PSYCHIATRIA-PSYCHOTERAPIA-PSYCHOSOMATIKA, 24, 2017, č. 3-4, s. 6-9

6

Pôvodná práca

NEUROPSY - predstavenie projektu

Michal Hajdúk1,2,Petra Brandoburová3, Štefan Vanko4, Viera Cviková1, Martin Jakubek1, Anton Heretik Jr.1, Anton Heretik Sr.1

Stav neuropsychológie na Slovensku a východiská projektu

Rozvoj a prax neuropsychológie na Slovensku je v porov-naní s ostatnými krajinami Európskej únie vo svojich začiat-koch. Situácia v susednej Českej republike je podstatne lep-šia, viacerí autori sa venujú štandardizácii neuropsychologic-kých metód (Preiss et al., 2012, Štepánková et al., 2014). V systéme platnej legislatívy upravujúcej výkon profesie psychológov nie je odbor samostatne rozpoznaný, chýbajú jeho štandardy, ako aj program systematického vzdelávania. Základy neuropsychológie sú študentom psychológie na Slo-vensku väčšinou prezentované počas pregraduálneho vzdelá-vania. V rámci atestačného vzdelávania tvorí neuropsycholó-gia povinnú súčasť teoretickej prípravy budúcich klinických psychológov. Neuropsychologické vyšetrenie napriek svojej dôležitosti a enormnému prínosu k diferenciálnej diagnostike nie je ustanovené ako diagnostický štandard pri určovaní zá-verov o diagnóze pacienta s problémami s kogníciou. Prak-tickú realizáciu komplexných neuropsychologických vyšet-rení komplikuje fakt, že psychológovia v práci s ľuďmi, ktorí majú problém s fungovaním kognitívnych funkcií, narážajú na problém zastaraných alebo neadekvátnych metód. Do-stupné metódy majú neaktuálne normy alebo v zahraničí sú už v praxi používané novšie verzie týchto testov. Situácia na Slovensku je alarmujúca najmä z dôvodu, že chýbajú sloven-ské adaptácie aj základných neuropsychologických testov, ktoré sa v zahraničí používajú ako zlatý štandard. Nakoľko veľká časť testov má verbálnu zložku, ich jednoduchý pre-klad z cudzieho jazyka nie je možný a správny. Tak ako pri každej štandardizácii psychodiagnostických metód, aj v ob-lasti neuropsychológie je proces adaptácie nových metód mi-moriadne náročný a vyžaduje si dodržanie prísnych metodo-logických postupov (ITC, 2016).

1 Katedra psychológie, Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave 2 Psychiatrická klinika Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a UNB 3 Centrum Memory n.o. 4 Psyché Educa s.r.o. Adresa pre korešpondenciu: Michal Hajdúk Katedra psychológie, Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Gondova 2, 814 99 Bratislava e-mail: michal.hajduk@uniba.sk

Zdravotné ťažkosti a potreba vyšetrenia kognitívnych funkcií

V medicínskom prostredí sa najčastejšie s potrebou kom-plexného neuropsychologického vyšetrenia stretávame na psychiatrických a neurologických klinikách. Postupne na-rastá ale záujem aj zo strany iných odborov medicíny.

V prípade psychotických porúch a najmä schizofrénie ak-tuálne výskumy jednoznačne zdôrazňujú potrebu detailného hodnotenia kognitívnych funkcií pacienta. Prierezové aj lon-gitudinálne štúdie ukázali, že pacienti s lepšími kognitívnymi schopnosťami boli schopní efektívnejšie fungovať v každo-dennom živote. Boli tak aktívnejší pri vykonávaní každoden-ných povinností, dokázali sa o seba primeranejšie postarať a fungovali viac nezávisle (Green et al., 2000). Samotný kog-nitívny deficit je považovaný za fundamentálny znak porúch z okruhu schizofrenického spektra (Elvevag a Goldberg, 2000). V súčasnosti sa taktiež čoraz viac uplatňujú postupy založené na kognitívnej remediácii. Okrem psychotických porúch vidíme záujem o kogníciu aj pri afektívných poru-chách (McDermott a Ebmeier, 2009). Osobitnú kategóriu predstavujú ľudia závislí od alkoholu. Napriek rozsiahlym poznatkom o vplyve alkoholu na kognitívne funkcie (Bates et al., 2002), ich vyšetrenie v tejto skupine pacientov sa rea-lizuje veľmi sporadicky. V oblasti psychických porúch aktu-álne trendy jasne zdôrazňujú potrebu tvorby neuropsycholo-gických batérií, špeciálne vyvinutých pre jednotlivé diagnos-tické skupiny.

