Ročník XXIX. V Budapešti, v sobotu, 19. septembra 1914.

Číslo za 2 haliere Mimo dika po nadeli a

sviatku vyohodia každý deň SSJS S S !

Ehný redaktor: Dr ADOLF PECHÄNY

Inserty ratajů M dft. I&vnej tarify a platia sa vopred

"SSľSSSSH

Cfslo za 2 haliera

Udalosti svetovej vojny. Súvaha našej dosavádnej vojny s Ruskom. — Nemecká proklamácia k Poliakom. — Katastrofa Franciájss^a. — Odrazené francúzske útoky. - Pád Karadordevičovskej dynasfôti^^' Radost nad porážkou Srbov v Horvat

sku. — Trojitá dohoda a balkánske štáty, — Vojna na mori. Budapešť, 18. septembra.

Na Dojiští dalej trvá krutý zápas, každý oddiel má svoju úlohu, tejto sa snaží číns dokonalejšie zodpovedať. My si o tomto zápase kreslíme obraz z chýrov, ktoré nám dochádzajú. Jedon krátky chýr oznámil včera, že nakoľko si ne-cenia ruskí velitelia životy státisícov. Ked naši zojčia celý ruský pluk, ktorý sa na nich hnal útokom, po mŕtvolách derie sa do předu druhý a ked aj tento klesol, pošlú ešte aj tretí pluk. My .akúto tak­tiku nemôžeme, ani nechceme nasledovať, preto proti presile hľadáme výhodnejšie posicie. Ale aj ztráty sú u nás nepoměrné menšie, než u Rusov.

fíusi sa silou-mocou domáhajú ví­ťazstva. Lebo chýry o utrpených poráž­kach už otvorily oči ruského obecenstva a ustavične stupňujú nespokojnosť. Dla najnovších chýrov v hlavnom meste Ru­ska, v Petrohrade len pomocou velkého vojska možno poriadok udržovať a že boly už aj krvavé srážky na uliciach. Toto sa pravda nestalo preto, že by sa ruské obecenstvo za vojnu oduševňovalo. Chýry dochádzajú aj o revolúcii, ktorá sa strhla v Južnom Rusku. A predsedníctvo jednoty ukrajinských vyslancov poslalo na­šim víťazným vodcom Danklovi a Auffen-bergovi pozdravný telegramm a obyva­telstvo Ukrajiny prosí Nemecko a našu monarehiu, aby energične pokračovaly v boji, od ktorého 25 millionov Ukrajincov úfa svoju slobodu.

Ťaženie nemeckého vojska, ktoré zbijúc Rusov vo Východnom Prusku na­preduje dalej v Ruskom Polsku, bude mať tiež vclký účinok nielen na operá­cie nášho vojska v Haliči, lež aj na ná­ladu v Rusku. Nemci nielen tiahnú ru­ským územím, lež sa tam aj zariadujú, na zaujatom území hned zavedú neme­ckú administráciu. Generál Morgen v ohlase vyzýva Poliakov, aby s dôverou prijali nemecké vojsko, tento ohlas vzbu­dí akiste živú ozvenu. .

Tieto zjavy a chrabrý a vytrvalý boj našich dodáva nové nádeje, že sa krvavá vojna skončí pre nás víťazne. U nás každý verne a svedomité plní svoju po­vinnosť. Jedna myseľ, jedon cit, jedna snaha javí sa na všetky sírany. Vojaci zo všetkých strán monarchie, synovia

rôznych národov bojujú sťa bratia v jed­nom šíku za víťazstvo rakúsko-uhorskej monarchie. Národy jedným citom preniknuté jasajú nad víťazstvom našej armády a dojímavým spôsobom dávajú výraz svojej radosti. V tejto jednomyseľnosti, v tomto úplnom dorozumení väzí naša sila.

Jednomyseľné a úprimné je aj cho­vanie sa spojencov našej monarchie a Nemecka. Cieľupovedomé je pokračovanie vodcov oboch armád, ktoré sa vzájomne podporujú. Toto utužuje v nás nádej, že spojené vojská premôžu ruskú presilu.

Zo severného bojišťa. Položenie na haličskom bojišti. Z haličského^ bojišfa nemáme nov­

ších chýrov. Posledne vydaná úradná zpráva, ktorú sme už uverejnili, chváli výtečného ducha, túžbu po skutkoch a oprávnenú sebadôveru našej severnej ar­mády. O dosavádnych úspechoch našej severnej armády aj Nemci s najväčším uznaním hovoria. Vojenský zprávodajca „Berliner Tagblatt"-u schvaľuje, že naša armáda pred silnou ruskou presilou utiahla sa do priaznivejších posicií a vy­zdvihuje, že Rusi pre obrovské ztráty už po druhý krát neboli vstave využiť vý­hody, ktoré im presila poskytovala. Toto je dôkazom toho, že púha číselná pre­vaha je veľmi neistým základom váleč­ných operácií.

Dosavádny priebeh vojny. Viedeň, 18. septembra. „Neue Freie

Presse" z pera generála pechoty baróna M i-n e r a l l i - F i t z g e r a l d a prináša velmi zaujímavý článok. V úvode ^generál opisuje udalosti, litoré sú potrebné ku porozumeniu po­loženia na bojišti a rozvinuje úlohu dvoch spo­jeneckých armád: rakúsko-uhorskej a nemeckej. O značnej nepriateľskej vojenskej sile na juž­ných hraniciach monarchie ani nehovoriac ne­priateľské ermády boly podelené na dve časté: na západnú armádu, ktorá sa hned na počiatku vojny behom najkratšieho času sľubovala boja-schopnou, teda bolo treba predpokladať o nej, že bude útočit a na východnú, od západnej nepo­rovnateľne silnejšiu armádu, ktorej úplné mo-bilisovanie ale bolo možno len pozdejšie oča­kávať.

