Post on 18-Oct-2020
Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského Banská Bystrica
Zvrátená medicína
(nacistické experimenty počas 2. svetovej vojny)
JanaČernychová
III.D2016/2017
Obsah
Úvod ...........................................................................................................................3
1 Teoretická časť ......................................................................................................4
1.1 Zvrátená medicína..................................................................................4
1.2 Josef Mengele .......................................................................................5
1.2.1 Život .....................................................................................6
1.2.2 Experimenty..........................................................................7
1.2.3 Koniec života .......................................................................9
1.3 Eduard Wirths .......................................................................................10
1.4 Herta Oberheuser .................................................................................10
2 Praktická časť .......................................................................................................12
2.1Dotazník ..............................................................................................12
2.2 Výsledky a zhodnotenie dotazníka ....................................................13
Záver ........................................................................................................................16
Resumé .....................................................................................................................17
Zoznam použitej literatúry .....................................................................................18
Prílohy .....................................................................................................................19
Úvod Zvrátená medicína a nacistické experimenty počas 2. svetovej vojny, je
téma, o ktorej možno nevie tak veľa ľudí. Zároveň je to dosť ťažké na počúvanie
alebo čítanie, kvôli tej krutosti a nehumánnym spôsobom. Mnoho ľudí o tom nechce
počuť, pretože sa nechcú zaoberať zverstvami, ktoré sa diali vo svete. Ja si však
myslím, že o takýchto činoch, by sa malo hovoriť viac aby si každý mohol uvedomiť,
že to nie je fikcia z hororového filmu ale krutá minulosť a síce je nepravdepodobné,
aby sa tak stalo znova, vďaka tomúto sa môžeme zbezpečiť, aby sa ľudstvo
vyvarovalo podobným experimentom v budúcnosti.
Tému Zvrátená medicína som si vybrala na prezentovanie projektových prác
v 3. ročníku, pretože už dávnejšie som sa zaujímala a čítala o rôznych doktoroch,
o miestach ich pôsobenia, avšak teraz sa mi naskytla príležitosť prebrať to do úplnej
hĺbky, otestovať a rozšíriť svoje vedomosti, naštudovať si o každom doktorovi
detailne a z psychologického hľadiska, dozvedieť sa viac o ich experimentoch.
Samozrejme ďalším bonusom pre mňa je, že môžem o tom porozprávať okoliu
a zistiť aj ich názory na túto problematiku. Predpokladám, že v názore o tom aké je to
nehumánne sa zhodneme všetci, no niektorí si môžu myslieť, že tieto pokusy mali
prínos do medicíny a iní nemusia súhlasiť.
Mojim cieľom pri písaní tejto práce je, ako som už spomínala, dostať
podobné témy do podvedomia študentov, ktorí sa možno až tak nezaujímajú
o minulosť. Pre tých, ktorí už o experimentoch počuli, to bude možno dobrá
príležitosť dozvedieť sa čo najviac. Uvedomujem si, že niektoré experimenty by mohli
byť nepríjemné pre niektorých, a tak sa pokúsim podať to jemnejšie. Počas mojej
práce som taktiež pracovala aj na dotazníku, v ktorom som sa chcela dozvedieť aké
znalosti majú ľudia o nacistických doktoroch a ich experimentoch. Získala som veľa
odpovedí a prekvapilo ma, aký veľký záujem ľudia prejavujú. Ďalej som pri tvorbe
mojej práce využívala príslušné knihy na túto tému a aj pomoc internetu. Rada by
som sa poďakovala, všetkým ľudom, ktorí mi vyplnením dotazníka pomohli v tejto
mojej práci. Verím, že moja práca bude pre ostatných ľudí prínosom.
1 Teoretická časť
1.1 Zvrátená medicína
Nacistické Nemecko spôsobilo usmrtenie miliónom ľudí počas druhej
svetovej vojny. V Holokauste zomierali úplne bezbranní ľudia. „Pojmom holokaust
označujeme systematické, štátom vykonávané prenasledovanie a hromadné
vyvražďovanie etnických, náboženských či politických skupín počas druhej svetovej
vojny, vykonávané nacistickým Nemeckom a jeho spojencami.“1
Najpočetnejšími obeťami holokaustu boli židia, no zasiahol aj iné národy
alebo homosexuálov, či ľudí s telesným postihnutím. Mnoho zajatcov sa dostalo do
rúk nacistickým doktorom a stalo sa obeťami nehumánnych experimentov, ktoré boli
často krát horšie ako smrť v plynovej komore. Obete trpeli tou najhoršou bolesťou.
