Ročník XXX.

Predplatná cena pre Uhorsko a Rakúsko :

Na cely'rok . 1 2 korún Na pol roka . . 6 Na itrrt roka . . 8 . Na 1 mesiac . . 1 .

V Budapešti, v stredu,'24. novembra 1915.

De cudzozemská i 4o Nemecka 12 mariek do A merikr 4 dollare T E L E F O N 22—14.

Číslo 270. 1

TfdaTatebtvo • expedícia:

B U D A P E Š Ť , V I . , Ó - U T C A Č . 1 2 . Sem sa majú zasielať včotfc-

dopisy a predplatky. NefrankoTani listy a bez menné aopisy neprijímajú sa

fiukopisy sa nevracajú.

Číslo za 2 hal iere Mimo dňa po nedeli a sviatku vyohodla každý deň Hlavný r daktor:

Dr ADOLF PECHANV I Inserty ratajů sa dla Tavnej tarify, a platia sa vopred Číslo za 2 ha l iere Sporme, gazdujme! JW

V týchto ťažkých, drahých časoch, aby sme v domácnosfach nedostatku nemali a biedu netrpeli, jaezbýva nám nič iné, len vo všetkom sporiť, gazdovať. Nech je to každodenným heslom naším, čo, menovite nemecké časopisy neprestajné prízvukujú; ale heslo toto aj svedomité plňme, zadržiavajme.

Že sporivosť vo všetkých potrebách je základnou podstatou jak domáceho tak aj štátneho hospodárstva a to vždy, zvláště však v dobe vojuy, dokazovať netreba.

Vieme, že moderná vojna nevedie sa Jen zbrariami na bojišti, ale zasahuje hospodárskymi následkami do všetkých domácností, dotýka sa každého a nebojujúci bojovníci, t, j . doma zostalé obecenstvo len vtedy prispel! môže ku konečnému zdarnému zakončeniu vojny, jestli sa bude starať o .to, aby potravné články a iné potrebnosti dostatočné boly do tých čias, až bude konec zápasu.

Avšak nejedná sa tu len o sporenie v jedení a pití, lež musíme sporiť vo všetkých našich potrebách a celkom zrieknuť alebo aspoň značne zmierniť sa vo všetkom, čo nám neni nevyhnutne potrebné.

Sporivosť vo všetkom a zastavenie, zmiernenie nepotrebných výdavkov nech je príkazom nám všetkým, ktorí sme nie na bojišti. V týchto ťažkých časoch každý, nech si je on robotník, remeselník, rolník alebo úradník, má zrevidovať svoje dôchodky a výdavky a dla toho sporif.

Táto strašná vojna a s ňou spo jene udalosti nútia mimovoíne každého ku volajakej dôkladnej revísii vlastného spôsobu života. Mnohé, čo zdalo sa predtým skoro nezbytným a čo poči-tovalo sa ku najobvyklejším životným potrebám, objavuje sa nám jako zbytočnosť, nepotrebnosť a luxus, bez čoho sa lahúčko zaobísť môžeme.

Vojna zapríčinila, že mnohí 'ľudia, veľmi múdre, obmedzujú svoje zbytočné potreby a zjednoduchšujú dosavádny spôsob života.

Ale predsa i teraz, keď veľká drahota aj sama reguluje každodenné spotreby a núti občianstvo ku spořivosti, môžeme videť, že sa tu i tam ešte veía hreší proti spořivosti a gazdovlivosti.

Je ku tomu treba istej morálnej sily, šľachetného sebazaprenia, aby ten, kto i teraz má nadostač hmotných prostriedkov, uskromňoval svoje životné potreby y záujme všeobecného dobra a nevystavoval sa, že mu ide len o blahobyt jeho vlastnej osoby. Všetcia máme predchádzať dobrým príkladom v spořivosti.

Ukážme, že vieme byť skromní v jedení, šatení sa; všetkých zbytočných

pôžitkov, ako je ku pr. požívanie nápojov, sa vzdajúc, na nepotrebnosti peňazí ne-trovme; na márnomyseľný luxus ani haliera nevyhodmel

Mnohý, ešte i teraz si myslí, že by razom bolo po jeho panskosti, ked by nežil hojne, nešatil sa nádherne, nepil, nefajčil, netrovil zbytočne, podía stavu svojho.

Jak máš odkiaľ, stačí ti, neuži, ne-strov, „neprežeň" všetko; radšej uskrovni sa, zvyšok daj n a c i e l e d o b r o č i n n é , ktoré sa následkom vojny rozmnožily.

Potrebné je — zvláště teraz — vo všetkom' uskromňovať sa. Lenže sporenie nech neni zas skuhrením; všetko s mierou. Jako darobné trovenie a vyhadzovanie peňazí, tak aj nesmysel skúposť, skuhravosf je nerozum, čo my ani jedno, ani druhé neschvaľujeme. Sporiť znamená teraz predovšetkým uskromňovať sa v jedení, pití, šatstve a zanechať všetek luxus, nádheru a nepotrebnosť.

U nás ešte heslo spořivosti iste ne

prešlo tak do života, jako ku pr. v Nemecku. Tam ešte i odhodenie maličkej kôročky z chleba považujú za priestupok. Cez celé týždne žijú i tak řečené dobré domy len na zemiakových a múčnych jedlách, liehovín nepijú, satia sa skromne, len po starej móde, zbytočné, darobné výdavky zrovna za priestupok, hriech považujú a pri tom, že sa dobre majú, na biedu a nedostatok sa neponosujú. Musíme uznať, že my ešte ani zdaleka tak nesporíme, ako sporia naši nemeckí spojenci. Aj v tomto ohľade si od nich príklad berme a ich nasledujme.

Nevieme kedy sa vojna skončí, nevieme, kedy konečne i po skončení vojny nastanú normálne pomery a čo nám do-

j nesie budúcnosť. To všetko núti nás, aby i sme otázku spořivosti mali ustavične pred i očami, venovali jej úplný záujem a stali

sa všetci v prospech všeobecného dobra hläsatelmi a nasledovateľmi hesla : „Vo všetkom sporiť, gazdovať l"

Karol Bialék.

