NÁRODNÝ HLÁSNIK jVOVľCVY JF*ířjE> S L O V E N S K Ý I XXO.

Vychodí k a ž d ý p i a t o k . Adressa pre dopisy, listy, predplatky a všetky zásielky: iNárodný Hlásnik* v Turčianskom Sv. Martine

(TurócxBxentmárton). Číslo účtu v poštovej sporiteľni 34900.

Zodpovedný redaktor: Jozef Gregor. Hlavni spolupracovnici:

Dr. Milan Ivanka, Marka Pietrová. Vydavateľ: Jozef Gregor.

Predplatné: Do .Uhorska a Rakúska 4 kor., do Nemecka 5 kor., do ostatného cudzozemská 7 kor. na celý rok.

Jednotlivé čísla po 8 halierov. Predplatky z Ameriky zasielajú sa naPapánek,Kováč 6 Co., kníhkupectvo, 836 Milwaukee ave, Chicago,

za 1 doll. 45 centov ročne.

Ročník 47. V Turčianskom Sv. Martine, v piatok, 6. novembra 1914. Číslo

Čo za následky má vojna? Universitný professor Dr. Rosenblatt za­

ujímavé píše o následkách vojny. Z jehc článku — uverejneného v N. W. Journale — podávame toto:

Vojna má zvláštne, nepredvídané následky. Všeličo sa nám inakším ukáže, za aké sme ío považovali. Vojna vzbudí v nás city, my­šlienky, náhľady a činy,, skutky, udalosti, ktoré čím hore tým dolu spoprevracajú naše dosavadně náhľady o hodnote ľudského ži­vota, majetku, kultúry, vedy, práva a zákona. Hodnota, ktorú sme za stálu a pevnú po­važovali, právo, čo sme ako sväté ctili, sú povalené k zemi. Nevdojak prichodí na um slovo gréckeho filozofa Heraklita: »panta rhei« (všetko tečie). Lebo sa všetko začalo valiť a fažko je v tejto trme-vrme dačo pevného nájsť.

Ľudský život, ktorý si v pokoji tak ctíme, vo vojne značne utratil na cene. Život jed­notlivca má teraz premálo váhy. Má len práve toľko ceny, nakoľko je v týchto ťažkých ča­soch vlasti osožný a pre vojenské ciele uži­točný. Ale i jednotlivec sám o mnoho menej si váži svoj život vo vojne, ako v pokoji, a — ako vidíme vystaví ho denne kaž­dému nebezpečiu, ak si myslí, že s tým dob­rej veci k víťazstvu pripomôŽe. V porovnaní s veľkými záujmami, za ktoré je prinútený bojovať, život jednotlivca tratí na cene.

S týmto v spojení sa premenil i pochop o vražde. Úmysel: vraždiť človeka, — čo po­čas pokoja sa tresce — je nevyhnutná pod­mienka vojny a víťazstva, a kto čím viac nepriateľov zničí, ten je víťazom.

Kultúra vôbec prestala mať cenu. Národy, ktoré boly považované za nosičov kultúry, chovajú sa horšie, ako divé národy, ľudo­žrúti africkí. Spoja sa s ázijskými barbarmi: rozbiť kultúru, potlačiť slobodu, otroctvu a tme dopomôcť k víťazstvu.

1 v hodnote vedy začíname pochybovať, keď vidíme, že najväčšie výdobytky ľudského ducha upotrebujú sa k rozrumeniu najcen­nejších tvorieb ľudskej znalosti a spôsobnosti, k zničeniu neoceniteľných a nenahraditelných hodnôt. So zadivením čítame, že mužovia vedy vrátili vedecké vyznačenia, ktoré dostali od vedeckých spoločností za zásluhy vo vede, — lebo darujúca spoločnosť vedecká patrí k národu, s ktorým sa vedie vojna. Aké zne­váženie vedeckej hodnoty I Dá sa síce rozu­mieť, keď niekto složí alebo vráti politické vyznačenie štátu, s ktorým je vlasť vo vojne. Ale či čisto vedecké spoločnosti vedú vojnu medzi sebou? Či by sa nemalý všetky ve­decké spoločnosti sveta práve v tieto časy všeobecného válčenia spojiť a pozdvihnúť pro­testné slovo proti hrôzam vojny?

Pojem práva sa tiež kotúľa dolu vŕškom. Nevedno, či práva vôbec ešte jesto. Právo Privátneho majetku považovalo sa i vo vojne *& nedotknuteľné. Terajšia vojna ale naučila "äs inému, a i hodnota práva je zničená.

Medzinárodné zákony šliapu práve tie 8t4ty, ktoré na ich utvorení spolupracovaly. Přeměnily sa na bezcenné fidibusy, zdrapy Papierové. Zkúsenosť tejto války dokazuje, *e medzinárodné právo je právo slabšieho, 0 ktoré sa silnejší nič nestará.

A čože je so zlatom a peniazmi? Vše­tečná mienka bola pred vojnou a síce tak medzi intelligentnými, ako i neintelligentnými 'nimi, — že treba sa groSom ipatrit a dobre

si ho doma schovať, či v železnej kasse, či v punčoche. No a čo to pomohlo? Jedni ho schovávajú až do konca vojny a za celý čas vojny nemali z neho žiadneho osohu, ba iba škodu na ztrate úrokov; iní zas nashromaž-diac zlato, predávajú ho a zarobia na ňom malý rozdiel medzi hodnotou papierového a zlatého peniaza, ak im ztratený úrok viac škody nezapríčinil. Teda i náhľad o zlate a hodnote peňazí sa zmenil.

A takto by sa to dalo ešte o viacerých hodnotách hovoriť, ktoré pre vojnu značne utrpěly.

Svetová vojna. Vojna s Ruskom.

Úra.ná zpráva. Došla 28. októbra popo­ludní o 3. hod. 10 min.: V Poľsku spojené nemecké a rakúsko uhorské vojská pred no­vou ruskou vojennou silou, ktorá rútila sa od Ivangorodu, Varšavy a Novogeorgievska, prinútené boly sa vyhnúť, keď posiaľ vo viac-dennom boji každý ruský nápad úspešne od­razily. Rusi predbežne neišli za našimi voj­skami. Rozlúčenie spojenia s nepriateľom išlo bez ťažkostí. Spojené vojská budú sa znovu gruppovať zodpovedave položeniu. Hôfer, ge­nerálmajor, námestník šéfa generálneho štábu. (Táto Hôferova zpráva je totožná so zprávou nemeckého veľkého vojenského stanu. R.)

