ZWEIG- SVET VERAJKA

vod:

Kniha zana vahou spisovatea o tom, i ju vlastne napsa, prichdza kzveru, e teraz je ten as necha ludstvu urity odkaz. Nechce vystupova ako hlavn postava deja, len prerozprva to ako to bolo fungovalo, poas vldy Habsburgovcou za Raksko- Uhorskej monarcie, nsledne poas I. A II sv. vojny. Zama sa nad tm, e nikam nepatr. U nevie kde je jeho domov a kde sa doma cti. Kede raz bol pre raksko hrdina ke bojoval na strane nemecka, neskor len obyajn id ktor bol kodnou vdanom ase a bojoval na antinemeckom fronte. Opisuje ako bol raz bohat , raz chudobn ako zo zaiatku bol znmy spisovate a teraz nem iady zvzok svojich knh. Je rok 1939 a on vo svojich 60 rokoch na pokraji vojny zana psa tto knihu. Duf a ver, e to m aspo nejak vyznam .

SVET ISTOTY ( prv kapitola)

as pred I. Sv vojnou bol zlat vek isoty opisuje ako vetko vmonarchii fungoval. Kad vedel o m, o potrebuje, ak ma prvo ale i povinnosti, vetko fungovalo dokonalo.Postupne sa formovalo i bankovncctvo, veda la dopredu, ludia boli zdravi ( port) istej ( hygiena) a vetko sa zdalo ba priam a dokonal.Vtom sa vak zane zamla nad klesajucou morkou ludstva kror je vak vdomienke ze prve morlka je vaka vede momentlne na vzostupe. Spomna i idov ktor po odchode zgeta zaali rchlo bohatn avak astorkt i vaka verom zbnk a roznym nie plne korektnm veciam. I jeho otec sa stal podnikateom stkaninami. Jeho podnik vak bol bez dlhou a roznych fgou, jeho rodina bola vdy skromn i ke patrili medzi vemi zmonch ud. Tmto sa dostvme ku kritike mnohch idov a teda aj rodinu jeho matky , ktor sa pokladali za nieo vyie. Vlastnili rozne banky a podniky na rovni a tm sami seba povyili, niektor rodiny sa sami oznaovali akousi pseudoaristokraciou. Vak neskr vysvtluje e bohatstvo nieje nejvy cie ida, ale tm sa chce len dopracova do stavu duchovna, do stavu ktor je ovea dleitej ako s len peniaze. Tm sa presunul dej do opisu viedne. O tom ak je to krsne mesto a o pre ud vo Viedni znamenala kultra. Opisuje ako kad poznal hercou hudobnkov ak ndhern budovy vo viedni s, e tam vystupovali hudebnci ako Haydn , Beethoven a in. Rozprva o tom ako kad miloval umenie a hudbu, avak almi a almi panovnkmi sa ich podpora pre hudbu strcala a umenie by upadlo, no boli tu prve idia ktor sa snaili udra lesk Viedne aj sjej kultrnou trdciou. Neskr zaali produkovat vrznych umeleckch odvetviach ( men Schonberg, Hall, Strauss...) Vetko bolo vporiadku, svet nebol uponhan ale pokojn, vetko bolo jasn a poisten( psal ako si udia dvali vetko poisti pre pocit bezpeia a zabezpeenia) akudn. Neboli ani nznaky nejakho rasizmu i anitisemitizmu. Vojny zvonka sa Rakska nedotknali a vetko bolo tak ako m by. Za to vetko krsne o vivote mal a to ako sa dobre ilo vo Viedni vak museli zaplati vysok da . Tou boli vojny .( opis viedne je na mnoho strn kde opisuje toto mesto ako nieo uastn a dokonal umeleck miesto , u znzvu kapitoly vieme pochopi, e opisuje stabilitu celej monarchie vtomto obdov ie v19. Storo. Ako vetko funguje a je ako m by)

kola vminulom storo (druh kapitola)