Spojenecké vojská blížia sa k u Mitrovici a Pristine. — V Kovom Pazare ukoristili sme 58 kanónov. — Grécko pred rozhodnutím. — Taliani s nezmenenou prudkosťou útočia, ale naše chrabré vojská ich všade odrážajú. — Nezdárné ruské

vytrhnutie od Dvinska na severozápad.

Vojna proti' Srbsku. K o r i s ť w iSov&sro Pazare. (Úradná zpráva zo srbského bojišfa vy

daná 22. novembra.) Na území Čajnice bojujúce cisárske a

královské čaty vyhnaly Černohorcov z ich posicií na severnom úbočí vrchu Goles. Aj od Gore*tele na východ vedie sa bitka. Od Nova-Varoše jedna rakúsko-uhoiská skupina b l í ž i sa ku P r j e p 'Á ' '.,

V Navom Pazare armáda generála Kô-vessa ukoristila SO mäsiarov, 8 poľných kanónov, 4 milliony patrónov a mnobo válečného materiálu. Nepriateľa, ktorý ostal ešte od mesta na východ, o d o h naly nemecké čaty, v rukách ktorých nepriate! nechal 300 válečuých zajatcov.

V úduli Ibaru iiapredujúci rakúsko-uhorský vojenský stĺp včera behom dňa od Mi-trovice na 20 kilometrov v severnom smere útokom dobil tri posíci© Srbov jednu za druhou. Fo nastali tmy prepadnutím vzal do svojej moci ešte aj jednu štvrtú po-

síciu, medzi čím 200 Srbov zajal a. 6 kanónov, 4 strojové pušky, jedno oddelenie s muníciou a početné kone ukoristil.

Armáda generála Gallwitza v zdarncm od sedla Prepoljacu na juh svedenom boji 1800 Srbov zajala.

Od Prištiny na východ a juhovýchod útočenie I. bulharskej armády aj napriek naj-húževnatejšiemu odporu Srbov so d ň a n a d e ň z í s k a p r i e s t o r u .

Podmaršall Hofer, námestník Šéfa generálneho štábu.

EJemeská ú r a d n á z p r á v a . Hlavný válečný stán nemecký 22. novem

bra o balkánskom bojišti vydal nasledovnú úradnú zprávu:

Pri Sokanici v údolí Ibaru s r b s k é z a d n é v o j e s m e o d r a z i l i . Na oboch stranách Podujeva vynútili sme východ do údolia Labu. Včera vySe 2600 Srbov sme zajali, 6 kanónov, 3 strojové pušky a velké množstvo válečných prostriedkov sme ukoristili.

SLOVENSKÉ Noirisra '24. novembra 1915.

V novo-pazarskom arsenáli 5 0 veľk ý c h m ä s i a r o v a 8 kanónov staršej výroby sa nám dostalo do rúk.

N a d v a d s a ť k i l o m e t r o v od F r i š t i n y . Z novinárskeho válečného stanu ozna

mujú : Kritické položenie srbskej- armády velmi charakterisuje, že napredujúce spojenecké vojská všade ukoristia velké množstvo válečného materiálu. Kořist je tolká, že primerane ku velkosti srbskej armády je rovno katastrofálna. V Novom Pazare a v údolí Ibaru ukoristili sme G4 kanónov, medzi nimi 50 mažiarov a 4 mil-liony patrónov. Počet zajatcov opäť vzrástol o niekoľko tisíc ani nezarátajúc úskokov, ktorí vždy vo väčších zástupoch uskočia od srbskej armády. Operácie proti Černohorcorn zvláště rýchle napredujú. Puloženie Cernohorcov stáva sa vždy nebezpečnejším, lebo sa už blížime k Prjepolju, niekdajšej rakúsko-uhorskej garnisóne. V údolí Ibaru pri rieke Šokanici odohnaii sme sr-bškó zadné voje. Ústie tejto rieky je len na 20 kilometrov od Milrovice. Odpor Šrbov bol tu veľmi prudký, ako pri každom vchode na Kosovo pole. Ale štyri jedna za druhou vybu-

' dované srbské ochranné čiary nevěděly odolat útoku jágerských bataillonov a h o r n o u h o r s k ý c h p e š í c h p l u k o v . Srbi aj pred armádou Gallwitza cúvli a cesta na oboch brehoch Labu je slobodná ku Pristine. Ku Brevenici od Prištiny na 20 kilometrov sme už prišli. Bulhari dalej na juh, na polceste medzi Kačanikom a Pr štinou na planine Lego vac ešte prudko bojujú.

Osud Mit rov ice . L o n d ý n , 22. novembra. „Daily Chro

nicle" oznamuje z Athén : Srbi sa vzdali Mitro-vice a cúvajú smerom k Dibre. Srbská vláda pravdepodobne ujde do Albánska.

BSeási S a l ó n i k m i a M o n a s t ý r e m železn i č n é spo jen ie j e p r e t r h n u t é .

F r a n k f u r t , 22. novembra „Frankfurter Zeilung" oznamuje zo Salónik : Železničné spojenie s Monastýrom je celkom pretrhnuté. Vlaky chodia len po Vodenu.

Prvá bulharsko-srbská vojna, (November 1885.)

I. Berlínský kongress v štátoprávnom ohľade

Balkánu chcel dat novú podobu, aby rozkúsko-vania' Turecka nielen dla záujmov Ruska vybavil. Menšie pobalkánske štáty, ktoré sa rusko-tureckej vojny zúčastnily, oslobodily sa zpod tureckej nadvlády a staly sa samostatnými štátmi. Zpomedži nich Srbsko čoskoro stalo sa kráľovstvom z dosavádneho kniežatstva, Čierna Hora stala sa samostatnou, Bosna a Hercegovina dostala sa pod panstvo Habsburgov, Bulharsko pod panstvom Turecka stalo sa kniežactvom, konečne kongress utvoril nový štátny útvar pod menom Východná Rumelia, ktorá dostala tureckého gubernátora úplne poď nadvládou Turecka. Na Bulharsko a Východnú Rumeliu ruská ríša si robila nároky. Gubernátor Bulharska knieža Dondukov-Korsakov držal sa za úradníka cá-rovho, ktorého úlohou je, aby krajinu pripravil pod panstvo Romanovcov, žeby sa krajina čím skôr odtrhla od Turkov a celý Balkán aby pripravila pre ruské panstvo. Konečne prvý gubernátor V ýchodnej Rumelie paša Aleko Vognrides bol za ziskom bažiaci Grék, ktorý zo svojho gubernátorstva chcel len zbohatnut, preto ruským machináciám otvoril širokú bránu.

