetrov závisí náš život na Zemi. Ozón v stratosfére úplneabsorbuje letálne, smrteľné, ultrafialové žiarenie typu C a

KLIMATICKÉ ZMENYzoslabuje ultrafialové žiarenie B, ktoré predstavuje biologic-ky najaktívnejšiu časť slnečného žiarenia. Zvýšený prienikUV-B žiarenia cez ozónovú vrstvu má za následok vážneohrozenie zdravia človeka (rakovina kože, zápal očných spo-jiviek) a negatívny vplyv na ekosystémy (znížený rast zele-ných rastlín, narušenie potraviného reťazca v oceánoch).Množstvo stratosférického ozónu sa určuje na základe ab-sorpcie ultrafialového žiarenia. Vyjadruje sa v tzv. Dobsono-vých jednotkách (DU). Dobsonova jednotka zodpovedá prinormálnom tlaku 1 013 hPa a teplote 15 °C vrstve čistéhoozónu hrubej 0,01 mm (táto miera hovorí len o celkovommnožstve ozónu nad určitým miestom na Zemi).

V posledných desaťročiach vedci potvrdili, že ozónuv stratosfére ubúda a to najmä vplyvom rozvoja civilizá-cie. Látky chlórfluórované plnohalogénované uhľovodí-ky, neplnohalogénované chlórfluórované uhľovodíky, ha-lóny, tetrachlórmetán, 1,1,1-trichlóretán, metylbromida ostatné zlúčeniny brómu, chlóru a fluóru narúšajú rov-nováhu medzi prirodzeným rozkladom ozónu a jeho vzni-kom, a tak spôsobujú, že jeho úbytok v startosfére pre-vyšuje jeho tvorbu. Tieto látky sa používali a používajúnajmä ako chladiace médium v chladiacich a klimatizač-ných zariadeniach, ako hnací plyn v kozmetických aero-solových prípravkoch, hasiace médium v hasiacich

PRÍLOHA


prístrojov a podobne. Najvýraznejšie zmeny v ozónovejvrstve sú nad Antarktídou (ozónová diera), kde v jarnýchmesiacoch hrúbka ozónovej vrstvy klesá pod 100 DU.Zvýšený prienik UV – B žiarenia cez „stenčenú“ ozónovúvrstvu sa podpisuje pod rast výskytu kožnej rakoviny,poškodenie zraku až slepotu ľudí a zvierat, zníženie imu-nity, znížený rast zelených rastlín a narušenie potravino-vého reťazca v oceánoch. Vzhľadom na uvedené faktysvetové spoločenstvo začalo prijímať rad opatrení na „zá-chranu“ ozónosféry. Základný kameň tohto úsilia pred-stavuje tzv. Viedenský dohovor o ochrane ozónovej vrstvy,ktorý bol prijatý v roku 1985. Vykonávací protokol k nemusa prijal v Montreale. Bol podpísaný 16. septembra 1987.Jeho cieľom je zastaviť ubúdanie ozónovej vrstvy prostred-níctvom postupne znižovanej výroby a používania látok,ktoré narúšajú ozónovú vrstvu. Na pripomenutie tejtoudalosti, ktorá znamenala začiatok reálneho úsiliao záchranu ozónovej vrstvy, Valné zhromaždenie OSNv decembri 1994 prijalo rezolúciu, ktorá ustanovila tentodeň ako Medzinárodný deň ochrany ozónovej vrstvy.

Slovenská republika je zmluvnou stranou Viedenské-ho dohovoru aj Montrealského protokolu a všetkých jehododatkov. V súčasnosti plní úlohy vyplývajúce z protokoluspolu s ostatnými členskými štátmi Európskeho spolo-čenstva, ktoré je tiež zmluvnou stranou protokolu. Vstu-pom našej krajiny do Európskej únie začalo na našomúzemí platiť pre oblasť látok poškodzujúcich ozónovúvrstvu nariadenie Európskeho parlamentu a radyč. 2037/2000 o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu,v znení jeho úprav. Toto nariadenie sa vzťahuje na výro-bu, dovoz, vývoz, umiestňovanie na trh, použitie, obno-vu, recykláciu, regeneráciu a zneškodňovanie regulova-ných látok a výrobkov obsahujúcich tieto látky. Súčasneje naďalej v platnosti zákon o ochrane ozónovej vrstvyZeme a jeho vykonávacia vyhláška.

V záujme splnenia povinností vyplývajúcich pre Slo-venskú republiku z medzinárodných záväzkov a plneniaregulačných opatrení v spotrebe kontrolovaných látok bolv roku 1996 prijatý Akčný program SR na postupné vy-lúčenie používania látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu.Nakoľko tento akčný program bol vypracovaný na roky1996 - 2000, Ministerstvo životného prostredia SR pri-pravilo v roku 2001 nový akčný program na roky 2001 -2008, ktorý zohľadňuje súčasnú situáciu a úlohy na ďal-šie obdobie vyplývajúce pre Slovenskú republikuz medzinárodných záväzkov, z rozhodnutí strán Montre-alského protokolu a právnych predpisov Európskej únie.Nový akčný program vychádza zo štúdie zhodnoteniaplnenia prvého akčného programu, ktorá bola vypraco-vaná v roku 1999. Jeho súčasťou sú tiež Stratégia riade-nia chlórfluórovaných uhľovodíkov a Stratégia riadeniahalónov. V tomto roku bola vypracovaná Správa o plneníAkčného programu SR na postupné vylúčenie používa-nia látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu na roky 2001 -2008. Správa obsahuje vyhodnotenie plnenia úlohz uznesení vlády, spotrebu látok poškodzujúcich ozóno-vú vrstvu a stručné zhodnotenie plnenia úloh z akčnéhoprogramu. Zo správy vyplýva, že Slovenská republikaplní záväzky vyplývajúce pre ňu z Montrealského proto-kolu a jeho dodatkov, spotreba látok poškodzujúcich ozó-novú vrstvu má každoročne klesajúci trend – z viac ako2 000 ton na konci 80-tych rokov na približne 40 tonv roku 2004. Aj z celosvetového pohľadu došlok výraznému zníženiu výroby a spotreby týchto látok (ažviac ako o 90 %). Najvýraznejším problémom, tak akoto vyplýva aj zo správy o plnení akčného programu SR,je v súčasnosti finančná podpora projektov týkajúcichsa vylúčenia spotreby regulovaných látok, ale hlavnezavedenie fungujúceho a účinného celoplošného systé-

mu zberu, recyklácie, regenerácie a zneškodňovania lá-tok poškodzujúcich ozónovú vrstvu. Problémom je eko-nomika zberu, recyklácie a regenerácie. V súčasnosti jejednou firmou zabezpečený zber a recyklácia CFC (plno-halogénové chlórfluorované uhľovodíky) a HCFC (nepl-nohalogénované chlórfluorované uhľovodíky) chladív.V tej to súvislosti bude pre to potrebné účinnoua efektívnou štátnou finančnou podporou – najmä Envi-ronmentálny fond, Recyklačný fond a tiež dotácie, pôžič-ky a pod. posilňovať a podporovať spomínaný systémaj vzhľadom na stále prísnejšiu reguláciu spotreby (no-vovyrobené HCFC chladivá na údržbu a servis zákaz od1. 1. 2010) až po úplné vylúčenie spotreby (recyklovanéa regenerované, zákaz od 1. 1. 2015) regulovaných látok.

V prípade plnenia regulačných opatrení všetkýmizmluvnými stranami je predpoklad, že približne v polovicitohto storočia sa ozónová vrstva vráti do rovnovážnehostavu a úsilie ľudstva bude korunované úspechom.(Zdroj: MŽP SR)

Spôsobia klimatické zmenynové sťahovanie národov?

Odborníci OSN predpokladajú, že do roku 2010 budeviac ako 50 miliónov ľudí nútených opustiť svoje domo-vy kvôli živelným pohromám, spôsobeným klimatickýmizmenami. Zvyšovanie hladiny morí, rozširovanie púštía záplavy sú podľa novej správy už dnes príčinou perma-nentnej migrácie.

OSN pri príležitosti Medzinárodného dňa znižovaniaprírodných katastrof (12. 10.) varuje, že do roku 2010 sasvet bude musieť vyrovnať s miliónmi ľudí, unikajúcimipred dopadmi zničeného životného prostredia. Podľa od-borníkov z Univerzity OSN pre životné prostredie a ľud-skú bezpečnosť (UNU-EHS) získavajú obete vysoko me-dializovaných katastrof ako tsunami v Ázii či hurikánKatrina v USA milióny dolárov finančnej pomoci zo súk-romných i verejných zdrojov. Miliónom ľudí, postihnutýchprírodnými katastrofami, sa však takejto pomoci nedo-stáva.

Status „environmentálnych utečencov“ medzinárodnéprávo na rozdiel od politických utečencov zatiaľ neuzná-va, a možno ich považovať za „nový typ utečencov“,uviedol riaditeľ UNU-EHS Janos Bogardi. Podľa jeho ná-zoru je pre vyrovnanie sa s týmto novým typom utečen-cov potrebné formalizovať povinnosti štátov.

Vyhlásenie prišlo s otvorením novej profesúry Univer-zity OSN pre „sociálnu zraniteľnosť“, financovaného po-isťovacou spoločnosťou Munich Re. Profesúra bude skú-mať dopady „pomaly nastupujúcich katastrof“, vrátane„rozširovania púští, ubúdania zásob nezávadnej pitnejvody a zvyšovania hladiny morí, spôsobeného klimatic-kými zmenami.“

Príčiny hurikánu KatrinaObrovská devastácia v New Orleanse, spôsobená

hurikánom Katrina, rozprúdila horúcu debatu o globál-nom otepľovaní a jeho následkoch. Všetci sa zhodujúna tom, že globálne otepľovanie nie je nutným predpo-kladom pre vznik extrémnych hurikánov. V Spojenýchštátoch, len pomaly sa spamätávajúcich z katastrofyspôsobenej hurikánom Katrina, sa rozpútala debataokolo tvrdenia niektorých vedcov, že globálne otepľo-vanie zvyšuje pravdepodobnosť, že hurikány vzniknúa že budú silnejšie.

Americkí vedci nedávno poukázali na nezvyčajne vy-sokú teplotu vody v Mexickom zálive. Podľa nich sa ajvďaka nej hurikán Katrina vyvinul až na kategóriu 5. Sprá-

va washingtonského think-tanku Pew Center on GlobalClimate Change hovorí: „Nakoľko hurikány čerpajú svojusilu z teploty povrchu oceánu, zohrievajúca sa voda môževyvolať silnejšie hurikány.“ Analýza ďalej poukazuje nafakt, že v čase, keď Katrina prechádzala ponad Mexickýzáliv, teplota vody na hladine bola až o dva stupne fa-hrenheita vyššia, než zvyčajne v tom období roka. „Hocisi nemôžeme byť istí, že Katrinu ako takú zintenzívniloglobálne otepľovanie, určite vytvorilo podmienky, v kto-rých sa zvyšuje pravdepodobnosť vytvorenia silnejšíchbúrok.“ Analýza uzatvára: „Bolo by vedecky nerozumnéuzavrieť, že Katrina nebola zintenzívnená globálnym otep-ľovaním.“

Túto teóriu podporuje aj Kerry Emmanuel, vedec zao-berajúci sa klímou na Massachusetts Institute of Tech-nology. V augustovom vydaní prestížneho časopisu Na-ture tvrdí, že od 70-tych rokov narástla o 50 % intenzitaa deštruktívnosť hurikánov a dá sa očakávať, že to budepokračovať. „Moje výsledky naznačujú, že budúce glo-bálne otepľovanie môže viesť k rastúcemu trendu deš-truktivity tropických cyklónov.“

Niektoré environmentálne mimovládne organizácierýchlo označili hurikán Katrina za „budíček“ pre Busho-vu administratívu. Britskí Priatelia Zeme vo vyhlásení tvr-dia, že Bushova administratíva „bez oddychu pracovalana neprijatí medzinárodnej dohody o klimatických zme-nách a snažila sa položiť úzke americké ekonomické zá-ujmy pred globálnu klimatickú stabilitu. Po tejto búrkevšak dokonca aj on (G. Bush) musí premýšľať, či sa roz-hodol správne.“

James K. Glassman v článku pre Tech Central Stationvyjadril svoje „znechutenie“ nad „environmentálnymi ex-trémistami“, ktorí sa „rozhodli zneužiť smrť a devastáciupre získanie podpory pre neúspešný Kjótsky protokol“.Glassman, ktorý pôsobí v konzervatívnom think-tankuAmerican Enterprise Institute, poukazuje na údajez Národného centra pre hurikány: „Búrky kategórie 4 a 5boli aj v minulosti častejšie, ako dnes.“ Glassman zaúto-čil hlavne na Rossa Gelbspaa, novinára Boston Globe,ktorý napísal: „Hurikán, ktorý zasiahol Louisianu, nazvaliKatrina. Jeho skutočné meno je globálne otepľovanie.“V prejave pre mediálnu a nátlakovú skupiny DemocracyNow vyhlásil, že veľké ropné a uhoľné spoločnosti ovplyv-ňujú politiku Bieleho domu v boji proti klimatickým zmenám.