Za takýchto okolností dvaja spojenci —

rozvinuje pôvodca — zástoje si tak podelili, že nemecká ríša nakoľko len možno veľkou silou sa vrhne na západné bojiště, aby porazila ar­mády, ktoré si za Rýnom staly do boja, kdežto nám ušla sa o veľa ťažšia úloha: aby sme Ne­mecko bránili voči ruskej mocnej ríši, ktorá je v presile. Iné riešenie sa neponúkalo, ako naskutku pustiť sa do boja proti neslýchané veľkému Rusku, ktoré čo do rozsiahlosti je viac než, 32 krát väčšie než rakúsko-uhorská monarchia Takto teda v istom ohľade defensivným (ochran­ným) spôsobom musíme bojovaf, aby sni. získali čas, kým náš spojenec porasí svojich západných nepriateľov.

Akože stojí položenie na bojišti pozdĺž Visly? Museli sme počítať na tú možnosť, že Rusko už dávnejšie sa chystalo k mobilisácii a svoje asiatické vojenské sbory už dávno začalo na západ odvážať, poneváč následkom sväzn s Japonskom svoj chrbát videlo krytým, pre­važnú silu mohlo postaviť proti našim 16 vo­jenským sborom, z ktorých prirodzene jedni značnú časť museli sme nechať na našich juž­ných hraniciach.

• Do ohľadu musíme brať na východ poslanú, priemerne slabú armádu nemeckej ríše, východ nopruskú armádu generála Hindenburga, ktorá odtedy zázraky robila.

Hned na samom počiatku vojny bok zrejmým, že Rusko, medzi čím proti armáde generála Hindenburga poslalo zodpovednú vo­jenskú silu, celou svojou silou usiloval! s. bude, aby naše v Haliči rozložené vojenské sbory najväčšou silou napadlo a nakoľko lei: možno za Karpaty odtisklo a splniac túto iľohv. pospiechalo rovno ku srdcu nemeckej ríše, kc Berlinu. A l e n a j . e š ť a s t n é a od­h o d l a n é ú t o k y m e d z i V i s l o . a B u g o m a p o d L e m b e r g o m m a l ý o č a k á v a n ý v ý s l e d o k .

. Naši s opovržením smrti bojujúci chrabrí vojaci po húževnatom zápase príliš silného ne­priateľa tak zadržaly, že ruská hlavná sila ani o päť týždňov po vypuknutí vojny nie je vstaví a pravdepodobne e š t e z a v e ľ m i d l h . č a s n e b u d e v s t a v e p r e k r o č í ' , č i a r u V i s l y . Nemožné je zmalicher-ňovať tento výsledok, ktorý naša armáda vífaí. nými bitkami docielila a umožnila armád, nášho spojenca, aby medzi časom cez Bel gicko víťazne tiahla vo Francúzsku až po sami brány Paríža.

U z n a n i e z a s l u h u j e k a ž í l : n á š p l u k , lebo počnúc od veliteľa po po sledného obecného vojaka k a ž d ý p o d a i d ô k a z o s v o j e j L á s k e k v i a s t i, v e r n o s t i o p r o t i p a n o v n i k o v i a o n e h r o z e n e j s m e l o s t :

Všetcia vojaci dvoch štátov monarchie, regu­lárne radové vojsko, reservisti a zemebram b e z r o z d i e l u n á r o d n o s t i s e b . o b e t a v é p l n i l i s v o j u p o v i t n o s ť a z v í ť a z i l i . Nemožno sa ne rozpomenut nám o páru nemajúcej hrdinskos neaktívnych a reservných dôstojníkov^ ktorí v

Číslo 216.

3i^vSN£KB -HGironí 10. septembra LU U.

felkýcH bitkách vydali svedoctvo svojej odušev­nenej ylasteneckosti a na prsiach ligocú sa im skvelé vyznačenia. Naša armáda robila zázraky. D ô v e r u j m e t e d a v n a j b l i ž š i u » u d ú c n o s ť a budzme hrdí na hrdinské skutky našich bojujúcich synov.

Generál Dankl k Ukrajincom. Krakov, 18. septembra. Predseda jed­

noty ukrajinských vyslancov telegrafične po" ídravil generálov Dankla a Auííenberga z prí-e2ltosti ich víťazstiev a velkého ich vyznačenia. Predseda teraz dostal od generála Dankla tele-jraflčnú odpoved, ktorú na hlavnom vojenskom stane dňa 14. septebra odovzdali. Odpoved ge­nerála Dankla znie:

— Prosím vás, prijmite a tlumočte moju srdečnú vdaku. Hlavná zásluha prináleží voja-konij ktorí za 18 dní bojovali. Boh nech chráni viasf. Generál jazdy Dankl. • .