Mnoho ľudí umrelo počas experimentovania a ak nie, doktori ich usmrtili pitvou, ktorá
sa vykonávala často za živa. Nacistické experimentovanie na ľuďoch bola séria
lekárskych pokusov, ktorá sa vykonávala na zajatých ľuďoch, predovšetkým
samozrejme na Židoch a bolo skutočne jedno, či sa jednalo o dospelých ľudí, tehotné
ženy alebo deti. Títo doktori pôsobili v koncentračných táboroch, pretože bohužiaľ
práve tam mali najviac ľudí na pokusy. Doktori často nepoužívali narkózu aby videli
ako ich obete „reagujú“ na bolesť.
Nemecké zdravotníctvo počas Hitlerovej vlády prerástlo do hrôz. Mohlo by sa
povedať, že doktorom chýbala etika. Avšak vôbec to tak nebolo. Nechýbala im
etika. Mali len zlú etiku. Lekárska etika v rokoch 1939-1945 bola na nemeckých
zdravotníckých školách dôležitou súčasťou učebných odborov. Nacistickí
predstavitelia zriadili na každej nemeckej zdravotníckej škole predmety s názvom
„medicínske právo a odborné štúdiá“. Stále je tu však otázka, ako im to prešlo?
Odpoveď je jednoduchá -Weimarské etické normy boli v skutočnosti veľmi
dôsledné. Nacistické úrady ich ani vôbec nezrušili, akurát zo zákazu
experimentovania s ľuďmi vylúčili väzňov v koncentračných táboroch.
1 Nacistickí lekári, refresher.sk [online], 2015
V nasledujúcich častiach predstavím jednotlivých najznámejších doktorov
a ich experimenty.
1.2 Josef MengeleAko som už spomínala, v koncetračných táboroch pôsobili doktori, ktorí robili
zvrátené experimenty na nevinných obetiach, spôsobujúc im nepredstaviteľnú
bolesť. Tvrdili, že to robia pre medicínu, avšak mnoho ľudí tvrdí opak. Chcela by
som použiť slová dvoch väzňov v Osvienčime. Ako prvý Alex Dekel: „Nikdy som
neprijal fakt, že samotný Mengele veril, že robil skutočný výskum. Iba skúšal svoju
moc a prevádzkoval tak zabijácky podnik. Veľká časť operácií bola uskutočnená
bez umŕtvenia. Raz som bol svedkom operácie žalúdku. Mengele odstraňoval kusy
žalúdku, ale bez žiadneho umŕtvenia. Inokedy to bolo zas srdce, ktoré bolo
odstránené, a to opäť bez usmrtenia. Bolo to strašné. Mengele bol doktor, ktorý sa
zbláznil kvôli moci, ktorú dostal. Tvrdil, že to, čo robí, robí v mene vedy, ale z jeho
strany to bola iba šialenosť.“2
Druhým väzňom bola Eva Mozes Kor, jedna z dvojičiek, ktorá zažila na
vlastnej koži experimenty a prežila, aj keď nemala. (viď. Obrázok č.1) Veľa rokov po
väznení, napísala knihu, kde opisuje hrôzy a aj to, že im odpustila aby bola konečne
voľná. „Keď som mala 10 rokov, zobrali mňa a moju rodinu do Osvienčimu. Miriam
a ja sme boli oddelené od rodiny. Stali sme sa súčasťou skupiny dvojičiek, na
ktorých robili pokusy pod vedením nacistického doktora Josefa Mengela. Smrteľne
som ochorela, keď mi Mengele povedal „Škoda- ostávajú ti dva týždne života.“
Ukázala som mu, že sa mýlil. Prežila som.“3
2 Experiments, deathcamps.info, [online], 2015
3 KOR E. M- BUCCIERI L.: Surviving the Angel of Death: The True Story of a Mengele Twin in
AuschwitzTanglewood, 2009,
,
Obrázok č.1- Eva a fotka z tábora
1.2.1 ŽivotNarodil sa 16.3.1911 v meste Gunzburg. Mal aj dvoch mladších bratov. Ako
darček za dobrú maturitu dostal auto a ďalej sa rozhodol ísť na univerzitu. Ako inak
lákala ho medicína a antropológia, ktorú sa rozhodol študovať na univerzite
v Mníchove, Viedenskej univerzite a univerzite v Bonne. V roku 1935, v Mníchove
získal doktorát z antropológie za diplomovú prácu o raových rozdieloch v štruktúre
spodného ďasna. Diplomovú prácu robil pod dohľadom profesora Theodora
Mollisona. Ten ho neskôr aj odporučil na post výskumneho asistenta v prestížnom
Ústave tretej ríše pre dedičnosť, biológiu a rasovú čistotu vo Frankfurte, ktorým sa aj
stal v roku 1937. Pracoval tam ako asistent Otmara von Verschuera, významného
európskeho genetika a veľkého obdivovateľa Adolfa Hitlera, ktorý sa zaoberal
výskumom dvojčiat. Počas života bolo toto partnerstvo pre neho výhodne, pretože
práve Verschuer zaisťoval Mengeleho výskum v Osvienčime. V rovnakom roku
požiadal Mengele o členstvo v NSDAP a v roku 1939 už vstúpil do SS. Neskôr slúžil
aj v jednotke Waffen-SS. V roku 1942 bol zranený na ruskom fronte a prehlásili ho za
boja neschopného.
