UEBNÉ MATERIÁLY€¦ · Keynesova makroekonomická teória Anglický ekonóm J. M. Keynes...
Transcript of UEBNÉ MATERIÁLY€¦ · Keynesova makroekonomická teória Anglický ekonóm J. M. Keynes...
-
1
TREDNÁ ODBORNÁ ŠKOLA STRÁŽSKE
UČEBNÉ MATERIÁLY
k predmetu EKONOMIKA
pre 1. ročník SOŠ v Strážskom, študijný odbor
6341 6 M škola podnikania
Operačný program: Vzdelávanie
Programové obdobie: 2007-2013
Prijímateľ: Stredná odborná škola, Mierová 727, Strážske
Názov projektu: „Moderná škola – cesta ku kvalitnému
vzdelávaniu, kvalita vo vzdelávaní, úspech našich
absolventov na trhu práce“
Kód ITMS projektu: 26110130595
Spracovala: Ing. Bc. Beáta KUŽMOVÁ
Číslo a názov pozície: 3.1.36 Metodik pre prípravu a tvorbu učebných
materiálov pre žiakov v predmete Ekonomika
-
2
OBSAH
1 VÝVOJ EKONÓMIE AKO VEDY
2 ZÁKLADNÉ POJMY A ZÁKONY EKONOMIKY
3 ZÁKLADY TRHOVÉHO SPRÁVANIA
4 TRH VÝROBNÝCH FAKTOROV
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
-
3
Prínos
Aristotela
1 VÝVOJ EKONÓMIE AKO VEDY
Učenie starovekého Grécka
Grécko
Pojem ekonómia, ktorý skloňujeme vo všetkých pádoch, má korene
v starovekom Grécku. „Oikonomikus“ (oikos = dom, hospodárstvo,
nomos = pravidlo) bol názov Xenofontovho spisu, v ktorom sa zaoberal
pravidlami rozumného vedenia domácnosti a poľnohospodárstva.
Platón zastával názor, že trieda, ktorá má vládnuť v spoločnosti, by
nemala mať nijaké súkromné vlastníctvo. Namiesto toho by malo
existovať vlastníctvo komunálne (spoločné), aby sa tak zabránilo
sporom.
Aristoteles naproti tomu veril, že súkromné vlastníctvo plní
v spoločnosti užitočnú funkciu a nič by ho nemalo obmedzovať.
Hlavným prínosom do ekonomického
myslenia je analýza výmeny a použitia
peňazí vo výmene. Potreby človeka sú
podľa neho obmedzené, jeho túžby sú
nekonečné. Výrobu tovarov za účelom
uspokojovania potrieb považoval preto za
prirodzenú a označil ju ako ekonomiku,
zatiaľ čo výrobu tovarov zameranú na
uspokojovanie nekonečných ľudských túžob považoval za niečo
neprirodzené a označil ju ako chremastiku. Rozhodnúť, či tovar
predávaný na trhu uspokojuje ľudské potreby alebo túžby, považoval
za veľmi ťažké.
-
4
Charakteristi
ka obdobia
Vývoj ekonómie ako vedy
Predklasickí autori sa často rozdeľujú do troch škôl ekonomického
myslenia:
scholastiky,
merkantilizmu,
fyziokratizmu.
Ekonomické učenie začalo Xenofónom, Platónom a Aristotelom
a pokračovalo v učení scholastikov - T. Akvinský (1225 – 1274).
SCHOLASTIKA
Prvými autormi, ktorí sa zaoberali fungovaním
rozvíjajúcej sa ekonomiky v západnej Európe, boli
scholastici. Ich pôsobenie spadá do obdobia
medzi 13. – 16. storočím. Najvýznamnejším
predstaviteľom scholastiky je Tomáš Akvinský.
T. Akvinský
Spoločnosť tohto obdobia spájali tradície, zvyky, centrálna vládnuca
autorita. Vtedajšia spoločnosť bola rozdelená na 4 skupiny:
nevoľníkov,
šľachtu,
kráľovskú rodinu,
cirkev.
V podstate všetku pôdu vlastnil kráľ a cirkev. Kráľ ju rozdával do
užívania šľachte, ktorú si týmto zaviazal určitými povinnosťami. Právo
užívať pôdu sa dedilo z otca na syna. Aj vzťah medzi šľachticom
a nevoľníkom bol založený na tradíciách. Nevoľník platil za užívanie
-
5
pôdy svojou prácou, úrodou alebo peniazmi. Cirkev bola najväčším
vlastníkom pôdy v západnej Európe a mala významný svetský vplyv.
Scholastickými autormi boli vzdelaní mnísi, ktorí sa pokúsili aplikovať
náboženské princípy na svetský život. Ich cieľom nebola analýza
ekonomickej činnosti, ale vytvorenie pravidiel ekonomického života,
ktoré by boli paralelou existujúcich cirkevných dogiem.
ÚLOHY:
1. Charakterizujte obdobie scholastiky:
.................................................................................................................
.................................................................................................................
.................................................................................................................
.................................................................................................................
.................................................................................................................
2. Vymenujte najznámejších predstaviteľov obdobia scholastiky:
.................................................................................................................
.................................................................................................................
.................................................................................................................
.................................................................................................................
................................................................................................................
-
6
Charakteristi
ka obdobia
Raný
merkantilizm
us
Rozvinutý
merkantilizm
us
Predstaviteli
a
Merkantilizmus
Merkantilizmus označuje smer v ekonomickom myslení, ktorý
z historického hľadiska zaberá asi 250 rokov (1500 – 1750). Prejavil
sa takmer vo všetkých západoeurópskych štátoch, no najväčší stupeň
rozvoja dosiahol v Anglicku a Francúzsku. K rozšíreniu merkantilizmu
prispel najmä rozmach obchodu založeného na peniazoch a drahých
kovoch, ktoré prúdili do Európy. Cieľom merkantilistickej hospodárskej
politiky bola bohatá, hospodársky vyspelá krajina.
Merkantilizmus delíme na:
raný,
rozvinutý.
Za hlavný zdroj bohatstva krajiny sa pokladal zahraničný obchod, ktorý
do krajiny zabezpečoval prílev drahých kovov. Vývoz drahých kovov
z krajiny bol zväčša zakázaný a štát uplatňoval prísne hospodárske
opatrenia voči domácim aj cudzím obchodníkom, ktorí museli platiť
vysoké clá. Peniaze, ktoré sa z predaja získali, nesmeli sa z krajiny
vyviesť, ale museli sa za ne nakúpiť tovary vyrobené v danej krajine.
Štát podporoval ťažbu drahých kovov a získaval ich aj dobývačnými
vojnami.
V období rozvinutého merkantilizmu štát podporoval manufaktúrnu
výrobu určenú najmä na vývoz. Rozvinutý merkantilizmus považoval
manufaktúrnu výrobu za hlavný zdroj zväčšovania bohatstva krajiny.
Najvýznamnejšími predstaviteľmi v Anglicku
bol Thomas Mun a vo Francúzsku J. B.
Collbert.
-
7
J. B. Collbert
Predstaviteľmi merkantilizmu u nás za čias Rakúsko – Uhorska bola
Mária Terézia a jej syn Jozef II.
Jozef II. Mária Terézia
ÚLOHY:
1. Charakterizujte obdobie merkantilizmu:
.................................................................................................................
.................................................................................................................
2. Charakterizujte raný merkantilizmus:
.................................................................................................................
.................................................................................................................
3. Charakterizujte rozvinutý merkantilizmus:
.................................................................................................................
................................................................................................................
4. Vymenujte predstaviteľov merkantilizmu:
.................................................................................................................
.................................................................................................................
http://images.google.sk/imgres?imgurl=http://www.mozaik.info.hu/mozaweb/Polgmagy/Kep/POMA107.jpg&imgrefurl=http://www.mozaik.info.hu/mozaweb/Polgmagy/Page2.htm&h=303&w=255&sz=19&hl=sk&start=3&tbnid=E1csnKDVFf6J4M:&tbnh=116&tbnw=98&prev=/images%3Fq%3Dm%25C3%25A1ria%2Bter%25C3%25A9zia%26gbv%3D2%26svnum%3D10%26hl%3Dsk%26sa%3DGhttp://images.google.sk/imgres?imgurl=http://www.mozaik.info.hu/mozaweb/Polgmagy/Kep/POMA107.jpg&imgrefurl=http://www.mozaik.info.hu/mozaweb/Polgmagy/Page2.htm&h=303&w=255&sz=19&hl=sk&start=3&tbnid=E1csnKDVFf6J4M:&tbnh=116&tbnw=98&prev=/images%3Fq%3Dm%25C3%25A1ria%2Bter%25C3%25A9zia%26gbv%3D2%26svnum%3D10%26hl%3Dsk%26sa%3DG
-
8
Charakteristi
ka obdobia
Hlavní
predstavitelia
F. Quesnay
Fyziokratizmus
Fyziokratizmus vo všeobecnosti znamená uznávanie nadvlády prírody.
Vznikol ako reakcia na učenie merkantilistov v druhej tretine 18.
storočia vo Francúzsku. Za hlavný zdroj bohatstva krajiny pokladal
pôdu a poľnohospodársku výrobu.
