Zbigniew Nienacki - 02 Pan Tragacik a Atanarickov Poklad

8/13/2019 Zbigniew Nienacki - 02 Pan Tragacik a Atanarickov Poklad

1/202


2/202


3/202

Zbigniew NienackiPan Samochodzik i Skarb Atanaryka

Copyright by Zbigniew Nienacki (dediia)Translation 2005 by Peter ako

Cover design 2005 by Viera FabianovSlovak editon 2005 by Ikar

ISBN 80 551 0985 0


4/202

VOD

... Km som po svojom strkovi nezdedil nezvyajn to, ktor zaprinilo, e ma zaali vola pn Tragik, doval som dejiny umenia na jednej naej univerzite. vtedy sa u ma prejavili detektvne schopnosti, ktor ssobili, e som preil niekoko nezvyajne dramatickprbehov a zskal som pre nae mze vemi cenn ktrne pamiatky. Neskr to malo rozhodujci vplyv skutonos, e po skonen tdia ma zamestnali na Mnisterstve kultry a umenia ako pecilneho detektvin povedan loveka pre zvltne lohy. Mojou hou bolo predovetkm vyhadvanie cennch poskumeleckch diel a muzelnych zbierok stratench po vojny alebo ukradnutch hitlerovcami. Neskr som tie pustil do boja proti falovateom umeleckch diel, poctivm priekupnkom staroitnost, ako aj zlodejoa paerkom naich kultrnych pamiatok. Niektor za jmavejie prbehy z tch ias som opsal v cykle povio pnu Tragikovi. Je ich a dvans.

Ale i dramatick prbehy z mojich tudentskch rokmali upadn do zabudnutia len preto, e vtedy som npracoval na ministerstve a e ma nevolali pn Trag Ak zaujmav je naprklad prbeh objavenia slvn Atanarichovho pokladu z rdzeho zlata, ktor som preako tudent, ke som sa cez przdniny zastnil archelogickch vykopvok v dedine Gsiory? Predstavte si rovsk mnostvo zlatch predmetov, nesmierne cenpoklad, ktor sa podarilo njs iba vaka udskmu vtipu a vede. A koko nezvyajnch prhod sme zail jeho objavovan...


5/202

Iste vs trpi otzka: kto bol kr Atanarich? Preprve v Gsiorach v Posku sa naiel jeho zlat pokl Ve kr Atanarich bol Gt a o robili Gti kandinsky kme na poskom zem pred dvetisc rokmi, l

z onch ias pochdzal ich zlat poklad. Na tieto otz vm odpovie tto knika.

Pravlasou Gtov bola jun kandinvia. V treom sro nho letopotu zaloili obrovsk tt Ostrogta Vizigtov v juhovchodnej Eurpe. dermi ich mepadli dve vek mest: Olbia pri stoku Bugu a Dnepako aj Tyras pri st Dnestra. Pod vedenm Alaricha vrabovali Atny, Korint, Rm. Na zaiatku piateho storia ovldli panielsko a neskr pod vedenm Teodoric Vekho ovldli Taliansko. Dovtedy takmer neznmy versk germnsky kme si zbraou podmanil cel Eupu od step pri iernom mori a po dalek panielsko

Ako sa stalo, e v treom storo sa Gti ocitli a iernom mori?

O Gtoch vznikli stovky vedeckch prc aj romnSpisovateom uaroval prbeh krsnej gtskej krov Amalasunty a jej degenerovanho syna Atalaricha, nachnala ich postava vekho gtskeho kra Teodorica jeho mdreho ministra Rimana Kassiodora. Ale ho

o dejinch Gtov sa napsalo toko knh, ani v jednej jednoznane a vyerpvajco neodpoved na otzku: de a kedy vyrazili Gti zo svojej severskej vlasti.

Minister kra Teodoricha, mdry Kassiodor, v rkoch 526 533 na rozkaz svojho vldcu napsal DeGtov". Do naich ias sa zachovali iba v nedobro vahu, ktor urobil mnch Jordanes, pvodom G v roku 551. Vtedy, ke u Ostrogti zmizli z politiarny sveta, chcel ich pripomen na strnkach kni


6/202

s latinskm nzvom De origine actibusque Getarum(O pvode a inoch Gtov).

Jordanes pe, e pod vedenm kra Bericha Gti vyp vali od brehov kandinvie a na troch jaseovch lodi

sa dostali cez more k miestu, ktor nazvali Gothiscand A bolo to posk pobreie Baltickho mora, lebo Jordapri opise putovania gtskeho kmea Gepidov, ktor vyrzo svojho zemia po stopch Gtov o niekoko desiatokkov neskr, hovor: Teda tto Gepidovia zo zvisti obsa

kraj Spesis na ostrove obkenom vodami Visly, kt vo svojej rei nazvali Gepedojos."Len niekoko viet z Jordanesovej knihy a koko

deckch sporov a polemk! Keby naraz prehovorili vo sa vyjadrili k tejto veci, vznikla by tak vek vrav

by prehluila rmus tartujceho prdovho lietadla. ten krik tlmia strany hrubch foliantov a iba ticho zuako jarek medzi stenami pracovn historikov a archlgov. My, laici, musme dobre naahova ui, aby sz toho aspo osi zauli...

Gti teda vyrazili zo svojej vlasti pravdepodobne krpred zaiatkom alebo na zaiatku nho letopotu. Mo vbec dverova Jordanesovi, ktor rozprva o tomto pu van a o es storo neskr? uvauj historici. A ssa z tch troch jaseovch lod". Vari je mon, aby kmktor si potom podmanil takmer cel antick svet, vyrdo boja na troch plavidlch? Prichdzaj k zveru, e Jornes nm vyklad star gtsku poves. Tri jaseov lmaj symbolizova neskorie delenie Gtov na Ostrog Vizigtov a Gepidov. Vedci vak uvauj: Mono poveaj dejinami prchodu Gtov do stia Visly. Lene nebolo bliie a ahie prejs cez Jutsk polostrov a potom popr be a Dunaji dosta sa k iernemu moru?"

Mnoh historici vehementne tvrdia: Nie, Gti nikdneboli na poskom baltickom pobre."


7/202

Ak prijmeme nzor, e putovanie Gtov prebehlo taako ho opisuje Jordanes, znova nm cestu zahat mootzok. Koho stretli Gti na baltickom pobre v Pomransku? Narazili na germnskych Burgundov ako tvr

niektor nemeck vedci? Alebo bojovali s kmemi pomranskch Praslovanov? Zvazili nad nimi, alebo boli pozen? Ako dlho sa zdrali v pomoranskom kraji a kedy kraovali alej vo vbojoch, ktor im priniesli tak sl

Do sporu historikov sa zamieali archeolgovia. Ksa dvaja bij, tam tret vaz zdalo sa, e archeolg jasne rozltia zhadu tzv. gtskej zleitosti". VeGti boli na poskom pobre v Pomoransku, muspredsa zanecha nejak stopy.

... Stopy tam s. Vea stp. Nejasnch, zamotancnavzjom prepletench ako apaje zvierat v divokpralese. Ktor z nich je t hadan, sprvna, o ns privdie k cieu? Archeolgovia stopri dejn" prehr vaj star pohrebisk na pobre, nachdzaj hlineriady, kovov ozdoby, spoznvaj materilnu kultru d, o tu ili pred stroiami. A tak ako v pralese, ke

dujeme spleten stupaje a zrazu sa nm pred oami ob v slnkom zaliaty priestor bez stromov a zd sa nm,sme sa u dostali na okraj lesa, aj archeolgovia sa nedomnievali, e rozltili gtsku zhadu. Potom sa ukzlo, e to bola iba nevek polianka uprostred stromo

A za ou je znova hust les pln zamotanch stp.


8/202

PRV KAPITOLA

Pawel si chce da nars hriadku Hadanie magickch kruhov" Stretnutie s tmou Alfred z dolia Stran prbeh deda

Rzyndu Zlat poklad Smutn prpad lovcov rakov udnsvetielko Pavol, preo ma prenasleduje?"

Blili sa przdniny mali by posledn v mojom ivlebo konene som skonil tdium dejn umenia, d

konca som napsal aj diplomov prcu. Ako obyachcel som sa poas przdnin zastni archeologickej pedcie a potom prhody z takej vpravy opsa v nonch, v ktorch som si ako redaktor privyrbal skromnmu tipendiu.

Historik umenia nezarba v redakcii vea peaz. Zvajne pe sprvy alebo recenzie z umeleckch vstav bo lnky o nejakch objavoch umeleckch diel. K pendiu som si teda skromne prilepoval. Napokon, kozaujma korepondencia z archeologickej expedcie, anie kdesi za hranicami, v Egypte alebo Pamre, ale z vkopvok priamo v Posku? A predsa som sa teil, z redakcie dostanem do dediny Gsiory.

Na bliace sa przdniny som sa teda teil. Jedin sros mi robil mj brat Pawel, ktor prve zmaturoval, neprejavoval chu alej tudova. Celkove to bol mlaudne zatrpknut voi celmu svetu, s podivnmi mnierami a bez zujmu o kohokovek okrem vlastnej o by. Rodiia usdili, e mem ma naho dobr vpl vzbudi v om zujem o nieo a urobi z neho hodn


9/202

nho loveka. Preto ma poprosili, aby som ho vzal so bou na plnovan archeologick vpravu a venoval viu pozornos ne doteraz. Prve v tom ase vzruovali zhadn kamenn kruhy" v Pomorans

a svojou tbou preskma ich tajomstvo som chcel infikova aj svojho mladieho brata.Povedal som mu:

Pawel, m iba devtns rokov. Ale svet v tvooiach vyzer ako star a pinav handra. Naozaj neje

vuje ni, o by a primne zaujalo? i a neme nadchn, prekvapi, vzrui, uchvti?... Tohto rokuzmaturoval. Urobil si matru s priemernm vsledkoNapokon, vetko v tebe je priemern, vlan, nijak. Ssil si sa dosta na univerzitu, ale neprijali a. Ukzaloe nem nijak zvltne zujmy. Rovnako nespenesi mohol tudova chmiu, fyziku, matematiku, nrodpis, medicnu i archeolgiu. Rodiom ani mne, svojm bratovi, si nikdy nespsobil nijak problm. Ale chvku radosti, poteenia i hrdosti. Po ptnstich mntach zane zva, aj keby si tal najzaujmavekniku, ja zvam po piatich mintach v tvojej spolonti. Povedz mi: o z teba vyrastie? Raz z teba stran vos, pliese a stuchlina ako z przdneho kapustnho da. Prosm a, zaujmaj sa o nieo a zani by normlnlovekom, nie iba przdnym spacm vakom bez srd

a bez due, nezaujmavm obalom, ktor iba pripomosi v tvare loveka. A povedz mi, o chce so sebou roke a neprijali na tdium?

Pawel zvol. Teraz pjdem s kamomi na przdniny k moru. V

o som sa rozhodol? zrazu oil. Dm si nars hrku. Len tak vdsku, lebo ete nezarastm vemi huPredstavil som si Pawlovu tvr s riedkymi mladck

chpkami, ryav, kared fziky a nad nimi obrov


10/202

nos, mal ospal oi, a poctil som poriadnu nechuakoby v tejto miestnosti spolu s nm bol aj nenvidzpach varenho karfiolu.

Si smieny, vyhlsil som.

Mykol plecami. Hovoril akoby z printenia, ako l vek, ktor u vetko preil a vetko m za sebou. Ak sa ti ja zdm smieny, o maj poveda t, k

pozeraj na teba? m sa teraz zaober? AlchmioJedmi? Ponohospodrstvom? i chce pestova bav

alebo chyst vpravu za zlatm rnom?Rozprval dlho a popletene ako vetci v naej rodiPoutovaniahodn, smutn lovek. o by som dal za aby som ho zbavil tej nudy a edivosti, aby som vdducha do tej hlinenej figry s vekm ervenm nos

a lcami, ktor mali zars neudriavanou vdskhriadkou...Odloil som zo stola kniky, rozloil som mapu kra

vchodnho Pomoranska. Zazelenela sa vek kvrna cholskho pralesa, zke, dlh jazer Kaubskej viny zreli na ns ako mnostvo primrench modrch o

Pozri sa, Pawel, zaostrenm koncom ceruzky ssa dotkol ervenej nitky cesty vincej sa pomedzi jaz

Pred dvoma rokmi som iel tadeto od Kartz s archlgom doktorom Andrzejom K. Pomhal som mu hadkamenn magick kruhy".

Spod stohu knh som vytiahol obal s fotografiaa narchlo robenmi kicami.

Nevie si predstavi, ak obrovsk dojem urobhad na kamenn kruh. Vojde do lesa, na vresovisko jazere, a tu zrazu vid niekoko obrovskch kruhovtvorench z podlhovastch kameov. Uprostred krustoja obyajne tri balvany, z ktorch prostredn zvy by vy ne krajn. Tie tri balvany archeolgovia n vaj trility", tie podlhovast zasa stly". Kamen


11/202

11

kruhy s zahalen tajomstvom, zhadou akou na roltenie. Pravdepodobne ich vytvorili Gti! Ale todlh rozprvanie...