Úradne z ministerpräzidiálneho tlačového oddelenia- Pešťbudín, 30. októbra v noci. Tu-recko-ruská vojna. Carihrad, poslané dňa 29. októbra večer o 10. hodine. Dľa hodnoverných zpráv dnes predpoludním na Čiernom mori ruská flotta napadla flottu tureckú. V boji ruská, míny kladúca mínonoska a torpédo­borec sa potopil. Turci okrem tohoto chytili parník uhlia vezúci a na ňom 13 officierov a 86 mužov. Turci úspešne bombardujú Se­vastopol.

Pešfbudín, 30. októbra. Na Čiernom mori má Rusko 4 veľké Hnové lode, tri križiaky, dva obrnené križiaky, jeden neobrnený, 28 torpédoborcov, 17 torpedoviek, 8 podmorských lodí a niekoľko parníkov niekdajšej dobro­voľnej flotty.

Ženeva, 30. októbra. Francúzska vláda dorozumela sa so spojencami, aby sa urobily zodpovedajúce diplomatické i vojenské miery,

j ktoré by išly ta, aby sa Romania, Grécko a Bulharsko osvedčilo, či držia s Tureckom alebo nie.

Anglický poslanec oznámil tureckej vláde, že akékoľvek nepriateľstvo proti Rusku malo by za následok vystúpenie Anglie a Japonska proti Turecku.

Carihrad, 31 októbra. Ruská vláda pre­trhla s Tureckom diplomatické spojenie.

Haag, 31. októbra. »Times« píše: Turecko, počúvajúc na rady Nemecka, podpísalo svoj ortieľ smrti. O ottomanskom panstve v Europe ostane iba pamiatka.

Západne od Varšavy idú Rusi za našimi znovu sa grupujúcimi vojskami.

»Budapester Korresp.« oznamuje 31. okt. poobede o 3. hodine: Na haličsko-bukovin-skej hranici severne od Kútov odrazili sme ruskú kolonnu všetkých zbraní. — V strednej Haliči naše vojská držia pozície severový­

chodne od Turka, u Starého Samboru a chodne od Przemyslu a na nižnom Sane Viac nápadov pri Nisku sme odklonili. Ope­rácie v Ruskom Poľsku včera boly bez boja. Námestník šéfa generálneho štábu Hôfer, ge­nerálmajor.

Úradná zpráva od 1. nevembra: »Budap. Korr.« oznamuje: V Ruskom Poľsku vyvinujú sa nové boje Nápady na naše povstania boly odrazené. Viacdenná rozhorčená bitka medzi Turka a južne od Starého Sambora priniesla našim zbraniam víťazstvo. Napáda­júci nepriateľ, dve pešie divízie a brigáda strelcov boly z pozícií vyhodené. Černovice naše vojská ešte vždy držia. Zvláště ruská kanonáda na rezidenciu grécko orientálneho arcibiskupa ostala bez zvláštneho úspechu. Námestník šéfa generálneho štábu von Hôfer, generálmajor.

Vojna francuzsko-aemecká. Amsterdam, 31. októbra. »Telegraph« zves­

tuje: Oproti chýrom, že Nemci ustúpili v Zá­padnom Plandersku, konštatujem, že pozície sú tie samé, ako včera. Kortrayk, Iseghem, Rousselaer sú v nemeckých rukách, Yperu v rukách spojencov. Hrozný bol boj o Ypern, pri Puschendaele, West, Roosebeke a -Bece-laere. Nemci boli napadnutí z troch strán i od mora. Bitka v západnej Plandrii bola viac mäsiarenie, ako bitka. Boj išiel na bajonetty. Zdá sa, Nemci chcú za každú celu preniknúť k Diinkirchen a Calais.

Christiania, 1. novembra. »Times« píše: Bitka na belgickej hranici bude v historii uznaná za najväčšiu bitku. Je veľmi dôležité, že Nemci boli zahatení položiť nohu v Calais. Od tohoto bude závisieť ďalšia vojna. Boje boly tuhé. Nemci obetovali celé bataillony, ale i ztráty spojencov boly veľmi veľké. Zú­falý boj ešte vždy trvá a síce na suchu i vode, v povetrí i pod morům. Takéto boje ešte svet nevidel. »Times« dúfajú, že Nemci Calais nedosiahnu, hoci to probujú žertvo-vaním všetkého vojska.

Vojna so Srbskom. Úradne »Budap. Korr.« zvestuje od 28.

októbra o 3. hod. 15 min.: Dňa 27. októbra dobyli sme v Srbsku nových úspechov. Obec Ravnje a silno opevnené nepriateľské pozície na hradskej ceste severne od Crna Bara v ivlacne po chrabrej nepriateľskej obrane naše vojská šturmovaly. Ukoristili sme 4 delá, 8 strojových pušiek, zajali sme 5 officierov a 500 mužov, dobyli vojenské materiály.

Úradná zpráva od 31. októbra, prišla dňa 1, novembra o 4-ej večer. Úspechy nášho vojska, ktoré pri svojom niekdajšom vpáde do Mačvy přišly na silné, drôtami chránené opevnenia a ich len pred dvoma dňami po dlhých, ťažkých bojoch pri Ravnje mohli pre­trhnúť, dnes zase pokročily. — Vzdor zúfalej obrane Srbov, a odhliadnuc od ťažkého prie­chodu cez barinutskú Mačvu, vnikly dnes všetky naše cez Sávu a Drinu přešlé vojská v širokej fronte napred a vzaly obce Bara, Banovopolje, Radenkoviče.Glusci a Tabanovič. Potiorek, F. Z. M.

Drobné zprávy. Z Hollandska zakázáno je vyvážať pet­

rolej; zákaz je nameraný proti Nemecku.

^^^^^^H NÁRODNÝ HLÁSNIK Číslo 45

V Marseille vysadlo 31.000 mužov indic­kého a 80.000 kanadského vojska.

Viedeň, 30. októbra. Z Carihradu prišiel chýr, že Čína skoro vydá rozkaz mobilizovať armádu.

Sofia, 31. októbra. Kabinet Radoslavova ostáva pri neutralite.

Athény, 31. októbra. Vojenská akcia Tu­recka robí tu ohromnú senzáciu. Grécko len potom opustí neutralitu, keby ho Bulharsko napadlo

Brussel, 1. novembra. Kontribúcia mesta Brusselu činí 45 millionov. Splátky idú me­sačne (2'/i mill.).

