Ako loví lovec mozgov, príbeh z prednášky v Connect coworking 15. 4. 2014
Spomienkový príbeh na hodinách literárnej výchovy Mgr. Martina Kohútová Pedagogická fakulta
description
Transcript of Spomienkový príbeh na hodinách literárnej výchovy Mgr. Martina Kohútová Pedagogická fakulta
Spomienkový príbeh na hodinách
literárnej výchovy
Mgr. Martina KohútováPedagogická fakulta
Prešovská univerzita
Ul. 17. novembra č. 1
Prešov
Medzi „rodinné striebro“ detských knižníc patria aj príbehy z rokov dávno zabudnutých, ktoré možno ešte niekde
ožívajú pri rozprávaní starých otcov a starých mám. Môžu nadchnúť čitateľa a priviesť k premýšľaniu
o životných peripetiách. O tom, aký bol svet kedysi a aký je dnes.
Položme si najskôr otázku: Čo by knihy rozprávajúce ľudské príbehy
z minulého storočia mohli ešte odovzdať dnešným deťom, aké
hodnoty môžu priniesť do súčasnej literatúry?
Na tieto otázky sme hľadali odpovede pomocou vybraných detských
spomienkových príbehov, ktoré sme spracovali pomocou práce v prostredíPowerPoint a predložili sme žiakom 4. ročníka základných škôl v Prešove.
Vieme, že jazyk literatúry nie je jednoznačný a neskúsený čitateľ potrebuje pomocou didaktickej
interpretácie prekonávať bariéry, ktoré spôsobujú problémy
v pochopení diela. Pokúsime sa odhaliť ich na nových vydaniach kníh pre deti a mládež vydaných v prvej
polovici 20. storočia.
Náš návrh spracovania detských spomienkových príbehov vznikol ako reflexia na projekt vydavateľstva Ikar
v roku 2002, kde v novej edícii klasickej detskej literatúry pre deti a mládež boli vydané tieto tituly: román Martina Rázusa Maroško (1932), próza Ľuda Ondrejova
Zbojnícka mladosť (1937) a Zelinovej dielo Jakubko (1959).
V prózach, ktorým sme venovali pozornosť, sme sledovali viacero
štruktúrnych prvkov: referenčnosť hrdinu, humor, dobrodružnosť,
motívy hry, slobody, zbojníctva a iné.
Pri tejto analýze sme experimentom zisťovali
obľúbenosť vybraných diel na hodinách literatúry v 4. ročníkoch základnej školy. Zistili sme, že deti
(čitatelia) zabudli vnímať medziľudské vzťahy, priateľstvá a
hrdinstvá jednoduchých ľudí a detí.
1. hodinaMartin Rázus
Téma: Maroško
Ročník: 4.
Pomôcky: upravený text, pero,
papier
Cieľ: rozvíjať čitateľskú kompetenciu, recepciu a hodnotovú orientáciu prostredníctvom využitia techniky IKT
Maroško – Martin Rázus
Text:V strapatej hlave Maroškovej počne sa brieždiť.
Kamarátstvo je dobrá vec, ale nie je kamarátstvo ako kamarátstvo! Keď dostal basu od Jana z píly,
hneď bolo kamarátov. Ale len kým sa basa nerozdrúzgala. A teraz tiež – Mišo by bol
kamarátom, ale za cimbal. Načo je potom také kamarátstvo?
Rozhovor:
Je podľa teba Mišo dobrý kamarát? Je to dobré kamarátstvo za cimbal?
Napíš na papier meno svojho najlepšieho kamaráta (kamarátky) a dôvod, prečo je
tvojím najlepším kamarátom.
Text:Choď do Kľuchajov pobaviť sa s Paľkom!- narádza mu
mamka. – To je dobrý chlapec. Cimbal ti nevezme. A má i holuby. Choď!
Ja nejdem!- opustí Maroš gamby.Prečo nejdeš? Tetuška ti ešte i dá niečo! Jabĺčko ti dá!
Poď, zavediem ťa!- chytí ho za ruku, špinavú od hliny.
Ja, - strčí malíček do kútika úst, - ja nie. Keď sa ja hanbím.
Čo by si sa mal hanbiť, - potrhne ho mamka, merajúc ho zadiveným pohľadom.
Keď som ja nie pán!
Rozhovor: Prečo Maroško povedal vetu: „Keď som ja
nie pánom?“ Čo tým myslel?
Text:Ale môžeš byť! Keď sa budeš usilovať, všetko môže
z teba byť, vieš? Poď!Horko-ťažko ho dostane do Kľuchajov i s cimbalom. Vlečie sa za matkou odutý, s plachým pohľadom, smrkajúc. Na priestrannom, pekne vybudovanom dvore iba kŕdeľ hydiny – sliepok a kačíc. Zo dve
perličky a krásny tmavopestrý kohútisko s blýskavým perím. V kuchyni tiež nikoho.