Tto kapitola acina tym ako opisuje jeho kolsk asy, o tom ze nemal rd kolu, kolu bral len ako nutn zlo . Chodil tam vak podstivo a pravidelne ale hodiny si len odsedel, lebo mal pocit, e skola mu nic ned, nic ho nenaui a ten pocit nechute ma ako iak tak i ucitel. U od zkladnej koly, ho vak velmi bavila literatura. Opisuje na mnohch stranch ako velmi itali, ako chodili skamartmi do divadla, na koncerty. Hanbou bolo pre nich ak nemali veodmost o novej bsni, i spisovatelovi ktor nebol tak znmy a uznvan vRaksku. (opisuje to asi a 4 stranch ). Stle sa venoval dokonalej schopnosti reticcie a prednesu. Ako poas celho gymnzia tval a venoval sa len umeniu. Nic in nebolo pre neho a kamrtou dolezite. Stle do okola len umenie a hlavne literatura. Opisuje mladch spisovatelov a podbone. Dalej dej pokruje autorovou vahou o tom ako to vlastne sthal ( pohlad u vpokrocilom veku) psal e ital najviac poas skoly, kdee ho nic ine nezaujimalo, vetky peniaze minal na kultru a knihy. Vobec ho nezaujmali porty ani divata, bral to ako stratu asu, chcel sa len duchovne rozvjat.(doleit mylienka). Pri zvere kapitoly opisuje zmeny vmorachii sobjavujcim sa strajkujcim proletariatom ( robotnci) chceli aby mali urit prva a 1.mj aby bol sviatok prce. Stalo sa tak a vyzeralo to vetko vporiadku pokial sa nezacali formovat nov strany. Prv vznika socialistick a neskor krestasnk (znak biely klincek-kvetinka) a robotnicka ( erven klincek). Teror vak priiel az so straou Bismarcka ( modr nevdza) bola to strana kde sa zacal objavovat antisemitizmus. Zo zaaitku parlament nepristupoval na podmienky tejto strany ktor bola zkladom aj pre nacizmus vNemecku ale ked sa sformoval spolok tudentov ktor zabijali bili a niili medzi svojimi u i vparlamente aali robit stupky tejto strane. Tm to sa kon 19. Storoie a i pokoj vmonarchii.

Eros matutinus ( 3. Kapitola)

Tto kapitola je zameran na postoj mladch ludi ksexu, kich pudom, kmaenlstvu a randeniu. Autor opisuje, ako boli dievcata izolovane od informcii o sexualite ako bolo vetko sktriktne, ako nesmeli vystrit na svetlo ani len kusok zo svojej pokoky, bolo to hanlive, nemohli sa volne stetvat schlapcami a u vobec nie randit. Nemali vedomosti o tom o sex je a ako vyzer. Vetky prirodzen pudy boli potlaovan. Stvalo sa ze, pocas prvej manelskej noci dievat utiekli zpostele muovi a vrtili sa domov, pretoe nechpali co sa deje a preco sa ich muz vobec dotkol. Autor kritizuje tto orehnan nevedomost a izolovanost mladch dievat. Toto vak platilo pre vybrane dievcata na urovni a zdobrch rodn. Na druhej strane stli dievat znich vrstiev , ako naprklad asniky a podobne. Medzi nimi neplatila tto mravn izolcia. Ako aj autor spomna i na ddinch a vmenich mestch to fungovalo inak. Tieto dievat asto mali pohlavn styk sbohatmi mumi za peniaze. Vela znich pracovalo i vo verejnch domoch ( nevestincoch) a toto najstarie povolanie ( prostitcia) sa stala oficilnym zamestnanim bolo evidovane i na radoch. Co sa tkalo chlapcou, t adto krt nevedeli ovldat pudy a preto na roznych miestach vonku ci vtemnch ulikch sexovali smladymi dievatami znich tried. Bolo to vak velmi hanliv preto ich nemohol nikto pri tom vidiet,pretoe by bol velk kandl. Autor taktiez opisuje mnostvo pohlavnch chorob a to syfilis. Bol velmi rozreni a liecil sa drsnm sposobom pri ktorom vypadavali zuby a lovk vyzeral otrasne, preto to asto riesili samovrazdou. Cel kapitola je o tomto

Universitas Vitae ( 4. Kapitola)

Autor opisuje roky ktor nasledovali poskonen gymnzia. Tak maturitu ale hlavne univerzitn roky. Nevedel na aku skolu sa ma hlkasit ale bolo mu to jedno vybrali za neho rodiia. Najskor studoval vo Viedni ( ulo mi e co ) ale jeho bsnick ambivie ho stle tahali viac. Aj sa mu to podarilo ked jeho dlho rozpsanu zbuerku basni uviedli vprestinch viedenskch novinch Neue Freie Press . Citil sa skvelo a jeho rodiia vdaka tomuto boli ochotn ho podporovat i ndalaje vstudiu. Studoval vak doktorantsk studium uz Berline. Nasleduje opis bBerlna, ktor nebol podla neho tak nobl, ani budovy neboli tak majesttne a pekne ako vo Viedni, ludia neboli tak naklonen kliteratre a umeniu a ani nemali mresy viedenskch paniciek. Dalej sa zamysla nad svojou tvorbou absnami ktore sa mu teraz zdali uz pli jednoduch avak toto obdobie mu dalo vznamn stretnutia sa spisovatelmi pre neho vznamnmi, zaoberal sa prekladom roznych bsni zcudzich jazykov ale najvznamnejsie stretnutie bolo sVerhaerenom. Skolsk obdobie ukonil skuskami ( tto kapitola bola divn a strasne nudn )

Pariz mesto venej mladosti (5. Kapitola )

