VEDECKÁ PROPEDEUTIKAŠpecializovaný seminár

k príprave záverečných prác

Výberový predmetBPPX 40161

2 kredityprof. PhDr. Květoň Holcr, DrSc.

kveton.holcr@uninova.sk

Rozvrh predmetu1.1. 29.09.201129.09.2011 -- P P -- ŠŠtrukttruktúúra a logickra a logickéé formy vedeckej prformy vedeckej práácece

(prof. PhDr. Kv(prof. PhDr. Kvěětotoňň Holcr, DrSc.)Holcr, DrSc.)

2.2. 06.10.2011 06.10.2011 P P -- SystSystéém metm metóód a metodika vedeckej prd a metodika vedeckej práácece(prof. PhDr. Kv(prof. PhDr. Kvěětotoňň Holcr, DrSc.)Holcr, DrSc.)

3.3. 13.10.2011 13.10.2011 -- KonzultKonzultáácie: objekt, predmet a ciele bakalcie: objekt, predmet a ciele bakaláárskej prrskej práácece(prof. PhDr. Kv(prof. PhDr. Kvěětotoňň Holcr, DrSc.)Holcr, DrSc.)

4.4. 20.10.2011 20.10.2011 -- P P -- VyhVyhľľadadáávanie a vyuvanie a využžíívanie informavanie informaččných pramených prameňňovov(doc. RNDr. Jaroslav Holomek, CSc.)(doc. RNDr. Jaroslav Holomek, CSc.)

5.5. 27.10.2011 27.10.2011 -- KonzultKonzultáácie: cie: šštrukttruktúúra bakalra bakaláárskej prrskej práácece(prof. PhDr. Kv(prof. PhDr. Kvěětotoňň Holcr, DrSc.)Holcr, DrSc.)

6.6. 03.11.2011 03.11.2011 –– P P -- Smernica dekana Smernica dekana čč. 6/2011 . 6/2011 „„ZZááverevereččnnéé prpráácece““(doc. RNDr. Jaroslav Holomek, CSc.)(doc. RNDr. Jaroslav Holomek, CSc.)

7.7. 10.11.2011 10.11.2011 -- KonzultKonzultáácie: metodika vypracovania bakalcie: metodika vypracovania bakaláárskej prrskej práácece(prof. PhDr. Kv(prof. PhDr. Kvěětotoňň Holcr, DrSc.)Holcr, DrSc.)

8.8. 24.11.2011 24.11.2011 -- KonzultKonzultáácie: zoznam poucie: zoznam použžitej literatitej literatúúry, citry, citááciecie(doc. RNDr. Jaroslav Holomek, CSc.)(doc. RNDr. Jaroslav Holomek, CSc.)

9.9. 01.12.2011 01.12.2011 -- KonzultKonzultáácie: fincie: fináálna lna úúprava bakalprava bakaláárskej prrskej práácece(doc. RNDr. Jaroslav Holomek, CSc.)(doc. RNDr. Jaroslav Holomek, CSc.)

10.10. 08.12.2011 08.12.2011 -- KonzultKonzultáácie: sylabus bakalcie: sylabus bakaláárskej prrskej práácece(doc. RNDr. Jaroslav Holomek, CSc.)(doc. RNDr. Jaroslav Holomek, CSc.)

11.11. 15.12.2011 15.12.2011 -- ZZááverevereččný seminný semináár r –– SkSkúšúškaka(prof. PhDr. Kv(prof. PhDr. Kvěětotoňň Holcr, DrSc.)Holcr, DrSc.)

Odovzdanie pOdovzdanie píísomnsomnéého sylabu bakalho sylabu bakaláárskej prrskej prááce do 12.12.2011ce do 12.12.2011

Úloha na záverečný seminárSylabus bakalárskej práce:1. Definovanie predmetu skúmania2. Stručný opis rozpracovanosti témy3. Ciele bakalárskej práce4. Štruktúra bakalárskej práce5. Použitá metodika vypracovania práce6. Zoznam použitej literatúry7. Časový harmonogram vypracovanie práce

Sylabus vypracovávaťspolu s vedúcimi bakalárskych prác !

Rozsah cca 3 strany

Literatúra:GLVGLVÁÁČČ, M., MAJZLAN, O. , M., MAJZLAN, O. DiplomovDiplomováá prprááca, ako na toca, ako na to? ?

Bratislava : OikusBratislava : Oikus--Lumon, 2001. 38 s. ISBN 80Lumon, 2001. 38 s. ISBN 80--968535968535--00--3.3.

GONDA, V. GONDA, V. Ako napAko napíísasaťť aa úúspespeššne obhne obháájijiťť diplomovdiplomovúú prpráácu.cu.Bratislava : ELITA, 2003. 124 s. ISBN 80Bratislava : ELITA, 2003. 124 s. ISBN 80--80448044--O76O76--X.X.

KATUKATUŠŠČČÁÁK, D. K, D. Ako pAko píísasaťť vysokovysokošškolskkolskéé aa kvalifikakvalifikaččnnéé prpráácece. . Bratislava : Stimul, 1998. 117 s. ISBN 80Bratislava : Stimul, 1998. 117 s. ISBN 80––8569785697––6969––6.6.

HOLCR, K. a kol. HOLCR, K. a kol. KriminolKriminolóógiagia.. Bratislava: Iura Edition, 2008, s. 129 Bratislava: Iura Edition, 2008, s. 129 -- 156.156.ISBN 978ISBN 978--8080--80788078--206206--1. 1.

STN ISO 690. STN ISO 690. BibliografickBibliografickéé odkazyodkazy. . Obsah, forma aObsah, forma a šštrukttruktúúra.ra.Bratislava : Slovenský Bratislava : Slovenský úústav technickej normalizstav technickej normalizáácie, 1998. 32 s.cie, 1998. 32 s.

STN 01 6910. STN 01 6910. PravidlPravidláá ppíísania asania a úúpravy ppravy píísomnostsomnostíí. . Bratislava : Slovenský Bratislava : Slovenský úústav technickej normalizstav technickej normalizáácie, 1999. s. 29 cie, 1999. s. 29 –– 30.30.

Smernica dekana FP Smernica dekana FP čč. 6/2011. 6/2011

Zákon o vysokých školáchč. 131/2002 Z.z.

