Môj mozog je môj šéf

3
Môj mozog je môj šéf Odkedy sme sa vo firme začali intenzívne venovať tomu, ako funguje ľudský mozog, sa mi žije oveľa lepšie. Na veľa situácií, či už v osobnom, alebo i pracov- nom živote, sa už pozerám ináč ako kedysi. Ten pocit poznania, prečo sa nie- ktoré veci dejú tak, ako sa dejú, je oslobodzujúci. Veľa vecí mi dáva oveľa väčší význam a ľudské konanie a správanie vnímam v oveľa širších súvislostiach. 28 Personalistika a riadenie

Transcript of Môj mozog je môj šéf

Page 1: Môj mozog je môj šéf

Môj mozog je môj šéfOdkedy sme sa vo firme začali intenzívne venovať tomu, ako funguje ľudský mozog, sa mi žije oveľa lepšie. Na veľa situácií, či už v osobnom, alebo i pracov-nom živote, sa už pozerám ináč ako kedysi. Ten pocit poznania, prečo sa nie-ktoré veci dejú tak, ako sa dejú, je oslobodzujúci. Veľa vecí mi dáva oveľa väčší význam a ľudské konanie a správanie vnímam v oveľa širších súvislostiach.

28

Per

sona

listik

a a

riade

nie

Page 2: Môj mozog je môj šéf

29

Prevencia, inovácia, riešenie problémov?

Ak nejde o  prežitie, mozog to nevníma ako prioritu. Teraz už viem, prečo v  minulosti veľakrát zvíťazila

moja lenivosť nad náročnou prácou. Viem, prečo mi postačil dobrý pocit z krátkodobého vyriešenia problému. Dnes si už viem odpovedať, prečo som celý život bojoval s obrovskou chu-ťou jesť. Jedlom si dopĺňam dobrý pocit. Je to jednoduchší spô-sob získania odmeny – dopamínu. Dobrý pocit, ktorý by som mal byť schopný vytvoriť aktívnou formou, nie ho nahrádzať umelými zdrojmi vo forme jedla. Na problém som sa díval starým pohľadom, sta-rou mozgovou mapou a môj mozog to toleroval. Namiesto toho, aby som získal dobrý pocit z po-hybu, tak sa môj centrálny systém odmien ula-komil na jednoduché získanie dobrého pocitu z jedla. Z krátko-dobého hľadiska som uspokojil svoje potreby, ale z dlhodobého hľadiska som si škodil.

Iný príklad bol, keď som známemu požičal väčšiu čiastku pe-ňazí, ktorou financoval rekonštrukciu domu. Banka mu nedala úver a ja som uveril jeho podnikateľským plánom, z ktorých sa chystal mi peniaze vrátiť. Dnes vidím, že som mu tým umožnil byť lenivý. Jeho mozog nemal potrebu sa rozvíjať a napredovať. Keď nesplácal podľa dohodnutých podmienok, nič sa nedialo. Dom mu nikto nezobral. Ak by mal hypotéku z banky, už dávno by musel situáciu aktívne riešiť, ináč by mu dom zobrala. Ja som z krátkodobého hľadiska síce získal dobrý pocit, že som pomo-hol, ale dlhodobá situácia ma uviedla do reality. Dnes nemám ani peniaze, ani známeho.

Tento princíp mi tiež umožnil pochopiť, prečo len veľmi málo ľudí sa chce vedome rozvíjať a napredovať. Je oveľa jednoduch-šie spred televízora povzbudzovať Dominiku Cibulkovú ale-bo Petra Sagana, Mariana Hossu, Mariana Gáboríka či iných skvelých slovenských športovcov, ako vstať a ísť športovať sám. Z krátkodobého hľadiska mi to môže dať dobrý pocit, ale nikam ma to neposunie.

Pasivita a lenivosť zabíja. Život je pohyb

Prednedávnom som pri rannom behu stretol 78-ročného pána, ktorý sa prechádzal po lese. Bol po mozgovej príhode a  jednou časťou tela hýbal len veľmi ťažko. Povedal: „Život je pohyb. Pokiaľ sa hýbem, žijem. Keď sa prestanem hýbať, je po mne.“ Hneď do-dal, že urobí všetko pre to, aby sa každý deň hýbal a  udržiaval sa v  kondícii. Našu krátku debatu zakončil tým, že nikdy by si nebol povedal, že práve on dostane mozgovú príhodu.

Moja 93-ročná babka má 3 veci, kto-ré musí robiť každý deň, aby sa udr-žiavala v  kondícii. Denne sa musí aspoň 1 hodinu prejsť, aby sa aktívne hýbala. Keďže žije sama, denne chce stretnúť aspoň 3 ľudí, aby sa mohla porozprávať. Starostlivosť o samu seba je ďalšia aktivita, ktorá ju drží v aktívnej forme. Nesmierne ju teší, že sa dokáže o seba sama postarať, musí si nakúpiť, na-variť, vyprať si a upratať.