Kapitola zana opisom Paria ak je znieny vojnou, avak tento opis trv len chlku. Autor sa op vracia do ias pred vojnou, opisuje krsu Para bezprostrednost ludi kterch tam iju. Opisuje ak bolo toto mesto volne bez predsudkou ako sa kad skadm bavil bez rozdielov na rase, majetku ci viery. Autor toto mesto miluje pre to ak je. Opat sa dostva kdlhm opisom autorov ako francuzi tvorili a ospevuje ich literatru a vetko spojen snou ako ostatne vkadej kapitole. Opat sa tu spomina jeho kamart a spisovatel Verhaerenon ktor ho dostva do kruhu paskch umelcou a vlastne ho zoznamuje aj sjednm starm sochrom, ktor bol pre autora vzorom. Doleit vaha : autor sa zamla na 100% koncentrciou sochra pri prci a berie si ho ako vzor pre to ako dostat najlepsie vsledky. Kapitola sa nesie prevane cel vtomto duchu. Avak asi po pr raz sa tu objav konkrtna situacia, prbeh zautorovho ivota. Tka sa to ubytovania vhoteli, opisuje e bol ubytovan vmalom hoteliku niekolko tyzdnou a bol tam spokojn, pokial jednho dna neprisiel na izbu a nemal tam kufor. Jeho ptranie acna u majitela, ktor bol zrove aj vrtnikom kee on mal na starosti otvrat a zatvrat dvere hostom. Omylom vak vtu noc prekzol aj jeden neznamy clovek. Ktor este vtu noc opustil hotel aj skufrom. Autor nevhal a iel aj smajitelom hotela na polciu kde nahlsil krde. Zlodeja rchlo chytili lebo bol neopatrn, avak bolo to len neschopn trdlo co nic nemalo a kdee vo Franczsku mohol pokoden rozhodnut o tom ci bude sud alebo nie , autor sa zlutovala rozhodol sa pre jeho slobodu. Tmto gestom vak urazil majitela, jeho zenu a i celu stvrt okolo hotela, ba dokonca sa o nom psalo i vnovinch. Bolo to vak prekrtene a zle opsane. Preto autor opustil hotel a po rozlucke spriatelmi opustil i Francuzsko. Dalej sa autor presuva do Londyna kde ho opat opisuje a porovnva sParom. Najviac mu preka nekomunikativnost a uzavrenost anglickho nroda. Opisuje ak su anglni chladn . Aj stretnutia sliterrnymi umelcami je chab vporovnan sParom , ktor bol pre neho jeho raj na zemi.

Po kukatch cestch ksammu ksebe(6.kap)

Autor precestoval mnoho europskych krajn a stle niekde pendloval a nikde sa nusadil. Zamla sa nad tm, e je mono u cas zotrvat na jednom mieste ale to sa mu zd este priskoro a preto je spokojn so svojim zivotom. Sm uzn neskor ze vdaka tomuto, sa vedel vo vojnovch rokoch zmierit sneustlym stahovanm a opustanm svojho domova. Vtejto kapitole, opisuje nvrat do rakska, kde byva vmalom byte vo Viedni. Patr u medzi celkom uznvanch autorou . Vtom isto panelku bola jeho susedou pbuzn po Gethem a autor bol ztoho na mko. Opisuje ako bol tastn ztoho ako ju moze pouvat a ona mu rozpva pribehy o jeho oblubenom bsnikovi ctil sa vznamne ze stihlo este niekoho tak blzkho tomuto velkmu bsnikovi. Dalej autor opisuje ako sa stal clenom vznamnho vydavatelstva Insel-Verlag ktor znmalho sa stal najvacsi vNemecku. Patril tam celu dobu a jeho tvora bola vydana prve tu. Neskor sa sa rozhodol napsat i svoju prvu divadelu hru Terezis. Tuto hru rozposlal do mnohch divadiel a ozvali sa mu na jeho velk pouovanie zrova zKrlovskho divadla zBerlna. Bola to pre neho cest. Do hlavnej ulohy mal byt obsaden vznamn vtej herec Matkowsky. Avak este skor ako zacali sncvikom hry herec zomre. Smutn autor tuto hru uz viac nechcel hrat. Avak po ase napisal dalsiu hru pre Viedensk divadlo, opat hlavnu ulohu mal dostat vznamn herec, ktor dva dni na to, o si preital svoj part zomrel. Autor zostak ztoho znechuten a povedal, e viac pisat drmy nebude ( stal sa na toto poveriv) avak asi za 10 rokov sa o to pokusil posledn raz a opat prila smrt. Hlpa nhoda.