Rím, 1. novembra. Medzi Romániou a Bul­harskom skoro idú vyjednávania, ale nie proti Rakúsko Uhorsku. Bulharsko povoláva bul­harských záhradníkov z Uhorska domov.

U Vás v kuchyni; t

máte kolínsku cikorku i Desať razy

v Svätojúrskom Súri roku 1914. Na samom sklonku života bolo mi dopriano

po povestnom Svätojúrskom rašelinisku Súri do vôle sa krížom-krážom poprechádzať a zvláš-ňosti Kvetný tejto pamätnej miestnosti na ich stanovisku živé vidieť a si ich pre svoj vnove-zaloŽený herbář a pre daktorých priateľov v dostatočnom množstve nasbierať. Že bolo leto r. 1914 mimoriadne pálčivé a suché: nuž boly jak v olšovom rašelínnom lese, tak i na rozsiahlych močaristých lúkách i tie miesta v auguste bezpečne prístupné, kde sa inokedy pre vodu a hlboké bahno človek nesmel od­vážiť vkročiť, aby sa hlboko do čierneho a riedkeho bahna nezamoril alebo aspoň hodne nezamazal a nezamáčal. Rozumie sa, že som toto priaznivé počasie Ietnie ako náleží vy­užil a od konca apríla do 12. októbra som si pre botanika klassický Šúr desať razy pochodil a pri každej návšteve som si vzácnymi ras­tlinami mapu naplnil. Sám som toho roku po­chodil Šúr štyri razy, s p. Zigmundíkom tiež štyri razy a dva razy sme si pribrali po jednom dilettantovi, ktorí sa nám ale do botanizovania nemiešali, ale chceli len toto, asi na hodinu cesty dlhé a na dobrú polhodinu široké, veľa-zajímavé a pamätné rašelinisko aspoň raz na vlastné oči vidieť. Ešte r. 1856 rozprestieral sa olšový rašelinný les Šúrsky až temer po samý syrkový kúpeľ a terajšie široké lúky tvořily vtedy rozsiahly les, ktorý len málo­kedy býval prístupný, lebo miestami bývala tam celoročne voda a hlboké bahno, v kto­rom len po »pantových kopcoch*, z vody vy­čnievajúcich, dalo sa bojazlivé kráčať, lebo ak sa taký, asi 1' 2 stopy vysoký, ostricami porastený kopec vyvrátil, i chodec musel spad­núť Ho brečky čierneho blata a bol rád, že tam trčať nezostal. Vtedy bývaly v Súri celé hejná divých kačíc, ktoré Nimrodov z celého okolia ta vábily, a aby vody a bahnu neubý­valo, podpúšťali Jurania celý Šúr vodou z po­toka, od Gryňavy do »Čiernej Vody« sa vlie­vajúceho. V najnovších časoch, keď sa v Sv. Júri utvorila spoločnosť Šúr odvodňujúca, ubýva tam nápadne vody, lebo i širokým a hlbokým, do »Čiernej Vody« ústiacim kaná­lom steká voda do tejto riečky, a že sa asi od 50 rokov verký kus olšového lesa vykl-čoval a na lúky premenil, i kačíc tam ná­padne ubudlo. Ani sa viac, od regulovania

Černovodského potoka, lúky vodou nepod-púšťajú. Preto tam ani kŕdle kačíc viac ne­vída?, ien kde-tu sa jedna äkáíe. Ktorísi kladú počiatok »Čiernej Vody« ku mlynu, vyše Sväto-júrskej železničnej stanice. Pri tom mlyne sú síce pramene vedy, ale tá voda má lert oby­čajnú krbu iných potokov a nebýva nikdy čierna. Zato niže nového kanálu, ktorý je po­kračovaním »Starého Potoka«, od spomenu­tého mlyna do »Čierriej Vody« tečúceho, je iný starý kanál zo šúrskeho lesa a tým ka­nálom vteká na jar do Černovodského potoka ako atrament čierna voda a farbi celý široký potok Černovodský na Čierno. Preto ja radšej kladiem počiatok »Čiernej Vody« do Súru samého, z ktorého na jar tá tmavá voda vy­teká, a nie k spomenutému mlynu, od kto­rého tečie voda čistá. V pozdnom lete, keď ten starý, dolný kanál vyschne, 1 potok »Člerna Voda« má vodu bezfarebnú, ako ktorýkoľvek jeho prítok.

Už 30. apríla vybrali sme sa peší k Čier­nej Vode a na juhovýchodnú stranu Súru, aby sme sa pokochali na krásnom kvete ble­dule (Leucojum aestívum L.), ktorá tam na mnohých miestach v hojnosti rastie a je pra­vou okrasou týchto mokrých lúk. Ona je po­dobná snahovému zvonku (Galantus nivalis), ktorý má v Pezinku nepríslušné a neästetické meno »SopIaň« a v Bošáckej doline »Sop-láčka« a býva, ako prvý zvestovateľ jara, po domoch a rynku deťmi predávaný, lenže »Sopláň« má na byle len jeden kvet a táto bleduľa 3—5 pohromade a kvety značne väčšie. Sopláň má cibuľku veľkosti lieskovca, a ble­duľa veľkosti vlaského orecha. Jeden môj plzeňský dopisovateľ žiadal si mať i sopláň i i bleduľu v herbáři, lebo tieto pekné rastliny v plzeňskom okolí sa nenachoďia, tedy som mu poslal pár usušených Galanthusov, ale Leucojum som mu poslal čerstvú i s cibu-ľami, aby sa sám potrápil s ich sušením, lebo obe tieto cibuľnaté rastliny len tak možno pekne pre herbára usušiť, keď sa najprv do vriacej vody na chvíľku zamočia a až potom sa dajú medzi pijacé papiere, ktoré sa viac razy cez deň musia zameniť suchými papiermi. Bleduľa zaslúži, aby bola pestovaná v záhra­dách a myslím, že nepožaduje žiadnej zvlášt­nej opatery, lebo som iný druh bledule sám mal v Podhradí zasadený v záhrade, kde mi každoročne kvitla, a že v okolí Podhradia ani jeden druh bledule divo nerastie, čudo­vali sa ľudia nad tak vefkokvetou »Sopľačkou«.