§51, ods. 3Súčasťou štúdia podľa každého študijného programu je aj zzááverevereččnnáá prpráácaca; jej obhajoba patrí medzi štátne skúšky

Záverečné práce:§52, ods. 4

Záverečnou prácou (§51, ods. 3) pri štúdiu podľa bakalárskeho študijného programu ... je bakalbakaláárska rska prpráácaca

§53, ods. 4Záverečnou prácou (§51, ods. 3) pri štúdiu podľa druhého stupňa ... je diplomovdiplomováá prpráácaca(magistersk(magisterskáá, in, inžžinierska, doktorskinierska, doktorskáá -- (§2, ods. 5))

§54, ods. 3Podmienkou riadneho skončenia doktorandského štúdia je ... obhajoba dizertačnej práce. Dizertačná práca je záverečnou prácou.

Kvalifikačné práce

1. Habilitačná práca (vedecko-pedagogická práca)Vedecko-pedagogický titul – „docent“

2. Doktorská dizertačná práca (vedecká práca)VedeckVedeckáá hodnoshodnosťť -- DrSc.DrSc.

Rigorózna práca (len absolventi magisterského štúdia) Akademický titul – JUDr.JUDr., RNDr., PharmDr.,PhDr., PaedDr., ThDr.RNDr., PharmDr.,PhDr., PaedDr., ThDr.

V bakalárskej práci študent preukazuje:1. spôsobilosť kvalifikovane pracovať s pojmovým

aparátom a metodologickým inštrumentáriom študijného (vedného) odboru,

2. schopnosti vyhľadávať a tvorivo využívať široký okruh literárnych a ďalších informačných zdrojov,

3. schopnosti analyzovať, klasifikovať, systemizovať, vysvetlovať a interpretovať vedecké fakty,

4. argumentovane zdôvodňovať predkladané myšlienky, 5. kultivovane formulovať praktické závery a odporúčania.

Od bakalOd bakaláárskych ani diplomových prrskych ani diplomových práác (ako prc (ako práác c šštudentských) sa studentských) sa sííce ce neponepožžaduje (aj keaduje (aj keďď sa nevylusa nevyluččuje) pruje) príínos pôvodných vedeckých poznatkov, nos pôvodných vedeckých poznatkov, ččo o ale nezbavuje ich autorov povinnosti dôsledne dodrale nezbavuje ich autorov povinnosti dôsledne dodržžiavaiavaťť šštandardy vedeckej tandardy vedeckej prprááce. ce.

Rozsah bakalRozsah bakaláárskej prrskej prááce = 1,5 ce = 1,5 –– 2 AH (cca 302 AH (cca 30--40 str40 stráán) n) **

Náležitosti bakalárskej práceI. I. ÚÚVODNVODNÁÁ ČČASASŤŤ

II. HLAVNII. HLAVNÁÁ TEXTOVTEXTOVÁÁ ČČASASŤŤ::1. 1. ÚÚvod vod 2. Jadro (hlavn2. Jadro (hlavnáá textovtextováá ččasasťť))3. Z3. Zááver ver 4. Zoznam pou4. Zoznam použžitej literatitej literatúúry ry

III. PRIII. PRÍÍLOHYLOHY (nepovinn(nepovinnéé))

IV. ZIV. ZÁÁVEREVEREČČNNÁÁ ČČASASŤŤ (nepovinn(nepovinnéé))

1.ŠTRUKTÚRA

A LOGICKÉ FORMY

VEDECKEJ PRÁCE

??

??

??

FSFS

FSFS

FSFS

FSFS

FSFS

FSFS

FVFV

FVFV

FVFV

FVFV

VedeckVedeckéé

FAKTYFAKTY

VedeckVedeckéé

PROBLPROBLÉÉMYMY

VedeckVedeckéé

HYPOTHYPOTÉÉZYZYVedeckVedeckáá

TETEÓÓRIARIA

OMYLOMYL

LOLOŽŽ**

Ot

Ot áá zky im

plikovanzky im

plikovan éévedeckým

i faktami,

vedeckými faktam

i,ktorých odpovede nie sktorých odpovede nie s úú

vede znvede zn áá m

em

e

PredpokladanPredpokladan éé

rierie šš enie vedeck

enie vedeck éé ho ho

problprobl éé m

u m

u -- mmáá

vv žž dy dy

PRA

VD

EPO

DO

BN

OST

NPR

AV

DE

POD

OB

NO

STN

ÚÚH

OD

NO

TU

HO

DN

OT

U

VE

RIFIK

VE

RIFIK

ÁÁC

IA

CIA

––FA

LZ

IFIKFA

LZ

IFIKÁÁ

CIA

CIA

hypothypot éé zz

POT

VR

DE

NPO

TV

RD

EN

ÉÉH

YPO

TH

YPO

TÉÉ

ZY

ZY

Vyvrátenéhypotézy

OverovanieOverovanie

HYPOTHYPOTÉÉZZ

OBJEKT POZNANIAOBJEKT POZNANIA

Objekt poznania

vvššetko, na etko, na ččo je zamerano je zameranáá poznpoznáávacia vacia ččinnosinnosťťmmáá nekonenekoneččne mnoho vlastnostne mnoho vlastnostííich vyich vyččerperpáávajvajúúce poznanie nie je ce poznanie nie je aktuaktuáálnelne momožžnnéé

PREDMET VEDYPREDMET VEDYččasti, strasti, stráánky objektu, ktornky objektu, ktoréé skskúúma ma

konkrkonkréétna vedatna veda(predmet sk(predmet skúúmania, vlastnmania, vlastnáá terminolterminolóógia, metgia, metóódy, tedy, teóória)ria)

predmety, ich vlastnosti a vzpredmety, ich vlastnosti a vzťťahy,ahy,ktorktoréé ssúú skskúúmanmanéé z hz hľľadiska adiska

konkrkonkréétnej vedy tnej vedy **

PREDMET SKPREDMET SKÚÚMANIAMANIA(predmet sk(predmet skúúmania bakalmania bakaláárskej prrskej prááce)ce)

OBJEKT POZNANIAOBJEKT POZNANIA

Objekt poznania

KRIMINALITAKRIMINALITA

PREDMET KRIMINOLPREDMET KRIMINOLÓÓGIEGIE

Kriminalita ako sociKriminalita ako sociáálnelne--prpráávny vny fenomfenoméén, jej stav, n, jej stav, úúroveroveňň, , šštrukttruktúúra, ra,

dynamika a prevencia kriminalitydynamika a prevencia kriminality

Kriminalistika

KriminalistikaTres

tnTres

tnéé prpráávovo

KriminologickKriminologickéé aspektyaspektykrkráádedežžíí vlvláámanmaníím do bytovm do bytov