Hlavnými predstaviteľmi boli – F. Quesnay
(1694 – 1774) osobný lekár francúzskeho
kráľa Ľudovíta XV. a A. R. Turgot (1727 –
1781) minister financií za vlády Ľudovíta XVI.
A.R.Turgot
Ekonómiou sa začal zaoberať ako 60 – ročný.
K ekonómii pristupoval ako lekár k ľudskému
organizmu, t. j., hľadal príčiny, ktoré spôsobujú
„chorobný stav hospodárstva“. Zdrojom všetkého bohatstva krajiny je
poľnohospodárska výroba, pretože je jedinou produktívnou prácou,
čiže prácou, ktorá znásobuje výrobné náklady. Iba táto práca vytvára
čistý výrobok, zisk. Ostatné druhy práce fyziokratizmus pokladá za
neproduktívne. Tieto názory F. Quesnay aplikoval aj na sociálnu
štruktúru spoločnosti, ktorú podľa neho tvoria tri triedy:
trieda vlastníkov pôdy,
produktívna trieda (podnikatelia a pracujúci
v poľnohospodárstve),
sterilná trieda (pracujúci v ostatných odvetviach
hospodárstva).
-
9
ÚLOHY:
1. Charakterizujte obdobie fyziokratizmu:
.................................................................................................................
.................................................................................................................
................................................................................................................
2. Vymenujte predstaviteľov fyziokratizmu:
.................................................................................................................
.................................................................................................................
................................................................................................................
3. Vymenujte členenie spoločnosti podľa F. Quesnaya:
.................................................................................................................
.................................................................................................................
................................................................................................................
-
10
Prínos
Zhrnutie a prínos predklasických teórií
Najväčší prínos oboch škôl – merkantilizmu a fyziokratizmu –
spočíva v tom, že si uvedomili možnosť skúmať jednotlivé ekonomické
javy a procesy. Vytvorili prvé modely fungovania ekonomiky a z toho
hľadiska ich možno pokladať za prvých ekonómov – teoretikov.
Merkantilisti boli prví, ktorí si uvedomili funkcie peňazí v ekonomike, ich
vplyv na celkovú cenovú hladinu, obchodnú bilanciu a stupeň
ekonomickej aktivity v krajine.
Scholastici, a najmä ranní merkantilisti, považovali proces výmeny,
v ktorom jedna strana získava, zatiaľ čo druhá strana stráca, za
základný problém v spoločnosti a preto sa dožadovali zasahovania
štátu, resp. cirkvi. Fyziokrati zase považovali fungovanie ekonomiky za
harmonické. Z tohto hľadiska boli zástancami liberálnej hospodárskej
politiky založenej na voľnej hre trhových síl, čím výrazne ovplyvnili
nielen A. Smitha, ale i ďalší vývoj ekonomických teórií.
ÚLOHY:
1. Vysvetlite prínos predklasických teórii:
.................................................................................................................
.................................................................................................................
................................................................................................................
obdobie merkantilizmu
-
11
Charakteristika obdobia Klasická ekonómia
Predstavitelia
W. Petty
Klasická ekonómia
Jednou z krajín, ktoré najviac získali zemepisnými objavmi a rozvojom
svetového obchodu, bolo Anglicko. Vybudovalo si veľkú koloniálnu
ríšu a nahromadilo veľké množstvá kapitálu.
V 18. storočí vznikla ekonómia ako veda a jej základy položila
klasická ekonómia, ktorá trvala do 70. rokov 19. storočia.
Predstavitelia klasickej ekonómie preniesli pozornosť z oblasti
medzinárodného obchodu do oblasti materiálnej výroby. Predpokladali,
že hospodárstvo má svoj vlastný poriadok a zákony. Vystupovali proti
zasahovaniu do hospodárstva, boli stúpencami politiky hospodárskeho
liberalizmu. Predmetom ich skúmania boli makroekonomické subjekty.
Veľký význam v klasickej ekonómii mala aj analýza medzinárodnej
deľby práce.
K najvýznamnejším predstaviteľom klasickej ekonómie patrí: Wiliam
Petty, A. Smith, D. Ricardo, J. B. Say, T. R. Malthus.
Tento všestranne vzdelaný človek nehľadal
zdroj bohatstva vo sfére obehu, ale vo výrobe.
Vytvoril základy teórie pracovnej hodnoty,
ktorou vysvetlil také ekonomické kategórie,
akými sú: renta, cena, mzda a úrok.
Podporoval rozvoj výroby pre trh a chápal
súvislosti medzi peniazmi a výmenou tovarov. Podľa Pettyho hodnotu
tovaru vytvára iba práca vynakladaná na ťažbu drahých kovov, ostatné
druhy práce vytvárajú len nepriamo, pokiaľ sa vymieňajú za drahé
kovy.
-
12
A. Smith
Dielo
D. Ricardo
Bol nadšeným stúpencom a hlásateľom
hospodárskej slobody – liberalizmu. Za
základ fungovania trhovej ekonomiky
považoval slobodu človeka, slobodu
vlastníctva a slobodu podnikania.
Adam Smith
Tvrdil, že:
„každý jednotlivec sa riadi svojím vlastným prospechom, ale
vedie ho k tomu akási neviditeľná ruka, aby pomáhal dosiahnuť
cieľ, o ktorý mu vlastne vôbec nejde. Tým, že sleduje vlastné
záujmy, neraz prospeje záujmom spoločnosti viac, ako keby im
chcel skutočne prospieť.“
Významné je aj Smithovo učenie o hodnote:
„zdrojom bohatstva krajiny je práca, bez ohľadu na to, v ktorom
odvetví bola vynaložená.“
Najvýznamnejšie dielo A. Smitha: Pojednanie o pôvode a podstate
bohatstva národov – r. 1776 (niekedy len: Bohatstvo národov).
Nemal špeciálne ekonomické vzdelanie, jeho
školou bol praktický život na burze. Tu
dosiahol veľké finančné úspechy a už ako
25. ročný patril k najbohatším ľuďom
v Anglicku. Nadviazal na Smithovo učenie,
najmä na teóriu hodnoty. Podľa Ricarda
veľkosť hodnoty určuje množstvo práce, ktorú treba vynaložiť na jej
výrobu. Veľkosť hodnoty tovaru nezávisí iba od bezprostredne
vynaloženej živej práce, ale aj od minulej práce.
-
13
J. B. Say
Kritizoval Smitha a tvrdil, že výroba tovarov je
tvorba užitočných vecí, na výrobe ktorých sa
podieľajú tri výrobné faktory: pôda, práca
a kapitál, kde každý výrobný faktor má za svoj
podiel na výrobe nárok na odmenu:
J. B. Say
pôda – renta,
práca – mzda,
kapitál – zisk.
ÚLOHY:
1. Charakterizujte klasickú ekonómiu:
.................................................................................................................
.................................................................................................................
.................................................................................................................
.................................................................................................................
.................................................................................................................
................................................................................................................
2. Vymenujte a popíšte prácu a dielo najznámejších
predstaviteľov klasickej ekonómie:
.................................................................................................................
.................................................................................................................
................................................................................................................
.................................................................................................................
.................................................................................................................
................................................................................................................
-
14
Karol Marx
(1818-1883)
Dielo
Ďalší
predstavitelia
SOCIALIZMUS
Marxistická ekonomická teória
Vychádzal z ekonomických teórii A. Smitha
a D. Ricarda a ďalej rozvinul teóriu pracovnej
hodnoty. Marx rozlišoval pojmy práca
a pracovná sila. Pracovná sila podľa Marxa
dokáže vytvoriť vyššiu hodnotu, akú má
sama. Z tohto prebytku vzniká nadhodnota, ktorú si privlastňuje
kapitalista. V tom videl základ vykorisťovania. Predpokladom
hospodárskeho rastu kapitalizmu je akumulácia (nahromaďovanie)
kapitálu. Zaujímalo ho aj postavenie robotníckej triedy. Podľa Marxovej
teórie v kapitalistickom hospodárstve pozorujeme na jednej strane
zvýšené vykorisťovanie robotníkov a na druhej zväčšovanie bohatstva
v rukách malej časti spoločnosti.
Zákonitosti vývoja kapitalizmu vysvetli Marx v diele Kapitál.
Jeho pokračovateľmi boli: F. Engels, V. I. Lenin.
K. Marx V. I. Lenin
ÚLOHY:
1. Popíšte marxistickú ekonomickú teóriu:
................................................................................................................