ZEurpy do reho sveta ( 7. Kapitola)

Kapitola zana opisom Autorovho kamarda Rathenaua, kterho pokladal za velmi inteligentnho , skromnho .. superlativy, avak vnutorne nevyrovnanho ale skratka za svoj vzor, viedli spolu rozhovori a bol autorovi blizkou osobou. Avak bol zabit vzhladom, ze nevyhovoval politivkej situcii. On autora nabdala by cestoval dalej ci uz do indie alebo Ameriky. A tak sa aj stalo , autor vycestoval do Indeie. Opisuje uz samotn prichod. Cakal ze India bude zla ale nie a tak. Nepacila sa mu chudoba, rozdelie do kst, sociologick pomery vkrajine dokonca ani jej geografick relief. Avak vznamn bod pri tejto cesto bolo stretnutie sKarlom Haushoferom bol to nemeck velitel ale zrove vzdelan lovk, ktor sa zaujimal o Japonsko, viedol si presn zpisky svojich ciest a vetko pozoroval, autor ho bral za dobrho a velmi vzdlanho. Netuil vak ze je prvrencom Hitlera, vypracoval toti pln o geopolity zkterho si Hitler vzal nzor o ivotnom priestore a snail sa tak ovldnut cel svet. Autor bol prekvapen, e to o tomto loveku vobec netuil a e zrovna on patril do tzv. edej eminencie ( ludi za Hitlerom). Po ceste po Indii sa autor vybral na daliu cestu po Amerike. Po prchode do Ameriky bol tak trosku zaslepen uastnutostou kW. Whitmanovi a hned po prichode sa sptal kde ma hrob. Amerika vaknebol este tak krsna a modern ako je dnes . Opisuje jej jednoduchost ako tam bolo len mlo mrakodrapov a vetko bolo este jednoduchie ako je dnes. Vak po pr dnoch co preiel pamiatky si zacal uvdomovat , tu samotu a stratenost vo velkom NYC. Rozhodol sa teda pochodit vetky pracovn agentury a njst si prcu. Pri hladani skonil az vo Philadephii kde istou nhou , videl vknihpectve svoju knihu, tento pocit o uchvtil aprekvapil, e i za velkou mlkou sa nachdza jeho kniha. Potomto presiel este pr asti a tm koni kapitola.

Lesk a tiene nad eurpou.( 8.kap.)

Na zaiatku opisuje autor, ako sa zmenila doba mest ako Vieden, Par Berln, su pln novch budov, vade je kopu skla na budovch ( skrtka su moderne)Ludia menia som svoj ivota, sportuju vyuzivaju svoj voln cas, snazia sad obre vyzerat, a u aj dievat sa kamaratia schlapcami. Opisuje, ze doba sa velmi rchlo posunula a je pln vynlezov. V skratke spomenul, prihodu o ruskej sochrke kde sa stretou svytlakami zFr, revue a po prv raz videl pohlad autora ktor berie ohlad na cel Europu nie len na svoju krajinu. Zaal sa vyzvedat kto je autor,az spomenul ze to nakoniec bol jeden zjeho najvznamnejch kamartov (Rolland jeho meno )Autor opisuje ako vojna uz je za dverami ale, ludia vRakusku to vbec neriesia. Az pokial nenastal problm stajnou slubou, ked niekto donal informcie do Ruska. Bolo vyhlsen ptranie medzi tajnou slubou. Nastala kontrola a kontrolovala i osbn pota. Az kym nenarazili na oblku Ples vOpere a vo vnutri neboli listy ale peniaze. Zaali ptrat po tom komu je pota uren. Nastvva krtka zpletka ako chytaju tohto piona az nakoniec sa dostan po najvyieho tajnho agenta vRakusku a zatknu ho. Vtom vak vde na povrchi medzi ludi, e vojna je ozaj na spadnutie a i vich uzastnou Raksku sa nieo deje. Nastva strach medzi obanmi. Vposlednej asti kapitoly autor cestuje do Francuzska, kde aj spriatelkou ide na vlet do malho mesteka a veer ide snou do kina, a ukazuju tam rakuskeho cisra vidi ako sa mu obyajn lud vysmieva ak je velk nenvist voi monarchii a Nemecku.Kapitola koni tm ako si autor plnuje cesty a pekn ivot, vak to mu pokazia Sarajevsk vstrely na cisrskeho nstupcu.1. hodiny vojny roku 1914( 9.kapitola)Autor opisuje to ako bol vtomto case vlete vBelicku pri mori vkupeloch. Ako bolo vetko ok, ludia si uivali vodu. Vetko sa vak nahle zmenilo ked na plaze a ai vase zacali prichdzat vojensk jednotky. Rchlo vetci pochopili co sa deje a utekali hufne spat to Nemecka ci odkial prili. Aj sam autor stihol posledn vlak, po prchode na stanicu do Nemecka, pochopil ze vojna sa zaala. Nepustili ich ani len na stanicu, vade boli vojaci strach a panika. Hned pokracovali do Rakuska. Ked vystupil vo Viedni bol vkoku ako vetci mladi su naverbovani, ako ich za sprievodu hudby vetci odprevdzaju, vtom ase beru vojnu ako za nieco vhodn dobr, ze t napar co m. Autor opisuje sitciu ako nikto nemal rd nstupcu tronu kterho zastrelili vSarajeve avak aj tak to bol dobr dovod pre vyhlsnie vojny srbsku. Autor porovnval ako rozdielne zaala 1 a 2. Sv vojna. Pri prve jsa ludia este radovali ztoho mali pocit, e to tak ma byt nevedeli si pedstavit tu hrzu o vojna obna. Noviny psali o tom ako je monarchia ublien a ako je vojna nevyhnutna. Velmi rchlo vak vetkch naverbovali dokonce aj samotnho autora, kterho vaak zamestnali vkninici kdee vedel jazyky aby upravoval texty co idu pre ludi, suritou davkou demaggie. Nepcilo sa mu to. Dokonca i jeho priatelia ho odstrkuju, kdee sa preorientovali len na pro raksku orientaciu. Autor vak vdy pozer na veci objektvne. Prilo to do stavu ked kad krajina si ila len podla svojho a nechceli ni zinch krajn. Dokonca nadvali i na osoby zminulosti , napr. Vo FR. Zmizli vetky skladby obrazy Mozarta ci Bacha a podobne. Najvacim bol nemeck bsnik ktor napisal bsen proti anglicku, bola tak proti anglick , e ju vade vNemecku uverejnili , kad ju poznal a tento bsnik bol hrdina. Avak to trvalo len zo zaiaku po vojne ho vetci neznali, vyhnali ho a zomrel sm. Opisuje ako aj kludn ludia boli zl a nenstin.