Začína sa vytrezvenie, Z Carihradu oznamujú : • Z Petrohradu

sem došlí cestujúci rozprávajú, že v Rusku už začínajú vytrezvievat z vojny. Víťazstvá Dankla a Aufíenberga, o ktorých sa obecenstvo až te­raz dozvedelo, spôsobilý velké zhrozenie. Rusi úfali, že behom niekoľko dní vydobijú rozho­dujúce víťazstvo nad ' räkúsko-uhorským voj­skom. Teraz, ked pravda vyšla na javo, ruský iud je yelmi rozhorčený, že sa v nádejach sklamal. Rusi v doterajších bojoch utrpeli o mnoho väčšie ztráty, než"-jako to úradne ozna­mujú. Tak na pr. do Moskvy doviezli toľko ra­nených, že aj privátne domy sú ranenými za­plnené. '

íäUBkó luhaniny. Viedeň, 18. .septembra. Z-pŕávcdajca pe­

trohradského časopisu „Nôvoje Vremja" z ha-: ličskéhó ' bojišta oznamuje, že číselná prevaha rakúsko-uhorskýeh čiat je velmi značná. Toto je prirodzene zrejmá nepravda. Ale to, že s takýmito tvrdeniami chcú • zavádzať ru­ský Iud, najlepšie ukazuje, že r u s k í v o d-c o, v i a a k o m á l o d ô v e r u j ú vo svoje. v í ť a z s t v o !

Nemecká proklamácia k iŕoliakoiii. Berlin, 18. septembra. Ako vysviľá'z

listu, ktorý „Kreuzzeilung" prináša, generál Morgen v Poís.ku vydal nasledovnú prokla­máciu :

Obyvatelia Lomžskej'a V'aršuvtíKej-gu­bernie! Ruská narevská armáda je zničená. Vyše stotisíc ľudí s generálmi 1,3. a 15. armády padlo do zajatia, 300 kanónov sme ukoristili. Ruská vilnanská armáda á generál Rennenkampf reterirujú vo vý­chodnom smere. Rakúsko-uhorská armáda od Haliče víťazne postupuje. Francúzov a Angličanov vo - Francúzsku úplne po­razili, Belgicko sa dostalo pod nemeckú správu. S m o j í m v o j e n s k ý m s b o r o m p r i c h o d í m č o p r e d-v o j d a l š í c h n e m e c k ý c h č i a t a č o v á š p ŕ i a t e I i d e m k v á m . Povstaŕite a'odožeňte spolu so mnb&z.vašej peknej krajiny ruských barba­rov, ktorí vás držia v jarme a n e c h v a š a k r a j i n a z p ä t o b d r ž í s v o j u p o 1 i t i c k ú a n á b o ž e n s k ú s l o b o d u . T o t o' j é v ô I a m ô j h o m o c n é h o a m i l o s t i v é h o ci­s á r a.'Moje čaty dostaly rozkaz, aby s vami čo s priatelmť zachádzaly. Za yše-tko, čo nám dáte, zaplatíme. Očakávame od vá&A od.vášho rytierskeho, smýšla-

nia, že nás č o s p o j e n c o v priateľ­ský prijmete. Dané v P o I s k o m k r á-ľ o v s t v e , v septembri 1914.

Generál Morgen.

Ruská gubernia pod nemeckou správou.

Podmanená ruská Žuvalská gubernia do­stala sa úplne pod nemeckú správu a cisár Vilhelm už i vymenoval nového guber­nátora. Občianskym gubernátorom stal sa gróf Merveldt, múnsterský zemský predseda. Nemecké administratívne vrchnosti na okkupo-vanýčh polských územiach sa zariaďujú.

Katastrofa Francúzska.' Odbité francúzske útoky.

B e r l i n , 18. septembra. Velký ge­nerálny štáb úřadne sděluje: Na západ­nom bojišti položenie je nezmenené. Na jednotlivých bodoch bojovnej čiary ú t o ­k y fä*safiB©&s2sls|reihi čäaf v ss®ci s S5«'ei3 I S . s e p t e m i s r s e ä Éf». s e p -i e m l b r a iseitosn dfósa s m e odl­íšili. Protiútoky Nemcov BsoSy sdlárBsé.

Generálny kvartier-majster Siein.

Ťažká ztraíá Francúzov, .EeB»Íin5'1.8. septembra. Z hlavné­

ho vojenského stanu zo 16. septembra oznamujú t

Front bitky pri Márne vždy na širší priestor sa rozprestiera. Zápas Nemcov so spojenými francúzskymi a anglickými čatami' stáva sa vždy mocnejším a hú-ževnaíejším. Vôbec položenie sa od vče­rajška nezmenilo. Nemeckým čatám po­darilo sa s výsledkom odbif útok fran­cúzskych čiat, o ktorý sa na jednotli­vých miestach v noci s 15. na 16. sep­tembra a 16. septembra pokusily. Nočný útok, o ktorý sa Francúzi pokúsili v noci s utorka na stredu, 's&eněši s a p r e F p a w c ú s o w - s n iEmoräas i s ie ť a ž -§soi& s t r ^ i o M bez toho, že by boli čo aj len najmenší úspech doeielili. Oproti tomu nemecké čaty v stredu celým ra­dom útokov na Francúzov v y d o b i 1 y v e l m i z n a č n é úspechy a ukori-stily^vela^munície. EBefinitšvné ros:-

'Ufiie^ s t a n e s a o 2—S

Novšie chýry o veľkej bitke. Berlín, 18. septembra. 0 bitke pri Pa­

ríži přišly nasledovné zprávy: „Nieu-we Rotter-damsche Couraní" oznamuje, že Nemci a Fran­cúzi veľmi prudko bojujú a aj útočenie nemec­kých čiat je tiež velmi prudké. Dla parížskej zprávy .„Lokalenzeiger"-a „Temps" uznáva rýchlosť a dokonalost nemeckej armády a zvlá­ště vyzdvihuje mimoriadne ťažké maširovanie na-skalnatom okolí. „Matin" oznamuje, že f r a n c ú z s k a a r m á d a d o s t á v a z P a r í ž a p o s i l y . Dia genfských zpráv položenie nemeckej obliehajúcej armády okolo Paríža je čo možno najlepšie. Do Genfu přišly o obliehaní Paríža chýry, že nemecká armáda s kroka na krok napreduje.