Keď mi môj otec pred 25 rokmi hovoril, aby som si dával pozor na svoj chrbát, nevnímal som to ako re-

álnu hrozbu. Jeho varovania som vnímal nereálne. Môj chrbát bol absolútne v poriadku. Aspoň som si to vtedy myslel. Ešte v mojich 25 rokoch som jeho odporúčania ignoroval a myslel som, že mňa sa to netýka. Potom prišli hodiny sedenia v aute, za počítačom, na poradách... Prvé príznaky bolesti chrbta som ignoroval. Dnes už aj ja aktívne cvičím cviky na posilnenie vnú-torného a chrbtového svalstva, aby som mohol sedieť a hýbať sa bez bolesti chrbta. Presvedčili ma až moje dávnejšie bolesti a vyšetrenie na magnetickej rezonancii.

Čo majú tieto 3 príbehy spoločné? Len veľmi málo ľudí myslí na prevenciu a inováciu v ob-lasti svojej vitality a  fungovania mozgu. Aj napriek dobrým odporúčaniam nepočúvame. Ignorujeme tých, čo to už zažili, a myslíme si,

že nás sa to netýka. Až keď nastane kritická situácia a ide nám o  prežitie, náš pohľad sa zásadne mení. Zrazu všetko ostatné prestáva byť dôležité a prioritou sa stáva prežitie.

Prečo je to tak? Môže za to náš mozog. Je to orgán, ktorý sa vyvinul na to, aby nám zabezpečil prežitie. Prežitie v náročných a meniacich sa podmienkach. Prežitie v čase plnom zmien a vý-ziev. Od čias, kedy sme boli lovci a  zberači, uplynulo mnoho rokov. Náš mozog prešiel obrovskou evolúciou a  dnes čelíme iným výzvam ako kedysi. Napriek tomu je to stále o prežití. Ak náš mozog nevidí hrozbu a nemá strach o naše prežitie, nerieši to ako hlavnú prioritu.

Po napísaní tohto článku môj mozog už nebude taký istý, aký bol predtým.

To isté platí aj pre vás, ktorí budete tento článok čítať. Po pre-čítaní tohto článku váš mozog už nebude taký ako pred tým... Prečo som si tým taký istý? Neuroveda zistila, že náš mozog je plastický. Mení sa celý náš život. Dnes už vieme, že neplatí starý fakt, že mozog sa raz niečo naučí v mladosti a my s tým auto-maticky žijeme do konca nášho života. Neurovedci tento objav, ktorý považujú za najväčší objav v oblasti mozgu za posledných 400 rokov, nazvali neuroplasticita mozgu. Mozog reaguje na prostredie, v ktorom žijeme. Reaguje na podnety, ktorými ho

vystavujeme. Či už podnety vyberáme cielene – vedome, alebo sme len súčasťou okolitého prostredia, ktoré

nás ovplyvňuje bez toho, aby sme si to uvedo-movali. Mozog musí všetky tieto podnety vo

veľmi krátkej dobe spracovať, vyhodnotiť. Niektoré podnety jednoducho ignoruje

a my si mnohé veci vôbec neuvedomu-jeme. Tento proces sa deje podvedome. Nemusíme sa nad tým zamýšľať.

Ženy radi hovoria, že my muži po-čujeme len to, čo chceme. A  veľa-krát nie sú ďaleko od pravdy. Ľudský mozog je totiž veľmi selektívny. Naj-horšie alebo skôr najlepšie na tom je to, že mozog si sám vyberá, čo spra-cuje a čo bude ignorovať. Ide predsa o prežitie. A o našej schopnosti pre-žiť rôzne situácie hovoria naše minulé

skúsenosti. Náš mozog dokonca žije v  minulosti. Rozhoduje sa na zákla-

de minulých skúseností, ktoré uložil do mozgových máp. Následne sa mozog na

základe našich mozgových máp rozhoduje, ako bude na dané podnety reagovať. A tu môže

nastať problém, pokiaľ na dnešné podnety reagu-jeme podľa minulých a už neadekvátnych skúseností.

Aby sa mozog rozvíjal, potrebuje zažívať veci v každodennej realite.

Page 3: Môj mozog je môj šéf

Ako komunikuje náš mozog s naším telom?

Mozog je ako centrálny počítač, ktorý riadi všetky funkcie tela. Nervový systém je distribučná sieť, ktorá odosiela správy tam a späť z mozgu do rôznych častí tela. Vykonáva to prostredníc-tvom miechy, ktorá vedie z mozgu cez chrbticu. Cez nervy ko-munikuje s každým orgánom a každou časťou nášho tela.