Prvý panovník Bulharska knieža Alexander Batten berg bol bratrancom ruského cára Alexandra III. Ked ho zvolili, svet si myslel, za verne bude slúžiť cárskej politike a preto podozrivým okom hľadeli naňho tak z Rakúska, jak z Turecka. Ale knieža Alexander vôbec sa nechcel dat spravovat dla ruskej politiky, ¢0 T

Bulharsko-srbská vojna. B u l h a r i v r a z i l i k l i n m e d z i s r b s k ú j u ž n ú

a s e v e r n ú a r m á d a . t

A t h é n y , 23. novembra. Zaujatie prie-smyku Babuna skrze bulharské vojská, ktoré definitivně vrazily klin medzi srbskú južnú a severnú ^rmádu, tu vyvolalo najhlbší dojem. Položenie štvordehodových vojsk v Macedonii vyhlasujú za mimoriadne kritické, položenie srbskej severnej armády ale za zúfalé. Cez grécku hranicu prechádzajú zástupy srbských utečencov. Srbskí dôstojníci vyššieho rangu položenie srbskej armády na ten pád, ked naskutku nep;íde pomGC, vyhlasujú zá beznádejné.

Z a s a d n u t i e s o b r a n i a . ' Sofia, 22. novembra. Bulharské sobranie

prostriedkom decembra zasadne. Hlavným predmetom porád sobrania bude privtelenie území, ktoré Turecko Bulharsku prepustilo, a privtelenie Macedonie.

Grécko pred rozhodnutím. P o r a d y K i t o k e n e r a v A t h é n á c h . ,

A t h é n y , 22. novembra. (Pieuter.) Poradu, ktorú mal lord Kitchener s kráľom a ministerským predsedom, držia prísne v tajnosti. Patrne nestalo sa významnej zmeny. Grécka vláda vyhlásila, že práve tak ako dosial s ochotou splní každú požiadavku štvordohody, kým íieto v á ž n e j š i e n e u r á ž a j ú p o m e r G r é c k a k u o s t a t n ý m v o j n u ved ú c i m m o c n o s f a m.

L o n d ý n , 22. nqvembra. Renterova agend a oznamuje z Athén: Porada Kílchenera s ministerským predsedom Skuludisom trvala za pold uhej hi.diny. Na porade bol prítomný aj anglický'vyslanec. Pred poradou bola dlhá ministerská konferencie. Kiichcner večer odcestoval; že kam, nevie sa. '

T l a k š t v o r d o h o d y n a G r é c k o .

R o t t e r d a m . 23. novembra. .Daily News" oznamuje, že Kitchener v mene štvordohody

oboch krajinách pozde spozorovali. Svoju novú vlast úprimne si oblúbii a chcel ju urobif veľkou. Smelým rozhodnutím zaujal Východnú Rumeliu a spoj;l dve zeme, aby predišiel ruskej podkopnej práci. Tento jeho krok srbský kráľ Milan pre seba držal za urážlivý a súc s Viedňou v tuhom priateľstve bulharskému panovníkovi Alexandrovi odkázal vojnu. Toto bola prvá bulharsko srbská vojna, práve pred tridsiatimi rokami a 17., 18. a 19. novembra minuly tridsiate výročitó dni trojdňovej bitky pri Slivoiei, ktorá bitka založila chýr bulharskej armáde a táto bitka urobila bulharskú armádu na Balkáne takým dejateľom, s ktorým treba počítat.

Bulharský panovník Alexander na všetko radšej rátal, jako na to, že bo práve Srbsko nápadne. Myslel si, že si Turecko íažkánaňhoa tomuto svojmu citu poslaním armády dal výraz, cbtiac vo Východnej Rumelii zpät uviest predošlý stav. Ale srbský kráľ túžil po lacných vavrínoch a ich doíiahnutie i mohol držať za isté, ked počet mužstva a stav svojej armády porovnal s počtom mužstva a stavom armády bulharského kniežatá. Srbská armáda v svedenej srbsko-tureckej, pozdejšie v turecko-ruskej vojne podala viacnásobný dôkaz svojej bojaschopnosti a discipline, bulharská armáda však samostatne ešte nikdy nebola účinkovala. Vodcami srbskej armády boli ruskí generáli a vysokí dôstojníci, bulharská armáda naproti tomu nemala ani len jedného plukovníka. Vojakom najvyššieho rangu bulharskej armády po panovníkovi bol jeden podplukovník, voliteľnú jednotlivých čiat boli kapitáni, veliteľom delostrelectva tiež bol kapitán a náčelníkom generálneho štábu bol jeden s tva šesladvadsafročný dôstojník, tiež v rangu kapitána. Sám panovník tiež hol mladým, na

g r é c k e j v l á d e o d o v z d a l n i t i * m á t .

G r é c k o p r e d v á ž a y m i u d a l o s ť a m i . - M ú n c h e n , 23. novembra. Ako sa časopis

„Muuchener Neueste Nachrichten" dozvedá, v Athénách nálada je veľmi rozčúlená. G r é c k o s t o j í p r e d r o z h o d n u t í m .

M i i n c h e a , 23. novembra. Dia athénských zpráv G; éčko sa pravdepodobne rozhodne ohradí proti vyhrážkam štvordohody.

L u g a n o , 23. novembra. Časopisu „Corriere delia Sera" oznamujú z Athén: V politických a občianskych kruhoch panuje veľká rozčulenosf. Všeobecným dojmom je, že G r é c k o s t o j í p r e d v á ž n y m i u d a l o s ť a m i .

B l o k i r o v a n i e g r é c k y c h b r e h o v .

L u g a n o , 22. novembra. Pred gréckym prístavom Patras zjavily sa tri anglické válečné lode. Do Hermupolisa od athénského prístavu na východ vplávaly dve francúzske kanónové lode. Pred Salonikami kotví 9 válečných lodí štvordohody.

Ge^f, 22. novembra. Parížsky „Temps" oznamuje, že v Malte je silná flolta obrnených križiakov pozostávajúca z anglických a francúz skych válečných lodí. Zpráva z talianskeho prameňa oznamuje, že v Malte stoja napohotovo aj talianske válečné lode.