Položenie v Paríži; / Paríži so dňa na deň jasnejšie vidia,

že- položenie Francúzska je zúfalé. Fiancúzsts časopisy sú už ani z daleka nie také optimi­stické, ako dosial, ba práve naopak, koľkokoľ­vek časopisov uznáva,; že f r a n c ú z s k a

a r m á d a o k o l o P a r í ž a z l e s to j í. „Liberie" už o tom hovorí, že sa t r e b a p r i c h y s t a ť na t o n a j h o r 3 i e. Na obranu Paríža povolali 60, ba aj TOročných mužov. Všetky brány mesta zavreli.

Robotnícke pohyby v Paríži ustavične ra­stú. Vodcovia robotníckych syndikáíov depuía-tívne chodili u vojenského gubernátora gene- ' rála Gallieniho prosiac ho, aby n e b r á n i l P a r í ž , lebo obliehanie dva milliony, obyva­teľov mesta uvrhlo by do nekonečnej biedy. Generál odpovedal, že posúdenie tejto prosby patrí vláde. Odpravenie prosby deputácie v pa­rížskom robotníctve vyvolalo velké pohoršenie a viedlo ku b ú r l i v ý m d e m o n š t r á-c i a m p r o t i v l á d e a v o j n e . Día parížskych zpráv, ktoré přišly do Milana, v y-p u k n u t i e r o b o t n í c k e j r e v o l ú ­c i e m o ž n o o č a k á v a ť h ei e d, ako­n á h l e sa n e m e c k é č a t y s b l í ­ží a ku P a r í ž u .

Francúzi vyháňajú Turkov. Z Francúzska do Carihradu prišli Tmci

rozprávajú, že francúzske vrchnosti vyháňajú ne území Francúzska bývajúcich Turkov.

Anglicko a vojna. Ztráty Angličanov.

Parížsky časopis „Temps" v pondelok večer oznámil, že anglická pomocná armáda v posledných bitkách utratila 15.000 mrtvých a ranených.

Indická expedioionálna armáda. LoítsiýřBj, 18. septembra. Nižšia a

vyššia snemovňa uzavřely, že splnomocnia indickú vládu, aby zaokryla trovy vystro­jenia jednej indickej expedicionalnej ar­mády.

Angličan proti Anglicku, Dr Pughe, rektor "university v Halle, v ča­

sopise „Neues Wiener Tagblatt* pod názvom i „Jeden Angličan proti Anglicku" uverejnil článok, v ktorom odsudzuje politiku Anglicka. Dr Pugho medzi iným píše:

— My Angličania nie sme povinní pod­porovať politiku Anglicka, ked táto politika je naměřená proti európskej kultúre a anglickému ľudu. My musíme bojovať proti takej politike, ktorá celú našu krajinu degraduje za spolu-v i n n í k a r u s k é h o t y r a n n i s m u , b e l e h r a d s k ý c h a s a r a j e v s k ý c h k r á Io v r a h o v a f r a n c ú z s k y c h š o-v i n i s t o v, ktorí európsky pokoj vrhli do nebezpečia.

Osud Srbska. WšeeSeň, 18. septembra. „Súdsla-

wíselie Korrespondenz" sděluje absolútne hodnoverný rozhovor s jedným vynika­júcim štátnikom, ktorý prišiel z Nisu do Salónik. Patričný štátnik rozpovedal, že v Srbsku už jasne vidia smutné následky politiky Karadordevičovskej dynastie proti monarchii a že královi Petrovi nepozo­stáva iné si voliť, ako s c e l o u s v o ­j o u f a m í l i o u a r a d c a m i n a v e k y o p u s t i f S r b s k o. S vojenským srňtením sa Francúzska R u-s k o s o s e b o u s t r h n e Srb­s k o d o z á h u b y .

Osvc^i.' - o jednoho srbského zaj'atoa. s*ý básnik Velibor U r o š e v i č,

ktorý bojoval čo dôstojník v srbskom vojsku-padol pri MitŕOvici do zajatia. On je najtich.

19, septembru 1014. GLOVENSKE NOVINY

Sím a najsmutnejším obyvatelem tábora, kde íajatcov strážia. Jedon uhorský dôstojník ho predsa primal k tomu, aby vyslovil svoju mien­ku o situácii Srbska a o jeho budúcnosti.