Prosm a, nerob mi prednku, zastonal Pawel

M rd kriminlne romny? Jasne. Len nie od naich autorov. ia, to bude detektvka" od poskho autora.

Pamtm si, bol prve zaiatok septembra, veer, terigsme sa s Andrzejom do Kartz.Preli sme peo asi ptns kilometrov. Boleli ma n

hy, bol som hladn a unaven, tlail ma batoh a polovstanu. Bol ostatn de leta a ostatn de tohoronej vonosti, na druh de sme mali nasadn na autobus dGdanska a odtia vlakom domov, ku kadodennm p vinnostiam.

Andrzej bol archeolg a ja som konil dejiny umenPutoval som s Andrzejom u vye tda. Nali s

hradisko z ranho stredoveku, ktor u ktosi kedysi ob vil a spomenul vo vedeckej prci. Natrafili sme aj skriov" hroby zo zaiatku doby eleznej asi 800 ropred nam letopotom.

Rozhodli sme sa prenocova v dedine Gsiory, cez kr sme nhodou prechdzali. Boli sme tak zmoren, e

nm nechcelo postavi stan, ale poprosili sme o noc v stodole. Gazda, Kaub, ns prijal vemi priatesky a hostinne. Rozpovedali sme mu, odkia a preo putujem

Kruhy z kamea? Hroby nasypan z kamea s b vanom navrchu? S, tu u ns. P kilometrov od dedi

Pri jazere.Poakovali sme sa za nocah a hoci sa blila noc, kraovali sme smerom, ktor nm Kaub ukzal. Andrnectil navu, ke ho od ciea delil iba mal krok.


12/202

Krali sme cez pust, udoprzdnu krajinu. Na jal vch kamenistch vkoch rstol vres a malik zakrten borovice, piesit cesta viedla cez hlbok voz mestrmmi boiami. Na obzore sa rysovali stromy ok

rozahlho Tucholskho pralesa. Pekn malebn kr vak zakrval svoju krsu sivou zclonou smraku.Nad jazerom sa vypnal nevek vok a riedky le

schdzal po strmom bo pahorku a do jazera a k mlikmu mtnemu potiku. A tu na vyvenine a n

brehom potoka od vekov driemalo star pohrebisko. Pmedzi kmene stromov vyrastali zo zeme podlhovast b vany, jedny akoby chaoticky porozhadzovan bez laa skladu, in zasa uloen do vekch symetrickch khov okolo trilitov.

Tma znemoovala dkladnejiu prehliadku pohre biska. Na brehu jazera pri st potika sme si postastan. Rozloili sme ohe, lebo v blzkosti vody bolo cchlad bliacej sa jesene.

Dobre sa pamtm na t chvu. Ve sa ku mne bl

la TMA. Tajomn, nejasn ako mesiac visiaci nad jazrom, zaclonen iapkou ltkavej hmly. Okolo ns botma a ticho. Praskanie sosnovch halzok horiacic v ohnisku sa zdalo vemi hlasit. Niekoko krokov ns spali mohyly a magick kruhy, pruh svetla od oh

nehlune plynul po hladine jazera kamsi k druhm brehu, ktor sa ledva rysoval v tme. Videl som Andr jovu tvr zku, pretiahnut tvr, ktor v iari oh bola takmer erven, ervenkav odtie mali aj jesvetl vlasy. Pomyslel som si, e sa celkom podob

Gtov, ktor pred necelmi dvoma tisckami rokov sdeli pri ohni mono prve tu, na tomto mieste, a ktorch stopy tie magick kruhy a mohyly tak trpezhadal. Vetci maj bielu kou, svetl vlasy a prjemoi, s vysokej postavy," psal o Gtoch v 6. stor


13/202

grcky historik Prokop z Cezarey, dvorn kronikr zantskho cisra Justinina.

Zrazu sa pruh svetla na jazere zachvel a zlomil. Atom som zaul tich plechot a zazrel obrysy rybrsk

lna. Mlky a nepohnute sme oakvali prchod hosPritiahlo ho z noci svetlo nho oha. Hodil sa do koritu okolia tak ako nikto in. Bol to star sedemdesron kaubsk rybr Alfred Rzynda, tu nazvan Az dolia.

Teraz, pri rozhovore s Pawlom, som si predstavil, e s jednm z gtskych kazov. Predo mnou sedel mlad,celkom unuden lovek, ktorho nezaujmalo ni okr vlastnej nezaujmavej osoby.

Ako v om prebudi ivot a rozdcha tbu po dobdrustvch?

Na dosiahnutie tohto ciea boli povolen vetky hmty, mohol som poui vetky magick kony.

epkal som. Zhada mi nurovala sta: Jazero, pri ktorom sme nali star pohrebisko a

menn kruhy, nazva sa Dlh. Ale Alfred z dolia, Rzynda, mi povedal, e niekedy ho volaj Zlat. Po mh roky medzi Kaubmi, ktor obvali dedinu Gsiotradovala sa z pokolenia na pokolenie legenda, e menn mohyly pri jazere ukrvaj zlat poklady. Dokca sa nali aj tak, o prisahali, e vo svtojnskej videli v mohylch plan ohne. V povestiach zlato zpan v zemi hor. Alfred z dolia rozprval, e jeho sotec, rybr na Dlhom jazere, rozhodol sa vybra z mo

poklady. Cez svtojnsku noc potajomky, e o tom nedela ani vlastn ena a synovia, vybral sa na pohreba pozeral, z ktorej mohyly vychdza iara zlata. Mal s bou lopatu a mohylu rozkopal. Naiel v nej vzcne p


14/202

mety zo zlata, najdrahie klenoty. Koht prv raz zakikrkal, ke dedo Rzynda preniesol poklady do loky, aich odviezol do svojho domu. udia hovoria, e poklaukryt v mohylch stria neist duchovia. Dedo Rzyda sa prevrtil s lokou na jazere a poklady sa potopilihlbiny. Rzynda sa pokal zachrni vek zlat misu, bola tak ak, e ho ako mlynsk kame stiahla na d jazera. Lakomstvo nedovolilo Rzyndovi, aby sa rozls akou zlatou misou, nepustil ju z rk a utopil sa spo

s ou. Odvtedy u ani jednej svtojnskej noci nehorena pohrebisku zlato. V mohylch u nie s poklady, staotec Rzyndu ich vykradol a spolu s nimi spoinul hlbopod vodou.

Pawel sa nepokojne zahniezdil na stolike. Skeptic

sa usmial, ale jeho slov zneli vemi nervzne a rchNevedel zakry zujem. Je to, prirodzene, iba legenda? Vmysel? Vak? Neviem...

Vzdychol si.

Azda mu bolo to, e prbeh deda Rzyndu treba zardi medzi rozprvky? Vytiahol som spomedzi knh fotografiu pohra s u

kom. Na zadnej strane fotky bol npis:

ZBIERKA ARCHEOLOGICKHO MZEA:ZLAT POHR, DLH JAZERO VO VCHODNOM POMORANSKU

Ten pohr sa naiel ete pred vojnou. Nlezca ho vnoval mzeu. Prosm a, Pawel, neprezra to nikomudia by rozkopali mohyly a hadali by poklady. Znemo

nilo by to vedeck vskum. A... a... Pawlovi a vyrazilo dych od vzruenia nenaiel nijak in zlat predmet?

Star Rzynda mi rozprval, e hne po vojne nejmldenec z dediny cel leto chytal v jazere raky, ktor p


15/202

tom predval v meste. Jednho da sa zistilo, e ten mlsyn chudobnho ronka, m vea peaz: kpil si pozepri jazere a staval tam vek dom. Azda zbohatol lovomkov? Postavil si vek tehlov dom. Ale zaal pi a zo

Dom spustol a chtra, nikto z dediny nechce v om bBrnia sa, e je nedokonen, stoj na prkrom bo, ko od cesty aj od dediny. Andrzej, ktor tri tdne riadkopvky na pohrebisku v Gsiorach, mi v liste psa v noci prechdzal okolo toho schtranho domu a v

nch uvidel svetlo. Voiel dovntra, ale vade bolo prza tma. Svetlo zhaslo, alebo bolo iba klamom... Hm... vyrazilo z Pawla. Rozhodol som sa, e rozltim zhadu zlatho j

ra". Idem sa prida k Andrzejovej expedcii. Ak chpo so mnou. Vykali sa na bradu, kamoov aj na mo Andrzej a prijme ako robotnka. Dostane plat za prpri vykopvkach. Popoludnia bude ma von a pohliadame okolie.

Fha, tak maj vyzera przdniny? Drina pri vpoch. Neme mi zariadi nieo lepie?

Nahnevane som zaal sklada vek mapu pobreMj mlad brat sa prejavil na moje gusto ako pohodln lovek bez akejkovek fantzie. Bolo mi u ko jedno, i sa rozhodne s so mnou, alebo si vybmore, kamoov a pestovanie briadky. utoval som

nau matku, ktor ma predsa tak prosila: Vezmi hosebou, odtiahni od tch kamartov, nech sa o osi zama a nie je stle tak zatrpknut a unuden. Pamtajaj ty, ako star brat, nesie zaho zodpovednos..."

Tak o? Ide so mnou? sptal som ho naposle

Poobzeral sa po mojej izbe, akoby hadal pomozchranu u kohosi neviditenho. Idem, zahundral nevdne tnom loveka, k

prejavuje niekomu ohromn lskavos.


16/202

Veer som Pawla zoil v malej zadymenej kaviarni. Suprostred jemu podobnch chlapcov a dievat, ktor osadili a tri stolky. Chlapci mali mal, riedke briada jeden bez brady bafkal z obrovskej fajky. m skr

svoju obben fajoku schoval do vrecka nechcel saby si niekto myslel, e patrm k ich spolonosti. Dievt mali anjelsk tvre, ale vykrikovali ako kofy na tr Vetci najprv dlho a hlpo trali o autch jazykom, kr sa sce podobal na moju materinu, ale bol akmsi

udnm variantom. Potom sa nudili individulne aj klektvne, a napokon zaali hra pri stolku aksi udhru. Vyhadzovali dohora zpalkov katuku a s nezvajnm naptm sledovali, na ktor stranu dopadne. T valo to vemi dlho. A tak dlho, e ma opustila trpezliv

a pobral som sa z kaviarniky pre.Na ulici ma dobehol Pawel a nejak vysok mlad v nohaviciach s nabitmi cvokmi ako na vojenskch ganiach.

Mj kamo Kuracia Rka, predstavil ho Pawel

Pozajtra odchdzame... pripomenul som PawlovKuracia Rka mi dverne stisol pravicu. Ach, to ty si ten pako, o nm odvdza Pawla. M

fajn bracha. Berieme ho, ide s nami, hotov vec.Prsne som sa pozrel na svojho brata: Pn poved

Pavol, Pavol, preo ma prenasleduje?"


17/202

17

D R U H K A P I TO L A

Hlavolam Mo no veri Alf redovi z dolia? Vzdorova zaujat svedkovia? Spor vedcov Namiesto argumentov p

Znova zlato...

Vo vlaku do Gdanska aj neskr cestou autobusom Kartz som Pawlovi vysvetoval:

Ak chceme njs poklad, musme poui t ist mtdu ako vyetrovatelia, ktor hadaj pchateov zlonov. Tto metda vyaduje usilovn premanie a vetrpezlivos, dlh vykvanie a namhav spjanie jednlivch ohniviek, udalost a vec do jednej reaze. Adiea si sa hral tak, e si kocky obrzkovho hlavola

ukladal k sebe. Na kadej kocke bol vrez z vieho razu a kocky bolo treba pouklada tak, aby vytvorili kov obraz. Teraz budeme musie robi osi podobn. Iia, tie kocky s porozhadzovan a ukryt jednaa druh inde. Treba ich njs a zostavi obraz. Problm v tom, e vbec nevieme, kde tie kocky s. Nevieme to, ktor vjavy a veci patria k nmu hlavolamu, a ktk inmu, k takmu, o ns vbec nezaujma...

Nebolo by jednoduchie zadovi si potpa vstroj a preskma dno jazera?

Jazero je rozahl a hlbok a tyridsa metrov. Mo by si sa v om potpa cel roky a ni by si nenaiel. nevieme, na ktorom mieste sa ten poklad nachdza. Zsa mi, e od poiatku rob zkladn chybu. Ke som


18/202

pred niekokmi dami opakoval rozprvanie Alfrz dolia, skepticky si sa usmial. Vmysel, legenda." Tto zasa povauje za skutonos, za autentick sprvu

V jazere sa naiel zlat pohr, potom mldenec, kt

chytal raky, natrafil na zlato, predal ho a postavil si nhern dom. To vetko potvrdzuje Alfredovo rozprvani Ukazuje sa, e predsa m trochu fantzie. Lene

vtedy, ke ju treba. Na fotografii je napsan veobeDlh jazero. Zlat pohr." Na zklade toho mono ro

nako dobre vyvodzova, e pohr nali na piesku pri jare, ako aj vo vode blzko brehu alebo ho vytiahli odkiz hbky tyridsiatich metrov. Nlezca, ktor pohr od vzdal mzeu, mono neprezradil presn okolnosti nzu, alebo je mon, e jednoducho nie s uveden

zadnej strane fotografie. Bola vojna, as zbierok Nemodviezli a tie sa nenvratne stratili. Zmizol aj ten pohlebo bol zo zlata a bol to lkav predmet. Dnes v zbiemzea zostala len fotografia so skpym dajom... A dh vec. Chlapec, ktor lovil raky, zrazu zbohatol. Ale t

iba rozprvanie Alfreda z dolia. Ten mldenec sa mono nezaoberal len chytanm rakov. Ber do vahy, e bolo krtko po vojne a poas vojny niektor udia aa nie celkom estne nadobudli vek majetok. Alfz dolia, ktorho prenasledovala poves o jeho staro

otcovi, spojil fakt nhleho zbohatnutia mldenca s te lovil a predval raky. Musme by opatrn pri hodnon a spjan rznych vec. A ete jedno, mil Pawel: Ne vemi vne rozprvanie starho Alfreda. Videlo sa mm bujn predstavivos, povedal by som, e literfantziu. Kto vie, koko k tej historke pridal sm? Thistorky s ako kamene, ktor hod na dno jazera. rokoch zanaj obrasta...