2. Vymenujte najznámejších predstaviteľov socializmu:
................................................................................................................
http://images.google.sk/imgres?imgurl=http://www.habanaelegante.com/Spring2004/engels.jpg&imgrefurl=http://www.habanaelegante.com/Spring2004/Barco.html&h=239&w=200&sz=7&hl=sk&start=2&tbnid=h6QSagpfG2qH-M:&tbnh=109&tbnw=91&prev=/images%3Fq%3Df.%2Bengels%26gbv%3D2%26svnum%3D10%26hl%3Dsk%26sa%3DGhttp://images.google.sk/imgres?imgurl=http://www.habanaelegante.com/Spring2004/engels.jpg&imgrefurl=http://www.habanaelegante.com/Spring2004/Barco.html&h=239&w=200&sz=7&hl=sk&start=2&tbnid=h6QSagpfG2qH-M:&tbnh=109&tbnw=91&prev=/images%3Fq%3Df.%2Bengels%26gbv%3D2%26svnum%3D10%26hl%3Dsk%26sa%3DGhttp://images.google.sk/imgres?imgurl=http://cla.calpoly.edu/~lcall/lenin.gif&imgrefurl=http://cla.calpoly.edu/~lcall/outline.weekfive.html&h=333&w=293&sz=30&hl=sk&start=10&tbnid=oT3vOVaN_v3ldM:&tbnh=119&tbnw=105&prev=/images%3Fq%3Dlenin%26gbv%3D2%26svnum%3D10%26hl%3Dsk%26sa%3DG
-
15
Predstavitelia
J. M.
Keynes
(1883-1946)
Dielo
Neoklasická ekonómia
Orientovala sa najmä na analýzu dopytu, ponuky a spotreby
a vychádzala zo Sayovho zákona trhu. Vytvorila teóriu hraničnej
užitočnosti, podľa ktorej hodnotu tovarov určuje majiteľov subjektívny
pocit uspokojenia poslednou jednotkou danej zásoby určitého tovaru.
Alfréd Marshall, John Bates Clark, Leon Wabras.
A. Marshall J. B. Clark
Keynesova makroekonomická teória
Anglický ekonóm J. M. Keynes vytvoril v 30.
rokoch 19. storočia teóriu, ktorej cieľom bolo
zdôvodniť nevyhnutnosť štátnych zásahov do
trhovej ekonomiky. Jeho teória vznikla v období
Veľkej depresie, v podmienkach veľkého poklesu výroby a vysokej
nezamestnanosti.
Jeho najvýznamnejším dielom je „Všeobecná teória zamestnanosti,
úroku a peňazí.“ (1936).
ÚLOHY:
1. Opíšte ekonomický smer neoklasickej ekonómie
a keynesovej makroekonomickej teórie:
................................................................................................................
................................................................................................................
http://images.google.sk/imgres?imgurl=http://www.business.uiuc.edu/econ101Sp2000/economists/marshall.gif&imgrefurl=http://www.business.uiuc.edu/econ101Sp2000/economists/marshall.html&h=198&w=200&sz=32&hl=sk&start=2&tbnid=LBwJPxyixdX_VM:&tbnh=103&tbnw=104&prev=/images%3Fq%3Dalfred%2Bmarshall%26gbv%3D2%26svnum%3D10%26hl%3Dsk%26sa%3DGhttp://images.google.sk/imgres?imgurl=http://www.business.uiuc.edu/econ101Sp2000/economists/marshall.gif&imgrefurl=http://www.business.uiuc.edu/econ101Sp2000/economists/marshall.html&h=198&w=200&sz=32&hl=sk&start=2&tbnid=LBwJPxyixdX_VM:&tbnh=103&tbnw=104&prev=/images%3Fq%3Dalfred%2Bmarshall%26gbv%3D2%26svnum%3D10%26hl%3Dsk%26sa%3DGhttp://images.google.sk/imgres?imgurl=http://cepa.newschool.edu/het/profiles/image/clarkyoung.gif&imgrefurl=http://cepa.newschool.edu/het/profiles/clark.htm&h=271&w=206&sz=15&hl=sk&start=6&tbnid=ZLOEnckn9CLeKM:&tbnh=113&tbnw=86&prev=/images%3Fq%3Djohn%2Bbates%2Bclark%26gbv%3D2%26svnum%3D10%26hl%3Dsk%26sa%3DG
-
16
Ekonomické myslenie druhej polovice 20. storočia
Od 70. rokov sa do popredia dostávajú nové ekonomické koncepcie –
neokonzervatívne, ktoré odmietali keynesovské štátne zásahy do
ekonomiky a vyzdvihovali význam slobodného trhu.
1. monetarizmus – M. Friedman,
2. teória racionálnych očakávaní – E. Lucas,
3. ekonómia ponuky – A. Laffer.
ÚLOHY:
1. Charakterizujte obdobie ekonomického myslenia 2. polovice
dvadsiateho storočia:
................................................................................................................
................................................................................................................
................................................................................................................
................................................................................................................
................................................................................................................
M. Friedman
-
17
Vývin ekonomického myslenia na Slovensku koncom
19. a začiatkom 20. storočia
K najvýznamnejším slovenským mysliteľom tohto obdobia,
zaoberajúcimi sa hospodárskymi a sociálnymi otázkami, patrí Anton
Bielik, ktorý napísal niekoľko esejí a článkov, týkajúcich sa pomerov
a národnostného útlaku.
Peter Kompiš – publicista,
Fedor Hondek – verejný činiteľ, publicista, podnikateľ – zaoberal
sa problematikou financií a družstevníctva na Slovensku,
Milan Hodža – najvýznamnejší a najpozoruhodnejší teoreticko-
ekonomický význam jeho diel, bol to politik, národovec, novinár
a národopisec,
ústredným problémom v jeho hospodárskych, sociálnych
a politických aktivitách bola otázka agrárnej demokracie
a družstevníctva, za najdôležitejšiu sociálnu a hospodársku vrstvu
v spoločnosti považoval vzdelaných roľníkov a sedliakov.
Milan Hodža
http://images.google.sk/imgres?imgurl=http://www.sav.sk/uploads/a0066715024/Hodza.jpg&imgrefurl=http://commons.wikimedia.org/wiki/Image:Hodza4.jpeg&h=800&w=565&sz=363&hl=sk&start=18&tbnid=BdI942K0_zCmtM:&tbnh=143&tbnw=101&prev=/images%3Fq%3Dmilan%2Bhod%25C5%25BEa%26gbv%3D2%26svnum%3D10%26hl%3Dskhttp://images.google.sk/imgres?imgurl=http://www.sav.sk/uploads/a0066715024/Hodza.jpg&imgrefurl=http://commons.wikimedia.org/wiki/Image:Hodza4.jpeg&h=800&w=565&sz=363&hl=sk&start=18&tbnid=BdI942K0_zCmtM:&tbnh=143&tbnw=101&prev=/images%3Fq%3Dmilan%2Bhod%25C5%25BEa%26gbv%3D2%26svnum%3D10%26hl%3Dsk
-
18
Imrich Karvaš
Dielo
Rudolf Briška
Dielo
Ekonomické myslenie na Slovensku v rokoch
1918 – 1948
Prvými slovenskými predstaviteľmi, ktorí sa
ekonomickej teórii venovali profesionálne, boli
Imrich Karvaš a Rudolf Briška.
Bol významný teoretik, guvernér národnej banky, minister.
Základy hospodárskej politiky (1947).
Hovoril o socializácii spoločnosti, dôležitú úlohu pripisoval štátu. Bol
zástancom politicko-hospodárskeho hnutia regionalizmu.
Pôsobil ako profesor na viacerých vysokých školách.
Národné hospodárstvo (1943,1947).
Stotožňoval hodnotu s úžitkovou hodnotou. Podľa neho veľkosť
hodnoty závisí od 3 činiteľov:
1. užitočnosti,
2. vzácnosti,
3. výrobných nákladov.
ÚLOHY:
1. Charakterizujte ekonomické myslenie na Slovensku na
prelome 19. a 20. storočia.
................................................................................................................
2. Charakterizujte ekonomické myslenie v období rokov 1919 –
1948, vymenujte hlavných predstaviteľov a ich diela.
................................................................................................................
-
19
Ekonomika
Ekonómia
2 ZÁKLADNÉ POJMY A ZÁKONY EKONOMIKY
Ekonómia a ekonomika
je to systém vzájomne prepojených odvetví
a ekonomických vzťahov v spoločnosti.
Faktory ovplyvňujúce úroveň ekonomiky:
Každá ekonomika je podmienená zemepisnou
polohou, prírodnými zdrojmi, tradíciami, úrovňou
výrobných činiteľov, veľkosťou populácie,
vzdelanostnou úrovňou obyvateľstva a pod.
je to veda o obchode medzi krajinami,
skúma vzťahy v ekonomike,
veda o peniazoch, bohatstve, kapitály
a bankách,
ekonómia je širší pojem ako ekonomika,
obidve navzájom úzko súvisia. Ekonómia
ako veda vznikla v 18. storočí a jej
zakladateľom bol A. Smith (1776).
ÚLOHY:
1. Definujte pojem ekonomika:
................................................................................................................
2. Definujte pojem ekonómia:
................................................................................................................
3. Kto bol zakladateľom ekonómie ako vedy?
................................................................................................................
-
20
Mikro-
ekonómia
Makro-
ekonómia
Makroekonómia a mikroekonómia
Ekonómiu ako vednú disciplínu delíme na makrekonómiu a
mikroekonómiu. Obidve spolu úzko súvisia, aj keď každá „žije
vlastným životom“.
mikros – pochádza z gréckeho slova – malý
skúma správanie sa jednotlivých individuálnych
spotrebiteľov a firiem. Odpovedá na rozličné
otázky , ako napr. sa určuje cena jednotlivých
tovarov, alebo ako určiť výšku mzdy .......... .
makros – z gréckeho slova – veľký
Zaujíma sa o fungovanie národnej ekonomiky ako
celku, teda nie jej jednotlivými časťami.
Predmetom skúmania makroekonómie sú
hospodárske jednotky (domácnosti, firmy), ktoré
neexistujú izolovane, ale navzájom spolupracujú.