V apríli sme sa ešte nesmeli pustiť do olšovského lesa, lebo na chodníkoch medzi krovinami a stromami bolo ešte blato, preto sme len okolo lesa obchádzali, ako kocúri okolo horúcej kaše, a čo sa na suchých mies tach nájsť dalo, tým sme si naplňovali svoje mapy. Vnútro lesa ale pochodiť, museli sme odložiť na pozdejšiu letnú dobu.

12. mája a 10. júna bol som v Súri sám, keď les už dosť ďaleko bol prístupný, ale zá­padne od lesa sa rozkladajúce lúky, s mimo­riadne bujným a hustým rastlinstvom, len asi do polovice šírky sa daly pochodit a od­měnily moje šmatlanie sa pre nich vzácnymi trávami, ostricami a inými rastlinami.

20. júna boli sme v súri traja, lebo sme si pribrali švárneho dilettanta, ako pú­heho turistu, ktorý chcel toto rašelinisko a na ňom tie »pantové kopce«, ktoré Maďari »zsombék«-ami menujú, vlastnými očami vi­dieť. Pustili sme sa krížom cez dvojročnú seč na druhú stranu lesa, bárs tam ešte vý­chodného chodníka nebolo. Bola to veľmi na­máhavá prechádzka, lebo sme nazapadli do bahna, museli sme balansovať len po panto­vých kopcoch, vyčnievajúcich koreňoch po­stínaných jelší a po ráždi v kanáloch medzi kopcami narozhadzovanom. Unovalo nás to

náležité, ale že sme sa hambili nazpaí sa koncentrovať, aby sa o nás nepovedalo: »Fr«l-ták išiel, Frašták prtiíel«, — už sme !en kľučkovali v pred, lebo sme vedeli, íe £o ako ťažko, keď len za nosom pôjdeme, předu konečne sa dostaneme von z lesa. Až keď sme sa konečne dokývali a doskákali na lúky, blízko Páffyovského majera sme si vydýchli a ani za drevený groš neboli by sme chceli zase tadiaľ cestu nazpäť konať. Ale i táto prechádzka má svoju dobrú stránku, lebo nám ukázala a dala nám to pocítiť, aká je to roz­koš po šúrskom, ešte celkom neosušenom lese prvý chodník vyšlapovat Viac razy by sme taká prechádzku nechceli konať! Lúkami sa ubierajúc smerom k severu, vyletela pred nami krásna kačica, do ktorej, náš spoločník švihol palicou, až sa mu oči zaískrily a málo chýbalo, že ju netrafil, ale potom vo vyso­kej tráve ledva našiel svoj projektil. Prešli sme potom vedfa Čiernej Vody, popri novom kanále, krížom cez les a tak lúkami na malé občerstvenie do kúpeľnej reštaurácie a žtlez nicou domov.

2. júla bol som zase sám v Súri, keď bol i les temer všade prístupný, a doniesi som si ztadiaľ krásne ostlice z takého miesta, ktoré inokedy o tomto čase nebývajú pri stupne. Aj utešená Orchis palustris kráälila juhovýchodné lúky. Ako «om tak kráčal lú­kami k roliam, aby sa podíval, či t m medz žitom nebude niečo pre mňa, videl som jed­ného obstarného muža, ako mieri za mnou a už som sa nazdával, že ma ide interpelloval čo sa po tých lúkách zarážam. Počkal som tedy naňho. Ale jak sa môj Svätojuran k< mne priblížil, pozdravil sa zdvorilé a spýta sa ma: či som nevidel tam pri tom krlíku tie krásne modré zvonky. A keď som mu riekol že som tade nechodil, doviedol ma na to miesto, kde ma prekvapila hodná tlupu krás­nej Clematis integrifolia, práve v najlepšom kvete. Okolo toho kríčka som i v predošlých rokoch viac razy chodil, ale že rastlina táto ešte nekvitla alebo snáď už skosená bola, som ju nespozoroval. Gymnasiálni žiaci boli mi aj vlani jednu byľku s kvetom zo Súru doniesli a jeden Švárny a intelligentný Svains-bašan doniesol mi so svojej lúky celú kytku odkosenej a už plodonosnej tejto byliny: ale sám som ju teraz po prvý raz tu videl. Vzal som si z nej pár kusov, ale koreň som ne-chal na pokoji, aby som túto veľkú vzácnost nevykynožil. Aj môj hodný Svätojuran r tomu tešil, že mi takú radosť pripravil a h voril, že kedykoľvek ide sem, kde má rol vždy sa po mne obzerá, lebo ma i vlani vi; razy tu videl. Zavďačil som sa mu za jeh< ochotu dobrou cigarou. Keď sme 5. júla bi s p. Z. zase v Súri: doviedol som ho k sf novisku tejto krásky, aby si aj on vlast ručne z nej vzal pár kúskov. Na mappe nerálneho štábu je označená čiarou cesta peších, krížom cez hornú čiastku šúrskel lesa, s nápisom »Ziguener weg«. Pustili sme sa týmto chodníkom, po ktorom, dfa šfapajj súdiac, tohoto roku ešte len jeden chodec bol prešiel, i to len smerom k Juru, lebo zpia-točných šľapajf nebolo nikde pobádať Cesta tá bola ešte mäkká a tak sme museli zväčša kráčať po trávach vedľa chodníka. Asi v po­lovici cesty zakrývaly nám vysoké ostrice chodník, že ho ani nebolo poznať a ďalej zas z oboch strán chodníka vŕbové haluzi sa na ním stýkaly, ktoré sme si museli rukami palicou odhŕňaf, až sme sa prácne doredikali po */, hodinovej namáhavej chôdzi na lúty Potom v auguste bol tento Cigánsky chodnl" dobre vyšliapaný a pohodlne sa po ňom cho­dilo. So strany juhovýchodnej prekročil som jarok, abych si tam v šeci akúsi rástli vzal, ale sotva som od toho jarku do vyf

SPOŘITELNA UCASTINARSKY SPOLOK V TURČIANSKOM SV. MARTINE Akciový kapitál K 1,100.000—. Založená roku 1868. Vklady K 9,400.000.-.;

Gaatrálka T Tirtiaiskom Sr. Martiio. - Filiálky: T Liptovskom S?. Mikuláši, oa Yrttkaeh a Stib. TepUeiart-Eipoiitary: Y Sofianocn, f Hošoiciach a T Sloienskom Pranie. :-: Pridružení asta?; Hrádocká sporitelia ? Hrádku.

Zaoberá sa bankovým obchodom každého drnhu|a assekuruje proti ohúu, krupobitiu, nehode a na život — Vklady zúrokujú sa co najvýb*' SneJSie- —áSplatné lístky poštovej sporiteľne k bezplatnému poukaiovanin vkladov zdarma.