PREDMET SKPREDMET SKÚÚMANIAMANIA

SociolSociolóógia

gia

PsycholPsycholóógia ... e

tc.gia ... e

tc.**

fakty vypovedajfakty vypovedajúú formou elementformou elementáárnych tvrdenrnych tvrdeníío existencii (neexistencii) veco existencii (neexistencii) vecíí, procesov, udalost, procesov, udalostíí

fakty fixujfakty fixujúú skutoskutoččnosnosťť na na úúrovni bytia, nevypovedajrovni bytia, nevypovedajúú vvššak ak o jej podstate, o jej podstate, šštrukttruktúúre, sre, súúvislostiach a vislostiach a ďďalalšíších strch stráánkachnkach

fakty sfakty súú protikladom iluzprotikladom iluzóórneho, fiktrneho, fiktíívneho, mystickvneho, mystickééhoho

NekorektnNekorektnéé zaobchzaobcháádzanie s faktamidzanie s faktami::býva zdrojom omylov alebo zbýva zdrojom omylov alebo záámerných falzifikmerných falzifikááciciíífakty sa subjektivisticky nevyberajfakty sa subjektivisticky nevyberajúú, ale zberaj, ale zberajúú sa sa netendennetendenččne a nezaujato ne a nezaujato evidentnosevidentnosťť, nepochybnos, nepochybnosťť a nevyvra nevyvráátitetiteľľnosnosťť faktov býva faktov býva zneuzneužžíívanvanáá pri (neadekvpri (neadekváátnom) tnom) „„prprííkladovankladovaní“í“hromadenie faktov nad rozumnhromadenie faktov nad rozumnúú mieru znimieru znižžuje ich uje ich prehprehľľadnosadnosťť, presved, presvedččivosivosťť

(FAKTY SA NEPO(FAKTY SA NEPOČČÍÍTAJTAJÚÚ, ALE , ALE „„VVÁÁŽŽIAIA““) *) *

vyjadruje protirevyjadruje protireččenie medzi znenie medzi znáámym a neznmym a neznáámym mym vznikvznikáá vvžždy ak sdy ak súú poznanpoznanéé novnovéé vedeckvedeckéé fakty, ktorfakty, ktoréé platnplatnááteteóória nie je spôsobilria nie je spôsobiláá vysvetlivysvetliťť, integrova, integrovaťť do svojho do svojho systsystéému, alebo ktormu, alebo ktoréé jej dokonca odporujjej dokonca odporujúú

mmáá formu netriviformu netriviáálnej otlnej otáázkyzky

nie je vo vede fenomnie je vo vede fenoméénom patologickým, ale nom patologickým, ale žžiadiadúúcim, cim, je jedným zo zdrojov rozvoja vedeckje jedným zo zdrojov rozvoja vedeckéého poznaniaho poznania

NekvalifikovanNekvalifikovanéé formulformuláácie problcie probléémov:mov:formouformou navodzujnavodzujúú zdanie vedeckosti, obsahom szdanie vedeckosti, obsahom súú ale ale nekorektnnekorektnéépseudoproblpseudoprobléémy zavmy zaváádzajdzajúú vedeckvedeckéé poznanie nepoznanie nežžiadiadúúcim cim smerom smerom **

z grz grééckeho slova ckeho slova „„hypotesishypotesis““ –– akýkoakýkoľľvek predpoklad o nievek predpoklad o nieččomom

vo vede vyjadruje predpokladanvo vede vyjadruje predpokladanéé a odôvodnena odôvodnenéé rierieššenie enie vedeckvedeckéého problho probléému mu

PoPožžiadavky na hypotiadavky na hypotéézu:zu:(ktor(ktoréé ju odliju odliššujujúú od domnienky, intuod domnienky, intuíície etc.)cie etc.)

vvžždy vychdy vycháádza z vedeckých faktov (neodporuje dza z vedeckých faktov (neodporuje žžiadnym faktom)iadnym faktom)

je overiteje overiteľľnnáá (neoverite(neoveriteľľnosnosťť mômôžže bye byťť len dolen doččasnasnáá))

vysvetvysvetľľuje celuje celúú triedu javov (nie len tie, ktortriedu javov (nie len tie, ktoréé ju vyvolali) ju vyvolali) ⎨⎨hypothypotéézy zy „„ad hocad hoc““ –– t.j. t.j. „„pre tento jeden prpre tento jeden príípadpad““ majmajúú pomerne pomerne nníízku hodnotu zku hodnotu ⎬⎬ **

VVŠŠEOBECNEOBECNÉÉ PRACOVNPRACOVNÉÉPrednostiPrednosti::-- odpovedajodpovedajúú na vna vššeobecnejeobecnejššie ie

ototáázky (vedeckzky (vedeckéé problprobléémy)my)-- ucelenosucelenosťť odpovedodpovedíí na otna otáázky zky

NevýhodyNevýhody::-- ťťaažžkosti s overovankosti s overovaníím m

vvššeobecných hypoteobecných hypotéézz

PrednostiPrednosti::-- overiteoveriteľľnosnosťť-- empirickempirickáá testovatetestovateľľnosnosťť-- ururččitositosťť, jednozna, jednoznaččnosnosťť

NevýhodyNevýhody::--parciparciáálnoslnosťť (neucelenos(neucelenosťť) ) **

VVŠŠEOBECNEOBECNÁÁ HYPOTHYPOTÉÉZAZAPR

AC

OV

NPR

AC

OV

NÁÁ

HY

POT

HY

POT É

É ZA

PH

ZA

PH

-- 11

PRA

CO

VN

PRA

CO

VN

ÁÁH

YPO

TH

YPO

T ÉÉ Z

A P

HZ

A P

H-- nn

PRA

CO

VN

PRA

CO

VN

ÁÁH

YPO

TH

YPO

T ÉÉ Z

A P

HZ

A P

H-- 22

PRA

CO

VN

PRA

CO

VN

ÁÁH

YPO

TH

YPO

T ÉÉ Z

A P

HZ

A P

H-- 33

PRA

CO

VN

PRA

CO

VN

ÁÁH

YPO

TH

YPO

T ÉÉ Z

A P

HZ

A P

H-- 44

PRA

CO

VN

PRA

CO

VN

ÁÁH

YPO

TH

YPO

T ÉÉ Z

A P

HZ

A P

H-- 55

1.1.FormulFormuláácia vcia vššeobecnej hypoteobecnej hypotéézy zy (ktor(ktoráá mmáá prednosti ucelenosti, prednosti ucelenosti, komplexnosti, avkomplexnosti, avššak nevýhodu ak nevýhodu neoveriteneoveriteľľnosti)nosti)

