1

VLASTIVEDNÁ POPULÁRNO-NÁUÈNÁ PRÍLOHA MESAÈNÍKAPRE ROZVOJ MIESTNEJ KULTÚRY A ZÁUJMOVEJ TVORIVOSTI NÁRODNÁ OSVETA 5 � 6/2012

POD VE¼KOU JAVORINOU NA SLOVENSKO-MORAVSKOM POMEDZÍ

Ten raj le�í v nadpozemsky tichej,nenalíèeno krásnej doline do pahorka-tých výhonov Bielych Karpát vymletejtisícroènými vodami Klaneènice. Zrevi-talizova� jej vzácne biotopy si za cie¾vytýèili ochranári prírody a� v Bruseli.Nad chránenou krajinnou oblas�ou pre-vzal patronát celoeurópsky projekt Na-tura 2000. Sotva pár kilometrov na se-

ver, na moravskej strane, na cestáchza vínom, v záplave divo rastúcich or-chideí u� párkrát zablúdil francúzsky tu-rista Gérard Depardieu. Meno kopanicedostali po ve¾kom slovenskom botani-kovi, historikovi, národopiscovi, archeo-lógovi, etnografovi a spisovate¾ovi �národnom budite¾ovi Jozefovi ¼udoví-tovi Holubym. Veï pochádzal priamo

z Lubiny, v ktorej chotári, tesne pod vr-cholom Ve¾kej Javoriny, stojí tá legen-dárna, medzi turistami z Moravy i Slo-venska taká ob¾úbená chata. Tie� pome-novaná po òom. Kto tam niekedy v po-slednú júlovú nede¾u zavítal, vie, �e nej-de len o bryndzové halu�ky, párky s hor-èicou, v lete o pivo a v zime o horúcigrog.

Chlapec z obce Lubina be�í pred va�ím autom, aby vám ukázal dom, kde sa narodil Samuel �túr. Dvajagazdovia z Buèkovca zhadzujú drevo z práve nalo�enej vleèky, len aby prednostne odviezli va�e. Takí sú tuv�etci. ¼udia spod Ve¾kej Javoriny, z Holubyho kopaníc, z mikroregiónu Javorina. Civilizáciou e�te neznièené-ho raja medzi Novým Mestom nad Váhom na juhu, Starou Turou na západe, Uherským Brodom na severea dvoma Bo�ácami na východe.

Múzeum v priestoroch niekdaj�ej evanjelickej faryEvanjelický kostol

2

�Tu bratia v�dy stretáva� sa budú...,... tu vernos� prisaha� si budú!�

Priamo tam, medzi hlboèizným slo-venským nebom a zemou na�ich starýcha prastarých dedov v rokoch meruôs-mych vyriekol tie slová Jozef MiloslavHurban. A stalo sa. Rok èo rok semk Holubyho chate prichádzajú tisíce Slo-vákov, Moravanov a Èechov, aby si na-vzájom podali ruky a s poh¾adomdo údolia opakovali tú starú hurbanov-skú prísahu. Èi na nebi �iari slnko, alebozúria v�etky prírodné i nadprirodzené �i-vly. Jedného leta bolo zvlá�� farebnea voòavo. Tisícovému zhroma�deniu sanajprv prihovoril prezident SR Ivan Ga�-paroviè a po òom na pódium vystúpilvtedaj�í predseda èeského senátu Pøe-mysl Sobotka: �Zvykli jsme si o sobì øí-kat, �e jsme bratrskými národy. A to platív dobrém i ménì dobrém. Tak, jak to u�medzi sourozenci bývá. Ale...� Naznaèildavu, aby sa utí�il, a s charizmou proro-ka ká�uceho na hore pre�iel do krásnej,malebnej slovenèiny. V tú chví¾u Javori-na stíchla a ponad Moravu i Slovenskosa niesli tie pod ko�u, a� kamsi k srdcu

mieriace slová. �Tu bratia v�dy streta�sa budú...� Krvi by sa v èloveku nedore-zal. Tak tro�ku bokom stojí chlap z ne-ïalekého Buèkovca. Statný, robustnýpä�desiatnik. U� vy�e roka nezamestna-ný robotník. Akoby naprázdno prehltola v oèiach sa mu zalesknú slzy. Nu�, ajo tom je Ve¾ká Javorina a celý ten malýve¾ký svet okolo nej. Ka�dú poslednújúlovú nede¾u. A potom v spomienkachpo celý bo�í rok.