Cislo 45 St rana

kých tráv skočil, chytilo ma čosi za nohu, že iom skoro spadol. Domnievajúc sa, že ma to chmel alebo hiabutie (Clematis Vitalba) zachytilo, trhol som silne nohou, ale čím viac som sa mykal, ako sysef na motúzi, tým viac a pevnejšie ma to za nohu držalo, až mi p. t riekol, že som sa to do drôtového, na za­jaca alebo srnu nastraženého oka chytil, z kto-fťho ma i hneď vysvobodil. — Západná strana Jurského lesa je po celej zdĺžke obrúbená nie hlbokým kanálom, už cele zarasteným vodo-milnými rastlinami. Na dolnej čiastke tohoto kanála rastie vo veľkom množtvevodnia kráska Hydrocharis Morsus ranea, ale že voda už bola veľmi opadnutá v tom jarku, splývajúce okrúhle listy a biele kvety tejto rozkošnej rastliny rozprestieraly sa teraz po čiernej brečke, tak, že nebolo možné dostať nezašpi-nených exemplárov. Nebude to dlho trvaf, ie táto utešená rastlinka práve tu vyhynie, ako vyhynul už leknfm (Nymphaea) a dojivo (Nuphar), lebo v celom Súri neni viac takého miesta, kde by tone celoročne vodou napl­nené boly. Myslím, že i vodný bolehlav (Ci-cuta virosa), jedna z najjedovatejších okoli-katých rastlín, ktorú dr. Kornhuber r. 1856 ešte v hojnosti tu videl, už vyhynul, lebo keď Čierna Voda bola regulovaná, zmizly tie vetké tone na břehách toho potoka, a na suchu sa Cicuta nedarí. Myslel som, že ju snád naj dem na dolnom konci lúk, kde je mnoho trsti a kde sa voda dosf dlho udrží, ale s istotou môžem povedať, že jej ani tam neni. — Zpia-točnú cestu sme konali peší, aby sme si po pár exemplárov môjho smutného maliníka (Rubus moestus) na kraji starohorských vf-nohradov narezali. Tento maliník bol som objavil v bošáckej doline a videl som ho aj v doline Leskovskej a Ivanovej, i pod Javo­rinou dosť hojne, teší ma tedy, že ho i pri Sv. Júri máme. (Dokončenie.)

*

mrazu a nepohode -vzdorujúce, garanto­vané v rozličnom vyvedení majú vždy

na sklade

SGHULZ-ovské parotehliarne S S S ř v Sučanoch (8#uCsány) Turč, atol.

Najnovšie. Úradná zpráva od 2. novembra o 1. hodine

30 minútach. »Ung. Tel. Korr. B.« — Naša oífenzíva cez Mačvu pokračuje víťazne na pred. Z opevnených pozícií vyhnatý protivník len slabo sa protiví. — Len na severnom okraji Šabca musely byť šturmom vzaté silno zašiancované pozície. I Šabac sme dnes štur-movali. Naše Mačvou sa pohybujúce kolonny překročily železničnú líniu Šabac—Losnica; kavalieria i zajatých chytila.

Nový Sad, 2. novembra. Telegramm »Pester Uoydu«. Naše vojská, ktoré včera prenikly k Tabanoviču, pokračovaly proti Šabcu. Včera po viacnásobných silných nápadoch Šabac bol vydobytý pri obrovskom oduševnení našich chrabrých vojakov. — Druhá kolonna víťazne vtiahla do Metkoviče. — Srbské sily na celej Hnii porazené, uťahujú sa na Valjevo.

»Ung. Tel. Korr. B.« oznamuje z Berlína: Veľký hlavný stán, 2. novembra predpoludním. Pri nápade na Ypern vyhrali sme ďalšie ter-ritorium. — Mossines je v našich rukách. Oproti našému pravému krýdlu bojovali Indi, nie vo zvláštnych svojich oddeleniach, ale rozděleni medzi Angličanov po celej fronte.

Trapezunt, 2. novembra. Na rusko-tureckej hranici počaly sa boje medzi ruskými a tu­reckými vojskami.

Carihrad, 2. novembra. Turecké úradné orgány menujú udalosti na Čiernom mori ne­dorozumením a samoobranou. Turecko nevy­povie vojny, otázka vojny a mieru závisí od Petrohradu. Turecká flotta neurobila včera »ni najmenšieho pohybu, čaká rozkaz, či má 1st napred, či nazad. Je9tli Rusko chce, Tu­recko ďalej nepôjde.

Carihrad, 2. novembra. Šeik-01-Islam vy­zýva pravoverných brániť ohrožený khalifát.

Carihrad, 2. novembra. Ruská banka a

Ízličné ruské podniky sú zavreté. Ruské no-ny přestaly vychodit.

Carihrad, 2. novembra. Prístavný úrad položil ruku na ruský parník »Korolieva Oľga«. Vyvesil na ňom tureckú flaggu a poslal naň turecké mužstvo.

»Ung. Tel. Korr. B.« donáša úradne dňa 2. novembra o 4. hodine 35 minútach: Boje v Ruskom Poľsku trvajú ďalej. V bitke na Sane pri Rozvadove mali Rusi ťažké ztráty. Zajali sme 400 mužov a dve strojové pušky. Južne od Starého Samboru zajali sme tiež 400 mužov. V tomto terraine a severovýchodne od Turka sme pokročili. Námestník šéfa ge­nerálneho štábu von Hôfer, generálmajor.

Viedeň, 2. novembra. Ani z tureckej, ani z ruskej strany nebola vojna vypovedaná. Tureckí poslanci na dvoroch trojnásobnej do­hody neopustili svoje stanice.

Berlín, 2. novembra. Ruské a anglické noviny tvrdia, že vystúpenie Turecka nemá veľkého významu. V Petrohrade predpokla­dajú, že Turecko napadne Kavkaz.

Krakov, 2. novembra. »Czas« zvestuje, že nemecký aeroplán lietal ponad Varšavu a hodil 14 bombov na mesto, ktoré iba niekoľko ob­lokov vybily, explodujúc.

Krakov, 2. novembra. Z Nového Sandca prišlo z Uhorska 116 dobrovoľníkov (z Pešti), ktorí idú vstúpiť do poľskej legie. Obyvateľ­stvo im robilo ovácie.

