SLOVO O SLOVE - unipo.skindi.pf.unipo.sk/files/pubs/slovo_o_slove_14.pdfPorozumění textu a...

SLOVO O SLOVE

Zborník Katedry komunikačnej a literárnej výchovyPedagogickej fakulty Prešovskej univerzity

Ročník 14

Prešov 2008

SLOVO O SLOVE

Zborník Katedry komunikačnej a literárnej výchovyPedagogickej fakulty Prešovskej univerzity

Ročník 14

Slovo o sloveZborník Katedry komunikačnej a literárnej výchovy

Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity

Editori: doc.PhDr.ĽubaSičáková,CSc. Mgr.KatarínaVužňáková,PhD. Mgr.RadoslavRusňák,PhD.

Redakčná rada: prof.PhDr.ZuzanaStanislavová,CSc. doc.PhDr.ĽubaSičáková,CSc. doc.PaedDr.ĽudmilaLiptáková,CSc. PaedDr.BibiánaHlebová,PhD. Mgr.RadoslavRusňák,PhD. Mgr.KatarínaVužňáková,PhD. PaedDr.MartinKlimovič Mgr.MarkétaAndričíková Mgr.AntóniaSocovičová Mgr.MartinaKohútová

Recenzenti: prof.PhDr.DanielaSlančová,CSc. prof.PhDr.VieraŽemberová,CSc.Zajazykovústránkupríspevkovzodpovedajúautori.

© Katedrakomunikačnejaliterárnejvýchovy, PedagogickáfakultaPrešovskejuniverzityvPrešove,2008

ISBN 978-80-8068-752-6

OBSAH

Na úvod .....................................................................................................................9

Z teórie a didaktiky jazyka

JanaSVOBODOVÁ–PavlínaKuLDAnOVÁSlovoomluvenémslověvčeskýchmédiích........................ 10

IvorRIPKAPoznámkyojazykovýchprincípoch...............................................17

JanaKESSELOVÁOperátorypríčinnéhovzťahuvsúčasnejpísanejslovenčine....................................................................................................................23

PeterKARPInSKÝČeštinanaSlovenskuvdokumentochViedenskejcisársko-kráľovskejkancelárie(OrtografickýrozborpatentuJozefaII.ozrušenínevoľníctva)............................31

JanaGuĽOVÁVyužívaniefrazeológievkomunikáciiobyvateľovmestaBardejovvsúčasnosti..................................................................42

KarelKAMIŠIntuitivníosvojovánívalenceaintencežákymladšíhoškolníhověkuna1.st.ZŠ.............................................. 50

MarieZOuHAROVÁDidaktickáhraavyučovánímateřskémujazykuudětímladšíhoškolníhověkuanebcobymělvědětučitelelementarista............................ 57

OľgaZÁPOTOČnÁOptikameraniaahodnoteniačitateľskejgramotnostiajejdôsledkyprepraxvyučovaniačítania............................................................... 64

ĽudmilaBELÁSOVÁAktuálnekoncepcieelementárnehočítaniaapísania..................................................................... 75

ĽubaSIČÁKOVÁZproblematikyvyučovaniaznelostnejasimilácie.... 82

HanaMAREŠOVÁICTvevýucena1.stupniZŠ–internetovézdroje.... 91

HanaMAREŠOVÁICTvevýucena1.stupniZŠ–multimédia.................... 98

JaromíraŠInDELÁŘOVÁZásadyzačleňovánížáků-cizincůmladšíhoškolníhověkudovýukyna1.st.ZŠ............................... 105

KamilKOPECKÝnebezpečnéelektronickétextytypuhoaxajejichvlivnadětiškolníhověku............................... 114

MartinOLOŠTIAKOprojektePríručka cudzích mien pre školy .............. 122

ZuzanaSLÁVIKOVÁHudbaaslovovkontextesúčasnýchintegratívnychsnažení..................................................... 130

VeronikaADAMČÍKOVÁ–PavolTARÁBEKDidaktickákomunikáciavpredmetovýchdidaktikách........................................................................... 136

KatarínaVuŽŇÁKOVÁRečová(jazyková)výchovavmaterskejškoleavývindetskejreči............................................................ 150

RastislavBÉREŠVariantnosťformyavýznamuvmetodikevýskumudetskejreči.......................................................... 159

RadanaMETELKOVÁSVOBODOVÁKimplementacikomunikačníaslohovévýchovyvučebnicíchčeskéhojazykapro1.stupeňzákladníškoly........................................... 164

MartinKLIMOVIČZkuchyneexperimentálnehooverovaniaefektívnostitechníktvorivéhopísania..................... 173

KateřinaJECHOVÁMediálnívýchovaanebKdyajakjivyučovat?......... 181

RadimŠInKPorozuměnítextuainterpunkčnípravopisnačeskýchškolách............................................................. 187

Z teórie a didaktiky literatúry

VieraŽEMBEROVÁKpoetikeaestetikeslovenskéhorománuv20.storočí........................................................................... 194

ZuzanaSTAnISLAVOVÁSpoločenskáprózapredetiamládežnavzostupe.. 199

LiborPAVERASondydosoučasnéliteraturyprodětiamládežvpolsku................................................................................... 205

RenátaHLAVATÁnovokoncipovanépohľadynaproblematikuhistorizmuvliterárnovednomalingvistickomvýskume................................................... 210

PavolZuBALLiterárnetextyakointegrálnasúčasťvyučovaniacudzíchjazykovnazákladnejškole............................ 218

MarcelFORGÁČMarginálneovzťahufilozofiealiteratúry............ 225

MartinaKASAnIČOVÁProblémšikanovaniavliteratúrepredetiamládež.................................................................................. 229

EvaDOLInSKÁOindividuálnychučebnýchštýlochžiakovaichvplyvenarecepciuliteratúry............................. 233

BibiánaHLEBOVÁFenoménzlavrománePríbehysvätenévetrom....... 240

AndreaLOBOVÁTematizáciadetstvavpoviedkovejtvorbemartinakukučína................................................................ 245

JaroslavVALAPodstatabásněočimastudentů..................................... 253

MarekMITKAKintertextuálnejlektúre(borgesovho)alefu....... 257

AdelaMITROVÁDramatickýtextajehomediálnarealizáciaalebokoľkoživotovmáliteratúra?............................ 262 RadoslavRuSŇÁKOntológiasymbolicko-filozofickéhotextuErikaJakubaGrochaPíšťalkár..................................... 266

MartinaKOHÚTOVÁKlasickýspomienkovýpríbehvčítanídnešnýchdetí........................................................................ 271

Recenzie, kultúrna a odborná informácia

Literárnívýchovasmysly,rozumemisrdcem............ 278 (LadislavaLEDERBuCHOVÁ)

...Kdyzaseznovunebudeme,jakojsmepředtímnebyli....................................................................................... 282 (IvanaGEJGuŠOVÁ)

FrantišekŠvantner,autorznámy,apredsanepoznaný............................................................ 284 (VieraŽEMBEROVÁ)

ĽudoOndrejovvliterárnohistorickejrecepcii...... 287 (ZdenkoKASÁČ)

Rozprávkapriťahuje.......................................................... 290 (EvaVITÉZOVÁ)

rukopis0106(Revueopsaní)........................................... 292 (VieraELIAŠOVÁ)

Hudobnémotívyvdielevincentašikulu.................... 297 (EvaDOLInSKÁ)

Holdhodnotníliteratuřeprodětiamládež........... 299 (JanaKnÁPKOVÁ)

Inšpiračnýprísľubdobudúcnosti.................................. 301 (MartinaKASAnIČOVÁ)

Ilustráciaabáseň............................................................... 302 (IvetaDRZEwIECKA)

Čítameslovníksúčasnéhoslovenskéhojazyka........ 306 (IvorRIPKA)

Monografiaointernacionalizáciisúčasnejčeskejlexiky.......................................................................... 310 (ĽudmilaLIPTÁKOVÁ)

Tvaryatvárefrazémvslovenčine............................... 313 (MartinOLOŠTIAK)

Pedagogickákomunikácia................................................ 316 (PetraHARČARÍKOVÁ)

Trinástyročníkslovaoslove........................................ 319 (JanaKALLOVÁ)

Portugalskéinšpirácie...................................................... 322 (ĽudmilaLIPTÁKOVÁ)

Kurzslovenskéhojazykaprezahraničnýchštudentovnapôdeprešovskejuniverzity.................. 326 (PetraHARČARÍKOVÁ)

Písaťjeľudské....................................................................... 328 (MartinKLIMOVIČ)

„Celýmôjsvetkumneprichádzacezoči“(zbesedysPetromKarpinským)..........................................................................329 (RadoslavRuSŇÁK)

Inovácievobsahuaprocesevyučovaniajazykaaliteratúry........................................................................... 331 (Informáciaovedeckejkonferenciismedzinárodnouúčasťou)

Z jazykových okienok Rádia Regina Košice

Poďsemastojtu.................................................................. 333názvyulíc.............................................................................. 333 (MáriaIMRICHOVÁ)

Vlastná tvorba študentov

ZuzanaSCIRAnKOVÁ(ne)kultúrajazyka............................................................. 335

SilviaGELVAnICSOVÁStratená................................................................................. 337Plamienky............................................................................... 337Láska ...................................................................................... 337

JozefPALAŠČÁKBásne:nacintoríne.......................................................................... 338Aksichcelnájsťsvojhlas............................................... 338Čítanie..................................................................................... 339Akbystebolipokojní......................................................... 339

Knižné a časopisecké novinky katedry ...................................................... 340

Na úvodVáženíčitatelia,ponúkameVámnovéčíslokatedrovéhozborníkaSlovo o slove.Jeho13-ročné

fungovanie,akoajmnožstvozaslanýchpríspevkov,jedôkazomnašejzmysluplnejspoluprácesdomácimiizahraničnýmiprispievateľmi.

užviackrátsmeavizovali,žezborníkjeurčenýhlavneštudentompreele-mentaristomaelementaristom,pretosmehosvojímobsahovýmzameranímajkoncepciouprispôsobilitejtonajpočetnejšejskupinečitateľov.Vodborno-di-daktickomperiodikutakdávamepriestortýmvedeckýmštúdiámaodbornýmčlánkom,ktorýchtémykorešpondujúsobsahovounáplňouštúdiapredškolákov,elementaristovašpeciálnychpedagógov.uprednostňujemeajpríspevkyzameranénadidaktické,literárnovednéajazykovednéinterpretácie,akoajvlastnépráceštudentovsúvisiacespraktickouprípravoubudúcichučiteľov.

ŠtrnástyročníkSlova o slovemápodobnúštruktúruakotriposlednéročníkynášhozborníka.najazykovednealiterárnovednezameranéštúdienadväzujúdidaktickyorientovanépríspevky,ktoréprezentujúintegrovanýpohľadpriaplikovaníteoretickýchzáverovvpedagogickejpraxi.Priestornapublikovaniemajúajnajtalentovanejšíštudenti,ktorívsúvislostisprípravounasvojebudúcepovolanieprezentujúnajkvalitnejšieprácečiintegrovanéprojektyvyučovacíchhodínslovenskéhojazyka,slohualiteratúry.

Intenzívnekontaktyudržiavamesviacerýmičeskýmivysokoškolskýmipra-coviskamivOstrave,vÚstínadLabem,vOlomouci,vBrneavPlzni.Cenímesiajspoluprácusprešovskýmiprispievateľmi,ktorípravidelnepublikujúvnašomzborníku.Poďakovaniepatríajnašimrecenzentomzapromptnéapodnetnéposúdeniepríspevkov.

Výmenavzájomnýchskúsenostízrôznychoblastíedukačnéhoprocesubudeajnaďalejpokračovať.Svedčíotomajpripravovanákonferenciavseptembritohtoroku.Viacerínašiprispievateliabudúvproblematike,nastolenejvtomtozborníku,pokračovaťajnakonferencii,venovanejinováciámobsahuaprocesuvyučovaniajazykaaliteratúry,akoajjehoelektronizácii.PripravovanákonferenciabudevyústenímriešeniagrantovéhoprojektukatedryKEGA3/4092.Veríme,žeobidvomaakciami(vydanímzborníkaaprípravoukonferencie)našaspoluprácaeštezintenzívnie.

Podobne,akosmeuviedliinternetovúprezentáciu11.a12.ročníkazborníkav13.čísleSlova o slove,ponúkameVámv14.číslenášhozborníkainternetovúad-resu13.ročníkaSlova o slove:

http://www.unipo.sk/files/docs/pf_katedry/svk/dokument_732_527.pdfObsahminuléhoročníkaSlova o slove ponúkaajrecenziaJ.Kallovejnastrán-

kachtohtoročníka.Milíčitatelia,dúfame,žeaj14.číslozborníkaSlovo o slove Vámprinesie

zaujímavéapodnetnéčítanie. redakčná rada

0

SLOVO O MLUVENÉM SLOVĚ V ČESKÝCH MÉDIÍCH

Jana SVOBODOVÁ – Pavlína KULDANOVÁ

1.Tentomarginálnípříspěvekvzniklnapozadívelmibouřlivýchdiskusíapo-lemik,kterésevčeskémprostředínynívedounatémaspisovnostakodifikace.ČástlingvistickéobcevehementněprosazujenázoršířenýpředevšímPetremSgallem,žejenezbytnéopustitzastaralépojmyspisovnostaspisovnýjazyk,neboťjsoupřílišúzcepojatéapodporujínepatřičnélpěnínadosudkodifikovanýchpo-dobách,kterésedávnovzdálilyúzu.Kodifikaciztotožňujísinženýrskýmizásahydojazykaahovořídokonceo„znetvářeníčeštiny“.Zaviníky,kteřínevhodnouapřežitoukodifikovanoučeštinukonzervativněpodporují,označujízejménaškoluaučitele.ČetníSgallovioponentisicepotvrzují,žedichotomiespisovnostianespisovnostijevčeštiněvýraznáazjevná,tovšakvůbecneznamená,žespi-sovnýjazykztratilsvéoprávnění.ukazujese,žesférapůsobnostikodifikovanéspisovnéčeštinynečekaněpřerůstáipřeshraniceveřejnýchoficiálníchkomuni-kátů,dílčívýzkumyasondytotižnaznačují,ževmnohýchdiskurzechneveřejnékomunikacejepojítkemkupodivuprávěspisovnáčeština.Konzervativnostškolyaučitelůmůžebýtvýhodnávtom,žetytotzv.normovéautority1nepřestanoubýtnositelispisovnosti,jakéširšíveřejnostžádáaoceňuje.OnormovýchautoritáchuvedlgermanistaV.Dovalildoslova:„Typickýminormovýmiautoritamibudouučitelénazákladníchastředníchškolách,kroměnichnapř.korektořivredakcíchknižníchnakladatelství,tisku,aletřebainaúřadech,naodborujazykovýchúpravvparlamentuapod.Působenínormovýchautoritsevyznačujeznačnýmdosahem,neboťdíkyjejichnenahraditelnosti(zvláštěvevzdělávacímsystému)jejejichvlivuvystavenkaždýuživateljazyka.názoryněkterýchlingvistůnaurčitézatímspornévariantytotižalespoňodbornéveřejnostiznámyjsou.Covšakzatímzkoumánoavyhodnocenonebylo,jsoupostoječinormovépředstavyučitelůčeštinynaško-lách.Lzesedomnívat,ženormovéautorityobecněžádajívzájmusrozumitelnostiapřehlednostičastomonovariantnostažepůsobímožnáprávěvtomtoduchunežvduchuplurality,kterápopisužívánívariantlogickyztěžuje.Jakékolidomněnkybymělydostatfundovanýzáklad–tenvšakdoposudchybí.“

1.1Jepravda,ževčeskémprostředísemomentálněnemůžemeopřítožád-nýobjektivníareprezentativnívýzkum,jakseproměňujevnímáníspisovnéhoprojevu2azdaskutečnějemožnotvrditspolečněspředstaviteliskupinykolem

Z teórie a didaktiky jazyka

1 Srov.Dovalil,V.,2006,s.102.2 Jistézávěry,kterénelzezevšeobecňovat,přineslasondabadatelkyL.Bayerové-nerli-

chové,onížreferovalčasopisSlovoaslovesnostvroce2004.

PetraSgalla,žespisovnáčeštinaztrácísvoupoziciamizízejménazmluvenéhodiskurzu.Podlenašichzkušeností,potvrzenýchmimojinédílčímisondaminaOstravskuavdalšíchregionechmimooblastčeskýchnářečívužšímsmyslu,máspisovnáčeštinamístoivmluvenéřeči,atovoficiálníchveřejnýchkomunikátech3.Tamjevnímateliregistrovánajakonáležitá,takéonisamisesnažívolitvtěchtokomunikačníchsituacíchspisovnéjazykovéprostředky.Dásehovořitjednakozdrojíchmluvenéspisovnosti(prostředích,kdeseočekáváspisovnáčeština),jednakonositelíchspisovnosti(vzorovýchmluvčích,svýmzpůsobemzčástiztotožnitelnýchisnormovýmiautoritamipodleDovalila).

1.2Khlavnímzdrojůmspisovnostipatříškola,dálejsouuváděnamédia(zejménatelevize,méněužrozhlas),vedletohotakédivadlo.Jakovůbecnejvý-raznějšínositeléspisovnostiseobjevujívodpovědíchrespondentůpředevšímučitelé,pakmoderátořiahlasateléspolečněspolitiky.Vposledníchletechserýsujezajímavýtrend:řečpolitikůzačínábýtpoformálnístráncevnímánajakopreciznějšíavzorovějšínežřečreprezentantůmédií.Patrněmnohaposluchačůmpřekáží,kdyžřečvmédiíchvykazuječetnénedostatky,zvlášťnáročníjsouti,kdokritizujívadymluvyzaznamenanévmédiíchveřejnoprávnípovahy.nenídivu,žečeskáveřejnostnesesnelibostí,kdyžvprostředí,kdebyčekalakultivovanýspisovnýprojevzústškolenýchmluvčích,senaopaksetkásprojevemledabylým,nevhodnýmavýrazněvadným.Dílčísondatýkajícísevztahuveřejnostikmédiímajazykovékvalitěvyjadřovánívnichmohlavzniknoutpočátkemroku2008díkyinternetovépeticinazvané„nechcemepřeladit“,vnížvyjadřovaliposluchačiakoncesionářiČeskéhorozhlasunespokojenostsinovovanoupodobouvysíláníRadiožurnáluod1.1.2008.Ve3.boděbylomimojinézdůrazněno,ževevysíláníježádoucídbátnaobsahasrozumitelnostsdělení,nikolivzvýrazňovatosobníprojevmoderátora,adoslovajezdepožadováno:„Chcememoderátory,kteříhovoříneafektovaněasprávněčesky.“

1.3Propotřebytohotopříspěvkubylovyhodnoceno9417podpisůpodtoutopeticí4avybrányvšechnykriticképoznámky,kterépodepsanípřipsaliavnichžsezabývalijazykovouamluvníúrovnívysílání.Poznámekbylo308aupozor-ňovalyvětšinounaneúnosnémluvnímanýry(261připomínek)nebovolalypospisovnostiakultivovanosti(132připomínek);jakkespisovnosti,takikmluv-nímmanýrámsevyjadřovalo89podepsaných.Menšíčást(30připomínek)sezmiňovalaokonkrétníchzaregistrovanýchchybách,přeřeknutíchčipřebreptech.Kdyžjsmezkusilianalyzovat,kdosistěžujenajazykovéamluvnínedostatkyveveřejnoprávnímrozhlase,ukázalose,žez60%šloomuže(186osob)aze40%

3 Blížesrov.např.Svobodová,J.,2005(norma,komunikaceaškola:stavaperspektivyvčeskémprostředí).

4 Šlootypodpisy,kterébylyshromážděnykdatu15.2.2008,kdyjsmepřikročilikana-lýze.

oženy(122osob).Pokuduvedlivěk,rozpětísepohybovalood22ažpo76let.Pozoruhodnéje,žezPrahybylo94osob,tzn.30,5%všechpodepsaných,ostatnípakpocházelizceléhoúzemíČech,MoravyaSlezska.Taképrofesněbylaškálapodepsanýchvelmiširoká(nevšichniprofesiuváděli):odženyvdomácnostipřesřidiče,tesaře,technika,programátora,daňovéhoporadce,právničku,učitelkuZŠ,vysokoškolskéhoučitele,operátora,manažera,inženýravjadernéelektrárně,překladatele,novináře,letušku,lékaře,ekonoma,psychoterapeutku,tlumočniciažpopilota,ředitelefirmy,vědeckéhopracovníka,studentadoktorskéhostudia,výtvarnicineboscenáristuaprodukčního.

Ti,kdopoukazovalinamluvnímanýryvřečimoderátorů,reportérůaredak-torů,uvádělityto„neterminologické“výhrady:drmolení;přílišrychlétempořeči;přehnanýspád;palbaslovvezpráváchbezpauzanadechnutí;uřičenáblábolivost;vtíravost;rozjuchanost;rozjásanost;mluvapouťovýchnaháněčů;útočnádikce;afektovanýprojev;ukřičenýprojev;parazitnízvuky(neustáléeeehm);špatnáin-tonace;ledabylávýslovnost;příšernávýslovnost.Ti,kdosezmiňujíonedostatkukultivovanostiaspisovnosti,sepohoršeněvyjadřujíojevechjako:pouličníčešti-na;nesprávnáčeština;nespisovnáčeština;jakásipig-čeština;strašidelnáčeština;nehezkáčeština,kterátrháuši;klopýtaváčeštinasešpatněpoloženýmipřízvuky;zhoršeníúrovněmluvenéčeštiny.Žádoucínaopakjsou:spisovnáčeština;správ-náčeština;dobráčeština;hezkáčeština;krásnáčeština;seriózní,konzervativnívyjadřování;vkusné,profesionální,sdělnémoderování;kultivovanostprojevu;jazykováúroveň.

1.4Budeme-livycházetztoho,žepodlepředstavveřejnosti,jaknaznačilaipetice„nechcemepřeladit“,hrajíveřejnoprávnímédiarolijednohozcennýchnositelůspisovnostiavtomtosmyslusestávajíimluvenostní„normovouauto-ritou“,jeužitečnéapotřebnézamysletsenadtím,jakýdopadmůžemítjejichklesajícíjazykováamluvníúroveň,zvláštěpokudbudezlehčována,bagatelizovánaavydávánanapříkladzasoučástmodernizovanéhoprogramovéhoschématu.

nabízísesrovnánísrolíškolyjakodalšíhoprostředí,kteréjezdrojemspisov-nosti.Stejnějakoškolamajíiveřejnoprávnímédiaspisovnostaspisovnévyjad-řovánínabízet,nikolivnucovatvrigidníastrnulépodobě.Svýmzpůsobemjsounepominutelnýmprostředím,kdesešíříprogresivní„nosnéchyby“,tedytakovéodchylkyodkodifikovanéspisovnéčeštiny,kteréjsouzřetelněnapostupu.Bývajítoleroványazačlenilysedospisovnénormy,protosepostupněstávajíaspirantypříštíkodifikace.Vgrafickémschématupoměrůmeziúzem,normouakodifikacítvořívýznamnémezipolíodnormykekodifikaci.Kodifikacetakovýchnosnýchaobecně(nikolilokálněanáhodně)tolerovaných„chyb“neznamenánásilnýzásahdojazyka.ukazujese,žekesprávnémuvnímáníašířenínoremnostibymělasměřovatjakškola,takveřejnoprávnímédia.

2.Veřejnoprávnímédiamajívýznamnounormotvornoufunkci(onorem-nostivizvýšeu1.4),cožplatízejménaomluvenémzpravodajstvíapublicistice.Požadaveknaužíváníspisovnýchjazykovýchprostředkůvtomtotypupořadůjevmoderátorsképraxivětšinourespektovánvroviněgramatické,alezcelazaned-báván(ignorován)vrovinězvukové.

Mezihlavnínedostatky,kteréjsmevysledovalivmluvěmoderátorůzpra-vodajskýchapublicistickýchrelacíveřejnoprávníchmédií(rozhlasovéstaniceRadiožurnálatelevizníhokanáluČT1),seřadí:

• nezvládnutéprozodicképrostředky,zejménaintonaceafrázování;• špatnákvalitahlasu(„přiškrcený“,nesprávnětvořený,příp.ažnemocný

hlas,někdysnosovýmzabarvením),tvrdéhlasovézačátky;• hezitačnízvuky,hlasiténádechy;• nesprávnávýslovnosthlásekajejichseskupení(otevřená/redukovaná

výslovnostsamohlásek,nedodržováníjejichdélky,nesprávnáartikulacesouhlásekasouhláskovýchskupin–vlivemřečovýchvad,nářečíneboledabylostimluvčího);posledníjevjezevšechuvedenýchnejčastější.

2.1Tentovýčetdoložímeněkolikakonkrétnímipříklady,znichžvětšinujsmezaznamenalinauvedenýchstanicíchběhemlednaaúnora2008(výslovnostjezachycenazjednodušenýmpřepisem,nikolivědeckoufonetickoutranskripcí).

• nesprávnávýslovnostsamohlásek(vlivemobecnéčeštinyneboledabylostimluvčího):

–otevřenávýslovnostsamohlásek,např.ibývávyslovovánojakoe(felmm.film, ledové novinym.lidovénoviny,já vemm.jávím, fenalystém.finalisté,segnalyzujem.signalizuje,mestrofství světam. mistrofství,převítalijsmem.přivítali,rozvaleny domu m. rozvaliny, chatem.chaty,konflektm.konflikt)nebojako„pokleslé y“,kdypřiartikulacihláskyipoklesáspodníčelist(fylyp m.filip, mynystr m. ministr, já vym m. já vím, v kyňe ve fylmech m. v kině ve filmech, fynance m.finance, třycet mynutm.třicet minut);

–výslovnosthláskyeseblížízněnía,někdyažkširokémuotevřenému(„pepíkovskému“)[ä](zalaný m. zelený, hala m. hele, chcaš m.chceš, posluchače budeme läkat m. lákat);

–obývávyslovovánojakoa(ca m. co, dabrý m. dobrý),příp.ijinakvlivemnedostatečnéhorozevřeníazaokrouhleníúst(pevodíVltavym. povodí, usum usub m. osum osob, pupulárňí m. populárňí, prácekontrulorú m. kontrolorú, informaceu ovzduší m.o ovzduší);

–vdůsledkunesprávnévýslovnostisamohlásekdocházíčastokezměněvýznamuslov:srov.např. fenkyjsouoslabeny(m.Finkyjsouoslabeny),dorazilivlekemnanádraží(m.vlakem),krásnýpodzemníden(m.podzimní),rekonstrukcehisterickéhomostu(m.historického),spolupráces ledovci (m.lidovci),školybodují nováhřiště(m.budují),policiezatklapřivaděče(m.převaděče),maďarský forent a slovanská korona(m.forintaslovenskákoruna).

• Nesprávná výslovnost souhlásek (vlivem řečových vad nebo ledabylé artikulace):

častýjelambdacismusasigmatismus,vyskytujesetéžrotacismus,ojediněleirotacismusbohemicus.

• Vynechávání hlásek: – vynechání samohlásek (nebo jejich redukovaná výslovnost, značíme ∂) akademje vědm.akademije,metrologovém.meteorologové,mistrovství

pokračvalom.pokračovalo,dobrýveč∂r m.večer,Baníkostr∂vam.ostrava,inform∂ční m.informační, hl∂dajím. hledají,r∂gijonálňízprávym.regijo-nálňí);

– vynechání souhlásek (nesprávné zjednodušení souhláskové skupiny) ekskuzivně naRadiožurnálum.ekskluzivně, roslasm.rozhlas,poroňicem.

porodňice,rozhodlahavičkam.hlavička,vměskýchbytechm.městských/měsckých,čisčí vzduchm.čistší,pamácejejichkamarádekm.památce,vJindřichověhracim.hratci,budedva ašest stupňům.dva aš šest, jesim.jestli,průvodskočínanáměstíRepublikym.skončí.

• Nezvládnuté prozodické prostředky, zejména intonace a frázování: – nesprávné intonační průběhy (místo neukončující polokadence uplat-

ňován ukončující melodém klesavý nebo stoupavý) ...účastní se ho i další historicikteří hovoří o zkušenostech Pražského

jara; ...a také film „Hvězda zvaná pelyněk“nabízející příběh vzpoury...; ...muž se stal obětním beránkemna kterého se banka snaží svalit vinu za

obří finanční skandál; výbuch a následný požárvčera ráno otřásl rodinným domem; ...a podíváme se ještě domůna domácí O2 extraligu; – pauzy na nelogických místech z tamní dílny//na kočáry vyjel první automobil;

aby nemuseli vracet//peníze z EU//musí šetřit;zvažují žaloby na český státu//evropského soudu pro lidská práva ve Štrasburku;přijal půl//milionový úplatek.• Tvrdé hlasové začátky („předraz“), hezitační zvuky (značíme ∂): ∂to byl další host ∂vintervjú; ∂dopravní informace; ∂havárije; ∂náklad vypadl;

∂protože se bojí že ∂ s ∂vraždami; ∂ jednání sleduje ∂josef ∂kvasnička.2.2Jakseukázalo,uvedenénedostatkypůsobínaposluchačeRadiožurnálu

velminegativně–nejenžejsouobtěžovániindividuálnímimluvnímimanýramijednotlivýchmoderátorů,alečastojsoupřímomateni,atonapř.nedbalouvýslov-nostísamohlásek,ježzpůsobízáměnuvýznamuslov,nebonesprávnouintonací(zejménakdyžjeužívánaklesavákadencesignalizujícíkonecvýpovědimístoneukončujícípolokadence).

3.Závěremjemožnokonstatovat,ženedobráúroveňzvukovérovinymluve-nýchprojevůvmédiíchnarušujepovědomíveřejnostionáležitéčeskévýslovnostnínormě,okvalitníchřečovýchaposlechovýchvzorech.názevpeticenespokojenýchposluchačůRadiožurnálu„nechcemepřeladit“můžeme–vevztahukjazykuamluvě–volněparafrázovatna„nechcemepřeladitkvůližoviálníaledabyléčeštině,kterounámvnucujeteprotinašívůli,naopakchcemeslyšetkultivovanýjazykaprojevcelkověpříjemnýnaposlech“.Autorkysesvornědomnívají,ževzoreknázorůveřejnostinaspisovnostakultivovanýmluvenýprojev,kterýpřed-stavujetatodílčípetice,bymělbýtvbrzkédobědoplněnodůkladnýceloplošnýsociolingvistickývýzkumpostojůveřejnostikespisovnéčeštině.

LiteraturaADAM,R.:Kdiskusiospisovnéa„standardní“češtině.In:Slovoaslovesnost,

roč.68,2007,č.3,s.184–189.BAYEROVÁ-nERLICHOVÁ,L.:Jazykovýúzusvs.postojkjazykuvČechách:

výsledkyempirickéhoasociolingvistickéhovýzkumuvzápadníchČecháchavPraze.In:Slovoaslovesnost,roč.65,2004,s.174–193.

CVRČEK,V.:Spisovnostajejízdroje.In:Slovoaslovesnost,roč.67,2006,s.46–60.

ČERMÁK,F.,SGALL,P.,VYBÍRAL,P.:Odškolskéspisovnostikestandardníčeštině:výzvakdiskusi.In:Slovoaslovesnost,roč.66,2005,s.103–115.

DOLnÍK,J.:Jazykakokultúrnyjav.In:Jazykovednýčasopis,roč.53,2002,s.19–29.

DOVALIL,V.:Kúvahámospisovném/standardnímjazyku:pohledzponěkudširšíperspektivy.In:Slovoaslovesnost,roč.67,2006,s.96–102.

CHLOuPEK,J.:Spisovnáčeštinajakoformálnívarietanárodníhojazyka.In:Spisovnostanespisovnostdnes.SborníkpracíPedagogickéfakultyMuvBr-ně,svazek133,řadajazykovědnáaliterárníč.27.Brno:PedagogickáfakultaMu,1996,s.33–35.

KOŘEnSKÝ,J.:KčlánkuOdškolskéspisovnostikestandardníčeštině:reakcenavýzvukdiskusi.In:Slovoaslovesnost,roč.66,2005,s.270–277.

nEBESKÁ,I.:Jazyk,norma,spisovnost.2.,doplněnévydání.Praha:univerzitaKarlova,2003.

OLIVA,K.:Požadavkynaúroveňdiskuseospisovné/standardníčeštině.In:Slovoaslovesnost,roč.66,2005,s.278–290.

OLŠIAK,M.:Vnímaniespisovnostihovorenýchprejavov.In:Svobodová,J.,Svobo-dová,D.,Höflerová,E.(eds.)Západoslovanskéjazykyv21.storočí2.Ostrava:PedagogickáfakultaOu,2005,s.111–116.

SVOBODOVÁ,J.:norma,komunikaceaškola:stavaperspektivyvčeskémprostředí.In:novák,R.(ed.)Čeština–jazykslovanský2.Ostrava:Ostravskáuniverzita–PedagogickáfakultaOu,2005,s.5–14.

SVOBODOVÁ,J.:normyškolskékomunikace.In:Jaklová,A.(ed.)Komunikace–styl–text.ČeskéBudějovice:Jihočeskáuniverzita,2005,s.221–226.

SVOBODOVÁ,J.:Kpojetíspisovnostidříveadnes.In:Odaloš,P.(ed.)Západoslo-vanskéjazykyv21.storočí1.BanskáBystrica:PedagogickáfakultauniverzityMatejaBela,2005,s.192–200.

uLIČnÝ,O.:Kpojetíspisovnéčeštinyjakofunkčníhojazyka.In:Minářová,E.,Ondrášková,K.(eds.)Spisovnostanespisovnost.Zdroje,proměnyaperspek-tivy.Brno:MasarykovauniverzitavBrně,2004,s.188–190.

Summary

A word ABouT A SpokeN word IN The czech medIA

TheauthorsdealwiththespokenCzechlanguageusedinCzechmassmediaandwithpublicattitudestothespokenlanguage.Acasualpartialresearchconcerningapublicradiostationconfirmedtheopinionsharedbybothauthorsthatatpresentbohemistsshouldmaptheobjectivelanguagesituationinthiscountry.MainlytheyshoulddealwithvariationsofthenormandprestigeoftheliteraryCzech,aswellastopromotewideresearchintopublicattitudestolanguage.

prof. PhDr. Jana Svobodová, CSc.Pedagogická fakulta Ostravské univerzity, Ostravae-mail: [email protected]

Mgr. Pavlína Kuldanová, Ph.D. Pedagogická fakulta Ostravské univerzity, Ostravae-mail: [email protected]

POzNáMKy O jazyKOVÝCH PrINCÍPOCH

Ivor RIPKA

1.Zmysluplnosťadynamickáinšpiratívnosťvedeckýchpoznatkovnespočívalenvnichsamých,alejeurčovanápredovšetkýmichspoločenskýmuplatnenímaodbornýmakceptovaním.Vývinnázorovnapojemprincípu,pohybujúcichsapoznámejšpirálevedeckéhopoznávaniavreprodukčnomcykle(empiricképoznanie,teoreticképoznanie,prax),ječiastočneajprocesomnavzájomsanegujúcichetáp.Jetovšakdialektickánegácia,ktorásanekončípopretímprekonaných(zastara-ných)názorov,alevytvorenímnovéhostavu,ktorýjeneskôrnavyššejúrovnisámprekonávanýďalšouprogresívnejšouvývinovouetapou.Jezrejmé,žepridlhodo-bomhľadaníaodhaľovaníjazykovýchprincípovsavytvorilaistátradícia,ktorásastalamechanizmomformovania,transmisieafungovaniafenoménujazykového princípu(jazykovýchprincípov).Jetomechanizmus,ktorýspájaprítomnosťsminulosťou(ajmodernúpragmalingvistikuso„starým“mladogramatizmom),apretotendenciurozvíjaťpozitívnezložkytradícietrebaakceptovaťajvjazyko-vede.navonokbysamalaprejaviťakocieľavedomýakontinuitnýaktívnyvýberhodnôtaodmietnutievývinomprekonanýchpostojovahodnotení.Poslednáfázastaršiehocyklu(modelucyklickejpostupnosti)jetotižzároveňskoropovinnýmvýchodiskomapredpokladomvznikunovéhocykluprocesupoznania(Ripka,2004,s.10).

2.Významadôležitosťpoznávacejkontinuity(resp.neprerušovaniakontinuityvprocesepoznania)pripomínaajiniciátoraspiritusrectorsúčasnejexplanačnejjazykovedyJ.Dolník.Voviacerýchštúdiáchhľadáaodhaľujeexplanačné princípy,ktorémajúpomôcťprekonaťcestuodprvostupňovéhopoznávaniak„odhaľovaniukonkrétnejpodstaty(vepistemologickomzmysle)jazyka“(Dolník,2003,s.4),formulujevedeckýprogramvýskumuprincípov.Intenzívnehľadanierelevantnýchexplanačnýchprincípov–vsúčasnosticharakteristickénajmäpretých(sloven-ských)jazykovedcov,ktoríakcentujúpragmalingvistickýprístupkuskúmaniujazyka–vyúsťujedosubjektivistickejkoncepcie,ktorá„neabstrahujeodreálnychneutrálnychasociálnychpodmienokkonštituovaniajazykovýchštruktúr,ichzmienapoužívania“(ibid.,s.5).Pritomtohľadanísatvorivozúročujúajnovéčinajnovšiepoznatkydomácejizahraničnejfilozofiealogiky.Jazykovednéprincípysavšakužvminulostiusilovaliformulovať–„vyzbrojení“mnohoaspektovýmsúdobýmpoznaním–ajviaceréstaršielingvistickéškoly.Významnémiestopatrímladogramatizmu,ktoréhoučenie(vrátaneprincípov)najkomplexnejšieformu-lovalaknižneprezentovalHermannPaul(1846–1921).Pritejtopríležitostisa

pokúsimeaspoňstručnepripomenúťniektorédimenziemladogramatizmu,atonajmävistejkonfrontáciidobovýchasúčasnýchnázorovnapojem princípu.

3.Mladogramatizmussavencyklopedickýchdielachtradičnevysvetľuje

akojazykovednýsmerzkonca19.storočia,založenýnapozitivistickejfilozofii.Podľakoncepciemladogramatikovvjazykovedeplatípodobneakovprírodnýchvedáchbezvýnimočná zákonitosťvoblastizvukovejstavbyjazyka(porov.Encyk-lopédiajazykovedy,1993,s.278).Mladogramaticivypracovalizákladnéprincípy historicko-porovnávacej metódy,ktorési–napriekprirodzenémupokrokuvovývinevedeckéhopoznaniavšeobecnealingvistikyzvlášť–udržaliistépozícievhistorickejjazykovede,atonapr.voblastivýberučiselekcieasystematizáciefaktickéhomateriálu.„Katechizmom“mladogramatizmusastalinajmä Princípy histórie jazyka (PrinzipienderSprachgeschichte)HermannaPaula.Prvévydanietohtodielavyšlor.1880,poslednépiateposmrtneažr.1937.Staršiageneráciaslo-venskýchjazykovedcovhopoznávprvomradezruskéhoprekladu(Principy istorii jazyka,Moskva1960),doktoréhorozsiahluúvodnústaťnapísalS.D.Kacneľson.Tenvsvojomtextehodnotíajprínosmladogramatizmuajehovplyvnavtedaj-šiulingvistiku.Príbuznúorientáciuvyznávalaajmoskovskálingvistickáškola,ktorúzaložil(aviedol)vynikajúciruskýkomparatistaF.F.Fortunatov,evidentné„väzby“smladogramatickýmiteóriamimožnonájsťajvprácachpredstaviteľovtzv.kazanskejškoly.(JanBaudouindeCourtenaysaniekedypokladápriamozazakladateľamladogramatizmu,uplatňujúcehoprivýskumezvukovýchprocesovvjazykuprincíp analógie.)ZaujímavýnázorprezentovalS.D.Kacneľsonajprihodnoteníštrukturalizmu,keď(okreminého)konštatoval,žetonové,čoprinášajúdohistóriejazykanovší(neskorší)bádatelia,atopredovšetkýmštrukturalisti,je„zkvantitatívnehohľadiskaeštenieveľmivýznamné,avkvantitatívnomvzťahunezriedkapredstavujelenvonkajšiuornamentáciumladogramatickýchschémštrukturalistickouterminológiou“(Paul,1960,s.6).

4.Vyvrcholenímmladogramatickéhoatomizmuakulminačnýmbodom

chápaniaajinterpretáciejazykajeodmietanieexistenciejazykovadialektovakospoločensko-historickýchproduktov(výtvorov).H.Pauldôvodí,ženasvetejetoľkojazykov,koľkojenasveteindivíduí.Ďalejformulujesvojenázory(aj)takto:„Keďspájamejazykyjednotlivcovdojednejskupinyaprotinimpostavímejazykydruhýchindivíduítejistejskupiny,vždypritomabstrahujemeodistýchrozdielovaberiemedoúvahyiné.nemožnovopredpredpokladať,žeindividuálnejazykymožnovkaždomprípadezaradiťčisystemizovaťibadojednéhosystémutried.Ztohtohľadiskapotomniejesprávnehovoriťorozvetvovanípôvodnejednotnéhojazykanarozličnédialekty,pretožeskutočnú(autentickú)podstatutohtoprocesunemožnopostihnúťaopísať.Vskutočnostivdanejchvílijevnárodnejspoločnostitoľkodialektov,koľkojehovoriacichindivíduí(jednotlivcov),pričomkaždýztých-

todialektovmávlastnýhistorickývývinapodliehaneprestajnýmzmenám“(Paul,1960,s.59).Reálnejazykysúpodľatejtosubjektívnejinterpretácieibavýsledkomprerastaniaindividuálnychrozdielovzastanovenéhranice.

4.1.OniekoľkoodsekovďalejvšakPaulpodtlakomfaktovpriznávaniečo,čozjavneprotirečípredtýmvysvetľovanýmideám.Hovoriacopodmienkachvzniku„individuálnehojazyka“,tentovedúcimladogramatiknečakanezisťuje,ževzá-jomnýstyk(tedamodernepovedanékomunikácia)jetojediné,čorodía„robí“jazykjednotlivca.Pôvoddanejosobytrebabraťdoúvahyibadotejmiery,doakejsaprejavujenajehofyzickýchaduchovnýchvlastnostiach,ktorésúsícefakto-romformovaniajazyka,nofaktoromnaskrzedruhoradýmvporovnanísúlohouvzájomnéhostyku(kontaktu).JazykkaždéhojednotlivcasapodľaH.Paulatedaformujeajpodvplyvomjazykovinýchčlenovspoločnosti,ktorísúvlastnečímsiakorodičmitohtojazyka.

5.Mladogramaticichápaliprincíp(gréckearché)akopôvod,základ,počiatok,

základnúmyšlienku,základnýzákon,baajakozásadučizákladnýpredpoklad.Dobrepoznalisúdobúfilozofiuilogiku;prihľadanívšeobecnýchišpeciálnýchjazykovýchprincípovzúročovalivšetko,čoponúkalitietodisciplíny.Prenovovekúfilozofiubolocharakteristickéhľadaniepevnéhoanepochybnéhovýchodiska,zktoréhobybolomožnéodvodiťcelúfilozofiu:uDescartatobolo cogito,uFich-tehočinné Ja,ktorékonštituujepredmetnýsvetavytvárajehozmysel,uHegladialektikapojmubytia.uvedomovalisiajchápanieprincípu v logike,vktorejtvoríústrednýpojem,základsystému.Všpeciálnychvedáchjeprincíppráve(ajtucitovanýčiuvedený)základnýpredpoklad,ktorývrámcisústavypríslušnejvedynemožnozdôvodniťaoveriť,možnovšakznehoodvodiťopisainterpretáciusledovanýchjavovvsúladesošpeciálnymi,najmäexperimentálnymipoznatkami.Princíp verifikácieexplicitnenepostulovali.(Tentofilozofickýprincíppovažovanýlogickýmpozitivizmomzakritériumvedeckejzmysluplnostivýrokov–výrokmázmyseljedinevtedy,akjemožnájehoverifikácia–sformulovaliv20.storočíM.SchlickaL.wittgenstein.)Cudzíimnebolaniasociačný princíp,ktorý„ovláda“spôsobyspájaniapsychologickýchprvkov(pocitov,predstáv,myšlienok,citov,motorickýchaktov)bezohľadunato,čispojeniezodpovedáalebonezodpovedáskutočnosti.(Termín asociáciapoužilprvýkrátJ.Locker.1698.)Aprirodzeneovládalipoznatkyvtedajšiehoempirizmu.

6.Analógia(t.j.podobnosť,zhoda)savlogikechápeakoobdobaobjektov

nazákladepodobnýchpríznakovaleboniektorýchspoločnýchcharakteristík.Analogickéúsudkymajútakútoschému:predmetXmávlastnosti a, b, c, d, e, f,predmetzmávlastnosti a, b, d, e, f,tedapravdepodobneajpredmetzmávlast-nosť c.Vmodernejlogikesúúsudkynazákladeanalógiepovažovanézadruh

0

induktívnychúsudkov.Analógiamáznačnývýznamheuristický,nestanovujevšaktotožnosťvovšetkýchvzťahoch.Oanalógiusaopierateória podobnosti(Maláčeskoslovenskáencyklopedie,1984,s.147).

6.1.V(staršejivmodernej)jazykovedesatermínomanalógia(definujesaajprincípanalógie)pomenúvapripodobneniejazykovýchvýrazovužjestvujúcimvýrazom,atopôsobenímtakýchdominantnýchjazykovýchprvkov,ktorétvoriapravidelnejší,produktívnejšíafrekventovanejšímodel;jehodôsledkomjevyrov-návaniekpravidelnosti(Encyklopédiajazykovedy,1993,s.64).Mladogramaticipoužívalitermínanalógiaakovistomzmyslekrycínázovpresúborvýnimiekzpostulovanéhozákona(princípu)pretiejavy,ktorénespĺňalipodmienkyzá-konistostiapravidelnosti.Analógiasatakstalapsychologickýmdoplnkovýmpojmomkpojmujazykovéhozákona,ktorýmalfyziologicko-fyzickúpovahu.H.Paulvydelilvsvojejpráci(vkapitoleoanalógii)dvehlavnéskupinyslovanazvalichvecnými(materiálnymi)aformálnymi.Vecnúskupinutvoriapodľanehonapr.rozličnépádyjednéhosubstantíva,formálnuzasasúborvšetkýchnominatívov,všetkýchforiem1.osobysloviesapod.Akogermanistavyužívalnailustráciusvo-jichtéznajmänemeckédoklady;príkladyzoslovanskýchjazykovsavPrincípoch histórie jazykaneuvádzajú.

6.2.Princíp analógiecelkompochopiteľnepostulujeajsúčasnáslovenskáex-planačnájazykoveda.J.Dolník(2000,s.13)chápeanalógiuširokospektrálne;in-terpretujejuako„zodpovedajúcerozšíreniejestvujúcejmožnosti“.Pojemanalógiepodľanehozahŕňaajzodpovedajúcerozšírenieistéhospôsobumimojazykovéhosprávania.Analógiuspájasprirodzenouorientáciousubjektuvmaterinskomjazy-ku,vktoromnefungujúčiniesúnijaképrirodzenéaleboneprirodzenéštruktúry;jestvujelen(daná)orientačnáperspektíva,atoperspektívaanalógie.nazdávasatiež,žeobrazsvetavnímanéhonapodkladeanalógiezahŕňaistývariačnýpriestorpreopakovanésúvislosti,apretozmenavobrazenemánijakývplyvnavnímaniesúvislostí;nazákladetohousudzuje,ženarealizáciuistejzmenynemusíbyťnijakýdôvod,stačípodnet.J.Horeckýupozorňuje,žehľadanieprincípovpôsobiacichvjazykutrebavprvomradeodvodzovaťzpozorovaniajazyka(podľanášhonázoruabsolutizovanie„práv“používateľavšakmôžepotomniekedyvyústiťdoúvahonedoknuteľnostijehojazykovéhosebavedomia);hľadanie(relevantných)princípovpôsobiacichvjazykujenepochybnedruhpoznávacejčinnosti(Horecký,2000,s.31).

6.3.P.Žigo,ktorýskúmafungovanieanalógiezvývinovéhoaspektu,sanazdáva,že„podstatanerovnomernéhoprejavuanalogickýchtendenciívyplývazdvochprístupovpricharakterizovaníanalógie,ato1.zprístupuposilňujúcehosysté-movosťanalógie,a2.zprístupupostihujúcehoanomáliespôsobujúcevýnimky

analogickyvznikajúcichštruktúrnychvzťahov“(Žigo,2003,s.86).usudzuje,žeprincípanalógiemožnoadekvátnecharakterizovaťibapriakceptáciiexistencieďalšíchprincípov,medziktorýmivymenúva(nonacitovanommiestebližšienešpecifikuje)ajprincíp vývinu jazyka(vchápanímladogramatikovideoprincíp histórie jazyka).Atozaisteplatí;ajexplanačneorientovanébádaniamajúper-spektívuvsymbiózediachrónnejasynchrónnejjazykovedy.

7.Všeobecnesaprijímanázor,ženazačiatkunášhouvedomovaného„pohybu“aorientácievokolitomsveteivspoločnostijechápanieavysvetľovanieistéhojavuakorovnocenného(ekvivalentného)sinýmijavmi.Abstrakciajemyšlienkovýprocesodlučujúciodlišnostiaosobitnostiazisťujúci(konštatujúci)všeobecné,podstatnévlastnostiavzťahy.naabstrakciijezaloženéľudsképoznanie;jetojednazjehoforiem.Právevďakaabstrakčnejprispôsobivostidokážemepoznaťekviva-lenty,ktorésaodsebaodlišujúrozličnýmitypmivlastností.J.DolníkvkolektívnejmonografiiPrincípy stavby, vývinu a fungovaniaslovenčiny(Princípy,1999,s.45–77)vyčleňuještyrizákladnétypyekvivalencie,atoekvivalenciuontologickú,kognitívnu,imaginárnuafiktívnu.uplatňovanieprincípu ekvivalenciemávjazy-kovedenepochybnepriestoriperspektívu.Možnoho–nezanedbávajúcpritomsystémovéskúmanie–mnohoaspektovovyužívaťpriinterpretáciídiachrónnychisynchrónnychjavovvjazyku.

LiteratúraDOLnÍK,J.:Analogieundnatürlichkeit.In:Princípyjazykaatextu.Zost.J.

Dolník.Bratislava:univerzitaKomenského2000,s.5–15.DOLnÍK,J.–MLACEK,J.–ŽIGO,P.:Princípyjazyka.Bratislava:Stimul2003.

138s.Encyklopédiajazykovedy.Zost.J.Mistrík.Bratislava:Obzor1993.514s.HORECKÝ,J.:Hľadanieprincípovstavby,vývinuafungovaniajazyka.In:Prin-

cípyjazykaatextu.Zost.J.Dolník.Bratislava:univerzitaKomenského2000,s.30–34.

Maláčeskoslovenskáencyklopedie.I.Red.M.Štěpánek.Praha:Academia1984.880s.

PAuL,G.:Principyistoriijazyka.(PrinzipienderSprachgeschichte.)Moskva:Izdateľstvoinostrannojliteratury1960.560s.

Princípystavby,vývinuafungovaniaslovenčiny.Bratislava:Stimul1999.166s.RIPKA,I.:Vzťahempírieateórievprocesepoznania.In:Slovooslove.10.Red.

Ľ.Sičáková.Prešov:PedagogickáfakultaPu2004,s.10–16. RIPKA,I.:HermannPaulamladogramatizmus.(Princípyhistóriejazyka.)In:

BraSlav3(2004).Ed.P.Žigo.Bratislava:Kartprint2005,s.17–20.

Summary

commeNS oN prINcIpLeS of LANguAge

Thisarticleconcernsoncontinuity`sknowledgeinthescience.Itconcretlyde-scribesthereflectionsofonelanguageschool–Younggrammariansandabouttheirideaofprincipleandprinciplesofanalogyinlanguage.

prof. PhDr. Ivor Ripka, DrSc.Fakulta humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity, Prešov

OPEráTOry PrÍČINNÉHO VzŤaHU V SÚČaSNEj PÍSaNEj SLOVENČINE

Jana KeSSeLOVÁ

1.TentopríspevokvoľnenadväzujenaštúdiuÁno, ale...(o komunikačnom potenciáli adverzatívnych operátorov)uverejnenúvpredchádzajúcomročníkutohtozborníka(2007,s.127–134).Kontinuitaspočívajednakvobjektevýskumu(operátorynarozvíjaniearozširovanievýpovede),jednakvmetódeavmetodo-lógiivýskumu(korpusovývýskum1komunikačno-deskriptívnehocharakteru).Operátoryvymedzujemeakojazykovéprostriedkysospájacoufunkciou,ktorézjazykovýchjednotieknižšiehorádu(vetnéčlenyavety)vytvárajúvyššievýpoved-néatextovécelky.Ideosúborformálnerozmanitýchprostriedkov,ktorýchjadropredstavujúslovásprimárnouspájacoufunkciou,tedaspojkyaichkombinácieslúžiacenavyjadreniejedinéhosyntaktickéhovzťahu.Knimsaprimykajúďalšiespájacieprostriedky:

– relatíva2(opytovaciezámená,vktorýchsaspájaciafunkciarealizujeakosekundárna);

– korelatíva(súvzťažnédvojicespojokaukazovacíchzámen,resp.opytova-cíchaukazovacíchzámen);

– spojkovévýrazy(kombináciespojoksinýmislovnýmidruhmi,najmäsčas-ticami,primárnymialebosekundárnymipredložkami,príslovkami).

1 Vychádzameztzv.vyváženéhokorpusu,vktorommajúzastúpeniepublicistickétexty(60%;doc.type=inf),náučnétexty(20%;doc.type=prf)aumeleckétexty(20%;doc.type=img).Prikvantitatívnychcharakteristikáchberiemeštýlovúne-vyváženosťvpercentuálnomzastúpenítextovdoúvahy.Pracovalismesverziouprim-2.1-vyv,pričomsmevyužívaliúdajeoabsolútnompočtevýskytovoperátora(akzisteniunebránihomonymia),oštylistickejpríslušnostioperátora(konkordancie→štatistiky→atribútdoc.type→frekvenčnédistribúcie)aonajčastejšíchkolokáciách(konkordancie→štatistiky→atribút:word/lemma→najčastejšiekolokácie).Výpovedesdvojčlennýmiaopakovanýmispojkami,akoajskorelatívami,tedasoperátormi,ktorýchsúčastiniesúvkontaktnejpozícii,smezískavalipomocoupríkazunapr.[lemma=„preto“][]5[lemma=„lebo“],pravda,spremenlivoučíselnouhodnotou,udávajúcoukvantitatívnyrozsahvýrazovmedzizložkamioperátora.

2 Terminologickápoznámka:Vpoužívanejterminológiiupúšťameodtriádyspojky–spájacieprostriedky–pomocnéspájacieprostriedky(Ružička,1966,s.676–678)aprikláňamesakterminológii,ktorápriezračnejšieodrážaslovnodruhovúpríslušnosťlexikálnychprostriedkovsosekundárnouspájacoufunkciou(Svozilová,1986,s.214–215).navyše,združenépomenovaniepomocné spájacie prostriedkyvyvolávapredsta-vudoplnkových,funkčnevedľajšíchprostriedkov.Vskutočnostivniektorýchtypochvzťahov(napr.privyjadreníspôsobudeja)jeprávetentotypspájacíchprostriedkovkomunikačneprimárny.

Druhýdôvod,prektorýuprednostňujemetermínoperátorypredtermínomspojkyjemotivovanýkomunikačnofunkčnýmpohľadomnaroluspájacíchpros-triedkovvúčelnommedziľudskomdorozumievanísa.Zkomunikačnéhoaspektumajúoperátorynielenspájaciufunkciu,alesúčasnespoluutvárajúčimodifikujúkomunikačnúfunkciuvýpovede,chápanúakocieľ(účel),prektorýhovoriacisvojuvýpoveďpercipientoviadresoval(porov.Grepl–Karlík,1986,s.40).Objektomnášhozáujmutedaniesúoperátorylenakoprostriedkynausúvzťažnenievýpo-vednýchobsahov,aleajakoindikátoryakonštituentykomunikačnýchfunkciívýpovedí.

Vychádzajúczaristotelovskéhoučenia(Aristoteles,2003,s.40–46;132–135),vktoromsapríčinachápeakonadradenákategóriastromapodkategóriami(vlastnápríčina,dôvod,motív),zaoperátorypríčinnýchvzťahovpokladámejazykovéprostriedkyslúžiacenavytváranievnútrovetnýchamedzivetnýchvzťa-hov,vktorýchobsahjednejvetypredstavujevlastnúpríčinu,dôvodalebomotívobsahudruhejvety,t.j.následku.

1.1Operátorypríčinnýchvzťahovsúprostriedkynajazykovúprezentáciuobsahovejsúvislostimedzipríčinouanásledkom,ktorásarealizujesrozličnoumieroupravidelnosti,zvyčajnostičiočakávanosti,buďakoobjektívnejestvujúca,aleboakosubjektívnevnímanásúvislosť.Výberovýsúborkorpusovýchvýpovedíukazuje,žeobsahovésúvislostipritomvychodiabuďzprírodnýchzákonitostí(V apríli je nestále počasie úplne normálnym javov, pretože na jar býva cirkulácia na Európu veľmi živá a premenlivá),zvedeckyoverenýchzákonitostí(...expozičná doba bude pomerne dlhá, pretože veľa svetla sa pohltí odrazom od igelitu),zprávnychnoriem(...navrhol doplnenie Rozhlasovej rady a Rady STV, pretože trom ich členom vyprší 3. novembra funkčné obdobie),zetickýchnoriem(Islam nedovoľuje robenie fotografií, pretože zobrazovanie žijúcich bytostí je prísne zakázané),zospoločensko-politickýchsúvislostí(Darí sa im najmä vďaka tomu, že ceny ropných produktov sa zvyšujú rýchlejšie ako ceny ropy...),zosociálnychpravidielazvyklostí(Pred pesachom musí byť vymetená akákoľvek odrobinka chleba, pretože počas sviatku sa smie jesť iba chlieb nekvasený...),alebozosobnejskúsenosti(Keďže zimu veľmi zle znášam, najradšej by som sa v zime presťahovala do teplých krajín).

1.2Prostriedkomnajazykovúprezentáciupríčinnýchvzťahovvovlastnomzmysleslovasútrifrekvenčnerozdielnezaťaženévrstvyoperátorov:

1.2.1prvúpredstavujúkomunikačnédominanty–spojkylebo,pretože,keďže(svýskytompribližne35tisíc;25tisíc,11tisícnálezov);

1.2.2druhúvrstvukorelatívapreto, žeapreto, lebo(svýskytom6000a2500nálezov);1.2.3tretiuspojkovévýrazy,ktorésúvýsledkomkombináciespojok,zámen,sekundárnychpredložiek,častícaprísloviek–z toho dôvodu,že;z tej príčiny, že;s ohľadom na to, že; vzhľadom na to, že; vďaka tomu, že; z toho, že; nad tým, že; zato, že; tým skôr, že; o to viac, že (od300do2výskytov,priviacfunkčnýchspojkovýchvýrazochniejepresnákvantifikáciamožná).

1.2.1najbežnejšou(vzmyslenajviacrozšírenou,vtextochnajfrekventovanej-šouavontogenézeprimárnou)príčinnouspojkoujespojkalebo3.Hociplatí,žejumožno„bezzmenyzmyslusúvetiazameniťspojkoupretože“(Ružička,1959,s.233),zónyichkomunikačnéhovyužitiasašpecifikujúštylisticky,aleivzávislostiodstupňaobjektívnosti/subjektívnostiuvádzanejpríčiny.PodľaJ.Oravca(1982,s.197)saspojkapretožepoužívavnáučnomštýle,neodporúčasaňounahrádzaťinépríčinnéspojkyvostatnýchštýloch.Podľazisteníopretýchofrekvenčnúdistribúciuobochoperátorovvovyváženomkorpusejerozloženiespojokpre-tože/lebo„zrkadlové“;prespojkupretožejedominantoupublicistickýtext,prespojkuleboumeleckýtext.

Tab.1:Frekvenčnádistribúciaspojokpretože,lebopublicistickýtext náučnýtext umeleckýtext

pretože 2,6 1,8 1,4lebo 2,2 2,9 6,9

Triádouvlastnápríčina–dôvod–motívodlišujemeobjektívnupodmienenosť

javuodsubjektívnehozdôvodnenia,vysvetleniamotiváciejavu.Analýzakorpu-sovýchvýpovedíukazuje,žečímviacmáuvádzanápríčinacharakterobjektívnejpodmienenostijavu(prírodnázákonitosť,právnanorma,vedeckyverifikovateľnápríčinno-následkovásúvislosť),týmväčšmisakomunikačnevyužívaspojkapre-tože;čímviacmáuvádzanápríčinacharaktersubjektívnevnímanéhovysvetlenia,dôvodučimotívu,týmväčšiajepreferenciaspojkylebo.Vprospechtohtotvrde-niahovoríispájateľnosťspojokpretože/leboslexikálnymiprostriedkamiistotnejmodality.Kýmvkontextovomokolíspojkypretožesúlexikálneprostriedkyzpólu„je isté, že“;spojkalebosavyskytujeskôrvkolokáciáchsmodalitnýmičasticamizokruhu„je pravdepodobné, že“avokolílexikálnychprostriedkovuvádzajúcichosobnýnázornapríčinu,subjektívnechápanýdôvodčimotívjavu.Porov.:

Sme presvedčení o tom, že SIS, pretože nie je kontrolovaná, má predpoklady aj na to, aby vykonávala takúto prácu. – Rátali sme s ním, pretože pri výstavbe prvej ka-zety bola poddimenzovaná šírka koruny a päty hrádze. – Obhajoba tvrdí, že Suťagin je nevinný, pretože používal len tzv. otvorené zdroje. – Budem žiadať jeho tvrdenie o výsledkoch psychotestov, pretože toto tvrdenie Dr. Mikelku je nepravdivé.

Považujú ho za veľkého ochrancu, lebo vraj podľa jednej historky ochránil troch žiakov...– O tom azda netreba diskutovať, lebo asi pre každého z nás je chúlostivé vyjadrovať sa k takým témam. – Aj nás by sa mal zmocniť pocit zodpovednosti, lebo možno aj naše správanie často zaťažuje život našich blízkych. – Myslím si, nastane tá skutočná radosť, lebo sme dosiahli vynikajúci úspech. Som spokojná, lebo druhý ročník na odbore technicko-informatickom považujeme za najťažší a rozhodujúci. – Osobne som za pokračovanie kontinuity, lebo toto vedenie preukázalo odvahu 3 Morfológiaslovenskéhojazyka(1966,s.687)akozákladnúhodnotíspojkupretože.

v parlamentných voľbách. – Pre mňa to bolo len medzipristátie, lebo ja som mal namierené do Vancouveru. – A tak sám seba radšej zaraďujem do skupiny ľudí, ktorí sa ostýchajú, lebo to nevedia.

Zuvedenéhovyplýva,ževýberspomedzikonkurenčnýchspojokpretože/lebosaneriadilenštýlovoupríslušnosťoutextu,aleajtypomobsahovejsúvislostimedzipríčinouanásledkom,mierouobjektívnosti/subjektívnostiuvádzanejpríčinyasúhrousprostriedkamiistotnejmodality.

Príčinajavusícečasovopredchádzaprednásledkom,aledovetosledusatentofaktnepremietapriamočiaro.Iniciálovápozíciaobochspojokjedesaťrázzried-kavejšianežpostavenievovnútrisúvetia.Akspojkypretože/lebosúiniciálovýmislovamivýpovede,častoideomedzivetnúsúvislosťaozvýrazneniepríčinyfor-moujejvýraznéhoodčleneniadopodobysamostatnejvýpovede.Totopríznakovépostaveniebývakomunikačne„vynútené“predchádzajúcouexplicitnoualeboimplicitnouotázkou:

A z čoho žijú ? Azda iba z krádeží. Lebo peniaze minú počas troch dní...Prečo tu skoro nikto za vodu neplatí? Lebo si na to zvykli. Úspech sa dosiahne iba takou formou, keď sa spoja prostriedky samosprávy

a štátu. Pretože iba spojením jednotlivých čiastok sa môže niečo nazbierať....

Rozdielmedzispojkamileboapretožejeivtom,žekýminiciálováspojkalebouvádzavpísanomtextevýlučnepríčinuobsahuuvedenéhovpredchádzajúcejvýpovedi(jeoperátorommedzivetnejsúvislosti);spojkapretoževpísanomtexteuvádzaajpríčinujavuuvedenéhovprechádzajúcejčastitextu,ajvčastinasledujú-cej(jeoperátorommedzivetnejajvnútrovetnejsúvislosti).Tvrdenieozameniteľ-nostispojokpretože/lebovslovenčine(Ružička,1959,s.233)spresňujemetým,ževiniciálovompostavenísavpísanomtextekomunikačnerealizujezameniteľnosťspojokpretože/lebolenakooperátorovmedzivetnejsúvislosti(A prečo heavy metal? Pretože/Lebo je kultúrne ofenzívny...).Vprípadevnútrovetnejpríčinno-následkovejsúvislostijeviniciálovompostaveníkonkurenčnýmprostriedkomspojkypretožespojkakeďže, nie lebo. Porov.:

Pretože/Keďže (*Lebo) karosérie oboch modelov sú prakticky zhodné, vozí si firma Porsche kompletné karosérie z Bratislavy.

1.2.2Spojkámpretože/lebokomunikačnekonkurujúkorelatívapreto, že/preto,lebo.napriekformálnejpodobnostijevkomunikačnejfunkciispojokpretože,leboakorelatívpreto, že a preto, lebozásadnýrozdiel.Výberoperátorajepodmienený

aktuálnymčlenenímvýpovede,presnejšiejehoinformačnoustránkou4.Spojkypretože/lebosúoperátorompríčinno-následkovýchvzťahovvtedy,akjevzhľadomnakontextnovýobsahcelejvýpovede(tedaajpríčina,ajnásledok).narozdielodnichrelatívapreto, že a preto, lebofungujúvovýpovedivprípade,akjekomuni-kačnemaximálnezávažnéanovélenvyjadreniepríčiny(tedapríčinajejadromvýpovedeanásledokjejvýchodiskom).Porov.:

U. S. Steel však obvinenia odmieta, pretože na zredukovanie odberu paliet má vážne dôvody.(Vporovnaníspredchádzajúcimkontextomjenovouinformáciouajto,žeu.S.Steelobvineniaodmieta,ajto,prečo).

Súťaž PAN HORAMA ho zaujala práve preto, že sústreďuje práce z oblasti pravej panoramatickej fotografie.(Zpredchádzajúcehokontextujeužzrejmé,žeautorsanazákladeinzerátuzapojildosúťaže,ateda,žehosúťažzaujala.novájeinformáciaopríčinezáujmu).

navyše,maximálnakomunikačnázávažnosťpríčinyvovýpovediachskorelatí-vamijetakmervždyzvýraznenátypickýmikolokáciamisozdôrazňujúcimičasti-camiiba,len,už len,najmä,práve,tiež,aj,nielen,obzvlášť,špeciálne,v prvom rade, jedine,predovšetkým,hlavne,predsa,zrejme,iste. Keďževýpovedesoperátormipretože,lebopredstavujúnovúinformáciuakocelok,odstupňovaniezávažnostičastivýpovede,napríkladpomocoučastíc,jevylúčené.Porov.:

Kritici nemajú radi Berlusconiho (najmä, hlavne, práve....) preto, že podporuje izraelského premiéra.

Kritici nemajú radi Berlusconiho, (*najmä, *hlavne, *práve....) pretože pod-poruje izraelského premiéra.

Zuvedenéhovyplýva,žezámenaspojokpretože/lebo s korelatívami preto, že a preto, lebo jesícemožná,alelenzformálnehohľadiska.Zkomunikačnéhoaspektu,vktoromsasúčasneuplatňujehierarchizáciasémantickýchzložiekvýpovedesohľadomnakomunikačnýzámerautoraakontext,osynonymnéoperátorynejde.

4 OinformačnejatematickejstránkeaktuálnehočleneniavýpovedepozriJ.Dolník(1999,s.82–83).Tematickástránkajespojenásotázkou,očomsavdanejvýpovediniečovypovedá,čojetémouvýpovede.Oprotitémeakominimálnezávažnejzložkestojírémavýpovede,to,čosaotémevypovedá,akomaximálnazávažnázložka...In-formačnástránkajespojenásotázkou,čojevovýpovediznámevzhľadomnakontextasituáciuačoprinášavýpoveďakonové.Minimálnezávažnouzložkoujeto,čojeznáme,anazývasavýchodiskomvýpovede.Tázložka,ktoráprinášanovúinformáciu,jemaximálnezávažná,anazývasajadroaleboohniskovýpovede.

1.2.3Tretiuvrstvuoperátorov,zhľadiskafrekvencievýskytunajmenejvyužitú,zatozhľadiskapočtureprezentantovnajpestrejšiu,predstavujúspojkovévýrazy,ktorévznikliakokombináciaspojkyže5sozámenami,časticami,príslovkami,primárnymialebosekundárnymipredložkami.

Jednaskupinaspojkovýchvýrazovjefunkčneblízkakorelatívampreto, že a preto, lebo. Ideospojkovévýrazy sexplicitnýmoznačenímpríčina alebodôvod(z toho dôvodu, že;z tej príčiny, že)alebosmodifikovanýmpríčinno-zreteľovýmodtienkom(s ohľadom na to,že;vzhľadom na to, že;vďaka tomu, že).Podobneakokorelatíva(pozri1.2.2)aktualizujúadocentrapozornostivysúvajúpríčinuakojadrovýpovede,pričomnásledokjejejvýchodiskom.Komunikačnázávažnosťpríčinysazvýrazňujenielenprostriedkamiaktuálnehočleneniavýpovede,ale–rovnakoakovprípadekorelatív–ajzdôrazňovacímičasticami(len,aj,najmä,hlavne,práve,iba,i,aj,už aj).Tentospôsobvyjadrovaniapríčinnýchvzťahovsauplatňujepredovšetkýmvpublicistickýchtextochavporovnanískorelatívamipredstavujepregnantnejšiestvárneniepríčinnýchvzťahov.

Ďalšie dve banky sa držia nad vodou iba z toho dôvodu, že ich vlastní štát...(Zpredchádzajúcehokontextujeužzrejmé,žebankovýsektorjeunáshod-

notenýakoveľmikrehký).Demokratická strana pokladá postoj SDĽ za nepochopiteľný najmä vzhľadom na

to, že na stretnutí všetkých opozičných strán prišlo k dohode....(Zpredchádzajúcehokontextujezrejmé,žeDSpostojSDĽnepodporuje).

Darí sa im len vďaka tomu, že ceny ropných produktov sa zvyšujú rýchlejšie ako ceny ropy.(Zpredchádzajúcehotextuužvieme,žerafinériesúúspešné).

Spoločnýmmenovateľomdruhejskupinyspojkovýchvýrazovje,žeuvádzajútakmervýhradnepríčinupsychickéhostavu,prípadnehodnotiacehopostoja.Jepozoruhodné,žekaždýzospojkovýchvýrazovsavyskytujevtypickýchkoloká-ciáchsvýrazmisémantickéhopoľa„psychickýstav“,alesošpecifickouslovnodru-hovoupríslušnosťou.

Spojkovývýraznad tým, žejevkolokáciáchsosubstantívomľútosťasosloves-nýmipodstatnýmimenamipoľutovanie,poďakovanie,znepokojenie,počudovanie,sklamanie,pohoršenie,potešenie,rozhorčenie,prekvapenie,pobúrenie (Pocítil som ľútosť nad tým, že nemám tú moc – pomôcť.).Typickékolokáciespojkovéhovýrazuz toho, žesúsubstantíva(radosť,obava,strach) aadjektíva (sklamaný,rozčarovaný,šťastný, smutný) pomenúvajúcepocityalebohodnotiacepostoje(Som rozčarovaný aj z toho, že táto kampaň sa robí vtedy, keď nie som v meste prítomný.).napokon,spojkovývýrazzato, ževytvárakolokáciesoslovesamialebotrpnýmipríčastiami,pomenúvajúcinegatívnecitovéstavyalebozápornéhodnotiacepostoje,napr.5 Keďže„základnáfunkciaspojkyžeječistogramatická:vyjadrujezávislosťjednejvety

oddruhej“(Morfológiaslovenskéhojazyka,1966,s.740),samaosebepríčinnývzťahnevyjadrujedosťvýrazne.

hanbiť sa,dostať zaucho,vyťahať za uši,je stíhaný,je vyobcovaný,nečakať pochvalu,pohŕdať,neznášať,strieľať si z niekoho,vzdať sa,zaútočiť(Neosopujte sa na týchto nešťastníkov len zato, že máte rodinné problémy.)

Akjekomunikačnýmzámeromhovoriacehoprezentovaťhodnotiacipostojalebocitovýstavakoočakávaný,prirodzený,pravdepodobnejšíčiprimeranejší,príčinasauvádzaspojkovýmvýrazomtým skôr, že/o to viac, že.

Z víťazstva mám nesmiernu radosť tým skôr, že som mal veľké problémy s technikou...

Vaše dielo ma zaujímalo o to viac, že už dlhšie skúmam prepisy literárnych diel do filmovej podoby.

2.Súhrnnemožnopovedať,žeoperátorypríčinnýchvzťahovspoluutvárajúnajmävýpovedeskomunikačnoufunkcioukonštatovanie,hodnotiacipostoj,vysvetlenieavýzva.Výberoperátorajevýsledkomsúhrymedzikomunikačnýmzá-meromautoravyjadriťpríčinnývzťahsmenšoučiväčšoumierouexplicitnosti,typomobsahovejsúvislostimedzivýpovednýmiobsahmi,informačnoustránkouaktuálnehočleneniavýpovedeaistotnoumodalitou.

LiteratúraARISTOTELÉS:Metafyzika.Druhévydání.Praha:nakladatelstvíPetrRezek

2003,s.40–46;132–135.DOLnÍK,J.:Základylingvistiky.Bratislava:Stimul1999.228s.GREPL,M.–KARLÍK,P.:Skladbaspisovnéčeštiny.Praha:Státnípedagogické

nakladatelství1986.474s.KESSELOVÁ,J.:Áno,ale...(okomunikačnompotenciáliadverzatívnychoperá-

torov).In:Slovooslove.ZborníkkatedrykomunikačnejaliterárnejvýchovyPedagogickejfakultyPrešovskejuniverzity.13.Prešov:Pedagogickáfakulta2007,s.127–134.

ORAVEC,J.–BAJZÍKOVÁ,E.:Súčasnýslovenskýspisovnýjazyk.Syntax.Brati-slava:Slovensképedagogickénakladateľstvo1982.261s.

RuŽIČKA,J.:Spojkypretože,lebo.SlovenskárečSAV,XXIV,4,1959,231–235.RuŽIČKA,J.:Spojky.In:Morfológiaslovenskéhojazyka.Red.J.Ružička.1.vyd.

Bratislava:VydavateľstvoSlovenskejakadémievied1966,s.676–745.Slovenskýnárodnýkorpus–prim-2.1-vyv.Bratislava:JazykovednýústavĽ.Štúra

SAV2006.Dostupnýzwww:http://korpus.juls.savba.skSVOZILOVÁ,H.:Spojkyadalšíspojovacíprostředky.In:Mluvnicečeštiny.2.

Tvarosloví.Praha:Academia1986,s.214–227.

0

Resumé

LeS opérATeurS de reLATIoN de cAuSe dANS LA LANgue SLoVAque coNTemporAINe écrITe

Danscetarticleonséfforcedemontrerquelerecoursaucorpusélectronique(Lecorpusnationalslovaque;http://korpus.juls.savba.sk)offrelapossibilitédereconsidérerlesproblčmeslinguistiquesmorphologiquesclassiquesetdepréciserlesrésultatsprécédents–entenantcomptedelahiérarchieentrelecentreetlapériphériedúnsystčmelinguistique.Lánalysemetenévidencelesfacteursdif-ferénts(parexemplelíntentiondecommunication,lesrapportsentredeuxpartsd´énoncé–lacauseetlaconséquence,lafréquencederépétition,láppartenanceaustyledutexte)quiinfluencentláuteurdel´énoncéopérantunchoixentreplusieursmoyensconcurrentiellesdelangue.

doc. PaedDr. Jana Kesselová, CSc.Fakulta humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity, Prešove-mail: [email protected]

ČEšTINa Na SLOVENSKU V DOKUMENTOCH VIEDENSKEj CISárSKO-KráľOVSKEj

KaNCELárIE(Ortografický rozbor patentu jozefa II.

o zrušení nevoľníctva)

Peter KARPINSKý

1.VýskytčeštinyvofunkciikultúrnehoaneskôrajsakrálnehojazykasanaúzemíSlovenskadatujeužod14.storočia.1PoužívaniečeštinynaSlovenskubolo,okreminýchhospodárskych,geografických,spoločenských,kultúrnychapolitickýchfaktorov,spôsobenépredovšetkýmrozvinutosťoutohtojazyka,čobolovprotikladekpomernenízkejjazykovejúrovnidobovéhostavukultúrnejslovenčiny.Čeština,narozdielodslovenčiny,malapresvojrozvojpriaznivejšiepodmienky.PorozpadeVeľkejMoravysatotižvytvárasamostatnéčeskékráľovstvoskultúrnymapolitickýmcentromPrahouačeštinaakorozvinutýjazyksazačínauplatňovaťajzahranicamiČiech,najmävPoľskuanaSlovensku.

ObdobiepoužívaniačeštinynaSlovenskuvpredspisovnomobdobídelímenaobdobiestaršie(14.–16.storočie),mladšie(17.–18.storočie)anaobdobieobrodenské(koniec18.aprvápolovica19.storočia).

1.1 Staršie obdobie používanie češtinyOd14.storočiasačeštinanaSlovenskuzačínapoužívaťpredovšetkýmzkul-

túrno-spoločenskýchpotrieb,ktorésúviselisrozvojomslovenskejnárodnejpo-spolitostivstredoveku,snarastanímslovenskéhoetnikavmestách,2sovznikomnovýchškôl,pisárskychučilíšťakanceláriívmocenskýchikultúrnychcentráchapod.Prenikaniučeštinynapomáhaliajčinitelekultúrne,3politické4ivojenské.5Zároveňjevšakmožnáajdomnienka,žečeštinasanaSlovenskusícezačínapo-užívaťvobdobírozvojamiestameštianstva,alezároveňideajoobdobieúpadkuslovenskejnárodnosti,ktorákoncom13.azačiatkom14.storočiastrácasvoju

1 Jepredpoklad,ženiektoréčeskéskladby,najmänáboženskétexty,sadostalinaSlovenskoužv14.storočí(Doruľa,1977,s.34).

2 V14.storočínaSlovenskupočeštinesiahaväčšinoumeštianstvo,ktorésadomáhaúčastinasprávemesta.Jetodôsledoknarastaniaváhyslovenskéhoživluvmestách,ktorésaposlovenčujúprirodzenýmprílevomslovenskéhoobyvateľstva(Doruľa,1977,s.36).

3 napríkladštúdiumvČechách,najmänauniverzitevPrahe.4 StykystredovekéhouhorskasČeskomaMoravouhlavnezapanovaniakráľaMateja

Korvína.5 Pobythusitov,bratríkovaJiskrovýchvojsknaSlovensku.

hospodársky,politickyakultúrnesilnúsociálnuvrstvu.Tentofaktnepriaznivovplývanarozvojaformovanieslovenskéhojazyka,atakslovenskéetnikumza-čínapresvojeprakticképotrebyvyužívaťoveľarozvinutejšíčeskýjazyk(Kotulič,1968,s.142).

užvstaršompredspisovnomobdobísačeštinanaSlovenskuprezentovalaviacerýmispoločenskyzávažnýmipísomnosťami–pastoračnými,6didaktickými,7alenajmäadministratívno-právnymi.8Otom,žetietodokumentyvzniklinaúzemíSlovenska,môžusvedčiťviaceré,nepravidelne,savyskytujúceslovakizmy.9nonapriektomu,užvtomtoobdobínanašomúzemívznikajúčeskétexty,češtinanaSlovenskueštenemalacelospoločenskúplatnosťajejpísanápodobabolaskôrchápanáakopraktickýprostriedokkultúrnejkomunikácieanieakojedinýrep-rezentantcelospoločenskéhovedomiasúdobéhoslovenskéhoetnika.10

1.2 mladšie obdobie používania češtiny11

Vmladšompredspisovnomobdobímôžemezaznamenávaťväčšírozmachvpoužívaníčeštiny.Tentorozvojbolspôsobenýjednakšírenímluterskejreformácie(neskoršietiežprotireformačnýmhnutím),aleajnárastompočtugramotnýchľudí,ktorísíceneštudovalinažiadnejvyššejškoleanevedelipolatinsky,nonaučilisačítaťapísaťnapríkladvniektorejzmiestnychcirkevnýchškôl.Títopísmaznalíľudiasapotomčastouplatňovalivrozličnýchnižšíchfunkciáchaslužbáchnajmänapanstvách(akodvorskí,šafári,majerníciapod.)(Doruľa,1977,s.38).

VmladšompredspisovnomobdobíčeštinanaSlovenskuzaznamenalaoso-bitnývývin.Okremtoho,žesapoužívalavtradičnejpodobe,vsvetskom,aleajcirkevnomprostredí,častosaslovakizovala,atobuďspontánne,bezvopredsta-novenýchpravidiel,alebovedomenormatívnouúpravou.Vtomtoobdobímožno

6 AkopastoračnétextyčeskéhocharakterumôžemeoznačiťveršovanúmodlitbuO verný kresťaneapieseňVitaj, milý spasiteľu,prípadneakoslovakizovanýmôžemeoznačiťtextštvorveršiaMaria matko.

7 Českérukopisnétextydidaktickéhocharakteru(typickýmpríkladommôžebyťGlosáraBohemárzostavenéBartolomeomKlaretom)malinaúzemístredovekéhoSlovenskavýraznývplyvnarozvojkultúryapoznania.Priichpoužívanívslovenskýchškoláchsaspravidlaprispôsobovalirečidomácichžiakov,prípadnedomácichučiteľov.

8 Zrukopisovadministratívno-právnehocharakterunapísanýchvčeštine,resp.včeštinesdobovýmislovakizmamijedôležitáŽilinskámestskáknihaz15.storočia.

9 Jepravdepodobné,žeslovakizmysadočeskýchtextovvtomtočasedostávalispontánne,keďčeskúpredlohuprepisovalslovenskýpisár,alebovplyvomkultúrnejslovenčiny.

10 Paulinyvšaktvrdí,že„odkonca14.stor.anajmäodzačiatku15.stor.sačeštinaujalanaSlovenskuakovplnomzmyslespisovnýjazykslovenskejnárodnosti“(1961,s.39).Kotuličsaskôrprikláňalenkfunkciičeštinyako„kultúrnehojazykaslovenskejnárodnosti“(1969,s.360).