Moravské Lieskové s arkadicky po-kojným Buèkovcom, ktorý ako predpa-�ená ruka ukazuje smerom na sever � jecentrom tohto chvalabohu e�te nie cel-kom sprivatizovaného raja. Patria semBzince pod Javorinou (kde v rodine Riz-nerovcov v roku 1872 pri�la na svet ¼ud-mila Podjavorinská), Dolné Srnie, u� spo-mínaná, partizánskymi jednotkami le-gendárneho, v neïalekej Cetune naro-deného velite¾a Milo�a Uhera presláve-ná Lubina. Moravskolieskovský starostaLubomír Miklánek má by� na èo hrdý.Nielen ako hlavný organizátor Slávnostíbratstva Slovákov a Èechov na Javorine.Nielen ako ctite¾ tunaj�ích, dodnes udr-�iavaných kultúrnych tradícií. Tu, v Mo-ravskom Lieskovom sa stýkali kultúryi celé národy. Rodáci sami seba �artov-ne nazývajú ��utákmi�. Vraj pre ichzvlá�tny uherskobrodsko-pova�skýdialekt. A tak trochu aj pre tú zlatistúfarbu dozretých lieskovcov, po ktorýchsa obec u� to¾ké stároèia volá.

Leskow, Lezko,Liezko Moravicalis, Lieskow

Od roku 1808 Morawské Liéskowé.Prvá písomná zmienka je z roku 1398,keï krá¾ �igmund, husitmi prezývaný �lí�-ka hrdzavá�, daroval obec vojvodoviCtiborovi. Aj s hradom Beckov, pod kto-rého panstvo Lieskové pôvodne patrilo.Od roku 1414 obec èiastoène ovládalaaugustiniánska reho¾a. Neskôr majetokzískali Bánffyovci, ktorí ho v roku 1522dali do zálohy rodine Podmanických.Z ïalekého nemeckého Wittenbergu a�sem doliehalo bú�enie na dvere tamoj-

�ieho kostola: to istý, dovtedy celkomneznámy kòaz Martin Luther pribíjal svo-jich 95 téz. A práve vtedy, spolu s refor-máciou zaèínajú sa nové, vskutku novo-dobé dejiny Moravského Lieskového.Pod¾a záznamov Izáka Abrahamidesa u�od roku 1580 na mieste prezývanom�Pivovár� stál drevený evanjelický kos-tol. Gróf Náda�dy, pán Èachtického hra-du, ho dal v roku 1660 síce zbúra�, aleducha reformácie v Moravskom Liesko-vom sa u� umlèa� nepodarilo. Svedèiao tom nasledujúce pohnuté dejiny. Kra-jom sa najprv prevalili Turci, ktorí obecvyplienili v roku 1663. Krátko za nimipri�li kuruci. Ustupujúce rákociovské voj-ská pod¾ahli cisárovi Jozefovi I. v neïa-lekom Trenèíne v roku 1708. (MedziRákociho demilitarizovanými vojakmibol aj Juro Jáno�ík z Terchovej, ktorýpotom na strane cisára slú�il v Bytèi. Tamsa zoznámil s Tomá�om Uhorèíkom, kto-rý ho nahovoril na zboj.)

