§2

(1) Nazvy a kodv zavaznych qeodetickych referencnvch systemov su:

a) Europsky terestrickv reterenrnv system 1989 5 alfanumerickvrn kodorn ETRS89,

b) Suradnicovy system Jednot nej t rigonometr ickej siete katastralnej 5 alfabet ickyrn kodorn S-JTSK,

c) Baltsky vYskovY system po vyrovnanf 5 alfabetickvrn kodom Bpv,

d) Europsky vertikalny referencny system 5 alfabetic kyrn kodorn EVRS,

e) Gravlrnetrickv system 5 alfabet ickym kodom S-Gr.

(2) Definfcie a parametre zavaznvch qeodetickych referencnvch svsternov su:

a) Europskv terestricky referencny system 1989 je definovanv na zaklade rezolucie c. 1 Technicko-riadiacej skupiny subkomisie Europskeho referencneho rarnca (EUREF TWG) prijatej na mft ingu konanom v roku 1990 vo Florencii. Rezolucia definuje ETRS89 ako system, ktorY je stotoznenv 5 Medzinarodnym terestrickyrn referencnym svsternom (ITRS) v epoche 1989.0 a ktorY je fixovany na stabilnu cast' Eurazijskej tektonickej platne. Tvmto ETRS89 nesie vsetkv vlastnosti a charakteristiky ITRS:

1. geocentricita - poCiato k systernu sa nachadza v t azisku hrnot celej Zeme vratane oceanov a atmosferv,

2. jed notkou dizky j e meter (sustava SI ) a mierka je konzlstentna 5 qeocent rickvrn koord lnovanyrn casom v sulade 5 rezoluciarni Medzinarcdnej astronomickej unie a Medzinarodnej unie qeodezie a geofyziky (Viedef 1991), co j e zabezpecene vhodnvrn relat ivistickvm modelovanfm,

3. orientacia svsternu je definovana or lentaciou BIH(*) v epoche 1984.0,

4. yVvoj orientade v case je zabezpecenv pouflt frn podmienky .s ter bez rotacie" (NNR - z anqlickeho no net rotation) 5 ohl'adom na horizontalne pohyby tektonickvch platnf celej Zeme.

Suradnlce Europskeho terestrickeho referencneho svsternu 1989 sa vyjadruju bud' v pravouhlych kartezianskvch suradniciach XYZ, alebo v ellpsoldickvch (qeodet ickych) suradniciach <pAh, kde ,,<p" je elipsoidicka (qeodeticka) sfrka, "A" elipsoidicka (qeodeticka) dizka a "h" elipsoidicka (qeodeticka) vYska. Elipsoidicke (qeodet icke) suradnice ETRS89 su vztiahnute na elipsoid Geodet lckeho referencneho svsternu 1980 so zakladnyrn poludnfkom Greenwich a 5 konStantam i a=6 378 137 m a f = 298,257222101, kde "a" je dizka hlavnej polosi a "f' sploStenie, ktore je

3 2vvoodtane z konstant GM = 3 986 005 x 108 m .s- , J2 = 108 263 x 10-8 a It = 7 292 115 x 10-11 rad.s', kde "GM" j e geocent ricka gravitacna konstanta, "J2" je zonalnv qeopotenda lny koeficient druheho stupfia a "w ­omega" je uhlova rvchiost rotacie Zeme.

b) Suradnicovy system Jednotnej t rigonometr ickej siete katastrainej je deflnovanv

1. Besselovym elipsoidom 1841 so zakladnym poludnfkom Ferro nachadzejucim sa 17°40' zapadne od poludnfka Greenwich a 5 parametrami a = 6 377 397,155m a f = 1: 299,152 8128, kde "a" j e dlzka hlavnej polosi a "f' j e sploStenie,