11 PodrobnejšiepozriKrajčovič–Žigo,2002,s.78–90.

vypozorovaťvýraznúpolarizáciučeštinypoužívanejnaSlovenskunaoficiálnu(cirkevnú,resp.biblickú)češtinu12aneoficiálnu,slovakizovanúčeštinu.13

1.3 Čeština na Slovensku v obrodenskom obdobíObdobieobrodeniamázhľadiskapoužívaniačeštinynaSlovenskuniekoľko

zaujímavýchaspektov:14a. Oficiálna(biblická)češtinaaneskôrajneoficiálna,tzv.slovakizovanáčeština

bolikodifikovanépríručkamizostavenýmavydanýminaSlovensku.15

b. Češtinabolaakojedenzjazykov,ktorémalislúžiťnazjednotenievšetkýchSlovanov,ajnaSlovenskupresadzovanáakospisovnývariantslovenskéhojazyka.16

c. Češtinajenazákladeideálovosvietenstvačastovyužívanáakoprostriedokšíreniavzdelanostiaosvetynielenvkruhochvyššíchspoločenskýchvrstiev,aleajmedzipospolitýmľudom.

d. Včeskomjazyku,resp.vslovakizovanomvariantečeštiny,súvydávanéajpatentyanariadeniacisárskejakráľovskejkancelárieHabsburskejmonar-chie.

2. Vnasledujúcomjazykovomrozbore17sazameriameprávenaposlednespomínanýokruhpísomnostípochádzajúcichzViedenskejcisársko-kráľovskej12 Podpojmomoficiálnačeština,niekedynazývanáajčeštinabiblická,rozumiemevariant

češtinypoužívanýnaSlovenskuvnormovanejpodobe,tedavtakej,vakejsapoužívalavČecháchpovytlačenítzv.KralickejBiblievrokoch1579–1593.naSlovenskusatentojazykpokúsiliopísaťnapr.TobiášMasník:Zprawa Pjsma Slovenského(tlačouvLevočiroku1696),DanielKrman:Rudimenta Grammaticea Slavicea(rukopis,1704)apod.

13 Takakonakoncistaršiehopredspisovnéhoobdobia,ajvmladšomobdobípredspi-sovnejslovenčinysavpísomnostiachavtlačipoužívalanaSlovenskuajčeštinaviacčimenejslovakizovaná.Slovakizovaniečeštinybolovslovenskomjazykovomkontextespôsobenétým,žeSlovácičeštinenepripisovalipríznaketnicity,slúžilalenakodoro-zumievacíprostriedokSlovákovpredovšetkýmvpísanýchprejavoch,aleneprijímalaanevnímalasaakohierarchickyvyššiaformavlastnéhojazyka.(Doruľa,1997,s.13.a17).Slovakizovanáčeštinasavrámcisvojhopoužívaniavyprofilovaladodvochtypov:slovakizovanáčeštinanormalizovanáaslovakizovanáčeštinanenormalizovaná.

14 PodrobnejšiepozriKrajčovič–Žigo,2002,s.90–92.15 Pravopisný,hláskovýamorfologickýsystémbolkodifikovanýnapríkladvdielaPavla

DoležalaGrammatica Slavico-Bohemica(tlačouvBratislavevroku1746)alexikabolaopísanávdvojzväzkovomslovníkuJurajaPalkovičaBöhmisch-deutsch-lateinisch Wörterbuch(1820,1829).

16 IdepredovšetkýmosnahyJánaKollára,ktorýsausilujeakopodobuspisovnéhojazykanaSlovenskupresadiťmodernúpodobučeštinyvopozíciikpoužívanejkonzervatívnejbiblickejčeštine,resp.slovakizovanývariantčeštiny–tzv.staroslovenčinu.

17 Vdôsledkuobmedzenéhopublikačnéhopriestorusabudemedôkladnejšievenovaťlenanalýzeortografickejrovinytextu.

kancelárie.AkopríkladsmesivybralipatentJozefaII.ozrušenínevoľníctva.18

Textpatentumôžebyťzdidaktickéhozreteľavyužitýprivýučbedejín,vysvetľo-vaníprincípovosvietenstva,nozároveňmôžeslúžiťakoukážkaadministratívnehoštýludobovýchdokumentov.

Patentozrušenínevoľníctvabolnavydaniepripravenýužvroku1783,nozdôvoduodporušľachtybolvydanýažvroku1785vdôsledkuveľkéhonevoľ-níckehopovstaniavSedmohradsku.JozefII.týmtopatentomveľmivýrazneovplyvnilhospodárskeaspoločensképomeryfeudálnehouhorska.Vpatenteboli,okreminého,všetcisedliacivyhlásenízaslobodných,dostaliprávovoľneuzatváraťmanželstvá,získaťvzdelaniealebosavyučiťremeslu,nikichnesmelnútiť,abyvykonávalislužbyprezemepána,pokiaľsapretonerozhodlidobrovoľ-nesami,mohlidisponovaťsvojímhnuteľnýmmajetkomanesmelibyťsvojvoľnepresťahúvavanízjednejstolicedodruhej.

2.1 prepis textu:My Joseph Druhy, z Bozskeg Milostj Wywolenj Rimský Cysár, Wždicky Roz-

množýtel Rysse, Německeg, Vherskeg, Cžeskeg, Dalmatinskeg, Horwátskeg, Skla-wonskeg Kráginne Král Apostolsky; Prwny Wudce Rakusky, Wudce Burgundsky, a take Lotharinsky, Weliky Wudce Hetrursky, Weliky Kniže Sedmohradsky; Wudce Mediolánsky Mantuansky, Parmensky a Grof Habspursky, Flandričky, Tyrolsky a. a. Skrze toto Pysmo gednemu Každemu, kterému slussý, na wědomost Dawame: od počátku Panowány nassého, wssecke, nasse Predsewzety, a Ocowské Pečowány, newistawagycu Starost, a wssecke nasse Praci, geďine k tomu Koncu gsmé obrátjlj, aby gsmé prospěch wssichného, nassemu Wladárstwy podaného Ljdu, bez rozdilnosty Stawu, aneb Vradu, a bez wsseckeg nérownosty mezy národem, aneb Naboženstwým, podle Wlády nasseg wywyssjti, a nepomjnutedlně vstanowjti mohli. Ponewač ale vznáwame že k obsáchnuty tohto Predsewzety polepsseny sedlackého Djla, a po-zbuďeny, k prácy, a pilnosty negwic dopomahagi, této ale wecy se prwe obsáhnuti nedagi, nežbych Swobodnost osobská, ktera každemu Cžloweku podle narozeny wlastna gest, a kterau gednomu každemu Vrad obecny nechati powinen gest, pro Sedlakoch obecne vstanowená, a wlastnost wěcách, gak daleko ona podle Práwa Sedlákum slussna gest, bezpečna a vstawična ne byla, k tomu tehdy cýlu nasledu-gice wěci obecne, a pro wědomost gedného každého na wssech mistech rozhlássjti Žadame, a prikazugeme.

Prwnj. Staw Podaných Jobbagyských, skrz který Sedlákowe až do nyneýssyho Cžasu zustáwati, a gakosto gedineg Zeme priwázany biti musseli, na buduči čas ždwihugeme, a nechceme, aby pozatým Slowo Jobbagy wpredeslým Rozumu wim-luwené bylo, z tegto prjčiny wssichnich Sedlákoch bez Rozdilnosty gegich národu,anebnáboženstwýgakostoosobyswobodnéhobydlenywiwoláwame,aprika-18 ListinajeuloženávŠtátnomarchívevLevoči,vpobočkevSpišskejnovejVsi,vzložke

MM1785.

zugeme aby wssidy zatakich drženi byli; ponewač toto Prawo Prirocené a obecni prospech prikazuge, a žada; z kterého tehdy se rozumi, že každé Práwo weďený (Proces) ktere pro wihledáwany sweg swobodnosti nekdo by westi chtel, buducim časem misto mjti nemuže.

Druhy. Žádame, aby každemu Sedlakowi swobodne bylo, podle libosty sweg do stawu manzelského, ačkoli bez priwolený Pana Zemanského, w stupjti, Vmeny Literne se včjti, w Kunstoch, aneb Remeslách se cwičjti, a tito wssjdy prowodjti.

Treti. Žadna osoba sedlácka, buď to gého Syn, Cera, aneb gjny k gého čeledy prislussjcy k Panskeg Služby prinucen byti nemuže, ale gednemu každemu swo-bodna Wůle buďe takowe Služby na sebe wzjti, aneb ne, a pro ročny plat s Panem smluwu vďelati.

Sstwrti. Každy Sedlák weci swe pohnutedlne, aneb skrz wlastnů Prácu zýskané, podle hodného ssačowány Zemech, Lukách, Mlinuw, Winohradoch podle wlastneg libosty prodati, darowaty, proměnjti, založjti, Djtkám, aneb gjným krewniw Prátelum poručjti, aneb komu kolwek zanechati muže, wssak s timto spusobem, aby Prawo dawnegsy; Pana Zemenského nigak porussené ne bylo: to se ale take Rozumi, že ty bremeny, a powinosty, které prwé Prodáwáč, aneb zanechatel tichto Gruntuw snassjti powiňen byl, rownim s Spusobem na toho, ktere gich Kupil, aneb ginák obsáhnul, prechodegj, krome kdiž by tjto Powinosti od Pana ginim Spusobem wikupene byli.

Pati. Aby Bezpečnost Sedlákum we wecach, ktere gim wlastne gsu, na wždicky trwáca byla, milostiwe Vstanowugeme, ze by ony aneb gich potomkowé ze Sedlác-kého bjdla, aneb ze swého giného Gruntu bez dostatečneg Pričiny, a bez Wedomy sweg Stoljcy odloženi, aneb ginač bezpokogeni nebyli, ale w pokognem prebiwánym Zustáwali, a proti sweg wůle z gedneg Stolicy do druheg prenesseny byti nemohli.

Ssesti. Cžo giné wtihto Punktuw z gewne ne wiložené Powinosty dotjka, Sedla-kowe se podle starodawnem predpissaný, a običegi držeti magj; gestly by ale nektere prenasledowány snessli byli, sláwna Stolica gim fiskalsku Pomoc dati, gich pod Ochranu swů wzjti, a Kriwdj gim vdelané trestati powinnena bude.

Kdiž predweďene Weci pro Sedlakoch vstanowjti, a Milostiwe oznamiti dáwame, vffame tess za giste, že ony (Sedlaci) rownim Spusobem Otcowskeg nasseg Wule dosti včinity, a skrz Bedliwost swu, a pilnu opatrnost Gazdowstwa Sedlackého, Obecny prospech gako y wlastne swe, a Ditkach swich Stessty wiwissjti se usylowati budu. Psané w nasem prwnowucewskem Meste we Widne w Rakussách, Dne dwa a dwa-catého Měsýce Augusta; Roku Tisyc, Sedem Sto, Osemdeset patého. Králowstwich nassjch: Rymského geden a dwacátého, Vherského a Cžesského patého.

JOSEPHUS m. p.

Comes Franciscus Esterházy m. p.Josephus Méhessy m. p.

2.2 ortografický rozbor Textpatentujevytlačenýšvabachovýmpísmom,pričomgrafémasmápo-

dobutzv.dlhéhos=∫agrafémazmápodobu3.Zhľadiskaortografiemôžemekonštatovať,žepravopisnýsystémvyužitývtextejekombinovaný.Osobitostianalyzovanéhopravopisuzachytávamevtabuľke:

fonéma graféma príkladyztextu

j gj19

Německeg, Kraginne, gsmeJoseph, Jobbagy

g g Grof, Jobbagy, Gruntuw

f f Grof, Flandričky, Fiskalsku

v w Wždicky, Horwátskeg, Wudce

u20 v- Vherskeg, Vrad, včjti

s s Milostj, Cysár, Rakusky

š ss Rysse, nassého, wssecke

z z Predsewzety, mezy, prikazugeme

ž ž Wždicky, Rozmnožýtel, Naboženstwým

c c Německeg, Wudce, Praci

č cžč

Cžeskeg, Cžloweku, Cžopočátku, Pečowány, čas

Zuvedenejtabuľkyvyplýva,žeortografickýsystémzapisovaniakonsonantovjevanalyzovanomtexterelatívnesystematický.

2.2.1.Istúnedôslednosťmôžemezaznamenaťlenprizapisovanímäkkýchsykaviek:

19 Fonéma/j/jepomocougrafémyjzapisovanálenvprípadevlastnéhomenaJoseph, Josephus atvarovslovaJobbagy.

20 Fonéma/u/jevtextezapisovanápomocougrafémyu,lennazačiatkuslovajezazna-menanápomocoutzv.v-clausum.

a. Fonéma/č/jeparalelnezapisovanápomocoudiakritickéhoznamienkaakoč,aleajpomocoukombinovanéhopravopisuakocž,pričomkombinovanágrafémacžsavyskytujelenvpozíciiveľkéhopísmenanazačiatkuslova.Vjednomprípadedochádzakchybeprinesprávnompoužitígrafémyčnamiestefonémy/c/(buduči).

b. Fonéma/š/jezapisovanápomocouzložkyss,alevtextemôžemenájsťajnedôslednostijejzápisu.Zložkasssavniektorýchprípadochvyskytujeajnamiestefonémy/s/(musseli, predpissaný, Stessty, Rakussách, Cžesského)anaopak,grafémasjezapísanánamiestepredpokladanéhovýskytufonémy/š/(gakosto, wpredeslým, dawnegsy, Stessty, w nasem).Fonéma/š/jevtextevdvochprípadochzapísanáajpomocounemeckéhokombinovanéhopra-vopisuakost(Kunstoch, Apostolsky).Týmtopravopisom,tedakombináciugrafémstsplatnosťoufonémy/š/,bysateoretickydalvysvetliťipomernesystematickýzápistvarugakosto beznaznačeniamäkkostisykavky.

c. Fonéma/ž/jedôslednezapisovanápomocoudiakritickéhoznamienkaakografémaž.Vtextesavyskytujelenniekoľkonedôsledností:dvochprípadochjefonéma/ž/zapísanágrafémouz(manzelského, ze – tvarspojkyže)anaopak,vjednomprípadejefonéma/z/zapísanágrafémouž(ždwihugeme).

Vtextesasporadickyvyskytujediakritickýzápismäkkostipalatál/ď/a/ň/predvokálmi/e/a/i/pomocoudiakritickéhoznamienkanadkonsonantom(po-zbuďeny, weďený, buďe, vďelati, powiňen,geďine). Vjednomprípadesavyskytujezápisgrafémyďvkoncovejpozícii(buď). Vinýchpozíciách(predinýmivokálmi)smetentozápisnezaznamenali.

Grafémařsavanalyzovanomtextenevyskytujeanivjednomprípade.najejmieste,vychádzajúczčeskejfonologickejnormy,jedôslednezapísanágrafémar:Rimský, Cysár, Rysse, Predsewzety, Wladárstwy, Vradu, prikazugeme, priwázany apod.

2.2.2.Kvantitavokálovjevtextezapisovanánesystematicky.Vniektorýchprípadochkvantitaniejezaznamenávanávôbec(napr.Druhy, Rysse, Weliky, Pysmo, Dawame, každemu, bezpečna, vstawična, Vrad, žada, Žadna),respektívejekvantitazapísanávnenáležitejpozícii(napr.Rimský, Rozmnožýtel, Kráginne, gsmé, zustáwati, Wladárstwy, nassého).Častésúprípady,keďjekvantitavokálovvslovezaznamenanáneúplne,najčastejšievprípade,akpodľačeskejfonologickejnormyposebenasledujúdvadlhéslabiky(Pečowány, Naboženstwým, sedlackého, Sedlákowe, Žádame, sedlácka, prebiwánym apod.)Zároveňsavšakvyskytujúajprípady,keďjekvantitahlásokzachytenádôslednepodľačeskej,resp.slovenskejfonologickejnormy:pozatým, Náboženstwý, swobodného, Práwo, zýskané, Sedlák, gjným, které, swého, Wládyapod.

Grafémaájenajčastejšiezapisovanánamiestevýskytufonémy/á/ včeskomjazyku:Mediolánsky, Pečowány, počátku, Panowány, obsáchnuty, obsáhnuti, Žáda-me, ssačowány, Djtkám, Prátelum, obsáhnul, respektívenamieste,kdesafonéma/á/vyskytujevslovenčineičeštine: Cysár, Král, Horwátskeg, obrátjlj, vstanowená, Wlády, vznáwame, k prácy, Práwa, Náboženstwý, národem, Prácu, sláwna, dáwame, prípadnevpozíciivýskytufonémy/á/vslovenčine:Remeslách, Lukách.Pomernesystematickyjegrafémaá zapisovanávtvaroch:Sedlákum, Sedlákowe, Sedlákoch, sedlácka, Sedláckého,novtextemôžemenájsťtieistétvaryajbezzápisukvantity(Sedlakowi, Sedlaci, Sedlackého).Podobnározkolísanosťjebadateľnátiežpriinýchslováchnapr.Žádame – Žadame – žada, Dawame – dáwame, Práwo – Prawo.Grafémaásavanalyzovanomtextevyskytujeajvnenáležitejpozícii,t.j.pozícii,ktorániejevsúladesfonologickýmsystémomčeskéhoaleboslovenskéhojazyka(Kráginne, Wladárstwy, Prodáwáč).Vmnohýchprípadochvšakzápisgrafémyáabsentuje(starodawnem, wlastna, dawnegsy).

Grafémaéjevanalyzovanomtextenajčastejšiezapisovanánamieste,kdesafonéma/é/vyskytujerovnakovslovenčineičeštine(Ocowské, podaného, ged-ného každého, každé, Zemanského, zýskané, které prwé),respektívekdegrafémaézodpovedávýskytufonémy/é/ včeskomjazyku(sedlackého, této, potomkowé ze Sedláckého, swého, dwacátého kterému).Vtextevšakmôžemezaznamenaťajnenáležitývýskytgrafémyépredovšetkýmvtvarochzámenav1.osobepluráluslovesabyť(nassého, gého, k gého, gsmé).Podobneakovprípadegrafémyázápisgrafémyévmnohýchslováchanalyzovanéhotextuabsentuje(gednemu Každemu, wssecke).

Pomocoudiakritickéhoznamienkajevtextezapisovanáajgrafémaý.Jejvýskytjevšaknesystematický.Grafémaýsavtextenachádzanamiestach,ktorézodpovedajúvýskytutejtografémyzhľadiskaetymologickéhopravopisu(Rim-ský, Podaných, gjným), zároveňsavšakvyskytujeajvpozíciigrafémyí(slussý, cýlu, pozatým, zýskané, Měsýce), respektívevýskyttejtodlhejgrafémymôžemezaznamenaťajvnenáležitýchpozíciách,tedanamiestach,kdesadlháfonéma/í/nevyskytuje(Rozmnožýtel).

Zápisgrafémyúsmezaznamenalilenvtrochprípadoch,pričomgrafémabolazapísanávtvareů:Wůle, wlastnů, swů.Vtextesavšakparalelnevyskytujútieistétvaryslovbezzaznamenaniakvantity(Wule).

Vjednomprípadesavtextepatentuvyskytujezápisčeskéhoklesavéhodiftongu/ou/.najehozachyteniejepoužitýtradičnýspôsobvpodobeau(kterau).Vinýchpozíciáchsadôslednenachádzalengrafémau(Rakusky, buduči, buducim).

Zápisgrafémyósavanalyzovanomtextenevyskytolanivjednomprípade.ČeskágrafémaěsavtextepatentuJozefaII.objavujedeväťkrát,pričom,

vtrochprípadochnaznačujemäkkosťpredchádzajúcejpalatály/ň/(Německeg, nepomjnutedlně, proměnjti),vostatnýchprípadochsanachádzapopernopernýchalebopernozubnýchkonsonantoch/p/, /m/, /v/:wědomost, prospěch, wěcách, wěci,

wědomost, Měsýce.Vinýchprípadochzápisgrafémyěabsentuje:Meste, Widne, Stessty, prospech, Zemech.Zápisgrafémyějevšakrozkolísaný,čosanapríkladprejavujepripísanítýchistýchslov(wěci – Weci).

Fonéma/i/jevanalyzovanomtextezapisovanátromaspôsobmi–pomocougrafémyi,grafémouyagrafémouj. Distribúciatýchtografémjepomernenesys-tematická,očomsvedčínapríkladparalelnývýskyttýchistýchlexikálnychtvarovsrozdielnymzápisomfonémy/i/(Rimský – Rymského, wiwissjti – wywyssjti, biti – byti, wecy – weci).

a. Grafémaisanajčastejšienachádzavpozíciipomäkkýchkonsonantoch(Kráginne, Kniže, Praci, geďine, buducim),respektívepoobojakýchkonso-nantochnamiestachzápisugrafémyinazákladeetymologickéhopravo-pisu(Winohradoch, Rimský, Milostj).Vniekoľkýchprípadochsagrafémainachádzaajvnenáležitejpozícii(wikupene, prebiwánym, wiwissjti, biti),nozároveňmôžemevtextenájsťtieistétvaryzapísanéajsgrafémouy(wywyssjti, byti).

b. Grafémaysavniekoľkýchprípadochnachádzanamiestezodpovedajúcometymologickémupravopisučeskéhojazykapoobojakýchspoluhláskach,respektívepotvrdýchspoluhláskach(My, Wywolenj, Druhy, Wždicky, Weliky, aby, tehdy, byla, bydleny, Syn).Častývýskytgrafémyyvšakmožnozaznamenaťajvpozíciipomäkkýchkonsonantoch(Prwny, Pečowány, newistawagycu, prácy, pilnosty, libosty,).Grafémayjetaktiežsúčasťouformovejmorfémysloviesvneurčitku(obsáchnuty, včinity, darowaty),nojejvýskytnatomtomiesteniejesystematický,oveľačastejšienachádzamevtextetvarysgrafémoui(obsáhnuti, nechati, w stupjti, včjti, cwičjti, pro-wodjti).Istútendenciuzápisugrafémyymôžemezaznamenaťvtvarochsubstantívženskéhoroduvzoru„kost“(rozdilnosty, pilnosty, Rozdilnosty, libosty, powinosty).Grafémaysavyskytujeajvpozíciičasticei(gako y wlastne swe).

c. Grafémajsanajčastejšienachádzavpozíciifonémy/i/(Milostj, obrátjlj, Ljdu, rozhlássjt, stupjt, včjti, gjným),prípadnevpozíciifonémy/í/(Djla, mjti, Djtkám, tjto, magj, wzjti),avšakpoužitiegrafémyjsplatnosťoufonémy/í/niejevanalyzovanomtextesystematickéanemožnohopokladaťzapravopisnútendenciu.

2.2.3.Veľképísmenásavtextezapisujúdôslednenazačiatkuvetyaprivlastnýchmenách(Joseph, Franciscus Esterházy, Josephus Méhessy),slováchúctytýkajúcichsaosobypanovníka,respektíveBoha(Bozskeg Milostj, Wywolenj Rimský Cysár, Dawame)ačiastočnetiežprivšeobecnýchpodstatnýchmenách(Práwa Sedlá-kum, Cžasu, Práwo, Služby)–zapisovanieveľkýchpísmenpripropriáchvšakniejedôslednedodržiavané(wecy, do stawu, opatrnost),rozkolísanosťzapisovaniaveľkýchpísmenprivšeobecnýchpodstatnýchmenáchsanajvýraznejšieprejavuje

0

vprípaderozdielnehozapisovaniatohoistéhoslova(Weci – weci).Zaujímavosťoupravopisuanalyzovanéhotextujezápisneutralizácieopozície

sykavosť–nesykavosť(Cera, Ocowské),hocivprípadochBurgundsky, Sedmoh-radsky neutralizácianiejezachytená.PodobneajvtvareBozskeg autortextunezachytilneutralizáciužs → ss.Zápisneutralizácieznelosť–neznelosťsavtextetakmervôbecnevyskytuje(w Kunstoch, od Pana, Kdiž predweďene).

3.Zpredchádzajúcejanalýzyvyplýva,že,hocivobdobí18.storočiamalačeštinaužpomernevypracovanúnormuzachytenúvkonkrétnychjazykovednýchprácach,vlistináchvydávanýchcisársko-kráľovskoukancelárioubolajejpodobaešteznačnerozkolísaná.nazákladenašejortografickejanalýzytextupatentuJo-zefaII.ozrušenínevoľníctvasatátonejednotnosťnormyprejavilapredovšetkýmvsystémezápisugrafémyi/y,zachytávaniakvantityvokálovazapisovaniaveľkýchzačiatočnýchpísmenpripropriách.

Vbudúcnostibysmebysmechcelinazákladeďalšiehovýskumuaanalýzyostatnýchjazykovýchrovín,akoajďalšíchtextovpochádzajúcichztohtoobdobia,podrobnejšiezmapovaťsystémaštruktúrujazykapoužívanéhovtzv.obroden-skomobdobí.

LiteratúraDORuĽA,J.:Slovácivdejináchjazykovýchvzťahov.Bratislava:VedaVydavateľstvo

Slovenskejakadémievied1977,136s.Historickámluvnicečeštiny.Praha:Státnípedagogickénakladatelství1986,424s.KARPInSKÝ,P.:Kultúrnavýchodoslovenčinavkontextekultúrnehojazykav17.,

18.a19.storočí.(Dizertačnápráca.)Prešov:PrešovskáuniverzitavPrešove,Filozofickáfakulta,Katedraslovenskéhojazykaaliteratúry2004,235s.

KOTuLIČ,I.:Oformovaníkultúrnehojazykaslovenskejnárodnosti.Jazykovednýčasopis19,1968,1–2,s.134–150.

KOTuLIČ,I.:Kotázkekultúrnehojazykaslovenskejnárodnosti.In:novéob-zory.11.Red.I.Sedlák,Košice:Východoslovenskévydavateľstvo1969,s.345−371.

KRAJČOVIČ,R.–ŽIGO,P.:Dejinyspisovnejslovenčiny.Bratislava:univerzitaKomenského2002,251s.

MACHEK,V.:Etymologickýslovníkjazykačeského.3.vydanie.Praha:naklada-telstvíLidovénoviny1997,866s.

PAuLInY,E.:Češtinaajejvýznamprirozvojispisovnéhojazykaanašejnárodnejkultúry.In:OvzájomnýchvzťahochČechovaSlovákov.Bratislava:Vydava-teľstvoSlovenskejakadémievied1956,s.99–124.

PAuLInY,E.:Začiatkykultúrnehojazykaslovenskejnárodnosti.In:JazykovednéštúdieVI.Štúdieapramenekdejinámjazykaslovenskejnárodnosti.Red.E.Pauliny,Bratislava:VydavateľstvoSlovenskejakadémievied1961,s.5–39.

PAuLInY,E.:Dejinyspisovnejslovenčinyodzačiatkovposúčasnosť.Bratislava:Slovensképedagogickénakladateľstvo1983,256s.

Summary

The czech IN SLoVAkIA IN The documeNTS of The wIeN emperor ANd royAL offIce

(OrtographicalanalysisoftheJosephtheSecond´sEdictoncancellationofserfhood)

TheCzechfunctionsasachurchandculturelanguageontheterritoryofSlova-kiafromthebeginningofthe14thcentury.Intherevivalperiod(theendofthe18thandthefirsthalfofthe19thcentury)theCzechwasusedasadministrationlanguageoftheAustrianEmperorandRoyalOfficeanditservedforpublishingtextsassignedforSlovakterritory.OnthebasisoftheortographicalanalysisoftheJosephtheSecond´sEdictoncancellationofserfhoodtheauthorofthepapertriestodescribethecharacteroflanguageusedinadministrationpublicationsofthewienoffice.Atthesametimetheauthorpointsoutthenon-standardizedstatusofthislanguageforma-tioninoppositiontotherelativelyelaboratednormoftheCzechlanguageusedinBohemia.

PhDr. Peter Karpinský, PhD.Filozofická fakulta Prešovskej university, Prešove-mail: [email protected]

VyUŽÍVaNIE FrazEOLÓGIE V KOMUNIKáCII OByVaTEľOV MESTa BarDEjOV V SÚČaSNOSTI

Jana GUĽOVÁ

frazémy v hovorenej reči – východiská výskumuVnašompríspevkusavenujemevýskumukomunikatívnychvlastnostísúčas-

nýchfrazeologickýchjednotiekvnepripravenýchhovorenýchprejavochobyvateľovmestaBardejov.Skúmameživosťfrazém(skutočnývýskytafungovaniefrazémvreči),ichuplatnenievlexikenepripravenýchhovorenýchprejavovBardejov-čanov.Reálnyvýskytfrazém(ajichfrekvenciu)konfrontujemeslexikografickyregistrovanýmispisovnýmianárečovýmislovenskýmifrazémami.

Výskumnýmateriál–726frazém–smevyexcerpovalizvlastnýchautentickýchnahrávoknepripravenýchhovorenýchprejavovazvlastnýchzápisovzneprip-ravenýchhovorenýchprejavov.nahrávkyazápisysmezískavalivobdobírokov2000až2007.ZtohtovýskumnéhomateriáluvychádzameprihľadanítypickýchznakovfrazémvnepripravenýchhovorenýchprejavochobyvateľovmestaBar-dejov.Množstvojednotieknaznačuje,ženejdeozachyteniekomplexnejfrazeolo-gickejsituácievrečiBardejovčanov.nášmateriálvšakdokumentujevyužívaniefrazeológievkomunikáciiobyvateľovmesta.Pomocounehosmezachytilitienajmarkantnejšieznaky,ktoréhovorenárečvBardejoveposkytuje.

Identifikáciujednotlivých“tvarov”a“tvárí”frazémvnepripravenýchhovore-nýchprejavochsmerealizovalivsúladesMlackovoukoncepciou(2001,s.14–15).Hľadalismeinvariantnépodobyfrazém,variantyfrazém,frazeologickéinováciečiaktualizácieazaznamenávalismefunkčnéinefunkčnénarúšanienormy.Priidentifikáciifrazémsmesaopieraliolexikografickéspracovaniefrazeologickéhofondu–Krátky slovník slovenského jazyka(Kačalaetal.,2003)aSlovník slovenských nárečí(Ripkaetal.,1994,2006).

Frazémy,ktorésútotožnéslexikografickyfixovanýmifrazémamivSlovníku slovenských nárečí (ďalejlenSSn),súvnašomanalyzovanommateriálipodčiark-nutéplnoučiarou.Tiefrazémy,ktorésavyskytovalivobmenách,smepodčiarkliprerušovanoučiarou.

VniektorýchprípadochsmefrazémyporovnávalisMalým frazeologickým slovníkom(ďalejlenMFS;Smiešková,1974).Priposudzovanísprávnostiinterpre-táciísmesaopieraliovýkladyvslovníkochaformuláciearchisémvheslovejčastipríručkyFrazeológia v škole(Miko,1989).VovýskumesmesaopieraliajoprácuŠarišské nárečiaF.Buffu(1995),vktorejautorspracovalšarišskúfrazeológiu.

Vzhľadomnaveľkúsémantickúpestrosťfrazémvbežnýchnepripravenýchhovorenýchprejavochzoraďujemefrazémypodľatematickejklasifikáciefrazém.Vychádzamezozákladnýchvýznamovkľúčovýchkomponentov,vnašomprípade

prevažnepodstatnýchmien,lebosúvýznamovýmzákladomfrazém,aleisloviesaprídavnýchmien.naichzákladevytvárameskupinyfrazémpodľavecnýchokruhov.Inšpiráciounavytvorenieklasifikácieokruhovbolifrazémyzískanézautentickýchnahrávok,ktorésmetematickyrozdelilido19skupín.

Frazémypatriacedorovnakejskupinypodľakľúčovéhoslovanemôžemevždyzaradiťdorovnakejskupinyfrazémpodľajejcelostnéhovýznamu(tematickéčleneniefrazémpodľaichcelostnéhovýznamubybolopredmetominejanalýzy).„Špecifickosťkomponentovfrazeologickýchjednotiekprivytváraníobrazusaprejavujevtom,žejednoatoistéslovoneplnívkaždejfrazeologickejjednotketúistúsymbolickúalebometaforickúhodnotu“(Ďurčo,1989,s.34).

Zaujímalonás,ktorézložkyfrazémy(ktoréslová)voliaobyvateliamestavovy-jadrenísvojhonázoru,postoja,životnejsituácieapod.aktorézložky(anazákladetohoivydeľovanétematickéskupinyfrazém)súnajfrekventovanejšievrečovomuplatnení.Rozvíjameajúvahuopríčinepreferovaniajednotlivýchkomponentov,resp.skupínfrazém.Zaujímalinásajvýkladyvýznamovfrazém,ktoréhovoriaciprostredníctvomtýchtofrazémvyjadrovali.Frazémysaskladajúzviacerýchzlo-žiek,pretoichpriradeniekjednotlivýmskupinámniejeabsolutizujúce.

Ďalšírozmervýberufrazeologickýchjednotiekdoanalyzovanéhomateriálupredstavujevoľbapodobyzachytenejjednotky.Keďžeideovýskumhovorenejreči,vktorejjedôležitýkomunikatívno-pragmatickýaspekt,jednotlivéfrazémysmezaznamenávalivichrealizačnýchpodobách,t.j.vautentickýchpodobáchtak,akoichhovoriacivyslovovali(realizovali),anievzákladnýchheslovýchpodobách,akosúzachytenévslovníkoch.nezaznamenávamedetailnevšetkyrealizačnépodobyjednotlivýchfrazém,ktorésavsledovanomobdobívrečirespondentovvyskytli.Snažilismesazachytiťfrazémypatriacedoslovenskéhofrazeologickéhofonduanovovznikajúcefrazémy,sktorýmisaajnapriekichfrekventovanostinestretne-mevlexikografickýchdielach,alelenvuliciachskúmanéhomesta.Priniektorýchfrazémachsanachádzaajsprievodnýkomentujúcikontext.

Variantnosťčastifrazém,čižezameniteľnosťjednéhoaleboviacerýchsloviný-miuvádzamelomkou,napr.kukaž/pozeraž˜na tabuľu jag˜ťeľa na maľovane/nove vrata.Okrúhlymizátvorkamismesignalizovalimožnosťvynechaťvhovorenomprejavejednoaleboviaceroslov,celúvetučisúvetie,napr.vrana g~vraňe sada (rouni rouneho si hľada).Číslovokrúhlychzátvorkáchzafrazémouudávačísloautentickejukážky,vktorejsafrazémavyskytovala(napr.mal daco v hlave(5)).

Frazémysmetematickyrozdelilidonasledujúcichskupínpodľalexém,ktoréfrazémyobsahovali.Skupinyuvádzamevporadípodľanajvyššiehokvantitatív-nehozastúpeniakomponentovvofrazémachvskúmanejvzorke.Ideoskupinyfrazémskomponentmi:názvovčastítela,pomenovaniazvierat,duševnýchapsychickýchstavovaprocesov,

znáboženskejoblasti,zošportu,zoblastiumeniaspodskupinourozprávky,všeobecnýchpomenovaníosôb,zoblastiremeselníctva,zoblastivedyatechniky,názvovpotravín,zoblastimeteorologickýchjavov,zanorganickejprírody,sčíslicami,zoblastipoľnohospodárstva,skomponentmifarby,zoblastidopravyaspojov,zoblastiekonomikyaekonómie,názvovrastlínaskupinufrazémsvlastnýmimenami.Vnasledujúcejčastiuvádzameprenázornosťskupinufrazémskomponentmi

pomenovaniazvierat.

frazémy s komponentmi pomenovania zvieratDruhounajpočetnejšouskupinou(110príkladov;15,15%)bolifrazémy,kto-

rýchlexikálnouzložkoujepomenovaniazvieratalebonázvovčastízvieraciehotela.nazývajúsatiežzoonymá.Vbežnejhovorenejrečisúpočetnéarôznorodé,pretojepotrebnéichnižšieuvedenétriedenie.

Kzoonymámzaraďujemepomenovaniazvieratzoširoka,t.j.pomenovaniavtákov,plazov,hmyzuapod.nazákladeskúmanéhomateriáluichdelímedoniekoľkýchskupín:domácezvieratá,cudzokrajnézvieratá,vtákyalietajúcihmyz,chrobáky.uvedenétriedenieuvádzameakopríklad(preúspornosť)lenprikom-ponentoch,ktorésavyskytovaliibavjednejfrazéme.Možnokonštatovať,ženajčastejšiesavobraznompomenovaníobjavujútiezvieratá(resp.častiichtela),ktorésavnašichzemepisnýchšírkachvyskytujúaktorésabežnechovajú(pes,husapod.).Istézastúpenie(vporovnaníspredchádzajúcimikvantitatívneoveľamen-šie)vykazujúajtiezvieratá,ktorésasíceunásvoľnenevyskytujú,považujemeichzacudzokrajné,alesúbežnespomínanévmasovokomunikačnýchmédiáchaleboichunásmožnovidieťnapr.vzoologickýchzáhradách(tiger,žirafaapod.).

Zpomenovanízvieratbolivovýskumnejvzorkenajviaczastúpenélexémypes,husaslon:pes(ňebuďe zo psa slaňina =zlésanezmenínadobré; je to pot~psa =nevyhovujúce;prišiel na psa mrás =nenáležitékonaniesavždyvypomstí; to prejďe jak psa motor = prejdeto časom,prebolí; čo skačež~jak pe~s prebitu labu? =chaotickypobehuje),hus(trafena hus zagagala =vinníkprehovoril; nabehla mi husia koža/husiu skvoru som mal =naskočilimizimomriavkyodstrachu,od

vzrušenia;podaril sa mu husárski kúsok =riskantneodvážnyčin; vizeraž~ako kebi si išla husi pasť = neobriadene),slon(hladna jak slon =veľmi; má brucho jak slon = je tučný;si ňenapadni jak slon medzi jahodami = sinápadný; si jak slon f~porcelaňe =nedotknuteľný).

niektoréslovásavyskytovalivtrochfrazémach,ato:ryba(mlčí ako riba =ničneprezradí; je veľka riba a ti len mala ribuľka v mori = onjevplyvnýčlovekatyniesi; čo si taki jak s~kvašnich ripkoch? = mrzutý),baran(obetni baranog~bol = muselsaobetovať; krotki ako baranok =nevýbojný; je tvrdohlaví ako baran =veľmi),had(klski/sliski jag~had =prefíkaný; kí ha~ťi je? = čotije?;spoťeni jag~hat = veľmi),krava(krava śe zjeźila (7) = zľaklasa; čo ja som s ťebou kravi pásla? = mysmesirovní?;maž~refleksi zdochnutej kravi = spomalené,pomaléreakcie),sviňa(vizeral jak śviňa(14) = a)bolšpinavý,neobriadený,b)bolveľmiopitý; je spiti jak śviňa (14) =veľmiopitý; je veľka sviňa =zlý,zákernýčlovek),somár(ja somár (23) = hlupák; robim jak somar = pracujemnadmieru,nobezefektu; somara z ňeho robi = hlúpehočloveka,hlupáka).

nasledujúcelexémysavyskytovalivdvochpoužitiach:vták(noční fták =človek,ktorýponocuje;pekní ftáčik =prefíkanec,huncút),vrana(vrana g~vraňe sada (rouni rouneho si hľada) = ľudiarovnakéhotypusirozumejú; kraka jak chora vrana = rozprávanezmysly),mucha(je ťicho jag~muška = celkomticho; su doťieravi jag~mucha = veľmidotieraví),zajac(spaď~jag~zajac = čujno; ma tu take slovo ako zajac f~poľovnickom revire = nemátužiadneslovo),koza(ma reči ako koza bopkou = máveľarečí; ma ho rada ako koza vlka =nemáhorada),teľa(kukaž/pozeraž~na tabuľu jak ťeľa na maľovane/nove vrata = vyjavene; maž~otaski jak chore ceľe = mášhlúpeotázky),voš(je cicho jag~voš pot~chrastou =jecelkomticho; som bol fťieravi jag~voš = vytrvalosomsanatískal),vol(aňi parom volov = nijakýmspôsobom,nijako; stado veďie vol a každa krava zaostava = načeleniejerozumnýčlovek),chrobák(si mi dala chrobaka do hlavi = znepokojujúcumyšlienku;bol taki chrobační = nevýrazný),kôň(som dobita ja~kuoň = veľmiunavená;keď už do hrichu prisc ta na paradnim koňu = akbyťneverný,taklensvplyvnýmalebobohatýmčlovekom),vlk(hladni jag~vlk =veľmihladný; mi o vlku a vlk tu =práveprichádzaosoba,ktorúsmespomínali),ovca(jak straťená ouca =bezradne; čierna ouca = nepodarenýčlenrodiny).

Rovnakývýskyt(jednopoužitie)zaznamenávamevnasledujúcichskupináchživočíchov:domácezvieratá:všeobecnépomenovaniezviera(veľke zviera =vplyvnýčlo-

vek),aleikonkrétnepomenovania,atomačka(ňebuďem kupovaď~mačku vo vreci =oklamaťsaprikúpe),kura(za tih~dvanas~ťisídz~aňi kura ňehrabe =každáprácazasluhujeodmenu),sliepka(maž~reflegz~jag~zdochnuta sliepka na cesťe = mášspomalené,pomaléreakcie),kačka(plavala ja~kačka =bezplaveckéhoštýlu),pávica(ňesie sa jak pávica =a)hrdo,b)pyšne),kocúr(som najhorši kocur v barďejove lebo škaredo pišem (17)/piše

ja~kocurisko = a)píšeškaredo,b)nečitateľne),aleivnašichzemepisnýchšírkachvyskytujúcisajeleň(bola si s~toho jeleň? = zmätená?),myš(je jag~viorana miška =prekvapene),slimák(vlečie sa ako slimák =veľmipomaly),medveď(fučal jag~medveď =veľmi),líška(falošna jag~liška =prefíkaná),fretka(makam jak fretka =usilovne),

vtákyalietajúcihmyz:hmyz(zmis~ti hmis! =odíď!),včely(netvar sa ta~kislo akobi ťi fčeli uleťeli =neprívetivo),holub(pečene holubi čakaš? = čakáš,žetoniektozatebaurobí?),drozd(si čierni ako drozďik =máščiernevlasy),vrabec(lepši vrabedz~v hrsťi ako kocur f~trube = menejjeniekedyviac),osa(jakebi si stupil do osieho hňiezda =vyvolalsiživúreakciu),orol(ma orli zrak (32) =bystrý),vrana(taka jag~mala vranka(33)=sčiernymiočami),

chrobáky:kliešť(držať sa ho ako kliešť =silno,neodbytne),komár(ňerop~s~komára somára =nezveličuj),ploštica(je jak plošťica =dotieravý),hlísta(viťiahol si sa jak chľista po dažďi =vyrástolsi),pijavica(prilepili sa jak pijavice =bolineodbytné,dotieravé),kobylka(naskakali ja~kobilki =húfnesazbehli),

cudzokrajnézvieratá:krokodíl(viďiš krokodil? = pochopil si?),žralok(je veľki žralok =ambiciózny),chameleón(je hotovi chameleon =človekmeniacisvojenázorypodľaokolností),tiger(nervozna jak tiger =veľminervózna),žirafa(vizerala jag~žirafa =bolavysoká),papagáj(opakujem to jak papagaj =mechanicky),korytnačka(si trapni jag~mašlička na koritnačke = veľmi),pavián(vriskaž~jak pavijan =veľmi).

Doskupinyzoonýmzaraďujemeajfrazémyobsahujúcekomponentsnázvomčastizvieraciehotela.Ideotietoslová(sichpoužitímvrôznychkontextoch):perie(ľachkí ako perečko = veľmi; možem pire parať = vyčerpalsomvšetkymožnosti,skončilsom; ňechvaľ sa cudzim perim =neprivlastňujsicudziezásluhy),krídlo(pri/strihnuť kriďelka =obmedziťvaktivite; visuň kridla =odíď),rožky(vistrkovala roški =dávalasadopozornosti),zobák(zavri zobák! =buďticho!),kopyto(vihoďiť si s~kopitka =zabaviťsa),parohy(to je paroh =klamanýmanžel),gágor(si si až do gagorika strčila = pahltnejedla),bobky(som na fšetkí~hoďila bobek =stratilasomonichzáujem),zadnékončatiny(ňestavaj sa na zadné =neodporuj).

Ktejtoskupinezaraďujemeajfrazémy,ktorýchzložkysúreáliepatriacedoor-ganickejprírody(Po):hora(ako sa do hori vola tak sa z hori oziva =akosaktospráva,taksasprávajúajknemu;a~sa hori zelenali = veľmi),jejsynonymumles(lesik/biď~ako z lesa = neposedný),hniezdo(špiňiťsi do vlasného hňiezda = zne-važovaťblízkych,vlastnéprostredie; buďe to naše hňiezdočko = obydlie,domov),rybník(sťe vipalili ribňik = prekabátiliste),koryto(biť pri koriťe = prizdroji,napr.peňazíap.),vajce(taki śi jakebi śi śe tera~z vajca viľahnul = nezorientovaný).

Zaujímavéjekonštrukčnézloženiezooným,až24znichobsahujeprirovnáva-cieako–vnašomvýskumerealizované100%-tnevtvarejak.Ideoprirovnanie,

ktoré„patrímedzizákladnéfrazeologickéjednotky;charakterizujehoprirodze-náformálnaasémantickášpecifickosťarelatívnasamostatnosť.Jetoustálenépomenovanieslúžiacenaoznačenieahodnoteniepodobnostnéhovzťahumedzimenom,určenýmvkonkrétnomkontexte,avopreddanýmmodelom.Mátedanázornejšieaúčinnejšievyjadriťistévlastnostipredmetu(príp.osoby).Atonajmävporovnávajúcejsúvislostistakýmpredmetom,prektorýsúpríslušnévlastnosticharakteristické“(Ripka,2001,s.318).Prezaujímavosťuvádzamekonštrukčnétypyzooným:

o početnájehlavneskupinazoonýmtypuplnovýznamové sloveso + ako + ustá-lená prirovnávajúca časť (spomenovanímzvieraťa),napr.spaď~jag~zajac; piše ja~kocurisko; robim jak somar; plavala ja~kačka apod.,

o byť/plnovýznamové sloveso + ako + ustálená prirovnávajúca časť (3príkla-dy),ato:(si) jak slon f~porceláňe; (si) jak straťená ouca; (je) jag~viorana miška,

o adjektívum + ako + ustálená prirovnávajúca časť (12príkladov),napr.(si) spoťení jag~hat; (je) spiti jak śviňa; (bol) doťieravi jag~muchaapod.,

o byť (taký) + ako + ustálená prirovnávajúca časť (5príkladov),napr.(si) taki jakebi si stupil do osieho hňiezda; taki śi jakebi śi śe tera~z vajca viľahnul; (si) taka jag~mala vrankaapod.,

omať + substantívum + ako + ustálená prirovnávajúca časť (3príklady),ato:(maž)~brucho jak slon; (ma) otaski jak chore ceľe; maž~reflegz~jag~zdochnuta sliepka na cesťe,

o byť + adverbium + ako + ustálená prirovnávajúca časť (2príklady),ato:(je) ťicho jag~muška; (je) ťicho jag~voš pot~chrastou.

Zuvedenéhovyplýva,ženázvyčastízvieraciehotelasúpretvorbufrazémveľmiinšpiratívneafrazémytohtokonštrukčnéhotyputejtotematickejskupinysúurespondentovveľmiobľúbené.Príznačnéje,žemnohézoonymásasvojímvýznamomvzťahujúnaľudskébytosti,ichkonaniealebopovahovévlastnosti,napr.kraka jak chora vrana.Právetentojavpovažujemezadôvod,prečosúzoonymávrečihovoriacichpočetnezastúpené.Tietofrazémysavyznačujúsilnouexpresi-vitouahumoromčiiróniou.Výnimkouniesúanipejoratívnevýrazy,baajvýrazyvyznačujúcesahrubosťou(napr. zavri zobák!; si si až do gagorika strčilaapod).

ustálenéprirovnania,ktorýchzložkousúnázvyzvieraciehotela,savhovorenejrečipoužívajúveľmičasto.neustálymopakovanímsakondenzujúdoskrátenejpodobyfrazémy,čovyhovujepožiadavkehovorenejreči,atorýchloavýstižnevyjadriťmyšlienku(napr.vnašomvýskumenamiestoznámehovrana g~vraňe sadá (rouní rouného si hľadá)savrečivyskytlovrana g~vraňe sadá).

Vbežnejrečizaznamenávameajvytváraniemorfologicky nespisovnéhotvaruslovarevírvofrazéme,atovrevire namiestospisovnéhov revíri,napr.ma tu take slovo ako zajac f~poľouňickom revire).

záverVýskumposkytuje„náhľad”dovyužitiafrazeologickýchjednotiekvneprip-

ravenýchhovorenýchprejavochobyvateľovmestaBardejov.KomplexnýobrazofungovaníarealizáciifrazémvbežnejrečiBardejovčanovbyposkytlaaždetailnáanalýzadanejproblematiky.Získanýmateriálznášhovýskumujesignálom,žeúlohaskúmaťfrazeologickéjednotkynepripravenýchhovorenýchprejavovjenaďalejaktuálna,abysanepodceňovalašpecifickáúlohafrazeológievspoločen-skejkomunikácii.Výskumponúkaviacerépodnetynaďalšiespracúvanietýchtojednotiekaichparametrov.

Vofrazémachsaodrážaduchovnátvorivosť;súsvedectvomvyššejintelek-tuálnej,mravnej,citovejiestetickejúrovnedanejspoločnosti.Pretojedôležitéfrazeologickúzložkuspisovnéhojazykavrečovejkultúreobyvateľovposilňovaťužprevyššiespomenutédôvodyaúroveňtejtokultúryvdospelomvekurozvíjať,abynašarečnebola„zanedbaná“,ale„pestovaná“.

LiteratúraBuFFA,F.:Šarišskénárečia.Bratislava:Veda,1995,400s.ĎuRČO,P.:Motivovanosťfrazeologickýchjednotiekatypológiaekvivalentov.

In:Jazykovednýčasopis,40,1989,č.1,s.33–41.Krátkyslovníkslovenskéhojazyka.Red.J.Kačala–M.Pisárčiková–M.Považaj.

4.doplnenéaupravenévydanie.Bratislava:Veda,2003,985s.MIKO,F.akol.:Frazeológiavškole:Bratislava,Slovensképedagogickénaklada-

teľstvo,1989,232s.MLACEK,J.:Tvaryatvárefrazémvslovenčine:Bratislava:Stimul,2001,169s.RIPKA,I.:názvyfariebvslovenskýchapoľskýchnárečovýchprirovnaniach.In:

StudiaSlavicaHungarica,46,2001,s.317–323.Slovníkslovenskýchnárečí.I.A–K.Bratislava:Veda,1994,933s.Slovníkslovenskýchnárečí.II.A–K.Bratislava:Veda,2006,1070s.SMIEŠKOVÁ,E.:Malýfrazeologickýslovník.4.vyd.Bratislava:Slovensképeda-

gogickénakladateľstvo,1988,270s.

Summary

uTILIzATIoN of phrASeoLogy IN The commuNIcATIoN of The INhABITANTS IN The cITy of BArdejoV up To dATe

Thispaperpresentsourstudyonthecommunicationcharacteristicsoftoday’sphraseologicunitsinoff-handspokenutterancesoftheinhabitantsinthecityofBardejov.Therealappearanceofidioms(andalsotheirfrequency)isconfronted

withlexicograficallyregistratedSlovakliteraryanddialectalidioms.Theidiomshavebeenalignedin19categoriesindependenceontheirthematicclassifica-tion.

PaedDr. Jana GuľováFakulta humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity, Prešove-mail: [email protected]

0

INTUITIVNÍ OSVOjOVáNÍ VaLENCE a INTENCE ŽáKy MLaDšÍHO šKOLNÍHO VĚKU Na 1. ST. zš

Karel KAmIš

ÚvodZpůsobviděníachápánískutečnostidětmivranémdětství,vpředškolním

věkuažáky1.st.ZŠvevšechjejichpředmětechmajícíchverbálnícharakterjevevelkémířetakovým,jakýmje,právěproto,žejejichřečovénávykypředurčujíurčitévýběrykonkrétníkomunikačnísituacevnávaznostinasociální,etnické,kulturní,náboženské,politickéadalšípodmínkyživotadětí.Používánímateřštinytakpodmiňujejejichpojetísvěta,atotím,žepojmově(výrokotvorně)aslovně(větotvorně)determinujejejichchápáníčasoprostoru,kauzalityachaosu.Tímmateřštinavesmysluparolesjejímpopisemlanguovýmosvojovanýmna1.st.ZŠpodmiňujížákůmpřístupkeskutečnostiakorganizacijejichchování,atonejenverbálního,vněm.

utváření gramatičnosti v mateřštiněRanédětstvíjeobdobím,vněmždítěintuitivněovládnecelýmluvnickýsystém

mateřštiny.Zbiolingvistickéhohlediskajdeotransferzjednohoužitéhomluv-níhovzorcenamluvuvkomunikačnísituaciobdobné;nebolidítěnapodobuje,pamatujesiapřenášíslyšenénato,cosamochceříci,apokudseanalogienepo-daří,uplatňujeseúpravazestranydospělých.Totéžplatíiproučenísedruhémujazykujakomateřštině.Tatoschopnostučitsesouběžněněkolikamateřštinámpo6.rocevěkudítětebiolingvistickyzaniká.Rozvíjeníindividuálníslovnízásobydítětebudujenavztahumezipojmemazpůsobemjeholexikálníhovyjádřeníschápánímvztahunadřazenostiapodřazenostipojmůajimodpovídajícíchvyjádření.následněvmladšímškolnímvěkusetohozměnízhlediskautvářeníindividuálnígramatičnostijižrelativněmálo,nikolivšakzhlediskautvářeníindividuálníslovnízásobyžáka.na1.st.ZŠvpředmětučeskýjazyksižáknověosvojígrafickouformumateřštinyadoučísespisovnékoncovkyprojednotlivétvaryslovohebnýchiovládneelementárníjazykovědnouškolskouterminologii.Vstupemdo1.r.ZŠdítě,ježovládločeštinuvranémdětstvíjakosvoumateřštinu,konstituujesouvislépromluvynazákladěintuitivníhozvládnutímluvnickéhosystémučeštiny.Promlouvávevýpovědích,ježodpovídajízvyklostemčeštinyopírajícíseovalenčnostslovesislovjiných,předevšímslovesných,substantivníchaadjektivníchvazebaspojení.Zhlediskalexikálně-syntaktickéhojdeospojeníslovesjakolexikálníchjednoteksrovinousyntaktickou.Českédítětakbezpečněutvářínapř.základovouvětnoustrukturu(ZVS)seslovesemvrtětvevýznamukrouživě otáčet, kroutit,např. Pejsek vrtí(kým,čím?)ocáskemsvazebnýmdopl-

něnímslovesavpřísudkuvrtětjakpodmětempejsek,takpředmětemocáskem,anižbysimuselosubstantivumocásekskloňovatpodlepádovýchotázek,ježještěneovládá,analézatnásledněnáležitoukodifikovanoupodobuzakončeníinstrumentáluslovaocásek.Pokudmáalepředsebouněmeckéslovesowedeln(vrtět),pakpřineznalostiněmčinynaúrovniněmeckémateřštinyneníschopnosyntetizovatlexikálníamluvnickékategoriedovětyDer Hund wedelt mit dem Schwanze.Pročeskédítějepredikáturčujícímčinitelemprovolbusyntaktickéstrukturyvýpovědisnímvpozicislovesaurčitého.Tatopozicepředurčuje,zdalipůjdeovýpovědnístrukturysesubjektem(S)nebo bezsubjektu (Pslovesný/neslovesný/jmenný)ajakábudevdanémpřípadějejichZVS.

1. r. zŠ a osvojování i zdokonalování povědomí žáků o valenčně-intenční skladběZákladníprincipyvalenčně-intenčnísyntaxe,kteréjsouosvojoványvprocesu

řečovéontogenezevranémdětstvíarozvíjenyvpředškolnímvěkudítěte,muumožňujítvořitlexikálně,gramatickyisémantickyadekvátnívýpovědimateřštinybezznalostiřečově-jazykovéhoaparátu.Jednotlivédruhyvýznamůpredikátů/predikátorů,tj.VFvpřísudku,sidítěosvojujeaposilujejižod1.r.ZŠ,atonazákladěotázek,pomocínichžkonstituujeZVS.např.slabikářovépříklady:1.Kvalifikace:JakýjeKájík? Kájík je malý.2.Lokalizace:KdejeKájík? Kájík je ve škole.3.Proces:Kájík obědvá.4.událost:Maminka nese Kájíkovi večeři.5.Vlastnictví:Kájík má vláček.Souběžněvmatematiceježákovatzv.verbálnímatematičtinazaloženanavětěoznamovacíspravdivostníhodnotou,tj.Jedna a jedna jsou dvějevětaoznamovací,pravdivá;obdobněizápisčíslicemi1 + 1 = 2.Matematičtinasledujeodprvopočátkuiverbalizovanévztahyasymetrie(Maminka myje Kájíka),symetrie(Kájík sekamarádí s Alexem)areflexivity(Kájík se myje už sám),nebolivýznamovévztahysyntaktickékonverzemezidvojicemipredikátů/predikátorů.na1.st.ZŠžácirozumějíisložitějšímvýznamo-výmútvarům.SrovnejZVS:1.Agens(Kájík píše dopis).2.Kauzátorvesmysluneosobního původce děje(Kájík rozbil okno).3.Procesorvesmyslunositele děje(Kájík běží).4.nositelvlastnosti(Kájík je netrpělivý).5.Posesorvesmysluvlastníka něčeho(Tento vláček patří Kájíkovi).6.Proživatel(Kájíkovi se stýská).7.Recipientvesmyslupříjemce něčeho(Kájík dal mamincedárek).8.Benefi-cientvesmysluúčastníka,vjehožprospěchčineprospěchseněcoděje(Maminka objednala Kájíkovi kolo).9.Patiensvesmysluobjektu dějem zasaženého(Kájík usnul únavou).10.Stimulvesmyslupodnětunějakéreakcenebovjemu(Kájík se nebojí psů).11.Instrumentvesmyslunástrojesloužícíhokprováděníděje(Pejsek zavrtěl ocáskem).12.Vehiklvesmysluprostředku přemístění (Kájík jezdí nakole).13.Locusvesmyslumísta(Kájík se narodil v Praze).14.Direkcevesmyslusměru(Kájík položil knihu na lavici).

Typy zVS podle valence přísudku vyučovaných v syntaxipro studující 1. st. zŠPodlevalencepredikátu(P)rozlišujemenásledujícítypyapodtypyzákla-

dovýchvětnýchstrukturvhodnýchproaplikacisyntaktickéhoučivana1.st.ZŠ:1. p ZVSjeutvářenaslovesybezvalenčními.Zakládajíjislovesaneosobní

(VFneosobní/nonpers)azároveňibezpředmětová.–PosémantickéstráncevyjadřujítytoZVSpřírodníjevy(Sněží)asmyslovévjemy(Zvoní).

2. S – p ZVSjeutvářenaslovesyjednovalenčními,atoobsazujícímilevo-valenčnípozicimluvnickéhopodmětu.naroviněslovníchdruhů(SD)jerepre-zentovánavzorcemn1–VFpers(Babička spí. Pes štěkal. Slunce svítí.).–Zhlediskasémantickéhojizakládajíslovesasvýznamempohybučijinýchtělesnýchčinností(Dítě běží. Pes štěká)neboslovesavyjadřujícístavyavlastnosti,popř.jejichzměny(Dítě spí. Babička stárne).–Typseslovesyzdát se, stát se, přihodit se, ukázat seap.vyjadřujepodmětovoupozicivětouvedlejší(Zdálo se, že je to pravda).

3. p – o ZVSjeutvářenaslovesypouzepravovalenčními,neosobními,kteránasebevážípoziciobjektovou,atopozicisjednímobjektemP–O:Ten-totypZVSzahrnujeslovesajednovalenční.naroviněSDjereprezentovánanásledujícímipodtypy:1.VFnonpers–n4:jereprezentovánpředmětemvA,např.Zebe mě.–Zhlediskasémantickéhojejzakládajístrukturyseslovesys významy subjektivníchstavů tělesných.2.VFnonpers–n3:jereprezentovánpředmětemvD,např.Chutná mně.–Zhlediskasémantickéhojejzakládajístrukturyseslovesysvýznamysubjektivníchstavů tělesných iduševních(Otrnulo mu. Ulevilo se mu).3.VFnonpers–n2:jereprezentovánpředmětemvpartitivnímčinegativnímG,např.Napadlo sněhu. Ubylo vody.–Zhlediskasémantickéhojejzakládajístrukturyseslovesyvyjadřujícístavyajejichzměnu(ubýt, ubývat, přibýt, přibývat, napadnout, nedostávat se).4.VFnonpers–prepn:jereprezentovánjménemvpředložkovémpádu,např.Došlo k výbuchu.–Zhlediskasémantickéhojejzakládajístrukturyseslovesysvýznamystavůajejichzměn.DvaobjektyP–O1–O2:jekonstitu-ovánslovesydvojvalenčními,kterápovýznamovéstráncevyjadřujípředevšímduševní stavy.PádemprvnípředmětovépozicejeD(n3),kterývyjadřujenositele duševního stavu;druhápředmětovápozicevyjadřujetohoneboto,cojepříčinouduševníhostavu.naroviněSDserozlišujípodtypy:1.VFnonpers–n3–n2:Tentojereprezentovánpředmětemv DavG,např.Zželelo semu nemocného.2.VFnonpers–n3–prepn:jereprezentovánpředmětemv Dapředložkovýmpádem,např.Dítěti se zastesklo po rodičích.

4. p – Ad ZVSzakládánapravovalenčnímadverbiálnímdoplněnísloves,kterápojmenovávajísmyslové vjemy,spodtypy:1.P–Ad:Příslovečnápozicezdemávýznammístní(VFnonpers–predn),např.V uších hučí.–Zhlediskasémantickéhojejzakládajístrukturyseslovesysvýznamysluchových vjemůsudánímmístasvýznamemkde(Zapraskalo to v podlaze);2.P–Ad1–Ad2:Prvnípříslovečnápozicezdemávýznammísta,druháprostředku(VFnonpers–prepn–n7),např.V hospodě čpělo kouřem.

5. p – o – Ad ZVSzakládánadvojvalenčníchneosobníchslovesech,vážícíchnasebepoziciobjektovouiadverbiální.Zahrnujepodtypy:1.P–O–Adl:Posémantickéstráncevyjadřujíslovesatělesné pocity.AdverbiálnípozicejevpáděpředložkovémaobjektovávAnebovD:(1)VFnonpers–n4–prepn,např.Píchá mě v uchu.2.VFnonpers–n3–prepn,např.Píchlo mu v uších.3.P–O–Adm:Zhlediskasémantickéhojejzakládajístrukturyseslovesysvýznamysubjektivních stavů tělesnýchaduševních.Tentotypzakládánadvojvalenčníchneosobníchslovesech, vážícíchnasebepoziciobjektovouaadverbiální.VětnývzorecSDmápodobuVFnonpers–n3–ADV,např.Nemocnému se daří lépe.

6. S – p – o ZVSzakládánadvojvalenčníchosobníchslovesech(VFpers)vážícíchnasebelevovalenčnípozicepodmětové(n1)apravovalenčnípozicepředmětové(n4,n3,n2,n7,prepn).Zahrnujepodtypy:1.n1–VFpers–n4.Posémantickéstráncezakládajínaslovesechrozmanitéhocharakteru,např.Žák píšedopis.2.n1–VFpers–n2.–Posémantickéstráncezakládajínaslovesechsvýznamemvzdalování seaodlučování(Bratr se stranil kamarádů)nebosvý-znamemdosahováníadotýkání se(Výprava dosáhlacíle.).3.n1–VFpers–n3:Posémantickéstráncezakládajínaslovesechsvýznamemsouhlasuanesouhlasu(Všichni mu nadržovali)nebonavýznamunadřazenostiapodřazenosti(Půda patří soukromníkům).4.n1–VFpers–n7.Posémantickéstráncezakládajínaslo-vesechobírat se, zabývat se, zaměstnávat se(Zaměstnávalse problémy.)nebonaslovesechsvýznamemduševních stavůajejichprojevů(Podzim hýřil barvami.).5.n1–VFpers–prepn,např.Obešel se BEZ pomoci. Zamiloval se DO Evy. Hlásil se K pravici. Byl pyšný NA svou dívku. Pochutnával si NA jeho rozpacích. Vypínal se NAD ostatní. Psal O boji proti AIDS. Ulevil si OD bolesti hlavy. Toužil PO domově. Měl cit PRO spravedlnost. Měl odpor PROTI novotám. Ostýchal se PŘED ženami. Přátelil se S hudebníky. Hrál V kostky. Zápasil VE volném stylu. Zotavoval se Z ne-moci. Přimlouval se ZA kamaráda. Pálil ZA dívkou.

7. S – p – Ad ZVSzakládánaoboustranněosobníchslovesechdvojvalenč-níchslevovalenčnípozicípodmětovouaspravovalenčnímadverbiálnímdoplněním.Zahrnujepodtypy:1.S–P–Adl:Zakládánaslovesechvyžadujícíchdoplněnízpravapříslovečným určením místa (n1–VFpers–prepn),např.Praha leží na Vltavě.–Posémantickéstráncezakládánaslovesechvyjadřujících,kdeseněconacházínebovyskytuje,popř.východiskoicílpohybu.2.S–P–Adm.Zakládánaslovesechvyžadujícíchdoplněnízpravapříslovečnýmurčením způsobu(n1–VFpers–prepn),např.Žena vypadala jako strašidlo.–Posémantickéstráncezakládánaslovesechchování seapočínání si.3.S–P–Adt:Zakládánaslovesechvyžadujícíchdoplněnízpravapříslovečným určením času(n1–VFpers–prepn),např.Zábava se protáhla přes půlnoc.–Posémantickéstráncezakládánaslovesechsvýznamemtrváníaopakování.

8. S – p – Atv ZVSdoplňkovýzakládánaoboustrannědvojvalenčníchosobníchslovesechspravovalenčnímdoplňkovýmdoplněním1.(n1–VFpers

–A1/A7),např.Matka se zdála unavená,nebo2.(n1–VFpers–n1),např.Motivem jejich jednání se zdála nenávist.

9. S – p – o – Ad ZVSzakládánatřívalenčníchosobníchslovesechs pra-vovalenčnímobjektovýmaadverbiálnímdoplněním.Zahrnujepodtypy:1.S–P–O–Ad:naroviněSDjetatostrukturareprezentovánavzorcemn1–VFpers–n4–prepn,např.Otec zaparkoval auto do garáže.2.S–P–O1–O2–Ad:naroviněslovnědruhovéjetatostrukturareprezentovánavzorcemn1–VFpers–n3–n4–prepn(Lékař vytáhl Honzovi třísku z prstu).

10. S – p – o – Atv ZVSzakládánatřívalenčníchosobníchslovesechs pra-vovalenčnímobjektovýmadoplňkovýmdoplněním.naroviněSDjetatostrukturareprezentovánavzorcemn1–VFpers–n4–A7/n7//zaA4/n4//jakoA4/n4,např.Král ustanovil Honzu svým nástupcem/za svého nástupce/jako svého nástupce.

11. S – psložený; psložený ZVSjeutvářenaslovesyneplnovýznamovýmisjejichnutnýmspojenímseslovyplnovýznamovýmivpřísudkusloženém.1.Psložseslovesemsponovým(Pes je šelma. Bratr je učitelem. Loupiti není koupiti).2.Psložseslovesemmodálním(Všichni museli odejít. Neměl bys tam chodit. Nikdo nesměl zůstat).3.Psložseslovesemfázovým(Všichni začali zpívat. Světlo přestalo svítit).4.Psložspredikativem(Bylohorko. Je mi chladno. Je potřeba neustále se učit).

závěružitívalenčnískladbyvučivučeskéhojazykapro1.st.ZŠvyužívárovinu

lexikálně-sémantickouintuitivněosvojovanouvranémdětstvíavpředškolnímvěkudítěte.Takdítědokážesivybratzkonkrétníhoslovadoplněníjehoobsahujinýmkonkrétnímslovem,je-litoprodítězhlediskakomunikativníhopotřebné.Vizslovesovrtět,můžedoplnitsubstantivempejsekasubstantivemocásekavytvo-řitvětuslovesnoudvoučlennouoznamovacíPejsekvrtí ocáskem.TímintuitivnězakládáZVStypu:S/n1–P/VFpers–O/n7Pejsek vrtí ocáskem.Valenčnískladbaukazujenato,ženespočetnémnožstvívýpovědísezakládánarelativněmalémpočtunámiuváděnýchjedenáctitypůZVSužívanýchna1.st.ZŠajižosvojenýchvprůběhuřečovéontogenezezreflexologickéhohlediska,resp.hlediskabiolin-gvistického.

RovněžnespočetnémnožstvívýpovědníchrealizacíztěchtojedenáctitypůZVSsedosahujeobsazovánímvalenčníchpozictéžeZVSrozličnýmislovy,tj.rozličnýmilexikálnímiprostředkyS–P–O:Žák čte knihu. Učitelka píše dopis. Maminka vaří oběd).

PodobněpřispívákvětšírozmanitostivýpovědníchpodobtéžeZVSneobsa-zovánímpozicpotenciálníchS–P–O:Žák čte knihu. Čte knihu. Čte.

Morfologickýmiobměnamilexikálníchprostředků,kteréobsazujívalenčnípo-ziceZVS,lzevýpovědnírealizacenapř.ZVS:S–P–O(Žák čte knihu)usubstantivažákvyjádřittřemivariantamipádovými:1.Žák čte knih-y.2.Žác-i čtou knih-u.

3.Žác-i čtou knih-y.uslovesalzejehomorfologickýmikategoriemiobměňovattutéžZVS(Žák čte/bude číst/četl by…knihu; Čtu/čti…knihuatd.).

Včeštinělexikálníprostředkyobsazujívalenčnípozicepodleprincipuaktuál-níhočlenění(ZVStypuS–P–O–Ad(Řidič zavezl vůz do garáže)sVFperszavéstvlevovalenčnípozicimůžeobsazovatnapř.substantivumřidičavpravovalenčnípoziciobjektovémůžeobsazovatnapř.substantivumvůzavpravovalenčnípoziceadverbiálnímůžebýtobsazenanapř.substantivemgaráž.TatoZVSvčeštiněmůžemítvšechnykombinačnípodoby,tj.Řidič zavezl vůz do garáže… Do garáže vůz zavezl řidič…).

KaždýzuvedenýchjedenáctitypůZVSmůžesámvdanéZVSobsazovatpozicevariantní,např.vedlesubstantivamůžebýtužitavedlejšívěta(Otec věřil v uzdravení. Otecvěřil, že se uzdraví)nebosinfinitivem(Nebál se těžké práce. Nebál se těžce pracovat).

Výpovědivytvářímeinazákladěderivovanýchvětnýchstruktur.Tytostruk-turyseodvozujízestrukturzákladových,atorozvíjejících,jimižvznikajíčlenyrozvité.1.Prorozvíjenísyntaktickýchsubstantivplatívčeštiněčtyřipravidla:1.1Substantivumlzenahraditspojenímsubstantivasrozvíjejícímpřívlastkovýmadjektivem,např.dobrý člověk.1.2Substantivumnahradímespojenímsubstantivasesubstantivem,např.hodina matematiky.1.3Substantivumnahradímesubstan-tivemsadverbiem,např.krok vlevo.1.4Substantivumnahradímesubstantivemsinfinitivem,např.čas odejít.2.Prorozvíjenísyntaktickýchadjektivplatívčeštinětřipravidla:2.1Adjektivumnahradímeadjektivemsadverbiem,např.zbrusunový.2.2Adjektivumnahradímeadjektivemsesubstantivem,např.neschopný klamu.2.3Adjektivumnahradímeadjektivemsinfinitivem,např.toužící zvítězit.3.Prorozví-jenísyntaktickýchadverbiíplatívčeštinědvěpravidla:3.1Adverbiumnahradímeadverbiemsadverbiem,např.velmi vysoko.3.2Adverbiumnahradímeadverbiemsesubstantivem,např.kolmo na předponu.4.Prorozvíjenísyntaktickýchslovesplatívčeštinětřipravidla:4.1Slovesonahradímeslovesemsesubstantivem,např.studovat matematiku.4.2Slovesonahradímeslovesemsadverbiem,např.chovat se vybraně.4.3Slovesonahradímeslovesemsinfinitivem,např.učit se číst.

Pravidlyrozšiřovacímivznikají:1.Členyněkolikanásobné;např.otec a matka; otec, matka a bratr…2.Členyapoziční,např.Počínal si bezchybně, perfektně.

Ztohotometodickéhopohledujevýhodnéna1.st.ZŠvycházetzjedenáctiZVSplynoucízdidaktickézásadyrozvíjetpsychikudítěteijejídílčífunkceodspoduspřihlédnutímkvývojovéetapě,čilirespektovatzásadupřiměřenostivzhledemkvývojovémustupnidítěte.

naKatedřeprimárníjazykovévýchovyPFuJEPvÚstínadLabemvsyntaxiprocvičujemejakklasickouvětněčlenskouzávislostnísyntax,takiskladbuva-lenčněintenčnísohledemnasyntaktickéučivoprobíranéna1.st.ZŠ(viznárysvalenčně-intenčnískladbyprostudujícíučitelství1.stupnězákladníškoly).

LiteraturaBALÁKOVÁ,D:JazykovýobrazsvetavspoločnejEurópe.In:Slovoaobraz

vkomunikacisdětmi.Komunikacesdětmivmultikulturnímsvěte.Ostrava:PedagogickáfakultaOstravskéuniverzity,Ostrava2005,s.6–11.

KAMIŠ,K.,nekvapil,J.:Současnýspisovnýjazyk.Valenčnípojetískladbyveškole.uKPraha,1988,s.21–27.

KAMIŠ,K.:Kognitivnímechanizmyosvojovánímateřštinydítětemvpředškolnímamladšímškolnímvěkuzhlediskabiolingvistického.InSb.Slovooslove.Prešovskáuniverzita;ročník13,Prešov2007,s.170.

KAMIŠ,K.:nárysvalenčně-intenčnískladbyprostudujícíučitelství1.stupnězákladníškoly.PFuJEP2007,s.19–23.

KOVÁČOVÁ,V.:Kontextuálnyaspektvýučbyteritoriálnychdialektov. In:Slovoaobrazvkomunikacisdětmi.Komunikacesdětmivmultikulturnímsvětě.PedagogickáfakultaOstravskéuniverzity,Ostrava2005,s.43–49.

LIPTÁKOVÁ,Ľ.:OsmerovanívyučovaniamaterinskéhojazykavSlovenskejrepublike.http.://www.unipo.sk/

Příručnímluvnicečeštiny.nLn1995,s.384–386.ŠInDELÁŘOVÁ,J.: Socio-kulturnízázemížákůastudentů-imigrantůpřicháze-

jícíchzezemísodlišnoukulturou.ÚstínadLabem2005,s.61.ŠInDELÁŘOVÁ,J.:Lingvodidaktickákoncepcevýukyčeštinyjakomateřského

icizíhojazyka.In:Kontinuitnéadiskontinuitnéotázkyjazykovejkomunikácie.BanskáBystrica2007,s.184–189.

Summary

Methodicalstandpointisprofitablesidelineon1.st.ZŠstartfrom11. ZVS. Doctri-nalprincipleevolvepsychechildandherfunctionfrombelowwithconsiderationtospeechgeneratorperiodchild.Transcendentaladoptionquantivalenceandintentionpupilsyoungerschoolageon1.st.ZŠ

prof. PhDr. Karel Kamiš, CSc.Pedagogická fakulta Univerzity Jana Evangelistu Purkyně, Ústí nad Labeme-mail: [email protected]

DIDaKTICKá Hra a VyUČOVáNÍ MaTEřSKÉMU jazyKU U DĚTÍ MLaDšÍHO šKOLNÍHO VĚKU aNEB CO By MĚL VĚDĚT UČITEL

ELEMENTarISTa

marie ZOUhAROVÁ

mateřskému jazykuseučímalédětijižvnejútlejšímvěkuodsvématkyanejbližšíchvrodinnémkruhunejprveodezíráním,následněnapodobováním.Pozdějisejejichdorozumívacíavyjadřovacíschopnostirozvíjejívmateřskéškolepodvedenímkvalifikovanýchučitelekprostřednictvímjazykovýchaesteticko-výchovnýchčinností.

Všechnytytočinnostimajístanovenécíle.Ktěmnejzákladnějšímpatřínapř.rozvíjenířečovýchschopností,rozvíjeníslovnízásoby,naučenísezpamětikrát-kýchajednoduchýchtextů,vyprávěnípříběhu,popisovánísituací,vyjadřovánídojmů,pocitů,prožitků,rozvíjeníverbálníchineverbálníchkomunikativníchdovedností

Snástupemdítětedo1.ročníkuzákladníškolyzačínámítpéčeorozvojmateřskéhojazykasoustavnějšíaorganizovanějšícharakter.Výukamateřskéhojazykaprobíhávevšechtypechškolpodleplatnýchosnovasplňujejimipředep-sanécíle.

Mateřskýjazykmávsoustavěvyučovacíchpředmětůzákladnívýznam.najehozvládnutíjedoznačnémíryzávislýúspěchivostatníchpředmětech,např.vevýucecizímujazykujsouvyužíványznalostimluvnickýchpojmůagramatic-kýchjevů.Vyjadřovánížákůinformujeučitelejinýchpředmětůomířepochopeníučiva.Přispívátakékdalšímurozvojislovnízásobyneboosvojováníodbornýchtermínů(Čechová,1989).

1Zahájeníškolnídocházkyjezávažnýmmomentemvživotědítěte.Prvníročníkjedůležitýmmotivačnímmomentemproúspěšnostdítěteveškolnípráciivdalšíchročnících.Přechodzmateřskéškolydoškolyzákladnímůževyvolávatzmatek,rozčarování,únavu,duševnínapětíacitovounestálost.Protojeúkolemkaždéhopedagogausnadnitdítětitentopřechodvýběremvhodnýchčinností,kterésepřibližujíjehopřirozenýmpotřebám(Ďurič,1977).

Vprvéřaděbymělučiteldobřepoznatvšechnyzákonitostitělesnéhoadu-ševního vývojedětí,snimižpracuje.

1.1Typicképrotentověkjerovnoměrnézvyšování tělesné energie a vy-

trvalostipřiduševníčinnosti.Dětivydržídlouhoipřiklidnéčinnosti.Hrubá

ijemnámotorikajenatakovémstupnivývoje,žesidětimohouosvojovatimnohésportovnídovednostiakolektivnípohybovéhry.Jednáseohryspravidly,kterépředstavují60procentvšechhertohotověku.

Tělesnépocity,kterébylyvpředcházejícímobdobíznačněnevyrovnané,sepostupněstabilizují.Emocevšakvelmisnadnovznikajíastejněrychlezasemizí.Pocittělesnézdatnostijetrvalý,nebývájižpřerušovánpocityochablostiaúnavy.Prototakédítěnacházívelkéuspokojenívpohybovýchhrách.

1.2Vduševnívývojisedovršujevývinvnímání.Jecharakteristické,žedětivnímajípouzedetaily,kteréjezaujmouajinézanedbávají.Kolemdesátéhoroku sevývojdokončuje- dítějeschopnovnímatjakodospělý,aleprotoženemátytéžzkušeností,nemůžedosáhnoutstejnéúrovně.

Svnímánímjebezprostředněspojenapaměť.narozvíjeníazvyšováníroz-sahu paměťovýchschopnostímávelkýpodílškolnívyučování.Dítěsivrámciškolnípráceuchovávávpamětivětšímnožstvíprvkůjakonapř.slabik,slov,vět,číslic,poučekapravidel.nejednáseozapamatováníbezděčné,aleopamatováníúmyslné,tedyoučení.Zpočátkumádítěsklonkučenímechanickému–nemádostatečnouslovnízásobu,abysemohlovyjadřovatvlastnímislovy.Dalšímne-dostatkemvtomtoobdobíjeneschopnostdítětespojovatnovépoznatkysdávnojižosvojenýmiznalostmi.Potřebujepomocdospělého,abydovedloplněpochopitsmyslnovéhoučivaaabyjeuvedlovsouvisloststím,čemusenaučilodříve.

Začínajísevyvíjetobrázkovépředstavy.Paměťovépředstavyjsouzávislénamířevjemů,činnosti,zkušenostech.Čímvícemádítězkušeností,tímvícepředstavsepřidružujekjehoaktuálnímuzážitku,atakvznikajícelépředstavovésouborypříhodaudálostí.Představypředškolákajsoutakživé,žeseblížívjemům.Schop-nostvybavovatsipředstavyvtétopodoběmizíuvětšinydětíasivšestiletech.

Procesvývojemyšleníobecněpostupujeodkonkrétního,názornéhokne-názornému,abstraktnímu,kteréumožňujelogickéúsudky.Myšlenímladšíhoškolákajekonkrétní,názorové,protoivevyučovánípoužívámepřevážněpomůceknázorných.Vycházízreálných,smyslypochopitelnýchsituací.Pozdějidítěporov-návápodstatnévlastnosti,nepozorujeužpouzevnějšíaočividnépodobnosti,alesledujeskrytéznaky,kekterýmsemusídopracovatmyšlením.

Vdevátémaždesátémrocemádítětakovémnožstvípoznatků,žejenucenositytovědomostipostupněutřiďovatadávatdosouvislostí.Poznává,žemezijehopoznatkyjsouurčitévztahy,podlekterýchjezačínáspojovatdourčitýchcelků.nedokážeještěmysletabstraktně,aledostávásekvztahovýmabstrakcím.Do-kážeabstrahovatzcelkujednotlivostiapodlenichdospívatkpochopenívztahůmezijevy.Kolemdesátéhorokumizínaivnínázorynaskutečnostaobjevujesekritičnost.Dítěsivšímározporůmezijednotlivýmizkušenostmi.

Informaceomyšlenkovémprocesu,alezároveňiourčitéúrovnikomuni-kativníchdovednostízískáváučitelodžákapředevšímpomocíjehoverbálního

projevu. nakoncipředškolníhoobdobíovládádítěmateřskouřeč,alejejívývojještěneníukončen.Školnívyučovánírozšiřujeslovnízásobuvdoběmezised-mýmažjedenáctýmrokemdvakrátažtřikrát.Tedydoprvnítřídydítěvstupujesprůměrnouslovnízásobou2500–3000slov,koncemprvnítřídypoužívá3500slov,alerozumíněkolikanásobněvětšímupočtuslov.Vazbamezivývojemmyšle-níařečijevelmitěsná,vzájemněseovlivňují.nejprvesemnožíobecnépojmyakolemdesátéhorokuvzrůstápočetabstraktníchpojmů.

zájmy dětí serozšiřují.Mezinejoblíbenějšíčinnostipatříkresbaačetba.So-ciální vztahyserozšiřujíaprohlubují.Dítěsestálevícezařazujedospolečnostidětísvéhověku,pozdějipohlaví.Společnépohybovéhryaspolečnézájmyvedoukvytvářeníherníchskupin.