Berlín, 2. novembra. Úradne sa potvr­dzuje, že nemecký podmorský čln zničil an­glický križiak »Hermesa«. Podmorský čln vrá­til sa bez úrazu. Námestník šéfa admirálskeho štábu Behnke.

Úradne z ministerpräzidiálneho tlačového oddelenia. Pešťbudín, 3. novembra o 6. hod. večer. V Ruskom Poľsku naše branné sily, keď přinutily silnú nepriateľskú armádu sa rozvinúť, přetrhly bitku na Lysej Gore, aby pokračovly vo víťaznom pohybe po bojoch pred Ivangorodom.

Položenie v Haliči je nepremenené. Z bojov posledných dňov južne od Sta­

rého Samboru a severo-východne od Turka bolo oddáno 2500 zajatých Rusov.

Včera ráno prepadli husári pri Rybníku v doline Štyria nepriateľskú kolonnu s mu­níciou a ukoristili mnoho vozov s kanónovou muníciou.

Z veľkého nemeckého stanu dňa 3. nov. predpoludním. Povodne južne od Nieuportu znemožňujú každú operáciu v tých krajoch. Role sú tam na dlhý čas zničené. Voda stojí čiastočne na dva metre. Naše vojská vytiahly zo zavodnených krajov nestratiac ani jedného muža, koňa, kanóna a voza.

Naše nápady na Ypres idú napred. Vyše 2300 mužov, najviac Angličanov sme zajali, niektoré strojové pušky ukoristili.

V kraji západne od Roye boly rozhorčené, pre obe strany s veľkými ztrátami spojené bitky, ktoré tamejšie položenie nepřeměnily. My sme pri tom ztratili pri jednej dedinskej bitke niekoľko sto mužov zmiznutých a dva kanóny.

S dobrým úspechom konaly sa naše ná­pady na rieke Aisne, východne od Soissons. Naše vojská vzdor silnému nepriateľskému protivenstvu, vzaly niektoré opevnené pozície šturmom, vydobyli Ghavonne a Soupir, zajali vyše 1000 Francúzov, tri kanóny a 4 strojové pušky ukoristili.

Popri katedrále v Soissons Francúzi po­stavili ťažkú batteriu a na vežu dali strážni­kov. Následky takého pokračovania sú na bielom dni, lebo je v tom systém.

Medzi Verdunom a Toulom odklonili sme viacero francúzskych nápadov, Francúzi mali čiastočne nemecké kepene a čáka.

Vo Vogezach, v kraji okolo Markirch, od­razili sme francúzsky nápad. Naše vojská přešly k protinápadu.

Na východe sú operácie vo vývine. Srážok nebolo. Aby vydobyli most, určený k rozru-meniu, Rusi dňa 1. nov., prvý sibírsky ar­mádny sbor, hnali civilné obecenstvo pred svojou predstrážou. •

Až teraz možno prezrieť úspech v Mačve. Tam stojaca 11. srbská armáda s generálom Stepanom Stepanovičom, tri-štyri divizie, mohla sa zachrániť len rýchlym útekom, pri ktorom opustila víakové vojenské materiály a zajatých.

Nepriateľ nesprotivil sa znovu v zadných, pripravených pozíciách, ale ustúpil v jednom ťahu k vŕškovitému kraju pred Šabcom, ktorý v noci s 1. na 2. november našimi vojskami bol zaujatý po tvrdošijnom ale márnom brá­není. Potiorek, FZM.

CHÍRNIK. Ť Rozália Kramárová rod. Pálešová umrela

v Turčianskom Sv. Martine dňa 1. novembra 1914 v 80-tom roku života. Pohrab bol 3. novembra o pol 3. hodine popoludní z evan­jelického chrámu do tunajšieho cintorína. Za­nechala deti: syna Jána a dcéry Ruženu Fri­covu a Juditu Hvizdákovú. Pokoj jej prachu.

Šieste dieťa španielskeho kráľa Alfonza. Z Madridu oznamujú, že sa španielskej krá­ľovnej narodilo šieste dieťa. Novorodzený je syn.

Korunovanie rumunského kráľa. Dľa zprá­vy, došlej z Bukareštu, si kráľ Ferdinand žiada, aby bolo korunovanie dľa staroverského ka­lendára dňa 24. januára zadržané. Teda vo výročitý deň spojenia Moldavy s Rumunskom.

Cárovna ošetrovateľkou. Z Berlína ozna­mujú dľa zprávy, došlej z Petrohradu cez Hollandsko: V nemocnici Carskoje-sela cárovna i s dcérami opatrujú ranených a chorých. Medzi členmi cárskej rodiny a ostatnými opat-rovkyňami nik nerobí rozdiel. Cárovnu vo­lajú: sestra Alexandra, dcéry: sestra Oľga a sestra Tatjána.

Hesenský princ Max zajatcom. Hesenský princ Max dostal sa následkom zranenia do anglického zajatia. Princ je druhým synom princa Fridricha Karola a princezny Marga­rety, sestry cisára Vilhelma. Je 20-ročný a do armády vstúpil ako pruský kadet.

Sníženle úrokomeru. Rakúsko-uhorská Banka snížila úrokomer o pol percenta, totiž na 5 a '..', od sta.

Povýšenie. Jeho Veličenstvo povýšil ge-neráldirektora Škodových fabrík v Plzni Karia Škodu za baróna.

Zastrelil sa kr. verejný notár. Karol Pohl, kráľovský verejný notár v Prešporku zastrelil sa 20. októbra v svojom byte.

Oheň. Zo Subotice píšu, že v Sv. Tomáši zhorel veľký parný mlyn Lazara Dunderského.

Vykonali svoju povinnosť. V kutnohorskej vojenskej nemocnici leží ťažko ranený učiteľ, Petráň z Kaňku. Šrapnel mu odtrhol ľavú ruku. Ťažko raneného obväzoval na bojišti ľahšie ranený Rus, ktorého sa Petráň snrvu zľakol. Keď to Rus spozoroval, začal: »Ja nič, ty ničí Ja musel, ty musel! Vykonali sme svoju povinnosť a teraz sme priatelia.« Potom ho Rus bozkal a poprosil, aby si na pamiatku premenili hodinky. Stalo sa, a teraz Petráň ukazuje všetkým návštevníkom Rusové ho­dinky.

