kolsk hodnotenie iakovObsah: Vvin kolskho hodnotenia Vymedzenie kolskho hodnotenia Typy kolskho hodnotenia Funkcie kolskho hodnotenia Obmedzenia kolskho hodnotenia Objektivita, reliabilita a validita hodnotenia Tradin a slovn hodnotenie Autonmne hodnotenie, sebahodnotenie Sasn tendencie vo vvinu hodnotenia

Vvin kolskho hodnoteniaDleit medznky kolskho hodnotenia Masov rozvoj kolstva (u ns v 2. pol. 18. stor.) zavdzanie veobecnej povinnej kolskej dochdzky

Vyuvanie novch poznatkov vied (pedagogiky, medicny, psycholgie, sociolgie...) kritika tradinej koly (napr. reformn pedagogika) nov chpanie iaka ako autority.

Zkladn etapy vvinu hodnotenia(Baurkov a kol., 2001)I. etapa (od zaiatku organizovanho vyuovania po kodifikciu kolskej dochdzky) 1. prstup autoritrsky spsob vchovy, dogmatick vyuovanie, podriadenie iaka donucovanie, tresty monitorovanie , denuncicia ierna pedagogika....a orbilianizmus (lokciia iakov, sign...)

2. prstup humanistick- odmietanie tvrdch trestov, vyuitie pozitvnej motivcie, saenia

Antika Aristoteles, Quintilianus Poiatok novoveku Erazmus Rotterdamsk (humanista severu) J.A. Komensk Jezuiti Filantropizmus (J.B. Basedow, G. Salzmann) a pietizmus (A.H. Francke, M. Bel..)

II. etapa (19. storoie)extenzvny rozvoj kolstva (predovetkm elementrneho) potreba diferencicie iakov, veobecn rozrenie klasifikcie znmkami, skky strcaj nboensk a nadobdaj odborn charakter,cirkevn vizitcie nahrdza inpekcia tt. sprvy,stne skky dopan psomnmi,hodnotenie zskava formlny charakter (riadi sa admin. opatreniami klasifikcia zklad prechodu z ronka do ronka), monosti diferencicie iakov poda vkonnosti.Poz. stle legitmne telesn tresty

III. etapa (20. storoie) 2 zkladn trendy

Snaha nahradi tradin spsoby skania a klasifikcie inmi (pedagogick reformizmus)

Snaha obmedzi nedostatky kolskho hodnotenia objektvnymi edumetrickmi prstupmi (najm testovanm)

kolsk hodnotenie - vymedzenie pojmu= irok oblas aktivt uitea ale aj koly, ktor zaha rzne rovne a formy posudzovania, skania, preverovania a klasifikcie iakov (!!! Nezuova len na klasifikciu, len na vsledok) !!! kolsk hodnotenie je zvanm socilnym problmom vyvolva doasn ale aj trval zmeny v sprvan sa iakov (problm sebavedomia socilnej pozcie...)

Prejavy kolskho hodnoteniaNeformlne prejavy hodnotenia

Formlne prejavy hodnotenia

Typy kolskho hodnotenia (poda Kalhous, Obst, 2002, Baurkov akol., 2001)FormatvneFinlne (zhrnujce)

Normatvne Kriterilne

Diagnostick

Intern (vntorn)Extern (vonkajie)Neformlne Formlne

Objektvne

PriebenZveren

Hodnotenie priebehuHodnotenie vsledku

Funkcie kolskho hodnotenia - hodnotenie v procesu innosti poskytuje sptn vzbu (pre iaka aj pre uitea)

predpoklad spenho priebehu a vsledkov innostiPriebeh innostiHodnotenieKorekciavber novho variantu in.