Vytú�enej spravodlivosti sa Morav-skolieskovania doèkali za osvietenýchjozefínskych reforiem. Najmä po vydaníToleranèného patentu (1782). V obcikoneène vyrástol dôstojný evanjelickýchrám. Poèet obyvate¾ov stúpol z 2 909na 3 437. �ia¾, èo nedokázala protire-formácia, s tým si neskôr na nieko¾koetáp ¾ahko poradili po�iare: 1807, 1821,1822, 1840, 1842. A� nadi�li slávne�meruôsme� roky. Kde inde, ne� v Mo-ravskom Lieskovom a jeho okolí mohlasa uja� tá ve¾ká rebélia a do pohybu uvies�národ zobúdzajúca lavína revolúcie! U�v auguste 1845 sa na Ve¾kej Javorineoslavovalo prvé vydanie literárnejprílohy Slovenských národných novín �Orla Tatranského. Národne prebudenéMoravské Lieskové sa bez váhania prida-lo k legendárnym hurbanovským vojskám.

Kraj: TrenèianskyOkres: Nové Mesto nad VáhomHistorické a geografickézaèlenenie (región): ZáhorieNadmorská vý�ka: 250 m. n. mRozloha: 36,52 km2 (3 625 ha) �z toho viac ako polovicaChKO Biele KarpatyObyvate¾stvo: 2 523 (október 2010)Hustota: 69 obyvate¾ov/km2

Starosta: ¼ubomír Miklánek

Obecný èasopisMoravskolieskovský hlásnik �trojmesaèník OcÚMoravské Lieskovépriná�a príspevky o histórii,kultúre a kres�anských tradiciáchMoravského Lieskového,mikroregiónu Javorinai Moravského Slovácka,niekdaj�ieho Moravského Slovenska

PRÍLOHA NÁRODNEJ OSVETY 5 � 6/2012

Tradícia a mlados�

Dne�né Moravské Lieskové

3

Tie svoju prísahu, ako inak, skladali na Ve¾-kej Javorine. Netrvalo dlho a po zdrvu-júcej porá�ke kossuthovských maïar-ských revoluèných vojsk pri Világo�i,za chladného novembrového rána 1849na bratislavskom Fir�náli aj slovenské re-voluèné vojská skladali svoje zbrane.Neúspechom zdeptaný, no e�te nie cel-kom zlomený Hurban potom zaháòalzúfalstvo, ako inak, znova na Ve¾kej Ja-vorine: �Na horách je pocit vo¾nostii v dobách neslobody.� Ko¾ko generácií sitúto vetu po òom opakovalo zaka�dým,keï bolo na Slovensku zle! �Starí, mladí �hore sa na Javorinu! Obnovme tie dávnevýznamené výlety javorinské!� � vyzývaliv lete 1922 koneène zjednotených Slová-kov a Èechov Dr. Pavol Blaho a Franta Úprka.

V neïalekej Nivnicipri�iel na svet Komenský

Staèí vystúpa� cez moravskú obecKvìtná-Strání a z hrebeòa Bielych Kar-pát sa spusti� smerom ku Slavkovu. Od-tia¾ u� len kúsok doprava. Práve vtedy,keï Komenský (po prehratej Bitkena Bielej Hore a porá�ke protihabsbur-ského povstania v Èechách) pred reka-tolizáciou unikal najprv na sever do Po¾-ska a potom na západ do Holandska �svoje holé �ivoty smerom na juh, k nám,zachraòovali tí najbiednej�í. Sedliaci zba-vovaní majetku a vyháòaní pre svoju vie-ru. Nové domovy na�li práve tu pod Ve¾-kou Javorinou, pri lutherovsky zmý�¾ajú-com Moravskom Lieskovom. Uhorskávrchnos� im pride¾ovala malé, na holépre�itie dostaèujúce, no lesmi naèistozarastené kúsky zeme. Stromy bolo tre-ba vyklèova� a skromné fliaèiky zemespod ich koreòov doslova vykopa�.Motykami a holými rukami. Odtia¾ tennázov � kopanice, kopanièiari. Ako savolali jednotlivé rodiny, zaèínali sa na-zýva� ich osady: Lièkovci, Pavlovci, Lu-káèovci, Haru��ákovci, Ga�paríkovci,Buncovci, �kulcovci, Turovskovci, Hre-vu�ovci, Pastorkovci, Hlo�kovci, Pa�-kovci, Ne��ákovci, Bojtárovci, Pavlínov-ci, Chovanèekovci, �abèíkovci, Zámeè-níkovci atï. A èo o týchto bohumilých¾uïoch vo svojej Prechádzke po pova�-skom svete pí�e Hurban? �Sú to kopani-ce, na ktorých vedie ¾ud slovenský v ro-dinách a patriarchálnosti akejsi �ivot idy-lický, bár sa mnohému zdá biedny...Ostatne, ale ¾ud tento je spokojný.Vo zvykoch starých, ktoré majú aj tisícrokov, v obyèajoch dedovských, ktorésa verne zachovávajú, stará sa o svojdobytok a o svoju daò, o svojho synaa dcéru svojho suseda, ktorú by pre jejporiadnos� rád za nevestu v dome mal.Ka�dá dolinka a ka�dý và�tek má svojenuanse zvykové, jazykové aj odevové.Ale v�etky na jednom základe �ivota slo-venského stoja.� Inde Hurban vyzdvihu-je otvorenos� a srdeènos� tunaj�ieho¾udu, takú odli�nú od nátury obyvate¾ov