.Voina proti Taliansku. S f á i é n e z d a r y ifiaasow. (Úradná zpráva z talianskeho bojišta vydaná

22. novembra.) Taliani práve tak h ú ž e v n a t é , a k o

b e z v ý s l e d n e p o k r a č o v a l i vo svoj ich ú t o k o c h proti celému gorickému predmostiu.

Zvláště rozhorčený bol boj na odseku Oslavije, kde vyzkušená dalmátska zemebiana podporovaná 17. chrabrým korutánskym pli -kom z p ä t z a u j a l a tú časí našej zákopy, ktorá predvčerom ostala ešte v nepriateľských rukách.

Proti južnej časti Podgory Taliani päi-krät útočili, ich rozhorčené vytrhnutia ale

bojišti neskúseným človekom, ktorý v nemeckej armáde bol vari nadporučíkom, slovom vodcami bulharskej armády, ktorá sa boju nerozumela, boli ľudia, ktorí vojnu nepoznali.

Bulharská armáda pozostávala z 8 plukov po 4 bataillony pechoty, z 9 švadron jazdy, z 12 batteríi po 4 kanóny a z sjednoho bataillona pionírov. Toto bola celá bulharská armáda, ktorá mala smerať svoje sily so zkušenou v bóji armádou „kráľa Srbska a Macedonie"- prevažnej sily. Po mobilisácii bolo možno ufat, že počet mužstva bulharskej armády pritiahnutím reser-vistov a domobrany vzrastie na 55.000 hláv, sle toto predbežne bola len nádeja, ale nie armáda. K tejto bulharskej armáde boly by sa připojily aj isté čaty z Východnej Rumelie. V páde vtiahnutia veľmi neistých čiat, ktoré z Macedonie bolo možno očakávať, mohol byt výhľad na značné, lež vôbec nevycvičené vojsko, ale všetko toto bolo veľmi neiste, na čo sa vojenský vodca nemôže opierať.

Najväčšou chybou bol nedostatok dôstojníkov. Bulhari dotiaľ boli považovaní sa časť ruskej armády, ich ministrom vojny a vyššími velitelmi boli ruskí generáli, ktorí vtedy, ked sa generálom Skobelevovi a Kaulbarsovi nepodarilo knieža Alexandra jedným nočným attentátom odstranit z krajiny, razom opustili bulharská armádu. Následkom tohto hromadného vytiahnutia ruských dôstojníkov v bulharskej armáde neostalo zkušeného vojaka, ale ktorí ostali, všetcia boli statoční vlastenci. Vtedy aj na čele bulharskej politiky takýto mužovia stáli, zvláště predseda snemovne vyslancov Stambulov, ktorý sa pozdejšie stal obetou ruskej podlosti. Ďalej ministerský predseda Karavelov a iní.

...- yjtftf.

24. novembra 1915. " SLOVENSKÉ NOVINY

zčiastky v našej palbě, zčiastky v bojoch s ručnými granátmi sa rozpadly. «

Na odseku Doberdovskej planiny nepriate! hlavne proti územiu San Martina napínal svoje sily. Po silnej delostreleckej príprave Talianom tu podarilo sa vniknúE do nášho frontu, s nočným protiútokom ale utratenú posíciu vyjmúc jednej nepatrnej časté vyčnievajúcej zákopy s m e z a s e * z p ä t -z a d o v á ž i l i .

Od gorického predmostia na sever, od Zagory južne, slabá nepriatelská válečná sila prešla cez Isonzo, ale do večera, íavý breh r i e k y opäť sme očistili od týchto Talianov.

Na tyrolskom fronte nepriate! v poslednom čase zvláště proti Col di Lane útočí, zaiste preto, aby ospravedlnil svoje početné zprávy o svojich na tomto území dociele-lených zdaroch. Palba talianskeho ťažkého delostrelectva včera tu bola prudšia než kedykoľvek. Tri£ útoky proti štítu vrchu tme odrazili.

Podmaršátt Hofer, námestník Šéfa generálneho štábu.

Col di Lana v našich rukách.

Z novinárskeho válečného stanu oznamujú : Švédsky plukovník Akermann 22. novembra na novinársky válečný stán poslal nasledovný telegramm:

Osobne som ustálil, že Col di Lana je v rukách rakúsko-uhorských čiat a Taliani ju dnes bombardovali.

Zurich, 22. nomembra. Rakúsko-uhorské vyslanectvo v Berne vo svojom švajčiarskej tlači poslanom osvedčení voči zpräve Talianov ustáluje, že Taliani Col di Lanu zpät nezaujali, lež ju rakúsko-uhorské čaty pevne držia. Monte Pie Taliani ešte vôbec nezaujali.

Vojna proti Rcsku. Položenie na &*uskon« Esojišiä je

nezmenené. (Drádná zpráva z ruského bojišfa vydaná

22. novembra.) Na ruskom bojišti niet nového.

PodmaršaU Hôfer, aámestník šéfa generálneho štábu,

iffemecká úradná zpráva. Hlavný válečný stán nemecký 22. novembra

o východnom bojišti vydal nasledovnú úradnú zpráva: ,

Slabé vytrhnutie Rusov ku cinteru v Illuxte od Dvinska (Dunaburgu) na severozápad s m e o d r a z i l i . Iňáče položenie je nezmenené.

Udalosti na západnom bojišti. Nemecká úradná zpráva.

Hlavný válečný stán nemecký 22. novembra o západnom bojišti vydal nasledovnú úradnú zprávu:

Významnej udalosti sa nestalo. Nepria-- telské delostrelectvo v Champagne, medzi

riekami Maas a Mosel a od Luneville na východ vyvinulo živú činnost.

Vojna Turecka. Turecká úradná zpráva.-

Hlavný válečný stán turecký 21. novembra vydal nasledovnú úradnú zprávu:

Na odseku Šed il Bahr prudký boj s bombami.

Na. ostatných frontoch odhliadnuc od srážok patrol nič sa nestalo.