Mozgové mapy sú výsledkom našich doterajších zážitkov, ve-domostí a skúseností. Aby sa mozog rozvíjal, potrebuje zažívať veci v každodennej realite. Dieťa sa nenaučí chodiť tým, že mu o tom budeme hovoriť. Krok po kroku sa to musí naučiť samo. Môžeme ho v tom podporiť, ale nemôžeme to urobiť zaňho.

Mozog je šéf

Riadi každú časť nášho tela. Je v službe 24 hodín 7 dní v týždni, či si to uvedomujeme, alebo nie. Riadi to, čo si myslíme, ako sa cítime, ako sa správame, ako sa pohybujeme, dokonca aj to, ako sa učíme a ako si pamätáme veci. Mozog riadi aj naše manažér-ske schopnosti, náš manažérsky štýl alebo dosahované výsledky. Mozog rozhoduje, čo nás motivuje, a definuje naše vízie, výzvy a túžby. Tiež riadi činnosti, na ktoré nemusíme vedome myslieť. Riadi intenzitu srdca a cievneho systému, dýchanie, trávenie či pocit únavy alebo bdelosti.

Náš mozog dokáže spracovať veľa vecí. Je na nás, aké podne-ty mu dáme. Môžu byť prospešné pre náš život alebo naopak, škodlivé. V akom prostredí žijeme, taký je náš mozog. Náš mo-zog je výsledkom našich skúseností a zážitkov. Každý z nás si nesie následky svojho detstva, čias dospievania, prvej práce či zažitých vzťahov. Tieto minulé životné skúsenosti rozhodujú o tom, ako sa rozhodujeme o svojej budúcnosti.

Aké je riešenie?

Náš mozog riadi náš život, takže jediný spôsob, ako zmeniť svoj život, je zmeniť svoj mozog. Veľakrát nevieme zmeniť to, čo sa deje okolo nás. Ale vieme zmeniť to, ako na podnety okolo nás reagujeme. Veľmi často som riešil nezmyselné veci okolo seba, veci, na ktoré som aj tak nemal dosah a nemal som možnosť ich ovplyvniť. Strácal som čas nad vecami, ktoré neboli pre mňa dô-ležité, a tie naozaj dôležité veci mi unikali pomedzi prsty. Každý z nás máme k dispozícii 24 hodín denne a je na našom rozhod-nutí, ako ich využijeme. Moja osobná skúsenosť na záver:

„RIEŠIM SEBA – NIE OKOLIE“.

Tým, že budem ja lepší, budem prínosnejší a hodnotnejší pre svoje okolie. O tom, ako funguje mozog a akým spôsobom to ovplyvňuje náš súkromný i pracovný život, sa dočítate v nasle-dujúcich článkoch a videách.

Autor: Ing. Peter Minárik, Executive Partner COMM-PASS

30

Per

sona

listik

a a

riade

nie

Chip Kidd

Prvý dojemVo vydavateľstve Noxi vychádza ďalšia zo série ce-losvetovo úspešných TED kníh s názvom Prvý dojem. Tentokrát ide o  knihu etablovaného grafického dizaj-néra, ktorý sa celý život venuje navrhovaniu knižných obálok. Chip Kidd sa v nej zamýšľa nad úlohou dizajnu v  našich životoch. Prečítajte si knihu, ktorá je vyzna-ním lásky grafickému dizajnu aj vtipnou kritikou našej doby zároveň.

Prvé dojmy sú kľúčom k tomu, ako vnímame svet a  ako svet vníma nás. Sú našou vstupnou bránou ku všetkému: k priateľ-stvám, zamestnaniam, produktom, skúsenostiam, nakupova-niu, internetu, zábave, vzťahom, dizajnu. A na základe našich prvých dojmov veci hodnotíme. Nemôžeme si pomôcť. Že to znie strašne? Ako deťom nám neustále zdôrazňovali, aby sme nesúdili knihu podľa obalu. Ale robíme to, pretože žijeme vo vizuálnej spoločnosti a okamžite podvedome reagujeme na to, čo vidíme.

Nie je až také podstatné, že hodnotíme, ale ako hodnotíme. Inteligentne? Empaticky? Súcitne?

Ak si vezmete taký dizajn, tam pravidlo „neposudzuj“ vô-bec nedáva zmysel. Dizajn svojou podstatou chce byť posu-dzovaný ihneď, ako sa s ním stretnete, pretože je určený k tomu, aby riešil nejaký problém. A ak to tak nie je... To je problém.www.noxi.sk

TED Knihy: malé knihy,

veľké myšlienky

zmena je život - život je inšpiráciatréningy a poradenstvowww.commpass.sk