2.2.Formulovanie a operacionalizFormulovanie a operacionalizáácia cia pracovných hypotpracovných hypotééz:z:--jednoznajednoznaččnosnosťť, presnos, presnosťť, ur, urččitositosťťpoupoužžíívaných pojmov (jazyk vedy)vaných pojmov (jazyk vedy)

3.3.vovoľľba indikba indikáátorov potvrdzujtorov potvrdzujúúcich cich (vyvracaj(vyvracajúúcich) pracovncich) pracovnúú hypothypotéézuzu

{{šštatistiky, empiricktatistiky, empirickéé úúdajedaje--dotazndotaznííky, rozhovory, merania, ky, rozhovory, merania,

pozorovania atpozorovania atďď..}}InIn--33 InIn--44 InIn--nnInIn--55InIn--22InIn--11

VVššH H = PH= PH--1+PH_2+PH1+PH_2+PH--3+PH3+PH--4+PH4+PH--5+PH5+PH--n n **

VVŠŠEOBECNEOBECNÁÁ HYPOTHYPOTÉÉZAZAKriminalita v Slovenskej republike je Kriminalita v Slovenskej republike je rozlorozložženenáá nerovnomernenerovnomerne

PRACOVNPRACOVNÁÁ HYPOTHYPOTÉÉZA ZA -- 11

PRACOVNPRACOVNÁÁ HYPOTHYPOTÉÉZA ZA -- 22

PRACOVNPRACOVNÁÁ HYPOTHYPOTÉÉZA ZA -- 33

PRACOVNPRACOVNÁÁ HYPOTHYPOTÉÉZA ZA -- nn

INDIKINDIKÁÁTORY TORY -- 11

INDIKINDIKÁÁTORY TORY -- 22

INDIKINDIKÁÁTORY TORY -- 33

INDIKINDIKÁÁTORY TORY -- nn

RozloRozložženie enie ppááchatechateľľovov a a obetobetíí kriminality kriminality v SR je nerovnomernv SR je nerovnomernéé

ŠŠtatisticktatistickéé úúdaje o pdaje o pááchatechateľľoch a obetiach och a obetiach kriminality : pohlavie, vek, vzdelanie, socikriminality : pohlavie, vek, vzdelanie, sociáálny lny status ...status ...

RozloRozložženie kriminality v SR podenie kriminality v SR podľľa jej a jej kategkategóóririíí a druhov je nerovnomerna druhov je nerovnomernéé

ŠŠtatistika kriminality:tatistika kriminality:-- nnáásilnej, majetkovej, hospodsilnej, majetkovej, hospodáárskej, rskej,

drogovej, mravnostnej ...drogovej, mravnostnej ...

-- vravražždy, krdy, kráádedežže, podvody ...e, podvody ...

RozloRozložženie kriminality v SR podenie kriminality v SR podľľa terita teritóória ria jej pjej pááchania je nerovnomernchania je nerovnomernéé

ŠŠtatisticktatistickéé úúdaje o kriminalite po krajoch, daje o kriminalite po krajoch, okresoch, veokresoch, veľľkosti miest, regikosti miest, regióónov ...nov ...

RozloRozložženie kriminality v SR podenie kriminality v SR podľľa doby a doby ((ččasu) jej pasu) jej pááchania je nerovnomernchania je nerovnomernéé

ŠŠtatisticktatistickéé úúdaje o kriminalite poddaje o kriminalite podľľa: roa: roččnnéého ho obdobia, dobdobia, dňňa v týa v týžždni, dennej doby, hoddni, dennej doby, hodíín ....n ....

VH = PH1 + PH2 + PH3 + ... PHnVH = PH1 + PH2 + PH3 + ... PHn

VE

DE

CK

VE

DE

CK

ÁÁH

YPO

TH

YPO

T ÉÉ Z

AZA

PRO

CE

S O

VE

RO

VA

NI

PRO

CE

S O

VE

RO

VA

NI

POT

VR

DE

NPO

TV

RD

EN

ÉÉV

YV

RV

YV

RÁÁ

TE

NT

EN

ÉÉ

KOMPONENTY VEDECKEJ TEKOMPONENTY VEDECKEJ TEÓÓRIERIEAKO PROTIKLADAKO PROTIKLAD

VEDECKEJ HYPOTVEDECKEJ HYPOTÉÉZYZY

OMYLOMYL

LOLOŽŽ++--

(te(teóória = protiklad praxe)ria = protiklad praxe)(te(teóória = protiklad empria = protiklad empíírie)rie)(te(teóória = systria = systéém overených poznatkov)m overených poznatkov)

legendalegendaneneúúmyselnmyselnáánepravdanepravda

úúmyselnmyselnáánepravdanepravda

klamanieklamaniepodvodnpodvodnííkaka**

je systje systéém objektm objektíívne pravdivých poznatkov, vne pravdivých poznatkov, ktorý spktorý spĺňĺňa nasleduja nasledujúúce poce požžiadavky:iadavky:

teteóória mria máá svoj objekt, ktorý existuje nezsvoj objekt, ktorý existuje nezáávisle od nej visle od nej

teteóória je ucelený, usporiadaný a ria je ucelený, usporiadaný a šštrukttruktúúrovaný rovaný systsystéém poznatkovm poznatkov, ktorý je:, ktorý je:

KOHERENTNÝKOHERENTNÝ (vn(vnúútorne neprotiretorne neprotireččivý). Ak sa v ivý). Ak sa v jednej výpovedi niejednej výpovedi nieččo tvrdo tvrdíí, nesmie sa to v inej popiera, nesmie sa to v inej popieraťť

KONZISTENTNÝKONZISTENTNÝ, t.j. v, t.j. vššetky výpovede spolu musia etky výpovede spolu musia ssúúvisievisieťť. Výpovede nes. Výpovede nesúúvisiace s inými uvisiace s inými užž teteóóriou riou integrovanými do nej nepatriaintegrovanými do nej nepatria

OVERITEOVERITEĽĽNÝNÝ, t.j. kreovanie te, t.j. kreovanie teóórie nesmie byrie nesmie byťťskrývanskrývanéé (cit(citáácie + metodika)*cie + metodika)*

OBJEKTÍVNA PRAVDA

Relatívne (stránky) pravdy

Absolútne (stránky) pravdy

1. neúplnosť2. nepresnosť3. podmienenosť4. etc.