Americký Národný oceánsky a atmosférický úrad už2. augusta varoval pred 95 % až 100 % pravdepodobnos-ťou nadnormálnej sezóny hurikánov. „Pre zvyšok sezónyočakávame ďalších 11 – 14 tropických búrok, pričom 7 –9 z nich sa zmení na hurikány a 3 – 5 na veľké hurikány.(euractiv)

Zem sa otepľuje tak rýchlo,ako nikdy predtým

Zem sa otepľuje tak rýchlo, ako nikdy predtým, tvrdianemeckí vedci z Ústavu Maxa Plancka pre meteorológiuv Hamburgu. Podľa najnovšej štúdie do konca 21. storočiaby sa mohol za určitých podmienok roztopiť všetok ľad nasevernom póle. Do roku 2100 bude teplejšie v priemereo štyri stupne Celzia. Hladina svetového oceánu stúpneo 30 centimetrov. V strednej Európe budú suché a horúceletá, zimy teplejšie a daždivejšie, značne stúpne riziko prí-valových dažďov a záplav. Stredomorie budú sužovať su-chá, púšte v Austrálii a Afrike sa zväčšia. Na severnompóle môže byť dokonca desať stupňov nad nulou.

Podľa riaditeľa ústavu Jochema Marotzkého aktuálnaštúdia síce neprináša žiadne zásadne nové poznatky, nopotvrdzuje doterajšie domnienky. Vedci tentoraz praco-vali s väčším množstvom údajov ako mali k dispozícii

PRÍLOHA


pre správu Medzinárodného panelu klimatických zmien(IPCC) v roku 2001. V dôsledku toho majú mnohé prog-nózy stabilnejší základ. Týka sa to napríklad očakávané-ho letného topenia ľadu v Arktíde, čo dramaticky zmenípodmienky pre faunu a flóru.

Merania amerických vedcov z Coloradskej univerzity

Nebezpečné chemikáliev ľudskom tele

Podľa tvrdenia environmentalistov by mala neistotaohľadom zdravotných rizík slabej kontaminácie detí che-mickými látkami prinútiť zákonodarcov v EÚ, aby posil-nili návrh chemickej legislatívy REACH. Chemický prie-mysel varuje pred zbytočným poplachom.

Súčasťou biomonitoringu je odoberanie vzoriek krvi,tkaniva, moča alebo vlasov na detekovanie prítomnosti

EURÓPSKA KOMISIAniektorých látok v ľudskom tele. Tento proces v súčas-nosti využívajú environmentálni aktivisti, lobisti i Európskakomisia ako nástroj na určenie miery, do akej je ľudskételo vystavené znečisteniu. Takto by mala byť zdravot-nícka i environmentálna politika postavená na „vedec-kejšom“ základe. Nedostatok vedeckých poznatkovo spôsoboch, akými sa znečisťujúce látky prenášajú,a skutočnom riziku, ktoré predstavujú pre ľudské zdra-vie, robí z biomonitoringu kontroverznú otázku.

Vzorky krvi, zobraté od 42 matiek a z pupočnej šnúry

27 novonarodených detí, odhalili prítomnosť veľmi ne-bezpečných látok v každej z nich. Výsledky publikovali8. septembra Greenpeace a WWF ako súčasť svojej kam-pane pre posilnenie návrhu chemickej legislatívy REACH.Pupočné šnúry a krv boli testované na ôsmich chemi-ckých látkach, vrátane látky používanej v parfumoch, lát-ky používanej v textilnom priemysle, pesticídu, ktorý užbol pre svoju škodlivosť zakázaný na celom svete,a ftalátov využívaných na mäkčenie plastických objek-tov, napríklad hračiek pre malé deti. Vzorky boli testované

Hydrogénová energia –šanca, či len módne slovo?

Skupina europoslancov žiadala 12. septembra zásad-ný obrat a prechod z ropnej éry k zelenej hydrogénovejekonomike. Je však ich iniciatíva založená na vedeckýchpoznatkoch, alebo len na „politicky módnom“ slove?Svetová ekonomika je postavená na využívaní lacnýchfosílnych palív, ako ropa, zemný plyn a uhlie. Ich zásobysú konečné, a tak sa blíži doba, keď sa svetu proste „minú“– hoci experti sa nevedia zhodnúť, kedy presne to bude.Vodík, ako jeden z najviac prítomných prvkov na Zemi, ječasto považovaný za ideálnu náhradu fosílnych palív. Bu-dúca ekonomika, založená na vodíku a elektrickej energii,tak má byť omnoho čistejšia a menej závislá na špecific-kých regiónoch sveta (ako Blízky východ).

Využitie vodíka, ako zdroja energie, si však vyžiada ma-sívny výskum a vývoj a veľké investície. Okrem toho sú s nimspojené špecifické problémy. Ako nosič energie (podobneako je elektrická energia) potrebuje iné energetické zdroje –v súčasnosti je najpoužívanejším na tento účel zemný plyn.Druhou možnosťou je väčšie využívanie atómových elektrár-ní, pričom energia by bola prenášaná vo forme elektrickejenergie či vodíka. Environmentálne organizácie však spo-chybňujú správnosť takéhoto postupu.

Europoslanci z takmer všetkých politických skupínpredložili Zelenú hydrogénovú chartu, ktorá od EÚ žiadamobilizáciu všetkých síl na presun k „plne integrovanejzelenej hydrogénovej ekonomike do roku 2025“. Euro-poslanci boli inšpirovaní kontroverzným americkým vizi-onárom Jeremy Rifkinom („Hydrogénová ekonomika“),nedávnym nárastom cien ropy a globálnym otepľovaním.Žiadajú vydanie celoeurópskeho „hydrogénového dlho-pisu“, pomocou ktorého by boli akumulované dostatoč-né zdroje na výstavbu potrebnej infraštruktúry.

Na konferencii organizovanej skupinou europoslancovJeremy Rifkin opäť vyjadril svoj obrovský optimizmus po-kiaľ ide o budúcnosť Európskej únie. V protikladek súčasnému europesimizmu americký mysliteľ verí, že „eu-rópsky sen“ nahradí „americký sen“ a Európa „povedie po-hyb k novej energetickej ére“. Všetci europoslanci na konfe-rencii podčiarkli, že vo svetle zvyšujúcich sa cien ropy, glo-bálneho otepľovania a neistoty ohľadom bezpečnosti dodá-vok, je potrebná zásadná zmena v energetickej politike EÚ.Jo Leinen (SES, Nemecko) žiadal od Rady, aby zorganizova-la mimoriadny summit k budúcnosti energetickej politiky EÚ.

Nie všetci experti sú presvedčení o „svetlej budúcnosti“hydrogénovej ekonomiky. Štúdia s názvom Má hydrogéno-

v Boulderi potvrdzujú výpočty ich nemeckých kolegov.K 21. septembru bolo v Arktíde podľa družicových meraní5,32 milióna kilometrov kubických morského ľadu. Je too 20 percent menej, ako je priemer ostatných troch ro-kov a zároveň najmenej od začiatku sledovania v roku 1978.Priemerná teplota v oblasti od januára do augusta bola

vyššia o štyri stupne. Dopady klimatických zmien nebudúvšade na Zemi rovnaké. Niektoré kontinenty postihnú viac,niektoré menej. Najlepšie by mala obísť Antarktída. Za vše-obecný dôvod otepľovania sa považuje spaľovanie fosíl-nych palív, a s tým spojená produkcia oxidu uhličitého (CO

2).

(tasr)

ALTERNATÍVNE ZDROJE ENERGIEvá ekonomika zmysel?, vypracovaná Ulfom Bosselomz organizácie European Fuel Cell Forum, spochybňuje argu-menty jej podporovateľov. Podľa nej totiž nerešpektujú prin-cíp zachovania energie, jeden zo základných fyzikálnychzákonov. Podľa Bossela je budúcnosť udržateľnej ekonomi-ky možné vybudovať na obnovenej infraštruktúre „elektró-novej ekonomiky“ a nie na hydrogénovej. Návrhy europoslan-cov vychádzajú z dobrých zámerov, no v detailoch ponúka-jú veľmi málo. Nezodpovedanou otázkou ostáva, ako by„eurodlhopis“ fungoval. V októbri/novembri by mala byť pred-ložená cestová mapa ponúkajúca viac detailov.

Biopalivá pojmombudúcnosti?

Budúci dopyt po potravinách, vláknach a palivách bymohol byť pokojne zabezpečený z obnoviteľných zdrojov anových biologických procesov, zaznelo na konferencii o roz-voji ekonomiky EÚ smerom k bioekonomike. Bioekonomikasa zakladá na obnoviteľných zdrojoch a nových biologic-kých procesoch vo svojej výrobnej báze. „Takáto bioekono-mika pomôže vidieckemu rozvoju a trvalej udržateľnosti, za-bezpečí dlhodobú konkurencieschopnosť európskeho poľ-nohospodárstva, potravinového a chemického priemyslu azníži emisie skleníkových plynov, ktoré menia podnebie,“povedal komisár pre vedu a výskum Janez Potočnik na kon-ferencii Poznatkovo orientovaná bioekonomika 15. septem-bra. Biopesticídy a mykoherbicídy, ktoré sa používajú naochranu plodín, potravinových aditív a dodatkov (sladidláalebo vitamíny) alebo ako farbivá a príchute (betakarotén),boiplasty alebo polyester, vyrobené z kukuričného škrobu,väčšina antibiotík, biopalivá (bioetanol, biodiesel, bioplyn) –zoznam už existujúcich biozdrojov je dlhý.

Avšak „súčasný nedostatok harmonizácie legislatívyo biotechnológiách predstavuje prekážku pre inováciu,“povedal minister Spojeného kráľovstva pre priemysela regióny Alun Michael.

Priemyslom vedené technologické platformy ako Rast-liny pre budúcnosť, Priemyselné biotechnológie a Jedlopre život zohrávajú kľúčovú úlohu pri posune EÚ sme-rom k bioekonomike. Cieľom je vyrábať a používať biolo-gické zdroje udržateľným, ekoefektívnym a konkurencie-schopným spôsobom.

Čo bude, keď nebude ropaFrancúzsky premiér Dominique de Villepin ohlásil sé-

riu krokov, ktoré majú podnietiť šetrenie energiou

a využívanie obnoviteľných zdrojov. Hurikán Katrina po-škodil americké rafinérske kapacity, a tým len pridalk sérii faktorov, ktoré v poslednom čase tlačia cenu ropyvýrazne hore.

Nedávny vývoj tak opäť oživil debatu o bezpečnostienergetických dodávok, udržateľnosti ekonomiky ener-geticky závislej na rope a využívaní alternatívnych zdro-jov. Francúzsky premiér Dominique de Villepin vo svo-jom prejave začiatkom septembra oznamujúcom druhúfázu opatrení jeho vlády pre oživenie ekonomiky krajinyvyhlásil, že je čas „pozrieť sa pravde do tváre“, pokiaľide o energiu. „Vstúpili sme do éry po rope. Chcem z tohovyvodiť všetky závery a skutočne podnietiť šetrenie ener-giou a využívanie alternatívnych zdrojov,“ povedal na tla-čovej konferencii. Navrhovanými opatreniami bude naj-viac zasiahnutý sektor dopravy. Od 1. januára 2006 mávo Francúzsku vzrásť daň z motorového vozidla („cartegrise“) a to v závislosti od úrovne znečisťovania, ktorúprodukuje. Najviac znečisťujúcim autám, asi 8 % zovšetkých, vzrastie daň na dvojnásobok. Pre ostatné osta-ne, podľa Villepina, na rovnakej úrovni. Okrem toho pre-miér oznámil spustenie výskumného programu vo výške100 miliónov eur. Cieľom je, aby mali Francúzi do piatichrokov k dispozícii rodinné auto so spotrebou menej ako3,5 litra na sto kilometrov. Okrem toho bolo rozhodnuté,že do roku 2008 (teda o dva roky skôr, než vyžadujelegislatíva EÚ) musia biopalivá tvoriť 5,75 % celkovejspotreby pohonných hmôt.(euractiv)

Únia presadzujeobnoviteľné zdroje

Európsky parlament presadzuje rozvoj obnoviteľ-ných zdrojov energie. Ich podiel na celkovej spotrebeúnie chce do roku 2020 zvýšiť na štvrtinu, teraz je to10 percent. Parlament 30. septembra 2005 schválilsprávu, ktorá vyzýva Európsku komisiu a členské štá-ty EÚ, aby urýchlili prípravu všetkých odvetví vrátanedopravy, elektrickej energie, vykurovania a chladeniana využívanie obnoviteľných zdrojov. „Obnoviteľnézdroje majú potenciál stať sa do roku 2020 takýmdôležitým zdrojom, akým sú dnes v EÚ ropa a plyn,“povedal autor schválenej správy - luxemburský euro-poslanec Claude Turmes. Niektorí slovenskí euro-poslanci, naopak, vyzvali na návrat k väčšiemu využí-vaniu jadrovej energie.(tasr)

PRÍLOHA


aj na flouridované látky, využívané na výrobu panvíca hrncov či vodu odpudzujúcich obalov.