Makroekonómia skúma napr., čo určuje celkovú zamestnanosť alebo
nezamestnanosť, čím sa určuje veľkosť národného dôchodku a pod.
Rozdiel medzi mikro a makroekonómiou je niečo podobné, ako keď
porovnávame niečo malé, s niečím veľkým . Obrazne povedané,
mikroekonómia študuje stromy, makroekonómia skúma les ako celok.
ÚLOHY:
1. Aký je rozdiel medzi makroekonómiou a mikroekonómiou?
................................................................................................................
................................................................................................................
................................................................................................................
-
21
Pozitívna ekonómia
Normatívna ekonómia
Cvičenie
Funkcie ekonómie
Pozitívna a normatívna ekonómia
zaoberá sa takými javmi, aké v skutočnosti
sú, čiže ekonomickou realitou.
zaoberá sa tým, ako by ekonomika mala
vyzerať. Normatívna ekonómia vychádza
z poznatkov pozitívnej ekonómie.
Určte, ktoré z nasledujúcich tvrdení je pozitívne alebo negatívne:
1. nižšie ceny benzínu vedú k vyššej spotrebe: ..............................
2. ceny chleba by mali byť nižšie: ..................................................
3. chudobní by nemali platiť dane: .................................................
4. obmedzenie dovozu japonských áut zvýši zisky našich firiem
a preto je žiaduce: ....................................................................
5. zvýšenie cien potravín bolo jednou z príčin francúzskej revolúcie:
................................................................................................
Funkcie ekonómie
1. pragmatická funkcia – táto funkcia umožňuje využívanie
teoretických poznatkov v praxi
2. porovnávacia funkcia – ekonómia poskytuje množstvo
kvantitatívnych a kvalitatívnych funkcií o skúmaných javoch
a procesoch
3. metodologická funkcia – umožňuje využívať metódy ekonómie
v praktickom živote.
-
22
ÚLOHY:
1. Vysvetlite pojem „pozitívna ekonómia“:
.................................................................................................................
.................................................................................................................
................................................................................................................
2. Vysvetlite pojem „normatívna ekonómia“:
.................................................................................................................
.................................................................................................................
................................................................................................................
3. Vysvetlite funkcie ekonómie:
.................................................................................................................
.................................................................................................................
................................................................................................................
-
23
Ekonomické disciplíny
Ekonomické disciplíny
Ekonomiku skúmajú viaceré ekonomické disciplíny. Základom
ekonomických vied je ekonomická teória. Na ňu nadväzujú napr. dejiny
ekonomických teórií, teória hospodárskej politiky atď.
Celý komplex ekonómie pozostáva z nasledujúcich disciplín:
úseková ekonomiky
napr. ekonomika školstva, zdravotníctva,
priemyslu a pod.,
prierezové vedné disciplíny
ekonomika financií, burzovníctvo,
manažment a pod.
Ekonomika využíva aj poznatky iných vied, napr.
matematiky, štatistiky, informatiky atď.
ÚLOHY:
1. Charakterizujte úsekové ekonomiky:
.................................................................................................................
.................................................................................................................
................................................................................................................
2. Charakterizujte prierezové vedné disciplíny:
.................................................................................................................
.................................................................................................................
................................................................................................................
-
24
Vedecký prístup
Skúmanie ekonómie a metódy skúmania
Doteraz bolo ešte veľa javov neobjasnených,
ekonómovia a iní vedci však vyvinuli techniky –
vedecký prístup - ktoré im umožňujú lepšie pochopiť
skúmané javy, napr. ako je nezamestnanosť, inflácia,
ceny, zahraničný obchod .... .
Vedecký prístup využíva:
1. pozorovanie – je to jeden z hlavných zdrojov ekonomických
poznatkov o ekonomických javoch, hlavne o ich historickom vývine,
2. analýza – k zaznamenanej minulosti musíme pridať ekonomickú
analýzu. Je to prístup, ktorý dedukuje určité formy ekonomického
správania sa,
3. štatistika - využíva štúdium získaných výsledkov a logické
uvažovanie,
4. experimenty – ekonómovia čoraz častejšie využívajú laboratórne
riadené experimenty pri skúmaní ekonomických javov.
ÚLOHY:
1. Ktoré metódy využíva vedecký prístup skúmania ekonómie?
.................................................................................................................
.................................................................................................................
2. Popíšte a vysvetlite jednotlivé metódy vedeckého prístupu:
.................................................................................................................
.................................................................................................................
-
25
Ceteris paribus Omyl post hoc Klam kompozície
Otázka subjektívneho
pohľadu
Chyby (nástrahy) v ekonomickom bádaní
V ekonomickom živote sa často možno stretnúť s nástrahami, ktorých
nepoznanie by viedlo k nesprávnym poznatkom a záverom. Osvojenie
si nástrah v ekonómii umožní vyhnúť sa viacerým omylom.
Jednou z najväčších nástrah číhajúcich v ekonómii je použitie
predpokladu ceteris paribus (skúmanie javu za inak nezmenených
podmienok). Taký biológ s tým nemá väčšie problémy. Zisťuje napr. či
používanie sacharínu nevyvolá u potkanov karcinóm. Ceteris paribus
pre neho znamená experimentovať s potkanmi rovnakého druhu, veku,
zabezpečiť im rovnaké podmienky napr. stravu, vodu atď.
Ekonóm je v zložitejšej situácii. On skúma napr. ako sa zvýšenie cien
benzínu odrazí na jeho spotrebe. Pritom musí zohľadňovať viaceré
faktory, napr. dokončenie diaľnice, kde je prevádzka úspornejšia,
vzrast cien MHD atď.
Je to chybný, klamlivý predpoklad, ktorý hovorí o tom, že jav
A predchádza javu B, znamená to, že jav A vyvoláva jav B.
V skutočnosti, že jedna udalosť nasleduje po inej, vôbec nemusí
znamenať, že ju zapríčiňuje táto udalosť.
Spočíva v domnienke o tom, že to, čo platí pre časť, to platí aj pre
celok, pre spoločnosť.
Príklad: Ak podnikateľ zvýši ceny jedného tovaru, očakáva zisk. Ak by
rovnako postupovali všetci podnikatelia, budú maximalizovať zisk? Nie,
pretože každý výrobca je zároveň spotrebiteľom, a to, čo získa
zdražením svojich výstupov, to stratí pri nákupe vstupov.
-
26
Čo si myslíte, sú na obrázku vtáky pozerajúci doľava alebo zvieratá
(zajace, klokany) pozerajúce doprava?
V skutočnosti neexistuje jediná správna odpoveď, obidve tvrdenia
môžu byť správne, záleží na uhle pohľadu.
ÚLOHY:
1. Vysvetlite pojem „ceteris paribus“ a uveďte príklad:
.................................................................................................................
.................................................................................................................
................................................................................................................
2. Vysvetlite pojem „omyl post hoc“ a uveďte príklad:
.................................................................................................................
.................................................................................................................
................................................................................................................
3. Vysvetlite pojem „klam kompozície“ a uveďte príklad:
.................................................................................................................
.................................................................................................................
................................................................................................................
4. Vysvetlite otázku subjektívneho pohľadu a uveďte príklad:
.................................................................................................................
.................................................................................................................
................................................................................................................
-
27
Potreba
Členenie potrieb
Ľudské potreby a ich uspokojovanie
je to uvedomený alebo neuvedomený nedostatok. Všetky
potreby sú prejavom pocitu nedostatku niečoho, čo sa nám žiada
uspokojiť.
Existuje veľké množstvo potrieb, rozmanitosť ktorých nepozná hranice.
1. Potreby rozdeľujeme podľa naliehavosti na:
primárne (životne nevyhnutné) –
prijímanie potravy, ochrana pred chladom,
pohlavný pud, sú vlastné tak zvieratám
ako aj ľuďom.
sekundárne (luxusné) – t. j. získané
a naučené potreby (sociálne – potreba
komunikácie, úspechu, a uznania, právne
– ľudské práva a sloboda, ekonomické –
potreby súvisiace s výrobou a spotrebou ,
etické, kultúrne a pod.
Hranice medzi životne nevyhnutnými a luxusnými potrebami závisia od
životnej úrovne danej krajiny. Napríklad vo vyspelých krajinách je
vlastnenie chladničky životne nevyhnutnou potrebou, ale v niektorej
krajine to môže byť ešte luxusná potreba.
2. Podľa toho, či uspokojujem potrebu sám, alebo v skupine,
členíme potreby na:
individuálne – byť členom určitého
-
28
Statky
Členenie statkov
spoločenstva (ľudstva ako celku), potreba kúpiť si mlieko,
topánky ...)
kolektívne – byť občanom štátu,
pracovníkom firmy ... (tieto záujmy
vyplývajú zo spoločných potrieb ,
kolektívnych alebo spoločenských).
3. Potreby môžeme členiť aj podľa toho, či majú hmotný charakter
alebo nehmotný charakter:
hmotné – materiálne – napr. potreby
stravovania, odievania , bývania,
nehmotné – nemateriálne – napr.
potreba čítania, učiť sa, priateľstva,
lásky a pod.
všetko užitočné, čo uspokojuje ľudské potreby. Môžu byť
výsledkom prírodných procesov (napr. voda, vzduch ...) alebo
výroby (napr. chlieb, topánky, auto ...)