Francúzsko proti alkoholismu. Parížsky vojensky guvernér a policajná správa vydali zákaz, v ktorom zabraňujú predávanie ba i pohostenie páleným. Časopis »Temps« po­dotýka, že toto nariadenie nedá sa ani dosf prenachválif. Akže má byť zlo, ktoré rozožiera francúzsku rassu, alkoholismus, vyhubené zá­roveň s križiackou výpravou proti zahra­ničnému barbarstvu, musia Francúzi viesť ná-rodniu križiacku výpravu i proti alkoholu.

Sarajevská pravota. V stredu vyniesol súd v Sarajeve výrok v pravotě zavedenej pre zavraždenie následníka trónu Franca Fer­dinanda a jeho manželky kňažny Hohenber-govej. Pravota šla pre velezradu a úkladnú vraždu, poťažne pre účasť na oboch týchto zločinoch a súd posúdil: Danielu Iliča, Veljku Cubriloviča, Nadu Keroviča, Mirka Joanoviča a Jaková Miloviča na smrť povrazom; Mitara Koroviča na doživotný žalár; Gavrila Principá (čo strieľal), Nedjelka Cabrinoviča (čo hodil bombu) a Trifka Grabeca (bol na útok pri­chystaný) na 20 rokov ťažkého žaláru (všet­kých troch preto nie na smrť, lebo nemajú ešte 20 rokov). Desiatich obžalovaných súd osvobodil, ostatní dostali od 2 — 16 rokov ťažkého žaláru.

Listy písané z osvobodeného od oblie­hania Przemyslu. Istý dôstojník píše svojej rodine: »Som zdravý a dobre sa mám. Buďti

Strana 4 ^ 1 . . , : , - - , .

NÁRODNÝ HLÁSNIK Clsle 45

bez starosti, ak i za dlhší čas nedostanete odo mňa známky života. Sme všetci v Božích rukách a ak Boh dá, rozdrvíme túto strašnú presilu. Sme všetci plní dôvery a plní naj­lepších nádejí.« — Pohľadnica s 9. októbra oznamuje: »Sme osvobodení, je po obliehaní. Boly to íažké dnil« — 13. okt. píše iný dô­stojník: »Moji drahí! Sú tomu práve štyri dni, čo sme boli od celého sveta odtrhnutí. Rusi ustúpili a pevnosť je zase voľná. Môžte si predstaviť moju radosť, lebo je to veru nie príjemné: byť v pasci. R«si nás hrozne tlačili, ale darmo. Som zdravý a dobrej vôle a nepotrebujem nič. Bolo to vše hrozné, keď naše 30 5 cm vé mažiare strieľaly a keď sa to miešalo s hrmením kanónov, nesúcich na 10 kilometrov. K tomu výbuchy dopadajúcich granátov a praskot z pušiek na obidvoch stranách. Desná je to hudba, však?« — »Zie-mia Przemyska« pripomína, že Przemysel bol už druhý raz v dejinách od Rusov obliehaný. V. r. 1726 bol obliehaný a vtedy ho i dobyli.

Vojakom možno posielať balíky. Dňa 21. októbra nasledujúce vojenské poštové úrady začaly prijímať a odvážať balíky na vojnu narukovaným vojakom: vojenský poštový úrad č. 9, 11, 16, 21, 31, 33, 34, 38, 39, 40, 44, 45, 46, 49, 51, 55, 61, 66, 68, 69, 76, 78, 81, 84, 85, 88, 95, 96, 106, 111, 113, 119, 140, 151, 186, 187, 188, 189, 190, 191, 211, 112, 300, 301, 302, 303, 304, 305, 306, 307, 308, 309, 300 a 311. Tieto vojenské poštové úrady prijmú výlučne také balíky, v ktorých je uniforma a iné vojenské vystrojenie (rozumejúc i obuv a bielizeň). Zásielka má byť zaobalená do vos­kového plátna, ktoré nepremokne. Balík smie vážiť najviac 10 kilogrammov a jeho dĺžka smie obnášať najviac 80 centimetrov Potravné články nesvobodno poslať. Poštový úrad, ktorý prevezme balík, oprávnený je balík otvoriť. Jestli by zasielateľ nechcel dovoliť otvorenie balíka, alebo jestli by udal nepravý obsah, tak mu pošta balík neprijme.

Cholera zúri práve tak, ako vojna, preto kto sa chce proti nej chrániť, nech si objedná knižku Dr. Axam/ta v kníhkupectve P. Kompiš v Turčianskom Sv. Martine, za 75 halierov vopred poslaných i s poštou.

ODKAZ? REDAKCIE V. R. v Kr. Veru porciu zaplatit musíme, lebo

príde ekzekútor. Moratorium (odročenie) týka sa len súkromných dlžôb, i to nie všetkých.

Tialoi obvaiia všeobecne známy a obľúbený „Jano krém" mast na tvár, lebo kdo ju upotrebuje, i s t o t u -peknie. Pehy, pupence a iné tvár ápatiace flaky es krátky čas skapú a patričný dostane hladkú a sviežu tvár Tegiik „Juno krému" stojí K 3 20 ak tomu patriace mydle TObilierov. Z vidieku je najlepšie objedná? tak, keď vo­pred zašlete E 2"30, za ktorý obnos dostane „Juno krém'' k tomu patriace mydlo a návod k upotrebeniu bez vše­tkých iných poštových výdavkov. Edo ale nechce zaslat peniaze vopred, tomu i na dobierku zasielame. Dostat c 'ír. Eugena Flittnera v Banskej Bystrici (Beszterczebánya).

Píšte teda ešte dnes na túto adresu. Dávajme t i poior na sdravie, lebo je to náš naj­

drahší poklad. Mnohým fažkým chorobám môžeme vyhntf. •ed sa začneme hned liečil Eto trpí na žalúdkové bo

Tasti a kŕče alebo nemá dobrého apetitu, nech hneď užíva „Kalvaŕské aromatické kvapky". 20 kvapák dostačí, aby srestaly hneď všetky bolesti a napravily žalúdok. Cena flašky 50 hal. Poštou zasielajú sa najmenej 4 flašky K fopred poslaný obnos E 2-80 franko alebo na dobierku Pri každej zásielke je priložený návod k upotrebeniu, Dostat u dr. E u g e n a F l i t t n e r a v Banskej Bystrici (Beszterczebánya).

Vezmi to teda dopisnicu a p í š t e na túto adrese ešte dnes.