„Hlavným problémom (týchto chemikálií) je, že nevie-me v podstate nič o ich potenciálnych negatívnych účin-koch, kvôli spôsobu, akým je v Európe regulovaná ichvýroba, predaj a využitie,“ tvrdí v štúdii WWF a Green-peace. Podľa nich je presne toto dôvod, pre ktorý by malibyť chemické látky lepšie kontrolované a navrhovanáregulácia REACH posilnená.

Európska rada chemického priemyslu (CEFIC) tvrdí, žesi je vedomá obáv spoločnosti spojených s chemickýmilátkami a „berie na seba zodpovednosť za vážnu odpoveďna ne“.

Tvrdí však, že sa je treba vyvarovať zbytočnému po-plachu. „Prítomnosť stopových množstiev chemickýchlátok nevytvára zdravotné riziko a nemala by spôsobiťpoplach,“ píše CEFIC v záveroch z konferencie o životnomprostredí a zdraví z decembra minulého roka.

„Plne spĺňame pravidlá bezpečnosti životného prostre-dia a zdravia,“ tvrdí Caroline de Bie z CEFIC. „Ak sa po-zriete na množstvá, je to skutočne málo.“ Dodala tiež, žeje „alarmujúce“ prezentovať takéto výsledky testov šir-šej verejnosti.

CEFIC poukazuje na nezávislých expertov a pediatrov,ktorí tvrdia, že „hoci môžu byť stopové množstvá che-mických látok detekované v krvi, neexistuje dôkaz, žesú na tejto úrovni škodlivé.“ Podľa CEFIC biomonitoring

poskytuje „jednorázové meranie typicky nachádzanýchstopových množstiev, neposkytuje však žiadne informá-cie o tom, či sa tieto množstvá nejako menia v čase, ale-bo aký je ich zdroj“.

Dr. Gavin de Tusscher, pediater citovaný v štúdii WWF/Greenpeace a člen poradnej skupiny Európskej komisie prebiomonitoring, súhlasí, že neexistuje bezprostredný dôvodpre poplach. „Neradil by som ľuďom obávať sa, odporučil bysom im však vyvinúť tlak na rozhodovateľov, aby zmenilipolitiku. Negatívne zdravotné efekty pre bežného jednotliv-ca sú tak malé, že sú ťažko postrehnuteľné,“ tvrdí. „No, aksa na nich pozriete z úrovne populácie, sú hrozivé.“

Argument, že potenciálne negatívne dopady stopovýchmnožstiev chemikálií v ľudskej krvi je ešte len treba do-kázať, absolútne odmieta Dr. Vyvyan Howard, toxiko-pa-tológ na Liverpoolskej univerzite, ktorého tiež cituje štú-dia. Howard poukazuje na „enormnú komplexnosť“ che-mických látok – napríklad produkt ako spomínaný pesti-cíd môže existovať v 62 000 rozdielnych formách. V tejtosúvislosti Howard tvrdí, že predstierať, že je možné otes-tovať na bezpečnosť každú jeho podobu, je iluzórne. „Pros-te nemáme prostriedky na to, aby sme ich všetky analy-zovali.“ Vzhľadom na úroveň komplexnosti vystaveniavplyvu chemických látok „máme veľmi málo iných mož-ností ako uchýliť sa k princípu predchádzania (rizikám).Tieto znečisťujúce látky by v plode nemali byť.“ (euractiv)

EK ustúpila podnikom

Európska komisia 21. septembra predložila straté-giu na zlepšenie kvality ovzdušia, ktorá je však poprotestoch zástupcov priemyselných odvetví menejprísna, ako sa pôvodne plánovalo. Plnenie stratégieby malo podľa komisie stáť podniky ročne 7,1 miliar-dy eur, zatiaľ čo pôvodný odhad hovoril o 12 miliar-dách. Cieľom stratégie je znížiť počet predčasnýchúmrtí súvisiacich so znečistením vzduchu v EÚ zosúčasných 370 000 ročne na 230 000 v roku 2020.Bez stratégie by podľa komisie počet úmrtí v roku2020 dosahoval 290 000.

Stratégia prinesie finančný zisk zo zlepšeného zdra-via, menšieho počtu úmrtí a nižších nákladov na zdravot-nú starostlivosť v hodnote najmenej 42 miliárd eur roč-ne, čo je päťkrát viac ako budú náklady na jej plnenie,zdôraznila komisia. Komisár pre zdravie Markos Kypria-nu vysvetlil, že komisia sa rozhodla pre kompromis, kto-rý je zároveň najúspornejším možným riešením vedúcimk zlepšeniu kvality ovzdušia.

EK ustúpila protestom priemyselných odvetví a navrh-la nižšie limity pre emisie znečisťujúcich plynov ako pô-vodne plánovala. Zelení v Európskom parlamente síceprivítali schválenie stratégie, vyjadrili však sklamanie nadjej nedostatočnou ambicióznosťou.(tasr)

ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA A VZDELÁVANIEEnvironmentálneprogramy SAŽPpre školy

Slovenská agentúra životného prostredia, Centrumenvironmentálnej výchovy a vzdelávania v Banskej Bys-trici, pripravila pre školy celoslovenské environmentálneprogramy pre školský rok 2005/2006.

EnvirOtázniky – olympiáda o životnomprostredí

I. ročník celoslovenskej korešpondenčnej vedomost-nej súťaže pre žiakov II. stupňa základných škôl. Cieľomolympiády je pritiahnuť záujem detí základných škôlo prírodovedné predmety a o problematiku životnéhoprostredia všeobecne ešte pred rozhodnutím sa o budú-com štúdiu na stredných školách. Súčasne má prispieťk zvyšovaniu environmentálneho vedomia a angažova-nosti žiakov a pedagógov v otázkach životného prostre-dia vo svojej škole, regióne a vo svete. Žiakov do súťažeprihlasuje škola. Prihlasovací formulár so súťažnými otáz-kami si škola rozmnoží podľa záujmu žiakov. Počet zapo-jených žiakov z jednej školy je neobmedzený. Vyplnenéformuláre je potrebné poslať priamo na adresu Sloven-skej agentúry životného prostredia najneskôr do15. decembra 2005.

Desať najúspešnejších mladých riešiteľov získa zaují-mavé a hodnotné ceny:1. miesto – snowboard, 2. miesto – bicykel, 3. miesto –stan, 1. – 10. miesto – hodnotná kniha.

ProEnviro

I. ročník súťaže o najlepší en vironmentálny pro-jekt organizovaný školou.

ProEnviro je súťaž o najlepší návrh environmentálne-ho projektu, ktorý ešte nebol realizovaný a ocenenýv iných podobných súťažiach. Cieľom je propagácia apodpora projektov škôl smerom k trvalo udržateľnémurozvoju. Zvýšiť záujem žiakov a pedagógov o svoju školu

a jej životné prostredie, rozvíjať spoluprácu a aktívnuúčasť na riešení problémov miestnej komunity a regió-nu. Do súťaže sa môžu prihlásiť kolektívy zložené zožiakov a pedagógov, prípadne nepedagogických pra-covníkov škôl. Vyplnený prihláškový formulár je potreb-né poslať priamo na adresu Slovenskej agentúry život-ného prostredia. Po uzavretí súťaže bude na základe od-borného posudku v každej súťažnej kategórii vybraná jed-na škola, ktorá získa finančnú podporu vo výške 50 000slovenských korún. Spolu to predstavuje 150 000 slo-venských korún, ktoré budú rozdelené medzi 3 školy.V každej súťažnej kategórii ďalej 3 kolektívy (spolu9 kolektívov) umiestnené na prvých miestach získajúužitočné vecné ceny.

Propozície olympiády EnvirOtázniky (prihlasovací for-mulár a súťažné otázky) a propozície súťaže ProEnviro(kritériá pre prihlasovanie projektov, súťažné kategórie,podmienky čerpania finančnej podpory), prihláškový for-mulár a ďalšie informácie o projektoch je možné získaťna adrese: Slovenská agentúra životného prostredia - Cen-trum environmentálnej výchovy a propagácie, Tajovské-ho 28, 975 90 Banská Bystrica, tel/fax: 048/ 413 2153, e-mail: [email protected] www.sazp.sk,www.enviroportal.sk

EASY−ECO 2005v Bratislave

V septembri sa v Bratislave uskutočnil program ško-lení a konferencií EASY-ECO 2005 - 2007 (Evaluation ofSustainability: European Conferences and Training Cour-ses), zameraných na vyhodnocovanie projektov týkajú-cich sa trvalo udržateľného rozvoja. Program je koordi-novaný výskumným ústavom Managing SustainabilityResearch Centre na Univerzite hospodárstvaa obchodného riadenia vo Viedni, ktorý v poslednýchtroch rokoch koordinoval už dve fázy školení EASY-ECO.Školenie je zamerané na budovanie kapacít vo vyhodno-covaní trvalej udržateľnosti a na umožnenie výmeny re-

levantných skúseností o tejto sfére. Školenia sav priebehu desiatich dní uskutočnili v Inštitúte pre verej-nú správu v Dúbravke. Regionálne environmentálne cen-trum Slovensko je jedným zo siedmich partnerov, ktorísa podieľajú na organizácii školenia EASY-ECO.

EASY-ECO je podporovaný Európskou komisiouv rámci programu FP6 Marie Curie Actions, ktorý je za-meraný na mladých výskumníkov. EASY-ECO tiež pod-porili letecká spoločnosť SkyEurope a UNEP (ProgramOSN pre životné prostredie). Účastníci sú výskumníciz krajín Európy, ale aj z Keňe, z Ameriky a strednej Azie.

V marci 2005 nemecka komisia pre UNESCO udelilaprojektu EASY- ECO titul Projekt desatrocia.

V decembri 2002 OSN vyhlásila Dekádu vzdelávaniapre udržateľný rozvoj na roky 2005 - 2014. Dekáda vzde-lávania pre udržateľný rozvoj presadzuje myšlienku glo-bálnej vízie: vízia vzdelávania pre udržateľný rozvoj jesvetom, v ktorom každý má príležitosť prospievaťz kvalitného vzdelávania a učiť sa o hodnotách, správa-ní a životných štýloch požadovaných pre udržateľnú bu-dúcnosť a pre pozitívnu transformáciu spoločnosti.

Podkrovie 2005

V podkroví Reduty v Uherskom Hradišti sa 25. a 26.novembra tohto roku stretnú priaznivci environmentálnejvýchovy, vzdelávania a osvety (EVVO). Stretnutie Pod-krovie 2005 sa uskutoční v rámci XXX. ročníka medzi-národného filmového festivalu a stretnutia Týka sa to tiežteba. Počas dvoch dní sa účastníci stretnutia zoznámias malými aj veľkými projektmi EVVO z Českej republikya Slovenska. Neziskové organizácie, ekocentrá a ďalšiesubjekty predstavia spolu asi desať úspešných a zaují-mavých projektov EVVO.

Po stopách vlka a medveďa

Tzv. dominantné šelmy (medveď, vlk, rys) sú prirodze-nou a jedinečnou súčasťou karpatskej prírody. Zároveň

PRÍLOHA


sú to druhy európskeho významu, zahrnuté v zoznamedruhov pre vytyčovanie sústavy chránených územíNATURA 2000. Stredoeurópsky priestor je miestom stretutýchto druhov s miestnym obyvateľstvom s civilizačne užpozmeneným vnímaním, často podliehajúcim rôznymmýtom a vedecky nepodloženým tvrdeniam.