2naprostousamozřejmostíprodítětohotověkujehra.Podtentopojemzařa-zujemeveškerouspontánníapřirozenoučinnost,kterouprovozuječlověkpocelýsvůjživot.Vehřesesnažípoznatsvět,hledákněmuvztahjakoiksoběsamému,objevujesouvislosti.Provozovánítétočinnostijeprojedinceuspokojující.naopaknedostatekvnitřníhopotěšeníauspokojenívedekpasivitě.Ztohovyplývá,žehraplnívživotěčlověka,aťužsejednáodospěléhojedincečimalédítě,uněhožseprojevujenejdominantněji,funkciemocionální,motivační,relaxačníapoznávací,alezároveňifunkcifantazijní,tvořivostní,procvičovací,upevňovacíadalší.Protopatříhraidovyučování.

2.1Za didaktickou považujemetakovou hru, kterásplňujestanovenécíle,mápevněurčenápravidlaazároveňplnífunkciseznamovací,procvičovacíneboupevňovacívoblastidanéhoučiva.Patřímezihojněvyužívanévyučovacímetody,zejménanaprvnímstupnizákladníchškol.

Vprvnímročníkunavazujehranazkušenostizpředškolníchzařízení.Pro-tožejezákladnípotřeboudítěte,neníknízapotřebížádnásložitámotivace.Dětinevnímajíhrujakovyučování.Dokážísepřinínaprostosoustředit.Osvědčilasejakovhodnýprostředekktomu,abyjejímprostřednictvímmohližáciučivolépezvládnout,dosáhnoutnenásilnouformoulepšíchvýsledků,překonatitynejvětšíobtížepřivýucepříjemnější,přirozenějšícestou.Didaktickáhrapřinášívedlevýukovýchcílůtakézábavu,podporujevdětechsoutěživost,snahuvynik-nout,zvítězit,posilujejejichsebevědomí,smyslprospravedlnost,sebeovládáníaj.nesmímezapomínataninaterapeutickývýznamhry – ochraňujedítěpředneurózou(Čačka,1999).udětísvývojovýmiporuchamiučeníjehravyužívánajakoreedukačníarehabilitačnífaktor(Houška,1993).

2.2Didaktickáhramápředemvytyčenýcíl,kterýjevždypodřízencílivzdělá-vacímu.Kjehosplněníbymělodojítvlastníaktivitouačinnostížáků,didaktickáhraprotopatříkaktivizujícímmetodámvevýuce.Prostřednictvímhrysižáciosvojujíneboupevňujíurčitévědomosti,dovednostičinávyky.Pomocíhrysedítě

0

zároveňučířešitkonkrétníproblémy,konflikty,přizpůsobivostinovýmpodmín-kám.Cíledidaktickýchherzahrnujírozvojschopnostídítětevevšechoblastechmezilidskýchvztahů,mezikterépatříkomunikace,spolupráce,soucitsdruhými,získáníkontrolynadsvýmjednáním,odpovědnostzanásledkysvéhojednání.

Hramásvůjřád.Probíhávurčitémčase,vymezenémprostoru,mápravidlazávaznáprovšechnyúčastníkyhry,máprvkynapětíauvolnění.Významhryspo-čívávtom,žedáváčlověkumožnostvyjádřitse,projevitdůvtip,vytrvalost,fantazii,sílu,tvůrčíschopnosti,estetickécítění,veselost,apod.(Mišurcová,1980).

Hrabymělaplnitjistépožadavky.T.HouškavesvéknizeŠkolahrou(1991)uvádí:

1. Hramározvíjetaktivitu,zájmydětí,jejichfantaziiatvůrčíschopnosti.2. Hramusímítjasnýcíl,kterýdětempřihřenezdůrazňujeme,protože

ten,kdomusívědět,pročhruzařazuje,kdyjizařazujeapročstakovýmipravidly,jeučitel.Vprůběhuhryjesiučiteltakévědomtoho,žemároliiniciátora,atudíždonívjejímprůběhunevstupuje,pokudtonenínut-né.

3. Hramusíbýtprodětipřitažlivá.Hra,kteroudětihrajízdonucení,užneníhrou,aleztrátoučasu.

4. Hramusíbýtvhodněčasovězařazená–vědomostiadovednostirozvíjenéhroumusínavazovatnaznalostijižzvládnuté.

Ktěmtopožadavkůmbychpřipojilaještějeden:vhodnývýběrhervzhledemkvěkovýmaindividuálnímzvláštnostemdětíacelkovéúrovnitřídy.

2.3Každáhrabymělaobsahovatúvod–motivaci,vysvětlenípravidel,vlastníhruazávěr–vyhodnocení,odměnu.

Jakomotivacimůžemevyužítrozhovor,hru,soutěž,popis,četbu,vyprávěníaj.Lzepoužítitzv.naladění(Patersonová,1996).Autorkapodávácharakteristikuzákladníchznaků,kterébymělakladnámotivacemít:

a) zaměřitpozornostžákůnaučivo,kterébudeprobíráno,b) vycházetzezájmužáků,c) stručněsměřovatpřímokjádruvěci–motivačnízaměřenídelšínežpět

minutjeneefektivní,motivacenesmíbýtplýtváníčasem,d) můžebýtsoučástíkaždévyučovacíhodinyamůževyužítzážitkůdětí.Předzapočetímčinnostijakékolivhrymusíbýtjasněasrozumitelněvysvětlena

pravidlatak,abyjimrozumělivšichniúčastníci.Jenutnéseujistit,zdapravidlahrypochopiliopravduvšichni.Vsložitějšíchpřípadechjevhodnéprovéstukázku.

Hrumůžemevyhodnotitmnoharůznýmizpůsoby,např.pochvalouvítěze,odměněnímsladkostí,potleskem,gratulací,získánímlístečkusloužícíhokvy-lepšeníznámkyvpředmětu,diplomem,zápisemdobodovacílistiny,kterouvyhodnocujemepodelšímčasovémúseku.nemusímevždyvyhodnocovatpouzenejlepšíhráčeneboskupinky.Pokudbylyúkolynáročnějšíavšichnipracovali

svědomitě,můžemeodměnitvícežáků,aneboiceloutřídu.Závěrjedůležitoučástíhry,jeprožákykontrolou,zdazachovalipravidla

asplnilisprávněúkol.ocenění apochvalavždyúčinnosthryzvyšujeamotivujekaktivnípráciprohrupříští.

3Didaktickéhry,kterézařazujemedovyučovánínaprvnímstupnizákladníškoly,dělímedorůznýchskupinpodlerůznýchkritérií(Santlerová,1995).Zjazy-kových herlzeuvéstnapř.hryzaměřenénarozvoj řeči, artikulace, slovní zásoby, hryurčenék rozlišování hlásek a písmen, hryse slabikou, se slovy. Příkladyheruvádímevpříloze.

LiteraturaČAČKA,O.akol.:Psychologieimaginativnívýchovyavzděláváníspříklady

aplikace.Doplněk,Brno1999.ČECHOVÁ,M.,STYBLÍK,V.:Didaktikačeštiny.SPn,Praha1989.ĎuRIČ,L.:Vybranékapitolyzpedagogickejpsychológie.SPn,Bratislava1988.ĎuRIČ,L.,Štefanovič,J.:Psychológiapreučiteľov.SPn,Bratislava1977.FISCHER,R.:učímedětimysletaučitse.Portál,Praha1997.HOuŠKA,T.:Školahrou.Praha1991.HOuŠKA,T.:Školajehra.Praha1993.LOKŠOVÁ,I.,Lokša,J.:Pozornost,motivace,relaxaceatvořivostdětíveškole.

Portál,Praha1999.MELICHÁRKOVÁ,I.,ŠVECOVÁ,L.:Hračičkyzkrabičkyaneb100herpro

skupinovouprácidětív1.tříděZŠ.Paido,Brno2001.MILLAROVÁ,S.:Psychologiehry.Panorama,Praha1978.MIŠuRCOVÁ,V.,FIŠER,J.,FICL,V.:Hraahračkavživotědítěte.SPn,Praha

1980.PATERSOnOVÁ,K.:Připravit,pozor,učímese!Portál,Praha1996.SAnTLEROVÁ,K.:100didaktickýchhervevýucečteníapsaní.Didaktis,Brno

1995.SILBERMAn,M.:101metodproaktivnívýcvikavyučování.Portál,Praha

1995.Summary

dIdAcTIc gAme ANd moTher ToNgue TeAchINg AT Lower grAdeS of eLemeNTAry educATIoN

Apaperanalysesthemeaningandimportanceofdidacticgameformothertongueteachingatlowergradesofelementaryeducation.Ittakesintotheconsiderationpupils´psychicalandphysicalcondition,anditbringstotheharmonywiththerequirementsformothertongueteaching.Appendixcontainsexamplesoflan-guagegames.

příloha – příklady her

1. hraVYnECHAnÉPÍSMEnOTematický celek:PravopisTéma:pravopisi,í/y,ýpoměkkýchatvrdýchsouhláskáchcíl:upevněníaprocvičeníprobranéhoučiva,komunikacesespolužákem,soustře-dění,manipulacespomůckamipočet hráčů:dvojice,jednotlivcipomůcky:několikkusůvelkéhotiskacíhoIvbarvěžlutéaněkolikkusůvelkéhotiskacíhopísmeneYvbarvěmodré,vestejnýchbarváchičárkunadI,Y,kartičkyseslovy,kterýmchybípísmenomísto:učebnadélka:5–10minutpostup:učitelrozdážákůmpředempřipravenékartičky.nakaždéjenapsánoslovoschybějícími,íneboy,ý.ÚkolemhráčůjedomezerveslovechvložitsprávnévelkétiskacíI,Í/Y,Ý.Tatobarevnápísmena,ježžácidoplňují,zajišťujíučitelipřehledosprávnostiapočtudoplněnýchslov.ukázka:

doc. PhDr. Marie Zouharová, PhD.Pedagogická fakulta Univerzity Palackého, Olomouce-mail: [email protected]

2.hraČERnÝPETR

Tematický celek:naukaoslověTéma:významovýokruhslovcíl:procvičeníučiva,rozvojlogickéhomyšlení,taktizování,spoluprácepočet hráčů:dvojicepomůcky:13karet:šestdvojicpatřícíchkjednomuvýznamovémuokruhuajednakartapředstavujícíČernéhoPetramísto:učebnadélka trvání:5minutpostup:Dvojicehráčůsirozdávšechnykarty.Jedenoddruhéhonavzájemtahajíaodkládajíkartytvořícídvojice.Vtétohřetvořídvojicikarty,kterépatřívždydojednohovýznamovéhookruhu.KomuzůstanejakoposledníkartavruceČernýPetr,prohrál.ukázka:

OPTIKa MEraNIa a HODNOTENIa ČITaTEľSKEj GraMOTNOSTI a jEj DôSLEDKy PrE Prax

VyUČOVaNIa ČÍTaNIa

Oľga ZÁpOtOčnÁ

Zaposledných10-15rokov,čojezhodouokolnostíasiajobdobiemôjhozvý-šenéhozáujmuootázkyapedagogickéaspektygramotnosti,somsaasinestretlaspojmom,ktoréhovýznamakultúrnyobsahbysanatoľkomenilaposúval,pres-nejšiepovedanéplnilarozširoval.Asinatombudemaťskutočnepodielajmojaprofesijnáorientácia,napriektomubysomtrvalanatom,žetietoposunyvna-zeranínaotázkygramotnostineprebiehajúlennaúrovnivedeckéhodiskurzu,alemožnonajmänapôdeverejnýchavzdelávacíchinštitúcií.Voväčšineekonomickyvyspelýchzápadnýchdemokraciísaotázkygramotnostistaliastávajúbežnousú-časťouširokéhomediálneho,politického,odbornéhoilaickéhocelospoločenskéhoverejnéhozáujmu.Stimulomintenzívnychpolitickýchkampanízavšeobecnýrozvojgramotnostipopulácie(napr.ClintonovecelonárodnékampanevuSA,koncom90.rokov),boličiastočneajštatistickéúdajeopomernevysokomvýskytenegramotnosti,resp.funkčnejnegramotnostivmultikultúrnychspoločenskýchprostrediach.Významnúúlohuvšakzohralanajmäperspektívaaleboužajrealitatzv.„znalostnejspoločnosti“a„znalostnejekonomiky“vpodmienkachglobalizá-cieajemožnonádej,žetietotrendybudúprirodzenesprevádzanéajprimeranýmrešpektom,spoločenskýmuznanímanarastajúcouhodnotouvzdelania.

Úplnenajsilnejšímazatiaľasinajvýznamnejšímspúšťačomtohtovšeobecnéhocelosvetového„boomu“gramotnostibolivšaknespornednesužchronickyznámeopakovanémedzinárodnéštúdieaprojektymeraniačitateľskejgramotnosti,čiuždospelej(pozriRabušicová,2002),aleboškolskej,mladšejčistaršejpopuláciežiakov(vréžiiIEAaOECD).Veľmidobretonapokondokumentujeajsituáciaunás.napriektomu,ževedeckovýskumnáakademickáobecsatýmitotémamidlhodobozaoberáanastránkachodbornýchperiodíksvojevýsledkyajzverej-ňuje(lenzprodukciejednéhozainteresovanéhopracoviska,presnejšiejednéhoneveľkéhovýskumnéhotímuvzišlizaposlednérokydesiatkypublikácií;pozri(Kolláriková,2004),takúodozvuverejnosti,akúvyvolalisprávyovýsledkochštúdiíPIRLSaPISA(zverejnenévrokoch2004a2007)sanepodarilovyvolaťeštenikomu.Tojenapokonprirodzenéanajmäpotešiteľné.Dôležitejšievšakje,čisatátoodozvastaneajvýzvou,čiaakosatentonečakanýzáujemootázkyčitateľskejgramotnostipremietnevadekvátnychinterpretáciách,následnýchopatreniachakonkrétnychkrokoch.

problém interpretácií Problémysinterpretácioutýchtovýskumovvšeobecne,toznamenánielen

unás,aleajvďalšíchzúčastnenýchkrajináchbývajúrôzne.najednejstranesavýsledkyčastobagatelizujú,hľadajúsadôvodyapríčiny,prečotietozistenianetrebabraťvážne,nadruhejstranesanaopakzveličujú,čojesprevádzanénáslednýmhľadanímvinníka,ktorýmje,prirodzene,najčastejšieškola,ajkeďdoistejmierysútietopostojezávisléajodumiestneniapríslušnýchkrajín(wippert,2007).Obyčajnesútakétojednostrannézáveryvýsledkompovrchnéhoposudzovaniaorientačnýchaľahkomedializovateľnýchukazovateľov(poradí,priemerovaper-centuálnychúdajov),bezhlbšiehovhľaduapodrobnejšíchanalýzpríčinaširšíchsúvislostí.Toječiastočne,myslím,ajnašímproblémom,keďzoberiemedoúvahyskutočnosť,žeokremorientačnýchsprávovýsledkochprojektovPIRLS2001aPISA2003(Koršňákováakol.,2004;Obrancováakol.,2004),sakukomplexnej-šiemuspracovaniuzozbieranýchúdajovdoposiaľneprikročilo,čojevzhľadomnainformačnýpotenciáltejtodatabázyrozhodneškoda.Úsiliekoordinátorovanie-koľkýchrealizátorovpokaždejstránkenáročnýchmedzinárodnýchprojektovtakzostalovzásuvkáchŠtátnehopedagogickéhoústavu,ktorýmalzrejmeinéstarosti,okreminéhoajsozabezpečenímichpokračovania(PIRLS,PISA,2006).Ostávalendúfať,žetonebolozbytočnéaženajnovšieúdajesaspracujúkomplexnejšieanajmäkonzekventnejšie.

Ďalšieproblémyavýhrady,ktorézaznievajúzradovodborníkov,sanajčastej-šietýkajúspochybňovaniakultúrnejsenzitívnostipoužitýchmeracíchnástrojov,resp.nerešpektovaniasociokultúrnychšpecifík,ktorénapr.(podľaGavoru,2006)znevýhodňujúdetizkrajínbezmultikultúrnejskúsenosti.M.Hilton(2006)napr.pokladázaneadekvátneporovnávaťvtotožnýchúloháchrôznenárodnéškolskésystémyaedukačnéprostredia,použitétestykritizuje–vzhľadomnakomplexnosťgramotnosti–zaichjednodimenzionálnosť,textypoužitévúloháchsúpodľanejnielenkultúrne,aleijazykovostigmatizované.Vneposlednomradespochybňujeajviaceréprocedurálneaspektyrealizácieprojektov.MetodológiuavalidituPISApodrobneanalyzujeaveľmiostrokritizujeajninaB.Dohn(2007),podľaktorejhlavnýproblém(okremčiastkovýchproblémovnaúrovniniektorýchpoložiek)spočívavrozporemedzideklarovanýmicieľmiazámermiprojektu(„zisťovaťahodnotiťuplatňovanievedomostíazručností...“,vautentickýchsituáciáchreálnehoživota,„kompetenciípotrebnýchpreživot“apod.)aspôsobom,akosúkľúčovépojmyoperacionalizovanénaúrovnitestovýchúloh.Problémskon-štruktovouvaliditoutýchtotestovpotom(podľanej)neumožňujeodpovedaťnaotázky,ktorésúpredmetomskúmaniačo–ajvzhľadomnapoužitéštatisticképrocedúry–vediekmylnýmaneadekvátnyminterpretáciám.Trebavšakpove-dať,žeuvedenákritikajezväčšakritikoukvantitatívnejmetodológieakotakej,nedostatkyaobmedzeniaktorejsúvšeobecneznámeajeužotázkouuvedomeniasitýchtoobmedzenípriinterpretáciivýsledkov.Mnohélimitykvantitatívneho

výskumusanapokon–avuvedenýchvýskumochdosťdôsledne–ošetrujúprí-slušnýminástrojmi,reprezentatívnosťouvýberov,vyvažovanímtestovýchúloh,vneposlednomradeaj„kvantom“údajovt.j.početnosťouvýskumnýchvzoriek.naobhajobuprotitakejtoargumentáciimožnostačípohľaddoštruktúrynašichzisteníaúdajov(napr.oregionálnychalebomedzipohlavnýchrozdieloch,frek-venciivyučovacíchmetódapoužívanýchmateriálovamnohéďalšievýsledky,čiužvporovnanísinýmikrajinamialebobez,t.j.nazákladeskúsenostízpraxeapod.),abybolozjavné,žetietodátamajúpomernejasnečitateľnúlogiku.Inýmislovami,žetietesty(čiužtakéaleboonaké)predsalenniečomerajúanameranévýkonyoniečomvypovedajú.Akbysmesanapríkladchceliodvolávaťnakul-túrnunecitlivosťpoužitýchnástrojov,prektorúsmesaocitlinaúrovnipriemerukrajínOECD,apoužilimožnokorektnejšieporovnanieskultúrnenámbližšímikrajinamieurópskejúnie,prípadneVyšehradskejštvorky(Szobiová,Kuklišová,2006),dopadlibysmeeštehoršie.

Istežesúopodstatnenéajhlasyspochybňujúceobjektívnosť,korektnosťčizachovávanieštandardnostipriebehutestovania,keďžejemožné,žeichkontrolamohlamaťistétrhliny,nadruhejstranejevšakpravdepodobné,ževtakomprípadetoasinebolonaúkor,aleskôrvprospechvýkonovžiakov.Odhliadnucodtakýchtošpekulácií,akbysmesavrátilikspomínanejdánskejautorke(Dohn,2007)ajejzáverom,podľaktorýchvprojektochPISAaPIRLSnejdevskutočnostioničviac,než„len o zisťovanie toho, ako žiaci dokážu obstáť v jedinej autentickej životnej situácii, a tou je situácia testovania“,prípadne„medzinárodného testovania“, malibysmesavážnezamyslieťajnadtým,akésúskúsenostinašichžiakovstakýmitosituáciami?Stestovanímahodnotenímčitateľskejgramotnosti,schopnostiriešiťproblémovéúlohyspoužitímrôznorodýchtextovatextovýchinformácií,shod-notenímprocesovaúrovníporozumeniavčítaníčihodnotenímčítaniavôbec.

diagnostika a hodnotenie čítania ako súčasť vyučovania Keďminedávnozredakcieučiteľskýchnovínpoložiliotázku,včomvidím

príčinyzaostávanianašichžiakovvmeraníPISA(Zápotočná,2008),zakoreneproblémusomoznačiladidaktikučítaniaapísaniana1.stupniZŠ,paradoxne,napriektomu,ževštúdiiPIRLSdopadlinaši9-10-ročnížiacipodstatnelepšienež15-ročnívPISA(potvrdilosatovobochdoterazrealizovanýchmeraniach,zverejnenýchvr.2004aj2007).To,ževovyššíchročníkochsazaostávaniena-šichžiakovvporovnanísrovesníkmizkrajínsinýmprístupomkpočiatočnémuvyučovaniučítaniaeštezvýrazňuje,jedoznačnejmierynegatívnymdôsledkomtohonášho,ajkeďvýchodiskotrebahľadaťnavšetkýchúrovniachvzdelávania,vrátanevzdelávaniaučiteľov.

Jednouzcharakteristíktoho„iného“prístupukpočiatočnémuvyučovaniučí-taniavšakjeajto,žehovkaždejetape–odzačiatkuipriebežne–sprevádzasnahaočonajobjektívnejšiehodnoteniečitateľskýchvýkonovžiakovprostredníctvom

spoľahlivýchdiagnostickýchnástrojov,ktorétvoriapovinnúsúčasťmetodickejvýbavyučiteľa.Tradíciehodnoteniaatestovaniačitateľskejgramotnostiakobez-prostrednejsúčastivyučovaniasúvoväčšinezúčastnenýchkrajínnielendlhodobé,aleajbohaté.Spôsoby,prístupyanástrojehodnoteniapoužívanévškolskejpraxisameniaavyvíjajú,okreminého–atoniejezanedbateľné–ajvsnaherešpektovaťmeniacisaobsahacharakterkľúčovejkategórie–čitateľskejgramotnosti–vsú-ladespredstavamiapotrebamisúčasnejkultúry,prioritamiacieľmiškolyapod.Každopádnejezrejmé,žežiacivtakomtoprostredínadobúdajúbohatéskúsenosti„stestovaním,čipodávanímvýkonovvrozličnýchsituáciáchtestovania“,ajenaozajmožné,žeichto–vporovnanísrovesníkmi,ktorýmtakétoskúsenostichýbajú–zvýhodňuje.Vyššiespomínanéinterpretácieatvrdenia(Dohn,2007)súmožnodoistejmieryskutočneopodstatnené,nievšakpostačujúce.Trebasitotižuvedomiť,že„diagnostická“skúsenosťžiakovsamaosebejelenjednýmzmnohýchdôsledkovpoužívaniadiagnostikyvškole.Podstatnedôležitejšiaavýznamnejšiajediagnostickáprácaaskúsenosťučiteľa.

Význam učiteľovej skúsenosti s diagnostikou čítania a gramotnosti Cieľomškolskejdiagnostikyzďalekaniejelenhodnoteniesamotné,t.j.hod-

notenievzmysleposudzovaniačitateľskýchspôsobilostíaklasifikáciežiakov,ajkeďtrebapriznať,žetonebolovždytak.Vhistóriidiagnostikovaniačítaniasatakétocielesledovalinajmävrámcitradičnej výkonovej diagnostiky(bližšiepozriZápotočná,2002),zameranejnačitateľskézručnosti.Tiesapotomposudzovalizhľadiskatýchkritérií,ktorébolinajľahšieprístupné,tzn.správnosti,resp.chybo-vosti,rýchlostiaplynulostihlasnéhočítania,vovzťahukštandardnýmvýkonovýmnormám.nemožnopovedať,žebysatentoprístupužvôbecnepoužíval(všpeciál-nopedagogickejpraximástálesvojemiesto),vškolskejpraxisavšakukázalakoveľmiobmedzenýanepostačujúci.Kritikahoodsudzovalazamnohénedostatky,predovšetkýmvšakzato,žetakýto–„formálnyanormatívny“–prístupbolzpeda-gogickéhohľadiskapraktickynepoužiteľný(Jongsma,Farr,1993).Akajplnilnejakúfunkciu,takviac-menejlenkontrolnú,anielenvzmyslekontrolyúspešnostižiakov,aleajučiteľov(Askov,1993).Významnejšíposunvnazeranínaprocesučeniasačítaťprinieslianalýzy chýbvčítaní,nievšakvzmysleichklasifikácieakotakej(napr.Čižmarovič,Kalná,1991),aleakokľúčakodhaleniužiakovýchstratégiízvládaniatohtoprocesu(Goodman,1965),resp.mieryuplatňovaniarozličnýchjazykovýchsubsystémov(sémantického,syntaktickéhoagrafofonického),potrebnýchpričítaní.Ďalšieposunyvškolskomhodnotenísmerovalikposilneniutýchaspektovčítania,ktorésúrozhodujúcezhľadiskajehofunkčnosti,t.j.reálnehouplatňovaniazatýmúčelom,ktorémumáčítanievživoteslúžiť.Tzv.„autentická diagnostika“upriamujepozornosťnienanormyhlasnéhočítania,ktorétrebadosiahnuť,alenažiakaakotakého.najehoindividuálnemožnostiapotreby,sledujehovrozličnýchsituáciáchakontextoch,pririešeníautentickýchúloh,dosahovanírozličných

areálnychcieľovvyučovaniaprostredníctvomčítania.neposudzujehovovzťahuknormám,alevprocesevlastnéhoindividuálnehovývinu,sledujejehopokroky,snažísaodhaľovaťavyužívaťjehosilnéstránky,efektívneaneefektívnestratégie,predovšetkýmhovšakvedieksebahodnoteniu,čojezdlhodobejšejperspektívysebavzdelávaniapodstatnedôležitejšie(Mandel-Glazer,Searfoss,Gentile,1988;Froese,1996),apod.Repertoárnástrojov,ktorésavtakejtodiagnostikepoužívajú,jepochopiteľneveľmirôznorodýaširoký(McKenna,Stahl,2003).

Abysmesavšakvrátiliktomupodstatnému,hlavnouprednosťouazmyslomtakejtodiagnostikyjepredovšetkýmjejpedagogický význam, toznamená,žeslúžiakovýchodiskozasväteného(tzv.„informovaného“)empirickypodloženého,adekvátnehoaindividuálneprimeranéhoprogramuvyučovania.učiteľ,ktorývosvojejpedagogickejpraxiprešieltakýmtovývojomdiagnostickýchnástrojov(overovanýchnielenpraxoualeajpermanentnoukritickouodbornoudiskusiou),vyskúšalrôzneprístupy,rôzneoptikynazeranianaprocesčítaniačirôznekritériáhodnoteniačitateľskejgramotnosti,ktorýsavsúladesnimizameriavalnarôznecieleučeniaičítania,jepredovšetkýminýučiteľ.Jevnímavejšímpozorovateľom,disponujeviacerýmiuhlamipohľadunaprocesučenia,vieichporovnávať,posú-diťapravdepodobneajefektívnejšieaadekvátnejšieuplatniť.Minimálnehotátoskúsenosťchránipredjednostrannýmarigidnýmzotrvávanímnaniekoľkých,ajkeďužmožnoprekonaných,aletradujúcichsakritériáchapredstavách,pretožeichvširšomkontextetýchtoskúsenostíavedomostídokážekvalifikovanejšieposúdiť.Povinnáškolskádiagnostikačitateľskejgramotnostimáteda,poprivšetkýchjejdoterazspomínanýchprednostiach,vovzťahukučiteľommimoriadnezávažný–vzdelávacívýznam.Jejvýsledkomjenová–úplneiná–kvalitavyučovania.Čisanámtopáči,alebonie,opakovanéumiestneniaistýchkrajínnapoprednýchmies-tachmedzinárodnéhorebríčkasúdoznačnejmieryvýsledkomtejtokvality.

Naša školanetrebasnáďdokazovať,žehodnoteniečitateľskejgramotnosti–bezohľadu

naúroveňastupeňvzdelávania–nemávnašomškolstvevýraznejšietradície,ak,taklentie,čosmeprevzalizčeskej„čitateľskej“odbornejkomunity(Matěj-čěkovejdyslektickejškoly1).Abysmevšakbolikonkrétni,naúrovniprimárnehovzdelávania–aniprivstupe,anivjehopriebehu–sažiadnadiagnostikačítanianepoužíva.učiteliapracujúpodľaučebnícahodnotianazákladevlastnejintuície,erudícieaskúsenosti,čojesíceobdivuhodné,aleajťažké.najčastejšiesavšakdržiatoho,čosahodnotiťdáa„má“,toznamená,čosazgenerácienageneráciutvorcovučebnýchosnovtradujeaopakovaneastereotypneprenáša.Toznamená,žedôrazsastálekladienaformálnekritériáavýkonovéparametrehlasného číta-nia,ktorésadosahujúnácvikom techniky,neskôrplynuléhoavýrazného čítania(prípadnepísaniaagrafomotoriky).Akeďichosnovypoistomčaseusmerňujú,1 Optikatejtodiagnostikyjevšaknastavenánašpecifickévývinovéporuchypísanej

reči.

žemajú„dbaťnaporozumenie“,niejevôbecjasné,čosatýmmyslíaakosatomádosiahnuť.najčastejšiekontroloureprodukcie2.Osobitnoukapitoloujepo-tomznalosťpísaniatvrdéhoamäkkého„i“,preverovanávdiktátoch.Tovšetkosúkoncepty,ktorévdidaktikečítaniaapísaniastáledominujú.Ajkeďvaliditutýchtokonceptovvovzťahukfunkčnej,kultúrnejčiakokoľvekinakdefinovanejgramotnosti,očitateľskýchzáujmochapostojochkčítaniuaninehovoriac,niktoneskúmalanepreukázal,zdása,žejuaniniktonespochybňuje.Konieckoncovto,žebysaškolskávzdelávaciapolitikamalaodvíjaťodempirickéhoskúmania(tzv.„research-basedcurriculum“),nemáunástradície,ažejusocialistickéškolstvonepoznaloanerozvíjalo,jeznáme(všetkyvzdelávaciereformysauskutočňovali„odstola“atakajdopadli).Otáznevšakje,čiajtásúčasná–nebezpečnesablí-žiaca–nebuderovnaká.

príklad metodiky m. m. clayovejSpôsobyhodnoteniaakritériáposudzovaniačitateľskejgramotnostižiakov

uplatňovanévškolskejpraxisújednýmzrozhodujúcichčiniteľovovplyvňujúcichciele,atýmicharaktersamotnéhovyučovaniačítania.Čiužsapoužívajúvpodobetakýchaleboonakýchnástrojov,alebosalentradujúaprenášajúústnympodaním,tentovzťahjepraktickystáleveľmiúzkyaobojstranný(pozrinapr.Krahulcová,2006).Kritériáurčujú,čosahodnotíapokladázadôležité,aučiteliasaprirodzenesnažiadocieliťnajmäto.Tentovzťahsmesavnašompríspevkusnažiliviackrátnaznačiťadokumentovaťtradíciamiisúčasnosťouzisťovaniaahodnoteniačita-teľskejgramotnosti.

nazáversahoeštevkrátkostipokúsimeilustrovaťnašimiosobnýmiivýskum-nýmiskúsenosťamisjednýmdiagnostickýmnástrojom–Metodikoupozorovaniaahodnoteniaranýchprejavovgramotnosti(M.M.Clay,1993)detívpočiatočnomvyučovaníčítania(ďalejMPHG).Vzhľadomnato,žeometodikeivýsledkochvýskumusjejpoužitímsmeslovenskúodbornúverejnosťinformovalinaviacerýchmiestach(Zápotočná,2005a/b,2006a/b),obmedzímesalennaniekoľkopríkladovtoho,akosacezoptikuhodnotiacehonástrojamenínazeranienamnohéaspektyprocesuvyučovaniačítania.

Jednýmzdôvodov,prečosmesarozhodlinaprojekteadaptácieaoverovaniatejtometodikyspolupracovať,bolasnahaovplyvniťnázoryapostojeučiteľov,zmeniťichpohľad–vnímanieachápanieprocesučítaniaaučeniasačítať.na-miestoniekoľkých,častoažsamoúčelnepreceňovanýchtradičnýchukazovateľovimposkytnúťširšiespektruminých,zhľadiskagramotnostipodstatnedôleži-

2 KeďsakoordinátoromprojetkuPIRLS2006dodotazníkaučiteľompodarilomedzipoužívanéspôsobyprácestextompresadiť„reprodukciučítaného“akotzv.národnúpoložku(čoznamená,ženiktoinýnepokladalzapotrebnéjuzaradiť),zaškrtloju64%učiteľov(Ladányiová,2007).Porozumeniesatedastálechápenajmäakoreproduk-cia.

0

tejšíchkritériíhodnoteniačítaniaapísania.Inýmislovami,snažilismesaimukázaťto,načosmeužniekoľkorokovupozorňovali,čosmekritizovali,scieľomnahradiťtzv.„šlabikárovúmentalitu“(Goodman,1989)úplneinýmpohľadomainoufilozofiouvyučovaniačítania.Podľavyjadreníučiteľov,ktorínaprojektespolupracovali(toznamená,žepooboznámenísasmetodikouazaškolenívjejadministráciijupoužívalivpriebehujednéhoškolskéhorokav1.ročníkuZŠ),satentoúčinokrozhodnedostavil.Skúsenosť,ktorúzískali(aniektoríajpode-siatkachrokovpraxe),natrvalozmenilaichpostojazaužívanýrutinnýprístupkpráci,voviacerýchsmeroch:

1. Získalipodstatnekomplexnejšípohľadnatentoproces–čojedanéužsamotnýmcharakterommetodiky,počtomsubtestov(koncepttlače,znalosťpísmen,písomnáprodukcia,čítanieslov,čítanietrochtypovtextov,písanienadiktát,bližšiepozriZápotočná,Gavora,2002).

2. Presvedčilisa,žediferencovanýprístupkvyučovaniučítaniajeopodstatne-ný.Meranianazačiatkuškolskejdochádzkypreukázalimimoriadnevysokýrozptylvstupnýchvedomostí,akoajschopnostíichuplatniť.uvedomilisi,žežiaciprichádzajúcizpodnetnejšiehoprostredia,dokážumnohéveci,ktorésúnadrámceučiva,ažetomožnovyužiťaďalejrozvíjať(Zápotočná,2005/b).Predovšetkýmvšakzistili,žeindividuálnyprístupjevprincípeajcelkomjednoduchorealizovateľný.Individualizácia,ktorájejednýmzpodstatnýchcieľovtohtonástroja,sariešivoľbouprimeranenáročnýchtextovnačítanie,ktorésažiakomprideľujúnazákladevýsledkovhodno-tenia,zapredpokladu,žesútakétotextyaknižkykdispozícii.

3. Zmenilipostojeanázorynaviaceré–jednoznačneplatnéanespochybni-teľné„fakty“apresvedčenia.Jednýmznichjenapríkladpostojknácviku technikyčítania3,kdesapredpokladájejpriamoúmernývzťahsúspešnos-ťoučítania.ukázalosa,žekoreláciemedzirýchlosťouasprávnosťoubolivysokénajmäpriopakovanomčítaníznámychtextov,kýmprinovýchaneznámychtextochprudkoklesali.Tonaznačuje,žerýchlosťasprávnosťvysokokorelujenajmävtedy,keďnarastápodielpamäťovéhomemorovaniatextov,nievšakvskutočnomčítaní.Okremtohojeveľmisporné,čisapritakomto–opakovanomčítanívôbecprecvičujetechnikačítania.Ďalšímproblémom„techniky“čítaniaje,ževčasejej„nácviku“saneuvažujeo porozumení,resp.predpokladása,žeporozumeniedoistejmieryjejzvládnutiavôbecniejemožné,minimálnesamunevenujepozornosť.MnohézukazovateľovsledovanýchvMPHGvrátaneichďalšíchanalýznaznačujú,žetoniejecelkomtak.učiteľsitomôžeoveriťnapr.prisle-dovaníchýbvčítaní,aksiichvšíma,posudzujeahodnotíichzhľadiskatoho,čotiechybyožiakovomčítanívypovedajú.Vrámcipriestorových

3 Dobrátechnikasaprejavujerýchlosťouaplynulosťou,precvičujesaokreminéhoajopakovanýmčítanímtextov.

možností(spôsobanalýzychýbpoužívanývMPHGpodrobneopisujemeinde,Zápotočná,2006/b)uvediemeaspoňniekoľkopríkladov,ktorépo-ukazujúnaprítomnosťporozumenia.napríkladužsamotnývýskytchýbvýznamneklesápriporovnanívýznamovonesúvisléhoslovnéhomateriáluoprotisúvislémuplnovýznamovémutextu,pričomvnesúvislýchtextochprevládajútzv.začiatočníckechyby(75%tvoriazrakovo-percepčnésko-moleniny),kýmvsúvislomzmysluplnomtexteichpodielvýrazneklesávprospechinteligentnejších–vyspelejších,zhľadiskavýznamuprijateľ-nýchchýb4.Tovšetkosúsignálytoho,ževýznamovýkontextpomáha,podporujeúspešnosťčítaniaprostredníctvomporozumenia.Medzitakétochybypatrianapr.synonymickéalebonárečovéslová(povedalnamiestoriekol,všelijakénamiestorozličné),čižeslová,ktoréžiakpoužijenamiestonapísanéhopreto,žesúmuvýznamovobližšie,súsúčasťoujehoaktívnejslovnejzásobyalebodialektuapod.VeľkémnožstvochýbtakéhototypuzaznamenalauprvákovzprostrediazáhoráckehodialektuM.Harnúšková(2005;napr.namiestobábika – panenka; bicykel – kolo; páči – lúbí; miesto – plac; lekárom – doktorem, jazdí – jede, ujo – strýco, atď.).Jezjavné,žeaksižiacipredvyslovenímslovanahlasstihnúto,čoprečítali,ešteajpreložiťdovlastnéhojazyka,čidialektu,alebolennahradiťsynonymickýmvýrazom,určitetomu,čočítajúrozumejú.Schopnosťopieraťsaokontextaťažiťznehosapotvrdilanajmäužiakovsproblémamivčítaní,čoje–spolusvýskytom„sebaopráv“(vlastnékorekciechýb)–ďalšímargumentovvprospechtoho,ževpočiatočnomčítanítrebasporozumenímpočítaťanajmähopodporovaťarozvíjať.

Kuvedenýmpostrehomdospeliajučitelia,atolennazákladetoho,žepracovalisnástrojom,ktorýichktomuviedol,intenzívnym,systematickýmadôslednýmpozorovanímžiakov,zaznamenávaním,analyzovanímahodnotenímichvýkonov,zvažovanímichpríčinanáslednýmvyvodzovanímpraktickýchpedagogickýchdôsledkov.

Aksmevúvodenášhopríspevkutvrdili,žepríčinyumiestnenianašichžiakovvtestochčitateľskejgramotnosti(PISA)trebahľadaťnaúrovníprimárnehovzde-lávania,nechcelismepovedať,ženatýchvyššíchúrovniachužnietčozlepšovať,skôrnaopak.Vprvomradesmesavšaksnažiliukázať,žesúopodstatnenédôvodyanajmäreálnemožnosti,akozlepšiťdidaktikuavyučovaniepočiatočnéhočíta-nia.Zmenadogmatickýchpostojov,rigidnýchpredstávauhlovpohľaduučiteľovprostredníctvomsystematickejacieľavedomejkoncepciehodnoteniačitateľskejgramotnostižiakovjejednouznich.

4 najvyspelejšiechybysúvizuálnezameniteľnéslová,ktorésanevymykajúanizpravidielgramatikyasyntaxeazhľadiskavýznamovéhokontextusúprijateľné(Zápotočná,2006/b).

LiteratúraASKOV,E.n.:Approachestoassessmentinworkplaceliteracyprograms:Meeting

theneedsofalltheclients.JournalofReading,36,1993,str.38–43.BOnDERuP-DOHn,n.:KnowledgeandskillsforPISA:Assessmentofthe

assessment.JournalofPhilosophyofEducation,41,no.1,2007.CLAY,M.M.:Anobservationsurveyofearlyliteracyachievemetns.Heinemann:

Auckland,1993.ISBn:0-86863-288-0(nZ)ČIŽMAROVIČ,Š.,KALnÁ,V.:Pedagogickádiagnostikačítaniamladšíchžiakov.

SPn:Bratislava,1991.ISBn:80-08-00419-3KRAHuLCOVÁ,M.:D.:Testakoformarozvíjajúcehohodnotenianačitateľskom

krúžku.Slovenskýjazykaliteratúravškole,53,2006,č.1–2,str.41–45.FROESE,V.:Assessment:FormandFunction.In:V.Froese(Ed.):wholeLangu-

age:PracticeandTheory.Allyn&Bacon:Boston,1996,str.389-423.ISBn:0-205-15779-3

GAVORA,P.:Reflexiamedzinárodnéhovyhodnocovaniaúrovnečitateľskejgramotnostižiakov.Slovenskýjazykaliteratúravškole,52,2006,č.5–6,str.144–149.

GOODMAn,K.:Alinguisticstudyofcuesandmiscuesinreading.InElementary English,42,1965,str.639–643.

GOODMAn,K.:Basalsandotherbarriers.TheoryIntoPractice,28,1989,s.300–306.

HARnÚŠKOVÁ,M.:SledovaniegramotnostižiakovprvéhoročníkaZŠvjazyko-vejsubkultúreSlovenskéhozáhorskéhoregiónu.Dizertačnápráca.Bratislava:PdFuK,2005.

HILTOn,M.:MeasuringstandardsinprimaryEnglish:issuesofvalidityandaccountabilitywithrespecttoPIRLSandnationalcurriculumtestscores.BritishEducationalResearchJournal,32,2006,no.6,p.817-837.

JOnGSMA,E.,FARR,R.:Athemedissueonliteracyassessment.JournalofReading,36,1993,č.7,str.4–5.

KOLLÁRIKOVÁ,Z.:Otáznikynadrozvíjanímgramotnosti.Pedagogickárevue,56,č.5,2004,str.461–480.

KORŠŇÁKOVÁ,P,TOMEnGOVÁ,A.:PISASK2003-národnáspráva.učímesaprebudúcnosť.Bratislava:ŠPÚ,2004,40s.ISBn:80-85756-87-0

KORŠŇÁKOVÁ,P.,KOVÁČOVÁ,J.:národnásprávaOECDPISASlovensko2006.Bratislava:ŠPÚ,2007.ISBn:978-80-89225-37-8

LADÁnYIOVÁ,E.:Čitateľskágramotnosťžiakov4.ročníkaZŠ.národnásprávazoštúdiePIRLS2006.Bratislava:ŠPÚ,2007.ISBn:978-80-89225-38-5

MAnDEL-GLAZER,S.,SEARFOSS,L.w.,GEnTILE,L.M.(Eds.):Reexaminingreadingdiagnosis:newtrendsandprocedures.IRA:newark,1988.ISBn:0-87207-532-X.

McKEnnA,M.C.,STAHL,S.A.:AssessmentforReadinginstruction.newYork:GuilfordPress.,2003,ISBn:1-57230-867-2

OBRAnCOVÁ,E.,HELDOVÁ,D.,LuKAČKOVÁ,Z.,SKLEnÁROVÁ,I.:Čita-teľskágramotnosťžiakov4.ročníkaZŠ:VýsledkymedzinárodnejštúdiePIRLS2001.Bratislava:ŠPÚ,2004.ISBn:80-85756-85-4

RABuŠICOVÁ,M.:Gramotnost:starétémavnovémpohledu.Brno:Masarykovauniverzita–Georgetown,2002,ISBn:80-86251-14-4.

SCHwIPPERT,K.(Ed.):ProgressinReadingLiteracyStudy:TheImpactofPIRLS2001in13Countries.StudiesinInternationalComparativeMulticulturalEducation,Vol.7.Münster:waxmannVerlagGmbH,2007,str.193-207.ISBn:978-3-8309-1759-5.ISSn:1612-2003.

SZOBIOVÁ,E.,KuKLIŠOVÁ,M.:PISAačitateľskágramotnosťnašich15-roč-nýchžiakovvsúčasnomsveteinformácií.Pedagogickárevue,58,č.4,2006.str.435-441.

ZÁPOTOČnÁ,O.,GAVORA,P.:MetodikapozorovaniaahodnoteniaranýchprejavovgramotnostiM.M.Clay:Manuálkadministrácii.Bratislava:KVSBKSAV-SARČ,2002.

ZÁPOTOČnÁ,O.:učiťčítaťna1.stupninestačí.učiteľskénoviny,56,2008,č.9.str.6.

ZÁPOTOČnÁ,O.:Diagnostikapočiatočnéhočítaniaagramotnosti.Slovenskýjazykaliteratúravškole,49,2002/2003,č.1–2,str.2–16.

ZÁPOTOČnÁ,O.Hodnotenieranýchprejavovgramotnostiakovýchodiskodiferencovanéhovyučovaniačítaniav1.ročníkuZŠ.InPedagogická revue. Roč.57,č.5,2005/a,s.510–525.

ZÁPOTOČnÁ,O.DiagnostikapočiatočnéhočítaniapodľaM.M.Clayovej:Kvantitatívnespracovanie.Slovenskýjazykaliteratúravškole. Roč.52,č.3–4,2005/b,s.65–75.

ZÁPOTOČnÁ,O.:DiagnostikapočiatočnéhočítaniapodľaM.M.ClayovejII:Kvalitatívnaanalýza. InSlovenskýjazykaliteratúravškole.52,č.9–10,2006/a,str.257–272.

ZÁPOTOČnÁ,O.:AnalýzachýbvpočiatočnomčítanípodľametodikyM.M.Clayovej.In Slovenskýjazykaliteratúravškole.52,č.7–8,2006/b,str.193–199.

Summary

LITerAcy ASSeSSmeNT LeNSeS ANd ITS reLATIoN To LITerAcy educATIoN

AcriticalinterpretationoftheInternationalReadingLiteracyAssessmentprojectsresultsalongwithabreefreviewoftheassessmenttraditionsinschool-based

contextaregiveninapaper.Theauthorbringsintotheattentionandanalysestherelationshipbetweenthelensesofparticulardiagnostictoolsanditsinfluenceonteacher’sapproachtoliteracyeducation.ThepositivesofthisrelationshiparedocumentedbytheresearchoutcomeswithAnobservationsureveyofearlyliteracyachievemens,developedbyM.M.Clay(1993).

doc. PhDr. Oľga Zápotočná, CSc. Pedagogická fakulta TU, Trnava e-mail: [email protected]

aKTUáLNE KONCEPCIE ELEMENTárNEHO ČÍTaNIa a PÍSaNIa

Ľudmila BeLÁSOVÁ

Čítanieapísaniesúzákladomgramotnosti(vjejklasickomponímaní).Ichosvojeniejenevyhnutnýmpredpokladomzískavaniaďalšíchpoznatkov.Pretojemimoriadnedôležitéichkvalitnézvládnutiev1.ročníkuzákladnejškoly.Pričítanísaprelínanácviktechnikyčítaniasporozumenímčítanéhotextu.Vďalšíchroč-níkochjepotrebnéprejsťodjednoduchejreprodukciekzložitejšiemuuvažovaniuotexte.Konečnýmzámeromosvojovaniasičítaniajeprechododnízkejúrovnečitateľskýchspôsobilostínaúroveňrozvojamyslenia.Pripísaníideopostupnéuvedomovaniesipísmaakodôležitéhonástrojakomunikácie.Konečnýmcieľomjevlastná,tvoriváprodukciapísanýchtextov.

Odškolskéhoroku1991/92savprvýchročníkochzákladnýchškôlnaSloven-skuvyučuječítanieapísaniepodľaalternatívnychučebníc.IchautormisúL.Vir-govičováamanželianemčíkovci.Obekoncepciepozostávajúz3častí:prípravnej,abecednejačítankovej.Obsahujúblokprípravnýchcvikovnapísanieasaduzošitovspredtlačou,akoajpomôckyumožňujúceefektívnejšieosvojovaniezložitýchprocesovčítaniaapísania(kockyspísmenami,nápovednéobrázkyapod.).

Koncepcia L. Virgovičovej

Prípravnáčasťšlabikárajevenovanáprácisilustráciami,analýzevietnaslová,slovnaslabiky,slabíknahláskyaspätnejsyntéze.Každádvojstranatvoríjedentematickýcelok.naľavejstanejemotivačnýobrázokurčenýnarozvojkomu-nikácie,napravejsúobrázkyproblémovéaurčenénavyfarbenie.Problémovéobrázkyumožňujúaktívnezapájanievšetkýchžiakov.Vyfarbovanímsarozcvičujesvalstvorukypredpísaním.

Vabecednejčastiponechalaautorkapôvodnéporadievyvodzovaniahlások(vporovnaníspredchádzajúcoukoncepciouJ.Brťku,ktorásanaslovenskýchškoláchvyužívalatakmer40rokov),t.j.najskôrvyvodzujesamohláskyvporadía,i,e,o,u,potomspoluhlásky,priktorýchprihliadanavýslovnosť,frekvenciuanáročnosťpísania.L.Virgovičováargumentujetým,že„spoluhláskysaprivýslovnostiťažšievyčleňujúzcelku,súťažšievysloviteľnéakosamohlásky“(Ta-káčová,1991/92,s.3).Každejhláskeapísmenusúvenované3stranyvšlabikária3–4pracovnédni.naprvejstranesanováhláska–písmenovyvodzuje,nadruhejprecvičujeanatretejstranesúproblémovéúlohysfrekvenciounovejhlás-ky.Autorkapracujesanalýzouasyntézouveľmidôsledne.Osobitnúpozornosťvenujenácvikučítaniaslabík.

Gradujeúlohytak,abyboliprežiakovzaujímavé,príťažlivé.Vyhýbasaopako-vaniuslovzpredchádzajúcichstránatakmerúplnevylučuje„čítaniespamäti“.

Čítankatvorísamostatnúučebnicuapodobneakošlabikárobsahujepracovnéstranysúlohaminadopisovanie,dopĺňanie,vyfarbovanieapod.Čítankovétextysamôžuvyužiťnadiferencovanévyučovanie–podľastupňačitateľskejvyspelostižiakov.Preichveľkýrozsahichmôžemežiakomodporučiťakoprázdninovéčítanie.

najnovšie,upravenéarozšírenévydaniekoncepcieL.VirgovičovejaZ.Vir-govičovejvyšlovroku2002,splatnosťouodškolskéhoroku2002/2003.Autorkyobohatilišlabikáronovépracovnéstrany,obsahujúceúlohynaprecvičovanieaopakovanieučiva.usilovalisapritomoprísnezachovaniejehopôvodnejdi-daktickejlínie.

Koncepcia manželov Nemčíkovcov

PrvévydanieichšlabikáravyšlorovnakoakošlabikárL.Virgovičovejvroku1991.Ilustrácieprípravnejčastimotivujúžiakovkrozprávaniu,rozširovaniusislovnejzásoby.Vdolnejčastistranysúpísmenávtlačenejpodobe,ktoréžiacivizuálnevnímajú.

Abecednáčasťmánarozdielodpredchádzajúcichslovenskýchšlabikárovzmenenéporadievyvodzovanýchhlások–uvediemprvých10:a,m,e,l,i,v,u,s,o,j.Striedaniesamohlásokaspoluhlásokprivyvodzovaníodôvodňujúautoritým,žečítanieizolovanýchsamohlásokaabstraktnýchslabíkvpomernedlhomčasovomobdobíjepredetiúnavnéamálopodnetné.Ďalšímargumentomje

nerovnomernénarastanieučiva,pretožepriprvých5samohláskachsanenachá-dzaanijedenspoj,nopoprebratí1.spoluhláskysaichhromadínarazveľmiveľa,čonažiakovpôsobínepriaznivo.nemčíkovcineodporúčajúsamostatnýnácvikabstraktnejslabiky.Odzačiatkuzdôrazňujúplynuléaintonačnesprávnečítanie.Predpokladajú„akésiprirodzené,automatickézvládnutiečítaniavnútornými,intuitívnymiprocesmižiakovbezosobitnéhozvýrazňovaniaanalyticko-syntetickejpodstaty“(Kalná,1991/92,s.84).

Čítankováčasťjesúčasťoušlabikára.Autorisausilovaliovýberľudovejaume-leckejtvorbyposledných10rokov.

Vroku1998vychádzapodnázvomLipkanovývariantkoncepciemanželovnemčíkovcov.Tvoriaho3samostatnéučebnice(Živépísmená,ŠlabikárLipka1.a2.časť),pracovnýzošitasadapísaniekspredtlačou.

naprípravuhravého,uvedomeléhoatvorivéhoosvojovaniaelementárnehočítaniaapísaniaslúžinováučebnica–Živépísmená.Žiakmávpriebehuprvých5týždňovzvládnuťnasledujúceúlohy:

1. sluchomrozlíšiťprvých10hlások;2. vedieťprečítaťpísmenáapoznaťichgrafickúpodobu;3. samostatnepracovaťzapomocisymbolov–značiek;4. analyzovať2-slabičnéslovásotvorenouslabikounahlásky;5. analyzovaťotvorenéslabikynahlásky.nácvikovéobdobiezačínavyvodzovanímhlásokapísmen,ktorýchporadieje

totožnéspredchádzajúcimšlabikáromM.aJ.nemčíkovcov(t.j.striedavévyvo-dzovaniesamohlásokaspoluhlások).novýmprvkomvšlabikáriLipkasúbásneuvedenépodmotivačnouilustráciou,akoajpokynypreučiteľov,žiakovanajmärodičov(symboly),slúžiaceakopomocpridomácejpríprave.novýmučivomjeosvojovaniesitlačenejpodobypísmenveľkejamalejabecedy.

Čítankovúčasťtvoriaväčšinourozprávky,ktorédetipoznajúz„pasívnehočítania“vpredškolskomveku,terazsiichmôžuprečítaťsami.

Pracovnýzošitjeurčenýnaprecvičovanietlačenýchapísanýchtvarovpísmen.umožňujediferencovanúasamostatnúprácužiakov.

Základnérozdiely medzi uvedenými koncepciamielementárnehočítaniaapí-saniamôžemekonštatovaťhlavne:

- vučiveprípravnéhoobdobia;- vporadívyvodzovaniaprvých10hlások/písmen;- vovýberetextov;- vcelkovomdidaktickomspracovaní.ŠlabikárL.Virgovičovejmácharakterpracovnéhozošitastextami,ktorésú

jednoduchšieažiacisanaučiačítaťľahšímahravejšímspôsobom.Šlabikárje„didaktikou“analyticko-syntetickejmetódysmnožstvommetodickýchpodnetovpreučiteľa.

Všlabikárimanželovnemčíkovcovjeprocesčítaniaurýchľovanýnajmävpočiatočnejetape,čímsapodstatneznižujezdĺhavéobdobiečítaniaizolovanýchhlásokaabstraktnýchslabík.Ichšlabikármáskôrčítankovúpodobubezzdôraz-ňovaniaanalyticko-syntetickejpodstatyosvojovaniaprocesovčítaniaapísania.

Spoločnými znakmi súčasných koncepcií sú:- vysokáodbornáaumeleckáúroveň;- takmerúplneodstránenámožnosť„čítaniaspamäti“;- hláskováanalyticko-syntetickámetódaakohlavnámetódapriosvojovaní

elementárnehočítaniaapísania.

0

Koncepcia K. Štefekovej a R. Culkovej

Ideonajnovšíšlabikár,ktorýporozsiahlomexperimentálnomoverovanívstúpildoplatnostivškolskomroku2007/2008.

naprvýpohľadzaujmesvojímgrafickýmavýtvarnýmstvárnením,značneodlišnýmodpredchádzajúcichšlabikárov.Prehliadnuťnemožnoaninápovednéobrázky,ktorésúpoobvodekaždejdvojstrany.Právetáto„legenda“jejednýmznajdôležitejšíchmetodickýchzámerovautoriek,výrazneovplyvňujúcimnácvikelementárnehočítania.

Autorkysaprikoncipovaníšlabikárasnažilivyhnúťzdĺhavémuobdobiuprežiakovzložitýchprocesovanalýzyasyntézyvprípravnomobdobíaprácisabs-traktnýmipojmami,akýmisúveta,slovo,slabikaahláska.Ďalšímproblémom,ktorémusachcelivyhnúť,ječítanieabstraktnýchslabík.Vprípravnomobdobívenujúpozornosťnasledujúcimkrokom:

1. sluchovérozlišovaniehlásoknazačiatkuslova2. prácasnápovednýmiobrázkami(podľahláskynazačiatkuslovahľadážiak

nápovednýobrázokspísmenom,čímsazároveňoboznamujestlačenýmipísmenami,ktorésiužodprípravnéhoobdobiaosvojujeajgraficky)

3. sluchovásyntézahlásokdoslabiky,alebotzv.čítaniebezpísmen“(Štefeková,2007),ktorémápodľaautorkykľúčovývýznamprepochopenieprincípučítania(tamtiež).

novákoncepciajeprednostnezaloženánaprocesesyntézy.umožňujedife-rencovanýprístupkžiakompodľaichschopností.Jejcharakteristickýmznakomjeoddelenieprocesovčítaniaapísania(tvarypísanéhopísmasižiaciosvojujú

sčasovýmodstupom),pretožesúbežnávýučbaobochprocesovpodľaautoriek„výraznebrzdíprocesčítania,ktorýjeomnohodynamickejší(Štefeková–Culková,2007,s.3).Odzačiatkuškolskéhorokaautorkynavrhujúnahodináchčítaniaapí-saniavyužívaťokremšlabikáraajinétitulysúčasnejliteratúrypredeti.učiteľom1.ročníkauľahčujújejvýbertým,ženakoncimetodickýchpoznámokkšlabikáruuvádzajújejaktuálnyzoznam(žánrovorozlíšený).

Zostávaveriť,žeexistenciaviacerýchvariantovpočiatočnejvýučbyelementár-nehočítaniaapísaniasapozitívneodrazíajvrovineichpraktickejrealizácie.

LiteratúraKALnÁ,V.:novéslovenskéšlabikáre.Slovenskýjazykaliteratúravškole,roč.

38,1991/92,č.2,str.82–85.TAKÁČOVÁ,L.:naSlovenskuprvéročníkyalternatívne.Slovenskýjazykalite-

ratúravškole,roč.38,1991/92,č.1,s.1-6.ŠTEFEKOVÁ,K.:Písmenkávnovomštýle.učiteľskénoviny,2007,č.1,s.26.ŠTEFEKOVÁ,K.–CuLKOVÁ,R.:Metodicképoznámkykšlabikáru,písankám

ačítankepre1.ročníkzákladnýchškôl.Bratislava,OrbisPictusIstropolitana2007.

Summary

AcTuAL coNcepTIoNS of eLemeNTAry reAdINg ANd wrITINg

TheauthorcharacterisesactualconceptionsofelementaryreadingandwritinginSlovakia(conceptionbyL.Virgovičová,M.nemčíkováaJ.nemčík,K.ŠtefekováaR.Culková)doc. PhDr. Ľudmila Belásová, PhD.Pedagogická fakulta Prešovskej univerzity, Prešove-mail: [email protected]

z PrOBLEMaTIKy VyUČOVaNIa zNELOSTNEj aSIMILáCIE

Ľuba SIčÁKOVÁ

Kultivovaťspisovnúvýslovnosťjejednýmzcieľovvyučovaniaslovenskéhojazykanavšetkýchstupňochškôl.Správnaartikuláciahlások,ichasimiláciaamo-difikáciatvoriazákladspisovnejvýslovnostirovnako,akoajjavyprozodickéhosystému,pretoniektorýmjavomvenujemepozornosť.

Znelostnáasimiláciapatríktypickýmčrtámslovenčinyazortoepickéhohľa-diskajevelmidôležitá.náležitémiestomápretoajvovyučovacomprocese.Osvo-jeniesitohtofonologickéhojavurobínemaléproblémy,pretochcemeajmynanevpríspevkupoukázať.Zameriamesanielennačinitelespôsobujúcenezvládnutieznelostnejasimilácie,aleajnatie,ktoréznačneparticipujúnajejosvojení.Prieskumosvojeniasitohtozvukovéhojavusmerealizovaliformoutestu.Vpríspevkusmespracovaliodpovedetridsiatichnáhodnevybranýchštudentov1.ročníkadennéhoaexternéhoštúdiaPedagogickejfakultyvPrešove.Skúsenostizískanénielenviacročnoupedagogickoupraxou,aleajprieskumomnáspodnietiliktomu,abysmesasnimipodeliliazároveňnadnimiajzamysleli.

Asimilácia(spodobovanie)spoluhlásokjeprispôsobovanieartikuláciedvochsusednýchhlásokaleboichvlastnostínahranicimorfém,slov,akoajnakoncislova.Tátozmenahláskyvzávislostiodnasledujúcejhláskyjezfonologickéhohľadiskaneutralizácia,zfonetickéhoasimiláciaajeregresívna(spätná).Spodobovanímhlásoksazjednodušujeprácaartikulačnýchorgánovauľahčujesavýslovnosť.

Predpokladynaznelostnúasimiláciuvzniklikoncom12.azačiatkom13.storočia,tedavčasezánikujerov,noichrealizáciasauskutočnilaneskôr.R.Krajčovič(1981,s.82)uvádza,žeužvtedysakonsonantymohlivyskytovaťnahranicimorfémbezprostrednepredinýmikonsonantmi(sladьkъi ь >sladký,kosьba > kosba)alebonakoncislovatvarov(gen.pl.rybь>rýb).Odtohočasusazačalavstarejslovenčineuplatňovaťznelostnáasimiláciavtakomrozsahu,akojupoznámednes,aleniehneďvovšetkýchpozíciách.

Asimiláciaprebiehavovymedzenýchpozíciách.Spoluhláskasamôžemeniťibanatakúznelúaleboneznelú,sktoroutvoríznelostnýpár.Súborznelostnýchpárov,čižeznelostnúkoreláciutvoriahláskyp – b,t – d, ť – ď,k – g, ch – h, v – f, c – dz, č – dž,s – z, š – ž.Fonémy/n / – /ň/, /m/, /r/, /ŕ/, /l/, /ĺ/, /ľ/, /j/súnepárovéznelé(zvučné).Tovšakneznamená,žekeďsúnepárové,nemôžubyťneutrali-zujúcoufonémou,tedafonémouspôsobujúcouspodobovanie.neuvedomeniesitohtofaktujejednýmzhlavnýchpríčinnezvládnutiaznelostnejasimilácievškolskejkomunikácii.

naosvojeniesiznelostnejasimiláciejepotrebné:– poznaťsúborznelýchaneznelýchpárovýchspoluhlások,znelých(zvuč-

ných,sonórnych)nepárovýchspoluhlások;– vedieť,žeibapárovézneléanezneléspoluhláskymôžubyťneutralizované

(spodobované)ajneutralizujúce(spodobujúce=spôsobujúcespodobova-nie,napr.muž pracuje – muš pracuje,kúp žuvačku – kúb žuvačku);

– vedieť,žeznelé(sonórne,zvučné)nepárovénemôžubyťspodobované,lebonetvoriaznelostnépáry,napr.(mám pero – mám pero),alemôžubyťspodobujúce(spôsobiaspodobovanie),napr.(dať mame – daď mame);

– vedieť,žeajsamohláskymôžubyťtiežvpozíciispodobujúcejhlásky(spô-sobujúspodobovanie),napr.(dať ujovi – daď ujovi,chlap a žena – chlab a žena);

– vedieť,žespoluhláskyrovnakéhoznenia(znelépredznelými,neznelépredneznelýmisanemenia(nespodobujú),napr.(muž hovorí – muž hovorí,muž mlčí – muž mlčí,muž a žena – muž a žena;počúvaš priateľa – počuvaš priateľa);

– vedieť,ženakoncislovapredprestávkousaznelépárovéajneznelépárovéspoluhláskyvyslovujúneznelo,(dub – dup,muž – muš,dážď – dášť,vlas – vlas,prst – prst).

Rešpektovanímasimilačnýchpravidielsazjednodušuječinnosťartikulačnýchorgánov,najmählasiviek,ktoréprivýslovnostiznelýchhlásokkmitajúaprivý-slovnostineznelýchnie.Asimiláciaspôsobujesplývavúvýslovnosť,hraniceslovniesútakéostré,pretojeslovenskárečľubozvučnejšia.

Realizovanieznelostnejasimiláciesúvisíajsvyužívanímfunkcieniektorýchsuprasegmentálnychjavov,napr.pauzy,ktorámávrečidelimitačnú(rozhraniču-júcu)funkciu.Pauzaznamenáprerušenieartikulačnéhoprúduzfyziologického,významovéhoaumeleckéhohľadiska.Fyziologickáprestávka(potrebnánanádych)bysamalakryťsvýznamovou,ktoráčlenídlhšiuvýpoveďnavýznamovéčasti.Tietočastisamajúvysloviťbezprestávky,pretožepauzamôžespôsobiťzmenuočakávanejvýslovnosti.

niekedysapauzavsúvislejrečirealizujeajnamieste,kdenemáopodstatnenie.neočakávanápauzanahranicislovspôsobíinúvýslovnosťhlások,akobysačakala,kebysatampauzanerealizovala.Tentofaktjeďalšízčiniteľovspôsobujúcichchybyvznelostnejasimilácii,apretonaňvkrátkostipoukážeme.

Idenajmäoasimiláciuhlásoknahranicislov,medziktorýminiejeprestávka.Tietohláskysamajúvysloviťsplývavo(spolu),atovobidvochpozíciách(zneláhláskapredneznelouaneznelápredznelou).Kritickejšiajepozícianeznelýchhlásokpredznelýmipárovými,predzvučnými,akoajpredsamohláskami,napr.vlak hučí, vlak neprišiel, vlak odišiel.Aktietoslovávyslovímespolu,bezprestávky,musísapredchádzajúcanezneláspoluhláskapredznelouhláskoukaždéhodruhuvždyasimilovaťnaznelúhlásku(vlag hučí, vlag neprišiel, vlag odišiel).

Akvšakmedzislovamivlak hučí, vlak neprišiel,vlak odišielurobímevrečimiernupauzu,nezneláhláskak savslovevlaknespodobí,lebosaocitnevpozíciinakoncislovapredprestávkou,kdesavšetkyhlásky(zneléajneznelépárové)vyslovujúneznelo(vlak, dup, vos).

Zuvedenéhovyplýva,žeužminimálnaprestávkamedzislovamisneznelouspoluhláskounakoncislovaaznelounazačiatkuslovazabrániuskutočniťspo-dobovanieneznelejnaznelú.Taknamiestosprávnejvýslovnostibezprestávky(vlag hučí, vlag odišiel, vlag neprišiel) zaznienesprávnevyslovenéspojenie(vlak / hučí, vlak / neprišiel,vlak / odišiel/,tedavýslovnosťsprestávkoumedzislovami.Hláskyzostalinezmenené.

Situáciajejednoduchšia,aksaspoluhláskyocitnúvopačnejpozícii,tedazneláhláskanakoncislovapredneznelouhláskounazačiatkuslova(dub schne,dážď prší).Znelostnáasimiláciaprebehnevždy,atoajprisplývavejvýslovnosti,bezprestávky(dup schňe,dášť prší),ajsminimálnouprestávkou(dup/ schne,dášť / prší).Vobidvochprípadochsavysloviadvenezneléhláskynahranicislov.Ajšta-tistickéúdajeznášhoprieskumu(nasledujeďalej)tentofaktpotvrdzujú.Študentipricharakterizovaníspodobovaniaakopríkladyuvádzajúčastejšiespojeniaslov:zneláhláskapredneznelou(dážď prší),kdekasimiláciidôjde,atočiužspauzou,aleajbezpauzy(dášť / prší, dášť prší).

nepriaznivásituáciajeajprivýslovnostineznelýchpredložieks, kpredniekto-rýmiosobnýmizámenami,pretoževtýchtoprípadochspodobovanienenastáva.Predložkovéspojeniasavyslovujútak,akosapíšu(so mnou, s vami, s ním, s ňou, s nimi,k vám, k nej...).

Vuvedenýchprípadochjezachovanýstaršístav,keďeštenebolavslovenčineznelostnáasimilácia.nedostatokznelostnejneutralizácieprispojeniachpredložieks, kstvarmiuvedenýchzámensapodľaE.Paulinyho(1979,s.154)zuvedenýchprípadovrozšírildovšetkýchtvarovpredložkovýchspojenípredložieks, ksosob-nýmizámenami.

Akoukázalivýsledkyprieskumu,aleajskúsenostizpedagogickejpraxe,väčšiačasťpoužívateľovzvýchodnéhoSlovenskapredložkys, kpredosobnýmizámenaminesprávnespodobuje(zo mnou, z vami, g nemu...).

nezvládnutieprincípovznelostnejasimilácietaktiežvyplývazichabsolútnehonepochopeniazdôvodunezáujmuaneschopnostisaučiť.Výsledkomignoro-vaniapravidielznelostnejasimilácie,aleajďalšíchortoepickýchjavovsúhrubéortoepickéchybyvovýslovnostiniektorýchpoužívateľovslovenskéhojazyka.Chybyvyplývajúceznezvládnutiavýslovnostnejproblematikysaprejavilinajmävprejavochprepísanýchfonetickoutranskripciou,aleajvtestoch,napr.(loť pláva – loť bláva, kohút – kohúd, lopta – lobta, pod prahom – pod brahom, zošit – zošid,so mnou – zo mnov, s chlapmi – s chlabmi).

Zuvedenýchchybnevyslovenýchspojenívyplýva,ženepochopeniejavovznelostnéhospodobovaniavdanýchpozíciáchmôževiesťajknesprávnemu

osvojeniusiprípadov,vktorýchkasimiláciinedochádza.Jetonamorfematickejhranicipredslovotvornoualeboohýbacoupríponouzačínajúcousonóroualebosamohláskou,napr.(vlák-no, takt-ný, chlap-a,chlap-mi, vlas-mi).VsúvislostisuvedenýmijavmiJ.Sabol(1990,s.41–42)uvádza,žerealizácia,resp.nerea-lizovanietejtoasimiláciejevýraznýmkomunikačnýmsignálomrozhraniaslovakombinácievnútrislovaatvaru:chlapa si videl(chlapa si viďel) – chlap asi videl (chlab asi viďel). Zprieskumusmezaregistrovalinesprávneasimilovanéprípady,akonapr.(s chlabmi, od chlaba).

Vpríspevkusmepredložilijedenzmožnýchpohľadovnazlepšeniestavuskú-manejproblematiky.najejstvárnenievedukačnomprocesevysokejaprimárnejškolyvkrátkostipoukážeme.

Prieskumproblematikyznelostnejasimiláciesmeužrealizovaliveľakrát,pretovybranávzorka30študentovdoznačnejmieryreprezentujevedomostnúúroveňnielenskúmanéhoročníkadennéhoaexternéhoštúdia,aleajúroveňstaršíchročníkov.

Viackrátsmesipoložiliotázku,prečonevediaštudentispodobovaťhláskyvprúdereči(najmävpozíciineznelejpredznelou),keďvymenovaťzneléaneznelépárovéspoluhláskyimvoväčšineprípadovnerobíproblém.Poznajújazykovýjav,alenevediahopraktickyaplikovať.naniektoréotázkysmeužodpovedalinazačiatkupríspevku.Zamyslímesaajnadobsahomvyučovaniaznelostnejproble-matikyvučebniciachslovenskéhojazykana1.stupnizákladnejškoly.

Vedomostioznelostnejasimiláciištudentiprezentovaliodpoveďamivšiestichúloháchminitestu.Osobitnesúuvedenéodpovededennýchaexternýchštuden-tov.Vzátvorkejevyčíslenýpočetrespondentov.Odpovedenašiestuúlohusúspracovanévdvochtabuľkách.

1. Vymenujte znelé párové spoluhlásky:

Denní študentia)ničnenapísali(2)b)neúplnýpočetznelýchhlásokuviedli(3)c)neúplnýpočetznelýchhlásokdoplnenýneznelýmihláskamiuviedli(14)d)správnevymenovali(11)

Externí študentia)ničnenapísali(5)b)neúplnýpočetznelýchhlásokuviedli(2)c)správnevymenovali(12)d)zneléaneznelépomiešali(5)e)akoznelévymenovalitvrdéspoluhlásky(6)

2. Vymenujte neznelé párové spoluhlásky:

Denní študentia)ničnenapísali(2)b)neúplnýpočetneznelýchhlásokuviedli(4)c)neúplnýpočetneznelýchhlásokdoplnenýznelýmihláskaminapísali(3)d)medzineznelézaradiliznelépárovéasonórnehlásky(1)e)správnevymenovalinezneléhlásky(20)

Externí študentia)ničnenapísali(4)b)neúplnýpočetneznelýchhlásokuviedli(2)c)neúplnýpočetneznelýchhlásokdoplnenýznelýmihláskaminapísali(3)d)správnevymenovalinezneléhlásky(15)e)zneléaneznelépomiešali(3)f)akonezneléuviedlimäkkéspluhlásky(3)

3. Vymenujte zvučné (sonórne) hlásky:

Denní študentia)nevymenovalianijednuhlásku(10)b)vymenovaliznelépárovéhlásky(3)c)vymenovaličasťznelýchaneznelýchpárovýchačasťzvučnýchlások(2)d)vymenovalisamohlásky(3)e)vymenovalisykavéspoluhlásky(3)f)vymenovalimäkkéspoluhlásky(2)g)vymenovalitvrdéspoluhlásky(2)h)vymenovalidvojhlásky(1)ch)vymenovalisprávnehlásky(4)

Externí študentia)nevymenovalianijednuhlásku(8)b)vymenovaličasťznelýchpárovýchhlásokačasťsonór(2)c)vymenovaliobojakéspoluhlásky(1)d)vymenovaliznelépárové,neznelépárovéasonórnehlásky(1)e)správneuviedlisonórnehlásky(18)

4. charakterizujte (definujte) znelostnú asimiláciu:

Denní študentia)správnedefinovali(4)

b)charakterizovalinapraktickýchukážkach(4)c)charakterizovaliinýdruhasimilácie(svetlosti–temnosti)(1)d)jetospodobovanieslabíkvovete(2)e)nevedeli,čojeznelostnáasimilácia(7)f)uviedlirôzneinterpretácie(12)

Externí študentia)správnedefinovali(17)b)nevedeli,čojeznelostnáasimilácia(6)c)asimiláciunaznačiličiastočne(7)

5. uveďte slová, slovné spojenia, v ktorých sa spoluhlásky spodobujú:

Denní študentia)neuviedlinijakýpríklad(3)b)príkladyuviedlivneasimilovanejpodobe,napr.včela,včera,v Prešove,chlieb (5)c)uviedlipríkladynainýdruhasimilácie(svetlosti–temnosti)(2)d)uviedlipríkladynaasimiláciusykavosti–nesykavosti(2)e)uviedlipríkladynarôznedruhyasimilácie(5)f)asimiláciunepochopili(plď chorí,cudzinec chúta,przd,chlab,chlapedz)(3)g)správneuviedliasimiláciunakoncislovpredprestávkou(chliep,dup,chlap,povec)(5)h)správneuviedlipredložkovéspojenie(f Prahe,s práce,f Prešove,g dubu)(2) ch)správnepríkladynaspoluhláskuv nazačiatkuslabikypredneznelouspolu-hláskou (fčela,fčera,fták)(3)

Externí študentia)všetkypríkladysúsprávne:(10):ftáčik, dup schne, so mnou, f Prahe, przd na ruke, loť plávab)neuviedlianijedenpríklad:(6)c)všetkypríkladysúnesprávne:(8):mráz prišiel, podstolom, kohúd,lobta, dub, hrach dozrel, poď semd)nesprávnepríkladyspojenianeznelejpredložkys, kpredosobnýmizámenami:(4):gu mne,zo mnou, g nim, z nimie)uviedlipríkladynainýdruhasimilácie(svetlosť–temnosť):pod ťarchou, podťať, pod ťažkým, pod ďalekohľadom

6. V slovných spojeniach realizujte znelostnú asimiláciu

denní študenti rôzne podoby spodobovania (Správne podoby sú zvýraznené)

podprahom pot prahom (27) podprahom(1) podbrahom(1) podprachom(1)

daťzošit daď zošit (17) daťzošit(11) daťsošit(2)

daťjablko daď jablko (12) daťjablko(18)

daťpero dať pero (24) daďpero(6)

vlkuteká vlg uteká (12) vlkuteká(17) flkuteká(1)

treskhromu trezg hromu (2) treskhromu(11) trezkhromu(10) tresghromu(7)

dážďprší dášť prší (26) dášďprší(4)

somnou so mnou (13) zomnou(14) somnov(3)

svami s vami (11) zvami(19)

externí študenti rôzne podoby spodobovania (Správne podoby sú zvýraznené)

podprahom pot prahom (30)

daťzošit daď zošit (26) daťzošit(3) daďzošid(1)

daťjablko daď jablko (19) daťjablko(11)

daťpero dať pero (23) daďpero(7)

vlkuteká vlg uteká (15) vlkuteká(15)

treskhromu trezg hromu (1) treskhromu(10) trezkhromu(5) tresghromu(14)

dážďprší dášť prší (28) dášďprší(2)

somnou so mnou (17) zomnou(9) somnov(2) zomnov(2)

svami s vami (21) zvami(9)

Cieľomvyučovaniaslovenskéhojazykana1.stupnizákladnejškolyjeokreminéhoajzvládnutiezákladovpravopisnejavýslovnostnejnormy,toznamená,žežiacisacvičiavsprávnejartikuláciiavsprávnejvýslovnostipriasimilácii.učiasaústnerealizovaťtextajsuplatnenímsuprasegmentálnychjavov.

Vsúvislostisvyučovanímznelostnejasimilácienaprvomstupnizákladnejškoly,venujemepozornosťjejzastúpeniuvučebniciachpretretíaštvrtýročník.učiteliaslovenskéhojazykana1.stupnimajúkdispozíciidveučebnice,ato:

Bakalová,V.–Krajčovičová,J.–Bujalka,A.:Slovenský jazyk pre 3. ročník základných škôl.Bratislava:Litera,1998(staršiaučebnica);

Hirschnerová,Z,–Sedláková,M.–Kesselová,J.:Slovenský jazyk pre 3. ročník základných škôl.Bratislava:OrbisPictusIstropolitana,2007(nováučebnica);

Bakalová,V.–Krajčovičová,J.–Bujalka,A.:Slovenský jazyk pre 4. ročník základných škôl.Bratislava:Poľana,1999(staršiaučebnica);

Hirschnerová,Z.–Sedláková,M.–Kesselová,J.:Slovenský jazyk. 1. časť. Experimentálny učebný text pre 4. ročník ZŠ. Bratislava:OrbisPictusIstropolitana,2006(nováučebnica);

Hirschnerová,Z.–Sedláková,M.–Kesselová,J.:Slovenský jazyk. 2. časť. Experimentálnyučebný text pre 4. ročník ZŠ. Bratislava:OrbisPictusIstropolitana,2006(nováučebnica);

Vyučovaniespodobovaniaspoluhlásokpodľaznelostinakoncislovadele-niespoluhlásokpodľaznelostisazačínav3.ročníkuZŠ.Žiacivstaršejajnovejučebnicidostávajúpoučenie,ženiektoré spoluhlásky sa ináč vyslovujú a ináč píšu.Totopoučeniejevnovejučebnicidoplnenéoformuláciu:prispôsobujú sa nasledujúcej spoluhláske podľaznelosti. Hovoríme, že sa spodobujú.Poučenie,ženepárové znelé spoluhlásky sa privýslovnosti nikdy nespodobujú,jerovnakévobidvochučebniciach.

Vcvičeniachsaprecvičujújavynaspodobovanienakoncislov.Menejjeza-stúpenéspodobovanienahranicislov,napr.kúp lekvár, vrch je vysoký, koč uháňal, buk vyrástol.Vnovejučebnicijeviacpríkladovvenovanýchspodobovaniunahranicislov(skoč vysoko),aleniesútamuvedenépozícieneznelejspoluhláskypredznelounepárovouapredsamohláskou,akojetovstarejučebnici.Tietojavy,ktorésižiaci1.stupňaprimeranevekuosvojujúužv3.ročníkuzákladnejškoly,robiliniektorýmštudentomproblémy.

Hláskevjevobidvochučebniciachvenovanárovnakápozornosť.Podrobnejšiejevšakvýslovnosťjednotlivýchhlásokspracovanávstarejučebnici3.ročníka.

Vyučovanieznelostnejasimiláciepokračujeajv4.ročníkuprecvičovanímasimilácienakoncislovapredprestávkou,nahranicislovavnútrislova.Poučenieopreberanomspodobovanomjavejerozšírenéadoplnené.uvedenésúvšetkypozícieneznelejhláskypredzneloupárovou,znelounepárovouapredsamo-hláskouajsdostatočnýmmnožstvompríkladovtypu(päť hráškov, struk odtrhol a iné).Problematikajesprístupnenájasneavekuprimerane.

Vporovnanísplatnouučebnicoujevnavrhovanejexperimentálnejučebnicipre4.ročníkveľanáročných,vekuneprimeranýchpoučiekoasimilovanýchjavoch.Výslovnostnécvičenianajednotlivédruhyspodobovaniasúdostatočnezastúpe-né.náročnosťučivaospodobovaníjevexperimentálnejučebniciporovnateľnásnáročnosťouučivavovyššíchtypochškôl.

Vpríspevkusmesasnažilipoukázaťnaniektoréproblémovévýslovnostnéjavy,nielennazákladnej,aleajnavysokejškole.Možnokonštatovať,žepodô-kladnomosvojenísidanéhoučivanavšetkýchstupňochškôl,posystematickomprecvičovanísprávnejartikuláciehlásokajavovsúvisiacichsospisovnouvý-slovnosťou,budesituáciapriaznivejšiaapretrvávajúceproblémysatakaspoňčiastočneodstránia.

0

LiteratúraKRAJČOVIČ,R.:Pôvodavývinslovenskéhojazyka.Bratislava:Slovensképeda-

gogickénakladateľstvo,1981.235s.PAuLInY,E.:Slovenskáfonológia.Bratislava:Slovensképedagogickénaklada-

teľstvo,1979.213s.SABOL,J.–SLAnČOVÁ,D.–SOKOLOVÁ,M.:Kultúrahovorenéhoslova.Košice:

RektorátuniverzityP.J.ŠafárikavKošiciach,1978.106s.

Summary

oN The proBLemS of TeAchINg ASSImILATIoN of VoIce

Inourpaper,wedealwiththeoreticalandpracticalaspectsofassimilationofvoice.Basedontheresearch,somecausesofalingeringstateintheschooleducationaregiven.wealsoproposesomesolutions.

doc. PhDr. Ľuba Sičáková, CSc.Pedagogická fakulta Prešovskej univerzity, Prešove-mail: [email protected]

ICT VE VÝUCE Na 1. STUPNI zš – INTErNETOVÉ zDrOjE

hana mARešOVÁ

ÚvodVsoučasnédoběpatříinformačníakomunikačnítechnologie(ICT)kběž-

něpoužívanédidaktickétechnicevevýucenazákladníchistředníchškolách.Výukana1.stupnijevtomtoohleduoblastí,kamICTpronikajívmenšímíře,atozejménaztohodůvodu,ženěkteříučiteléčiřediteléškoljsoupřesvědčeni,žeprácespočítačemna1.stupeňnepatří,neboťžácidosuddostatečněnezvládlidovednosti„základní“gramotnosti(čtení,psaní,počítání),příp.nemajíještědostatečněrozvinutouschopnostkoordinaceokaajemnémotorikyruky,kteréjsounutnéproprácispočítačovoumyší.