V srbskom vojsku — povedal Groševič — je mnoho takých dôstojníkov, ktorí sa za vojnu neoduševňujú. Týchto dôstojníkov terrorisovali tí Srbi, ktorých kedysi história spomínať bude jako hrobárov srbského národa. Jedna čast srbských dôstojníkov stojí úplne pod vplyvom Rusov, Týchto vodcom je brat srbského krála Knieža Arsen Karadordevič. Dnes v Srbsku už každý vie, že túto vojnu nevyvolali Srbi, lebo Srbsko boJo len hračkou v rukách Ruska. V Srbsku mežkajúci ruskí dôstojníci vyznali, že sa velmi sklamali, lebo oni na to nerátali, 2e v monarchii panovať bude takä jednomyseľnosť. Aj Rusi sú na čistom, že vojna pre nich ne­prajné vypáli, ale verejnú mienku máme aj v Rusku falošnými chýrami zavedenú práve tak, iako v Srbsku. Ruské a srbské časopisy jak upovedomujú verejnosť, že naša monarchia je už přemožená a že Francúzi vtiahli do Viedne. Poprední sibskí mužovia vidia tú prie­pasť, nad ktorou Srbsko stojí. Srbskí agitátori ĚŮ príčinou zkszy Srbska. Rusko miesto že by líšilo Srbov, podnecuje ich, aby vtrhli do Uhor­ska. Toto je príčinou, že som tu spolu s moji­mi 15.000 súdruhmi. Krváca mi srdce, ked si na to pomyslím, že môj národ na veky zahy­nie. Vojaci, ktorí bojovali v balkánskej vojne, so strachom myslia na túto vojnu. S ta­kýmto vojskom nemožno zdarné bojovať. Naši vojaci nemajú ani cdevu, ani stravy. V celej krajine panuje ukrutná anarchia. Vojaci vraždia občanov a títo chytajú zbraň na vojsko. Srb­sko stojí na prahu revolúcie.

Naše víťazstvá s a d Srbmi a Horvati. Zo Záhrebu oznamujú, že úradnú zprávu

o našich víťazstvách nad srbskými čatami v ce­lom HorvatsLu na plakátech dali obecenstvu na vedomie. Chýry o vyhnaní Srbov v kruhu obe­censtva vyvolaly všeobecnú radosť a uspokoje­nie. V Záhrebe v stredu večer osvetlili mesto a velký zástup pod zástavami a lampionami .oduševnene demonštroval. Viac tisíc hláv poci­ťujúci zástup búrlivé privolával na slávu ar­máde, královi, monarchii a Horvatsku a ab-cúgoval Srbsku." Oslavovali aj nemeckého ci­sára, jeho dôstojníkov a vojakov. Demonštrácie trvaly do pozdných večerných hodín. Zo všetkých strán Horvatska prichodia chýry o vlasteneckých demonštráciách. Všetky horvatské vládne časo­pisy nastíůujú významnosť našich víťazstiev nad Srbmi, pokračovania v útočení našich čiat na srbskom území a dávajú výraz svojej uspo-kojenosti nad tým, že Srbi následkom obozret­nosti správy našej armády a hrdinskosti našich čiat u ž n e u j d ú z a s l ú ž e n é m u t r e ­s t u . Časopisy ostatných strán tiež v podob­nom duchu píšu a prízvukujú, že dôvera skla­daná v našich hrdinských čatách sa dokázala, lebo oslobodily vlasť od zaťatého nepriateľa. Aj ďalej musíme dôverovať v tejto armáde, ktorá so statočnou oddanosťou, obetavosťou a vytrva­losťou bojuje. |

Stanovisko balkánskych štátov. N á t l a k R u s k a n a Turecko a Bulharsko.

Ruská diplomacia brutálnou silou pracuje •y Carihrade a v Sofii, aby tureckú, poťažne bulharská vládu naklonila trojitej dohode. Ale n a o b o c h m i e s t a c h m á r n e . Počas .vojny sa len upevnilo presvedčenie tureckej vlády, že je správny stanovisko, ktoré Turecko

v európskom rozhodujúcom boji zaujalo. Časom navracujúce sa chýry, že ku príkladu pretrhnutie diplomatického spojenia medzi Tureckom a Ruskom je blízo, že carihradský velvyslanec ruský Giers chystá sa už na cestu, že tureckej vláde Rusko pošle ultimát, nielen že nemajú žiadon účinok na vývodiace turec­ké osobnosti, lež vôbec nevyvolávajú v tureckých politických kruhoch žiadon pohyb. Čo sa ale týče pokusov v Sofii, časopis „Kambana" kon­štatuje, že s trojitou dohodou každé vyjedpáva-nie bolo•' by už v o p r e d b e z v ý s l e d -n é. Rusko, ked je v súrocb, sľúbi všetko, ale ked raz vkročí na niektoré územie, čoskoro po* stúpi do popredia carismus s každým jehobar-barismusom. .

Vojna na mori. Spojené Štáty pošlú válečné lode na

Tichý oceán. Be^lim, 18. septembra. „Vossische

Zeitung" oznamuje, že flottu Spojentch Štátov na Tichom oceáne posilnili a ku FSlippifósIsým o s t r o v o m p o s l a l i s i l n ú f lot tu.

Tento pohyb ílotty Spojených Štátov se-vero-amerických bezpochybne súvisí s tou zprá­vou, že medzi Anglickom a Japonskom stalo sa dohodnutie, v smysle ktorého Japonci budú mat slobodný prístup na anglické majetky v Tichom oceáne. Spojené Štáty na žiadon pád nestrpia, aby panstvo na Tichom oceáne de-stalo sa do rúk Japoncov. Že Spojené Státy svoju flottu vyslaly ku Filippinským ostrovom, to je prvým znakom neskorších velkýsh akcií.

