l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l i n i l l l l l l l l l l M l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l i l M I I I I I l l l M I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I

osa niverzita

S P R A V O D A J

U N I V E R Z I T Y K O M E N S K É H O ,

N O S I T E L K Y R A D U R E P U B L I K Y

B R A T I S L A V A

R O C N I K X X I

N O V E M B E R 1 9 7 4

Č Í S L O 3

U I I U I I I I I I I I I I I I l l 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 11 I I 1 1 1 1 1 1 1 1 I I 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 ; I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I

Ж K 25. v ý r o č i u v z n i k u

N E M E C K E J D E M O K R A T I C K E J

R E P U B L I K Y

O s t a v m a r x i z m u - l e n i n i z m u U n i v e r z i t y K o m e n s k é h o v B r a t i s l a v e u s p o r i a d a l d ň a 7. o k t ó b r a 1974 s e m i n á r k 25. v ý r o č i u v z n i k u N e m e c k e j d e m o k r a t i c k e j r e p u b l i k y . Na s e m i n á r i o d z n e l i r e f e r á t y , p r í h o v o r y , d i s k u s n é p r í ­s p e v k y , a k o a j v y s t ú p e n i a n a š i c h i z a h r a n i č n ý c h ú č a s t ­n í k o v s e m i n á r a .

Pr i t e j t o p r í l e ž i ­t o s t i u d e l i l r e k t o r UK p r o f . Emil HU-R A J , DrSc., p a m ä t ­n ú z l a t ú m e d a i l u UK g e n e r á l n e m u k o n z u l o v i NDR v B r a t i s l a v e F r a n z o v i

POKISEROVI n a z n a k ú c t y a o c e n e ­nia j e h o p r á c e v y ­n a l o ž e n e j p r e r o z ­

v o j d r u ž o b n ý c h s t y k o v n á r o d o v

ČSSR a NDR. a k o a j z a ú s i l i e a p o ­m o c p r i ú s p e š n o m r o z v í j a n í v z ť a h o v

m e d z i U n i v e r z i t o u K o m e n s k é h o a U n i v e r z i t o u M a r t i n a L u t h e r a v H a l l e ( n a s n í m k e ) .

* * *

O t v á r a c í p r í h o v o r r i a d i t e ľ a Ú s t a v u m a r x i z m u - l e n i n i z m u U n i v e r z i t y K o m e n ­s k é h o v B r a t i s l a v e p r o f . I n g . M i l o s l a v JIRGESA, DrSc. ( n a s n í m k e ) .

V á ž e n é s ú d r u ž k y a s ú d r u h o v i a , k p r i p o m e n u t i u s i 25. v ý r o č i a z a l o ž e n i a N e m e c k e j d e m o k r a t i c k e j r e p u b l i k y s m e z o r g a n i z o v a l i s e m i n á r p e d a g o g i c k o - v e d e c k ý c h p r a ­c o v n í k o v , n a k t o r o m p o s l á v n o s t n e j č a s t i c h c e m e v e d e c ­k ý m i r e f e r á t m i a j p r a c o v n ý m p r í s t u p o m u k á z a ť n a h i s ­t o r i c k ý v ý z n a m v z n i k u a r o z v o j a p r v é h o n e m e c k é h o š t á t u r o b o t n í k o v a r o ľ n í k o v , na b o j k o m u n i s t i c k ý c h a r o b o t n í c k y c h s t r á n p r i v y t v á r a n í n o v e j s o c i a l i s t i c k e j s p o l o č n o s t i .

V e ľ m i n á s t e š í , ž e na t o m t o p o d u j a t í m ô ž e m e p r i ­v í t a ť m e d z i n a m i a j m i l é h o hosťa, p r e d s t a v i t e ľ a j u b i l u ­j ú c e j k r a j i n y g e n e r á l n e h o k o n z u l a F r a n z a POKISERA, a k o a j p r e d s t a v i t e ľ o v f a k ú l t n a š e j u n i v e r z i t y .

V o v ý v o j i N e m e c k e j d e m o k r a t i c k e j r e p u b l i k y v j e j s k u t o č n e ú s p e š n o m 2 5 - r o č n o m v ý v o j i s a p r e j a v o v a l i d v a p o d s t a t n é z n a k y , c h a r a k t e r i s t i c k é p r e r o b o t n í c k o - r o ľ -n í c k y š t á t . Po p r v é , v y t v o r e n i e a r o z v o j NDR s ú v ý ­s l e d k o m v n ú t o r n e j t v o r i v e j č i n n o s t i p r a c u j ú c i c h p o d v e ­d e n í m SED, a p o d r u h é , t e n t o v ý v o j j e s ú č a s ť o u s v e t o ­v é h o r e v o l u č n é h o p r o c e s u . J e n e r o z l u č n e s p ä t ý s c e l o u s o c i a l i s t i c k o u s v e t o v o u s ú s t a v o u a p r e d o v š e t k ý m s o S o ­v i e t s k y m z v ä z o m .

D o s i a h n u c h i s t o r i c k é s p o l o č e n s k o - p o l i t i e k é ú s p e c h y DO z h o d n o t e n í u p l y n u l e j e t a p y s t r a n o u , p r v ý t a j o m n í k O V SED E r i c h HONECKÉR mohol k o n š t a t o v a ť , ž e . . . d o z r e l a p o t r e b a doplniť a z m e n i ť ú s t a v u " , a t a k n a z a s a d n u t í

Ľ u d o v e j s n e m o v n e s a k o d i f i x u j e v p r v o m č l á n k u ú s t a v y , ž e N e m e c k á d e m o k r a t i c k á r e p u b l i k a j e s o c i a l i s t i c -k ý š t á t r o b o t n í k o v a r o ľ n í k o v , p r i č o m v n o v o m š i e s t o m č l á n k u s a k o n š t a t u j e , ž e N e m e c k á d e m o k r a t i c k á r e p u b ­l i k a j e n a v ž d y a n e o d v o l a t e ľ n e s p o j e n á p e v n ý m z v ä z k o m s o Z v ä z o m s o v i e t s k y c h s o c i a l i s t i c k ý c h r e p u b l í k .

M e d z i n á r o d n á v á ž n o s ť NDR s t ú p í a a k u l m i n o v a l a p r i ­j a t í m p r v é h o r o b o t n í c k o - r o ľ n í c k e h o š t á t u d o OSN, n a d ­v i a z a n í m d i p l o m a t i c k ý c h s t y k o v a u z n a n í m j e j e x i s t e n ­c i e d e j u r e d o t e r a z s t o j e d e n á s t i m i k r a j i n a m i . Tieto, a k o a j i n é f a k t y , m a j ú m i m o r i a d n u d ô l e ž i t o s ť p r e u d r ž a n i e m i e r u a u p e v n e n i e b e z p e č n o s t i v E u r ó p e .

P o k i a ľ i d e o n a š e v z á j o m n é v z ť a h y . N e m e c k á d e m o k r a ­t i c k á r e p u b l i k a j e z h ľ a d i s k a s v o j h o c h a r a k t e r u p o l i t i c ­k é h o , h o s p o d á r s k e h o , k u l t ú r n e h o i g e o g r a f i c k e j p o l o h y n a š i m v e ľ m i b l í z k y m a p r i r o d z e n ý m p a r t n e r o m : o n y v y m e d z u j ú a j o p t i m á l n e p o d m i e n k y p r e n a š u č o r a z v ä č ­š i u s p o l u p r á c u . N á z o r n e t o v i d i e ť n a j m ä v h o s p o d á r s k e j o b l a s t i , k d e NDR j e p o ZSSR d r u h ý m n a š í m n a j d ô l e ž i ­t e j š í m p a r t n e r o m . M i m o r i a d n e p o d m i e n k y s ú d a n é n a j ­m ä p r e s p o l u p r á c u v o b l a s t i p r i e m y s l o v e j v ý r o b y , k t o r á v o v z á j o m n o m z a h r a n i č n o m o b c h o d e p r e d s t a v u j e z h r u b a 6 5 °ó v z á j o m n e j v ý m e n y t o v a r o v ; p o d o b n e j e t o m u a j v o b l a s t i v e d y a t e c h n i k y .

A k d n e s h o v o r í m e o v z á j o m n e s a p r e h l b u j ú c i c h v z ť a ­h o c h , n e m o ž n o n e v y z d v i h n ú ť a j š i r o k ú s p o l u p r á c u m e d z i n a š o u u n i v e r z i t o u a U n i v e r z i t o u M. L u t h e r a v Hal le, k t o r á m á u ž s v o j u t r a d í c i u , a k o n a p r í k l a d v o v ý m e n e u č i t e ľ o v , v o v z á j o m n e j n á v š t e v e v e d e c k ý c h k o n f e r e n c i í , v s p o l o č n ý c h p u b l i k á c i á c h a v ď a l š o m . I d n e s s ú t u p r í ­t o m n í n e m e c k í s ú d r u h o v i a , č o n á s p r i t e j t o p r í l e ž i t o s t i z v l á š ť v e ľ m i t e š í .

C h c e m v y s l o v i ť p r e s v e d č e n i e , ž e n á š s e m i n á r , k t o r ý c h c e b y ť s k r o m n ý m p r í s p e v k o m v c e l o m k o m o l e x e o s t a t ­n ý c h p o d u j a t í v ý z n a m n é h o j u b i l e a 25. v ý r o č i a z a l o ž e n i a NDR, b u d e a j ď a l š í m p o d n e t o m u p e v ň o v a n i a n a š i c h p r i a ­t e ľ s k ý c h v z ť a h o v m e d z i n a š i m i n á r o d m i a z v l á š ť a k o n ­k r é t n e m e d z i n a š i m i d r u ž o b n ý m i u n i v e r z i t a m i . Na h i s ­t ó r i u a p e r s p e k t í v u t ý c h t o v z ť a h o v i s t e u k á ž u v y s t ú p e ­nia t a k n a š i c h , a k o a j p r í t o m n ý c h n e m e c k ý c h s ú d r u h o v .

P r í h o v o r r e k t o r a U n i v e r z i t y K o m e n ­s k é h o v B r a t i s l a v e p r o f . MUDr. Emila HURAJA, DrSc., d r . h . c., ( n a s n í m k e ) :

V á ž e n é s ú d r u ž k y a s ú d r u h o v i a , mi l í p r i a t e l i a ! 7. o k t ó b r a t . r . o s l a v u j e ľ u d N e m e c k e j d e m o k r a t i c k e j

r e p u b l i k y a s n ím s o c i a l i s t i c k é š t á t y 25. v ý r o č i e z a l o ­ž e n i a s v o j h o š t á t u , p r v é h o s o c i a l i s t i c k é h o š t á t u v n e ­m e c k ý c h d e j i n á c h . P r i t e j t o p r í l e ž i t o s t i p o z d r a v u j e m p r e d s t a v i t e ľ o v N e m e c k e j d e m o k r a t i c k e j r e p u b l i k y p ô s o ­b i a c i c h u n á s v B r a t i s l a v e , U n i v e r z i t u M a r t i n a L u t h e r a v H a l l e - W i t t e n b e r g u a j e j p r o s t r e d n í c t v o m p r a c u j ú c i ľ u d NDR, m e n o m U n i v e r z i t y K o m e n s k é h o j e j u č i t e ľ o v a š t u ­d e n t o v i m e n o m s v o j í m .

V u p l y n u l o m š t v r ť s t o r o č í v y b u d o v a l i p r a c u j ú c i NDR s m i m o r i a d n y m ú s i l í m s o c i a l i s t i c k ý š t á t s v y s p e l ý m p r i e m y s l o m a s i n t e n z í v n y m p o ľ n o h o s p o d á r s t v o m . Do­k á z a l i a k a ž d ý d e ň d o k a z u j ú p l a t n o s ť P r o g r a m u d e r S o -c i a l i s t i s c h e n E i n h e i t s p o r t e i D e u t s c h l a n d s : „ E i n n e u e s Z e i t a l t e r i n d e r G e s c h i c h t e d e s d e u t s c h e n V o l k e s h a t b e g o n n e n : d a s Z e i t a l t e r d e s F r i e d e n s u n d d e r s o z i a l e n S i c h e r h e i t , d e r M e n s c h e n w ü r d e u n d B r ü d e r l i c h k e i t , d e r F r e i h e i t u n d G e r c h t i g k e i t , d e r M e n s c h l i c h k e i t u n d L e ­b e n s f r e u n d e " .

O b d i v u h o d a á j e v y t r v a l o s ť ľ u d u V a š e j k r a j i n y . V e ď p o p o r á ž k e f a š i z m u a p o o s l o b o d e n í s l á v n o u S o v i e t s k o u a r ­m á d o u p o k r o k o v é s i l y , a n t i f a š i s t i , k o m u n i s t i a d e m o ­k r a t i c k é s i l y n a ú z e m í d n e š n e j N e m e c k e j d e m o k r a t i c ­k e j r e p u b l i k y s t á l i p r e d ť a ž k o u ú l o h o u : z b u r c o v a ť J u d zo s k ľ ú č e n o s t i , v š t e p i ť v i e r u v l e p š í ž i v o t , z a p á l i ť v ň o m b u d o v a t e ľ s k é n a d š e n i e .

P o d a r i l o s a i m t o p r e d z r a k o m c e l é h o s v e t a p o d v e d e ­n í m j e d n o t n e j m a r x i s t i c k o - l e n i n s k e j s t r a n y — SED. P o ­d a r i l o s a i m t o s p o d p o r o u b r a t s k ý c h s t r á n n a č e l e s K o m u n i s t i c k o u s t r a n o u S o v i e t s k e h o z v ä z u . K e ď p o v o j n e b o l a z n i č e n á t r e t i n a p r i e m y s e l n é h o p o t e n c i á l u , 40 % ž e l e z n i č n ý c h t r a t í , 3 5 °/o b y t o v a z l i e v á r e n s t v o , e n e r g e t i c k é s t r o j á r s t v o , h u t y a v a l c o v n e z 9 0 °/o b o l i n a ú z e m í N e m e c k e j s p o l k o v e j r e p u b l i k y , i t a k NDR d n e s j e n a p i a t o m m i e s t e m e d z i p r i m y s e l n ý m i š t á t m i v E u ­r ó p e a p a t r í m e d z i d e s a ť n a j s i l n e j š í c h p r i e m y s e l n ý c h m o c n o s t í n a s v e t e .

O b y v a t e ľ s t v o NDR p r e d s t a v u j e 0,5 °o s v e t o v é h o o b y ­v a t e ľ s t v a a v y t v á r a 1,7 °/o n á r o d n é h o d ô c h o d k u v š e t k ý c h š t á t o v n a z e m e g u l i .

K t ý m t o ú s p e c h o m p o m á h a a j š k o l s t v o a v y s o k é š k o l ­s t v o z v l á š ť m a x i m á l n o u a n g a ž o v a n o s ť o u v o v ý c h o v e n o ­v ý c h o d b o r n í k o v p r e r o z v i n u t ý s p o l o č e n s k ý s y s t é m . V r o z v i n u t o m s p o l o č e n s k o m s y s t é m e s o c i a l i z m u z a b e r á v ý z n a m n é m i e s t o j e d n o t n á s o c i a l i s t i c k á s ú s t a v a v z d e l á ­v a n i a . S t r a n a a v l á d a NDR v e n u j e h l a v n ú p o z o r n o s ť s o ­c i a l i s t i c k e j v z d e l á v a c e j p o l i t i k e , k e ď ž e j e n e v y h n u t n á k z v y š o v a n i u p r o d u k t i v i t y p r á c e v b u d ú c i c h r o k o c h . D n e s v NDR s a v z d e l á v a v y š e t r o c h m i l i ó n o v ľ u d í . To j e v y š š i e č í s lo , a k o p o č e t z a m e s t n a n ý c h v p r i e m y s l e NDR. K t o m u t o t r e b a e š t e p r i r á t a ť v y š e m i l i ó n a d o s p e ­l ý c h o b y v a t e ľ o v , k t o r í s i z v y š u j ú k v a l i f i k á c i u v d o š k o ľ o ­v a c í c h k u r z o c h , v p o d n i k o v ý c h a k a d é m i á c h a p o d o b n e .

P r a v d a , NDR b y n e b o l a m o h l a d o s i a h n u ť t i e t o ú s p e c h y , k e b y o d s v o j h o z r o d u n e b o l a m a l a p o s v o j o m b o k u S o ­v i e t s k y z v ä z a k o v e r n é h o p r i a t e ľ a a s p o j e n c a . N e r o z ­b o r n é p r i a t e ľ s t v o s o S o v i e t s k y m z v ä z o m j e z á r o v e ň p e v ­n ý m z á k l a d o m v z ť a h o v k s o c i a l i s t i c k ý m k r a j i n á m .

N a j v ä č š í v ý z n a m p r e o b e n a š e k r a j i n y m a j ú v z á j o m n é h o s p o d á r s k e v z ť a h y . Z a t i a ľ č o s m e p r e d d v a d s i a t i m i -p i a t i m i r o k m i v z á j o m n é v z ť a h y z a č a l i k o m p e n z a č n ý m i o b c h o d m i a j e d n o d u c h ý m i f o r m a m i t o v a r o v e j v ý m e n y , d n e š n á n a š a k o n c e p c i a s p o l u p r á c e s a z a m e r i a v a n a t o , a b y o b i d v a š t á t y ako v y s p e l é p r i e m y s e l n é k r a j i n y s m o ­d e r n ý m s o c i a l i s t i c k ý m p o ľ n o h o s p o d á r s t v o m n e p r e t r ž i t e u s k u t o č ň o v a l i v ý s t a v b u s o c i a l i s t i c k e j s p o l o č n o s t i . A t o ­m u p o m á h a j ú a j n a š e o b e u n i v e r z i t y . U s k u t o č ň u j ú s a , i v b u d ú c i c h r o k o c h s a b u d ú u s k u t o č ň o v a ť ď a l š i e k r o k y s m e r o m k s o c i a l i s t i c k e j i n t e g r á c i i .

N a d v ä z u j ú c n a d l h o r o č n é t r a d í c i e s p o l o č n é h o b o j a r o ­b o t n í c k e j t r i e d y n a š i c h k r a j í n a n a p e v n é b o j o v é s p o ­l o č e n s t v o n a š i c h b r a t s k y s p ä t ý c h s t r á n , ČSSR a NDR a j v b u d ú c n o s t i u r o b i a v š e t k o p o t r e b n é , a b y v z ť a h y m e d z i n a š i m i n á r o d m i b o l i e š t e u ž š i e . T a k t o n á r o d y ČSSR a NDR v d u c h u Z m l u v y o p r i a t e ľ s t v e a v z á j o m n e j pomoci , u z a v r e t e j m e d z i o b i d v o m a š t á t m i , n a j l e p š i e p r i s p e j ú k z a b e z p e č e n i u a p o s i l n e n i u s o c i a l i s t i c k e j š t á t n e j m o c i v o b i d v o c h k r a j i n á c h a k u p e v n e n i u m i e r u a e u r ó p s k e j b e z p e č n o s t i .

A n á š p o d i e l . U n i v e r z i t y M a r t i n a L u t h e r a v H a l l e -W i t t e n b e r g u a U n i v e r z i t y K o m e n s k é h o v B r a t i s l a v e , b u ­d e v t o m t o s n a ž e n í t a k a k o d o t e r a z e v i d e n t n ý .

U n i v e r z i t a K o m e n s k é h o n a z n a k ú c t y k U n i v e r z i t e M a r t i n a L u t h e r a v t e n t o v ý z n a m n ý d e ň 25. v ý r o č i a v z n i ­k u N e m e c k e j d e m o k r a t i c k e j r e p u b l i k y v e n u j e p a m ä t n ú p l a k e t u s o ž e l a n í m v e ľ a ú s p e c h o v v j e j č i n n o s t i k p r o ­s p e c h u ľ u d u N e m e c k e j d e m o k r a t i c k e j r e p u b l i k y .

N e c h ž i j e NDR!

ш&ЩШЙЯЯЯ * * *

v - " Щ И Pr í h o v o r g e n e r á l n e h o k o n z u l a N e m e c -k e j d e m o k r a t i c k e j r e p u b l i k y v B r a t i s l a -

a f H ^ мШ v e Franza POKISERA (na s n í m k e ) :

Milé s ú d r u ž k y a s ú d r u h o v i a , v á ž e n í p r i a t e l i a ! J e p r e m ň a v e ľ k ý m p o t e š e n í m a cťou, ž e m i b o l o

u m o ž n e n é p r i p r í l e ž i t o s t i 25. v ý r o č i a z a l o ž e n i a N e m e c ­k e j d e m o k r a t i c k e j r e p u b l i k y k v á m p r e h o v o r i ť . 7. o k ­t ó b r a 1974 o s l a v u j e NDR 25. v ý r o č i e s v o j h o v z n i k u , k t o ­r ý bol v m e d z i n á r o d n e j a n e m e c k e j p o l i t i k e v ý s l e d k o m

n e ľ ú t o s t n é h o b o j a m e d z i t r i e d n o u s i l o u i m p e r i a l i z m u , r e a k c i e a v o j n y n a j e d n e j s t r a n e a t r i e d n o u s i l o u r o b o t ­n í c k e j t r i e d y , p o k r o k u , d e m o k r a c i e , m i e r u a s o c i a l i z m u n a s t r a n e d r u h e j . Z a l o ž e n í m NDR u t r p e l n e m e c k ý i m ­p e r i a l i z m u s a m i l i t a r i z m u s p o r o k u 1945 n a j v ä č š i u p o ­r á ž k u a c e s t a n a v ý c h o d m u t ý m b o l a n a v ž d y z a h a t a n á .

Pod v e d e n í m r o b o t n í c k e j t r i e d y a j e j m a r x i s t i c k o -l e n i n s k e j s t r a n y v y t v o r i l i d e m o k r a t i c k é s i l y z a l o ž e n í m NDR š t á t n u b á z u , n a k t o r e j p o k r a č o v a l a s o c i a l i s t i c k á p r e s t a v b a a t r i e d n y b o j p r o t i n e m e c k é m u i m p e r i a l i z ­m u . 7. o k t ó b r a 1974, v d e ň 25. v ý r o č i a v z n i k u NDR, o s l a ­v u j e m e s p o l o č n ý b o j , s p o l o č n ú c e s t u a s p o l o č n é v í ť a z ­s t v o , p r e d o v š e t k ý m v š a k s p o l o č n ú p r í t o m n o s ť a b u d ú c ­n o s ť s o S o v i e t s k y m z v ä z o m a s o s t a t n ý m i s o c i a l i s t i c k ý m i b r a t s k ý m i n á r o d m i . V ú z k e j s ú v i s l o s t i s 25. v ý r o č í m v z n i k u NDR j e 30. v ý r o č i e v í ť a z s t v a S o v i e t s k e h o z v ä z u v o V e ľ k e j v l a s t e n e c k e j v o j n e a o s l o b o d e n i a n á r o d o v s p o d f a š i s t i c k é h o j a r m a , s ú v ý r o č i a z a l o ž e n i a ľ u d o v e j moci v b r a t s k ý c h k r a j i n á c h , k u k t o r ý m p a t r í 3J. v ý r o č i e s l á v n e h o S l o v e n s k é h o n á r o d n é h o p o v s t a n i a , k t o r é s m e n e d á v n o s p o l u s v a m i o s l a v o v a l i . T ý m s a zača l n o v ý , v y š š í s t u p e ň s v e t o v é h o r e v o l u č n é h o p r o c e s u , k t o r é h o v ý s l e d k o m j e j e d n a k z a l o ž e n i e NDR, j e d n a k s ú t o v í ­ť a z n é r e v o l ú c i e v o s t a t n ý c h b r a t s k ý c h š t á t o c h . P r e t o t o v í ť a z s t v o b o l a r o z h o d u j ú c o u o c h r a n a , p o m o c a s t á l a p o d ­p o r a S o v i e t s k e h o z v ä z u . P r i a t e ľ s t v o s o S o v i e t s k y m z v ä ­z o m b o l o a j e n a j d ô l e ž i t e j š í m ž i v o t n ý m z á k l a d o m NDR a k a ž d é h o s o c i a l i s t i c k é h o š t á t u . S k u t o č n o s ť E u r ó p y — t o j e s o c i a l i s t i c k é s p o l o č e n s t v o š t á t o v , k t o r é s a r o z p r e ­s t i e r a a ž n a d v o c h t r e t i n á c h t o h t o s v e t a d i e l u P r v é k r o ­k y k t e j t o r e a l i t e b o l i u r o b e n é u ž p r e d 3 0 r o k m i , n e s k ô r s a v ý v o j p r e n i e s o l a ž d o c e n t r a E u r ó p y , a t a k doSlo k z a l o ž e n i u n a š e j r e p u b l i k y .

H i t l e r o v s k ý f a š i z m u s z a n e c h a l h r o z n é d e d i č s t v o — z n i č e n é m e s t á a d e d i n y , n e s m i e r n e h m o t n é , p s y c h i c k é a m o r á l n e š k o d y . T i s í c e n a i l e o š l c h s y n o v a d c é r n á r o d a o b e t o v a l o s v o j ž i v o t v p r o t i f a š i s t i c k o m b o j i z a m i e r u ­m i l o v n ý , p o k r o k o v ý n e m e c k ý š t á t .

A k s i u v e d o m u j e m e t o t o d e d i č s t v o , v y n i k a j ú o t o v i a c ú s p e c h y v ý s t a v b y NDR a n á s l e d k y p r e r o d u s p o l o č n o s t i , k t o r é s ú v ý s l e d k o m ú s i l i a u p l y n u l ý c h d v a d s a f n a f r o k o v A k s i u v e d o m u j e m e v e ľ k ý r o z m a c h , k t o r ý z i > i l a naSa r e p u b l i k a v u p i y n u l ý c h r o k o c h , n e s m i e m e z a b ú d a ť na v e ľ k o r y s ú p o m o c S o v i e t s k e h o z v ä z u v o v l e t k V c h f á / a r h b u d o v a n i a n a š e j r e p u b l i k y . NDP s a s t a l a — v ď a k a t e j t o p o m o c i S o v i e t s k e h o z v ä z u a s o o l u o r S c ; s o s ; i t n v m ; j • c i a l i s t i c k ý m i k r a j i n a m i — v ý k o n n ý m p r i e m y s e l n ý m š t á ­t o m a s p o ľ a h l i v ý m p a r t n e r o m s p o l o č e n s t v a s o c i a l i s t i c ­k ý c h š t á t v .