Boj za duchovn bratstvo(10.kapitola)Autor vedel, e ,mu nepomoe napsat clnok, o autoroch kterch on nechpal , ale napsal clnok adresovan svojim priatelom, ktor boli vzahranici a nebol mon kontakt. Tak sa dostal aj po svojho kamrta vo vajciarsku( Rolland) dopisovali si a chcel aby bola umleck mierov konferencia, avak vroku 1914 to bolo priskoro, preto ohlasy neboli pozitvne. Ostant autori sa nechceli uzatvrat takuto dohodu. Vedel ze este neni ten sprvny cas. Autor dostal vak ponuku ist a zbierat dokumenty na porazeny rusk front co sa mu pilo, dostal passepartout ( pas, pre najvich a mohol cestovat kade chcel) a vydal sa tam. Cetoval roznymi vlakmi, a az ked prisiel kruskm zajatcom a ich srnikom, pochopil, ze obycajn lud nechce vojnu, e oni to beru len ako nutn zlo, a vetci spolu sa rozprvali, kamartili a snaili sa spolu pekonat toto zl obdobie. Opisoval jeho najhorsiu cestu do Budapesti, ked nesiel ani nkladnm ani vojenskm ale nemoeninm vlakom, vade bola pina krv, mrtvoly medzi chormi, nebolo morfium lieky obvzy a lekari ci sestry vyzerali ako mrtvoly. Bol ztoho znechuten, ztoho o videl na fronte, ako to ni ludi. Po prchode do Budapesti vak ostal voku, tam to vyzeralo ako by vojna nebola. Rozmlal i su ludia lahostajn, avak uvedomil si e oni sa len teia zo ivota. Oni ani len netuili ako to na fronte vyzer, kee noviny to vykreslovali uplne inak. Vtedy sa rozhodol, e sa bude snait bojovat proti vojne .

VSrdci EurpiSitucia vmonarchii sa zaala menit, objavili sa dvaja ludia ktor chceli aby sa Rakusku odnelilo od Nemeckeho spojenectv, bolo jasne zmonarchi starila uz vela muzov a vojna nebola naklonen na kvitazsvu Nemecka. Objavili sa dvaja siln muzi jeden katol. Knaz a znlec prva ktor, sa o to snazili, vetko vyzeralo slubne, no nakoniec cisr Karol sa zlakol, aleb osa bl a kodsupeniu od nemeckej zmluvy neprislo.Autor napsal kniku Jeremias, ktor bola neuhlase zvojnou, bol velmi prekvapen zeju vobec vydali. Knizka sa velmi roziril a stala sa oblbenou, to bolo tiez velkm prekvapem, kede si autor myslis, e vtch asoch je to proti cenzure, uz vobec by ho nenapadlo, ze tuto dlhu drmu, bude niekto chciet zahrat. Predsa sa stalo, vvajciarsku sa rzhodli tuto drmu zahrat a autora pozvali na premieru. A ako sap ocas 1. Sv vojny dalo vybavit, existovala dovolenka na kulturu kdee nrody boli kulturne zalozene, a autor uz aj cestoval do svajciarka. Opisuje ako hned po prekroen hranc, priiel do ineho sveta. Na stanici bol bufet, ktor mal vetok tova, cigarety sunku, ovocie ( vmonarchii vetko nedostatkov) opisuje ako ludia boli stastn pekn...Poprchode isiel do enevy za Rollandom lebo on bol clovek, sktorm si poas vojny dopisoval a dval mu silu ist dalej. Sce nebolo to jednoduche ked sa Rakuan a Francuz stretn na neutrlnm zem no kede sa neskrvali a predsa boli dlho kamarti nepsobilo to npadne. Tesis sa ze tu vo vajci, stetvala Fr. aj Nemcov a vetci spoju komunikuju ako by sa nic nedialo. Spomnaisteho Guilbeauxa ktor na pln usta kritizoval vojnu a npisal aj clanok. Bolo to odvzne ale jeho nzor bol prijat pretoze mal podporu este aj od Lenina vRusku. Kritizoval to ako to funguje a bol oblubeny a vak nie az tak sebaisty, nakoniec zomrel sm a vzabudnuti. Ked sa vrtil zo Zenevy do Zurichu, tak sa pripravoval na premieru svojej hry. Na jeho poudovanie tam prisli aj ameriani. Myslel si, e budu svojmi nzormi na vojnu suhlasit snim ale nakoniec zsitil ze to tak celkom nieje. Zistil, e i vo Franczsku je velmi vela spijnov, rozne chyzne, barmani atd. Ktor dvaju na vetko pozor a donaju to ako na stranu Nemecka tak i Franczska. POas pobytu vo vajci ,skonila i i vojna cisar Wilhelm utiekol a bolo po vojne. Prislo obdobie kedy vetci dfali, ze ludsto uz nikdy takto vojnu nedopusti.