Klasifikcia funkci kolskho hodnoteniaDvokov, 2007Informatvna = informuje o vsledkoch iaka (zaha f. kontroln a diagnostick)Formatvna = stimuluje rozvoj osobnosti iakaTuek, 1966InformanDiagnostickPrognostickKontrolnRegulanVchovnMotivanSocilna

Obmedzenia kolskho hodnotenia(Baurkov a kol., 2001)iaci sa sprvaj rzne k rznym uiteom (vedia sa prispsobova)Schopnos posudzova je u ud rzne vyvinutHodnotenie zvis od typu osobnosti iakaPoznvanie charakteristickch znakov osobnosti zvis od podstaty posudzovanej vlastnosti (vedomosti sa hodnotia ahie ako nzory)Hodnotenie m aj jazykov aspekt zvislos od vyjadrovacch schopnost posudzovatea

Chyby, ktorch sa uitelia dopaj pri hodnoten (poda Duka, 2003)(pozri chyby socilnej percepcie efekt kontrastu, Hal efekt,... vlnov efekt...)

Uitelia sa mylne domnievaj e:kolsk vkon m normlne rozloenieVkonov rozdiely medzi iakmi s stabiln v aseiakov vkon je takmer plne determinovan inteligenciouInteligencia je jednotn schopnos (pozri novie terie inteligencie)

IQ a kolsk prospechKorelcie IQ a kolskho prospechu: Z - 0,6 0,7 S - 0,5 0,6 V - 0,3 0,4s vekom stpa vznam alch initeov (motivcia, oakvanie, ambcie, tudijn nvyky, zujmy, va,...)- IQ najvyie koreluje s prospechom z matematikyUitelia nadhodnocuj: najmladie deti v triede, deti naden, spolupracujce, sebaist

Objektivita, validita areliabilita hodnotenia (kritri kvality kolskho hodnotenia)Objektivita (zhoda so skutonosou)= hodnotenie je objektvne, ak rzni uitelia hodnotia ten ist vkon iaka rovnako(!!! Tvrd objektivita nem v kolskom hodnoten valn cenu, pokia nie je sprevdzan kvalitnou pedagogickou komunikciou (Slavk, 1999)

Reliabilita (spoahlivos)- vypoved o stlosti vsledkov hodnotenia (vzhadom na as, posudzovatea )= vlastnos (testu, nstroja, hodnotenia), ktor vypoved otom, e hodnotenie sa pri opakovanom meran za rovnakch podmienok nemen

!!! pozor na vlnov efekt

Validita (platnos, sprvnos)= vypoved o tom, i hodnotenie, test, skutone meria, zisuje, hodnot to, o poda predpokladov mera... mNiekoko spsobov zisovania validity:Obsahov v.

Kontruktov v.

Sben v.

Predikn v.

Tradin hodnotenie aslovn hodnotenie Tradin hodnotenie klasifikcia

je kvazi kvantitatvnym vyjadrenm vsledkov iakaje vyjadren slom alebo psmenom (vyuvaj sa kly od 4 do 20), podvojnm systmom (vkon/silie), uspel neuspel, percentami abodmiproblm kly s na rovni ordinrnych kl (medzi stupami sa nevytvraj rovnak odstupy) kad klasifikcia je pecifickou formou klovania iakov, asto spja subjektvne postupy (odhad) aobjektvne merania

Rizik tradinej klasifikcie(Rizik orientcie na znmku) Prirodzen vntorn motivciu nahrdza vonkajouOdvdza iaka od podstaty uenia (tm je rozvoj poznania, osobnosti...)Vedie k vyhbaniu sa nespechu najrznejmi prostriedkamiDva predpoklady k vzniku negatvnych morlnych vlastnostSocilne diferencuje triedu a k neiaducim prejavom v socilnych vzahochVedie a k zdravotnm problmom det

Slovn hodnotenieje predovetkm opatrenm vprospech det, ktor pociuj strach zo kolyasto chba rodiomnieje objektvnejie ako znmka