1. obsah, ktorý sa uchováva (resp. narastá)2. tzv. „večné pravdy“ (nie vyčerpávajúce, ale

nezvratné poznatky – konštanty, axiómy a i.)

t1t1 t3t3t2t2

RELATIVIZMUSRELATIVIZMUS

DOGMATIZMUS *DOGMATIZMUS *

∝∝

FUN

KC

IE V

ED

EC

KE

J T

EFU

NK

CIE

VE

DE

CK

EJ

TE Ó

ÓR

IER

IE EXPLANAEXPLANAČČNNÁÁ

SYSTEMIZASYSTEMIZAČČNNÁÁ

PREDIKPREDIKČČNNÁÁ

EXPLANEXPLANÁÁCIACIA(Vysvetlenie)(Vysvetlenie)

KauzKauzáálnalnaFunkcionFunkcionáálnalnaGenetickGenetickááPravdepodobnostnPravdepodobnostnááMotivaMotivaččnnáá

PREDIKCIAPREDIKCIA(Predv(Predvíídanie)danie)

ExploratExploratíívnavna((ČČo bude?)o bude?)NormatNormatíívnavna((ČČo bude treba o bude treba robirobiťť?) ?) **

SYSTEMIZSYSTEMIZÁÁCIA CIA (Usporiadanie)(Usporiadanie)

DeduktDeduktíívnavna(Jedny poznatky vyplývaj(Jedny poznatky vyplývajúúnevyhnutne z iných)nevyhnutne z iných)

NededuktNededuktíívnavna(Jedny poznatky nevyplývaj(Jedny poznatky nevyplývajúúz iných nevyhnutne, ale z iných nevyhnutne, ale pravdepodobnostne)pravdepodobnostne)

ÚÚVOD, CIELE A VOD, CIELE A ŠŠTRUKTTRUKTÚÚRARA

ZZÁÁVEREVEREČČNEJ PRNEJ PRÁÁCECE

Úvod bakalárskej práce1.1. Zdôvodnenie aktuZdôvodnenie aktuáálnosti tlnosti téémy (my (ččo konkro konkréétne ju aktualizuje)tne ju aktualizuje)2.2. SSúúččasnasnéé rozpracovanie trozpracovanie téémy (analýza literatmy (analýza literatúúry k try k tééme)me)3.3. Z bodu Z bodu čč. 2 vyplynie . 2 vyplynie ččo nie je (je mo nie je (je máálo) rozpracovanlo) rozpracovanéé –– to bude rieto bude rieššenenéé

a) objekt ska) objekt skúúmania mania –– z hz hľľadiska vednadiska vednéého odboru .... ho odboru .... b) predmet skb) predmet skúúmania (mania (ččasti, strasti, stráánky, vlastnosti, snky, vlastnosti, súúvislosti etc.)vislosti etc.)

4.4. ČČo bude cieo bude cieľľom bakalom bakaláárskej prrskej prááce ce 5.5. Zdôvodnenie Zdôvodnenie šštrukttruktúúry prry prááce: ce:

a) konzistentnosa) konzistentnosťť celej prcelej prááce ce + (+ (ččasasťť a celok)a celok)b) koherentnosb) koherentnosťť prprááce ce (jej nie protire(jej nie protireččivosivosťť) ) c) overitec) overiteľľnosnosťť tvrdentvrdeníí (systematick(systematickéé odkazy na autoritatodkazy na autoritatíívne pramene, vne pramene,

metodika vypracovania zmetodika vypracovania zááverevereččnej prnej prááce)ce)6.6. Ak sa predpokladAk sa predpokladáá empirický výskum empirický výskum –– formulformuláácia hypotcia hypotééz: z:

a) va) vššeobecneobecnáá ((éé) hypot) hypotééza (y) za (y) b) pracovnb) pracovnéé hypothypotéézy zy c) indikc) indikáátory potvrdzujtory potvrdzujúúce (vyvracajce (vyvracajúúce) hypotce) hypotéézyzy

7.7. Zdôvodnenie pouZdôvodnenie použžitej metodiky (systitej metodiky (systéému metmu metóód a ich poud a ich použžitia) *itia) *

Možné ciele záverečnej práce:•• SystSystéémovo usporiadamovo usporiadaťť rozptýlenrozptýlenéé nnáázory na zvolený problzory na zvolený probléémm•• KlasifikovaKlasifikovaťť nnáázory na riezory na rieššený problený probléém podm podľľa podstatných a podstatných

kritkritééririíí•• AplikovaAplikovaťť vvššeobecneobecnéé (normy, te(normy, teóórie etc.) na rie etc.) na ššpecifickpecifickúú oblasoblasťť, , ččinnosinnosťť etc.etc.

•• ZovZovššeobecnieobecniťť rozptýlenrozptýlenéé fakty o predmete tfakty o predmete téémy (napr. my (napr. judikatjudikatúúry etc.)ry etc.)

•• KomparovaKomparovaťť normy, tenormy, teóórie etc. (napr. SR a rie etc. (napr. SR a ČČR, SR a ER, SR a EÚÚ etc.)etc.)•• AnalyzovaAnalyzovaťť gengenéézu riezu rieššenenéého problho probléémumu•• VypracovaVypracovaťť šštrukttruktúúrny model rierny model rieššenenéého problho probléémumu•• VypracovaVypracovaťť funkcionfunkcionáálny model rielny model rieššenenéého problho probléému (funkcie mu (funkcie

zzáákonnej normy, inkonnej normy, inšštittitúútu, subjektu etc.) tu, subjektu etc.) (F)(F)

Štruktúra hlavnej časti záverečnej práce•• ŠŠtrukttruktúúru bakalru bakaláárskej prrskej prááce zosce zosúúladiladiťť s jej rozsahom (30s jej rozsahom (30--40 str40 stráán)n)

–– vyvarovavyvarovaťť sa prsa prííliliššnej atomiznej atomizáácie cie •• ČČlenenie zlenenie zááverevereččnej prnej prááce na jej ce na jej ččasti koreasti koreššponduje s povahou rieponduje s povahou rieššenenéého ho

problprobléému a s prmu a s príístupom k jeho riestupom k jeho rieššeniueniu•• ČČasti prasti prááce (a ich nce (a ich náázvy) nie szvy) nie súú rozsahom (aj nrozsahom (aj náázvom) vzvom) vääččššie neie nežž celceláá prpráácaca•• MoMožžnnéé prpríístupy:stupy:

