Trestné právo

JUDr. Pavol Uhrík

Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety

Akademický rok 2010/2011

Skutková podstata je: súhrn typových znakov, ktorými sa od seba odlišujú rôzne druhy trestných činov resp. súhrn znakov, ktoré charakterizujú ľudské konanie a jeho následok ako trestný čin.

Skutková podstata je: súhrn objektívnych a subjektívnych znakov, ktoré určujú jednotlivé druhy trestných činov a odlišujú ich navzájom alebo materiálne a formálne typizovaný systém obligatórnych a fakultatívnych znakov objektu, objektívnej stránky, subjektu a subjektívnej stránky trestného činu, uvedený v TZ.

Trestné právo

Skutková podstata

• Najčastejším je triedenie skutkových podstát podľa závažnosti trestných činov charakterizovaných skutkovými podstatami a podľa štruktúry skutkových podstát trestného činu.

Podľa vyjadrenia skutkových podstát v TZ sa skutkové

podstaty rozdeľujú na:

• popisné

• odkazovacie

• blanketové

Skutková podstata

Podľa závažnosti trestných činov:

• skutkové podstaty základné – uvádzajú znaky bežného typu daného trestného činu a v TZ bývajú spravidla uvedené v prvých odsekoch (výnimočne nie v prvých, uvádza sa „...rovnako sa potresce...“)

• skutkové podstaty kvalifikované – sú tvorené znakmi základnej skutkovej podstaty trestného činu a niektorým z ďalších znakov, ktoré charakterizujú vyšší stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť a bývajú spravidla uvedené v druhom a v ďalších odsekoch TZ.

• skutkové podstaty privilegované – charakterizujú trestné činy typicky menšej závažnosti a nebezpečnosti pre spoločnosť, ako skutkové podstaty základné. Napr. trestný čin vraždy novorodeného dieťaťa matkou je privilegovanou skutkovou podstatou k trestnému činu vraždy.

Skutková podstata

Podľa štruktúry je možné rozlišovať skutkové podstaty:

• jednoduché – neobsahujú viac znakov rovnakého druhu, sú zamerané len na ochranu jedného chráneného záujmu

• zložité (zložené) – charakterizované sú pluralitou znakov a vznikajú spojením dvoch alebo viacerých jednoduchých skutkových podstát. Môžu byť delené na:

• kumulatívne – musia byť splnené všetky znaky jednoduchých skutkových podstát súčasne (napr. objektom pri trestnom čine lúpeže je súčasne sloboda a majetok, trestný čin nedovoleného prerušenia tehotenstva smeruje proti zdraviu ženy a proti záujmu štátu na ochrane populácie, trestný čin znásilnenia vyžaduje násilie a súlož, trestný čin podvodu vyžaduje uvedenie iného do omylu a obohatenie seba alebo iného)

• alternatívne – niektoré znaky zloženej skutkovej podstaty sú dané alternatívne, na naplnenie znakov skutkovej podstaty postačuje, ak páchateľ spôsobom popísaným v príslušnej skutkovej podstate trestného činu zasiahne niektorý z chránených záujmov (napr. zanedbanie povinnej výživy – ako úmyselne, tak aj z nedbanlivosti, trestný čin rozvracania republiky...)

Skutková podstata Klasická škola trestného práva podceňovala význam subjektu trestného činu, pozitivistická škola jeho význam preceňovala. Predstavitelia antropologických smerov v kriminológii sa pokúsili o klasifikáciu zločincov podľa fyzických a psychických vlastností (Lombroso):

• rodení zločinci • duševné chorí zločinci• osoby náchylné na zločinnosť.• Zakladateľ faktorovej teórie Ferri rozdelil zločincov na:

• rodených• z vášne• šialených• zo zvyku• príležitostných.

Skutková podstata

Von Liszt sa snažil odvodiť príčinnosť zločinnosti od špecifík spoločenského vývoja. Zločincov triedil podľa ich vlastností so zreteľom na povahu potrebnej sankcie na:

trvalých (povahových)

• polepšiteľní trestom

• nepolepšiteľní

• chvíľkových (tých bolo potrebné trestom len zastrašiť)

Skutková podstata

• Dôležitou zásadou je zásada viny – trest môže byť páchateľovi uložený len za trestný čin, ktorého spáchanie mu bolo dokázané. Trestné právo pozná len zásadu individuálnej zodpovednosti.