iných slovenských kopaníc. Skúste � 170rokov po Hurbanovi � prís� do hociktorejtunaj�ej krèmy. Hoci k Maro�ovi v Buè-kovci. Slu�ne a zvesela pozdravte � a u�vás niekto pozýva na �tamperlík. Opi-leckej vulgárnosti tu veru nenájdete.A tie �nuanse� zvykové a odevné! Mu�-ský kroj z konopných �gatí�, súkennýchnohavíc, konopnej ko�ele, �purcelu� (ves-ty poni�e pása), ��iráku� alebo �brúse-ku�, krpcov, v zime èi�iem. Keï prituh-ne, navrch e�te kamizola alebo ko�uch.�enský kroj zvýrazòuje �tíhlos� postavy:�rubá��, �kasánka�, predná zástera, �ru-kávce�, èepiec, èi�my. V zime e�te ka-cabajka a �plachta�. Pravda, dne�né mla-dé Lieskovèanky nerozoznáte od inýchmladých �ien a ich globálnych masme-diálnych vzorov. Najmä v sobotu veèerna miestnej �did�ine�: tu Britney Spears,inde �JLo�, tam zas Lady Gaga... Nasiluimitovaná svetovos� nie je iba na�ou, slo-venskou etnografickou vizitkou. Na-��astie kultúra v Moravskom Lieskovomsa nezaèína a nekonèí krèmou ani so-botnou �did�inou�. Majú tu dva kultúr-ne domy, osvetový dom, múzeum ajkni�nicu. Ponad strechy domov ènejúve�e dvoch kostolov: evanjelického to-leranèného z roku 1786 a rímskokato-

líckeho � novorománskeho z roku 1911na základoch pôvodného gotickéhoz roku 1419. K �ivotu sa má obèianskezdru�enie Bielokarpatský Goral, Jedno-ta dôchodcov Slovenska, Zdru�enie mi-lovníkov ¾udových tradícií, ¼�U (od roku1990 ZU�), Dobrovo¾ný hasièský zbor.A tie dychové hudby! Lieskovan s ka-pelníkom Milanom Malíèkom a Buèko-vanka, ktorá najmä v lete vyhráva dochotára z hojne nav�tevovaného buèko-veckého amfiteátra, a k tomu folklórnaskupina Kasanka. Na jednu obec a� dos�.Mnohé pre u¾ahèenie ka�dodenného �i-vota ¾udí organizuje tunaj�í Zbor pre ob-èianske zále�itosti. Neèudo, �e do Mo-ravského Lieskového a do jeho severnejvetvy Buèkovca prichádza stále viac a viac¾udí. Z Nového Mesta i zo vzdialenej�íchlokalít. Mnoho Bratislavèanov tu má svo-je chalupy. Asi vedia, preèo...