Seminár

Občianske združenie TATRY v spolupráci s partnerskouorganizáciou Slovak Wildlife Society (SWS) – Spoloč-nosť pre výskum, vzdelávanie a spolužitie s prírodou,ponúka možnosť zorganizovania seminára pre učiteľovzákladných a stredných škôl, pracovníkov školských klu-bov a centier voľného času. Seminár s názvom Po sto-pách šeliem obsahuje vedecké informácie o medveďovia vlkovi, film Staying safe in bear country, prezentáciuaktivít z didaktického materiálu Po stopách medveďova Po stopách vlkov.

Účastníci seminára takto získajú základné informácieo medveďovi a vlkovi – zaujímavosti z ich života, o ichvýskyte, potrave, pobytových znakoch, vývoji a vzťahurôznych kultúr k týmto zvieratám, ako aj informácieo práci s metodickým materiálom a spomenuté publiká-cie za symbolickú cenu. Lektormi seminára sú MSc. Ro-bin Rigg, pôvodom Angličan, ktorý sa dlhodobo zaoberávýskumom veľkých šeliem na území Slovenska a Mgr.Svetlana Beťková (SWS), výtvarníčka, venujúca sa envi-ronmentálnej výchove pre základné a stredné školya problematike spoznávania šeliem prostredníctvom ume-leckých a zážitkových techník.

Súťaž

Slovak Wildlfe Society (SWS) a OZ TATRY vyhlasujúIII. ročník celoslovenskej literárno-výtvarnej súťažeA čo na to vlk či medveď? Účastníci tejto súťaže (určenáje deťom a mládeži vo veku od 6 do 16 rokov) saz pohľadu vlka či medveďa môžu vyjadriť k problémomspolužitia šeliem a ľudí. Výtvarná technika je ľubovoľná,plošná aj priestorová. Literárna forma je voliteľná (napr.interview, báseň, rozprávka, esej), rozsah max. jedna A4,práce môžu byť v slovenskom alebo anglickom jazyku.Uzávierka príspevkov je 15. mája 2006. Na prácachuveďte názov diela, meno, vek a adresu.(Ďalšie informácie o seminári a súťaži na:[email protected], [email protected],http://www.medvede.sk)

PAWS – pedagogickéaktivity v lese

Pracovné výsledky projektu

Partneri vytvorili rámcovú osno-vu kurzu, ktorá zahŕňa obsaha rozsah jednotlivých výslednýchproduktov pr ojektu (pozriwww.paws.daa-bbo.de, rubrika

News). Po vytvorení rámca kurzu bude projektový tímpracovať v jednotlivých pracovných skupinách na ďal-ších konkrétnych produktoch. Navyše sa jednotliví part-neri na národnej alebo regionálnej úrovni zaoberajú les-nou pedagogikou.• Úlohou Európskej siete lesnej pedagogiky je rozšíriť

transfer vedomostí do nových rozvíjajúcich sa ob-lastí lesnej pedagogiky. Cieľom siete je rozširovaniepoznatkov, zaistenie kvality a rámcových podmie-nok pre oblasť lesnej pedagogiky (www.waldpaeda-gogik-europe.com).

• Výskumná spoločnosť Mensch und Wald (Človek

a les) uskutočňuje v Nemecku pre Spolkové minis-terstvo vzdelávania a výskumu v rámci programuTrvalo udržateľné lesné hospodárstvo výskum s ná-zvom Sociálny marketing a vzdelávanie pre trvaloudržateľný rozvoj lesného hospodárstva. Majú v ňombyť rozpracované základy pre stratégiu, komuniká-ciu a vzdelávanie, ktoré umožnia širokej verejnostilepšie pochopiť ekologické, sociálne, kultúrne a eko-nomické funkcie lesa, akceptovať trvalo udržateľnélesné hospodárstvo, zvýšiť dopyt po obnoviteľnejsurovine, stavebnom a výrobnom materiáli, drevnejhmote.

• Cieľom rakúskej Platformy pre sprostredkovanie prí-rody je osloviť všetkých, ktorí sa zaoberajú učenímo prírode (sprievodcovia v ekoturizme, agroturiz-me, jaskyniarstve, národných parkoch, ekologickía lesní pedagógovia) a pokúsiť sa o zjednotenie ichzáujmov.

• Zväz lesných pedagógov Rakúska založený v roku2001 má za úlohu koordinovať a rozvíjať aktivitylesnej pedagogiky v Rakúsku.

• Cieľom občianskeho združenia ALEA – Agentúra prepodporu lesníckych a ekologických aktivít pôsobia-ceho na Slovensku, je rozvíjať lesnú pedagogiku aprácu s verejnosťou, publikovať metodické pokynya didaktické zásady v oblasti lesnej pedagogiky, po-máhať lesníkom pri praktických vychádzkach dolesa. (www.alea.sk).

• BDF – pracovná skupina Lesnícka vzdelávacia čin-nosť/lesná pedagogika bola založená v roku 2003a berie do úvahy fakt, že široká verejnosť má stáleväčší záujem o získanie poznatkov o lese a o odbor-ne vedenú exkurziu lesom. Lesníci by preto nemalitúto potrebu prehliadať (www.waldpaedagogik.org).Jej cieľom je podporovať lesnú pedagogikuv Nemecku a v celej Európe.

• WWF sa vo Fínsku zaoberá projektom pod názvomPozorovanie prírody. Školské triedy sa môžu zú-častniť tohto projektu. Deti píšu eseje o lese v blíz-kom okolí.

• Prírodovedný spolok Luonto Liitto sa zaoberá pro-jektom Posolstvo lesa. V rámci tohto projektu mladíľudia navštevujú školy a vedú výučbu o lesehttp://www.luontoliitto.fi/metsa/index.html).

• Projekt Mesissä mahdollisuus spolupracuje so ško-lami v súvislosti s vhodným výučbovým materiáloma spolupracu je pri organizovaní Dňa v lese(http://www.4h-liitto.fi/p/-46/1571).

Tento prehľad zaiste nie je úplný, ale jasne zdôrazňujedve veci:1. veľký význam lesnej pedagogiky, ktorý je jej pripi-

sovaný v európskom priestore,2. rozvoj konceptu pedagogických seminárov pre les-

níkov na európskej úrovni je zabezpečovaný práveprojektom PAWS.

Učebné materiály zostavené v rámciprojektu PAWS budú testované od jari2006. Záujemcovia o účasť na pilotnomtestovacom kurze sa môžu prihlásiť:

Ľudmila Marušáková, Ústav pre výchovua vzdelávanie pracovníkov lesnéhoa vodného hospodárstva SR vo Zvolene

e-mail: [email protected]

(Zdroj: 3. Newsle tter, september 2005)

ŠTÚDIE

Až tretinunelegálnezahodenýchodpadkov tvorianápojové obaly

Viac ako tretinu z povaľujúcich saodpadkov na uliciach či v prírode tvo-

ria nápojové obaly. Vyplýva to z Analýzy voľne pohode-ných odpadkov v prostredí SR, ktorú vypracovala Katedraenvironmentálneho inžinierstva Technickej univerzity (KEITU) vo Zvolene. Podľa štúdie sa nápojové obaly podieľajúna objeme nezákonne odhodených odpadov až 38 per-centami a tvoria až 35,9 percenta ich hmotnosti.

Štúdia ukazuje, že nápojové obaly na Slovensku zne-čisťujú ulice, parky a prírodu vo väčšej miere ako v inýcheurópskych krajinách. Len pozdĺž slovenských ciest jepodľa autorov štúdie pohádzaných až 10 500 m3, čo pred-stavuje asi 300 ton odpadu. Celkový objem nelegálneodhodených odpadov – v obciach, v okolí vodných dielči v národných parkoch – je však ďaleko vyšší. Fakt, žekaždý piaty nelegálne zahodený odpad bol nápojový obal,sa v Nemecku stal jedným z hlavných argumentov zazavedenie zálohovania nápojových obalov. Na Slovenskuje tento podiel ešte vyšší – ide o každý tretí odpad, novláda so zavedením zálohovania stále váha.

Štúdia, ktorej realizáciu podporili aj Priatelia Zeme –SPZ, analyzovala všetky druhy lokalít na Slovensku: veľ-ké (Bratislava, Prešov) a stredne veľké mestá (Pezinok,Banská Štiavnica) a malé obce (Valalíky, Dolná Tižina).Zamerala sa tiež na odpady znečisťujúce okolie vodné-ho diela pri Žiline a Národný park Malá Fatra. K zberu dátdošlo v júni a júli 2005. Nelegálne odhodené odpady súdefinované ako voľne pohodený tuhý odpad v urbanizo-vanom prostredí, pozdĺž ciest, vodných tokov, v prírode,ktorý môže niesť a odhodiť ľudská ruka a ktorý je umiest-nený na nevhodnom mieste v rozpore so zákonom. Mno-ho druhov pohodeného odpadu sa rozkladá veľmi poma-ly, alebo vôbec, hromadia sa, niektoré môžu spôsobiťporanenia zvieratám, ľuďom a poškodzujú biodiverzitu.Poškodzujú estetickú hodnotu krajiny, negatívne môžuvplývať aj na rozvoj turistického ruchu a priťahujú tiežďalšie druhy odpadu vrátane nebezpečných.

Vo svete sa pokúšali problém takéhoto znečistenia rie-šiť zatiaľ štyrmi spôsobmi. Čistenie, osveta, triedený zbera zálohovanie nápojových obalov. „Skúsenosti zo zahrani-čia ukazujú, že skutočne účinným prostriedkom je záloho-vanie nápojových obalov. Čistenie má skôr opačný efekt,len utvrdí tých, ktorí takto zahadzujú odpadky, že to ponich ,,aj tak niekto vyzbiera”. Osveta platí len na slušnej-ších ľudí, ktorí spravidla odpadky v prírode a na uliciach ajtak nezahadzujú. Ani triedený zber takéto znečisťovanieneznižuje, lebo ľudia, ktorí nemajú ani najmenší rešpektk prostrediu, naďalej vyhadzujú odpadky v prírode a nauliciach, kedykoľvek im je to pohodlné. Pre túto skupinuľudí platí len finančná motivácia – zálohovanie,” uviedoljeden z autorov štúdie Miloš Veverka z KEI TU Zvolen.

Hoci ľudia odpad v potokoch, prírode, na uliciach vní-majú ako vážny environmentálny problém, v strednejEurópe doposiaľ nik nerealizoval analýzu, s cieľom zistiťzloženie takéhoto odpadu a navrhnúť možné riešenia.„Aktuálna štúdia poskytuje slovenským úradom konkrét-ne údaje, pre vykonanie legislatívnych a praktických opat-rení. Zálohovanie nápojových obalov, ktoré sa budú re-cyklovať, je jediným opatrením, ktoré prispelo k výrazné-mu zníženiu nelegálne pohodených smetí v krajine.(Zdroj: Priatelia Zeme – SPZ)

PRÍLOHA


KOMUNÁLNY ODPAD

Popradčania začínajúseparovať

Vyše 150 nádob na separovaný komunálny odpadrozmiestňujú v súčasnosti na sídliskách v Poprade. Trie-diť komunálny odpad priamo v domácnostiach je všakpre mnohých občanov ešte stále veľkou neznámou. Mestochce situáciu riešiť cielenou propagáciou. Chce zvýšiťpovedomie obyvateľov, aby pochopili, že separovaniekomunálneho odpadu je nevyhnutnosťou, jednou z ciestako chrániť životné prostredie.

Mesto Poprad získalo z recyklačného fondu vyše10 miliónov korún, z ktorých viac ako 6 miliónov použilona nákup nových zvonov na separovaný odpad. V jed-notlivých častiach mesta rozmiestnia 548 nádob. Oby-vatelia rodinných domov už majú k dispozícii farebne od-líšené igelitové vrecia. Časť prostriedkov použilo mestona nákup nového vozidla na zvoz separovaného odpadu.Popradčania budú mať k dispozícii zvony na kov, papier,sklo, plasty a viacvrstvové obaly.