Všetko užitočné, čo uspokojuje ľudské potreby.
1. Podľa spôsobu získania členíme statky:
1. voľné – vyskytujú sa voľne v prírode
a v dostatočnom množstve (vody riek, morí, oceánov,
http://images.google.sk/imgres?imgurl=http://i.pravda.sk/07/011/skcl/P2318358f_nakladne_auto.jpg&imgrefurl=http://spravy.pravda.sk/na-stavenisku-zomrel-47-rocny-muz-z-nitry-ff9-/sk_regiony.asp%3Fk%3D96002%26c%3DA070106_185654_sk_ckronika_p23&h=300&w=400&sz=25&hl=sk&start=3&tbnid=LrNI_lUokYGh5M:&tbnh=93&tbnw=124&prev=/images%3Fq%3Dauto%26gbv%3D2%26svnum%3D10%26hl%3Dsk%26sa%3DG
-
29
rastliny). Nie sú výsledkom výroby. V súčasnosti, keď postupne sa
vyčerpávajú prírodné zdroje a životné prostredie na Zemi je ohrozené,
stávajú sa voľné statky čoraz obmedzenejšie a preto treba s nimi
hospodáriť ako so vzácnymi statkami.
2. ekonomické (vzácne) – sú označované aj ako vzácne statky. Ich
množstvo je obmedzené a nemôže uspokojiť všetky potreby.
2. Podľa účelu použitia rozlišujeme statky:
1. kapitálové (investičné, výrobné) – ktoré sú
určené na ďalšiu výrobu, napr. mlieko na
výrobu syrov, stroje, suroviny, materiál ...
2. spotrebné (konzumné) – ktoré sú určené na
priamo spotrebu – napr. mlieko ako nápoj,
bicykel, chladnička, rádio ....
3. Podľa toho, či majú hmotný alebo nehmotný charakter:
1. hmotné – napr. obraz, kniha, dom, potrava
2. nehmotné
napr. slnečné žiarenie, vedomosti, služby...
3. hmotné a nehmotné zároveň
obraz, kniha .....
-
30
Spotreba
Výroba
Výrobné vstupy
Služby
4. Podľa toho, čiu potrebujú uspokojujú
1. súkromné – statky, ktoré patria iba jednej
osobe a ostatní ho už nemôžu používať (napr.
vlastná záhrada, osobné veci ....)
2. verejné – statok, ktorý nepatrí iba jednej
osobe, ale môžu ho používať aj ostatní ľudia
(polícia, školy ...)
Uspokojenie bežných potrieb sa volá spotreba.
aby sme mohli uspokojovať svoje potreby, je dôležitá výroba,
teda proces, pri ktorom sa vstupy premieňajú
(transformujú) na výstupy
výrobné faktory tvoria vstupy do výroby
(inputy) – teda pôda, práca a kapitál.
Sú to činnosti, ktoré uspokojujú ľudské potreby
svojím priebehom.
Delíme ich:
vecné – tieto služby súvisia napr.
s údržbou a opravou vecí, so zabezpečením čistoty a ochrany....
http://images.google.sk/imgres?imgurl=http://www.zsnovaka.cz/vyuka/vykres/vysoka_pec1.jpg&imgrefurl=http://www.zsnovaka.cz/vyuka/vykres/dilny_detail.php%3Fdilny_id%3D48&h=434&w=600&sz=26&hl=sk&start=8&tbnid=BADDZbzctq3OFM:&tbnh=98&tbnw=135&prev=/images%3Fq%3Dv%25C3%25BDroba%2B%25C5%25BEeleza%26gbv%3D2%26svnum%3D10%26hl%3Dskhttp://images.google.sk/imgres?imgurl=http://www.zsnovaka.cz/vyuka/vykres/vysoka_pec1.jpg&imgrefurl=http://www.zsnovaka.cz/vyuka/vykres/dilny_detail.php%3Fdilny_id%3D48&h=434&w=600&sz=26&hl=sk&start=8&tbnid=BADDZbzctq3OFM:&tbnh=98&tbnw=135&prev=/images%3Fq%3Dv%25C3%25BDroba%2B%25C5%25BEeleza%26gbv%3D2%26svnum%3D10%26hl%3Dsk
-
31
osobné – uspokojujú ľudské
potreby priamo a sú
sprostredkované pomocou vecí
(kaderníctvo, manikúra ...)
ÚLOHY:
1. Definujte pojem potreby:
.................................................................................................................
.................................................................................................................
2. Definujte pojem statky:
.................................................................................................................
.................................................................................................................
3. Definujte pojem služby:
.................................................................................................................
.................................................................................................................
4. Definujte pojem spotreba:
.................................................................................................................
.................................................................................................................
5. Definujte pojem výroba:
.................................................................................................................
.................................................................................................................
6. Definujte pojem výrobné faktory:
.................................................................................................................
.................................................................................................................
7. Rozčleňte potreby podľa rôznych hľadísk a uveďte po dva príklady:
.................................................................................................................
.................................................................................................................
8. Rozčleňte statky podľa rôznych hľadísk a uveďte po dva príklady:
.................................................................................................................
.................................................................................................................
9. Rozčleňte služby podľa rôznych hľadísk a uveďte po dva príklady:
.................................................................................................................
.................................................................................................................
-
32
10. Uveďte príklady z konkrétnych podnikov, kde je výstupom
kapitálový a kde spotrebný statok alebo služba:
.................................................................................................................
.................................................................................................................
11. Vymenujte konkrétne druhy služieb v školstve , zdravotníctve
a kultúre:
.................................................................................................................
.................................................................................................................
.................................................................................................................
.................................................................................................................
-
33
Prirodzená deľba práce
Špecializácia a kooperácia
Výhody deľby práce
Nevýhody
deľby práce
Deľba práce – vznik a vývoj
V historickom vývoji spoločnosti sa postupne začali osamostatňovať
(oddeľovať) jednotlivé druhy prác. Najskôr sa vyčlenili tzv. typicky
mužské práce (lov, ťažba surovín, ťažká práca na poli, v lese ...)
a typicky ženské práce (starostlivosť o deti, príprava jedál, šitie a pod.
Tak vznikla prirodzená deľba práce.
Neskôr nastáva deľba práce na spoločensko-hospodárskom základe.
Ľudia vykonávajúci konkrétne spoločensky užitočné druhy prác sa
postupne začínajú špecializovať len na niektoré práce, na ktoré majú
najlepšie predpoklady a zručnosti.
Prvou veľkou spoločenskou deľbou práce bolo oddelenie pastierskych
rokov, kmeňov od poľnohospodárskych. V druhej veľkej spoločenskej
deľbe práce sa oddelilo remeselníctvo od poľnohospodárstva a v tretej
sa oddelil obchod od ostatných činností.
Deľba práce ako proces osamostatňovania sa jednotlivých
špecializovaných druhov prác (špecializácia) vedie nevyhnutne
k vzájomnej výmene a spolupráci medzi výrobcami a spotrebiteľmi – ku
vzájomnej kooperácii.
Medzi výhody deľby práce patrí značný rast produktivity práce, čo
vedie súčasne k úsporám času pri výrobe. Ďalšou výhodou je tiež
možnosť rýchleho zapracovania sa nových zamestnancov na
vykonávanie jednotlivých úkonov.
Vysoký stupeň deľby práce prináša so sebou však aj nevýhody pre
pracovníka. Príliš špecializovaná práca spôsobuje jednotvárnosť
a často sa stáva, že vzniká pocit nudy a bezúčelnosti., čo je príčinou
rýchlej vyčerpanosti a brzdí rozvoj osobnosti pracovníka. Ďalšou
-
34
Medzinárodná
deľba práce
nevýhodou je vzájomná závislosť ľudí. Ak by napr. pri pásovej výrobe
automobilov zaostávala práca pri osadzovaní pneumatík, spomalil by
sa odbyt finálnych výrobkov, čiže hotových automobilov.
Osobitným druhom súčasnej formy deľby práce, ktorá prerastá hranice
jednotlivých krajín, je medzinárodná deľba práce.
V nej ide o špecializáciu a kooperáciu medzi jednotlivými národnými
ekonomikami. Účasť jednotlivých krajín na deľbe práce závisí nielen od
ich veľkosti a polohy, ale aj od prírodných, klimatických
a spoločenských podmienok. Čím je krajina menšia a menej rozvinutá,
tým má pre ňu väčší význam zapojiť sa do medzinárodnej deľby práce.
Môže sa tak orientovať na taký druh exportu alebo výroby, pre ktoré
má najlepšie podmienky. A naopak, ostatné druhy tovarov a služieb
bude dovážať za svoje vyvážané tovary a služby.
ÚLOHY:
1. Definujte pojem deľba práce:
.................................................................................................................
.................................................................................................................
2. Vysvetlite ako vznikala prirodzená deľba práce:
.................................................................................................................
.................................................................................................................
3. Definujte pojem kooperácia a uveďte príklad:
.................................................................................................................
.................................................................................................................
4. Definujte pojem špecializácia a uveďte príklad:
.................................................................................................................
.................................................................................................................
5. Určte výhody a nevýhody deľby práce:
.................................................................................................................
.................................................................................................................
-
35
6. Popíšte proces medzinárodnej deľby práce:
.................................................................................................................
.................................................................................................................