D n e s m á NDR v y s o k ú m e d z i n á r o d n ú a u t o r i t u . A k o č l e n OSN i e d n e s NDR š t á t o p r á v n e u z n á v a n á v i a c n e ž s t o š t á t m i . T o t o v š e t k o s m e d o s i a h l i iba p r e t o , l e b o v y c h á ­d z a m e z p o z n a t k u , ž e p r i a t e ľ s t v o a s p o l u p r á c a s o S o ­v i e t s k y m z v ä z o m a s o s t a t n ý m i š t á t m i s o c i a l i s t i c k é h o s p o l o č e n s t v a j e b á z o u p r e v š e s t r a n n ý , p l y n u l ý r o z v o j n a š e i k r a j i n y , i e z á r u k o u n a š e j n e z á v i s l o s t i a k o s u v e ­r é n n e h o s o c i a l i s t i c k é h o š t á t u a z á r u k o u n r i a z n i v ý c h v o n k a i š í c h n o d m i e n o k p r e b u d o v a n i e r o z v i n u t e j s o c i a -l i s t i c k e i s p o l o č n o s t i . S e d e m n á s ť m i l i ó n o v o b č a n o v NDR n a p í s a l o v u p l y n u l o m š t v r ť s t o r o č í p r á c o u s v o i i c h r ú k . s v o i o u u s i l o v n o s ť o u a t v o r i v ý m i n á p a d m i n o v ú k a p i t o l u d e i í n n e m e c k é h o n á r o d a .

VIII. z i a z d SED. k t o r ý s a k o n a l v j ú n i 1971. bol z a ­č i a t k o m n o v e i f á z v p r i u t v á r a n í r o z v i n u t e j s o c i a l i s t i c k e j s p o l o č n o s t i S ú d r u h ^ r i c h HONF<~KFR na t o m t o z i a z d e p o v e d a l : „ P o z n á m e iba i e d e n c i e ľ . k t o r ý p r e n i k á c e l o u p o l i t i k o u n a š e i s t r a n v — u r o b i ť v š e t k o p r e h l a b o č l o ­v e k a . n r e š ť a s t i e ľ u d u . p r e z á t i i m v r o b o t n í c k e i t r i e d v a v š e t k ý c h p r a c u j ú c i c h . To i e z m y s e l s o c i a l i z m u . 7.a t o t o p r a c u i e m e a b o i u i e m e . " O b s a h t ý c h t o s l o v v v i a -d r u i e h l a v n á ú l o h a , k t o r á b o l a v v t v č e n á na VIII. z i a z d e s t r a n v . . lei c i e ľ o m i e ď a l š i e z v y š o v a n i e h m o t n ě l a k u l ­t ú r n e j ž i v o t n e i ú r o v n e ľ u d u n a n á k l a d e v v s o k é h o t e m p a r a s t u s o c i a l i s t i c k e j v ý r o b y . z v y š o v a n i a e f e k t í v n o s t i , v ě ­d e c k o t e c h n i c k é h o p o k r o k u a n r o d u k t l v i t v n r á c e . Pr i n l -n e n í t e i t o h l a v n e i ú l o h y d o s a h u i ú n r a c u i ú c l nod v e d e ­n í m s t r a n v d e n n o - d e n n e v e ľ k é ú s o e c h v . T a k b o l o m o ž n é v p r v ý c h t r o c h r o k o c h p ä ť r o č n é h o n l á n u z v y š o v a ť n á ­r o d n ý dAchodok r o č n e o p r i e m e r n e 5.2 °'o a v r o k u 1973 s a p o d a r i l o v o r l e m s e l n e i v ý r o b e n o o r v ý k r á t d o s i a h n u ť

m i l i á r d m a r i e k P e ň a ž n é p r f i m v o b v v a t e ľ s t v a s a o r i s t a b i l n ý c h c e n á c h z v ý š i l i o 12,5 m i l i á r d m a r i e k . K p r e d n o s t i a m a v y m o ž e n o s t i a m r e á l n e j e s t v u j ú c e h o

2

socia l izmu n e p a t r i a i b a p r e d m e t y d e n n e j p o t r e b y — s p o t r e b n ý t o v a r . Neodškr iep i te ľná j e p r e v a h a s o c i a l i s ­t ického s y s t é m u v o v š e t k ý c h o s t a t n ý c h o b l a s t i a c h p r e u s p o k o j o v a n i e p o t r i e b p r a c u j ú c i c h . To s a t ý k a p l n e j z a ­m e s t n a n o s t i , s t a r o s t l i v o s t i spoločnost i o o c h r a n u p r á c e , r e k r e á c i u p r a c u j ú c i c h , o m l a d ú generác iu , z d r a v o t n í c ­tvo, o m a t k u , dieťa a podobne. To v š e t k o z n a m e n á s o ­ciálnu i s t o t u a j a s n ú p e r s p e k t í v u p r e v š e t k ý c h p r a c u ­j ú c i c h .

V N e m e c k e j d e m o k r a t i c k e j r e p u b l i k e k a ž d ý p r a c u j ú c i m á p r í s t u p k v z d e l á v a n i u : o d d e s a ť r o č n e j š k o l y c e z o d ­b o r n é š k o l y a ž p o u n i v e r z i t y . J e t o rozs iahla s i eť š k ô l a k u r z o v p r e z v y š o v a n i e k v a l i f i k á c i e dospe lých. Poklady d e m o k r a t i c k é h o a soc ia l i s t ického d e d i č s t v a s v e t o v e j k u l ­t ú r y s ú p r í s t u p n é r o b o t n í c k e j t r i e d e a v š e t k ý m o s t a t ­n ý m p r a c u j ú c i m .

P r e r o z v o j NDR j e r o z h o d u j ú c a a j ú s p e š n á č innosť Rady v z á j o m n e j h o s p o d á r s k e j pomoci — p r v e j m e d z i ­n á r o d n e j h o s p o d á r s k e j o r g a n i z á c i e soc ia l i s t ického t y p u . K o m p l e x n ý p r o g r a m ď a l š i e h o preh lbovania a zdokonaľo­vania s p o l u p r á c e a r o z v o j a s o c i a l i s t i c k e j e k o n o m i c k e j i n t e g r á c i e č l e n s k ý c h k r a j í n RVHP, k t o r ý s a v s ú č a s n o s t i u s k u t o č ň u j e , j e bázou p r e spoločné r i e š e n i e n á r o d o h o s ­p o d á r s k y c h p r o b l é m o v p r i b u d o v a n í socia l izmu a k o m u ­nizmu. Na plnenie s t ý m s p o j e n ý c h s t á l e n á r o č n e j š í c h úloh j e p o t r e b n é n e u s t á l e zbl ižovanie n a š i c h n á r o d o v a čím ď a l e j t ý m u ž š i a spo lupráca naš ich š t á t o v v ob las t i po l i t i cke j , h o s p o d á r s k e j a k u l t ú r n e j .

Sme h r d í n a t o a t e š í m e s a , ž e m á m e p o n a š o m b o k u t a k v e r n é h o a spoľahl ivého s p o j e n e c k é h o p a r t n e r a a p r i a t e ľ a , a k ý m j e Č e s k o s l o v e n s k á soc ia l i s t ická r e p u b l i ­k a . Naše s p o j e n e c t v o m á s v o j e k o r e n e v spoločnom b o j i nemeckých, č e s k ý c h a s l o v e n s k ý c h k o m u n i s t o v v p r o t i -imper ia l i s t ických t r i e d n y c h b o j o c h d v a d s i a t y c h r o k o v . Č e s t n e a h r d i n s k y bráni l i n e m e c k í a č e s k o s l o v e n s k í k o ­m u n i s t i s k o m u n i s t a m i a in ternacional i s tami mnohých k r a j í n s v e t a v rokoch 1936—1939 m l a d ú š p a n i e l s k u r e ­publ iku p r o t i f a š i s t i c k é m u n e b e z p e č e n s t v u , p o č a s d r u h e j s v e t o v e j v o j n y b o j o v a l i spo ločne nrot i f a š i z m u a p r e d 30 r o k m i nasadzoval i s v o j ž i v o t b o k p o b o k u za zrod s o c i a l i s t i c k e j r e p u b l i k y na č e s k o s l o v e n s k e j pôde. Nikdy n e z a b u d n e m e na pomoc s ú d r u h o v a p r i a t e ľ o v z v a š e j k r a j i n y ; boli na k a ž d o m k r o k u m l a d e i N e m e c k e j d e m o ­k r a t i c k e j r e p u b l i k y spoločne s nami. Za t o v á m v š e t k ý m z ce lého s r d c a ď a k u j e m e . N a š e v z ť a h y dosiahl i d n e s — a t o m ô ž e m e p o v e d a ť b e z n a d s á d z k y — n o v ú v y š š i u k v a l i t u . N e m á m t ý m n a m y s l i iba ekonomickú oblasť . S o p r á v n e n o u h r d o s ť o u s m e d n e s dosiahl i t a k ý úspech, ž e s a n e d á prehl iadnuť p l n ý r o z s a h n a š i c h v z á j o m n ý c h vzťahov.

Milí p r ia te l ia a s ú d r u h o v i a , 7. o k t ó b r a , v d e ň 25. v ý ­ročia založenia NDR, o s l a v u j e m e spoločný b o j , spo ločné v í ťazs tvo, d n e š n ý i b u d ú c i zväzok s o S o v i e t s k y m zväzom a s o s t a t n ý m i b r a t s k ý m i soc ia l i s t i ckými k r a j i n a m i . Spo­ločne o s l a v u j e m e a j s v i a t k y o s t a t n ý c h b r a t s k ý c h s o c i a ­l i s t i c k ý c h k r a j í n a v y v r c h o l e n í m o s l á v b u d e v m á j i r . 1975 — 30. v ý r o č i e os lobodenia n a š i c h n á r o d o v So­v i e t s k y m zväzom spod j a r m a f a š i z m u . Nech ž i j e p e v n ý b o j o v ý zväzok naš ich s t r á n , SED a KSČ! Nech ž i j e p e v ­n é a n e r o z b o r n é p r i a t e ľ s t v o medzi NDR a ČSSR!

V p r e d s o S o v i e t s k y m z v ä z o m a s o s t a t n ý m i b r a t s k ý m i š t á t m i n á š h o soc ia l i s t ického s p o l o č e n s t v a za m i e r a s o ­c ia l i zmus !

©

Z r e f e r á t u PhDr. Š t e f a n a ZELENÄKA

z O s t a v u m a i x izmu-lenin izmu UK:

H i s t o r i c k ý v ý z n a m v z n i k u NDR

Situácia, a k á v z n i k l a p o v í ť a z s t v e nad h i t l e r o v s k ý m f a š i z m o m v p r v ý c h rokoch p o d r u h e j s v e t o v e j v o j n e , j e c h a r a k t e r i z o v a n á p o s t u p n ý m p o r u š o v a n í m p o s t u p i m -s k ý c h dohôd zo s t r a n y z á p a d n ý c h m o c n o s t í ; s y s t e m a ­t i c k á ekonomická, pol i t ická a a d m i n i s t r a t í v n a izolácia z á p a d n e j o k u p a č n e j zóny log icky v y ú s t i l i v o v y t v o r e n í dvoch s a m a s t a t n ý c h n e m e c k ý c h š t á t o v . Na vznik p r v é h o soc ia l i s t ického š t á t u na n e m e c k e j pôde mali s v o j v p l y v m n o h é f a k t o r y . Popri vzťahoch medzi členmi b ý v a l e j p r o t i h i t l e r o v s k e j koalície, k t o r á s a v inou z á p a d n ý c h mocnost í č ím ď a l e j t ý m v i a c zos t rova la , pol i t ika s t u d e ­n e j v o j n y s neus tá lou hrozbou o t v o r e n e j k o n f r o n t á c i e .

mali t u s v o j v e ľ k ý v p l y v a j n a vnút ropol i t i cký v ý v o j v o v ý c h o d n e j č a s t i Nemecka. Pozi t ívny v ý v o j v č a s t i N e ­mecka, k t o r ú s p r a v o v a l a S o v i e t s k a a r m á d a , bol ď a l e j v ý ­r a z n e m o d i f i k o v a n ý p o s t u p n ý m a ú s p e š n ý m p r e r a s t a n í m n á r o d n e j a d e m o k r a t i c k c e j r e v o l ú c i e v s o c i a l i s t i c k ú v k r a j i n á c h s t r e d n e j a j u h o v ý c h o d n e j Európy. P o s t u p n é p r e r a s t a n i e a n t i f a š i s t i c k o - d e m o k r a t i c k e j r e v o l ú c i e na revo lúc iu soc ia l i s t ickú, k t o r e j l o g i c k ý m v y ú s t e n í m bolo v y t v o r e n i e p r v é h o soc ia l i s t ického š t á t u , m á s v o j e k o r e n e a j v p r e d c h á d z a j ú c o m v ý v o j i p o k r o k o v ý c h s í l v N e ­m e c k u .

V e ľ m i d o b r e v ieme, ž e p r e ú s p e š n é zakončenie r e v o ­lučného procesu, k t o r é h o v ý s l e d k o m j e nas to lenie d i k ­t a t ú r y p r o l e t a r i á t u , j e pot rebné, a b y boli s p l n e n é v š e t k y o b j e k t í v n e a s u b j e k t í v n e p r e d p o k l a d y . Po d r u h e j s v e t o ­v e j v o j n e doš lo k v y t v o r e n i u o b j e k t í v n e p r i a z n i v e j s i ­t u á c i e p r e r e v o l u č n é p r e m e n y nie len v Európe, a l e a j v o s t a t n ý c h č a s t i a c h s v e t a . Kapi ta l izmus — p o r á ž k a f a ­š i z m u v Nemecku, J a p o n s k u a T a l i a n s k u — s a ocitol v h l b o k e j po l i t icke j , e k o n o m i c k e j a s p o l o č e n s k e j k r í z e . Revolučná s i tuác ia bola v k r a j i n á c h s t r e d n e j a j u h o v ý ­c h o d n e j Európe, v Äzii, L a t i n s k e j A m e r i k e a v z á p a d o ­e u r ó p s k y c h k r a j i n á c h . T r i e d n e v z ť a h y boli z v v l á š ť n a p ä t é v porazenom Nemecku. A k o v idíme, v o v ä č š i n e k r a j í n e x i s t o v a l i p r i a z n i v é o b j e k t í v n e p o d m i e n k y p r e soc ia l i s­t ický v ý v o j . A v š a k úspech revolúcie závis í a j od s u b j e k ­t ívneho činiteľa, t . j . o d e x i s t e n c i e pol i t icko-spoločen-s k e j s i ly , r o b o t n í c k e j t r i e d y v e d e n e j Komunis t ickou s t r a n o u Nemecka (KSN) s c h o p n e j v rozhodujúcom o k a ­mihu z g r u p o v a ť okolo s e b a t r i e d y , pr i t i ahnuť n a s v o j u s t r a n u n e s p o k o j n é s p o l o č e n s k é s k u p i n y a v r s t v y , dať im j a s n ý pol i t ický p r o g r a m a v pr íhodnú c h v í ľ u dobyť p o ­l i t ickú moc.

V k r a j i n á c h s t r e d n e j a j u h o v ý c h o d n e j E u r ó p y i v o v ä č š i n e západonemeckých k r a j í n e x i s t o v a l i o b j e k ­t í v n e podmienky p r e ďa lekos iah le s p o l o č e n s k o - e k o n o -m i c k é p r e m e n y . Podobné podmienky boli a j v Nemecku.

P r o c e s p o s t u p n é h o v y t v á r a n i a s u b j e k t í v n y c h č i n i t e ­ľov a k o základného predpokladu ďa lekos iah lych m o c e n -sko-pol i t i ckých premien, k t o r v c h l o g i c k ý m v y u ú s t e n f m bolo v y t v o r e n i e p r v é h o socia l i s t ického š t á t u na č a s t i územia Nemecka, bol d lhý a n e o b y č a j n e kompl ikovaný. A k o m a r x i s t i v e ľ m i d o b r e v i e m e , ž e d e j i n y k a ž d é h o národa s ú v l a s t n e d e j i n a m i t r i e d n y c h b o j o v , n e u s t á l e j a r o z h o r č e n e j k o n f r o n t á c i e d v o c h tendenci í p o k r o k o v e j a r e a k č n e j , r e v o l u č n e j a k o n t r a r e v o l u č n e j . V í ť a z s t v o s o c i a l i s t i c k e j r e v o l ú c i e a u t v o r e n i e NDR j e v ý s l e d k o m v í ť a z s t v a p o k r o k o v e j t e n d e n c i e v n e m e c k ý c h d e j i n á c h , j e v ý s l e d k o m ideológie, k t o r á s a s f o r m o v a l a v n e z m i e r -ni teľnom b o j i p r o t i r e a k č n e j ideológi i d o v t e d y v l á d n ú -cich t r i ed . Ide o ideológiu p o k r o k o v ý c h a s p o l o č e n s k ý c h síl, k t o r é s t á l i v o s t r o m p r o t i k l a d e s ideológiou g l o r i ­f i k u j ú c o u nacional izmus, p r u š i a c t v o a ú t o č n ý m i l i t a r i z ­m u s .

Úloha K o m u n i s t i c k e j s t r a n y N e m e c k a

-dfml W y p r o t i f a š i s t i c k o m b o j i

Jedinou účinnou pol i t ickou s i lou v k r a j i n e , k t o r á od p r v é h o d ň a n á s t u p u Hit lera k moci v i e d l a n e z m i e r i t e ľ ­n ý b o j s h n e d ý m morom, boli n e m e c k í komunis t i . Popr i k o m u n i s t o c h organizova l i hnut ie odporu a j pr í s lušn íc i l i b e r á l n e j buržoázie, inte l igencie a pr í s lušn íc i r ô z n y c h v ie rovyznaní . A v š a k p r i s k ú m a n í hnut ia o d p o r u voč i n e m e c k é m u f a š i z m u s i m u s í m e b y ť vedomí, ž e s i l a k a ž d é h o hnut ia j e z á v i s l á o d cieľov, a k é s i t o - k t o r é h n u t i e k l á d l o a o d j e h o z á s t o j a v p o v o j n o v e j o b n o v e ž ivota v Nemecku. V y c h á d z a j ú c z t ý c h t o z á s a d s a n á m j e d n o z n a č n e u k a z u j e , ž e u v e d e n é ú lohy n a j d ô s l e d n e j ­š i e plnila Komunis t ická s t r a n a Nemecka. K ý m i n é o d ­b o j o v é s k u p i n y , a k o o tom s v e d č i a ich pol i t ické p r o g r a ­m y a k o n k r é t n a i legálna činnosť, odsudzoval i b r u t á l n e m e t ó d y f a š i s t o v , usi loval i s a o j e h o l ikvidáciu, chceli n a ­stol iť d e m o k r a t i c k ý rež im, no b e z z á s a h u d o s ú k r o m n o -v l a s t n í c k y c h vzťahov, s v o j i m a k c i á m nedáva l i revo lučný c h a r a k t e r , lebo s a báli r e v o l u č n é h o p r o t i f a š i s t i c k é h o hnut ia m á s zdola . Zat iaľ j e d i n o u pol i t ickou si lou, k t o r á poukazovala na prot i ľudový a z á u j m o m ľ u d u n e p r i a t e ľ ­s k ý r e ž i m f a š i s t o v , boli n e m e c k í komunis t i . Nielenže dokázal i v s ú l a d e s e x i s t u j ú c o u skutočnosťou analyzovať p o d s t a t u f a š i z m u , a l e v e d e l i n á j s ť a d e k v á t n e f o r m y o d ­poru v podmienkach ť a ž k e j i lega l i ty , komunis t i t o boli.

3

k t o r í u k a z o v a l i c e s t u z o z d a n l i v o b e z v ý c h o d i s k o v e j s i ­t u á c i e a z á r o v e ň u r č o v a l i s t r a t e g i c k é c i e l e h n u t i a p o v í ť a z s t v e n a d f a š i s t i c k o u d i k t a t ú r o u .

P r o t i f a š i s t i c k é h n u t i e o d p o r u v N e m e c k u d á s a r o z ­d e l i ť n a t r i z á k l a d n é o b d o b i a : — r o k y p o u c h o p e n í m o c i H i t l e r o m ( 1 9 3 3 — 1 9 3 5 ) ; — o b d o b i e p o VII. k o n g r e s e K o m u n i s t i c k e j i n t e r n a c i o ­

n á l y ( K I ) 1 9 3 5 — 1 9 3 9 ) ; — r o k y d r u h e j s v e t o v e j v o j n y ( 1 9 3 9 — 1 4 9 5 ) .

P r e n e d o s t a t o k č a s u a k o a j p r e c e l k o v e , o b s a h o v o u ž š i e z a m e r a n i e n á š h o s e m i n á r a z m i e n i m e s a a s p o ň v k r á t k o s t i o t r e ť o m o b d o b í , k t o r é z h ľ a d i s k a n a m i s l e d o v a n e j p r o b l e m a t i k y m á v e ľ k ý v ý z n a m . P r e č i n n o s ť KSN v s p o m í n a n o m o b d o b í m a l i r o z h o d u j ú c i v ý z n a m n z n e s e n i a V í l . k o n g r e s u KI, k t o r é v e ľ m i c i t l i v o a s o z á s a d o v o s ť o u v l a s t n o u l e n k o m u n i s t o v r e a g o v a l i n a n o v o v z n i k l ú s i t u á c i u v m e d z i n á r o d n ý c h v z ť a h o c h , bra l i d o ú v a h y c e l k o v é p o m e r y v r o b o t n í c k o m h n u t í v s i t u á c i i v š e o b e c n é h o o h r o z e n i a č i n n o s t i r o b o t n í c k e h o a k o m u ­n i s t i c k é h o h n u t i a , z o h ľ a d ň o v a l i n e u s t á l e o k l i e š ť o v a n i e d e m o k r a t i c k ý c h p r á v p r a c u j ú c i c h a z á r o v e ň v y t ý č i l i ú l o h y p r e m e d z i n á r o d n é r o b o t n í c k e a k o m u n i s t i c k é h n u ­t i e v n o v ý c h p o d m i e n k a c h . U z n e s e n i a n a j v y š š i e h o o r ­g á n u m e d z i n á r o d n é h o k o m u n i s t i c k é h o h n u t i a n e m e c k í k o m u n i s t i r o z p r a c o v a l i na s v o j e p o d m i e n k y na i lvoch k o n f e r e n c i á c h , a t o v B r u s e l i ( 1 9 3 5 ) a v B e r n e ( 1 9 3 9 )

C e l o n e m e c k á k o n f e r e n c i a KSN v B e r n e v o s v o j i c h u z n e s e n i a c h o k r e m i n é h o z d ô r a z n i l a , ž e b o j p r o t i f a š i z -mu, p r o t i a k ú t n e j h r o z b e n o v e j v o j n y , z v ý š e n e j m i e r i v y k o r i s ť o v a n i a , v y t v á r a p r i a z n i v é p o d m i e n k y p r e z j e d ­n o t e n i e v š e t k ý c h a n t i f a š i s t o v . K o n f e r e n c i a s c h v á l i l a p l a t f o r m u n e m e c k é h o n á r o d n é h o f r o n t u b o j a p r o t i f a š i z m u a n a z á c h r a n u n e m e c k é h o n á r o d a . P r i j a l s a n á v r h n o v é h o s p o l o č e n s k é h o a š t á t n e h o z r i a d e n i a n o v e j d e m o k r a t i c k e j r e p u b l i k y , k t o r á b y n a v ž d y v y l ú č i l a m o ž ­n o s ť z n o v u n a s t o l e n i a r e a k č n é h o f a š i z m u . Ď a l š i e o s u d y n e m e c k é h o ľ u d u m a l a u r č o v a ť z j e d n o t e n á r o b o t n í c k i t r i e d a v ú z k e j s p o l u p r á c i s m a s a m i r o ľ n í k o v a p r a c ú -j ú c e j i n t e l i g e n c i e .

N e m e c k í k o m u n i s t i v p r a x i d ô s l e d n e u s k u t o č ň o v a l : z á s a d y p r i j a t é n a b e r n s k e j k o n f e r e n c i i . Z intenz ívni l i s v o j u i l e g á l n u č i n n o s ť , č o b o l o z v l á š ť b a d a t e ľ n é p o v y p u k n u t í v o j n y a n a j m ä p o p r e p a d n u t í S o v i e t s k e h o z v ä z u . P o l i t i k a p o s t u p n é h o z j e d n o c o v a n i a v š e t k ý c h p r ^ t i f a š i s t i c k ý c h p r ú d o v — k o m u n i s t o v , s o c i á l n y c h d e ­m o k r a t o v , o d b o r á r o v , i n t e l i g e n c i e — d ô s l e d n e r e a l i z o ­v a n á k o m u n i s t a m i s a p r e j a v i l a o k r e m i n é h o a j v p o č e t n o m z v ý š e n í i l e g á l n y c h s k u p í n s c e l k o v ý m z i n ­t e n z í v n e n í m i c h č i n n o s t i . F a š i s t i c k ý r e ž i m v y ľ a k a n ý p o č e t n ý m r a s t o m i l e g á l n y c h s k u p í n , v y t v o r i l z v l á š t n e p o l i c a j n é o d d i e l y p r e b o j s a n t i f a š i s t a m i . P r u d k o v z r a s t a l p o č e t k o n c e n t r a č n ý c h t á b o r o v , a k o a j v n i c h u v ä z n e n ý c h a n t i f a š i s t o v .

S p o l u s r o z v o j o m h n u t i a o d p o r u p r o t i f a š i z m u d o m a , ú s p e š n e s a r o z v í j a l o d p o r a j v z a h r a n i č í . T á t o č i n n o s ť ož i la p r e d o v š e t k ý m p o ú s p e c h o c h S o v i e t s k e j a r m á d y p r i L e n i n g r a d e , M o s k v e a n a V o l g e , k t o r é , a k o u v á d z a a j z á p a d o n e m e c k ý h i s t o r i k T i p p e l s k i r c h „ . . o t r i a s l i n e ­m e c k o u a r m á d o u a c e l ý m n e m e c k ý m n á r o d o m " . Medzi n e m e c k ý m i z a j a t c a m i v S o v i e t s k o m z v ä z e p o s t u p n e d o z r i e v a l i p o d m i e n k y p r e u t v o r e n i e š i r o k e j p r o t i f a š i s t i c ­k e j o r g a n i z á c i e v d u c h u u z n e s e n í b r u s e l s k e j a b e r n s k e j k o n f e r e n c i e KSN o ľ u d o v o m p r o t i f a š i s t i c k o m f r o n t e .