Bratislavčania nie súdôslední

Napriek tomu, že Bratislavčania za odvoz separovanéhoodpadu neplatia, v jeho triedení majú rezervy. Dôslednýmseparovaním si však môžu znížiť objem komunálneho odpa-du, za ktorý platia. Nádob na separovaný odpad je v Brati-slave viac ako 6 650 a každý deň ich pribudne približne 10.Stoja pri kontajneroch komunálneho odpadu a slúžia na eko-logické odstraňovanie odpadkov. Plasty, sklo a papier zoseparovaných nádob sú určené na recykláciu. SpoločnosťOdvoz a likvidácia odpadu (OLO) prevádzkuje separovanýzber v Bratislave dlhšiu dobu. „Niektorí občania si dôležitosťseparovania uvedomujú,“ uviedla pre TASR Margita Tiele-schová z OLO. No sú aj takí, čo doň vhadzujú veci, ktoré hoznehodnotia, napríklad bandasky s olejom, znečistený pa-pier. Vtedy musia smetiari jeho obsah spáliť spolu s komu-nálnym odpadom. V auguste Bratislavčania vyseparovali284,6 ton papiera, 171 ton skla a 46 ton plastov. Popri oby-čajných kontajneroch je im k dispozícii 2 381 nádob na se-parovaný zber papiera, 1 924 na sklo a 2 345 na plasty. Súfarebne odlíšené a majú nálepky s informáciami o obsahu.Modré slúžia na papier, zelené na sklo a žlté na plasty - PETfľaše či tetrapakové obaly.(tasr)

OCHRANA PRÍRODY

Natura 2000 Je národný zoznam navrhovaných území európske-

ho významu na Slovensku postačujúci?V maďarskom Národnom parku Fert o-Hanság sakoncom septembra konal seminár Európskej ko-misie o posudzovaní návrhov území európskehovýznamu v panónskej biogeografickej oblas ti no-vých členských štát ov EÚ.

Panónska biogeografická oblasť zaberá z členskýcha asociovaných krajín celé územie Maďarska a nížiny Slo-venska a zasahuje do Česka a Rumunska. Rokovania sazúčastnili zástupcovia Európskej komisie a jej odbornej or-ganizácie, národné delegácie z Českej republiky, Maďarskaa Slovenskej republiky a Európskou komisiou prizvaní nezá-vislí experti, zástupcovia vlastníkov a národných mimovlád-nych organizácií. Predmetom hodnotenia boli národné zo-znamy navrhovaných území európskeho významu, ktoréasociované krajiny predložili do dňa vstupu do EÚ.

Slovenská republika zaslala 28. apríla 2004 Európ-skej komisii národný zoznam schválený uznesením vlá-dy SR č. 239 zo 17. 3. 2004. Zoznam pozostáva z 382navrhovaných území európskeho významu pokrývajúcich11,7 % územia Slovenska. Cieľom tohto stretnutia boloposúdiť, či navrhované územia sú postačujúce pre všet-ky biotopy európskeho významu a pre všetky druhy eu-rópskeho významu prirodzene sa vyskytujúce v panón-skej biogeografickej oblasti.

Podľa predbežných výsledkov je národný zoznam na-vrhovaných území európskeho významu na Slovenskupostačujúci pre vyše 57 % z celkového počtu hodnote-ných druhov a biotopov európskeho významu. Pre ostat-né druhy a biotopy bude potrebné vyčleniť nové územiaalebo uskutočniť podrobnejší výskum. Oficiálne záveryEurópskej komisie budú známe koncom októbra.

Európska komisia vysoko ocenila pripravenosťvšetkých zúčastnených štátov. Dôkazom toho je skutoč-nosť, že na rozdiel od predchádzajúcich 15 členskýchštátov EÚ nebude potrebné biogeografický seminár prepanónsku oblasť, rovnako ako pre alpskú biogeografic-kú oblasť, opakovať. Pripomienky EK budú diskutovanépočas bilaterálnych rokovaní.(Zdroj: MŽP SR)

Lesnícky skanzenv Čiernom Balogu vyhral

Lesnícky skanzen v Čiernom Balogu vyhral Stredoeu-rópsku cenu za prírodné dedičstvo. Cenu za víťazstvo siz rúk českého ministra životného prostredia Libora Am-brozeka prevzali v Brne 15. septembra zástupcovia zdru-ženia Vydra - vidiecka rozvojová aktivita. Okrem toho zís-kali finančnú odmenu päťtisíc dolárov (USD).

Lesnícky skanzen vo Vydrovskej doline pri ČiernomBalogu vznikal v rokoch 2001 až 2003. Múzeum v príro-de tvorí 3,5 kilometra dlhý náučný chodník so 48 zastáv-kami. Ponúka informácie o lesníctve a vzťahoch v príro-de s dôrazom na citlivý prístup k životnému prostrediu,histórii, kultúre a tradícii regiónu. Súčasťou projektu je ajstanička Čiernohronskej železnice, nový prírodný dreve-ný amfiteáter pre 800 osôb či galéria drevených sôch.V minulom roku navštívilo Lesnícky skanzen viac ako18 tisíc ľudí.

Vydra pôsobí v mikroregióne Čierny Hron od roku 1997.Svoje aktivity uskutočňuje aj s podporou Nadácie Eko-polis, ktorá je vyhlasovateľom súťaže o Cenu za kultúrnea prírodné dedičstvo. Projekt skanzenu vyhral súťaž naSlovensku a postúpil do medzinárodného kola, kde us-pel v konkurencii projektov z Poľska, Českej republiky,Maďarska, Rumunska a Bulharska.

44 druhov vtákov v SennomŠtyridsaťštyri druhov vtákov pozorovali 2. októbra

ornitológovia v chránenom vtáčom území Senné na vý-chodnom Slovensku v okolí rybničnej sústavy pri obciachBlatné Remety a Iňačovce.

Hoci nepriaznivé počasie poznamenalo počet účastní-kov, tí, ktorí využili ponuku Spoločnosti pre ochranu vtác-tva na Slovensku (SOVS), mohli spolu s nimi osláviť Eu-rópske dni vtáctva (European BirdWatch). Patrí im prvýoktóbrový víkend a spoločne si ho pripomínajú ornitoló-gia v európskych krajinách pri príležitosti odletu sťaho-vaných vtákov.

Podľa ornitológa Jána Dobšoviča medzi najkrajšie naSenných jazerách patrilo vzácne sledovanie dvoch nád-herných dravcov - nášho zimného hosťa kane sivej a ešteneodletenej kane močiarnej, a to v jednom ďalekohľade.

Zaujímavé bolo aj pozorovanie štyroch druhov kačíc,medzi nimi kačice lyžičiarky, ktorá je zvláštna svojímzobákom v tvare lyžice. Naraz bolo možné vidieť aj dvadruhy volaviek - volavku bielu a volavku popolavú. Obja-vili sa kormorány, škovránky, lastovičky a bociany biele,ktoré ešte neodleteli.

Jesenný ťah vtákov môže podľa Dobšoviča trvať aždo konca novembra. Upozornil, že obyvatelia východ-ného Slovenska budú mať v najbližších dvoch týždňochpríležitosť uvidieť prelety žeriavov. Tiahnu zo severový-chodu niekedy až v niekoľkostočlenných veľkých kŕd-ľoch. V národnom parku Hortobágy v Maďarsku, kdeodpočívajú, možno koncom októbra vidieť až 60 tisícjedincov.

Milovníci vtákov prvý októbrový víkend pod vedenímprofesionálnych ornitológov pozorovali jesenný ťah zried-kavých a vzácnych druhov na štrnástich miestach naSlovensku. Podujatia pripravila Spoločnosť pre ochranuvtáctva na Slovensku a vstup na všetky bol voľný.

Nová rehabilitačnástanica v Zázrivej

Rehabilitačnú stanicu pre poranené dravce a sovy otvo-rili v Zázrivej v okrese Dolný Kubín. Liečiť v nej budúdravce a sovy predovšetkým z oblasti Oravy, Liptova,Turca, Kysúc a Považia. Podľa Metoda Maceka z čad-čianskej pobočky Ochrany dravcov na Slovensku bolorehabilitačné zariadenie počas predchádzajúcich rokovprevádzkované na dobrovoľnej báze, čo nie vždy umož-ňovalo vytvoriť dravcom potrebné podmienky pre liečbu.Vďaka projektu pod názvom Ochrana biodiverzity akopredpoklad pre rozvoj cestovného ruchu v regiónochKysuce a Orava sa podarilo zariadenie zrekonštruovaťa skvalitniť starostlivosť o dravce, čo výrazne zvyšujepravdepodobnosť ich úspešnej rehabilitácie.

Na Slovensku každý rok hynú podľa Maceka desiatkydravcov, ktoré sú aj napriek svojej majestátnosti veľmizraniteľné. „Predovšetkým strety s človekom sú pre nev mnohých prípadoch tragické. Medzi najvážnejšie príči-ny zranení patria kolízie na elektrických vedeniach, pora-nenia pytliakmi, nárazy do automobilov a otravy. Mimo-riadne zraniteľné sú mláďatá, ktoré po vyletení častokráthynú od hladu a vysilenia,“ uviedol Macek.

Pri náleze dravca so zranením sú prvé hodiny v ru-kách človeka rozhodujúce a každý nesprávny alebo neu-vážený krok sa môže stať pre tieto chránené živočíchyosudným. „Preto je veľmi dôležité, aby sa dravec čo naj-skôr dostal na miesto, kde mu vedia podať odbornú po-moc a zabezpečiť krátkodobú či dlhodobú liečbu, ktoráv ideálnom prípade končí vypustením živočícha naspäťdo voľnej prírody,“ dodal Macek.(tasr)

TANAP

Opatrenia trebadiferencovať

V oblasti tatranskej Javoriny prebieha prirodzenépremnoženie podkôrneho hmyzu, ktoré sa zákonite vy-skytuje v starších alebo oslabených porastoch a je pred-pokladom prirodzenej obnovy zdravého tatranského lesa.Je predpoklad, že dôjde k odumretiu starších stromov vprísnych rezerváciách. V porastoch je však bohaté priro-dzené zmladenie a v Javorine sú na veľkej výmere zastú-pené mladé porasty, ktoré lykožrút neohrozuje. Nemož-no však hovoriť o veľkoplošnom odumretí lesa.

Lykožrút smrekový je prirodzenou súčasťou prírodnýchlesov. V okolí prísnych rezervácií sa nachádzajú mladé

PRÍLOHA


lesné porasty, ktoré nie sú ohrozené. Nehrozí rozšírenielykožrúta do okolia.

Pracovníci rezortu pôdohospodárstva zo Štátnych le-sov TANAP-u sa na les dívajú z hospodárskeho hľadiska.V lesoch, ktorých cieľom je produkcia drevnej hmoty lesa,v nižších polohách sú nimi navrhované opatrenia samo-zrejmosťou. V citlivých vysokohorských ekosystémochby nimi navrhované postupy viedli k zhoršeniu zdravot-ného lesa a k jeho chronickému odumieraniu. Navrhova-né ťažbové zásahy by vážne narušili procesy prirodzenejobnovy lesa. Došlo by k poškodeniu pôdy. Lokalita,o ktorej hovoria zástupcovia ŠL TANAP-u sa nachádzav národných prírodných rezerváciách Bielovodská doli-na a Javorová dolina, v časti, kde platí piaty, teda naj-vyšší stupeň ochrany prírody a sú zaradené do sieteNATURA 2000 ako súčasť územia európskeho významuTatry, ale aj chráneného vtáčieho územia a návrhu pri-pravovanej bezzásahovej tzv. A zóny, kde je (vo všetkýchnárodných parkoch sveta) hlavným cieľom sledovanie prí-rodných procesov bez ovplyvňovania ľudskými zásahmi.

Lokalita bola zaradená už pri vzniku TANAP-u do úpl-ných rezervácií, v ktorých podľa Koncepcie TANAP-u užv roku 1967 nebolo umožnené vykonávať „žiadne hos-podárske opatrenia (obnova, výchova, ťažba a pridruženávýchova). V prípade živelného alebo hmyzového poško-denia drevná hmota sa ponecháva bez asanácie.“

Rovnaký typ manažmentu (nezasahovanie do najprís-nejšie chránených častí prírody) uplatňuje už 50 rokov

susedný Tatrzanski park narodowy na poľskej straneTatier. Dôvodom je rešpektovanie poslania národnéhoparku, dodržiavanie zákona, ale aj ekonomická neefek-tívnosť prípadných opatrení v bezzásahových zónach(spracovanie dreva a následné náročné zalesňovanieodkrytých holých plôch s často extrémnymi mikroklima-tickými podmienkami).

Premnoženie podkôrneho hmyzu v rokoch 1991 až2000 bez zásahov človeka sa v poľských Tatrách, právev tejto oblasti (Javorina je hraničnou oblasťou s TPN) ne-prejavilo pandémiou a ani v priebehu 9 rokov podkôrniknespôsobil plošné vyhynutie smreka. Práve naopak, jehopopulácia sa spontánne utlmila. Veľká dynamika násled-ného prirodzeného zmladenia už dnes dáva zdravý základpre nový, odolnejší, druhovo bohatší a v konečnej podobestabilnejší les, lepšie prispôsobený zmenám klimatickýchpodmienok.