Angl ická flotta chcela vylákať nemeckú flottu.

Anglická Motta, patrne následkom mnohých nápadov zo strany samých Angličanov, pokúsila sa dať o sebe znak života. Je reč o nič ne-znamenajúcem malichernom pokuse, aby ne­meckú flottu vylákali na more. Rímske ČÍSC-pisy dostaly tptiž z Londýna zprávu, že anglická flotta zjavila sa pred Helgolandom a všelijakým spôsobom usilovala sa vylákať z prístavu ne­mecké válečné lode. Ale márne. Tento chýr T Londýne vzbudil velkó sklamanie.

Angličania sa boja mín. Z londýnskych časopisov je zrejmé, žo

strach Angličanov pred nemeckými pod morom chodiacimi ako aj míny ukladajúcimi lodami je velmi velký. Anglická vláda vyhlásila, 2e jestli od anglických opevnených prístavov v dialke vyše desať kilometrov na šírom mori nadabia na takúto míny ukladajúcu lod, jej mužstvo budú považovať za morských lúpežníkov a tak dôstojníkov jak mužstvo zastrelia.

Spolocenskosf a vojna. „Zlato z a železo."

Vzácné rodinné klenoty, vysoko šacované zlaté a strieborné pamätné veci hromadne sa sypú do urny „Základiny Augusty" nosiacej heslo „Zlato za železo". Mnohí sa rozlúčia so svojimi najmilejšimi pamiatkami, aby si za­opatrili železnú obrúčku, pamiatku válečných časov a vlasteneckej obetavosti. Gróf Alexan­der Apponyi a jeho manželka doniesli velmi cennú zlatú medaillu, ktorú razili z príležitosti sňatku cára Alexandra III. s Mariou Pav-lovnou v Rusku a ktorú dostali len tí, ktorí boli povolaní na svatbu. Väčšie pe­ňažné milodary přišly aj bez udania me­

na odosielateľa. I-llavnomestské obecenstvo celý deň húfne navštevuje miestnosť .Základiny Augusty." Af z vidieku so dna na deň vo väč­šom množstve prichodia zásielky cenných šper­kov. $tátny kovy zamieňajúci úrad vo štvrtok zase 26.000 kprún poslal za tie zlaté a strie­borné šperky, ktorými vlastenecké obecenstvo obetovalo na oltár vlasti. S týmto obnosom dô­chodok pohybu .Zlato za železo" obnáša dosial 300.000 korún.

Pamätajme ^ ^ y na Uhorský Červený kríž!

Na Uhorský Červený kríž čaká ťažká, ale vznešená úloha: opatrovanie chorých a ranených nášho vojska. Aby ale tejto svojej úlohe zodpovedať mohol, potre­buje pomoc obecenstva. Ľudia, ktorí ste ostali doma, obetujte čo môžte na Uhorský Červený kríž a pomáhajte tým Opusteným rodinám, ktorých udržo-vatelia sú na vojne. Podělte si s nimi to niečo, čo iu*.ie ! Boh takéto obete milosrdným Iudom hojne odplatí!

0 finnskom vojsku. Do r. 1899. Finnsko nemalo samostatné­

ho vojska a finnskí vojaci slúžili čo čiastka ru­ského vojska. V smysle íinnských zákonov finn ské čaty bolo možno len na vnútornú obrami upotrebiť, územie Finnska nesmelý opustit vyj-múc finnský gardový pluk. Cár Mikuláš II. chcel Finnov pomstiť, rozpustil finnské vojsko. Sú časne svolal mimoriadne zasadnutie finnskéhc snemu a dal predostreť návrh zákona, aby Finni v ruskom vojsku slúžili. Snem návrh ne­prijal, načo cár nariadením uviedol do života zamýšľaný zákon. Na toto násilné pokračo­vanie cára väčšina vojopovinnýeh sa vy­sťahovala, kňazia odopreli vystavenie rodných listov a vydané nariadenie s kazateľnice ne­oznámili. Ruská vláda konečne prinútená bola pojednávať sa s Finnmi, ktorí boli povinní platiť každoročne desať millionov rubľov na vojsko, za čo Finnov oslobodili zpod vojopovin-nosti. Vo Finnsku leží od tých čias ruské vojsko. Finni a Rusi nenávidia jeden druhého a vôbec nestýkajú sa. Teraz je vo Finnsku asi stotisíc ruských vojakov. Keby týchto odtiaľ odviedli, vo Finnsku by zaiste revolúcia vypukla. Preto Rusi odobrali Finnom všetku zbraň.

OHÝRNIK Budapest, 18. septembra.

r o í a - s i e máme v Budapešti dnes chladné a da­ždivé.— Po krajine panovalo premenlivo mračné a lavné počasie. Búrky a dažde boly na severných stra­nách Horniakov a na severovýchode, V Pohorelle padal i íad. TemDeralúra dalej poskočila. — Krajinský meteo­rologický ústav predpovedá lavné počasie, na mnohých miestach dážď.

Nemecká cisárovná medzi ranený­mi. Z Berlína telegrafujú, že cisárovná Augusta vo štvitok na poludnie v nemoc­nici Augusty navštívila ranených dôstojníkov a vojakov. Cisárovná so sústrasťou sa dozvedala o stave ranených, tešila ich a sdělila im nové chýry z vojny. Návšteva cisárovnej na ranených urobila hlboký dojem. Cisárovná ranených ob­darovala ružiami a pohľadniciami.