Osobitný význam získava neuropsychologické vyšetrenie pri práci s pacientmi vo vyššom veku, kde kognitívna poru-cha je kritériom priamo definujúcim rôzne typy ochorení. Napríklad v prípade Alzheimerovej choroby (ACH) je neu-ropsychologické vyšetrenie potrebné pre diagnostický proces za účelom stanovenia klinickej diagnózy podľa MKCH-10 alebo DSM-5. Napriek určitým odlišnostiam v kritériách, spoločným znakom je posúdenie prítomnosti pamäťového deficitu v počiatočnom štádiu ochorenia. Vyšetrenie taktiež výrazne prispieva k určeniu správnej diagnózy a podporuje nález zistený zobrazovacími metódami. Na ACH je možné nazerať ako na pomaly progredujúce ochorenie kognície. Ak-tuálnou výzvou v oblasti diagnostiky ACH je tak vytváranie metód hodnotenia, ktoré by umožnili včasnú diagnostiku a posun k správnej identifikácii smerom k preklinickým štá-diám. V súvislosti s vyšetrením kognície vo vyššom veku sa v zahraničí najviac diskutuje problematika miernej kognitív-

M. HAJDÚK, P. BRANDOBUROVÁ, Š. VANKO, V. CVIKOVÁ, M. JAKUBEK, A. HERETIK JR., A. HERETIK SR.: NEUROPSY - PREDSTAVENIE PROJEKTU

7

nej poruchy (Mild Cognitive Imparement), ktorá môže pred-stavovať predklinické štádium predchádzajúce demencie rôz-nej etiológie (Petersen et al., 1999, 2001).

Vyšetrenie kognitívnych procesov je potrebné aj pri zdra-votných komplikáciách, pri ktorých sú zmeny fungovania kognitívnych procesov sekundárne. Príkladom môžu byť rôzne kardiovaskulárne ochorenia (Barnes et al., 2006, Bre-teler et al., 1994; Leritz et al., 2011), problémy s obličkami (Etgen, 2015) alebo zhoršenie kognície po operačných zákro-koch (Monk et al., 2008) a pod.

Ciele projektu V rámci projektu NEUROPSY sa spojilo viacero odbor-

níkov z klinickej praxe a akademickej obce s cieľom spo-ločne vytvoriť slovenské adaptácie vybraných neuropsycho-logických testov. Ciele projektu sa budú plniť v rámci šir-šieho úsilia o rozvoj neuropsychológie ako etablovaného kli-nického a vedeckého smeru.

Členovia výskumného tímu Tím je vedený prof. Antonom Heretikom z Katedry psy-

chológie Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Výskum spo-jil odborníkov zo základného výskumu a akademického pô-sobenia (doc. Heretik, Dr. Cviková, Dr. Jakubek, Dr. Hajdúk) s psychológmi z klinickej praxe, ktorí sa aktívne venujú vy-braným aspektom neuropsychológie (Dr. Pribišová, Dr. Vanko, Dr. Brandoburová, Mgr. Krakovská). Nakoľko je projekt mi-moriadne rozsiahly, na výskume participujú a čiastočne po-máhajú aj študenti Katedry psychológie Filozofickej fakulty UK v Bratislave. V rámci projektu bola nadviazaná aj spolu-práca s kolegami z Čiech (Dr. Nikolai a Dr. Bezdíček) najmä s cieľom transferu skúseností s realizáciou projektu podob-ného charakteru, ako aj ďalšími domácimi primárne klinic-kými pracoviskami (zber dát). Primárnym cieľom je disemi-novať batériu do rutinnej neuropsychologickej praxe.

Inštitúcie a organizácie participujúce na projekte

Katedra psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Ko-menského v Bratislave, Psyché Educa s.r.o., a Centrum Me-mory, n.o. Dlhodobo spolupracujeme s kolegami z Neurolo-gickej kliniky VFN v Prahe (menovite s Dr. Bezdíčkom a Dr. Nikolaiom).

Na zbere dát participujú: Mgr. Veronika Matušková, PhDr. Zita Michlerová, Mgr. Zuzana Horňáková, Mgr. Zu-zana Droppová a Mgr. Ivana Puskeilerová.

Normatívny súbor a klinické skupiny Zber dát v rámci projektu je rozdelený do viacerých fáz.