Přestonámpraxeukazuje,žeznačnáčástdětímáještěpřednástupemna1.stupeňjistouzkušenostspracíspočítačem,aťužveforměhranípočítačovýchher,prácesmultimediinebojednoduchýmigrafickýmiprogramy,vekterýchkreslíobrázkyapod.navícjednesjižjisté,ženenímožnéseběhemlidskéhoživotaICTvyhnout,neboťseobjevujítéměřvevšechsféráchlidskéčinnosti.ProtobymělučitelmysletnarozvojICTkompetencížákůužodnejnižšíhostupněškolnídocházky,pokudchceudítětetytoschopnostiformovatpřirozeně-dítěmladší-hoškolníhověkujeschopnospontánněpřijímatvšenovéapovažujepoznávánínovýchvěcíaučenísenovýmdovednostemzazpůsobhry.Protobymělučitel1.stupněvyužítjejichpřirozenýchschopnostíapředchozíchzkušenostízrodinyčipočítačovéhokroužkuasnažitsezařaditICTalespoňobčasdoučebníhopro-cesu.Podleněkterýchautorů(PavelStopa,2003)bymělžák1.stupněpřecházetna2.stupeňjižsjistýmizákladnímiICTdovednostmi–žákbymělbýtschopenprohlížetsivzdělávacíCD-ROMčiDVD,sjehopomocísiprocvičovatnabytéznalosti,mělbybýtschopenzapnoutavypnoutpočítač,spustitazavřítprogramazvládattunejzákladnějšípráciskancelářskýmiaplikacemi.

Přestonenínutnépostavitvýukuna1.stupninasystematicképrácivpočíta-čovéučebně(Vzíttřídudopočítačovéučebnyanechatjepracovatsjednoduchýmvýukovýmprogramemčipočítačovouhroujevhodnéjenobčas,zejménapřipro-cvičováníčiopakováníkonkrétníchjevů,např.pravopisu.).Knejvhodnějšímzpů-sobůmvyužitíICTna1.stupnipatřípoužitíjednohopočítačesdataprojektoremapřipojenímkinternetu,kterýjeumístěnpřímovetřídě(videálnějšímpřípadějetointeraktivnítabule),díkykterémumůžeučitelvýukuobohacovatomulti-mediálníprvky(vpodoběobrázků,animací,zvukovýchukázek,videoukázekčicelýchfilmůapod.)čioprocházenítematickyzaměřenýchinternetovýchstránek.Interaktivnítabulepatříbezesporuknejmodernějšímaatraktivnímdidaktickým

pomůckám.Spojujevsoběvýhodyklasickétabule(lzenanipsátjakfixem,takpo-uhýmprstem)smonitorempočítače–učitelmávšekdispozicinajedinémpanelu–natabulipromítátextpředempřipravenéhovýkladu(napříkladvprostředísoft-waru,kterýjektabulidodávánneboformouPowerPointovéprezentace),vrámcitextumůžeotevírathypertextovéodkazyadostávatsepřímodointernetovésítě,lzepracovatsrůznýmivirtuálnímisimulacemi,promítatvideoukázky,zvukovézáznamy.Softwarektabuliumožňujeprácispředdefinovanýmišablonamičiob-jekty,takženapř.výukapravopisumůžeprobíhatformoudoplňováníjednotlivýchgramatickýchjevůtak,žezgalerieobjektů,umístěnénabočnístraněpracovnístránky,lzepříslušnýobjektprstempřetáhnoutdodoplňovanéhoslova.Výukasvýklademhistorickýchudálostímůžebýtobohacenaozobrazenípředdefinovanéčasovéosy,okresbyprostředí,postavsdobovýmoděvem,budovavýrobkůjed-notlivýchvývojovýchepochlidstvaapod.Provýukuna1.stupnilzevyužíttaké“vyprávěnípříběhů”formouprácespředempřipravenýmikulisamiapostavamipohádek.Všechnyakceprováděnénatabulilzezaznamenávataukládatjakovideosoubor,takželzenásledněrealizovanýučebnípostupznovupřehrát.Dalšívýhodouprezentaceučivatoutoformoujemožnostpružnéhopřizpůsobovánívelikostipísma(cožjevhodnénapříkladproslabozrakéžáky).

IcT vzdělávání učitelů 1. stupněVzhledemktomu,ževdnešnídobějekdispozicijižvelkémnožstvíinformač-

níchzdrojů(internetovézdroje,multimedia,volnědostupnésoftwarovénástrojeapod.),nenívsiláchučitele,abysámzvládlveškerézdrojeanalyzovat,příp.senaučilpracovatsrůznýmisoftwarovýminástroji,kterésevelmirychlevyvíjejíamění.nejvhodnějšícestoujeabsolvováníspecializovanéhokurzuzaměřenéhonaproblematikuvyužitíICTna1.stupni.VČeskérepublice(ČR)systematickéICTvzděláváníučitelů1.stupněvsoučasnédoběneexistuje,neboťnejrozsáhlej-šíprojektzaměřenýnazvyšováníICTkompetencípedagogickýchpracovníků–Státníinformačnípolitikavevzdělávání(SIPVZ)–bylukončenk31.12.2006(naSlovenskuvzniklobdobnýprojektsnázvemInfovek–http://www.infovek.sk/.).Poukončenísystematickéhovzděláváníjsoutakučitelénucenisamihledatvnabídcevzdělávacíchinstitucíkurzyvyhovujícíjejichpotřebám.

Přestobylvletech2003–2006právěvrámciSIPVZznačnýpočetzákladníchškolvybavenzákladnímiICTapřipojenímkinternetuabylaproškolenařadape-dagogickýchpracovníkůvoblastechZ(základníuživatelskédovednostiproprácisICT),P0(pokročiléuživatelskédovednosti),případněvevolitelnýchmodulechdlepedagogovyaprobace(PV–volitelnépředmětovémoduly),cožpoložilový-znamnýzákladprosystematickézaváděníICTdozákladníhoškolství.

Provzděláváníučitelů1.stupněvoblastiICTbylvrámciSIPVZrealizovánpředmětovývzdělávacímodul„Využití informačních a komunikačních tech-nologií (IcT) na 1. stupni základní školy“, který byl zaměřen na možnosti

zapojení IcT dokaždodennípedagogicképraxe,ukázalmožnostirůznýchtypůsoftwaruavzdělávacíchsystémů.Bylzaměřenzejménanaosvojenísimetodiky,návodůapostupůpřizačleňováníICTdovýukyna1.stupni.učitelésetakénaučilizapojitvlastnítvořivostkvytvářenípřípravnahodinyašablon,naučilisezákladnívyhledávacístrategie,získaliinformaceoprogramechproodstraňováníporuchučeníabyliproškoleniprojejichsprávnouimplementaci.Součástíkurzůbylovytvořenízávěrečnépráce,kterázhodnotilavyučovacíhodinurealizovanousvyužitímICTpedagogemvesvétřídě.

Tématamodulu:1-počítač-nástrojvpráciučitele2-počítač-nástrojžákaprolepšízvládnutíučiva-výukovéprogramy3-počítač-nástrojktvorběvlastníchpřípravametodikavýuky4-nástrojkompenzacevadaporuchučení5-počítač-možnostprorealizaciarozvíjeníindividuálníchschopností

azájmůvevolnémčasežáků6-počítač-zdrojnebezpečíproblémysnevhodnýmobsahem(pornografie)

asmožnostízneužití(např.kontaktspedofilempřeschat).VrámciSIPVZvzniklatakéřadaprojektů,kterémůžeučitel1.stupněvyužít

ipoukončenícelonárodníkoncepce.Jednásezejménaospecializovanéportály,zaměřenéna:využitíICTvevýucena1.stupni(portálJednotyškolskýchinfor-matiků–http://www.jsi.cz/1_stupen/),využitíinteraktivnítabulevevýuce(portálZŠLupáčovaPrahaVeškole–http://www.veskole.cz),metodickoupomocprozaváděníICTdovýuky(portálPedagogickéfakultyuniverzityKarlovyučitelskýspomocník–http://www.spomocnik.cz)ad.nejrozsáhlejšímportálemvěnujícímseproblematicezákladníchastředníchškol(amj.takévyužitímICTvevýuceametodikoujejichzavádění)jeserverČeskáškola(http://www.ceskaskola.cz).ŘaduinformacípodávátakéMetodickýportálVýzkumnéhoústavupedagogic-kéhoMŠMT(http://www.vuppraha.cz/sekce/23)čiŠkolskýavzdělávacíinfor-mačníportál(http://www.edu.cz/)ad.Výukovéobjekty,kterévzniklyvrámciSIPVZ,jsouzavěšenynaEvaluačnímwebu,kterýjesoučástíoficiálníchstránekSIPVZ(http://www.e-gram.cz)anakterémjeněkolikstovekvýukovýchobjektůkestažení,příp.recenzenakomerčníproduktyspříslušnýmiodkazy,kdejemožnéobjektzískatčistáhnoutdovlastníchmateriálůprovýuku.

JakédalšíinformačnízdrojezoblastiICTmáučitel1.stupněkdispozici,pokudserozhodlpracovatsICTvevýuceadisponujeněkterouzvýšeuvede-nýchtechnologiívetřídě?Jejichdnesjižcelářada,avšakzdůvoduomezenéhorozsahupříspěvkuvynechávámezdroje,kteréjsouurčenyprovzděláváníučitelůsamotných,azaměřujemesepouzenaty,kteréjsouvyužitelnépřivýuce,příp.kterémůžeučitelsvýmžákůmdoporučitprosamostatnoupráci,domácípřípravučizpracováváníprojektů.

Běžně dostupné softwarové nástrojePokudnenípočítačvetříděpřipojenkinternetu,lzekroměmultimediívyužít

iběžnědostupnésoftwarovénástroje,kteréjsoukdispozicivrámcistandardníchoperačníchsystémů(vnašichpodmínkáchpředevšímMSwindows)ajejichdo-plňků.ZběžnědostupnéhosoftwarujemožnévyužítzejménanástrojeMSOffice–MSwordneboMSExcell(např.promatematiku).Žácisimohouvyzkoušettaképrácisestandardnímpříslušenstvímpočítače–programemMalování,kdemohoupracovatsbarvamiatvary,nástrojiKalkulačka,wordPadnebowindowsMediaPlayerpropřehrávánímultimediálníchsouborů.nenínutnéučitdětipracovatsevšemifunkcemi,kterédanénástrojeobsahují,např.uMSwordstačídětemvysvětlitzákladníúkonyproprácistextem,způsobpsaní(změnavelikostičibarvypísma),nástrojepromalováníaukládánísouborunadisk,případněpřenosnýnosič.Taktonabytédovednostimohoužácivyužívatpřipřípravěprojektůčisa-mostatnépráci,přičemžjevelmivhodnéaprožákyinspirativní,pokudvýsledkyjejichprácepověsíučitelnawebovoustránkuškolyčitřídy.

Internetové zdroje pro výuku na 1. stupni Pokudjevetříděkdispozicipočítačspřipojenímkinternetu,otevírásepři

výucebezpočetmožností,jakobohatitvýukuzejménaomultimediálníprvky,případněpřiblížitprobíranéjevynakonkrétníchukázkáchčisimulacích.ŘadumateriálůprojednotlivépředmětylzenaléztnaMetodickémportáleproRám-covévzdělávacíprogramy(RVP,http://www.rvp.cz/),kteréjsousetříděnépodlejednotlivýchvzdělávacíchoblastiRVP.

Přihodiněčtenílzeobohatitvýkladoautorovidílapřechodemnainternetovoustránkuvěnovanoujehoosobě,kdenaleznemekroměúdajůoautoroviajehotvorbětakémultimediálnídoplňkyveformědobovýchfotografií,zvukovýchukázekčiodkazůnajednotlivádíla(např.http://capek.misto.cz/jcapek.html).nedokončenéukázkyvčítancelzevpřípadězájmudočístve-knizeumístěnévinternetovésíti(např.ČapekKarel–Opejskoviakočičce,jaksimylipodlahu(http://www.citarny.cz/modules.php?name=Sections&op=viewarticle&artid=90).Okniháchačtenářstvísedětidozvědívícenarozsáhlémportálehttp://www.ci-tarny.cz,kdenajdouukázkyznověvydávanýchknih,recenzenaknihy,informaceospisovatelíchailustrátorech,rozhovorysnimi,mohoupokládatspisovatelůmčiilustrátorůmdotazy,mohouseúčastnitrůznýchher,projektůčion-linebesedsautoryapod.Kinspirativnímstránkámvyužitelnýmvhodináchčeskéhojazykapatřínapř.projektGustavprojazykčeskýhttp://www.hradec.org/gustav/,plnýčeštinářskýchperličekazajímavýchnetradičníchtextů.Tvorbusvýchspolužákůsimohoužácipřečístnastránkáchamatérskéholiterárníhouměnínaportálehttp://www.pismak.cz,nakterémlzemj.zveřejnitvlastníliterárnítvorbu,ježjedálerecenzována.užitečnoupomůckousemůžestáttakérozsáhlýsouboron-linediktátůzdarma(dnesjižpřesmilión),kterénabízíportálhttp://diktaty.

ewa.cz/diktold/.Diktátyjsouřazenypodlepravopisnýchjevů,přivyplňováníseautomatickyvyhodnocují,pozadáníjižnelzevybranoualternativuzměnitapovyplněnísedajíodeslatvyučujícímue-mailem.

Provýukumatematikylzepoužítnapř.výukovéobjektyprovýukugeomet-riena1.stupnizavěšenénaMetodickémportáleRVPhttp://www.rvp.cz/cla-nek/683/1461),zázemíprotvorbupřípravnaprvoukuavlastivědulzenaléztnapř.naportálehttp://www.pamatky.com/,vypravitsedominulostijemožnénastráncehttp://www.raabe.czčivyužítslepémapynastránkáchhttp://novaskola.cz.TvořivouinformatikusBaltíkemsimohoužácivyzkoušetnahttp://www.baltik.tabor.cz/,stránkyvyužitelnévevýucehudebnívýchovylzenaléztna:http://www.ok.cz/musicart/index.htmapod.

Videoafilmovéukázkyprovýukunalezneučitelnavětšiněportálůnašichtelevizí,kdejsoukdispozicijednotlivéukázkyčicelépořady(např.http://www.ceskatelevize.cz/ad.),naportáleTVinfo(http://www.tvinfo.cz/),kdejekdispoziciobrovskémnožstvímultimediálníchinformacízoblastitelevizíarozhlasůceléhosvěta(včetnětelevizíarozhlasůvysílajícíchon-line),dálevideo-,hudebníafilmovéukázky,webovékameryanovinyačasopisy.KnejpopulárnějšímprojektůmpatřívsoučasnédoběportálprosdílenívideaYouTube(http://www.youtube.com),kterýlzevyužítproobohacenívýukuohudebníčifilmovéukázkyneboodemonstraceprobíranýchjevů(např.koloběhvodyvpříroděapod.).Provýukuanglickéhojazykalzevyužíttaképortálhttp://www.teachers.tv/,kterýnabízítisíceon-linevideíurčenýchpřímoprovýuku,kterélzevyhledávatpodletematickýchfiltrů.

VelmizajímavýprojektjemožnénaléztnaportáleŠkolazaškolou(http://www.zaskolou.cz/web/default.asp),kterýnabízíškolákům(5.–9.třída)pomocpřidomácípřípravěnavýuku–jetovlastněvirtuálníškola,dokterésežákpřihlásí,získáuživatelskéjménoahesloasestavísisvůjrozvrh,kterýjeidentickýsrozvrhemvklasickéškole.KdispozicimávětšinunejužívanějšíchučebnicvydávanýchvČRprovýukujednotlivýchpředmětů.Připřípravěnavýukumůžeznovuprocházetprobranoulátkuvučebnici,následněplnitzadanéúkolyapsát„prověrky“,diktátyapod.Zasprávněsplněnéúkolyzískávábody,zakteréjemožnénáslednězískatdrobnédárky.Můžetakéspolupracovatsostatnímispolužáky,vytvářettýmy,kteréspolečnězískávajíbody,azapojitsetakdokomunityspolužáků,kteráneníomezenafyzickýmprostoremjednéškolyčijednohoměsta.Tentoprojektjevšakplacený,zdarmajepouzetřídennípřístupdovirtuálnítřídy.

Prodětisespecifickýmiporuchamiučenílzenaléztřadumateriálů(většinouplacených)nastránkáchnakladatelstvíTobiáš(http://www.tobias-ucebnice.cz/),vDysEdicispolečnostiGemis(http://www.gemis.cz/index.htm)nebovcentruproodstraňováníspecifickýchvývojovýchporuchučeníachování(http://www.dyscentrum.org/).

nainternetujevšaktakémožnénaléztcelouřaduvýukovýchobjektů,herčiprogramůzdarma,kteréjemožnévyužívatbuďpřímoon-line,nebostáhnoutna

pevnýdisk.např.naadresáchhttp://www.slunecnice.cz,http://www.download.comčiBobrůvpomocník(http://omicron.felk.cvut.cz/~bobr/)lzenaléztvýukovéprogramykestažení,programyprotvorbutestovýchúloh(např.http://www.slu-necnice.cz/product/Didaktik-Testy/)apod.Vyhledáváníjevětšinousnadné–podletematickýchfiltrů.Zdalšíchzdrojůjetonapř.testvyjmenovanýchslovatestnashodupodmětuspřísudkem(http://www2.skolahrou.cz/online-vyuka.aspx),Akčníčeština–výukovýprogramproprocvičovánípravopisnýchjevů(http://www.ucimehrou.cz/vyukove-programy/akcnicestina-pravopis/vice-informaci.html),jakopomůckasebudoujistěhoditčeskéslovníky(http://www.slunecnice.cz/product/Ceske-slovniky/download.html)ad.Zdarmajetakékdispozicivětšinavýukovýchobjektůprointeraktivnítabuli,kterévytvářejíjednotlivívyučující.Pro1.stupeňjsoumateriálykdispozicikestaženízde(vsoučasnédobějeto395titulů):http://www.veskole.cz/(OTM=)/bF_i-stupen.html.

Provýuku,domácípřípravu,přípravuprojektůimimoškolníčinnostjevhodnévyužítmnožstvíon-linečasopisůproděti,kteréjsouvětšinoupřístupnézdarma(příp.jezdarmačástčasopisu,kterýjedostupnýon-line,adoplněkvpodoběfyzickéhovýtiskuneboCD-ROMujenutnézakoupit).někdyjsouautorytěchtočasopisůsamyděti,protojejichvyužitínapř.připrojektechmůžeprodětiznamenatnejenzdrojzábavy,aleiinspiracipracíjejichvrstevníků.Knejznámějšímanej-staršímpatřínapř.internetovývzdělávacíazábavnýčasopisJablko (http://www.jablko.cz),multimediálníměsíčníkCD-Romekprodětipředškolníhoamladšíhoškolníhověku,kdesekroměpohádek,omalovánekaherobjevujípravidelněianglickáslovíčka,dálečasopisZemě a vesmír(vyd.P.Hejna,http://www.petr-hejna.cz/casopis.htm),kterýjezaměřennahistorii,umění,astronomii,cestováníapřírodu).DětskéwebovéstránkyspolečnostiPražskévodovodyakanalizacelzenaléztvKlubu vodních strážcůnahttp://klub.pvk.cz,zprávyzesvětadětí,sportuaekologienastránceZelenou Stezkou(http://www.becvar.blog.denik.cz)apod.KzajímavýmprojektůmpatřítakéEuro školák(http://www.euro-akademia.eu)–dvojjazyčnývzdělávacíčasopisprokomunikacidětívčeštiněaslovenštině,vekterémsedětiučígramatiku,vyjmenovanáslova,slovesa,psanípředpon,psaníi/yvpříčestíminulémapod.ObjevujesezdetaképroblematikalogopedieneboEvropskéunie.

Kčasopisům,kterémajísvoufyzickoupodobuanainternetuseobjevujejejichon-linepodpora,patřízejménaoblíbenýměsíčník21. století Junior,kterývycházívtištěnépodoběamásvůjon-lineprostornatétoadrese:http://junior.rf-hobby.cz/,on-lineverzepopulárníhočasopisuABCjekdispozicinaadresehttp://www.iabc.cz/,čtenářskyvděčnýČtyřlístek,kterýdnesexistujevčeskéianglickéverzi,jemožnénaléztzde.(http://www.ctyrlistek.cz).

LiteraturaČERnOCHOVÁM.,KOMRSKAT.,nOVÁKJ.Využitípočítačepřivyučování

–námětyproprácidětíspočítačem.Praha:Portál,1998,ISBn80-7178-272-6,165s.

ICTvevýucena1.stupni.PortálJednotyškolskýchinformatiků.Dostupnénawww:http://www.jsi.cz/1_stupen/.

JOnÁKZ. Čtenářskáversusinformačnígramotnost.Podporujísenebojsouvesporu?6.12.2006.Dostupnénawww:http://www.rvp.cz/clanek/1040.

MAREŠOVÁH.Internetvevýucečeskéhojazyka(zkušenostizeseminářeInternetamultimediavevýucečeskéhojazyka).Tradičníanetradičnímetodyaformyprácevevýucečeskéhojazykanazákladníškole.SborníkzkonferenceKČJLPedFuP,Olomouc,2004,s.72–74.ISBn80-244-0814-7.

MAREŠOVÁH.VyužitíICTvČJL.POŠKOLE2005.Sborníknárodníkonferenceopočítačíchveškole.ČVuTPraha2005,s.115-121,ISBn80-239-4633-1.

MAREŠOVÁH.Využitíinformačníchtechnologiívevýucečeskéhojazyka.SborníkanotacízworkshopuVyužitídotykovétabulevevýucečeskéhojazykaaliteratury.Lutín2005,s.6.ISBn80-239-6239-0.

MateriálySIPVZMŠMT.Dostupnénawww:http://www.e-gram.cz.SAK,P.Médiavživotěmládeže.1999.Dostupnénawww:http://knihovna.

adam.cz/vyzkum99/vyzk6.html.STOPAP.Cospočítačemnaprvnímstupni?Českáškola.13.3.2003.Dostupnézwww:http://www.ceskaskola.cz/ICTveskole/AR.asp?ARI=101044&CAI=2129.

Summary

IcT IN The prImAry educATIoN – The INTerNeT SourceS

Authorreferstothepossibilitiesoftheuseofinformationandcommunicationtechnologies(ICT)intheeducationatthe1stgradeofelementaryschool.ThearticleisfocusedespeciallyonthetheInternetsourcesanditsuseintheclassroom.

PhDr. Hana Marešová, PhD. Pedagogická fakulta Univerzity Palackého, Olomouce-mail: [email protected]

ICT VE VÝUCE Na 1. STUPNI zš – MULTIMÉDIa

hana mARešOVÁ

VpříspěvkuICT ve výuce na 1. stupni ZŠ – internetové zdrojevtomtosborníkujsmesezamýšlelinadmožnostmivyužitíICTvevyučovacíchhodináchna1.stupnianadinternetovýmizdrojipoužitelnýmivevýuce.Internetovézdrojepředstavujínejdostupnějšíavětšinounejlevnějšízpůsob,jakýmlzeobohatitnejenvýuku,aleivlastnípřípravunani.užitímultimediálníchnosičůpředstavujejižvětšinouná-kladnějšíinvestici,kterásevšakpřivhodněvybranémtituluvyplatí.Multimédianašlasvéuplatněnízejménavmultimediálníchhrách,kterébezkonkurenčněvedounejenunás,aleivzahraničí(SokolowskyP.,ŠediváZ.,1994).Dalšíoblastíuplat-něnímultimédiíjsoupakvýukovéprogramy,encyklopedie,slovníky,programyprozpracováníhudby,prezentaceamultimediálníinformačnístanice.

existuje několik způsobů využití multimédií ve výuce: 1) SAS (SelfAccessStudy)představujeformuřízenévýuky,přikteréjeCD-ROM/

DVDkdispozicivšemžákůmvpočítačovéučebně.Všichnimajíkprogramupřístup,pracujípodlesvéhotempaavyučujícíjevtomtopřípaděspíšepo-radcem.Připráciveskupináchmohoučlenovéskupinřešitpřesnědefinovanéproblémypomocídostupnýchmultimediálníchpomůceknebojekombinovatsdalšími(Tentozpůsobvýukyjevšaknáročnýnapřípravu.).Prácesvýuko-výmprogramembyhlavněnazákladníchškoláchnemělaznamenatpouzeinterakcižák+počítač,učitelbymělivtěchtofázíchaktivnědoučebníhoprocesuzasahovatpodleindividuálníchpotřebžáků.Vnižšíchročnícíchjevšakproblematickéudržetpozornostžákůakoncentracinadanýúkol,neboťvechvíli,kdyzačínajípracovatnapř.svýukovýmprogramem,zjišťují,žemajíproblémysovládánímněkterýchaplikacíčinerozumívýukovémupostupuapod.,učitelsetedymusívěnovatindividuálnímproblémůmjednotlivců,cožmůženaostatnížákypůsobitrušivě.Protonenítentozpůsobvýukyobecnědoporučovánnanižšímstupnizákladníchškol.Řízenávýukajevhodnápouzeproopakováníčiprocvičováníjižprobranélátky,nikolivprovýkladnové.Přiopakováníprobranélátkypomocívýukovéhoprogramulzezvládnoutnesrovnatelněvětšímnožstvíprocvičovanýchjevůvesrovnánísklasickouformouopakování(napříkladpísemnáopakovacícvičení).Většinavýuko-výchprogramůnavícobsahujetestovacíčást,kteráučiteliznačněšetříprácisvytvářenímtestovacíchmateriálů,opravovánímavyhodnocováním–tovšejeschopenprogramdělatautomatickyauvětšinydobrýchtitulůnelzetentozpůsobtestování“ošidit”.

2) Prezentace na učitelském počítačipředstavujejednoduššízpůsob,přikterémjeprogramběžícínapočítačiučitelezobrazovánprostřednictvímdatovéhoprojektorunebonainteraktivnítabuli.Ipřitétoforměmohousprogramempracovatvšichnižáci,musejísevšakupočítačenebouinteraktivnítabulestřídat,cožbýváčasověnáročnéaproostatnížáky,pokudnemajízadánuprůběžnousamostatnoupráci,častonudnéazdlouhavé.

3) Prezentace učební látkyzmultimediálníhoCD-ROMu/DVD–učitelmůževy-užíthotovémultimediálnímateriályprovýkladnovélátky,opakováníučivačidoplněníinformacívýkladuzobrazenímmap,grafů,nákresů,fotografií,zvuků,animací,videoukázekapod.Kvýhodámvyužitímultimediálníchnosičůpatříkvalitníúroveňgrafickéhozpracovánía(většinou)isdělovanýchinformací(narozdílodinternetovýchzdrojů,vekterýchlzenaléztmnožstvívěcnýchigramatickýchnedostatkůaunichžčastonelzeověřitpůvodautora),kne-výhodámpatří„neměnnost“zpracovanélátky,kteránemusízcelavyhovovatjakpředstavámvyučujícího,takpotřebámžákůvdanéhodině.Protořadaučitelůvyužívámultimédiajakoučebnímateriál,kterýsiupravípodlesvýchpředstavnapř.veforměPowerPointovéprezentaceapod.

4) Využití při přípravě na výuku –vneposlednířaděmohoumultimédiaposloužitjakorychlýzdrojinformacíčipomůckaprovlastnísebevzdělávání.Prodo-plněnívýkladulzezmultimediálníchnosičůvytisknoutčástitextu,obrázky,mapyapod.některéprogramyposkytujíinspiraci,jakvysvětlitsložitějšílátku.Mnohdypřinášejídůležitéinformace,kterénejsouběžnědostupné.

5) Multimédia v domácí přípravě žáků –pokudjetomožné,žácibymělimítpovolenopracovatsmultimediálnímiprogramymimovýuku,např.vdomácípřípravěúkolůčipřiopakováníučebnílátky,kteroupotřebují„dovysvětlit“.Multimédiajimmohouposloužittakéjakopodkladpropřípravureferátu,projektůapod.

multimédia pro výuku na 1. stupni Knejužívanějšímtitulůmpatřívýukovémultimediálníprogramyspolečnosti

Terasoft.Vzhledemktomu,žebylydodáványv„balíčcích“vrámciprojektuInter-netdoškol,využívajíjevsoučasnédoběpraktickyvšechnyzákladníškolyařadaškolstředních.Terasoftnabízímj.komplettitulůpro1.–5.ZŠ,kteráobsahuječtyřisamostatněprodávanétituly:Matematika 1 - 4, Český jazyk 1 (Pravopis), Přírodověda 1 (Rostliny a houby)aDětské grafické studio.učivorozdělenédo13modulůjezpracovánovsouladusosnovami.Jednotlivétypypříkladůjemožnoprocvičovatsamostatněnebozvolitpohádkovouvariantu.Odměnouzaúspěšnéře-šenípříkladůjsoupříběhysvtipnýmiobrázkyaanimacemi.Multimediálnínosiče

00

Terasoftujsouvětšinoupřizpůsobenypotřebámvýuky,dajíseinstalovatnapevnýdiskavětšinounejsouproblémysjejichspouštěnímaprovozem,neboťnejsoutakdatověnáročné(cožsevšakodrážívponěkudchudšímgrafickémzpracovánívesrovnánínapř.stitulyspolečnostiSilcom–multimediaad.).Vícekjednotlivýmtitulůmlzenaléztnaadrese:http://www.terasoft.cz/index2.htm.Staženídemoverzíjemožnénaadrese:http://www.terasoft.cz/czpages/demo.htm.

SpolečnostSilcom–multimedianaopakvtitulechpronejmenšívsadilanavýraznégrafickézpracovánívýukovýchmateriálůazejménatitulypro1.stupeňjsoukoncipoványvpodoběinteraktivníchher,kterémohouvnéstdonudnéhoopakováníprvekdobrodružství.ZtitulůprovýukučeskéhojazykasempatřízejménaproduktDiktáty s piráty–procvičovánípravopisuformouhry–dějjezasazennapirátskýostrov,průvodcemjekrálíkČéňaasjehopomocísežáksnažínajítpokladukrytýnaostrově.Zasprávněnapsanýdiktátobdržíkousekmapyazezískanýchčástípaksložíceloumapupirátskéhoostrovaanajdeukrytýpokladpirátů.ObdobnýmotivnaleznemevproduktuZábavná čeština v ZOO –procvičovánípravopisnýchjevů,přičemžvšechnyúkolyjsouplněnyvZOO.PrůvodcemjezajícČéňa,kterémumusížákpomociuzdravitvšechnanemoc-názvířátka.Zaúspěšněsplněnéúkolyobdržíléky,kterépomohouzvířátkůmsevyléčit.Odměnouzadobréznalostijsouvyléčenáazdravázvířátka,kterápředvedousvékousky.Dětisitakpřiprocvičováníužijíspoustulegraceaanisineuvědomí,žeseučíaprocvičujísičeštinu.ProcvičovánímatematikyvtituluMatematika na divokém západěnaopakprobíhávprostředíDivokéhoZápadu,kterýmdětiprovádíindiánskýkrálíkInčučéňa,sjehožpomocísedětisnažízískatzpětindiánskýtotem,kterýukradlybledétváře.Povyřešeníkaždézúlohzískáhráčjedendíltotemuanavícseodkryjelokaceplnázábavnýchanimacískov-bojineboindiány.Získánímvšechčástítotemudojdekzakopáníválečnésekyryauzavřenímírumezioběmanepřátelskýmistranami.MultimediálníCD-ROMDobrodružná angličtinasloužícíkprocvičováníanglickéhojazykajekoncipovánjakodetektivnípříběhodehrávajícíseveVelkéBritánii.PrůvodcemjeslavnýdetektivČéňa,jemuždětipomáhajízískatzpětukradenédiamantyzkrálovskékoruny.Posprávnémvyřešeníkaždéúlohyzískáhráčjedendiamantzkrálovskékoruny,získánímvšechčástídetektivČéňasplnísvůjúkolabudepřijatnaau-dienciusamotnékrálovny.Vnastaveníhráčejemožnézvolitjednuzetříúrovníobtížnosti–lehkou,střednínebotěžkou.Vkaždéúrovniobtížnostilzenavícještěvybratkonkrétnítypyúloh,kteréodpovídajíznalostemadovednostemdanéhohráče.Titultakmohouvyužívatmenšíivětšídětinaoboustupníchzákladníchškol.Ktitulůmzaměřenýmnatestování,kterémůžeučitelvyužítpodlepotřebdanéhoročníku,patřínapř.Einstein Junior,rozsáhlýsouborotázekzerůznýchoborůlidskéhověděníapoznání(matematika,zeměpis,dějepis,příroda,hudba,literatura,vědaatechnika...)neboKdo to ví, odpoví - Zlatá edice(testyzezeměpisu,

0

dějepisu,biologie,vědyatechniky,sportu).Vícekdalšímtitulůmlzenaléztnahttp://www.silcom-multimedia.cz/titul.htm.

Kdalšímspolečnostemvydávajícímvýukovémultimediálnímateriálypatřínapř.Pachner(http://www.pachner.cz),nakladatelstvíFragment(http://www.fragment.cz)ad.nížeuvádímeseznamněkterýchnejužívanějšíchtitulůzestranypedagogů1.stupně(podleportáluJŠI(http://www.jsi.cz/1_stupen/sw.htm):

12xOKOpodruhé Albatrosnašípřírodoukrokzakrokem AlbatrosEncyklopedievesmíru BSPMultimediaJakvěcipracují2.0 BSPMultimediaKřížemkrážemstaletími BSPMultimediaStaňsesvětošlápkem BSPMultimediaVědahrou BSPMultimediaPohádkyomašinkách DTPStudioFortna-Systémzískávánípočítačovégramotnosti FortnaGordihozábavnépočtyII. FragmentTomíksesnůnebojí FragmentTomíkovodobrodružstvívzoo FragmentRozumdokapsy http://www.albatros.czAtlassvěta JIMAZŠKOLAhrou-Fyzika-Dobrodružstvípoznání LAnGMasterŠKOLAhrou-Matematika1(9-12let) LAnGMasterŠKOLAhrou-Přírodověda1 LAnGMasterŠKOLAhrou-Zeměpis-Dobrodružstvípoznání LAnGMasterZak’swordgames-Angličtinaproděti LAnGMasterChytrédítě-MatematikaI MultimediaArtChytrédítě-Slabikář MultimediaArtČeskýjazyk-POnškola Pachner,výukovéprogramyPřírodníspolečenství Pachner,výukovéprogramyVlastivědapro4.a5.ročníkZŠ-cestujemesPOnškolou Pachner,výukovéprogramySGPBaltík3 SGPSystemsDidakta:Zeměpis SilcomDidakta-Českýjazyk2(Pravopisatvarosloví) SilcomKdotoví,odpoví-Vědaatechnika SilcomKlubíčko2 SilcomKlubíčkoher SilcomVšeználek SilcomStvořenísvěta SimoptProzkoumejtajemstvíplanet SPGZábavnýučitelhudby SPGHrátkysdějepisem ŠteflSoftware

0

Hrátkyspřírodou ŠteflSoftwareSvětočimaAmerlinga ŠteflSoftwareVzdušnýoceán ŠteflSoftwareDětskýkoutek1-Proprvňáčkyapředškoláčky TerasoftDětskýkoutek2-SvětmyšákaBonifáce TerasoftDětskýkoutek3-Češtinapronejmenší TerasoftDětskýkoutek4-Alenkaavěciokolonás TerasoftDětskýkoutek5-Martínkovazvířátka TerasoftTSAngličtinapromaléškoláky1 TerasoftTSAngličtinaproškoláky2 TerasoftTSBiologie-Tajemnýsvěthmyzu TerasoftTSČeskýjazyk1-pravopis TerasoftTSČeskýjazyk2-jazykovérozbory TerasoftTSČeskýjazyk3-diktáty TerasoftTSČeskýjazyk4-pravopisnácvičení TerasoftTSDějepis-otázky,testy,soutěže TerasoftTSMatematikaI-IV TerasoftTSněmčinapromaléškoláky1 TerasoftTSněmčinaproškoláky2 TerasoftTSněmčinaproškoláky3 TerasoftTSněmčinaproškoláky4 TerasoftTSněmčinaproškoláky5 TerasoftTSVýukovápexesa Terasoftučímesehrou TerasoftZákladyrodinnéasexuálnívýchovy TerasoftHádankylvaLeona ZebrasystemLexikonohroženýchdruhůstrašidel1. ZebrasystemLexikonohroženýchdruhůstrašidel2. ZebrasystemučímesesFerdou-Matematika1.třída Zebrasystem

počítačové hry Samostatnoukapitoloujevyužitípočítačovýchher.někteřípedagogovésitotiž

uvědomili,ženemusejípředstavovatpouzebezobsažnouzábavu,kterou„zabíjejíčas“žácivpodoběmnohahodinovéhovysedávánípředmonitorem,aležemohouskrývatvýznamnýmotivačnípotenciáljakožtovirtuálnísimulacereálnéhosvěta.Vřaděaspektůmůževirtuálnísvětpředstavovatdokoncevhodnějšíprostředíprovýukunežlirealita–virtuálníprostorpřekračujehraniceaomezeníreálné-hoprostoru–umožněnímanonymityčinovéidentitynabízíabsolutnírovnostvkomunikaci,osvobozujeodsociálníchibiologickýchomezení.Zdásetaké,žepočítačovéhryzvyšujíschopnostřešitúlohy,spočívajícívrozeznávánírůznýchtvarů.někteřípedagogové,jakonapř.S.Johnson(http://www.stevenberlinjohnson.com),zdůrazňují,žejenaléhavětřeba,abyseškolynaučilyvhodnýmzpůsobem

0

využívatvýukovéhopotenciáluher.Kpedagogům,kterýjižněkolikletvyučujeprostřednictvímpočítačovýchher,patříTimRyland.Jehonázoryavideoukázkyzhodinlzenaléztnahttp://www.timrylands.com/(videoukázkyzvyučovacího-dinynapř.nahttp://www.youtube.com/watch?v=OSkE0qHIyA8).MarcPrenskynazákladěvlastníchzkušenostípoukazujenasvýchstránkáchhttp://www.mar-cprensky.comnakomplexnostvýukypomocípočítačovýchher,tedycovšenáspočítačováhraučí:Jak(dělatvěci),Co(pravidla),Proč(strategie),Kde(prostředí),Kdy/zda(etika).Prenskydálezdůrazňuje,žeučitelémusejíreagovatnato,žesestalivzdělavateli„digitálníchdomorodců“,kteřísesetkávajísICTjižodnejútlej-šíhověku,azačítsesnažitvytvářettakovéučebnípomůcky,kteréjejichžákůmpomohouvyužítarozvinoutpotenciálzískanéinformačnígramotnosti.

příklady počítačových her využitelných pro výuku: Whyville.net(hraprodětiod8do15let,orientujesepředevšímnavzdělá-

vánívoblastipřírodovědnýchatechnickýchpředmětů.Početuživatelůseblíží2milionům.).Počítačovéhrysimulujícíhistoricképrostředí:Gettysburg, The New World, Civilization III Pharaoh, Viking Invasion, Caesar III, The Age of Kings, The Age of Empires, The Rise of Nationsad.Simulacezaměstnání:Resource Mgmt, Emergency Room, Emergency, Airport Tycoon, Zoo Tycoon, Restaurant Empiread.Počítačovéhryvěnovanéjednotlivýmoborům:Math-Science, Physicus, Chemicus, Green Globs and Graphing Equations.Počítačovéhryprovýukujazyka:English Taxi, Listening Skills, Achieve Now Slide, Prospero’s Island ad.

LiteraturaBRDIČKAB.Počítačovéhryveškole.9.6.2005.Dostupnénawww: http://www.spomocnik.cz/zajimavosti-detail.php?id_document=410,ČERnOCHOVÁM.,KOMRSKAT.,nOVÁKJ.Využitípočítačepřivyučování

–námětyproprácidětíspočítačem.Praha:Portál,1998.ISBn80-7178-272-6,165s.

HAuSnERM.Strategicképočítačovéhryveškole.Českáškola.5.2.2001.Do-stupnézwww:

http://www.ceskaskola.cz/ICTveskole/AR.asp?ARI=2237&CAI=2129HAuSnERM.Počítačovéhrymohoubýtpřínosemprodětiiškolu.Českáškola.

11.1.2001.Dostupnézwww: http://www.ceskaskola.cz/ICTveskole/AR.asp?ARI=2157&CAI=2129ICTvevýucena1.stupni.PortálJednotyškolskýchinformatiků.Dostupnéna

www:http://www.jsi.cz/1_stupen/.JOHnSOnS.Osobnístránky.Dostupnénawww: http://www.stevenberlinjohnson.com.

0

JOnÁKZ. Čtenářskáversusinformačnígramotnost.Podporujísenebojsouvesporu?[online].6.12.2006.Dostupnéna

www:http://www.rvp.cz/clanek/1040,LISALOVÁJ.Využitímultimédiívevzděláváníučitelů.Centrumprostudium

vysokéhoškolství.2006.Dostupnénawww: http://www.csvs.cz/publikace/nCDiV2006_sbornik/Lisalova.pdf.MAREŠOVÁH.Internetvevýucečeskéhojazyka(zkušenostizeseminářeInternet

amultimediavevýucečeskéhojazyka),Tradičníanetradičnímetodyaformyprácevevýucečeskéhojazykanazákladníškole.SborníkzkonferenceKČJLPedFuP,Olomouc,2004,s.72–74.ISBn80-244-0814-7,

MAREŠOVÁH.VyužitíICTvČJL.POŠKOLE2005.Sborníknárodníkonferenceopočítačíchveškole.ČVuTPraha2005,s.115-121,ISBn80-239-4633-1

PREnSKYM.Digitalnatives,DigitalImmigrants[online].OntheHorizon,nCBuniversityPress,Vol.9no.5,October2001.Dostupnénawww:http://www.marcprensky.com/writing/Prensky%20-%20Digital%20natives,%20Digital%20Immigrants%20-%20Part1.pdf,

PREnSKYM.Osobnístránky.Dostupnénawww: http://www.marcprensky.com.RYLAnDT.Osobnístránky.Dostupnénawww:http://www.timrylands.com.SAK,P.Médiavživotěmládeže.1999.Dostupnénawww: http://knihovna.adam.cz/vyzkum99/vyzk6.html.SOKOLOwSKYPeter;ŠEDIVÁ,Zuzana.Multimédia-současnostbudoucnosti.

Praha:Grada,1994.ŠALAnDAM.Chytrácédéčka-přehledmultimédiíunás.Českáškola.18.12.2000.

http://www.ceskaskola.cz/ICTveskole/AR.asp?ARI=2109&CAI=2129TOCHÁČEKD.Počítačovéhryvevýuce-projektučeníshrami.Modernívyu-

čování,2006,roč.11,č.2,s.21.ISSn1211-6858.

Summary

IcT IN The prImAry educATIoN – muLTImedIA

Authorreferstothepossibilitiesoftheuseofinformationandcommunicationtechnologies(ICT)intheeducationatthe1stgradeofelementaryschool.Thearticleisfocusedespeciallyonthemultimediaanditsuseintheclassroom.

PhDr. Hana Marešová, PhD. Pedagogická fakulta Univerzity Palackého v Olomoucie-mail: [email protected]

0

záSaDy zaČLEňOVáNÍ ŽáKů-CIzINCů MLaDšÍHO šKOLNÍHO VĚKU DO VÝUKy Na 1. ST. zš

Jaromíra ŠIndelÁřOVÁ

Problematiceúspěšnéhozačleňovánížáka-cizincedočeskéhovzdělávacíhoprocesuidokolektivutřídy sevěnujispolečněsesvýmispolupracovníkynaKa-tedřeprimárníhojazykovéhovzděláváníaKatedřebohemistikyaslavistikyPFuJEPvÚstínadLabemjižněkoliklet.

Vrámcirůznýchgrantůaprojektů1jsmeskolegyprovádělináslechy,hospitace,nejrůznějšívýzkumyavedlidialogysžáky-imigrantyijejichpedagogynazáklad-níchškoláchvrůznýchregionechvČesku.Veškerénašezkušenostiazobecněnépoznatkysesnažímezačlenitdovýukybudoucíchučitelůnasvémpracovišti.

Přítomnostcizincevtřídnímkolektivučeskýchspolužákůsseboupřinášíněkterévýhody,aleimnohárizika.Vrámcinovékoncepcevzdělávánípodlerámcovéhovzdělávacíhoprogramu,jenžsezačaluplatňovatvzákladnímškols-tvíjižvtomtoškolnímroce,můžežák-imigrantobohatitvýukuomultikulturníaspekty.Vtomtosměrupředstavujevhodný„nástroj“multikulturnívýchovy:cizinecmůžesvýmspolužákůmzprostředkovatpoznáníjinékulturyazároveňnapomůžeostatním,abysiuvědomilivlastníkulturníidentitu.Skutečnost,žečeskýžákpřicházíkaždodennědostykuscizincem,unějvyvolávápocitsamozřejmostiasounáležitostiurčitýchodlišnostíamůžepůsobitjakoprevenceformovánípředsudkůvůčicizincům(blížeCabanová,2007).

Účastžákajinénárodnostivtřídnímaškolnímkolektivuvšakmůževyvolatvýskyturčitýchsociopatologickýchjevů(projevyxenofobie,diskri-minace,šikanyapod.).Prvořadýmúkolemučitelejeprotonastolitvetříděpříznivéklimapropřijetícizince.Ještěpředpříchodemžáka-cizincedotříd-níhokolektivupůsobípedagognajehobudoucíspolužákytím,žejesezná-míspředpokládanýmiodlišnostmivchovánícizince,přičemžsystematickyusvýchžákůrozvíjísmyslprotoleranci,prochápáníkulturníchspecifik,předchází(případně.odbourává)výskytpředsudkůazažitýchstereotypůvůči1 Bylajsemnapř.řešitelkouprojektuměstaÚstínadLabem:Začleňování žáků a studentů-

imigrantů do výuky češtiny v Ústeckém krajivroce2004;spoluřešitelkougrantuMŠMTvroce2005--společněsM.Čechovou,L.Zimovou,Z.Millerovou:Příprava učitelů na začleňování žáků a studentů-imigrantů do vyučovacího procesu;jakometodikaodbornýporadcejsemspolupracovalanaprojektuPhare: Hezky českyseSOZEBrnovletech2006-7,podílelajsemsejakoautorkaněkterýchtextů naprojektu Czechkid přidělenéhoFakultěhumanitníchstudiíKuvPrazevr.2007avsoučasnostivedudruhýmrokemprojektpodporovanýESF:Čeština jako cizí jazyk v rámci inovace výuky.

0

příslušníkůmjinénárodnosti,kteréžácimohoupřebíratzesvéhookolí,učíjenenásilnouformouřešitpřípadnékonfliktyapod.učitelpřiblížívhodnýmzpůsobemsvýmžákůmnáročnostsituace,vnížsecizinec,kterýpřicházízja-zykověasociokulturněodlišnéhoprostředí,nachází.Cílemučitelejeusilovatojehointegracidokolektivutřídyaškolyazabránitjehospolečenskéizolaci.

Vsouvislostisnovýmiokolnostmivýuky,resp.vnávaznostinapožadavkylegislativníavevazběnaměnícísespektrumžákůvčeskýchzákladníchškolách,jezapotřebí,abyzačleňovánížáků-cizincůdočeskéhovzdělávacíhoprocesuprobí-halojižodsamotnéhopočátkujejichvstupudoškoly.Pedagogsimusíuvědomit,žev90.letech20.stoletídošlokrozšířenífunkcíčeštiny,neboťnabylafunkcemultikulturníhodorozumívacíhoprostředku.

uvedenézměnyovšemkladouvysokénárokynaodbornoupřipravenostuči-telezejménana1.stupniZŠ,ježzahrnujeinformovanostoprávnímasociálnímpostavenícizincůvnašízemi,otzv.sociokulturnímzakotvenížákůastudentůzezahraničí(nejčastějivpoziciimigrantů,příp.dočasnýchrezidentů)azákladnípoznatkyovazbáchjazykovýchsystémů,atojakojazycíchblízkých,takioja-zycíchvzájemněvelmivzdálených.

nově je třeba informovatpedagogy iospecifickýchmetodáchafor-mách výuky češtiny jako jazyka cizího, neboť její úspěšnost je pří-mo podmíněna zejména informovaností učitele ostruktuře výchozíhojazyka(mateřštinycizince).Jedůležité,abyučiteléčeštinyuměličerpatzkon-trastivnílingvistikyapřehledněpředstavitvýchozíjazykynerodilýchúčastní-kůvýukyvčeskémškolnímprostředí,cožmůžezásadnímzpůsobempřispětksystematickémubudováníkomunikačníkompetencetěchtocizinců,předevšímvhodináchčeskéhojazyka,kterévtomtopřípaděmusejímítmodifikovanounáplň,odlišnouodpřípravyrodilýchuživatelůaformulovanouvnávaznostinavztahyvýchozíhoacílovéhojazyka.

Zvýšeuvedenýchdůvodůbymělabýttétoproblematicevěnovánazvýšenápozornosttakévpregraduálnímstudiuučitelstvípro1.stupeňZŠ.Potřebavybavitpedagogajazykovým(vjehorámciifrazeologickým)asociokulturnímminimemvedekřešenísociologicko-pedagogicko-komunikačníhoproblému,jímžjsouřečovébariéryanízkáúroveňkomunikacevčeštinědětíimigrantůna1.stupniZŠ,neboťjentaklzezlepšitpředpokladydětí-cizincůkjejichdalšímuvzdělávánívevšechostatníchvyučovacíchpředmětechausnadnitjimtentoproces.

Vrámcijazykového minima,nezbytnéhoproprácisžákem-cizincemna1.stup-niZŠ,jenutné,abybylibudoucípedagogvybavenzákladnímikompetencemiproprácivmultikulturnítřídě.Vrámcivysokoškolskéhostudiabysimělprohloubitznalostiotypologiijazykůazískatzákladníinformaceomateřskémjazycecizinců,kterébydokázaladekvátněvyužívatpřivyučování.Jezapotřebí,abykvýucečes-kémujazykuumělpřistupovatzpozicecizince,tedyjakokvýucecizímujazyku,

0

vhodněvolitmetodupřímou2čigramaticko-komunikační3(srov.smetodamivyučovánímateřskémujazyku,Liptáková,2007)apřitomvyužívatdostupnýchučebnicacvičebnicprojejichvýuku4.Pedagogovládajícíalespoňminimálnízákladškolníkomunikacevjazycecizinciznámém5mupakmůževelmirychlenapomocisiosvojitnejfrekventovanějšíasémantickynejrozšířenějšíslovnízásobučeštinyzoblastiběžnědorozumívací,nezbytnoupropočátečnífázikomunikace.nazákladěsvéodbornéznalostičeskéhogramatickéhosystémuvedeučitelžákykesprávnévýslovnostifonémůodlišnýchodjejichmateřskéhojazyka(ozvukovéinterferencivizblížeKráľová,2007),kpochopenízpůsobutvořenínovýchslovvčeštině(cožnapomáhározšířitjejichslovnízásobu),kovládnutínejfrekvento-vanějšíchtvarůjmenasloves,nejčastějšíchzákladovýchvětnýchstruktur,grafikyazákladůčeskéhopravopisu6.Poznáníapochopenísystémučeskéhojazykapakvedežáky-imigrantyktvořeníanalogickýchslovatvarůažkpostupnémuovlád-nutíčeštinyjakojazykacizího.

Součástíjazykovéhominimaučitelebypodlenašehonázorumělobýtimi-nimum frazeologické,neboťsedomníváme,žefrazeologiilzevevýucecizinců7pojímatjakorozvojazdokonalováníschopnosti,resp.dovednostiučícíchserecipovatlexikálníjednotky,tj.poslouchataporozumětfrazémůmanáslednějezpracovatpřirealizacidalšířečovéčinnostičivprojevupsaném.Znalostachápánífrazeologiecílovéhojazykajejednouzpodmínekjehoúspěšnéhoužívání.Abypedagogmohlbýtvtomtoohledužáku-cizincinápomocen,mělbyovládatkroměčeskýchfrazeologickýchjednotekizákladnífrazémyvjazycíchzemí,odkudknámžáci-imigrantinejčastějipřicházejí.

Přizaváděníarealizacimodernílingvodidaktickékoncepcedovýukyčešti-nyjakocizíhojazykajezapotřebíovládattakésociokulturníkompetenci,ježjeurčenacharakteristickýmivlastnostmidanéspolečnostiakulturyaježseodrážívchováníjejíchpříslušníkůpřijazykovékomunikaci.Jejíneznalostmůžejazykovýprojevsilněpoznamenat,způsobitzávažnékomunikačníbariéry,kterémohouvéstažknedorozuměníavzájemnémunepochopení.Osvojenísisociokultur-níchkompetencíprotokomunikačníaktnejenusnadní,aletakéurychlí.Protojezapotřebí,abynedílnousoučástíjazykovévýukybylytakémezikulturníotázky,2 např.ujazykověsmíšenéskupinyžáků-cizinců.3 např.užákůpůvoduslovanského,neboužákůseznalostíněkteréhozeslovanských

jazyků.4 učebniceacvičebniceprodospělécizince,jichžjenatrhujižněkolik,jetřebamodi-

fikovatprodětimladšíhoškolníhověku.5 Jdeozákladníslovnízásobuvztahujícísekeškolnímuprostředí,např.třída, jídelna,

tělocvična, žák, učitel, ředitel, sešit, učebnice, tužka, tabule, lavice, psát, číst, ptát se, odpovídat apod.

6 Rozpoznáváníhranicslovvpísmučinícizincůmtakéčastopotíže.7 BlížeoznalostiachápánífrazémůucizincůvizŠindelářová,2007

0

prezentacejinékulturyavýkladjejíchodlišností.Čímjecizíjazykodmateřskéhojazykastudentůvzdálenější,tímjesociokulturníaspektpřivýucecizíhojazykadůležitější,aletakéobtížnějiosvojitelný.

Pedagogovéna1.stupniZŠsepřivýucečeštinysetkávajíužáků-cizincůsvel-kouřadourozdílů,knimžjezapotřebípřihlížet,neboťuvědoměnísiodlišnostípomůžeučitelipochopitobtíže,skterýmisežáciastudenti-cizincipřistudiusetkají.Získatžáky-cizinceprospontánníreakciaaktivníspoluprácivhodinějevšakmnohdyobtížné.učitelébyprotomělibýtvrámcisociokulturního minimapečlivěpřipraveniavybaveniiznalostmiokultuřezemě,zkteréžácipřicházejí,ojejichtradicíchazvycích,mělibysledovatneverbálníprojevyarozdílymezipřímýmanepřímýmvyjadřováním.

Aktualizací,integrací,specifikacíapodstatnýmrozšířenímstávajícíchmeto-dickýchpokynů(jižuveřejněnýchvčasopiseČeskýjazykaliteratura53,2003)anazákladědalšíchpublikací(Hádková,Čechová,Kamiš,2006;Šindelářová,2007;Zimová–Balkó,2005)sepokusímevesvémpříspěvkudálenastínitnej-důležitějšízásadypřizačleňovánížáků-cizincůmladšíhoškolníhověkudovýukyna1.st.ZŠ.

Zavýznamnýmomentpovažujemesprávné zařazení žáka-cizince do kon-krétního ročníku ve vyučovacím procesu.Každýcizinecbyměldostatpříležitostplněvyužítsvéhointelektuálníhopotenciálu.Zezávěrůmnohanašichvýzkumůvyplývá,žeproblémypřizačleňovánícizincůdovýukyna1.stupnizákladníchškoljsoudánypředevšímněkolikafaktory:věkem;motivacíkevzdělávání;délkoupobytuvčeskémprostředí,mateřskýmjazykem,znalostíspolečnéhokomuni-kačníhokóduvevztahuučitel–žákapřiosvojovánísimluvenépodobyjazykahudebnímsluchem.

Prorozvojkomunikačníchkompetencíjedůležitývěk žáka-cizince.nejpřízni-vějisejevísituace,kdydítězetnickéminoritybylozapojenodoinstitucionálnívýchovyjižvpředškolnímvěkunebopomáhá-lisjehovýchovoučeskývycho-vatel.nejlépeanejrychlejisipodlenašichvýzkumůosvojujíčeštinuděti-cizincivevěkuodčtyřdošestilet.Dětimladšíhoškolníhověkumívajíspřechodemnakomunikacivčeštiněveškolepotížejenzpočátku,rychlesevšakpřizpůsobujíaběhempoměrněkrátkédobyztrácejíveškerékomunikačníbariéry.

Sestaveníjazykovýchakomunikačníchkritériívidímejakonezbytnýpřed-pokladprozařazenícizincedoodpovídajícíhoročníkučeskézákladníškoly,cožjevelmiobtížné(blížeHádková,M.–Šindelářová,J.,2007)8.Vdanémmomentětotižporovnávámeaspektyzcelanesrovnatelné:znalostčeštinyaodníodvíjejícísevýuku(zahrnujícíiintuitivnípřístupkněkterýmjevůmjazykovým)jazykamateřského(natomjsouzaloženyučebnicečeštiny)avýukučeštinyjakojazykacizího,pronižspeciálníučebnicenemáme.Tatodvěhlediskareprezentujínapo-8 Vsoučasnédoběsepřipravujíscio-testyiprožáky-cizincena1.stupniZŠpodle

Společnéhoevropskéhoreferenčníhorámce.

0

čátkuškolnídocházkytěchtožákůprotichůdnépólyapředpokládáse,žezejménačinnostíučitelečeskéhojazykaapodvlivemčeskéhokomunikačníhoprostředíveškoleimimonisebudoutytorozdílystírat.Rovněžvýukacizíchjazykůsena1.stupniopírávětšinouoznalostičeskéhojazykajakojazykamateřského(vizcizojazyčnéučebniceodčeskýchautorů).Takévhodináchliterárníchpedagogpočítáužáků-Čechůskonkrétníčtenářskouzkušenostízahrnujícíurčitýsouborčtenářskýchzážitkůzčeskéliteratury.

Zadalšívýznamnýfaktorpovažujememotivaci žáka-cizince ke vzdělávání.Rodinyskladnýmvztahemkeškole,kteréserozhodlyvČeskérepubliceusadittrvale,najímajíprosvédětičeskévychovatelky,platíjimsoukromédoučování,majízájemojejichvýsledkyvčeskéškole.Děti,jejichžrodičeserozhodlivnašízemipůsobitjenkrátkodobě,zájemočeštinuvětšinounemají.negativnívztahkčeš-tinějakokomunikačnímuprostředkumajíižáci-cizinci,kteřížijísesvýmirodiči,příbuznýmiaznámýmivevětšíchkomunitáchačeštinupraktickynepotřebují.Movitějšírodičesiradějizaplatítlumočníka,nežabysečeštiněučili,akestejnémupřístupuvedouisvéděti.Velmičastojsouochotnisvépotomkypětkrátvtýdnudopravovatdesítkykilometrůdoškolsvyučovacímjazykemjejichmateřštiny,nebotzv.velkéhojazyka,jakojenapř.angličtina,francouzštinačiněmčina.

Důležitourolimá délka pobytu v českém prostředípředzačátkemškolnído-cházky.Velmičastozáležítakénatom,zdajdeodítěznárodnostnímenšinyžijícínaúzemíČRtrvale(např.Slováci,Poláci,němci),nebozdajdeoetnickécizincepřicházejícídoČRvposledníchletechznejrůznějších(nejčastějiekonomických)důvodů(Rusové,ukrajinci,Vietnamci,Číňané,Rumuni,Mongolové).naševýzkumyukázaly,žezhrubapodvouletémpobytuvčeskémprostředídítějinénárodnostikomunikuječeskyvcelkubezpotíží.

naintegracicizincedovzdělávacíhoprocesusevelkouměroupodílímate-řský jazyk dítěte.nejmenšíproblémysčeštinoumajídětismateřskýmjazykemslovenským,očemžsvědčíivýzkumyčesko-slovenskéhoaslovensko-českéhobilingvismuslovenskýchautorekBalákovéaKováčové(Baláková,2006,2007;Kováčová,2006,2007).Bezproblémověsezařazujítakéžáci,jejichžmateřšti-noujeněkterýzjazykůslovanských,nebodětipůvoduneslovanského,kteréaleněkterýzeslovanskýchjazykůovládají,např.ruštinu,ukrajinštinu,běloruštinunebosrbštinu.

ukazujese,žespolečnáznalost komunikačního kódu ve vztahu učitel – žák-cizinec(rodilý–nerodilýuživateljazyka)můževelkouměrouurychlitprvníkomunikacivčeštině.Vsoučasnýchpodmínkáchjedobré,kdyžučitelna1.stupniZŠovládánějakýsvětovýjazyk,např.angličtinu,francouzštinučiruštinu.Počátečnídialogysepakmohouvéstvtěchtojazycích.Vevětšiněnámisledova-nýchpřípadůovšemzprostředkujícíjazykvkomunikaciučitel–žákažák–učitelchyběl,neboťmožnostiškoljsouvtomtosměruomezené.Adaptacižáků-cizincůdočeskéhovzdělávacíhosystémuvšakztěžujenejenneznalostvyučovacíhojazyka,

0

alemnohdyiodlišnýkulturnívzorecchováníatakéjinýškolskýsystémzemějejichpůvodu.(Opotřebějazykovéhoasociokulturníhominimaproučitelena1.stupniZŠvizvýše.)

naševýzkumyprováděnévnedávnédoběukazují,žepřiosvojováníčeštinyjakocizíhojazykahrajedůležitouroliihudební sluch dítěte.Muzikálněnadanéděti(ideálněvevěkuod4do6let)jsouschopnysiosvojitdalšíjazyk(zejménajehomluvenoupodobu)téměřnastejnéúrovnijakosvůjjazykmateřský.

Konečnézařazeníimigrantadokonkrétnítřídyjeobvykledánokombinacívýšeuvedenýchfaktorů.Školybysevšakmělyvyvarovatmechanickéhozačleňovánížáků-cizincůpodlevěkuanezařazovatjeautomatickydostejnéhoročníku,jenžabsolvovalivzemisvéhodřívějšíhopobytu,nýbržsezřetelemkestupniovládáníčeskéhojazyka.Zařaditcizincedoběžnévýukyjevhodnéažpoabsolvovánívstup-níhokursučeštiny,např.formoudocházkydovyrovnávacítřídy,nebodlepokynůMŠMTČRdonověorganizovanépřípravyprožáky-cizincevminimálnímpočtu70vyučovacíchhodin.Vpříznivémpřípaděžákmůžepostupovatdovyššíhoroč-níkurychlejinežjehomladšíčeštíspolužáci,ataksepostupněvěkověpřibližovatvrstevníkům.Velkévěkovérozdílymezižákem-cizincemaostatnímidětmivetřídějsouvšaktakénežádoucíapřinášejíproblémysociálníhocharakteru.

Sovládnutímsociokulturníhominimaproučitelevelmiúzcesouvisíprvnízásada,kteroubynemělpedagogpodceňovat,totižpřipravit třídu na přijetí cizince,vhodněseznámitžákyskulturnímiasociálnímiodlišnostmiprostředí,zněhožnovýžákpřichází.

Dalšízásadoujenekumulovat v jedné třídě(pokudsenejednáopřípravnýkurz)vyšší počet cizinců.Maximálnípočetpředstavujítřiažčtyřižáci-imigrantivjednétřídě(pokudnejdeoškoluspeciálnězřízenouprocizince).Ideálnístavje,kdyžcizineczůstanevtřídnímkolektivusámapřitomspolupracujes„mentorem“zřadúspěšnýchčeskýchžáků.

Snahoupedagogabymělobýtconejrychlejiintegrovat cizince do kolektivu třídy a školy a zabránit jeho společenské izolaci.Vtomtosměrujetřebasesoustředitnato,abycizincinesedělivedlesebeavzaduvetřídě,neboťhospitaceukázaly,žetitožácipakčastotvořívetřídách„enklávy“mimopřímýdosahučitele.Jetřebajeprůběžnězapojovatdovýuky,doživotatřídyaškoly,aprotojenutné,abyseučitelvevyučovacíhodiněnažáka-cizincevhodnýmzpůsobemprůběžněobracel(atovrozsahujehopředpokládanýchvědomostí),dávalmuadekvátníúlohypřímosouvisejícísprobíhajícívýukouahodnotiljehovýstupy.Jevhodnézapojovatcizinceidomimoškolníčinnosti,jakojsouzájmovékroužky,sportovní,kulturníajinéčinnosti,přikterýchlzeprokázaturčitévlohyibezaktivníznalostijazyka.Seznamovánísesčeštinoutakprobíháneinstitucionálníformouapřinášípozitivnívýsledky.

Vybízet žáky-imigranty ke kooperaci s českými žákysetakéjevíjakopřínosné.Osvědčujesenapř.„patronát“českéhožáka(event.ivícežáků)nadimigrantem

přičinnostechškolníchimimoškolních.Výběručeských„patronů“jetřebavěno-vatmimořádnoupozornost,nemusíseautomatickyjednatožákasnejlepšímprospěchem,alespíšeožákaseschopnostívcítitsedorolecizinceaochotnéhosnímspolupracovatnadrámecvyučování.

Dalšímúkolemškolyjeprožákajinojazyčnéhopůvodu vytvořitprostork jeho pozitivní prezentaci,prorozvojtvořivostianadání,atonejenvhodináchčeskéhojazyka,aleivostatníchvyučovacíchpředmětech.Žák-cizinecbyměldostatpří-ležitostpředstavitčeskýmspolužákůmkulturníhodnotyaspecifikasvéhoetnikavčetnějazykamateřského,tamníchřečových/komunikačníchzvyklostíadalšíchprojevůspojenýchsobyčejiazvykyzemějehopůvodu(např.prostřednictvímpísní,národníchtancůapod.).Vytvořenídostatečnéhoprostoruproprezentaciimigrantavedeknárůstujehosebevědomíaklepšíadaptacinanovéprostředí.

Cizincejezapotřebívetříděvhodně motivovat,chválitzasebemenšípokrok.Zároveňjealenezbytné,abyučitelékladlinažáky-imigranty,kteříjižčeskybezproblémukomunikují,stejnépožadavky,jakémajínajejichčeskéspolužáky9.

Dálejezapotřebípodporovat toleranci ze strany žáků a učitelůkspecifickýmrysůmajevům,kterésouvisejísnáročnostísituace,vnížsecizinecvdůsledkumalénebožádnéznalostičeskéhojazykaazdejšíchpoměrůazvyklostínachází.Jistáneobratnostžáka-imigrantavevyjadřováníavchápáníučivapramenímimojinézeskutečnosti,ževzdělávacíprocesjepronějvedenvcizímjazyce.Jetřebačeskéžákyupozornitnato,žemnozípůsobístejněneobratněpřivyjadřovánísevcizímjazyce.

Vevyučovacíhodinějevhodnépracovat s názornými pomůckami,zejménaobrazovými,kteréjsounaškolekdispoziciprovýukucizímjazykům.Osvěd-čujíseobrazovéencyklopedie,fotografie,zvukovénahrávky,časopisyprodětiamládežapod. Úspěšnělzevyužívatipomůcek,kteréjsoukdispoziciprovýukužákůsezvláštnímivzdělávacímipotřebami,dětíhandicapovaných,dyslektiků,dysgrafikůapod.

Běžnou výukuna1.stupniZŠjepaktřebaorganizovat speciálním způsobem,kterývsoběspojujemetodyběžněužívanévplněorganizovanéškolesmetodamiuplatňovanýmivevýucevškolemálotřídní.Vyučovánívmálotřídníchškoláchjesicezáležitostídidakticképřípravyučitele1.stupněZŠ,ovšemdnes(sohledemnaperspektivytěchtoškol)stojínapokrajizájmu.Metodyaformyprácetypicképrotentozpůsobvýukyvšaknelzebezúpravuplatňovatpřivýucečeštinyjakojazykacizího,neboťvýchozípodmínkyapředpokladyprovýukuvjazykově9 Přihodnocenížáků-cizincůsepedagogřídínovýmškolskýmzákonem(§15

odst.9),vekterémsedočteme:„…třiposobějdoucípololetípozahájenídocházkydoškolyvČeskérepublicesevždypovažujedosaženáúroveňznalostičeskéhojazykazazávažnousouvislost,kteráovlivňujevýkonžáka.“Žák-cizinecjetedyhodnocenodpočátkuvýuky.

smíšenétříděseobvyklepourčitoudobuodnichvýrazněliší.Pedagogpracujevzásaděsedvěmaskupinamižáků,kterésevšakvelmivýraznělišísvýmvztahemkčeštinějakoprostředkukaždodenníkomunikace.Žák-cizinecmnohdynenastu-pujedozákladníškolyod1.ročníku,alepozději,atakučitel-češtinářmusívéstimigrantakosvojenísijazykovýchakomunikačníchkompetencíodpovídajícíchúrovninižšímročníkůmZŠ,někdydokoncestupnipředškolnímu.Současněvšakvykládáučivoročníku(častojenvýběrově),kambylžák-imigrantzařazen.Vpraxitoznamená,ževýukajeorganizovánadodvouskupintak,abysekaždávzdělávalajaksučitelem,taksamostatněapakispolečně,přičemžjednanesmípracovatnaúkordruhé.Vkaždémpřípaděvšakmusíbýtuvšechskupinžákůsplněnyvýstupypodlerámcovéhovzdělávacíhoprogramu.

Výšenastíněnézásadynejsouaaninemohouvyčerpatproblematikuzačle-ňovánížáků-cizincůmladšíhoškolníhověkudočeskéhozákladníhoškolství.našímcílembylonazákladěněkolikaletýchzkušenostízískanýchprostřednictvímnáslechů,dialogůspedagogyiostatnímipracovníkyveškolství,žáky-imigrantyijejichrodičianazákladěanalýzystovekžákovskýchprojevůmluvenýchipsanýchukázat,žejezapotřebídostudijníchprogramůučitelskýchoborůpro1.stupeňZŠzařazovatvrámcijazykovýchadidaktickýchstudijníchdisciplintutoaktuálnítematiku.Osvojenísijazykovéhoasociokulturníhominimajistěusnadníbudou-címpedagogůmnelehkouprácisžáky-imigrantyasoučasnějimumožnívytvořitpříznivéklimakúspěšnéintegracicizincedokolektivutřídyaškoly.

LiteraturaBALÁKOVÁ,D.:JazykovýobrazsvetavspoločnejEurópe.In:Slovoaobraz

vkomunikacisdětmi.Komunikacesdětmivmultikulturnímsvěte.Ostrava:PedagogickáfakultaOstravskéuniverzity,Ostrava2005,s.6–11.

BALÁKOVÁ,D.:„Jazykvezbrani?“I(Interkultúrneprieniky–sondadointer-jazykovejfrazeologickejkompetencieštudentovstrednýchškôl).In:Slovoaobrazvkomunikacisdětmi.Komunikacesdětmivzrcadlečasu.Ostrava2006,s.238–243.

BALÁKOVÁ,D.:Interjazykovékontakty.(Frazeologickákompetenciastredoš-kolákov).In:Aspektyliterárnovednéajazykovedné.Ružomberok,2007,s.93–100.

ČECHOVÁ,M.–ZIMOVÁ,L.:Začleňovánížákůjinojazyčnéhopůvodudovýukyčeštiny.ČJL50,1999-2000,s.214–219.

CABAnOVÁ,V.:Podstatapôsobeniasociálnychpredsudkovaichdopadnaži-votvslovenskejspoločnosti.In:Multikultúrneaspektyedukácievučiacejsaspolečnosti.Actahumanica2/2007,Žilina2007,s.111–117.

ČECHOVÁ,M.–ZIMOVÁ,L.:Metodickýlistkvyučováníčeskémujazykuproučiteležáků-imigrantů.ČJL53,2002–2003,s.179–184.

HÁDKOVÁ,M.–ŠInDELÁŘOVÁ,J.:Češtinaproděti-cizincepodleSpolečného

evropskéhoreferenčníhorámce?EgzaminypisemnezjęzykaobcegoaESOKJ.In:Bohemistyka,Praha–Ratiboř2007,s.57–63.

Kamiš,K.:Problematikavýukyprvníadruhémateřštinyajazykůcizíchpodleškolníhovzdělávacíhoprogramuvmateřskýchškoláchavzákladnímvzdělá-vánína1.stupnizákladníchškol.In:CestaRámcovéhovzdělávacíhoprogramudoškol.ÚstínadLabem,2006,s.76–80.

KOVÁČOVÁ,V.:„Jazykvezbrani?“II(Interkultúrneprieniky–sondadoin-terjazykovejfrazeologickejkompetencieštudentovvysokýchškôl).In:Slovoaobrazvkomunikacisdětmi.Komunikacesdětmivzrcadlečasu.Ostrava2006,s.244–249.

KOVÁČOVÁ,V.:Interjazykovékontakty.(Frazeologickákompetenciavysokoš-kolákov). In:Aspektyliterárnovednéajazykovedné.Ružomberok:2007,s.101–109.

KRÁĽOVÁ,Z.:Dynamikazvukovejinterferencie. In:Aspektyliterárnovednéajazykovedné.Ružomberok:2007,s.110–119.

LIPTÁKOVÁ,L.:Ktypologizáciimetódvyučovaniamaterinskéhojazyka.In:Slovooslove,ročník13,Prešov2007,s.216–228.

ŠInDELÁŘOVÁ,J. : Sociokulturnízázemížákůastudentů-imigrantůpřicháze-jícíchzezemísodlišnoukulturou.ÚstinadLabem2005,61s.

ŠInDELÁŘOVÁ,J.: CzechasaForeignLanguageinaMultiethnicClassrom.In:Sovremennojevysšejeobrazovanije.Moskva2006,s.14–18.

ŠInDELÁŘOVÁ,J.:Znalostachápánífrazémůucizinců.In:FrazeologickéštúdieV,Ružomberok2007,s.343–357.

ZIMOVÁ,L.–BALKÓ,I.:Ojazycích,zemíchakultuřenašichspolužáků.ÚstínadLabem2005,s.125.

Summary

guIdeS of INTegrATINg of youNger SchooL Age pupIL- foreIgNerS To The TrAININg AT The fIrST LeVeL

of eLemeNTAry SchooLS

Theaimofthecontributionistoshowwhich(what)commonprincipletheeducatorwouldkeptatthefirstlevelofelementaryschoolsbyintegratingpupils-foreignersofyoungerschoolagetotheeducation.Enthronementofafavorableclimatethenleadstothesuccessfulintegrationofforeignerstothesocietyofthegradeandtheschool.

PaedDr. Jaromíra Šindelářová, CSc.Pedagogická fakulta Univerzity Jana Evangelistu Turkyně, Ústí nad Labeme-mail: [email protected]

NEBEzPEČNÉ ELEKTrONICKÉ TExTy TyPU HOax a jEjICH VLIV Na DĚTI šKOLNÍHO VĚKU

Kamil KOPecKý

Úvod do problematikyPočítačainternetsevprůběhuposledníchněkolikaletstalynástrojiamédii,

kteréjsouvyužíványmasověabezprostředněnejendospělými,aletakédětmiškolníhověku.Úroveňpočítačovégramotnosti(rozumějmekompetenceproprácispočítačemainternetem)dětíškolníhověkujevelmivysoká.Tentofaktsouvisísmasovýmrozšířenímpočítačůainternetovéhopřipojenídodomácností(zejménadíkyklesajícímcenámpočítačůapřipojeníiinternetu1).Přístupnostdětíkinternetujetedyvysoká.

Informačníakomunikačnítechnologiejsouprodětipřitažlivéužproto,žejsouobrovskýmzdrojemzábavy,pomáhajídětempřekonatnudu,jsouzdrojempoučení,mažoubariérymezisvětemdospělýchadětí2apod.Vlivytechnologiílzesamozřejměrozdělitnapozitivníanegativní,přičemžnelzestanovitjedno-značně,kterépřevažují.

Vrámcivyužíváníinternetusevšakdětivelmičastosetkávajísmnožstvímnebezpečnýchkomunikačníchjevůspojenýchsasynchronníasynchronníkomu-nikací.Velminebezpečnýmijevyjsounapříkladcybergrooming,cyberbullying,spoofing,phishing,hoaxingaspamming.Vnašempříspěvkusezaměřímezej-ménanahoaxing,tedynašířenípoplašnýchzprávpointernetuajejichpřijímánídětmiškolníhověku.

hoAX a jeho definiceJakohoaxmůžemeoznačitšířenou zprávu, která obsahuje nepřesné, zkres-

lující informace, účelově upravené polopravdy nebo směsku polopravd a lží.AnglickéslovoHOAX[:houks:]vpřekladuznamenáfalešnou zprávu, mystifikaci, novinářskou kachnu, podvod, poplašnou zprávu, výmysl, žert, kanadský žertík.3

Hoaxjereprezentovánzejménajakotextováinformacedoprovázenáfotografiíčiobrázkem,kteránutípříjemceuvěřitsdělovanémulživémutvrzeníaposlathoaxdále(tedyšířitjejpodobnějakosešířípočítačovéviry).

PodlevýzkumůfiremSymantecaMicrosoftCorporation(2002–2006)4z5dětí,kterémajípřístupkinternetuakterévyužívajíelektronickoupoštu,dostávají

1 DetailníinformacenastránkáchČeskéhostatistickéhoúřadu(http://www.czso.cz/)2 Kopecký,K.Modernítrendyvelektronickékomunikaci.Olomouc:Hanex,2007.s.

78.3 Podrobnostinawww.hoax.cz

hoaxynaprostonevhodnéhocharakteru(nabídkydrog,léků,informace,jakrychlezbohatnout,přístupkpornografiiapod.).Podlevýšeuvedenýchvýzkumůtéměř80%dětíšíříhoaxydále.Zatímcodospělírozpoznajíspam(nevyžádanésdělení)ahoaxvelmirychle(atakéjejrychlesmažouzesvée-mailovéschránky),dětisihoaxyčtou(zejména,jsou-livčeštiněaobsahují-liobrázky).Hoaxpakmůžeudětívyvolávatstrach,obavy,nedůvěru=tedyfunguje!

Dětijsouvelmisugestibilní,zejménaproto,žedosudnemajíschopnostkritic-kéhopřehodnocováníinformacíazaujímáníkritickéhonázorunapředloženouinformaci.nicméněivelkémnožstvídospělýchneníschopnohoaxodpravdivéinformaceodlišit,užproto,žehoaxneobsahujezáchytnéformální/obsahovébody,podlekterýchjejlzerozpoznat.

hoax v českém prostředíDočeskéhoprostředíhoaxpronikávětšinoupřeklademcizojazyčnýchhoaxů

amodifikacípůvodníchinformacíprodanouzemi.Docházítedyčastokezmě-námmíst,jmen,institucíprokazujícíchpravdivostsděleníapod.VČRnaleznememnožstvíhoaxů,kterésevyjadřujíkaktuálnímproblémůmprostřednictvím„odborníkanadanýproblém“,nebo„člověka,kterýdanýproblémzažilnavlastníkůži“.PříklademjsouhoaxyzaměřenéprotiČEZ, O2, T-Mobile, výstavbě americ-kého radaru v ČR, TV NOVA, Policii ČR, hypermarketům a supermarketůmapod.udětíjsouvelmioblíbenéhoaxy,kteréslibujífinančníčihmotnouodměnu(Bill Gates se podělí o bohatství, Microsoft rozdává peníze, Dell rozdává notebooky, Nokia rozdává mobily).Tytohoaxymajíspolečnézejménato,žetéměřvždypožadujípočtenářikontaktovatkonkrétníosobunakonkrétníe-mail(uvedenývhoaxu),cožsamozřejměvedekzaplněnídanée-mailovéschránky.Víceméněnevinnýhoaxpředstavujíprodětielektronickéřetězovédopisy,kteréčtenářenutí(podhrozbouneštěstí),abydopisposlalidále(nejméně10známým).Sociálníinženýrstvíapsy-chologiehoaxufungujepoměrněúčinněinadospěléčtenáře(Co kdyby sdělení bylo pravdivé? Co když se mi něco stane?).

příklady hoaxu (vpůvodnímzněníbezjazykovýchúprav)hoax 1. peníze pro popálené děvčátko za šíření e-mailu Prvnívýskyt:03. 2006

Subject: PLEASE PASS AROUND - poslite dalej- je to strašné len pre silné žalúdkyposlitedalejtentoemail-pomozetedievcatkuktoremavelmivelkepopoleninynacelomtelicku-zakazdyemaildostane11pencizaktoresimozezaobstaratkremyacistebandaze.

KomentářHOAX.CZ:nesmyslnýe-mail,využívajícísociálníinženýrství.Bohuželsimnohonezku-

šenýchuživatelůneuvědomí,žeza rozesílání tohoto a jemu podobných e-mailů nikdo žádnou finanční a ani jinou pomoc neposkytne,ataksee-mailistěmitodrastickýmiobrázkyúplně zbytečně šířídál.

hoax 2. éčka - přísady do potravin Prvnívýskyt:06. 2003PřísadydopotravinDistributor:KlinikadětskéonkologieuniverzityDűseldorf1.neškodnépřísadyE100,101,103,104,105,111,121,122,126,130,132,140,151,152,160,162,163,170E174,180,181,200,201,236,237,238,260,261,262,263,270,280,281,282,290,3002.PodezřelépřísadyE125,141,150,153,171,172,173,240,241,4773.nebezpečnépřísadyE102,110,120,124Přísadypoškozujícízdraví-PoškozenístřevE220,221,222,223,224-PoruchyzažíváníE338,339,340,341,450,451,483,485,486-EiscremeE107-KožníonemocněníE230,231,232,233-ZničenívitamínuB12E200-CholesterolE320,321-CitlivostnervůE311,312-KurdějeE330jenejnebezpečnější!!!(rakovinotvorný)jeobsažennapř.vkra-bímmasu,sýruBOnBEL,houbyvkonzervách,rajčatavkonzerváchRakovinotvornépřísadyE131,142,210,211,213,214,215,216,217,239PozorE123jesilněrakovinotvorný!!!VuSAaRuskuzakázán!

Pozornanásledujícípřísadypředevšímvtěchtopotravinách: MambaE123/E110,pozor!Medvídcizeželatiny,Harribo-želatina,lentilky,šlehačkovýpudinkZotti,rybíprstyIglo,smetanaKraft,smetanovýsýrsesalámemKraft,vanilkovýpudinkE102/E110,hotovéomáčkyvšehodruhu.Vyvěsitapoužívat!!!JednáseozdravíVašeaVašichdětí.Zabraňtepoužívánítěchtopřísadtím,žebudetesprávněvybíratvýrobky,kterékupujete.Kupující

nakonecurčujesloženívýrobku.MysletenaVašezdravíazdravíVašichdětí.OkopírujtesitutozprávuapředejtejíVašimpřátelůmaznámým.