Vlastnosti páchateľa pre účely potrestania sú:

• pojem obzvlášť nebezpečného recidivistu• možnosti nápravy páchateľa• pomery páchateľa v čase ukladania trestu• zmenšená príčetnosť páchateľa• poľahčujúce okolnosti• priťažujúce okolnosti• hľadiská pre zaraďovanie odsúdených do jednotlivých nápravno-výchovných

skupín.

Skutková podstata

Podľa toho, či páchateľ svojím konaním (konaniami) spáchal jeden alebo

viacero trestných činov, rozlišuje teória rovnorodý a nerovnorodý súbeh.

• jednočinný súbeh rovnorodý: páchateľ jedným skutkom viackrát naplní skutkovú podstatu jedného trestného činu (jedným výbuchom usmrtí viacero osôb) – časť teórie ho nezaraďuje medzi druhy súbehu

• jednočinný súbeh nerovnorodý: páchateľ jedným skutkom spácha viacero trestných činov rôznych skutkových podstát (výstrelom jednu osobu usmrtí, inú zraní a ďalšej poškodí majetok)

• viacčinný súbeh rovnorodý: páchateľ viacerými skutkami spácha trestné činy tej istej skutkovej podstaty (spácha krádež v pondelok, v piatok i v nedeľu) – ide vlastne o opakovanie trestnej činnosti

• viacčinný súbeh nerovnorodý: páchateľ viacerými konaniami spácha trestné činy rôznych skutkových podstát (vykradne byt a pri odvážaní ukradnutých vecí zraní chodca).

Skutková podstata

Premlčanie trestného stíhania:

• Trestná sadzba Premlčacia doba

• výnimočný trest 20 rokov

• horná hranica > 10 rokov 10 rokov

• horná hranica > 3 roky 5 rokov

• ostatné trestné činy 3 roky

Systematika osobitnej časti TZ a I. hlava Osobitnej časti TZ

Trestné činy proti republike

• Prvý oddiel: Trestné činy proti základom republiky

• Druhý oddiel: Trestné činy proti bezpečnosti republiky

• Tretí oddiel: Trestné činy proti obrane vlasti

Systematika osobitnej časti TZ a I. hlava Osobitnej časti TZ

Trestné činy hospodárske

• Prvý oddiel: Trestné činy proti hospodárskej sústave

• Druhý oddiel: Trestné činy proti hospodárskej disciplíne

• Tretí oddiel: Trestné činy proti mene a trestné činy daňové

• Štvrtý oddiel: Trestné činy proti predpisom o hospodárske súťaži, ochranných známkach, chránených vzoroch a vynálezoch a proti autorskému právu

Systematika osobitnej časti TZ a I. hlava Osobitnej časti TZ

Trestné činy proti poriadku vo verejných veciach

• Prvý oddiel: Trestné činy proti výkonu právomoci štátneho orgánu a verejného činiteľa

• Druhý oddiel: Trestné činy verejných činiteľov

• Tretí oddiel: Korupcia

• Štvrtý oddiel: Niektoré formy trestnej súčinnosti

• Piaty oddiel: Iné rušenia činnosti štátneho orgánu

Systematika osobitnej časti TZ a I. hlava Osobitnej časti TZ

• hlava: Trestné činy všeobecne nebezpečné

• hlava: Trestné činy hrubo narušujúce občianske spolužitie

• hlava: Trestné činy proti rodine a mládeži

• hlava: Trestné činy proti životu a zdraviu

• hlava: Trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti

Prvý oddiel: Trestné činy proti slobode

Druhý oddiel: Trestné činy proti ľudskej dôstojnosti

Systematika osobitnej časti TZ a I. hlava Osobitnej časti TZ

• hlava: Trestné činy proti majetku

• hlava: Trestné činy proti ľudskosti

hlava: Trestné činy proti brannosti a proti civilnej službe

Prvý oddiel: Trestné činy proti brannosti

Druhý oddiel: Trestné činy proti civilnej službe

Systematika osobitnej časti TZ a I. hlava Osobitnej časti TZ

Trestné činy vojenské

Prvý oddiel: Trestné činy proti vojenskej podriadenosti a vojenskej cti

Druhý oddiel: Trestné činy proti povinnosti konať vojenskú službu

Tretí oddiel: Trestné činy proti povinnostiam strážnej služby a dozornej služby

Štvrtý oddiel: Trestné činy ohrozujúce bojaschopnosť

Piaty oddiel: Spoločné ustanovenia

Ďakujem za pozornosť