Ozdoba a pýcha naj�iarivej�ia

Polozabudnutý �slovenský Ba�a� JánAdamoviè, ¾udomil a zakladate¾ továr-ne na obuv Adam. Národovec, zberate¾,autor prvých poh¾adníc MoravskéhoLieskového �tefan Svetský. Uèite¾kaa spisovate¾ka Anna Ivanová. Uèite¾,

Základná �kola s M� v Moravskom Lieskovom

Kladenie vencov na hrob Jozefa Hollého: tretí z¾ava herec Josef Abrhám (vnukJ. Hollého), ved¾a prezident SR Ivan Ga�paroviè a starosta Moravského Lies-kového ¼ubomír Miklánek

4

HOVORME O SLOVENSKU � JE TO MALÝ VE¼KÝ SVET � vlastivedná populárno-náuèná príloha Národnej osvety 5 � 6/2012.Adresa redakcie: Národná osveta � mesaèník pre rozvoj miestnej kultúry a záujmovej tvorivosti, Nám. SNP 12, 812 34 Bratislava 1.Vydáva Národné osvetové centrum. �éfredaktor: �tefan Cifra. Redakcia: Mgr. O¾ga Silnická (odborná a jazyková redakcia),akad. maliar Jozef Porubèin (výtvarný redaktor). Tajomníèka redakcie: Gabriela Taffernerová. Zostavovate¾ prílohy: Vlado Bro�ík.Softvérová a grafická úprava: �tefan Cifra. Tlaè: ULTRA print, s. r. o., Bratislava. Vy�lo 30. júna 2012. Index èasopisu Národnáosveta: 48449. ISSN 1335-4515. EV 3056/09. Redakciou nevy�iadané rukopisy a obrazové prílohy sa nevracajú. Nepredajné.

riadite¾, spoluzakladate¾ dychovéhosúboru Adam Franti�ek Poloczek.Medailou za chrabros� vyznamenaný pi-lot èesko-slovenskej bombardovacej jed-notky v Anglicku poèas II. svetovej vojnyJán �imko. Národovedec a protifa�istic-ký bojovník Juraj Adamoviè. A potom títraja èi �tyria, ktorých sláva ïaleko pre-rástla chotár Moravského Lieskového a do-týka sa na�ich vskutku národných hviezd.

V Skalici narodený evanjelický farára dramatik Jozef Hollý. Do MoravskéhoLieskového pri�iel v roku 1903. U� o rokna to napísal nám Slovákom dielo z naj-drah�ích � folklórne ladenú veselohruKubo v roku 1965 pre televíziu insceno-vanú Martinom �apákom s bo�ským Jo-zefom Kronerom v titulnej role. Èo by toboli za Vianoce bez Hollého Kuba, zro-deného priamo tu v Moravskom Liesko-vom! (Okrem Kuba Hollý napísal Ge¾aSebechlebského, Amerikána, Márno-tratného syna.) A bol to práve Jozef Hollý,ktorý s man�elkou Annou, rod. Urbanèí-kovou, v januári 1906 dal svetu vynikajú-cu textilnú výtvarníèku, dramatièku a sce-náristku Elenu Holéczyovú. Jeho vnukombol známy slovenský filmový re�isér Mar-tin Hollý. Jozef Hollý v Moravskom Liesko-vom v roku 1912, niè netu�iac o nadchá-dzajúcich kataklizmách, aj zomrel. Svoj seno krásnom Slovensku sníva na tunaj- �omcintoríne. V júni a novembri 2012 si Morav-ské Lieskové pripomína jeho storoènicu.

V obci pôsobil aj rímskokatolícky kòazThDr. Jozef Buday, spisovate¾, predo-v�etkým ¾udových a nábo�enských diel,na ktorého podnet bol vystavaný tunaj�ínovorománsky katolícky kostol.