KomentářHOAX.CZ:Jepravda,ženěkteráéčkamohoubýtprourčitélidinebezpečná,asicevtom

smyslu,žeunichmohouvyvolatalergickoureakci.Alergickoureakciovšemmůževyvolatususceptibilníchlidířadapotravin,napr.liskovéoříšky,mléko,rybímaso,darymoře,atd.apřitomonichnikdoneprohlašuje,žejsouživotunebezpečné,ikdyžprolidinaněalergickéživotunebezpečnébýtmohou.KdyžbyliodbornícizDüsseldorfuotázáninaautorstvíšířenézprávy,velicejepohoršilo,žesiněkdodovolilzneužítjejichklinikujakoautoratohoblufu.

hoax 3. Infikované jehly na sedadlech (verze slovenská)Prvnívýskyt:04. 2001Striekacky(precitajtesiaposlitedalej)

PrvykrattobolozaznamenanevParizi.Predniekolkymimesiacmisivjed-nomkinesadlajednaosobananiecopichajucehonasedadle.Kedvstala,abyzistila,cotobolo,naslaihluzapichnutudosedadla,naktorejbolpripevnenyodkaz:"PravesibolnakazenyHIV".KontrolnestrediskochorobzaznamenalovposlednejdobemnohopodobnychpripadovvmnohychdalsichmestachivPrahe!VsetkytestovaneihlyboliHIVpozitivnealeboobsahovalizhubnytypzltacky.Strediskotiezudava,zetaketoihlybolinajdeneinaverejnychbankomatochahlavnevdopravnychprotried-kochMHD,hlavnevmetre.Jeviacnezpravdepodobne,zeihlynastrkavajuHIVnakazeninarkomani.Ziadamekazdeho,abybolvtakychtopripadochobozretny.Malibystesipozorneprehliadnutkazdeverejnesedadlo/stolickusnajvacsouopatrnostou.Starostlivyvizualnypohladbymalstacit.Zarovenvasziadame,abystetutospravupovedaliconajvacsiemupoctuvasichbliz-kych,priateloviznamych,ktorychtakupozronitenatotonebezpecenstvo.Jetovelmidolezite!Lensipomyslite:mozetezachranitzivotlentym,zeodosletetutospravudalej.Prosim,venujteparsekundvasehocasunaodoslanietohotoodkazudalej.Zdroj:MuDr.EvaBendova

KomenářHOAX.CZ(zkráceno):Vyjádřeníodborníka:- jetechnickytéměřvyloučenozapíchnoutdolavičkynebosedadlaměst-

skéhromadnédopravyjehlutak,abyčnělahrotemvzhůru;injekčníjehlyjsouzneohýbavéoceliapřipodobnémanipulacibysezlomily;většinainjekčníchaplikacídrogyjeprováděnatzv.inzulinkami(setpevněspojené

stříkačkyajehlynajednopoužití);itadyjepředstavaozapíchnutíhrotemvzhůručiroufantazií,

- podobnýpřípadvČeskérepubliceaninikdejindenasvětěnebylprokázánavšechnypodobnézvěstipocházejíprávězvýšezmíněnéhomailu,

- přestožesevČeskérepublicekaždoročněněkolilidízraníojehly,pohozenénaveřejnýchprostranstvíchtypuparku(avněkterýchpřípadechdokoncenadětskýchpískovíštích),nedošlovtakovýchpřípadechpodlemýchin-formacídosudanijednouknákazeHIVanihepatitidouBanihepatitidouC;tojepochopitelnéisohledemnastabilituresp.labilituvirů,kterétytonemocipřenášejíajsouextrémněcitlivénavyschnutí.

MuDr.TomášZábranskýPhD.narodnimonitorovacistrediskoprodrogyadrogovezavislosti

CzechnationalFocalPointforDrugsandDrugAddiction

hoAX a rVp zVZvýšeuvedenýchdůvodůjezřejmé,žejenutnéžákyzákladníchškolsezna-

movatsexistencíhoaxuaspamuavzdělávatjetak,abyumělikritickypřehodnotitinformaceazaujmoutknimpostoj.VsouvislostisreformoučeskéhoškolstvíazavedenímRVPZVsedanáproblematikadostávádokoncepcerůznýchvz-dělávacíchoblastíatémat.Tajsouvšakstanovenavelmiobecněamnohdyvágně.Problematikapercepcee-informacíspadázejménadovzdělávacíoblastijazyk a jazyková komunikace –složkaKomunikační a slohová výchova.JaksedočtemevdanépasážiRVP,4vKomunikační a slohové výchově se žáci učí vnímat a chápat různá jazyková sdělení, číst s porozuměním, kultivovaně psát, mluvit a rozhodo-vat se na základě přečteného nebo slyšeného textu různého typu vztahujícího se k nejrůznějším situacím, analyzovat jej a kriticky posoudit jeho obsah. Ve vyšších ročnících se učí posuzovat také formální stránku textu a jeho výstavbu. Pokudsealezaměřímenaočekávanévýstupyztétooblasti,zjistíme,žezdeproblematikapercepcee-informacínenízmíněnavůbec.naleznemezdenaopakvíceméně„směšné“očekávanévýstupytypu„žákzanechávzkaznazáznamníku“.nicménězdelzenalézttyto„seriózní“očekávanévýstupy:

• žák rozpoznává manipulativní komunikaci v reklamě (1. stupeň),• žák rozpoznává manipulativní komunikaci v masmédiích a zaujímá k ní

kritický postoj (2. stupeň).

Vdalšíchčástechtétooblastinenaleznemeanizmínkuopercepcie-obsahu(tennemusíbýtspojenpouzesreklamou,alerovněžsběžnoukomunikačnísitu-ací).Dalšívzdělávacíoblastí,kterájesproblematikoue-komunikacespojena,je

4 Rámcovývzdělávacíprogramprozákladnívzdělávání(2005).

oblastInformačních a komunikačních technologií.VzdělávacíoblastInformačníakomunikačnítechnologieumožňujevšemžákůmdosáhnoutzákladníúrovněinformačnígramotnosti,získat´elementárnídovednostivovládánívýpočetnítechnikyamoderníchinformačníchtechnologií,orientovatsevesvětěinformací,tvořivěpracovatsinformacemiavyužívatjepřidalšímvzděláváníivpraktickémživotě29.Stěžejnítématajsouzakotvenajižvcílovémzaměřenívzdělávacíoblasti.Vzdělávánívdanéoblastisměřujekutvářeníarozvíjeníklíčovýchkom-petencítím,ževedežákak:

• poznání úlohy informací a informačních činností a k využívání moderních informačních a komunikačních technologií,

• porovnávání informací a poznatků z většího množství alternativních informačních zdrojů, a tím k dosahování větší věrohodnosti vyhledaných informací.

Kdyžvšakpozornostzaměřímenaočekávanévýstupyaučivo,zjistíme,ženapř.na1.stupniZŠsežáciučípoužívattechnologieaoprácisesamotnýmobsahemnepadneanizmínka.na2.stupnijejižprvnímočekávanýmvýstupemověřování věrohodnosti informací a informačních zdrojů,posuzování jejich závažnosti a vzájemné návaznosti.Cožjepodstatoukritickéhovnímáníe-ko-munikaceajejíhoobsahu.Danávzdělávacíoblastsejižproblematikoue-obsahudálenezabývá.DanouproblematikuvrámciRVPZVdoplňujeprůřezovétémaMediální výchova.Mediálnívýchovamávybavitžákazákladníúrovnímediálnígramotnosti.Tazahrnujejednakosvojenísiněkterýchzákladníchpoznatkůofun-gováníaspolečenskérolisoučasnýchmédií(ojejichhistorii,struktuřefungování),jednakzískánídovednostípodporujícíchpoučené,aktivníanezávislézapojeníjednotlivcedomediálníkomunikace.Předevšímsejednáoschopnostanalyzovatnabízenásdělení,posouditjejichvěrohodnostavyhodnotitjejichkomunikačnízáměr,popřípadějeasociovatsjinýmisděleními.Dálepakusnadňujeorientacivmediovanýchobsazíchaschopnostvolbyodpovídajícíhomédiajakoprostředkupronaplněnínejrůznějšíchpotřeb–odzískáváníinformacípřesvzděláváníažponaplněnívolnéhočasu.

Mediálnívýchovamázásadnívlivnarozvojosobnostižáka,zejména:• rozvíjí schopnost úspěšně a samostatně se zapojit do mediální komu-

nikace,• umožňuje analytický přístup k mediálním obsahům a kritický odstup

od nich,• učí využívat potenciál médií jako zdroje informací, kvalitní zábavy

i naplnění volného času,• umožňuje pochopení cílů a strategií vybraných mediálních obsahů,

0

• napomáhá k uvědomění si možnosti svobodného vyjádření vlastních postojů a odpovědnosti za způsob jeho formulování a prezentace.

Mediálnívýchovajeúzcespojenastzv.kritickýmčtenímavnímánímme-diálníchsdělení.Jejídetailníanalýzavšakneníúkolemtétopublikace,protood-kazujemenadalšímateriályazejménacitovanýrámcovýprogram.Problematikainformačníchakomunikačníchtechnologiíae-komunikaceseobjevujerovněžvomezenémířevdalšíchprůřezovýchtématech.

Bylořečeno,žemládežjevystavenamnožstvíelektronickýchinformacíaspecifickýchkomunikačníchsituací.Dálezdebylocitovánoznejdůležitějšíhodokumentuspojenéhosreformoučeskéhoškolství,žejedůležitéanutnévycho-vávatžákykekritickémuvnímáníaodstupu,jakjenutnézapojitdovzdělávání2klíčovévzdělávacíoblastivespoluprácisprůřezovýmtématem.Dostávámesealekzásadníotázce:kdo,co ajAk budedanouproblematikuvrámciprimárníhovzděláváníučit?Zexistujícíchdiskusívyplývá,žetatoproblematikaprostupujevícetradičními„předměty“,budousejítedyzabývatučiteléčeskéhojazyka,ICT,občanskévýchovyapod.Kdoovšemseznámístoutotematikousamotnéučitele,pokudnebudetatoproblematikavčleněnapřímodovysokoškolskéhostudiaadoceloživotníhovzděláváníučitelů,přičemžobsahemnebudepouzejakásitransformovanážurnalistika(percepcenovinačasopisůaprodukcemédia),alerovněžprácese-komunikačnímiobsahy?Akdobudevzdělávatvtétooblastivysokoškolsképedagogy?

LiteraturaKOPECKÝ,K.Moderní trendy v elektronické komunikaci.Olomouc:Hanex,2007.

ISBn978-80-85783-78-0.Rámcový vzdělávací program pro základní vzdělávání.Online:<http://www.rvp.

cz>[cit.2008-1-02].HOAX.CZ–podvodné a řetězové maily, poplašné zprávy.Online:<http://www.

hoax.cz>

Summary

hoAX AS AN eXAmpLe of dANgerouS e-TeXT ANd hIS INfLueNce oN pupILS of prImAry SchooLS

Thearticledescribesaphenomenonofhoaxandhisstatusinareaofonlineelec-tronictextsbroadcastingsthroughinternet.Manychildrenareincontactwiththiskindofe-informationandhoaxeshavenegativeimpacttothem.ArticlealsofocusesonproblemsofimplementationofthistopicintocurriculardocumentofCzecheducationalsystemrepresentedwithTheeducationprogramforthe

primaryschools(RVPZV).Therearevariousproblemsconnectedwithmediatorsofthisinformation–forexample:whowillteachthistopic,whichthemeswillbeincludedintothistopic,etc.

Mgr. Kamil Kopecký, Ph.D.Pedagogická fakulta Univerzity Palackého, Olomouce-mail: [email protected]

O PrOjEKTE prírUčKa cUdZích mIen pre šKOLy1

martin OLOštIAK

Jednouzaktuálnychúlohonomastiky(náukyovlastnýchmenách)jezaujaťstanoviskokinternacionalizačnýmprocesom.Vlastnémenátotižniesúanikdyaninebolivočijazykovýmkontaktomimúnne.Právenaopak,medzijazykovámigráciapropriíjeprirodzenýjazykovýjav,ktorýsavporovnaníspreberanímvšeobecnýchmien(apelatív)vyznačujeviacerýmiosobitnýmivlastnosťami.Vtejtosúvislostisaakorelevantnéjavianapr.otázky(naniektoréznichsasnažímenájsťodpoveďvmonografickejpráciJazykovoštruktúrny a komunikačno-pragmatický status vlastného mena;Ološtiak,2007).

• Akomožnocharakterizovať jazykovékontaktyzpohľaduvlastnýchmien?

• Platívšeobecneprijímanátézaoaktivitepreberajúcehojazykaajprepropriá?

• Akáno,akýmspôsobomsavpreberajúcomjazykurealizujeadaptáciacudzojazyčnýchpropriívjazykuavreči?

• Akýmspôsobomsaprejavujevzťahlexikálnej,zvukovejamorfologickejroviny,videnýcezprizmujazykovýchkontaktovnaúrovnicudzojazyčnýchvlastnýchmien?

• Akýmspôsobomsafungovanietejtošpecifickejvrstvylexikypremietadoúzu,normyakodifikácie?

• Akýmspôsobomsatuprejavujevzťahmedziustálenosťouavariantnos-ťou?

• Akoproblematikufungovaniacudzíchpropriívnímajúpoužívateliaslo-venčiny?Jetátotémavslovenskejjazykovedostatočnespracovaná?

Hľadanieodpovedínauvedenéotázkyjednesnanajvýšaktuálne.Vporovnanísminulosťouvdôsledkutechnologickéhopokrokurapídnestúparýchlosťajmnož-stvoprenášanýchinformácií;silniekomunikačnápotrebanapresnépomenovanie.Tejtopožiadavkedokonalevyhovujeprávevlastnémeno.Jepretoprirodzené,že„komunikačnávyťaženosť“propriísaneustálezvyšuje(Patráš,2003),čosabez-prostrednedotýkaajjazykovýchkontaktov–medzijazykovýpohybvlastnýchmien1 TátoštúdiapôvodneodznelaakoreferátsnázvomO projekte Príručka cudzích vlastných

mien pre školy namedzinárodnomvedeckomsemináriOnomastika a škola 8(HradecKrálové23.–24.januára2008)abudepublikovanávzborníkuztohtopodujatia.PrejejopätovnépublikovanievzborníkuSlove o slovesmesarozhodlipreto,abysmesproblematikouoboznámiliajslovenskýchčitateľov.Vtomtovariantesmeurobiliniekoľkodrobnýchštylizačnýchaterminologickýchzásahov.

jevsúčasnostifrekventovaný,bamožnopovedať,žemasovýanevyhnutnýjav.Prirodzenéjeajto,ževjazykovedesapociťujepotrebauvedenéprocesyskúmaťazistenépoznatkysprostredkovaťajširšejkultúrnejverejnosti.Dopytpotakýchtoinformáciáchzostranypoužívateľovjazykaoprávnenerastie.

Adaptáciacudzíchpropriínepatrídocentrapozornostislovenskejjazykovedy.napriektomunatútotémubolonapísanépomerneveľkémnožstvočiastkovýchprác(napr.štúdieovýslovnostimienzrománskychjazykov,štúdieoskloňovaníaprepiseantickýchmienapod.).Cudziepropriásataktiež(okrajovo)spracúva-júajvniektorýchlexikografickýchdielach.natomtomiestespomeňmeaspoňPravidlá slovenskej výslovnosti(Kráľ,2006)ašiestyzväzokSlovníka sloveského jazyka (1968).Podrobnýprehľadslovakistickejajinolingvistickejliteratúrypo-rov.vnašejmonografii(Ološtiak,2007,s.16–21).nadruhejstranetietoprácenemôžuvpožadovanejkomplexnostiobsiahnuťproblematikuadaptácieproprií.Pretosapociťujeoprávnenápotrebapublikovaťšpecializovanémonografie,aleajkodifikačnéinekodifikačnépríručky,vktorýchbysapozornosťsústredilanacudzojazyčnúpropriálnulexiku.Otomtodeficitesavjazykovednejobciveľmidobrevie;vyberámedvekonštatovaniaupozorňujúcenatentofakt:

1)„…naSlovenskuchýbakodifikačnápríručka,vktorejbysasystematickyspracúvalizásadyprispôsobovaniacudzíchvlastnýchmienvslovenčinepodľajednotlivýchjazykov.“(Kačala,1994,s.150).

2)„VyjdeniedruhéhovydaniapríručkyČteme je správně?bymohloamalobyťpreslovenskúortoepiuaeštekonkrétnejšiepreortoepickúkomisiuJazykovednéhoústavuĽu-dovítaŠtúraSAVnovýmpopudom,abysatoutoneodkladnouúlohouzačalazaoberaťeštesväčšouintenzitoučiužvrámciprípravynovýchPravidielslovenskejvýslovnosti,aleboprípravysamostatnéhoslovníkavýslovnosticudzíchmienpreslovenskýchpoužívateľov.Spoločenskápožiadavkatuje.“(Ondrejovič,1997,s.365).

ukazujesa,ževýzvycitovanýchautorovsapostupnenapĺňajú.Začalisapodni-kaťkonkrétnekrokyjednakvpodobegrantovéhoprojektuOrtoepický slovník slo-venského jazyka,kdesaosobitnápozornosťvenujeajdomácimacudzímvlastnýmmenám(Ondrejovič,2000,2004),jednakvpodobeďalšíchdvochprojektov.

1)VydarenýmpokusomošpecializovanúortoepickúpríručkujeknihaKarlaSekventaAko používať francúzske vlastné mená v spisovnej slovenčine(2002).Koncíznedielo(srozsahom110strán)podávateoretickéinformácieopravopise,výslovnosti,skloňovaníaodvodzovanífrancúzskychosobnýchmienazemepis-nýchnázvov.Vpraktickej,slovníkovejčasti(s.71–110)sanachádzapoučenieovýslovnostiaskloňovanípribližne1400osobnýchmiena900geografickýchnázvov.

2)Dokategórietaktokoncipovanýchpopularizačnýchpríručiekmožnozara-diťajSlovník anglických vlastných mien v slovenčine(Ološtiak–Bilá–Timková,2006;ďalejSAMS).Tátopublikáciajerozdelenánadvečasti.Teoretickékapitoly ponúkajúpoučeniaozákladnýchaspektochfungovaniaanglickýchvlastných

mienvslovenčine:pozornosťsasústreďujenaadaptáciunavýslovnostnej,gra-matickej,slovotvornejapravopisnejúrovni.Slovníkováčasťobsahujejazykovéúdaje(výslovnosťaskloňovanie)otakmer6700osobnýchmenách,400názvochhudobnýchskupín,2200zemepisnýchnázvochsodvodenýmiadjektívamiaoby-vateľskýmimenami.

Oviacerokrokovďalejvprezentáciivýskumucudzíchpropriíjebohemistika.Českíjazykovedcipublikovalinatútotémuviaceroprácpredovšetkýmpopulárno-náučnéhocharakteru:Jak je číst?spodtitulomTranskripce jmen cizích spisovatelů a názvů jejich děl(1958);Výslovnost slov přejatých. Výslovnostní slovník)podre-dakcioukolektívuvedenéhoM.Romportlom(1978);Čteme je správně?Slovníček výslovnosti cizích jmen(Honzáková–Romportl,1981)–ďalšiedvevydaniabolipublikovanéposmrtiM.RomportlavtrojautorstveM.Honzáková–F.Honzák–M.Romportl(1996,2.vyd.;2004,3.vyd.);Klíč k výslovnosti cizích vlastních jmen v češtině(Strahl,1999).Vkontextečeskýchpublikáciízanajväčšiupozor-nosťpodľanášhonázorustojíšesťdielna„sága“J.ZemanasnázvomVýslovnost a skloňování cizích osobních jmen v češtině.Prváčasť(Anglická osobní jména,1998)vzniklavspoluautorstvesJ.Kučerom;ďalšíchpäťpokračovanívypracovalJ.Zemansám:2. Severská osobní jména (2000);3. Románská osobní jména. (Špa-nělština, portugalština, rumunština.) (2002);4. Francouzská osobní jména (2004);5. Italská, holandská a albánská osobní jména (2005),6. Polská, maďarská, estonská a latinská osobní jména (2006).nakoniecspomeňmesíceminimalistickypoňatú,avšakpraktickúbrožúrkuJanaDiblíkaMalý slovník výslovnosti cizích slov z učebnic českého jazyka a čítanek pro učitele 1. stupně základních škol (1991),vktorejsanamaximálneskomprimovanompriestore(13strán)uvádzavýslovnosťprevzatýchapelatívapropriízučebnícčeštinyačítanieknaprvomstupnizákladnýchškôl.Takýtodruhučebnejpomôckyvslovenčineciteľnechýbaaajtátopublikáciasastalainšpiráciouprezamýšľanýprojekt,ktorýpredstavujemevtejtoštúdii.

Vďalšejčastisazameriamenaodpovedenazákladnéotázky,súvisiacesvlastnýmprojektomPríručka cudzích mien pre školy(ďalejlenPríručka).Pôjdeotietootázky:

1. KomujePríručkaurčená?2. Prečosmesarozhodlitakýtodruhpublikácieskoncipovať?3. AkýmspôsobombudePríručkaspracovaná?4. Čobudeobsahovať?Ad 1.Akoužznázvu(Príručka cudzích mien pre školy)vyplýva,publikáciabude

primárneurčenápreškolskúprax.Využijújuvšaknielenvyučujúci,žiaci,študenti,alepraktickykaždýzáujemca,ktorýchcezdokonaliťsvojjazykovýprejav.

Ad 2.Dôvody,prečosmesarozhodliiniciovaťtakýtoprojekt,možnozhrnúťtakto:

Vexistujúcichučebniciachevidujemenedostatočné,nesystematickéalebožiadnespracovanievýslovnosticudzíchmien;naniektorýchmiestachsanájdu

ajchybyvskloňovaní.napríkladvučebniciliteratúrypre4.ročníkgymnáziíastrednýchškôl(Obertakol.,1996)savniektorýchprípadochuvádzavýslov-nosťrodnéhomenaajpriezviska:napr.John Steinbeck [džonstajnbek],2 Tennessee Williams [tenesíviljemz], Michel Butor [mišelbütor], Albert Camus [albérkamü], Jean-Paul Sartre [žanpólsartr],3 Cesare Zavattini [čezarecavatini],John Wain[džonvejn];výslovnosťpriezviskanájdemeprimenáchEugčne Ionesco [jonesko], Samuel Beckett [bekit], Max Frisch[friš]ai.;výslovnosťrodnéhomenasauvádzaprimeneVasco Pratolini [vasko];bezvýslovnostisúnapr.menáArthur Miller,Friedrich Dürrenmatt, Günter Grass, Heinrich Böll, Alberto Moravia, John Osbour-ne.4Prirozhodovaní,kdeuviesťvýslovnostnúpodobu,autoripravdepodobnepostupovaliintuitívneavýslovnosťponúkajúpripredpokladanýchproblémovýchmenách.Pravda,ajtusamožnoopýtať,prečonapríkladprimeneJohn Osbourne výslovnosťnaznačenánieje,aleprimeneJohn Wain[džonvejn],ktorésanachádzanarovnakejstrane(s.56),savýslovnostnápodobauvádza.Ďalejbysanapríkladžiadalauviesťvýslovnosťrodnéhomenavprípade Eugène Ionesko[jonesko].Jevšakotázne,čidaťprednosťposlovenčenejvýslovnostivychádzajúcejzfrancúz-štiny[öžén],alebodomácejslovenskejvýslovnosti[eugen];podobneajSamuel Beckett[samuel/semjuelbekit],Patrick White[patrik/petrikvajt].

Pravda,tietopoznámkynechápemeakovýčitky,ibakonštatujemefakty.Stre-doškolskáučebnicatotižniejejazykovápríručka,máinéfunkcieaciele,pretojepochopiteľné,žejazykovéinformáciesavučebniciachuvádzajúneúplneanievždysystematicky.

Zpredchádzajúcehovyplýva,žeučiteliaaštudentivexistujúcichučebniciachnemôžunájsťšpecializovanéasystematickyprezentovanéinformácietýkajúcesaformálnehoagramatickéhoustrojeniacudzíchvlastnýchmien.Ztohoprameníichneistotapripoužitítohtotypulexikálnychjednotiekazároveňprirodzenýdopytpopublikácii,kdebysauvedenejproblematikevenovalanáležitápozornosť.

Ad 3.Príručkabudemaťpopulárno-náučnýcharakter.Toznačí,žebudeprihliadaťnapotenciálnychčitateľov(najmäučiteľovaštudentov),ktorínemajú,resp.nemusiamaťlingvistickévzdelanie(výnimkousú,alebobymalibyť,jazy-kári).nadruhejstraneideoučiteľov/odborníkovvdanejoblasti,resp.ožiakovaštudentov,ktorívovýchovno-vzdelávacomproceseisté(ajjazykové)vedomostinadobúdajú.Ztohtorámcavyplýva,žePríručkabudeurčenáčiastočneodbornepoučenýmpoužívateľom(konkrétneoobsahupozriďalšíbod).

Ad 4.Vychádzajúczoskúseností,nadobudnutýchpredovšetkýmpriprácinaSAMS,navrhujemetakýtopracovnýobsahPríručky:

2 Zápisvýslovnostiuvádzamepodľazdroja(Obertakol.,1996).3 Vhodnejšiabybolavýslovnosť[žán]sdlhýmnositeľomslabičnosti.4 VýslovnosťosobnýchmiensanapríkladvôbecneuvádzavučebniciZákladyekonómie

aekonomiky(Šlosárakol.,2004);porov.najmä9.kapitoluStručnývývojekonomickéhomyslenia(s.76–84).

Publikáciabudezloženázdvochhlavnýchčastí–teoretickejavlastnejslov-níkovejčasti.Vteoretickýchpasážachplánujemestručnepredstaviťzákladnéotázkyspätésadaptácioucudzíchpropriívslovenčine(adaptácianajednotlivýchjazykovýchúrovniach–výslovnosť,skloňovanie,slovotvorba,pravopis),akoajsichfungovanímvrečovejkomunikácii(norma,úzus,kodifikácia,ustálenosť,variantnosť,jazykováchybaapod.).5Doslovníkaplánujemezaradiťvšetkycudzieantroponymá,ktorésanachádzajúvstredoškolskýchučebniciachzpredmetov:literatúra,história,náukaospoločnosti(vrámcinejprávo,politológia,ekonómia,filozofia,sociológia,psychológia),estetickávýchova,etickávýchova,geografia,fyzika,chémia,matematika,biológia.Čitateľsatakýmtospôsobombudemôcťoboznámiťsjazykovoucharakteristikounielentýchmien,ktorémuponúkneslovníkováčasť,alepriosvojenísizákladnýchvýslovnostných,morfologickýchaslovotvornýchpravidielbudeschopnýrámcovozvládnuťoveľaväčšiemnožstvocudzíchpropriálnychjednotiek,nežponúknenutneobmedzenýauzavretýrozsahslovníka.

Centrálnoulexikografickouotázkoujestavbaslovníkovéhohesla.VporovnanísoSAMSPríručkasabudevyznačovaťniektorýmiodlišnosťamivspracovaníheslovejstate.Sozreteľomnapoužívateľovpôjdepredovšetkýmozexplicitnenieúvadzanýchúdajov,atoajnaúkorrozsahudiela.Chcemetakpredísťzbytočnýmnedorozumeniampripoužívaníslovníka.Záhlavieheslavpodobetučnevysá-dzanéhopriezviskaarodnéhomena(prípadneviacerýchmien),zachytenieichvýslovnostnejpodobyagramatickáinformáciaorodepropriazostanúnezmenené.Odlišnespracovanébudúďalšieúdaje.Primorfologickejcharakteristikepádu(paradigmajeparsprototozastúpenátvaromgenitívusinguláru)sabudeuvá-dzaťcelápodobapropria,nielengramatickémorfémy.Ďalejpribudnevýslovnosťgenitívnehotvaruastručnáinformáciaencyklopedickéhorázu;porov.:

StavbaheslavSAMS: StavbaheslavPríručke:

Locke, john [džonlok],m.,-a-(e)aLocke, john [džonlok],m.,JohnaLocka[džona loka],anglickýfilozofapedagóg(1632–1704)

Pokiaľideootázkutvorbyheslára,tedavýberujednotiek,doslovníkabudúzaradenénielenpropriáznepríbuzných(neslovanských)jazykov,priktorýchexistujeväčšíčimenšínesúladmedzizvukovouagrafickourealizáciou(napr.Benjamin Franklin, Giuseppe Garibaldi, Johann Wolfgang Goethe, Thomas Hobbes).Doslovníkasadostanúajjednotkyzoslovanskýchjazykov,kdemôževzniknúťprobémsoskloňovaním(Voznesenskij, Vysockij, Trockij,vslovenčinejenormované

5 VSAMSbolatejtoproblematikevenovanánadštandardnerozsiahlapozornosť(Ološtiakakol.,s.10–84).

adjektívneskloňovanie–gen.Voznesenského, Vysockého, Trockého;uplatneniealternáciíOtčenášek – gen.Otčenáška)alebosvýslovnosťou(Kundera[kundera],nie*[kunďera]).Vovzťahukčeštinevychádzamezoskúseností,ževporovnanísminulosťouumladejanajmladšejslovenskejgeneráciesastupeňovládaniačeštinypodstatneznížil.

ProjektPríručka cudzích mien pre školybymaldotvoriťďalšiučasťmozaiky,ktorejambícioujevyplniťbielemiestovovýskumeivrečovejpraxivtejtooblastifungovaniaslovenskéhojazyka.

LiteratúraDIBLÍK,J.:Malýslovníkvýslovnosticizíchslovzučebnicčeskéhojazykaačítanek

proučitele1.stupnězákladníchškol.HradecKrálové:Gaudeamus1991.HOnZÁKOVÁ,M.–HOnZÁK,F.–ROMPORTL,M.:Čtemejesprávně?Slov-

níčekvýslovnosticizíchjmen.2.vyd.Praha:Albatros1996.(3.vyd.2004)Jakječíst?Transkripcejmencizíchspisovatelůanázvůjejichděl.2.,dopl.apře-

prac.vyd.Praha:Kniha1958.HůRKOVÁ,J.:Antickájména.Jakječístaskloňovat.Praha:Akademiemuzic-

kýchumění2005.KAČALA,J.:Prispôsobovaniecudzíchmienakodifikáciaichvýslovnosti.In:

Slovenčina–vecpolitická?Martin:Maticaslovenská1994,s.146–150.KRÁĽ,Á.:Pravidláslovenskejvýslovnosti.3.vyd.Bratislava:Slovensképedago-

gickénakladateľstvo1996.OBERT,V.–IVAnOVÁ,M.–HOCHEL,I.–ŠPAČEK,J.:Literatúra4pre4.

ročníkgymnáziíastrednýchškôl.1.vyd.Bratislava:IMPRO,spol.sr.o.,vydavateľstvoLITERA,1996.

OLOŠTIAK,M.:Jazykovoštruktúrnyakomunikačno-pragmatickýstatusvlastné-homena(adaptáciaanglickýchpropriívslovenčine).Prešov:FilozofickáfakultaPrešovskejuniverzityvPrešove2007.

OLOŠTIAK,M.–BILÁ,M.–TIMKOVÁ,R.:Slovníkanglickýchvlastnýchmienvslovenčine(preprekladateľov,redaktorov,jazykovýchkorektorov,študentov).1.vyd.Bratislava:Kniha-spoločník2006.

OnDREJOVIČ,S.:Českýslovníkvýslovnosticudzíchmienpodruhýkrát.Hon-záková,M.–Honzák,F.–Romportl,M.:Čtemejesprávně?2.vyd.Praha,Albatros1996.320s.In:Kultúraslova,1997,roč.31,č.6,s.360–365.

OnDREJOVIČ,S.:Kvýslovnostikrstnýchmienvslovenčine.In:Vlastnémenávjazykuaspoločnosti.14.slovenskáonomastickákonferencia.BanskáBystri-ca6.–8.júla2000.Zost.J.KrškoaM.Majtán.Bratislava–BanskáBystrica:JazykovednýústavĽ.ŠtúraSAV–FakultahumanitnýchviedaPedagogickáfakultauMB2000,s.65–73.

OnDREJOVIČ,S.:KniektorýmproblémompripravovanéhoOrtoepickéhoslovníkaslovenskéhojazyka.In:Konferencečesko-slovensképobočkyISPhS

2004.Praha:Fonetickýústav–Filozofickáfakulta,univerzitaKarlova2004,s.54–64.

PATRÁŠ,V.:Inojazykovéosobnémenávžurnalistickejkomunikácii.In:Vlastnémenovkomunikácii.15.slovenskáonomastickákonferencia.Bratislava6.–7.septembra2002.Zost.P.Žigo–M.Majtán.Bratislava:Veda2003,s.65–73.

SEKVEnT,K.:Akopoužívaťfrancúzskevlastnémenávspisovnejslovenčine.Prešov:náuka2002.

SLOVnÍKSLOVEnSKÉHOJAZYKA.VI.diel.Doplnkyadodatky.Red.Š.Peciar.Bratislava:VydavateľstvoSlovenskejakadémievied1968.

STRAHL,V.:Klíčkvýslovnosticizíchvlastníchjmenvčeštině.Praha:Karolinum1999.

ŠLOSÁR,R.–BÚROVÁ,S.–FABOVÁ,Ľ.–LISÝ,J.:Základyekonómieaeko-nomiky.4.,upravenévyd.Bratislava:SPn2004.

Výslovnostspisovnéčeštiny.Výslovnostslovpřejatých.Výslovnostníslovník.Red.M.Romportlakol.Praha:Academia1978.

ZEMAn,J.:Výslovnostaskloňovánícizíchosobníchjmenvčeštině2.Severskáosobníjména(dánština,faerština,finština,islandština,norština,švédština).HradecKrálové:Gaudeamus2000.

ZEMAn,J.:Výslovnostaskloňovánícizíchosobníchjmenvčeštině3.Románskáosobníjména.(Španělština,portugalština,rumunština).HradecKrálové:Gaudeamus2002.

ZEMAn,J.:Výslovnostaskloňovánícizíchosobníchjmenvčeštině4.Francouzskáosobníjména.HradecKrálové:Gaudeamus2004.

ZEMAn, J.:Výslovnost askloňování cizíchosobních jmenvčeštině5.Italská,holandskáaalbánskáosobníjména.HradecKrálové:Gaudeamus2005.

ZEMAn,J.:Výslovnostaskloňovánícizíchosobníchjmenvčeštině6.Polská,maďarská,estonskáalatinskáosobníjména.HradecKrálové:Gaudeamus2006.

Summary

ABouT The projecT A HANDBOOK Of fOReIGN PROPeR NAMeS fOR SCHOOLS

ThepresentpaperintroducestheprojectcalledA handbook of foreign proper names for schools.ThehandbookisintentedforteachersandstudentsasaspecializedteachingaidfocusedonforeignpropernamesintheSlovaklanguage.Themainreasonwhywehavedecidedtolaunchsuchaprojectisthatincurrentlyusedschoolbooksforsecondaryschoolsitisnotpossibletofindappropriateinforma-tionregardingthistypeofnamingunits.

Thehandbookshouldcontaintwoparts–theoreticalandpractical(dictionary).Thetheoreticalpartpresentsfundamentalaspectsofphonological,grammatical,word-formationandorthographicadaptationandthedictionarybringsinforma-tionaboutpronunciationandgrammarofforeignpropernamesthathavebeencollectedfromschoolbooks.

Mgr. Martin Ološtiak, PhD.Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, Prešove-mail: [email protected]

0

HUDBa a SLOVO V KONTExTE SÚČaSNÝCH INTEGraTÍVNyCH SNaŽENÍ

Zuzana Sláviková

Hudbavzhľadomnaostatnéumeniaodjakživavystupovalaakodialektikaautonómnychaheteronómnychnapätí.napozadíuvedomeniasizhôd,analógiíarozdielovvrôznychdruhochumeniavpsychikevystúpidopoprediaesenciálnakonzistenciatoho–ktoréhoumeniaaexistenciarôznychtypovsúvislostí.narôz-nychúrovniachmôžedochádzaťktakémuzintenzívneniuaprehĺbeniusúvislostí,ževzťahynadobudnúcharakterinterakciíalebokorelácií,spätneovplyvňujúcichkorelujúceumenia.

Škálafunkciíhudbyvrôznychspojeniach,kooperáciách,prienikovýchsitu-áciách,hĺbkovýchčipovrchnejšíchspojeniachjeveľmiširokáapestrá.

Hlboképrienikyhudbavytváraobzvlášťtam,kdevstupujedointerakciesumenímoperujúcimsozvukovýmmateriálom.

Hudbaaslovo,fenoményreprezentujúcevývojľudskéhomysleniaaľudské-hoducha,sanavzájomovplyvňujúodnajstaršíchetáphudobnýchdejínažposúčasnosť.

najilustratívnejšiejeporovnaniehudbyaprirodzenéhojazyka.Ichkonfron-táciaz„javovéhohľadiska“nachádzazisteniepríbuznostiobidvochfenoménovvspoločnejzvukovosti.

J.Jiránek(1979)poukazujenaorganickúspätosťhudbysoživotnouempírioučlovekaavsnaheoschematickéuchopenievstupnýchvýznamovýchelementovvhudbevyčleňujeantropologickúvrstvuvýznamov,ktorémajúcharakterantro-pologickýchkonštánt,sprostredkovanúzložitýmisynestéziami.Ideozvukovéparametrevýšky,priktorejsasynestetickyuplatňujefaktorväčšiehočimenšiehonapätiahlasivkovýchsvalov.Existujútrizákladnépolohy:stúpanieakoekvivalentnarastania,klesanieakoekvivalentzostupu,lineárnezotrvávanienarovnakejvýškeakoneutrálnesprávanie,pričomJiránekknimpridávaeštedvatypy:me-lodickúkrivkukonvexnúakonkávnu.Konvexnákrivkapredstavujevýznamovýekvivalentprirodzenéhopriebehuzostavupokoja,ceznarastanieazvyšovanienapätiaaspätnecezzostupaznižovanienapätiadostavupokoja.Začiatočnýútlmnapätiaprikonkávnejkrivkejekompenzovanýjehovzostupomvzávere,čopôsobíznepokojivoavzrušene.Svýškoutiežúzkosúvisíprotikladsvetlostialebotmavostizvuku,očomsvedčiaspontánnedetsképrejavyasčímvhudbesúvisízaraďovaniedojednotlivýchregistrov.Vtejtosúvislostisúzaujímavéštúdieovýznamovofunkčnom,fonologickykontrastnomvyužívanísvetlýchatmavýchhlásokvbásnickomjazyku.

Dôležitájetutiežúlohahmotnosti,resp.váhyzvuku.Čímjezvuksvetlejší,týmjeľahší,menejhmotnýanaopak,čímjehmotnejší,ťažší,týmjetemnejší.

Ďalšímdôležitýmfaktoromzvukujejehointenzita.Sfyziologickýmmomen-tombolestivostisúvisíajnepríjemnýpocitzozvukovveľkejintenzity.Tichýzvuknaspôsobnežnostialáskaniapôsobílyricky.Vurčitomkontextevšakmôžepôsobiťtiežhrozivoasilnýzvukmôženapĺňaťjedincaprejavomsebavedomia.

Pauzaakonegáciazvukuvyvolávadojemnapätiaaočakávania.Poprizvukovýchparametrochvýšky,farbyaintenzitysúsynestetickyspro-

stredkovanévýznamyčasovýchprvkov.Idepredovšetkýmotempoavjehorámcihybnosťakokonkrétnypohybarýchlosťzvukovéhoprúdu.Protikladpokojnéhoavzrušenéhopohybusaspájasozodpovedajúcimiživotnýmipocitmi,pričompokojmôžebyťprávetakvýrazompohodyakosmútku,čivýrazusmrti.Vzru-šenýpohybzasemôžebyťvýrazomradostizoživota,aleajvýrazomživotnéhoúderu.Vhudbeajvživoterozhodujecelkovýkontextvýznamu,nielenjehojedinýizolovanýzlomok.

Množstvovýznamovýchprepojenísavydeľujevsúvislostisrytmomametrom.Rytmusametrumsúvzostupnéazostupné.Vzostupnosťmôžebyťvýznamovýmekvivalentomživotnéhoúspechu,aleajvýzvyčiupozornenia.Zostupnosťzasemôžepredstavovaťvoľné,nenáročnéaktivity,aleajvýrazupokojovaniaautlmo-vaniaživotnejaktivity.

Dôležitýmfaktoromjetiežlineárnaprepojenosťvýšky,farbyaintenzityakoajdynamicko-agogickýchkriviek,atomedzisebounavzájom,akoajsostatnýmizvukovýmiprvkami,napr.tendenciaspájaťzosilňovaniesozrýchľovanímana-opak,vspojenísvlnenímvzostupnýchazostupnýchmelodickýchkriviek.Taktodokážehudbabezprostrednemodelovaťasynestetickyprepájaťniektorézákladnéantropologickéfunkcie.

Výraznýmspoločnýmprvkomhudbyarečijemelódia,ktoráplnívrečidvefunkcie.Vspojenísfarbou,artikuláciou,rytmomahlasitosťoujenositeľominto-nácievýrazu.nadruhejstranenásorientujevjednotlivýchetapáchformulovaniamyšlienky.Logickáintonáciasazvyšujespolusrozvíjanímmyšlienkyaklesáprijejzavŕšení.

Ajvhudbefigurujemelodickálíniavovýrazovýchakomunikatívnychvýzna-mochnajmävtom,žezáverhudobnejmyšlienkytakmervždysprevádzazáverečnýzostupmelodickejlínie.Tentomelodickýpríznakzakončovania,ktorýpoznámezrečovejskúsenosti,dokážeorientovaťajposlucháča,ktorýnemáshudboužiadneskúsenosti,môžeslúžiťakoprváetapapreniknutiadohudobnejštruktúry,poktorejužnasledujepoznanievlastnýchhudobnýchprostriedkovzakončovania.

Podobneakomelodickálínia,ajpomlčkaplnívrečidvefunkcie–výrazovúalogickú.Dĺžkalogickejpauzyavydržanéhotónuveľmičastozodpovedástupňuucelenostiaúplnostimyšlienky.Ajkeďtútozhoduzakrývainterpretáciavýrazupáuz,naševedomiejeschopnézachytiťjutak,akojuzachytávaajvreči.

Klaritatívnufunkciumajúajnajobyčajnejšieopakovaniahudobnýchpros-triedkov–návratymotívov,fráz,harmónií,rytmov,náznakyintonáciívedúcehohlasuvinýchhlasochfaktúryatď.

Ajvinýchdruhochumeniazohrávaopakovanieveľkúúlohu,vpoéziijetonapr.asonancia,aliterácia,anafora,epifora,symploké,epanastrofa,rým,strofa,ajvdramatickejtvorbepôsobízákonopakovaniajaviskovýchsituácií,napr.troj-násobnérozvíjaniesujetuvrozprávkach.

V.Meduševskij(1982)vsúvislostisrečovýmipredpokladmiemocionálneho

výrazuhudbypoukazujenastabilnéintonácie,ktorézodpovedajúurčitýmemo-cionálnymstavom,súpodmienenéprirodzenýmisomatickýmipríznakmiemócií,napr.svalovýtonus,charakterdýchania,charakterprocesovmysleniaaprejavujúsatakvreči,akoajvhudobnomvýraze.Hudbarekonštruujúcemocionálneintonáciereči,zároveňmodelujeajsomaticképríznaky,ktoréstojazanimi.Môžezobrazovaťviaceréfyzikálnecharakteristikyemocionálnejreči:dĺžkuviet,ichrytmickúorga-nizáciu,výškovúlíniusjejstúpanímaklesaním,ostrosťalebomäkkosťprízvukov,farbuaichprostredníctvomnáslednestvárňovaťemocionálnystav.

Príznakyemocionálnychintonémrečisúväčšinoupodmienenéfyziologický-mipríčinami,stávajúsauniverzálnymiaprejavujúsavrečirôznychnárodov,akoajvichhudobnýchobrazoch.Slabnúcaintenzitažiaľusavyskytujevľudovejhudbe,protestanskomchoráliavsúčasnejhudbe.

Zložitáštruktúrahudobnéhodielamusíprejsťhierarchickýmštruktúrovanímhudobnéhomateriálu.Medzisemiotickéuniverzáliepatriaajtiepostupynavytvo-reniehierarchie,ktorésúspoločnéhudbeajjazyku:vyčleňovanie,zdôrazňovanieaprízvukovanie.

Vjazykusavyčlenenie,emfázarealizujepomocouintonácie,prízvuku,artiku-lácie,opakovania,slovosledu,lexikálnychprostriedkov.Voveršochsakjazykovýmprostriedkompripájajúrétorickéfigúry,rytmus,rým.

Vovšetkýchkomunikatívnychsystémochjeuniverzálnymprostriedkomvyčle-neniazobrazenieprízvukovanéhoprvkuvdetaile.Zhodnúúlohuhrajúrozmanitéprekvapenia,najmäoddiaľovanieočakávanéhoprvku.Aktivizáciapozornostisavyužívanadiferenciáciufigúryapozadia,hlavnéhoavedľajšieho.

Vhudbesavyčleňovaciepostupyvyskytujúnavšetkýchúrovniachformy,napr.prevahouvzneníjednotlivýchtónov,umiestnenímnaprízvučnejmetrickejdobe,zvýšenímalebonáhlymzníženímhlasitosti,odďaľovaním,nečakanouzmenouartikuláciealebofarby,vrámcicelejformymôžeísťovyčleneniedôležitýchtémčiúsekov,orozličnéneočakávanostivmomentenástuputémy,dočasnévypusteniehlasovfaktúryvjednohlasnýchúsekochapod.Týmitoprostriedkamivyčleňo-vaniasavytváramnohoúrovňováamnohovrstvováperspektívaformy,čovidímeajvinýchdruhochumenia.

Keďžekolísaniepozornostijezákonomvnímania,vhudbejediferenciáciahudobnejhorizontálynafigúruapozadiezameranánareguláciupulzáciepo-zornosti.Experimentálnesazistilo,ženaobrazochmaliarovexistuje„zónaod-dychu“a„zónadráždenia“.Zónunaaktívnyoddychočíposkytujúpredovšetkýmproporciezlatéhorezu.

Ajkeďhudbučastonazývamemetaforicky„rečtónov“,„rečcitov“či„uni-verzálnareč“,napriekvýraznejpodobnostiaporovnateľnosti,spriaznenostiavzájomnejzviazanostisarečahudbanikdynevzdávajútoho,čoichodlišuje.H.H.Eggebrecht(2001,s.20)upozorňujenazásadnérozdielnostiajvovzťahukzvukovejstránkeaoznačovaniu.Silaamocrečijevpojmovejkonkrétnosti,uchopiteľnosti,názornosti.Vtejtoschopnostijezásadnenadradenáhudbe.Slováhovorianiečotak,žetoznamenajúanieakoznejú.Materiálhudby,tóny,zvukyhovorianiečotak,žesamytakésú.Rečzotrvávavoblastiznakov,ktoréniesúbezprostrednedostupnézmyslom,pričomtónnefungujeakoznakpreniečoiné,alesámjetakývzmyslovejpodobe.Tónyhudbymôžuvyjadriťlento,čímmôžubyťsamy,atovrôznychoblastiach,napr.voblastivnímaniazmyslovýchdojmovapocitov(hudbamôžebyťhlasná,tichá,prenikavá,jemná,konsonantná,diso-nantnáatď.),voblastiemocionalityrôznychstavovahnutímysle,afektov,nálad(hudbamôžebyťsmutnáaleboveselá,tragická,optimistická,nežná,drsnáatď.),voblastiidiomatiky(hudbamôžebyťtanečná,pochodová,chorálnejčisignálnejpovahyatď.),voblastisymbolickéhozobrazenia,keďhudbakorešpondujesčia-stkovýmirysmizobrazovanéhopredmetu,čivoblastinapodobovania,keďsasnažípripodobniťknapodobovanémupredmetuvpodstatnýchrysoch.

Hudbasatedavsamejpodstatedotýkaestetičnavzmyslenekonkrétnej,ot-vorenej,mnohovrstevnatejaneohraničenejvýpovede.

napriekvyššieuvedenémudokážeajrečopustiťsvojznakovýcharakter,atotým,žechcepodobneakohudbavysloviťneuchopiteľné,bezpojmové,nevys-loviteľnépomocouotváraniapriestorovimaginácie,opisompriestorov,ktorénevypĺňaslovami.Svojuzvukovúpodobuzbližujesozvukovoupodobouhudby,atopomocouhláskovejinštrumentácie,rytmuarýmu,deklamačnéhoprednesu,ktorýneodhaľujeznakový,alecitovýzmyselslovaviet.

Ajhudbatúžiobohatiťsvojubezpojmovúzvukovúpodobuapriblížiťsakukonkrétnuapojmovosti,atopredovšetkýmradenímformovýchdielovaperiodic-kouvýstavbou.Človekmátendenciupomenovávaťvšetko,ajnepomenovateľné.Pocitnevyslovenéhozostávaajvestetickomkontextepocitomneukončenosti,otvorenosti,naliehavosti,pričomvôľavysielajazykovésondydohlbínimaginácieanevedomia,ataksazrodiametafory,ktorézjednocujúvýznamovúpresnosťaimaginatívnesémantickéuvoľnenie.

Hudobnémysleniejesúčasťouostatnýchpsychickýchfunkciíčloveka,syntézoušpecifickýchhudobnýchvýznamovamimohudobnýchasociácií,zvlášťzmyslových

synestézií.Metaforajeneoddeliteľnousúčastouchápaniaapoznávaniahudby.Slovnéoznačeniehudobnýchkvalítsalenojedineleuskutočňujelogickyabs-

traktnoucestou,alenajčastejšieheterosenzorickýmpresunutím,metaforou(napr.zrakové–jasný,kovový,guľatý,plochý,zvonivý,temný,atď.,hmatovéatepelné–hebký,bodavý,hutný,pevný,mäkký,priebojný,zamatový,suchý,vláčny,horúciatď.,chuťové–lahodný,sladký,šťavnatý,sýtyatď.).

Metaforickosťjazykovýchoznačenísíceniejeprimárnyzdrojestetizácie,alejetojavodrážajúcijednotnosťacelistvosťľudskéhochápaniavecí.Veľkáčasťmetaforickýchslovnýchoznačeníhudobnéhoobsahutedabezprostrednesúvisísracionálnymprepracovanímpôvodnéhozvukovozmyslovéhomateriáluhudbyshudobnýmmyslením.Metaforavhudbetakfungujeakointuitívnamodifikáciaracionalityhudobnéhomyslenia.

J.Burjanek(1970)uvádza,žemyšlienkovázložkahudobnejštruktúryjecitli-výmmiestomjejstretuačiastočnéhoprelínaniasjazykovouštruktúrou.

Pomenovávanésúracionálnealeboemocionálneakcentovanémiestapro-cesuálnejhudobnejštruktúry,pričomprevažujúslovákonvencionalizované,nomôžusaobjaviťajúplneoriginálneanekonvenčnéslová.Časťslovsavybavujezozásobyodbornejterminológie,časťjezávisláodrôznychmimohudobnýchobrazovýchkontextov,pričomprechododvecnejfunkciekexpresívnejaleboobrazovometaforickyestetizujúcejjenepoznateľný.Vintenzívnomhudobnomzážitkusamôžuobidveprelínať.

Hudbasatedaneredukujenaslovo,onomáakoracionálny,estetický,výrazovýaobraznýkooperátorpomáhaťfixovaťhudobnúštruktúruvindividuálnomvedo-míavspoločenskejhudobnejkomunikácii.

Vovšetkýchdobáchsahudbaaslovospájajúvovokálnejhudbe–navzájomsaprispôsobujú,obohacujúavykladajú.Spevnosťjazykavminulosti,aleajvsú-časnostipodnecovalamnohýchskladateľovapodieľalasanatvorbeosobitostiichkompozičnýchprístupov.RétorikazobdobiaantickéhoGréckasvojouorganizá-ciouaštruktúrouovplyvnilahudbuvpriebehucelýchdejíneurópskejkultúry.

Jednuzpodôbinterakcietvorízvukovácharakteristikahovorenéhoslova,ktorávystupujedopoprediaprirečníckomaumeleckomprednese,inoumožnosťoujepodobaspievanéhoslova,kdesazvukovápodobastávaprostriedkomštylizácie.Vrámcibarokovejestetikysarétorikastalasúčasťouafektovejteórieaovplyvnilanielenvokálnu,aletiežinštrumentálnuhudbuakoajinterpretáciudiela.Ďalšoumožnosťouvzájomnýchprienikovjeprenesenierétorickéhogestadohudobnéhoprocesubezprítomnostiľudskéhohlasu.

Snahaozachovaniejednotyslovaahudbyjecharakteristickáajprehudobnývývojv19.a20.storočíajebadateľnáajuskladateľovavantgardy.

Vzťahyhudbyaliteratúrypriamovyplývajúzdvochdruhovtvorby–vokálnejahudobno-dramatickej.na„literárnosť“hudbymalvplyvpredovšetkýmnovo-

romantizmusaestetikasymfonickejbásne,čoprinieslohudbenovétvarovaciemožnostianovéväzbymedzihudbouanámetom.

Zložitýtypprienikovpredstavujúvysokointegrovanédruhyažánrehudob-néhodivadla.Inéúlohyvšakhudbaplnívowagnerovskejdráme,inévneapolskejopere,singspiele,operete,muzikáli,scénickejmelodrámeapod.

uvedenésúvislostibymohlipredstavovaťinšpiratívnyrámecpretvorivéuva-

žovanieomožnostiachrozmanitýchinterakciíafunkčnéhospájaniajednotlivýchzložiek,aspektov,druhovýchčižánrovýchoblastíkorelujúcichumení.

LiteratúraBuRJAnEK,J.1970.Hudební myšlení.Brno-Praha:SPn,1970.DOLInSKÁ,E.2006.Hudobné motívy v diele Vincenta Šikulu.Prešov:Kušnír,

2006.ISBn80-89055-68-0.EGGEBRECHT,H.H.2001.Hudba a krásno.Praha:nakladatelstvílidovénoviny,

2001.ISBn80-7106-479-3.JIRÁnEK,J.1979.Tajemství hudebního významu.Praha:1979.MEDuŠEVSKIJ,V.V.1982.O zákonitostiach a prostriedkoch umeleckého pôsobenia

hudby.Bratislava:Opus,1982.

Summary

muSIc ANd The word IN The coNTeXT of The coNTemporAry INTegrATIVe efforTS

Modernmusiceducationistobeaimedatthedevelopmentofglobalreceptive-ness,atthedevelopmentofsensibilisationthroughintegratedartisticapproaches.Itsobjectiveistobuildupastrategythatleadstothedeepercomprehendingandbetterunderstandingofindividual“languages”ofart.Theintegratedapproachthusoffersnewsolutionsandbecomesavaluableandeffectivewayintheeduca-tionaimedatdevelopinganintegralpersonality.Musicisthemostappositeandthemostfrequentintegratorofartisticsyntheses,andsoitisalsotheintegratoroflifeattitudes.Ourcontributiondealwithpossibleinteractionbetweenmusicandtheword.

PaedDr. Zuzana Sláviková, PhD.Pedagogická fakulta Prešovskej univerzity, Prešove-mail: [email protected]

DIDaKTICKá KOMUNIKáCIa V PrEDMETOVÝCH DIDaKTIKáCH

Veronika adamčíKOVÁ – Pavol tARÁBeK

1. didaktická komunikácia

didaktická komunikácia(didaktischeKommunikation)jechápanáakoobojsmernákomunikáciamedziučiteľomažiakom/študentom(edukantom),ktorázahŕňavšetkyzložkyoptimálnehovyučovaciehoprocesu(motiváciu,prenosinformácie,učebnémetódyzhľadiskacieľov,permanentnúanalýzu,diagnostiko-vanie,vyhodnocovaniečinnostiavýkonuedukantaatď.)[25].

didaktická komunikáciavovyučovacomproceseznamenáajto,1)ževyučujúciprispôsobujesvojjazykavyjadrovaniekognitívnejúrovni

edukanta;2)vyučujúcivyužívavšetkymožnosti,abyporozumeltomu,čoedukant

hovorí,t.j.usilujesazistiť,akovyzerajúmentálnereprezentáciepojmovapoznatkovpríslušnejvednejdisciplínyvmysliedukanta.

didaktická komunikáciavpredmetovejdidaktike,pedagogikealebovakom-koľvekinterdisciplinárnomodborenastávavtedy,aksaodbornícizrôznychodborovvyjadrujútak,abysinavzájomporozumeli.

didaktická komunikáciadanéhoodboru(vrámcipredmetovejdidaktiky)jeprocessprostredkovaniaaodovzdávaniavýsledkovametódaktuálnehopo-znaniavdanomodboredovedomiajednotlivcov,ktorísanavznikupoznanianepodieľali.

2. metodické, aplikačné, integračné a komunikačné poňatie predmetových didaktík

Vrokoch1979–84publikovalaprofesorkaBrockmeyerovápráce[5–7],vktorýchrozvinulakomunikačné poňatie didaktikyfyziky.Predmetomdidak-tikyfyzikyvkomunikačnompoňatíjedidaktická komunikácia fyziky.Vrokoch2000až2007boloformovanékomunikačné poňatie predmetových didaktíkpredovšetkýmvdidaktikáchprírodovednýchpredmetov,matematikyaekono-miky(Adamčíková,Brockmeyerová,Kotásek,Šimoník,Škrabánková,Pavlát,Tarábek,Záškodný,2002,2003,2004,2005,2006,2007).Vroku2006a2007bolokomunikačnépoňatiedopracovanédoštrukturálnejpodoby(Brockmeyro-vá,Tarábek,Záškodný2006,2007).Vprácach[5,6]bolirozlíšenéštyripoňatiadidaktikyfyziky,ktorémožnorozpoznaťajvinýchpredmetovýchdidaktikách:1.metodické,2.aplikačné,3.integračné,4.komunikačné.

Primetodickom poňatípredmetovejdidaktikyjejejhlavnounáplňouza-

meranienaformy,metódyaprostriedkyvýučby;obsahučivajedanýosnovamiadidaktikasanímpraktickynezaoberá.

Priaplikačnom poňatívychádzapredmetovádidaktikazovšeobecnejdi-daktiky,ktoroujemetodikaovplyvnená,pričomsastanovujúcieleakoncepciavzdelávaniazhľadiskapedagogickýchtaxonómií.Vtomtopoňatíbolaodborovádidaktikachápanáakošpeciálnapedagogickádisciplína.Doobsahuvzdelávaniaurčovanéhoosnovamiaučebnýmiplánmididaktikatakmernezasahovala.

Integračné poňatiepredmetovejdidaktikysakonštituovalonazákladepoznania,ževýučbaavzdelávaniejezložitýproces,ktorýmožnopostihnúťlenštúdiomazapojenímpoznatkovviacerýchvied(nielenpedagogiky,psychológieadanéhoodboru,aleajhistórie,sociológie,kybernetiky,matematiky,štatistiky,teóriesystémov,kognitívnychviedatď.).Predmetovádidaktikamátedainterdis-ciplinárny charakteraintegračnú funkciu,pretožemusíintegrovaťdojednéhosystémupoznatkyviacerýchvednýchdisciplín.Predmettejtodidaktikyvšakzostalobmedzenýhranicamiškolskejsústavyaobsahomvzdelávaniasapredmetovádidaktikazaoberalalenokrajovo.

Vkomunikačnom poňatí(ktorézahrňujeajmetodiku,aplikačnéaintegračnéaspekty)sapredmetomdidaktikypríslušnéhovednéhoodborustávacelýsúvislýprocesodovzdávaniavýsledkovametódpoznaniadovedomiajednotlivcov,ktorísanavznikupoznanianepodieľali,atýmajdospoločenskéhovedomia.Tentoprocessanazývadidaktická komunikáciadanéhoodboru,jekonanýrôznymiaktérmisovzdelávacouintenciouaidepriňomnielenoprenosinformácie,aleajovyučovanie,učenie,zisťovanieahodnotenievýsledkovvýučby,tvorbuosnov,učebnýchplánov,rôznychpedagogickýchdokumentov,tvorbuučebnícaďalšíchprostriedkovvýučbyatiežovýchovuavzdelávanieučiteľov.

3. didaktická komunikácia prírodných vied a matematiky

didaktická komunikácia(DK)prírodovednéhoodboruamatematikyvytváradidaktický mostmedzivedeckými/odbornýmipoznatkamiaichmentálnymireprezentáciamivmysleníedukantov.Teóriadidaktickejkomunikácievychádzazmodernýchteóriíučenia(kognitivizmus,konštruktivizmus,sociokultúrnateóriazaloženánaprácachVygotskéhoainé,wellington,2005),ktorýchdidaktickúpodstatumožnozjednodušenecharakterizovaťtakto:

1. Žiakaaleboštudentanemožnopokladaťzaprázdnunádobu,doktorejsanalievajúvedomosti.učiteľnesmiebyťiba„poštárom“,ktorý„doručuje“kurikulumjehoadresátom–žiakomaštudentom(pozridodatok1).

2. učeniejeefektívneazmysluplnéibavtedy,akvytváranovépojmyabudujenovépoznatkyakonadstavbuexistujúcichpojmovapoznatkov,pričomsavyužívajúajvlastnéskúsenostiedukanta.

3. učeniejeefektívneazmysluplnéibavtedy,akjeučivodôsledneprispô-sobenékognitívnejúrovniedukanta,t.j.kognitívnejúrovnijehopojmov,poznatkovamyslenia.Pojmy,ktorétútopodmienkunespĺňajú,súvmysližiakavybudovanélenformálne,bezporozumenia(dodatok1a2).učeniemusírešpektovaťkognitívnuúroveňedukantaazónujehonajbližšiehovývinu.učiteľmumusíposkytovaťtakúpodporu,abydosiaholďalšiuúro-veňsvojhovývojačonajefektívnejšie(scaffoldinginstruction,scaffoldingteachingstrategy).

4. učenie,zvlášťvškole,máprebiehaťvsociálnomkontexte.Znamenáto,žežiacičištudentisipriučenípomáhajúvzájomnoukomunikáciou,spoločnýmriešenímúlohaproblémov–učiteliaichučenieusmerňujúapodporujúposkytovanímvhodnýchinformácií,sekvencovanímaštruk-túrovanímučiva.

5. učenieprebiehaoveľalepšievtedy,a)aksažiak/študentchceučiť,b)aksiuvedomuje,akosaučíaprečosaučí. a) Školabymalapodporovaťprirodzenúmotiváciukučeniuvy-

volanúzvedavosťou,potreboupoznávaťaradosťouzpoznávania.b)Edukantbysimalvpriebehuvzdelávaniačonajskôrvytvoriť„me-takognitívnukompetenciu“–schopnosťrozmýšľaťosvojommysleníaučeníiodôvodoch,prečosaučiť.

Didaktikamatematiky,fyziky,chémie,biológieiďalšíchvedeckýchčiodbor-nýchdisciplín,ktorésúpredmetomvzdelávania,savprocesedidaktickejkomuni-káciezaoberávedeckým systémem danej vedy/odboru,ktorýjetvorenýjej/jehopojmovo-poznatkovým systémem(PPS),poznávacímimetódami,postupmiakoajprístupmikpoznávanejrealite.

pojmovo-poznatkový systémpríslušnéhoodborunadobúdavpriebehudi-daktickejkomunikácie(DK)niekoľkoodlišnýchforiemaprechádzaviacerýmitransformáciami–nazývameichdidaktické transformácie(obr.2).Sleddidak-tickýchtransformáciípojmov,resp.poznatkovvpriebehudidaktickejkomuni-kácienazývametermínmididaktická komunikácia pojmovresp.didaktická komunikácia poznatkov.

Predmetovádidaktikamusísledovaťcelúcestutransformáciípoznatkovprí-slušnejvedy/odboru,pričomformámpojmovo-poznatkovéhosystémuzodpove-dajúkvalitatívneodlišnéfázy didaktickej komunikácie.VsúladesdidaktickýmitransformáciamiPPSrozlišujemeajtransformácie v didaktickej komunikáciipríslušnejvednejčiodbornejdisciplíny.FázyatransformácievDKtvoriaetapy didaktickejkomunikáciedanejvedy/odboru.Sfázamiatransformáciamivdi-daktickejkomunikáciisúvisiaodlišnéoblastimyslenia,skúmaniaavyjadrovania,ktorétvoriazákladné problémové oblasti predmetovej didaktiky(pozritab.1,viacvBrockmeyerová,Tarábek,2007).

etapydidaktickejkomunikácie(DK)vednéhoodboru

formy pojmovo-poznatkových systé-mov (PPS)

didaktické transformácie ppS

fázyDK TransformácievDK

F0:vedeckýsystémvednéhoodboru(VS)

vedeckýpojmovo-po-znatkovýsystémdané-hoodboru(VPPS)

T1:tvorbaKM DT1:komunikačnátransformácia

F1:kognitívnymodelvednéhoodboru(KM)

komunikatívnymodelVPPS*1

T2:vytváranieDS DT2:obsahovátransformácia

F2:didaktickýsystémvednéhoodboru(DS)

obsahvzdelávaniapris-pôsobenýkognitívnejúrovniedukantov

T3:projektovanieVP DT3:kurikulárnatransformácia

F3:vzdelávacíprojektvednéhoodboru(VP)

učivo(kurikulum)–obsahvýukykonkre-tizovanývosnovách,učebnýchplánoch,vučebniciach

T4:edukačnýproces DT4:učenie

F4:výstupyvzdelá-vania

vedomostiaznalostiedukantov

T5:prax DT5:aplikačnátransformácia

F5:aplikovateľnévýsledkyedukácie

vedomostiaznalostiedukantovaplikovateľ-névpraxi

základné problémové oblasti predmetovej didaktikysú:–vedeckýsystémpríslušnejvedy–odpovedáfázeF0–kognitívnymodeldanejvedy–odpovedáfázeF1azahŕňatiežtrans-formáciuT1–didaktickýsystém–odpovedáfázeF2azahŕňatiežtransformáciuT2–vzdelávacíprojekt–odpovedáfázeF3azahŕňatiežtransformáciuT3–edukačnýproces–transformáciaT4–výsledkyvýučbyaichhodnotenie–odpovedáfázeF4–spoločenskéuplatnenievzdelania–odpovedáfázamF5aF6

prierezové oblasti predmetovej didaktiky,ktorésatýkajúviacerýchetápdidaktickejkomuni-kácie,sú:–prípravaavzdelávanieučiteľov,–metodológiapredmetovejdidaktiky.

DotransformáciíT1ažT4vdidaktickejkomunikáciivstupujúniektoréfaktory–vstupné prvky;obsahapôsobenietýchtofaktorovpredmetovádidaktikataktiežštuduje.Súto:–alternatívnevýchodiskovékoncepcievzdelávaniavpríslušnompredmete,–koncepciaavšeobecnécielevzdelávania,–metodikavýučby,–príprava,vzdelávanieakvalifikáciaučiteľov,–stavvzdelávacejsústavyvrátenekvalitydidaktickýchprostriedkov,–kognitívnaúroveňedukantovaichvstupnéznalosti,–výstupnéznalostiedukantov.

Vsúvislostisfaktormi,ktorévstupujúdodidaktic-kýchtransformácií,skúmapredmetovádidaktikaajkritériá efektívnosti vzde-lávaniazhľadiskajehozmysluplnéhouplatneniavspoločnosti.

Tab.1:Etapydidaktickejkomunikácie,formypojmovo-poznatkovéhosystému,didaktickétransformácie,základnéproblémovéoblastipredmetovejdidaktiky

0

Transformačné metódysapoužívajúprididak-tickýchtransformáciáchpojmovo-poznatkovýchsystémovamožnoichdeliťnadveskupiny*2:1.štrukturálne-obsahovémetódy,2.štrukturálne-didaktickémetódy.

obsahové metódy analyzujúpojmovo-poznatkovésystémyavytvárajúštruktúrovanékognitívnemodely.Tietometódysapoužívajúajprivytváraníobsahuvzdeláva-niaakurikula.didaktické metódyvytvárajúprvkyobsahuvzdelá-vaniaaučivaprispôsobenékognitívnejúrovniedukantov.

*1komunikatívny model VppS(communicativemodel)jemodelVPPSprispôsobenýausporiadanýzhľadiskadidaktickejkomunikácie.

*2Podrobnejšíopistransformačnýchmetód(Brockmeyer,Tarábek,Záškodný,2007).

4. didaktická komunikácia a variantné formy kurikula

Vrámci didaktickej komunikácieprírodnýchvied,matematikyaďalšíchodborovprebiehatransformačnýprocescharakterizovanýsledomtransformáciíT1,T2,T3,T4,T5,ktorépostupujúodfázyF0ažkfázeF5.FázouF0jevedeckýsystém(VS)danéhoodboru.T1 = VS → kognitívny model (F1)FázouF1jekognitívnymodel–modeldanéhoodboruusporiadanýzhľadiskadidaktickejkomunikácie.T2 = kognitívny model (F1) → didaktický systém (F2)FázouF2jedidaktickýsystém–obsahvzdelávaniaprispôsobenýkognitívnejúrovniedukantovzhľadiskakoncepcieacieľovvzdelávani,kvalifikácieedukátorovastavuvzdelávacejsústavy.T3 = didaktický systém (F2) → vzdelávací projekt (F3),FázouF3jevzdelávacíprojekt–učivokonkretizovanévosnovách,učebnýchplánoch,učebniciachsozreteľomnakoncepciuacielevzdelávania.T4 = edukačný proces = vzdelávací projekt (F3) → výstupy edukačného procesu (F4),FázouF4súvedomosti,znalosti,kompetencieedukantovzistenéškolskýmimetódamiaformamihodnotenia,aleajtie,ktoréškolskémetódyhodnotenianezisťujú.T5 = výstupy edukačného procesu (F4) → aplikovateľné vedomosti, znalosti a kompetencie edukantov (F5),FázouF5súvedomosti,znalostiakompetencieedukantovaplikovateľnévpra-xi.kurikulárny procesjepostupnosťtransformačnenasebanadväzujúcichvariant-ných foriem kurikula,kdeprvýmajediným„nekurikulárnym“členomtejtopostupnostijevedeckýsystém(Záškodný,2007):cT1 = vedecký systém → konceptuálne kurikulum(conceptualcurriculum),cT2 = konceptuálne kurikulum → zamýšľané kurikulum(intendedcurricu-lum),

cT3 = zamýšľané kurikulum → projektové kurikulum(projectcurriculum)*3,cT4 = projektové kurikulum → implementované kurikulum(implementedcurriculum),cT5 = implementované kurikulum → dosiahnuté kurikulum,resp.efektováformakurikula(attainedcurriculum),kdeCT1ažCT5súkurikulárnetransfor-mácie(curriculumtransformation).

Vteóriikurikulabolinájdenétakéformykurikula(Průcha,2002,Maňák,2005),ktorésadajúusporiadaťdokurikulárnejnadväznosti(Záškodný,2007)rovnako,akosúvariantnéformypojmovo-poznatkovýchsystémovprepojenédidaktickýmitransformáciami.KurikulárnymtransformáciámCT1ažCT5zodpovedajútransformácieT1ažT5,pričomdokurikulárnehoprocesumožnovložiťešterealizačnékurikulum(operationalcurriculum),ktorézodpovedáobsahuvyučovania,tedajesúčasťoutransformácieT4.

Vodbornejliteratúresauvádzajúajinéformykurikula,akonapr.kurikulumformálne,národné,predpísané,skryté,podporné,osvojenéatď.Tentostavreflek-tujekomplexnosťazložitosťškolskéhovzdelávania.Kurikulárnyproces,ktorýspájalogickynadväzujúceformykurikula,vytváravtejtozložitostiústrednúkoncepčnúlíniu.

KoncepciavariantnýchforiemkurikulavytvorenáZáškodnýmnabázean-glo-americkýchteóriíkurikulazodpovedáteóriididaktickejkomunikácie,takžemôžemevariantnéformykurikulaafázydidaktickejkomunikáciepoužívaťakozástupnétermínyokremdvochvýnimiek:

1.užšiechápanýtermín„kurikulum“ajehovariantnéformyzodpovedajúformámpojmovo-poznatkovýchsystémovakovýsledkovdidaktickýchtransformáciíDT1ažDT5.

2.Didaktickejakognitívnejanalýzepodrobujemepojmovo-poznatkovésystémyaichprvky:pojmy,poznatkydeklaratívneajoperačné.Termín„kurikulum“savtomtozmyslenepoužíva.

Teóriadidaktickejkomunikáciesaoprotiteóriikurikulárnehoprocesujavíviacpre-pracovanáatvorívrámcikomunikačnejkoncepciepredmetovýchdidaktíkkomplexnýsystémovýmodel.naprotitomuvteóriikurikulajelepšieprepracovanýobsahjednotlivýchforiemkurikula,terminológiajeviaczaužívanáalepšievystihujepopisovanéedukačnéuniverzum.Obekoncepciesadopĺňajúaichprepojeniemôžebyťveľmiúčinnýmná-strojomefektívnychzmienareforiemškolskéhovzdelávania.

*3 DovýsledkutransformácieCT3pridávaP.Záškodný(2007)ešteimplementovanékurikulum1,čojeformaprojektovéhokurikulatak,akohochápeaakosihoosvojiledukátor.

5. Teória didaktickej komunikácie a reformy vzdelávania

Teória didaktickej komunikáciespoluskoncepciouvariantných foriem kurikulasajavíakonajvhodnejšíštrukturálnyrámec(structuralframework)prekomplexnépoňatieškolskej reformy,ktorejprípravanaSlovenskuprebieha[30]avČeskejrepublikejevštádiurealizácie.Hlavnýmdôvodomjeskutočnosť,žetátoteoretickákoncepciapostihujevšetkystránkyškolskéhovzdelávaciehoprocesuvcelejjehozložitostipomernejednoduchouazrozumiteľnouprocesuálnoulíniouvytvárajúcoudidaktický mostmedzivedeckými/odbornými/praktickýmipoznat-kamiaichmentálnymireprezentáciamivmysliakceptantovvzdelávania.Ztejtolínie,jejetápaprvkovvyplývajúzákladnéaprierezovéproblémovéoblasti,ktorémusiabyťnevyhnutnousúčasťoureformyanažiadnuznichnemožnozabúdať.

Autorisiuvedomujúnutnosťdopracovaniaprvkovkoncepciedidaktickejkomunikácieavariantnýchforiemkurikula.Mnohépríspevkykškolskejreforme,akoajinétvorivopoňaténávrhyzmienvzdelávania(Adamčíková2006,2007,Bagalová,Butaš2007,Baranová,Florková,Hudecová,Kašpárková,Kropáčová,Koníčková,Kováčová,Kožuchová,Lešková2006,Liptáková2005,Kimáková2005,5006,Turanová,Bizubová2006,[32,33],Škrabánková2008,Tarábek2004,2005,Turek2005,Záškodný2005,2007[2,3,4,19,21,23,28,30,32,33])dotejtokoncepciezapadajú.napriektomuexistujeeštemnohooblastí,ktoréniesúdopracované,predovšetkýmzhľadiskapotriebznalostneorientovanejekonomikyarozvinutejspoločnostivinformačnomveku.

Jednouznichjekoncepciavzdelávaniapoňatázhľadiskaekonomicko-spo-ločenskýchvstupovavýstupov.

Vzdelávací priemysel(educationindustry)jeoblasť,doktorejidúrelatívneveľkéspoločenskéaekonomickévstupy–finančnézdrojespoločnosti,osobnostnéaintelektuálnevstupyedukantov(vrátanerôznychforiemichnadania),osobnost-néaintelektuálnevstupyedukátorov.neexistujúvšakdostatočneprepracovanékritériá efektívnosti*4produktovvzdelávaciehopriemyslupodobne,akojetovinýchpriemyselnýchodvetviach(vktorýchjenemysliteľné,abysavyrábaliprodukty,oktoréspoločnosťreprezentovanácieľovýmiskupinamizákazníkovnemázáujem).Odberateľom„produktov“školskéhovzdelávaciehopriemyslujespoločnosťreprezentovanázväčšejčastizamestnávateľmi.Existujevšakmnož-stvotýchto„produktov“,oktoréniejezáujem,pretožeichvzdelanie,znalosti,kompetenciesúvpraxinepoužiteľné.Aknebudúfinančnépríjmy„vzdelávacíchfiriem“závisieťajodúspešnostiuplatneniaichabsolventov,ťažkomožnoočakávaťzmenuklepšiemu.

Inýmvážnymproblémomjeskutočnosť,žedidaktikasalenmálozaoberámen-tálnymi reprezentáciami pojmovo-poznatkových systémovaichprepojenímnaexternéprejavyedukantov.Cielevzdelávaniasúformulovanéjazykomopisujúcimexternéaktivity–prejavyvedomostí,znalostí,spôsobilostí,kompetencií[4,28,

36],pričomevaluačnýminástrojmisúexternéprejavymeranébezznalostitoho,kakýmprvkominternýchpojmovo-poznatkovýchsystémovsavzťahujú.Roz-siahleadesaťročiaprebiehajúceprieskumyformálnychvedomostí[2,24]atzv.prekoncepciíamiskoncepcií(preconceptions,misconceptions,Čáp,Mareš2001,novak2007,[14,38,39,40],pozriajdodatok2)ukazujú,že„obvyklé“školskévyučovaniejezhľadiskadobrevytvorenýchpojmovapoznatkov,akoajtrvalýchasprávnychznalostínatoľkoneúčinné,žemožnopochybovaťojehozmysluplnosti–jetedanevyhnutnériešiťproblémzmysluplnéhovzdelávaniaajehoobsahu(Čáp,Mareš2001,novak,[37]).

učebniceskvalitnýmazmysluplnýmobsahomsúďalšímveľkýmproblémomškolskejvzdelávacejsústavynaSlovensku.Smnohými,ajnovýmivydaniamiučebnícsúučitelianespokojní,ichobsahnezodpovedákognitívnejúrovnižiakov,obrázkyafarbymajúčastonulovúinformačnúhodnotuatď.Domnievamesa,žepríčinouniesúlenprehustenéosnovy,aleajnesprávnapolitikavydávaniaučeb-níc.KomparáciourôznychspôsobovtvorbyavydávaniaučebníczhľadiskaichkvalityvjednotlivýcheurópskychkrajináchsazaoberalaštúdiaEEPG(EuropeanEducationalPublishersGroup)[2].Vzávereštúdiesúakohlavnévýhodyvoľnéhotrhuučebnícuvedenétietokonštatovania:

– učiteliaapoužívateliamajúslobodnúmožnosťvoľby–môžusivyberaťučebnicezviacerýchvydavateľstiev,čoumožňujepotrebnúdiferenciáciuvzdelávaniapodľapotriebžiakov;

– väčšiakonkurenciapritvorbeučebnícmápozitívnyvplyvnazvyšovanieichkvality;

– zodpovednosťškôlzanákupučebnícvediekefektívnejšiemuvyužívaniufinančnýchzdrojov(napr.odbúravanímkorupcieatlakomnaznižovaniecien).

Dodatok 1„Poštárskymodelvyučovania“(wellington,2005)jepostup,priktoromvyuču-

júcipodobneakopoštár„doručuje“poznatkyadresátom–žiakomaštudentom.Obvyklejezaloženýnapostupe:vysvetlenieučiva,učenie,skúšanie.J.welingtonkonštatuje:jeneuveriteľné,žetentomodelvyučovaniamápodporuučiteľovaro-dičoveštevroku2005,avšakmnohéskutočnostitomunasvedčujú.Dodávame,žejehodôsledkomsúčastoformálnevedomosti,miskoncepcieavkonečnom

4 Isténeformálnekritériáefektívnostiexistujú,napr.úspešnosťuplatneniaabsolventov,kvalitavýsledkovpráceabsolventovpočasichprofesionálnejkariéry„meraná“počtompatentov,ocenení,dosiahnutejpozícievzamestnaníatď.(Tarábek,2007).Kritériáefektívnostiškolskéhosystémuvzdelávanianemožnovšakzamieňaťshodnotenímškolskýchvedomostíaznalostímeranýchtestami–akojenapr.monitor,maturity,štátniceapod.

dôsledkutaký„vedomostnýsystém“,ktorýječastoibamozaikoujednotlivých„vedomostnýchkamienkov“,pričomväčšinaznichztejto„mozaiky“rýchlovypadáva(Brockmeyer,Tarábek,2007[25]).

Dodatok 2prekoncepcie(preconceptions)súprimárneempiricképoznatkydetízískané

obvyklevlastnýmpoznávanímzaloženýmnapozorovaníreality,apretosúniekedynesprávne.miskoncepcie(misconceptions,student’sframeworks)súnesprávneaformálnepoznatkyžiakov,študentovadospelých,pričomideochybneutvore-népojmy,mylnékoncepciezákonovapravidiel,nesprávnevysvetľovaniefaktov.Problém,naktorýmnohíautoriupozorňujú,spočívavtom,žemnohéprekon-cepcieamiskoncepciesúvmyslenížiakovaštudentovhlbokozakorenené.navytváranímiskoncepciísapodieľaajškolaapretrvávajúaždodospelosti(Čáp,Mareš,2001).Podieľajúsanatomsvojouchybovosťouučebnice(výskumymis-koncepciívučebniciach[40]),nesprávnenastavenéosnovy(výskumynáročnostipojmovapoznatkovvzhľadomnakognitívnuúroveňžiaka,nutnáredukciaučiva,Brockmeyerová,Tarábek,2007),formálnevedenévyučovanie(výskumyvplyvumetodikyvyučovanianavytváraniemiskoncepcií,Sharma,2007[38])atď.Vedietokotázke:Akýzmyselmávlastneškolskévzdelávanie?TentoproblémzačalriešiťAusubel(Čáp,Mareš,2001)avsúčasnostisanímdlhodobozaoberánapr.TheMeaningfulLearningResearchGroup[37].

Príklady na prekoncepcie a miskoncepcie 1. Výsledkyorientačnejskúškyposlucháčovúvodnéhokurzugeofyzikyuni-

verzityofIllinoisuverejnenévr.1998včasopiseAmerickejgeofyzikálnejúnie[22]:– 18percentštudentovtvrdilo,žeSlnkoobiehaokoloZeme.Koperní-

kovomenopoznásnáďkaždý,aleniekaždývie,čovlastneKoperníkvykonal.

– 50percentštudentovmalonázor,žezdrojomslnečnéhožiareniasúchemickéreakcie.Inakpovedané,polovicanevedelaoexistenciiter-monukleárnychreakcií,atýmanioprincípevodíkovýchzbraní–polstoročiaodkonštrukcieprvejvodíkovejbomby.