Od roku 1943 sa jeho pôsobiskom stal Osvienčim, kde už naplno praktizoval
svoju nechutnú fantáziu. Začal ako zástupca za jedného doktora, ktorý ochorel, a tak
sa stal vedúcim homosexuálneho úseku koncentračného tábora. V auguste
nasledujúceho roka bol tento úsek kompletne zlikvidovaný a väzni, ktorí sa tu nachádzali,
boli poslaní do plynových komôr. Mengeleho povýšili a stal sa vedúcim doktorom hlavného
tábora Birkenau, avšak nebol najvyšším lekárom Auschwitzu. Strávil tu 21 mesiacov. Počas
tejto doby ho začali prezývať Anjel smrti z viacerých dôvodov. Jednak pre jeho kruté
experimenty a jednak pretože práve on rozhodoval, kto je vhodný na experimenty a kto
skončí v plynovej komore.
Typická bola pre neho aj jasná psychická rozpoltenosť. Z jednej strany bol ku
deťom milý, navštevoval ich, nosil im sladkosti a diskutoval o rôznych témach, zaujímal sa
o ich fyzický či psychický stav. Jednoducho sa s nimi snažil naviazať osobnejší vzťah. Toto
všetko sa zmenilo keď mu obeť priniesli na operačný stôl. Alebo kým nedostal náladu
a nebodol niekoho, prípadne upálil 300 detí. Viera Alexandrová spomína „Jedného dňa
priniesol Mengele nové oblečenie a čokoládu. Na druhý deň prišli príslušníci SS a vzali so
sebou dve deti. Tito a Nino, moji obľúbenci. O dva alebo tri dni ich priviezol esesák
v hroznom stave. Boli porezaní. Jedného rišili k druhému chrbtom a rukami. Deti každú noc
plakali.“4 Bol zodpovedný za smrť viac ako 400 000 ľudí.
1.2.2 Experimenty
Jeho experimenty boli šialené a asi najzvrátenejšie spomedzi všetkých
doktorov. Tvrdil, že to robí v rámci vedy, no v skutočnosti si plnil svoju zvrátenú
fantáziu. Nezáležalo mu o koho ide, či o tehotné ženy či o deti. Napríklad sem
patrilo vyhladovanie novorodencov- skúmal za koľko dní zomrie bábätko bez
prísunu potravy. Ruth Eliasovu nechal vynosiť dieťa, dokonca sa k nej správal veľmi
milo a zdvorilo. Avšak hneď po pôrode jej obviazal prsia aby nemohla kojiť. Vyhlásil,
že je to pokus ako dlho to dieťa vydrží. Ruth dostala mliečnu horúčku, dieťa kričalo,
modralo až zostalo chripieť. Lekárka sa na to nevydržala pozerať, priniesla Ruth
morfium, no povedala, že dieťa šancu prežiť nemá a Ruth ho musí zabiť. Deťom
často vstrekoval do očí chemikálie, aby zistil, či dokáže zmeniť farbu dúhovky.
Použil na to 36 detí. Cieľom bolo vytvoriť arijské modré oči. Väčšina obetí po tomto
oslepla. Svoje detské obete nazýval „svojími morčiatkami“. Niektoré boli celé dni
umiestnené v malých komôrkach, alebo v úplnej tme a dostávali rôzne drogy aby
neprotestovali pri operáciach hlavy. Operoval im hlavy, miechy a nervy.
Ďalej skúmal za akej teploty je telo pripravené umrieť. Ponáral svoje obete
do vriacej vody a opäť stopoval čas, kedy obeť umrie. Tento pokus vykonával najmä
na rómoch a liliputoch. Liliputi ho skutočne fascinovali a tak neustále skúmal
štruktúru, malé končatiny a normálny trup. Vybral si sedemčlennú rodinu liliputov,
ktorým zriadil bývanie a nazýval ich „Moja trpasličia rodinka“. Na stovkách týchto
a podobných s vrodenou poruchou sa neskôr prejavili, v dôsledku jeho
chirurgických zákrokov, také fyziologické zmeny, že sa prestali podobať ľudom.
Robil na nich najzložitejšie operácie bez umrtvenia. Vyberal ľudom z tela rôzne
orgány, menil ich podobu. Mnohí zomreli v nepredstaviteľných bolestiach. Niektorí
prežili, hoci si priali smrť.