7. V čom spočíva podľa Vás význam medzinárodnej deľby práce
pre takú krajinu, ako je Slovensko?
.................................................................................................................
.................................................................................................................
-
36
Zákon vzácnosti
Čo vyrábať?
Základné problémy ekonomiky
Človek je rozporuplný fenomén prírody. K svojmu životu potrebuje len
veľmi málo, ale pritom túži p nesmiernom množstve statkov, ktoré by
jeho život mali spríjemniť. Chce spotrebúvať oveľa viac, ako môže
ekonomika vyprodukovať. Táto snaha ľudí však naráža na obmedzené
zdroje, ktoré príroda poskytuje. Statky sú preto vzácne. Túto
skutočnosť vyjadruje zákon vzácnosti, ktorý hovorí o tom, že:
„ statky sú vzácne preto, lebo nedostatok výrobných zdrojov
neumožňuje vyrábať všetky tovary, ktoré by ľudia chceli
spotrebúvať. Pretože ľudia nemôžu uspokojiť všetky svoje
potreby, musia rozhodnúť o tom, ako obmedzené zdroje využijú
na výrobu tovarov a služieb na uspokojovanie súčasných
i budúcich potrieb.“
Ekonomika je veľmi zložitým, dynamicky sa rozvíjajúcim
mechanizmom. Tento mechanizmus rieši vo vzájomných súvislostiach
tri základné ekonomické otázky:
1. čo vyrábať?
2. ako vyrábať?
3. pre koho vyrábať?
Prvá otázka - teda aké tovary, aké služby, v akom množstve a kedy
vyrábať?
Zdalo by sa, že na tieto otázky existujú aj jednoduché odpovede. Ale
v skutočnosti neexistujú. Bolo by ideálne, kedy sa vyrábalo to, čo ľudia
potrebujú, čo si žiadajú .... V čom je teda problém? V tom, že množstvo
výrobných faktorov, ktoré spoločnosť má k dispozícii je obmedzené. Ak
použijeme výrobné faktory na výrobu jednej veci, potom ich
pochopiteľne, nemôžeme použiť na výrobu niečoho iného.
http://images.google.sk/imgres?imgurl=http://www.biospotrebitel.sk/foto-galeria/img/rajske-jablka.jpg&imgrefurl=http://www.biospotrebitel.sk/foto-galeria/fotografia/831/rajske-jablka.htm&h=240&w=320&sz=19&hl=sk&start=1&tbnid=IR-yVTZ69wtROM:&tbnh=89&tbnw=118&prev=/images%3Fq%3Djablk%25C3%25A1%26gbv%3D2%26svnum%3D10%26hl%3Dsk
-
37
Ako vyrábať?
Pre koho vyrábať?
Napr. koľko sa upečie chleba, ušije šiat, postaví divadiel?, budú
dovolenkovať mladí podnikatelia v zahraničí a bývať v luxusných
domoch?
Druhá otázka znamená, riešenie problému, akým spôsobom sa budú
vyrábať rôzne tovary a služby, v akej kombinácii, akú techniku alebo
technológiu pritom využívať?. Napr. Budú robotníci zvárať autá ručne
alebo to urobia roboty? Cieľom riešenie tejto otázky by mala byť
minimalizácia výrobných nákladov a zabezpečenie maximálneho
zisku. S týmito otázkami sa musí vysporiadať každý jednotlivý
podnikateľ, ale aj ekonomika ako celok.
Za problémom ako vyrábať sa na úrovni ekonomiky neraz skrývajú
otázky: napr. – vyrábať v súkromných, štátnych či zmiešaných
podnikoch, dať prednosť strojovej veľkovýrobe alebo ručnej
malovýrobe? (hospodárnosť). Vyrábať elektrickú energiu z vody,
uhlia, plynu, ropy, jadrového paliva? (ekológia).
Tretia otázka rieši, pre koho sa budú tovary a služby vyrábať? Či
statky, napr. CD bude určené pre malé deti, mládež, alebo pre staršiu
generáciu. Táto otázka je nemenej dôležitá a zložitá ako prvé dve. Jej
riešenie sa dotýka každého z nás. Ide totiž o tom, akým spôsobom,
medzi koho výsledok ekonomickej činnosti rozdeliť, medzi tých, ktorí sa
podieľali na jeho výrobe, jeho tvorbe a tých, ktorí sa na jeho tvorbe
nepodieľali? Zachovať pri tom rovnostskársky prístup? Prideliť rovnako
usilovným i lenivým, rovnako výkonným i menej výkonným?
S troma základnými ekonomickými otázkami sa spájajú aj ďalšie, napr.:
o otázka času, kedy vyrábať určité tovary a služby?
o pre aké trhy vyrábať (miestny, národný, svetový)?
o v akej kvalite, sortimente vyrábať?
o za akú cenu vyrábať, aké výrobné zdroje použiť, v akej
kombinácii?
http://images.google.sk/imgres?imgurl=http://www.apotheka.sk/apothekapics/2001_01_homeopatia1.jpg&imgrefurl=http://www.apotheka.sk/default.asp%3Fprg%3Darticle%26id%3D120&h=221&w=250&sz=105&hl=sk&start=1&tbnid=z2z2SFkaNqhVlM:&tbnh=98&tbnw=111&prev=/images%3Fq%3Dstrojov%25C3%25A1%2Bpr%25C3%25A1ca%26gbv%3D2%26svnum%3D10%26hl%3Dskhttp://images.google.sk/imgres?imgurl=http://www.skoladokoran.sk/images/foto-deti.JPG&imgrefurl=http://www.skoladokoran.sk/projekt_prointegra.htm&h=500&w=363&sz=34&hl=sk&start=9&tbnid=e1njuHW9EbT_6M:&tbnh=130&tbnw=94&prev=/images%3Fq%3Ddeti%26gbv%3D2%26svnum%3D10%26hl%3Dsk%26sa%3DG
-
38
Aj keď zákl. 3 otázky nasledujú za sebou, všetky sú rovnako dôležité
a riešia sa súčasne.
ÚLOHY:
1. Vysvetlite zákon vzácnosti:
.................................................................................................................
.................................................................................................................
.................................................................................................................
.................................................................................................................
2. Ktoré základné a vzájomne súvisiace ekonomické otázky rieši
každá ekonomika?
.................................................................................................................
.................................................................................................................
.................................................................................................................
.................................................................................................................
-
39
Hranica produkčných možností
Hranica produkčných (výrobných) možností
Základné problémy organizácie ekonomiky by sa dali pomerne ľahko
riešiť, ak by spoločnosť mala k dispozícii neobmedzené množstvo
výrobných zdrojov.
Tieto zdroje sú však obmedzené, a tým utvárajú hranice výrobných
možností. Spoločnosť musí rozhodnúť, ako zdroje, ktoré má
k dispozícií, využije na výrobu ekonomických statkov. To znamená, že
musí sa rozhodnúť, ktoré ekonomické statky bude vyrábať a v akom
množstve. Navyše musí rozhodnúť, či sa výrobné zdroje majú využiť
len na súčasnú, alebo aj na budúcu spotrebu. Musí sa rozhodnúť, či
bude vyrábať len spotrebné predmety, alebo aj kapitálové statky, ktoré
v budúcnosti umožnia vyrábať viac spotrebných i kapitálových statkov.
V každom časovom okamihu môže krajina so svojimi obmedzenými
zdrojmi produkovať len určité množstvo statkov a služieb. Navyše
ekonomika nemôže zvýšiť produkciu jedného tovaru bez toho, aby
čiastočne neobmedzila produkciu iného tovaru alebo služby.
Napr. ak sa čím viac vyrobí benzínu, tým menej sa môže vyrobiť
vykurovacej hmoty.
Hranica produkčných (výrobných) možností predstavuje maximálne
množstvo kombinácii statkov a služieb, ktoré možno vyrobiť pri
existujúcich výrobných zdrojoch v ekonomike.
Príklad:
Predpokladajme, že v ekonomike sa vyrábajú iba dva ekonomické
statky a to pušky a maslo. Ekonomika sa má rozhodnúť v akom
pomere bude tieto statky vyrábať. Výber možno aplikovať na akúkoľvek
dvojicu tovarov. Všetky možné kombinácie sú uvedené v tabuľke.
-
40
Prvou možnosťou je, že by ekonomika venovala 100 % svojich zdrojov
na výrobu pušiek a vtedy by nevyrábala žiadne maslo, pretože na jeho
výrobu by už neboli zdroje – bod A (0,15).
Druhou možnosťou je to, že by ekonomika vyrábala maximálne
množstvo masla (5 mil. kg) a žiadne pušky – bod B (5, 0). To sú dva
extrémy medzi ktorými je veľa ďalších možností.
Ak sme ochotní vzdať sa určitého množstva masla, môžeme vyrobiť
nejaké pušky navyše. Napr. môžeme vyrobiť iba 3 mil. kg masla
a zároveň 9 tisíc kusov pušiek – bod D (3,9). Ide tu o premiestňovanie
výrobných zdrojov zo zbrojárskeho priemyslu do výroby masla
a naopak.
ÚLOHY:
1. Vysvetlite a graficky znázornite hranicu produkčných možností:
.................................................................................................................
.................................................................................................................
.................................................................................................................
.................................................................................................................
.................................................................................................................
.................................................................................................................