– 83percentposlucháčovnevedelo,žesklonzemskejosijepríčinoustriedaniaročnýchobdobi.Vtejtosúvislostisaautorištúdieodvolalinaskoršiuštúdiu,podľaktorejnovoprijatíštudentiHarvardskejuniverzitypovažovaliročnéobdobiazanásledokpremenlivejvzdialenostiSlnko–Zem.

– 55percentbolopresvedčených,žebiliardováguľaakolkárskaguľa,obevypustenézrovnakejvýškynaraz,nedopadnúnaZemnaraz.Fakt,žeGalileovyriešiltútoúlohupredštyrmistoročiamiažejehoriešenie

viedlokformuláciimodernejdynamiky,nebolviacnežpoloviciskú-šanýchštudentovznámy.

2.VýsledkyprieskumovvykonanýchnaSlovenskuauverejnenýchv[20],vktorýchbolskúmanývývojúrovnepoznatkovžiakovzákladnýchškôlaštudentovstrednýchškôlvofyzike,prinieslizistenie,ževedomosti,ktoréžiaciaštudentizískavajúvškole,sícenarastajú,alerastieobjemnielensprávnychznalostí,aleajnesprávnych–miskoncepcií

nailustráciuuvediemeibaodpovedenaotázku„Akopôsobísilanatelesá?”.

nulová/nezmyselnáodpoveď

odpoveďnaAris-tolelovskejúrovni–miskoncepcia

správnaodpoveďnanewtonovskejúrovni

Žiaci6.ročníkaZŠ 51% 37% 12%Žiaci8.ročníkaZŠ 19% 46% 30%Študenti1.ročníkagymnázia 10% 54% 32%Študenti4.ročníkagymnázia 5% 65% 28%nesprávneznalosti–miskoncepciesúreprezen-tovanéAristotelovskouúrovňoufyzikálnehomyslenia,ktorázodpovedáprimitívne-em-pirickejúrovnipojmovo-poznatkovýchsys-témov.Správneznalostisúreprezentovanénewtonovskouúrovňou,ktorázodpovedávedecko-empirickejažparametrickejúrovnipojmovo-poznatkovýchsystémov.

Aristotelovskáúroveň(odpoveďvyplývajúcazoskúsenosti)jereprezentovanáodpoveďou:„Silaspôsobujepohybtelies.”alebojejvariantamisrovna-kýmzmyslom.

newtonovskáúroveň(správnaodpoveď):„Silaspôsobujezmenupohybutelies,t.j.urýchľujealebospomaľujepohyb,resp.zakrivujedráhutelies.“

Podobnévýsledkybolizískanéajprizisťovaníúrovneinýchfyzikálnychpojmovapoznatkov.

Literatúra[1] Adamčíková,V.,Adler,A.L.,Brockmeyerová,J.,Halásková,R.,Kohutová,

R.,Mlčák,Z.,Paulín,R.,Pavlát,V.,Pospíšil,P.,Procházka,P.,Schneiderová,A.,Singer,J.,Škrabánková,J.,Tarábek,J.,Tarábek,P.,VanDeursen,J.,Záš-kodná,H.,Záškodný,P.(2006).EducationalandDidacticCommunication,zborníkinternetovejkonferencieFrankfurt,Bratislava:EducationalPublisherDidaktis.

[2] Adamčíková,V.,Tarábek,P.(2006).Obsahvzdelávania,kvalitaučebníc,porozumenieučiva–Didaktickákomunikáciaodboruakourčujúcifaktortvorbyobsahuvzdelávaniaakvalitnýchučebníc.VzborníkukonferencieInovácievškole2006,Podbanské.Bratislava,DolnýKubín:ZdruženieOravapredemokraciuvovzdelávaní.

[3] Adamčíková,V.,Tarábek,P.(2007).TheConceptualKnowledgeSystemsinProcessofDidacticCommunication.EuropeanEducationalPublishersGroup–EEPG,ScienceandMathnetworkmeetinginwarsaw,April2007.

[4] Bagalová,L.(2007).Kľúčovékompetencie,prípravapreživot.ŠPÚ–škol-skáreforma.Butaš,J.(2007).novýprístupktvorbevzdelávacíchštandar-dovnazákladekompetencií.ŠPÚ–školskáreforma.

[5] Butaš,J.(2007).národnémeraniaaobsahováprestavba.ŠPÚ–školskáreforma.http://www.statpedu.sk/buxus/generate_page.php?page_id=1221

[6] Brockmeyerová-Fenclová,J.,Kotásek,J.(1979).Příspěvekkvymezenípředmětuaproblémovéstrukturydidaktikyfyzikyjakovědnídisciplíny.VsborníkukonferenceKotázkámvědecképrácevdidakticefyziky,Praha:MFFuK.

[7] Brockmeyerová-Fenclová,J.(1082).Úvoddoteorieametodologiedidaktikyfyziky.Praha:SPn.

[8] Brockmeyerová-Fenclová,J.,Bednařík,M.,Půlpán,Z.,Svoboda,E.(1984).Kperspektivámfyzikálníhovzdělánívdidaktickémsystémupřírodníchvěd.Praha:Academia.

[9] Brockmeyer,J.(1984).GegenstandundHauptproblembereichederPhy-sikdidaktik.In:DidaktikderPhysik,Physikertagung.Münster:DeutschePhysikalischeGesellschaft.

[10]Brockmeyer,J.(2002).KommunikationsauffassungderPhysikdidaktik.In:Analytical-SyntheticModelingofCognitiveStructures(volume2:Didacticcommunicationandeducationalsciences),sborníkinternetovékonference,newYork.Bratislav:aEducationalPublisherDidaktis.

[11]Brockmeyer,J.,Pavlát,V.,Škrabánková,J.,Tarábek,P.,VanDeursen,J.,Záš-kodná,H.,Záškodný,P.(2003March).Structure,FormationandDesignofTextbook(volume1:Theoreticalbasis),zborníkinternetovejkonferencie,London.Bratislava:EducationalPublisherDidaktis.

[12]Brockmeyer,J.,Haiduwa,P.,J.,Pavlát,V.,Stach,V.,Škrabánková,J.,Tarábek,P.,Tesar,J.,Záškodná,H.,Záškodný,P.:(2003December)Structure,FormationandDesignofTextbook(volume2:Theoryandpractice),zborníkinternetovejkonferencie,London.Bratislava:EducationalPublisherDidaktis.

[13]Brockmeyer,J.,Hyka,J.,Pavlát,V.,Schneiderová,A.,Škrabánková,J.,Šlapák,P.,Tarábek,P.,Záškodná,H.,Záškodný,P.(2004).ModernScienceandText-bookCreation(volume1:Projectionofscientificsystems),zborníkinterne-tovejkonferencie,Frankfurt.Bratislava:EducationalPublisherDidaktis.

[14]Brockmeyer,J.,Mlčák,Z.,Pavlát,V.,Schneiderová,A.,Šimoník,O.,Škra-bánková,J.,Tarábek,P.,Záškodná,H.,Záškodný,P.(2005).ModernScienceandTextbookCreation(volume2:Moderntendenciesintextbookcreati-on),zborníkinternetovejkonferencie,Frankfurt.Bratislava:EducationalPublisherDidaktis.

[15]Čáp,J.,Mareš,J.(2001).Psychologieproučitele.Praha:Portál.[16]Kotásek,J.(2004).Domácíazahraničnípokusyoobecnévymezenípředmětu

ametodologieoborovýchdidaktik.SborníkkonferenceOborovédidaktikyvpregraduálnímučitelskémstudiukonané13.-14.září2004naPedagogickéfakultěMuvBrně.

[17]Liptáková,Ľ.(2005).Integrovanévyučovaniematerinskéhojazyka–utópiaaleborealita?VzborníkukonferencieInovácievškole2005,Podbanské.Bratislava,DolnýKubín:ZdruženieOravapredemokraciuvovzdelávaní.

[18]Maňák,J.(2005).Kproblematicevýzkumukurikula.BulletinCentrapeda-gogickéhovýzkumu.Brno:Masarykovauniverzita.

[19]Průcha,J.(2002).Modernípedagogika.Praha:Portál.[20]Škrabánková,J.(2008).Aktuálnítrendyvpregraduálnípřípravěučitelů

základníchastředníchškol.EdičnícentrumMasarykovyuniverzity:Brno.[21]Tarábek,P.(2002).LeveloftheInternalConceptKnowledgeSystems.InBro-

chureofConferenceAnalytical-SyntheticModelingofCognitiveStructures,newYork,Bratislava:EducationalPublisherDidaktis.

[22]Tarábek,P.(2004).Štruktúrypojmovapoznatkov–aplikácievovyučovaní.VzborníkukonferencieInovácievškole2004,Podbanské,Bratislava:Zdru-ženieOravapredemokraciuvovzdelávaní.

[23]Tarábek,P.(2005)Zmyselškolskéhovzdelávaniavinformačnejspoločnostisdominantnouznalostnouekonomikou.VsborníkukonferencieInovácievškole2005.Podbanské,Bratislava:ZdruženieOravapredemokraciuvovzdelávaní.

[24]Tarábek,P.,Záškodný,P.(2005).Metodydidaktickéavzdělávacíkomunikacejakonástrojtvorbyrámcovýchučebníchplánů.VzborníkukonferencieIno-vácievškole2005,Podbanské.Bratislava:ZdruženieOravapredemokraciuvovzdelávaní.

[25]Tarábek,P.,Záškodný,P.(2006).Didaktickákomunikacefyzikyajejíapli-kace.Matematika,fyzika,informatika3/2006,str.146–157,4/2006str.224–227.

[26]Brockmeyer,J.,Tarábek,P.(2007).Teoretickákoncepcedidaktikyfyziky.Educational&DidacticCommunication2007.Bratislava:EducationalPub-lisherDidaktis.

[27]Tarábek,P.(2007).Didaktickákomunikacefyzikyajejístruktura.Educa-tional&DidacticCommunication2007.Bratislava:EducationalPublisherDidaktis.

[28]Tarábek,P.(2007).Kognitívnetermínyvteóriididaktickejkomunikácieprírodnýchvied.Educational&DidacticCommunication2007.Bratislava:EducationalPublisherDidaktis.

[29]Turek,I.(2005):Inovácievdidaktike.PríspevokkrealizáciiprojektuMilé-niumvovyučovacomprocesenazákladnýchastrednýchškolách.Bratislava:Metodicko-pedagogickécentrum.

[30]wellington,J.(2005).Children’slearningandteaching.–Aroughguidetolearn-ingtheories.IntoTeaching:Practicalsupportthroughteachertrainingandintoschool,2005,Introductiontothestrands–part1.London:OptimusPublishing;Learningtheory(education).(2007).http://en.wikipedia.org/wiki/Lear-ning_theory_(education)

[31]Záškodný,P.(2007).Didaktickákomunikacefyzikyakurikulárníproces.Educational&DidacticCommunication2007.Bratislava:EducationalPub-lisherDidaktis.

ŠPÚ–školskáreforma.(2007).http://www.statpedu.sk/buxus/generate_page.php?page_id=1221

[32]Zborníkkonferencie:Inovácievškole2005.Bratislava,DolnýKubín,Prešov,Topoľčany:ZdruženieOravapredemokraciuvovzdelávaní.

[33]Zborníkkonferencie:Inovácievškole2006.Bratislava,DolnýKubín,Prešov,Topoľčany:ZdruženieOravapredemokraciuvovzdelávaní.

[34]Zborníkvedecko-odbornejkonferencie:Inováciavmatematickejprípravežiakovna1.stupniZŠ.(2007).Trnava:PedagogickáfakultaTrnavskejuni-verzity.

[35]Zborníkvedeckejkonferencie:Oborovédidaktikyvpregraduálnímučitel-skémstudiu.(2004).Brno:PedagogickáfakultaMasarykovyuniverzity.

[36]DoporučeníEvropskéhoparlamentuaradyoklíčovýchkompetencíchproceloživotnívzdělávání,Brusel,30.11.2005.

[37]TheMeaningfulLearningResearchGroup,direktorDr.Josephnovak,MisconceptionsProceedings(1983–2007).http://www2.ucsc.edu/mlrg/mlrghome.html;

[38]Sharma,S.V.,Sharma,K.C.(2007).Conceptsofforceandfrictionalforce:theinfluenceofpreconceptionsonlearning.PhysicsEducation,Vol.42.5/2007.Bristol:IOPPublishing.

[39]StudentMisconceptions.(2007).http://www.darylscience.com/Misconcep-tions.htm.

[40]ScienceMyths“inK-6Textbooks.(2007).http://amasci.com/miscon/mis-con.html;Mathsmisconceptions.(2007).http://www.teachernet.gov.uk/teachers/is-sue42/primary/features/Mathsmisconceptions/Tarábek,P.(2007).Fyzikálnemiskoncepcie.Educational&DidacticCom-munication2007,Volume.3.Bratislava:EducationalPublisherDidaktis.

Summary

Inthepaperarewievoftheconceptionnamed„didacticcommunicationofsci-ence”andpossibleusinginareconstructionofschooleducationispresented.

Veronika Adamčíková – Pavol Tarábek Pedagogické vydavateľstvo Didaktis e-mail: [email protected], [email protected]

0

rEČOVá (jazyKOVá) VÝCHOVa V MaTErSKEj šKOLE a VÝVIN DETSKEj rEČI

Katarína VUŽŇÁKOVÁ

Jazykovávýchovavmaterskejškolenieježiadnymnovýmfenoménom,právenaopak,ideoprirodzenúanevyhnutnúsúčasťprogramuvýchovyavzdelávaniavpredškolskýchzariadeniach.napriektomujepotrebnévdnešnejdobezvia-cerýchdôvodovprehodnotiťdoterajšíprístupkjazykovejvýchove.PretosmesarozhodlipredostrieťtrizákladnéotázkyanačrtnúťodpovedenadanéproblémysúvisiacesjazykovouvýchovouvmaterskýchškoláchnaSlovensku.

1. prečo hovoriť o jazykovej výchove v mŠ?VProgramevýchovyavzdelávaniadetívmaterskýchškolách(1999),teda

vzákladnompedagogickomdokumente,jejazykovávýchovaosobitnoučasťourozumovejvýchovy.Ciele,ktorésatuuvádzajú,súvšakprílišvšeobecné,skôrnačrtnuté,aneexistuježiadnamonografia,ktorábysašpeciálnevenovalajazyko-vejvýchovevpredškolskomveku.naSlovenskuvznikajúpráce,ktorésavenujúdetskejreči–Knihaodetskejreči(2005),Ranéštúdieoranejgramotnosti(2003),Rečautorityalásky(1999),Lingvistickéštúdieodialógudetí(2001),Morfológiavkomunikáciidetí(2003),noriešialenčiastkovéproblémy,resp.sadotýkajúja-zykovejvýchovyvMŠlenokrajovo.Výskumydetskejrečislovenskyhovoriacichdetísúužrozbehnuté(Štúdieodetskejreči,vtlači),noštúdieačlánky,ktorésatýkajújazykovejvýchovyvMŠ,sapublikujúlensporadicky,atoajnapriektomu,žerečousarozvíjamysleniedetí,tedarečjerozhodujúcimdeterminantomkogni-tívnehodozrievaniaanapredovania,prostriedkompoznávaniasvetaadôležitýmelementompriadaptáciiaintegráciidieťaťavrámciširšejsociety.

OkremtohometodickápríručkapreMŠ(pozriKočiš–Glozneková–Ďunge-lová)jeužstaršiehovydania(1987)anovšiaMetodickápríručkaprepredškolskúvýchovuKrokzakrokom(1991)jealternatívnoupríručkou,využívajúcousavoväčšineMŠskôrpríležitostne.

SpomínanáKnihaodetskejreči(op.cit.)opisujevývinlendoukončeniatrochrokovdieťaťa,tedanievývinrečivobdobí,vktoromprevažnedetinavštevujúMŠ,ajkeďsaspodnáhranicanávštevyMŠposúvadnesnadvaroky.

Vsúčasnostiučiteľkymaterskýchškôlupozorňujúnazhoršujúcisastavjazykovej,resp.rečovejúrovnedetívpredškolskomveku.Starostlivosťorozvojjazykovej,resp.rečovejvýchovysapresúvazdomácehoprostredianamaterskúškolu,zčohovyplývapotrebaučiteliekmaterskýchškôlklásťväčšídôraznalo-gopedickúprevenciu.StýmsúvisíajcelkováprípravabudúcichpedagógovvMŠnavysokýchškolách.Otoviac,žedonedávnanebolovysokoškolskévzdelanie

podmienkouvýkonutejtoprofesieašpeciálnavysokoškolskáprípravanajazykovúvýchovuvMŠsaeštelenrozbieha.

2. jazyková alebo rečová výchova v mŠ?DoterazsavšeobecnenaSlovenskupoužívavsúvislostismaterskouškolou

termínjazykovávýchova.Pridržiavalismesahovúvodetohtopríspevku,keďžesmevychádzalizprístupuvProgramevýchovyavzdelávaniadetívmaterskejškole(op.cit.).nastolenáotázkasavšakviažepriamonapodstatuvýchovnéhozameraniavzhľadomnavývinaspôsobpoužívaniarečiauvedomovaniesijazykaudetívpredškolskomamladšomškolskomveku.

naprvýpohľadsamôžezdať,žeidelenoškriepeniesaotermíny,nouvedenýproblémsúvisísriešenímvzťahovmedzijazykom,rečouamyslením.uvedomu-jemesi,ževysvetľovanietýchtovzťahovniejejednoduchéajednoznačnéajetoproblém,ktorýbolajepredmetomširšíchlingvistických,resp.psycholingvistic-kýchafilozofickýchskúmaní.Zároveňvšakhľadanieodpovedenaotázku,čibymalabyťpredmetomrozumovejvýchovyvMŠjazykováaleborečovávýchova,jerozhodujúceajpreuvedomeniesirozdielovmedzipôsobenímučiteľavmaterskejazákladnejškole.

TermínrečovávýchovapoužilvsúvislostisvývinomdetskejrečivobdobíoddvochdopiatichrokovužK.Čukovskij(1981),nobeznejakéhobližšiehovysvetľovania.Paradoxnevšakupozorňujenato,žedetidokážuvycítiťpravidlájazyka,badokoncaichiintuitívnevyužívať,apretopovažujedieťavpredškol-skomvekuzageniálneholingvistu.PotvrdenímČukovskéhomyšlienky,ktorásaveľmičastocituje,jefakt,žebeztoho,abydieťapoznalozákonitostislovotvornejmotivácie,tvorímnožstvookazionalizmov.Príčinoujevpredškolskomvekune-znalosťnormovanýchlexikálnychjednotiek,pričomtátoneznalosťrobízdieťaťasrozvinutoupotreboukomunikovaťtvorcujazyka.Podobnejetosgramatikou.Deti,ktorésazačnúvyjadrovaťvetami,postupnepoužívajúgramaticképravidlánazákladeanalógie,napr.„Idempa.Aským?Statomamamom.“Dokoncadetizačnúnadmernepoužívaťgramaticképravidlá,konkrétnetvarypoužívajúnaozajveľmipravidelne,používajújazyktak,akobyneexistovaliďalšietvary,žiadneodchýlky,výnimky,porušovaniepravidiel,napr.„Kreslímsceruzkom.Papámchlebíksmaslomapomazánkom.“„Kdeidetetastaškom?“„Tamsútrpaslíky.“„Dámečajíkbábätkovi.“„Čomamkapečla(piekla)?“„Sypámpiesok.“„umyjámruky.“(analogickypodľatvarovprvejslovesnejtriedy–hajať,papaťatď.).napriektomudieťačastotvoríslováaslovnétvarypodľaregulárnychpravidieljazyka,problémjevtom,ženievšetkytakétojednotkysúnormované.Súvšakukážkoutvorbyjazykaakotakéhoapotvrdenímteórieoarbitrárnostijazykovýchznakov,atoivprípadeslovotvornejmotivácie.Východiskáprevytvorenienovejlexikálnejjednotkyislovotvornépostupyzávisiatotižodľubovoľnéhovýberu(napr.hrebeň–česák„to,čímsaniektočeše“,vankúš–hajka„to,načomsahajá“).Zaujíma-

vosťouje,žekýmdospelýmslúžiaokazionalizmynaozvláštnenieprejavu,tedasúpríležitostné,dieťakonkrétnyokazionalizmuspoužívaistéobdobie,atoajnapriektomu,žepoználexikálnujednotkujazyka,ktoráoznačujedanúvec,avytvárasivlastnýslovotvorný–„okazionálny“rad(hajka→hajočka).Tietojavysamôžuvdetskejrečiobjavovaťpreto,žereč/parolesavyznačujeneohraničenosťou,jetootvorenýsystémsmnožstvomkombinácií,ktorýchpoužívaniejeobmedzovanépravidlamianormovanosťoujazyka/langue.

Vprocesevývinudetskejrečivšakpoužívanieslovniejevždykompatibilnéspoužívanímslovdospelými.Detipoužívajúnajprvslovásveľmiširokýmobsa-hom,napr.„tata“jekaždýmuž,sktorýmsadieťastretne;všetkookrúhlejelopta;všetkozelené,čomázároveňveľkéoči,ježaba.Tentojavjespôsobenýtým,žedetimajúmalúslovnúzásobuavýznamyslovsúprílišširoké.Lexikálnazásobadetísapostupnesvekomadozrievanímrozširujeavýznamyslovsaupresňujú.Môžesastať,žedieťasiosvojíformuslova(Idepredovšetkýmoabstraktnejšiepojmy,ktorédieťavzhľadomnasvojvekaskúsenostinedokážepochopiť.),nejakýzvukovoohraničenýradfoném,ktorýpoužívajúiníľudia,alezhľadiskavýznamujepredieťatentoradprázdny,dieťaneviedanéslovovzhľadomnato,ženepoznájehosémantiku,použiťvadekvátnejkomunikačnejsituácii(„Idemesakúpať.Dnesnie,nemámesobotu.Musímekúpiť.“„Detisahrajú,majúprázdniny.Kdesúprázdniny?“„Kdeidemamka?Doroboty.AjEmkaidedoroboty.“).nazákladetohomôžemevdetskejrečivymedziť:

1.fonetickyvydeliteľnéčastis„prázdnymobsahom“(napr.prázdniny,robo-ta),

2. slovásveľmiširokýmvýznamom(napr.tata,lopta),3. slovásnepresným,neúplnýmvýznamom(žaba–všetkozelenésveľkými

očami),4. slová,ktorýchpoužitiezodpovedátomu,akosniminarábajúdospelí.Prechododpoužívaniaslovsneadekvátnym,nepresnýmvýznamomkjeho

adekvátnemupoužitiumôžebyťvzhľadomnajednotlivéslováadetirôzny.napr.najprvdieťapoužívaslovo„tata“sveľmiširokýmvýznamom,slovom„tata“označujevšetkýchmužov,potomsavýznamslovaveľmizúži,t.j.„tata“jeibaotecdanéhodieťaťa,aažnáslednesidieťazačneuvedomovať,žeajinýmuž,ktorýmádieťa,je„tata“.Inýmprípadomjepostupnérozširovanievýznamuslova(pozripremosťovanieprislove„žaba“).

Vdetskejrečimožnopozorovaťajopačnýproces,prechododobsahukforme.Dieťavidívkniheloďkunavodeapovie–„Tojevaňa.“–atoajnapriektomu,žeužmápredchádzajúcuskúsenosťsdanouvecou.nemávšakvmysli„zakódované“spojeniemedziobsahomaformouslova,apretopoužijenaoznačeniepríslušné-hopredmetuužzafixovanúformu,ktoráslúžinapomenovaniepodobnejveci.Podobnýmspôsobomvznikajúvjazykuobraznépomenovania,ajkeďmetafory,

ktorépoužívajúdospelí,detiveľmiťažkodešifrujúVzhľadomnauvedenéfaktyjedôležitémodelovanieapremosťovanie(prov.Kapalková,S.–Horňáková,K.–Mikulajová,M.,2005).

ukážkapremosťovania–vytváranieprototypovéhovýznamuslovažabavdetskejmysli(najprvdieťavnímazvieraakoniečozelenénaobrázku,neskôrzískavapoznanieojehotvarenazákladeskúsenostishračkou,skutočnoužabouapod.avtretejfázeprostredníctvompohybovejriekankypoznanieotom,žežabaskáče.):

ŽABA(zelenézviera,ktorémáštyrinohyaskáče)

poznaniefarbypoznanietvarupoznaniepohybu

Premosťovaniejejednýmsospôsobov,akodospelí,t.j.ajučiteľkavMŠ,môžu„upravovať“detskúreč.Tým,žedospelýpôsobínaparoledieťaťa,tedaspôsobujeto,žedieťaprestávatvoriťapoužívaťneuzuálneslováaslovnétvary,sadodetskejrečidostávalangue.Mohlibysmepovedať,žerečjepredieťahra,ktorejpravidlásaučípostupne.

Všetkyvyššieuvedenéjavy(Príkladyuvádzamezozáznamovvlastnéhopo-zorovaniadetskejreči.)súcharakteristicképreprocesprechoduodneznalostijazykakaktívnemu,nonajprvnevedomémupoužívaniujazykovýchpravidielvreči.Podvedoméštruktúrymyslesamenianavedomévpravomslovazmyslevobdobímladšiehoškolskéhoveku,keďsadetiučiačítaťapísať(výnimkousúintelektovonadanédeti,ktorézačínajúbyťgramotnéužoveľaskôr).

Privývinerečisúvisiacomskonkretizáciouvýznamovslovauplatňovanímjazykovýchpravidielprebiehajúdvaprocesy,ktorémožnonaznačiťdvomasé-mantickýmitrojuholníkmi.TentomodelpoužilavslovenskejjazykovedeužK.Buzássyová,nadväzujúcnainterpretáciuA.A.ufimcevovej(1989),navysvetlenierozdielovmedzinomináciouasémantickoudiferenciáciou.Takýtoprístupsadávyužiťajpriobjasňovanídetskejreči.

Privývinerečidochádzanajednejstranekprechoduodformykobsahu.Ideoprocesnapĺňaniaaspresňovaniavýznamov,osémantickúšpecifikáciukon-krétnychslov.Dieťaťusaponúkajúlexikálnejednotkyapravidlájazyka,ktorýchvýznamafunkciudieťaodkrývaauplatňujevrečipostupne.

nadruhejstraneprechodobsahukformesaspájasrovinounevedomia.Ideopodvedomévyužívaniepravidieljazyka,čosaprejavujevrečiprevažnevrámcislovotvorby,časovaniaaskloňovania(Tvorbaokazionalizmov,používaniezdrob-nenýchapredponovýchslovagramatickýchtvarov,ktorédieťanikdypredtým

vtakejtopodobenepočulo).Rečjevtomtosmereukazovateľomdosiahnutejúrovnemysleniaaosvojeniasijazyka.najprvjetedadieťaobjaviteľomjazykaaažnáslednejehotvorcom,hocitietojavyneskôrprebiehajúsúbežne.

UPLATŇOVANIE JAZYKA V DETSKEJ REČI

OBSAH OBSAH

FORMAVEC FORMAVEC

Vývindetskejrečiaspôsobjejpoužívaniasúvisiasdiferenciamivprístupochučiteľakjazykuarečivmaterskejazákladnejškole.

Materská škola Odnarodeniapozačiatokškolskejdochádzkydieťapoužívarečnazáklade

podvedoméhovyužívaniajazyka–detisaneučiaojednotlivýchjazykovýchjavoch,učiasaintuitívnevycítiťpravidláfungovaniajazykaprostredníctvompočúvaniaapoužívaniarečidospelými,t.j.napodobňovaním.Ajkeďrečnemožnoseparovaťodjazyka–dospelínevyhnutneuplatňujúvreči,ktoroupôsobianadieťa,pravidlájazyka–tievšak,takpovediac,predkladajúdieťaťupostupne.Jednouzkomuni-kačnýchstratégiívmaterskejškole,aleivdomácomprostredíjevyladeniesanarečovúúroveňdieťaťa,napr.používaniekrátkychviet,pomaléhotempareči.Pretomožnovtomtoprípadevymedziťosobitnýregisteručiteľkyvmaterskejškole(pozriSlančová,op.cit.).Vpredškolskomvekusatedaudetíprimárnerozvíjaústna,rečovákomunikácia,ktorejpredpokladomjerozvojvýslovnostiazrozumiteľnostireči.

Základná škola Ažtudochádzakučeniusaojazykuaojehopravidlách,atoprevažnena

základepísomnejkomunikácie(Žiacisaučiaspoznávaťsystémhlások,orozdie-lochmedzivýslovnosťouapravopisomapod.nazákladezručnostipísaťačítať.).Tedapredpokladomspoznávaniajazykaajehopravidieljepoznaniepísomnej

podobyjazykaareči.Vovšeobecnostisavrámcislovenskéhojazykanazákladnejškoleučiteľsnažídosiahnuť,abysidetiuvedomovalijazykovépravidlánazákladepredtýmzískanejzručnostipoužívaťreč.

Vzhľadomnatietoskutočnostibysamalpoužívaťvmaterskejškoletermínrečová,niejazykovávýchova.

Podrečovou výchovouvmaterskejškolerozumiemeintegrovanúsúčasťvýchovno-vzdelávaciehoprocesuvpredškolskýchzariadeniach,ktorejcieľomjevypestovaťudieťaťajazykovýcit,t.j.intuitívne,nazákladesprávnehorečovéhovzoru,modelu(ktorýprezentujeučiteľ)vypestovaťschopnosťvycítiť,čojejazy-kovo(gramaticky,lexikálne,komunikačne)správne,resp.nesprávneauplatniťtovkonkrétnomrečovomprejave.

3. ciele rečovej výchovy v mŠ Cielerečovejvýchovysúvsícevprogramejazykovejvýchovynaznačené,

nosúprílišvšeobecné.Absentujetubližšiaklasifikáciaašpecifikácia.Pretopo-núkamespresnenietýchtocieľov,ktorézároveňtriedimenazákladejazykovýchrovín.Ktakémutoprístupunásvedúdveskutočnosti.PoprvésnahavteoretickejrovinepristupovaťkcieľomaobsahujazykovovýchovnéhopôsobeniavMŠnazákladeanalógiesdoterajšouklasifikácioucieľovaobsahovvučebnýchosnováchslovenskéhojazykanazákladnejškole.Podruhéspôsobvysokoškolskejprípravybudúcichučiteľovvzhľadomnazískavanieinformáciíomaterinskomjazyku.

Ajkeďbyužvobdobímladšiehoškolskéhovekumalidetipostupnenado-búdaťzručnostipoužívaťarozlišovaťniektoréregistre(napr.dieťajedcérou,synom,žiakom,jekamarát,vrámcihrylekár,vlk,princeznáatď.),netvoriaešterozsiahlejšiesúvislémonologicképrejavy.Pritomnaratívnosťsaviaželennaústneprehovorydetí.Pretotuvymedzujemekomunikačnú,nieštylistickúrovinu.Oso-bitnevymedzujemerovinurozvojaranejgramotnosti,ktorájerovnakodôležitáakoostatné,novprogramejazykovejvýchovydetívMŠsanespomína,resp.lennepriamo,atovsúvislostisčítanímvrámciliterárnejvýchovy.

rozvoj rečových a komunikačných schopností a zručností u detí predškolského veku

Zvukovárovina:• Rozvojpočúvania• Rozvojvýslovnosti• Rozvojpoužívaniaarozlišovaniamelódievýpovede,intenzityadĺžky

tónov• Rozvojrozlišovaniaslabikyahlásky• Rozvojvnímaniarýmuarytmu

Morfologickárovina:• Rozvojzručnostipostupnepoužívaťvšetkyslovnédruhy• Rozvojzručnostipoužívaťgramatickysprávnetvary–skloňovanieača-

sovanie• Rozvojciturozlíšiťgramatickysprávneanesprávnetvaryslov

Lexikálnarovina:• Rozvojslovnejzásoby–jejrozširovanie• Rozvojzručnostirozlíšiť,čojespisovnéanárečové,resp.správneane-

správne• Rozvojzručnostikategorizovaťazovšeobecňovať–vytváraťsémantické

triedy• Rozvojuvedomovaniasivzťahovmedzislovami–ichformouavýznamom

–antonymá,synonymá,homonymá,paronymá

Syntaktickárovina:• Rozvojtvorbyvietasúvetí• Rozvojciturozlíšiťgramatickysprávnuanesprávnuvetu• Rozvojintuitívnerozlíšiťsprávnosťanesprávnosťvietzhľadiskavýzna-

mu

Komunikačnárovina:• Rozvojzručnostireagovaťnaotázkyaformulovaťnaneodpovede• Rozvojzručnostivyjadriťprosbu,jednoduchúžiadosť,osloviťniekoho• Rozvojzručnostiviesťdialógazachovávaťjehopravidlá• Rozvojzručnostisamostatneporozprávaťkrátkypríbeh

Rovinarozvojaranejgramotnosti:• Vytváraniepozitívnehovzťahudetíkuknihám• Vedeniedetíkuvedomovaniusizmyslovsymbolovaichvyužívaniuvbež-

nomživotevmaterskejškole• Rozvojjemnejmotorikyakoordinácierukyaokavzmysluplnýchčinnos-

tiachahrách• Vytváraniepotrebypočúvaťčítanieahraťsanačítanieapísanie

uvedenécielebybolomožnéklasifikovaťeštevzhľadomnakonkrétneveko-véskupiny,nošpecifikáciacieľovvzhľadomnavekniejevpredškolskomvekujednoznačná.Ideoto,žečímsúdetimenšie,týmsúrozdielyvovývojimysleniaarečiväčšie.Pretobyhlavnýmkritériomvrámcirečovejvýchovynemalbyťlenvek,aledosiahnutáúroveňvýslovnostiakomunikačnýchzručností.

načrtlismetutrizákladnéproblémysúvisiacesosúčasnýmstavomrečovejvý-chovynaSlovenskuapokúsilisananestručneodpovedať.Zatiaľnemámedostatokvýsledkovvýskumudetskejrečiuslovenskyhovoriacichdetívpredškolskomveku,apretonemožnorobiťanidefinitívnezáverytýkajúcesarečovejvýchovyvmater-skejškole.Ajnapriektomu,žeexistujúrôznealternatívneprístupykvýchovedetí,chýbajúteoretickéznalostiodetskejreči.učiteľkyvmaterskýchškoláchpôsobianarečdetískôrintuitívne,výnimkousúazdazákladnéznalostiologopedickejprevencii.učiteľkymajúvdnešnejdobekdispozíciimnožstvoaktivítacvičení,rôznepríručkyapracovnézošity,nikdevšaknemožnonájsťinformácieosúvis-lostiachmedziuvedenýmiaktivitamiavývinomdetskejreči(VýnimkoujeknihaHrajmesaspredškolákmi(2004),tájevšakprekladomanglickéhooriginálu.).Pretojeprenásvýzvoudobudúcnostinapísaťučebnicutakéhotocharakterupreštudentov,pripravujúcichsanaučiteľstvovmaterskejškole.

LiteratúraČuKOVSKIJ,:Oddvochdopiatich.Bratislava:Mladéletá,1981.DZIAKOVÁ,K.:Historicko-epistemologickýrozmerslovotvornejmotivácie.

Jazykovednýčasopis,53,2002,s.127–135.HORECKÝ,J.–BuZÁSSYOVÁ,K.-BOSÁK,J.akol.:Dynamikaslovnejzásoby

súčasnejslovenčiny.Bratislava:Veda1989.HORŇÁKOVÁ,K.–KAPALKOVÁ,S.–MIKuLAJOVÁ,M.:Knihaodetskejreči.

Bratislava:Slniečko,2005.KEMPOVÁ,J.–wALTERSOVÁ,C.:Hrajmesaspredškolákmi.Praha:Ottovo

nakladatelství,2004.KOČIŠ,F.–GLOZnEKOVÁ,G.–ĎunGELOVÁ,H.:Metodikajazykovejvýchovy

vmaterskýchškolách.Bratislava:SPn1987.KESSELOVÁ,J.:Lingvistickéštúdieodialógudetí.Prešov:náuka,2001.KESSELOVÁ,J.:Morfológiavkomunikáciisdeťmi.Prešov:Annanagyová,

2003.KuTÁLKOVÁ,D.:Logopedickáprevence.Průvodcevývojemdětskéřeči.Praha:

Portál,1996.LIPTÁKOVÁ,Ľ.:Detskéokazionalizmy.In:Okazionalizmyvhovorenejslovenčine.

Prešov:náuka,2000,s.25–28.Metodickápríručkaprepredškolskúvýchovukrokzakrokom.ŽiarnadHronom:

nadáciaŠkoladokorán,1999.PuPALA,B.–ZÁPOTOČnÁ,O.:Ranéštúdieoranejgramotnosti.Bratislava:

univerzitaKomenského,2003.Programvýchovyavzdelávaniadetívmaterskýchškolách.Ministerstvoškol-

stvaSlovenskejrepubliky,ŠtátnypedagogickýústavvBratislave:Ludoprint,1999.

SLAnČOVÁ,D.:Rečautorityalásky.Rečučiteľkymaterskejškolyorientovanánadieťa–opisregistra.Prešov:Filozofickáfakulta,1999.

ŠTÚDIEODETSKEJREČI.ActaFacultatisPhilosophicaeuniversitatisPrešo-viensis193/275.Jazykovednýzborník23.Ed.D.Slančová.Vtlači.

Summary

LANguAge educATIoN IN kINdergArdeNS SchooLS ANd deVeLopmeNT of chILdreN Speech

Language educationinKindergardensschoolisn`tanewphenomenon.It`sabasiccomponentofitsEducationprogram,howeveratpresentthereisaneedforrevaluationoftheapproachestothelanguageeducation.That`swhywehavedescribedthreebasicproblemsandhavemadethemintothethequestionnariesconcerningtheLanguageeducationinSlovakia.Thefirstquestioniswhaydoweneedtotalkaboutlanguageagain?Thereareseveralarguments,forinstancetheabsenceofspecialmonographies,childrenspeechresearch,oldmethodicalguidelines,startinghighschooleducationofpreparingstudentsforeducationatKindergardenschool.Thesecondproblemisrelatedwithterms.Onthebasesofchildrenspeechdevel-opmentwetrytodemonstatethespeecheducationismoresuitablethanlanguageeducationatKindergardenschool.Thethirdproblemisfocusedthepointsofspeecheducation.

Mgr. Katarína Vužňáková, PhD.Pedagogická fakulta Prešovskej univerzity, Prešove-mail: [email protected]

VarIaNTNOSŤ FOrMy a VÝzNaMU V METODIKE VÝSKUMU DETSKEj rEČI

Rastislav BéReš

Stále znovu cítime,

že aj v elementárnej vete je reč o všetkých predmetoch.

Ludwigwittgenstein

Detskárečakoobjektvýskumuponúkapotenciálnemuriešiteľoviširokúoblasťpozorovateľnýchjavov,ktorájeindividuálnosťouvývinuperspektívneskaždýmskúmanýmdieťaťomnová.Variabilituvývinukonštatujemezpozorovaníkvalita-tívnychzmienvontogenézedetskejreči.Divergentnosťraného„jazyka“jedanárelevantnosťousocializácieagenetickýchpredispozícií,ktorésúukaždéhodieťaťainéaktoréumožňujú,abysazkomunikačnejkompetencievyvinulojazykovévedomie1.Ažprincípomvýznamovejaformálnejkonvergencievkomunikácii,ktorámácharakteraktualizácievprehovoroch,saustaľujevýznamaformaslov.nazeranímnajazykovézrenieprostredníctvomsledovaniaontogenetickéhovývi-nutakhneďvzačiatkochvýskumuzistíme,žesledujemedynamickysarozvíjajúcisystémkomunikačnýchprostriedkov.Rýchlosťkvalitatívnychzmienskúmanéhoobjektuvšakspôsobujeťažkostisaplikáciouzákladnýchlingvistickýchpojmov,akosújazyk,jazykovýznakajehoštruktúra,otázkyvzťahovformyaobsahu,variantnéhoainvariantného.

Pozorovaniujeprístupnáibazložkaparole,ktorájeudetskéhoexpedientavzhľadomnavývinovúneustálenosťvtýchistýchkomunikačnýchsituáciáchformálneaobsahovovariantná.Bezmožnostivstúpiťdokomunikácievpozíciinezúčastnenéhopozorovateľasledujemerečbezdodatočnejmožnostiinterpretáciekomunikantov.Pridetskomexpedientovivranomvývinetátomožnosťodpadáajprizúčastnenompozorovaní.Aktedasledujemekomunikáciuvjazyku,musímesaspoluswittgensteinomopýtať,„čo označujú slová tohto jazyka?“2Keď„pre to, čo by sme nazvalijazykom, chýba tu pravidelnosť“3,jevôbecvýznamartiku-lovanýchzvukovýchreťazcov,ktorýmidieťavranejontogenézekomunikujesosvojímokolím,prístupnýjazykovednémuskúmaniu?Akáno,čojekľúčomkjehoodkrytiu?

1 Horecký,J:Jazykovévedomie.In:Jazykovednýčasopis,42,2,1991.s.852 wITTGEnSTEIn,L.:Filozofickéskúmania.Bratislava:Pravda,1979.s.263 Tamtiežs.113

0

Akonázornýpríkladtumôžemeuviesťtrikomunikačnésituáciezrozhovorovmedzimatkouadieťaťom,ktorésmepozorovaliprinašomlongitudinálnomvýskume.Vovšetkýchtrochprehovorochsmezvukovočonajvernejšieprepísalivýpoveďdieťaťa.Jejobsahsmeidentifikovaliakovecnývýznamslovesadať.

Akomôžemespoľahlivopriradiťtýmtotromslovámrovnakývýznam?Očokonkrétnesavjednotlivýchsituáciáchmôžemeoprieť?Vprvejsituáciibysmemohlivýznamidentifikovaťakodajinie je. Druhásituáciajezvukovojedno-značnejšia,nonemôžedieťaslovodampoužiťajakooznačenieponožkyvtejtosituácii.Tretíprípadjeeštemenejjednoznačný.Reťazecdjdn môžemaťvýznamjednoduchéhodaj, dnu,daj dnualebojelendžavotomanemážiadenvýznam.Akoznačímevýznamtýchtoslovakodaj,čotietoslovámajúspoločné,žeimpriraďujemerovnakývýznam?

wittgensteinsivoFilozofickýchskúmaniachkladieprostredníctvom„jazy-kovýchhier“otázky,ktorýmisasnažípreniknúťdopodstatyfungovaniajazyka.Jazykovéhrysúvlastne„primitívnymi“4jazykovýmisystémami,atýmakoichwittgensteindefinuje,samechanizmamisvojhofungovaniapodobajúnaranéštádiavývinudetskejreči.niektorémetodicképroblémytakmôžemeprepojiťsjehoúvahamiaaplikovaťichnaoblasťdetskejreči.

Prvýmvýznamnýmproblémom,naktorýbysmechcelipoukázať,jepre-menlivosťjazykovýchforiem,ktorúsmeilustrovalivpríkladochkomunikácie.Vetape,keďsaudetízačínajúobjavovaťprvéslováamiešajúsasdžavotom,jemieraentropievýznamukomunikačnýchjednotieknatoľkovysoká,ženámprvéslovázanikajúvzmesirôznychzvukov.uvažovaťnadidentitoukomunikačných4 „primitívny“tuznamenázjednodušenýnaelementárnevzťahymedzijazykom,mimo-

jazykovouskutočnosťouamyslením.Vsúvislostisontogenézoudetskejrečiuvažujemeojednoduchejformejazykaadekvátnejprostrediuafunkcii.

%act: mamaukazujenineprázdnunádobu.*MOT: čic.*nIn: ňaj.*MOT: neni.%sit: mamapoložíprázdnunádobuninenahlavu.*MOT: kuc.

%act: mamanúkaštipecnine.*MOT: nina#dnu.*nIn: 0[=!zamrmle].%sit: ninanatiahnevezmeštipecmamezrukyahodíhodonádoby.*nIn: djdn.%act: mamaskaždýmvyslovenímdnuhodíjedenštipecdonádoby.*MOT: dnu.*MOT: dnu.*MOT: dnu.*MOT: pomožeš?

*MOT: ponožtičkydámeabynebolazimka.*MOT: áno?*nIn: dam.*MOT: nodáme.*MOT: áno.*MOT: abudemečakať.

jednotiekapriradiťformevýznamsazdábyťmetodickynemožné.Kaplanvtejtosúvislostidodáva„Ak deti používajú džavotanie ako formu jazyka, musíme uznať, že jej nedokážeme porozumieť.“5Mámepretodvemožnosti.Vyhnemesatomutoobdobiuaontogeneticképrvopočiatkyjazykanámzostanúskryté(Pačesová,1979)alebosinájdemespôsob,akokategorizovaťfonetickyvydeliteľnéčastikomunikátov.

Kľúčomkjazykovejcharakteristikejevýznamjednotlivýchprehovorov.Po-zorovanímdetskejkomunikácievšakzistíme,žejednotlivépoužitiajazykovýchprostriedkovvrovnakýchkomunikačnýchsituáciáchniesúidentické.Pozorujemeto,čowinttgensteinopísalslovami:„Namiesto toho, aby som určil, čo je spoločné všetkému, čo nazývame jazykom, hovorím, že niet toho, čo by bolo všetkým týmto javom spoločné a vzhľadom na čo by sme na všetky používali to isté slovo – ale sú si mnohými rozmanitými spôsobmi príbuzné.“6Tézapríbuznostisavprincípezhodujesnašímpozorovanímdetskejrečiispostojmi,ktoréprezentujúiníautori(Příhoda,1977;Kaplan,1986;Piaget,1970)prištádiuholofráz.Totožnosťslovnýchvýzna-movvhodnoteníprvýchslovjevhodnejšienahradiťpríbuznosťou,ktorájepozo-rovateľnávprechodnejfázedžavotuaprvýchslov.Tátozmenapohľadujeprenásotocennejšia,žewittgensteinopríbuznostiuvažujeakoovlastnostijazykovýchobsahovvkaždejrealizácii-parole.Znamenáto,žeajvbežnejkomunikáciisineuvedomujemecelýjazykovýobsahvýrazov,alevnímamehoakokomunikač-neaktualizovanýprepráveprebiehajúcirozhovornaistútému.Aplikácioutejtozmenypohľadunapojmovýobsahslovvhovorovomúzesataknevzďaľujemeprirodzenémujazyku.Prestávamevšakojazykuuvažovaťakooideálnomsystémespevnestanovenýmihranicami.Významslovsanámtakrelativizuje,čonászba-vujemetodickéhoobmedzenia(predsudku)uvažovaťovýznameažvtedy,keďhopozorujemeakoustálený.Otvárasanámzároveňperspektívapozorovaťdetskúrečakovývinovýproces.Prizmapríbuznostisanámvtomtoprípadezdávhodnejšiaajpreto,žejeprecharakterdetskejrečimetodickyprirodzenejšiaanenútinássúdiťdetskúrečkritériamisformovanéhojazyka(dospelých).umožňujenámtakvnímaťdetskúrečakojazykvštádiu,keďformaavýznamsúsvojoupodstatouviacpríznakminežpojmami.nesledujemezároveňpoužívanieustálenýchlexi-kálnychjednotiek,alemôžemedetskúrečvnímaťvovývojisledujúcpríbuznosťpoužitiajednéhovýrazukpoužitiuinéhovýrazu.Detskúrečtedapozorujemeakoustaľovaniesajazykovýchprostriedkov,ktoréhoukazovateľomjeznižujúcasamieraentropievovzťahuforma–obsah.

načrtlismeperspektívuprehľadanieaklasifikáciupríbuznýchatribútov,ktorésúsúčasťou„slov“detskejrečiaprostredníctvomktorýchdokážemerekonštruovaťvznikajúcijazykovýsystém.Stálevšakpotrebujememechanizmusnahodnotenie5 Kaplan,P.S.:Achild´sodysey.Childsandadolescentdevelopment.St.Paul:wEST,

1986.s.2866 wITTGEnSTEIn,L.:Filozofickéskúmania.Bratislava:Pravda,1979.s.55

významovvkonkrétnychčastiachkomunikáciemedzidieťaťomaokolím.Jehohľadaniejeotoťažšie,ženemámemetodickézázemie,oktorébysmesamohlioprieťkeďževdoterajšomskúmanísaprvéslováhodnotiliakoholofrázy–slovávety,ktorýchcharakteristikasícekonštatujeistúpríbuznosťpoužitia,nobližšívýznamjeukrytývlexikálnomasyntagmatickompotenciálivýrazu.

Pozorovateľsatakdostávadosituácie,vktorejsícerozumiekomunikáciimedzidieťaťomaokolím,nonedokážeklasifikovaťjejjednotlivézložky.Sledujesprostredkovanieinformácie,ktorájekondenzovanádojednéhoslova.Holofrázaimplicitneobsahujeto,čobysmemohlioznačiťnominálnouaverbálnoufrázoupoužijúcChomskéhoterminológiu.Štruktúrajazykovéhoznakujevranýchštádiáchdetskejrečinerozčlenenáavjednejslabikedieťadokážespojiťlexikálnyagramatickývýznamspragmatikou.Dostávamesatedadosituácie,keďpotre-bujemecharakterizovaťjazyk,ktorýjenámvývinovovzdialenýavistomzmyslecudzí.

Prirekonštruovanívýznamusiintuitívnevnímanéobsahyrozhovorovmusímespájaťsnejazykovouzložkoukomunikácie.wittgensteinvjednejzosvojichjazyko-výchhierkonštatuje,že„vzťažnou sústavou, prostredníctvom ktorej interpretujeme cudzí jazyk, je spôsob konania spoločný ľuďom“7.nadruhejstrane,„ako sa ukáže, čo označujú (slová), ak nie spôsobom ich používania?8“Používaniepodobnýchvýrazovspojenésextrajazykovýmpotvrdenímobsahovmôžeajnámodomknúťdverekvýznamom„slov“vranomštádiudetskejreči.Vnašichpríkladochmámesituácie,vktorýchjedieťavistomstave„nepohodlia“.Tentostavsasnažízmeniť.Vprvomprípadechceštipec,keďzistí,ženádobajeprázdnaahrasakončí.Vdru-homprípadejejejzimaaprisvedčujemame,ktorájejnúkaponožky.Tretiasituáciajepokračovanímhrysoštipcami,aabymohlahrapokračovať,dieťapotrebujeďalšíštipec.Mámetedapredseboutrirôznezvukovéreťazce,ktorébolipoužitév„príbuzných“situáciách.Všetkytrimalizacieľnaplniťmomentálnupotrebuaodstrániťistýnedostatok.Vbežnejkomunikáciipríbuznejtým,ktorésmeopísali,používamegramatickyaktualizovanéslovesodať,ktoréhovýznamjeabstrakcioujednotlivýchpoužití.Vjednomprípadenámajdospelýúčastníkkomunikáciepotvrdzujeto,žeideototosloveso.Vostatnýchprípadochsimusímevystačiťsgestomasituáciou.Formavtomtoproblémezohrávarovnakodôležitúúlohu.Častýmpoužívanímavývinomhovoridielsaustálinaspomínanésloveso.

Jazykovýaextrajazykovýkontextnámpomáhaodhaľovaťvýznamslovvra-nejontogenézedetskejreči.namalompriestoretakmôžemesledovať,akosavontogenézeuplatňujeprincípspoločenskejkonvencievštruktúrejazykovéhoznaku,pretože„nikto z nás nemôže jednoznačne dať zmysel myšlienke správneho 7 wITTGEnSTEIn,L.:Filozofickéskúmania.Bratislava:Pravda,1979.s.1138 Tamtiežs.26

použitia jazyka inak, ako odkazom na autoritu spoločenského súhlasu, ktorý sa dá v tej veci získať“.9

LiteratúraGLOMBÍČEK,P.:Soukromýjazyk,pravidláawittgenstein.Praha:Filosofia,

2006.HORECKÝ,J:Jazykovévedomie.In:Jazykovednýčasopis,42,2,1991.s.81–88.KAPLAn,P.S.:Achild´sodysey.Child`sandadolescentdevelopment.St.Paul:

wEST,1986.PAČESOVÁ,J.:Řečvranémdětství.Brno:univerzitaJ.E.PurkyněvBrne,

1979.PIAGET,J.–InHELDEROVÁ,B.:Psychológiedítěte.Praha:SPn,1970.PŘÍHODA,V.:OntogenezelidsképsychikyI.Praha:SPn,1977.wITTGEnSTEIn,L.:Filozofickéskúmania.Bratislava:Pravda,1979.

Summary

The VArIABILITy of form ANd meANINg IN The meThodoLogy of reSeArch of chILd Speech

Thearticledealswiththerudimentsofterminologythatisusedforthedescriptionandexplanationofrelationbetweenformandmeaning.Iobservethedevelop-mentofchildspeech–therearesomeproblemswithapplicationoflinguisticsmethodology,becauselanguageofayoungchildisdifferentfromthespeechofadults.Itispossibletoseevariableformthatrepresentsfluctuatingmeaning.Andthequestionishowitshouldidentifythesamemeaningsfromvaryingforms?Andarethemeaningsandapplicationsofwordincommunicationthe sameoristherebetterterminologyfornameofthiskindofrelation?IfindsolutioninphilosophyofLudwigwittgenstein.Heusedlabelofcognationfortheapplicationofthesamewordinvariablesituation.

Mgr. Rastislav BérešFilozofická fakulta Prešovskej univerzity, Prešove-mail: [email protected]

9 GLOMBÍČEK,P.:Soukromýjazyk,pravidláawittgenstein.Praha:Filozofia,2006.s.83

K IMPLEMENTACI KOMUNIKAČNÍ A SLOHOVÉ VÝCHOVY V UČEBNICÍCH ČESKÉHO JAZYKA PRO 1.

STUPEŇ ZÁKLADNÍ ŠKOLY

Radana Metelková Svobodová

Jevelmidůležité,abyzejménaučebnicezákladníškolybylyzajímavé,estetickypřitažlivé,obsahověpodnětnéažákytakkceloživotnímuvzdělávánímotivovaly.učebnice,vnašempřípaděučebnicečeskéhojazyka,lzepokládatzazákladníanejdůležitějšípomůckuprovýukumateřštiny.Pokudjsoudobřekoncipová-ny,svýmuživatelům,tj.předevšímžákům,aleiučitelům,poskytujídidaktickyuspořádanéučivo.učebnicejsouvnímányjakozvláštnítypodbornýchpublikací,kteréjsouvšakupravenyainterpretoványsohledemnavěkaschopnostižáků.učebnicejekvalitní,napomáhá-liučitelipodněcovataktivitužákůanevede-lijepouzekpasivnímupřejímánípředkládanýchinformací.Jenutnopočítatstím,žežáciučebnicivyužívajínejenvevyučování,aleipřidomácípřípravě.Ztohovyplýváipotřebavytvořenísikladnéhovztahužákůkučebnici,tentotižmůžeovlivnitjejichdalšípostojkevzděl

P.Gavora1považujeučebnicizanejtypičtějšíhopředstavitelepedagogickýchtextůauvádínásledujícífunkceučebnice:

• didaktickyztvárňujevědecképoznatkyapodávájeveforměučiva;• pomáháučivonejenprocvičovat,opakovat,aletakésystematizovatain-

tegrovat;• jeprostředkemsebevzděláváníasebekontrolyžáka;• působínažákovypostoje,názory,motivy,zájmyatd.,mátedytakéfunkci

výchovnou.Vučebnicijsouvýznamnéoběsložky,tj.vzdělávacíivýchovná,anajejich

celkovémzpracovánízávisímírazaujetížákaprodanéučivo,aletakévzbuzeníjejichzájmuovyučovánímateřštiny.učitelzníčerpámnohépodnětyainspirujesekvhodnémotivacižáků.

učebnicečeštinypodléhalysamozřejměvprůběhuletrůznýmkoncepčnímzměnám.napříkladvobdobí1.republikybylyužíványkvýucečeskéhojazykananejnižšímstupniškolhlavněcvičebnicenebočítankyanavyššímstupniškolpakučebnice.Šlovšakpouzeozkrácenévýkladyvědeckýchmluvnic,jejichžsoučástíbyljenvýkladspříklady.Slohovéučivobylointegrovánovliterár-něvědnýchpříručkách.Ažve30.letechvzniklasamostatnáSlohová čítanka.Taobsahovalakomentovanéukázkydoprovázenérozboremjejichnámětu,slovníku

1 GAVORA,Pakol.Pedagogická komunikácia v základnej škole.Bratislava:Veda,1988,s.10.

akompozice.Ve30.letech20.stoletíB.Havránekakol.svýmiCvičebnicemi českého jazyka(1933–1936)rozvíjítypučebnicepojatýkomplexněji,kterýbyloznačovánjakoučebníknihaaobsahovalvýchozítexty,výkladučiva(čipoučení)acvičení.Součástíučebnicebylaslohovácvičení,zařazovánapouzepříležitostněanazávěrmluvnickýchčástí,avyčleněnéslohovékapitoly,kterévšaknetvořilysamostatnýdidaktickýsystém.Přestouvedenéučebnicebylyzáklademtaképrotvorbupoválečnýchučebnic.

učebnicečeštiny60.a70.let20.stoletíbylypodrobenyanalýzeslohovýchčástí.Taukázala,žeslohovéčástiučebnicmajípřevážněčítankovýcharakter,ob-sahujípoměrněmálocvičnéhomateriálu,jenněkterétypycvičení,kteránevždytvořívnitřněprokomponovanýcelek.učebnicepro1.stupeňmělyslohovéučivozařazenodotématickýchjazykovýchcelkůbezvnitřníhopropojení.učebnicepro2.stupeňmělyproslohvyčleněnýzvláštníoddílvzávěruučebnice.

V80.letech20.stoletíjsouvydáványučebniceV.Styblíkaakol.,kterévycházízpředchozíchzkušeností.učebnicejsouvertikálněprokomponovány,abyseneopakovalyvýklady,cvičení,úkolyaabynebylyvypuštěnypodstatnéinforma-ce.Majítakéhorizontálnínávaznost,tzn.vsouvislostisjazykovýmučivemseprocvičujeužitíadekvátníchjazykovýchprostředků.Slohováčástprobíráužívánípříslušnýchjazykovýchprostředků.Tytoučebnicemateřštinyvšakzcelapostrádajíkoordinacisčítankami,cožzhlediskadnešníchpožadavkůkladenýchnaučebnicemateřštinyhodnotímenegativně.V70.a80.letech20.stoletídůsledkemrozčleněnířadyučebnicnačástjazykovouaslohovoubylyslohovéhodinyopomíjenyacíle-vědomýrozvojžákovskýchkomunikačníchaslohovýchdovednostíupadal.

Poroce1989seobjevujínovánakladatelství,znichžřadavydáváučebniceprorůznéstupněatypyškol.2učiteléjsoutakpostavenipřednelehkýúkol,kterýspočívávzorientovánísenaknižnímtrhuavýběrucomožnánejlepšíchučebnic.Podleinformacízučitelskýchnovin3byloke13.říjnu1998provýukučeskéhojazykana1.stupeňzákladníchškolschválenoMinisterstvemškolství,mládežeatě-lovýchovyČeskérepubliky195učebnicapro2.stupeňZŠ88různýchtitulů.

někteříautořinověvzniklýchučebnicrozčleněnínačástjazykovouaslohovouzrušiliaopětovnátendencezaměřitvýukučeskéhojazykanarozvíjeníkomuni-kačníchkompetencíprosazovalaformyvýukyzaloženénamluvníaktivitěžáků,tj.debatu,diskusi,dramatizaciaj.Bohuželdocházelozároveňkpodceňovánísystémovéhopřístupujakvoblastijazykové,takveslohové.Výsledkembylanejennekoncepčnostachaotičnostvevýuce,aleivučebnicích,kterénemělypropracoványvztahymezikomunikačníajazykovousložkou.Ačkolisoučasnédidaktickétrendyatendencepreferujíkladenídůrazunakomunikačnízřetelpřivýucemateřštiny,nenímožnovžádnémpřípaděpomíjetteoreticképoučení2 Doroku1989bylykdispozicipouzejednotnéřadyučebnic.3 Učitelské noviny,1998,r.101,č.2,s15–20.

ojazyce,protožepouhoukomunikacíbezjasněstanovenýchcílůauvědoměnísiteorienenímožnožákykvalitněvzdělávatanásledněvybavitproživot.

KnedostatkůmškolníchučebnicmateřštinyO.uličný4poznamenává,že„propast mezi jejich koncepcí a mezi metodologií i poznatky moderní lingvistiky (…) je tak velká, že posluchači bohemistiky nejsou schopni porozumět pak formulacím z vysokoškolských mluvnic“.Proučitelečeštinyztohovyplývájednakpotřebasledovatvývojpožadavkůkladenýchnasoučasnéučebnicemateřštiny,jednatnut-nostnepodléhatněkterýmsnahámautorůučebniconásilnéinovováníkoncepceučebnic,cožnásledněsvounesourodostí,nepropracovanostíanepromyšlenostímůžebýtpříčinouzmiňovanýchnedostatkůstaršíchstudentů.navznikuučebnicčeskéhojazykabysetotižměliaktivněpodíletjaklingvisté,takučitelézpraxe.Jejichvzájemnáspoluprácebynajednéstraněrozhodněneumožnilavznikučeb-nicsterminologickýmičijinýmilingvistickýminedostatkyanastranědruhéučebnicdidaktickytradičněpojatýchobsahujícíchzastaraléaneměnnéadnesjižnevyhovujícípostupy.

Vsouvislostisčasovouproměnoupožadavkůkladenýchnaučebnicečeské-hojazykajenutnozmínitdalšístěžejnífaktor,kterýmjezapotřebísepřivznikuanásledněvýběruučebnicřídit.ZhlediskalegislativymůžemevČeskérepublicesledovatpozitivnísnahuoposunkekomunikačněpojatémuvyučovánímateřské-hojazykanazákladníchškolách.Tenje„vyžadován“Rámcovýmvzdělávacímprogramemprozákladnívzdělávání(RVPZV),kterýjesoučástíkurikulárníchdokumentůnárodníhoprogramuvzděláváníČeskérepubliky.RVPZV5rozč-leňujeobsahzákladníhovzdělávánídodevítivzdělávacíchoblastíajehoautořizdůrazňujístěžejní postavenívzdělávacíoblastiJazykajazykovákomunikacevevýchovně-vzdělávacímprocesu,protožezískanédovednostijsoudůležitéprodalšíosvojovánípoznatkůvostatníchvzdělávacíchoblastech.CílemvšechdevítivzdělávacíchoblastíRVPZVjepřipravitžákůmzákladproceloživotníučeníavybavitjenavstupdoživotaprostřednictvímsouboruvědomostí,dovedností,schopnostíahodnot,tzv.klíčovýchkompetencí,kteréjsoudůležitéprodalšíživotauplatněnívespolečnosti.

VcharakteristicevzdělávacíoblastiJazykajazykovákomunikaceanásledněvzdělávacíhooboruČeskýjazykaliteraturajepakzdůrazněnapotřebanaučitžákyvyužívatmateřštinuvmluvenéipísemnépodobětak,abybylischopnivyjádřitsvépocity,chápalisvourolivrůznýchkomunikačníchsituacíchčidokázalivní-matokolnísvětatakésebesama.užvnázvuvzdělávacíoblastinalézámeslovokomunikace,aprotojezřejmé,žemluvenýmprojevůmjetřebavěnovatpatřičnoupozornost.nenímožnédopustitjejichstáléodsouvánídopozadíapreferování4 uLIČnÝ,O.Češtinaaškola.InSpisovná čeština a jazyková kultura 1993.Sborník

zolomouckékonference23.–27.8.1993.2.díl.Praha:FilozofickáfakultauniverzityKarlovy,s.275.

5 Rámcový vzdělávací program pro základní vzdělávání.Praha:VÚP,2004,s.4.

pouzeprojevupsaného.KvýraznémuzlepšeníkomunikačníchdovednostížákůzajisténapomůžezařazenínovésložkydorámcevzdělávacíhooboruČeskýjazykaliteratura,tj.komunikačníaslohovévýchovy.

Zevšechvýšeuvedenýchinformacíjezřejmé,žekomunikačněpojatévyučo-váníčeskéhojazykanenívžádnémpřípaděnovinkouažekjehorychlejšímuprosazenívpraxinapomůženejenRVPZV,aleiimplementacekomunikačnísložkydoučebnicčeštiny.Ztohodůvodujsmeserozhodlipodrobitanalýzevybranéučebnicečeskéhojazykapro1.stupeňzákladníchškol.Pracovalijsmesučebnicemiprodruhýročníktřínakladatelstvíanašímcílembylozjistit,vjakémířesevjednotlivýchučebnicíchobjevujíslohovéúkolyarůznáslohovázadání,kterábyumožňovalavýukukomunikačnívýchovy.Jelikožsejednalooučebniceprodruhýročníkzákladníškoly,zaměřilijsmesenasledovánípodnětůkmlu-venékomunikacijakmonologické,taktakédialogické.Pozornostjsmevěnovalipředevšímmluvenékomunikacidialogické,protoženámiprovedenýprůzkummeziučiteli1.stupnězákladníchškolvbřeznu2007ukázal,že44%dotázanýchjenespokojenoskvalitouzpracováníučivakomunikačníaslohovévýchovyaučeb-nicehodnotíjakokomunikačněnevyužitelné(vizgrafč.1).Pouzeprodokreslenípřehledubylasledovánatakéčetnostvýskytukomunikacepsané.

graf č. 1Překážkypřivýucekomunikačnívýchovyvnímanévyučujícímičeskéhojazykaaliteratury1.stupněZŠ

44%

24%

32%

pos trádámodpovídajíc íuč ebnic enec ít ím s e z c elapřipraven a budus e dále vz dělávatv z ás adě ne

Provýzkumjsmesizáměrnězvolilidvěučebnicečeskéhojazyka,kteréjsouprojehovýukunejčastějina1.stupnizákladníškolypoužívány:

DVOŘÁKOVÁ,Z.–STYBLÍK,V.–OnDRÁŠKOVÁ,K.Český jazyka pro 2. ročník základní školy.Praha:SPn,1997.ISBn80-85937-58-1.

nOVÁKOVÁ,Z.–ŠVEJDOVÁ,V.Český jazyk pro 2. ročník.Všeň:Alter,1995.ISBn80-85775-03-4.

Ajakotřetíučebnicijsmekanalýzevybrali:SVOBODOVÁ,J.–KLÍMOVÁ,K.Čeština s maňáskem Hláskem pro 2. ročník základní školy.Praha:Scientia,1997.ISBn80-7183-071-2.6

Podrobnouanalýzouučebnicčeskéhojazykapro2.ročníkZŠjsmezískalipodkladyprostatistickévýpočty.Sledovalijsmetřipoložky,atomluvenoukomu-nikacimonologickou(MKmon),mluvenoukomunikacidialogickou(MKdial)apsanoukomunikaci(PK).Kvyhodnocováníučebnicčeskéhojazykajsmevyužilimetoduanalýzytextuazaměřilijsmesenato,kolikrátsevučebnicíchvyskytujínámisledovanépoložky.Pedagogickéjevyjsmezachytilinaúrovninominálníhoměření.Rozhodlijsmesezjišťovatsouvislostmezidvěmapedagogickýmijevy,atosouvislostmezizpůsobemzpracováníučebnicodlišnýchautorskýchkolektivůačetnostívýskyturůznýchdruhůslohovýchúkolů(zadání).následujícígrafypřehlednězachycujíprocentuálněpodílpozorovanýchslohovýchzadáníuvšechtřízvolenýchučebnicčeskéhojazyka.

graf č. 2Podíljednotlivýchslohovýchúkolůazadánívučebnicičeskéhojazykanaklada-telstvíSPnpro2.ročník

SPN, 2. ročník

90%

1% 9%

M K m onM K dialP K

VýsledkyanalýzyučebnicečeskéhojazykanakladatelstvíSPnprokázalyvý-raznounevyváženostjednotlivýchdruhůkomunikace.Lzehovořitonaprostémnedostatkukomunikacedialogické,cožtaképotvrzujínázoryvyučujícíchmate-řštinyvnámiprovedenémprůzkumu.

6 Přivýběrujsmesizohlednilitakédobuvznikuvšechtřízvolenýchučebnic(SPn

aScientia–1997,Alter–1995),abychomžádnouznichneznevýhodnili.

graf č. 3Podíljednotlivýchslohovýchúkolůazadánívučebnicičeskéhojazykanaklada-telstvíALTERpro2.ročník

aLTEr, 2. ročník

90%

6% 4%

M K m onM K dialP K

AnalýzaučebnicčeštinynakladatelstvíAlteropětukázalapoměrněvýraznounevyváženostvýskytusledovanýchtypůkomunikace,ačkolipodílkomunikacedialogickéjevtétoučebnicivyššínežuučebnicenakladatelstvíSPn.Stálevšakmůžemesouhlasitstvrzenímdotázanýchvyučujícíchčeskéhojazyka1.stupněZŠ.

graf č. 4Podíljednotlivýchslohovýchúkolůazadánívučebnicičeskéhojazykanaklada-telstvíSCIEnTIApro2.ročník

SCIENTIa, 2. ročník

65%

30%

5%M K m onM K dialP K

uposledníanalyzovanáučebnice,učebnicenakladatelstvíScientia,jsmeana-lýzouzjistilivýskyt65%úkolůvěnovanýchmluvenékomunikacimonologické(80zadání),30%úkolůvěnovanýchkomunikacidialogické(37zadání)a5%úkolů

0

požadujícíchkomunikacipsanou(6zadání).Výsledekanalýzytétoučebnicejepotěšující,aprotomůžemekonstatovat,ženevevšechučebnicíchjsoudialogickypojatácvičeníaúkolypouzevýjimkou.

námizaznamenanýrozdílvezpůsobuzpracováníkomunikačníaslohovésložkypředmětučeskýjazykaliteraturavezkoumanýchučebnicíchčeštinypro2.ročníkZŠjeevidentněpřímozávislýnavnímánídůležitostitétosložky,tj.komunikačníaslohovévýchovy,zestranyautorskýchkolektivů,kteréučebnicesestavovaly.Věřímevpostupnézlepšováníkvalityučebnicčeštiny,cožnepochybněbudetakéovlivněnojaktlakemzestranysamotnýchvyučujících,taktakétlakemvyvolanýmkurikulárnímizměnamivČeskérepublice.

Jakodoplněnínašíanalýzyučebnicjsmeprozajímavostsledovaličetnostvýskytuuplatňovánívnitropředmětovýchvztahů,alepouzetěch,kterésouviselyskomunikačníaslohovouvýchovou.7Všepřehlednězachycujenásledujícígraf:

graf č. 5Četnostvýskytuvnitropředmětovýchvazebvztahujícíchsekekomunikačníaslohovévýchově

2 0

96

0

20

40

60

80

100

S P N A LTE R S CIE NTIA

Četnos t vý s k y tuvnitropředm ět. vaz eb

Velmineradostnéjsouvýsledkysledováníučebnicztohotoúhlupohledu,protožeautorskékolektivynašichnejužívanějšíchučebnic,tj.SPnaAlter,zcelapominulinejenjejichkomunikačnípojetí,aleipropojováníjednotlivýchsložekpředmětu.JediněuučebnicenakladatelstvíScientiajsmezaznamenalivysokýpodíluplatňovánívnitropředmětovýchvztahů.Ztohodůvodujsmesetakéroz-hodlirozlišit,detailnějipojmenovatagrafickyznázornitvšechnynalezenévazby–vizgrafč.6.

7 Literárnívýchovaaslohováakomunikačnívýchova–LV+SKV,jazykovávýchovaaslohováakomunikačnívýchova–JV+SKVnebovšechnysložkypředmětučeskýjazykaliteratura–LV+SKV+JV.

graf č. 6PodíljednotlivýchtypůvnitropředmětovýchvazebvztahujícíchsekekomunikačníaslohovévýchověvučebnicinakladatelstvíScientia

Scientia - podíl vnitropředmět. vazeb

34

40

22LV + S K VJV + S K VLV + S K V + JV

nášvýzkumprokázalmarkantnírozdílyvkvalitězpracováníučebnicčeštinypřibližněobdobnédobyvznikualzekonstatovat,žejedinéučebnicepro2.ročníkZŠnakladatelstvíScientiavyhovujípožadavkůmRVPZVasoučasnýmdidaktic-kýmtrendůmatendencímjakpostráncekomunikačníhopojetíučebnice,takpostránceuplatňováníkomplexníhopřístupu.LiteraturaČECHOVÁ,M.Vyučováníslohu.Praha:SPn,1985.(bezISBn)ČECHOVÁ,M.Komunikačníaslohovávýchova.1.vyd.Praha:ISV,1998.ISBn

80-85866-32-3.GAVORA,P.akol.Pedagogickákomunikáciavzákladnejškole.Bratislava:Veda,

1988.(bezISBn)HuBÁČEK,J.Počátkyvyučováníslohuvčeskéškole.Praha:SPn,1980.(bez

ISBn)PALEnČÁROVÁ,J.–GEJGuŠOVÁ,I.Vybranékapitolyzdidaktikyčeského

jazykaaliteraturyI.Ostrava:PdFOu,2003.ISBn80-7042-292-0.PALEnČÁROVÁ,J.–KESSELOVÁ,J.–KuPCOVÁ,J.učímeslovenčinuko-

munikačneazážitkovo.Bratislava:SPn–Mladáletá,s.r.o.,2003.ISBn80-10-00328-X.

Rámcovývzdělávacíprogramprozákladnívzdělávání.Praha:VÚP,2004.SVOBODOVÁ,J.Jazykováspecifikaškolskékomunikaceavýukamateřštiny.

Ostrava:PdFOu,2000.ISBn80-7042-175-4.SVOBODOVÁ,J.Didaktikačeskéhojazykaskomunikačnímiprvky.Ostrava:

PdFOu,2003.ISBn80-7042-300-5.

uLIČnÝ,O.Češtinaaškola.In.Spisovnáčeštinaajazykovákultura1993.Sbor-níkzolomouckékonference23.–27.8.1993.2.díl.Praha:FilozofickáfakultauniverzityKarlovy,s.269–278.

Summary

The ImpLemeNTATIoN of The commuNIcATIoN ANd STyLISTIc TrAININg INTo prImAry czech TeXTBookS

Theauthoressdealswithanup-to-dateconceptionofacommunicationandstylistictraining,oneofthreepartsofaneducationalfieldCzechandliterature.Sheviewsthisbroadissueintermofrecentdidacticdeterminations,andalsointermoftheFrameworkeducationalprogrammeforaprimaryandasecondaryeducation.OnthebasisoftheoutcomesofaninquirymadeamongCzechlanguageteachersofprimaryschoolsinMarch2007wereanalysedselectedprimaryCzechtextbooks.Thisresearchproposedtodeterminetheircommunicativeutility.

PhDr. Radana Metelková SvobodováKatedra českého jazyka a literatury s didaktikou, Pedagogická fakulta Ostravské univerzity, Ostravae-mail: [email protected]

z KUCHyNE ExPErIMENTáLNEHO OVErOVaNIaEFEKTÍVNOSTI TECHNÍK TVOrIVÉHO PÍSaNIa

martin KlImOVIč

ÚvodPedagogickápraxsivynucujevždynovéprístupy.To,čostačilovčera,savdy-

namikednešnejdobystávanepoužiteľným.To,čobudepotrebnézajtra,možnoibapredpovedať.Akmábyťnovýtrendvistejoblastiplatnýmnáhradníkomstarýchavychodenýchciest,nemožnohoprevziaťaaplikovaťbezpodrobnejšejodbornejexpertízy.Takbytomalobyťivprípadetvorivéhopísania.

Vpríspevku„varíme“vdvochrôznychkotlochsrôznymiingredienciami.Prvý„kotol“obsahujevšetkymetodologickésúvislostirealizácievstupnéhomeraniapredzačatímexperimentu.Vdruhom„kotle“nájdečitateľodpoveďnaotázku,čimožnotvorivépísaniepovažovaťzakreatívnyprogram.Zmiešanímobsahuobochkotlovzíska„koštovník“prvúpredstavuojednomzospôsobov,ktorýmmožnoempirickypotvrdiťefektívnosťaleboneefektívnosťnavrhnutéhoprogramurozvojatvorivosti.

1. metodológia výskumu

Cieľomvýskumujeexperimentálneoveriťefektívnosťtechníktvorivéhopísaniaakoalternatívnejmetodiky,ktorábymohlakomplementárnedoplniťexistujúcudidaktikukomunikačnejaslohovejvýchovy.Zmyslomtohtovýskumujeverifi-kovaťviaceréhypotézy1.

Zahlavnúmetódurealizovanéhovýskumusmezvolilipravýexperiment,ktorýspočívavzavedeníexperimentálnejzmenyvexperimentálnejskupine–pravidelnévyužívanietechníktvorivéhopísania(sfrekvenciouraztýždenne)vo4.ročníkuZŠvpriebehujednéhoškolskéhoroka.Priebehexperimentumožnoznázorniťschematicky:

1 Tvrdíme,žetechnikytvorivéhopísaniazvyšujúúroveňverbálnejfluencie,flexibilityaoriginalityžiakov.Ďalejtvrdíme,žetechnikytvorivéhopísaniapozitívnevplývajúnarozvojprodukčnejkomunikačnejzručnostipísanie.

Schéma 1:Priebehexperimentálnehooverovaniaúčinnostiprogramusozvý-raznenímvstupnéhoavýstupnéhomerania(ES–experimentálnaskupina;KS–kontrolnéskupiny;KP–kreatívnyprogram).

Vjariroku2007smeuskutočnilitestovaniežiakov3.ročníkaZŠ.Realizova-nétestovanienámslúžiloakovstupnémeraniepreduskutočnenímkreatívnehorozvojovéhoprogramu,ktorýjevtomtočasevoverovaní.

charakteristika súboru a spôsob výberu do vzorkyDozákladnéhosúborusmezaradiližiakov3.ročníkavšetkýchškôlvokrese

Prešov,pričomsmenerátalisožiakmišpeciálnychamálotriednychškôl.VčasevýberudovzorkybolovokresePrešov42plneorganizovanýchškôl,pričom18bolomestskýcha24vidieckych.Keďžesmechcelivytvoriťvzorku,ktorábyvovzťahukzákladnémusúboruboladostatočnereprezentatívna,rozhodlisme,žedotestovaniazahrnieme9mestskýcha11vidieckychškôl.náhodnýmskupinovýmvýberomsmezvolilivýberovýsúbor,ktorýtvoriližiacijednejtriedyvybranejškoly.Zisťovaniaaktuálnejúrovneverbálnejkreativitysazúčastnilospolu342žiakov3.ročníkaZŠ.Výberovýsúbordetailnejšiepredstavímeprostredníctvomnasledujúcejtabuľky:

Tabuľka 1:Počettestovanýchtriedažiakov3.ročníkaZŠ. počet tried počet žiakov chlapci dievčatámesto 9 180 95 85Vidiek 11 162 73 89Spolu 20 342 168 174

použité metódy zisťovania vstupných údajovVstupnýtestpozostávalztrochčastí.Prvúčasťtvorildotazník,vktoromsme

zisťovalivzťahžiakov3.ročníkaZŠkpísaniu.Otázkyvdotazníkuboliorientovanénanajčastejšietémy,ktoréžiacivdanomvekuspracúvajúdopísomnejpodoby,nadôvodypísania,navyjadrenievzťahukpísaniu(napäťstupňovejškálepíšem veľmi rád – rád – niekedy rád, niekedy nerád – nerád – neznášam písať)inaohodnoteniespokojnostisvlastnýmvytvorenýmtextom.

Druhúčasťvstupnéhomeraniatvoriltest verbálnej kreativity.InšpiráciouprizostavovanítestuverbálnejkreativityboliGuilfordoveaTorrancehotestovébatérie(pozriHlavsa–Jurčová,1978;Szobiová,2004).Testkreativitypozostával

z5položiek.Východiskomprekoncipovanieideálnehonástrojanameraniekreativity,ktorý

byposkytolkvantitatívneúdaje,sastalmodelintelektuJ.P.Guilfordaajehozložkytvorivosti:fluencia(schopnosťpohotovovytvoriťčonajviacproduktovurčitéhodruhu–verbálna,asociačná,expresionálna,ideačná),flexibilita(schopnosťmeniťuholpohľadunaproblém,pružnevytváraťrôznorodériešenieproblémovaprekonaťmyšlienkovúzameranosť),originalita(schopnosťvytváraťneobvykléprodukty,ktoréodhaľujúvzdialenésúvislosti),redefinícia(schopnosťprodukovaťtransformácie),senzibilita(citlivosťnaproblémy)aelaborácia,čižeschopnosťdopracovaťúlohudodetailov(podľaĎurič,1985,s.129–145).Zuvedenýchschopnostísmeprepotrebytestovaniavybraliprvétrizložky.Každúsmemeralisamostatnýmsubtestom,ktorýsmenavrhlipodľaodporúčaníJ.Hlavsu–M.Jur-čovej(1978,s.60–66).Abynamivytvorenýtestbolprežiakovtretiehoročníkapoužiteľný,muselismetestyaichaplikáciumiernemodifikovať.

natestovanieverbálnejfluenciesmezvolilitestzačiatkovslov,ktorýpozostávalzdvochčastípojednompodnete.Testovanieasociačnejfluenciesmeuskutočnilipomocoutesturýchlostitvoreniaasociácií,vktorombolivdvochčastiachdvepodnetovéslová(dveslovesáadveprídavnémená).Testrýchlostitvoreniavýra-zovsmepoužilinakvantifikovanieexpresionálnejfluenciežiakovamaldvečasti.Testomspôsobovpoužitiavecísmemeraliflexibilitu,pričomšloodvapredmety,kuktorýmbolopotrebnénavrhnúťinémožnostivyužitia.OriginalitužiakovsmetestovalitestomTitulkykpríbehom.Vtestesmepredložilidvapríbehy(bájkaapríbehvytvorenýdetskýmpisateľom).

Tretiučasťtestutvorilaprodukčná slohová práca s obrázkovým stimulom(motívmačkynapadáku).Úlohoužiakovbolovymyslieťanapísaťpríbehpodľaob-rázka.Abysmemohliúdajezískanétakýmtotypomtestovaniavyužiťprepotrebynášhoexperimentálnehooverovania,muselismenájsťvhodnýmodelnaposúdeniekvalítdetskýchtextov.Pretosmesarozhodliposudzovaťproduktyžiakovvdvochlíniách;teoreticko-metodologickýzákladpreprvúlíniutvoríkoncepciavýrazovejštruktúrytextu,ktorúunáspodrobnerozpracovalF.Miko(1969,1970);základpredruhúlíniuposkytlanaratológiaakovedaonaratívach.