Ďalej ho zaujímalo, či môže urýchliť pôrod. Deväť mesiacov tehotenstva bola
totiž dlhá doba a Hitler chcel mať čo najväčšiu armádu, aby mohol ovládnuť väčšinu
sveta. Ženy boli nútene oplodňované. Tehotným umelo urýchľovaľ pôrod,
4 Bolesť a hrôza Mengeleho ordinácie, totalmag.cz, 2014
bezohľadu na to, v ktorom mesiaci tehotenstva boli. Takmer všetky umreli aj
s deťmi. Údajne sa dokonca jednej žene postavil na brucho a čakal kým sa vypudí
plod.
Medzi jeho najznámejšie pokusy patrili tie na dvojičkách. Dvojičky ho
neuveriteľne fascinovali. Historici sa domnievajú, že dostal úlohu od profesora
Verschura aby sa zaoberal možnosťou, ako umelo zvýšiť pravdepodobnosť aby
žena porodila dvojičky. Za jeden rok vykonal pokusy na cca 1500 pároch dvojčiat,
z toho asi len 200 osôb prežilo. Jedno dvojča slúžilo na experiment, druhé ako
vzorka. Jedna žena spomínala na seba a svoju sestru. „Dostali sme každá cca 350
ml krvi od mužského páru dvojičiek a ako reakcia sa dostavili ukrutné bolesti hlavy
a horúčky“5. Dvojčatá boli umiestnené v baráku č. 14, ktorý sa prezýval Zoo.Boli
rozdelené podľa veku a pohlavia. Mengele dal príkaz, aby dostatočne dostávali
stravu, mali pohodlné postele, dobré životné podmienky, jednoducho aby boli
zdravé k najvyznamnejšej časti procesu. Museli byť silné, aby rôzne infekcie
nenarušili výsledky výskumu, okrem týfusu, ktorým boli niektoré deti schválne
nakazené. V tomto prípade zvykol nakaziť jedno z dvojčiat a skúmal či ochorie aj to
druhé. Takisto zvykol amputovať rôzne časti a pokúsil sa to prišiť k druhému. Aj
tieto zákroky sa vykonávali za živa. Niektoré dvojčatá nútil k styku aby zistil či sa
narodia ďalšie dvojičky. Známy je aj jeho pokus o siamské dvojčatá, kedy prišil
malých súrodencov k sebe. Vyššie spomenutí Tito a Nino, boli k sebe prišití od
chrbtov až k dlaniam. Celé dni plakali od bolesti až nakoniec umreli. Iné dvojčatá sa
pokusil spojiť zošitím tepien. Na násleky rôznych infekcií tiež podľahli smrti. Ak
umrelo jedno dvojča, zabil aj druhé aby mohol vykonať pitvu. Až na jednu výnimku.
Malé dievča žilo 4 dni so svojou mŕtvou sestvou prišitou ku nej. Predtým jednu
z nich nakazil a vymenil im krv aby zistil čo sa bude diať.
Podľa západonemeckého obžalovacieho spisu sú tieto zistenia po lekárskej
stránke absolútne nulové.
5 Bolesť a hrôza Mengeleho ordinácie, totalmag.cz, 2014
Obrázok č.2- pokus o siamské dvojčatá
1.2.3 Koniec životaNapriek všetkých týmto ohavnostiam a smrtiam, Josef nikdy nebol odsúdený.
Po pôsobení v Auschwitze krátko pôsobil v koncentračnom tábore Gross-Rosen,
kde sa snažil sa vyvinúť vakcínu proti chorobám, ako bol napríklad škvrnitý týfus.
Neskôr utiekol na západ ako nemecký vojak, kde ho zadržali spojenci ako
vojnového zajatca a väznili neďaleko Norimbergu. Jeho šťastím však bolo, že
narozdiel od každého člena SS, nemal vytetovanú svoju krvnú skupinu. Jeho
väznitelia tak nevedeli, že je v ich zajatí člen tejto organizácie a prepustili ho. Získal
novú identitu ako Fritz Hollman a začal sa skrývať. Jeho rodina bola až do konca
presvedčená o jeho nevine, a tak ho často navštevovali a dokonca mu zohnali
falošné doklady pod menom Ludwig Gregow a lístok do Južnej Ameriky. Spolu
s ostatnými nacistickými dôstojníkmi sa dostali do Argentíny. Ešte niekoľkokrát sa
presúval po Južnej Amerike, pretože nacistickí lovci ho stále hľadali. Umrel vo veku
67 rokov v brazílskom plážovom meste Bertioga. Pravdepodobne sa utopil pri
plávaní. Jeho telo bolo objavené až 6.6. 1985 a vďaka DNA bol identifikovaný
v roku 1992. Nestihol ho teda obviniť žiadny súd. Na jeho náhrobnom kameni je
uvedené meno Wolfgang Bernard.
obrázok č.3- Josef Mengele
1.3 Eduard WirthsŠtudoval medicínu na Univerzite vo Wurzburgu, ktorú ukončil v roku 1935. V
tom čase bol už členom NSDAP a SS. Jeho vzorom bol jeho otec, ktorý bol
vojenský lekár počas 1. svetovej vojny. Preto sa Eduard snažil realizovať lekársku
prax v nacistických vojenských útvaroch. V roku 1942 bol presunutý do tábora
Auschwitz-Birkenau a stal sa hlavným veliteľom SS lekárov. Pôsobila pod ním
jednotka zložená z cca 20 doktorov vrátane Mengele. Nesie hlavný podiel
zodpovednosti na organizovaní lekárskych pokusov v tábore pri meste Osvienčim.