V j ú l i 1 9 4 3 z i n i c i a t í v y n e m e c k ý c h k o m u n i s t o v ( W . Ulbr icht , E. W e i n e r t a W . B r a d e l a ) u t v o r i l i v k r a s n o -d a r s k o m z a j a t e c k o m t á b o r e n á r o d n ý v ý b o r „ S l o b o d n é N e m e c k o " . V ý b o r s a s t a l p o l i t i c k ý m a o r g a n i z a č n ý m c e n t r o m n e m e c k ý c h a n t i f a š i s t o v . V y d á v a l n o v i n y , p r i ­p r a v o v a l r o z h l a s o v é v y s i e l a n i e , p ô s o b i l n a z a j a t ý c h n e m e c k ý c h v o j a k o v a d ô s t o j n í k o v . V ý s l e d o k s a č o s k o r o d o s t a v i l v y t v o r e n í m „ Z v ä z u n e m e c k ý c h d ô s t o j n í k o v " , k t o r ý b o l p o l i t i c k y a o r g a n i z a č n e p o d r i a d e n ý v ý b o r u „Slobodné N e m e c k o " . V m a n i f e s t e t e j t o n a v ý z n a m n e j š e j o r g a n i z á c i e h n u t i a o d p o r u v z a h r a n i č í s a z d ô r a z ň o v a l o : z á k l a d o m ú s p e c h u b o j a p r o t i f a š i z m u j e ú z k a s p o l u ­p r á c a r o b o t n í c k e j t r i e d y s o s t a t n ý m i p r o t i f a š i s t i c k ý m i s k u p i n a m i v a r m á d e , c i e ľ o m h n u t i a j e v y k o r e n i ť f a š i z ­m u s , o b n o v i ť d e m o k r a t i c k é a p o l i t i c k é s l o b o d y .

N a p r i e k t e j t o i n t e n z í v n e j č i n n o s t i v p o d m i e n k a c h h l b o k e j i l e g a l i t y n e p o d a r i l o s a n e m e c k ý m a n t i f a š i s t o m d o k o n c a d r u h e j s v e t o v e j v o j n y z o r g a n i z o v a ť v ä č š i u o z b r o j e n ú m a s o v ú p r o t i f a š i s t i c k ú a k c i u . H l a v n o u s i l o u

v h n u t í o d p o r u bol i n e m e c k í k o m u n i s t i , k t o r í boli j e ­d i n o u p o l i t i c k o u s t r a n o u a c e l ý c h 12 r o k o v v i e d l a o r ­g a n i z o v a n ý b o j p r o t i f a š i z m u , o č i s ť o v a l a p o š p i n e n é m e n o n e m e c k é h o ľ u d u . Za v e r n o s ť p r o l e t á r s k e m u i n t e r n a ­c iona l izmu, z a d ô s l e d n ý b o j , z a u s k u t o č ň o v a n i e m y š l i e ­nok s o c i a l i z m u b o l o v y š e 150 0 0 0 n e m e c k ý c h k o m u n i s t o v p r e n a s l e d o v a n ý c h , u v ä z n e n ý c h , z a v l e č e n ý c h d o k o n c e n ­t r a č n ý c h t á b o r o v a p o č e t u m u č e n ý c h n e m e c k ý c h a n t i ­f a š i s t o v s a r á t a n a d e s a ť t i s í c e .

P o l i t i c k é a o r g a n i z a č n é z j e d n o t e n i e

n e m e c k e j r o b o t n í c k e j t r i e d y

P o r á ž k o u f a š i z m u boli v y t v o r e n é r e á l n e p r e d p o k l a d y p r e z á s a d n ý o b r a t v ž i v o t e n e m e c k é h o ľ u d u . V ý r a z n é o s l a b e n i e pozíc i í s v e t o v é h o i m p e r i a z l i z m u , n e v í d a n ý r a s t m o c e n s k e j s i l y a p o l i t i c k é h o v p l y v u S o v i e t s k e h o z v ä z u n a s v e t o v é d ian ie , r e v o l u č n á s i t u á c i a v k r a j i n á c h s t r e d ­n e j a j u h o v ý c h o d n e j E u r ó p y , h l b o k á e k o n o m i c k á , poli­t i c k á a s p o l o č e n s k á k r í z a v k r a j i n á c h z á p a d n e j E u r ó p y , t o boli h l a v n é m o m e n t y , k t o r é p r i n ú t i l i i m p e r i a l i s t i c k é m o c n o s t i u z a v r i e ť v a u g u s t e 1945 P o s t u p i m s k ú d o h o d u P o s t u p i m s k á d o h o d a u k l a d a l a j e j s i g n á t o r o m d ô s l e d n e u s k u t o č ň o v a ť v N e m e c k u p o l i t i k u „ š t y r o c h D " — d e -n a c i f i k á c i u , d e k a r t e l i z á c i u , d e m i l i t a r i z á c i u a d e m o k r a c i u . S o v i e t s k y z v ä z v e ľ m i e n e r g i c k y p o s t u p o v a l p r i r e a l i z á c i i u v e d e n ý c h d o h ô d v o v ý c h o d n o m N e m e c k u , p r i č o m s o v i e t s k e o r g á n y ú z k o s p o l u p r a c o v a l i s n e m e c k ý m i p r o -t i f a š i s t a m i .

S o v i e t s k e o r g á n y v N e m e c k u v r o z k a / e č 2 u ž 10 j ú n a 1945 povol i l i v y t v á r a ť p r o t i f a š i s t i c k é n d e m o k r a ­t i c k é p o l i t i c k é s t r a n y . K o m u n i s t i c k á s t r a n a N e m e c k a u ž o d e ň n e s k ô r u v e r e j n i l a s v o j p r o g r a m , v k t o r o m sa h o v o r í o n u t n o s t i u r ý c h l e n e j l i k v i d á c i e z v y š k o v f a l i z m u . o p o t r e b e b o j a p r o t i h l a d u r.' / a m e s t n a n o s i i . o p o t r e ­b e u z á k o n e n i a d e m o k r a t i c k ý c h p r á v a s l o b ô d o v y t v o ­r e n í d e m o k r a t i c k e j s a m o s p r á v y я o potrel'- ilôsledn-.'J o č i s t y s p r á v n e h o a p a r á t u . P r o g r a m n e m e c k ý c h k o m u ­n i s t o v z o d p o v e d a l ž i v o t n ý m z á u j m o m n e m e c k ý c h p r a ­c u j ú c i c h , l e b o o k r e m i n é h o v y z ý v a l a j k z j e d n o t e n i u n e m e c k é h o r o b o t n í c k e h o h n u t i a .

S p r o g r a m o m n e m e c k ý c h k o m u n i s t o v v y j n d r i l o s v o j s ú h l a s a j v e d e n i e Sociálnudcnv.-kratickcj ' i » a y k a . Už v j ú n i 1945 d o š l o k p o d p í s a n i u d o h o d y o a k č n e j p r a c o v n e j j e d n o t e m e d z i n a j v y š š í m i o r g á n m i o b i d v o c h n e m e c k ý c h r o b o t n í c k y c h s t r á n , k t o r á b o l a p r v o u e t a ­p o u k z j e d n o t e n i u o b i d v o c h s t r á n . Z j e d n o c o v a c í p r o c e s bo l ú s p e š n e z a v ŕ š e n ý v r o k u 1946, k e ď d o š l o k v y t v o ­r e n i u J e d n o t n e j s o c i a l i s t i c k e j s t r a n y N e m e c k a . T o t o z j e d n o t e n i e b o l o p r i r o d z e n ý m z a v ŕ š e n í m v e ľ k e j o r g a n i ­z a č n e j a i d e o l o g i c k e j p r á c e KSN v p r e d c h á d z a j ú c o m o b d o b í , v b o j i z a j e d n o t n ý p r o t i f a š i s t i c k ý f r o n t a v y t v o ­r e n i e j e d n o t n e j p r o l e t á r s k e j s t r a n y . Z á k l a d o m č i n n o s t i z j e d n o t e n e j s t r a n y s t a l i s a z á s a d y m a r x i z m u - l e n i n i z m u

N e m e c k í k o m u n i s t i v ú z k e j s p o l u p r á c i s o s o v i e t s k y m i o r g á n m i p r i s t ú p i l i k e n e r g e t i c k é m u p l n e n i u s v o j h o p r o ­g r a m u . Už v p r i e b e h u r o k u 1946 d o š l o k u k o n f i š k á c i i p r i e m y s e l n ý c h p o d n i k o v , k t o r é p a t r i l i v o j n o v ý m z l o ­č i n c o m a m o n o p o l o m . P r e s a d z o v a l a s a z á s a d a ú č a s t i p r a c u j ú c i c h p r i s p r á v e p o d n i k o v a z á v o d o v . Boli v y t v o ­r e n é v ý r o b n é r a d y , k t o r é r o z h o d o v a l i o v š e t k ý c h o t á z ­k a c h t ý k a j ú c i c h s a ž i v o t a a p r á c e r o b o t n í k o v v p o d n i ­k o c h , n a c h á d z a j ú c i c h s a v o v l a s t n í c t v e š t á t u .

Ď a l š í m d ô l e ž i t ý m m o m e n t o m p o p r i k o n f i š k á c i i m a j e t k u v o j n o v ý c h z l o č i n c o v , p o š t á t n e n í d o p r a v y , b á n k , d e m o ­k r a t i z á c i i v e r e j n é h o ž i v o t a b o l a p o z e m k o v á r e f o r m a , u s k u t o č n e n á v r o k o c h 1945—1916. Do v l a s t n í c t v a s p o ­l o č n o s t i m a l ý c h a s t r e d n ý c h r o ľ n í k o v , b e z z e m k o v a o s t a t n ý c h p r a c u j ú c i c h p r e š l o v y š e 3,100 000 h a p o ľ n o ­h o s p o d á r s k e j p ô d y . P o z e m k o v ú r e f o r m u u s k u t o č ň o v a l i k o m i s i e r o ľ n í k o v a r o b o t n í k o v , č o j e j v t l á č a l o r e v o l u č n ý c h a r a k t e r . D ô s l e d n e r e a l i z o v a n á p o z e m k o v á r e f o r m a v o v ý c h o d n e j č a s t i N e m e c k a m a l a ď a l e k o s i a h l y v ý z n a m p r e ď a l š í v ý v o j r e v o l ú c i e . L i k v i d á c i o u f e u d á l n e h o v l a s t ­n í c t v a p ô d y , z b a v e n í m e k o n o m i c k e j a p o l i t i c k e j m o c i n e m e c k é h o j u n k e r s t v a — t e j t o v e ľ k e j r e a k č n e j s i l y n e m e c k e j s p o l o č n o s t i — a k o h o n a z v a l u ž E n g e l s , u r ý c h l i l o p r e n i k a n i e v p l y v u r o b o t n í c k e j t r i e d y na d e ­d i n u . P o z e m k o v á r e f o r m a t ý m , ž e u s p o k o j i l a h l a d p o p ô d e d e s a ť t i s l e o v b e z z e m k o v , m a l ý c h a s t r e d n ý c h r o ľ n íkov, u t v o r i l a e k o n o m i c k ú z á k l a d ň u t r v a l é h o t r i e d n e h o

4

s p o j e n e c t v a r o b o t n í k o v a roľníkov — zák ladného p r e d ­pokladu ú s p e š n é h o z a v ŕ š e n i a s o c i a l i s t i c k e j revolúcie .

P r e vnút ropol i t i cký v ý v o j t e j t o č a s t i Nemecka m a l o v e ľ k ý v ý z n a m v y t v o r e n i e b loku a n t i f a š i s t i c k o - d e m o k r a -t i c k ý c h s í l v j ú l i 1945, v k t o r o m boli z a s t ú p e n é K o m u ­nis t ická s t r a n a Nemecka, Sociá lnodemokrat ická s t r a n a Nemecka, K ř e s ť a n s k o d e m o k r a t i c k á únia, Liberá lnode­m o k r a t i c k á s t r a n a Nemecka a po založení v r o k u 1948 N á r o d n o - d e m o k r a t i c k á s t r a n a Nemecka, Demokrat ická s t r a n a roľn íkov Nemecka a v e ľ k é m a s o v é organizác ie .

C h a r a k t e r a e t a p y n á r o d n o d e m o k r a t i c k e j r e v o l ú c i e v N e m e c k e j d e m o k r a t i c k e j r e p u b l i k e

Hlboké spo ločensko-ekonomické zmeny, k u k t o r ý m došlo p o r o k u 1945 v Nemecku pod v e d e n í m robotníc­k e j t r iedy, boli s v o j í m d o s a h o m n a j v ý z n a m n e j š í m i r e ­volučnými zmenami v d e j i n á c h n e m e c k é h o národa . Prechod e k o n o m i c k e j a p o l i t i c k e j moci v o v ý c h o d n e j č a s t i Nemecka d o r ú k r o b o t n í c k e j t r i e d y a r e v o l u č n ý p r e v r a t v o v š e t k ý c h o b l a s t i a c h j e s v o j í m o b s a h o m i m e t ó d a m i národnou a d e m o k r a t i c k o u revolúciou. Ro­botnícka t r i e d a v e d e n á k o m u n i s t i c k o u s t r a n o u v t o m t o období d ô s l e d n e l ikvidovala ekonomickú a pol i t ickú m o c r e a k č n é h o imperia l izmu, d o z á k l a d o v v y k o ř e n i l a r e a k č n é j u n k e r s t v o , u s k u t o č n i l a demokrat izác iu pol i t ického a v e r e j n é h o ž ivota . V ý c h o d i s k o m k u v e d e n ý m p r e m e n á m bolo p r o g r a m o v é v y h l á s e n i e n a j s i l n e j š e j r o b o t n í c k e j s t r a n y u ž v p r v ý c h p o v o j n o v ý c h týždňoch.

B o j r o b o t n í c k e j t r i e d y a o s t a t n ý c h p o k r o k o v ý c h v r s t i e v spoločnost i v o v ý c h o d n e j č a s t i Nemecka, b o j za l ikv idáciu f a š i z m u , za pozbavenie p o l i t i c k e j a e k o ­n o m i c k e j moci monopolov a o d s t r á n e n i e v p l y v u j u n -k e r s t v a s a v p l n e j m i e r e z h o d u j ú s r e v o l u č n o - d e m o k r a -t i c k ý m i opat reniami v k r a j i n á c h s t r e d n e j a j u h o v ý c h o d ­n e j Európy.

Organizačné a pol i t ické z j e d n o t e n i e r o b o t n í c k e j t r i e d y v o v ý c h o d n o m N e m e c k u umožnilo j e j s i l y a s t a l o s a z á k l a d n ý m v n ú t o r n ý m p r e d p o k l a d o m u s k u t o č n e n i a p r o g r a m u n e m e c k ý c h k o m u n i s t o v v plnom r o z s a h u .

Pri s l e d o v a n í v ý v o j a n á r o d n o d e m o k r a t i c k e j r e v o l ú c i t v NDR n e s m i e m e s p ú š ť a ť z o z r e t e ľ a , ž e a j tam, podobne a k o v k r a j i n á c h s t r e d n e j a j u h o v ý c h o d n e j Európy, ide o d v e e t a p y j e d n o t n é h o r e v o l u č n é h o p r o c e s u , p r i k t o ­r o m o b i d v e e t a p y r e v o l ú c i e — d e m o k r a t i c k á a s o c i a ­l i s t ická — s t á l e v o v ä č š e j m i e r e s p l ý v a j ú , p r e c h á d z a j ú j e d n a d o d r u h e j . Rozdiel v obidvoch e t a p á c h j e len v tom, ž e v k a ž d e j d o m i n u j ú rozd ie lne úlohy.

Z á s a d n é s t a n o v i s k o p r i o b j a s ň o v a n í c h a r a k t e r u p r v e j e t a p y r e v o l ú c i e z a u j a l p ia ty z j a z d SED, k t o r ý j u v o s v o j i c h u z n e s e n i a c h c h a r a k t e r i z u j e t a k t o : „V r o k o c h 1945—1949 n a ú z e m í NDR pod v e d e n í m r o b o t n í c k e j t r i e ­d y a j e j s t r a n y boli r i e š e n é úlohy b u r ž o á z n o - d e m o k r a -t i c k e j revolúcie . Z a v ŕ š e n i e b u r ž o á z n o - d e m o k r a t i c k ý c h premien, l ikvidácia z á k l a d o v imper ia l izmu a mil i tar izmu, t o v š e t k o v y t v o r i l o p r v é z á k l a d y socia l izmu."

P r v é o p a t r e n i a r o b o t n í c k e j t r i e d y u s k u t o č n e n é v ú z ­k e j spo luprác i s o s o v i e t s k y m i s p r á v n y m i o r g á n m i r ieš i l i a j úlohy, k t o r é nedor ieš i la buržoázna revo lúc ia v r o k u 1848. Máme t u na m y s l i p r e d o v š e t k ý m l ikv idáciu r e a k č n é h o p r u s k é h o j u n k e r s t v a , d ô s l e d n ú d e m o k r a t i z á ­ciu v e r e j n é h o a pol i t ického ž ivota, o p a t r e n i a v o b l a s t i vzde lania a podobne.

N e v d o j a k s a n a t í s k a otázka, mimochodom ide o p r o b ­lém č a s t o d i s k u t o v a n ý a j v o s t a t n ý c h ľ u d o m o d e m o k r a -t i c k ý c h k r a j i n á c h , a to, či nemohla robotnícka t r i e d a v N e m e c k u v y u ž i ť p r i a z n i v ú o b j e k t í v n u s i t u á c i u na p r i a m e n a s t o l e n i e d i k t a t ú r y p r o l e t a r i á t u . A k o s m e už uviedli , ú s p e c h s o c i a l i s t i c k e j r e v o l ú c i e j e v o v e ľ k e j m i e r e z á v i s l ý od e x i s t e n c i e s u b j e k t í v n e h o č ini teľa . V š e t k y d o s t u p n é d o k u m e n t y d o s v e d č u j ú , ž e n e m e c k á robotnícka t r i e d a , a k o s m e u ž mohli v id ieť z p r e d c h á ­d z a j ú c i c h č a s t í , len p o s t u p n e z í s k a v a l a d ô v e r u p r a c u ­júcich, p r e d o v š e t k ý m v radoch s v o j h o pr i rodzeného s p o j e n c a — roľníc tva . J e j a u t o r i t a p r u d k o n a r a s t a l a , k e ď s t á l a na č e l e z á s a d n ý c h pol i t ických a ekonomic­k ý c h premien. Š i roké m a s y n e m e c k é h o o b y v a t e ľ s t v a s i len p o s t u p n e v p r i e b e h u o s t r ý c h t r i e d n y c h b o j o v s o z v y š k a m i v y k o r i s ť o v a t e ľ s k ý c h t r i e d uvedomoval i , ž e r o ­

botnícka t r ieda, v e d e n á komunis t ickou s t r a n o u , j e j e d i ­nou s i lou schopnou r i e š i ť t i e z á k l a d n é n á r o d n é úlohy, p r e d k t o r ý m i n e m e c k á spoločnosť v t o m období s t á l a .

O p r o c e s e „dozr ievania" m y s l e n i a š i r o k ý c h m á s n e ­m e c k ý c h p r a c u j ú c i c h s v e d č í a j t a k m e r j e d n o m y s e ľ n ý s ú h l a s pol i t ickým a o r g a n i z a č n ý m z j e d n o t e n í m n e m e c • k e j r o b o t n í c k e j t r i e d y .

Robotnícka t r i e d a v ú z k e j spoluprác i s m a s a m i r o ľ ­níc tva a o s t a t n ý c h p r a c u j ú c i c h s a ce lou s v o j o u a u t o ­r i tou o d ô s l e d n ú l ikvidáciu e k o n o m i c k e j a p o l i t i c k e j moci buržoáz ie a j u n k e r o v , p r e s a d z o v a l a d ô s l e d n ú o č i s t u v e r e j n é h o ž ivota a u p e v ň o v a l a v š e t k ý m i d o s t u p n ý m i p r o s t r i e d k a m i s v o j e mocensko-pol i t ické p o s t a v e n i e v novo s a f o r m u j ú c i c h o r g á n o c h š t á t n e j moci. Spočiatku i š lo o p r e s a d z o v a n i e z á u j m o v p r a c u j ú c i c h na nižš ích o r g á n o c h s a m o s p r á v y , čo umožňovalo r o b o t n í c k e j t r i e d e u p e v ň o v a ť s v o j v p l y v medzi m a s a m i , t e d a v y t v á r a ť j e d n o t u p r a c u j ú c i c h p r e d o v š e t k ý m zdola. V ý s l e d k y t e j t o s y s t e m a t i c k e j , o r g a n i z á t o r s k e j a p o l i t i c k e j p r á c e n e ­m e c k ý c h k o m u n i s t o v v o v ý c h o d n e j č a s t i Nemecka s a d o s t a v i l i v r o k o c h 1945—1948, v období v y o s t r e n í ? t r i e d n y c h b o j o v . R a s t a u t o r i t y SED p o t v r d z u j ú — u v á d z a m e a s p o ň j e d e n pr ík lad — a j v ý s l e d k y p r v ý c h s k u ­t o č n e d e m o k r a t i c k ý c h vo l ieb v N e m e c k u n a j e s e ň v r o k u 1946, v k t o r ý c h r e a k c i a u t r p e l a z d r v u j ú c u p o ­r á ž k u , SED z í ska la polovicu v š e t k ý c h o d o v z d a n ý c h h lasov .

Pozície r o b o t n í c k e j t r i e d y v ý r a z n e posi lni lo a j u t v o ­r e n i e N e m e c k e j e k o n o m i c k e j komis ie, k t o r á m a l a r i e š i ť z á v a ž n é úlohy pr i r i adení národného h o s p o d á r s t v a , m a l a rea l izovať j e d n o t n é p lánovanie a koordinovať s p o l u p r á ­c u š t á t n e h o a s ú k r o m n é h o s e k t o r u v h o s p o d á r s t v e . Úlohou p r v e j e t a p y s o c i a l i s t i c k e j r e v o l ú c i e v NDR popri l ikvidáci i v e ľ k é h o s ú k r o m n é h o v l a s t n í c t v a v p r i e m y s l e a p o ľ n o h o s p o d á r s t v e v y t v á r a l a z á r o v e ň u ž a j s o c i a l i s ­t i c k é p r v k y v ekonomike, p r e d o v š e t k ý m v y t v o r e n í m š t á t n e h o s e k t o r u , a l e a j h l a v n ý m podielom r o b o t n í c k e j t r i e d y na p o l i t i c k e j moci. T u boli r o z h o d u j ú c e m o m e n ­ty , k t o r é v o v e ľ k e j m i e r e uľahči l i p o k o j n é p r e r a s t a n i e p r o t i f a š i s t i c k o - d e m o k r a t i c k e j revo lúc ie n a soc ia l i s t i ckú .

Hlboké a d ô s l e d n e u s k u t o č n e n é p r e m e n y v e k o n o m i ­ke, v š t á t n o m a p a r á t e , v o v e r e j n o m a pol i t ickom ž ivote , rea l i zované robotníckou t r iedou, v iedl i k p o s t u p n é m u l ikv idovaniu z v y š k o v e k o n o m i c k e j a p o l i t i c k e j moci v y k o r i s ť o v a t e ľ s k ý c h t r ied . Robotnícka t r i e d a využ i la s v o j e p o s t a v e n i e h e g e m ó n a v n á r o d n o d e m o k r a t i c k e j revolúci i n a l ikv idác iu e k o n o m i c k e j a p o l i t i c k e j moci buržoázie, n a u s k u t o č n e n i e h l b o k ý c h d e m o k r a t i c k ý c h a pol i t ických premien, a n a ď a l š i e u p e v n e n i e s v o j i c h po-l i t i c k o - m o c e n s k ý c h pozícií. V p r v e j e t a p e r e v o l u č n ý c h p r e m i e n š i r o k é m a s y , pol i t icky o v p l y v ň o v a n é n e m e c k ý ­mi k o m u n i s t a m i nadobudli p r e s v e d č e n i e , ž e j e d i n o u p o ­l i t ickou s i lou r i e š i ť n e v y h n u t n o s ť p o s t u p u r e v o l ú c i e k j e j k v a l i t a t í v n e v y š š e j e t a p e k r e v o l u č n ý m p r e m e ­n á m socia l i s t ického c h a r a k t e r u . V n ú t o r n é o b j e k t í v n e p o d m i e n k y p r e p r e c h o d d o v y š š e j r e v o l u č n e j e t a p y dozre l i po j e d n o s t r a n n o m v y h l á s e n í s e p a r á t n e h o z á p a -d o n e m e c k é h o š t á t u . Robotnícka t r ieda, d e m o k r a t i c k é a v l a s t e n e c k é s i l y v o v ý c h o d n e j č a s t i Nemecka odpovedal i n a t e n t o n e p r i a t e ľ s k ý a k t z á p a d o n e m e c k e j buržoáz ie u t v o r e n í m NDR — p r v é h o soc ia l i s t ického š t á t u n a území Nemecka. W . Ulbricht, hodnot iac v z n i k NSR a NDR o k r e m iného napí sa l : „Západonemecká v e ľ k o b u r ­žoázia rozbi la j e d n o t u Nemecka, a b y zachráni la s v o j e t r i e d n e p a n s t v o v západnom N e m e c k u a o p i e r a j ú c s a t a k t o o v y b u d o v a n ú v ý c h o d i s k o v ú bázu, m a l a v ú m y s l e p o s t u p n e v i e s ť b o j za nas to len ie v l á d y monopolného k a p i t á l u v celom Nemecku. Dialekt ika v ý v o j a v y ú s t i l a v tom, ž e t á t o t r i e d n a pol i t ika i m p e r i a l i s t i c k e j b u r z o á -zie západného Nemecka pr inút i la r o b o t n í c k u t r i e d u a p r o g r e s í v n e s i l y v NDR p r e j s ť k u s k u t o č n e n i u soc ia­l i s t i c k e j revolúcie , lebo úlohy v y p l ý v a j ú c e z l ikv idácie n á s l e d k o v p o s l e d n e j v o j n y , z lepšenia hmotných a k u l ­t ú r n y c h podmienok ž ivota ľudu a l ikv idácia e k o n o m i c ­k ý c h prot i rečení mohli b y ť r i e š e n é j e d i n e c e s t o u s o ­c ia l i s t ických p r e m i e n . "

Obsahovou náplňou d r u h e j e t a p y revolúcie , k t o r á s a z h o d u j e z h r u b a s r o k m i 1949—1952 bolo u p e v n e n i e moci r o b o t n í c k e j t r i e d y a v ý s t a v b a zák ladov social izmu. Robotnícka t r i e d a v e d e n á m a r x i s t i c k o - l e n i n s k o u s t r a ­nou, s t a l a s a u z n á v a n o u v o d k y ň o u v š e t k ý c h v l a s t e n e c ­k ý c h sí l z d r u ž e n ý c h v Národnom f r o n t e . Robotnícko-

5

roľnícka m o c v u v e d e n o m období v y v i n u l a d e f i n i t í v n e a k o š t á t n a m o c plniacu úlohu, f u n k c i u d i k t a t ú r y p r o ­le ta r iá tu .

Nová pol i t ická m o c s a s t a l a v d r u h e j e t a p e revo lúc ie s p o ľ a h l i v ý m n á s t r o j o m v b o j i z a u s k u t o č n e n i e soc ia l i s­t ických premien a j e j h l a v n o u úlohou s a s t a l b o j za c ie ľavedomý a p lánovi tý spoločenský r o z v o j , b o j z a socia l i s t ické uvedomenie m á s . J e j úloha spočíva la ď a l e j v zabezpečení š t á t n e j s u v e r e n i t y a nzáv i s los t i k r a j i n y a b o j p r o t i z v y š k o m n e p r i a t e ľ s k ý c h t r i e d v n ú t r i k r a j i n y spoločnost i .