Neme sa ho poriadne povypytova? Pred pol rokom zomrel. Mal sedemdesiat rokov.


19/202

Nenahovral som si, e njdem zlat poklad z Dlhh jazera. V tejto zleitosti vetko bolo neist, zamotaa pochybn. Dokonca aj ten zlat pohr.

Pohr mal dos jednoduch tvar a nijak ornamenty

Pochdzal pravdepodobne zo IV. a VI. storoia. Andrz vak pripal, e takisto mohol vznikn ovea skr, aj neskorie. Nebolo najdleitejie, kedy bol vyrobenale kedy a za akch okolnost sa dostal k Dlhmu jazeBol ten poklad majetkom kmea, ktor pochovval sv jich mtvych do mohl pri jazere? Andrzej tvrdil e mhyly pochdzaj z druhho storoia nho letopotu, boli by teda ovea starie ne zlat pohr. Preto ako detektktor ak chce rozlti zhadu, mus sa zoznmi s prstredm, kde sa zrodila, aj ja som musel najprv spozntoto okolie, prenikn do jeho najstarch udalost.

Preto na mojom stole narastala hba knh vedeck ropravy z oblasti archeolgie a dejn. Akoby som bol viedoetrovanie, lene namiesto vypovanch stli predo mnostoroia, kniky, ktor hovorili o pradvnych asoch.

Kniky. Ach, ak s to vzdorovit a neposlun svedk

via. Vpove jednho prikazuje pochybova o vpovdruhho, tret zasa sved proti tm dvom. Na otzkktor dostvaj, neodpovedaj priamo, obas dlho a vemi zodpovedne via kad slovo, poisuj sa vrazmono", pravdepodobne", hypoteticky". Na druhestrane zasa najsmelie tvrdenia prenievaj do vky amrakodrap, ktor nem poriadny zklad a me ho zvli aj zvan vetra. Vpovede s formulovan akm a jasnm jazykom, treba sa vemi namha, aby ste ich pouli a do konca.

Najhorie vak je, ke tie knihy pochdzaj z rznykrajn. Tu sa d celkom strati komu uveri, komu d verova, ak dvody uzna, ak kad tvrd in a kasved v prospech seba?


20/202

Ale nesmieme sa da odstrai. Na ak jazyk sa dko zvykn a pri spoznvan celho materilu lovek olepie odliuje falon dkaz od pravdivho. Plat a zav je tu napokon star zsada vetkch detektvov treba

ri tomu, kto uvdza najviac dveryhodnch dkazov.

Takmer celou cestou Pawel nariekal, e sa nestihol rozls nejakou svojou babou". Od Kartz zmkol nadchl

krsa kaubskej krajiny, ktor videl cez okno autobuPred dvoma hodinami sme sedeli v mdnej gdynskaviarni vyzdobenej ultramodernmi mabami. AutoGdansk Kartuzy Bytw ns zrazu preniesol do celkomkrajiny. V autobuse sa ozvala zvun kaubsk re.

Od Kartz sa cesta strmo krti do vrchov, odkia vicel krsu krajiny nazvanej Kaubsk vajiarsko. Pahky s zarasten lesmi, vresom, kvitn hrdzavmi kvedivho tiavu a v dolinch odraj oblohu hladiny rahlch jazier niekedy spojench zkymi prieplavmi. P je tu biedna piesok, trk, kame. Sem tam s aj pniektor leia ladom, stopy primitvneho trojponho stmu. Treba ma hodne tej jalovej pdy, aby sa na nej lo ako tak gazdova a vyi. astejie ne vek dedcharakteristick pre rodn kraje stretvame tu mosady s niekokmi staviskami. udia ij osamoteneustle bojuj s neilivou prrodou. Zdali sa mi vestn a achetnej ne v inch krajoch Poska.

In obraz krajiny, in kaubsk dialekt. Mimo cia elezninch trat, ktor spjaj vchodn Pomoransso zvykom Poska, vrazne pociujeme zvltnos toreginu, jeho vlastn, neopakovaten kolorit.

... Archeolgovia na zklade vykopvok tvrdia, e v neskorej dobe bronzovej teda v rokoch 900 700 nam letopotom nastal zvltny rozvoj kaubs


21/202

skupiny". M spolon rty s takzvanou luickou kutrou", veobecne uznvanou vedcami za praslovanskale vyznauje sa aj radom vlastnch t, zvltnych, ind vidulnych. Potom v ranej dobe eleznej (v takzvano

haltatskom obdob) teda v rokoch 700 400 prnam letopotom kaubsk skupina sa osamostatnido takej miery, e dostva nzov pomoransk kultraStle si zachovva ist podobnos k luickej kultre, asasne m toko neopakovatench vlastnch t, archeolgovia boli nchyln vidie v nej nov, pecilkultru, a pretoe sa vyvinula v Pomoransku, nazvali

pomoranskou kultrou.Na konci haltatskho obdobia, niekedy okolo V. sto

roia pred nam letopotom, dochdza k silnej expanzpomoranskej kultry do ostatnch slovanskch krajn

Nemeck ovinistick vedci na ele so svojm teoretikoKossinnom pripisovali pomoransk kultru nie Slovanom, ale nejakm bliie neurenm germnskym Wandilom". A dokonca Bastarnom, ktor ako na zlos pda neskorch objavov neboli nrodom germnskym, a

keltskm... V psoben pomoranskej kultry, v jej expanprirodzene videli vazn njazd Germnov, ktor, kdeko vek tiahli, vdy museli vazi a vetkch sipodrobi.

To nie je nepatrn zleitos, i v Pomoransku kedyili Ostgermani (Vchodn Germni) alebo slovansk Vnedi. Teriu o Ostgermanoch potom podopreli hitlerovsk tanky. asto sa toti stva, e ak niekto nem pravda chbaj mu argumenty pouije ozbrojen ps. Manemeckch archeolgov, na ktorch boli oznaen kraj v Pomoransku osdlen vraj Ostgermanmi, poslili hilerovcom na in mapy. Na nich bolo napsan Ostdeutschland" (Vchodn Nemecko) a kaubskch obyvatezhurta skali uzna za Nemcov. Ete aj dnes napriek bokm a podrobnm prcam mnohch poskch aj z


22/202

hraninch vedcov niektor nemeck vedci puc o dnych obyvateoch Pomoranska ani raz nespomnaj, ekedysi ili slovansk Venedi, a stie Visly je pre nich meckm pobrem Baltiku".

Medzi uencami vyvolala spor zvltnos Pomoransktor ho odliuje od ostatnch kultr uznvanch praslovansk. Pomoransko toti delili od ostatnch s vanskch pobratimov obrovsk wartansko noteck miare, ako aj Tucholsk prales. Bola to prrodn bari

ktor vydelila Pomoransko z kruhu luickej kultry. druhej strane prtomnos mora ktor v dvnych asnebolo povaovan za komunikan prekku, ale pontos" (cestu), ako sa kedysi more nazvalo uah

vala Pomoransku kontakty so kandinviou, obvan

Germnmi, a podliehalo vplyvom vemi rozvinutgermnskeho spracovania kovov.To vetko spsobilo, e v Pomoransku vznikla peci

k kultra slovansk, ktor vak mala v sebe germske prvky. Prtomnos germnskych vplyvov v Pomor

sku je zreten a nikto rozumn nepopiera jej existenJe vak najvy as, aby aj Nemci sa postavili k tejto bez ich zvyajnej srdnatosti a oddelili germnske v vy" od otzky obvania Pomoranska Pragermnmi.

A bu tu mdry uprostred tokch pohadov, tok

protireiacich si vpoved. i som netvrdil sprvne,detektv archeolg prichdza do styku so vzdorovita niekedy vemi zaujatmi svedkami?

Na autobusovej zastvke v Gsiorach ma akal Andrktorho som telegraficky informoval o svojom prchoSotva sme vystpili, zaepkal mi do ucha:

Vie, o sme nali v jednej mohyle? ???


23/202

Niekoko bronzovch ozdb. A ...zlat prvesoZ istho, peknho zlata.

Pomyslel som si:Predsa sa len star Alfred z dolia zmlil. V mohyl

zostalo zlato..." Ale jeho poves dobre poslila naej veci. T, o ju pznali, verili, e zlato z mohl u vykradli, a nikto v ninehadal poklady. Preto mohyly pretrvali a do nhprchodu nevyrabovan.


24/202

TRETIA KAPITOLA

Mtvy dom Nezvyajn svetielko Koho pochovali v kamennej mohyle? Nlezisk Diskusie Marylina

mohyla" Objavy v mtvom dome Cigarety syrena" a rcyklmenovej farby Prekvapenie

budil ma vzdialen hrmot bliacej sa brky. V lom stane bolo dusno, ctil som, e elo mm vlhk

potu. Roztvoril som dlh zips a vyliezol som zo spac vaku. Mrkol som na fosforeskujce ruiky hodn bla sa polnoc. Znovu som zaul hlbok hrmot a spomesom si, e brky tu bvaj prudk a dlhotrvajce hladinou jazera sa vytvra akoby przdny priestor,

ktorho sa brka stle vracia a zri nad okolm.Hmatom som naiel zpalky a katuku cigariet. Zalil som si, natiahol dlh gumov imy a roznuroval vchod zo stanu. Ovalila ma dusn va lesa. Noci tuli udne jasn ako na dlani som mal pred sebou cel

tbor rad malch stanov postavench na okraji lesa jazera a po ptie vyveniny, kde sa nachdzalo po bisko. O nieo alej, u v lese, stl vek hospodrskya veda smiene priupen mal stan dvoch rybrov,ristov, ktor k nm prirstli ako imelo k stromu. Bol

hlun mlad udia, Chud Genek" a Ospal Kazemajitelia dvoch motocyklov, ktor napali n tich bor pabou vbuchov a stranm revom.

Teraz bol tbor pohren do ticha. Chvu som nhybne stl a hadel som do tmy, o zaahla na pohreb

Zo


25/202

ko. Odtiato som nevidel mohyly, ktor pod kamemukrvali svoje tajomstv udsk kostry ozdoben brzom a zlatom. Tma zakrvala aj magick kruhy", v ktrch mono pred necelmi dvoma tisckami rokov po

dozorom jednorukho boha Tiusa horeli ohne a konasa hrozn Thingy" sdy ivch i mtvych.Jazero pchlo rybami a vodnmi rastlinami. Hladin

vody bola hladk, hust a ierna. Odkiasi zaleka, z dhho brehu sa ozvalo preruovan tekanie psa. Myk

som sa, vyakan bleskom, ktor sa mihol nad obzoro Ale akal som dlho, km sa ozvalo hrmenie. Brka prchdzali kadesi mimo ns.

Vtom som zazrel svetielko. Mal, nehybn svetlo. irilo presne na mieste, kde za da bolo vidie opustenneobvan dom lovca rakov". Svietilo v okne mtvedomu" ako by ho azda nazval autor detektvok.

Po pikch som vbehol medzi stany. V treom od jzera spal Pawel. Len o som nad jeho hlavou nechtopokrabal pltno, hne sa zobudil. Alebo azda ete vbnespal? Ve to bola jeho prv noc v takom tbore.

Po, Pawel. V mtvom dome sa svieti...Rozosmialo ma, ako sa poteil. Rozstrapaten vlasy mu nad elom zjeili, padali mu na oi a spod nich triba vek a akoby strane prekvapen nos.

Pawel, zajtra nasadne do kajaku a dkladne presk

ma mtvy dom. Zajtra? Ja tam idem hne. Kde s vesl? a zaa vyha pyamov nohavice.

Vyakal som sa: Nie, nie! Teraz nie! Boj sa? vysmieval sa. Ak sa boj, vyberiem

sm... Nebojm sa. Lene... Lene o? sptal sa,


26/202

N kajak je derav. Derav? Nevidel som v om nijak dieru, ke

ho skladali. Ja som si to potom vimol. Prosm a, nehdaj sa

mnou, povedal som nahnevane. No, u zhaslo! zvolal Pawel.Druh breh u bol celkom tmav. Mtvy dom sa str

v tme. Mono ktosi zastrel okno, alebo zhasol svea opustil dom.