Do priamych experimentov bol zapojený zväčša okrajovo.
Zaujímal sa hlavne o gynekologické problémy. Na židovských ženách skúšal
nielen chirurgickú sterilizáciu ale aj sterilizáciu prostredníctvom ožiarovania
radiáciou.
Jeho práca spočívala najmä v zaobstarávaní územia pre ostatných lekárov,
vytváral im podmienky na experimenty- ako vybavovanie laboratórií. V roku 1945 sa
dostal do britského zajatia, kde vo veku 36 rokov spáchal samovraždu.
1.4 Herta Oberheuser
Ako ďalšieho doktora som si zvolila jedinú ženu, ktorá robila experimenty.
Vyštudovala medicínu v roku 1937 a rozhodovala sa, čo ďalej s diplomom. Keby sa
neschyľovalo k druhej svetovej vojne, možno by sa preslávila ako dermatologička.
Tento obor jej totiž prirástol k srdcu. Namiesto toho sa toho istého roku pridala
k NSDAP. Skoro 30 ročná Herta bola preto poslaná na prax do koncentračného
tábora Ravensbrück- čisto ženský a detský tabor asi 90 km severne od Berlína. Pod
vedením skúseného lekára Karla Gebhardta sa zúčasnila najrôznejších lekárskych
výskumov. Alebo inak povedané, nehumánnych experimentov. V čase keď prišla, tu
bolo už veľmi veľa osadníc.
Okamžite jej pridelili pokusy so sulfanilamidom. To bola antibakteriálna
chemikália, ktorá sa využíva na regeneráciu svalov a nervovej sústavy. Užívanie tejto
látky vo veľkom množstve je nebezpečné hlavne pre pečeň a takisto pre obličky,
keďže látka sa zle rozpúšťa v moči. Je jasné aké množstvo asi podávala svojim
obetiam. Účinky skúmala na 86 ženách, ktoré po účinkoch tejto látky trpeli
nepredstaviteľnými bolesťami a nevyhli sa ani nenavratnému poškodeniu organizmu.
Nakoniec zomierali pomalou a strašnou bolesťou. Na deťoch robila pokusy
s olejovými a barbiturátovými injkeciami. Látka sa začala rýchlo šíriť do dôležitých
orgánov, ktoré okamžite odumierali. Dieťa trpelo 3-5 minút neznesiteľnými bolesťami,
telo bolo v jednom ohni a kŕč nedovolil telu sa narovnať. Toto všetko sa samozrejme
vykonávalo pri vedomí. Dieťa vyslobodila až smrť.
Z celkového počtu žien a detí v tábore zomrelo cca 70%. Značný podiel má
na tom Herta, ktorá sa na konci svojej kariéry púšťa do experimentov na prianie od
vedenia tretej ríše. Zranení vojaci stále umierali na infekcie, ktoré im spôsobovali
predmety v tele, a tak chceli zistiť, ako reaguje ľudské telo na rôzne predmety a ako
ich môžu zachrániť. Herta sa preto pustila do experimentovania- obetiam vkladala do
rán drevo, kúsky skla, piliny alebo rôzne nečistoty, a pozorovala, ako na to reagujú,
prípadne za ako dlho človek umrie.
Po čase bola presunutá do Osvienčimu, kde s týmito pokusmi pokračovala.
Práve tam ju aj zastihol koniec vojny. Bola zatknutá a uväznená. V roku 1946 bola
postavená pred lekársky súd v Norimbergu. Bola jediná žena spomedzi 23
obžalovaných. Súd rozhodol, že je vinná v dvoch bodoch obžaloby- vykonávala
lekárske experimenty bez súhlasu skúmanej osoby na vojnových väzňoch
a civilistoch z okupovaných štátov, podieľala sa na vyvražďovaní ľudí
v koncentračných táboroch a tiež je vinná zo zločinu proti ľudskoti. Za toto dostala 20
rokov. Vo väznici pokračovala v zdokonaľovaní sa v oblasti medicíny, opäť
dermatológia no pridala aj obor sexuálne prenosnej choroby. V roku 1952 bola za
dobré chovanie prepustená a okamžite si otvorila v Nemecku lekársku prax.