Syn áéfa generálneho štábu padol. Z bojišta doletela krátka zpráva, že syn náčel­níka generálneho štábu baróna Conrada, poru­čík v 15, aragónskom pluku 8. septembra v boji pri Ravaruake hrdinskou smrťou padol na bojišti. Mladý Herbert Conrad mal 24 rokov. Pocho­vali ho tam na bojišti spolu s jeho hrdinskými spolubojovníkmi z dragónskeho pluku, ktorí

Pred raňajkami pol ponára SCHMiDTHAyER-oveJ

CžívanS* tejto vody Je pravým poiehnaniia pre Igmandskejľy sJus t sý laifcdok

J 1 3 - 3 hodiny uvadl* do pu-

riadta

••ZK4 fteUn tgk 1Mb ^ |

spolu s ním padli za vlast. Velký vojvodca i vo svojom hlbokom smutku je nám príkladom: hľa, aj on dal svojho syna do boja za nás. Šéf generálneho štábu mimo hrd^iskou smrťou zosnulého syna Herberta má ešte troch synov a všetcia traja tam bojujú v linii na severnom bojišti. Najstarší z nich Kurt, je nadporučíkom v á. tyrolskom pluku, Ervin nadporučíkom v 15. ara­gónskom pluku a Egon, dobrovolník, je tiež v tomto pluku, v ktorom slúžil aj zosnulý Herbert.

Švagor nemeckého cisára ranený. Hessenské knieža Fridricha Karola, švagra ne­meckého cisára Vilhelma v jednej bitke trafil šrapnel na lavom stehne a.drieku, ale rána kniežaťa neni nebezpečná, tak že budúci týž­deň bude sa môcť vrátiť ku svojmu pluku. Knieža zaviezli do nemocnice pri Chalons sur Márne a opatrujú ho spolu s jeho synom, knieža­ťom Fridrichom Vilhelmom, ktorý bol na pr­siach ranený. Cisár Vilhelm kniežaťu Fridri­chovi Karolovi udelil železný kríž I. triedy.

Kontre-admirál ako dobrovoľník. Stalo sa ešte počas mobilisäcie, ked chodily samé vojenské vlaky. Aj cez Prešporok šly ta­kéto vlaky a dvaja cestovatelia jedného také­hoto vlaku poslali návštevenku Rudolfovi Ples-kottovi, správcovi mestskej elekrickej želez­nice. Na návštevenke stálo, že Alfred Pleskott plukovník, velitel druhého pluku tyrolských ci­sárskych jágrov a Hermann Pleskott pensiono-vaný kontreadmirál, dobrovolník 2. pluku tyrol­ských cisárskych jágrov prosia Rudolfa Pleskotta, aby ich na stanici nayStívjl. Zaujímavú liávštevenku treba si fuklo vysvetliť : Te­raz 58ročný Herman Pleskott, pensionovaný kontreadmirál po vypuknutí vojny opäť ponúkol svoje služby vojenskému námorníctvu, ktoré ale jeho prosbu nemohlo prajné vybaviť. Vtedy počul, že jeho brata vymenovali za veliteľa 2. pluku cisárskych jágrov. Hneď sa hlásil k tomuto

• piuku ako dobrovolník, narukoval a teraz ah, cisársky jáger bojuje. Je to zaiste jeden naj-utešenejší príklad vlastenectva.

(Generál Stein velitelem, vojenekého sboru. Z Berlina oznamujú, že generálneho kvarlier-majstra S t e i n a vymenovali za veli­teľa XIV. reservného vojenského sboru. Gene­rál Stein vydával dosiaľ úradné zprávy hlav­ného generálneho štábu nemeckej armády o udalosfach na bojišti, ktoré svojou stručnosťou vyvolaly obdiv na celom svele. Teraz generái Stein složil pero, aby narábal šabľou. Odteraz nebude oznamovat, lež vydobíjaC víťazstvá nad nepriateľom.

Vrátený srbský rád. Záhrebský m o šfanosta Holjae vrátil srbský rúd Sávu, ktorý mu (srbský kráľ Peter vlani udelil.

Do Mekky neslobodno p u t o v a l V Egypte panuje veľké rozhorčenie, lebo anglický veliteľ Kaira zakázal putovať do Mekky,

Zodpovedný redaktor : Karol Csecsoťka.

Naj dokolanej šie a každému cieľu zodpovedajúce

vedia garancie od 25 korún vždy predáva

dielňa na šijacie stroja

ut!apestsU!i!., 8zaheHa°tér> 3. Tiež dávam na vedomie, že bársjalcú šijaciu mašinu vedia garancie lacno zreparujem. A preto nepočúvajte na žiadneho agenta alebo predavača, ktorý sa tomu nerozumie a svoj to­var len preto chváli, aby ho mohol za velké peniaze predal Pošlite ale ten stroj a budete mat zas dobrú mašinu na mnohé roky. Cielom presvedčenia sa spoľahlivosti mojej dielne, ktorá pre dobrú prácu v celej uhorskej krajine je pochvalne známá, pýtajte si môj velký cenník

zdarma. V i u s r m a . ^v

ELLER-OM ĽUBOVONNÝ

x • •

• • • • :

;

•

je už temer na celej zemeguli známy čo bolast utišujúci, lieciaci, nervy a svaly posilňujúci, slabost údov odstraňujúci a zánetom vzdorujúci domáci prostriedok. Lekári, ktorých sa človek spýta,potvrdzujú, že pri reume a lámke, pri rozličných prechladnutím, prievanom alebo vlhkosCou pritiahnutých bolestných stavoch je oceňovaný a obrúbený. Lieči pichanie v boku, trhanie v údoch, vylknutia, influencu, bolenie rúk, nôh, zubov a chrbia, bolesti v krížoch,'1 usad, ochromenie, je znamenitý pri vysilení, slabosti zraku, migräne aid. Pre­svedčili sme sa sami, aký výtečný pôžitok poskytuje pri každodennom umývaní a massír<rvaní.