Si si ist, e tam nik nebva? zapochyboval Paw Rno opravm kajak. Popoludn, po prci, zjdea sm sa presved. Dom je przdny, bez podlahy, bzrubn.

Povedal som mu, aby iel spa. Zajtra ho od rna pr

sa akala ak prca pri vkopoch. Otal, ale predspomaly pobral do stanu, a ja radostne si chajc r pobral som sa do svojho.Ja mu dm baby a kamoov," uvaoval som, ke s

si zazipsoval spac vak.

Nezapust si briadku, ani nebude vystrja na sopskej pli. Ten pako uvid, akho m bracha. A napkon, je to celkom dobre, e ma zobudili hromy a vysom zo stanu. In by som nevidel svetlo v mtvom me. Mtvy dom, mtvy dom," stle som opakoval v m

lienkach. A bolo mi vemi veselo.

Na druh de predpoludnm mi Andrzej ukzal nlez rozkopanej mohyly.

Vo svojom dennku si poznamenal:Bola to vek, dobre zachovan mohyla s priemero vye ptns metrov a vysok okolo poldruha metra. jej tte leal podlhovast balvan stla.

Po odstrnen vrchnej vrstvy zeminy ukzal sa pra


27/202

deln kueov kamenn nsyp, dole vyznaen kruhoz kameov. Po odstrnen kameov ktorch mnostvmono odhadn na nejak tyri vagny objavila trochu na sever od stredu mohyly, na tmavom jednolia

tom dne dvneho humusu, pozdna, svetlejia kvrn v tvare vane. T kvrna bola hrobovou jamou o d3,75 metra a rke 2 metre. Ke ju prekopali do hb1,75 metra, v dvnej vrchnej vrstve sme objavili pozstatky enskej kostry, leiacej na pravom lci a s boha

mi rozmanitmi ozdobami.Mtvola, pochovan kedysi v atch, bola uloen ndrevenej doske a doskou aj bola prikryt. Zachovali vek kusy dosk, a dokonca aj zvyky iat v tch mtach, kde sa stkali s bronzom a podliehali konzervanmu vplyvu bronzovej patiny. Zachovali sa aj niektokosti kostry kne kosti, predlakov kosti, as rebpanvy a holen."

Obzrel som si kresby aj obrzky na zvovku, ktmal Andrzej v hospodrskom stane.

Na predlaktiach kostry leali bronzov nramky. N

knych kostiach sa nachdzali dve rovnak fibuly, agrafy z bronzu, zdoben striebornmi filigrnmi a dozista uren na prichytenie spodnej ast iat. Tretia spona mala zmenen tvar, bola umiestnen na prsiach spolu s bronzovou sponou a iste slila na zapnanie pl

Na krku boli sklen perliky, zlat prvesok a strieborspony, ktor tvorili as nhrdelnka. Na bruchu sa nachdzala bronzov pracka od opasku, na lebke priene lea vek ihlica, ktor kedysi bola zapichnut do vlasov...

Poloil som si na dla prvesok zo zlata, dvihol som k oiam. Za tak pekn a majstrovsk prcu by sa nmusel hanbi hdam ani najslvnej stredovek zlatn

o mysl, koko rokov m tto ozdoba? sptal sa Andrzeja.


28/202

Okolo tisc osemsto. A mono aj trocha viac.Prvesok mal tvar hruky. V strede bol przdny a sk

dal sa z plechovej pologule a k nej priletovanho kus ohnutmi stenami, zakonenho piatimi gukamHorn as prvesku bola opleten zvitkami pirloskrtench drtikov, spodn as bola rozdelen na sdem trojuholnkovch pol. Na vrchu prvesku bolo ucez ktor kedysi bola prevleen nrka s perlikanrku spjali dve bronzov sponky v tvare psmena preto zvan esovit". Tisc osemsto rokov... mrmlal som si popod a poakval v dlani zlat prvesok.

Doteraz poznme z nho ternu iba dva exemplpodobnej ozdoby. Podobn sa nali v Meklenbursku,

ostrove Bornholm v Dnsku a predovetkm v junvdsku. Aj ten prvesok, aj vetky fibuly, ktor smekopali v naej gsiorskej mohyle, maj zodpovedajnlezy vo vdsku. Me sa o tom aj sm presvedMm tu kniku vdskeho vedca Oskara Almgrena o ch

nolgii fibl v severnej Eurpe. Njde tam kresby fiktor sa nali na pohrebiskch v kandinvii. Porovnich s tmi, o sme vykopali tu. Uvid, e s identic Ako dvojiky.

Inmi slovami: t pani vykopan v Gsiorach b

vdka? Gtka. Nie je to jedno? Vbec nie. Pamt sa, e som ti kedysi hovoril: p

kami vdov s dva kmene, Gti a Swijonovia. T e

o sme ju vykopali, bola Gtka.Chytil som Andrzeja za gombk na koeli. Toto gesom sa nauil od doktora Narkuskho.

Ako je to? sptal som sa a poksil som sa o ssmev. Ak sa u ns v starom hrobe njde naprklad


29/202

jak germnska ozdoba, Nemci kriia: Germnsky osah hrobu, bol to Pragermn." Vy zasa tvrdte: Ale, pni, zabdate na osi tak, ako je mda, premiestovanpredmetov, dovoz, obchod. Bol to Slovan, lene nosil d

vezen germnske ozdoby." Teraz si naiel kandinvfibuly aj prvesok, a vrav: To bola Gtka zo kandin vie." Preo teraz zabda na putovanie mdy a povier?

Andrzej mal hlbok belas oi. Ke sa hneval, oi mzapadali ete hlbie, zmenovali sa a zavtavali sa do p

tivnka ako dva neboiece. U som ti raz vysvetoval, ertil sa, e sa nesmi bi zver na zklade jednho i dvoch njdench predmtov. Treba ich ma niekoko. Dleit je miesto a spspochovvania, uloenie kostry, zbrane, ozdoby, keramikPovedal som Gtka", lebo vetko na tom pohrebisku uroben po gtsky. Potvrdzuje to kad nlezisko, kaprvesok aj kad fibula.

Preruil vklad a pobral sa do svojho stanu. Vrtils nevekou knikou. Otvoril ju a prikrvajc rukami tlaen text, ukzal mi fotografie.

o ti pripomna tento obrzok?Najprv som si vimol mal a riedky borovicov hjpt vyveniny. Medzi stromami trali zo zeme podlh vast vysok skaly kamenn stly. Bola to akoby fgrafia fragmentu magickho kruhu" a niekokch pl

chch hrobov, akch je na naom pohrebisku plno. To je hdam obrzok nho pohrebiska v Gsiorac zahundral som vhavo. Ak je to knika, Andrzej

Je to prca grfa von Oxenstierny Die Urheimat dGoten" (Kolska Gtov). A na obrzku je gtske pohr bisko vo Vallox Sby v junej kandinvii.

Skrene som mlal. Aby ma celkom dorazil, ete dod Nerobm zvery na zklade jednho prvesku ale

fibuly. Ale predsa tu je vetko akoby gtske. T naa k


30/202

jina s zkym jazerom, kamenist pahorky zarasten vsom, mohyly so stlami, kamenn kruhy, vetko a zblznenie pripomna jun kandinviu. Lebo vravti, odtia kedysi prili udia, ktorch pochovali do tc

mohl...

Agnieszke ako som ju nazval pridelil Andrzej namanie najviu mohylu na naom pohrebisku.

Mala poradov slo trins" a bola estns metrirok. Chbala na nej stla a namiesto nej mala na lievik.

Je to azda stopa po neskorom vkope? e by bolato mohyla vyrabovan? znepokojoval sa Andrzej.

Z jednej strany vyzerala akoby nahryznut. Na jar ro1945, v ase sovietsko poskej ofenzvy v PomoranskNemci umiestnili stanovisko guometu. Mohyla sa tonachdzala na vrchu vyveniny a stadeto bol ndher vhad na jazero aj boie na druhom brehu jazera, o

kia prve tiahli sovietske aj posk vojsk. Stromy na hyle vyali, take a do poludnia sem svietilo slnko. Udozrieval som Agnieszku, e len preto chcela pracovatrinstej mohyle... Sasne sa mohla opaova.

akosti sa zaali po odstrnen vrchnej vrstvy zem

a rastln. Pod ou sa ukzala hromada kameov, ktorrozhdzali nemeck vojaci. V nijakom prpade sa nenjs kamenn kruh, ktor zvyajne oznaoval pri kladni cel mohylu.

No, ty si uije s tou trinstkou, poznamenal And

Ale Agnieszka sa pokojne pustila do prce. Sadla simal hokerlk a vystavujc slnku obnaen plecia, pnala na milimetrov papier tvar kadho kamea mohyle. Vetky vrstvy mohyly bolo treba dkladne pkresli, lebo poda ich uloenia sa neskr vytali jej d


31/202

Navtvil som Agnieszku, hoci rozhovory medzi naneprebiehali vdy sympaticky.

Agnieszka, si oraz krajia, zaal som nesmelo asadol som si na vedaj stolek. Na krku mi visel al

had. Z asu na as som si ho priloil k oiam a sledosom pohyby divej labute, ktor plvala uprostred jazer Agnieszka? Predtm si ma volal Babie leto". Zd

mi, e a nikdy neopust mnia dva prezvky. Opisujem ud menami, ak si poda mojej mie

zaslia. Mj mlad brat Pawel by sa mal vola Karala". Je malomysen.

A ako by si nazval doktora Andrzeja? Jordan. Profesor Jordan. Toto meno by trocha prip

mnalo mncha Jordanesa zo VI. storoia. Predstav ako by to zvune znelo: Niet pochb, e tto mohylahrobom vynikajceho gtskeho bojovnka, vne hlsil profesor Jordan."

Andrzej je primlad na takto meno. Preto ho volm jednoducho: Andrzej. Preo si ma pokrstil na Agnieszku?

Neviem...Rozosmiala sa. Bola to pekn dievina s pretiahnumi a akoby trocha ikmmi oami. Ke sa usmiev vetko na nej ete opeknelo pri pohade na u somtil vek rados. Stvalo sa vak, e sme sa hdali o

likostiach. Nebolo by v tom ni zl, keby Babie leto mala v povahe osi despotick. Rada vnucovala sv vu a svoju mienku: rozhovory s ou boli akoby neuly boj. Preto som sa vlastne neteil, e som ju stretol siorach. Naa znmos sa mohla skoni vemi neslv

Budem a vola Maryla, Marylka, povedal soPamt sa na Mickiewiczovu bse Marylina mohyl

S tou baladou nemm ni spolon. Prosm a, n volaj ma tak. Radej chcem by Agnieszka ne Maryl


32/202

Tak bola. ahko sa zlostila a hnevala. Ale jej zli krsa, jej vnady aj chyby boli mi ahostajn.

Z mtveho domu sa Pawel vrtil vzruen tm, o obja Dom je celkom neobvan. Hol mry so stropa strechou, na oknch pribit dosky. Pozri, o som nana poschod mtveho domu.

Ukzal dva cigaretov ohorky zapinen rom.

Dmske cigarety syrena" so zlatm nustkom a venou stopou po ri. Dnes v noci bola v mtvom domena, povedal a krabal sa na pike lesklho nosisk

Dievat z naej expedcie nefajia, uvaoval nahlas. Okolie je pust, dovolenkri, zd sa, tu nie

Odkia sa tam vzala t dma? A navye o polnoci, rozohoval sa Pawel. Atam bola sama, lebo nijak in stopy ani paky som nnaiel. Napokon, mono tie paky boli niekde inde? V bral som z balka listovho papiera viu oblku a

dil som do nej dva ohorky. Poda zvyku odpozorovanod archeolgov, napsal som na oblku daj nlezuDva paky cigariet syrena", zapinen rom cyklmnovej farby. Njden 20. jna v mtvom dome."

Veru tak, Pawel, povedal som vne. Mus

vec dkladne preveri. Dnes v noci treba pozorova, tajomn svetlo neuke znova. Mtvy dom psob vemi ponurm dojmom. Je p

t, vymret, dookola rast aksi div krky a trva je tdo psa.

Nenaiel si nejak stopy pred domom? Trva nikde nevyzerala poliapan. To je dobr. To je dokonca vemi dobr... mrm

som si zhadne. paky so stopami ru. Ej, to je z jmav.


33/202

3 3

Pawel zaal aha kajak na breh a ja som sa ukradoky pobral navtvi Andrzeja.

Priiel som ti poakova, povedal som a upol si pri vchode do stanu.

Odloil noviny, ktor prve tal. Poakova? Za o? Ve predsa vie, za o.

Neisto sa na ma pozrel. Ach, no, no. Viem... Ete raz ti akujem. Niet za o, slune mi kvol hlavou a znova sa

til do tania novn.Bol som u len krok od svojho stanu, ke ma Andr

chytil za plece. Uvedomil som si, e vlastne neviem, za o si mi

koval. Pssst... Tichooo... zasyal som.