Kľuchajovú, príjemnú staršiu paniu, nájdu konečne v záhradke s motyčkou na bujných zeleninových
hriadkach. Ach, suseda, čože nového? – zdvihne pani hlavu na
pozdrav. – Akože ťa poslúcha ten tvoj cimbalista?
Všakovak, pani urodzená, - potrhne mamka chlapčiska. – Ale idem s ním, s týmto
kadektom. Nemá sa s kým baviť a ja, či je váš Paľko nie doma. Veď sú dobrí kamaráti!
Náš Paľo? Ktovie, kde je ten! Len čo sa naje, zmizne ako gáfor. Rozhovor:
Čo znamená veta: Len čo sa naje, zmizne ako gáfor?
Text:Iste bude u Mrázikov pri holuboch...
No vidíte, mamka, - zašomre Maroš. – Načo sme sem šli!
Zato nič, - usmeje sa Kľuchajová, zbadajúc, ako suseda zapcháva chlapčiskovi
zásterkou ústa. – Veď sme my doma. Poďže sem, Maroško, - pozve ho dobrácky, - voľačo ti dám! Pozri!-
zdvihne mu briadku jemnou rukou, ukazujúc na zarodené stromy. Čo chceš radšej, jabĺčok, či kvetov?
Rozhovor: Čo si myslíš. Ktorú vec si Maroško od tety
vyberie a prečo? (jablká, kvety, nič, alebo obidve veci)
Čo by si si vybral ty na Maroškovom mieste? (žiaci si vyberú prostredníctvom možností)
Text:Takáto otázka posmelí Maroša. Zadíva sa raz na stromy, dobré včasné jablone, tu zas na kvetnaté hriadky, od nich zaváňa rezedou
a fialkami. Takú záhradu on ešte nevidel, leda škárou na plote. Jabĺčka sa mu páčia, sú také ako mamkino líce. Ale jabĺčka už mal. I otec
mu doniesol z mesta. I mama mu dala. A kvety ešte nemal, leda také, čo si sám natrhal na
Mrázikovie lúke...Rozhovor:
Nájdi v texte vety, ktoré hovoria o vzťahu Maroška a jeho mamky. Vypíš ich
a vysvetli.
Text:Nuž čo budeš radšej? – opätuje pani, hladiac ho
zvedavo mäkkým pohľadom.Ja.....ja...- nezodvihne za svet oči zo zeme, - ja radšej
kvety!No, ty si nie chlapec ako chlapec!
Rozhovor:Prečo teta Kľuchajová povedala Maroškovi: „Ty
si nie chlapec ako chlapec!“
Text:- Každý chlapec by si pýtal jabĺčok, a ty kvety! Tak poď, - vezme ho ku kvetným hriadkam, kde kvitnú na
štíhlych kríkoch i ruže, - dám ti kvetov, keď ich máš rád!- Aj mu ich natrhá za plnú hrsť. – A teraz poď! – zavedie ho
pod jablone a potrasie jednu štíhlu, až začnú jablká cupotať. – Na, vezmi si!- tisne mu do ruky i do vrecka z pekného šťavnatého ovocia. – Aby si si pamätal! Keď
budeš vždy mať rád, čo je pekné, dostane sa ti z toho, čo je dobré a osožné.
Rozhovor:
Skús povedať (napísať) hlavnú myšlienku príbehu.
Text:Od Kľuchajov ide Maroš vyskakujúc domov. Keď si už i kamaráta nenašiel, ale má aspoň kvety! Ale krásne
kvety a ešte i jabĺčka! Do jabĺčok sa hneď i dá. A z kvetov, čo vloží mamke do krčiažka na vodu, teší sa i na druhý
deň.
Rozhovor:Aké postavy vystupujú v príbehu?
Aké vlastnosti má hlavný hrdina (Maroš)?
Páčil sa ti príbeh ?
Áno Nie Neviem
Prečítal by si si na základe tohto úryvku aj celú knihu?
Áno Nie Možno
Priebeh hodiny:
Rozhovor o naposledy prečítaných knihách žiakov.Hlasné spoločné čítanie textu, v jednotlivých odsekoch sa
kládli otázky, na ktoré. Žiaci odpovedali na papier.Záverečná rekapitulácia (interpetácia príbehu).
Ponaučenie z príbehu.Vyhodnotenie práce žiakov, rozhovor o prečítanom texte.
2. hodina
Ľudo Ondrejov
Téma: Zbojnícka mladosť
Ročník: 4.