Nvrat do Rakska(11.kap)

Autor sa vracia spat do svojej rodnej krajiny, avak po prichode sem vidi len biedu, hlad a chudobu. Opisuje ako si este vo vajci dal podbit topanky lebo vRakusku to nebolo mozne, tam na to nebolo prostriedky.Vetci su vychudnut, pinav a vyzeraju ako ive mrtvoly. Opisuje cestu vlakom, ako si nikdy nic nepustil zruky lebo mu to hned zmizlo, ako bolo vetko zien a star.( opisuje ako vidi chudobu..)Ako pricestoval do Salzburgu, bolo mu smutno kd videl jeho kupeny dom, aky je znieni vade tecie voda a je tam zima ale nebolo materialu na opracu. Opisuje, ze ludia nemali o jest, len niektor statrkri predvali vrobky(mlieko, mso..) kede bola vysok inflcia peniaze nemali hodnotku, preto zacali ludia vymienat len tovar za tovar.. aj vtejto dobe vznikali pekulanti, ktor kupovali za lacno od statkrov ale vmeste predvali za draho, tak vznikali boht pekulanti, a uplne chudobni lud. VNemecku zo zaiatku este nebola tak zl sitcia vsak i to sa oskoro zmenilo. Ceny li tak vysoko, ze mlieko stlo neskor tolko kolko ron njomn na byt.( proste vetko zle o ta napdne) Okrem toho vak, ze ludia pochopili, e vojna je zl, prestali doverovat i vlde a najvyim. Zaali sa velmi modernizovat , vsetko co bolo star povaovali za zle, ie nov moda, umenie surealizmu ci kubizmu, nahota, homosexualita vetko nov a anarchistick bolo zrazu dobr, a vetko star bolo zl. ( cel kapitola je len o tom ako bolo zle vRakusku, ked budes improvizovat tak sa urcite trafis)Spt do sveta(12.kap)Autor zostal cele 3 roky vSalzburgu no vak potom sa rozhodo opat, vycestovat, rozhodlo sa ist do Talianska i ked sa bl, ze jeho priatelia ho odvrhnu, kdee pocaj vojny boli nepriatelia. Nestalo sa tak hned po prchode to Tialianska , ho mili privtal recepni a tak autor nemal strach ist aj za priatelmi. Vetko bolo dobr mali pocit, e je mier, to vak nebola pravda, ked zTalianska odsteodval do Nemecka tie to tam vyzeralo ako by sa nic nedialo. Opat bol slnecny den a ludia sa kupali na brehu, ked prisla rchlo sprva ze zabili ich ( panovnka, prezidenta? Nieco take) vetko sa okamzite zmenilo. Nastvat ist istucia ako vRakusku. Onflcia, chudoba, opat opisuje ako sa zmenili pomery, ako boli vade transvestyti , homosexuli, ako divat vyzerali ako chlapci a pili vela alkoholu. Ako to bolo povolen a na plesoch tychto osob boli neskuten orgie. (to sit ako vRaksku) .DAlej vak pse, ako napsal svoju novu knihu a hned mu ju aj vydli vNemecku, vydavatel chcel vo velkom nklade avak autor si myslel ze to nema vyznam. Opak bol pravdou. Predalo sa 50 000 vytlakou rone, prelozili to to velmi vela jazykov, dokonca i do rutiny a kniha sa dostala i do Ameriky, i iny. Psal ako sa stal uspen. Toto bolo obdobie poas krzy od roku 1922-1933 cca. Avak spisovatelovi sa dailo, ete nebol pri moci Hitler.Zpad Slnka( 13.kap)Autor sa zaal tesit ztoho , e ludia si vmdzi vojnovch rokoch, opat uzivaju zivot. Ze znova cestuju, a chodia do divadla, citaju knihy a vlastne to bolo akoby posledn kludne obdobie. Sm autor cetoval, preiel Polsko, kde ho uchvtilo to, ze mest co videl naposledy znien cez vojnu bol obnoven a krsne, e videl vkaviarnach krsne zeny co sa smeju atd. Avak cestoval dalej do Ruska, priiel tam a bol zmten ztoho ako je to tam vetko pomixovan, nhla modenrizcia bola pre neho smisna, rchlo sa snazili aby cel proletarit bo gramotn, vmuzech videl aj mal deti ako sa snazia pochopit Rembranta, i skladby od Mozarta. Vetci sa snazili zrazu tat lebo to bola vsada vzdelanch. Ukazovali u elektrick ijaci stroj a mysleli, e maju prevratn vynlez, op