Bez rešpektovania celistvej bezásahovej jadrovej zónyTANAP nebude spĺňať kritériá Svetovej únie ochrany prí-rody IUCN pre túto kategóriu chráneného územia.

Problematika vývoja podkôrneho hmyzu na smreku jeproblémom, s ktorým dnes zápasí celá stredná Európa. Kon-krétne v oblasti Tatier a ich okolia je treba upozorniť na veľ-mi nepriaznivú situáciu predovšetkým v územiach mimo re-zervácií, ktoré sa nestačia včas vysporiadať s rozvojom pod-kôrneho hmyzu a zapríčiňujú jeho rozvoj do okolia (oblaťSkorušniaka, Osturne, hrebeňa Spišskej Magury a pod.).Z tohto dôvodu je potrebné sa prednostne zamerať na tieto

lokality, a to aj preto, že ide predovšetkým o hospodárskelesy, ktorých prvoradou funkciou je produkcia dreva.

Vzhľadom na to, že ŠL TANAP-u navrhujú ťažbua spracovanie drevnej hmoty v bezzásahových zónachnárodného parku, je potrebné, aby sme si uvedomili, žetakéto opatrenia ochrany lesa poškodzujú lesné ekosys-témy podstatne viac ako vlastná kalamita, ktorú možnopovažovať za prirodzený proces. Správa TANAP-u pretonavrhuje tieto opatrenia diferencovať podľa tzv. zón ná-rodného parku:

A zóna s 5. stupňom ochrany prírody - bez zásahu,ponechanie na prirodzený vývoj,

B zóna so 4. stupňom ochrany prírody – aktívnya efektívny podkôrnikový manažment s cieľom zabrániťšíreniu podkôrnika do okolia, s využívaním bariér fero-mónových lapačov na styku s A zónou,

C zóna s 3. stupňom ochrany prírody – aktívnya efektívny podkôrnikový manažment s cieľom zabrániťšíreniu podkôrnika do okolia.

Súčasne upozorňujeme aj na závery a odporúčaniakonferencie FAO, záverečnú správu z misie IUCNv TANAP-e, stanovisko Ústavu ekológie lesa SAV preS TANAP-u k žiadosti ŠL TANAP-u o povolenie vykonaťzásahy v NPR a PR za účelom odstránenia kôrovcoveja vetrovej kalamity, formou vypracovania návrhu zásadpostupu spracovania smrekovej kalamitnej hmoty v NPRa PR TANAP-u zo 4. februára 2004.(Zdroj: Správa TANAP -u)

ZDRUŽENIA

Motto: Nikto nerobí väčšiu chybu ako ten, kto nerobí ničv presvedčení, že to málo, čo urobiť môže, je bezvýznam-né.“ (Edmund Burke)

Práve v týchto dňoch uplynulo päť rokov od vznikuObčianskeho združenia TATRY (OZ TATRY) so sídlomv Liptovskom Mikuláši. Združenie v septembri 2000 za-ložili ľudia, ktorí od decembra 1998 pracovali na ochra-ne a tvorbe životného prostredia v podtatranskej oblasti.Jeho cieľom je ochrana životného prostredia a kultúrne-ho dedičstva v podtatranskej oblasti v spolupráci so štát-nymi a samosprávnymi orgánmi, podnikateľskými sub-jektami a ďalšími mimovládnymi organizáciami. OZ je čle-nom SEVO Špirála a medzinárodnej organizácie DanubeEnvironmental Forum (DEF), ako aj niekoľkých pracov-ných platforiem v rámci Ekofóra, dvojnásobným držite-ľom japonskej ceny za životné prostredie The SasakawaEnvironmental Award (2000, 2002) a Národnej ceny zakultúrne a prírodné dedičstvo 2004.

Naša organizácia má jedného zamestnanca, 3–člen-né predsedníctvo a jej výsledky sú postavené predo-všetkým na iniciatíve a nasadení dobrovoľníkov. V ostat-nom čase sa snažíme využívať pre posilňovanie ľudskýchzdrojov organizácie nástroje aktívnej politiky zamestna-nosti (aktivácia, absolventská prax).

Náš program je zadefinovaný v dlhodobej vízii Progra-mu obnovy krajiny v podtatranskom regióne, ktorý má6 častí.

1. Výchovno–vzdelávacie aktivity

Myslíme si, že iba vzdelaní a rozhľadení ľudia vediapochopiť procesy prebiehajúce v ich krajine. Preto je nutnézabezpečiť systematické vzdelávanie všetkých vekovýchskupín obyvateľstva využívajúc rôznorodé formy (bese-dy, prednášky, súťaže, výstavy, exkurzie…) a médiá(miestny rozhlas, regionálne médiá, informačné letáky,internet…) so zvýšeným dôrazom na vzdelávanie škol-skej mládeže (materské školy, základné školy a stredné

Občianske združenie TATRY má päť rokov

školy), zabezpečiť špecifické vzdelávanie pre subjektyvyužívajúce prírodné zdroje (pôda, voda, vzduch) prostred-níctvom miestnych samospráv, občianskych a profesio-nálnych združení.

V rámci tohto podprogramu:• Vydali sme 6 publikácií v edícii Environmentálneho

minima (Voda pre život, Odpad – surovina alebo hroz-ba, Horúca planéta – globálne klimatické zmeny, At-mosféra – ochranný obal Zeme, Energia pre budúc-nosť, Pôda – biologický filter Zeme) a vyše 30 popu-lárno-odborných letákov, plagátov a brožúr (napr. Pra-lesy Slovenska, Ilustrovaná NATURA 2000 prevšetkých, Veršovačky, Obnova a údržba brehovýchporastov v obciach, Desatoro o pitnej vode). Na nieľ-koľkých ďalších publikáciách, ktoré vydali iné orga-nizácie, sme sa podieľali autorsky.

• Doteraz sme zorganizovali na základných a stred-ných školách vyše 700 prednášok a programov,ktorých sa zúčastnilo vyše 26 000 mladých ľudí aniekoľko desiatok seminárov a prezentácií v rámciseminárov, tréningov a workshopov.

• Organizujeme Korešpondenčnú školu ekológie, doktorej posledného ročníka sa zapojilo 1 507 žiakovz 89 základných a stredných škôl Slovenska (opra-vili sme vyše 8 000 prác a cerifikát úspešného ab-solventa získalo 715 žiakov).

• Vydali sme 50 čísel environmentálneho mesačníkapre mládež Ekokompas a od roku 2001 spravujemeinformačnú stránku o ekológii s rovnomenným ná-zvom.

• Od roku 1999 organizujeme pravidelné prednáško-vé cykly pre verejnosť v Liptovskom Mikuláši. Dote-raz sme pripravili 102 prednášok, ktorých sa zúčast-nilo vyše 3 200 ľudí.

• Manažujeme výstavy partnerských organizáciív regióne (Divočina zachráni svet, Zem nie je na jed-no použitie, Svet obnoviteľných zdrojov, Svet mok-

radí, Mesta pre ľudí, klíma nás spája atď.), ktorénavštívilo vyše 40 000 návštevníkov. Pripravili smetri vlastné putovné výstavy Horúca planéta – globál-ne klimatické zmeny, Toky nie sú stoky!a Tatry nezomreli!.

• Iniciovali sme a logisticky zabezpečovali špecifickéenvironmentálne podujatia a projekty (Strom za sta-rý papier, Ekohliadky na základných a strednýchškolách Liptova, Týždeň environmentálnych aktivít,Detský ekologický čin roka a pod.).

• V rámci rôznych aktivít sme školám a deťom poskytliknižné dary za niekoľko desiatok tisíc korún.

• Zorganizovali sme niekoľko výtvarných a literárnychsúťaží, z ktorých najúspešnejšia bola výtvarná sú-ťaž Teplo, teplo, teplejšie … venovaná téme globál-nych klimatických zmien. Z námetu víťaznej prácebola vydaná pohľadnica apelujúca na americkéhoprezidenta G. W. Busha, aby USA pristúpili ku Kjót-skemu protokolu. Slovenské deti zaslali do USA8 000 týchto pohľadníc.

• Spolu s partnerskými organizáciami sme realizo-vali vzdelávacie semináre pre učiteľov (Ekokom-pas, Svet mokradí, Lúky a pasienky v environmen-tálnej výchove, Čo prezrádza divočina, Toky nie sústoky! atď.).

• Naši dobrovoľníci zorganizovali okolo 100 infostán-kov, počas ktorých sme oslovili 200 000 ľudí. Zve-rejnili sme 350 článkov a vyše 600 pozvánok naakcie v elektronických a printových médiách. Poskytlisme námet pre film Mýtus o Tatranskom národnomparku.

2.Obnova nelesnej drevinovej vegetácie

Súčasťou poľnohospodárskej krajiny sú aj rôzne typykrovín a stromov, ktoré tvoria napr. zasakovacie pásy,vetrolamy, živé ploty, remízky, brehové porasty, najmäna svahoch terás, medziach, úvozoch a pozdĺž poľných

PRÍLOHA


ciest a vodných tokov. Majú všestranný úžitkový i ochran-ný význam a výrazne posilňujú ekologickú stabilitu poľ-nohospodárskej krajiny.

Naším cieľom je postupná obnova týchto štruktúrv podtatranskej krajine.

• Projekt 10 000 stromov Liptova – v rámci tohto pro-jektu sme v 20 katas troch Liptova vysadili13 785 stromov a krovín (22 druhov) a 4 000 ku-sov vŕbových odrezkov. Výsadby sa zúčastnilo 560dobrovoľníkov a bolo vysadených 10,5 km remízoka brehových porastov.

• Revitalizácia poľnohospodárskej krajiny ochrannéhopásma NP Slovenský raj – v rámci tohto dlhodobéhoprojektu sme doteraz zorganizovali štyri revitalizačnétábory v obci Letanovce, ktorých sa zúčastnilo cca230 dobrovoľníkov. Počas táborov bolo do kultúrnejstepi Spiša doposiaľ vysadených vyše 16 000 stro-mov. Na tomto projekte bola veľmi cenná spoluprácarómskej komunity združenej okolo OZ ZachráňmeLetanovský mlyn a našich dobrovoľníkov.

Súčasťou tohto podprogramu je aj humanizácia naj-väčšieho sídliska v Liptovskom Mikuláši – Podbreziny.

Občiansky monitoring vodných tokovObčiansky monitoring vodných tokov je zapojenie dob-

rovoľných miestnych skupín (tvorených predovšetkým škol-skou mládežou) do sledovania a vyhodnocovania rôznychukazovateľov čistoty vodných zdrojov (potokov a riek), tech-nologických parametrov vody (koncentrácia amoniaku, du-sitanov, fosforečnanov, pH, kyslíka, celková tvrdosť vody);sledovanie okolitej fauny a flóry (výskyt vtáctva, rôznychbezstavovcov, kvalita brehových porastov…) a výskytu čier-nych skládok, ako aj iných zdrojov znečistenia.

Pod naším vedením pracovalo v rámci severného Slo-venska 11 mládežníckych skupín (cca 250 mladých ľudí)od Bardejova po Bytču. V rámci tohto podprogramu smerealizovali počas leta v roku 2002 aj unikátny monitorova-cí projekt pod názvom Expedícia Liptov. Naši dobrovoľníciuskutočnili monitoring základných chemických paramet-rov, Trentovho biologického indexu, výskytu divokých sklá-dok, inváznych rastlín a stavu brehových porastov navšetkých tokoch regiónu Liptova (celé okresy LiptovskýMikuláš a Ružomberok).

Na výsledky predchádzajúceho projektu naviazal dl-hodobý projekt Toky nie sú stoky! v rámci ktorého smepripravili rovnomennú putovnú výstavu, prezentačné ak-cie a infostánky, riečne hliadky v pútavých tričkách, vy-dali riečne certifikáty, ako finančná nástroj pre napĺňanieFondu obnovy krajiny, atď.

Počas akcie Za zdravší Liptov, ktorú sme koordinovaliso SVP, š. p., Povodím Váhu, závodom Ružomberok po-čas mesiacov apríl a jún 2004 sa nám podarilo zapoje-ním vyše 700 dobrovoľníkov zo škôl a obcí vyzbieraťokolo tokov a VN Liptovská Mara 1 400 vriec odpadu.Dobrovoľníci odpracovali 5 600 brigádnických hodín.