D i k t a t ú r a p r o l e t a r i á t u uskutočňova la v d r u h e j e t a p e s o c i a l i s t i c k e j revolúcie k v a l i t a t í v n e zmeny a j v o b ­l a s t i v l a s t n í c k y c h vzťahov v pr iemysle, doš lo k v y t v á ­r a n i u intenzívnych ekonomických, pol i t ických a k u l t ú r ­n y c h s t y k o v s k r a j i n a m i , v k t o r ý c h doš lo k u s k u t o č ­neniu socia l i s t ických premien.

S ú d r u ž k y a súdruhovia , v í ť a z s t v o s o c i a l i s t i c k e j r e ­volúcie a u t v o r a n i e NDR znamenalo z á s a d n ý prelom v novodobých d e j i n á c h nemeckého národa. V p r v o m socia l i s t ickom nemeckom š t á t e s a začali u s k u t o č ň o v a ť t i e p r o g r e s í v n e myš l ienky, k t o r é t e n t o národ v m i n u ­los t i ľ u d s t v u poskytol , u s k u t o č ň u j ú s a v š e t k y o d v e k é t ú ž b y nemeckého ľ u d u po mier i a s o c i á l n e j s p r a v o d l i ­v o s t i po ľ u d s k e j d ô s t o j n o s t i a b r a t s t v e s p r a c u j ú c i m i v š e t k ý c h k r a j í n s v e t a . V y t v o r e n í m NDR u s k u t o č n i l s a d á v n y b o j o v ý cieľ n e m e c k e j r o b o t n í c k e j t r i e d y , k t o r ý n a j v ä č š í s y n o v i a nemeckého n á r o d a Marx a E n g e l s proklamoval i v „Komunist ickom m a n i f e s t e " . Tento cieľ j e t o t o ž n ý s t ý m , p r e k t o r ý t iahl i d o b o j a z á s t u p y Thomasa M ü n t z e r a v s e d l i a c k e j v o j n e , k t o r ý nemeckí osv ie tenci a ce lá p l e j á d a h u m a n i s t o v u k a z o v a l a v o s v o ­j i c h n a j l e p š í c h dielach, p r e k t o r ý ľ u d o v é m a s y b o j o ­v a l i v rokoch 1813—1848. Ex i s tenc ia p r v é h o socia l i s t ic­k é h o š t á t u n a pôde Nemecka s t e l e s ň u j e t i e ideály, p r e k t o r é žili a pracoval i u z n á v a n í vodcovia n e m e c k e j r o ­b o t n í c k e j t r i e d y A u g u s t Bebel, Wilhelm Liebknecht. Rosa L u x e m b u r g o v á , Karol Liebknecht a E r n e s t Thäl-man. Za t a k ú t o d e m o k r a t i c k ú a sociá lne s p r a v o d l i v ú r e p u b l i k u b o j o v a l i p r a c u j ú c i v n o v e m b r o v e j revolúcii a v období V ý m a r s k e j republ iky . Za u s k u t o č n e n i e s o ­cia l i s t ických myš l ienok b o j o v a l i komunis t i , ľavicoví s o ­ciálni demokrat i , k r e s ť a n i a i pr í s lušníci intel igencie v a n t i f a š i s t i c k o m odboj i , podstupoval i mučenie, f a š i s t i c ­k é väznenie a smrť. V š e t k y t i e t o u v e d e n é ciele, m y š ­l i e n k y a t ú ž b y miliónov s a s t a l i v N e m e c k e j d e m o ­k r a t i c k e j r e p u b l i k e skutočnosťou.

So vznikom NDR d o s t a l a r e á l n u podobu s t a r á h u m a ­nis t ická idea — m y š l i e n k a s u v e r e n i t y ľudu, ním s a uskutočni lo s e b a u r č o v a c i e p r á v o národa. 7. o k t ó b e r 1949 j e v ý z n a m n ý m d á t u m o m nielen v h i s tór i i n e m e c ­k é h o národa, a l e m á v e ľ k ý h i s t o r i c k ý d o s a h p r e ce lú Európu. Po p r v ý k r á t v d e j i n á c h n a území Nemecka vznikol d e m o k r a t i c k ý , soc ia l i s t ický š t á t , k t o r é h o v n ú ­t o r n á i zahraničná pol i t ika zodpovedá z á u j m o m š i r o ­k ý c h m á s nemeckého ľ u d u ; vznikol š t á t n y ú t v a r , k t o r ý s a s t a l p e v n ý m č lánkom s v e t o v e j s o c i a l i s t i c k e j s ú s t a ­v y , š t á t , k t o r ý nikoho neohrozu je , b a p r á v e naopak, h ľ a d á čo n a j e f e k t í v n e j š i e c e s t y p r e r o z š í r e n i e v š e s t r a n ­n e j spo lupráce s o v š e t k ý m i k r a j i n a m i s v e t a .

©

Dvadsaťpäť r o k o v v ý s t a v b y social izmu v NDR

Z r e f e r á t u PhDr. J a r o s l a v a STRAKU, CSc., z Ú s t a v u m a r x i z m u - l e n i n i z m u UK:

Vážené s ú d r u ž k y , súdruhov ia , v á ž e n í h o s t i a ! Š t v r ť s t o r o č i e j e s t v o v a n i a NDR p r e v e r i l o a j e d n o z n a č ­

n e potvrd i lo s p r á v n o s ť c e s t y , k t o r ú n a s t ú p i l n e m e c k ý ľ u d pod vedením J e d n o t n e j s o c i a l i s t i c k e j s t r a n y Ne­m e c k a . V d e j i n á c h j e š t v r ť s t o r o č i e p o m e r n e k r á t k o u dobou. A v š a k t ý c h uplynulých 25 r o k o v m á p r e ž i v o t nemeckého ľ u d u a p r e v z ť a h y medzi naš imi národmi z á s a d n ý v ý z n a m . Založenie NDR bolo súčasťou v e ľ k ý c h zmien v pomere sí l Európy i v o s v e t e .

Cesta, n a k t o r ú vykroči l n e m e c k ý ľud v o v ý c h o d n e j ob las t i Nemecka p r e d 25 r o k m i nebola n i j a k o ľ a h k á . Bola poznamenaná t v r d ý m t r i e d n y m b o j o m prot i i m ­perial izmu, p e v n ý m p r i a t e ľ s t v o m s o S o v i e t s k y m zväzom, Českos lovenskom a o s t a t n ý m i k r a j i n a m i social i s t ického spoločens tva .

Heslom v l á d y NDR v o v n ú t o r n e j pol i t ike s a s t a l p r i n ­c í p : „Blaho n á r o d a — n a j v y š š í m zákonom". P r v ý m č i ­nom v l á d y NDR v z a h r a n i č n e j pol i t ike bolo v y h l á s e ­nie, a d r e s o v a n é v l á d a m v š e t k ý c h k r a j i n , v k t o r o m s a novovzniknutá r e p u b l i k a hlás i la k plneniu v š e t k ý c h d e ­m o k r a t i c k ý c h princípov, z a k o t v e n ý c h v P o s t u p i m s k e j dohode a k r o z v o j u m e d z i š t á t n y c h vzťahov založených na z á s a d á c h nezáv i s los t i a r o v n o p r á v n o s t i .

Pol i t ika J e d n o t n e j s o c i a l i s t i c k e j s t r a n y Nemecka s a s t r e t l a s m n o h o s t r a n n ý m odporom domácich i z a h r a ­ničných n e p r i a t e ľ s k ý c h e lementov . Imperia l i s t i s a v o s v o j e j č innost i p rot i NDR opieral i n a j m ä o časť b u r ­žoázie, k t o r á z a u j í m a l a dôlež i té pozície v š t á t n y c h orgánoch.

Reakčné s i l y v NDR mal i plnú podporu buržoázie v N e m e c k e j s p o l k o v e j republ ike . Akt iv izova l i s a z á ­padné s p r a v o d a j s k é s lužby, k t o r é organizova l i p o d v r a t ­n ú činnosť prot i ľ u d o v o d e m o k r a t i c k é m u spoločenskému por iadku. S k ú š o b n ý m kameňom p r e ďa l š iu or ientáciu v ý v o j a v k r a j i n e s a s t a l i p r v é v o ľ b y d o Ľ u d o v e j s n e ­m o v n e v o k t ó b r i 1950. V ď a k a úsi l iu v š e t k ý c h d e m o ­k r a t i c k ý c h s í l pod vedením J e d n o t n e j s o c i a l i s t i c k e j s t r a n y Nemecka spoločná k a n d i d á t k a Národného f r o n ­t u z í ska la v e ľ k ý úspech. Hlasovalo p r e ň u 99 % vol i­čov. V í ť a z s t v o v o voľbách s a s t a l o zák ladom p r e ď a l š i e r iešenie o t á z o k a k ý m i bol i : posi lnenie moci robotn lcko-roľníckeho š t á t u , b o j z a v y š š i u p r o d u k t i v i t u práce, z v ý ­š e n i e ž i v o t n e j ú r o v n e pracu júc ich, up la tňovanie z á s a d d e m o k r a t i c k é h o c e n t r a l i z m u v r iadeni h o s p o d á r s t v a a t ď .

Tieto o t á z k y boli a j s t redobodom pozornost i III. z j a z ­d u J e d n o t n e j s o c i a l i s t i c k e j s t r a n y Nemecka v j ú l i 1950. Z j a z d p r i j a l n á v r h p r v é h o päťročného plánu NDH na r o k y 1951—1955, podľa k t o r é h o s a m a l a z d v o j n á s o b i ť pr iemyse lná v ý r o b a prot i p r e d v o j n o v é m u s t a v u a z v ý ­š i ť n á r o d n ý dôchodok o v i a c a k o 60 o . Súčasne boli u robené v ý z n a m n é opat ren ia k ďa l š iemu r o z v o j u ž i v o t ­n e j a k u l t ú r n e j ú r o v n e o b y v a t e ľ s t v a .

V e ľ k ú úlohu pri ďa l šom r o z v í j a n í b o j a za demokrat i ké, nezáv i s lé a mierumilovné Nemecko mala II. konf<-rencia J e d n o t n e j s o c i a l i s t i c k e j s t r a n y Nemecka, k t o r á s a konala v dňoch 9. a ž 12. j ú l a 1952 v Berlíne. Kon­ferencia zhodnotila d o v t e d a j š í v ý v o j a konštatovala, i e robotnícka t r ieda pod vedením marxi s t icko- leninsk«J s t r a n y s a s t a l a uznávanou vedúcou s i lou v spoločnosti . Vzťah robotníkov a roľníkov s a p o d s t a t n e s p e v m i a s t a t ­ný a d r u ž s t e v n ý s e k t o r s a s t a l hospodárskou základňou nového spoločenského s y s t é m u . Jeho podiel na h r u b e j p r i e m y s e l n e j výrobe činil v r o k u 1952 a s i 80 °/o NDR v pevnom z v ä z k u s o Sov ie t skym zväzom a o s t a t n ý m i socia l i s t ickými k r a j i n a m i s t á l a na prahu nového ú s e k u v o s v o j o m v ý v o j i — n a p r a h u p l á n o v i t e j v ý s t a v b y s o ­cial izmu.

Konferencia, o p i e r a j ú c s a o úspechy pr i plnení n á r o ­dohospodárskych plánov, schvál i la h i s tor ické uznesenie o prechode k r a j i n y k budovaniu základov socializmu. V uznesení s a hovori lo: „Proces demokrat izác ie a h o s ­podárskeho v ý v o j a , a k o a j uvedomenie r o b o t n í c k e j t r iedy a väčš iny pracu júc ich dosiahli t a k ý s tupeň, že v ý s t a v b a social izmu s a s t a l a n a š o u h l a v n o u úlohou." Toto u z n e s e ­nie znamenalo začiatok n o v e j e t a p y v demokrat ickom a hospodárskom r o z v o j i k r a j i n y a bolo ž ivým s v e d e c ­t v o m pol i t icke j a p r a c o v n e j a k t i v i t y robotnícke j t r iedy.

Zo s t r á n k y e k o n o m i c k e j s a mimoriadna pozornosť v e ­novala rekonšt rukc i i meta lurg ického priemyslu, ť a ž k é ­ho s t r o j á r s t v a , baníctva, e n e r g e t i k y a r o z v o j u dobývania surovín. Bolo t o m u t a k preto, lebo v š e t k y o d v e t v i a pr ie­m y s l u v NDR v plnom rozsahu, a k o napríklad v p o r ú r -s k e j oblast i v NSR, n e j e s t v o v a l i . Pracu júc i NDR musel i budovať úplne nové a rozš i rovať s t a r é pr iemyse lné o d ­vetv ia . Ľahký pr iemysel s a v š a k nerozv í ja l v d o s t a t o č n e j miere. A b y s a zabráni lo r a s t u disproporcii v národnom hospodárs tve, vy týč i l ÚV J e d n o t n e j soc ia l i s t i cke j s t r a n y Nemecka 9. j ú n a 1953 tzv . polit iku nového kurzu . Mala s a zvýš iť výroba ľahkého a pot rav inárskeho pr iemyslu a zabezpečiť d o s t a t o k spotrebných tovarov. Opatrenia ÚV mali umožniť p o d s t a t n é zvýšenie ž i v o t n e j ú r o v n e robotn ícke j t r i edy a o s t a t n ý c h pracujúcich.

17. j ú n a 1953 v š a k s k u p i n y provokatérov, inš t ruované a v y z b r o j e n é západnými s p r a v o d a j s k ý m i s lužbami, prešli hranice NDR a snažil i s a uskutočniť v k r a j i n e k o n t r a ­revolúciu. Faš i s t ické bandy zaplavili d e m o k r a t i c k ý B e r -

6

lín, pokúšal i s a obsadiť v ládne budovy, cent rá lne i n š t i t ú ­cie a ď a l š i e dôleži té o b j e k t y . Imperial is t ická provokácia v Ber l íne v š a k skrachovala . Uvedomelá č a s ť r o b o t n í c k e j t r i e d y v y s t ú p i l a e n e r g i c k y n a podporu ľ u d o v e j d e m o k r a ­cie a pos tav i la s a n a odpor kontrarevolučným si lám. Sov ie t ska v láda splni la s v o j u internacionálnu povinnosť voči nemeckému ľ u d u a v z á u j m e m e d z i n á r o d n e j b e z ­pečnost i urobila v š e t k y n e v y h n u t n é opatrenia k l ikv idá­cii t e j t o n e p r i a t e ľ s k e j akcie. Českos lovenský ľ u d s t á l v t ý c h t o chvíľach plne n a s t r a n e z d r a v ý c h s í l n e m e c k e j r o b o t n í c k e j t r i e d y a j e j m a r x i s t i c k o - l e n i n s k e j s t r a n y .

Po 17. j ú n i 1953 zvýš i la Jednotná socia l i s t ická s t r a n a Nemecka revolučnú bdelosť. Na ochranu socai l i s t ických vymoženos t í boli v znárodnených závodoch a š t á t n y c h úradoch v y t v o r e n é b o j o v é s k u p i n y ( K a m p f g r u p p e n ) v d u ­chu n a j l e p š í c h revolučných t radíc i í a podľa pr ík ladu č s . ľ u d o v ý c h milícií. Boli p r i j a t é ď a l š i e o p a t r e n i a n a p o d ­p o r u pol i t iky nového k u r z u , zlepši l i s a p r a c o v n é a ž i ­v o t n é podmienky pracu júcich, rozšír i l i s a p r á v a odborov a robotnícke komis ie začali prav ide lne kontrolovať š t á t ­n e hospodárske orgány. V š e t k y t i e t o opatrenia znamenal i v y š š í s t u p e ň soc ia l i s t icke j demokracie, prispeli k z v ý š e ­niu zodpovednost i a postavenia robotnícke j t r i e d y v s p o ­ločnosti, zdokonali l i n o v ý vzťah š t á t u a odborov v p o d ­mienkach robotnícko-roľnícke j moci. Na t o m t o základe vznikla a j nová e t a p a social is t ického súťaženia, k t o r á m a l a v e ľ k ý ekonomický, a k o a j ideologicko-polit ický v ý ­znam.

Social ist ické š t á t y a n a j m ä Sovie t sky zväz poskytoval i NDR od zač ia tku j e j ex i s tenc ie rozs iahlu a nez i š tnú po­moc. Sovietska v láda, k t o r á pokračovala v úsil í o v y ­r iešenie n e m e c k e j o t á z k y na demokrat ickom mierovom základe, u v e r e j n i l a v m a r c i 1954 nové vyhlásenie k o t á z ­k e v z á j o m n ý c h vzťahov medzi Sov ie t skym zväzom a NDR. Vo v y h l á s e n í s a poukazovalo n a to, že Nemecká d e m o ­k r a t i c k á republ ika b u d e o d t e r a z podľa v l a s t n é h o uváženia regulovať v n ú t o r n é i zahraničné o tázky, v r á t a n e vzťahov s NSR. Sov ie t sky zväz s i plní v NDR len z á v ä z k y v y p l ý ­v a j ú c e z dohôd š t y r o c h veľmocí.

Pomoc socia l i s t ických š t á t o v s a p r e j a v o v a l a v o v š e t ­k ý c h ob las t iach ž ivota k r a j i n y . Napríklad n a j v ä č š í m d i e ­lom p r e vybudovanie h u t n e j zák ladne bola v ý s t a v b a h u t ­ného kombinátu „ O s t " , k t o r ý spracúva s o v i e t s k u rudu. A j IV. z j a z d J e d n o t n e j soc ia l i s t icke j s t r a n y Nemecka, k t o r ý s a zišiel 30. m a r c a 1954 v y s o k o ocenil pomoc So­v i e t s k e h o zväzu a o s t a t n ý c h socia l i s t ických k r a j í n a bol m a n i f e s t á c i o u p r o l e t á r s k e h o internacional izmu.

Z j a z d zhodnoti l v ý s l e d k y v e ľ k e j t v o r i v e j práce s t r a n y , bol s v e d e c t v o m upevnenia j e j moci a v e d ú c e j úlohy v k r a ­j i n e a vy týč i l p e r s p e k t í v y ďalš ieho r o z v o j a . Uznesenie z j a z d u o ď a l š o m hospodárskom a polit ickom r o z v o j i NDR uložilo Úst rednému v ý b o r u v y p r a c o v a ť s m e r n i c e p r e d r u h ý päťročný plán. Š t v r t ý z j a z d schvál i l p r o g r a m o ­v a n ý d o k u m e n t Cesta k r iešeniu ž ivotne dôležitých o t á ­zok nemeckého národa, o b s a h u j ú c i r o z v i n u t ý p r o g r a m uskutočňovania his tor ických úloh s t o j a c i c h pred n e m e c ­k ý m ľudom. Na zák lade dos iahnutých úspechov mohol IV. z j a z d k o n š t a t o v a ť : Sme j e d i n o u s t r a n o u v Nemecku, k t o r á nielenže splni la, a l e i prekroči la p r o g r a m ozná­m e n ý v r o k u 1945.

Pr iaznivý v ý v o j v národnom h o s p o d á r s t v e NDR p o k r a ­čoval i n a ď a l e j . Plánované úlohy p r v e j päťročnice s a celkove prekročil i o 8 % . Ťažký pr iemysel a s t r o j á r s t v o s a s t a l i hospodárskou základňou š t á t u . E x p o r t v z r á s t o l n a 315 % a národný dôchodok s a zvýš i l o 7 % . V ý r a z n é ú s p e c h y s a dosiahli a j v r a s t e ž i v o t n e j ú r o v n e p r a c u j ú ­cich, v k u l t ú r e , vede, š k o l s t v e , z d r a v o t n í c t v e a v ď a l ­š ích oblast iach spoločenského života. R a s t m o r á l n e j i po­l i t i c k e j j e d n o t y ľ u d u s a p r e j a v i l n a j m ä v r o z v o j i d e ­mokrat ického bloku a národného f r o n t u .

V z a h r a n i č n e j polit ike s a NDR usi lovala o zabezpečenie mieru a bezpečnosti v Európe i v o s v e t e . Po ra t i f ikác i i Par ížskych dohôd, k t o r é umožňovali obnovu západone-meckého mil i tar izmu, s a zúčastni la NDR na rokovaniach v o V a r š a v e a s t a l a s a členom obranného spoločenstva social i s t ických k r a j í n — V a r š a v s k e j zmluvy. Ludová s n e ­movňa schvál i la v j a n u á r i 1956 zákon o v y t v o r e n í n á r o d ­n e j ľ u d o v e j a r m á d y a m i n i s t e r s t v a n á r o d n e j obrany. Zá­väzky, k t o r é v y p l ý v a j ú z č l e n s t v a v o V a r š a v s k e j z m l u v e NDR dôs ledne plní. Riadi s a pr i tom poznatkom, ž e v š e ­s t r a n n é posilňovanie a upevňovanie spoločenstva soc ia­l i s t ických š t á t o v j e n a j i s t e j š o u zárukou nezávis lost i

a s u v e r e n i t y k a ž d e j soc ia l i s t icke j k r a j i n y , a k o a j zárukou zachovania mieru.

Od r o k u 1950 j e NDR členom Rady v z á j o m n e j hospo­d á r s k e j pomoci. Pri spolupráci v t e j t o m e d z i n á r o d n e j organizáci i v y c h á d z a z toho, ž e na z á k l a d e v e d e c k o t e c h -n i c k e j revolúcie a r a s t ú c e j medz inárodne j deľby p r á c e nadobúda hospodárska a vědeckotechnická spolupráca social is t ických k r a j í n s t á l e väčš í v ý z n a m . T á t o spo luprá­c a pr i spieva značnou mierou k tomu, ž e s a z v y š u j e hmotná i k u l t ú r n a úroveň ľudu v j ednot l ivých k r a j i n á c h social is t ického spoločenstva.

Úspechy NDR v o v š e t k ý c h oblast iach ž i v o t i spoločnosti boli t ŕ ň o m v o k u p r e medzinárodný imperia l izmus, k t o ­r ý s a nevzdal plánov n a n o v é ant isocia l i s t ické akcie. V o s v o j e j ideologickej propagande hovorili nepriate l ia s o ­cial izmu o „oslobodení NDR", o „integráci i Európy a ž po Ural" a podobne. V priebehu roka 1956 bolo odhale­ných v NDR niekoľko i legálnych skupín, k t o r ý c h cieľom bola re š taurác ia kapi ta l izmu v NDR. Robotnícka t r ieda pod vedením J e d n o t n e j soc ia l i s t icke j s t r a n y Nemecka kontrarevolučné ú t o k y imperial izmu odrazi la. 24. o k t ó b ­r a 1956 vypochodovali d o ulíc robotnícke milície, a b y s v o j í m v y s t ú p e n í m dali dôraznú v ý s t r a h u v š e t k ý m , k tor í zamýšľal i naruš i ť c e s t u k social izmu.

V. z j a z d J e d n o t n e j soc ia l i s t i cke j s t r a n y Nemecka v j ú ­li 1958 konš ta tova l , ž e v NDR s ú u ž položené základy social izmu a v y t v o r e n é predpoklady p r e j e h o v íťazs tvo. V y c h á d z a j ú c z priaznivého hospodárskeho v ý v o j a v NDR vytýč i l s m e r n é čís la o b j e m u v ý r o b y n a n a j b l i ž š i e r o k y a vyzva l pracu júc ich k mobilizácii v š e t k ý c h v n ú t o r n ý c h r e z e r v republ iky. Zdôraznil, ž e j e n e v y h n u t n é ď a l e j upevňovať sol idari tu, p r i a t e ľ s t v o a hospodárske s t y k y s o Sovietskym zväzom a o s t a t n ý m i ľudovodemokrat ický­mi k r a j i n a m i .

P ia ty z j a z d schváli l rezolúciu O b o j i za zabezpečenie mieru, z a v í ť a z s t v o socializmu, z a národnú obrodu Ne­mecka a k o mierumilovného demokrat ického š t á t u . Re­zolúcia z d ô r a z ň u j e , ž e základom g e n e r á l n e j línie J e d n o t ­n e j soc ia l i s t i cke j s t r a n y Nemecka j e Moskovská d e k l a r á ­cia z porady p r e d s t a v i t e ľ o v komunis t ických a robotníc­k y c h s t r á n social i s t ických k r a j í n z novembra 1957, k t o ­r á j e b o j o v ý m marx i s t icko- leninským programom m e d z i ­národného robotníckeho hnutia .

Koncom päťdes iatych rokov s a socia l i s t ické výrobné vzťahy upevnil i v celom národnom h o s p o d á r s t v e NDR. V r o k u 1960 s a začala nová e t a p a kolekt iv izácie poľno­h o s p o d á r s t v a a koncom t o h t o r o k u pracovali v socia l i s­t ických výrobných d r u ž s t v á c h t a k m e r v š e t c i roľníci NDR. Kolektivizácia poľnohospodárstva s a v p o d s t a t e dovŕš i la .

V s t u p roľníkov d o d r u ž s t i e v s a s t a l dôležitou z á k l a d ­ňou n a c e s t e v y t v á r a n i a m o r á l n e j po l i t icke j j e d n o t y ľudu a upevňovania s p o j e n e c t v a r o b o t n í c k e j t r i e d y s r o ľ ­níkmi. Bolo t o s ú č a s n e a j v e ľ k é v í ť a z s t v o J e d n o t n e j s o ­c ia l i s t icke j s t r a n y Nemecka, k t o r á dokázala v y r i e š i ť t ú ­t o dôležitú úlohu soc ia l i s t icke j v ý s t a v b y .

Začiatkom r o k u 1961 s a social is t ické podniky v p r i e ­mysle, poľnohospodárstve, obchode, d o p r a v e a iných s f é ­r a c h národného h o s p o d á r s t v a podieľali n a spoločenskom p r o d u k t e 90 % v porovnaní s o 60 °/o v r o k u 1950. Socia­l i s t ické výrobné vzťahy zvíťazil i n a v š e t k ý c h úsekoch.

Nepr ia teľská činnosť proti NDR a socia l i s t ickým k r a j i ­n á m s a v r o k u 1961 opäť zost r i la . As i 8 0 d i v e r z a n t s k ý c h organizácií , v y s i e l a č k y a televízia v západnom Berl íne robili v še tko, a b y podkopali ľudovú moc v NDR. Sovie t­s k y zväz, Českos lovensko a o s t a t n é socia l i s t ické k r a j i n y v z á u j m e social izmu a mieru, a k o a j v z á u j m e s v o j e j bezpečnost i podporili NDR v j e j s n a h e vybudovať n a hraniciach západného a demokrat ického Berl ína bezpeč­n o s t n é opatrenia . V noci z 12. na 13. a u g u s t a 1961 ozbro­j e n é s i ly NDR zaist i l i západné hranice š t á t u a hranice s o z á p a d n ý m Berlínom. 2. s e p t e m b r a 1961 m u s e l z á p a -donemecký časopis Indust r iekur ier s poľutovaním k o n ­š ta tovať , ž e s a n e n á v r a t n e rozplynul s e n bundeswehru, k t o r ý n a o s l a v u pr ipojenia NDR pochoduje z a z v u k o v hudby a s v l a j ú c i m i z á s t a v a m i Brandeburskou bránou.