Mrtví a ranení. (Číslo, stojace za menom, označuje kompániu, v ktorej

patričný slúžil. Za menom stojaci f znamená, že dotyčný zomrel a za menom stojaca písmena „z" znamená, že patričný je zajatý. Všetcía, pri ktorých niet žiadnej

poznámky, sú ranení.) * Kto chce bližší vývod dostat, nech sa obráti pod

adressou: . V O r o s k e r e s z t l í g y l e t t u d a k o z ó i r o d á j a B u d a p e s t , ÍV. V á.c z i-u t c a 38." obia-doni zajatcov ' ale na úrad: „H a d i f o g ľy o k a t g y á m o l i t ó ' e s t u d o s i t ó h i v a t a l , B u d a p e s t , IX.; t l l l C i - ú t 1.«

fl\A Z o 72. s p o l o č n é h o p e š i e h o p l u k u p r e š p o r s k ô h o : Vajai Jozef (Búrszentgyorgy) 7,. Vajda Jozef (Búrszentpéter) 7, Vájkury Štefan (Bazin) 8, Vala-Imrich (Lak-sárújfalu) 7, Valaczay Ján (Detrekôcsiitôrtôk) 8, Válek Iíidor (Pozsonyalmäs) 8, Valenčik Ján )ôtura) 6, Val&nt Jozef 7, Valenta Pavel (Sza-koleza) 7, Valla Franc (Búrszentgyorgy) 8, Vaľló. Leo (Órura) 6, Valovič Severin (Kuklo) 5 -f, Vanyek Jozef (Búrszentpéter) 7, Váračka Michal (Vágdebrôd) 5, Varga Dominik 5, Varga Heinrich 8, Varga Jozef 6, Vasek Tomáš (Jablánc) 8, Vasik Matej (Pozsonyszentgyôrgy) 5 f. Vavra Stefan (Morvaszentjános) ~6, Vavřinec Matej (Detrekôcsiitôrlôk) 7, Vavro Ján (Pôs-tyén) 7, Veselý Ján (Szakolcza)^ 6, Vidare-ny Pavel (Káraj) 6, Vidareny Štefan (Ver-bó) 8, Vimazal Emil (Verbó) 8, Viszley Michal (Srsekújvár) 8, >Vizi Gustav 5, Vrabel Anton (Ottira) 8, Vrabel Viktor (Aszós) 7, Vrba Ján Gejza 8, Vršek Andrej (Bazin) 5, Wegscheider Ján 5, Weisz Jakub 6, Wenhardt Vendel o, •Wenhart Franc 5, Wittgruber Adalbert (Bazin) 5 f, Zahorec Franc (Vágmegyarád) 7 f, Zatkó Franc (Vedrôd) 6, Zauner Ján 8, Zeller Ele-mér 8, Zemann Štefan (PôzsonyszôHôs) 5, f, Zmeko Martin (Vorbó) 5, Zsák Ján 7, Zvonček Vincenc (Csejte) 7.

fa\> Z o 40. s p o l o č n é h o p e š i e h o p l u k u : Antal Filip 5, Baelmann Ján 1 z., Bacsik Ján (Harangíalu) -9 f, Balat Jozef (Ter-hely) 9, Baran^vic Pavel 1, Barkocsy Rokus 9, Barsany Jozef 9, Bednarek Florian (Gidrafa) 10,

í Behm Štefan (Bazin) 11, Behul Michal 10, Be-kowsky Martin (Rózsavôlgy) 9, Belko Jozef (Patkó, Zvolen) 11 f, Bencurik Ján (Bazin) 9, Benedekovič Vit 9, Beňko Jozef (Póstyén) 5. Bereneic Ignác 1, Bialy Michal 8 f, Bidovič Štefan 1, Bielko Štefan (Miava) 6, Bihari Juraj 5, Bilkey Ján 9, Bireš Michal (Egbell) 1, Blama-rik Martin 4, Blaszek Tadeus (Sziklabánya) 10, Blažiček Štefan (Malacká) 9, Blažiček Štefan 7, Bobok Ignác (Szentpéter) ll.'Boehenek Franc 4, Bogi Alexander (Gsataj) 12, Borstiber Leo (Gajár) 12, Brtan Natan (Vaczok, Zvolen) 11, Bruckl Ján 11, Buczek Ján 1, Chmar-ka Šimon (Alsólopassó) 12, Chocholaczek Stefan (Szakolca) 9, Chovanec Martin (Ha-rádics) 1, Ciainbor Sámuel 6, Csemba Ján (Malacká) 9, Csiz Emil (Sebô, Zvolen) 6., Csonka Anton (Szerencs) 6, Csulem Filip (Malacká) 5, Cagala Jozef 6 f, Capkovič Vencel (Alsó-dombó) 7 f, Czech Jozef (Rohó) 2, Czerňak Michal (Nagyiévárd) o, Cúvala Ján 11 z., Donichel Franc (Malacká) 9 f, Dobrovocky Ján (Pusztabo-dog) 1, Domaszek Karol (Dombó) 3, Dorobená Pavel (Miava) 3, Dudo Andrej (Hrádek) 3, Duga Štefan (Miava) 6, Dug;wic Štefan (Cífer) o, Duris Ján (Pôstyén) 6, Duríš Martin (Aszós) 4, Fagan Ján (Holies) 12, Farkas Pavel (Modor) 6, Feniô (?) Ján (Beszfercebánya) 3, Figura Ignác 7 f, Fiičyk Juraj (Tótpelsôe) o, Filípek Pavel (Luboka) 6, F;lo Gašpar 8, Fital Jozef

Urazené údy sú proti bolestatn a prechladnutiu zvláště citlivé. Preto je potrebné už ku upokojeniu vždy spolahlivý bolest utišujúci prostriedok v dome mat. Toto je volmi lahko možné, lebo z Fellerovho dávno osvedčeného" bolesť «ttN*cw •BtatJtaMttt'-s U sU«fc tikde faako vů

za 6 korún dostať. Tento dobrý domáci prostriedok v početných prípadoch i-roti všelijakým bolestam a ku opatrovaniu tela preukazuje výlečné služby. Jeho dobrý účinok početní lekári vysl.úmali a verejne potvrdili. Toto i vyše 100.000 poďakovacích listov dosvedčuje. „Elsa-fluid* jedine pravý objednáva sa u lekárnika B. V. Fellera, Stubica, Cen:rála č. 21 (Záhrebská stolica.) Kto trpí na ťažkosti zaíívania, môže súčasne aj Feiler-ora

(Luboka) 11 z., Fitz Ján (Szenice) 9, Fratricz Felix (Hidegkút) 6, Gábor Ján (Cachtice, st. nitrianska) 6, Gajdošik Ján 9, Gallo Peter (Póstyén) 6, Galovič Štefan (Hovvátgurab) 11.