Pozitva slovnho hodnotenia (Motivieren, 1990, poda Baurkov akol., 2001)dva monos poskytn individulne laden vpovede oiakochumouje zachyti individulne osobitosti iakov

umouje opsa individulny nrast vkonnosti chpe uenie procesulneumouje vypoveda otom, o iak nevie avymedzuje pomocme vyjadri uznanie, doda dveru aodvahuumouje zni tlak vkonnosti atm aj strachuzvyuje ancu psobi motivanepodporuje vzahy medzi iakmi, rodimi auitemizniuje konkurenn spsob myslenia, pretoe obmedzuje monos porovnva saumouje nahradi disciplinrne psobenie znmky ako trestu

umouje zvyova variabilitu vyuovaniavyuva sebahodnotenie avzjomn hodnotenie iakov, redukuje autoritatvny rozmer vyuovaniame definova poradensk apodporn opatrenia, vrtane doasnho znenia kritri (individulnych noriem), o iakom umon prei iastkov nespechumouje integrova aj afektvne ciele socilneho ueniaje jednoduchou praktickou alternatvou, ktor vyrovnva nedostatky znmkovania

Nedostatky slovnho hodnotenia (Schwark akol. 1991- nzory uiteov, poda Baurkov akol., 2001)zahmlieva slab vkony iaka (vyuvaj sa viac pozitvne formulcie)vyaduje od uitea zbytone vynaloen prcuje zle chpan ahodnoten vinou rodiovvykazuje nejasn vzahy (je pre iaka alebo pre rodiov?)asto je stereotypnm opisom toho, o vyjadruje znmkam nzku informan hodnotu, pretoe sa ned uri porovnanie spriemernmi vkonmi (normami triedy)

Autonmne hodnotenie, sebahodnoteniehodnotenie je nie len prostriedkom ale aj cieom vuby iaci sa maj naui hodnoti svoju prcu ahada cesty na jej zlepeniepredpokladom je vyuvanie formatvneho hodnotenia, na zklade ktorho sa iaci uia hodnoti svoju prcu iak si uvedomuje svoje siln aslab miesta, stanovuje si ciele, posudzuje svoje postupy apokusy ozlepeniecieom je naui iaka ui sa, zvldnu svoj uebn tl azaobchdza schybami (je chpan ako prleitos poui sa anie len zlo)

Prostriedky autonmneho hodnoteniaDennky uebnho procesuSebapoznvacie karty (T karta,...)Zoznamy, tabuky hodnotiacich kritri (pre rzne typy innost napr. hodnotenie labor. prc, prezentci...)Portflio (papierov i elektronick) - vvojov - hodnotiace - prezentujce - hybridn

Sasn tendencie vo vvinu hodnoteniaTendencia ku komplexnmu hodnoteniu iakaTendencia vahova iaka do procesov hodnoteniaTendencie k zrueniu klasifikcie alebo aspo zrovnoprvnenie klasifikcie a slovnho hodnotenia Predpokladom je:Hada a akcentova pozitvne rysy osobnosti iakaalej ich rozvja a prehlbova, vytvra podmienky pre sebarealizciu a prispie k vy- tvoreniu predpokladov spenho lovekasilie o vestrann poznanie iaka

Literatra:BAURKOV, Z. akol. 2001. kolsk pedagogika. Bratislava: Univerzita Komenskho, 2001, 253 s. ISBN 80 223 1536 2DUKA, J. 2003. Zklady pedagogickej psycholgie. Preov: Pulib, 2003, 121 s. ISBN 80-8068-170-8HRABAL, V. st., HRABAL, V. ml. 2002. Diagnostika. Pedagogickopsychologick diagnostika ka svodem do diagnostick aplikace statistiky. Praha: Univerzita Karlova, 2002, 199 s. ISBN 80 246 0319 - 5 KALHOUS, Z., OBST, O. akol. 2002. koln didaktika. Praha: Portl, 2002, 447 s. ISBN 80-7178-253-XPremena koly s vyuitm informanch a komunikanch technolgi. Koice: Elfa (pre IP), 163. ISBN 978-80-8086-143-8SLAVK, J. 1999. Hodnocen vsouasn kole. Praha: Portl, 1999, 190 s. ISBN 80-7178-262-9VALIOV, A., KASKOV H. a kol. 2007. Pedagogika pro uitele. Praha: Grada, 2007, 402 s. ISBN 978-80-247-1734-0