Mikovakoncepciavýrazovýchkategóriípozostávazceléhosystémuvlastnostítextuavychádzazozákladnéhoprotikladuoperatívnosti–ikonickostivýrazuazážitkovosti–pojmovostivýrazu(pozri1969,s.32–33).nazákladepoznania,žetextyžiakovvzadanejúlohemajúprevažnepríbehovýcharakter,rozhodlismesapozorovaťlenurčitévýrazovékvalitydetskýchpísanýchkomunikátov.uvažovalismeoprítomnostivybranýchvýrazovýchkategórií,noiomieretýchtokategórií:

1. súvislosťšírkadetailnosť;2. zážitkovosťmarkantnosťkontrast;3. subjektívnosťexpresívnosťemocionálnosť.

určenímprítomnosti/neprítomnostiamierytýchtovýrazovýchkategóriídopracujemesakmožnostidiferencovaťproduktyžiakovpodľaexaktnýchkvan-titatívnychkritérií.

Príbehovosťakozákladnácharakteristikatextovvovstupnomtestovanípo-sunulanašeúvahyajdoďalšíchsúvislostí.Pokúsilismesatotižtretiackepríbehyinšpirovanéobrázkommačkynapadákuposúdiťakonaratíva.

Naratívasúdvenezávislévýpovedeprodukovanévovzťahukjednejudalosti(McLaughlin,2006,s.283).Zoštyrochzákladnýchtypovnaratív(rozprávaniepre-žitejskúsenosti,plánovanieudalosti,objasňovanieudalosti,rozprávaniepríbehu;Owens,2008,s.318–319;McLaughlin,2006,s.283–284;unásZajacová,2005,s.74–76;Harčaríková,2007,s.73–74)smesivšímaliposlednýspomínanýtyp,tedarozprávaniepríbehu.Vrozvojinaratívnychschopnostídetíodmladšiehoškolskéhovekupoadolescenciumožnorozpoznať4stupnepravýchnaratív.PodľaS.McLaughlina(2006)u9-ročnéhodieťaťamôžemeočakávaťreťazcevýpovedícentrovanénaprotagonistupríbehu.Autorpríbehunatomtostupninaratívorga-nizujearadíudalostiokolohlavnejpostavypríbehu,nonezdôvodňujejejkonanie.Podľataktodefinovanejočakávanejúrovnevývinunaráciemožnoproduktyžiakov3.ročníkaZŠrozdeliťnatriskupiny,atonatietexty,ktoréeštenedosahujútútoúroveň(McLaughlinhovoríoneorganizovanýchnaratívachnerešpektujúcichzákladnúdejovúlíniu;s.376),ďalejnatexty,ktorédosahujúpožadovanúúroveň,anakoniecnatexty,ktoréstanovenúúroveňprekračujú(McLaughlinichnazývakompletnénaratívaavykazujúcharakteristikypodobnézrelej,dospelejštruktúrynaratív;s.376).

Všetkytestovanétriedymalištandardnépodmienkytestovania.Abysmezabezpečilimaximálnuobjektivitu,testovaniesmeuskutočnilivpriebehutrochtýždňovvovšetkýchtriedachtýmistýmadministrátorom.

zhrnutieÚdaje,ktorésmevstupnýmtestovanímzískali,námposlúžiliakozáklad

privýberevhodnejexperimentálnejskupiny.ExperimentálnehooverovaniasavsúčasnostizúčastňujejednatriedamestskejškolyvPrešove,ktorávovstupnomtestovanídosiahlapriemernévýsledky.nakonciškolskéhoroka2007/2008usku-točnímeopätovnétestovaniesvyužitímparalelnéhotestu,abysmezabezpečilireliabilitutestovania.Retestusaokremexperimentálnejskupinyzúčastniaajtrikontrolnéskupiny–triedy,ktorévovstupnommeranídosiahlipodobnévýsledkyakoexperimentálna.

2. Tvorivé písanie ako kreatívny rozvojový program

Odpredstavovaniametodológievýskumusúboruprejdimeterazkobsahu,ktorýspôsobujeexperimentálnuzmenu,prejdimeksamotnémutvorivému

písaniu.Keďžeprimárnymcieľomrealizovanéhovýskumujeodmeraťefektivitutvorivéhopísaniavovzťahukúrovnikomunikačnejkompetencie(špeciálneprodukčnejkomunikačnejzručnostipísanie)averbálnejkreativity,položmesiotázku:je možné považovať tvorivé písanie za kreatívny program?Hneďsapokúsimeodpovedať.

ZacentrálnuformuvýchovyktvorivostiJ.Hlavsa(1981)považujekreatívneprogramy.„Kreatívnyprogramjesúbormetódaprostriedkovusporiadanýdosledu,vktoromsazámerneusilujemeodosiahnutiekomplexnýchaleboparciál-nychcieľovvýchovyktvorivosti“(s.79).

Komplexnýmcieľompreoblasťtvorivéhopísaniajeoptimalizáciapisateľskýchzručností.Zvyčajnesavtvorivompísanírozvíjajútiezručnosti,naktorésapočastradičnýchhodínslohunekladieveľkýdôraz.narozdielodslohovejvýchovyvtvorivompísaníideorozvíjanieindividuálnehoštýlupisateľaakosúčastikul-tivovaniajazykovéhovyjadrovania(Fišer,2001,s.36).Tvorivépísaniedisponujemnohýmimetódamiapostupmi,ktorémožnousporiadaťdozmysluplnéhosúboru.Takýmtocielenýmusporiadanímmetódapostupovvznikástratégia.J.Hlavsa(1981,s.80)hovorí,žekaždýprogrammástratégiu,ktoráješpecifickápreúčel,ktorýsledujeme.Konfiguráciametódzvolenýchdoistéhopostupu(stratégia)jepodmienenácieľmiiskupinou,uktorejchcemedosiahnuťzmeny.Zároveňkomplexmetódvstupujedovzájomnýchvzťahovnadväznosti,stupňovitostialebokontrastu(Hlavsa,1981,s.81).

„Metodikarozvojatvorivostibymalazahŕňaťpsychologickyzdôvodnenýape-dagogickyúčinnýsystémspôsobov,akotentorozvojrealizovať.Zaspôsobmôžemepovažovaťvyvolaniestimulov(pomocourôznychvonkajšíchivnútornýchčinnos-tí,pomocoupôsobeniasociálnehoprostrediaiaktivizácioupodvedomýchobsa-hov),ktorézdokonaľujútvorivýpotenciál,atobuďjehoniektorúšpeciálnučasť,alebodisponabilitujehocelku.Zdrojomtýchtostimuláciíjesprístupňovaniepred-metov,zadávanieúloh,uvádzaniedoproblému,vykonávaniecvičení,rozhovorov.Dôležitésúvzťahy,synergiajednotlivýchspôsobov“(Hlavsa,1986,s.15–16).

nosnýmprincípomvnašomkreatívnomrozvojovomprogrameopierajúcomsaotvorivépísaniejezdôrazňovanieprocesového prístupu k písaniu.Opráv-ňujenásnatopresvedčenie,žepodstatnejšieakoproduktjepredieťavmladšomškolskomvekupoznanie,akékrokymusíakopisateľuskutočniť,abydospeloktextu2.Metodikatvorivéhopísaniasatotižvmnohomopieraovlastnéskúsenostierudovanýchspisovateľov,ktorípoodhalilivlastnýprocespísaniaaposkytlitakcennéinformáciepretých,ktorísícenemajúambíciutvoriťtextynanajvyššejúrovni,nochcúoptimalizovaťsvojpísomnýprejav.2 „Experenciálna(skúsenostná)tvorivosťakozážitkovátvorivosťobohacujesubjekt

novýmahodnotnýmzážitkomnievoblastikognitívnej,alevoblastinonkognitívnej,najmäcitovej.Jejproduktomniejenejakývýtvor,vec,myšlienka,poznanie,alejejproduktomjezážitok,skúsenosťčloveka“(Zelina,1996,s.190–191).

Vnašomkreatívnomprogramesausilujemeoskĺbenietendenciíkpoznávaniuzákonitostítvoreniatextu,nosprihliadnutímnavekžiakovneobchádzameanizážitkovépostupy,ktoréktechnikámtvorivéhopísanianeodmysliteľnepatria.

w.GrabeaR.B.Kaplan(1996)analyzujú,prečovovyučovanípísaniadošlokzmeneprístupu3.Podľanichprocesovýprístupkpísaniupovzbudzuje:sebaobjavovanieaautorskýhlas;zmysluplnépísanienadôležitétémy(prinajmenšomnatémyzaujímavé

prežiakov);potrebunaplánovaťpísanieakocieľovoorientovanú,kontextualizovanú

činnosť;invenciuvprípravnýchaktivitáchpredsamotnýmpísaním,viacnásobné

písaniekonceptusospätnouväzbou4;variabilnosťspätnejväzbyodkomunikácieonapísanomvdvojiciach

askupináchažpoprezentovanietextupredveľkouskupinou;informačnúobsažnosťaosobnévyjadrenieautora,ktorésúdôležitejšie

akovýslednágramatickápodobatextu;vedomie,žepísaniejerekurzívnyproces–viackrátsamožnospätnevrátiť

kmyšlienkečizadaniu,ktorénebolosplnenépodľaočakávania(s.87).Posilňovanieprocesovéhoprístupuvtvorivompísaníznamenáposkytovanie

„sprievodcovskej“pomocizostranyučiteľa.Každýkrok,každézadanievrámcitechníktvorivéhopísaniajestimulovanýmpodnecovanímvprospechúspešnéhozvládnutiadanéhokroku.J.Reilly–V.Reilly(2005)akojednuzozákladnýchcharakteristíkpísaniasnajmenšímipisateľmipripomínajútzv.sprevádzanépí-sanie5(s.6).Pisateľvkaždomokamihupresnevie,akýcieľmádosiahnuť.Ažpoabsolvovanívšetkýchstanovenýchparciálnychcieľovsadostavívýslednýefektvpodobetextu.

odkiaľ a kamprikoncipovanínášhokreatívnehoprogramusvyužitímtechník

tvorivéhopísania?• odpodporovaniaprirodzeného,spontánnehovyjadrovaniadetíkpostupnej

racionalizáciitvorbytextu;• odkratšíchtextovýchútvarovkdlhším(vhodnéjezačínaťnapr.soštruk-

túrovanýmibásňami);• odsprevádzanéhopísaniakindividuálnejtextotvornejschopnosti;• odpoznávaniaetapovitostiprocesupísaniakfunkčnémuvyužívaniu

jednotlivýchetápnadosahovanievlastnýchkomunikačnýchzámerovvprodukovanomtexte;

3 Vanglických,americkýchaaustrálskychzdrojochsanaoznačenieprocesovéhoprístupukpísaniupoužívatermínwriting-as-a-process approach.

4 „Písaniejeprepisovanie“(Meredith–Steele–Temple,1999,s.3).5 Vangl.guided writing.

• odtvoreniavlastnéhotextukporozumeniutextuinéhoautora;• odkomunikácieotextekukomunikáciivtexte.

LiteratúraĎuRIČ,L.:Poznávaniežiakovarozvíjanieichtvorivéhomyslenia.Bratislava:

SPKaÚŠI,1985.FIŠER,Z.:Tvůrčípsaní.Maláučebnicetechniktvůrčíhopsaní.Brno:Paido,2001,

164s.GRABE,w.–KAPLAn,R.B.Theory&Practiceofwriting.London:Longman,

1996,488s.HARČARÍKOVÁ,P.:Vývintextovýchnaratívnychštruktúrvdetskejreči.In:

Študentskávedeckákonferencia.Zborníkabstraktov.ActaFacultatisPhi-losophicaeuniversitatisPresoviensis.Prešov,FilozofickáfakultaPrešovskejuniverzity2007,s.73–74.

HLAVSA,J.:Psychologickémetodyvýchovyktvořivosti.Praha:SPn,1986,192s.HLAVSA,J.–JuRČOVÁ,M.:Psychologickémetódyzisťovaniatvorivosti.Brati-

slava:Psychodiagnostickéadidaktickétesty,1978,s.264s.HLAVSA,J.akol.:Psychologicképroblémyvýchovyktvořivosti.Praha:SPn,

1981,240s.McLAuGHLIn,S.:IntroductiontoLanguageDevelopment.Thomson,Delmar

Learning,2006,508s.MEREDITH,K.S.,-STEELE,J.L.–TEMPLE,CH.:Pisateľskádielňa:Odosob-

néhoprejavukargumentácii.PripravenépreProjektOravaaProjektČítanímapísanímkukritickémumysleniu.PríručkaVII.Bratislava,1999,36s.

MIKO,F.:Estetikavýrazu.Bratislava:SPn,1969,293s.MIKO,F.:Textaštýl.Bratislava:Smena,1970,191s.OwEnS,R.E.:LanguageDevelopment.AnIntroduction.newYork:Pearson

Education,2008,509s.REILLY,J.–REILLY,V.:writingwithchildren.OxforduniversityPress,2005,

160s.SZOBIOVÁ,E.:Tvorivosť,odzáhadykpoznaniu.Bratislava:Stimul,2004,372s.ZAJACOVÁ,S.:naráciadetípredškolskéhoveku.In:Slovooslove.Zborník

KatedrykomunikačnejaliterárnejvýchovyPFPu.Roč.11,2005,s.73–83.ZELInA,M.:Výchovatvorivejosobnosti.Bratislava:univerzitaKomenského,

1995,156s.ZELInA,M.:Stratégieametódyrozvojaosobnostidieťaťa.Bratislava:IRIS,1996.

0

Summary

ABouT eXperImeNTAL VerIfIcATIoN of effecTIVeNeSS of creATIVe wrITINg TechNIcqueS

Themaingoalofthecontributioninheresintheexpositionofourresearchfocusedontheapplicationandverificationofcreativeprogram.Thepaperiscomposedintwoparts:inthefirstonenamedMethodology of researchwepresentimportantfactsaboutthemaingoal,mainresearchmethodandthewayofthepre-testing.Separatelyweattendtonarrativesandexpressioncategoriesasoneofthepossibleandreliableviewonthestorieswrittenbychildrenduringthetesting.Inthesecondpart(Creative writing as creative program)thebasiccreativewritingcharacteristicsarediscussed.Incurrentcreatedprogramofwritingskillsdevelopmentworksinexperimentalclassroominprimaryschool.

PaedDr. Martin KlimovičPedagogická fakulta Prešovskej univerzity, Prešove-mail: [email protected]

MEDIáLNÍ VÝCHOVa aNEB KDy a jaK jI VyUČOVaT?

Kateřina JechOVÁ

konstituování mediální výchovyVznikmediálnívýchovysouvisístzv.mediálnípedagogikou1,jejížkořeny

můžemespatřitužvkatechismu.Církevníautorityjižodnejstaršíchdobroz-hodovalyovhodnostičinevhodnostimediálníchtextů,vznikalyprvníseznamyzakázanýchknih.

Snástupemskutečnýchmasovýchmédiív2.polovině19.stoletísemediálnípedagogikazačalazaměřovatnaobranuapředevšímochranurecipienta,atozvláštědětíadospívajícímládeže,varovalajepředohroženímjejichmravůimo-rálníchhodnot.Každodenníživotjedincezačalbýtovlivňovánpřítomnostímédií,aťužnovinami,rozhlasem,pozdějiifilmem.

Prvnízvýznamnýchosobností,kterásezabývalazačleněnímmédiídoškolnípraxe,bylJ.A.Komenský.Komenskýpožadoval,abybylopředčítánínovinsoučástíškolníhovyučování,neboťjechápaljakovýznamnýzdrojinformacíipoučení.ByltotakéKomenský,kterýsejakojedenzprvníchpokusilovýkladrolemédiívespolečnosti.Pozornost,kterábylaastálejevěnovánanovinám,jepřirozená.novinybylyajsou„médium politického dění a poznání světa“.2

Hlavníimpulsyproutvořenídnešnípodobymediálnívýchovypřišlyvšakažpo2.světovéválce.Právěvtétodoběsehrávalamédia(zejménarozhlasanoviny)významnouroli,informovalaveřejnost,přinášelaaktuálnízprávyzdomácíhoprostředí,jakožizesvěta,svoudůležitouúlohuhrálaivpropagaci.Médiavšakuká-zalaisvounegativnístránku,snadpoprvéseobjevilyveřejnédiskuseoschopnostimédiímanipulovat,aleiovýznamumédiívůbec.Druhýmvýznamnýmpodnětemprorozvojmediálnívýchovybylakomercionalizacemédií(zejménatelevize)v50.a60.letechvuSAajejínáslednépronikánídoevropskéhoprostředí.

Stálerostoucívýznammédiívespolečnostizapříčinilúpravuvýukovýchob-sahů,čímžvzniklyprvopočátkymediálnívýchovy.

mediální výchova v České republicePočátkymediálnívýchovyvČeskérepublicespadajído90.let20.století.

Vtétodobězažíváčeskámediálníscénajedenzesvýchnejvětšíchvrcholů,ko-

1 Mediálnípedagogikajeobor,jehožhranicednesnejsoupřesněvymezeny.Zahrnujedidaktikumédií,mediálnívýchovuasociálněkulturnípráci.

2 MIČIEnKA,M.,JIRÁK,J.akol.Rozumětmédiím(základymediálnívýchovyproučitele).1.vyd.Praha:Ottovatiskárna,s.r.o.,2006.ISBn80-239-6762-2.s.13.

najíseprvnísemináře,zabývajícísenegativnímvlivemmédií.Doslovasatakemtzv.realityshownamediálníscénunastalčas,kdyužnestačilomediálníobsahypouzepasivněsledovat,nýbržzačalobýtnutnéjeanalyzovataučitseporozuměttomu,cosdělují.

Význammasovýchmédiívzrostlnatolik,žesemediálnívýchovastalajednímzprůřezovýchtématRámcovéhovzdělávacíhoprogramuprozákladnívzdělávání(dálejenRVPZV).Mediálnívýchovulzedefinovatjakovýchovu,jejímžobsa-hemjevybavitžákatak,abybylschopenjednatsminimemztrátapřitomvytěžilzmožností,kterémumédianabízejí,maximumužitkuprosvůjosobnírozvoj.náplníprůřezovéhotématuMediálnívýchovajeposkytnoutžákůmzákladnípoznatkyadovednostitýkajícísemediálníkomunikaceaprácesmédii3,neboťmédiapředstavujívýznamnýzdrojzkušeností,poznatků,informací,prožitků,vý-razněovlivňujínašepostoje,názoryihierarchiihodnot.HlavnímcílemMediálnívýchovyjepakdosaženítzv.mediální gramotnosti.Mediálnígramotnostzahrnu-jeosvojeníelementárníchpoznatkůofunkciispolečenskérolimédií,primárněvšakusilujeozískáníschopnostijedinceanalyzovatjednotlivámediálnízdělení,tzn.schopnostposouditjejichvěrohodnostavyhodnotitjejichkomunikačnízáměr.Výsledkemmediálníhovzděláníjetedytakovýjedinec,jenžsedokážeorientovatvmédiíchakritickypřijímatmediálníobsahy,kterénásledněvyužíváprosvůjvlastníprospěcharozvojosobnosti.

Mediálnívýchovaobsahujedvěsložky,atosložkureceptivníaproduktivní.Vrámcireceptivníchčinnostísežáciučínapř.vyhledávatvmédiíchinformacerůznéhotypuavyhodnocovatje,přijímatmediálnísdělenísporozuměním,učísekritickyvytvářetvlastnípostoje,hodnotyanázory,uvědomujísirozdílmezirealitouamediálnímsvětem.Vprodukčnísložce,ježjepraktickyzaměřená,sežáciseznamujíspracívrealizačníchtýmech,tvořívlastnímediálnísdělení(např.plakáty,reklamy,časopisyatd.),učísespolupracovat,vyjadřovatsvénázoryares-pektovatnázoryostatních,rozvíjísvékomunikativníisocializačníkompetence.

PřestožeprůřezovétémaMediálnívýchovajakosoučástRVPZVvstoupilovplatnostjiž3.záříroku2007,zůstávářadaotázekještěnevyřešena–např.kdobudeMediálnívýchovuvyučovat(učiteléčeskéhojazyka,občanskévýchovyčijinéhopředmětu),jakýmimetodamiaformamibudemediálnívýchovavyučovánačikdyjevhodnézačítsjejívýukou?

S mediální výchovou začněme co nejdříve…Vzhledemktomu,jakvýznamnourolidnesmédiavživotějedinceicelé

společnostisehrávají,sepředmětemzkoumáníodborníkůstalaotázka„Jakýje

3 Rámcovývzdělávacíprogramprozákladnívzdělávání.Online:<http://www.rvp.cz>[cit.2007-10-02].

skutečnývlivmédiínaživotjednotlivce“?Médiaazejménamasmédiasestalyjižnedílnousoučástíkaždodenníhoživota,oslovujínásvsoukromíinaveřejnosti.

Pedagogickýslovníkcharakterizujemédia jako„technologické postupy zprostředkovávající komunikaci, a to jak komunikaci na osobní úrovni, tak komuni-kaci celospolečenskou“4,přičemžmediálnívýchovasezabýváprimárněmasmédii.Masmédia(téžhromadnésdělovacíprostředky)jsoujednakprostředkytechnické(atoodnejjednoduššíformyjakonapř.nástěnkyčiplakátyažpotynejsložitější),takiosobyainstituce.Význammasovýchmédiíjetakvýrazný,protožepřekonávajíčasovou,prostorovouisociálníbariéru.nabízejítakérůznáhodnoceníapostojekjednotlivýmudálostem,poskytujívzorcechování,vedoukutvářenínázorovéhostereotypuikeztrátěindividualityanáslednémuutvářeníjistéuniformity.

uvědommesi,žednešnídětisedostanoudokontaktusmédii(např.sknihami,rozhlasem,televizí,časopisyatd.)ještěmnohemdříve,nežsenaučíčístapsát.Mediálnívýchovaajejívyučováníbyprotomělozačítjižvbrzkémvěku,atoužna1.stupniZŠ.Jižodprvníchškolníchletobjevujídětisvětkolemsebeaktomusamozřejměnapomáhajímimojinéimédia,aťužjetoknihanebotelevizečimediálníproduktyjakofotografie,filmy,reklamaaj.,ježsemarkantněpodílejínavytvářenídětskézkušenosti.Prostřednictvímmédiíamediálníchproduktůzískávajídětipřístupkinformacím,utvářejísivlastnínázoryabudujívlastníhodnotovýsystém.

Vsoučasnédobětedynestačí,abysidětiběhemprvníchškolníchletosvojilypouzezákladnígramotnost,tj.schopnostčístapsát,alejenezbytné,abyjižnaprvnímstupnizákladníchškolzískalytakézákladymediálnígramotnosti.Jsmetohonázoru,žemediálnígramotnostbymělabýtstejněsamozřejmájakoschop-nostčístapsát.

Ve kterých předmětech (na 1. stupni zŠ) lze vyučovat mediální výchovu?

MediálnívýchovajejednozšestiprůřezovýchtématRVPZV,cožznamená,ževČeskérepublicetedymediálnívýchovanenísamostatnýmvyučovacímpředmětemjakonapř.vAngliičiSkotsku.Lzejiprotovyučovathnedvrámciněkolikapředmětů.

Podlevzoruzápadníchzemíbysevyučovánímédiímmělosoustřeďovatpře-devšímdopředmětučeskýjazyk.Jsouvšakijinépředměty,donichžjemožnévhodnězačlenitproblematikumédií.

nynísejižbudemevěnovatotázce,vjakýchpředmětechjemožnémediálnívýchovuvyučovat.Jednásepředevšímočeskýjazyk,vlastivěduaestetickévýchovy(hudebníavýtvarnávýchova).

4 PRůCHA,J.,wALTEROVÁ,E.,MAREŠ,J.Pedagogickýslovník.4.aktualiz.vyd.Praha:Portál,2003.ISBn80-7178-772-8.s.119.

-MateřskýjazykVevětšinězemíbylovyučovánímediálnívýchovyzařazenokpředmětuma-

teřskýjazyk,neboťúzcesouvisískomunikací,skritickýmmyšlením,sesloho-výmvyučováním.Vtomtopřípaděseučitelézabývajípředevšímjazykemmédií(psanouiorálnívariantou),typickýmikomunikáty,jazykovýmiprostředkyifunkcíjednotlivýchsdělení.Cílemjetakénaučitdětikritickémupřístupukinforma-cím.Žácisitakéuvědomíhodnoty,eticképrincipy,zabývajíserasovouijinoudiskriminací.

-VlastivědaDětijižvranémobdobísvéhoživotavnímajísvénejbližšíokolí(ačužjsousi

tohosamyvědomyčinikoliv).Prostřednictvímokolníhosvětasiosvojujíglobálnísouvislosti,získávajípřehledohistoriiavštěpujísiizákladníprincipyhumanity.Ztohotoúhlupohledujemožnéřaditmediálnívýchovudovyučovacíhopřed-mětuvlastivěda.Médiaseznačněpodílejínautvářenímýtůastereotypůsoučasnéspolečnosti.Významnouúlohuhrajímédiaivrekonstrukcihistorie–dokážízprostředkovatudálostidávnominuléanahlédnoutnanědnešnímpohledem.Současnápluralitnínabídkazpracovánívýznamnýchhistorickýchmezníkůumož-ňuježákůmhnedněkoliknáhledůnadanouproblematiku,tj.žácisimohoupřečístnejenknihu,alemohouhledatnainternetu,dívatsenafilmyčidokumentyatd.,cožvedekutvářenívlastníhonázoruanejenkpouhémubezhlavémupřejímánínázorůostatních.

Vrámcivlastivědyjetakémožnésezabývatdobouvznikujednotlivýchmédiíijejichvývojem,počínajeobjevenímknihtiskuažpozrodInternetu.

-HudebníavýtvarnávýchovaVytvářenímediálníchproduktůjemožnézařadittakédovýtvarnéčihudební

výchovy,vnichžjsouzmíněnémediálníproduktychápányjakonástrojevyjad-řovánívlastníchpředstav.ZatímcopředchozízařazeníMediálnívýchovychtělodocílitkritickéhoodstupuodmediálníchsděleníformoujejichanalyzování,vrámcivýtvarnéčihudebnívýchovyseinklinujekestetickéfunkciakuměleckéhodnotěmediálníchvýtvorů.Začleněnímediálnívýchovydoestetickýchpřed-mětůjelogické,neboťžádnýzmediálníchproduktůneníneutrální,naopakjevícečiméněexpresivní.

Existujemnohouměleckýchproduktů,kteréúzcesouvisíprávěsmediálnívýchovou.Jsoutonapř.komiksy,fotografie,knihy,plakáty,písně(jejichtexty),hudebníklipyaj.Hlavnímcílemestetickýchvýchovjedosáhnouttoho,abyžácidokázalivyužítjednotlivýchmédiíkmožnostivyjádřitseazamysletsenadeste-tickoufunkcímediálníchproduktů.

Několik návrhů a nápadů pro vyučování mediální výchovyJakjižbylovýšeuvedenojecílemmediálnívýchovyrozvojúrovněmediální

gramotnostiataktéžkomunikativníchkompetencí.Jetřeba,abysižáciosvojilizákladymediálnígramotnostijižnaprvnímstupnizákladníchškol,atozajímavouahravouformouprostřednictvímnejrůznějšíchaktivizačníchmetodametodkritickéhomyšlení.

uveďmesinyníněkolikpraktickýchnámětů,ježmohouučiteléprvníhostupnězákladníchškolběhemvyučovánívýchovykmédiímvyužít.5

• Oznámenídonovin Úkolemžákůjenapsatkonkrétníoznámení,popř.mottočiinzerátdo

novin.Žácisamisimohoupřinéstdohodinymateřskéhojazykanovinovévýstřižkyjakoinspiraci.učitelsžákyrozeberezákladníúdajepožadova-néhoútvaruazvolívhodnétémaprotvorbukomunikátu.

• Vytvořenívlastníhokomiksu Vrámcičeskéhojazykačivýtvarnévýchovysimohoužácivytvořitvlastní

komiks.Mohouzpracovatzábavnouformoujižexistujícípříběhčinazá-kladěsvéinvencevytvořitoriginálníkomiks.Abybylarealizacekomiksusnadnější,jevhodnépracovatveskupináchajasněvymezit,jakouformoumábýtpříběhvytvořen(koláž,vlastníkresbaatd.).

• Dělámsireklamu Každýzžákůsenazákladěsvéfantazieproměnívkonkrétnívýrobek,který

sekněmuhodí.Vhodněsevyzdobí(převlek,maska)apotékprezentované-muvýrobkuzhotovíioriginálníreklamníplakát.Můženásledovatidiskuseotelevizníchreklamáchčireklamáchvtiskuneborádiu,ojednotlivýchreklamníchsloganechadalšíchprostředcíchpropagace.

• Staňsemoderátorem Žácimajízaúkolsipřipravitpozvánínanějakouzajímavouakciaalespoň

týdensledovatteleviznímoderátory,unichžsimajívšímatvšechdůležitýchvlastností,prostředků,postojůatd.Úkolemžákůjepozvatspolužákynakonkrétníakci,vhodnějemotivovatazkusitsitakvpraxirolimoderátora.

• Volnépsaní Jednáseotechniku,běhemnížžácivevymezenémčasepíšívšechno,co

odanémtématuvědíavše,cojenapadne.Důležitépřitomje,abyžácinepřerušovaliprocespsaní,pravopisjevtomtopřípaděpodružný.

5 ČerpánozBÍnA,D.akol.Výchovakmediálnígramotnosti.s.64–99.

závěr Vsoučasnédoběmédiavýrazněovlivňujímyšlení,chování,jednáníihod-

notyceléspolečnosti.Jenutnésiuvědomit,jakvýznamnouúlohumédiahrajíijakmoczasahujídoživotadětíamládeže.Mediálnívýchovajednesmnohemdůležitějšínežkdykolivdříve.Reagujenaspolečenskézměnyirychlývývojmédiíasnažísechránitžákypřednegativnímpůsobenímmédiíimediálníchobsahůanaopakvyužívatmédiakosobnímuprospěchuarozvojižáků.

LiteraturaBÍnA,D.akol.Výchovakmediálnígramotnosti.ČeskéBudějovice:Jihočeská

univerzita,2005.ISBn80-7040-844-8.JIRÁK,J.,KöPPLOVÁ,B.Médiaaspolečnost.Praha:Portál,s.r.o.,2003.ISBn

80-7178-697-7.MIČIEnKA,M.,JIRÁK,J.akol.Rozumětmédiím(základymediálnívýchovypro

učitele).1.vydání.Praha:Ottovatiskárna,s.r.o.,2006.ISBn80-239-6762-2.PRůCHA,J.,wALTEROVÁ,E.,MAREŠ,J. Pedagogickýslovník.4.aktualiz.vyd.

Praha:Portál,2003.ISBn80-7178-772-8.ROTH,J.MediálnívýchovavČechách.1.vyd.Litomyšl:Printman,s.r.o.,2005.

ISBn80-86700-25-9.Rámcovývzdělávacíprogramprozákladnívzdělávání.Online:<http://www.rvp.

cz>[cit.2007-10-02].

Summary

medIA educATIoN, wheN ANd how To TeAch IT?

Theaimofthisarticleistorefertotheincreasingimpactofmedia(especiallymassmedia)andaswelltoinformprimaryschoolteachersandpublicaboutthetopicRVPZV(RámcovýVzdělávacíProgramprozákladnívzdělání-Theeducationprogramfortheprimaryschools).wefocusedonkeyaspectsofmediaeducationandalsoonstillnotsolvedproblemsconnectedwiththeteachingofmediaeducation.wealsotriedtoprovidesuitablethemes,intermsofthesubjectsatthefirstlevelofprimaryschools,fortheteach-ingofmediaeducationandputstressontheimportanceofmediaeducationintheveryyoungperiodofindividual’slife.

Mgr. Kateřina JechováPedagogická fakulta Univerzity Palackého, Olomouce-mail: [email protected]

POrOzUMĚNÍ TExTU a INTErPUNKČNÍ PraVOPIS Na ČESKÝCH šKOLáCH

Radim ŠInK

Snástupemškolskéreformyazměnouvzdělávacíchprogramůnastávávčes-kémprostředínyníobdobí,kdyzákladníškolyzačínajívyučovatpodlevlastních,originálněutvořenýchškolníchvzdělávacíchprogramů.Každáškoladostalamožnostuzpůsobitvýuku,volbupředmětů,časovérozvrženíispeciálnízaměřenípodlevlastníhouvážení,samozřejměvševrámcikritérií,kterástanovilRámcovývzdělávacíprogramprozákladnívzdělávání(dáleRVPZV).

JednímzpilířůRVPZVjedeklarovanýodklonodzavedenéhomemorovánívědomostíveprospěchintenzivníhozaměřenínaprácisinformacemi,kteréjemožnozískávatzrozmanitýchmimoškolníchzdrojů,meziněžmůžemezařaditslovníky,encyklopedie,naučnéknihy,vsoučasnédobětakévelmiužívanýinter-net.Jemožnoshrnout,ženověvzrůstárolepsanéhotextuvevzdělávání,neboťtytodoplňujícíinformacemajívesměspodobupsanou.nabízíseotázka,nakolikjemožnéspolehnoutsenato,žežácizákladníchškolpřečtenétextysprávnědešifrujíachápou.

Vsouvislostisporozuměnímtextu,oněmžsečastohovořípřihledánípříčinmálopotěšitelnýchvýsledkůtzv.čtenářskégramotnostiučeskýchžáků,můžemekonstatovat,žesvourolinepochybněhrajeináležitéčleněnítextuvčetněkladeníinterpunkce,kterákparcelacitextuslouží.Jeprotoužitečnézamýšletsenadškolníznalostípravopisnýchpravidel,jmenovitěznalostípravopisusyntaktic-kéhoakladeníčárek.Žácibymělidojítkpoznání,žepravidlainterpunkcenejsounikteraknahodilá,alemajísvélogickézákonitosti.Mnohdymůžepřítomnost,činepřítomnostčárkyvtextudokonceiměnitvýznamsdělení.Vkonečnémdůsled-kujdetedynejenoovládnutípříslušnýchinterpunkčníchpravidel,alerovněžosprávnouinterpretacitextuajehopochopení.Domnívámese,žesvouúlohumá–kromějinýchvýznamnýchfaktorů–taképravopisnáúroveňpsanéhozáznamuakvalitníčleněnítextuinterpunkčnímiznaménky.

Žácisesinterpunkcíseznamujípostupněpřiprobíránískladby.nejvícinfor-macíkpravidlůmopsaníčárkyvsouvětíivevětějednoduchézískávalidoposudvprůběhuosméhoročníku.Vzávěrečnémdevátémročníkujsoupřidányzvlášt-nostivětnéstavby,jakovsuvka,osamostatněnývětnýčlenadalší.TentopostupjedánnynějšímiosnovamiprovzdělávacíprogramZákladníškola,tyvšakbudoupostupněvystřídányinovovanýmiškolnímivzdělávacímiprogramy(dáleŠVP).PodleŠVPsevčeskýchškoláchvyučujeodškolníhoroku2007/2008pouzev1.a6.ročníku,naosméročníkypřijdeřadatedyažveškolnímroce2009/2010,nadevátéročníkyještěorokpozději.nicméněužnyníbudeužitečnévěnovat

seúvahámoinovativnímpojetípravopisnéhoučivatak,abynebylopomenutaniaspektsyntaktickopravopisný.SoučasnýRámcovývzdělávacíprogramprozákladnívzdělávání(zněhožvycházejíkonkrétníŠVP)nijakstriktněpostavenípravopisunevymezuje.Vočekávanýchvýstupechžákůseuvádípouzevobecnérovině,žebyžákmělvyužívatpoznatkyojazyceastylukegramatickyivěcněsprávnémupísemnémuprojevuaktvořivéprácistextemneboikvlastnímutvořivémupsanínazákladěsvýchdispozicaosobníchzájmů.Požadujesedále,abyžákvpísemnémprojevuzvládalpravopislexikální,morfologickýisyntaktickývevětějednoduchéisouvětí.Vlastnípravopisnéučivojevymezenopouzeheslo-vitě(pravopis–lexikální,morfologický,syntaktický).Školámjetakdánaznačnábenevolencevtom,jakouváhubudouinterpunkcipřikládat.Výšeuvedenéoče-kávanévýstupyjsouzávaznéproukončení2.stupnězákladníhovzdělávání,nenítedyzřejmé,vekterýchročnícíchajakýmzpůsobembysežácisinterpunkčnímipravidlyměliseznámit.

našepředstavaopříštívýuceinterpunkceseopíráopoznatky,žeprávěin-terpunkčnípravopisčinížákůmnemalépotíže.Ověřilijsmesitorovněžpomocíorientačníhotestování,kterémubylitéměřpředpětilety(včervnuroku2003)podrobenižáciosmýchadevátýchročníkůzákladníchškolažáciodpovídajícíchročníkůšestiletéhogymnázia.Vněmbylazjišťovánaúroveňznalostíinterpunkč-níhopravopisusezaměřenímnapsaníčárekvsouvislém,tematickyjednotnémtextu.Základemtestovánísestalinterpunkčnídiktáttvořenýosmisouvětími,opírajícímiseohumoristickýrománZdeňkaJirotkySaturnin.Použitécelkybylyupravenytak,abysevnichvyskytovalyiproblematickéinterpunkčníjevy.Textbylzadánvpsanépodoběsodstraněnouinterpunkcíaúkolemžákůbylopouzedoplnitchybějícíčárky.nemohlisetedyodvolávatnato,žebybylipřiúvaháchorozmístěníčárekrušenipřemýšlenímnaddalšímipravopisnýmijevy.Vzorekčítal201žákůzetřízákladníchškoladvoušestiletýchgymnáziívMoravskoslezskémkraji.Prozajímavostuvádíme,jakmělvýslednýdiktátsdoplněnýmičárkamivypadat:1. Přiznám se, že v tu chvíli, kdy zaznělo Barbořino jméno, jsem zrudl jako pivoňka,

ale dědeček si toho vůbec nevšímal. 2. Také Saturnin vypadal, jako by byl její jméno přeslechl. 3. Nevnímal jsem dobře, co dědeček dále povídal, a vzpamatoval jsem se, až se mě

žertovně optal, proč jsem nepřijel po řece se svou obývací lodí. 4. Chtěl jsem mu odpovědět, že mi v tom zabránily jezy četných elektráren, avšak

rozmyslel jsem si to. 5. On vlastně ani na moji odpověď nečekal, spokojeně se pochechtával, šibalsky

mžoural očkama a znenadání mě pobaveně udeřil do zad. 6. Večer jsem seděl ve svém pokoji a přemýšlel jsem, jak nedokonalé jsou úsudky,

které si člověk učiní o svých bližních, neboť dosud jsem považoval dědečka za mrzutého starého pána, který je poněkud sobecký.

7. Zřejmě jsem mu křivdil a dnes jsem si marně lámal hlavu, odkud dědeček ví o mém zájmu o slečnu Barboru.

8. To teď stejně bylo vedlejší, poněvadž hlavní bylo, že ji pozval a že na mě čeká nejrozkošnější dovolená, jakou jsem kdy prožil.Vybranýtextponěkudhumornéhovyznění,abyžákyobsahemneodrazoval

anedeprimoval,sicenepostihujevšechnysyntaktickéjevysouvisejícíspsanímčárek,alepomohlnámpoukázatnaproblematickámístaanaznačit,čemubyvevýucesyntaxeainterpunkcemělabýtvěnovánazvýšenápozornost.

Celkověbylotřebadodiktátudoplnit21chybějícíchčárek,stímsevšakbezchybyvyrovnalipouze3žácizevšechtestovaných(1,5%),19žákůchybo-valojednou(9,5%).Téměř17%žákůchybovalovedvoupřípadech.Jevcelkupotěšitelné,ženěcovícnež41%žákůseocitloveskupinětěch,kdomělimezijednouažtřemiinterpunkčnímichybami.Tylzepokládatzadobřeobeznámenésezákladyinterpunkceachybujícípouzevkomplikovanějšíchpřípadech.Méněradostnéjezjištění,žezhrubastejněvelkájeskupinatěch,kdosedopustiličtyřažšestichyb(42%);titožácinepochybněmajíveznalostiinterpunkcevážnénedostatky.Proilustracidodejme,žemaximálnípočetchybčinil16(nad10chybudělalo7%respondentů).Celkovýpočetchybbyl888,vprůměrutoznamená4,4chybynažáka.

Vnásledujícímgrafujepřehledněvyčleněnopětskupinžákůpodletoho,jakchybovali:

1)bezchyby,2)jednaažtřichyby,3)čtyřiažšestchyb,4)sedmaždevětchyb,5)desetavícechyb.

,%

,%,%

,%

,%

bez chyby - chyby - chyb - chyb0 a více

0

Zachybujsmepovažovalijakčárky,kteréchyběly,takčárkyumístěnénavícanepatřičně.Ztohotopohledubylavýrazněčastějšíchyboučárkachybějící(78%),menšíčástpřipadánačárkyumístěnétam,kamnepatří(22%).

nížeuvedenátabulkauvádípočtychybujícíchžákůvjednotlivýchsouvětíchinterpunkčníhodiktátu.

chybujícíchžáků %chybujících1.souvětí 107 53,2%2.souvětí 35 17,4%3.souvětí 170 84,6%4.souvětí 8 4%5.souvětí 38 18,9%6.souvětí 82 40,8%7.souvětí 45 22,4%8.souvětí 148 73,6%

Zvyhodnoceníjepatrné,ženejvětšíproblémyčiniložákům3.souvětí,vekte-rémchybovalotéměř85%žáků.Složitésouřadnésouvětíbylosloženoz5vět,žácidonějmělidoplnit4čárky.Přibližšímprozkoumáníbylozjištěno,ženejčastějšíchyboubylaabsencečárkyumístěnépředslučovacíspojkua,kteráspojovaladvěhlavnívěty,mezinimižsevšakocitlavětavedlejší(Nevnímal jsem dobře, co děde-ček dále povídal, a vzpamatoval jsem se…).nebylytakoddělenyvětynarůznýchsyntaktickýchúrovních(1.VH,co2.VV,a3.VH…).Tentoproblematickýtypsouvětí,vněmžjetřebapoužítčárkupředslučovacíspojkoua,sezjevněopomíjínazákladníchistředníchškoláchačinípotížeivysokoškolákům.

Bezmálatřičtvrtinyžákůchybovalyvposlednímsouvětítextu,vněmžchyběly3čárky.Potížečinilysouřadněspojenévedlejšívětystejnéhodruhuanastejnésyntaktickéúrovni(…hlavní bylo, že ji pozval a že na mě čeká nejrozkošnější dovo-lená…),cožbylpřípad,kdybylačárkaumísťovánanadbytečně.Vestejnémsouvětívícnežpolovinarespondentůneumístilaposledníčárkupředvztažnézájmenojakou,kterépřipojujevedlejšívětu(…dovolená, jakou jsem kdy prožil.).

Téměřpopětiletech(únor2008)byltentýžinterpunkčnídiktátpoužitvběžné9.tříděZŠdr.M.TyrševHlučíně.utěchtožáků,kteřítvořilináhodnývzorekvýběru,dosudprobíhalavýukapodlestarýchosnovvzdělávacíhoprogramuZákladníškola.nadiktátnebylispeciálněpřipravováni.Testováníseúčastnilo21žáků,vdiktátechsevyskytlo98interpunkčníchchyb,cožpředstavujeprůměr4,67chybnažáka.Jednažákynědoplnilačárkyzcelasprávně,nejhůředoplněnýtextbyls11chybami.

Prosrovnáníjsouvnásledujícítabulceuvedenypočtyžákůchybujícíchvjed-notlivýchsouvětích.

chybujícíchžáků %chybujících1.souvětí 11 52,4%2.souvětí 4 19,0%3.souvětí 20 95,2%4.souvětí 0 0,0%5.souvětí 2 9,5%6.souvětí 9 42,9%7.souvětí 4 19,0%8.souvětí 18 85,7%

Zesrovnánívýsledkůvtétotřídějepatrné,žeseužákůvyskytujísčasovýmodstupemtytéžnedostatky.Vněkterýchsouvětíchbyloprocentochybujícíchžákůdokoncemarkantnější.Vyhodnocenípoukázaloještěnadalšíproblémovýjev,kterýsevyskytovalunadpolovičnívětšinyžáků–jednáseovětuvloženou,kterábylasoučástí1. souvětí,vněmžnezvládlodoplnit správnou inter-punkci52,4%žáků.Chybnékladeníčárekse týkalo interpunkcezoboustranvloženévěty,zejménavšakscházelačárkaumístěnázavětou.

nazákladěvýšeuvedenýchvýsledkůjenamístěúvahaovyčleněníinter-punkcejakosamostatnéčástiučivaskladbyvnověvytvářenýchŠVP.Vtaktokoncipovanýchučebníchplánechbyjižnebylomožnéchápatučivoointerpun-kcijakodoplňkovou,ménědůležitoučástjednotlivýchoblastísyntaxe,alejakosvébytnouobsahovousložkutohotoučiva.ÚpravaŠVPmůžeučiteliposkytnoutširšíčasovýprostornazvládnutíučivaointerpunkci,zvláštěpaknaprocvičenínejproblematičtějšíchjevůsyntaktickéhopravopisu.Účelnoudidaktickoupomůc-kousepřiprocvičovánímohoustátnapř.pracovnílistycílenězaměřenénadanéproblematickéjevy.návrhjednohopracovníholistu,jímžnavazujemenazadanýdiktátadvazhlavníchproblematickýchjevů,uvádímevpříloze.

Oblastíinterpunkcebychomsechtěliinadálepodrobnězabývat,konkrétněvespojitostisŠVP.Úroveňznalostíinterpunkčníhopravopisubybylovhodnéověřitzatřirokyužákůdnešníchšestýchročníkůzákladníchškol.

Zacennéradyakonzultacekobsahupříspěvkuakpracovnímulistuděkuji

paníprofesorceJaněSvobodové,vedoucíkatedryčeskéhojazykaaliteraturysdidaktikounaPedagogickéfakultěOstravskéuniverzityvOstravě,kterábylavminulostivedoucímédiplomovépráce.

přílohaprAcoVNÍ LIST

INTerpuNkce V SouVĚTÍ

1.GRAFSouvětí s jednou hlavní větou a jednou vedlejší vloženou větou:

Ve chvíli, kdy zaznělo Barbořino jméno, jsem zrudl jako pivoňka.Pomůckakrozlišenípočtuvět:řídímesepodlepočtuurčitých slovesných tvarů.

Úkolč.1:Vyhledejte,kterásouvětímajístejnoustavbu.naznačtejigraficky.1a)Myšlenka,žeBarborudědečekvezmenavýlet,semiopravdulíbila.1b)ne-věděljsem,jakjimámpozvat,atatonáhodamitousnadnila.1c)Dědeček,kterýBarbořinojménopronesl,vypadalvelmispokojeně.

2.GRAFSouvětí se dvěma hlavními větami, které jsou spojeny slučovací spojkou a, avšak nesousedí spolu; mezi nimi se ocitla vedlejší věta (není vložená):

Nevnímal jsem dobře, co dědeček povídal, a vzpamatoval jsem se mnohem po-zději.

kdy V 2

V 1 (2 . čás t) V 1 (1 . čás t)

a V 1 V 3

co V 2

Úkolč.2:Vyhledejte,kterásouvětímajístejnoustavbu.naznačtejigraficky.2a)Dědečekještějednouzopakoval,žeBarborurádnanášvýlettaképozve,aotočilsekemně.2b)Ptalse,zdasemilíbíjehonápad,žeBarborapojedesnámi.2c)Doufaljsem,žepříméodpovědinějakuniknu,auhýbaljsemočima.

SPRÁVnÉŘEŠEnÍ:Úkolč.1:1a);1c).Úkolč.2:2a);2c).

Literatura Rámcovývzdělávacíprogramprozákladnívzdělávání.Praha:VÚP,2004.STYBLÍK,V.:Problematickéčárky.Českýjazykaliteratura46,1995–1996,č.

7–8,s.182–183.STYBLÍK,V.,ČECHOVÁ,M.,HAuSER,P.,HOŠnOVÁ,E.:Českýjazykpro6.

–9.ročníkZŠ.Praha:SPn,1996–2001.SVOBODOVÁ,I.:Českýpravopisnakonci20.stoletíIn:Českýjazykaliteratura

nasklonkuXX.století.Ostrava–walbrzych,2001.SVOBODOVÁ,J.:Průvodcečeskouinterpunkcí.VADEMECuMBOHEMIAE,

2003.ŠInK,R.:Úroveňznalostiinterpunkčníhopravopisuna2.stupniZŠ.nepubli-

kovanádiplomovápráce.Ostrava:PedagogickáfakultaOstravskéuniverzity,2004.

VzdělávacíprogramZákladníškola.Praha:Fortuna,1996.

Summary

TeXT uNderSTANdINg ANd puNcTuATIoN orThogrAphy AT The eLemeNTAry SchooLS IN The czech repuBLIc

ThepaperdealswiththeresearchwhichresultsbringthenarrowviewtotheabilityofpupilstomanagethebasicpunctuationoftheCzechgrammarespeciallythecommas.TheresearchwasmadeinthelasttwogradesoftheelementaryschoolinCzechRepublic.Ingeneralthepaperconcernstheevaluationofthestatement’stext–dictation–thatwasworkedupbypupilsinthe8thand9thgradesatseveralschools.Thespecificanalysisisfocusingespeciallytotheproblemsentences,thatwasthemostproblematicpart.

Mgr. Radim ŠinkZŠ dr. Miroslava Tyrše, Hlučíne-mail: [email protected]

Z teórie a didaktiky literatúry

K POETIKE a ESTETIKE SLOVENSKÉHO rOMáNU V 20. STOrOČÍ

Viera ŽemberOVÁ

I. román, žáner vo vývine modernej národnej literatúryŽánerrománumávslovenskejliteratúresvojichautorskýchpredchodcov

(JozefIgnácBajza,JozefMiloslavHurban,JánKalinčiak,ĽudovítKubáni),do19.storočiapatríajzrodKubánihoteoretickýchatypologickýchnázorovnaeurópskyrománsvojejdoby.Záujemožánrovémožnostirománuneskôrprejaviliviaceríliteráti,zamnohýchpripomeniemetých,ktorísazapojilidopraxedobovejlite-rárnokritickejvýpovedečiautorskejreflexieorománe,predovšetkýmSvetozáraHurbanaVajanského,JégéhoaleboGejzuVámoša.

Oddvadsiatychrokov20.storočiaavatmosféremedzivojnovéholiterárnehoživotasaslovenskýrománemancipujevosvojejtypologickej,estetickej,poetologic-kejanoetickejodlišnosti,aleajvprejavochjedinečnostikonkrétnychautorskýchdielní.Estetikaapoetika,akúdoslovenskéhorománuvnášaliliterárneizmy,saprejavilaajvovýraznýchautorskýchprojektoch,ktorýmjeblízkaobraznosťvý-povede,kultivovanývýrazadôslednáprácasoštýlomtextu,čovšakvprotipolohevočiestetiketextuznamenáajinklinovanieautorovejumeleckejmetódykpoetikeinýchakorealistickýchzobrazovacíchsystémov.Vmedzivojnovejliteratúremáslovenskýrománvosvojejpoetikezakomponované,poprirealizme,postupyzpoetikyexpresiozimu(JánHrušovský),naturalizmu(Jégé),naturizmualyrizmu(FrantišekŠvantner,DobroslavChrobák,MargitaFiguliová,ĽudoOndrejov,ĽudoZúbek,ZuzkaZguriška),aleajsymbolizmu,poetizmuavýraznúinklináciukno-etikečlenitýchfolklórnychžánrov,zvlášťinšpiráciemýtom,rozprávkou,baladoučipiesňou,noajnástrojminatvarovaniemýtickéhoamystickéhovprozaickejvýpovedi,ktorejneodporujerozpätieodsentimentupodrastickosťvovýrazeaobraze(zavšetkýchvýraznérománové,alezväčšaajfilozofujúceprojektyJégé-ho,GejzuVámoša,JozefaCígeraHronského,Milaurbana,TidaJozefaGašpara,DobroslavaChrobáka,MargityFiguliovej,FrantiškaŠvantnera).

Odpolovice20.storočia,vinýchspoločenskýchajkultúrnychsúradniciachakésprevádzalimedzivojnovúprózuslovenskýchautorov,saslovenskýrománzpohľaduliterárnejhistórieorganizujeokolosvojichdvoch(žánerromán)syntéz,ktorézbližujeivzďaľujelátka,téma,ideológia,metódaapoetika,estetika,typo-lógiarománu,aktivovaniekategórieliterárnehočasualiterárnehopriestoru,typ

postavy,alepredovšetkýmnoetika„veľkého“,rozsiahlehovýpravnéhotextu,zapo-jenéhodopožiadaviekdobovejkultúrnejpolitiky.Povšimnúťsitreba,vovzťahukpremenámrománuvdruhejpolovici20.storočia,praxpovojnovejkultúrnejpolitiky,ideologickúaestetickúkoncepciunárodnejliteratúryato,čosapovažujezaspoločenskúobjednávkuadresovanúautoroviajehotvorivejdielni.

Doprvejepickejsyntézyslovenskéhopovojnovéhorománu,kdedominujerománu(žánru)spoločenskáajautorskáskúsenosťsnedávnoukončenouvojnou,sapresadívlátke,téme,nazeraníautoraproblémchápaniasmrtiavíťazstva,ktorýneobídeanimodelovaniepostavyapointy,čosavestetiketextumenínamožnosťaktualizovaťpoprirealistickejajmodernistickézobrazovacietechniky.Spomedzitýchautorov,ktorísanevzďaľovalisymboluazmyslomajzmyslovostivrolegradujúcejsúčastizložitoorganizovanejsémantickejlínievpoetologickyotvorenejrománovejvýpovedi,samožnoodvolaťnarományDominikaTatarku,VladimíraMináča,AlfonzaBednára,neskôrLadislavaŤažkého,AndrejaChudobu.Dovývinumodernéhoslovenskéhorománuzasahujeajvšestrannediferencovanýautorskýromán,ktorýliterárnahistóriasústreďujepodoznačeniedruháepickásyntézavnormalizačnomdesaťročí(ValérPeťko,MilanŠútovec).To,čoexteriéro-vospájalorománypäťdesiatychrokochvprvejepickejsyntéze,toužnevystačínavystihnutiepodstaty,spoločnéhoiodlišujúcehovrománedruhejepickejsyntézy,kdepôvodnemaladominovaťtémaapostava,umeleckámetódaaideológia.Prav-depodobnezaparadox,taksatojavilovdanejdobe,sajavilaautorskáreakcianapožiadavkuvyrovnaťsa„poetikou“socialistickéhorealizmusprítomnosťouajejspoločenskýmireáliami,kolektivizmom,ideálmi,ideamiahodnotami.Situáciarománuarománovásituácia(JánStevček)sapremietlav(románovej)druhejepickejsyntézeajdoperiodizačnéhoorientovania(StanislavŠmatlák,PeterZajac,rok1963,MilošTomčík,rok1984)savovývineadopotrebyreflektovaťvlátke,témeavnoetiketextunávrathistórie(JánLenčo,AntonHykisch,IvanHudec,noraBaráthováainí)ahistorizmu(predovšetkýmLadislavBallek,VincetŠikula,IvanHabaj,PeterJaroš)dotematikydrámy(MilanFerko,StanislavŠtepka,JánHudecainí)aepiky(zvlášťnovelistikaaromán).

II. historizmus v slovenskom románe druhej polovice 20. storočiaZarok,ktorýmsapresilahistorizmuvslovenskomrománedruhejepickej

syntézyoslabuje,určilMilošTomčíkrok1984,čobyzodpovedaloajvydavateľskejpraxisrománovýmiprojektmiVincentaŠikulu(Majstri,Muškát,Vilma–1976,1977,1979),LadislavaBalleka(Pomocník,Agáty,Lesnédivadlo–1977,1981,1987),LadislavaŤažkého(Amenmária,EvanjeliumčatáraMatúšaI.–II.–1964,1979),PetraJaroša(Tisícročnávčela,neméucho,hluchéoko–1979,1984)aIvanaHabaja(KolonistiI.–III.–1980,1981,1986).

Literárnakritikasiužpriautorskýchtextovýchjednotlivostiachpovšimla,žesaslovenskírománopiscivsedemdesiatychrokov20.storočiavracajúzväčša

do„nedávnej“minulosti.Ztohosadaloodhadnúť,žesanezaťažujúproblémomhistorickéhovedomiaslovenskejspoločnosti,aleväčšmiichzaujímagenéza,kvalitaaprejavyetnickejidentityspoločnosti,doktorejajichrományvstupovaliakoneprehliadnuteľnáponukanaindividuálnuajkolektívnureflexiuotom,čoje,sčímsaspontánnesmerovanievýzvydostaloajkďalšejotázke,ktorávyústiladoobnovenejspoločenskejdiskusieočaseakoohodnotesobsahomaformou.Autorskézázemiesamonaznačuje,žeideotakýnávratdominulosti,abysúviselsautorovouosobnoučispoločenskouempíriou,alebospríležitosťouverifikovaťprítomnosťounedávnuminulosť.Čassapričinenímrománushistorizujúcoulí-nioustalprerománajehoautoraprejavomemancipovaniasavširšompriestore,nežjelenten,ktorýpokrývaslovenskéetnikum,emancipovaťsaveurópskychdejinách,kultúre,vede,politike,vkoreniťsačasovosťou,kontinuitou,tradíciou,svojoufolklórnouentitou,prácoupredovšetkýmdočlovečenskéhoaažpotomdoetnického.Keďsarománpäťdesiatychrokovvyrovnávalsosmrťou,románsedemdesiatychrokovsivšímaživot,obidvavýrazynapočiatokakoniec,trva-nieazlomvčase,vedomeuvádzajúčidokonca„povyšujú“autorislovenskéhomodernéhorománuposlednýchdesaťročí20.storočianafilozofickúinštrukciu,ktorousavyjadruje„všetko,“čopodnecuje,vyjadrujealimituječlovekavjehočinnostiach,citoch,mravochaverdiktoch.

III. románová entita v jarošovej Tisícročnej včeleJarošovrománjesúčasneasúbežnepanorámaajmozaikačasu,ktorájeukot-

venávliterárnompriestore.LiterárnakritikazvýraznilavJarošovomrománečasakokompozičnú,tema-

tickú,sujetovúafabulačnúsúčasťhorizontálneho(stratégiaautora)avertikálneho(stratégiatextu)„plánu“románu.

Panoramatickosťrománuzabezpečuječas,jehozvnútornenosťaorientovaniesavtemporytmickomorganizovaníveľkéhonaračnéhocelkuzasrozprávač,ktorýmáautoromurčenúdanosť,podľaktorejsaprejavujeakonepersonálny,nekon-krétny,alevzápätíajakodemiurgepizodických,izolovanýchdejov,ktoréprepája,zosúlaďuječiiniciujepráveon.

Presilavýpovedenarátora,dynamickýsujetpostávaprototypov,rozbiehaváfabulapodnecovanápohybomnarátoravliterárnompriestorealiterárnomčase,autorskýmodelhryahravostiprostredníctvomštýlualexiky,ktoránapokonsmerujekdômyselneorganizovanémuzáveruzpoznaniajednotlivcaaľudskéhokolektívuvreálnychdejinnýchaspoločenskýchpodmienkachvznikázintertextu-ality,znavrstvovaniaaprepájaniainformácií,zdokumentov,aleajzdeskriptívnostiakozosietečianticipovanej„mapy“sozáznamom„presunu“postávvliterárnompriestore,čosanierazuskutočňujetakmerpokružniciodepicentrageografickyreálnejlokalitypoohraničeniakontinentu.

najednejstranesiinterpretátoriJarošovhotextuvšimlisocialistickorealistic-kúlíniurománu(verifikačnáhistoriografickálínia),nadruhejstranesaväčšmivenovalimagickostiakarnevalizáciivpoetikeanoetikerománu.PravdepodobnezadotykovémiestotýchtolíniíotváraniarománumožnooznačiťlatentnésúčastiJarošovejpoetiky.Zaprvúideu,ktoroujezovretýnoetickýplánrománuoznačímePrácuakokľúčkautorovmuanarátorovmuopakovanémupremýšľaniuopráciakoospôsobe(seba)uchovaniav(tu)pamätisúčasníkovavčasePrírody,ďalejozložitejsociálnejskutočnostiahumanizmeajkrutostijednotlivcaaoľudskej,rodinnej,rodovejspolupatričnostiitenzii,abyautorvniesoldonoetikytextutakzložitýakrehkývýpovednýajhodnotiacivýrazprevšetko,čosúvisísčlovekom,abysamohlovšetko,čosavrománe„udeje“,meraťajkritériomPravda.Márqu-ezovskémagickorealistickéfiliácienavodilaJarošovabrilantnáprácasoslovomavetou,tedaschopnosťpersonalizovaťaozvláštniť(irónia,groteska,humor)vro-mánePríroduačlovekasvedomímpokoryvočinejijejmúdrostiaodovzdanostirytmickéhočasu.PrírodaniejetajomnávJarošovomrománe;apriorisa„vzdala“akýchkoľvekriešenízosudovosti,rezignáciečipresilyPrírodynadčlovekom,aképoznáfolklóranaturisti,naposledyRudolfJašík(Povesťobielychklameňoch),ranýStanislavRakús(Žobráci)aKarolHorák(Cukor).Karnevalizácia(TiborŽilka,JánŠtevček,SilviaPokrivčáková)saspomínavTisícročnejvčeleako„obal“napresiluvariovanejanimálnosti(telesnosť)postavy,nafilozofiusexuakovýrazunadľudskejvášneamúdrosťreťazcovvpokračovanírodu.Jarošovofátumženanemáromantickéklišé,skôrjeosudovokomponovanéakozmyselnosť,krása,zlo,dobro,vášeň,vždyakoprostriedok,akýmmožno„hovoriť“sčasom(rodovákronika,zmyselnývzťah).

ČasováačiastočneajpriestorováepizodickározovretosťJarošovejTisícročnejvčelysaukotvujenadvochjavoch,nastatickomdomove(VladimírPetrík)akonaabsolútnejhodnoteprepostavu,ktorájutaknevníma,anaceste(putovaní,JánŠtevček)akonaspôsobesebauvedomenia,sebavedomiaaemancipovaniasavosvojomčaseaspoločenskompriestoreprepostavyajfigúrky,naodchodochanávratoch,akonazačiatkuakonci(obraznej)cestyhlúpehoJanadosveta,abysaznejvrátilvíťazne,aleajspokorou.

LiteratúraHODnOTYDESAŤROČIA.Kproblémomslovenskejliteratúrysedemdesiatych

rokov.ZostavilVladimírPetrík.1.vydanie.Bratislava:Slovenskýspisovateľ,1989.

HVIŠČ,J.:Slovenskáhistorickápróza.1.vydanie.Bratislava:LIC,1988.JAROŠ,P.:LoďláskyaliasKronikadobrýchnádejí.1.vydanie.Bratislava:Agentúra

Signum,2000.PETRÍK,V.:Slovenskýrománsedmdesátychlet.1.vydanie.Praha.Československý

spisovatel,1987.

POKRIVČÁKOVÁ,S.:Karnevalováasatirickágrotesknosť.1.vydanie.nitra:Garmond,2002.

SÚČASnOSŤROMÁnu–ROMÁnSÚČASnOSTI.ZostavilRudolfChmel.1.vydanie.Bratislava:Slovenskýspisovateľ,1987.

ŠABÍK,V.:ČítajúciTitus.1.vydanie.Bratislava:Slovenskýspisovateľ,1982.ŠTEVČEK,J.:Dejinyslovenskéhorománu.1.vydanie.Bratislava:Tatran,1991.

Zusammenfassung

zur poeTIk uNd ÄSTheTIk deS SLowAkIScheN romANS Im 20. jAhrhuNderT

DerBeitragentwirftdenEntwicklungsprozessdesslowakischenRomansim20.Jahrhundert,undzwarso,dasserdiePeriodisierung,Gattung,Genre,ThematikundeinzelneAutorenwerkstättenrespektiert.DieAbsichtdesBeitragsverfolgt,aufwelcheArtundweisederslowakischeRomanindeneinzelnenZeitabschnit-tendes20.JahrhundertsderpoetologischenundästhetischenInitiativeeröffnetwird,undwieerdabeidiegenologischeTraditionunddienormihresGenresmodifiziert.prof. PhDr. Viera Žemberová, CSc.Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, Prešove-mail: [email protected]

SPOLOČENSKá PrÓza PrE DETI a MLáDEŽ Na VzOSTUPE

Zuzana StANISLAVOVÁ

Vkontexteslovenskejliteratúrypredetiamládežpatriližánrespoločenskejprózy(tedapoviedky,novelyarománystematikouživotadetíčidospievajúcich)minimálnedesať–pätnásťrokovkvyslovenenedostatkovýmžánrom.Tentostavspôsobiloviacerodôvodov.Azdanajzávažnejšímznichbolnedostatokodvahypúšťaťsadomálopreskúmanýchanedostatočnepoznanýchdobovýchsociálnychproblémov,sktorýmidetstvoadospievaniedneszápasí.Spoločenskápróza(čiužsorientáciouviacnapsychologickéaspektydetí,alebonasociologickéotázkyichexistencie)satotižnezaobídebezdôkladnéhopoznaniapsychosociálnychpodmienok,vakýchdetižijú.Vposlednýchrokochbolivšakužzreteľnésignály,žetátoprózapostupnezačínatematizovaťproblémysúčasnosti.Platítoajopro-dukciiroka2007,vktorejsapoprirozprávkeprávepríbehysdetskýmhrdinomobjavilivbohatšomzastúpeníaširšomproblémovomdiapazóne,nežkedykoľvekpredtýmzaposlednýchpätnásťrokov.

Vtvorbetohtotypuprevládolreferenčnýhrdina,tedatakápostava,ktorájevekovoiskúsenostnepribližnerovesníkomčitateľa.Snímvstupujedopríbehukaždodennýživot.KtakémutotypupríbehovmožnozaradiťprózyTone Revajo-vejDenis a jeho sestry(Slovart,il.MartinaKrálová)aĽubice SuballyovejKľúčik od trinástej komnaty(Martin,VydavateľstvoMS,il.JurajMartiška).T.Revajováponúklapríbehyobyčajnejpanelákovejrodiny.Vtejsúvislostisadotklasociálnychproblémovsúčasnejspoločnosti(napríkladekonomickýchproblémovmladýchrodín,nefunkčnosti,resp.rozpadurodín,zktorýchjedenzrodičovdlhodobopracujevzahraničí,pocitovdetízdetskéhodomovaapod.).Stvárňujeichvšaklendotakejmiery,vakejjeschopnézaznamenaťichdesať–jedenásťročnýrozprávač.Okremtohovšetko,vrátanedetskejláskyrozprávačačiformovaniajehovzťahukadoptívnejsestre,jenadľahčenépreautorkutypickýmhumornýmnadhľadom,ktorýdokáženenápadne„podsunúť“výchovnýaspekt.KnihaĽ.Suballyovejjezasaprázdninovýmpríbehomtrochdetí(sdominantnýmzástojommalejhrdinkyLidky).Bezstarostnosťprázdninovéhočasuvbanskoštiavnickomprostredísama-lýmhrdinomskomplikujetým,žeporušiazákazvstúpiťdopriestoruzaplnenéhovecamicudzejosoby(t.j.akobydorozprávkovej„trinástejkomnaty“),batakakovrozprávkesiznejdokoncabezopýtaniavezmúcudziuneznámuvec.Vpodložísujetovéhonapätiazostávapotomnenápadnáalúzianarozprávku(trestzapre-stúpeniezákazu),vtomtoprípadevpodobevzájomnéhopodozrievaniaaobáv,žesatajomstvoodhalí.Všetkosanapokonvysvetlíavdeťochzostávapoznanie,žeistúmorálnuhranicusaprekročiťnepatrí.Kontextdetskýchpríbehovobohatila

00

ajreedíciaknižkyJany Šrámkovej Rozprávky štrbavej opičky(Mladéletá,il.Alenawagnerová).VedíciiPrváknihadostalitakpredškoláciaprvočitateliapríbehy,ktorénezostarlinapriektemerdvomdesaťročiamodichprvéhovydania.PôvabepizódpredškoláčkyGabikyspočívajednakvspôsobe,akýmnavzájomkorešpon-dujepoviedkovýarozprávkovýžánrovýkomponentpririešenídetskýchstarostíprotagonistky,jednakvautentickostidetskéhosvetaavdobreodpozorovanej,živejdetskejreči.

ProblémydetívsúčasnomsvetevposlednýchrokochnajsystematickejšiezaznamenávalipoviedkypublikovanézásluhouvydavateľstvaPerfekt(Poletímezadúhou1,2005,Poletímezadúhou2,2006).Tretíročníkpoviedokztohtovyda-vateľstvavyšielpodnázvomAnjelik vo vysokej tráve(il.kolektívžiakovŠpeciálnejZŠvoZvolene).Takakopredchádzajúceročníky,ajtentorazpoviedkyponúkajúliterárnestvárnenieproblémov,ktoréniesúvtvorbepredetiprávefrekventova-né:smrťblízkehočloveka,rovnéčinerovnékamarátstvo,rasizmus,outsiderstvoašikanovanie,alenechýbaanirecesiaahumor.Zliterárno-umeleckéhohľadiskajehodnotovýtrendpoviedokjednotlivýchročníkovzreteľnestúpajúci.

Aktuálne,pálčivéživotnéstarostidetípríbehovostvárňujúajviaceréďalšieprózy.Roman BratvdieleMôj anjel sa vie biť(Mladéletá,il.MiroslavRegitko)taktotematizovalproblémšikanovaniaudetí.Pomyselnérozhovoryrozprávača,piatakaOskara,simaginárnym„anjeličkom–strážničkom“(ktorémudámenoOskarielaktoréhocelkomdobremôžemevnímaťajakodruhé„ja“hrdinu),umožňujúzvnútranačrtnúťpsychickýrozmeršikanovanéhodieťaťabeztoho,abyprózapôsobilafrustrujúco.Dieťazverujeimaginárnejpostavesvojepocitystrachu,radísasnímohľadaníspôsobov,akočeliťšikane.Takakotočastobývavrealite,napriekharmonickejrodineidobrýmvýsledkomvškolenezverísachlapecsosvojímproblémomanirodičom,aniučiteľke.Hocijesubtílnejtelesnejkonštruk-cie,modelujehoautorakohúževnatúosobnosť.Pôvabnenaivnýdetskýaspekt,zmyselprehumoradobreodhadnutámieranadsádzky(vovzťahukšikanujúcimspolužiakom)spôsobujú,žespracovanieťaživéhoproblémuijehoriešenie(chla-peczačnechodiťnakarateapostavísasvojimmučiteľomnaodpor)vyznievajúpsychologickypresvedčivoapritomcelkomprirodzeneunesúposolstvootom,ževlastnúľudskúdôstojnosťsitrebabrániť(hoci,akovieme,vreálijepredetiriešenietakýchtoproblémovomnohokomplikovanejšie).

JednouznajzaujímavejšíchpublikáciíminuléhorokajevsledovanomokruhuprózypoviedkaSlavky Liptákovej Chlapec bez mena(vydalaautorkasil.FeraLiptáka).Filozofickýrozmerpríbehuvznikánavrstvovanímbohatejznakovostinamotívživotaľudízokrajaspoločnosti.Presvettýchtoľudí,vprózezastúpenýbezmennýmchlapcom(hovoriamu„tento“),jehostaroumatkouastarýmotcom,jecharakteristickáuzavretosťdovnútra,prézentistickýprístupkživotu,citováotupenosťakozámernásnahabrániťsacitovýmväzbám,abysaubránilibolestizostrátasklamaní.Anonymitaichživotaznamenábyťčlovekombezosudu,

0

jestvovaťbezosobnostnejidentity.Cezdrsnúprirodzenosť,sakoutítoľudiaprijímajúvšetko,čosastane,savknihehovoríoodcudzenostiaľudskejopuste-nosti,orelativitešťastia,orôznychpodobáchlásky,ohľadanívlastnejidentity.Jetoazdaprváknihavslovenskejdetskejliteratúre,ktoráakoleitmotívspracúvaproblémbezdomovstva,bezprizornostidieťaťaavtejsúvislostijehovnútornejopustenosti.Hovorívšakajosúvislostimedzianonymitouživotaaslobodouvoľby.Otvorenýzáverpríbehuponúkaoptimistickúeventualituonájdenísvojhomena,atedavlastnejosobnostnejidentity.Vychádzatakvústretydetskejpotrebeuspokojujúcehoriešeniaproblému,ktoréjevšakvtomtoprípadeskutočnelenjednouzmožností–tourozprávkovošťastnou.

VdilógiiĽuba Dobrovodu Ja malkáč. Román smutno-srandovinovýaJa veľkáč. Román necenzurovaný, asi ma zabijú(Ďateľ2007,2008,il.PeterHaas)súsociálnymikropriestor(rodina,detskékamarátstva),ispoločensko-politickýmakropries-tor(totalitnýrežim50.–60.rokov)reflektovanéprostredníctvomzornéhouhladieťaťa,ktorémnohémuokolosebaavsebenerozumie.Pretolenzaznamenávaudalosti,priraďujeichksebeaopakujereplikyčivýrazy,resp.komentujeichtak,akotopočujeoddospelých.Vytvárasatakkontextsurovostimedziľudskýchvzťahov,vrámcičohocítiťbezmocnosťdieťaťazoči-vočideformujúcimvplyvomprostredia.Spôsobrozprávaniaumožňujevnímaťproces,akýmsakaličilaľud-skáduša.Dobrovodoveknihysúnajskôrdrsnýmiobrazmitotalitysmerujúcimikdospelémučitateľovinapriekdetskémurozprávačovi.Vkaždomprípadevšaktátodilógiapatríkdvomliterárnympočinomroka2007,ktorésametódouper-sifláževyrovnávajúsdeformovaným,absurdnýmsvetomtotalitnéhozriadenia,odkrývajúcjehoobludnosťakosystémuitragikomickúnedôstojnosťjednotlivcavjehomašinérii.

Druhouknihou,vktorejsaúspešneuplatňujepersiflážsozámeromzachytiťtotalitnúdobu,tentorazcezpriestordievčenskéhodospievania,jeprózaIreny Brežnej Na slepačích krídlach (Aspekt).Prostredníctvomrozprávačky,dievčaťaztzv.„dobrejrodiny“,akésav50.rokochminuléhostoročiastalispoločenskynežiaducimi,autorkapresvedčivostvárnilapsychológiudospievaniazasiahnuté-hopraktikamitotality50.rokov.napostaveotca(právnika)máčitateľmožnosťvnímaťosudintelektuálovodsúvanýchnamanuálnepráce;cezpostavumatkysakonkretizujeskutočnosť,akoľahkosadalozmiznúťvoväzení;cezdospievajúcuprotagonistkusúzreteľnéspôsobyvymývania(nielen)detskýchmozgovdobovouideológiouvškoleivmasmédiách;cezstvárneniesociálnychvzťahovvrodineavširšejsocietesaodkrývajúpostupyaspôsobymanipuláciesľuďmi.VpodaníspomienkovomotivovanejprózyI.Brežnejmáobrazživotav50.rokochrozmerautenticity,ktorániejevýsledkomfakticityudalostí,alepresvedčivostiprežitého.Atmosféradobyjekonfrontovanástaktrochafeministickýmuhlompohľadunaintímnéstarostidievčenskéhodospievania.

0

Literatúrapredospievajúcichvoformedievčenskéhoalebochlapčenskéhorománubolavposlednýchdvochdesaťročiachpopoluškoupôvodnejtvorby.Vminulomrokubolvšakuždievčenskýrománzastúpenývýraznejšie.OkremprózyI.BrežnejvyšliknihyPaulíny feriancovej Supertajný denník Lucie H.(Slovart,spols.r.o.,il.LuciaPelikantová),Martiny Solčanskej Aprílové dievča(Ikar)aZuzky Šulajovej Džínsový denník (Slovenskýspisovateľ).Vprípadochtýchtodebutantiekmámevšakdočineniaskonvenčnejšímtypomdievčenskejliteratúry,pridržiavajúcejsaviac-menejjednotnejschémy:končiasaprázdniny(prípadnesaknimnaopakschyľuje)ahrdinkasachystádonovej(strednej)školy(aleboočakávaprázdniny).Zataktrochudramatickýchokolnostístretne„úžas-ného“chlapca,ktorýje–akosaneskôrukáže–najlepšímkamarátomjejsuseda(kamaráta)anapokonsaznehovykľujespolužiakaprváláska.Celálovestoryjepopretkávanáúspechmianeúspechmivškole,striedavoupohodouanapätímvrodine.DenníkovokoncipovanérományP.FeriancovejaZ.Šulajovejzotrvávajúnaúrovnimiestamitrochunaivného,vkaždomprípadejednostrannéhonaháňa-niavysnenéhochlapca(abysinapokononaonapadlidonáručia).M.Solčanskásapokúsilaosadiťtrampotysvojejhrdinkysláskouajdospoločenskéhokontextu(nihilistickéživotnépostoje„zlatej“mládeže)avcelkupresvedčivostvárnilanielenprvúlásku,aleajprvésklamanie.narozdielodFeriancovejaŠulajovej,ktorévosvojichprózachredukovaliživotdospievajúcichdievčatvpodstatelennavzťahkdruhémupohlaviuapríbehukončilihappyendom,Solčanskásatedaaspoňokrôčikpriblížilatejpodobedievčenskéhorománu,ktoráprekračujekonvenčnúšablónužánrusmeromkspoločenskejpróze(akúbezpochybypredstavujenapr.spomínanýrománI.Brežnej).Štylistickysúvšaktietorománykultivované,čožiaľvsúčasnostiniejeažtakásamozrejmosť.

Pomernevýraznépríznakypríbehovzoživotadetíamládežemajúajdobro-družneladenéprózy,ktorýchvroku2007vyšlonaslovensképomerypomernedosť.Dosledovanéhožánrovéhookruhusícenepatria,aleprávevsúvislostisnápadnýmiznakmispoločenskejprózyvichštruktúreichaspoňmarginálnespomenieme.Zaujímavýmúkazomjefakt,žetvorcamitýchtoprózsúnapospolženskéautorky,pričomvdvochprípadochpoužilivpríbehochajprvkyvedeckejfantastiky.Taktojetovdobrodružno-fantastickomrománeBetky PalackovejPriatelia Aragonitu (Slovart).Vrámciprázdninovéhopríbehusafantastickýmotívviaženanápad,ženasvetežijúľudiaobdarenízvláštnymischopnosťami(schopnosťoulietať,komunikovaťsozvieratami,sozemou,srastlinamiapod.).Tajomstvoexistencieapôvodutakýchtoľudí,ajskutočnosť,žeichneobyčajnévlastnostisúvisiasaragonitom,vypátrajúvpriebehuprázdnindvajatakto„pos-tihnutí“dospievajúcichlapci.Akovieme,vprípadevedeckofantastickejprózyjevždydôležitýpravdepodobnostnýrozmervzmyslelogikyrozvinutianápadu.Palackovásatejtoúlohyzhostilavcelkušikovnespoužitímprimeranýchindícií(zriedkavosťaragonitovýchjaskýň,neobyčajnáfarbaočíhrdinov,faktmimoriad-

0

nejmieryempatievovzťahuniektorýchľudíkživýmaneživýmprírodninám,odmetaforizovanývýznamfrazeologizmovvyužitýakodôkaz,faktickéjestvovaniemeteoritovapod.).Problémomrománujepomernezdĺhavý,opisnýmipasážamizaťaženýrozbehsujetu;dynamikapríbehusazvyšujeažvposlednejtretinetextu.AjKatarína PetkaničovávosvojejdruhejdobrodružnejprózepredetiAfrickí draci (VydavateľstvoMiroslavaDemákaESA,spol.s.r.o.,il.VladimírKardelis)použilasci-fiprvok.ExotikapríbehujezabezpečenájehopriestorovoulokalizácioudoSudánu,kamrodinasdvomachlapcamiodchádzazaprácou.Odpríchodunaafrickýkontinentsprevádzadetitajomnosťazáhady,ktorénapokonvyústiadoniecelkomdobrovoľnéhopobytuunomádovadomagickejúlohyvypestovaťpreAfričanovspomocounomádskehošamanaajehovnučkyrastlinu,ktoránakŕmihladujúcich,astvoriťtrochdrakov,ktoríbudúpožieraťškodlivýhmyzakobylky.PríťažlivúatmosféruanapätiedodávapríbehuautentickáznalosťAfriky,domo-rodejkultúry(autorkatamprežilaniekoľkorokov).Prekážajúvšaknefunkčnéopisy,zaťažujúcetextdeskriptívnosťou,aviacerénaivnézauzlenia.Sci-fiprvok(t.j.vypestovanierastlinyadrakov)jeznačnepritiahnutýzavlasy.

MladšímtínedžeromjeurčenýajdobrodružnýpríbehĽudmily Mičekovej Na mori s Horácom Nelsonom(VydavateľstvoMotýľ,il.autorka).PrázdninovézážitkydvochsúrodencovaichpsaHorácanelsonasúspojenésplavboupoJadranskommori,vrámciktorejchlapcivprvejčastiknihyodhaliamiestnehozlodeja,vdruhejčastizasapašerákovdrog.Ajvtomtoprípadesačitateľstretnesozjednodušu-júcimipostupmi,akojenapríkladnaivitadospelýchpostávalebopriehľadnosťniektorýchdejovýchzauzlení.Alevďakadejovejdynamikeasujetovémunapätiusaknihamôžestretnúťsoživýmzáujmommladšíchčitateľov,atonapriekistémuliterárnemuaabsolútnemuvýtvarnémuamaterizmu.

Akosaukazuje,ponordosvetadetstvačidospievaniamávprózachzroka2007rozličnúintenzitu:odpseudokonfliktného,dobrodružnepodfarbenéhozachytávaniadetskýchhiercezstarostivyplývajúcezdetskýchzážitkovažpoanalytickýprienikdonovodobých,doposiaľnanajvýšcelkomokrajovotematizo-vanýchsociálnychlátok.novýmfenoménomjevtomtorámcitematickýposunvspomienkovejpróze:zdásatotiž,ževtvorbepredetiamládežnastalčasnaliterárnoumeleckévyrovnávaniesasobdobímtotalitnéhorežimu.Atakakov60.rokochobjaviliautorisvojulátkupreliterárnespomienkovéspracovanievnávra-tochdovlastnéhovojnovéhodetstva,objavilisavroku2007prvýkrátautentickéspomienkynadetstvoprežitévpovojnovomobdobíbudovaniasocializmusjehodeformáciami.