Od vOd vššeobecneobecnéého (1. ho (1. ččasasťť) k ) k ččiastkoviastkovéému (2. mu (2. ččasasťť))Od individuOd individuáálnych faktov (1. lnych faktov (1. ččasasťť) k zov) k zovššeobecneniu (2. eobecneniu (2. ččasasťť))Od teoretickOd teoretickéého (1. ho (1. ččasasťť) k praktickej aplik) k praktickej aplikáácii (2. cii (2. ččasasťť))Od vzniku fenomOd vzniku fenoméénu (1. nu (1. ččasasťť) k s) k súúččasnasnéému stavu (2. mu stavu (2. ččasasťť))Od opisu fenomOd opisu fenoméénu ako celku a jeho snu ako celku a jeho súúvislostvislostíí s okols okolíím (1. m (1. ččasasťť) k jeho ) k jeho vnvnúútornej tornej šštrukttruktúúre (2. re (2. ččasasťť))etc. etc. FF

2.SYSTÉM METÓD

A METODIKAVEDECKEJ PRÁCE

Vedecká metóda

je ustje ustááleným spôsobom usporiadanleným spôsobom usporiadanááččinnosinnosťť, ktorej výsledkom je , ktorej výsledkom je dosiahnutie objektdosiahnutie objektíívne pravdivých vne pravdivých poznatkov poznatkov (resp. dosiahnutie optim(resp. dosiahnutie optimáálneho stavu).lneho stavu).

(gr(grééc. methodos c. methodos –– akakáákokoľľvek cesta k nievek cesta k nieččomu)omu)

ŠŠTRUKTTRUKTÚÚRA METRA METÓÓDYDY

VÝ

CH

OD

ISK

OV

ÝC

HO

DIS

KO

C I E

C

I E ĽĽ

Op 1Op 1 Op 2Op 2 Op 3Op 3

postupnospostupnosťť operoperááciciíí z východiska k urz východiska k urččititéému ciemu cieľľuuKomponenty metKomponenty metóódy = dy = ⎨⎨V, OpV, Op11--nn, Po, Po11--nn, C, C⎬⎬V = východiskoV = východisko

Op = operOp = operáácieciePo = postupnosPo = postupnosťťC = cieC = cieľľ

Op 1Op 1

Op 2Op 2

Op 3Op 3

vovoľľba vhodnba vhodnéého analho analóógu gu AA k k XX

stanovenie podstatných znakov javu stanovenie podstatných znakov javu XX

Op 4Op 4

Op 4Op 4 atatďď..

hhľľadanie spoloadanie spoloččných znakov ných znakov AA a a XX

ANALANALÓÓGIAGIA

VLASTNOSVLASTNOSŤŤ--FS 1FS 1

TETEÓÓRIA RIA -- FV 1FV 1METMETÓÓDA MDA M--11

FS 2FS 2

FV 1 + 2FV 1 + 2MM--1+21+2

FS 3FS 3

FV 1+2+3FV 1+2+3MM--1+2+31+2+3

FS 4FS 4 PoznPoznáávacvacíí proces

proces

Prakt

ick

Prakt

ickáá čč

innos

innosťť

TransformTransformáácia cia teoretických teoretických poznatkov do poznatkov do

nnáávodu na vodu na konaniekonanie

∝∝O B J E K T O B J E K T

S U B J E K TS U B J E K T

METMETÓÓDADA

OBSAH METOBSAH METÓÓDY DY JE OBJEKTJE OBJEKTÍÍVNYVNY

FORMA METFORMA METÓÓDY DY JE SUBJEKTJE SUBJEKTÍÍVNAVNA

ssúúhrn objekthrn objektíívne vne pravdivých poznatkovpravdivých poznatkov

ssúúhrn postupov uplathrn postupov uplatňňovaných ovaných pri poznpri poznáávanvaníí, resp. , resp. optimalizoptimalizáácii cii ččinnostinnostíí

Nie subjektivistickNie subjektivistickáá!!

VÝ

CH

OD

ISK

OV

ÝC

HO

DIS

KO C

I E

C I E

ĽĽustustáálenlenéé varivariáácie opercie operááciciíí a ich postupnosta ich postupnostíí v rv ráámci metmci metóódydy

Výber Výber respondentovrespondentov

Spôsob Spôsob dopytovaniadopytovania

Spracovanie Spracovanie ddáátt

NNááhodnýhodný

ReprezentReprezentatatíívnyvny

AnketaAnketa

DotaznDotaznííkk

RozhovorRozhovor

JednoJedno--stupstupňňovovéé

DvojDvoj--stupstupňňovovéé

ViacViac--stupstupňňovovéé

MetMetóóda = dotazovaniada = dotazovaniaetc.etc.

Technika ATechnika A Technika BTechnika B Technika CTechnika C

Metodológia vedeckého poznaniaje systém najvšeobecnejších princípov, zákonov, kategóriíako aj metód používaných k riešeniu zložitých teoretických a praktických problémova súčasne je aj učením o metódach

ssúúhrn systhrn systéémovo usporiadaných foriem, metmovo usporiadaných foriem, metóód, pravidiel d, pravidiel a spôsobov ich poua spôsobov ich použžitia pri rieitia pri rieššeneníí vedeckovedecko--teoretických, alebo teoretických, alebo vedeckovedecko--praktických problpraktických probléémov. mov.

V reV reáálnej praxi sa môlnej praxi sa môžžu rovnaku rovnakéé problprobléémy riemy rieššiiťť aj aj rovnakými formami, metrovnakými formami, metóódami a pravidlami, avdami a pravidlami, avššak ak rôznymi rôznymi metodikamimetodikami..