Zber údajov bude prebiehať v období rokov 2016-2018. V prvej časti projektu je cieľom zozbierať približne 500 pro-tokolov od zdravých ľudí vo veku od 18 rokov. V normatív-nom súbore budú participanti bez psychických a/alebo neu-

rologických ťažkostí, prípadne bez závažnej somatickej ko-morbidity, ktorá mohla viesť ku kognitívnemu deficitu. Na základe výsledkov tejto skupiny budú pre jednotlivé testy vy-tvorené normy, ktoré budú zohľadňovať jednak vek, ale aj úroveň vzdelania. V rámci procesu validizácie jednotlivých metód bude realizovaný zber dát aj na viacerých klinických skupinách. V prípade neurologických pacientov sa v projekte venuje väčšia pozornosť pacientom po kraniocerebrálnom poranení a pacientom so sclerosis multiplex. Z psychických porúch je to primárne schizofrénia a príbuzné poruchy. Oso-bitnou a mimoriadne dôležitou skupinou sú pacienti, ktorých by sme mohli označiť ako MCI. Pri porovnaní zdravých par-ticipantov a klinických skupín chceme identifikovať ideálne cut-off hodnoty pre použité testy a zároveň preukázať dosta-tok empirickej evidencie, ktorá by podporovala validitu použi-tých neuropsychologických testov.

Použité metódy zberu dát V nasledujúcej tabuľke 1 sú uvedené testy použité

v rámci projektu NEUROPSY. Pre väčšiu prehľadnosť sú te-maticky rozdelené do troch oblastí. Na obrázku 1 sú k testom priradené aj kognitívne domény, ktoré merajú.

Tabuľka 1. Testy používané v projekte NEUROPSY.

Skrínin-gové me-

tódy

Neuropsycholo-gické testy

Osobnosť a aktuálny stav

Mini Mental State Examination (MMSE)

Pamäťový test učenia (AVLT)

Dotazník o zdravotnom stave pacienta (PHQ-9)

Montreal Cognitive Assessment (MoCA)

Poviedka Dotazník na generalizovanú úzkostnú poruchu (GAD-7)

Frontal Assessment Battery (FAB)

Stroopov test Geriatrická škála depresie (GDS-15)

Opakovanie čísel Osobnostný inventár PID-5 SF

Verbálna fluencia (sémantická a fonematická)

Skríningový dotaz-ník alkoholizmu CAGE

Reyova figúra Multidimenzio-nálny dotazník pamäti

Test cesty

Symboly

M. HAJDÚK, P. BRANDOBUROVÁ, Š. VANKO, V. CVIKOVÁ, M. JAKUBEK, A. HERETIK JR., A. HERETIK SR.: NEUROPSY - PREDSTAVENIE PROJEKTU

8

Wisconsinský test triedenia kariet

Skríningový test pomenovania a porozumenia

Obrázok 1. Kognitívne domény merané jednotlivými tes-tami.

Potenciálny výstup projektu Primárnym výstupom projektu budú slovenské verzie

a normy základných testov na skríning kognitívnych funkcií ako MMSE a MoCA. Taktiež aj skríningové vyšetrenie čin-nosti frontálnych lalokov (FAB). Tieto metódy sú často pou-žívané aj lekármi, primárne neurológmi a psychiatrami, čo v budúcnosti môže viesť k lepšej komunikácii medzi od-bormi. Pri interpretácii sa často používajú cut-off hodnoty, ktoré sú odvodené zo zahraničných výskumov. V prípade MoCA testu sa všeobecne v praxi akceptuje, že hodnota cut off menej ako 26 bodov je mimoriadne prísna a takýto výkon môžu dosahovať aj ľudia bez závažného kognitívneho defi-citu. Výhodou vlastných noriem bude presnejšie určenie hra-ničných skór, pri ktorých budú optimálnejšie hodnoty senzi-tivity a špecificity. Okrem skríningových testov bude výstup projektu aj súbor tradičných rutinne používaných neuropsy-chologických testov. Primárne sa jedná o testy ako Pamäťový test učenia, Test cesty, Verbálna fluencia, Stroopov test, Rey-ova figúra.

Klinická neuropsychológia bola tradične vyučovaná na Katedre psychológie FiF UK počas magisterského štúdia. Aj vďaka projektu sa nám podarilo jej vyučovanie po niekoľ-kých rokoch obnoviť. Obsah predmetu sa zameriava na zá-kladné východiská neuropsychológie a ich špeciálne apliká-cie najmä v oblasti neurológie a psychiatrie. Predmet je vyu-čovaný interaktívnou formou aj prostredníctvom kazuistík. Cieľom projektu je aj vytvorenie databázy kazuistík pacien-tov, ktorí boli vyšetrení spomínanými testami. Výstupy pro-jektu môžu v budúcnosti slúžiť ako podklad pri vytváraní do-poručení k diagnostickým vyšetreniam kognitívnych funkcií a v spolupráci so stavovskou organizáciou zastupujúcou psy-chológov (Slovenská komora psychológov) na prípravu bazál-neho a jednotného prístupu v psychodiagnostickom vyšetrení.