Bohužiaľ ponúkajú početné napodobeniny a menej hodná výrobky. Obecenstvo chránit pred taký­mito a nie reklamu robiť je cielom. vyššieho, ochrannú známku znázorňujúceho obrázka. 12 malých alebo 6 dvojitých f klenie stojí len 5 korún franko.

Účinlivč súčiastky rebarbarového koreňa,'ktoré napomáhajú zámenu látok, obsahujú v podarenom složeni s najlepšími trávenie napomáhajúcimi, stolicu regulujúcimi, žalúdok'posilňujúcimi liečivými látkami, lekármi najlepšie odporúčané, lavne preháňajúce Feller-ove rebarbarové „Elsa-pilulky", z ktorých 6 škatuliek ;. tojí franko 4 koruny. Odstraňujú nechuť k jedlu, zlý pocit, kyslé grganie, oslobodzujú od kŕčov, tlaku Y žalúdku, zdutia, hemorrhoid aid. Obidva výrobky pravé jedine u lekárnika

E. ¥ . FELLEĚ, ŠTUBICA, CENTRÁLA č. 21. (Záhrebská stolica).

#

Nepočetné listy uznania dokazujú výfecnosl patent. H a n g a r l a ôrótcvého plet iva,

Mors Je neprcvýšiterné. Hotoví sa z galvanisovaného drôtu I Cona štvorcovou reelrn 32 halierov a r?še. Možao objednat

u jcdirréiio doróbatola:

Al©xandi?a. Ha&del&keFa fabrika na drólovú pletiva a ohrar.y

B u d a p e s t , VSBS., Šllläi-Mí 43/153. Eavná, punkíovná a rfchla obsluha) — Obrázkový cenník

suarrna a iianko.

Eľajlaciielfcde ceny. 1 kilo husacieho pena ku driapaniu, bieleho 1 koruna 20 h., lepšieho 2 koruny a 3 koruny ; driapanó husacie perie, šedé, dobré po kile 1 koruna 80 h., lepšie 2 koruny 40

•SŠĚ&- h., pr.'ma polobiele 2 koruny 80 h., biele i koruny ; bielo páperisté perie 1 kilo 5 korún, velmi icmné biele páperislé perie 1 kilo 6 korún 4'J h a 8 , :'01,UP' Tn * k l ° P á P e r i a šedého 6 a 7 korún, jemného ;ieleho 10 koruu, najjemnejšieho pápjria zpod pŕs 12 korun. Rozposielanie počnúc od 5 kilov franko. Nezod­povedajúce sa zamení alebo peniaze na požiadania sa vrátia. 1ZIDOS SACHSEL, Bufiepeét, Dob-uť-a C

•Telelon 123—15,

l \ ÄWP' Dobré hodinky od Suttnera sú radosťou a pýchou ich majilela. Nekupujme naojso lacné, plané hodinky, ktoré sa chytro poka­zia ! Radšej zaplaťme o niekoľ­ko halierov viac za trváce, spo-íahlivó Suttner-ovské hodinky.

Niklové pat.-Roskopf-ho-dinky korún 4-10, strie­borná pan­cierová re-liazkakorún 2 20, niklo­vá retiazka korún l-— Tula niklové

hodinky s dvojitým plášťom kor. 9 8 0 . Ženské hodinky, ocelové

| alebo niklové korún 7 9 0 . Budíček korún 3 S 0 , ky­vadlové hodiny korún 1250.

! Soapos ie lanie na dobierku alebo za vopred po­slaný obnos. Za nezodpovedné peniaze zpät.

Žiadajte zdarma bohaté illustrovaný

skvostný cenník io hodinách, šperkoch, zlatých a strieborných elán-., I koch od dávna pochvalne známeho svetového vývoz- J

neho domu : i

H. SnítoerienLaibachNo915.! Vlastná die'úa< na hodiny vo Švajčiarsku.

a o b s a h

Prešporský Seehofer-ov bylinný balsam — — — - —

proti z a p e č e n l u , Klému t r á v e n i u , pe­čeňovým neduhom, lonivost i čriev, ko­like, z la te j žila atu"., je pravý lea •

ochrannou známkou raka. Dostat u dorábatela Z 3 ^

LADISLAVA FOLDES Čakáreň k Červenému rakovi

Prešporok, Pozsony, č. 1. e aklonio n a d o b i e r k u f r a n k o K 4.601

i n s e ľ í o v r e d a k c i a nezaS s o s p o v e d n á i Tlačené na rotačnom stroji knibjlačiarne účastinárskej spoločnosti „ E u s * o p a " v Budapeští, VI. okr. (j-

/ uteza 12.