Po 13. a u g u s t e 1961 s a podmienky p r e budovanie s o ­cializmu v NDR p o d s t a t n e zlepšili. P r a c u j ú c i rozvinuli v t o m t o období rôzne n o v á t o r s k é hnut ia pod hes lami : Dôkladne rozmýšľať — s p r á v n e hospodáriť — t echn icky z lepšovať — č e s t n e pracovať a podobne. Hlavným c i e ­ľom t ý c h t o akcií bolo zvýš iť produkt iv i tu práce a t a k posilniť národné hospodárs tvo .

7

V j a n u á r i 1963 s a v Berl íne konal VI. z j a z d J e d n o t n e j soc ia l i s t icke j s t r a n y Nemecka. Z j a z d hodnotil d o t e r a j š i e v ý s l e d k y a p r i j a l z á s a d n é uznesenia p r e ďalš í r o z v o j NDR a k o p e v n e j s ú č a s t i s v e t o v e j soc ia l i s t icke j s ú s t a v y . Delegáti z j a z d u konštatoval i , že veľkolepé ú s p e c h y So­v i e t s k e h o z v ä z u v h lavných odvetv iach v e d y a techniky, a k o a j n a v o j e n s k o m ú s e k u , spoľahlivo prispel i k o c h r a ­ne v š e t k ý c h socia l i s t ických k r a j í n a zabezpečeniu s v e ­tového mieru . V š e s t r a n n e r a s t ú c a s i l a s v e t o v e j soc ia­l i s t i c k e j s ú s t a v y a rozpad imperial i s t ického koloniálneho p a n s t v a n á z o r n e m a n i f e s t o v a l i n o v ý medzinárodný po­m e r s í l .

Na z j a z d e s a konšta tova lo, ž e podiel social i s t ického s e k t o r u v NDR s a zvýš i l n a 85,5 b. V poľnohospodárs tve socia l i s t ické v ý r o b n é j e d n o t k y obhospodarovali u ž 93,3 4 o pôdy. V y c h á d z a j ú c z úspechov dos iahnutých na v š e t k ý c h úsekoch spoločenského r o z v o j a , p r i j a l z j a z d p r o g r a m v š e s t r a n n e j v ý s t a v b y social izmu v NDR. V uznesení, k t o ­r é d e l e g á t i j e d n o m y s e ľ n e schvál i l i , s a h o v o r í : „Naše úspechy n á s n ú t i a k prehodnoteniu d o t e r a j š í c h meradie l . Úroveň, k u k t o r e j s m e r u j e m e , e š t e p r e socia l izmus n e ­s tač í . T r e b a v y t ý č i ť v y š š i e ciele. Z á u j m y ľ u d u a p o t r e b y pracu júc ich n e d o v o ľ u j ú z o t r v á v a ť n a dos iahnutých v ý ­sledkoch, a le v y ž a d u j ú celý a úplný social izmus."

V n ú t o r n ý v ý v o j NDR v š e s ť d e s i a t y c h rokoch s a v y z n a ­čoval p r u d k ý m tempom r o z v o j a výrobných síl. Národný dôchodok dosiahol koncom r o k u 1962 73,5 mil iárd m a ­riek, zat iaľ čo v r o k u 1950 bol 26,6 mil iárd mar iek . Na základe dosiahnutých úspechov doš lo k ďa l š iemu z lepše­niu pracovných a ž ivotných podmienok pracujúcich. Prechod k soc ia l i s t icke j veľkovýrobe n a v idieku z á s a d n e zmenil t v á r dediny. Novovzniknutá t r i e d a d r u ž s t e v n ý c h roľníkov s a s t á l e t e s n e j š i e s p á j a l a s robotníckou tr iedou. Trva lý r o z v o j poľnohospodárstva umožnil z v ä č š e j č a s t i k r y t r a s t ú c i d o p y t po hodnotných potravinách z v l a s t n e j produkcie. Nové v ý r o b n é vzťahy umožnili s k r á t e n i e p r a ­covného času, nemocenské a dôchodkové zabezpečenie, ďalekosiahle možnost i vzdelávania a podobne.

A j n a ď a l e j s a r o z v í j a l i b r a t s k é vzťahy medzi NDR, So­v i e t s k y m zväzom, Československom a o s t a t n ý m i socia­l i s t ickými k r a j i n a m i . Vo v z á j o m n e j v ý m e n e t o v a r o v z a ­u j í m a l i Československo a NDR d r u h é m i e s t o medzi s o ­cial i s t ickými k r a j i n a m i , hneď po Sovietskom zväze St • k y m e d z i NDR a Sov ie t skym zväzom s a neus tá le prehl­bovali v duchu v z á j o m n e j dôvery a n a p r o s t e j zhody v o v š e t k ý c h p o d s t a t n ý c h otázkach. Zmluva o p r i a t e ľ s t v e , v z á j o m n e j pomoci a spolupráci medzi NDR a Sov ie t skym zväzom z 12. j ú n a 1964 s a s t a l a začiatkom v š e s t r a n e j b r a t s k e j spolupráce n a v y š š o m s tupni , a k o a j základom ú ž š e j soc ia l i s t icke j h o s p o d á r s k e j integrácie . K o n š t a t o v a ­lo s a v n e j , ž e nedotknuteľnosť š t á t n y c h hraníc NDR j e j e d n ý m zo základných činiteľov e u r ó p s k e j bezpečnost i .

V pomere k Československu s tá l i nemeckí súdruhovia dôs ledne n a pozíciách marx izmu-leninizmu a p r o l e t á r ­s k e h o internacionalizmu. Upozorňovali čs . p r e d s t a v i t e ľ o v na n e g a t í v n e č r t y v ý v o j a v ČSSR v d r u h e j polovici š e s ť ­des ia tych rokov a v kr i t ických chvíľach r o k u 1968 s i dôs ledne splnili s v o j u internacionálnu povinnosť. Po­dobne a k o ľud Československa v r o k u 1S53, t a k ľ u d NDR v r o k u 1968 s t á l pod v e d e n í m J e d n o t n e j soc ia l i s t icke j s t r a n y Nemecka, pevne na s t r a n e z d r a v ý c h sí l v n a š e j s t r a n e a spoločnosti, n a s t r a n e social izmu a mieru .

Vážené s ú d r u ž k y , s ú d r u h o v i a ! V e r n o s ť p r o l e t á r s k e m u internacional izmu bola a j e

charakter i s t ickou č r t o u poli t iky J e d n o t n e j soc ia l i s t i cke j s t r a n y Nemecka. A j v ď a k a dôslednému dodržiavaniu t o h ­t o princípu boli v y b u d o v a n é základy social izmu v NDR a zvíťazil i socia l i s t ické výrobné vzťahy. V s ú č a s n o s t i prebieha v NDR proces budovania v y s p e l e j soc ia l i s t icke j spoločnosti . Riešenie t e j t o v e ľ k e j ú lohy k ladie n e u s t á l e v y š š i e pož iadavky n a robotnícku t r iedu a j e j s t r a n u , na v š e t k ý c h pracu júcich, n a š t á t n e o r g á n y a spoločenské organizácie. Ľud NDR v y v í j a v e ľ k é úsi l ie n a real izáciu záverov VIII. z j a z d u J e d n o t n e j soc ia l i s t i cke j s t r a n y Ne­mecka, k t o r ý s a kenal v j ú n i 1971. Z j a z d vy týč i l a k o hlavnú úlohu — n a ď a l e j zvyšovať hmotnú, k u l t ú r n u a ži­v o t n ú ú r o v e ň ľudu n a základe rýchleho t e m p a r o z v o j a soc ia l i s t icke j výroby, zvýšenie e f e k t í v n o s t i , vědeckotech­nického pokroku a r a s t u produkt iv i ty práce. T ý m VIII. z j a z d postavi l d o s t r e d u všeobecného úsil ia princíp, k t o ­r ý t v o r í zmyse l socializmu — robiť v š e t k o p r e blaho č lo­veka, p r e š ť a s t i e ľudu, p r e z á u j m y r o b o t n í c k e j t r i edy a v š e t k ý c h pracu júcich.

P r v ý t a j o m n í k ÚV J e d n o t n e j soc ia l i s t i cke j s t r a y n Ne­mecka s ú d r u h Erich HÜNECKER m o h o l v o s v o j e j s p r á v e n a z j a z d e k ladne zhodnotiť uplynulé obdobie a obrát iť pozornosť n a d a n é možnost i , a l e a j n a n u t n o s ť s tá leho, p lynule j š ieho a r ý c h l e j š i e h o r a s t u v o v š e t k ý c h ob las­t iach spoločenského života. Z úspechov na hospodárskom ú s e k u t reba vyzdvihnúť f a k t , že s t u p e ň automat izác ie a mechanizácie v pr iemys le s a p o d s t a t n e zvýši l , a že s a zväčš i l o b j e m v ý r o b y e lektrotechnického, s t r o j á r s k e h o a chemického pr iemyslu.

Napriek nepriaznivým poveternos tným podmienkam splni lo poľnohospodárstvo v h lavných ukazovateľoch s v o ­j e úlohy. Vybudovalo s a mnoho nových poľnohospodár­s k y c h s t a v i e b a závodov. Upevnila s a j e d n o t a a z o m k n u ­t o s ť r o b o t n í c k e j t r i e d y a d r u ž s t e v n ý c h roľníkov.

Mimoriadnu pozornosť venovalo rokovanie z j a z d u smernic iam päťročného plánu na roky 1971 —1975. V t o m ­t o období m á v z r á s ť národný dôchodok v NDR približne o 30 mil iárd m a r i e k a reá lne p r í j m y o b y v a t e ľ s t v a o 21 a ž 23 % . Tieto i ďa l š ie ciele s a m a j ú dosiahnuť pri s t á l e r a s t ú c e j v e d ú c e j úlohe robotn ícke j t r iedy a m a r x i s t i c k o -l e n i n s k e j s t r a n y .

Závery VIII. z j a z d u vyvolal i u pracu júc ich v NDR o b r o v s k é nadšenie. Pod heslom „Čo s a z j a z d s t r a n y uzniesol, t o s a u s k u t o č n i ! " viedli k rozmachu m a s o v e j iniciat ívy a k značnému zvýšeniu e f e k t í v n o s t i spoločen­s k e j práce. P r e t o bolo možné z v ý š i t národný dôchodok z a p r v é t r i r o k y s ú č a s n e j päťročnice pr iemerne o 5.2 % ročne, a pr iemyse lnú výrobu r o k u 1973 na 208 mil iárd mariek. Predĺžila s a m a t e r s k á dovolenka p r e pol milióna plne z a m e s t n a n ý c h m a t i e k s d v o m a a v iac deťmi.

V ý z n a m n é úspechy dosiahla NDR z a č i a t k o m s e d e m ­d e s i a t y c h rokov a j v zahranično-pol i t icke j ob last i . Za podpory social i s t ických š t á t o v s a presadi lo j e j m e d z i n á ­rodnoprávne uznanie a p r i j a t i e d o Organizácie spo jených národov. Táto skutočnosť j e v ý s l e d k o m koordinovane j z a h r a n i č n e j politiky socia l i s t ických š t á t o v na če le s o Sovietskym zväzom, a k o a j dôkazom ďalš ieho presadzo­vania z á s a d mierového spolužit ia a k o n e č n é h o z rútenia v š e t k ý c h d o k t r i n namierených prot i NDR. Po s t r e t n u t í s t ran íckych a v ládnych de legáci i NDR a ČSSR v r o k o c h 1971 a 1972 s a v y v í j a l a politická a h o s p o d á r s k a s p o l u ­práca medzi oboma k r a j i n a m i veľmi ú s p e i n e . Pri v y t v á ­raní rozs iahle j š ích a e f e k t í v n e j š í c h ekonomických v z ť a ­hov hrá v ý z n a m n ú úlohu koordinácia perspekt ívnych p lá­nov na r o k y 1976 a ž 1980, a k o a j n e u s t á l e rozš i rovanie a prehlbovanie v š e s t r a n n e j h o s p o d á r s k e j spolupráce oboch k r a j í n na dos iahnut ie soc ia l i s t icke j ekonomicke j integrácie .

Vážené s ú d r u ž k y , s ú d r u h o v i a ! Úspešný politický, hospodársky a k u l t ú r n y r o z v o j NDR

za uplynulé š t v r ť s t o r o č i e j e n a j l e p š í m s v e d e c t v o m p r e d ­nost í social is t ického zriadenia. Robotnícka t r ieda NDR pod vedením J e d n o t n e j soc ia l i s t icke j s t r a n y Nemecka vybudovala v o s t r o m tr iednom b o j i z o s v o j e j k r a j i n y b a š t u mieru a socializmu. Vybudovala slobodu p r e ľud a vy tvor i la n e o c h v e j n ý b r a t s k ý b o j o v ý zväzok s o Soviet­s k y m zväzom a o s t a t n ý m i socia l i s t ickými k r a j i n a m i .

Záverečný príhovor prof . JUDr. J á n a Plevu, z á s t u p c u r iadi teľa a t a j o m n í k a p r e pedagogickú činnosť Ústavu marxizmu-leninizmu Univerzity Komenského:

Proletársky internacionalizmus —

základ, rozvoja vzájomných vztahov medzi NDR a ČSSR

Dvadsiate p ia te výročie vzniku prvého robotnícko-roľ-níckeho š t á t u na území Nemecka j e prí ležitosťou s p o m e ­núť v š e t k y r o z h o d u j ú c e momenty, k t o r é j e h o vznik a r o z ­v o j umožnili a s ú pevným pilierom j e h o d n e š n e j a b u d ú ­c e j ex i s tencie . J e d n ý m z t ý c h t o činiteľov j e pro le tár sky social i s t ický internacional izmus, k t o r ý zohral r o z h o d u j ú ­cu úlohu pri zrode NDR, dieťaťa m e d z i n á r o d n e j sol ida­r i t y social i s t ických š t á t o v na če le s o ZSSR.

P r v ý š t á t d i k t a t ú r y prole tar iá tu na území Nemecka vznikol a k o naplnenie odkazu zakladateľov m a r x i z m u , Marxa a Enyelsa, k t o r ý rozví ja l i revolucionári K. Lieb-

8

k n e c h t a R. Luxemburgová, E. Thälmann, a k t o r ý n e ­meckí komunis t i v duchu revolučného leninizmu p r e v t e -lili na čin po d r u h e j s v e t o v e j v o j n e . Slobodný ž ivot p r a ­cu júc ich v t o m t o prvom robotnícko-roľníckom š t á t e s a zrodi l a k o v ý s l e d o k veľkého v í ť a z s t v a ZSSR v d r u h e j s v e t o v e j v o j n e a hrdinského b o j a ľudových m á s pod v e ­dením r o b o t n í c k e j t r i e d y a j e j komunis t ického p r e d v o j a . Vznikom NDR n e m e c k ý ľud de f in i t ívne v s t ú p i l do e p o ­chy socializmu.

KSČ a p r a c u j ú c i ľud ČSSR m a j ú veľmi ú z k e vzťahy s Jednotnou social is t ickou s t r a n o u Nemecka a ľudom NDR. Korenia v spoločných bojoch proti kapi ta l i s t ickému vykor isťovaniu v minulom storočí, proti mi l i tar izmu a š o ­v in izmu z a medzinárodné t r i e d n e b r a t s t v o . Zvlášť i n t e n ­zívne s a rozvinuli t i e t o t r iedne vzťahy po vzniku našich komunis t ických s t r á n . V spoločnom b o j i proti f a š i z m u s a t o t o t r iedne b r a t s t v o ukulo z n a j p e v n e j š e j ocele a umožnilo, a b y dlhoročný b o j robotn ícke j t r i e d y našich k r a j í n v y ú s t i l v o v í ť a z s t v o nad kapita l izmom.

Keď ÜV KSČ bilancoval p r v ý r o k soc ia l i s t i cke j v ý s t a v ­by v Československu v o f e b r u á r i 1950, K. Gottwald k o ­mentova l vzn ik NDR s l o v a m i : „Veľkým úspechom s v e t o ­vého mierového tábora j e v y t v o r e n i e NDR. My v Čes­k o s l o v e n s k u v i e m e azda n a j l e p š i e , čo znamená s u s e d s t v o s Nemeckom. A p r e t o t ý m v iac o c e ň u j e m e v e ľ k ú z á s l u h u v š e t k ý c h , k t o r í s a o us tanovenie zaslúži l i " . Naša s t r a n a p o s t a v i l a r o z v o j v z ť a h o v medzi naš imi š t á t m i , n á ­rodmi na t r i e d n e princípy marxizmu-leninizmu. Pomáha­la komunis tom v NDR v y t v o r i ť z k r a j i n y pevnú a s p o ­ľahlivú západnú hranicu social i s t ického s v e t a .

Spolupráca naš ich k r a j í n v rokoch soc ia l i s t icke j v ý ­s t a v b y s a r o z v í j a l a na princípoch pro le társkeho i n t e r n a ­cionalizmu. Viedla k prospechu oboch našich š t á t o v . V oblast i polit iky, ekonomiky, k u l t ú r y a š k o l s t v a dosiahli s a nevídané úspechy. Už viac ako 15 rokov s a ú s p e š n e r o z v í j a družobná spolupráca n a š e j univerz i ty s Univerzi­tou M. L u t h e r a v Halle a v r á m c i m i n i s t e r s t v a š k o l s t v a r o z v í j a m e veľmi ú z k e s t y k y n a ú s e k u m a r x i z m u - l e n i ­nizmu, pri výchove k á d r o v a v z á j o m n e j pomoci.

Naše priaznivo s a r o z v í j a j ú c e v z á j o m n é vzťahy s t a l i s a v š a k t ŕ ň o m v očiach pravicovo-oportunis t ických r e ­vizionistov, k t o r í v d r u h e j polovici š e s ť d e s i a t y c h rokov začali útočiť na princípy pro le tár skeho internacionalizmu v našich v z á j o m n ý c h vzťahoch. Spomeňme s i len n a k a f -k o v s k ú konferenciu v Libliciach a n a k r í z o v é r o k y 1 9 6 8 - 1 9 6 9 .

SED podporovala úsi l ie z d r a v ý c h sí l v KSČ ods t rán iť v še tko, 5o prekážalo ú s p e š n é m u uskutočňovaniu u z n e s e ­ní XIII. z j a z d u KSČ. A v š a k , keď videli, ž e Dubčekovo vedenie s t r a n y o t v á r a d v e r e dokorán n á s t u p u pravico­v ý c h sí l a nečelí ú tokom ant isocia l i s t ických sí l na zákla­d e princípu v n ú t o r n e j a z a h r a n i č n e j pol i t iky KSČ, n e ­mohli mlčať. Princíp t r iedneho z á u j m u , internacional iz­m u a z á u j e m o j e d n o t u social i s t ického spoločenstva v i e d ­li nemeckých komunis tov u ž n a schôdzke v Drážďanoch koncom m a r c a 1963 k tomu, a b y s m e nevytyčoval i t a k é hes lá a p r o g r a m y , k t o r é s ú v d a n e j s i tuáci i neuskutoč­niteľné, a b y s m e nepreskakoval i j e d n o t l i v é e t a p y , lebo t ý m s a m i s t r á c a m e i s t o t u a ľudia s t r á c a j ú dôveru k s t r a ­ne. Zdôraznili, že k a ž d é os labenie KSČ znamená os labenie social izmu v ČSSR, os labenie č e s k o s l o v e n s k é h o š t á t u , a t ý m a j s p o j e n e c t v a s o socia l i s t ickými k r a j i n a m i a s o ­cial izmu vôbec. Ukázali, ž e vedenie s t r a n y zanedbáva masovopoli t ickú a teoret ickú prácu a v tom s ú korene n e d o s t a t k o v .

O niekoľko dní n e s k ô r K. HAGER, t a j o m n í k ÚV SED poukázal n a nebezpečenstvo p r e oba n a š e š t á t y z toho, a k o s a prav icové s i ly o b r a c a j ú n a n i e k t o r é imper ia l i s t ic­k é s k u p i n y v NSR. Obavy a oprávnená k r i t i k a s a s t a l i podnetom nes lýchaných kampaní pravicových s í l proti komunis tom v NDR. Nemeckí súdruhovia spolu s o s t a t ­nými socia l i s t ickými s p o j e n c a m i snaži l i s a pomôcť z d r a ­v ý m s i lám v KSČ odvrát i ť kontrarevolučné nebezpečen­s t v o . Keď s a u ž vyčerpal i v š e t k y možnost i , poskyt l i nevyhnutnú internacionálnu pomoc s v o j i m i ozbro jenými s i lami.

V b o j i proti kontrarevolúci i v ď a l š o m období poskyt l i n e v y h n u t n ú ideologickú pomoc a v ý z n a m n e prispel i k v í ť a z s t v u marx i s t icko- len inských síl nad k o n t r a r e v o -lučnými a pravicovými s i lami.

Nové vedenie s t r a n y v če le s o s ú d r u h o m HUSÄKOM po apríl i 1969 obnovilo internacionálne z v ä z k y KSČ a a u ­

tor i tu n a š e j s t r a n y v medzinárodnom komunis t ickom hnutí .

Na XIV. z j a z d e KSČ s . E. HONECKER v o s v o j o m p r e ­j a v e povedal : „Ako tr iedni brat ia a spo jenci s a úpr imne t e š í m e z pokroku a úspechov, k t o r é dosiahla v a š a s t r a n a od aprí la 1969 pri posi lňovaní v e d ú c e j úlohy s t r a n y , pr i upevňovaní soc ia l i s t i cke j š t á t n e j moci, pr i obnove č i s t o t y idey marx izmu-lenin izmu a pr i social is t ickom budovaní ČSSR. . . . k a ž d ý úspech, k t o r ý d o s a h u j ú c pri upevňovaní social izmu vo v a š e j k r a j i n e , chápeme my, komunis t i NDR, ako n á š v l a s t n ý pokrok za spoločné úspechy spoločen­s t v a social i s t ických š t á t o v . . . Jednotná social is t ická s t r a ­na Nemecka a KSČ s ú nerozlučne a čo n a j u ž š i e s p ä t é v íťazným učením marxizmu-leninizmu a pro le tár skeho internacional izmu. Z veľmi bohatých revolučných tradícií spoločných bo jov n e m e c k e j a č e s k o s l o v e n s k e j robotníc­k e j t r i e d y proti imperia l izmu a v o j n e za m i e r a social iz­m u s v y r á s t l o pevné a nerozborné p r i a t e ľ s t v o oboch n a ­š ich s t r á n , š t á t o v a národov" .

Princíp internacional izmu a k o zák ladu našich v z á j o m ­ných vzťahov zdôraznil a j s ú d r u h HUSÁK v o s v o j o m v y s t ú p e n í n a VIII. z j a z d e SED. Povedal : „V de j inách n a ­š ich s t r á n , našich národov a v ich v z á j o m n ý c h vzťahoch s a v prax i potvrdi la t r iedna p r a v d a marx i s t icko- len in-s k é h o učenia. Pokiaľ buržoázne r e ž i m y a v l á d y rozdeľo­val i ľud našich k r a j í n , vyvolával i nacional ist ické š t v a n i c e a nenávisť, pokým n e m e c k ý imper ia l izmus ut láčal a ohro­zoval s u s e d n é národy, bo jova lo uvedomelé robotníctvo a n a š e komunis t ické s t r a n y v b o j i prot i buržoáznemu vykorisťovaniu, prot i imperial izmu, proti f a š i z m u a s ú ­č a s n e i z a t r i e d n e b r a t s t v o českos lovenského a n e m e c k é ­ho ľudu, za t r iednu sol idar i tu a z a spoločné z á u j m y r o z ­v o j a soc ia l i s t icke j spoločnosti . V ý s t a v b a soc ia l i s t icke j spoločnost i v NDR i v ČSSR v y t v o r i l a predpoklady p r e ú z k u a v š e s t r a n n ú spoluprácu medzi našimi s t r a n a m i a medzi naš imi socia l i s t ickými š t á t m i . "

Naše v z á j o m n é vzťahy v y c h á d z a j ú c e z t ý c h t o t r i e d ­nych princípov s a d n e s r o z v í j a j ú na k v a l i t a t í v n e v y š š e j úrovni a k prospechu oboch našich š t á t o v a s t r á n .

• V d i s k u s i i v y s t ú p i l i t í t o pracovníci Oddelenia d e j í n

KSČ a m e d z i n á r o d n é h o robotníckeho hnut ia Ú s t a v u m a r x i z m u - l e n i n i z m u Univerzi ty K o m e n s k é h o : JL'Dr. Jozef K r e j č í , CSc. (hovori l o z m e n á c h v Ú s t a v e NDR a ich p l a t n o s t i o d 7. o k t ó b r a 1974), PhDr. Jozef Ďu-riš , CSc. ( v y s t ú p i l n a t é m u „Exis tencia d v o c h n e m e c ­k ý c h národov, r e s p e k t í v e p r o c e s f o r m o v a n i a nového n e ­m e c k é h o soc ia l i s t ického národa n a ú z e m í NDR), PhDr. Zoltán P á s t o r (hovor i l o z á v e r o c h VIII. z j a z d u SED p r e ď a l š i u c e s t u b u d o v a n i a socia l izmu v NDR), prom. f i l . Anna Bibzová v y s t ú p i l a s t é m o u „Slobodná n e m e c k á m l á d e ž — FDJ a e x i s t e n c i a soc ia l i s t ického š t á t u " . H o s ­ť u j ú c i p r o f . R e n e r t z Univerz i ty Mart ina L u t h e r a v H a l ­l e , k t o r ý pôsobí na Oddelení p o l i t i c k e j ekonmónie Ú s t a ­v u m a r x i z m u - l e n i n i z m u UK, hovori l o úlohách v y s o k ý c h š k ô l v NDR z h ľ a d i s k a VIII z j a z d u SED.

( P r e n e d o s t a t o k m i e s t a n e m ô ž e m e naš ich č i t a t e ľ o v i n f o r m o v a ť p o d r o b n e j š i e o o b s a h u j e d n o t l i v ý c h p r í ­s p e v k o v . )

Návštevy zahraničia

Dňa 2. ok tóbra 1974 p r i j a l p r o r e k t o r Univerzity Ko­m e n s k é h o v B r a t i s l a v e prof . PhDr. Ján KVASNIČKA. CSc.. nemeckú novinárku Heide Kr i s t inu HAHN'ELOVÚ. k t o r e j poskytol in terv iew pre rozhlas Nemecke j d e m o k r a t i c k e j republ iky ( n a snímke).