(Budúcne dalej.)

CHÝRNIK. Budapest, 23. novembra.

P o č a s i e máme v Budapešti zimné. Dnes na hlavné mesto zaľahla neobyčajne hustá hmla, ktorá sa árii coz poludnie nezačala rozchádzať. Elektrické železnice eiao-dia s rozžatými lampami a v obchodoch, kancelláriach pracuje sa pri zažatých lampách. — Po krajine panovalo jasné, miestami hmlisté a velmi studené počasie. Zvláště v noci bola treskúca zimn, menovite na Horniakoch a v Sedmohradsku. — Krajinský meteorologický ústav predpovedá prevažne suché a studené počasie, v noci tuhé mrazy.

Pozdrav z bojiSťa. Od Adama Chrapo z Palúdzky v stolici liptovskej, infanteristu 67. spoločného pešieho pluku dostali sme 17. novembra písanú dopisnieu, na ktorej redakciu a všetkých čitatelov „Slovenských Novín" srdečne pozdravuje a sděluje, že sa na bojišti pri zdraví dobre cítia.

Zahraničný minister u kráľa. Jeho veličenstvo král zahraničného ministra baróna Štefana Buriána prijal na dlhšom súkromnom výsluchu.

Ministerská porada. Dnes, v utorok večer v palote miuisterského predsedníctva v budínskom hrade bude ministerská porada.

Pomocný biskup. Pápež s privolením jeho veličenstva krála präláta, spišského prepo-štakanonika dra Martina Khebericha vymenoval za koadjutora spišského biskupa Alexandra Párvyho. Kanonické pokračovanie previedlo sa 18. novembia vo Viedni pred apoštolským nunciusom Scapinellim di Léguignom? Členovia spišskej kapituly s velprepoštom Fc:-dinandom Fertsákqm na čele v nedeľu korporatívne pozdravili nového biskupa. Od sto rokov toto je prvý prípad, že sa spišský kanonik stal biskupom.

Zasadnutie snemovne vyslancov. Snemovňa vyslancov v utorok, 30. novembra predpoludním o 10. hodine bude vydržiavať zasadnutie, jediným predmetom ktorého bude prečítanie kráľovského rukopisu.

Smrť. Dr Gejza C s e n k e y, pensiono-vaný predseda senátu kráľovskej súdnej ťabtily 19. novembra v Prešporkn po d.hšej choroba zomrel. Pochovali ho v Cachticiach v stolici nitrianskej.

Zásoby m ú k y a strukovín popiža. V smysle nariadenia vlády 25. novembra začnú popisovat zásoby obilia, múky a strukovín. Každý, kto má väčšie zásoby, ako sú dovó do 28. novembra má ich oznámiť obecn predstavenstvu. V Budapešti nielen dprábatelis, lež i súkromní ludia, právne osoby, mlyny, podniky, korporácie, verejné úrady a ústavy sú povinné oznámit svoje zásoby menovaných plodín. Výnimku tvorí len zásoba Válečné plodiny spe-ňažujúcej účastinár3kej spoločností a vojenská zásoba. Co sa týka popisu zásob múky a strukovín súkromných domácnosti, iú zásobu, ktorá slúži k zaokrytiu potreby domácnosti, netreba oznámiť. Táto potreba v Budapešti pre jednu osobu a na jedon mesiac ustálená je v 7'2 kilogrammoch múky rátajúc na deva f siacov. Z fazule, hrachu a šošovice ozr treba len to čo je vyše 30 kilogrammov. Oznámenie je len na to, aby vrchnost vedela o zásobách, ale zásoby nevezmú, vyjmúc vtedy, ked v jednej domácnosti nápadne mnoho múky alebo strukovín nakopili. 2e jakú zásobu má súkromná domácnosť oznámiť, na to tu podávame jedon príklad • Jedna z 5 členov pozostávajúca rodina má 4 vrecia múky. V jednom vreci je 85 kilogrammov, teda patričná rodina má 420 ídtogrammov múky. Potreba pre jednu osobu na jedon mesiac je 7'2 kilogrammov múky, toto rátajúc na 9 mesiacov pre

t trávenie napomáhajúce, lavne prečíslujúce rebarbarovó „Elsa-Pilule" objednať. 6 škatuliek stojí franko len 4 K 40 b., 12 škatuliek franko 8 K 40 h. Vynikajúcemu chjru tešia sa ale všetky ostatné Elsa-výrobky a tu chceme poukázať ešte na jeden výtečný prostriedok proti otlakom, na Fellerov turistický ílajster .Elsa" v kartone za 1 a za 2 kornny. Proti migräne chvália Fellerov mentolový, kolik „Elsa*, 1 karton za 1 kor.- (b.)

S]-,0V£H8KÉ NOVINY 24 novembra 1910.,

ť i a v ý leu S iilžo B'ojacon ocurnimoii guomteou.

H e r b a b n y ho Ooliranná. zná-mka.

vápesiito-železný-syrup od 46 rokov lekársky vyzkúmaný u odporúčaný prsný syrup. Rozpúšía šlajtn, utišuje kaäel, budí appetít. Napomáha trávenie a chovanie a znamenite sa hodí pre tvorenie krvi a kostí; zvláště pri slabučkých defoch. Cena jednej sklenice 2 K 50 h, po pošte

o 40 b. viac pre balenie.

Na XII. medzinárodnej lekárnickej

í l j .gpDLIUS HERBABNY WIEN jľ-v

Chráfiino sa napodobenin.

H e r b a b n y-lio

aromatická essencia. Od 48 rokov uvedené a vyzkušené boľasí utíšujúoe a svaly posilňujnoe nat ie ran ie . Ulavuje a. odstraňuje bolasti v .údoch a svatoch, taktiež fteryoajté bolasti. Ďalej výtečné osvedčená čo obživujúoi a po'silňnjúol prostriedok pri velkých námakáeh. Cena Jednej sklenice 2 E, po pošte, o 40 b. viac

pre balenie.

výs tavo velkou Z L A T O U M t D A i L L O O vyznačené.