re europana bola star znma vec. Okrem toho sa vMoskve stretol i Gorkm, kterho obdivoval a stalis a priatelia. Jeho cesta pokracovla do slvnosti Tolstho. Opat vide lako sa snazia byt Rusi vzdeal no nejde to tak rchlo. Boli vetci velmi mil, mono a prli. Zistil to az ked po 12 dnoch sa dostal do hotela a naiel si vkapse list, kde ho anonym upozornuje na to ze kazd jehokrok je sledovan a ze Rusko nieje tak krsne a mil a ko sa zd. Teda zbalil si svoje kufre a po 15 dnoch vRusku odchdza spat . Dalej opisuje to ako sa este raz stretol sGorkm, ked bol chor a sa splu zhovrali. Sice si nerozumeli ale to akms posob , vtipnm a obajnm Gorkij rozpval bolo uplne zrozuminetln a mil. Opisoval ho, e vyzer ako typick Rus, sgulatmi licami ale predsa je to velikn.( pe to asi na 3 srany) dalejpsalo tom ako jedna zena ho prosila aby pomohlo jej muoovi lekrovi kterho odsuili vTaliansku na vela rokov vazby. Snazil sa jej vysvtlit , ze to nieje vobec jednoduch a vedel, vtomto ase si krajiny nenechaju radit co maju robit od cudzincov a tak sa rohodol ze to skssi cez priatelov vTaliansku. T vak so strachom voiach ho vdy odmietli. AZ napokon skupisl napsat samotnmu Mussolinimu. Ten na poudovanie vyhovel na autoreovej prosbe o to i lekr moze mat trest na ostrove vyhnancou aj so svjou rodinou. Dalej sa autor presuva do doby ked sa pomaly Hitler dostva kmoci, a on vo svojom uz teraz prerobenom dome vSalzburgu rozmla, ci tam zostat alebo sa pobrad dalej. Dlho sa rozpisuje o jeho zberatelskej vni, co vetko uz m, ako krezby zo smrti Geotheo, strana zknihy Da Vinciho, prv znma strana Nietzscheho Zrodenia, Bachova kantta, atd.( vznamn originly) rozmla i si tutot zbierku ma nechat alebo ju posunut dalej. Vie e nastan tazke casy ale sm sa neciti ako majitel tchto zbierok len akysy strca. 1931 sa raz zno zobui autor a ma 50 narodeniny. Zane sa teda zamlat co, sos vjim ivot, ci ostat vSalzburgu alebo ist dalej. Ci mu je tam dobre , skrtkla kladie si existen otzky.Incipit HitlerAutor opisu je to ako zo zaaku ani len netuil kto je Adol Hitler. Este pred rokom 1933 sa pokusal o naverbovanie chlapcou( vskutocnosti u zmal svoju armdu) ale nikto tomu nevenoval pozornost. Dokca i ked sa stal rkym kancelrom, nebrali ho este vne. Ludia vtej dobe boli hladn, a velk inflcia sposobila ze i takto vojak bez vzdelania ( Hitler) sa dostal do politiky.Obrat vak nastal, ked verejne zaal Hitler podporovat antisemitizmus, vade ssa objavovali vojaci shkovmi krimi, vetko zaalo byt takzane. Knihy od nnho autora boli vNemecku uplne zakzane ( bol zid) vetky predstavenia ktor boli , mohli byt len od arijskch autoru. Vtomto neprajom ase vak nas autor zacal spolupracovat so Straussom. Myslel si, ze to nebude povolen a dlho trvalo km sa Hitler a vlda rozhodli ci dovolia premieru opery od Straussa kde libreto ktomu psal prve Zweig. Autor opisuje na vela stranch ako obdivuje, Straussa ze sa nezlako, a ako je perfetn skladatel, ako vie byt sm na seba trvrd... Po dlhom vhani Hitler povolil premieru opery. Kedze Strauss bol nrodovec a vznamn pre cely svet a vdy sa prikldal kpronemeckm mylienkam, polili tuto operu. Avak po premiere hned bol azakzan, kedue Strauss napisal dopis, kde chcel po autorovi aby napsal svoj nzor na systm, le tento list sa dostal do rk gestapa.Autor vtomto ase il vSalzburgu vo svojom dome. Ked sa vak prechdzal po ulicach videl i na svojich priateloch, ze sa mu mierne vyhbaju, mali obavy skontaktu snim kde bol id. Ked vak raz rno prisli do jeho domu na prehhliadku ci nem zbrane rozhodol sa odcestovat. Mal