# * *

9

Začiatkom októbra 1974 bola delegácia Univerzity Ko­menského ( v zložení: r e k t o r UK prof. MUDr. Emil HU-RAJ, DrSc., p r o r e k t o r doc. PhDr. Vladimír BROŽÍK, CSc., zástupca CZV KSS pri UK PhDr. Jozef VICENÍK a pred­seda Koordinačnej porady ROH pri UK doc. MUDr. A n ­ton BOZNER, CSC.) na družobnej Univerzite Martina Luthera v Halle. Delegácia UK s a zúčastnila na p o d u j a ­tiach, k t o r é organizovala hallská univerzi ta pri príleži­tos t i 25. výročia vzniku Nemeckej demokrat icke j repub­liky.

Družba medzi UK a hallskou univerzitou t r v á u ž 17. rok. Podpísanie t e j t o dohody bolo významným krokom pre ďalšie rozví janie bilaterálnych s tykov, užitočnosť ktorých d o k u m e n t u j e plodná spolupráca v rôznych oblas­tiach politickej, vedeckovýskumnej , pedagogicke j i spo­ločenskej práce. Za 17 rokov s a uskutočnilo veľa s p o ­ločných podujat í a vyvinuli s a nové e f e k t í v n e f o r m y spo­lupráce na podklade v z á j o m n o s t i : účasť na vedeckých konferenciách a univerzitných akciách; spolupráca pri vypracovaní výskumných a š t u d i j n ý c h programov, ako a j publikačnej činnosti : rozšírenie športových s t y k o v a účasť na rôznych š tudentských podujat iach. Nemenej významné s ú kontakty straníckych, odborárskych a mlá­dežníckych organizácií a predstaviteľov.

grácie . Z ú č a s t ň u j ú s a na n e j t i e s a m o s p r á v y , k t o r é v p r i e ­behu integrácie z nášho d r u ž s t v a odchádzajú. Angažo­vanosť týchto samospráv v súťaži umožňuje, aby f u n k ­cionári boli n a t a k e j úrovni, aby v novom d r u ž s t v e okamžite mohli v y v í j a ť akt ívnu činnosť.

Keďže dosť č a s t o preberáme budovy s veľmi slabou činnosťou samospráv, naša socialistická súťaž im a v š e t ­k ý m družstevníkom umožňuje už od začiatku s a akt ivně podieľať na spoluriadení nášho družs tva . Spomenuté s a ­mosprávy po potvrdení zhromaždením delegátov s ú ihneď rovnocenné s os ta tnými samosprávami, z čoho vyplýva, ž e medzi na j lepš ie môže patr iť i samospráva, funkcio­nár ako a j družstevník budovy, k t o r ú s m e v priebehu integrácie prevzali, pripadne samospráva ob jektu, k t o r ý bol iba nedávno odovzdaný užívateľom.

Z polročných s p r á v j e z r e j m é , že celoročné vyhodnote­nie social is t ickej súťaže bude oveľa ťažšie ako bolo v minulosti. Samosprávy zlepšili s v o j u činnosť a d á v a j ú iniciatívne návrhy, o ktorých e š t e budeme pfsať.

Bude namáhavé vybrať naj lepších funkcionárov zo š i ­r o k e j funkc ionárske j základne, ako a j na j lepš ieho d r u ž ­s t e v n í k a z 3092 b ý v a j ú c i c h členov.

V minulost i na zhromaždení delegátov, a k o a j s nie­ktorými samosprávami v diskusiách č a s t o bolo počuť, ž e na j lepš ie s ú vždy t ie i s t é samosprávy a o s t a t ­ným j e škoda námahy — nebudú medzi prvými" .

Trpezlivé vysvetľovanie a vylepšovanie kr i tér i í socia­l i s t icke j súťaže, ako a j osobné návš tevy členov o r g a n i ­z a č n e j komisie na samosprávach, prípadné pozývanic funkcionárov výborov samospráv na d r u ž s t v o značne z lepšu jú prácu výborov samospráv a d o popredia sa do­s t á v a j ú a j t a k é samosprávy, k toré zaostávali

RNDr. Matej Hanultk. Olga Schoeferová

PRV! VZORNÍ ŠTUDENTI

V rámci o s l á v 30. výročia K a r p a t s k o - d u k l i a n k e j o p e ­rácie a deň č e s k o s l o v e n s k e j ľ u d o v e j a r m á d y bolo na Vo­j e n s k e j k a t e d r e UK v Bra­t i s lave vyhotovenie p r v e j e t a p y s o c i a l i s t i c e k j súťaže jednot l ivcov a na základe s m e r n í c VO MŠ SSR p r v ! ne p r í p r a v y boli poctení č e s t n ý m odznakom š t u d e n t V o j e n s k e j k a t e d r y " ( n a s n í m k e ) .

epil „Vzorný

Z jednot l ivých f a k ú l t č e s t n ý odznak dostal i :

Rektor UK odovzdal družobnej h a l l s k e j univerzi te p a ­mätnú plaketu k 25. výročiu vzniku Nemeckej demokra­t i c k e j republiky (na snímke).

Bilancujeme socialistickú súťaž Uplynul p r v ý polrok social i s t ickej súťaže našich samo­

s p r á v a dos távame s p r á v y o j e j priebehu tak, ako s a o tom píše v kritériách. A k o j e známe, t e n t o rok s a n e ­súťažilo len o na j lepš iu samosprávu a j e j vzorného f u n k ­cionára, ale a j o n a j a k t í v n e j š i e h o družstevníka SBD UK. Predbežné poznatky svedčia o tom, že zásluhou t e j t o s ú ­ťaže naše d r u ž s t v o m á v o viacerých oblastiach celodruž-stevného života dobré výs ledky.

V posledných rokoch s a zmenila š t r u k t ú r a s tavebných bytových družst iev . J e t o integrácia, k t o r á m á odstrániť nedostatky n a j m ä v družs tvách s nízkym počtom užíva­teľov (nerentabilnosť) a v konečnom dôsledku vybudo­vať veľké územné družs tevné komplexy.

Realizovanie úloh, vyplýva júcich z integrácie, znamená pohyb a j v našom družs tve . Územne j e SBD UK povere­né spravovať o b j e k t y v s ídl isku ObNV III — v oblas t i Februárka-Sever . Takže budovy, k t o r é s ú inde, naše d r u ž ­s t v o vyč leňu je a zasa budovy v lokalite Februárky, k t o ­r é doteraz patrili iným družstvám, preberá do s v o j e j správy . A práve socialistická súťaž j e zárukou splnenia v š e t k ý c h náročných úloh vyplýva júcich z procesu inte­

• Pr í rodovedecká f a k u l t a — Š t e f a n BAŽIK, Milan BE-ŇO, Anton ČERNÝ, Ján GAJDOŠ, Ľubomír HRIVNÁK, Dušan MAMRILLA, Drahomír MARENČIK, Mikuláš MELUŠ, Lubor POTANČOK, Dušan VALACHOVIČ, Mi­chal ZEMAN.

• F a k u l t a t e l e s n e j výchovy a š p o r t u — Dušan IVAN, Milan KOVÁČIK, Milan NADANYI, Ján KUKUČKA, Kamil POVRAZNÍK, Ladis lav ŠTAIGER, Vladimír TALLO.

• P rá v n i c k á f a k u l t a — Jozef BOLEDOVIČ, Anton F A B ­RY, Ľubomír HLBOČAN, Pavel KOLLENDER. Jaros lav IVOR, Milan KOLEDA, Ján KUKUČKA, Ladislav LE­HOTSKÝ, Frant i šek PALOVSKÝ, Ladislav ŠRAMEL. Ľubomír URBAN, Ján URSlNY.

• Pedagogická f a k u l t a — Stanis lav BALAT, Milan KI -VAROTT, Jozef KRÁL, J a r o s l a v NEKORANEC.

в VŠMU a VŠVU — Vladim í r OKTAVEC, Radomír ŠULC. • Fi lozf ická f a k u l t a — F r a n t i š e k CSEFALVAY, Rafael

HRDINA, J u r a j JANOV, Anton MARKUŠ. Ján MATOŠ. Ladis lav MIHÁLlK, Ján ORDOŠ, P e t e r SMREK, A l e ­x a n d e r SOTNÍK.

• L e k á r s k a f a k u l t a Brat i s lava — J á n BENETÍN, Adolf BLANARIK, Ľubomír HAVLlK, Jozef MARD1AK. La­di s lav TURECKÝ, Imrich SZABÔ. Jozef MOMENIK, Frant i šek ALENA, Miroslav BOROVSKÝ.

• Lek á r s k a f a k u l t a Martin — Rudolf MICHNICA, J á n KURILA, P e t e r BRUNČAK, Ján KODAJ. Miloš ČES­NEK, J á n DANKO

Prv í vzorní š tudent i v o j e n s k e j pr ípravy na n a š e j Vo­j e n s k e j k a t e d r e nech s ú príkladom v plnení š t u d i j n ý c h povinností a nech s ú iniciátormi rozvoja soc ia l i s t icke j súťaže za dosahovanie výborných výs ledkov. -fQ-

'Штш? тШжтш

10

Za PhDr. VOJTECHOM ŠPENDLOM, CSc.

M Vo v e k u 59 r o k o v zomrel d ň a 11.

o k t ó b r a 1974 PhDr. V o j t e c h ŠPENDLA, CSc., v e d e c k ý pracovník a vedúci o d ­delenia p r e všeobecné o t á z k y u č i ­t e ľ s k é h o v z d e l á v a n i a v Ú s t a v e p r e u č i t e ľ s k é v z d e l á v a n i e pr i Univerzi te

Komenského v B r a t i s l a v e ( n a s n í m k e ) . S m r ť ho z a s t i h l a u p r o s t r e d p r á c n a r i e š e n í v ý s k u m ­

n ý c h úloh, p r í p r a v e publikácií, č lánkov, r e f e r á t o v , r e ­cenzií a mnohých mater iá lov .

V o s v o j i c h prácach obsiahol š i r o k ú p a l e t u problémov z o b l a s t i v ý c h o v y . N a j v ä č š i u pozornosť venoval o t á z ­k a m r o d i n n e j v ý c h o v y a š k o l s k e j v ý c h o v y d o s p i e v a j ú ­c e j mládeže, a k o a j f o r m o v a n i u s v e t o n á z o r u ž iakov . Na t i e t o t é m y v y p r a c o v a l mnoho mater iá lov, č lánkov, r e f e r á t o v , prednášok, s t a t í i kn ižných publikácií . Vo s v o j e j t e o r e t i c k e j práci s a opieral nielen o h l b o k ú z n a ­losť o d b o r n e j p rob lemat iky , a l e v ý h o d n e v y u ž í v a l a j s v o j e p r a k t i c k é s k ú s e n o s t i .

V e ľ a r o k o v s a zaoberal o t á z k a m i s v e t o n á z o r o v e j a v l a s t e n e c k e j v ý c h o v y mládeže. V pos ledných rokoch u v e r e j n i l n a t ú t o t é m u celý r a d š t ú d i í a č lánkov. V y ­pracoval 7 0 - s t r a n o v ý m e t o d i c k ý l i s t n a t é m u „Výcho­v a k v e d e c k é m u s v e t o v é m u názoru v podmienkach d o ­m o v a mládeže" . Okrem p r á c e n a ú s t a v e s a angažova l n a j m ä v Socia l i s t icke j akadémi i SSR a k o l e k t o r . Bol členom f e d e r á l n e j k o m i s i e p r e v y p r a c o v a n i e n o v e j k o n ­cepcie o b s a h u m e t ó d p r á c e v Socia l i s t icke j akadémi i a n i e k o ľ k ý c h odborných komis i í š k o l s k é h o r e z o r t u .

Česť j e h o p a m i a t k e !

Za p r o f .

MUDr. V Ä C L A V O M PIŤHOM

V r a n n ý c h hodinách d ň a 16. o k t ó b ­ra 1974 zomrel po d l h o t r v a j ú c e j ť a ž ­k e j chorobe prof . MUDr. Václav P1Ť-HA, DrSc., v o v e k u 66 rokov (na s n í m ­k e ) .

Zosnulý bol prednostom Neurologicke j k l in iky L e k á r ­s k e j f a k u l t y UK v Martine. V zosnulom s t r á c a č e s k o s l o ­v e n s k á neurológia j e d n é h o z n a j v ý z n a m n e j š í c h p r e d s t a ­vi teľov. Prof . MUDr. Vác lav PIŤHA, DrSc., po u n i v e r z i t ­

Družobné s t y k y V priebehu roka 1974 Emil BARČ, pracovník P e d a g o ­

g i c k e j f a k u l t y UK v Trnave, v y s t a v o v a l v bu lharskom Plovdive s v o j e r e p o r t á ž n e a umelecké f a r e b n é f o t o g r a f i e .

V ý s t a v a n a t é m u „Umelecká fotografia - odraz života socialistickej spoločnosti", bola uspor iadaná v r á m c i d r u ž b y Univerzi ty P. Chilendarského v Plovdive a P e d a ­gogickou f a k u l t o u UK v Trnave . J e j poslaním bolo u -možniť Plovdivčanom spoznať Slovensko a ž ivot t r n a v ­s k e j f a k u l t y .

Emil BARČ s v o j i m i f o t o g r a f i a m i , diapozit ívmi i f i l m o ­vou kamerou, z a c h y t á v a bohato pulzu júc i ž ivot š t u d e n t o v f a k u l t y , n a j m ä pri práci v laboratóriách, seminárnych cvičeniach, s lávnos tných promóciách alebo rôznych pr í­leži tost iach. V t e j t o oblast i s a n a v ý s t a v e prezentoval 30 v y b r a n ý m i v e ľ k ý m i f o t o g r a f i a m i technicky a kompo­zične dokonale zv ládnutými .

V d r u h e j č a s t i v ý s t a v y s a p r e d s t a v i l 35 exponátmi ako m a j s t e r f a r e b n e j f o t o g r a f i e n e u s t á l e h ľ a d a j ú c i v z ť a ­h y rea l i ty , v k u s n e rozmies tnených t v a r o v a pr imeraných f a r e b n e j škále .

Emil BARČ v r o k u 1974 oslávi l päťdesiat iny. Svo jou t v o r b o u prispel u n á s do k u l t ú r n e h o f o t o g r a f i c k é h o ž ivo­t a . J e členom českého i s lovenského Zväzu f o t o g r a f o v . Okrem v iacerých s a m o s t a t n ý c h v ý s t a v , z k t o r ý c h v r o k u 1969 bola j e d n a i na f a k u l t e v Trnave, zúčas tni l s a a j

nom š t ú d i u n a K a r l o v e j u n i v e r z i t e v Prahe, n a r o z š í r e n i e s v o j i c h vedomost í bol p r o f e s o r o m Hennerom odporúčaný n a p a r í ž s k u Sorbonnu. Už a k o m l a d ý lekár ukáza l s a ako schopný v e d e c k ý pracovník a v r o k u 1938 z í s k a l hodnosť a s i s t e n t a , čo s a r o v n á n a š e j habi l i táci i . N e s k ô r p r a c o ­v a l n a Neurologickej k l inike v P r a h e ; pos tupne v H r a d ­ci Králové a v Plzni, k d e a k o vedúci pracovník zak lada l k l in ické p r a c o v i s k á zo s t r á n k y k á d r o v é h o o b s a d e n i a i m a t e r i á l n e h o v y b a v e n i a .

Vedenie m a r t i n s k e j k l iniky prevzal v r o k u 1966 a v k r á t k o m č a s e t o t o pracovisko vybudoval tak , ž e d ô s t o j ­n e r e p r e z e n t u j e f a k u l t u v Martine. A k o v y s o k o š k o l s k ý uči teľ s a s t a l ve ľmi obľúbeným p r e dokonalé r é t o r s k é prednášky, k t o r é obsahovali nielen n a j n o v š i e poznatky, a l e boli t i e ž p r í k l a d o m p r e v ý c h o v u d o r a s t a j ú c e j m e d i ­c í n s k e j generác ie na vedeckú presnosť, ľ u d s k ý vzťah k chorým a vôbec k t r p i a c i m ; t iež p r e s p r á v n e m e d z i ­ľ u d s k é vzťahy, l e k á r s k u morá lku a e t iku. Prof . PlTHA t i e t o s v o j e ľ u d s k é cnost i nielenže hlása l v prednáškach, a le podľa nich a j žil, č ím bol pr íkladom p r e v š e t k ý c h . Jeho s m r ť zanechala u spolupracovníkov a j e h o pacien­t o v hlbokú ú č a s ť a zármutok .

Prof . PlTHA bol j e d n ý m z na j l epš ích neurofyziológov v odbore n e r v o s v a l o v e j činnosti , svedč í o tom a j z a m e ­r a n i e j e h o v e d e c k e j činnosti . Už v r o k u 1937 v y d a l m o ­n o g r a f i u o sva lových a t r o f i á c h a hyper t ro f iách. Odvtedy ako n e ú n a v n ý robotník s n e s m i e r n o u v y t r v a l o s ť o u a u s i ­lovnosťou a ž d o s v o j e j s m r t i v e d e c k y p r a c o v a l v o d b o r e neurológie. Počas s v o j e j v á ž n e j choroby e š t e dokončil vysokoškol skú učebnicu neurológie. Jeho ž ivotné dielo r e p r e z e n t u j e a s i 150 vedeckých p r á c a prednášok, 4 m o ­n o g r a f i e a ú č a s ť na ďalš ích š t y r o c h monograf iách. V o s v e t e reprezentoval čs . v e d u veľmi úspešne, svedčí o tom j e h o účasť na mnohých medzinárodných z j a z d o c h neuro­lógov a neurochirurgov v Londýne, Paríži, New Yorku. Prahe a Brat i s lave . Bol členom mnohých zahraničných vedeckých^ komisi í pri Mini s te r s tve š k o l s t v a a z d r a v o t ­níctva a Čs. l e k á r s k e j spoločnosti J. E. Purkyné. S v o j u u č i t e ľ s k ú a v e d e c k ú činnosť vykonáva l v ž d y r á d i na ú k o r s v o j h o osobného voľna a pohodlia s v e ľ k ý m poro­zumením p r e každého, k t o ho požiadal, či t o bola pomoc-nica na klinike, alebo n o v ý a d e p t n a v e d e c k ú hodnosť.

Bol v e ľ k ý m v las tencom a pokrokovým človekom. V z o ­snulom s t r á c a čs . l e k á r s k a veda, čs . š k o l s t v o a z d r a v o t ­níctvo popredného preds tav i te ľa , k t o r ý z o s t a n e vzorom p r e v š e t k ý c h , čo ho poznali, či u ž a k o vysokoškolského učiteľa, vedeckého pracovníka, ľudského a v y s o k o h u ­mánneho človeka. Jeho ž ivotná c e s t a n a t r v a l o ovplyvni la s v o j o u osobitosťou r a s t n o v e j l e k á r s k e j generácie.

Česť j e h o p a m i a t k e !

n a medzinárodných v ý s t a v á c h v P o ľ s k e j ľ u d o v e j r e p u b ­like, Juhoslávii , Rumunsku, A r g e n t í n e a t e r a z v Bulhar­s k u .

Táto v ý s t a v a bola predmetom v e ľ k e j pozornosti a z ú ­častni l i s a n a n e j a j r e k t o r a prorektor i un iverz i ty (na s n í m k e ) , z a pr í tomnost i t a k m e r d v e s t o poslucháčov. V y ­s t a v o v a n é f o t o g r a f i e presvedčivo ukázal i ž ivot f a k u l t y a v d r u h e j č a s t i f o t o g r a f i e v h o d n e doplnili celkový d o ­j e m .

V ý s t a v a v p l n e j m i e r e splni la s v o j e poslanie a zane­chala p r i j e m n ý d o j e m v návštevníkoch. H. J

11

ш

JUBILEÁ Dňa 19. a u g u s t a 1974 o s l á v i l 5 5 r o ­

k o v p r o f . MUDr. Joze f KUKURA, v e ­d ú c i K a t e d r y h y g i e n y L e k á r s k e j f a ­k u l t y U n i v e r z i t y K o m e n s k é h o v B r a ­t i s l a v e ( n a s n í m k e ) .

J u b i l a n t p r a c u j e n a f a k u l t e o d r o k u 1948. Za t o t o o b d o b i e v y k o n á v a l c e l ý r a d d ô l e ž i t ý c h f u n k c i í n a u n i ­v e r z i t e i n a s a m o t n e j f a k u l t e . Bol d e k a n o m f a k u l t y po v i a c f u n k č n ý c h období . V s ú č a s n o s t i z a s t á v a v e ľ a f u n k ­cií v s t r a n í c k o m , v e d e c k o m i s p o l o č e n s k o m ž i v o t e l e ­k á r s k e j f a k u l t y , a l e a j m i m o u n i v e r z i t y . J e č l e n o m V e d e c k e j r a d y L F UK, č l e n V e d e c k e j r a d y M i n i s t e r s t v a z d r a v o t n í c t v a SSR, č l e n p e d a g o g i c k e j k o m i s i e a k o ­m i s i e p r e v ý s t a v b u f a k u l t y , p r e d s e d a r a c i o n a l i z a č n e j k o m i s i e , j e l e k t o r o m s t r a n í c k e h o v z d e l á v a n i a , p o d p r e d ­s e d o m O d b o č k y ZČSSP, p r e d s e d o m k o m i s i e p r e o b h a ­j o b y k a n d i d á t s k y c h d i z e r t a č n ý c h p r á c z o d b o r u h y g i e ­n y , č l e n f e d e r á l n e h o v ý b o r u h y g i e n i c k e j s e k c i e S l o v e n ­s k e j l e k á r s k e j s p o l o č n o s t i , č l e n v ý b o r u S l o v e n s k e j p e d a g o g i c k e j s p o l o č n o s t i p r i S A V , č l e n v ý b o r u S o c i a l i s ­t i c k e j a k a d é m i e S l o v e n s k a p r e z d r a v o t n í c t v o , č l e n r e ­d a k č n ý c h r á d a č l e n o m ď a l š í c h k o m i s i í a r á d . J e p r e d ­s e d o m h l a v n e j o d b o r o v e j k o m i s i e p r e v ý s k u m , ú l o h y „ O c h r a n a z d r a v i a d o r a s t u a m l á d e ž e " . A k o z o d p o v e d n ý p r a c o v n í k z a b e z p e č u j e p l n e n i e š t y r o c h v ý s k u m n ý c h úloh, j e d n e j š t á t n e j a t r o c h r e z o r t n ý c h ú loh.

P r o f . KUKURA v p o s l e d n ý c h r o k o c h s a v ý z n a m n e pr ič ini l o r a s t k á d r o v n a ú s e k u h y g i e n y : j e d n a p r a ­c o v n í č k a o b h á j i l a h a b i l i t a č n ú p r á c u , j e d e n p r a c o v n í k o d o v z d a l a ď a l š í n a p í s a l h a b i l i t a č n ý s p i s , t r a j a o b h á j i l i k a n d i d á t s k u d i z e r t a č n ú p r á c u . Ďalš ie t r i p r a c o v n í č k y d o k o n č u j ú k a n d i d á t s k e p r á c e . J u b i l a n t v p o s l e d n o m č a s e p u b l i k o v a l d e v ä ť v e d e c k ý c h p r á c , o d p r e d n á š a l v i a c e r o v e d e c k ý c h p r e d n á š o k . A k o s k ú s e n ý a d l h o r o č n ý p e d a ­g ó g s i p ln í s v o j e p o v i n n o s t i s v ě d o m i t ě a d o b r e . Mimo­r i a d n e s a v e n o v a l š t ú d i u v VI. r o č n í k u , k d e pôsobí a k o r o č n í k o v ý u č i t e ľ . T o u t o č i n n o s ť o u s a v ý z n a m n e p o d i e ľ a n a p e d a g o g i c k o m a p o l i t i c k o - v ý c h o v n o m ú s e ­k u č i n n o s t i l e k á r s k e j f a k u l t y .

Z a s v o j u d o t e r a j š i u č i n n o s ť d o s t a l v i a c e r o ocenení , u z n a n í a v y z n a m e n a n í .

D ň a 26. a u g u s t a o s l á v i l 5 0 r o k o v doc. PhDr. Joze f ŠTEFANOVIČ, CSc„ z á s t u p c a v e d ú c e h o K a t e d r y p e d a g o ­g i c k e j p s y c h o l ó g i e F i l o z o f i c k e j f a k u l t y U n i v e r z i t y K o ­m e n s k é h o .

J u b i l a n t p o u k o n č e n í š t ú d i a n a f i l o z o f i c k e j f a k u l t e o d r o k u 1950 p r a c o v a l n a V ý s k u m n o m ú s t a v e p e d a g o g i c ­k o m v odde len í p s y c h o l ó g i e s p o č i a t k u a k o o d b o r n ý p r a ­covník, n e s k ô r v e d e c k ý p r a c o v n í k a v p o s l e d n ý c h r o k o c h a k o s a m o s t a t n ý v e d e c k ý p r a c o v n í k s p r á v o m o c o u š k o ­liť v e d e c k ý c h a š p i r a n t o v . R o k u 1 9 6 1 z í s k a l h o d n o s ť k a n ­d i d á t a p s y c h o l o g i c k ý c h v i e d a r . 1964 s a hab i l i tova l n a F i l o z o f i c k e j f a k u l t e UK n a d o c e n t a v o d b o r e p e d a g o g i c ­k á p s y c h o l ó g i a . Od r o k u 1 9 6 8 pôsobí n a f a k u l t e a k o d o ­c e n t .

Docent ŠTEFANOVIČ v d o t e r a j š e j s v o j e j v e d e c k o ­v ý s k u m n e j č i n n o s t i s a z a m e r i a v a l n a v i a c e r o p e d a g o g i c -k o - p s y c h o l o g i c k ý c h ob las t í , a t o v r á m c i š t á t n e h o , r e ­z o r t n é h o i f a k u l t n é h o p l á n u v e d e c k o v ý s k u m n ý c h úloh. P r e d o v š e t k ý m s a z a o b e r a l p r o b l e m a t i k o u o s o b n o s t i s o ­c i a l i s t i c k é h o u č i t e ľ a a psychológ iou v z ť a h u m e d z i u č i t e ­ľom a ž i a k o m . Na z á k l a d e š i r o k o k o n c i p o v a n é h o v ý ­s k u m u i s p o u ž i t í m l i t e r á r n e j m e t ó d y z í s k a l a s p r a c o v a l b o h a t ý v ý s k u m n ý m a t e r i á l , k t o r ý publ ikoval v t r o c h s a ­m o s t a t n ý c h k n i ž n ý c h m o n o g r a f i á c h , v p i a t i c h k o l e k t í v ­n y c h publ ikácách, n a j m ä v o v y s o k o š k o l s k ý c h učebnic iach, r e s p e k t í v e v u č e b n ý c h t e x t o c h . J u b i l a n t v e n o v a l z n a č n ú pozornosť v e d e c k o v ý s k u m n é m u r i e š e n i u o t á z o k p s y c h o l ó ­g i e v y u č o v a n i a , a t o v ap l ikác i i n a p r a c o v n é a v ý r o b n é v y u č o v a n i e , v y u č o v a n i e s l o v e n s k é h o p r a v o p i s u a v y u č o ­v a n i e p s y c h o l ó g i e n a s t r e d n ý c h š k o l á c h . Z t ý c h t o o b l a s t í publ ikova l v i a c e r o k n i ž n ý c h p r á c , s t a t í a č l á n k o v v o d ­b o r n ý c h č a s o p i s o c h a zborníkoch.