M n á výroba a hlavné zasieiaíersíva Qp. HELLOiSH-a ( M e n v - i i o Hí-stedníh): apoíhBlto „Sa? Ospnsherziykelt", Sien, Vil/1, Raisersfrasse KP. 73 75. S. Poštové rozposie lanie denne.

jednu osobu znamená 64'8 kilogŕammov múky. Päf členov počitujúca rodina teda. potrebuje devätkrát po 64'8 kilogŕammov, teda 324 kilo-grammÓT múky. Poneváč však rodina má 420 kilogŕammov múky, teda 96 kilogŕammov povinná ja oznámit predstavenstvu.

P r e š p o r o k b u d e b i s k u p s k ý m m e s t o m ? „Politikai Értesítô" sděluje: Pretvorenie prešporského prepošstva v prešporské biskupstvo sa stalo a teraz vymenovaného prešporského prepošta Koporniczkého král už i vymenoval za biskupa. Na toto pofahujúca sa zpráva v najbližšie dni bude uverejnená v úradnom časopise. Naproti tomuto .Magyar Kurii'' vie nasledovné: Ked Prešporok prestal byt korunovačným mestom a primasským sídlom, mesto Prešporok pýtalo biskupstvo pre Prešporok. Túto prosbu mesto dávnejšie viackrát zopakovalo, ale boa výsledku. Na.mieste úplne zasvätenom vôbec nevedia o tom. aby táto otázka novšie alebo práve počas vojny bola prišla do reči, alebo eby v tujto zá :cžilostiholo bývalo dáko vyjednávanie.

H r d i n s k á smrť. Jozef Pokorný, orj-anista-učitel obce Lulilia, kadet'z-pr>l.í?itosli zdatného odrazenia jednoho ruského utoliu 2. novembra hrdinsky zomrel.

V y š e š t y r i d s a ť t i s í c váleSaýob. s i rôt . Dla úradnej statistiky v Uhorsku koncom septembra tohto roku b'o'o 24 G14 takých ďietok, ktoré vo vojne utratily otcov. Z týchto sirôt 93 33 percentov býva u maíiek, 252 percentov u lúto-iov, 3"14 percentov u -'približných, 3*14 percentov u milostdných rodin, 0'14 percentov je vzaté za svoje, 0-64 percentov umiestnené je v štátnych detských 'útulnách,'" 0' 19 percentov v dobrodojných ústavoch, 002 percentov žije zo svojho majetku alebo z majetku svojho príbuzného, ktorý je na bojišti.

Z e m e t r a s e n i e . Zametrasenie ukazujúce prístroje ohaeivatoriuma budapeštianskej university v noci so soboly na nedeľu okolo polnoci ukazovaly silné daleké zemetrasenie, za ktorým v nedeľu desiatimi minútami pred polnocou nasledovalo nové zametrasenie, ktoré od Buda :

pešti mohlo by£ len na niekoľko sto kilometrov. D v a a d v a d s a ť d ievčenieo z b o r e l o . V

Pitlsburgu zhorela velká fabrika firmy .Union Poper Box Company". Ako z New-Yorku oznamujú, vo fabrike zhorelo aj 22 dievčeniec, ktoré tam pracovaly.

N o v á v l á d a v P o r t u g a l s k u 2, Lissa-bonu oznamujú, že Castrova vláda zadakovala a predseda republiky demissiu prijal. Dia zpráv časopisov nová demokratická vláda utvorí sa za predsedníctva Alfonsa Costa.

K t o v ie niečo o Jozefovi K o v u š, ktorý 15. marca roku 1915. narukoval ku 15. honvédskemu pešiemu pluku trenčínskomu, 10. mája odišiel do Haliče a od 10. júla nedal o sebe vedef, nech to láskavé sdelí jeho utrápenej manželke na adressu: Kovuš Mária, Ra-dosa, u. p. Z&yugrócz, Irencsén megye. Za usťávanie vdačne sa odmení.

ZO SÚDNEJ SIENE. — O d s ú d e n ý l ú p e ž n ý v r a h . Šesťde

siatročný bývalý gazdovský úradník Móric Mojžiš Hermann, ktorý pochádza z obce Gorgeteg.. v noci 12. novembra minulého roku zahrdúsil

a Oíbíjal Annu Zólyomiho, majitelku výmeru kávy v Budapešti v Huszár-ulici. Hermann je človek veľmi zlopovestnej minulosti. Súdna stolica v Gyule r. 1891. pre klamstvo odsúdila ho na 8 mesiacov do žalára, r. 1895. pre klamstvo a falšovanie listiny na .7 rokov do trestnice, pozdejšie na 8 mesiacov do žalára. Na včerajšom pojednávaní súd vybavil iné menšie záležitosti lúpežného vraha. Hermann od rokov živil sa len klamstvom a krádežou. Zvláště na chudobnejšie rodiny vyhadzoval svoju sieť, u ktorých si najal postel na deň alebo na dva. Všade sa vydával za vidieckeho statkára alebo priekupca s ošípanými. V pivu noc potom ob-kradol domácich a uvrzol. . Súd teraz pre 8 krádeíf, 5 klamstiev a pre 4 pokusy o klamstvo odsúdil ho na 6 rokov do trestnice a na 800 korún peňažnej pokuty. Za lúpežnú vraždu v Huszár-ulici neskoršie ho veziu:ú ua žodpo-vedno-jE.

Zodpovedný redaktor : Karol Cseesotka.

3 J Z i a 7AÍ;;rma a franko môj hlavný connik so 4000 vyobrazeniami o hodinách, žlutých a strieborných clknkocb, uudo.buýeh nástrojoch, zbraňach *UE.

H A I S U S A KOM R A D A , o. a kr. dvy>iný dedetvataB,'

Brttx ô. 1003 (Česko). Niklové k.Uvovó hodinky K 8.80, (cpäio K 1.20,

rem.'-hbdiukyzo alaroaliieborného kovu K 4.SO, ao .švajčiarskym kotvQ'.-ým.strojom It u.—. Hodinky na pamiatku i-ojny K '5.50, radlumoŕé v.ecLove hodinky íi 8.00, s budikoin K. Í14.C0, niklový budík K 2.W). slonové hodiny K 3,40. Za každá hodiny Bročnú piso;nná záruka. Rappoaielanie na dobierku. Žiadnu nebezpečie!