Fungovala ako domáci lekár, ale len 6 rokov. Na protesty ludí, ktorí prežili
jej hrôzne pokusy, jej bola odobraná v roku 1958 lekárska licencia.
Obrázok č.3- Herta pred súdom
2 Praktická časť
2.1 Dotazník
V mojej práci som sa ako praktickú časť rozhodla robiť dotazník, ktorý
nadväzuje na teoretickú časť. Prišlo mi to ako najlepšia možnosť, ako sa dozvedieť,
či majú o tom ľudia nejaké poznatky, ak áno aké a ich názory, pretože som mohla
naraz osloviť širšie okolie. Ďalej bolo mojím cieľom zistiť, z kadiaľ približne ľudia
čerpajú informácie o histórii a vojne.
Dotazník som robila pomocou online internetovej stránky survio.com. Ľudia
naň odpovedali prostredníctvom internetu, oslovila som ich hlavne prostredníctvom
sociálnej siete. Dotazník obsahoval 11 otázok, pričom 10 z nich bolo vybrať
z možností a jednu otázku museli vlastnými slovami doplniť. Všetky otázky boli
povinné.
Pri tvorbe môjho dotazníku som očakávala väčšie zastúpenie vekovej
kategórie 15-18 čiže približne ľudia v mojom veku, keďže sme spolužiaci, no
prekvapilo ma, že najviac odpovedí som získala od ľudí vo vekovej kategórií 19-25
rokov. Čo sa týka pohlavia, očakávala som pomerne rovnaké zastúpenie.
V otázke, či už počuli o nacistických experimentoch som čakala viac
negatívnych odpovedí, no bolo to naopak.
V otázke kde som sa pýtala odkiaľ sa dopočuli o týchto experimentoch som
čakala viacej odpovedí „na internete“ avšak bolo to narovnako s literatúrou.
No a na záver ma zaujímali predovšetkým názory okolia na testovanie dnes
na ľudoch, či si myslia, že experimenty priniesli niečo do medicíny a predovšetkým
ako si myslia, že títo doktori skončili. Väčšina odpovedala podľa očakávania- doktori
boli potrestaní. Čo je smutné, opak je pravdou, pretože každý človek v súčasnosti
uzná, že doktori mali byť potrestaní.
2.2 Výsledky a zhodnotenie dotazníka
Na dotazník mi odpovedalo celkom 100 ľudí, čo ma prekvapilo, keďže som
ich toľko nečakala. Na grafe č.1 môžeme vidieť, že až 65% bolo žien a 35% mužov,
čo som tiež nečakala, keďže som predpokladala, že o nacistické experimenty sa
zaujímajú skôr muži.
Graf č. 1 - Pomer mužov a žien spomedzi respondentov
Prekvapilo ma nízke percentuálne zastúpenie respondentov vo veku 15-18
rokov, len 25%, ako môžeme vidieť na grafe č.2. Potešilo ma 70% vo vekovej
kategórií 19-25 rokov no a 26-45 bolo 5%.
Graf č. 2 - Vekové zastúpenie respondentov
Veľmi ma prekvapilo koľko ľudí už počulo o nacistických experimentoch. Ako môžeme vidieť je to 98%, čiže 98 ľudí.
Graf č.3- počet respondentov ktorí počuli/nepočuli o experimentoch
Ďalej som sa z dotazníka dozvedela, že ľudia sa najčastejšie dopočujú o experimentoch na internete, potom z literatúry, no a potom z televízie. (viď. tabuľka č.1)
miesto počet ľudí %
internet 46 46%
literatúra 35 35%
televízia 14 14%
známi 3 3%
nepočuli 2 2%Tabuľka č.1-miesto kde sa ľudia dopočuli o experimentoch
Mojou ďalšou otázkou som chcela zistiť, ktoré z uvedených pokusov im sú
známe. Veľmi ma neprekvapilo, že až 57% ľudí uviedlo pokus na dvojčatách, pretože
to skutočne patrí medzi najznámejšie pokusy. 20% uviedlo pokus o zmenu farby
dúhovky, čo bolo tiež podľa očakávania. 21% uviedlo vplyv rôznych látok na ľudský
organizmus, 2% uviedli, že nepoznajú žiadny. Prekvapením pre mňa bolo, že nikto
nepoznal pokus o zmenu tvaru orgánov.
Na otázku, ktorý lekár im je najznámejší opäť odpovedali podľa očakávania.
94% uviedlo Josef Mengele. Prekvapením pre mňa bolo 0% u Eduarda Wirthsa,
pretože to bol hlavný lekár SS. Takisto 0% bolo pri Carlovi Claubergovi. Herta
Oberheuser a Aibert Heim sú známi 1%. Ani jedného z uvedených lekárov nepozná
4% ľudí.