O k r e m p r á c e n a F i l o z o f i c k e j f a k u l t e UK p r e d n á š a e x ­t e r n e v š e o b e c n ú a p e d a g o g i c k ú p s y c h o l ó g i u p r e k a n d i d á ­t o v u č i t e ľ s t v a e k o n o m i c k ý c h p r e d m e t o v a v p o s t g r a d u á l ­n o m š t ú d i u n a V y s o k e j š k o l e e k o n o m i c k e j , k d e bol a j č lenom V e d e c k e j r a d y N á r o d o h o s p o d á r s k e j f a k u l t y , j e t u t i e ž č lenom s k ú š o b n e j k o m i s i e p r e š t á t n e z á v e r e č n é s k ú š k y . A j n a f i l o z o f i c k e j f a k u l t e j e č lenom s k ú š o b n e j k o m i s i e , j e v e d ú c i m v i a c e r ý c h d i p l o m o v ý c h prác, v y p r a ­c o v a l n i e k o ľ k o o p o n e n t s k ý c h p o s u d k o v . O k r e m t e j t o č i n ­n o s t i pôsobí a j v o v e r e j n o s t i , n a j m ä p r e d n á š k o v o u č i n ­nosťou a č l e n s t v o m v r ô z n y c h o d b o r n ý c h k o m i s i á c h a r a ­d á c h . A k t í v n e s a podieľa n a v e d e c k o - o r g a n i z a č n e j č i n ­n o s t i . J e č l e n o m V e d e c k é h o k o l é g i a S A V p r e p e d a g o g i k u a psychológiu, č l e n o m V e d e c k e j r a d y V ý s k u m n é h o ú s t a ­v u pedagogického, V e d e c k e j r a d y š k o l s k ý c h f i l m o v a d i a ­f i l m o v . J e č lenom Č e s k o s l o v e n s k e j a S l o v e n s k e j p s y c h o ­l o g i c k e j spo ločnos t i , č l e n o m S l o v e n s k e j p e d a g o g i c k e j s p o l o č n o s t i . J e p r e d s e d o m s l o v e n s k e j k o m i s i e p r e v y u č o ­v a n i e p s y c h o l ó g i e n a s t r e d n ý c h š k o l á c h , j e s p o l u k o o r d i -n á t o r o m r e z o r t n é h o v ý s k u m u M i n i s t e r s t v a š k o l s t v a SSR pri v ý s k u m n e j ú l o h e „Učiteľova o s o b n o s ť " . A k t í v n e s a podieľa n a p r á c i v ď a l š í c h k o m i s i á c h a r a d á c h , a k o a j v s p o l o č e n s k ý c h o r g a n i z á c i á c h . Za d o t e r a j š i u p r á c u d o ­s t a l v i a c e r o ocenení , u z n a n í a v y z n a m e n a n í .

P ä ť d e s i a t i n y o s l á v i l 11. s e p t e m b r a 1974 doc. JUDr. Ľ u d o v í t JACZ, č len K a t e d r y n o v i n á r s t v a F i l o z o f i c k e j U n i v e r z i t y K o m e n s k é h o v B r a t i s l a v e ( n a s n í m k e ) .

Narodi l s a v č i e r n o m B a l o g u . V y c h o v a n ý bol v s k r o m ­n ý c h p o d m i e n k a c h . Bol v e ľ m i p o z o r n ý m ž i a k o m I. g y m ­n á z i a v B r a t i s l a v e ( 1 9 3 5 — 1 9 4 3 ) a ú s p e š n ý m š t u ď n t o m n a p r á v n i c e j f a k u l t e , k d e v r o k u 1948 z í s k a l d o k t o r á t p r á v .

E š t e a k o š t u d e n t - v y s o k o š k o l á k s a s t á v a r e d a k t o r o m Z A S - u ( S p r a v o d a j s k e j a g e n t ú r y S l o v e n s k a 1 9 4 5 — 1 9 4 8 ) a v r o k u 1948 v s t u p u j e d o KSC. P o p r i i v o j l c h n o v i n á r ­s k y c h p o v i n n o s t i a c h s a v e n u j e I p r á c i v s p o l o č e n s k ý ' h o r g a n i z á c i á c h a a k o č l e n Z v ä z u s l o v e n s k ý c h n o v i n á r o v s a s t á v a v r o k u 1952 r e d a k t o r o m P r a v d y , d e n n í k a C'V KSS. B o h a t é s k ú s e n o s t i z r e d a k t o r s k e j p r á • na n á r o d h o s p o d á r s k o m ú s e k u a a n g a ž o v a n á l e k t o r s k á č i n n o s t m u p r i n á š a j ú v r o k u 1954 z o d p o v e d n é m i e s t o z á s t u p c u š é f r e d a k t o r a P r a v d y . T u p r a c u j e a ž d o r o k u 1969, k e ď s a s t á v a r i a d i t e ľ o m ČSTK n a S l o v e n s k u . Dlhé r o k y j e č l e n o m P r e d s e d n í c t v a SZN ( o d r . 1 9 5 1 i t e r a z ) a v r o ­k u 1957 bol j e h o p r e d s e d o m .

S v o j e p e d a g o g i c k é s c h o p n o s t i p r e u k á z a l a k o l e k t o r ÚV KSS p r e e k o n o m i k u a v o v ý c h o v n e j p r á c i s m l a ­d ý m i ž u r n a l i s t a m i a d o p i s o v a t e ľ m i . V r o k u 1960 d o ­s t á v a v y z n a m e n a n i e Za z á s l u h y k 40. v ý r o č i u P r a v d y , v r o k u 1962 š t á t n e v y z n a m e n a n i e Za z á s l u h y o v ý s t a v ­b u a v r o k u 1964 č e s t n ý o d z n a k ČSZN Za z á s l u h y o t l a č . S t o v k y č l á n k o v , r e p o r t á ž í , ú v o d n í k o v a a n a l y t i c k ý c h m a t e r i á l o v s ú z r k a d l o m j e h o p r á c e v n o v i n á c h a t l a ­či SZN i v k n i ž n ý c h p u b l i k á c i á c h . K o n c o m š e s ť d e s i a t y c h r o k o v s a s t a l e x t e r n ý m u č i t e ľ o m K a t e d r y n o v i n á r s t v a FiF UK a p r e d n á š a l v o d b o r e A g e n t ú r n e s p r a v o d a j ­s t v o . A k o p e d a g ó g k a t e d r y j e v e d ú c i m p o s l u c h á č o v II. r o č n í k a a k o m u n i s t o m , k t o r ý s a o nich_ v z o r n e s t a r á . J e n o s i t e ľ o m v y z n a m e n a n i a k 20. v ý r o č i u UM, Medai ly k 50. v ý r o č i u k o m u n i s t i c k e j t l a č e , u d e l e n e j P r e d s e d ­n í c t v o m Ü V K S S a M e d a i l y k 50. v ý r o č i u za loženia KSČ.

K j u b i l e u m u b l a h o ž e l á m e ! -jas

S ú d r u h p l k .

Ž i v o t n é j u b i l e u m 5 0 r o k o v o s l á v i l d ň a 15. 9. 1974 n á č e l n í k n a š e j v o j e n ­s k e j k a t e d r y p l k . Milan OBUCH, n o ­s i t e ľ v y z n a m e n a n i a „Za z á s l u h y o v ý s t a v b u " , č l e n v e d e c k e j r a d y UK ( n a s n í m k e ) .

Ing. Milan OBUCH j e č l e n o m KSČ od r o k u 1 9 4 5 ; o d v t e d y p r e š i e l r ô z n y m i v ý z n a m n ý m i f u n k

12

ciami. Vo F e b r u á r i 1948 pracoval a k o vedúci t a j o m ­ník závodných s t r á ž í na S l o v e n s k e j o d b o r o v e j r a d e ; a ž d o r o k u 1951 v š t á b e Ľudových milícií p r e Slo­v e n s k o .

V r o k u 1951 ho KSČ posiela d o Č e s k o s l o v e n s k e j ľ u ­d o v e j a r m á d y , k d e v y k o n á v a l r ô z n e v e l i t e ľ s k é f u n k c i e a ž d o pr íchodu n a V o j e n s k ú k a t e d r u UK. Pod j e h o v e ­dením k a t e d r a d o s a h u j e v ý z n a m n é ú s p e c h y pri plnení v ý c v i k o v o - v ý c h o v n ý c h úloh našich š t u d e n t o v .

S ta točnú prácu plk. Ing. Milana OBUCHA u ž v i a c ­k r á t ocenili a j s t r a n í c k e a š t á t n e o r g á n y . J e n o s i t e ­ľom v iacerých s t r a n í c k y c h a š t á t n y c h v y z n a m e n a n í a medail í .

A j m y plk. OBUCHOVI t o u t o c e s t o u že láme v e ľ a z d r a v i a a t v o r i v ý c h s í l pr i u s k u t o č ň o v a n í l ínie XIV. z j a z d u KSČ na pracov i sku v o v o j e n s k e j v ý c h o v e š t u d e n -t o v - b r a n c o v . — g f —

Dňa 19. s e p t e m b r a 1974 o s l á v i l 5 0 r o k o v p r o f . MUDr. J u r a j KOLESÄR, DrSc., člen K a t e d r y te lovýchovného l e k á r s t v a , f y z i a t r i e a balneológie L e -

: k á r s k e j f a k u l t y Univerzi ty Komen­s k é h o v B r a t i s l a v e ( n a s n í m k e ) .

J u b i l a n t ukonči l v y s o k o š k o l s k é š t ú d i á na l e k á r s k e j f a k u l t e v Košiciach, po promócii pracoval a k o s e k u n ­d á r n y l e k á r v o v iacerých l iečebných ú s t a v o c h . Od r o ­k u 1955 pracoval na I. i n t e r n e j k l in ike v B r a t i s l a v e a od r o k u 1960 a k o odborný a s i s t e n t n a F y z i a t r i c k e j k l i ­n i k e ; v tom i s t o m r o k u o b h á j i l hodnosť k a n d i d á t a le­k á r s k y c h vied, r o k u 1962 s a habi l i toval na docenta, r o k u 1969 bol m e n o v a n ý a u s t a n o v e n ý p r o f e s o r o m . V r o k u 1974 z í ska l v e d e c k ú hodnosť DrSc. V rokoch 1964—1969 v y k o n á v a l a k a d e m i c k ú f u n k c i u prodekana p r e p e d a g o g i c k é o t á z k y .

Členom KSS j e o d r o k u 1948. Pol i t icky začal p r a c o ­v a ť už ako študent v ČSM. P o v s t u p e do KSS bol t a k ­m e r s t á l e v o l e n ý d o r ô z n y c h f u n k c i í . V y k o n á v a l f u n k ­ciu člena v ý b o r u ZO KSS, p r e d s e d u ZO KSS, č lena CZV KSS a v rokoch 1963—1964 p r e d s e d u CZV KSS. V s ú ­č a s n o s t i j e z a p o j e n ý a j d o p r á c e v m a s o v ý c h o r g a n i ­záciách n a f a k u l t e .

V ý s l e d k y s v o j e j v e d e c k o v ý s k u m n e j č innost i publ iko­v a l v o v y š e 80 prácach v domácich a zahraničných o d ­borných časopisoch a periodikách, a k o a j v početných p r e d n á š k a c h n a rôznych domácich a zahraničných v e ­deckých f ó r a c h . Vo v e d e c k o v ý s k u m n e j práci s a zamera l n a v y s v e t ľ o v a n i e zák ladných úč inkov n iektorých p r v ­k o v f y z i k á l n e j medicíny, n a r iešenie otázok, a k o s a u p l a t ň u j ú r ô z n e f y z i k á l n e čini te le v prevenci i , l iečbe a rehabi l i táci i v n ú t o r n ý c h chorôb, a k o a j n a r iešenie n i e k t o r ý c h kard ioresp i račných otázok. D o k t o r s k ú d i ­z e r t a č n ú p r á c u o b h á j i l v t o m t o r o k u n a t é m u „Klinické, r e s p i r a č n é a i m u n i t n é z m e n y u a s t m a t i k o v a v y s o k o ­h o r s k á l iečba n a Š t r b s k o m Plese" . Náplň j e h o d o t e r a j ­š e j v e d e c k e j p r á c e j e dokladom medic ínskeho r o z h ľ a ­du, e rudíc ia i š i r o k ý c h v e d e c k ý c h z á u j m o v . Prof . KO­LESÄR j e s k ú s e n ý p e d a g ó g a v e d e c k o v ý s k u m n ý p r a ­covník, s v o j e t e o r e t i c k é v e d o m o s t i v i e s p r á v n e u p l a t ­ňovať v k u r a t í v n e j činnosti , v y u ž í v a n a j m o d e r n e j š i e p r í s t r o j o v é v y š e t r o v a c i e m e t ó d y . Okrem p r á c e n a k l i ­nike, f a k u l t e , v y k o n á v a f u n k c i u r iad i te ľa V ý s k u m n é h o ú s t a v u h u m á n n e j biokl imatológie. J e predsedom h l a v ­n e j o d b o r o v e j komis ie p r e f y z i a t r i u a balneológiu. Školí piatich v e d e c k ý c h a š p i r a n t o v , č ím d o k u m e n t u j e s v o j z á u j e m o r a s t ďalš ích odborných k á d r o v . Neoddeli teľ­nou súčasťou ú s p e š n e j a r o z s i a h l e j v e d e c k o v ý s k u m n e j a p e d a g o g i c k e j č innost i j e j e h o o r g a n i z á t o r s k á práca.

Za s v o j u d o t e r a j š i u prácu dos ta l v iacero ocenení a uznaní.

Do i n t e g r á c i e Už po d r u h ý r a z s a zišli d e l e g á t i n á š h o d r u ž s t v a

v j a r n ý c h mesiacoch, n a m i e s t o j e s e n e a k o t o bolo d o t e r a z z v y k o m . Príčinou bola o s l a v a 15. v ý r o č i a e x i s t e n c i e SBD UK a p r a v d a ž e s a nest ih l i p r e r o k o v a ť v š e t k y d ô ­lež i té problémy, k e ď ž e p r v é z a s a d n u t i e malo s k ô r s l á v ­n o s t n ý c h a r a k t e r a bolo z a m e r a n é na zhodnotenie p ä t ­n á s ť r o č n e j č innost i d r u ž s t v a . Druhé zhromaždenie d e ­l e g á t o v m a l o pracovný c h a r a k t e r .

V j ú n i t . r . o k r e m s p r á v y p r e d s t a v e n s t v a o činnost i d r u ž s t v a , s p r á v y k o n t r o l n e j komis ie o činnost i p r e d ­s t a v e n s t v a a o v ý s l e d k o c h hospodárenia d r u ž s t v a k 30. apr í lu 1974, s p r á v y o p e r i o d i c k e j rev íz i i d e l e g á t i p r e r o ­koval i a schvá l i l i a j poradovník p r e obdobie 1974—1975. Tiež súhlas i l i s p r i j a t í m nových s a m o s p r á v a vypočul i s i s p r á v y o č innost i t e c h n i c k é h o ú s e k u , a k o a j s a m o ­s p r á v .

Na zhromaždení s m e pr iv í ta l i spolu s d e l e g á t m i SBD UK a j funkc ionárov, u ž í v a t e ľ o v b y t o v a k o a j n e b ý v a j ú ­cich č lenov zo z lúčených d r u ž s t i e v . Hodnotená bola práca n á š h o d r u ž s t v a a j n a t o m t o ú s e k u .

Zo s p r á v y o č innost i d r u ž s t v a v uplynulom období v y p l ý v a , ž e p r e d s t a v e n s t v o a o s t a t n é o r g á n y zameral i s v o j u prácu n a real izáciu u r č e n ý c h úloh. V i n v e s t i č n e j činnost i d r u ž s t v a s a u k a z u j e , ž e n a p r i e k ťažkost iam, k t o r é boli pr i odovzdávaní a preberaní nových b y t o v , úlohy s a plnia. V ob las t i ú d r ž b y a o p r á v t i e ž bolo v y ­konané k u s práce. Číselné ú d a j e p r e d s t a v u j ú m n o ž s t v o v y k o n a n e j práce v opravách. A k ich p o r o v n á v a m e s o s t a n o v e n ý m plánom s ú ukazovateľom s k u t o č n e v y k o ­n a n e j práce pri o p r a v á c h d r u ž s t e v n ý c h o b j e k t o v a j e d ­not l ivých b y t o v . Plán o p r á v na t e n t o r o k j e 2.110.000.— K č s ; v o f inančnom v y j a d r e n í bol s p l n e n ý n a 33 °/o. Tie­t o p r á c e s a v z ime n a m e n š i e pr ípady neplnia, a v š a k v l e tných mesiacoch s a doženú. Dá s a očakávať, ž e snahou n á š h o d r u ž s t v a s a z lepš ia a j t i e t o z a n e d b á v a n é o p r a v á r e n s k é a ú d r ž b á r s k e činnosti, k e ď ž e d r u ž s t v o m á u ž na n e k o n k r é t n y model. Má t o b y ť k o m p l e x n é ú d r ž b á r s k e s t r e d i s k o , v k t o r o m s a dos iahne s k v a l i t n e ­nie ú d r ž b á r s k y c h prác.

Ďalším bodom p r o g r a m u bol poradovník b y t o v a g a r á ž í p r e obdobie 1974/1975. J e poteš i teľné, že s a môžu b y t y v o v ä č š o m počte pr ideľovať a k o doteraz, a t o z á s l u ­hou o r g á n o v š t á t n e j s p r á v y a v y š š í c h d r u ž s t e v n ý c h o r ­g á n o v . Odzrkadl i lo s a to a j pr i s p r a c o v a n í a s c h v a ľ o ­v a n í b y t o v é h o poradovníka. Tiež s i t r e b a oceniť prácu v ý b o r u n e b ý v a j ú c i c h a v š e t k ý c h zložiek, k t o r é z a b e z ­pečili podklady, podľa k t o r ý c h s a d á na l iehavosť p r i ­delenia b y t u r ieš iť spravodl ivo . Tiež s a r ieš i l i problémy b e z p r o s t r e d n e j s p r á v y a p r e v á d z k y d r u ž s t e v n ý c h d o ­mov. A k s l e d u j e m e p ä t n á s ť r o č n ú h i s t ó r i u d r u ž s t v a v i ­díme, ž e čím ď a l e j s a ť a ž i s k o p r á c p r e s ú v a n a s a m o ­s p r á v y ; ich v ý b o r y s ú dôleži tými činiteľmi v o v š e t ­k ý c h oblas t iach d r u ž s t e v n é h o ž ivota . Väčš inou s ú f u n k ­cionármi s a m o s p r á v n a š i d e l e g á t i — p r e d s e d a alebo hospodár Títo nie s ú za interesovaní iba n a problémoch v l a s t n e j budovy, a l e a k o n a j v y š š í o r g á n d r u ž s t v a r o z ­h o d u j ú a j o c e l o d r u ž s t e v n ý c h o t á z k a c h . Dá s a j e d n o ­značne k o n š t a t o v a ť , že SBD UK m á nielen k v a n t i t a t í v n e , a l e a j k v a l i t a t í v n e v y b u d o v a n ý f u n k c i o n á r s k y a p a r á t .

Hodnotenie č innost i d r u ž s t v a d e l e g á t i p r i j a l i s u s p o ­k o j e n í m a s vedomím, ž e d r u ž s t v o v y k o n a l o k u s s t a -t o ý n e j práce. V t o m t o s m e r e odznel i a j d i s k u s n é p r í ­s p e v k y . Samozre jme, že naš i d e l e g á t i pr i hodnotení m a j ú p r í s n e kr i tér iá , a p r e t o n e j e d e n z nich v y s t ú p i l a j s k o n k r é t n o u kr i t ikou, k t o r á s a väčš inou t ý k a l a problémov s d o d á v k o u t e p l e j v o d y a p l y n u a k o a j n e ­d o s t a t k o v zo s k r y t ý c h z á v a d nových o b j e k t o v . Celá d i s k u s i a vyzne la , že d r u ž s t v o s a nemôže u s p o k o j i ť s d o ­t e r a j š í m i v ý s l e d k a m i , a le m u s í r ieš iť v š e t k y problémy, k e ď ž e v d ô s l e d k u in tegrác ie d r u ž s t v o p r a c u j e v k v a l i ­t a t í v n e j š í c h podmienkach

13

Jubileum v Trnave V s t a r o s l á v n e j T r n a v e b o ­

l a o d r o k u 1777 univerz i ta , k t o r á z rozhodnut ia Márie Terézie bola p r e m i e s t n e n á do Budína. Potom k r á t k y

č a s pôsobi la a k o v y s o k á ško la v T r n a v e k r á ľ o v s k á a k a ­démia, k t o r á napokon bola pre ložená d o B r a t i s l a v y .

Tradícia v y s o k o š k o l s k é h o m e s t e č k a bola v T r n a v e o b ­novená a ž v r o k u 1959 zr iadením pedagogického i n š t i ­t ú t u p r e v ý c h o v u uči teľov I. — 9. r o č n í k a z á k l a d n e j d e ­v ä ť r o č n e j ško ly . Zriadenie pedagog ických i n š t i t ú t o v bolo p r e s t a v b o u š k o l y v z m y s l e uznesenia ÜV KSČ z apr í la 1959, z v ý r a z n e n o m v novom š k o l s k o m zákone z r o k u 1960.

Na Pedagogickom i n š t i t ú t e v T r n a v e s a začalo od 1. ročníka p r e d n á š a ť v š k o l s k o m r o k u 1959/60 u č i t e ľ ­m i z V y š š e j p e d a g o g i c k e j š k o l y v B r a t i s l a v e (VPŠ) a n iekoľkými n o v o p r i j a t ý m i uči teľmi. Zánikom V y š š e j p e ­d a g o g i c k e j š k o l y v r o k u 1960 p r e š l a značná časť u č i t e ­ľ o v i s v y b a v e n í m do T r n a v y .

V r o k u 1959/60 s a v T r n a v e zapísal i e š t e a j pos lu­cháči m a ď a r s k é h o oddelenia, k t o r é v r o k u 1960/61 a j s uč i teľmi preš lo z T r n a v y n a Pedagog ický i n š t i t ú t d o Nitry .

Na Pedagogickom i n š t i t ú t e v T r n a v e s a o k r e m k a t e ­dier, k t o r é p r e š l i z B r a t i s l a v y , v y t v o r i l i a j n o v é : k a ­t e d r a z á k l a d o v v ý r o b y , k a t e d r a h u d o b n e j v ý c h o v y a n e s k ô r s a o s a m o s t a t n i l a a j k a t e d r a psychológie, ( k t o r á p r e d t ý m bola s p o j e n á s k a t e d r o u p e d a g o g i k y ) . Časom s a k a t e d r y menili, n a p r í k l a d k a t e d r a f i lo lóg ie e š t e v r o ­k u 1961/62 z a h r ň o v a l a s l o v e n s k ý a r u s k ý j a z y k . V tom i s t o m č a s e bola spoločná k a t e d r a p r e d e j e p i s a z e m e ­pis . K a t e d r a pr í rodných v i e d z a h r ň o v a l a a j chémiu a t i e ž spoločnú k a t e d r u m a l i o d b o r y f y z i k y a m a t e m a t i k y .

S pr ibúdaním r o č n í k o v pr ibúdalo š t u d e n t o v i p r e d ­n á š a j ú c i c h , č ím došlo a j k o s a m o s t a t ň o v a n i u odborov a ka ted ier . V š k o l s k o m r o k u 1961 62 bolo iba 10 k a t e ­dier, v n a s l e d u j ú c o m 12 a v š k o l s k o m r o k u 1963/64 14.

Pedagog ický i n š t i t ú t v T r n a v e n a z a č i a t k u s v o j e j e x i s t e n c i e mal k dispozícii d v e š k o l s k é budovy, a to na H v i e z d o s l a v o v e j ulici č. 6 a budovu s t a r é h o g y m n á ­zia n a H a l e n á r s k e j ulici, a k o a j č a s ť k l á š t o r a n a Hviez­d o s l a v o v e j ul ici č. 8 p r e u b y t o v a n i e š t u d e n t i e k . I s t ý č a s m u p a t r i l a a j cv ičná š k o l a n a B o t t o v e j ulici s p o l u s družinou mládeže. V r o k u 1962 bola t á t o v r á t e n á m e s t u .

Po dokončení nových o b j e k t o v n a B o t t o v e j ul ici ( d e -saťposchodový š t u d e n t s k ý d o m o v a š k o l s k é o b j e k t y ) vedenie i n š t i t ú t u v r á t i l o m e s t u o b i d v e b u d o v y n a H a ­l e n á r s k e j ulici. Na H v i e z d o s l a v o v e j ul ici č . 6 u m i e s t ­nili k a t e d r y p r í r o d n ý c h v i e d a p o s t u p n e t a m b y b u d o -v a l i početné a d o b r e v y b a v e n é labora tór iá chémie, f y z i k y , biológie a zemepisu. V pr ies toroch b ý v a l é h o

Hosť U K Dňa 1. o k t ó b r a 1974 p r i ­

j a l r e k t o r Univerz i ty K o ­m e n s k é h o p r o f . MUDr. Emil HURAJ, DrSc., nového m i ­mor iadneho a s p l n o m o c n e ­ného v e ľ v y s l a n c a Socia l i s­t i c k e j f e d e r a t í v n e j r e p u b ­l i k y J u h o s l á v i e v ČSSR Mi­lana VENIŠNIKA ( n a s n í m ­k e ) .

V s r d e č n e j b e s e d e s a j u ­h o s l o v a n s k ý d ip lomat z a ­

u j í m a l o p o s t a v e n í UK v s y s t é m e n á š h o v y s o k é h o š k o l ­s t v a , o p e d a g o g i c k ú , v e d e c k o v ý s k o m n ú a po l i t i cko-vý-chovnú p r á c u n a univerz i te . P r e d m e t o m rokovania boli t i e ž o t á z k y družobných s t y k o v m e d z i Univerzi tou Ko­m e n s k é h o a j u h o s l o v a n s k ý m i univerz i tami .

k l á š t o r a umies tni l i k a t e d r y m a t e m a t i k y , h u d o b n e j v ý chovy, š p e c i á l n e j p e d a g o g i k y a n i e k t o r é zar iadenia psychológie.