Publikačná činnosť vyplývajúca z realizácie projektu roz-šíri pomerne limitované množstvo dostupných domácich zdrojov z klinickej neuropsychológie. Do dnešného dňa chýba základná monografia v slovenskom jazyku.

Projekt predstavuje aj jedinečnú možnosť pre interdiscip- linárnu spoluprácu.*

*Príspevok bol podporený Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV-15-0686.

Literatúra Bates, M.E., Bowden, S.C., Barry, D.: Neurocognitive im-pairment associated with alcohol use disorders: Implications for treatment. Experimental and Clinical Psychopharmaco-logy, 2002, 10(3), s. 193–212.

Barnes, D.E., Alexopoulos, G.S., Lopez, O.L., William-son, J.D., Yaffe, K.: Depressive Symptoms, Vascular Dise-ase, and Mild Cognitive Impairment: Findings From the Car-diovascular Health Study. Archives of General Psychiatry, 2006, 63(3), s. 273–279.

Breteler, M.M., Claus, J.J., Grobbee, D.E., Hofman, A.: Cardiovascular disease and distribution of cognitive function in elderly people: the Rotterdam Study. BMJ : British Me-dical Journal, 1994, 308(6944), s. 1604–1608.

Etgen, T.: Kidney disease as a determinant of cognitive decline and dementia. Alzheimer’s Research & Therapy, 2015, 7(1).

Elvevag, B., Goldberg, T.E.: Cognitive Impairment in Schi-zophrenia Is the Core of the Disorder. Critical ReviewsTM in Neurobiology, 2000, 14(1), 21 s.

Green, M.F., Kern, R.S., Braff, D.L., Mintz, J.: Neu-rocognitive Deficits and Functional Outcome in Schizophre-nia: Are We Measuring the „Right Stuff“? Schizophrenia Bulletin, 2000, 26(1), s. 119–136.

International Test Commission. The ITC Guidelines for Translating and Adapting Tests (Second edition). 2016.

Leritz, E.C., McGlinchey, R.E., Kellison, I., Rudolph, J.L., Milberg, W.P.: Cardiovascular Disease Risk Factors and Cognition in the Elderly. Current Cardiovascular Risk Reports, 2011, 5(5), s. 407–412.

M. HAJDÚK, P. BRANDOBUROVÁ, Š. VANKO, V. CVIKOVÁ, M. JAKUBEK, A. HERETIK JR., A. HERETIK SR.: NEUROPSY - PREDSTAVENIE PROJEKTU

9

McDermott, L.M., Ebmeier, K.P.: A meta-analysis of dep-ression severity and cognitive function. Journal of Affective Disorders, 2009, 119(1–3), s. 1–8.

Monk, T.G., Weldon, B.C., Garvan, C.W., Dede, D.E., Aa, M.T., van der Heilman, K.M., Gravenstein, J.S.: Predictors of Cognitive Dysfunction after Major Noncardiac Surgery. Anesthesiology: The Journal of the American So-ciety of Anesthesiologists, 2008, 108(1), s. 18–30.

Petersen, R.C., Doody, R., Kurz, A., Mohs, R.C. et al.: Current concepts in mild cognitive impairment. Archives of Neurology, 2001, 58(12), s. 1985–1992.

Petersen, R.C., Smith, G.E., Waring, S.C., Ivnik, R.J., Tangalos, E.G., Kokmen, E.: Mild Cognitive Impairment:

Clinical Characterization and Outcome. Archives of Neuro-logy, 1999, 56(3), s. 303–308.

Preiss, M.: Neuropsychologická baterie Psychiatrického centra Praha: klinické vyšetření základních kognitivních funkcí. Psychiatrické centrum, 2002.

Preiss, M. et al.: Neuropsychologická baterie Psychiatrického centra Praha: klinické vyšetření základních kognitivních funkcí. 3., přeprac. vyd. Praha: Psychiatrické centrum, 2012.

Štěpánková H., Bezdíček O., Nikolai T., Horáková K., Lukavský J., Kopeček, M.: Zpráva o projektu Národní nor-mativní studie kognitivních determinant zdravého stárnutí. E-psychologie, 2015, 9 (1), s. 43-64.

Do redakcie došlo 25.7.2017.