Ďalej ma zaujímal ich názor, či si myslia, že doktori boli potrestaní. 78% bolo
za to, že potrestaní boli, 22% za to, že nie. Prekvapilo ma, že sa mýlili, pretože
doktori viac menej potrestaní neboli a ak áno, boli prepustení vo väčšine prípadov.
Tí, ktorí odpovedali áno, mali aj napísať ako si myslia, že boli potrestaní.
Najviac ľudí napísalo, že dostali trest smrti alebo väzenie. Čo ma celkom sklamalo,
veľa ľudí sa neunúvalo na to odpovedať.
Ďalšia otázka bola opäť smerovaná na názor a to či si myslia, že tieto
experimenty mali prínos do medicíny. 32% si myslí, že áno zatiaľ čo 45% si myslí, že
to nemalo žiadny prínos. 23% si myslí, že to prínos malo ale nie veľmi podstatný.
Podľa môjho dotazníka, 18% súhlasí s testovaním na ľudoch v dnešnej dobe,
70% je proti tomu a 12% o tom neuvažovalo.
Ako poslednú otázku som zvolila, aký majú názor na tieto nacistické
experimenty. Podľa očakávaní 52% je nevoľno pri čítaní toho, 30% to zaujíma, 12%
to dokonca fascinuje, a čo ma sklamalo- 6% to vôbec nezaujíma (viď. graf č.4)
Fascinuje ma to Zaujíma ma to Nezaujíma ma to Je mi z toho nevoľno
12%
30%
6%
52%
Záujem ľudí
Graf č.4 – Záujem respondentov o nacistické experimenty
Záver
V tejto práci som sa venovala doktorom vo všeobecnosti, a potom som
opísala vybraných doktorov jednotlivo. Najviac som sa zamerala na slávneho „Anjela
Smrti“ – doktora Josefa Mengele, pretože je zaradený medzi /bohužiaľ/
najslávnejšieho a ako som sa aj zistila, je najznámejší ľudom spomedzi všetkých.
Téma bola pre mňa osobne trošku náročná na spracovanie, najmä keď som čítala
svedectvá preživších a keď som to robila do noci. Napriek tomu, že som spávala
radšej so zapáleným svetlom, bola táto téma veľmi zaujímavá a myslím si, že pre
mňa aj prínosom, a teda neľutujem svoj výber. Sklamalo ma zistenie, že ani jeden
z doktorov, ktorých som uviedla, nebol potrestaný a to napriek tomu že spôsobili smrť
tisícom ľudí.
Pri spracovaní témy som sa zo začiatku snažila uviesť ako sa to stalo a kde
tí doktori pôsobili. Najviac som sa sústredila na život Josefa Mengeleho a takisto som
sa snažila zahrnúť čo najviac výpovedí jeho obetí, ktoré to prežili, prípadne, ktoré žijú
do dnes. Potešilo ma zistenie, že pani Eva napísala aj inšpiratívnu knihu ako im
odpustiť, aby sa jej žilo ľahšie a je to napriek všetkému čo prežila veľmi milá,
pozitívna osobnosť. Dozvedela som sa o jeho experimentoch podrobnejšie, aj o tom
aký bol- schizofrenik, ktorý sa správal raz milo a raz to bol krutý psychopat. Ďalej
som si zvolila podľa mňa význymných doktorov a to Eduarda Wirthsa a Hertu
Oberheuser. Eduarda som si zvolila z dôvodu toho, že velil Mengelemu, ktorý bol
slávnejší a Hertu pre to, že bola jediná žena, ktorá vykonávala experimenty a ešte aj
s potešením.
Všeobecne počas tvorby som sa nestretla so závažnými ťažkosťami. Mohla
by som však podotknúť, že ma mrzí ako málo kníh majú v knižnici a musela som
siahnúť po on line knižniciach. Ďalším malým problémom bolo, že na slovenských
stránkach toho nebolo tak veľa ako na napríklad českých a anglických, takže som si
to musela prekladať. Našťastie veľký problem mi to nerobilo.
Ako klady tejto práce považujem hlavne získanie nových poznatkov
a získanie úžitočných informácií o dejinách. Ďalej celkom kladne hodnotím dotazník,
pretože ma veľmi prekvapilo, ako rýchlo som dostala tak veľkú odozvu a koľko ľudom
v dnešnej dobe nie je ľahostajná minulosť a zverstvá ktoré sa páchali. Niektoré
odpovede ma navyše aj pobavili. Verím, že moja práca bude prínosom.