Vypracovanie typovej metodiky umoVypracovanie typovej metodiky umožňžňuje formalizuje formalizááciu ciu a algoritmiza algoritmizááciu ciu ččinnostinnostíí, osvojite, osvojiteľľných pomerne ných pomerne šširokirokéému mu okruhu jej uokruhu jej užžíívatevateľľov bez nov bez náároroččnejnejšíších poch požžiadaviek na ich iadaviek na ich odbornodbornéé znalosti. znalosti.

podpodľľa stupa stupňňa a vvššeobecnostieobecnosti

podpodľľa predmetnej a predmetnej oblastioblasti

podpodľľa a vzvzťťahu S ahu S -- OO

m. vm. vššeobecneobecnéé

m. m. ššpecipeciáálnelne

m. prm. príírodovednrodovednéé

m. spolom. spoloččenskovednenskovednéé

m. empirickm. empirickéé

m. teoretickm. teoretickéé

m. formm. formáálne lne (matematicko (matematicko –– logicklogickéé))

podpodľľa a funkciefunkcie

m. vied teoretickýchm. vied teoretických

m. vied praktickýchm. vied praktických

PodPodľľa a stupstupňňa a

vvššeobecnostieobecnosti

VVŠŠEOBECNOVEDNEOBECNOVEDNÉÉ

ŠŠPECIPECIÁÁLNELNE

MetMetóódy poudy použžíívanvanéé vo vvo vššetkých, alebo etkých, alebo vo vevo veľľkej skupine viedkej skupine vied-- ANALÝZA a SYNTANALÝZA a SYNTÉÉZAZA-- INDUKCIA a DEDUKCIAINDUKCIA a DEDUKCIA-- ANALANALÓÓGIAGIA--IDEALIZIDEALIZÁÁCIA a KONKRETIZCIA a KONKRETIZÁÁCIACIA--MERANIE, KOMPARMERANIE, KOMPARÁÁCIA, EXPERIMENTCIA, EXPERIMENT

MetMetóódy poudy použžíívanvanéé v jednej vede, alebo v v jednej vede, alebo v niekoniekoľľko mko máálo (spravidla prlo (spravidla prííbuzných) vedbuzných) vedááchch-- SPEKTRSPEKTRÁÁLNA ANALÝZALNA ANALÝZA-- DAKTYLOSKOPIADAKTYLOSKOPIA

PodPodľľa a predmetnej predmetnej

oblastioblastiPRPRÍÍRODORODO--VEDNVEDNÉÉ

SPOLOSPOLOČČENSKOENSKO--VEDNVEDNÉÉ

FORMFORMÁÁLNELNE

-- FyzikFyzikáálnelne-- ChemickChemickéé-- BiologickBiologickéé-- GeologickGeologickéé atatďď..

-- PsychologickPsychologickéé-- SociologickSociologickéé-- DemografickDemografickéé-- EkonomickEkonomickéé atatďď..

-- MatematickMatematickéé-- LogickLogickéé atatďď..

PodPodľľa a vzvzťťahu ahu S S -- OO

EMPIRICKEMPIRICKÉÉ

TEORETICKTEORETICKÉÉ

Subjekt poznania „S“a objekt poznania „O“sú v bezprostrednom kontakteS ⇔ O-- MERANIEMERANIE-- EMPIRICKEMPIRICKÁÁ KOMPARKOMPARÁÁCIACIA-- POZOROVANIE atPOZOROVANIE atďď..

Objekt poznania „O“ je pre subjekt poznania „S“ bezprostredne nedostupný. Pre subjekt sú dostupnélen poznatky o objekte „P“.

P ⇔ SO ⇔ P -- MODELOVANIEMODELOVANIE-- OBSAHOVOBSAHOVÁÁ ANALÝZAANALÝZA-- TEORETICKTEORETICKÁÁ

KOMPARKOMPARÁÁCIA atCIA atďď..

PodPodľľa a funkciefunkcie

METMETÓÓDY VIED FUNDAMENTDY VIED FUNDAMENTÁÁLNYCHLNYCH

METMETÓÓDY VIED PRAKTICKÝCHDY VIED PRAKTICKÝCH

MetMetóódy poudy použžíívanvanéé vo vedvo vedáách ch teoretických, teoretických, fundamentfundamentáálnychlnychMETMETÓÓDY VEDECKDY VEDECKÉÉHO POZANIAHO POZANIA

MetMetóódy poudy použžíívanvanéé vo vedvo vedáách o projektovanch o projektovanííččinnostinnostíí, v technol, v technolóógigiáách ch ččinnostinnostííMETMETÓÓDY OPTIMALIZOVANIA DY OPTIMALIZOVANIA ĽĽUDSKÝCH UDSKÝCH ČČINNOSTINNOSTÍÍ

HLADISKO = STUPEHLADISKO = STUPEŇŇ VVŠŠEOBECNOSTIEOBECNOSTI

HL

AD

ISK

O =

VZ

HL

AD

ISK

O =

VZ ŤŤ A

H

"S"

a "O

"A

H

"S"

a "O

"METMETÓÓDY VDY VŠŠEOBECNOVEDNEOBECNOVEDNÉÉ METMETÓÓDY DY ŠŠPECIPECIÁÁLNELNE

ME

TM

ET Ó

ÓD

Y E

MPI

RIC

KD

Y E

MPI

RIC

KÉÉ

ME

TM

ET Ó

ÓD

Y T

EO

RE

TIC

KD

Y T

EO

RE

TIC

KÉÉ

METMETÓÓDY DY ŠŠPECIPECIÁÁLNE LNE EMPIRICKEMPIRICKÉÉ

-- rekonrekonšštrukcia Ttrukcia TČČ

-- branie odtlabranie odtlaččkovkov

-- odpoodpoččúúvanievanie

METMETÓÓDY DY VVŠŠEOBECNOVEDNEOBECNOVEDNÉÉEMPIRICKEMPIRICKÉÉ

--pozorovaniepozorovanie

--meraniemeranie

--experimentexperiment

METMETÓÓDY DY VVŠŠEOBECNOVEDNEOBECNOVEDNÉÉTEORETICKTEORETICKÉÉ

-- idealizidealizáácia a konkretizcia a konkretizááciacia

-- mymyššlienkový experimentlienkový experiment

--matematickmatematickéé modelovaniemodelovanie

METMETÓÓDY DY ŠŠPECIPECIÁÁLNE LNE TEORETICKTEORETICKÉÉ

--modelovmodelováá rekonrekonšštrukcia trukcia trestntrestnéého ho ččinuinu

-- psychologickpsychologickééportrportréétovanie vrahatovanie vraha

ZZÁÁKON = VZKON = VZŤŤAHAH

--PodstatnýPodstatný--ObjektObjektíívnyvny--NevyhnutnýNevyhnutný--VVššeobecnýeobecný--StStáály ly (opakovate(opakovateľľný)ný)

ZZÁÁKONITOSKONITOSŤŤa) protiklad a) protiklad

neusporiadanostineusporiadanostib) sb) súúhrn zhrn záákonovkonov

OBJEKTOBJEKTÍÍVNA VNA SKUTOSKUTOČČNOSNOSŤŤ M Y S L E N I EM Y S L E N I E

VEDECKÝ VEDECKÝ ZZÁÁKON=KON=poznaný zpoznaný záákon kon (pr(príírodný, rodný, spolospoloččenský ...)enský ...)