Zámena dovolena alebo peniaze zpat

' V .Z IS © U ¥ -O Jí fll. ¥ w

o 50 percentom lacnejšia I Amerikánska Úsporná káva, .velmi voňavá, výdatná a úsporná 5 kgrové vrece kávy na próbu K 12,— írankd na odobierku. 1/2 kg najfajnovšiehó čä]u za K 2.40, 50 kusov rozličných pekných pobíadníc ien K. 1.—, rozposiela:

3 33 A, wýwoas l ls-Ksa^sgdáísy č. 2 2 S .

H*jl(,r.« pr*to«ä l top T l X,aosié

posteľné perle I k i 1 o h n o d o h "o, d o b r é -

6 0 , si r í c. p u n c h o p a r i a ! 8 £. , toyžleho £.40 K., p r i- í a i a u o 1 e ä ! e i 11 h.o SL80 K., í • j i o l a h . 4 K., b i c i e h o 1 n a j i o r l K i é b o 6.10 SL, 1 kilo v » I > a i j e » n n í h o , e a a -

/ b í b l o l á J i o , d r i a o a n i -h o tAUK.. í K., l M l o p i p t -

i t i B, incdfta t E,, 7 K., bicieho, Jeatmébo 10 E„ Biaajrýlí IjcaiMbt p c p « » l * «p.-«'d p f s ia S. 5?nl e b j « A a > B l

Kotovi s>«rlnv. j T. hiíah) ftaního Berreneiio, modrého, biejojto aleSw Ktíha mm-lldoju, l i u a a a l , 180 eui. dlái, ESÍ 120 ran. Sirota, s p o l u j * » > « d a i k a i a i , któda 80 Cla. dlbi. »sl 80 ein. Clroká no-J prosné novým hnedým, rcľml teracim páperislýui p o s te l -j a f a t d i a t ( L p o l o s i p s r l m SOK., l á a t r l n f S d í t - J s á d e t i l T A «i* p e d n ä ku í K.,a.M i£., i K., B a c h a y S00 cm. J dft*r US M iíroké, I I K., I4.TO K., 1T.9Ů K., M EL, p e-J d u S k T ito siu, dlhé, TO cm. tUroké, 4.60 K.. 8.20 EU, 5.T0 K.,

> o dji • l u c h t T n silného, Btrá{ova»sn« jridlu ISO am, \ l i t cm. Élroká XXSO K_ 14 60 K. Rotootlelanlo nn dobterlnj Uraí «d 43 koría fcanio. zimoatt dovobxSl, sa nssodssmsVlnj

"9k pcslaM íxAUs. 19. S K N I B O H *B«a©he»Ítel, ô. 898. Cechy

" h s t o illustSOTan* c«íu>lk säntms « In" imasxmsm

nmmrmrrKfusnima

Jf

llfffBIWWi"™™™™'!"'

jó náhrada, za plynové svetlo. Olín jo váadé vítaný, paíenlovaný chsntický vynález, s primic-Saním kloiého každá petrolejová lampa bez j akejkoľvek pre" meny, vydáva krásne, biele, plynovému podobné svetlo ; pri ' upptrebo-váiU Oíínii lampa neč?dí» zhorí o 3 0 % menej OIOJJ, čo je pri. dnešnej vysokej cene petroleja velká úspora.,

neobsahuje žiadne škodlivéVlátky, je pri ohni bezpečný, časom nelratl na hodnoie a je pravý tón s ochniiť ou známkou „Olm". '.'

k!o vyzkúsi, (on bez ntho pétrolejpvoi lumpy viae pálit nebude. Jedna škatulka, obsahu úca 42 kusov Oiína, slojí K I 20 a spôsob upotrebenia je každej posici ke pripojený. Na žiado^t pošleme vzorku kaž Jemu gratia a franko, sa rozposiela v škatulkách za obnos napred poslaný franko, alebo na do-liierku uefrankovane, a možno ho d o slat jedine u spoločnosti

T o r ó c s s s e n í s s í á ř - t o n .

_a Liátnka, r h e u m a ,

trhanie v údoch, bolsnia v chrbte, ke J aj zastraué a tvrdošijné, proti ktorému úž mnoho liekov upotrebovali, hnod bude vylie-éené, jestli bolavý ůd natřeme

Zoltánoirou masfoa.

f |Zoitanova"apfltieka, Budapest ^^1^¾¾^^

z miery na jedon pár francúískyéha je don pár nemeckých kameňov jek dostaniu

u Kuklis J. Béla v ICäBBis©-̂ ©, pošta Sseíäsice

(Nyitramegye).

5 H A L I E R O V stojí Jedna dophmlca, pomocou ktorej na, pjťtiu-danio zdarma a franko obdržíte môj hlavný

cenník co 4000 vyobrazeniami, Jfre-A bodlnáralca dtolůa

H A H U Š A KO@3iiJIDÄc o. a ta. d v o r n ý ciinliivditQl,

Brilx 6. 1090 (Oesko). Niklové kotvové hodinky K 0.80, leuäia K 4.20,

retn.-hodinky zo stoiostrieborného kovu IL 4.80, so Švajčiarskym fcotvovýrn strojom K S.—, Hodinky na pamiatku vojny K 6.S0, radiumové vrtekové hodinky K 8.50, s budíkom K 24.50, niklový budík E 2.90. meuosé hodiny K 8.40. Za každé hodiny Siočm. písomná záruka. Rospomeiauic na dobieiluu Žiadne neiiozpecie i

Zámena dovoloná alebo peniaze zpät, >

Prenájom obchodov. V mojom dome mám tri obchody: krčmu, sklepa jatku. Pri všetkých, troch jo aj bývanie a všotko zariadohie. Pre starobu dva z týchto obchodov by som dal do árôndy. Kto sa zaujíma o ne, môže si ich obzref. Bližšie úsinu alebo listovna sdelí Já-n Porazi l i , Bud&tln p r i Ži-

l lae, B a d a t i a n. p. Zaolna.

g y Z a o b ts a I i i n s e p t o v r e d a k c i a n é n i z o d p ^ v o ď~n áu Haci a vydáva knihtláíiareů úcastipáreka spolocnost #Europa" f buda^ti* VI okr, Ô-tiUx* iH 4