-
41
2.Na základe zadaných údajov zostrojte a opíšte hranicu produkčných možností
Úloha A
Možnosť Maslo v mil. kg Pušky v tis. kusoch
A 0 15
B 1 14
C 2 12
D 3 9
E 4 4
F 5 0
Riešenie:
Úloha B
Možnosť Autá v tis. kusoch Potraviny v mil. kg
A 150 0
B 140 20
C 120 40
D 90 80
E 50 130
F 0 200
Riešenie:
-
42
Úloha C
Kombinácia
Mobilné telefóny Odevy
A 15 000 0
B 12 000 2 000
C 10 000 3 000
D 6 000 5 000
E 3 000 5 500
F 0 6 000
Riešenie:
-
43
Efektívnosť
Hranica produkčných možností a efektívnosť
Dosiaľ sme predpokladali, že ekonomika bola skôr na hranici
produkčných možností ako pod ňou.
Ak je ekonomika na hranici produkčných možností, znamená to,
že vyrába efektívne.
Efektívnosť znamená, že nedochádza k plytvaniu zdrojov, t. j., že
existujúce výrobné zdroje sa v ekonomike využívajú na 100 %.
Presnejšie povedané, ekonomika vyrába efektívne vtedy, keď nemôže
vyrábať väčšie množstvo jedného statku bez toho, aby produkovala
menšie množstvo iného statku.
Efektívnosť je jedným z ústredných pojmov ekonómie. Pod
efektívnosťou rozumieme dosiahnutie optimálnych výsledkov za
predpokladu, že všetky obmedzené zdroje, ktorými spoločnosť
disponuje, sú úplne a správne využité.. Efektívnosť znamená, že sa
neplytvá zdrojmi spoločnosti.
ÚLOHY:
1. Vysvetlite, kedy ekonomika vyrába efektívne:
.................................................................................................................
.................................................................................................................
2. Definujte pojem efektívnosť:
.................................................................................................................
.................................................................................................................
-
44
Zákon klesajúcich
výnosov
Zákon klesajúcich výnosov a alternatívne náklady
peňažné vyjadrenie spotreby všetkých výrobných faktorov
ocenený výkon (výstup)
Vyjadruje vzťah medzi vstupmi a výstupmi vo výrobnom procese.
Zákon klesajúcich výnosov:
Tento zákon vyjadruje to, že ak postupne zvyšujeme množstvo
nejakých vstupov v rovnakých dávkach, pričom ostatné vstupy
ostávajú nezmenené, zväčší sa celkový výstup, ale množstvo
dodatočných výstupov po určitom bode bude klesať.
Predpokladajme existenciu podnikateľa, ktorý podniká na 5 ha pôdy
a pestuje obilniny. Predtým ako začal podnikať do pôdy nevložil žiadnu
prácu ani kapitál. Z nulovými vstupmi nemohol teda dosiahnuť žiadny
výstup, preto v prvom riadku tabuľky sú nulové hodnoty.
V prvom roku podnikania podnikateľ vložil do pôdy 10 jednotiek práce
a kapitálu, výsledkom ktorých bolo 30 jednotiek produkcie.
V druhom roku podnikania podnikateľ zvyšuje počet jednotiek práce
a kapitálu na 12 a dosahuje celkovú produkciu 40 jednotiek, čo
znamená, že prírastok z dodatočných vstupov (z 2 jednotiek)
predstavuje 10 jednotiek produkcie. Podobne je to aj v treťom roku
podnikania.
Vo štvrtom roku podnikania podnikateľ zvyšuje počet jednotiek práce
a kapitálu na 16 a dosahuje celkovú produkciu 53 jednotiek, čo
znamená, že prírastok z dodatočných vstupov predstavuje už len 5
-
45
jednotiek výroby.
V piatom roku podnikania podnikateľ zvyšuje počet jednotiek práce
a kapitálu na 18, dosahuje celkovú produkciu 55 jednotiek, čo
znamená, že prírastok z ďalších dodatočných vstupov oproti
predchádzajúcemu roku je už len dve jednotky.
Z uvedeného príkladu vyplýva, že pridávaním dodatočných
jednotiek práce a kapitálu pri zachovaní množstva pôdy
dodatočné výstupy skutočne sklesajú.
ÚLOHY:
1. Interpretujte zákon klesajúcich výnosov:
.................................................................................................................
.................................................................................................................
.................................................................................................................
.................................................................................................................
2. Vysvetlite zákon klesajúcich výnosov:
.................................................................................................................
.................................................................................................................
.................................................................................................................
.................................................................................................................
-
46
Vlastníctvo
Spôsob rozhodovania
Základné typy ekonomík
Podľa spôsobu, akým spoločnosť pristupuje k riešeniu základných
ekonomických otázok, rozlišujeme jednotlivé typy ekonomík.
Dôležitou charakteristikou je vlastníctvo a spôsob rozhodovania
o rozdeľovaní a použití výrobných zdrojov.
Vlastníctvo je právo vlastníka používať svoj majetok. Môže ísť
o súkromné alebo verejné vlastníctvo.
V prípade, že väčšina majetku je v rukách individuálnych občanov,
hovoríme o súkromnom majetku. V tých ekonomikách, kde prevažuje
kolektívne a hlavne štátne vlastníctvo ide o verejné vlastníctvo.
Na základe spôsobu rozhodovania o výrobných zdrojoch rozlišujeme:
1. trhový hospodársky systém,
2. centrálne riadené hospodárstvo.
Z historického pohľadu sa základné
ekonomické otázky v prvotných civilizáciách
riešili prevažne inštinktom, zvykmi
a tradíciami , ktoré sa dedili z pokolenia na
pokolenie. V starovekých spoločnostiach syn
priamo preberal povolanie od svojho otca.
Tieto zvyky sa v niektorých krajinách
zachovávajú aj dnes.
Do určitej miery inštinkty, zvyky a tradície plnili požadované
ekonomické úlohy, ale na druhej strane boli neefektívne, preto zanikali.
-
47
Trhová ekonomika
Centrálne riadená
ekonomika (príkazová)
Predstavuje ekonomický systém, pre ktorý je
charakteristické to, že čo, ako a pre koho
vyrábať je určené pomocou systému cien,
trhov, stimulácie a odmien. Jednotlivé firmy
vyrábajú iba tie tovary, ktoré im prinášajú najväčšie zisky, tým
odpovedajú na otázku čo vyrábať. pri výrobe využívajú technológie,
ktoré sú najmenej nákladné, a tým odpovedajú na otázku ako vyrábať.
O spotrebe rozhodujú ľudia tým, ako minú svoje mzdy, ktoré dostávajú
za prácu.
Predstavuje ekonomický systém, v ktorom
vláda rozhoduje o výrobe, rozdeľovaní aj
spotrebe. Typickým znakom pre túto
ekonomiku je to, že vyrobená produkcia sa
rozdeľuje bez dostatočného využitia cien
a trhu. Najhorším variantom príkazovej
ekonomiky je systém s centralizovaným rozhodovaním. V rámci
takéhoto systému sa zostavujú nereálne plány, určujú výrobné kvóty
a spotreba. Takýto ekonomický systém neumožňuje zabezpečiť
efektívne využívanie výrobných zdrojov a efektívne riešiť hlavné
ekonomické problémy spoločnosti.
ÚLOHY:
1. Čo je dôležitou charakteristikou pre každú ekonomiku?
.................................................................................................................
.................................................................................................................
.................................................................................................................
.................................................................................................................
2. Charakterizujte ekonomiku na základe zvykov, tradícií
a inštinktov:
-
48
.................................................................................................................
.................................................................................................................
.................................................................................................................
.................................................................................................................
3. Vysvetlite spôsob rozhodovania o troch základných otázkach
v centrálne riadenej (príkazovej) ekonomike:
.................................................................................................................
.................................................................................................................
.................................................................................................................
.................................................................................................................
4. Charakterizujte trhovú ekonomiku:
.................................................................................................................
.................................................................................................................
.................................................................................................................
.................................................................................................................
-
49
Pôda
Práca
Kapitál
3 ZÁKLADY TRHOVÉHO SPRÁVANIA
Základné činitele výroby – výrobné faktory
Hospodárstvom rozumieme tú časť cieľavedomej činnosti ľudí, ktorej
cieľom je výroba statkov a služieb. Všetky vstupy do výroby sa
označujú ako výrobné činitele a možno ich rozdeliť na tri základné
skupiny:
prírodné zdroje (pôda)
práca
kapitál
Prírodné zdroje – zahŕňajú všetko to, čo človek získava z prírody
a využíva vo výrobnom procese. Patrí sem najmä:
pôda, ktorá sa využíva
v poľnohospodárstve, ale aj na
stavbu domov, tovární ciest,
železníc a pod.
rôzne energetické zdroje,
samotné životné prostredie – voda, vzduch.
Práca – predstavuje cieľavedomú činnosť ľudí
zameranú na tvorbu statkov a služieb, ktoré
uspokojujú ľudské potreby. Ide tak o fyzickú,
ako aj o duševnú prácu, ktorú ľudia (pracovné
sily), vynakladajú v procese výroby. Môže ísť o prácu v priemysle,
poľnohospodárstve, doprave, ale aj v zdravotníctve, školstve a v iných
činnostiach, ktoré poskytujú služby.