Vtiahol som ho k sebe do stanu a starostlivo som tvoril vchod.

akoval som ti, lebo si v noci iel svieti do toho p

tho domu na druhom brehu. Nikde som nebol, nikde som nesvietil! Nie? Ve som ti vera rozprval, ak je Pawel.

som ho chcel tu pri sebe zdra, ale musm ho msi priadne zauja. Prosil som a, aby si v niektor noc zap

svieku v tom opustenom dome. No hej, ale to nemalo by vera. A predsa sa tam vera svietilo... Snvalo sa ti. estn slovo! Aj Pawel to videl.

Andrzej mykol plecami. To vbec nechpem. V kadom prpade ja som t

nebol.


34/202

Nebol si? Nesvietil si? Andrzej si ako vzdychol:

Tomasz, preo sa nezaober Gtmi?

O dvanstej v noci, schlen v kajaku, sme s Pawlom zerali, i sa v mtvom dome objav svetlo. akali sme jednej. Bezvsledne.

Pawel zvol:

Prezra mi, Tomasz, preo si si vymyslel, e v kaj je diera? Poriadne som si ho prezrel, nebol derav. Priznsa, bl si sa s v noci do mtveho domu?

A preo som dnes pripraven ta s? Neviem. Si udn...

udn? vybuchol som nahnevane. Som blzBlzon, chpe? Veru, o tom u vie cel naa rodina. Len ty jedin

doteraz il v sladkej nevedomosti, poteil sa Pawel.


35/202

TVRT KAPITOLA

Pn Franciszek Azda duch ukradol fikus? Mala krava rohy" Alfred z dolia je zvltny Pust ostrov udn list

Prenasledovan Krystyna Vydan napospaservenm mravcom

Ozdobou naej archeologickej expedcie bol sededesiatron kuchr pn Franciszek. Strednej postavy, div, s mladmi veselmi oami, vdy mal pre kad

prjemn slovo a nieo dobr pod zub. O iestej rno likou bchal na panvicu, a ke sa tm hroznm zvuknepodarilo prerui n spnok, chodil od stanu k stanazeral do okienok a ahavo volal: Pni..." Krajie hlavie sa budilo samo. Na tich praskot halzky," a

tvrdila Agnieszka.Pna Franciszka sme mali vemi radi. Kuchril mnohch vedeckch expedcich, nejednmu dnes venmu archeolgovi jeho dobrota sprjemovala prokmi prv stretnutie s drsnmi a primitvnymi pomienkami ivota pri vykopvkach.

Boli vak aj chvle, ke pn Franciszek sa prestusmieva. Doliehali naho zl dni". Po nociach ston budiac cel tbor. Bol pomal, nariekal, potriasal edihlavou a opakoval: Nao vyruova bohch nebokov? Ani po smrti nemaj pokoja!"

U pred prvou svetovou vojnou pn Franciszek prenejak ksok zeme v sieradskom okrese a postavil sil rodinn dom. Potom musel narukova. Vojna m


36/202

zniila domek, Franciszek sa vrtil na zborenisko. Skpracova na archeologickch vykopvkach, a keeukzal chpavej ne in, jeden z naich slvnych archlgov mu ponkol miesto zriadenca v mzeu. Dvads

rokov medzi vojnami Franciszek dozeral na muzelne eponty, v lete zasa robil kuchra na expedcich. Ukladgro ku grou a tesne pred vojnou si znova postavil mdomek a druh svetov vojna mu ho op premenila ruiny. Tentoraz v ruinch zostali nielen Franciszkove

pory, ale aj jeho ena a syn.Po vojne sa Franciszek vrtil k prci v mzeu. Zakrko postpil. Stal sa prepartorom keramickch expontov. il osamotene a vemi skromne, etril gro ku gro Azda pomal tret raz si postavi dom?

Po Novom roku mal s do penzie. Bl sa tej chvlodsdi ho na pln samotu. Mal rd leto a vjazdy na kopvky vtedy t kopa tudentov a vedcov bola ak jeho vekou rodinou. Staroba sa v tbore neprejavovtak silno.

Obedovali sme pod holm nebom, na stole zbitoz ohobovanch dosk. Okolo stola boli lavice z bre vch kmeov. Veda sa nachdzala opa uvit z konr

v nej elezn kuchynsk pec a debny, v ktorch boli traviny a kuchynsk riad. Vyprzdujc plechov mtiky s jedlom, rozprvali sme sa o udnej udalosti: d v noci okradli star Rzyndov, sestru Alfreda z doZlodej voiel v noci do jej bytu a ukradol... fikus!

Rzyndov navtvil duch, tvrdil Franciszek. Onej v noci potichu otvoril okno do jej izby a vkradoldnu. Na dvore strane tekal pes, take sa starena prebdila. Urobila stran rmus. A duch zmizol. Ibae ukdol jej fikus.


37/202

Fikus? udovala sa Agnieszka. Veru tak. Fikus. Ozajstn, prisvedil Andrzej. Fikus? nestaila sa divi Agnieszka. no.

A nao je duchovi fikus?Franciszek mykol plecami. Asi mu je na nieo potrebn. Fikus? sptal som sa. Tak rastlina v kvetin Fikus. Fikus? Veru no...

Zdalo sa, e ten nezmyseln rozhovor nebude mkonca. Preruil ho Andrzej:

Pn Franciszek oraz vmi ver v posmrtn i A o je najhorie, zvdza k tomu aj naich robotnkTie mi vykladali, e Alfred z dolia, i vlastne jeho duzjavil sa u Rzyndovej a vzal jej fikus.

Franciszek slvnostne zdvihol dohora dva prsty. Poul som to priamo od Rzyndovej. Priniesla nm

obed mrkvu zo svojej zhradky a rozprvala o Alfredov

duchovi. o vravela?Franciszek akoby zrozpaitel.

Star Alfred vraj miloval fikusy. A z hrobu sa p vrtil.

Zactil som pod stolom jemn kopnutie. To ma Pawdverne volal pre od stola.

Poakoval som a ponhal som sa do svojho staO chvu sa dnu vsunul Pawel.

Pouj, bracho, o ak tto udalos m nieo spolos nonm svetlom v mtvom dome?

Prirodzene, e m osi spolon, povedal som s bokm presvedenm. Fikus, v tom to je!

Odiiel zamyslen, chajc si svoj frniak.


38/202

No, teraz budem ma dva dni od neho pokoj, u vene som si vydchol.

Obed sa podval hne po skonen prce na vkpoch. Po om sa zaal as odpoinku. Skor vstvanieohlasovalo, ctil som sa vemi ospal.

Svietilo pekn jnov slnko, pod stanom dusilo od hravy. Napriek tomu som si ahol na spac vak a pkal som sa zaspa.

Stan stl tyri kroky od jazera. Na brehu sa po icumval Poblocki, najstar z naich robotnkov. Najp vemi hlasno prskal, apkal a potom zaal falone spevova. Piese sa mi zdala nezmyseln.

Mala krava rooohy,no neboli to rooohy,iba piiirooohy.

Ke sa Poblocki dostal ku chvostu Mala krchvost, no nebol to chvost, ale kropidlo," vyliezol szo stanu.

Nebojte sa duchov, pn Poblocki?Tak ho to zaskoilo, a spustil nohu do vody a namosi manetu na nohaviciach.

o to hovorte? Len sa spytujem. Na Alfreda z dolia.

Ten u predsa neije. To viem. Pamtm sa, ako som tu nocoval prv spolu s doktorom Andrzejom. Rozloili sme si vatru

brehu jazera, prve tu na tom mieste, kde sa teraz um vate. A zrazu z hmly na jazere sa vynoril Alfred z d

Vtedy ete il, dodal som.Poblocki rchlo vytiahol z vody mokr nohavice. Osi bagane a zatiahol si iapku na oi.

Vedel som, e sa to tak skon, zahundral a zamril k ceste do dedinky.


39/202

Chytil som ho za rameno. o sa stalo? Hovorte, pn Poblocki.

Mvol rukou. Rezignovane si otoil iapku, a sa milt zomykol na ucho.

Ja, prosm pekne, mm toko rokov ako Alfrz dolia. Chodil som s nm spolu do koly. Dobre som poznal. On bol vemi zvltny lovek. Nijak dievna sa zaho nechcela vyda. Preto aj zostal starm mdencom. A t jeho sestra, star Rzyndov? Myslte, e

nie je arodejnica? Tie je star dievka. A je to mon, lovek so zdravm rozumom zanedbal tak pekn gadovstvo, ako maj Rzyndovci, toko pdy nechval leladom a len sa na lne prehal po jazere a vo vode hdal poklad? A ke sa vracal z jazera, myslte, e sa chnejakej poriadnej roboty? Kdee. Polieval svoje fikuchodil okolo nich ako kvoka okolo kuriatok. Neraz somu hovoril: Alfred, pozri na svoje gazdovstvo. Akohospodri? Vetko vychdza navnivo." Len sa usmJa si mem aj sto takch gazdovstiev kpi, ke budchcie." A pritom trel biedu, a to hvzdalo. Nakoniec zmrel. No a o? Stal sa uprom, fikusy mu ani v hrobe ndaj spa. Priiel nocou k svojej sestre a zobral si z n jeden. Uvidte, prde aj po alie. V pn Franciszektie tvrd.

Zostalo ete vea fikusov?

Dokopy ich mal tri. Jeden si vzal, to znamen, e dete zostali.Pristpila k nm Agnieszka. Poblocki vyuil situ

a ibol do lesa. Nezdriaval som ho cie som predosiahol. Prestal spieva, teraz budem mc pokojdriema.

Najlepie sa opauje na vode, povedala Agniesz Veru no, iste... rukou som doiroka ukzal

nae vek jazero.


40/202

Agnieszka osi povedala, ale u som nepoul jej slo Videl som iba, e sa jej pery pohybuj. Ozval sa tstran rachot, e z haluz smrekov sa zosypali such ky a ihliie. Dve motorky zaali sasne vybuchov vra, lomozi, striea, hrmie. V tom hluku sa dalo drozumieva iba pohybmi. Vimol som si, ako zo svojstanu vybehol Andrzej a hroziac psou, rchlo utekk motorkm. Zosia, tudentka po druhom ronku archeolgie, motala sa okolo kuchyne a zopla ruky akk modlitbe, prosiac o zmilovanie.Zrazu nastalo ticho. Vek, aiv ticho. Privalilo n vmi ne rmus.

Preboha, pni, trocha tichie. Moji udia s unavez roboty, odpovaj, volal Andrzej.

Chud Genek sa rozkroil na svojej maine a bezradrozloil ruky. My len zjdeme po cigoky, pn profesor...

Potom sa Genek otoil medzi stromami vekm oblkom a takmer zrazil Agnieszku. Tak jej chcel zaimponov

Trikrt hlasno zatrbil. Len o ste prili, u zabdate do bb... ironickyma pozrel a vyrazil ako vzpnajci sa k, zahalil nneprjemnm smradavm vfukovm plynom.

Sbil si, e ma povoz po jazere na kajaku, poz

menala Agnieszka.Stiahol som kajak na vodu a chytil sa vesla. A niekko desiatok metrov od brehu som si spomenul, e sonikomu ni nesbil. A u vbec nie Agnieszke.

Sadla si dopredu a prikzala mi veslova priamo pr

slnku. Prstami pohldzala vodu, smiala sa, ke sa nevk vlny rozbjali o provu a prskali drobukmi, zriedkami kvapkami.

Uprostred jazera ma ovial zvan ahkho vnku. Jemne ns zaal tlai k malmu ostroveku. Brehy jazera


41/202

zdali vemi vzdialen, zele lesa sa v prudkom slnku nela ako povrch jazera a len vek istina s vresom mtvom dome vytvrala dojem, e je erven.

Povedz nieo, vyzvala ma Agnieszka.

Udrel som veslom o hladinu vody. Agnieszka zvskakoby som ju pichol. Bola v plavkch, mala oplen bronzov plecia a kvapky vody sa na nich zaleskli ako bie upiny.

Alebo nie. Sptaj sa ma nieo, povedala zmierli

Povedz mi, o nasledovalo v Pomoransku po pomranskej kultre.Obrtila sa ku mne tak prudko, e takmer prevrti

kajak. Nepredpokladala som, e ma a tak nezna... Ale t vec ma naozaj vemi zaujma. Prisahm! S

ma upodozrieva z nejakej zlosti. Si precitliven.Uloila sa v kajaku pohodlnejie, obrtila tvr k sln

Zdalo sa jej, e ma bude hneva, ak mi bude rozprvnudnm, monotnnym hlasom.

Zakrtko po padku pomoranskej kultry objavsa v naich krajoch takzvan kultra hrobovch jmJe to u obdobie zvan pozdnolatensk" alebo, akuvauj in vedci, predrmske obdobie" pripadajce poslednch sto rokov pred nam letopotom. V rmkultry hrobovch jm znova jestvuj akoby dve od

ba odliujce sa skupiny: na juhu Poska skupprzeworsk", ktorej nzov pochdza z vemi dobre pskmanho pohrebiska v Przeworsku v jaroslawskokrese, a druh skupina oksywska" na Pomoransknazvan poda zaujmavho pohrebiska v Oksywe v moranskom okrese.

Charakteristickou vlastnosou tejto kultry je v toase rozren zvyk pochovvania mtvych v jamch, ktorch kldli popolnice s popolom nebotka a obsyp


42/202

vali ich zvykami popola z hranice. Niekedy hroby z ias vbec nemaj popolnice. Zvyky hranice so splemi pozostatkami mtveho jednoducho nasypali do jaa potom ich pokryli zeminou.