V roku 1921 sa z Pribyliny do Morav-ského Lieskového pris�ahoval ïal�í evan-jelický farár � rodák z Liptovského Mi-kulá�a Martin Rázus. Údajne najlep�íevanjelický farár, akého sme kedy mali.Aký to len musel by� zá�itok � poèúva�kázne z úst autora Maro�ka! Rázus z ka-zate¾nice nehrom�il, nekarhal, nepreklí-nal. Ale milo sa usmieval a svoje boho-

slu�by v�dy zaèínal rozprávkou. Aby muaj takto cez metaforu ¾udového príbehuka�dý, aj ten najobyèajnej�í èlovek po-rozumel. Slovo evanjelium bolo preòsynonymom slova láska. �Bol to skutoè-ne zlatoústy kazate¾,� spomína �tefanAdamoviè. Keby jeho lieskovské káznebol niekto býval zapísal, èítali by ichdodnes veriaci i neveriaci. Láske k do-movu by sa z nich uèili deti na �kolách.Kronikou Moravského Lieskového je4-dielny Rázusov román Svety. Priamov Lieskovom, kým sa v roku 1930 ne-odobral na faru do Brezna, napísal tribásnické zbierky: Kameò na medzi, Kres-by a hovory a �ípy du�e. K tomu celýrad men�ích próz a román Júlia. A muselv hlave a srdci nosi� u� aj Maro�ka, kto-rého do podoby ná�ho vrcholného lite-rárneho diela pre mláde� priviedol u�o necelé dva roky v Brezne. Pochovanýje v Banskej Bystrici, no jeho pamätnádoska na dome è. 23 v Moravskom Lies-kovom spolu s jeho vyznaním tejto dolinepod Ve¾kou Javorinou, nav�dy pripomínajeho �najmilej�ie� miesto pod slnkom.

A kto by nepoznal ná�ho súèasného,par excellence moderného prozaika,

kedysi ve¾kého excentrika a bohéma,po istú dobu experimentálneho budhis-tu, neskôr ale stále viac a hlb�ie veriace-ho kres�ana � Du�ana Krist Mitanu?Kto by nepoznal prinajmen�om jeho kul-tové diela Psie dni, Patagóniu, Noènésprávy, z neskor�ích H¾adanie stratené-ho autora, Slovenský poker, Pocity pou-lièného na�inca, Návrat Krista èi Môj rod-ný cintorín? Priamo pre Hovorme o Slo-vensku nám poslal svoje vyznanie láskyk rodisku � k Moravskému Lieskovému:

�Èím viac rokov mi pribúda, tým hlb-�ie zapú��am korene do rodnej pôdy.Stále èastej�ie spomínam na detstvoa mlados�, na spolu�iakov, kamarátovfutbalistov aj hokejistov (�kolské ihriskosme celé noci ruène polievali, kým ne-bolo hotové klzisko aj s mantinelmi).S rados�ou aj s nostalgiou spomínamna potulky po na�ich kopcoch pri h¾ada-ní hríbov a na vôòu slivovice èi belovice,ktorú bolo cíti� v dvoroch a humnách.Hoci u� vy�e �tyridsa� rokov bývamv Bratislave, stále som Lieskovèan. A bu-dem ním a� do smrti.�

Vlado Bro�íkFoto: archív obce,

Vilma Plesníková a autor (1)

Zastávka

Tradièný ¾udový dom v Moravskom Lieskovom

Foto na 1. strane prílohy (hore):1. rímskokatolícky kostol,2. interiér evanjelického kostola,3. múzeum v niekdaj�ej evanjelickej fare,4. moravskolieskovské deti v krojoch

��a�ko bude mi nespomenú� na stá a stá bielych, sedliac-kych chalúpok rozviatych po �írej Lieskovskej doline. Dnes �zajtra devä� rokov, èo som sa zah¾adel na starú Javorinu a tá �roztvárala náruè. �alo sa po poliach, krí�e sa stavali. �a�kézlaté klasy najkraj�ieho zrna smiali sa odmenou za pre�a�kúprácu. Èere�ne, ma�krtky � prvý sladký pozdrav po�ehna-nej zeme. �koda, �e jej tak málo. V záhradkách vysoké bie-luèké ¾alie, �tíhle sliezske ru�e. V okienkach mu�káty, zele-ný rozmarín. V oèiach smiech, v reèi vtip. Ujcovia, tetièky,mládenci, dievèatá � kvet farieb, blysk prelomiek, jasot pier,kasaniek biela hra a k tomu slovanská vïaènos� ku hos�o-vi � spokojnos�, veselos�!�

(Martin Rázus � Zbohom, dolina moja!)