-
50
Ceny výrobných
faktorov
Na vykonávanie práce je potrebné získať príslušnú kvalifikáciu
(vzdelanie), ktorá závisí od zložitosti a náročnosti práce. Čím je práca
zložitejšia, tým si vyžaduje vyššiu kvalifikáciu.
Kapitál – tvoria tie statky, ktoré pomáhajú
pri výrobe ďalších statkov alebo služieb.
V priemyselnom podniku to môžu byť napr.
stroje, výrobné budovy a haly, dopravné
prostriedky, zásoby. To je fyzický kapitál.
Kapitál tiež existuje v peňažnej podobe,
ktorý je predpokladom existencie fyzického
kapitálu (samotné peniaze, cenné papiere a pod.).
V spoločnosti založenej na súkromnom vlastníctve má každý výrobný
faktor svojho majiteľa. Ak sa má majiteľ motivovať, aby svoj kapitál
zapojil do výrobného procesu, musí dosiahnuť z neho nejaký
dôchodok. Výsledkom použitia:
práce je mzda,
pôdy – renta,
kapitálu – zisk, úrok, dividenda alebo kapitálový výnos.
ÚLOHY:
1. Definujte pojem hospodárstvo:
.................................................................................................................
.................................................................................................................
2. Vymenujte a popíšte základné výrobné faktory:
.................................................................................................................
.................................................................................................................
3. Určte cenu každého jednotlivého výrobného faktora:
.................................................................................................................
.................................................................................................................
-
51
Subjekty trhu
Firmy
Domácnosti
Štát
Účastníci trhovej aktivity
Na každý trh vstupujú určité subjekty (účastníci) a každý z nich sleduje
svoje vlastné záujmy a ciele. Medzi subjekty trhu patria:
firmy,
domácnosti,
štát.
Firmy (podniky, výrobcova) sú subjekty, ktoré vyrábajú tovary
a poskytujú služby a na trh prichádzajú s cieľom predať ich, čiže
vystupujú ako predávajúci.
Môžu však vystupovať aj ako kupujúci, a to vtedy, ak kupujú výrobné
faktory – prácu, pôdu, kapitál.
Vstupujú na trh, aby dosiahli zisk.
Čiže spotrebitelia, vystupujú na trhu tovarov a služieb ako kupujúci
a na trhu výrobných faktorov ako predávajú, lebo predávajú svoju
prácu, pôdu alebo kapitál, ktorými sú vlastníkmi. Vstupujú na trh preto,
aby poskytnutím výrobných faktorov čo najlepšie uspokojili svoje
osobné potreby.
Štát je špecifickým subjektom trhu. Vstupuje na trhu najmä vtedy, ak je
potrebné odstraňovať negatívne prejavy trhu alebo stimulovať
(podporovať) pozitívne vplyvy, aktivity. Na trhu vystupuje aj ako
predávajúci, ale aj ako kupujúci. Štát by mal však predovšetkým
ochraňovať a podporovať slobodné, konkurenčné trhové prostredie.
Vzťah medzi jednotlivými subjektmi vstupujúcimi na trh môžeme
v zjednodušenej podobe znázorniť takto:
-
52
ÚLOHY:
1. Vymenujte a popíšte základné subjekty trhu:
.................................................................................................................
.................................................................................................................
.................................................................................................................
.................................................................................................................
Podniky Domácnosti
Štát
http://www.google.sk/url?sa=i&rct=j&q=&esrc=s&source=images&cd=&cad=rja&uact=8&docid=rsdFrgSsz5ohXM&tbnid=-G0e3HhrIjC96M:&ved=0CAUQjRw&url=http://www.univerzita-online.cz/ekm/ek2/zakladni-veliciny-makroekonomie/makroekonomicky-kolobeh-stacionarni-ekonomiky/&ei=GRHRU5vwFo-V7AaMoIC4CQ&bvm=bv.71667212,d.ZGU&psig=AFQjCNH7L4aAMPG5_54FFhAiLS0GlveXkw&ust=1406296722947263http://images.google.sk/imgres?imgurl=http://www.montostroj.sk/images/pozadie/podnik_det.gif&imgrefurl=http://www.montostroj.sk/foto.html&h=480&w=640&sz=223&hl=sk&start=5&tbnid=vSGM0Gsw2fCAMM:&tbnh=103&tbnw=137&prev=/images%3Fq%3Dpodnik%26gbv%3D2%26svnum%3D10%26hl%3Dsk%26sa%3DGhttp://images.google.sk/imgres?imgurl=http://www.montostroj.sk/images/pozadie/podnik_det.gif&imgrefurl=http://www.montostroj.sk/foto.html&h=480&w=640&sz=223&hl=sk&start=5&tbnid=vSGM0Gsw2fCAMM:&tbnh=103&tbnw=137&prev=/images%3Fq%3Dpodnik%26gbv%3D2%26svnum%3D10%26hl%3Dsk%26sa%3DG
-
53
T r h
Typy trhov
T r h
Pojem trhový mechanizmus je odvodený od slova trh. Trh
najjednoduchšie charakterizujeme ako miesto, kde sa stretávajú
kupujúci a predávajú, aby sa spoločne dohodli na kúpe a predaji
určitého tovaru alebo služby za určitú cenu.
Na trhu sa teda uskutočňujú vzájomné kontakty medzi kupujúcimi
a predávajúcimi, aby si prostredníctvom peňazí vymenili svoje tovary
a služby.
Trhy môžeme členiť z viacerých hľadísk.
1. Podľa počtu predávaných a kupovaných tovarov a služieb:
a) čiastkové trhy
b) agregátne trhy
Čiastkovým trhom rozumieme trh, na ktorom sa predáva a kupuje len
jeden druh tovaru, napr. trh automobilov, trh televízorov, trh pšenice
a pod.
Agregátny (sumárny) trh, je trhom všetkých tovarov a služieb.
2. Podľa predmetu kúpy a predaja:
a) trh výrobných faktorov – predávajú a kupujú sa na ňom
výrobné faktory – pôda, práca a kapitál
b) trh spotrebných tovarov a služieb – predávajú a kupujú sa na
ňom spotrebné tovary a služby určené na osobnú spotrebu
c) finančný trh – na základe ponuky a dopytu sa na ňom
-
54
sústreďujú a prerozdeľujú peňažné prostriedky medzi
jednotlivými ekonomickými subjektami (napr. medzi
podnikateľmi a bankami),
3. Podľa územného hľadiska:
a) miestny (regionálny) trh – trh na území určitej oblasti, pre
ktorú môžu byť charakteristické určité tradičné produkty
b) národný trh – trh v rámci celého štátu danej krajiny
c) svetový trh – trh, ktorý prekračuje hranicu štátov a vznikol na
základe deľby práce a medzinárodnej špecializácie a kooperácie
ÚLOHY:
1. Definujte pojem trh:
.................................................................................................................
.................................................................................................................
2. Rozčleňte trhy z hľadiska počtu predávajúcich a kupujúcich
a uveďte príklady:
.................................................................................................................
.................................................................................................................
3. Rozčleňte trhy z hľadiska predmetu kúpy a predaja a uveďte
príklady:
.................................................................................................................
.................................................................................................................
4. Rozčleňte trhy z územného hľadiska a uveďte príklady:
.................................................................................................................
.................................................................................................................
-
55
Cena
Funkcie trhu
Trh v ekonomickom systéme pri riešení 3 základných otázok
v spoločností plní presne vymedzené funkcie:
1. prenáša a informácie
2. poskytuje podnety pre správanie sa spotrebiteľa a výrobcu
3. rozdeľuje dôchodky
Trh zabezpečuje odovzdávanie informácií o činnosti miliónoch ľudí pre
milióny iných jednotlivcov bez použitia počítačov, internetu, pričom sa
informácie šíria automaticky bez toho, aby sa o to niekto staral. Ich
hlavným nositeľom je cena.
Cena je to suma, za ktorú sa kupujú, resp. predávajú
tovary a služby. Trh cez systém cien sprostredkúva
informácie o dopyte a ponuke medzi účastníkmi trhu.
Každý tovar, služba, výrobný faktor má svoju cenu.
Na trhu spotrebných tovarov a služieb sa kupuje a predáva za cenu
spotrebných tovarov a služieb.
Na trhu výrobných faktorov má každý výrobný faktor svoju osobitnú
cenu.
cenou pôdy – je renta,
cenou práce – je mzda,
cenou kapitálu – úrok, dividenda.
Na trhu spotrebných tovarov a služieb a výrobných faktorov sa podľa
výšky ceny rozhodujú spotrebitelia a výrobcovia o tom, či sa predaj
alebo kúpa uskutoční alebo nie. Ak sa kupujúcemu zdá cena príliš
-
56
vysoká, daný tovar nekúpi. Výrobca alebo predávajúci musí cenu
zvážiť, naopak, ak je po tovare dopyt príliš vysoký a ponuka nízka,
kupujúci sú ochotní za nedostatkový tovar zaplatiť i vysokú sumu.
Predávajúci si môže dovoliť cenu zvýšiť.
ÚLOHY:
1. Vymenujte a popíšte funkcie trhu:
.................................................................................................................
.................................................................................................................
.................................................................................................................
.................................................................................................................
2. Definujte pojem cena:
.................................................................................................................
.................................................................................................................
...........................................................