AA BB VZ 1VZ 1VZ 2VZ 2

VZ 3VZ 3VZ 4VZ 4

VZ nVZ n

ZZÁÁKONITOSKONITOSŤŤ

PRINCPRINCÍÍP=P=poznaný podstatný vzpoznaný podstatný vzťťah, ah, podstatnpodstatnáá vlastnosvlastnosťť, s, súúvislosvislosťťPrincPrincííp: teoretický p: teoretický --metodologickýmetodologický

PRAVIDLPRAVIDLÁÁ= = preskriptpreskriptíívne algoritmy konania vne algoritmy konania (posil(posilňňujujúú úúččinnosinnosťť princprincíípov)pov)

INTERDISCIPLININTERDISCIPLINÁÁRNYRNYPRPRÍÍSTUPSTUP

MULTIDISCIPLINMULTIDISCIPLINÁÁRNYRNYPRPRÍÍSTUPSTUP

KRIMIN

OL

KRIMIN

OLÓÓGIAGIA

KRIMINALISTIKA

KRIMINALISTIKA

PROGNOSTIKAPROGNOSTIKA

KRIMIN

OL

KRIMIN

OLÓÓGIAGIA

KRIMIN

ALISTIK

A

KRIMIN

ALISTIK

A

PROGNOSTIKA

PROGNOSTIKA

systsystéémovmováá integrintegráácia cia hhľľadadíísk vedných odborovsk vedných odborovskskúúmanie vzmanie vzáájomných jomných interakciinterakciíí komponentovkomponentov

mnohoodborovmnohoodborovéé hhľľadiskadiskáánezohnezohľľadadňňuje vzuje vzáájomnjomnééinterakcie komponentovinterakcie komponentovhhľľadiskadiskáá vedných odborov sa vedných odborov sa nachnacháádzajdzajúú vedvedľľa seba a seba (alebo za sebou)(alebo za sebou)

IntraIntradisciplindisciplináárna integrrna integrááciacia

InterInterdisciplindisciplináárna integrrna integrááciacia

TransTransdisciplindisciplináárna integrrna integrááciacia

Vnútri vedného odboru (napr. trestného práva)

Vnútri skupiny príbuzných vedných odborov (napr. medzi právnymi vedami)

Medzi skupinami odlišných vedných odborov (napr. spoločenskými, prírodnými a technickými vedami)

Kvalitatívne metódyNaratívny rozhovor:- prekonanie schémy „otázka - odpoveď“- povzbudzovanie k voľnému vyprávaniu

Zúčastnené pozorovanie:- pozorovateľ nefunguje ako pasívny registrátor dát, - aktívne za účastní diania v pozorovanom prostrediu

Hendl, J.: Kvalitativní výzkum. Základní metody a aplikace. Praha: Portál 2005.ISBN 80-7367-040-2

MetodikaMetodika vypracovania bakalvypracovania bakaláárskej prrskej práácecePrezentovanPrezentovaníím metodiky vypracovania zm metodiky vypracovania zááverevereččnej prnej prááce sa preukazuje ce sa preukazuje ciecieľľavedomosavedomosťť (premyslenos(premyslenosťť, , „„vedeckosvedeckosťť““) postupu) postupuMetodika koreMetodika koreššponduje s ponduje s „„predmetom skpredmetom skúúmaniamania““, , „„ciecieľľomom““ a a „š„štrukttruktúúrourou““ zzááverevereččnej prnej prááceceSpravidla sa vyuSpravidla sa využžííva niektorva niektoráá((éé) vedeck) vedeckáá metmetóóda(y) ako dominantnda(y) ako dominantnáá((éé) ) a a ďďalalššie sa vyuie sa využžíívajvajúú ako pomocnako pomocnééVyuVyužžitie len jedinej metitie len jedinej metóódy pri vypracovandy pri vypracovaníí celej zcelej zááverevereččnej prnej prááce je ce je krajne nepravdepodobnkrajne nepravdepodobnééNajNajččastejastejššie dominantnie dominantnéé metmetóódy:dy:Dedukcia (od vDedukcia (od vššeobecneobecnéého k ho k ččiastkoviastkovéému, od teoretickmu, od teoretickéého k ho k praktickpraktickéému ... )mu ... )Indukcia (od judikatIndukcia (od judikatúúr k vr k vššeobecneobecnéému, od faktov k teoretickmu, od faktov k teoretickéému ...)mu ...)KomparKomparáácie (porovnania ...)cie (porovnania ...)PrPríístupy (ako osobitstupy (ako osobitéé vyuvyužžitie metitie metóód) d) –– historický, logický, systhistorický, logický, systéémový mový etc. (F)etc. (F)

ZZááverver bakalbakaláárskej prrskej prááce:ce:

Stručné zhrnutie podstatných myšlienok celej práce(ak to povaha veci dovoľuje jednotlivých kapitol)Aké problémy sa vyskytli pri vypracovávaní bakalárskej práce (dostupnosť prameňov, terminologická nejednotnosť etc.) Aktuálne problémy prekračujúce predmet skúmania bakalárskej prácea vyžadujúce skúmanieNávrhy na možné využitie výsledkov skúmania bakalárskej práce

Zoznam pouZoznam použžitej literatitej literatúúry:ry:Obsahuje vObsahuje vššetky informaetky informaččnnéé pramene na ktorpramene na ktoréé sa odvolsa odvolááva va text bakaltext bakaláárskej prrskej prááceceObsahuje aj prObsahuje aj prááce, ktorce, ktoréé ssííce neboli citovance neboli citovanéé, ale v pr, ale v prááci boli ci boli vyuvyužžititéé (nastolen(nastolenéé ototáázky, nzky, náávrhy ich rievrhy ich rieššeneníí etc.)etc.)UvUváádzajdzajúú sa sa úúplnplnéé bibliografickbibliografickéé úúdaje (v texte a pod daje (v texte a pod ččarou arou sa uvsa uváádzajdzajúú úúdaje skrdaje skráátentenéé),),MoMožžnnéé radenie prameradenie prameňňov:ov:abecedne abecedne –– podpodľľa priezviska autorova priezviska autorovpodpodľľa druhov pramea druhov prameňňov (monografie, ov (monografie, ččasopisy, zbornasopisy, zbornííky, ky, elektronickelektronickéé zdroje etc.)zdroje etc.)