2. KrovakovYm zobrazenfm popisujudm vypocet pravouhlvch rovinnvch suradnk konforrnneho kuf el'oveho zobrazenia vo vseobecnej polohe z danvch zemepisnvch suradnic na Besselovom elipsoide 1841. Krovakove zobrazenie pozostava zo Styroch na seba nadvazujudct: krokov: zo zobrazenia Besselovho elipsoidu na qul'ovu plochu, z t ransforrnacie zemepisnvcb sfer ickYch suradnic na sfericke kartoqraflcke suradnice na gul'ovej pioche, zo zrnensenia gul'ovej plochy a jej konforrnneho zobrazenia na dotykovy kuzel' vo vseobecnej polohe a z rozvinutia plochy dotykoveho kuzel'a do roviny, pricorn os x pravouhleho rovinneho suradnicoveho systernu smeruje na juh a os y na zapad, KonStanty vvstupuj uce v zobrazovacich rovniciach Krovakovho zobrazenia su <pO = 49°30 ', A = 42°30',0 = 1,000 597 498 372, k = 1,003419 164, a = 30°17' 17,30311" , kl = 0,9999 a 50 =78°30' , kde ,,<pO" je hodnota zemepisnej sfrky zakladnej neskreslenej rovnobezkv na Besselovom elipsoide, "A" je zemepisna dizka kartoqrafickeho potu na Besselovom elipsoide deflnovana od zakladneho poludnfka Ferro, ,,0" a "k" predstavuju paramet re charakterizujuce kontorrnne zobrazenie Besselovho elipsoidu na gUI'ovu plochu, "a" je polova vzdialenost' kartoqraflckeho polu na gul'ovej pioche, "k 1" je koeficient zmensenia gul'ovej plochy a "So" je zakladna kartoqraficka sfrka na gul'ovej pioche,

c) Baltsky vYskovY system po vyrovnanf je kinematicky vyskovY referencny system vztiahnutY na strednu hladinu Baltskeho mora prostrednfctvom referencneho bodu, ktorYm je nula morskeho vodocru v Kronstadte. BaltskY

vYskovY system po vyrovnanf poufiva normalne vYsky, t. j . pri vYpocre vYsok bodov vyrovnanfm sa uplatnuju norrnalne korekcie v zmysle Molodenskeho teorie na narnerane prevysenia ziskane meraniami v nivelacnych siet'ach,

d) Europskv vYskovY reterencnv system je kinernaticky vYskovY referencny system. Definfcia Europskeho vYskoveho referencnehosvsternu je zalozena na styroch konvendach:

1. vztazna vYskova hladina je deflnovana ako ekvipotencialna plocha, na ktorej je potencial tiazoveho pol'a Zeme konstantnyWo = WOE = konst, a ktorY je vo vyske vodoctu v Amsterdame - Normaal Amsterdams Peil,

2. jednotka dlzky je meter (sustava 51), jednotka casu je sekunda (sustava 51), mierka je konzistentna 5

qeocentrickym koordinovanym casom v sulade 5 rezoluciarni Medzinarodnej astronomickej unie a Medzinarodnej unie qeodezie a geofyziky(Viedef 1991), co je zabezpecene vhodnvrn relativlstickym modelovanfm,

3. vYskove zlozky predstavuju rozdiely AWp medzi potendalmt WP tiazoveho pol'a Zeme prechadzajucirni bodmi P a potencialorn WOE konvencnej nulovej hladiny Europskeho vYskoveho referencneho svstemu, Rozdiel potendalu ­!:J.Wp je oznacovany aj ako qeopotenclalna kota cp, takze plat i - !:J.Wp = c, = WOE - Wp• Norrnalne vYsky su ekvivalentne 5 qeopotendalnvmt kotarni za predpokladu, ze je specitikovane referencne tiaf ove pole,

4. Europsky vyskovY referencny system je nulovv slapovv system, co je v sulade 5 lAG rezoluciarni c. 9 a 16 prijatYmi v Hamburgu v roku 1983,

e) Gravlrnetrickv system je kinernatickv referencnv system deflnovanv qeometrickvrni a fvzfkalnymi parametrami, kde qeornetricke parametre definuju polohy bodov a fyzikalne parametre definuju charakteristiky tiazoveho pol'a Zeme vztiahnute k tYmto bodom.