Pomôcky: upravený text, pero, pracovný list
Cieľ: rozvíjať čitateľskú kompetenciu, recepciu a hodnotovú orientáciu prostredníctvom využitia techniky IKT
Text:Čo povedala mama
Jerguš, aby predišiel nedorozumeniam, hneď odo dverí začal rozprávať: - Chlapec sa topil. Volá sa Vilko Halaj.
Skočil som za ním a vytiahol som ho!Mama s podivením pozrela na mokré Jergušove šľapaje.
Veď si celý mokrý! – povedala rozčúlená. – Už sa aj vyzliekaj!
Jerguš postavil sa k sporáku, začal zhadzovať mokré šaty, vyzúvať topánky. Zima ho potriasala. Rudko díval sa na
neho s otvorenými ústami, Anna sa potajomky usmievala, mokrý Jerguš jej bol veľmi smiešny. Mama priniesla suché
staré šaty, Jerguš sa preobliekol a rozprával:
Text:Spadol do kanála. Skočil som za ním a pod koreňom som ho zdrapil. Voda bola hlboká, len ma tak brala. A studená,
juj! – Jerguš sa zatriasol.Anna tíško pošepla:
Mama, klobúk vám skántril!A Jerguš na to:
Ťažký bol ani brav. Tučný, s takýmto bruchom! Chcel som vyliať z neho vodu, staval som ho na hlavu, nič z neho
nevyšlo...Anna pošepla: - Nový klobúk- iste ho utopil....
Celkom nič nedýchal! – pokračoval Jerguš veľmi hlasno.Vzal som ho na ruky, ťarcha ani cent. A tu mi odrazu
začne škriekať. „tu si ho máte,“ povedal som jeho mame. Dali ho spať na pec. Očervenel ani karmažín!
Mama dívala sa pozorne na Jerguša, počúvala, mlčala.
Text:Po chvíli povedala:
Mal si sa osušiť u Halajov. Budeš odŕhať. Choď si ľahnúť do postele.
Jerguš poslúchol. Prebehol zadnou izbou a pitvorom do prednej, zaboril sa do perín. Mrkalo, priadlo čierne nite po
izbe. V hlavnici hučala voda, besná, spenená. Niesla drevo a smeti, udierala do jelšového koreňa. Jagala sa kávovou farbou, spievala o sihotiach: „Sihote, sihote,
zelené sihote...“ Jerguš, zachytený na jelšovom koreni, nakláňal sa hlboko. Dočahoval zelenú zásterku v hlbokej
vode. Usínal.
Text:Mama zamyslená sedela v kuchyni, rozprávala deťom
pomaly, rozvážne:Jerguš je smelý chlapec. Nebojí sa ničoho. Ale, bože, ako
slepý letí do nešťastia. Ľahko sa mohol aj on utopiť.Rozosmiala sa a povedala:
A teraz sa bude parádiť v starom klobúku!Priložila na oheň a postavila vodu na lipový čaj pre
Jerguša.
Priebeh hodiny:
Rozhovor o spisovateľovi Ľudovi Ondrejovi.Čítanie prevej ukážky, na ktorú nadväzuje nasledujúca
„pracovná“ ukážka.Rozhovor o prvom príbehu (Jergušove dobrodružstvo pri
záchrane Vilka Halaja).Prvé čítanie „pracovnej“ ukážky.
Rozhovor o prečítanom texte.Vysvetlenie neznámych slov (odŕhať, karmažín, sihote,
brav, cent, pitvor, ...).Druhé čítanie textu.
Rozhovor o dojmoch z prečítaného textu.Vypracovanie pracovného listu.
Slovo na záver:
Diela slovenských spisovateľov Martina Rázusa, Ľuda Ondrejova sa stali vo využití práce s IKT technológiou
vďačným materiálom. Rozsah strán neumožnil spracovať do našej prezentácie úryvok z diela Hany Zelinovej
Jakubko ale metódy a formy práce s literárnym textom boli podobné a tiež využité na hodinách literárnej
výchovy.Prieskum dokázal, že množstvo detí má problém pochopiť
dielo a jeho výpovednú hodnotu. Práve preto sme sa snažili prostredníctvom spomienkových príbehov upevniť čitateľskú gramotnosť žiakov, ako spôsobilosť porozumieť písanému textu, používať ho a premýšľať o ňom. Veríme,
že náš projekt s využitím technických prostriedkov IKT umožnia rozvíjať čitateľove vedomosti a potenciál, ktorý
mu umožní aktívne sa zapojiť do života v spoločnosti
Spomienkový príbeh na hodinách
literárnej výchovy
Mgr. Martina KohútováPedagogická fakulta
Prešovská univerzita
Ul. 17. novembra č. 1
Prešov