V r o k u 1964 vznik l i m i e s t o pedagog ických i n š t i t ú t o v p e d a g o g i c k é f a k u l t y . Počet a š t r u k t ú r a k a t e d i e r s a na P e d a g o g i c k e j f a k u l t e UK v T r n a v e v r o k u 1964 oprot i p e d a g o g i c k é m u i n š t i t ú t u zmenila. Zruši la s a k a t e d r a z á k l a d o v v ý r o b y ; pôvodná k a t e d r a t e l e s n e j v ý c h o v y bola rozde lená n a : k a t e d r u o d b o r n e j t e l e s n e j v ý c h o v y a k a t e d r u v š e o b e c n e j t e l e s n e j v ý c h o v y .

Osamosta tn i la s a a j k a t e d r a cudzích j a z y k o v .

V nových o b j e k t o c h na B o t t o v e j ulici ( n e s n í m k e ) s a lepš ie v y b a v i l i k a t e d r y spoločenskovedné, semináre, laboratór iá a pos luchárne. S pr ibúdaním š t u d e n t o v z v y ­š o v a l s a počet učiteľov, technických a iných pracovní­k o v . Boli i podmienky p r e v e d e c k o v ý s k u m n ú prácu na k a t e d r á c h . Z r o k a na r o k pr ibúdalo uč i teľov v o v y i i l c h pedagogickovýchovných kategór iách — p r o f e s o r o v . d o ­c e n t o v a k a n d i d á t o v v ied.

Pedagogická f a k u l t a UK j e v T r n a v e d e s a ť r o k o v a nadv iaza la d r u ž o b n é s t y k y s o zahraničnými vysolrý m i ško lami . V r á m c i medzinárodných k u l t ú r n y c h d> hôd uskutočni l i s a S t u d i j n é c e s t y pracovníkov f a k u l ­t y n a v y s o k ý c h školách a vedeckýi h ú s t a v o c h v Poľsku, Maďarsku, Bulharsku, N e m e c k e j d e m o k r a t i c k e j r e p u b ­like, ZSSR a Juhoslávi i . Niektoré c e s t y boli s p o j e n é s p r e d n á š k a m i a prácou v archívoch. Uskutočni la s a i v ý m e n a š t u d e n t o v , a t o s NDR a ZSSR.

Za uplynulých d e s a ť r o k o v f a k u l t a dosiahla p o z o r u ­h o d n é úspechy. V e d e c k o v ý s k u m n á práca s a veľmi úspeS-n e r o z v í j a a k o o r d i n u j e . V o b l a s t i t e l o v ý h e o v y s ú v š e t k y predpoklady p r e p lné rozvinut ie . Doteraz boli v y b u d o ­v a n é početné i h r i s k á a bazén. Tiež činnosť a k a d e m i c ­k é h o s p e v á c k e h o s ú b o r u j e veľmi úspešná . V y s t u p o v a l n a mnohých súťažiach u n á s i v zahraničí .

Budúce r o k y f a k u l t y s ú s ľ u b n é a p e r s p e k t í v n e . PhDr. H. JANUS, CSc.

Teoretická konferencia V k l u b e F a k u l t y t e l e s n e j v ý c h o v y a š p o r t u UK bola

v dňoch 2. a 3. o k t ó b r a 1974 t e o r e t i c k á konferenc ia s medzinárodnou účasťou na t é m u „O teore t ických problémoch vedeckého r iadenia r o z v i n u t e j s o c i a l i s t i c k e j spoločnost i " . Uspor iadateľom t o h t o vedeckého p o d u j a ­t i a bol Ú s t a v marxizmu-Ieninizmu Univerz i ty Komen­s k é h o v B r a t i s l a v e .

Rokovanie o tvor i l v e d e c k ý t a j o m n í k ÚML UK doc. PhDr. Vladimír SEILER, CSc.; h l a v n ý r e f e r á t predniesol r iadi teľ ú s t a v u prof . Ing. Miloslav JIRGES, DrSc., na t é m u „Úlohy ÚML UK pri komplexnom v ý s k u m e p r o b ­lémov vedeckého r iadenia r o z v i n u t e j s o c i a l i s t i c k e j s p o ­ločnost i " .

Ďalšie r e f e r á t y predniesol doc. Ing. Daniel SEĎO, CSc., doc. RSDr. F r a n t i š e k KOSECKÝ a ď a l š í naši i za­hraniční odborníci.

Druhý deň teore t ická konferencia pokračovala r o ­kovaním v sekciách.

14

D ô s t o j n é o s l a v y

O s l a v y v š e t k ý c h š t á t n y c h s v i a t ­kov s i u ž t r a d i č n e u c t i e v a j ú naš i d r u ž s t e v n í c i výzdobou s v o j i c h budov.

30. výroč ie Slovenského národného povs tania v š a k bolo udalosťou, k t o r ú s i n a našich s a m o s p r á v a c h pripomenuli d ô s t o j n ý m i os lavami m i m o výzdoby budov. Boli t o s l á v ­n o s t n é zhromaždenia v š e t k ý c h obyvateľov d r u ž s t e v n ý c h domov. S a m o z r e j m e , za ich v ý d a t n e j pomoci s a m o s p r á v y pripravi l i im hodnotný k u l t ú r n y p r o g r a m .

O p r í p r a v e a priebehu o s l á v n a K o m i n á r s k e j ulici 8. d o č í t a t e s a na inom mies te . Osobitne pripravi l i s l á v ­n o s t n é z a s a d n u t i e n a Rauchove j ulici 22 — 26, n a k t o r é prizval i a j členov u l ične j organizác ie KSS, ObNV a o b ­čianskeho výboru . Po s l á v n o s t n o m p r e j a v e predsedu s a ­m o s p r á v y Ing. TOMAŠOVA s a p r e d s t a v i l a mládež b loku s k u l t ú r n y m programom. Mimo prednesov poézie a pró­z y s t e m a t i k o u Povstania, pr ipravi l i mladí obyvate l ia b u ­dovy a j hodnotný hudobný p r o g r a m .

30. výroč ie SNP pozdravil i a j n a L e g e r s k é h o ulici 10 a ž 16. Okrem v l a s t n é h o p r o g r a m u s a m o s p r á v y nezabudli z a ­bezpečiť n a k r á t k e b e s e d y a j pr iamych ú č a s t n í k o v po­v s t a l e c k ý c h b o j o v .

A j funkcionár i a zamestnanci d r u ž s t v a pripravil i o s l a ­v y t o h t o v ý z n a m n é h o výroč ia n a SBD UK. V predvečer os láv z a v í t a l medzi z a m e s t n a n c o v V o j t e c h HRUŠKA, d l ­horočný člen a j e d e n zo zakladateľov d r u ž s t v a a priamy ú č a s t n í k Slovenského národného povstania . Na p r i a t e ľ ­s k o m posedení prí tomní s o z á u j m o m sledoval i j e h o r o z ­p r á v a n i e , k t o r é im ž ivo pr ipomenulo n i e k t o r é d e j i s k á b o ­j o v , a k o a j ťažkú úlohu part izánov v n e ľ ú t o s t n ý c h b o ­j o c h proti nepriateľovi z a pomoci Sovietskeho zväzu v t e ­d y i dnes .

Tieto o s l a v y na SDB UK neskonči l i s a s l á v n o s t n o u schôdzou ROH, 30. a u g u s t a 1974 pokračovali m a n i f e s t á ­ciou pracu júc ich Brat i s lavy pri odhalení pamätníka p a d ­lým n a n á m e s t í Slovenského národného povstania.

— mm

Stále tí istí... Leto j e č a s dovoleniek, prázdnin, oddychu. Teraz j e

u ž n e s k o r á j e s e ň , a l e p r e n iektoré s a m o s p r á v y akoby e š t e bolo leto, k t o r é mimochodom p r e n e začalo u ž n i e ­k e d y v m a r c i . . . Odvtedy t o t i ž n a d r u ž s t v o neposlal i ani j e d n u zápisnicu, k t o r á b y aspoň a k o - t a k v y k r e s l i l a f a r b i s t ý alebo š e d i v ý obraz o ich práci. A l e m á m e a j t a ­k é s a m o s p r á v y , k t o r é akoby s v o j o u a k t i v i t o u chceli n a ­hradiť to, čo t i e o s t a t n é zmeškal i . Na j e d n e j s t r a n e po­t e š u j ú c e a n a d r u h e j s m u t n é , že s ú t o s t á l e t i e i s t é s a m o s p r á v y . A k o t v á r a m e ich fasc ik le , n e m u s í m e m a ť obavy, že b y s m e t a m nenašl i niečo nové.

• Rauchova 2 — 10:

V zápisnici z a u g u s t a 1974 s i možno prečí tať p r a v d i v é slová, ž e ich budova bola veľmi s l á v n o s t n e vyzdobená, čím j e j obyvate l ia d ô s t o j n e pozdravi l i v ý z n a m n ý s v i a t o k — 30. výročie SNP. Okrem iného v ý b o r s a m o s p r á v y dal zhotoviť n a priečelie budovy kovové konzoly n a v l a j k y a pos tara l sa , a b y s i občania vyzdobili balkóny k v e t m i . Tiež zabezpečil p lagá tovú výzdobu na v e r e j n ý c h p r i e s t o ­roch domu.

Aby nemusel i dlho r o z m ý š ľ a ť nad odpoveďou, keď s a ich z ima opýta, dali s v o j m u hospodárovi t ú t o ú lohu: prekontrolovať spolu s údržbárom v š e t k y okná, dvere, z á m k y a ž ia rovky n a chodbách a v pivnici. A s a m o z r e j ­me, že nemienia zos tať iba pri kontro le ; a le čo j e p o k a ­zené, t r e b a dať ihneď opraviť.

V ý b o r s a m o s p r á v y o k r e m iného konšta tova l , ž e v l e t ­ných mesiacoch s a zlepši la morálka d r u ž s t e v n é h o spo lu­nažívania. Zaznamenali m e n e j porozbí janých okien, m e ­n e j neč i s to ty n a schodišt iach s poznámkou: „ . . . a s i p r e ­to, ž e v e ľ a spolunažívateľov bolo na dovolenkách, a k o a j , že det i boli na prázdninách!" A m y k tomu dodávame.

ž e v ý b o r s a m o s p r á v y b y s a mal postarať o to, a b y t a k t o nebolo iba cez dovolenky a prázdniny, a l e v ž d y !

T a k t o t o naprík lad robia n a s a m o s p r á v e

• Rauchova 22 — 26:

N a schôdzi poveril i č lena výboru, a b y na v e r e j n e j schôdzi upozornil obyvateľov n a nepr í jemnost i , k u k t o ­r ý m občas pr ichádza (poškodzovanie kočíkov, bicyklov atď.). Kľúče s a p r e t o n e s m ú d á v a ť cudzím osobám a t r e ­ba s i uvedomiť a j to, ž e neporiadok môžu robiť a j v l a s t ­n é d e t i — n o a k ý m s ú deťmi, za ich činy s ú v prvom r a d e zodpovední rodičia !

V ý b o r s a m o s p r á v y rozhodol každému obyvateľovi p r i ­spieť na v ý m e n n ý s p o r á k polovicu s u m y z GO — f o n d u .

A b y s a v š e t k ý m o b y v a t e ľ o m p r í j e m n e j š i e b ý v a l o nielen doma, zorganizova la s a m o s p r á v a b r i g á d u n a s k r á š l e n i e pr ie s torov okolo budovy. Pozvaní boli nielen dospelí, a le a j mládežníci a de t i z domu. Toto j e t i ež výchova k s o ­cia l i s t ickému spolunažívaniu.

• Kominárska 8:

O s t a r o s t l i v e j p r í p r a v e na os lavy 30. výročia SNP svedčí a k t i v i t a s a m o s p r á v y na K o m i n á r s k e j ulici. Okrem iného pr ipravi la pre obyvateľov domu z a u j í m a v ú p r e d ­n á š k u o históri i Povstania . Nezostalo iba pri prednáške, a le po n e j obyvate l ia domu zosta l i s p r e d n á š a j ú c i m na diskus i i za účelom o b j a s n e n i a v e ľ k ý c h udalos t í z t e j t o his tór ie .

Členovia s a m o s p r á v y nezabudli s i oceniť prácu kur iča, s ú d r u h a CHRAPPU a k j e h o j u b i l e n e j päťdes ia tke m u pripravi l i milú gra tu lác iu .

Týchto niekokoľko post rehov z b o h a t e j bilancie l e t n e j práce t roch s a m o s p r á v SBD UK i s t e povzbudí k činom i tých os ta tných, k tor í s a v a r i b o j a , že b y s m e o nich nemali k d e písať a t a k r a d š e j nerobia nič ! P r e dobrú prácu s a v ž d y n á j d e dosť m i e s t a — a t a k t e d a . . .

Marta Moravčíková

O fyzikálno-matematickej fakulte Na n á v š t e v e P r í r o d o v e d e c k e j f a k u l t y Univerzi ty K o ­

m e n s k é h o v B r a t i s l a v e o d 14. d o 27. j ú n a 1974 bola de legácia Š t á t n e j u n i v e r z i t y M. V. Lomonosova v Moskve v t o m t o z ložení : d o c e n t I. L. ANTONOV, p r o d e k a n Me-c h a n i c k o - m a t e m a t i c k e j f a k u l t y , p r o f e s o r M. D. K A R A ­SOV z F y z i k á l n e j f a k u l t y a p r o f . KUZNECOV z F a k u l t y počítacích s t r o j o v a k y b e r n e t i k y . N á v š t e v a s a u s k u ­točni la v s ú l a d e s p lánom d r u ž o b n e j z m l u v y s cieľom pomôcť pr i o rganizovaní F y z i k á l n o - m a t e m a t i c k e j f a ­k u l t y Univerz i ty Komenského.

Členovia delegácie s a d e t a i l n e oboznámili s u č e b n ý ­mi plánmi i s v e d e c k o v ý s k u m n o u činnosťou piatich f y ­z iká lnych a piat ich m a t e m a t i c k ý c h k a t e d i e r Pr í rodo­v e d e c k e j f a k u l t y UK a t roch v e d e c k ý c h ú s t a v o v . B e s e ­doval i s o v š e t k ý m i vedúcimi pracovníkmi, zoznámil i s a s pedagog ickými plánmi a p r o g r a m o m f y z i k á l n o -m a t e m a t i c k é h o c y k l u . O k r e m toho č lenovia de legác ie n a v š t í v i l i v e d e c k o v ý s k u m n é ú s t a v y B r a t i s l a v y . A s t r o ­nomické o b s e r v a t ó r i u m v o V y s o k ý c h Tatrách, s k t o ­r ý m i Univerz i ta Komenského s p o l u p r a c u j e v ob las t i f y ­z iky a m a t e m a t i k y . Tiež prednies l i v d e c k é p r e d n á š k y z o s v o j i c h odborov.

K a t e d r y m a t e m a t i k y a f y z i k y na UK e x i s t u j ú u ž v y š e d v a d s a ť rokov. Za t o t o obdobie s ú d o s t a t o č n e b y b u d o -v a n é a j e t u 150 f y z i k o v a m a t e m a t i k o v , k t o r í v y k o n á ­v a j ú p e d a g o g i c k ú a v e d e c k ú činnosť, n e p o č í t a j ú c s t r e ­d o š k o l s k é k á d r e a pomocný personál . Medzi nimi s ú vedci na v y s o k e j úrovni , k t o r ý c h p r á c e v ob las t i a l ­g e b r y , teór ie d i ferenciá lnych rovnic, n u m e r i c k e j m a t e ­mat iky , f y z i k y p e v n e j f á z y . f y z i k y plazmy, v teór i i e l e ­m e n t á r n y c h č a s t í c a podobne, s ú z n á m e nielen u nás, a l e a j v zahraničí . Tieto k a t e d r y p r a v i d e l n e u s p o r a d ú ­v a j ú sympóziá, l e t n é š k o l y z r ô z n y c h o b l a s t í f y z i k y a m a t e m a t i k y . Na m a t e m a t i c k e j a f y z i k á l n e j sekc i i v s ú ­časnost i š t u d u j e polovica v š e t k ý c h poslucháčov Pr í rodo­v e d e c k e j f a k u l t y UK. p r i e m e r n e d v e s t o s a p r i j í m a k a ž d ý r o k d o p r v é h o ročníka, t a k t i e ž sa t u v y c h o v á ­

15

v a j ú vedeckí a š p i r a n t i . V pos ledných rokoch s a u s k u ­t o č ň u j e rozs iah la v ý s t a v b a f a k u l t y v b r a t i s l a v s k e j M l y n s k e j doline. J e ukončený a odovzdaný d o použí­vania pavi lón m a t e m a t i k y , ukončený j e pavi lón f y z i ­k y I a koncom budúceho r o k u s a m á odovzdať d o po­u ž í v a n i a k o m p l e x p r e f y z i k u a j s mechanickými d i e l -ňami. Získaním t ý c h t o p r i e s t o r o v matemat ic i a fyz ic i m a j ú v e ľ k ú možnosť značne rozš í r i ť v e d e c k ú a p e d a ­g o g i c k ú prácu .

V s ú č a s n o s t i p r i r ý c h l o m r o z v o j i v e d y a t e c h n i k y a pr i r ý c h l o m zavádzaní e x a k t n ý c h v ied do v š e t k ý c h o b ­l a s t í ekonomiky a národného h o s p o d á r s t v a v e ľ k ú úlohu z o h r á v a j ú o d b o r y m a t e m a t i k a a f y z i k a , a k o zák ladné v e d n é discipl íny. V mnohých k r a j i n á c h ( a j v ZSSR a USA) v y s o k o š k o l s k é š t ú d i u m s a přebudovává tak , a b y s a posilnila ú loha e x a k t n ý c h vied, v p r v o m r a d e m a t e ­m a t i k y a f y z i k y .

V Sov ie t skom zväze osobi tné z a s a d a n i e ÜV KSSZ a R a d y m i n i s t r o v ZSSR o ď a l š o m r o z v o j i v y s o k o š k o l s k é ­ho š t ú d i a podčiarklo dôleži tú ú lohu univerz í t v p r í p r a ­v e f y z i k o v a m a t e m a t i k o v s o š i r o k ý m i v e d n ý m i z á k l a d ­mi. Univerz i ty m u s i a zabezpečiť v ob las t i f y z i k y a m a ­t e m a t i k y špecia l i s tov nielen p r e pot reby v ý s k u m n e j práce, a l e t i e ž p e d a g ó g o v p r e technické a iné š k o l y v y s o k o š k o l s k é h o c h a r a k t e r u . Tieto v š e o b e c n é t e n d e n c i e v r o z v o j i v e d y m a j ú v e ľ k ý v ý z n a m a j p r e š tú . l ium na univerz i tách v ČSSR a k o n k r é t n e a j n a Univerz i te Ko­menského. Berúc d o ú v a h y , že Univerzi ta Komenského m á d o s t a t o k k v a l i f i k o v a n ý c h k á d r o v a p r í s t r o j o v é v y ­bavenie , j e možné hovor iť o tom, ž e n a s t a l č a s n e ­v y h n u t n ý n a v y t v o r e n i e F y z i k á l n o - m a t e m a t i c k e j f a k u l ­t y Univerz i ty Komenského zo sekci í m a t e m a t i k y a f y z i ­k y P r í r o d o v e d e c k e j f a k u l t y UK.

Uvedený z á v e r o n u t n o s t i v y t v o r e n i a Fyzikálno-ma­t e m a t i c k e j f a k u l t y UK j e v pľnom s ú h l a s e s o s n a h a m i f y z i k o v a m a t e m a t i k o v n a Univerz i te Komenského. V t o m t o z m y s l e t o bolo prezentované t iež delegáciou a j pr i p r i j a t í n a R e k t o r á t Univerzi ty Komenského.

Po v y t v o r e n í F y z i k á l n o - m a t e m a t i c k e j f a k u l t y Uni­v e r z i t y Komenského p r e d pracovníkmi s t o j í v e ľ k á ú lo­h a o r o z v o j i a s k v a l i t n e n í p e d a g o g i c k e j a v e d e c k o v ý ­s k u m n e j p r á c e v nových podmienkach. J a v í s a p o t r e b a ďalš ieho r o z v o j a nových s m e r o v f y z i k y a m a t e m a t i k y , h l a v n e n u m e r i c k e j m a t e m a t i k y , f y z i k y p e v n e j f á z y , r á -d i o f y z i k y a iných odborov.

V e ľ k ú pomoc s v o j i m i s k ú s e n o s ť a m i v t e j t o o t á z k e môže p o s k y t n ú ť v r á m c i d r u ž o b n e j spo lupráce Š t á t n a u n i v e r z i t a M. V. Lomonosova ( n a s n í m k e ) , j e d n a z n a j ­s t a r š í c h u n i v e r z í t v Sovie t skom zväze. S t ý m t o cieľom j e ž e l a t e ľ n é z a h r n ú ť d o plánov ďa l š ieho r o z v o j a s p o l u ­p r á c e medzi Univerzi tou Komenského a Š tá tnou uni­v e r z i t o u M. V. Lomonosova v Moskve v ý m e n u p e d a g o ­g ických a vedeckých pracovníkov, vedeckých a š p i r a n t o v a s t á ž i s t o v na m o s k o v s k e j u n i v e r z i t e z urč i tých problé­mov f y z i k y a m a t e m a t i k y a t i e ž pomoc v p e d a g o g i c k o -m e t o d i c k e j a v ý c h o v n e j práci (učebné plány, p r o g r a ­my, metodické š t ú d i e a podobne).

Užitočná spolupráca Svedkom milého s t r e t n u t i a s a s t a l a Klubovňa mladých

zväzákov národného podniku Kablo, k t o r ý m s a skončila p r v á v ý z n a m n e j š i a akcia v rámci pa t ronátu Fi lozof icke j f a k u l t y UK v B r a t i s l a v e nad niektorými úsekmi družob­n e j spolupráce — t e d a d v o c h nevšedných partnerov. Tá­to d r u ž b a bola v lani nadviazaná a j e pokračovaním niek­d a j š í c h p r i a t e ľ s k ý c h s t y k o v .

S t re t l i s a t u mladi dopisovatel ia (na s n í m k e ) časopisu Káblovák a vypočuli s i prednášku dr . Pe t ra BALÄ2A o n o v i n á r s k e j š t y l i s t i k e . Keďže bola poslednou z cyklu, k t o r ý v o f e b r u á r i otvor i l p redseda r e d a k č n e j r a d y Ing. Š t e f a n KUCIAK, technický námestník, prišli na s lávnost n é ukončenie t o h t o prvého s t r e t n u t i a a j preds tav i te l ia národného podniku Kablo: Ing. S tani s lav HRABAL, v ý ­robný námestn ík . Viliam KUČERA, p r e d s e d a ZV RUM Š t e f a n KRÄLIK za CZV KSS a Jozef SLOBODA, predseda ZO SZM, ktorf s a poďakovali prednášateľom z Katedry nov inárs tva FiF UK za ú s p e š n ú prácu. V c y k l r predná­š o k š t y r i mes iace venovali rozš irovaniu vedomost i mlu dých dopisovateľov. Súdruh HRABAL osobitne vyzdvihol a k t i v i t u k a t e d r y , k t o r á c h y s t á a j v novom družobnom „školskom r o k u " ďa l š ie p o d u j a t i a pre dopisovateľov zá­vodného časopisu a poďakoval p r e d n á i a t e ľ o m : Ing I TO MAŠOVOVI, CSc.. d r . Ľ. SEFCAKOVI, CSC.. d r . P. BALÁ­ŽOVI a odborným a s i s t e n t o m VATRÄLOVI a J. S W D O V I za ich nez i š tnú pomoc.

Zástupca ZO KSS a Dekanstva FiF UK prof, d r Fra ňo RUTTKAY, CSc., a vedúci k a t e d r y novinárs tvu u b r / pečil zás tupcov národného podniku Kablo o ú p r i m n e j s n a h e f a k u l t y a j v budúcnost i v y j s ť v ú s t r e t y potrebám ď a l š e j spolupráce. Tiež potvrdi l , ž e a j n a ď a l e j b u d e mať k a t e d r a p a t r o n á t nad časopisom Káblovák, b u d e ho p r a ­videlne hodnotiť, p r i s p e j e n á m e t m i k j e h o zlepšeniu, dodá č lánky k v ý z n a m n ý m polit ickým udalos t iam a z a ­bezpečí ú č a s ť j e d n é h o poslucháča na p r a x do redakcie .

Organicky r o z š i r u j ú c i s a program pat ronátu f a k u l t y s i v y ž i a d a z a p o j e n i e ďalš ích k a t e d i e r d o akci í k t o r ý c h k o ­ordináciou j e poverený kolekt ív z K a t e d r y novinárs tva FiF, súdruhovia TOMÁŠOV, ŠEFČÄK a VA'RTAL.

— vat, jsd —

Gratu lu jeme V n o v e m b r i 1974 o s l a v u j ú o k r ú h l e jub i leá t í t o u č i t e ­

lia a pracovníci Univerz i ty Komenského: • F a r m a c e u t i c k á f a k u l t a : Ľudmila SIVÄKOVA. Jozef

KAHAI; • F i lozof ická f a k u l t a : PhDr. Š t e f a n ELIÁŠ, CS' , In<)

Michal BAKO; • Pedagog ick á f a k u l t a v T r n a v e : Emília BUDÄKOVA,

odb. a s i s t e n t k a ; Adam ŠTREKAR, odb. a s i s t e n t : • P r í rodovedecká f a k u l t a : Ladis lav FERF.NČIK, A l ž b

t a KISSOVA, Michal ŠTEFUCA, odb. a s i s t e n t : • Š t u d e n t s k é domovy a j e d á l n e : Anna CHYNORANSKA,

Š t e f á n i a URBANOVA, Matúš BACHRATÝ, Katar ína ŠMIDOVÄ, Kornélia MADAJOVÄ, Vladimír ŠŤASTNÝ. V š e t k ý m s r d e č n e b lahože láme!

N A Š A U N I V E R Z I T A , s p r a v o d a j U n i v e r z i t y K o m e n s k é h o ф V y d á v a

R e k t o r á t U K , P u b l i k a č n é o d d e l e n i e , 8 8 5 4 5 B r a t i s l a v a . Š a f á r i k o v o n á m

ŕ . 12 ф I o!>'F')n H T E I * . 6 0 0 4 1 * . k l a p k a I M ф V * 4 0 o l I*4*ktOC

PhDr . J o z e f Ma l a c k ý , g r a f i c k á ú p r a v a : E t e l a K r e J í l o v á ф ГI a <'•: O d

b o r n é u č i l i i t e p r i n . p . P o l y g r a f i c k é z á v o d y , B r a t i s l a v a , K o l á r s k a 8 ф

U z á v i e r k a 2 5 k a ž d é h o m e s i a r a

ччччттшттт

16