Spolu s Vidieckym komunitným fondom, n. o., pracu-jeme na obnove vidieckych studní, nielen ako zdroja vody,ale aj ako historického a komunikačného centra obcí.

Manažment chránených území a druhová ochranaPodtatranský región je v obklopení významných ná-

rodných parkov, ktorých súčasťou sú početné maloploš-né chránené územia. Jednotlivé územia si vzhľadomk predmetu ochrany vyžadujú špecifický manažmenta starostlivosť.

Podporujeme všetky aktivity, ktorých cieľom je zacho-vanie rôznorodosti (prirodzené lesy, mokrade, podhorskélúky a pod.) podtatranskej krajiny so zreteľom na záujmyochrany prírody.

Zúčastňujeme sa brigád, organizujeme vlastné moni-torovacie aktivity, podávame návrhy a stanoviská, pripo-mienkujeme zákony, vyhlášky a nariadenia týkajúce sanielen samotnej ochrany prírody, ale aj jej jednotlivýchzložiek.

Propagácia bioproduktov a tradičných remesielSúčasné globalizačné procesy okrem pozitívnych as-

pektov prinášajú so sebou aj mnohé negatíva ako roz-pad tradičných komunít a výrob, zmeny spotrebiteľské-ho správania, nezamestnanosť a pod.

Budeme propagovať miestnu výrobu a spotrebu, pes-tovanie a odbyt bioproduktov, „let´s systémy“ (miestnevýmenné ekonomiky), ktoré majú prirodzený potenciálpre udržanie kvality života a zamestnanosti.

Tento náš podprogram patrí z kapacitných dôvodovmedzi najmenej rozvinuté, ale z dôvodu, že máme čopovedať najmä do obnovy krajiny sme vstúpili do pra-covnej platformy Agro-ekofórum.

Ochrana zdrojov a hospodárenie s nimiTransformácia slovenskej spoločnosti, reforma verej-

nej správy a inštitucionálny rozvoj vidieka prinesie sosebou nové možnosti pre riešenie problémov nakladanias odpadmi, ochranu ovzdušia, využívanie vodných zdro-jov a lesov, výrobu a distribúciu energií a pod.

V rámci tohto podprogramu, okrem iného, veľmi in-tenzívne pracujeme na aktivitách, ktoré by v rámci mes-ta Liptovský Mikuláš vyvolali znižovanie množstva pro-dukovaného tuhého komunálneho odpadu a zvyšovaniepodielu jeho separácie.

Našou najväčšou hodnotou sú ľudia. Ľudia, ktorí vy-rástli spolu s organizáciou, naplnili ju obsahom a napokonsi našli svoje miesto v živote. Nie je podstatné, či sú tua teraz s nami, podstatné je to, že tu s nami rôzne dlhýčas boli. Ľudia majú svoje vlastné sny, ktoré sú častoodlišné od našich predstav.

Ja osobne verím vo Frodovu cestu, cestu toho „ktorýnesie prsteň“ a verí, že napokon sa vždy niekto pridá.Mgr. Rudolf Pado, predseda OZ TATRY

Prostriedky z eurofondovpre udržateľný rozvoj

Európsky parlament (EP) 7. júla t. r. rozhodoval o naria-deniach pre využitie niekoľkých miliárd eur zo štrukturál-nych fondov a Kohézneho fondu v rokoch 2007 až 2013.Mimovládne organizácie oceňujú, že poslanci schválili na-riadenia v podobe, ktorá kladie dôraz na životné prostre-die. Európska komisia v rovnakom čase prijala Strategic-ké pokyny pre fondy EÚ zamerané nielen na rast, ale aj natrvalú udržateľnosť. Nariadenia o eurofondoch v rokoch2007 až 2013 sú jedným z najdôležitejších legislatívnychbalíčkov tohto roku. Poslanci o ňom rozhodli ani nie tritýždne po tom, čo sa EÚ nedohodla na rozpočte pre nasle-dujúce 7-ročné obdobie. Parlament sa zhodol, že prostried-ky z fondov musia byť využité na udržateľný rozvoj, ochra-nu prostredia, a že nesmú financovať projekty, ktoré bymu škodili. Fondy by mali v nasledujúcom rozpočtovomobdobí financovať aj sieť chránených území Natura 2000,projekty zamerané na prevenciu klimatických zmien a naochranu vody. Do ich manažovania a monitorovania bymala byť zapojená občianska spoločnosť. Prostriedkyz Kohézneho fondu by podľa nových nariadení mali smero-vať aj do skvalitnenia regionálnej infraštruktúry. Najmäv nových členských krajinách totiž potrebuje urgentnejšiupodporu transeurópska dopravná sieť.

Fondy EÚ predstavujú 32 miliárd eur, teda až tretinurozpočtu únie. „Ak budú využité dobre, môže sa z európ-

skeho hospodárstva stať jedno z energeticky najefektív-nejších na svete. Ak nie, môžu vzniknúť veľké škody naživotnom prostredí,“ upozorňuje Magda Stoczkiewiczo-vá zo siete mimovládnych organizácií CEE BankwatchNetwork.

V minulosti z eurofondov najviac profitovalo Grécko, Ír-sko, Portugalsko a Španielsko. Tieto krajiny pritom zazna-menali najväčší nárast emisií skleníkových plynovv EÚ. „Ak nové členské krajiny nechcú opakovať rovnakéchyby, mali by medzi svoje priority zaradiť úsporua využívanie obnoviteľných zdrojov energie a podporu ve-rejnej dopravy. Majú vybudovanú rozsiahlu železničnú sieť,ktorá trpí nedostatočným financovaním a ich potenciálobnoviteľných zdrojov energie ostáva zatiaľ nevyužitý. Akto EÚ myslí so záväzkami Kjótskeho protokolu vážne, malaby na ich naplnenie využiť práve eurofondy,“ poznamená-va Martin Konečný z Priateľov Zeme Európa.

Nová webová stránka

Slovenskí Priatelia Zeme – CEPA sprístupnili aktuali-zovanú stránku www.eufondy.org o využívaní fondov EÚna Slovensku. Stránka predstavuje aj nezávislý občian-sky monitorovací tím. Tím združuje nezávislých odborní-kov a zástupcov mimovládnych organizácií v monito-rovacích výboroch, ktoré majú kontrolovať kvalitu sprá-vy fondov EÚ a ich transparentné, efektívne a účelnévyužívanie. Jeho cieľom je, aby sa na kontrole a progra-movaní fondov aktívne zúčastnila verejnosť a tí, ktorýmsú fondy EÚ určené. Do konca roku 2005 by mala Slo-venská republika vypracovať dokumenty, podľa ktorýchsa budú využívať eurofondy v rokoch 2007 – 2013. Po-tom sa začnú rokovania medzi jednotlivými členskýmištátmi a Európskou komisiou, ktoré sa pravdepodobneskončia v polovici roka 2006. Na stránke preto popri in-formáciách o súčasnom využívaní fondov možno nájsťaj tie, ktoré sa týkajú obdobia 2007 – 2013. Názormi,postrehmi a informáciami o využívaní fondov EÚ môžedo diskusného fóra webovej stránky prispieť každý.(Zdroj: Priat elia Zeme –CEPA)

Ekopolis podporujecesty pre zdravší život

Sumou 618 tisíc korún podporuje Nadácia Ekopolisso sídlom v Banskej Bystrici budovanie štyroch trás ur-čených na bicyklovanie, prechádzky, in-line korčuľova-nie, pre vozičkárov a podobne. Cesty pre zdravší život,takzvané greenways, pribudnú v Bratislave - Devíne,Martine, Prešove a medzi Banskou Bystricou a Zvole-nom. Celková dĺžka podporených trás dosiahne 60 kilo-metrov a budú slúžiť ľuďom na rekreáciu, športovaniea nemotorovú dopravu.

Združenie BicyBa v Bratislave už vyznačilo na Mo-ravskej cykloceste v Devíne pri Bratislave časť pruhovpre bicyklistov a pre chodcov. V jeseni plánujú usku-točniť dopravnú štúdiu prepojenia tejto cyklocestys centrom Devínskej Novej Vsi a do jari uskutočniť po-trebné úpravy.

Občianske združenie SZOPK v Martine v spolupráciso združením TBS-JUS už dokončujú úpravy a značenierekreačných trás pre bicyklistov, bežcov a bežkárovv lokalite Jedľoviny. Ich otvorenie predpokladajú v októb-ri. Cykloklub Poľana pokračuje s úpravou a vyznačenímtrasy medzi Zvolenom a Banskou Bystricou, pričom spo-lupracuje s tamojšími samosprávami. Premena opuste-nej lesnej železnice na cyklotrasu v Zlatej Bani pri Prešo-ve sa kvôli ťažbe dreva a daždivému počasiu zdržala,avšak aj ju chcú ukončiť v jeseni.(tasr)

PRÍLOHA


PRÁVO

Čo nám nemá uniknúťV období posledných niekoľko mesiacov došlo

k viacerým novelizáciám zákona o odpadoch a k niek-torým ďalším zmenám, ktoré sú „skryté“ v iných záko-noch, a môžu preto ľahko uniknúť pozornosti.

1. Jedna z týchto zmien sa uskutočnila cez novelizá-ciu zákona č. 245/2003 Z .z. o integrovanej kontrolea prevencii znečisťovania životného prostredia. Novelatohto zákona bola schválená v septembri a účinnosť mánadobudnúť 1. decembra 2005. V čase písania tohto prí-spevku ešte nemala pridelené číslo v Zbierke zákonov.Táto novela rozšírila počet konaní v oblasti vôd, ovzdu-šia a aj odpadového hospodárstva, ktoré sa stanú sú-časťou integrovaného povolenia. V oblasti odpadovéhohospodárstva ide o súhlas podľa:a) § 7 ods. 1 písm. f) na vydanie prevádzkového po-

riadku zariadenia na zneškodňovanie odpadova zariadenia na zhodnocovanie nebezpečných od-padov,

b) § 7 ods. 1 písm. g) na nakladanie s nebezpečnými od-padmi vrátane ich prepravy, na ktoré nebol daný sú-hlas podľa predchádzajúcich konaní (podľa iných usta-novení § 7 ods. 1 zákona o odpadoch), a to v prípade,ak držiteľ odpadu ročne nakladá v súhrne s väčšímmnožstvom ako 100 kg alebo ak prepravca prepravujeročne väčšie množstvo ako 100 kg nebezpečných od-padov; okrem súhlasu na prepravu nebezpečných od-padov presahujúcich územný obvod obvodného úraduživotného prostredia a súhlasu na prepravu nebezpeč-ných odpadov presahujúcu územie kraja.

V nadväznosti na túto zmenu v zákone o IPKZ bolopotrebné priamo novelizovať aj zákon o odpadoch. Pretov novele zákona o IPKZ je článok II tejto novely, ktorýpriamo novelizuje zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadochtak, že dopĺňa § 74 ods. 9 a ustanovuje, že orgán odpa-dového hospodárstva má v rozsahu vyššie uvedenýchkonaní postavenie dotknutého orgánu v procese vydá-vania integrovaného povolenia.

Táto zmena v zákone o IPKZ neznamená rozšírenie pre-vádzok povinne spadajúcich pod tento zákon o všetkyzariadenia na zneškodňovanie odpadov, zhodnocovanie ne-bezpečných odpadov a na nakladanie s nebezpečnými od-padmi. Zmena spočíva len v tom, že ak sa bude vydávaťintegrované povolenie na zariadenie, ktoré vykonáva ajuvedené činnosti, bude môcť orgán IPKZ (ktorým je Slo-venská inšpekcia životného prostredia) zahrnúť do tohtopovolenia aj uvedené súhlasy. Prevádzkovateľ si ich tedanebude musieť popri vydanom integrovanom povolení žia-dať osobitne od orgánov odpadového hospodárstva.

Novela zákona o IPKZ obsahuje aj novely niektorýchďalších zákonov, vrátane zákona o vodách. Kvôli jednejčasti novely vodného zákona týkajúcej sa predĺženia čin-nosti neakreditovaných laboratórií prezident nepodpísalnovelu zákona o IPKZ a vrátil ju na opätovné prerokova-nie parlamentu. Preto je možné, že novela nadobudneúčinnosť neskôr, než 1. decembra 2005.

2. Ďalšou „skrytou“ zmenou zákona o odpadoch jenovela stavebného zákona. Novela bola schválenáv septembri a účinnosť nadobudne 1. novembra 2005.Novelou sa sleduje najmä zjednodušenie konaní podľastavebného zákona, čo sa nezaobišlo bez novelizáciíďalších zákonov z oblasti životného prostredia vrátanezákona o odpadoch.