(3) Realizacia lu bovolneho qeodetickeho svsternu predstavuje urcerue pozadovanvch parametrov, ako su suradnice, vYsky alebo tiazove zrychlenia v zmysle definfcie svsternu, ktore sa vztahuju na fyzicke body stabilizovane na zemskom povrchu pre konkretny (deflnovanv) okamih. Takato vYsledna rnnozina bodov 5

urcenyrni parametrami predstavuje referencny rarnec qeodetickeho svsternu a oznacoje sa caste nazvorn totoznvrn 5 nazvorn qeodetickeho svsternu, pricom sa niekedy pismeno 5 znamenajuce system v kode nazvu svsternu nahradzuje pismenorn F znarnenajuclm rarnec (z anqlickeho frame = rarnec). Na odlisenie jednotlivvch realizacii qeodetickvch suradnlcovych svstemov, resp. jednotllvvch reterencnvch rarncov sa poufva pripojenie dvojcisla alebo stvordsl ia k nazvu referencneho rarnca qeodetickeho svsternu, pricorn tento Cfselny uda] predstavuje rok vypoctu parametrov alebo rok zavedenia realizacie qeodetickeho svstemu, V pripade, ze dochadza k zrnenarn urcovanvcn parametrov v jednotlivvch realizaciach qeodetickvch svstemov, resp. v referencnvch rarncoch, ktore je rnof ne matematicky vyjadrit' naprlklad pohvbovymi rovnicami v prfpade polohovvch suradnlc, oznacujerne [ednotlive realizacie, resp. referencne rarnce aj epochou. Epocha realizacle reprezentuje presnv datum, na ktorY sa vzt'ahuje vvpodtana realizacia, resp. referencny ramec a vyjadruje sa v jednotkach kalendarneho roka na tri desatinne miesta.

(4) Narodna realizada Europskeho terestrickeho referencneho svsternu 1989 predstavuje subor geocentr ickYch priestorovvch suradnlc, rocnych zmien suradnic a charakteristfk presnostf vybranvch bodov Statnej priestorovej siete 5 alfabetickvm kodom SP5, spracovanych k urdternu daturnu pomocou rnnof inv stank EUREF permanentnej siete postupom definovanvm v EUREF smerniciach, na ktore su naviazane ostatne body SP5. Jej nazov je Slovensky terestricky referencnv rarnec 5 alfanurnerickvm kodom 5KTRFyy a ten zodpoveda a reprezentuje narodne zhustenie konkretne zvolenej epochy Europskeho terestrickeho referencneho ramca 5 alfanumerickym kodom ETRFyyyy a epochou yyyy.yyy. 5uradnice a charakteristiky presnosti ostatnych bodov SP5 su urcene vo vazbe na narodnu realizaciu 5KTRFyy, a tYm preberaju jej charakteristiky z pohl'adu ETRFyyyy a epochy yyyy.yyy. Platnou narodnou realizaciou ETR589 je realizacia 5KTRF09.

(5) Realizacia suradnicoveho systemu Jednotnej trigonometrickej siete katastralnej predstavuje subor rovinnych suradnfc vybranych bodov 5tatnej priestorovej siete spracovanych k urcitemu datumu a oznacuje sa alfanumerickYm kodom JT5Kyy. Realizacia JT5Kyy ma jednoznacne definovany vzt'ah voCi narodnej realizacii ETR589, z ktoreho aj vychadza, a je mierkovo homogenna 5 touto narodnou realizaciou. Platnou realizaciou 5­JT5K suradnicoveho systemu je JT5K03.

(6) Narodna realizacia Baltskeho vYskoveho systemu po vyrovnanf predstavuje subor normalnych vYsok a charakteristfk presnostf bodov Statnej nivelacnej siete urcenych vyrovnanfm opakovanych nivelacnych meranf vzhl'adom na jeden zakladny alebo mnozinu viacerYch zakladnych nivelacnych bodov a oznacuje sa alfanumerickYm kodom Bpvyy. Nor. alna vYska zakladneho nivelacneho bodu alebo zakladnych nivelacnych bodov je urcena vo vazbe na medzinarodne vyrovnanie europskych nivelacnych sietl k strednej hodnote reprezentujucej nulu morskeho vodocru v KronStadte. Platnou narodnou realizaciou Baltskeho vYskoveho systemu po vyrovnanfje Bpv.

