Typy spoločností – podľa spôsobu výroby

spoločnosť lovcov zberačov,

pastierske spoločnosti,

hortikultúrne spoločnosti,

agrárne spoločnosti,

industriálne spoločnosti.

Spoločností – podľa typu usporiadania

tradičná,

moderná,

industriálna,

postmoderná.

Daniel BellMnohé z charakteru človeka a sociálnych vzťahov, do ktorých vstupuje je formované typom práce, ktorú vykonáva.

1. Život v preindustriálnych spoločnostiach

– hra proti prírode.

Pracovná sila je sústredená do dobyvateľských odvetví – poľnohospodárstvo, ťažba surovín, rybolov, lesníctvo.

2. Industriálne spoločnosti – hra proti vytvorenej prírode.

Svet sa technizoval a racionalizoval. Organizácie, hierarchia, koordinácia.

3. Spoločnosť postindustriálna – hra medzi

ľuďmi navzájom.

Skôr kooperácie a participácie než koordinácia. Sociálnou jednotkou skôr komunita než

jednotlivec.

Informačná spoločnosť,Alvin Toffler a Heidi Tofflerová

Tri vlny:Prechod od spoločenstiev lovcov zberačov k poľnohospodárskym spoločenstvám.

Prechod od poľnohospodárskych spoločností k priemyselným.

Prechod od priemyselných spoločností k informačnej.

Veľa krajín súčasne pociťuje vplyv dvoch, ba aj troch odlišných vĺn zmien, z ktorých každá sa pohybuje inou rýchlosťou a s rôznym stupňom účinnosti.

1955 – po prvýkrát prevaha bielych golierov a pracovníkov v službách nad modrými goliermi.

Firmy v sektore Tretej vlny – patria do všetkých odvetví, ktoré sú založené viac na duševnej ako telesne práci.

Okrem počítačových a elektronických firiem a biotechnológií sem patria služby – financie, software, zdravotníctvo, poradenstvo, vzdelávanie, médiá.

Od tých čo poskytujú zdravotnícku starostlivosť či pomoc starým ľuďom po požiarnikov a políciu.

Industriálna doba

Väčšina vzdelania, ktoré nie je úzko odborné je zbytočná.

Výskum je luxus.

Humanitná oblasť je bezvýznamná.

Malé pracovné jednotky, nadpriemerne investujú do vývoja, výcviku, vzdelávania a do ľudských zdrojov.

Druh pracovníkov, ktorých si vyžaduje Tretia vlna: myslia, pýtajú sa, berú na seba podnikateľské riziko a nie sú len tak ľahko zameniteľní.

Firmy tretej vlny zo svojich úloh zmluvne odovzdávajú koľko sa len dá neraz menším špecializovanejším podnikom a neraz i jednotlivcom.

V ekonomike Tretej vlny, založenej na intelekte je masová výroba už zastaranou formou.

Masovosť ustupuje demasifikácii.

Každá úloha, ktorá je taká opakovateľná a jednoduchá, že sa dá splniť bezmyšlienkovito, je potenciálnym kandidátom na robotizáciu.

Nové pracovné miesta sa pravdepodobne nebudú nachádzať vo výrobnej sfére.

Je potrebné vzdelávať ľudí v sociálnych službách.

Prácu v sociálnych službách si bude

treba vážiť tak, ako sme si predtým vážili prácu vo výrobe.

Rodina

Tretia vlna znovu posilňuje rodinu.

Obnovujú sa mnohé zo stratených funkcií rodiny.

Početné skupiny pracovníkov vykonávajú časť svojej práce doma, časti využívajúc počítače, faxy a ďalšie technológie.

Francis Fukuyama

Rozsiahle byrokratické organizácie podkopal prechod na hospodárstvo založené na poznatkoch , ktoré „posilňuje“ jednotlivcov tým, že im poskytuje prístup k informáciám.

Dezindustrializácia

Nástup internetu v 90. rokoch

Narastanie zločinnosti a sociálnych nepokojov

Vyostril sa rozklad príbuzenských vzťahov

Pokles dôvery voči spoločenským inštitúciám a dôvery voči ľuďom

Rozpad hodnôt a spoločenského poriadku.

Negatívne dôsledky

Individualizmus - Kultúra zdôrazňujúca individualizmus, ktorý na trhu a v laboratóriu vedie k inováciám a k rastu sa preliala do oblasti spoločenských noriem, kde rozleptala prakticky všetky formy autority a oslabila väzby, ktoré udržiavali pohromade rodinu, susedstvo a štát.

Industriálna doba – spoločenský poriadok vychádza z centralizovanej a racionálnej byrokratickej organizácie (Weber)

V informačnej spoločnosti – potreba decentralizácie, samoorganizácia, neformálne normy.

Moderný liberálny štát

Mal existovať pluralizmus názorov na najdôležitejšie morálne a etické otázky.

Tolerancia základnou cnosťou. Namiesto morálneho konsenzu jasný rámec zákonov a inštitúcií vytvárajúcich politické zriadenie.

Takýto politický systém nevyžadoval od ľudí, aby boli nejako mimoriadne cnostní, stačilo, aby boli rozumní a vo vlastnom záujme dodržiavali zákony.

Takto spoločnosti fungovali veľmi dobre – cenné bolo vytvorenie právneho poriadku (porovnanie s totalitnými režimami)

Trhový kapitalistický ekonomický systém

Ruka v ruke s politickým liberalizmom , vyžadoval od ľudí len to, aby prihliadali na svoje vlastné dlhodobé záujmy s cieľom dosiahnuť spoločensky optimálnu výrobu a deľbu statkov.

Cyklický charakter spoločenského života

Technický a ekonomický pokrok rozvracia spoločenské normy, ktoré fungujú pre jedno historické obdobie. Spoločnosť sa musí prispôsobiť, aby si ustanovila nové normy za zmenených podmienok.

Morálne hodnoty a pravidlá spoločnosti nie sú len svojvoľnými obmedzeniami voľby jednotlivca: sú skôr nevyhnutnými podmienkami pre akúkoľvek spoluprácu.