Resumé
Moja práca sa zaoberá zvrátenou medicínou- najmä nacistickými
experimentami počas druhej svetovej vojny. Ako prvé som napísala niečo
o doktoroch, o miestach kde pôsobili a ako sa tam dostali. V ďalšej časti som sa
rozhodla popísať konkrétne jednotlivých doktorov. Prvý bol Josef Mengele, pretože je
najznámejší práve svojou brutalitou. Túto tému som si rozdelila na tri časti. Prvá časť
sa týkala jeho života, ako študoval, ako sa dostal na post doktora v koncentračnom
tábore. Druhá časť sa týkala jeho experimentov, ktoré som tiež zoradila a jednotlivo
popísala. Táto časť zabrala bohužiaľ najviac. Posledná časť sa týkala konca jeho
života, keďže sa dožil vysokých 67 rokov na slobode. Ako ďalšieho doktora som si
vybrala Eduarda Wirthsa, čo bol veliteľ SS doktorov v koncentračnom tábore a mal
pod sebou 20 ľudí, vrátanie Mengele. V poslednej téme som si zvolila Hertu
Oberheuser ako jedinú ženu, ktorá páchala experimenty. Na tvorbu praktickej časti
som zvolila dotazník, ktorého cieľom bolo dozvedieť sa, aké znalosti majú ľudia
o nacistických experimentoch.
Summary
In my work I dealt with sick medicine- mainly with nazi experiments during
the world war II. At first, I wrote something about the doctors, where they worked and
how they get there. In the next part, I decided to describe each doctor. First was
Josef Mengele, because he is the most famous because of his brutality. I separated
this theme into three parts. First part was about his life, how he studied and how he
got to work in Auschwitz. The second part was about his experiments, which I also
separated in different parts. Sadly, this part was the longest. And the last part, was
about his life after the war, because he lived 67 years. Next doctor I choose was
Eduard Wirths- the main SS doctor. The last doctor was Herta Oberheuser, because
she was the only women, who did experiments. For the second, practical part
I decided to use a survey whose aim was to find out which informations do people
have about nazi experiments.
Zoznam použitej literatúry
Knihy:
STERN FISHEROVÁ, V.- HOMOLOVÁ TÓTHOVÁ, V.: Mengeleho dievča. Banská
Bystrica: TBB a.s. , 2016. ISB 987-80-551-5188-5
Internet:
Experiments. Deathcamps.info [online]. 2015 [cit: 2015-05-12]. Dostupné na
internete: ‹ http://www.deathcamps.info/Experiments/jpg_exp2.htm›
ImA Surivor. In:Reddit.com [online]. 2013 [cit:2013-02-13. Dostupné na internete:‹https://www.reddit.com/r/IAmA/comments/1xt5bb/iama_survivor_of_medical_experiments_performed_on/›
Josef Mengele. In:refresher.sk [online]. 2015 [cit: 2015-07-15]. Dostupné na
internete: ‹https://refresher.sk/ 27377-Josef-Mengele›
Nacistickí doktori. In:refresher.sk [online]. 2015 [cit: 2015-10-22]. Dostupné na
internete: ‹https://refresher.sk/29277-Nacisticki-doktori›
najhroznejší nacistickí lekári . In:vojna.net [online]. 2007 [cit: 2007-11-11].
Dostupné na internete: ‹ http://www.vojna.net/portal/printview.php?t=171&start=0›
Surviving the angel of death . In:jewishvirtuallibrary.org [online]. 2009 [cit: 2009-12-11]. Dostupné na internete: ‹ http://www.jewishvirtuallibrary.org/surviving-the-angel-of-death›
Prílohy
Dotazník
Zvrátená medicína (nacistické experimenty počas 2. svetovej vojny)
Dobrý deň,
venujte prosím niekoľko minút svojho času na vyplnenie nasledujúceho dotazníka,
ktorý bude využitý v mojej ročníkovej práci na tému Zvrátená medicína. Za každú
odpoveď ďakujem.
PohlavieMuž
Žena
Vek15-18
19-25
26-45
Počuli ste už niekedy o nacistických experimentoch?Áno
Nie
Ako áno, odkiaľ?Internet
Literatúra
Televízia
Známi
Nepočul/a som
Aký z týchto štyroch pokusov je vám známy?
Pokus na dvojčatách
Pokus o zmenu farby dúhovky
Pokus o zmenu tvaru orgánov
Vplyv rôznych látok na organizmus
Žiadny
Ktorý z nasledujúcich doktorov vám je najznámejší?
Josef Mengele
Eduard Wirths
Aibert Heim
Herta Oberheuser
Carl Clauberg
Ani jeden mi nieje známy
Myslíte si, že títo doktori boli potrestaní?
Áno
Nie
Ak áno, napíšte ako si myslíte, že boli potrestaní
Myslíte si, že tieto experimenty mali prínos do medicíny?
Áno
Áno, ale nie veľmi
Nie
Súhlasíte s testovaním na ľudoch v dnešnej dobe?
Áno
Nie
Aký máte názor na nacistické experimenty?
Fascinuje ma to
Zaujíma ma to
Nezaujíma ma to
Je mi z toho nevoľno