Odkia k nm priiel tento nov zvyk? vypysom sa horlivo.

Teraz sa u naozaj nahnevala. Dos! Dos! Dos! kriala nahnevane a rukam

la po hladine jazera a oblievala ma prdmi vody. Azaujma archeolgia, prihls sa na tdium. Ale tyleoch a nedouk.

Mal som mokr tvr aj premoen koeu. Naa blzko bol breh ostroveka. Vyskoil som na such z

Ostrovek svojm tvarom pripomnal vek dmpoltopnku. Podlhovast tes, miestami piesit, i tam zarasten ostrou trvou, tvoril akoby tenk podtok. Na om boli hniezda divch kac a na konci sa rkladalo ako mlynsk koleso vek labutie hniezdo. Mztoka medzi podptkom" a podovou" tej ud

obuvi zarastala trstinou do vky chlapa, na pte" hust stena stli kriaky a nad nimi trali tri hrub jePosvajc sa od pty" k pici" prechdzalo sa cez lebn polianku s porastom avnatej trvy, potom zn bolo psmo hustho krovia a na vrcholku lodiky

vek pieson pl, poznaen stopami vtch paiek. Ako mtve ryby leali na piesku straten per divlabut, ajok a kac.

Nehdajme sa u, povedala Agnieszka, usdzajna mkkej trve.

Vo vzduchu som zactil zpach spleniska. Dym? Psto metrov od brehu? Na pustom ostrove? Vyskoil som zo zeme. Na okraji polianky som na

kpku popola. Ke som ho rozhrabal palicou, vnsom objavil ete erav uhlky Na trve boli viditen


43/202

vek tvorce stopy po stanoch, v zemi tral zlomekolk, ktorm sa stan upevuje. Vimol som si dve przne plechovky od konzervy a... osem ohorkov cigariet srena" zapinench cyklmenovm rom.

A ete osi sa tam belelo.Pokren lstok vytrhnut z nejakho poznmkovh bloku. Bolo na om ceruzkou napsan:

Po tom, o sa stalo, nechcem ma s Vami ni spolon.Odchdzam sama. Nehadajte ma.

KrystynaKrystyna? To zrejme ona fajila syreny" a pouva

cyklmenov r. Osem pakov. Ak nervzna muse by, ke vyfajila osem cigariet za tak krtky as. Kky?... Alebo tu boli dlho?

O dvanstej v noci navtvila mtvy dom (videli smsvetlo, Pawel naiel ohorky). Na niekoho tam akala v nervozite fajila. Ten ktosi priiel alebo nie, v kadoprpade sa stalo osi, o pre u bolo neprjemn. Vrtisa na ostrov. Rozhodla sa opusti tch, s ktormi semprila (na ostrove boli dva stany, znova fajila. Nad nom odila a zanechala lstok. Tajne opustila ostrov, in by nebola psala odkaz.

Pozeral som sa na dokren lstok a v hlave sa mi roli rzne sentimentlne prbehy o zabenom dievat

ktor v mtvom dome ak na svojho milho. Potomsom si predstavil stran prbeh o dievine zlkanej mtveho domu a unesenej na pust ostrov, odkia ulke spnok premohol jej noscov.

Koko ich bolo? Ako dlho sa tu zdriavali?Dva mal stany. Teda aj s Krystynou najviac tyri os

by. Poda dvoch przdnych konzerv (obsah jednej zjena posedenie) boli na ostrove vemi krtko. Okolo jedn v noci prili na kajakoch z mtveho domu (ke sme v


44/202

deli zhasn svetlo) a na ostrove sa zabivakovali. svite im Krystyna ula. Ke zistili, e dievina zmipravdepodobne sa rozhodli nenaha ju. Naraajkovli sa a odplvali.

Pozbieral som ohorky, aby som ich ukzal PawloSchoval som si do peaenky Krystynin lstok.

Vrtil som sa k Agnieszke a vyrozprval som jejrzne verzie udalosti, ktor sa iste odohrala dnes v nna pustom ostrove. Ak koda, e dnes rno som alehad nezamieril smerom na ostrov. Bol by som si vimdym z ohniska a mono by ma to bolo zaujalo natoko by som sa bol vybral sem na kajaku. Tak by som spoprenasledovateov peknej Krystyny.

Ako vie, e bola pekn? trpko poznamenala nieszka.

kared dievat neprenasleduj. M vemi zaujmav nzory, zlostne sa usm

Agnieszka. Ako vie, e ju prenasledovali? Neviem. Iba sa mi to zd. Preo ich tajne opustila Azda ju niekto urazil? Alebo sa jej zunovala ich lonos? Pozorne si pretaj lstok. V om stoj: Po tom,

stalo, nechcem ma s vami ni spolon. Teda niesa stalo.

Opovrlivo naplila pery. Niektor eny rady prehaj, zveliuj neprjenosti, uraj sa za hocio. Najm ak s kared a stako tto Krystyna.

Rozhoril som sa: Ako vie, e bola kared a star. Viem to. Na vlete kajakom pouvala hrozn cy

menov r a fajila cigaretu za cigaretou. Na vletesprvala ako v kaviarni. Niekto si z nej utiahol, tak sabiza urazila a odila ako sa vrav bez rozlky"


45/202

M bujn fantziu. Ty tie. Si zlostn. Aj ty...

Vrtili sme sa pohdan, zamraen. A dookola bol krny slnen de. Ta jazera odrala zele lesa, ktor orastal brehy, a erve holch pahorkov pokrytch kv

ncim tiavom. Farebn kvrny sa na vode mihotamenili sa, mieali sa navzjom ako farebn skielka v be detskho kaleidoskopu.

Potom som smutne pozoroval cez okno stanu, ako s Agnieszka pobrala na prechdzku do lesa, driac sa ruku s Chudm Genkom.

Hnev som si vylial na Pawla, ktorho som naiel chrpa v jeho stane.

Len sp a sp. A ke nechrpe, tak sa nud a k be si svoj obrovsk frniak, krial som naho. A dzitm ksok od tvojho nosiska sa dej tak udn vePretaj si tento lstok! A tu m ete osem pakov reny". Vie, kde som ich naiel?

Nahual som Pawlovi do hlavy stran prbehy, ktorsvedkom bol v noci mtvy dom a ostrovek na jaze

A veer, ako mrnotratn syn, zakriabal som nechto

na Andrzejov stan, aby som sa dozvedel osi o zamonch dejinch Gtov. Pri troch zaplench sviekach sostrvil nad tmi zleitosami niekoko dlhch hodKe som sa vrtil do svojho stanu, tbor u spal, les hrne umel, basovo.

Umval som sa v iernej vode jazera ako v atramenNechcelo sa mi zaa svieku, tak som sa vyzliekol hmate a natiahol si na seba pyamu. Hadajc spac vanatrafil som na cigaretov katuku. Bola aksi vlh


46/202

a prilepila sa mi do dlane. Vyhodil som ju zo stanu a rotiahol som vak, aby som vliezol do jeho tulnho vntke vo skrsla stran predtucha. Rozsvietil som batera vyskoil som zo stanu. Nemlil som sa. V katuke

grunwaldoch" bolo trochu sladkho demu, po ktorompobehovali vek erven mravce. Sta, aby loveka upol jeden tak mravec, a nabehne mu pupenec, ako kebho potpal malriov komr anofeles.

Osvetlil som vak zntra. Po bielom prestieradle liez

niekoko desiatok mravcov. Akoby akali, e im venujsvoje telo.Grunwaldy" fajil Chud Genek. Nepochyboval som

preto, kto bol autorom tohto zlho vtipu. Niekto ho vyplail vo chvli, ke vyspal mravce zo katuky, a pre

na moje astie katuka zostala vo vaku. Vytiahol som zo stanu prestieradlo a starostlivo soho v lese vytriasol. Pohrozil som psou smerom k starybrov", ktor stl na pt vyveniny.

Chalani, medzi nami je vojna!

V noci som spal vemi zle. Stle sa mi zdalo, e po mlez vek erven mravce a o chvu ma niektor boltivo potpe.


47/202

4 7

PIATA KAPITOLA

Tajomstvo hrobovch jm Zhadn krde Mala babka,fikus mala" Kto zvazil? Spor o Gtov

Podvod o sa stalo v t noc? Lska a za hrob" Stvame sa oraz hormi?

Vznik kultry hrobovch jm na naom zem sa cheolgovia pokaj spja s njazdom germnskykmeov. Uvauje sa, e tvorcovia przeworskej skupna juhu boli Vandali, ktor sem prili zo severnho Juska, z malho polostrova Vendsyssel. Na sever, do Pmoranska, prili Burgundi z ostrova Bornholm a vanim vznikla oksywsk skupina. Prve Burgundi a Vdali v tom ase pochovvali mtvych poda podobn

zvykov.Najnovmi archeologickmi vskumami vylo na vo, e jamov hroby sa v Posku vyskytuj ete oveane u Vandalov i Burgundov. Okrem toho o je v t veci hdam najdleitejie ukzalo sa, e cel kultdedistvo tohto obdobia, teda hlinen aj kovov vrobcelkom vrazne nadvzuj na nedvnu minulos, na pmoransk a luick kultru. Inmi slovami, v tomto ppade nemme do inenia s nejakm novm, prisahovnm obyvatestvom, ale s pvodnmi domorodcamPotomkovia toho istho udu, ktor predtm pochovvmtvych do skriovch hrobov, teraz iste pod vplyvnovho nboenstva alebo novej mdy zaali pocho va svojich nebotkov do hrobovch jm...


48/202

Ozval sa rmus. Okolo mjho stanu sa prehnali motocykle rybrov".

Boe mj," vzdychol som si, ako raz vedci nazv kutru naej epochy?"

Fikus? sptal sa Andrzej.Star Rzyndov vne prikvla.

Fikus zmizol, pn doktor (chudinka, nikdy neved

la pochopi, preo doktor" Andrzej nevie liei jej nduhy l). A ni viac? Urite ni in? Nie, pn doktor. Iba ten fikus.

Dlhiu chvu mlala a potom zaala vyklada nezv

ajne ivo: Moje tri fikusy boli znme na celom okol. Raz prik nmu jazeru na ryby lekrnika z Bytowa aj s muoa hne odo ma jeden chcela kpi. Aj by som bola prdala, ale Alfred sa rozhneval. Moje fikusy bude pred

va?" krial. To u radej predaj moju hlavu." A ja muto: Predsa za tvoju hlavu nik ned ani derav gro. Alefikus..."

Vyprskli sme smiechom. Rzyndov bola rada, e na s ba uptala pozornos vetkch, a skromne si prisadla n

okraj lavice k stolu. Raajkovali sme. Priniesla zemiaa prirodzene, podobne ako pri verajom obede, raajksa niesli v znamen ukradnutho fikusa.

Vysok, chud, s podlhovastou vyziabnutou tvroa trocha orlm nosom, nad ktorm viseli pramienky s

vch vlasov, Rzyndov vyzerala ako arodejnica. Ale phad mala vesel ako rozosmiate decko. o bolo Alfreda do mojich fikusov? Ja sama som

vypestovala a sadeniky som dostala od vekostatkrspod Kartz, ke som u nej slila. Ach, to bolo ete pr


49/202

vojnou, mvla rukou. Sadenice sa pekne ujali atom ich Alfred presadil do novch kvetinov. Ale tonerstli tak pekne ako predtm. No, maj u svoje roTridsa rokov. Kme maj na dva palce a listy tvrd

nimi mono topnky podra. A ukradli ho... vzdychol som. Ukradli. Jeden fikus, potvrdila. Asi priiel Alfred z dolia a jeden si zobral, op

povedal Andrzej.Star naho pozrela s poutovanm.

o len t udia nevymyslia. Alfred? Nao by mufikus? Ten je u v hrobe.

Franciszek a pleskol rukami, tak bol pobren. Ako to, pani Rzyndov? Ve ste mi to sama pove Ja? neisto sa poobzerala dookola. Kdee by

ja vymyslela tak hlpos? Na vlastn oi som videlaho zlodeja, o cez okno vliezol do mojej izby. Od oknzakrdal priamo ku komode, kde stoja fikusy. Chy vetky tri, ale ja som zaala ziapa. A tak vzal len ja poho pre. Vyskoil cez okno. Alfred?... skept

zavrtela hlavou. Alfreda by som predsa spoznala. Ari by Alfred musel liez cez okno ako nejak zloPriiel by do vlastnho domu dvermi. Dokonca aj z h

bu. Ve bol tu gazdom.Franciszek sa zlostne sptal:

Azda ste si to vetko nevymysleli, Rzyndov... To nie. Na polcii mi to povedali. o vm povedali? nechpal som. Povedali, e to nemohol by Alfred, ale zlodej. L

Alfred by priiel dvermi, a nie cez okno. Vy ste u boli na polcii? A o? Mm im necha mj fikus? Hrub na dva

ce a s listami ako podova. Takmi tvrdmi. Na polcma ptali: Povedzte, Rzyndov, kto sa v dedine zauj


50/202

o fikusy?" Povedala som im, e z dediny nik nemohokusy ukradn, lebo fikus je vek a kad by ho hspoznal. Ale v ten de, ke mi v noci ukradli fikus, u ma dvaja udia. Tak mlad mestsk fiflena v krtk

nohaviciach a jej chlap, tie mlad. Iste nejak dovolenri na vlete, lebo mali napchat plecniaky. Voli ku mnapi sa mlieka a hne zvolali: Ak pekn fikusy."

