Môj život spojený so športom

Radka Kaššová 1.ŠA

Šport a ja

Športu sa venujem od veľmi mladého veku. Mohla som mať tak zhruba 4-5 rokov keď ma otec alebo bratia učili kopať do lopty, korčuľovať. Športu som sa doslova chytila už vtedy. Ako som pomaly rástla, zdokonaľovala som svoje schopnosti a nadanie na rôzne športy. Bavilo ma všetko, od futbalu, cez korčuľovanie- hranie hokeju s kamarátmi, beh, skákanie, súťaženie o to že kto dohodí ďalej loptičku. Keď som bola asi v piatom ročníku, odvtedy som začala chodiť na športové súťaže či už sa jednalo o atletiku, alebo o futbalové zápasy. Začala som vyhrávať súťaže a veľmi ma to tešilo. Začala som viac trénovať, behávala som, trénovala som si skok do diaľky, do výšky, hod kriketovou loptičkou. Moji rodičia mali z toho veľkú radosť, podporovali ma, čo mi dodávalo ešte väčšiu silu na to, aby som dosahovala čo najlepšie úspechy. Viem, že šport je to, čo ma baví, a rozhodne s ním neprestanem. Som toho názoru, že keď človek poctivo trénuje, verí si a taktiež má nejaké vlohy a predpoklady byť niekým, nech si ide tvrdo za tým.

AK Spartak Dubnica

Ako som sa dostala do klubu Spartak Dubnica? Zo školy sme išli na atletické preteky, kde sme reprezentovali našu školu. Po pretekoch ma oslovila jedna z trenérok , ktorá mi povedala že by boli veľmi radi keby som súčasťou AK Spartak . Samozrejme som súhlasila. Počas trénovania, som si zlepšila nielen kondíciu, ale aj výsledky. Chodili sme na rôzne súťaže, preteky do BA, B. Bystrice a pod. Moje ,,hviezdne,, disciplíny boli skok do diaľky a do výšky. Netrénovala som len na tréningu ale aj doma, na ihrisku. Keď som videla ako som sa zlepšovala, bol to pre mňa neopísateľný pocit. Vyhrať pretek, bol pre mňa vždy dar, za ktorý som poďakovala. Atletike som sa venovala viac ako rok, a skončila som až po mojom zranení, ktoré ovplyvnilo na určitú dobu moje trénovanie. No však aj po tom, som sa rozhodla pokračovať, ale už iba ako reprezentantka školy.

Moje vybojované úspechy

Ja a futbal

Futbal som začala hrať už ako mladé dievča. Naučil ma ho hrať môj otec a moji bratia. Mali sme to v rodine. Začala som trénovať v roku 2007 až doteraz. Hrala som za FK Košeca s chalanmi. Bolo mi jedno, že som tam jediné dievča, išla som si za svojim cieľom. Ako plynuli roky, moja technika, práca s loptou, streľba sa veľmi zlepšovala. Keď prišli zápasy, bola som vždy nervózna, či niečo nepokazím, alebo že sa netrafím do bránky. Samozrejme že sa tak aj stalo, ale naučila som sa že chybami sa človek učí, a nikdy to nebude dokonalé. Pred 3 rokmi som hrala už s dievčatami v Dubnici, ktoré boli odo mňa staršie aj o 2 roky, ale futbalovo sme si boli na istej úrovni. Taktiež som hrala v Trenčianských Tepliciach kde sa mi darilo. Avšak skončila som. Od minulého roku hrám znova v Dubnici, kde iba trénujem. Dievčatám pomáham pri tréningu, učím ich nové veci, aj keď sú sami veľmi šikovné, ale predsa len ešte len začínajú a chceli aby som im pomohla. Futbal je taktiež mojou súčasťou v živote, a keď budem môcť, rada budem hrávať.

Fotografie

Pôsobenie na základnej škole Počas toho ako som chodila na základnú školu som sa venovala

športovaniu. Keď sa konala nejaká súťaž tak sme ako škola išli samozrejme reprezentovať. Či už to bola súťaž vo futbale, volejbale, basketbale, stolnom tenise, hádzanej, alebo atletike vždy som sa veľmi tešila. Na základnej škole som dostala titul ,, Najlepšia športovkyňa školy,, na ktorý som veľmi hrdá. To znamená, že ľudia okolo si všímajú to čo robím, a prečo to robím. Robím to preto, pretože sa chcem niekým stať. Od primátora mesta Dubnice nad Váhom som dostala ďakovný list, za príkladnú reprezentáciu školy a mesta v športových súťažiach. To počítam ako jeden z mojich najväčších úspechov.

Môj šport- Tenis

Po príchode na Súkromné športové gymnázium som sa začala venovať tenisu. Trénujem ho zhruba pol roka, čiže som ešte len na začiatku dlhej cesty. Tenis je ďalší šport, v ktorom by som chcela niečo dosiahnuť. Vždy si dám také predsavzatie, a snažím sa ho splniť. Trénuje ma výborný tréner, ktorý ma už veľa naučil, za tak krátky čas. Sama pociťujem že sa zlepšujem, že zlepšujem svoje údery a hlavne podanie. Vo voľnom čase teda trávim veľa času či už na ihrisku, alebo v posilňovni , aby som bola telesne schopná. Tréning beriem ako veľmi dôležitú súčasť pri dosahovaní svojich cieľov, a preto sa snažím na tréningu podať čo najlepší výkon. Prikladám videá ako trénujem v škole, a ako trénujem doma.

https://docs.google.com/file/d/0BwtnK9gwWeuUdWhuUEhxU2h5R2c/edit

https://docs.google.com/file/d/0BwtnK9gwWeuUTDlQTzlITUFQTlE/edit

Moja motivácia

Za svoje sny treba bojovať, trpieť, zatínať zuby, no v prvom rade odvážiť sa snívať...Najdôležitejšie je nevzdať sa. No bez potu, bolesti a sĺz to určite nepôjde. Človek v živote padá veľa ráz na zem. Najťažšie sa dvíha po tvrdých pádoch...Bohužiaľ, je len málo ľudí, ktorí vydržia až do cieľa. No dôležité je vstať zo zeme a ísť ďalej. Bojujte preto čo chcete!

Ďakujem za pozornosť