Od vypuknutia vojuy zdražely, menovite z cudzích zemi k nám dovážané masti, z ktorých sa dorábajú po^ krmové masti a rastlinaé oleje. Palmojraný olej je už vôbec nie k dostaniu a kokosový olej stúpil z K 98'— na K 160-—. Oproti cenám šmalcu a masla pomerne dosť lacné sú ešte dnešné predajné ceny pokrmových mastí (Ceres, Eunerol atd).

Peštlanska obilná burza. 3. novembra.

Zbožie

Pšenica « « «

Raž Jačmeň

« «

Ovos Kukurica Repica Proso

Druh

bomo-uhorská tisská

banátska báčski

na krm slovenský

y '• Dv. tisský

nová

" * - & > c o o T- r :

•3 c > 7 5 - 7 9 78—82 78—80 78—80

— — — — —

Cena za 100 kg. od

4110 4080 4070 4080 3230 25-50 —•— —•— 2170 2030 — • • —

— ' —

do

42-10 4190 4170 41-90 33 — 2680 — •— — •— 23-10 2070 — • —

—• —

: K Á V A : o S O p e r c e n t o v l a c n e j š i a ! Amerikánska úsporná káva, , velmi voňavá a výdatná. &-kilové vrece na próbu E 10'— franko na dobierku. Pol kila prvotr. najjemn. čaju za 2 koruny zasiela A . S o l i a p l r a 412, vývoz kávy a čaju, Galánta,

(poste restante).

Rátací strojček za 1 kor. (vopred v znám­kach). Zašle F. H O D Í K ,

architekt, H r a b o v á -V í t k o v i c e (Morava). « knsov dobierkou 6 kor.

Strojček tento okamžite násobí a tleli najdlhšie čí­

sla až do millionov.

NASSKE FIRMY. V rubrike tejto uverejnené stí výlučne len adressy slovenských a českých obchodníkov, továrnikov a re­meselníkov atd., u ktorých nakupovat a objednávat je mravnou povinnosťou každého uvedomelého Slováka.

Anekdoty, kuplety a výstupy. Joz. Šváb, nakL, Praha, Dl., Mostní 4. Sozn. zdarma,

Bombony a oukrovinky Alois Gillar, Mor. Ostrava. Maršnerove šumivé bon­

bony, orient, cukrovinky pečivá a čokolády. Divadelné javiská

dodáva Fr. Fert, odborný divad. maliar, Brno-Husovice. Náradie.

J á n Árvay, stolár, Žilina (Býnok č. 9.), sklad náradia

Pečivín, Dejmín a Kyneto dodajú výbornú chuť, kyprost a vzhľad všetkému pečivu Vyrába továreň A. F. Stecher, České Budějovice, r

pošle kupcom vzorky zdarma. Staré i nové výšivky

kupuje .LIPA' Ind. priem. úé. spol. v Turč. S. Martine Šatstvo pre mužských

A. Žiačik, krajčír, Turč. S. Martin, sklad ang. látok.

•

•

< a a a a » « » i H » H i > a » H S S ! > 3 M i u n S | i m m i a i • ••••«•« * M » » » " « « » H = H * * " > M > a H i u » m i s l

„Porno Gniea" U verná Baňkal tíčastinárska spoločnosf v BREZNE, jl

Expozitúra v KLENOV C I. — Základná istina K 610.000--. Rezervná základina

K 126.000—.

Prijíma vklady a platí od nich tie vajvyššie úroky, jj Dáva lacné pôžičky na zmenky, na zálohy, na j] bežné účty so zaokrytfm, na zárúčnicke a hypote-1

kárne úpisý.í Vybavuje bankové obchody každého druhu.

| * J « H 9 * V * H |

V pokoji spočíva, komn kúpia truhlu a pomník

u firmy

JÁN ŠVEHLA v Turčianskom Sv. Martine.

Sklad drevených i kovových truhál, vencov a p o h r a b -ných článkov vo veľkom výbere a t a v n ý c h cenách.

Nezabudnite, že najlepšie zbytky kanafasu zefíru, oztordu, sifónu, tlače, flanelu, barchetu, uterákov atd. má

stále na sklade

ALOIS DOUBRAVA, tkalcovna, NÁCHOD č. 361. (Čechy), ktoré zasiela:

1. najlepšie 40 metrov za 20 kor. 11. veľmi dobré 40 „ „ 16 kor-

Ostatatný tovar dFa cenníka a vzoriek, ktoré zasiela zdarma. N e * a t > u d n l t e i

Založeno rohu 1869. P i a n a , o r g a n y a h a r m o n i a n

pre kostol, Školu i dom lacno za výhodných poď

mienok dodáva

Jáo Tnčei, Kutná ft (Čechy.)

niustr. prospekty organov, niky harmonií a pián zdarma franko. — Postaveno 260 organon

6600 harmonii.

„ Oobruttt ii [v Oaohíe)

fabriätí rtitó Mti ibtjti Vo vlastnom dom*.

Prvý český k re?it. závod jEjristuje už 26 rokof

Dodáva šicie stroje najkll> lej akosti, veľmi trvanliví; g o-ročnou isárukoc. íkj> tovené zo zaručene apolab livého materiálu, vytkáte né. Zásielky vyplateno

126 dobre balené. Stroje Singwovky v cene od E 60. Stroje kruhovk v MB6 od K 110. Tiež na mesačné splátky po 8 - -1 kor.:: Žiadajte cenník, dostanete ho zdarma s v»p'» Unf, tam je všetko podrobná uvedené.:: Šicí stroj]' vec užitočná, usporí sa ním mnoho času i peňazí do roka

Inzerujte v „tfárodnom Hfásní/iu"

Chcete maf peknú školu? Najlepšie vystaví Vám jn i na splá­

tky stavitel: M. M. HARMING BUDAPEST, VIL, Veres Palné u-

Cenník a vysvetlenie bezplatne.

| Pánom drevokupcom a drevorezacom 1 d O p O Z O r n O S t i ! : : . " : : Prv, ako by ste si zariadili dielňu na mo-

1 . . . , torový pohon, n e z a b u d n i t e si žiadať nás g obrázkový cenník pô - r S - " . - ,-g i vodných amerických• W a t e r l o o motorových pil a ! m _~ ^L m w — ^ r e z a č i e k . ° ktorých je všeobecne známo,

B T l Í ľ X í l ľ Q ^ C / í d U C I V » že sa všade najlepšie dokázaly.

g D - U L 1 1 L O , gag-"* u d a p e s t, Y., Lipót-kornt 15. sz. Tlačil Kníhtlačlarsky účastinársky spolok v Turčianskom Sv. Martine.