(7) Narodna reallzacia Europskeho vYskoveho referencneho svstemu predstavuje subor qeopotencialnycn kot, norrnalnvch vYsok a charakteristfk presnosti bodov Statnej nivelacnej siete urcenvch vyrovnanfm vzhl'adom na jeden zakladnv alebo mnozinu viacerych zakladnvch nivelacnych bodov urcenvch v rarnci rnedzinarodneho vyrovnania vyssfch radov nivelacnych sieti Europskvch statov. Narodnu realizaciu EVRS nazvvarne SlovenskY vertikalny referencny rarnec a oznacujerne ju alfanumerickym kodorn SKVRFyy, pricorn SKVRFyy zodpoveda a reprezentuje narodne zhustenie konkretnej realizacie Europskeho vertikalneho referencneho rarnca oznaceneho alfanumerickvm kodorn EVRFyyyy. Platnou narodnou realizaciou EVRF je SKVRF05.

(8) Narodna reallzacia Gravirnetrickeho svsternu predstavuje subor tiazovych zrychleni a charakteristfk presnostf vvbranvch bodov qeodetickvch zakladov urcenych z narodneho vyrovnania absolutnvch a relatlvnych qravirnetrickvch rnerani vvkonanvch v Statnej gravimetr ickej sieti. Narodna reallzacla Gravirnetrickeho svsternu sa oznacuje alfanumerickvrn kodorn S-Gryy. Platnou narodnou realizaciou Gravimetrickeho svsternu je S-Gr.

(9) Na transformovanie suradnic bodov medzi narodnou realizaciou Europskeho terestrickeho referencneho svsternu 1989 a realizaciou suradnicoveho svstemu Jednotnej trigonometrickej siete katastralnej sa pouziva qlobalnv transformacnv kl'uc vvjadrujuci vzt'ah medzi elipsoidom Geodetickeho referencneho svsternu 1980 a sesselovvm elipsoidom 1841 a zobrazovacie rovnice Krovakovho konformneho kuzel'oveho zobrazenia bodov z Besselovho elipsoidu 1841 do roviny. Globalnv transrormacnv kl'uc je platny pre cele uzernie Siovenska. Na vYpocet priestorovych suradnic bodov vvchadzaiucich z realizacie rovinnych suradnic suradnicoveho svstemu Jednotnej trigonometrickej siete katastralnej sa pouzfvaju aj norrnalne vYsky platnej narodnej reallzade Baltskeho vYskoveho systernu po vyrovnan f a digitalny vyskovY referencny model.

Globalnv transforrnacny kl'uc reprezentujuci vzt'ah medzi narodnou realizaciou ETRS89 a JTSK03 predstavuje sedem transtorrnacnvch parametrov vvpodtanvch priestorovou podobnostnou transformaciou Bursa-Wolfovvm modelom. Parametre tohto qlobalneho transformacneho kl'uca (verzia 1/2007) su:

tri translacie: dX =- 485,021m, dY =- 169,465m, dZ =- 483,839m,

tri rotacie: wX = 7,786342", wY = 4,397554", wZ = 4,102655",

mierka: ds = 0,000000 ppm.

Transforrnacna sluzba medzi platnvrni realizaciami zavaznych qeodetickvch svsternov ETRS89 a S-JTSK je prlstupna na webovom sidle uradu,

(10) Na prevod norrna lnych vysok urcenvch v narodnej reallzacii Baltskeho vYskoveho svsternu po vyrovnanf a ellpsoldlckvch vYsok urcenvch v narodnej realizacii Europskeho terestrickeho referencneho svstemu 1989, defmovanych nad elipsoidom Geodetickeho referencneho svsternu 1980 sa pouzlva digitalny vYskovY referencnv model s alfabetickyrn kodorn DVRM.