No a? o alej? vypytoval sa Franciszek. No ni. Vypili mlieko, zaplatili a pobrali sa alej To boli zlodeji, potvrdil Franciszek.

Rzyndov sa ukzala rozumnejia. le, pn Franciszek. Som star, ale tak sprost

nevykladm. Fikusy s pekn, hrub na dva palce. V by sa tie pili. Pred tdom bol u ma lekr zo Sulna, lebo mi bolo zle pri srdci. Tie povedal: Babka, mpekn fikusy!" A o? Azda on mi ukradol fikus? LekSulecina?

Nahnevala sa. Vstala z lavice, chladne nm povedaDo videnia!" a pobrala sa po brehu jazera k svojmu do

Andrzej zantil na star meldiu:

Mala babka, fikus mala,veru, pekn fikus mala, hej...

A potom vyhlsil, e veer rozlome vek vatru. Dnes bude arovn noc, Svtojnska noc, se

mentlne vzdychla Agnieszka. Iste znova njdem vo svojom spacku mravce. oe? Naozaj? scitil so mnou Andrzej.

Prstom som ukzal na mal stan rybrov". Porozmeli sme si bez zbytonch slov. Smutne pokval hlav

Iba Agnieszka sa tvrila, e nevie, o o ide. Voi naim susedom stle mte nejak udn podzrenia a nmietky. A s to tak mil udia... A vzdelaIninieri...


51/202

Pawel i Roman, tudent po prvom ronku archeolgmalikmi lopatkami ako na cukor bdali hrobov jamna junom bo vyveniny. Roman mal iernu kue v ticu a plecia splen na uho", a Pawel svetl v

a telo sotva dotknut slnkom. S ubou som sa pozena pohyby ich ramien, ke pomaly a opatrne lopatkanaberali pdu. Zdalo sa mi, e Pawel je naozaj zaujsvojou prcou. Pracoval nepretrite, iste si ani neuvedmoval, e na krku sa mu perlia drobn kropaje potu v volan dlhou nmahou. Kedysi som pomhal pri vkohrobovej jamy a potom ma tde boleli nohy. Treba ptom toti pracova aj niekoko hodn v drepe. Sadnneslobodno, lebo zem v jame je obyajne vlhk a vek ahko dostane reumu.

Najprv nali nejak zuhonaten drevo. Potom tzuhonatench zvykov bolo viac. Zaplnili nimi a vek oblky. A znova nasledovala len hnedosiv vrpiesku bez stopy pamiatok a kost.

Uvidte, e tu njdeme zlato. Ja mm astie. Hroskvel, na medailu, ubezpeoval Pawel Romana.

Njdeme enu i mua? Babu. Mm z pekla astie... Ale hrob vyzeral na vyrabovan. Vykradli ho asi kr

po pochovan nebotka. Zo severnej strany sa v tmavdne hrobovej jamy ukazovala trochu jasnejia kvr

Ako stopa neskorieho vkopu starho hrobu...

V druhom aj prvom storo pred nam letopotom v jnom vdsku jazero Vttern a udn istina na lesnat brehoch toho jazera delili dve kultrne oblasti: stergland a Vstergtland. Obyvatelia oboch oblast hovorovnakm jazykom, nosili podobn odevy, zbra aj oz by. Ale tak isto ako v prpade Pomoranska ktor od


52/202

ku naich krajov delili pralesy a noteck moiare a sp bili odlin vvoj kultry tohto kraja tak aj vo v vody jazera Vttern a jeho divok lesnat brehy spsoist kultrne odlinosti stergtlandu a Vstergtland

Tieto rozdiely s vak tak nepatrn, e niektor vedci npovauj za potrebn vbec ich bra do vahy.Predpoklad sa, e Vstergtland obvali Gti, ste

gtland zasa gtska vetva Gepidi. Ale kee nejestvnijak podstatn kultrne rozdielnosti medzi Gtm

a Gepidmi, kultra, ktor reprezentuje tento ud, nazvsa gtsko gepidskou kultrou.Okolo poiatku nho letopotu oblas Vstergtla

du sa vyuduje, v tom ase tu celkom zanikaj hrobystopy osd. ud z tchto krajov sa vysahoval, iste hdajc lepie ivobytie pda vo Vstergtlande je tkamenist, jalov, podnebie chladn, nepriazniv pponohospodrstvo.

V Dejinch Gtov" mnch Jordanes hovor:Z toho teda ostrova Skandie (zo kandinvskeho po

ostrova) kedysi Gti, ako sa spomna, so svojm kroBerichom odili." Na troch jaseovch lodiach z krch jedna, o viezla Gepidov, omekala sa na ceste pplvala Baltick more a dostala do stia rieky Visly.

Po prchode Gtov bol v Pomoransku a v st Visly vobecn zvyk spaova nebotkov a sypa ich prach do jaInmi slovami: panovala tu kultra jamovch hrobov. Gti priniesli so sebou nov zvyk nespaovali mtvych. Tto nov zvyk sa rozril na oraz vie zemie, stle tejie sa ujma a teda poda mienky odbornkov gnjazdnci ujarmuj miestny ud, ktor naalej spauje l mtvych, a vnucuj mu svoje zvyky, svoju kultru.

Vetko sa teraz zdalo jednoduch a jasn. Kostrohroby, ie hroby, v ktorch nebotk nebol splen, paria gtskym njazdnkom. Teda tam, kde nachdzam


53/202

kostrov hroby, panovali Gti. Hroby so splenmi telmi, jamov alebo s popolnicami naplnenmi zvykasplench kost, patria zasa pvodnmu obyvatestvu Pmoranska.

Zhadou je iba skutonos, e pri st Visly aj v celoPomoransku celkom chbaj pohrebisk, na ktorch b boli vlune kostrov hroby.

Odpove na tto otzku je nasledovn: Gti porazPomorancov, podmanili si ich a ili s nimi spolu. Dok

zuje to aj fakt, e kostrov hroby s spolu so iarovm Ale predsa z tch istch faktov mono vydedukovacelkom opan zver: Gti po prchode do Pomoranska utrpli porku od Pomorancov a podrobili sa pvodnmu oby

stvu, lebo ich hroby sa vyskytuj spolu s hrobmi PomoranLene toto sa nik neodvil tvrdi. Odbornci vem

dobre poznali slvu neskorch gtskych vazstiev a bojov.

alm archeologickm vskumom sa dokzalo, e ktrov hroby boli v Pomoransku znme ete pred prchdom Gtov, e lebky z tchto hrobov nepatria ku germ

skemu typu, ale k stredoeurpskemu, a teda v hroboneleia Germni, ale najpravdepodobnejie Slovania. Prce vdskych archeolgov jasne dokazuj, e Gti poch vvali svojich mtvych obidvoma spsobmi nali sa iarov i kostrov hroby.

Kee boli rovnak u Pomorancov aj u Gtov, akmono odli jednch od druhch? A tak uprostred neustlych sporov a stoviek pochy

nost vynorila sa zhada: Je mon, e na naom Pomoran- sku nijak Gti nikdy neboli?

Profesor Kazimierz Tymienecki, jeden z vynikajciposkch historikov, vystpil s dleitou prcou, v ktopochybuje o pobyte Gtov v poskch pobrench krajo

Spor o Gtov sa stal znova vekou tmou".


54/202


55/202

Teda urob, o som ti povedal? No, dobre, dobre... chlcholil ma jemne ako blz

Lene toho da nebolo Pawlovi doien navtvi hradu Alfreda z dolia.

Po obede sa Andrzej vybral skontrolova vykonprcu, a ke uvidel hrob, ktor rozkopali Roman a P wel, urobil krik. Chlapci sa toti uspokojili tm, e nuhlie a splen kosti, a tm robotu skonili. Lene po Andrzejovej mienky hrob ete nebol preskman dna, bolo vidie t sivohned kvrnu. Zmizol iba obneskorieho vkopu.

Vdy hovorm, e kopa muste a po tvrd zem,le kopa, km sa celkom nestrat obrys jamy, hreil drzej Romana, lebo Pawel tu bol predsa len ako obyarobotnk.

Roman chcel presvedi Andrzej a, e sa nevyplat kopa. Rozvtal zem lopatkou a... ukzal sa druh hrRomanova lopatka uvonila zo zeme palu nohy, potobnaila dobre zachovan kosti ruky s vekm bronzovnramkom na predlakt. Patina bronzu, ktor m konze

van vlastnosti, zachrnila od plnho znienia zvyakejsi tkaniny, do ktorej iste bolo zavinut telo nebotTkanina bola ierna, prehnit a rozpadala sa v prstocale lupou sa dalo vidie sple jednotlivch vlkien.

Dievat odpovali v stanoch, ale Roman s Pawlompod Andrzejovm dozorom trpili skmanm hrobu. Nslobodno nechva pamiatky hne pod povrchom, mhol by ich niekto ukradn, alebo by ich mohol pokonepredvdan d v noci.

Po niekokch hodinch prce bola u odkryt ckostra, ale iba jej as sa zachovala do naich ias. Z

ky zostala iba eus. Vo vke ps sa nali bronzov ly a medzi nimi niekoko sklench perliiek. V hrobeda odpovala ena.


56/202

Ona zomrela prv a urobili jej tu hrob. Ke neskrmrel jej manel, jeho telo splili na hranici a kosti ajzvykom oha zakopali do starho hrobu. Najzaujmavena tom je, uvaoval Andrzej, e hoci tu mme do

nia s umi navzjom blzkymi, manelom a manelkpochovali ich poda rznych ritulov. ensk telo bolo uen do hrobu neporuen, ale telo mua najprv splili.

Nato mi Andrzej podal pekn vek bronzov fibu Hrob pochdza z polovice druhho storoia, t fib

la m rovno odseknut nku. A ok na vrchu. Je to bula s okami", a tak sa datuj prve do tohto obdobZ toho istho obdobia pochdza aj nramok.

Pawel malou metlikou jemne ometal tak porcelako aj zvyky starej lebky. Teraz u bude mc napsa jich kamoom o kostre, od ktorej a zamza krv v ilc

V eusti bolo niekoko zubov zelench od medenNemohol som nemyslie na to, e mono tto ena bokedysi krsavicou a ke sa usmiala, pohad na jej bzuby nadchnal muov. Ako ju manel musel milovke ho pochovali k nej. Rozlila ich ukrutn smr, kr neberie ohad na udsk city. A potom ich smr znospojila. Spolonm hrobom.

Treue Liebe bis zum Grabe Vern lska a po hrospomenul som si na pekn ver. Lene tu lska siahalaza hrob, naveky.

udia spred dvoch tiscro sa najastejie zobrazuj tvrd, ukrutn, bezohadn. Lene koko jemnch a vznench udskch citov ukrva tto spolon mohyla.

Agnieszka, oslovil som ju, nazrc do dievenskstanu, nechce sa ti plavi sa po jazere?Pred zrkadlom si esala pekn, hust vlasy. Zaudov

ne na ma pozrela.


57/202

Dohovorila som sa s pnmi ininiermi, e pjdes nimi chyta ryby. Zvyknem dodra slovo.

Miluje Chudho Genka? zvolal som. Ani ty nie si tun, poznamenala.

Bolo mi to vemi neprjemn. Pomaly som sa vracal svojho stanu a nemal som u ani chu ta o Gtocani pova o ukradnutom fikuse, ani hada liek, kto by vylieil Pawla z jeho mldeneckej nudy. Po hladko jazere sa pomaly pohybovali erven tiene veera, od ptho ostroveka doliehal smutn krik ajky. Voda presten ruovou iarou zapadajceho slnka predsa presvitla zelenkavo ako uralsk malachitov kame.

Siahol som na dno batoiny po kniku Petrarcovc verov. V susedstve dnes objavenej mohyly na ma p bili tie vere tak ako nikdy doteraz.

Aj Franciszek mal svoj zl de". Motal sa po tbore a pstonval. Poprosil som ho, aby mi uvaril aj. Urobil m vak tak slab odvar, e som musel nahlas vyjadri s

poudovanie. Ech, pn Tomasz, mvol rukou. Vetko teraz k horiemu. aj je zl. Ale i aj kad z ns sa nestvaraz horm?


58/202

IESTA KAPITOLA

Zbavn prbeh doktora Lissauera Boli magick kruhy"kalendrom? Archeologick slep baba" Svtojnska noc

Chud Genek a Ospal Kazek T je re Duch Gta Horiace kamene aba

Mohli by sme prija teriu, e Gti nikdy neboli v Pmoransku a Jordanesom spomnan prbeh je len legendpre autorov rozprvok. Bolo by to pre ns dokonca vepohodln. Tm by sme odvrhli vetky nemeck terie apoiadavky na nae Pomoransko. Lebo hoci gtski bojovci nemali ni spolon s dnenmi Nemcami, boli i vzdialen pobratimovia ich prapredkov predsa hitlerovpropaganda iroko nadvzovala na gtske vboje do svNiiac kultru podmanench ttov, hitlerovci hlsali sv ju vek civilizan a kultrnu misiu. Takto misiu pich mienky plnili aj dvne germnske kmene. Hitlerov vedec Miller nazval lpen vpravy Gtov obdobmkch objaviteskch ciest", a priny tchto ciest" vide v sil zska koris, ale v podnikavosti a tbe po incharakteristickej pre Germnov".