Novela stavebného zákona ustanovuje v novom§ 140a, kto je dotknutým orgánom v konaniach podľastavebného zákona. Takýmto dotknutým orgánom sú aj

orgány odpadového hospodárstva. Úlohou dotknutých or-gánov je chrániť záujmy patriace do ich pôsobnostiv konaniach podľa stavebného zákona. Robia to takýmspôsobom, že majú právo nazerať do spisov, podávaťzáväzné stanoviská, zúčastňovať sa na ústnom pojedná-vaní a miestnej obhliadke a vykonávať so stavebnýmúradom spoločné úkony. Novela stavebného zákonav novom § 140b podrobne upravila inštitút záväznéhostanoviska. Je ním stanovisko, vyjadrenie, súhlas aleboiný správny úkon dotknutého orgánu, ktorý je výslovneako „záväzné stanovisko“ upravený v osobitnom predpi-se. Zároveň sa v stavebnom zákone ustanovuje, že ob-sah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konanípodľa stavebného zákona záväzný a bez zosúladeniazáväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskaminemôže vo veci rozhodnúť. V oblasti odpadového hospo-dárstva je takýmto osobitným predpisom zákon o od-padoch. Preto novela stavebného zákona zároveň v čl.XIII priamo novelizuje zákon o odpadoch.

Charakter záväzného stanoviska z konaní podľa záko-na o odpadoch majú len vyjadrenia vydávané podľa§ 16 zákona o odpadoch. Táto zmena sa nedotýka súhla-sov ani iných rozhodnutí, ktoré sa vydávajú podľa zákonao odpadoch. Zmena, ktorá nastáva v zákone o odpadochje v upravenom znení § 16, kde sa ustanovuje, že vyjadre-nie, ktoré má charakter záväzného stanoviska podľa sta-veného zákona sa dáva k dokumentácii v územnom kona-ní. K projektovej dokumentácii v stavebnom konaní sa vy-žaduje vyjadrenie orgánu odpadového hospodárstva lenvtedy, ak sa neuskutočnilo územné konanie. Týmto za za-braňuje duplicite vydávania vyjadrení orgánov odpadové-ho hospodárstva. Zároveň sa v novom odseku 2 v § 16výslovne ustanovuje, že orgán odpadového hospodárstvamá v týchto prípadoch postavenie dotknutého orgánu a žejeho vyjadrenia sa v konaniach podľa stavebného zákonapovažujú za záväzné stanovisko.

K zvýšeniu právnej istoty žiadateľov v územnoma stavebnom konaní prispieva aj nové ustanovenie staveb-ného zákona, podľa ktorého je dotknutý orgán viazanýobsahom svojho predchádzajúceho záväzného stanovis-ka, ktoré v danej veci vydal. Táto viazanosť neplatí len akdošlo k zmene ustanovení právneho predpisu, podľa kto-rého dotknutý orgán vydal záväzné stanovisko alebo akdošlo k podstatnej zmene skutkových okolností, z ktorýchdotknutý orgán vychádzal. Ak dotknutý orgán vydá ne-skoršie záväzné stanovisko, bude v ňom musieť uviesť, čijeho predchádzajúce záväzné stanovisko sa neskoršímzáväzným stanoviskom potvrdzuje, dopĺňa, mení alebonahrádza s uvedením dôvodov podľa zákona.

V § 16 sa ešte naviac, že orgány odpadového hospo-dárstva dávajú vyjadrenia aj k územnoplánovacej doku-mentácii pri jej prerokúvaní.

3. Ďalšou „skrytou“ zmenou, ktorá sa týka naklada-nia s odpadmi je úprava platenia do Recyklačného fon-du za jednotlivo dovezené motorové vozidlá. V tomto prí-pade nejde o priamu novelu zákona o odpadoch, aleo zmenu v inom zákone vo väzbe na nakladanies odpadmi. Zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach pre-vádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáci-ách ustanovuje, že ten, kto jednotlivo dovezie nové aleboojazdené motorové vozidlo je povinný požiadať obvodnýúrad dopravy o schválenie takéhoto vozidla. Zákonomč. 109/2005 Z.z., ktorým sa mení zákon o dráhach do-šlo zároveň aj k novelizácii zákona č. 725/2004 Z. z.a do § 16 sa doplnila ako jedna z podmienok schváleniajednotlivo dovezeného motorového vozidla aj predlože-nie potvrdenia o zaplatení príspevku do Recyklačnéhofondu za dovezené vozidlo. Toto ustanovenie nadobudloúčinnosť 1. 4. 2005. Povinnosť platenia príspevku do

Recyklačného fondu sa týka len tých motorových vozi-diel, na ktoré sa vzťahuje šiesta časť zákona o odpadochupravujúca režim starých vozidiel, teda len motorovýchvozidiel kategórie M1, N1 a trojkolesových motorovýchvozidiel kategórie L2. Týmto doplnením zákona č. 725/2004 Z. z. sa zabezpečilo, že príspevok do Recyklačné-ho fondu sa musí zaplatiť za každé motorové vozidlo kate-górie M1 N1 a L2, ktoré sa vyrobilo na Slovensku alebodoviezlo na územie Slovenska nezávisle od toho, či idedovoz hromadného dovozcu alebo dovoz individuálny.

4. Vážnym a dlho neriešeným problémom bola nejas-ná zodpovednosť za zabezpečovanie vyprázdňovaniadomových žúmp. Obsah domových žúmp totiž nie jemožné zaradiť ako odpad podľa Katalógu odpadov, aniako odpadovú vodu podľa zákona o vodách. Riešeniepriniesla až novelizácia zákona č. 442/2002 Z. z.o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách (no-vela má č. 230/2005 Z. z.), ktorou sa doplnila povinnosťpre obce aby tam, kde nie je verejná kanalizácia zabez-pečili podmienky na vyprázdňovanie obsahu domovýchžúmp. Obce sú zároveň povinné upraviť zneškodňovanieobsahu domových žúmp podľa miestnych podmienok vovšeobecne záväznom nariadení obce. Táto nová právnaúprava nadobudla účinnosť 15. júna 2005.JUDr. Božena Gašparíková, CSc.riaditeľka odboru legislatívyMinis terstvo živ otného prostredia SR

FESTIVALY

Grand Prix MFPF 2005pre Lovcov na Myse búrok

Jubilejný 20. ročník medzinárodného festivalu potá-pačských filmov (MFPF) sa aj tento rok konal vo Vyso-kých Tatrách. Miestom stretnutia milovníkov a obdivova-teľov potápania z rôznych kútov sveta sa počas štyrochoktóbrových dní (20. – 23. 10.) stal Nový Smokovec.Vyhlasovateľom MFPF 2005 je Potápačský klub VodnárPoprad a hlavným organizátorom Slovenská agentúraživotného prostredia v spolupráci so Zväzom potápačovSlovenska, Štátnymi lesmi TANAP-u, mestom VysokéTatry a redakciou časopisu WATT foto-video.

V kategóriách film a video, diafón, diapozitívy, fareb-ná a čiernobiela fotografia súťažilo v tomto roku 45 auto-rov zo 14 krajín sveta (ČR, Slovensko, Taliansko, Rakúsko,Francúzsko, Španielsko, Nemecko, Belgicko, Holandsko,Turecko, Brazília, Maďarsko, Poľsko, Ukrajina). Na festi-val do Tatier prišlo viac ako 250 účastníkov z 11-tichkrajín. V kategórii film a video súťažilo 26 filmov od28 autorov. Medzinárodné poroty udelili celkom 20 cien.Grand Prix MFPF 2005 získal nemecký autor ThomasBehrend za film Lovci na Myse búrok. Po prvý raz v históriifestivalu hlasovala aj detská porota. Deťom sa najviacpáčil film Ožratý žralok (Vladimír Konečný, Slovensko).

Už po dvanásty raz sa potápači zo Slovenska aj zozahraničia zapojili do akcie Čisté vody. V tomto roku preveľký záujem potápačov bol priebeh akcie rozložený nadva dni. Čistilo sa Štrbské pleso, Nové Štrbské pleso,Popradské pleso a Velické pleso. Čistenia sa zúčastnilorekordných 112 potápačov (spolu 162 ponorov), z toho49 Slovákov, 26 Poliakov, 35 Čechov, 2 Rakúšania. Spo-lu vyzbierali 345 kg odpadu. Najlepší potápač - čistič2005 Karel Janko (ČR) vyniesol zo Štrbského plesa26 kg odpadu. Celkom za 12 rokov 654 potápačov vy-nieslo z tatranských plies 2 748 kg odpadu. V programeMFPF popri premietaní súťažných filmov pre účastníkovfestivalu a pre verejnosť nechýbali odborné semináre, vý-stava súťažných fotografií a zaujímavý večer s filmármiPavlom Barabášom a Steve L. Lichtagom.

PRÍLOHA


Nový školský atlas

Nový školskýatlas prináša pes-trý a živý obrazsveta a ľudí, kto-rí v ňom žijú. Kra-jiny sveta v ňomoživujú satelitnémapy a stovkyfotografií. Opisyplné faktov sa za-mer iavajú nahlavné spoločen-ské, kultúrne,

historické a klimatické črty krajín a kontinentov.V úvodnej časti sa čitateľ pozrie na Zem v skratke,zoznámi sa s podnebím a vegetáciou na našej plané-te, s obyvateľstvom a svetom na mapách. A potom užnasleduje Severná Amerika, Stredná a Južná Ameri-ka, Afrika, Európa, Ázia, Austrália a Oceánia. Novýškolský atlas prináša bohatý zdroj informácií pre škol-ské práce, ale aj pre rodinnú zábavu.(IKAR 2005)

Detský lexikón A – Z

Deti kladú vždy veľa otá-zok, pretože chcú objavovaťsvet a pochopiť ho. Detskýlexikón ich túžbu po pozna-ní určite uspokojí. Odpovieim napríklad aj na to, prečoje banán krivý, ako sa soľdostane do mora, alebo ajna to, prečo má ich ocko ple-šinu. Javy, ktoré sa chápu

ťažšie sú v tejto publikácii podané tak, že im porozumejúaj mladší žiaci základnej školy. V lexikóne je 1 200 he-siel od A do Z, ale aj mnoho prehľadných článkov a špe-ciálne spracovaných tém. Okrem toho ešte množstvo ta-buliek, príbehov, ale aj experimentov a návrhov, ako siniečo zmajstrovať. Heslá dávajú spoľahlivé odpovede naotázky zo všetkých oblastí života a doplňujúce texty ob-jasňujú dôležité pojmy a témy v súvislostiach. Pokusy,vysvetľovacie texty a rozličné rekordy sa postarajú o na-pätie a pobádajú deti, aby pátrali ďalej, obrázky a ilustrá-cie lákajú na dobrodružstvo vo svete poznatkov.(IKAR 2005)

KNIHY

KRÍŽOVKA

Encyklopédia pre školákov

Táto už i točnáa pútavá príručka,plná fotografií, zro-zumiteľných, sta -rostlivo overenýchinfo rmáci í a kví -zov, určite zau jmemladých aj celkommalých zvedavcov.Začína sa mapousve ta a jeho po-znávaním – krajinya svetadiely, moria

a oceány, púšte, stepi, dažďové pralesy, rieky a ja-zerá, pohoria, polárne oblasti, veľkomestá... Ďalšiečasti mladým čitateľom priblížia ľudí a spoločnosť,de jiny ľudstva, živú prírodu, vedu a techniku, pla-né tu Zem a vesmír. Základné údaje spestru jú rámi-ky so zaujímavosťami a kvízové otázky. Podnetnéhr y a návrhy povzbudia chuť učiť sa a uchvátiade tskú predstavivosť.(IKAR 2005)

Nie si dobre oblečený, ak ti chýba úsmev. Tak znie tajnička krížovky tretieho tohtoročného čísla Enviromagazínu. Spomedzi správnych riešiteľov sme vyžrebovali troch výhercov.Knižné dary redakcie dostanú: Monika Budzáková z Popradu – Matejoviec, Marián Šajban z Bušiniec a Ján Baran Z Ružomberku. Výhercom srdečne blahoželáme. Ďalšiezaujímavé publikácie čakajú na troch správnych lúštiteľov tejto krížovky. Vaše odpovede čakáme v redakcii do 30. novembra 2005.

priloha-lom 4-2005 doma · 2010-02-09 · B. predstavujú prekážku pre migráciu vodných...

Documents

Transcript of priloha-lom 4-2005 doma · 2010-02-09 · B. predstavujú prekážku pre migráciu vodných...