namierene do Paria avak nakoniec iel do Anglicka, kdee tam od skoly nebol. Hoci nepoznal vela ludi vLondne, oblubil si ho no svrtil sa do Rakska. Bol zhorzen co vetko sa deje, Hitler pri moci, cakal na prileitost kedy sa domci rakuski politici vyprovokuju a on vpadne do Rakuska. AJ sa stak stalo vlda proti strajkujucim robotnikom, kde vak robotnici prehrali. Vetko sa dialo na predmesti Viedne pricom ani sami Viedenania nevedeli co sa deje. Ani sm autor netusil co sa na okraji mesta deje. Netrvalo to dlho autor pochopil, ze treba odist. Odieiel do Londna a navdy opustil svoju krajinu.Agnia mieruAutor sa nachdza opat vLondne a opisuje ako sa tam neciti dobre. Neciti sa ako cudizinec ale m pocit, ze to bola t sprvna cesta. Zije vmalom byte kde stle le pe a citi sa ako kedysi ked zil vo Viedni. Nekomunikuje spriatelmi( kedze ich moc nema). Zije taky uzavrety zivot. Rzhodol sa, e je este cas cestovat a tak sa vydal opat do Amriky, tento raz do argentny. Opisuje ako tam vyvzer zivot inak. Ako sa vetci radu, je tam slnko, sice chudobne no ludia su stastni ani esu postihnut spomienkami na vojny. Cestu takto po krajine ale stle mysli na to ako to vyzer vRakusku.V Europ esa deju cudne veci a proti arijsky zkon sa dostal definitvne aj do Rakuska, avak aj tak sa tam autor vybral. Siel poziet svoju matku no ked pochopil ako je to tam nebezpen rouhodol si zbalit kufre a ist spat do Londna.Po dlhsom case a pobyte vLondne, vak odovzva raksky pas, nedostal vak anglick ale biely ( cudzineck) pas. Opisuje ako hrzy sa deju vRakusku a Nemecku co sa tka , idov, ako vykoristovan nemu sa vrttit do svojich domov, musia nosti Dvidovu hviezdu, nemozu ani len sediet na lavike. Opisuje ako vo Viedni zostala jeho mama avak, chvlabohu koro zomrela, kedze tiez bola zidovka jej zivot by bol horsi. Najvacmi sa bl o svojho dobrho starukhho prietela Freuda. Avak aj tomu sa podarilo utiec do Londna. Tam sa stretvju. Freud je u star ale stle uly a schopny. Opisuje ako ho mal vzdy rd, ako Freud nemal lahke, ked ho vyhodili ako prefosora kedze priiel snovmi objavmi vpsychologii, o jeho toriach o snoch i samotnej vznamnej psychoanalze. Taktiez poas pobytu vLondne, prilo ku Mnichovskej konferencii kde si vetci mysleli ze Chmabrelaine vypsoril mier, aj tak bolo avak len na dva dni. Vtedy bola vLondne euforia a vetci sa tesili, avak chilku na to Hitler napadl SR a vetkm bolo jasn ze bude vojna. Vetky krajiny zbrojili, no stle ete oficialne, nevypukla. Az km neprisiel september a Nemci nenapadli Polsko. Vted den sa chcel autor zosobit so svojou priatelkou aby aj vtomto obdobi mali dokolad o ich lske. To vak nestihli na urad vtrhol uradnik so sprvou o napadnut Polska a tm sa zo Zweiga stal protivnk nie cudizinec. Anglicko vyhlasilo vojnu Nemecku. Mobilizovali sa jednotky a autor len smalm pobalenm kufrikom akal co sa stane. Vedel , ze i ked nepodporuje nemecke zmery, stle patril knemeckyhovoriacim ludom a tm sa stal nepriatelom pre Anglicko Len ten kto prekonal jas a tmu, vojnu a mier,vzostup a pd,preil ozajstn zivot.( posledn veta zknihy)

Tm kniha skonila. Cel bola psana, pohladom autora, ako to on vnimal, boli tam neskutocne dlhe opisy, jeho kamartov spisovatelov alebo to skm sa stretol, ako to on videl ale vetko zumeleckej sfery. O samotnej vojne tam nebolo moc popsane. Nepisal to ako historick zznam zvojny. Samozrejme vzdy spomenul nejak udlost aby sa dalo orientovat vcase a nie podrobne. Ako tvrdi Vopi nzor na svet mi to nezmenilo,prevazne to bolo nudn a len zopr pasi sa dala. Snt Vm to pomoe