Vek objavitesk cesty? Vskumn cesty zvypodnikaj predstavitelia civilizovanch nrodov do k jov, kde udia ij na niom stupni kultry," polemi

val s Millerom profesor Kostrzewski. V tomto prpGti, nrod zbaven dejn, vraj ,objavuje' a ,skma' p breie ierneho mora, Malej zie, Grcko a Rm, kto boli dvno objaven a ili po stroia civilizovane."


59/202

Ozajstn veda nem ni spolon s pohodlnosouOzajstn vedu charakterizuje estnos. Ale mono s tm svedomm ahostajne prehliadnu skutonos, e poiatku nho letopotu pri st Visly a na vchodno

pobre Baltiku objavil sa nejak nov, cudz kultrprvok? e v naich severnch krajoch nali sa u pomranskch Slovanov neznme kamenn mohyly, hroby stlami, kamenn kruhy z podlhovastch balvanov? v mnohch hroboch z tch ias sa nachdzaj kand

nvske ozdoby a nradie, e na pohrebisku v Elblgu o javili gotlandsk prikrvky hlavy s naitmi bronzovgombkmi? Nememe zatvori oi pred skutonosoe do nho jazyka preniklo vea gtskych slov, ako: cikaz, kniea, me. helma, chlieb, ocot, kotol, sklo...

Vedeck es teda prikazuje bda, ptra, hada mdzi zamotanmi stopami. Prikazuje aj zohadni hlarznych strn a vypou aj opan nzory.

Nevie si ani predstavi, koko udnch teri jestvo magickch kruhoch, povedal Andrzej. Poulo tom arte, ktor sa stal doktorovi Lissauerovi?

Andrzej, Pawel a ja sme v trojici sedeli v lese, na dlkoze na plenie dreva. tal som o akostiach doktoLissauera, ale Pawel ten prbeh nepoznal. Mono prv

tu, ke m pred oami vek kamenn kruh na tte phorku, konene objav krsy archeolgie.Na jazere ete trval neskor jnov veer. Ale bo

vyveniny zarasten lesom sa u strcali v tme. Memohylami a kmemi stromov v lese sme pouli veshlasy: Agnieszka a Chud Genek zbierali radie na onisko. Zanala sa svtojnska noc, noc rozkvitajcehkvetu papradia, ktor prina astie. Pred dvoma rokmke som sa prv raz zastnil na vykopvkach, vo sv


60/202

jnsky veer som sa s Agnieszkou dohodol, e pjdehada arovn kvet. O hodinu neskr zaalo strane a zostali sme vo svojich stanoch. Netreba sa dohovna spolon hadanie astia.

Mono dnes by dopadlo vetko celkom in," pomylel som si.Lene Andrzej zaal rozprva:

V roku 1874 gdansk archeolg doktor Lissauerozhodol rozlti tajomstvo kamennch kruhov a vyctoval do dediny Odry v chojnickom okrese na vchnom pobre. V Odrch, v lese pri brehu Czarnej worozprestieralo sa niekoko kruhov z balvanov. Takchtch, ako u ns v Gsiorach. Podlhovast kamene vysometer i poldruha metra, poukladan do kruhu pr merov od seba. Obkolesoval ich veniec mohl.

V asoch doktora Lissauera vskumn metdy boli edos primitvne. estn gdansk archeolg sa uspoks rozkopanm strednej asti niekokch kruhov a presmal polohu troch trilitov. Vo vntri kruhov naiel hrob v jamy naplnen zvykami ohorenho dreva a splenudskmi kosami, a pri jednom trilite aj hroby s popocami. Ni in pozoruhodn tam nebolo. Iba pri jednej ppolnici objavili odlomen kamenn hrot. O nlez tohhrotu oprel Lissauer svoje presvedenie, e kruhy pocdzaj z doby kamennej. Tento nzor neskr prevzal aj ta vznamn nemeck archeolg, ako bol Kossinna. Uznlo sa, e kruhy s vemi star, e maj vye 4000 roko

V roku 1926 skmal tie ist kruhy profesor Kostrzski a nielene nenaiel nijak, ani najmenie stopy z d by kamennej, ale naopak, vykopal dokonale zachovapamiatky z rmskeho obdobia, teda z rokov 1 a 375 nho letopotu. Kruhy tak omladli o vye 2000 rokov. Jesmiene, vake? rozosmial sa Andrzej.

Tie kruhy boli tri kroky od ns. Uloen s udnou pr


61/202

videlnosou, iste podnecovali obrazotvornos mnohpokolen ud, ktor bvali v tomto okol. Koko pove bsn a rozprvan inpirovali? V nadchdzajcej nona tmavom pozad lesnho porastu sa kamene jagali j

nm plameom. Poas svtojnskej noci medzi nimplanuli obrovsk vatry, reci vyspevovali hrozn pies bchali na hlinen hrnce sliace na obetu bohom, konali sa tance bojovnkov. Teraz stli nem, obken chom a akoby ete vmi mtve a nehybn. V tej ich n

hybnosti bolo aksi tajomstvo a sasne aj hrozba. Predsa je v terii pna Stephansa osi pekn, znamenal som.

Andrzej mykol plecami. Mohol by si sa konene rozhodn, ak nzory a b

d vies ivotom: estetick i vedeck?Usmial som sa. Nzory pna Stephansa sa mi vide

pekn. Nestailo to, aby som ich bral vne? V roku 1914 zememera z Poznane, aksi pn St

phans, urobil detailn pln kruhov v Odrch a vaka n jakm fantasticky svedomitm vpotom dospel k n

ru, e tieto kruhy maj astronomick charakter. Pod jeho terie ak by sme viedli iary od stredovch kameniekokch kruhov, v preden na obzore by vytvorili bdy, v ktorch slnko vychdza v najdlh aj najkrat droku. Kruhy by teda boli akmsi predhistorickm kale

drom. Poet kameov v kruhoch mal zodpoveda podn a mesiacov v roku. Stephansovi dokonca vetky tie poty sedeli. Lene za zklad si vzal tvrdenie doktora Lsauera. Od chvle, ke sa ukzalo, e kruhy s mladcel teria pna Stephansa totlne padla, lebo poloha Zme k Slnku bola in v dobe kamennej a in v naej do

Pawel to komentoval po svojom: Vyzer to, e kamenn kruhy s takou archeolog

kou slepou babou.


62/202

V archeolgii nie s hry na slep babu, hnegoval Andrzej. Vdy sa obval, aby nedajboe niktopodceoval archeolgov, pokia ide o metdy vskumNiekedy ma znervzovala t jeho neustla vnos

veciach spojench s archeolgiou. Ale tak boli aj incheolgovia, ktorch som poznal. V skromnom iv vesel, vtipn vo sfre svojej vedy sa ihne stvali vmi a na zabitie. Vo svojej prci sa sprvali tak ako covnci pohrebnej sluby. Azda preto, e museli tok

nebotkov vyhrabva zo zeme? Smeje sa? Aj ty zrejme povauje nae vykopvhru na slep babu?

le nie! Kdee! Boechr...Bolo treba vytrpie si dlh vklad:

Niet pochb, e kamenn kruhy vybudovali G V kandinvii sa ich nalo vemi vea, a tam s ostarie ne nae. Jasn je teda, e sa k nm dostali sta nie naopak. V provincii Vstergtland je znmychdevdesiat kamennch kruhov. Vo vdsku ich udo

nazvaj Thingsttte", to jest miesto sdu, sudcovkruhy. V tch kruhoch sa pravdepodobne konali kme v sdy, alebo skr rodov, takzvan Thingy". Schdsa tu starinovia, zasadali v kruhu a radili sa. Ostatnlenom rodu nebolo dovolen prekroi tento kruh z k

meov. Pretoe u Germnov panoval kult predkov dodanie lesku miestu rady a sdu, na podporu rozhonutia tejto rady autoritou predkov, uprostred kruhu bt slvni predkovia. Preto v niektorch kruhoch sa chdzaj hroby. V tchto veciach niet nijakej slepej b

V naom tbore sa roziarilo vek lt svetlo. Jehora siahala a k nm, na tt pahorka, a ervenm pmeom oblizla kamene kruhu.

Vatr! na pln hrdlo reval smerom k nm Cd Genek.


63/202

Chud Genek bol tenk, vysok a trocha prihrben. Vyzako nalomen zpalka s malikou hlavou. Dral Agniesza ruku a naklal k nej svoju zpalkov hlavu. Potom s vali sprost pesniky o babke Rzyndovej a jej fikuse. Na je vek rozhorenie pridal sa k nim tie Andrzej.

Pawel sksil nasledova Genka a chytil za ruku Zoktor si na dnen slvnos uesala vlasy do konskchvosta. Lene t naho zlostne zagnila, a tak chudk una druh stranu vatry. Mono sa jej Pawel nepil, alemono rozmala, e sa nepatr, aby ona, tudentka po dhom ronku vysokej, si nieo zanala s maturantom.

Prekrikujc hlasn praskanie vatry, zavolal som na Zo Preo ste si dnes obliekli zelen blzku? Lebo je pekn...

To vs Andrzej presvedil, e najkrajia farba je zn? Predtm ste boli inej mienky. Andrzej hodil do ma vek smrekov uku. V

vedeli, e zelen farbu m najradej.Genek vyprskol do smiechu. Agnieszka tie mala zelen blzku.

Bodaj ma stislo, smial sa Genek, pekn ze blzka. Nech nenocujem doma, ak si Agnieszka neoliekla tto zeleninu kvli pnu Andrzejovi.

Agnieszka vytrhla svoju ruku z jeho. Sedela stuhna s nafuanou tvrou.

Zajtra hodm udicu k prameu na konci jazeraz nioho ni sa ozval Ospal Kazek. Mono chytm

Ste tu poldruha tda a nechytili ste ete ani jedrybku. Ani tak malik, Agnieszka im ukzala mlek svojej ruky.

Rozhodol som sa od zajtra chyta raky, vyhChud Genek. Vera veer som iel s baterkou k vPozerm na dno jazera, hotov koniec sveta, plno rakChcel som jednho chyti, ale mi ubzikol dozadu!


64/202

Raky maj rady aby, zvol Ospal Kazek, veospanliv a nudn.

Vyjadrite sa jasnejie, navrhol Andrzej, ktor znal oboch rybrov". Kto koho m rd: aby raky

raky aby. T je re! zahundral Kazek. T je re! zopakoval Genek.

Pawel urobil grimasu, akoby mu do o voiel dym z v Zajtra idem pre.

Kam? No, domov, k matke, vysvetlil. A v jeho hlase b vek prekvapenie, e nerozumiem po posky. omysl, e tu budem zamestnan ako hrobr? Povhlpe pokecy tohto doktora o Gtoch?

T je re! zvol som.Pawel sa znepokojil.

Mysl, e neskr to bude zaujmavejie? spta T je re! zahundral som.

Pawel si srdene vzdychol. No dobre, ete nejak chvu zostanem.

Chud Genek vykrkol na Kazka: Nespi, lebo a okradn, ty eso!

Zdalo sa mi, e medzi Pawlom a dvoma rybrmokrem istho rozdielu vo veku jestvuje aj in podobnoktor ako opsa. Archeolgovia by povedali, e pado jednho kultrneho okruhu...

Na vrcholoch pahorkov na druhej strane jazera sa roiarilo niekoko svetiel. Mlde poda kaubskho zvrozloila vatry. Pod teplou oblohou bolo pou vzdialentlmen spev. Keby nie to eso", t je re", ten jazyod ktorho mi nabiehali zimomriavky ako od kriposkla na eleze, vatrami rozjasnen noc by ns mono p blila k tm dvnym asom, ke sa oslavoval svtosky letn slnovrat a po jazere sa pali veneky.


65/202

Svtojnska noc to bola slovansk slvnos. Gsem priniesli germnske zvyky. Ale odliovali sa a vemi od slovanskch? Hovor sa o slovanskch hjsvtyniach, kde drali kone na vetenie. Ale u rmskycitus v diele o Germnoch pri opisovan ich zvykov vor, e chovaj vo svojich dbravch kone biele sneh, nedotknut nijakou prcou. Zapriahaj ich do svtho voza a kaz, kr alebo nelnk rodu im robia slonos a pozoruj ich erdanie a prskanie. Seba to

povauj za boch sluhov a kone za dvernkov bohoiara naej vatry ahala do vky, a pod najvyie hze borovc. Voalo horiace radie, borovie aj uky. Vnisku osi strane buch

Zbigniew Nienacki - 02 Pan Tragacik a Atanarickov Poklad

Documents

Transcript of Zbigniew Nienacki - 02 Pan Tragacik a Atanarickov Poklad