0

Summary

SocIAL proSe for chILdreN ANd youTh oN The rISe

Theauthorofthepaperbringstheoverviewofsignificantbookspublishedinprevi-ousyear(2007)contributingtothegenreofsocialproseforchildrenandyouth.Sheoutlinesthetypicalfeaturesandmaintendenciesofthisgenre(in2007),includingthethematicalshiftinmemoirprose–copingwithtotalitarianregime.

prof. PhDr. Zuzana Stanislavová, CSc.Pedagogická fakulta Prešovskej univerzity, Prešove-mail: [email protected]

0

SONDy DO SOUČaSNÉ LITEraTUry PrO DĚTI a MLáDEŽ V POLSKU

(od let devadesátých xx. století)

libor paVera

PodobnějakonaSlovenskunebovČeskérepublicestalserovněžvPolskuvýraznýmpředělemamezníkem,kterývyužívajíliterárníhistorikovépřipopisutextovéhomateriáluXX.století,rok1989;stalsesymbolemrevolučníchudálostivněkdejšíchsovětskýchsatelitechazároveňikonou,znázorňujícíševmezi„sta-rým“a„novým“,meziněčím„přežilým“a„vyprázdněným“aněčím,cobudemespolečněv„nově“seustavujícíspolečnostibudovat.Protožespolečensképoměrybylyvminulostiúzcesvázánysliterárnímživotem,docházelovsouladuspromě-namispolečnostivdevadesátýchletechXX.stoletízároveňkmnohaproměnámvoblastiliterární,ježsenevyhnulyanitvorběarecepciliteraturyurčenédětské-mučtenářiamládežijakosicespecifické,alezároveňkomplementárníoblastinárodníliteratury.

Takzvanývolnýtrh,kterýsevdevadesátýchletechXX.stoletízačalutvářet,samozřejměneobešelaniliteraturuprodětiamládežvpolskémprostředí.najednéstraněvpádvolnéhotrhuznamenalredukováníneborovnoulikvidacidosavadníhoknižního systému,zahrnujícíhosféruautorskou,nakladatelskou,vydavatelskouidistribuční,nadruhéstraněpřineslzáměrnéibezděčnévyrovná-váníkvantityikvalityliteraturyprodětiamládežvznikajícívPolskuavesvětě.Zaniklystaréediční řady a časopisy,nověsenatrhuzačalyobjevovatčasopisyzahraničnívpolskýchmutacích,např.„Dziewczyna“,„Popcorn“,„Muminki“aj.,onichžjesicemožnoříci,ženepředstavujivrcholzhlediskauměleckého,nic-méněvesvédoběbylojejichvydávánípotřebné,neboťvyrovnávalymyšlenkovésvětymladýchlidídvouodlišnýchprostorů:prostorůfungujícíchsicevestejnémčase,alevzdálenýchodsebemořemvyznávanýchhodnotipohlíženímnaokolnísvět.Spříchodemvolnéhotrhusezačalyrozvíjetrovněžčasopisyprivátní,např.„Pentliczek“,„Zwierzaki“aj.Privatizovalyserovněžčasopisykdysistátní,např.„MłodyTechnik“.

Velikáčáststátníchvydavatelskýchpodnikůněkdejšího„perelu“(užívanázkratkazPRL–Polskálidovárepublika)bylavdevadesátýchletechXX.stoletízprivatizována,jináčástzanikla,natrhuseobjevilavydavatelstvízcelanovánebota,kteráobnovilapoletechkomunistickýchvládsvojipředcházejícíčin-nostznámouzletmeziválečných,např.„Księgarniaśw.wojciecha“,zabývajícísevydávánímduchovníanáboženskétvorbyprodětiamládež.

Pokudběžíoediceaedičnířady,mnohévdobětransformacezaniklyneboseproměnily.Znejznámějšíchjemožnojmenovat„BibliotekanarodowadlaMło-

0

dzieży“,„niezapomnianeKsiążkiDzieciństwa“,„Zielonabiblioteka“,„Zaczarowa-neStrony“,„KlasykaPolskiejPoezjiDziecięcej“nebo„KlasykaMłodzieżowa“.

Transformacíprošlynejenvydavatelstvíaedičnířady,alerovněžúpravaknih,ilustračnípostupyatechniky.Importovanáknížkanasadilavysokoulaťku,zapů-sobilanejennatvar,aleinaobsahtextůurčenýchdětskémučtenářiamládeži.Začalyseobjevovatvětšíformáty,tvrdékvalitnídeskyobálekknihsbohatýmiažsofistikovanýmigrafikaminakvalitnímpapíře;týkásetozvláštěrůznýchko-miksůadisneyovskýchpublikací.PodobuknížkyprodětiamládeždevadesátýchletXX.stoletínelzeporovnatvůbecspředcházejícímdecenniem.Mezikvalitnípublikacepostoupilyrovněžtextypopulárněnaučnéanejrozmanitějšízpracováníbiblickýchpříběhů.Podsilnýmvlivemaudiovizuálníchtechnikmusíknížkaprodětiměnitsvojipodobu,abymohladržetkrokvevysokékonkurenci;vposlednídoběseprototvůrcineobracejísvýmitextypouzenajednugeneracičtenářů,alenaširšívrstvy,pracujícpřitomsněkterýmimodernímigrafickýmitechnikami.Ilustračnítechnikymusejírovněžkonkurovatpočítačovétechniceneboalespoňnesmějíbýtněkolikkrokůpozaduzaní.ZejmenpolskýchilustrátorůdětskýchknížeklzejmenovatM.Bieńkowskou,J.Bierzońskou,I.łakomiec-Kamińskou,P.Fąfrowicze,J.Sedlaczkaaj.

Sproměnoutrhusperiodikyaknihamisesamozřejměproměnilčtenář a čte-nářstvíjakonezbytnýpředpokladrecepceliteratury.Výraznývlivnačtenářstvímajípochopitelněmédiaajinéžánryaudiovizuálnítechniky,kterésamozřejmězjistýchpozicvytlačujítradičníčteníknihprodětiamládež.Čtenářstvímsetradičnězabývásociologieliteratury,alerozvíjejíserovněžjinépřístupykčte-nářství,např.psychoanalytické,kterésledujípodvědoméčinitelepůsobícínačtenářeačtenářství.Samozřejměsepřitomsleduje,jakčtenářstvínapomáhápřivznikudemokratickéhopojetísvěta(zdaknihyprodětiamládežmajízacíl,mezijiným,preferencisvobodnéhoslova,pozitivnívztahkmenšinám,řešeníotázkynezaměstnanostiatd.).Ikdyžliteraturajeentitoufungujícísamaosobě,přestosenelzeubránit,abyneobsahovalaprávěstrategiepsychologickéanepůsobilanapojetíekonomickénebointelektuální.Problematikoumetodvýzkumučtená-řstvísevpolskémprostředízabývajíI.Słońska,T.Parnowski,J.Papuzińska,w.Pielasińskaaj.

Pokudjdeoněkterétradičnítematické a žánrové okruhy,kterébylypěsto-ványvestaršíliteratuřeprodětiamládež(např.historickápovídkaaromán,jižzčástizastoupilkomiks),dostávajísespíšedopozadí,zatímcocentrálnímístomezisoučasnýmižánryliteraturyprodětiamládežzaujímávětšinoufantastika,románapovídkasdívčíhrdinkounebokomiks.

Fantastikaserozvíjíjednakvoblastisci-fi(tj.prózytypuvědeckéfantastiky),jednakvoblastifantasy.Polskélexikopřijaloanglickýtermínfantasy,pronějžpoužíváněkdyioznačení„modernífantastika“nebo„fantastickápohádka“.VdevadesátýchletechsezdeobjevilyvpřekladechrományJ.R.R.Tolkiena,po-

0

dobnějakovostatníchliteraturách,zpolskýchautorůžánrujemožnojmenovatJ.Kulmovou(wio,Leokadio!),T.Konwickiego(Córkaczarownic),J.Rudniańskou(Roksmoka)neboA.SapkowskiegoajehocyklusrománůočarodějceGeraltě.

povídku a román s dívčí hrdinkou tvořívposledníchletechspisovatelénapříčgeneracemi.Márůznépodobyihodnotovoukvalitu.Zahodnotověvy-sokoubývajípovažoványrományM.MusierowiczovézcykluJeżycjada,kdejesoučasnostpromítánanapozadívýchovyavývojeněkolikageneracípoznaňskérodinyBorejkových.Jdeopozitivněladěnéprózy(TygrysiRóża,Imieninyaj.),naplněnérodinnýmpoklidem,vzájemnouláskouavýměnouexistenciálnědůležitýchaživotněsmysluplnýchhodnot.PodobněladěnéjsourovněžtextyK.Sołonowicz-Olbrychskiej,I.Jurgielewiczové,B.Krupskéaj.Pokudpředstavovanýsvětjmenovanýchautorekjezpravidlaharmonickýažidylický,existujírovněžspisovatelky,kteréžádnátabupředsvýmčtenářemneschovávají,alenaopakonichažpřílišpřímočařemluvíařešíjej(prostitucedospívajícíšestnáctiletédívkyvrománechE.PrzybylskéDotykmotylaaDrugastronalustraneboproblema-tikavíryanáboženstvívpartnerstvímladéneortodoxnídívkyajejíhokatolickyprofilovanéhomládencevrománěK.DuninTabu).

Dotétoliteraturyvstupujesamozřejměnověnasvětlenýdobovýkontext.Projevujesenapř.užvtitulechliterárníchtextů,např.uMartyFoxvjejíchro-mánechpromládežMagda.doc(1996)neboPaulina.doc(1997),vnížřešímezijinýmproblémyhledánívlastníidentityavůbecpodávádiagnózudnešníspoleč-nostiavztahůuvnitřnínapostaváchmladýchdívčíchhrdinek.SemlzepřiřaditrovněžtvorbuD.Terakowské(Córkaczarownic,Tam,gdziespadająanioły)aJ.Rudniańské(Roksmoka).

nejenzdeobjevujemetradiční toposyliteraturyprodětiamládež,mezinějžpatřítoposšťastnéhodětství,dětstvíjakočasvráji,dětstvíjakodobanevinnosti,toposotceamatkyajejichrole,toposprvníchláseknebovítězstvídobranadzlem.Ikdyžtytotoposyčastopodléhajízměnámaproměněrolí,přestojsoustálepřítomnýmfermentemsoučasnýchtextů,aťužvjakésiquasipodobě,nebozcelanaruby.

Oblíbenýjerovněžkomiks,kterýnemusíbýtnutněpouzevyprávěnímfiktiv-níchpříběhů,alemůžebýtiprostředníkemmezivědouamladýmičtenáři–tzn.můžezprostředkovávatzábavnouformouvědeckénebopopulárněvědnépoznání(mnohépříručkykvýucecizíhojazykamívajíprávěformuneboalespoňprvkykomiksu).DopolskéhoprostředísenejprvedostávalvdevadesátýchletechXX.stoletíkomiksamerickýafrancouzský,např.sérieoAsterixovi,aleistaršípříběhyoSupermanoviaBatmanovi.Zájemokomiksvedlvpolskémprostředídokoncekevznikuspecializovanéhonakladatelství„Światkomiksu“(„Světkomiksu“)vroce1998,snímžspolupracujíznámípolštítvůrcikomiksujakoJ.ChristneboT.Ba-ranowski.Jinýmznámýmčasopisem,kterýsesoustřeďujenasledováníkomiksu,

0

je„AQQ“.ZeznámýchpolskýchkomiksůvyššíhodnotyjemožnojmenovatQuovadisnebowiedźminGeralt.

Autořipolskédětskéliteraturysepodobnějakoslovenštínebočeštíautořizapojujíaktivnědomezinárodního děnívrámcimezinárodníorganizacenapo-máhajícíspolupráci,založenévroce1953aznámépodzkratkouIBBY(„Interna-tionalBoardonBooksforYoungPeople“).VkontextuIBBYbýváudělovánacenaH.Ch.Andersena,kterouvposledníchletechzískaly(zpolskýchtextů)knihyD.Terakowské(Córkaczarownic),A.Onichimowské(najwyższagóraświata),K.Siesické(Dziewczynamistrzagry)aK.Kotowské(Jeż).

Výraznýmprostředkem,snímžautořipracujíjakosestrategickýmčinitelemrecepcetextujižpřizrodu,zůstáváidentifikace–čilipsychologickýmechanismuspříznačnýpropercepcifikčníchútvarů,spočívajícínačtenářskémnebodiváckémpřijetípředstavovanéhosvětaajehoažzaměněníspřirozenýmsvětem.

Častosezapomínánafakt,želiteraturuprodětiamládežnetvoříjendospělí,aležeexistujezároveňliterární tvorba dětí a mládeže,kterátvoříkomplemen-tárnísoučásttohotookruhuliteratury;mladágeneracesetaknejenučíkreativitě,alezároveňvypovídáosvémpojetíčlověkavsoučasnémtechnologickyilidskysložitémsvětěsvýmaočima.ZtétooblastijsouznámésouboryAgnieszkowróć(1990)aPowrótAgnieszki(2000).

Jejistýmspecifikempolskéhoprostředí,žetuvždybylaživátradicenábožen-ské knížky pro děti a mládež,atoivletechkomunistickýchvlád.Tvůrcovébylikněží,aleiosobylaické.ZposlednídobylzejmenovatsvazkynábožensképoezieL.A.Moczulského(Stocudów)neboJ.Ratajczaka(Kołedyipastorałki).Dotétooblastilzezařaditrovněžprozaickéživotopisysvatýchasvětcůnebozpracováníbiblickýchpříběhů;tytoknihyvycházejívětšinouv„Księgarniśw.wojciecha“.

LiteratuřeprodětiamládežsevPolskuvsoučasnostivěnujespecializovanýčasopis guliwer.Vzniklvroce1991ajehoprvnímvydavatelembylanadace„KsiążkadlaDziecka“(„Knížkaprodítě“),doroku1999vycházeljakoměsíčník,pozdějivefrekvenci4krátročně,vletech2000až2002seovy-dáváníčasopisupostaralZakładnarodowyim.Ossolińskich,konečněodroku2003sedomovemčasopisustalaBibliotekaŚląskasesídlemvKatovicíchavydavatelemwyda-wnictwonaukowe„Śląsk“.Redakčníkruh,jakselzedovědětzposledníchvydanýchčí-sel,vsoučasnédobětvoří:prof.JanMalicki,ředitelBibliotekiŚląskiej(hlavníredaktor),

0

drAleksandraPethe(zástupce),AnetaSatława(redakčnísekretář),ovydávanýchtextechvčasopisechrozhodujevědeckáradavesložení:prof.JoannaPapuzińska(warszawa),prof.IrenaSocha(Katowice),prof.AlicjaBaluch(Kraków),drMag-dalenaŚlusarska(warszawa)aLilianaBardijewska(warszawa),ježsevesvémodbornémapříp.beletristickémdílespeciálněsoustřeďujínasledováníliteraturyprodětiamládež.Časopisjeurčennejenbadatelůmvtétooblasti,alerovněžpedagogůmaknihovníkům,vydavatelům,tvůrcům,ilustrátorům,vneposlednířaděrovněžrodičům,kterýmmajírecenzeajinétextyoliteratuřeurčenédětemamládežinapomociorientovatsevzáplavětextůapřivýběrudátpřednosttextůmuměleckyhodnotnýmapřizpůsobenýmvěkovérozrůzněnostičtenářů.Vedlerecenzípřinášejíjednotliváčíslačasopisuliterárněhistorickésondy,článkysesociologickýmvýchodiskemspjatýmsečtenářstvím,informaceknihovníků,článkyodůležitýchudálostechvoboruvPolskuizahranicemizemě.Časopissetakjižstalcitlivýmseismografemděnívoblastisoučasnosti,aleiminulostiliteraturyprodětiamládežvPolsku.

prameny1. poslední4ročníkyčasopisuGuliwer(zalaskavézapůjčeníperiodiksepatří

poděkovatpracovníkůmBibliotekiŚląskiejvKatovicích)2. vlastnístudiumpramenůvKsiążycyBeskidskiej,Bielsko-Biała3. veřejnědostupnéinformace(zejménawwwstránky)

Summary

eXpLorINg of coNTemporAry poLISh LITerATure for chILdreN ANd youTh

(from the 1990’s)

InourpaperweoutlinethechangesinPolishliteratureforchildrenandyouthaftertheyear1989.wefocusonthenewtendenciesingenres,topicsaswellasthenewmethodsinliterarycriticismofcontemporaryliteratureforchildrenandyouth.

doc. PhDr. Libor Pavera, PhD.Akademia Techniczno-Humanistyczna, Bielsko-Bialae-mail: [email protected]

0

NOVOKONCIPOVaNÉ POHľaDy Na PrOBLEMaTIKU HISTOrIzMU

V LITErárNOVEDNOM a LINGVISTICKOM VÝSKUME

Renáta hLAVAtÁ

ÚvodVteoretickýchúvaháchomodernomliterárnomtextesadocentrapozornosti

dostávacelýkomplexotázok,ktorésmerujúkzásadnémuuchopeniuurčitéholiterárnehočiliterárnohistorickéhojavualeboprocesunazákladeaplikáciefilo-zofických,filologických,literárnoteoretickýchčimetodologickýchvýchodísk.Prisledovanívývojakoncepciíoliteratúrejezrejmé,žepodliehajúvplyvudobovýchmyšlienkovýchsystémov,alezároveňsúovplyvňovanéformovanímvzťahumedziliterárnouteóriou(pohybujúcousanalingvistickomčiestetickompóle)avlastnouliterárnoutvorbou.1určujúcimvýchodiskomprisledovaníliterárnejtvorbyvur-čitomobdobísúrozličnéprístupyktextuadielu.Každádobaprinášadielapísanénovýmspôsobom,novýmjazykom,novoumetodikoudešifrovaniaskutočnosti.Aktívnyvzťahkliteratúresanadobúdaaj„novýmčítaním“,novýmpoznávaním,novýmoverovanímsifixovanýchhodnôt,apretoumeleckúliteratúrutrebavnímaťvkoreláciimnohostrannýchvzťahovasúvislostí,vidieťdielovdobovomzačlenení,maťnazreteliosobnosťtvorcu,jehoumeleckúorientáciu,národnúšpecifickosťasvojráznyumeleckýprejav.uvedenápožiadavkajednesveľmiaktuálnanajmäpreto,abyprestalexistovaťjednostrannýprístupkliterárnejminulosti,čiužideojejnekritickévyzdvihovaniealeboonezáujem.Aprávetotonovémysleniesapremietadobežnýchproblémovliterárnejvedy,atovčonajširšíchkultúrnychaspoločenskýchsúvislostiach,t.j.sohľadomnanajrozmanitejšieaspektyľudskejexistencieapamäti(dejín).novémysleniesasnažínielensledovaťnovépoznatkyvširšíchkontextoch,alezároveňsaichpokúšaimplantovaťdoliterárnejvedyalingvistiky,atonovýmspôsobom.

Vsúčasnommodernomapostmodernomsvetepodvplyvomnovejspoločen-skejsituácievznikajúvovedeckombádanípodmienkynainterdisciplinarizáciu,ktorejcieľomjevyužívaťpoznatkyzrôznychdisciplínpsychológie,historiografie,sociológie,filozofie,umenovedy,lingvistiky,literárnejvedyatď.

Úvahyoumeleckomavedeckomzobrazovaníminulostiajejinterpretáciísú-časníkomniesúnové.Otázkamichvzájomnéhovzťahu,akoajpovahepodobnosti

1 Objektivistický, lingvistický prístupzahŕňaštrukturálnuanalýzuasemiotikuasubjekti-vistický, estetický prístupobsahujenapr.hermeneutiku,recepčnúestetiku.BližšiepozriM.Štoch(2005,s.34-35).

aodlišnosti,savenovalimnohíliterárnivedci,filozofi,lingvisti.HistorickejtémeajejumeleckémuspracovaniucezfunkčnúanalýzujazykaaštýluumeleckéhotextusavenovalJánFindra(1990,s.77-81).Svojupozornosťsústredilnapovrchovú,jazykovo-kompozičnúorganizáciutextu,vktorejsaorganickyspájaminuléasú-časné.VštúdiiHistorická téma a jej povrchová realizáciaupozornilnavonkajšiuavnútornúštrukturáciutextu,vktorejmožnovidieťdialektickúpodmienenosťafunkčnúväzbu.2VsvojejmonografiiŠtylistika slovenčiny(2004)charakterizujeformálneaobsahovémodelovéštruktúryumeleckýchanáučnýchtextov,čímpo-rovnáva,vysvetľuječiastkovémodelysveta,napr.modelvovedeamodelumenia(literatúry).naliterárneumeleckédielosapozeráakonaestetickýkomunikát,ktorýnesieestetickúinformáciuoreálnejskutočnostialeboovirtuálnomsvete.náučnú(vedeckú)modelovúštruktúruvnímaakoverejnúprezentáciuvýsledkovvedeckéhobádaniavenovanúokruhuodbornýchzáujemcovaprípadneajširšejkultúrnejverejnosti.3

Ovzťahuumenia(literatúry)kdejinám,svetu,vedesavyjadriliviacerílite-rárnivedci,historici,teoreticihistórieafilozofiedejínaumenia.Zjednodušenesamožnovyjadriťoumení(literatúre)akooaktivitezobrazujúcejaovede,dejinách(historiografii),lingvistikeakovýpovednej aktivitevtvorbehistorikovaliterárnychtvorcov.Jeznáme,žeumeleckédieloakomodelsalíšiodmodelovaniavovede.

Vhistorickejrovinejetextkomunikátomanieibavýpoveďousosúborominformáciíanejakýchkultúrnychfaktovvyžadujúcichsiinterpretáciu.HistoričnosťtextujepodmienenápodľaK.Bartoszyńskeho(1978)historickejmetodológiianormámštrukturáciehistorickéhotextu.Zajehocharakteristickéznakypova-žuje1.„skrytosť“autoraalebonaratívnejsituácie,2.„priblíženie“popisovanejskutočnosti,3.zachovanieodstupuačasovéhorozdielu,ktorýzodpovedávýkladu„expost“,4.zhoduusporiadaniavýpovedeso„skutočnou“časovoupostupnos-ťoupopisovanýchudalostía5.výraznéoddeleniejazykanarácieodcitovanýchvýpovedí.

InéchápaniesúčasnejhistoriografiepochádzazperapoľskejautorkyEwyDo-mańskej(1999),ktoráupozorňujenanovýspôsobvideniaaanalyzovaniaminulejskutočnosti,ajkeďalternatívnespôsobypísaniaominulostinepovažujezalepšieodtradičných.Hovorí,žeideoinépoňatiehistórie,ktoré„viacejzodpovedámenia-cejsakultúreaatmosféremedziepochálnehoprechodu.“4EwaDomańska(tamže)rozlišujedvaprístupyknášmunáhľadunaminulosť.Podľaprvéhonášpohľadnaminulosťmožnochápaťcezjejtzv.fundamentálne(mimoetické)spodobovanie.

2 Findra,J.:Historická téma a jej povrchová organizácia.In:Literárnomúzejnýletopis,roč.24,1990,s.77–81.

3 Findra,J.:Štylistika slovenčiny.Martin:Osveta2004,s.181–204.4 Domańska,E.:Mikrohistorie (Spotkania vo międzys´wiatach).Poznań:wydawonictwo

Poznańskie,Poznań,1999.300s.CitovanépodľaŠuch,J.:Mikrohistória(Stretnutievmedzisvetoch).In:Historickýčasopis,roč.49,2001,č.1,s.108–110.

Autorkasavšakdomnieva,že„...reláciamedziminulosťouajejprezentáciousazakladánametaforickomspodobovaní.“5Podľadruhéhoprístupuupozorňujenaodhaľovanieobyčajných,každodennýchvýjavovz„mikrosvetov“ľudí(pri-čomčitateľazaujímajúpredovšetkýmichzápletkyahrdinstváz„iného“sveta)naromantizáciuminulosti,vktorejsaobjavujútúžby,očakávaniaafrustrácia,čohodôsledkomjefakt,žehistóriasastávasnomčloveka,žijúcehovdilemáchpostmoderny.

Vpostmodernejdobehovoriacejoinom,minulomsvete,satvorínovýsvetsnovoukultúrouasnovým historizmom. Nový historizmusvychádzazoštruk-turálnehoponímaniahistórie,čižezpredstavyvýznamotvornéhoahodnototvor-néhoponímaniačasuavývojaakoštruktúryčihierarchiezmien.Štrukturálneponímaniehistórievystupujeprotikauzálnejkontinuiteakojedinémuzdôvod-neniuhistorickéhozmyslu.6

Nový historizmusmožnodefinovaťakosmer,ktorýskúmadejinnosťtextovatextovosťdejín.Historickédokumentychápeakotextyspoetickoufunkciou.Nový historizmusskúmanaratívnespôsobyhistoriografickéhopodaniaavysvet-leniadejínopísanýchnazákladesúvzťažnostičasuarozprávania.Jehozáujemonarativituvhistorickomvyjadreníčinarativitudejepisnýchtextovmožnochápaťakourčitúnovúformukultúrnejpoetiky,ktorávychádzazpredpokladu,žeobsahliterárnychdielaostatnýchkultúrnychdokumentovsastávazrozumiteľnýmnazákladespojeniadobysospoločenskouakultúrnousituáciousociety.7

Vychádzaznovýchkultúrnychzdrojov,znovejkultúrnejhistórie,ktoráprinášasosebounovýspôsobvideniaaanalyzovaniaminulejskutočnosti.Historikspra-covávapodobneakoautorliterárnehodieladanúproblematikuvsúladesrámcomvopredvytvorenejpredstavyavsúladesautorskýmzámerom,podľapravidielnaratívnehodiskurzuarétoriky,t.j.podľaštylistickýchnaratívnych,žánrovýchpravidiel(čiobmedzení).8naspôsobspracovaniaapodaniahistorickejtémyvmodernomprozaickomtexteupozorňujePetrA.BílekvmonografiiHledání jazyka interpretace k modernímu prozaickému textu(2003).

5 Tamže,s.110.6 Štochl,M.:Teorie literární komunikace.Praha:Akropolis,2005,s.173.7 Tamže,s.174.8 Špecifickústránkuvýstavbyliterárnehodielaaliterárnehoprocesusozdrojminovej

formykultúrnejhistóriemožnovyvodiťzliterárnovednýchteóriínajmäfrancúzskychštrukturalistovasemiotikov(AlgirdasaJulienaGreimasa,PaulaRicoeura,MichelaFoucaulta,RenéGirarda,GérardaGenetta,JulieKristevovej,ClaudaLévi-Straussa,TzvetanaTodorova)ainýchliterárnychteoretikovznemeckyhovoriacichoblastírozoberajúcichproblematikuliterárnehodielazhľadiskajehojazykovo-štylistickejinterpretácieaproblematikyrozprávacíchsituáciíanovejrozprávacejtechniky,ktorározlišujeprežívajúcearozprávajúce„JA“(FranzaStanzela,Heraldaweinricha,EbehardaLämmerta,LeaSpitzeraainých).

P.A.Bílek(tamže,s.73)vnímanový historizmusakopojem,ktoréhocieľomniejesystematizovaťvlastnéteoreticképredpokladyavytvoriťvšeobecnúteóriuliterárnejhistórie.ZákladnýmpojmomnovéhohistorizmusastávapodľaP.A.Bílka(tamže)literárnezobrazenie(representation),ktorésaanalyzujenapozadíhistorickyšpecifickéhoinštitucionálnehofungovania.Pretovdeväťdesiatychrokoch20.storočiafungujeužskôrakovágnanálepka,podktoroukaždývidíniečoiné.Deväťdesiateroky20.storočiamožnocharakterizovaťajako„štúdiekultúr“(cultural studies),pretožeprinášajúbohatúprodukciumetodologickynieprílišvyhranenýchsmerovaní.9Orientujúsaviacnaaspektyliterárnejhistórienežteórieainterpretácie.Literatúraivduchu„štúdiíkultúr“–podobneakonový historizmus,strácasvojuestetickydominantnúpodobuastávasaskôrmateriálomrozprávajúcimotom,čosaprávehľadá.10LiterárnoteoretickémyslenieMichelaFoucaultaaškolynového historizmuvychádzazpojmutextovosť,11kdeudalosti,spôsobyfungovaniainštitúciíaichvzťahovsúvnímanéakoznakovésystémy,čižeakotexty,ktorésamajú„dešifrovať“čiinterpretovať.MichelFoucaulttextovosťvnímaakoistýproceszarámovaniatextu,ktorýzároveňumožňujeintertextovéakontextovéfungovanietextu.Kmodernémumysleniuzaraďujehistoricizmus,ktorýdefinujeakoimplikáciuistejfilozofiealeboaspoňistejmetodológieživéhochápania,medziľudskejkomunikácieahermeneutiky,ktoráprostredníctvomzjavnéhozmysluznovuuchopujerozpravuistéhosekundárnehoazároveňpri-márnehozmyslu,t.j.zmyslu,ktorýjeskrytý,alezákladnejší.12

novýpohľadnadejinycezvyužitienaratologickéhoprincípuvhistórii,vli-terárnychaumeleckýchútvarochsúvisískoncepciounového historizmu. Svojupozornosťnovýhistorizmuszacieľujenanarativitudejepisnýchtextovčinarativituhistorickéhopodaniapríbehov,ktoréchápeakonovúformukultúrnejpoetiky.

9 Vliterárnovednomvýskumemôžemesledovaťsmerovanianapr.kmarginálnymobla-stiam:upírivliteratúre,incestvrenesančnejliteratúre,literatúratajnýchspoločenstievatď.Zhľadiskadejínliteratúryvznikajúnovédejinyafroamerického,ázijsko-americ-kého,indiánskehoľudu.

10 Tamže,s.73.11 Pojemtextovosťsav80.a90.rokoch20.storočiavnímavspojenísurčitýmuceleným

diskurzom.HughJ.Silverman(citovanépodľaBílek,P.A.:Tamže.s.173)textovosťnavrhujeskúmaťakodiskurzívneprelínanie,keďdotextuvstupujúkultúrneainékódyznajrôznejšíchrovínazdrojov.Rozlišuje„autobiografickútextovosť“,„filozofickútextovosť“,„inštitučnútextovosť“apod.Vrámcipísanej autobiografieupozorňujenaautorské„ja“atextové„ja“,ďalejnapriestorové mimotextové entity„tu“a„tam“ačasové entity(minulosť,prítomnosť,budúcnosť).Bližšiepozri:Tamže,s.172–178.

12 MichelFoucaultvmonografiiSlová a veci. Archeológia humanitných vied (1987)vdru-hejčasti10.kapitolyHumanitné vedy(s.455–505)načrtávaformyakonštitatívnemodelyhumanitnýchviedsprienikomdospoločenskýchpriestorov.Historicizmusvnímaakospôsobzdôrazňovaniavlastnéhovýznamustálehokritickéhovzťahumedzihistóriouahumanitnýmivedami.CitovanépodľaFoucault,M.,1987,s.488.

naratívneponímaniehistóriesadosúčasnéholiterárnehoalingvistickéhovýskumugenerujeakosúčasťnového historizmu.13

Zdása,ženový historizmussamôžestaťzaujímavýmajpreslovenskéliterár-novednéalingvistickébádania,pretožepredstavujevýznamnýobratvskúmaní,čopredstavujepotrebu(novo)definovaťdejinnýhorizontaanalyzovaťjehošpecifiká.Nový historizmusobraciatextkjehodejinnosti,pričomumeleckýtextvynímazjehoprirodzenéhoprostrediaakomparácioustextovýmmateriálominéhotypurušíhranicemedzijednotlivýmitextami(imedzitextamiumeleckýmianeumeleckými).Významytextovsúrozptýlenévinýchtextoch,čovyvolávadojemnekonečnejhryneurčitých,nestabilnýchvýznamovaichdiferenciácií.Pripokuseoanalýzuvýznamutextujemožnépoukazovaťnaďalšieaďalšievýznamy.Zuvedenéhovyplýva,ženový historizmussanejavíakosamoúčelnýexperiment,aleakoproduktívnametódanarúšajúcačiastočnetyp„slepoty“amábližšiekde-konštrukcii,nežkštrukturalistickýmčinovokritickýmkonceptom.14

Docentraichpozornostisadostávaajproblematikapragmatikyjazyka,re-cepcie,jazykovýchhier,rozprávaniaveľkýchpríbehov(mýtov,emancipačnýchkonceptov),ktorésausilujúvykresliť,akodanákultúravznikala,akýjejejzmysel,včomjejejcieľ.Postmodernémysleniezrovnoprávňujeautoraačitateľa,atotakýmspôsobom,žekaždýmávovzťahuktextuajazykukdispozíciineobme-dzenýpočetstratégií(hernýchpravidiel)aažpotomsatextstávarozhodujúcimmiestomkonfrontácie.15Jazykovýobrazsastávaformouzobrazeniaaobraznostifikčnýchareálnychmodelovýchpríbehov.Pomocoujazykasavytvárajúrôzneverzieobrazusvetaaichživotnéformy.Ideokomunikačnýsystém,vktoromjazykovývýrazsastávasamostatnýmobrazomsveta(reálnehoifiktívneho).nazákladesledovaniapodobnostíjazykaatextovhistoriografiealiterárnejfikciejemožnéšpecifickypristupovaťkanalýzenového historizmu,atonazáklade1.interdisciplinarity–novýhistorizmusspájavrámcisvojhovýskumurozličnéme-tódyapoznatkyhumanitnýchaspoločenskýchvied–historiografie,kulturológie,lingvistikyaliterárnejteórie;2.neprehľadnosti textu–žiadnytextniejepriezoromkuskutočnosti,pretožekaždýtextjesúčasťoudiskurzívnejpraxeaplníurčitúfunkciu;3.textuálnej spletitosti–žiadnytextniejemonologickýamonotematic-ký,alejetopriestorpotencionálnesúperiacichdiskurzov;4.textuálnej odlišnosti–vtextochmôžemenájsťinévýznamyakotiezjavnévyplývajúceztextu,atoprostredníctvomrôznychsignálovčizážitkovpercipientov;5.spochybnenia tex-tuálnej autority–textčastodeklaruje,žemákontrolunadniečím,pričomstrácakontrolunadsebousamým.16

13 Nový historizmusskúmanaratívnespôsobyhistoriografickéhovysvetleniadejínnazákladesúvzťažnostičasu,príbehu,udalostirozprávania.

14 Haman,A.–Holý,J.–Papoušek,V.:Tamže,s.195–196.15 Štochl,M.:Tamže,s.48.16 BližšiepozriŠtochl,M.,2005,s.181.

Predstavitelianového historizmusausilujúprelomiťhegemóniujazykaatex-tu,atotak,žeodkrývajúnerozlučnosťvzťahumedzihistóriou,textom,jazykomaideológiami.

Nový historizmusvsúvislostishumanitnýmmyslenímmožnooznačiťzatextocentrický,t.j.nechápedieloakometafyzickýkomplexTuaTERAZnavždyvytvorenývosvojejvýznamovejidentitenaddejinami,aleakogenerátorcirkulujú-cichvýznamov,ktoréodkazujúnadieloazároveňajmimoneho.nesústreďujesaibanasledovanieznakov,aleobjavujesaunehoantropocentrizmus,t.j.zachytenéstopymajúpodobuhľadaniaistejpredmetnostičitelesnostivdejinách.Aprávetoutoskutočnosťouožívavnovom historizmepragmatickátradícia.17

Nový historizmusnezaujímajúpremenyadiferenciácievýznamov,aleskúmatextynamnohýchúrovniach(literárneineliterárne)akoentitypodieľajúcesanadejinnejkaždodennosti.Spochybňujekánonahranicemedzicentromaperifériou.Vyberásiobskurtnédobovétexty,naktorýchdemonštruješiršiedobovésúvislostičizákonitostipohybudobovýchparadigiem.

záverVpríspevkusmesapokúsilipoukázaťnaproblematikuhistorizmuvinter-

disciplinaritehumanitnýchvied,atosledovanímstyčnýchbodovmedziliterár-novednýmbádanímapresahmikpoznatkomzoblastifilozofie,historiografie,lingvistikyatď.Tým,žesmesavnašompríspevkuvenovaliajotázkamfilologic-kým(štylistickým),medziodborovýkontextnášhopríspevkusarozšírilaztohtoprístupuvyplývajúajniektorénovénetradičnépohľadynatradičnéotázky.

LiteratúraBARTOSZYnSKI,K.:Aspektyirelacjetekstów.In:Dzieloliterackiejakozródlo

historyczne.warszawa:Państwowewydawnictwonaukove,1978,s.52–93.BezISBn

BERTEnS,H.–nATOLI,J.:Encyklopodiepostmodernizmu.Brno:Barrister&Principal,2005.324s.ISBn80-865-98-26-8.

BÍLEK,A.P.:Hledáníjazykainterpretacekmodernímuprozaickémutextu.Ed.Teoretickáknihovna8.Brno:Host,2003.360s.ISBn80-7294-080-5.

DOMAŃSKA,E.:Mikrohistorie(Spotkaniavomiędzys´wiatach).Poznań:wy-dawnictwoPoznańskie,Poznań,1999.300s.

FInDRA,J.:Historickátémaajejpovrchováorganizácia.In:Literárnomúzejnýletopis,roč.24,1990,s.77–81.

17 PredstaviteľommodernejpragmatickejfilozofiejeRichardRorty,ktorýjepresvedčený,žekaždáinterpretáciajevysokosubjektívnaaovplyvnenáosobnýmiúčelmi.VyužitietextunaurčitévlastnéúčelymôžepodľaR.Rortyhopomôcťzmeniťnázorčitateľanaseba,zmeniťsvojeciele,priority,celýživot.Bližšiepozri:Hoffmannová,J.:Interpretace literárního textu.In:Romboid,roč.32,1997,č.2–3,s.12–13.

FInDRA,J.:Štylistikaslovenčiny.Martin:Osveta,2004.232s.ISBn80-8063-142-5.

GREnZ,J.S.:Úvoddopostmodernismu.Praha:návratdomů,1997.199s.ISBn80-85495-74-0.

HAMAn,A.–HOLÝ,J.–PAPOuŠEK,V.:Kritickéúvahyozápadníliterárníteorii.Praha:ARSCI,2006.204s.ISBn80-86078-58-2.

HistorismusamEndedes20.Jahrhunderts.EineinternationaleDiskussion.He-rausgegebenvonGunterScholtz.Berlin:AkademieVerlagGmbH,1997,222s.ISBn3-05-002848-3

HOLLIDAY,M.A.K.–HASAnOVÁ,R.:Language,contextandtext.Aspectsoflanguageinasocial-semioticperspective.Oxford:universityPress1990.126s.

JASIŃSKA,M.:Rozprávačvepickomdiele(náčrtproblémov).In:Slovo,význam,dielo.Antológiapoľskejliterárnejvedy.ZostavilA.Popovič.Bratislava:Slo-venskýspisovateľ,1972,s.376–402.

KRAuSOVÁ,n.:Poetikavčasochzaaproti.Bratislava:Literárneinformačnécentrum,1999.225s.ISBn80-88878-53-5.

LOTMAn,J.M.:Textakultúra.EdíciaFilozofiadovrecka.Zv.9.Bratislava:Archa1994.100s.ISBn80-7119-066-5.

RICOEuR,P.:Časaliterárnerozprávanie.Bratislava:IRIS,1997.265s.ISBn80-89018-29-7.

SCHOBEROVÁ,R.:Vzajatíjazyka.Bratislava:Slovenskýspisovateľ,1973.127s.BezISBn

STAnLEY,J.G.:Úvoddopostmodernismu.Praha:návratdomů,1997,199s.ISBn80-85495-74-0.

SZOnDI,P.:Úvoddoliterárníhermeneutiky.EdiceTeoretickáknihovna.Brno:Host,2003,184s.ISBn80-7294-094-5.

ŠABÍK,V.:Diskurzyokultúre.Bratislava:Slovenskýspisovateľ,2001.427s.ISBn80-8061-121-1.

ŠTOCHL,M.:Teorieliterárníkomunikace.Praha:Akropolis,2005.217s.ISBn80-86903-09-5.

TOPOLSKI,J.:Metodológiahistorii.warszawa:Państwovewydawnictvonauko-ve,1984,575s.BezISBn

TRuHLÁŘ,B.:novýhistorizmusvsúčasnejpróze.In:Zborníkpríspevkov.Sú-časnosťrománu,románsúčasnosti.ZostavilR.Chmel.Bratislava:Slovenskýspisovateľ,1987.258s.BezISBn

Úvoddoliterárnívědy.Editori:M.Pechlivanos,S.Rieger,w.Struck,M.weitz,Praha:Herrmann&synové,1999,452s.BezISBn

VAŇKO,J.:Komunikáciaajazyk.nitra:FFuKF,1999.201s.ISBn80-80-50-253-6.

ŽEMBEROVÁ,V.:Kontinuitaakontexttextu.Literárnohistorickéainterpretačnéprienikydoslovenskejliteratúrydvochstoročí.Prešov:náuka,2004.467s.ISBn80-8938-20-4.

Summary

Thenotionshistoricismandnewhistoricisminthekontextofpostmodernperiodobtaintopicalityinthebeginningofthe21centuryandbecomenotonlyinterest-ing,butalsonecessaryforslovakliterary–scientificalandlinguistickresearch.Theyintroducenotonlyapproachingofculturesandintertextualtying,butalsonewtechniquesorinterpretationofthetext.

PaedDr. Renáta Hlavatá, PhD.Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa, Nitrae-mail: [email protected]

LITErárNE TExTy aKO INTEGráLNa SÚČaSŤ VyUČOVaNIa CUDzÍCH jazyKOV

Na záKLaDNEj šKOLE

Pavol ZUBAL

Obdobiepospoločenskomzvrate,ktorýprinieslinovembrovéudalostiroku1989,bolovoblastiškolstvapoznamenanédoznačnejmieryajzmenenýmposta-venímcudziehojazykavhierarchiiučebnýchpredmetovvúzkejsúčinnostisak-tuálnymispoločenskýmipotrebami.Prioritacudzíchjazykovsapritomsícestalanespochybniteľnou,avšakvoblastiškolskejpraxezavládlaznačnáneistotavtom,akýmspôsobomaakočonajefektívnejšiesijemožnéosvojiťzákladnézručnosti,schopnostianávykyvoblasticudzojazyčnejkompetencietak,abyvtejtooblastibolidosiahnutéčonajlepšievýsledkyužajvzhľadomnaspoločenskúobjednávku,resp.ajvzhľadomnauplatnenievtrhovomprostredívýrobnejinevýrobnejpraxe.uvedenáproblematikanespornesúvisíajsozabezpečenímodborníkovnavyučo-vaniecudziehojazykaužnazákladnejškole,čojevšakproblém,riešeniektoréhonemôžeaaninechcebyťpredmetomnasledujúcichúvah,alejetoajotázkatoho,čovšetkomávyučovaniecudziehojazykaobsahovať,resp.akáúlohapatrívrámcicudzojazyčnéhovyučovanianielentradičnejgramatickejaprekladovejmetóde,aleajoblastikrajinovedy,kultúryanapokonajliterárnychtextov.Skúsenostiuplynuléhoobdobiaukazujú(apotvrdzujetonapokonajvzdelávaniebudúcichgermanistovakopotenciálnychodborníkovpôsobiacichvpodmienkachškolskejpraxe),želiterárnetextysivtomtozmyslepomerneťažkovydobýjajúrovnocen-némiestoakointegrálnasúčasťsprostredkovaniacudzojazyčnýchkompetenciíažesaskôrchápuvzmysleoživeniatohtoprocesu,pričomumeleckétextymajúvpertraktovanomproceseplniťibaakúsiilustratívnučidokoncarelaxačnúúlo-hu.Takétochápanievýznamuliterárnychtextovjevšakznačnezúžené,baistýmspôsobomdokoncaažkontraproduktívne,keďžepráveobdobiepovinnejškol-skejdochádzkyformuježiakaokremtradičnýchhodnôtapostojovajvovzťahukumeleckejliteratúre,čomôžemaťnegatívnedôsledkyivďalšíchštádiáchživota.Zhľadiskametódprocesuosvojovaniasicudziehojazykatoznamenáiznačnézanedbávaniemožností,ktoréumeleckáliteratúramôžeposkytovať,čojeistepochopiteľnévzhľadomnamožnosti,ktorémajúvrámcičasovejdotácieučiteliacudziehojazykakdispozícii.

Vyučovaniecudziehojazykajevsúčasnostipoznamenanémnožstvomprob-lémovpersonálnehoitechnickéhocharakteruakoajodlišnýmipodmienkamivzávislostiodpodmienok,ktoréjednotlivéškolymôžuzabezpečiť,avšakzhľadiskaprácesliterárnymitextamijepotrebnézdôrazniťajto,žeskutočnosť,doakejmierysaliterárnetextymôžustaťintegrálnousúčasťounadobúdaniavedomostí

voblasticudzojazyčnéhovzdelávania,závisíajodosobnostivyučujúceho,resp.odjehovzťahukliteratúrevôbec,akoajuvedomeniasimožnostíliterárnehotextupriosvojovanísicudziehojazyka.VtejtosúvislostisažiadapripomenúťrelevantnýnázorM.Germuškovej,že„literárnytextpovažujemezamédium,prostredníctvomktoréhosauvádzajúdopohybu,dokomunikačnýchvzťahovvšetkydidaktickéčinitele:učiteľ,žiak,metódy,formyaprostriedkyvyučovania“(Germušková,2003,s.6).Stradičnýmipredstavamiosprostredkovanícudzo-jazyčnýchkompetenciísastretávamevsúčasnostisíceešteveľmičasto,avšak„pomnohýchrokoch,keďsaprivyučovanícudzíchjazykovpreferovalaprekla-dovo-gramatickámetódaaneskôrsakládoldôraznakomunikatívnyprístup,keďliteratúranebolapovažovanázavhodnúprivyučovanícudzíchjazykov,sasituáciakonečneradikálnemení“(Ritlyová,2000,s.60).Vtejtosúvislostisavšakžiadapodotknúťito,žeajnapriekistejmieryentuziazmusúpritompotrebnéajurčitépoznatkyzoblastimetodikycudzíchjazykov,ktorázohľadňujeajtakétoaspektyvyučovaniacudzíchjazykov,hocizároveňtrebakritickypoznamenaťajto,ževporovnanísostatnýmičiastkovýmiaspektmimetodickýchpostupovjepráveoblasťvyužívanialiterárnychtextovazdatounajmenejpreskúmanouob-lasťou.Dozaistavšaknemožnopovedať,žetozároveňznamená,žeideomenejdôležitúsúčasťtakéhotoprocesu,aleskôrmožnovysloviťnázor,žeuvedenýfaktjedoznačnejmierydôsledkomcelkovejnáročnostiproblematikyzačleňovanialiterárnychtextovdocelkovejkoncepciecudzojazyčnéhovzdelávania.Súčasnevšaknemáopodstatnenieanipredstavaotom,žeideibaozáležitosťmetodikycudziehojazyka,pretožeproblematikaliterárnychtextovaichrecepcierezonujeajvoblastiliterárnejvedy,ikeďmetodologickévýchodiskávýskumuvtejtooblastimajúvšeobecnejšízáklad.Vtejtosúvislostijedôležitéspomenúťnajmäpostojkproblematikerealizácieaktunaosi:recipientapercipientvprocese„uzrejmenia“literárneho,resp.funkcionálnehotextu.Zohľadniťjepritompotrebnénepochybneiakcentovaniepoznatkovdisciplín,ktorésapohybujúnapomedzíviacerýchvied,pričomidenapr.oproblematikufilozofickejhermeneutiky,teóriekomunikácieatď.nezanedbateľnáúlohapatrívtomtosmereajskutočnostiexistenciehistorickéhoodstupuliterárnehotextuačitateľa.uvedenýodstupsapritomnetýkaibačasuvdejinnomchápaní,aleidepredovšetkýmoproblematikukultúrnehopriestoru.Zohľadňujúcuvedenéskutočnostinespočívazmyseltextuibavreaktiváciijehovýznamu,aleurčitýmspôsobomideajodialógmedzisamostatnýmipozíciamijednotlivýchsubjektov.„Inakosť“,ktorúpritomrecipientnadobudolnazákladetextu,nemusínutneznamenaťibaprekážkunacestekporozumeniutextu(čomôžebyťdokoncavnímanéajakonegatívnaskúsenosťsovšetkýmidôsledkami),aleidepredovšetkýmovytváraniepredpokladu,abysisubjekttohtoprocesu,tedapotenciálnyprijímateľ,vproceserecepcieuvedomilsvojuosobitosť.Súčasnesamutýmtospôsobomponúkašancavlastnejprofilácieakojedinečnejosobnosti

0

vovzťahuksvojmuokoliu.Idetedaodialektickývzťah,pričomvtakomtovzťahumajújehojednotlivéčinitelesvojenezastupiteľnémiesto.

Akmátentopríspevokambíciuuvažovaťoliterárnychtextochvovyučovanícudziehojazykanazákladnýchškolách,jenespornedôležitézdôrazniťpredo-všetkýmexistenciuviacerýchaspektovtejtoproblematiky,pričomvintenciáchvymedzenéhopriestorunatakétoúvahyaniniejemožnépriniesťkomplexnéodpovedenajednotlivérelevantnéotázky.Ajnapriektakémuhendikepu,ktorýdoznačnejmieryzabraňujeprinášaťodpovedeshlbšouvýpovednouhodnotounataktopostulovanéotázky,jezrejménajmäto,žejepotrebnépoopraviťprevlá-dajúcenázoryotom,žepriprácisliterárnymitextamiideibaoponukuavýbervhodnýchliterárnychtextov,akosatátoproblematikavovšeobecnosti(atrebapoznamenať,ževeľmizjednodušujúco)chápe.Ponukuavýberliterárnychtextovnespornetrebavtomtoprocesepokladaťzasíceveľmidôležitéfaktory,avšaksvojenezastupiteľnémiestomajúvtomtoohľadeajinéaspekty,ktorédoznačnejmieryprispievajúkúspešnémuosvojovaniusicudzojazyčnýchkompetencií.Vtejtosú-vislostijepotrebnézdôrazniťnajmäprípravnúamotivačnúfázuprácesliterárnymtextom,akoajdomácečítanienazákladepokynovvyučujúcehoanapokonajbezprostrednúprácusliterárnymtextomnahodináchcudziehojazyka.nemožnovšakpoprieť,žeoúspechuzakomponovanialiterárnehotextudoprocesubudo-vaniacudzojazyčnýchkompetenciírozhodujedoznačnejmierypredovšetkýmvhodnývýberliterárnehotextu,pričomvzhľadomnaosobitostipodmienoknazákladnejškole,akoajnašpecifikumvekuzhľadiskamentálnejaemocionálnejzrelostizodpovedácieľomprácesliterárnymtextomnajmärozprávkovýžáner,vktorommožnopoprirealizáciizámerovzhľadiskabudovaniacudzojazyčnýchkompetenciísúčasnenapĺňaťajvýchovnéaspektyazároveňrozvíjaťajtvorivosťžiakovaichschopnosťimaginácie.

užprípravnáfázaznamenávytváraniezákladnýchpredpokladovporozumenialiterárnehotextuvcudzomjazyku,pričomjezrejmé,žedlhšítextsivyžadujeväčšíčasovýpriestornaprípravu,avšaknemusítotakbyťvždy,pokiaľajrozsiahlejšíliterárnytextniejeprílišnáročnýzhľadiskaexistujúcejcudzojazyčnejkompe-tenciežiakov.Ajrozsahommenšíliterárnytextvšakmôžeužvtejtofázespôsobiťznačnéproblémy,pokiaľvyučujúcinezohľadníjehoprílišnúnáročnosť.Akočias-tkovýaspekttohtoproblémusajavíajautentickosťtextu,ktorývpodmienkachzákladnejškolybezšpeciálnehozameranianaprípravužiakovvcudzomjazykumusíbyťadaptovanývzhľadomnadanýstavvytváraniacudzojazyčnýchkom-petenciížiakov.Akmábyťvčonajväčšejmierezachovanáautentickosťtextu,jevhodnézohľadniťajhistorickýkontext,apretojevhodnévrámciintenciízámeruučiteľa,akoajmožnostížiakov,zaradenieliterárnychtextovsúčasnýchautorov,pričomdôvodomjenajmäjazyk,ktorýjevtomtoprípadedetskémuprijímateľovibližší.nespornejetospôsobenéajtým,žesúčasnámladágenerácianadobúdacudzojazyčnékompetencie(ajkeďdozaistanievždyúčelovo)ajprostredníc-

tvommédiíanajmäsatelitnéhotelevíznehovysielania,kdedetičastosledujúvizuálnestvárnenierôznychliterárnychpredlôh,ktorýchjazykovéstvárneniezodpovedásúčasnýmtendenciámjazykovéhoprejavuvkaždodennomstyku.Ajtátoskutočnosťnepochybnevytvárapredpokladylepšiehoporozumenialiterár-nychtextovcudzojazyčnejproveniencieprezentovanýchnahodináchcudziehojazyka.Literárnetexty,ktoréreprezentujústaršievývinovéobdobialiteratúry,majúvzmyslepredchádzajúcichúvahznačnúnevýhodu,apretosúajnáročnejšienielenzostranyžiakov,avšakajzostranyučiteľa,ktoréhoúlohoujenavyšeajsprostredkovanieaspoňminimapoznatkov,ktorésúnevyhnutnénapochopeniehistorickýchsúvislostí,bezktorýchbyporozumenieobsahovo-tematickejstránkytextubolosotvamožné.Zároveňjevšakmožnévintenciáchpriblíženiahistoric-kéhokontextutakéhotoliterárnehotextuvyužiťajaudiovizuálneprostriedky,čonapomáhazvyšovaťzáujemžiakovodobovéiobsahovésúvislosti,akoajliterárnytextdoistejmieryzatraktívniť.Vtejtosúvislostisažiadapoznamenaťajto,žeprípravnáfázasaveľmičastoprelínasfázoumotivačnou,pričomhranicamedzitýmitodvomafázamijeveľmivágna,čovšaknapokonzhľadiskaplánovanýchzámerovacieľovmožnopokladaťzaskutočnosť,ktorániejenatoľkopodstatná.To,čovšaktrebaosobitnýmspôsobomzdôrazniť,jefakt,žejedôležiténajmäprebudiťzáujemžiakovavyužívaťpritomichzvedavosť,resp.navodiťajurčitúatmosféruočakávania.Preučiteľaztohookreminéhovyplývaajúlohanielenvysvetliťvecnýrámecdanéholiterárnehotextu,alezároveňjepotrebnénadviazaťajnaurčitépredstavyaspomienkyžiakov,resp.hovoriťsnimiotom,akochápuistúkonfliktnúsituáciu,rozhodnutiepostáv,ichcharakterakonanieonisamotní.naplneniuzámerovučiteľamôževovýznamnejmierenapomôcťajnázovliterár-nehotextu,ilustrácia,aleajupútavajúcitext.Orelevantnostitakéhotopostupumožnohovoriťvsúvislostisimpulzomnarozhovoružajvytváranímprvotnéhopriestorunaotázkyanaznačenímtematickýchokruhovliterárnehotextu.

Smotivačnoufázouúzkosúvisíajfázadomácehočítania,pričomjepotrebnézachovaťstupeňdosiahnutejmotivácie,resp.dbaťnato,abysavďalšompriebehucelkovéhoprocesumotivácianevytrácala.Vzhľadomnaprvotnúrecepciutextumožnohovoriťnajmäodvochmožnostiach,keďžiacitextčítajúúplnevoľne,bezakýchkoľvekpokynovučiteľa,resp.úloh,ktoréjevrámcijehopokynovpotrebnéplniť.Zároveňvšakexistujeajmožnosťpracovaťvedomepodľapokynovučiteľa,keďjepotrebnénapr.charakterizovaťprotagonistutextu,nájsťkľúčovémiestadeja,formulovaťústrednýproblémtextu,prípadnesasústrediťajnajazykovéstvárnenieliterárnehotextu,akoajistéosobitostivyplývajúceztejtorovinylite-rárnehotextuvzhľadomnato,žeajjazykovéstvárnenietextujedoznačnejmieryistýmvýchodiskomstvárnenialiterárnychpostáv,akoajimaginácie,asociáciíatď.Dôležitépritomjeajvedieť,vrámciakýchotázokmožnotextinterpretovať,pretožeužsamotnáformuláciaotázkymôžepomôcťodhaliťkľúčovémiesta,ktorésivyžadujúintenzívnejšiupozornosť,keďžemôžupriniesťodpovedenamnohé

dôležitéotázkysosobitnýmzreteľomnaurčeniestanovenýchzámerovacieľov.naopak,prílišveľkémnožstvo,resp.prílišnákomplikovanosťformuláciínepod-porujútakýtoproces,alevkonečnomdôsledkuhonarúšajúamôžuhodokoncaajúplnezmariť. Vzhľadomnauvedenéskutočnostimávprácisliterárnymtextomsvojenezastupiteľnémiestoaj„medzirozhovor“,vrámciktoréhomožnovysvetliťprípadnéťažkostivyplývajúcečiužzneporozumeniajazykovejrovinytextualebojehoobsahovejstránky,resp.určitýchkontextovýchsúvislostí.Doistejmierymožnotýmtospôsobomzabezpečiťajspätnúväzbuostaveprípravyžiakovnajednotlivéúlohyzadanéučiteľom.Istýkrátky„medzirozhovor“môžepritomuviesťajotázkaučiteľa,ktorémiestopokladajúžiacivtextezanajzaujímavejšie,resp.najnudnejšie,prípadneajnajmenejzrozumiteľné.nazákladetohomožnozískaťajistúpredstavuočitateľskejrýchlostižiakov,pričomaktivitaniektorýchžiakovmôženaichslabších,resp.pomalšíchspolužiakovpôsobiťmotivujúco.

Akhovorímeomiesteliterárnychtextovvovyučovanícudziehojazyka,jenespornevyvrcholenímsnaženiavšetkýchzainteresovanýchsubjektov,vtomtoprípadetedaučiteľaažiakov,prácasliterárnymtextompriamonavyučovacejhodine,kdesizároveňmožnooveriťrovnakodôslednosťprípravyžiakov,akoajistéúskalia,resp.ajvhodnosťčinevhodnosťzvolenéhometodickéhopostu-pu.Vzhľadomnaúroveňcudzojazyčnýchkompetenciížiakov(vzhľadomnaichrozvíjanieazdokonaľovanie)bybolomožnéveľmidlhohovoriťovýznameliterárnychtextovpredovšetkýmvintenciáchrozvíjaniagramatickýchzručnostíaobohacovaniaslovnejzásoby,čonapokonzodpovedázákladnýmcieľomprácesliterárnymitextamivovyučovanícudziehojazykačiužzostranyodbornej,aleajlaickejverejnosti,pričomvšakvtejtosúvislostijepotrebnéupozorniťešteajnapomernemálofrekventovanúskutočnosť,resp.okrajovúsúčasťpertraktovanéhoprocesu.Ideokreatívnosťaimaginatívnosťakosúčastíprácesliterárnymtextom,ktoréistýmspôsobommožnopokladaťzavyvrcholenietaktoorientovanéhoprocesubudovaniacudzojazyčnýchkompetencií.Dosiahnutáúroveňosvoje-niasigramatickýchzručnostíaobohateniaslovnejzásobypredstavujevtomtoprípadeistú„základňu“právenarozvíjaniesvetapredstávatvorivejfantázie.nezanedbateľnouskutočnosťoujevdanýchsúvislostiachajurčitýpsychologickýmoment,keďžiaci(samozrejmenaistejúrovniprimeranejichmožnostiam,sta-vuzručností,schopnostíanávykov)dokážuakobydokonca„odstrániť“učiteľaakonadradenýsubjektvprocesevyučovaniacudziehojazykavsituácii,vktorejdochádzaktomu,že(nesporneibazichsubjektívnehohľadiska)nieučiteľ,alepráveonisúsubjektomurčujúcimpriebehhodiny.Idetedaoistúfázuprocesuprácesliterárnymtextom,ktorúbybolomožnéoznačiťakootvorenú,pričomprávetátofázadokumentujeto,čosavrámciuvedenéhoprocesupodarilo/ne-podarilodosiahnuť.Prirodzene,žiaknedisponujevšetkýmipredpokladminato,abydokázalrozpoznať,čojevzhľadomnainterpretáciutextudôležité,apretojeztakejtootvorenejfázypotrebnýprechoddoďalšejfázy,ktorúbybolomožné

označiťakofázurozpracovania.Úlohouučiteľajepritomnenásilnýmspôsobomvstupovaťdorozhovoružiakovakojehoúčastníktak,abyužiakovnevznikalpocit,žezjehostranyideopoučovanie.učiteľmábyťskôristýmkoordinátoromuvedenéhorozhovorutak,abysapodľamožnostinesústreďovalnaveci,ktorésúzhľadiskainterpretácietextovirelevantné,prípadneabynázoryžiakovvyužilajvprospechvýchovnéhopôsobenia,avšaknenásilnýmspôsobom,pretožeinaksamotiváciažiakovmôževytratiť.Akhovorímevsúvislostisprácousliterárnymitextaminahodináchcudziehojazykaajokreatívnosti,nemožnozabúdaťaninapísomnýprejavžiakov,pričomnázoryžiakovzaznamenanévrámcirozhovoruvpriebehuvyučovacejhodinysamôžustaťbezprostrednýmpodnetomnavýzvuichzaznamenaniaajvpísomnejpodobetak,abyžiacimalipocit,žeichnázorybolipreučiteľapríjemnýmprekvapením,ktorésiajchceuchovať,abymutaktotútoskutočnosťpripomínali.Aksazhľadiskataktopostulovanýchcieľovvyužívaniali-terárnychtextovvprocesevyučovaniacudzíchjazykovjavíakoveľmivhodnýprávežánerrozprávkynajmäzhľadiskaprítomnostivýraznéhodidaktickéhomomentu,jevhodnézadaťžiakomajúlohuvzmysleopisuniekoľkýmislovami,čojepodľanichhlavnoumyšlienkouliterárnehotextu,sktorýmpracovali,čímsazároveňnaplníajjedenzvýchovnýchcieľovvrámcivyučovaciehoprocesuvôbec.

nazáverpredchádzajúcichúvahjevaripotrebnéeštepripomenúť,ženaprácusliterárnymitextamivprocesevyučovaniacudziehojazykanazákladnejškolečastochýbaiodvaha,akoajnedostatokinvenciezostranyučiteľov,pričomprekonanietakejtopsychologickejbariéryjedoznačnejmieryindividuálnouzáležitosťou.Dôvodombývavšaknerazajnedostatočnáčinnosťmetodickýchcentiervtejtooblasti,ktorémožnostiamprácesliterárnymitextamivovyučova-nícudziehojazykavenujúpozornosťčastoibasporadicky,akoito,žemožnostiprácesliterárnymitextamivovyučovanícudziehojazykaniesúvdostatočnejmierezachytenéajvpísomnejpodobe,pričomajdistribúciaužexistujúcichma-teriálovvtejtooblastiniejenaželateľnejúrovnioprotimateriálomzaoberajúcimisaostatnýmisúčasťamiprocesuosvojovaniasicudzojazyčnýchkompetenciívovyučovanícudziehojazykanazákladnejškole.Situáciubyazdavtomtosmeremoholvyriešiťajurčitý„tlakzdola,“čosivšaknesporneakopredpokladvyžadujeajistúsebareflexiusamotnýchučiteľovcudziehojazyka.

LiteratúraGERMuŠKOVÁ,M.:Literárnytextvdidaktickejkomunikácii(na2.stupni

základnejškoly).Prešov:FakultahumanitnýchaprírodnýchviedPu,2003.119s.ISBn80-8068-

193-7.RITLYOVÁ,A.:Poéziavovyučovanícudziehojazyka.In:ActaFacultatisPaedago-

gicaeuniversitatisPresoviensis.Prešov2000,s.60-66.ISBn80-88885-70-1.

Zusammenfassung

DerAutorwarimRahmendiesesBeitragsbemüht,einigeGedankenzurProb-lematikderliterarischenTexteimunterrichtderFremdsprachenanderGrund-schulezumAusdruckzubringen.DieSchlussfolgerungenderobengenanntenBehandlungsolcherFragenbestehensowohlindenobjektivenalsauchindensubjektivenFaktorendiesesProzesses,wennalseinwichtigerFaktorvorallemdiedialektischeBeziehungdereinzelnenteilgenommenenSubjekteindenVor-dergrundhervorgebrachtwerdenkann.DieangeführtenGedankensindzugleichgewissermaßenaucheinbestimmterHinweisdarauf,dassdieArbeitmitdenliterarischenTextentrotzbestimmtennachteilenhinsichtlichdersubjektivenbzw.objektivenTatsachenkeinSelbstzweck,sonderneinlegitimerundintegralerBestandteildesunterrichtsprozessesanderGrundschuleist,dernichtnurzurEntwicklungderSprachkompetenzen,sondernauchzurEntfaltungdererzie-herischenFunktiondiesesProzessesbeitragenkann.

doc. phdr. pavol zubal, phd. Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, Prešove-mail: [email protected]

MarGINáLNE O VzŤaHU LITEraTÚry a FILOzOFIE

marcel FOrGÁč

Problematikaspoločensko-kultúrnehoobrazučloveka,autoromtranspono-vanéhodotémyumeleckých(literárnych)diel,vktorýchsaetický,axiologický,epistemologický,morálnyainýcharaktersamotnejspoločnostivovzťahukin-divíduu(anaopak)artikulujezpozíciereflektujúceho,referujúceho,referenč-néhoaokreminéhoajprogresívnepôsobiaceho(zhľadiskavytváranianovýchtendencií)stanoviska,jepredmetomviacerýchštúdiífilozofovajliterárnychved-cov(Farkašová,Mokrejš,Bilasová,Mihina,Žemberováainí).Takmervšetcisazhodujúvgeneralizovanomnázore,žeoblasťfilozofiealiteratúrykoexistujúakodvadopĺňajúcesapriestoryvokruhuriešeniaotázkymierenejnastatus,podstatu,zmyselčihodnotuskutočnostiaľudskejexistencie.Obidvavypovedajúočloveku(a,v)skutočnostizosvojhopohľadu,využívajúcvlastnéšpecifickéterminologicképenzum,stupeňabstrakcie,metodikuskúmaniaatď.Zároveňobidveoblastipo-znania(filozofiailiteratúra)súvýrazomsnahyčlovekaporozumieťnielensvojmuvzťahuktomu,čohoobklopuje,determinuje,obmedzuje,ohraničuje,tomu,čomukladieprekážkyaposkytujepriestorpresebarealizáciu,aleajsamotnémuprocesusebarealizácievpriestoreačase.neschopnosťpoznaniaaobjektívnehoporozumeniatýmtovzťahomrezonujevnajdominantnejšejazároveňlatentnejotázke–otázkepozmysleľudskéhobytia,pozmysleexistencietu a teraz.Vosvojejtúžbevedieť,vhľadaníaočakávaníuspokojivejodpovede,ktorábymalanadobudnúťopornýpiliernacesteživotom,ktorábybola,obraznepovedané,svetlomnakoncitápania,sačlovekuchyľujeknajrozličnejšímformámvýpovede,ktorýmzväčšapredchádzasamotnáživotná(žitá)skúsenosťsosvetomasosebousamýmakosproblémom.

Človeksavzťahujekuskutočnostiisebesamémuakokotázke;atedavzťahčlovekaktomu,čohosapýta,jevzťahompýtajúcehosaaopýtaného.Predpokla-domsamotnéhoformulovaniaotázkyjeistáformaporozumeniatoho,čohosapýtaanačosapýta.To,načosačlovekpýta,mápodielnatranscendenciiprečlovekazatiaľnezrozumiteľnéhobytia.

Každoupoloženouotázkousačlovekstaviapredopýtanévočakávaníod-povede.Otázkanielenakovýraznevedenia(J.–P.Sartre),aleajakoistépred-porozumeniebytiu(M.Heidegger)zmenšujemierunezrozumiteľnostitoho,načosapýtame,pretožeeštepredpoloženímotázkyječlovekzákonitesopýtanýmoboznámenýdotakejmiery,ktorámudovoľujeočakávať,žesamutotoopýtanévistejformeodpovedenejakýmspôsobomodhalí.

Akliteratúruafilozofiuvnímameakoprocesformulovaniaotázkyazároveňakoprocesnachádzaniaodpovede,musímeuznaťširokospektrálnuepistemologic-kúkompetenciuobidvochoblastí,schopnúartikulovaťasprostredkovaťpoznanievoblastiontológie,etiky,axiológie,morálkyatď.Vytvorenieobrazuoskutočnosti,ostavevecí,ovariantnostičiinvariantnostiľudskejexistencieprostredníctvomtvorivéhoaktuznamenápodľanášhonázoruuchopenieexistujúcich(častone-dostatočných/nedostačujúcich)konštántaichproblematizovanieaždopodobypredmetukritickejreflexie,ktorásinenárokujenaobjektívnuplatnosť.Ztohovyplývajúcarelatívnosťvýsledkuprocesupoznaniaotvárapriestorpreneustáleartikulovanienovýchhodnotovýchkritériíaprispievatakksebauchopeniu,se-bapochopeniuasebaurčeniuindivíduavintersubjektívnychkonšteláciách.

Súhlasímesnázorom,podľaktorého„potreba tvorivého (seba)uskutočňovania súvisí s bytostnou potrebou človeka nachádzať zmysel života...“ (Bilasová–Žem-berová,2005,s.6).umelecká(literárna)výpoveďtým,žeodrážaživotpriamo,bezodbočení,neteoretickýmjazykom,predstavuješpecifickýspôsobodhaľovaniabytia.Totoodhaľovanie(aodhalenieakovýsledok)sosebounesiehodnotiacepostulátyvypĺňajúcepotrebukonkrétnehočlovekapoformulovanízmyslusvojejexistencie.Tým,ženeexistujevšeobecnémeradlopreurčenietoho,čojealeboniejehodnotné,odhaľovanie, resp.odhalenie bytiaprostredníctvomumeleckej(lite-rárnej)výpovedechápemevzmyslezaujatiasingulárneho/jedinečnéhostanoviska,ktoréhopresadzovanieprotizovšeobecneniampotvrdzujenarcistickú1perspektívuvpoznaní.Poznaniesprostredkovanéliterárnymartefaktomsatakstávavyjadre-nímepistemologickéhopotenciáluindivíduavosvete,prejavomschopnostijedincauviesťapochopiťproblémvširšíchspoločenskýchisúkromnýchkonzekvenciách.Vtomtoprocesedospievačlovekkzvýznamňovaniuskutočnostiavymedzujesabuďvzhodesňou,alebovantagonistickejpozíciiprotinej.Vkaždomprípadenazákladeurčenia/priradeniavýznamuparciálnymkonštantámskutočnostipros-tredníctvomtvorivéhoaktudochádzakartikulovaniuzmyslu2existencie.

Votázketýkajúcejsa„ozmyslovania“ „vecí“totižzastávamenázor,žezmysel„vecí“jevyjadrenýpostojom,ktorýčlovekkdanejkonštantezaujme.Svet–sku-točnosť–situáciaprvotneibajeavzájomnývzťahčlovekaafakticityvecí/konštánt

1 Termínnarcizmuspoužívamevšpecifickomzmysle„cezkonštituovaniesvojhoJa“2 AntonínMokrejšvyjadrujeprenásznačnezaujímavýnázor:„V základu každého našeho

porozumění smysluplnému nároku se nachází vždy už uplatněný předpoklad smyslu (zvýraznil M. F.). Nejedná se ovšem o nějakou domněnku či hypotézu, vyplývající z for-mulované alternativy o existenci nebo neexistenci smyslu. A neodehrávají se tu pohyby myšlení ve významu, jak se myšlení obvykle chápe. Předpoklad smyslu znamená, že vždy už žijeme ve výkonu smyslu (zvýraznil M. F.) a nacházíme se v jeho horizontu, v dosahu jeho platnosti. Potud lze říci, že vše, co člověk podniká, se zakládá na předpokladu smyslu. A jestě výrazněji, předpokládat smysl a existovat jako člověk je jedno a totéž (zvýraznil M. F.) (Mokrejš,1995,s.129).

máindiferentnýcharakter. Svet„dostáva“svojzmyselažvintencionálnejaktivitevedomiaaodhaľujesaažvaktochvoľbyčloveka.Ažvtejtointencionaliteavná-slednomaktevoľbyvychádzasvetakosituáciazosvojejstrnulosti,nehybnostiazačínanadobúdaťvýznam–jetovšakvýznam,ktorýmudávačloveksám,jetovýznam sveta pre človeka.Svet–skutočnosť–situáciajesamaosebenezmyselnáaľahostajná,pokiaľjejslobodačlovekanedázmyseltým,ženaňunejakýmspôso-bomreagujeprostredníctvomvoľby.nijakásituácianiejezmysluplnáčiabsurdnásamaosebe;zmysluplnoučiabsurdnousastaneažvtedy,keďsavočinejčlovekzvolíakoten,ktojuzatakúbudepovažovať.Taktosaajzmysluplnosť čiabsurdnostávavyjadrenímvzťahu/postojačlovekaksvetu.

Vtomtokontexteliteratúru(umeleckúvýpoveď)ifilozofiuchápemeakošpecifickévyjadrenie/zaujatiepostojakexistujúcemu,tedaako„prostriedok“naozmyslovanie toho,čoje.Aksitedavkonečnomdôsledkupoložímeotázkuozmysleliteratúryafilozofie(ktorépretútochvíľudefinujemeakošpecifickétvorivéakty/výkonyčloveka),nazákladepovedanéhodospejemekzáveru,žezmyslomobidvochoblastíje(okreminého)„dávať“zmyseluniverzu;atotým,žehojednoduchotematizujú,ženaňnejakýmspôsobomreagujú.Ztohovyplýva,žetým,želiteratúraafilozofiaozmyslujú univerzum,dávajúzmyselajvlastnejexistencii.Takátopozícianásoprávňujeuvažovať,čizmyslomľudskéhoindiví-duaakotvorivejbytostiniejepráve„dávať“3(nielenprostredníctvomumeniačifilozofie)zmyselcelémuuniverzu.

Témy,otázky,problémy,teórie,ktorýchtraktovaniesaodohrávalovýhradnenapôdefilozofie,aktorébolianalyzovanéprísneracionalizovanýmsystémomvýpovedí,sastávajúsúčasťoutémyliterárnychdiel,čímsaliterárnedielo(najmävpodobeeseje4)zároveňtransformujedonositeľafilozofickyheuristickejfunkcievprocesepoznaniaBytia.VtomtokontexteEtelaFarkašováhovoríoexplózii„filozofujúcejliteratúry“,ktorejcharakteristickýmznakomjeústupepickejlínie„naúkor“filozofickejreflexie(Farkašová,1998,s.106),pričom(nielenE.Farka-šová)vyzdvihujenoetickúfunkciuavýznamliterárnehometaforickéhojazykaprefilozofickúreflexiu.Filozofia,ktorástálečastejšierezignujenasvojuschopnosťsystematickéhopoznaniacelku(univerza),vstupujedo(vzhľadomkreálnejsku-točnosti)redukovanéhocelkufiktívnehosvetaliterárnehodiela,ktoréhovýraznásémantickázaťaženosťčiobraznosťjejponúkainé(nové)prostriedkyprevpod-statestáletúistúdeskripciu,analýzusvojhopredmetu.

3 niehľadať,aninachádzať,anipomenovať„niečomimo“človeka.4 EtelaFarkašovázároveňhovorío„literarizujúcejfilozofii“,ktoráakomodelvýpovede

používanajčastejšiežánereseje(Farkašová,1998,s.106).Vzhľadomnacharaktertejtopráceproblematike„literarizujúcejfilozofie“nebudemevenovaťintenzívnupozornosť.nászaujímapráve„filozofujúcaliteratúra“,ktorejkompetenciepririešenífilozofickýchotázokchcemeverifikovať.

Pretosapripájameknázorovejplatforme,podľaktorejmávzťahfilozofieaumeleckého(literárneho)dielavýraznýrecipročnekomplementárnycharakter.nehovorímetuopovrchnomdotykučiformálnomplytkomprienikudanýchoblastí,aleovzájomnomVSTuPE5jednejoblastidodruhejanaopak.Filozofické(generalizujúce,teoretické,vysokoabstraktné,univerzálne,celostné,systematické,exaktné,deskriptívne,analytické,aleajvedeckésnárokomnaobjektívnuplatnosťapravdivosť)aliterárne(obrazné,metaforické,alegorické,príbehové,fiktívne,konkrétne,individuálne,partikulárne,svýraznýmemocionálnympôsobením,subjektívne)sadopĺňajúvprospechširokospektrálneho,viacvrstvového,azároveňpolyfónnehooboznamovaniasasoskutočnosťou.6

LiteratúraBILASOVÁ,V.–ŽEMBEROVÁ,V.:Zprienikovfilozofie,etikyaliteratúry.Prešov:

FilozofickáfakultaPrešovskejuniverzity2005.FARKAŠOVÁ,E.:Etudyobolestiainéeseje.Bratislava:VydavateľstvoSpolku

slovenskýchspisovateľov1998.MOKREJŠ,A.:Filosofieaživot–životaumění.Praha:FILOSOFIA1995.

Summary

Philosophyandliteraturecoexistastwocomplementingfieldsdealingwithstatus,senseorvalueofrealityandhumanexistence.Theyexpresstheambitionofahumanbeingtounderstandtheirrelationtothingstheyaresurrounded,determined,limitedbyandtheysupplythemwithspaceforself-realization.Ifweunderstandliteratureandphilosophyasaprocessofformulationofaquestion,andatthesametimeasaprocessoffindingananswer,wehavetoadmitthewidespectreofepistemologicalcompetenceofbothfields,whichiscapableofarticulat-ingknowledgeinfieldofontology,ethics,axiology,moralityetc.wethinkthattherelationofphilosophyandliterarytexthasacomplementarycharacter.

Mgr. Marcel forgáčFilozofická fakulta Prešovskej univerzity, Prešove-mail: [email protected]

5 Aleajprestupe,prelínaní.6 „Literárne dielo nielenže môže veľmi účinným spôsobom prenášať súbory (najmä) mo-

rálneho vedenia, ale môže odovzdávať aj isté ‚návody‘, ideály, hodnoty, vzory konania, môže stimulovať k istému životnému štýlu (M. Nussbaumová). Ani nehovoriac o tom, že literárne dielo môže ‚nainfikovať‘ novým spôsobom videnia, prepožičiavať opotrebované-mu pohľadu novú perspektívu, učiť odkrývať nové dimenzie nášho ‚zabývaného‘ sveta“ (Farkašová,1998,s.109).

PrOBLÉM šIKaNOVaNIa V LITEraTÚrE PrE DETI a MLáDEŽ

martina KaSanIčOVÁ

Jednouzforiemagresienaškoláchješikanovanie.1Posmech,nadávky,hrubéurážky,pokorujúceprezývky,aleajfyzickénásiliesúnajčastejšienamierenéprotideťom,ktorésúnejakýmspôsobominé.Čiužjetoprosténosenieokuliarov,nejakýfyzickýhendikep,nadváha,nízkyvzrastalebojednoduchostýmspojenývýbornýprospechvškole–tovšetkostačíútočníkom2akodôvodnato,abysiztýchtodetívybralisvojuobeť.„Kškolskémušikanovaniudochádzavústraní(všatni,nazá-chode,kdenechodípedagóg,ktorýjepoverenýdozorom)ajeprítomnáibaobeťaagresoraleboskupinkadvochažtrochagresorov.3Okrempriestorovškolymôžekšikanovaniudochádzaťimimonich(nacestedo/zoškoly).Útočníciponižujúsvojuobeťpredzrakmiostatnýchspolužiakov,ktorízostrachumlčiaanezasiah-nu,abyajtýmtospôsobomdemonštrovalisvojusilu.Strachobeteispolužiakovprehovoriťaoznačiťagresorovumožňuješikanovaniudlhodoboanepozorovane„prežiť“.Aprávetátodlhodobosť,akoajnemožnosťnájsťúnikzdanejsituácievedúkpsychickýmporuchámdieťaťa,ohrozeniujehozdraviaiživota.Problémšikanovanianaškoláchjenevyhnutnériešiť,kčomubymalidopomôcťnielenpedagógovia,aleaj(predovšetkým)rodičia.

Procesšikanovania(aleajinýchtypovnásilia)môžemerozdeliťdotrochfáz:Prváfáza,označmejutermínompreventívna,jespätás(eštelen)poten-

ciálnymneskoršímagresoromajehorodičom,ktorýbyvprípadezistenia,žesidoma„vychováva“malého(?)násilníka,malzareagovaťakoprvýazvoliťtakévýchovnémetódy(prípadnesaporadiťsodborníkom),ktorébyeliminovalitotonebezpečenstvo.Aksidieťaodútlehovekuvynucujepozornosťokoliakrikom,búchaním,kopanímčiúdermi(zatiaľlen)pästičkamiaspribúdanímveku(aleivýškyahmotnosti)útočínainédeti(vkolektívematerskejškoly,nadetskom1 Šikanovanie(inénázvy:šikanácia,šikanéria,šikana)jeprílišnézámernépreháňanie

osoby,kladeniejejprekážok,násilnéponižujúcesprávanievočinejalebojejtýraniezostranyjednotlivcaaleboskupiny,spravidlaaksatátoosobanemôžetejtosituáciivyhnúťaniejeschopnásajejúčinnebrániť.Prešikanovaniejetypickýnepomersílmedzipáchateľomaobeťouačastápasivitaabezmocnosťobete.

2 Útočníci–agresori/Ideojedincov:1. nadpriemernetelesnezdatných,silných,obratných(hlavneprifyzickýchúto-

koch),2. sebaistých,neúzkostných,častovšakpoškodenýchnevhodnouvýchovou,3. typickájetúžbadominovať,ovládaťdruhých,bezohľadnesapresadzovať,4. ktorísachcútýmtospôsobomzaradiťdopartie...

3 ŠKODOVÁ,I.:Šikanovaniedetíamládeže.MetodikKPPP,november1998.Prístupnénahttp://kpppbb.svsbb.sk/material/ss/sikana.

0

ihrisku...),prípadnenaštvornohýchdomácichmiláčikov,malbyrodičzbystriťpozornosť.Samozrejme,žezkaždéhotakéhotodieťaťanemusínevyhnutnevyrásťnásilník.Avšakmlčanímaignorovanímtakýchtoprejavovsprávaniaakobyrodičdávaldieťaťusúhlasavyjadrovalspokojnosťsjehokonaním.Rodičjedieťaťuvzo-rom,malbyhoupozorniťnadobréazléstránkyspolužitiaiživotavspoločnostivôbec.Aktorodičneurobí,dieťatútovedomosťnemáakonadobudnúť.Aaksatonenaučívranomveku,pravdepodobnesatonenaučínikdy.Prváfázatedanemásoskutočným,„pravým“násilímničspoločné.Predstavuje„len“prevenciu,predchádzanievznikunásilia.

Vdruhejfázedochádzakpáchaniunásilianainejosobealeboosobách,vna-šomprípadekšikanovaniunaškolách.Vbežnomponímaníspoločnostijeobeťšikanovaniatýmjedincom,ktorýmáproblém.Musísavysporiadaťsoslovnýmiútokminasvojuosobu,sfyzickýmnásilímačastoajspsychickýmtlakom.Vprí-pade,žesarozhodnevyriešiť„svoj“problémspomocouprostredníka(rodičov,pedagógov,psychológa,spolužiakov),budemuposkytnutáichvšestrannápodpo-ra.Takétodieťa,resp.mladýčlovek,máveľképredpoklady,žetáto„nepríjemnosť“nezanechávjehoživotetrvaléstopy.Častosavšakzabúda,žeproblémmánielenobeť,aleajútočník.Čiužjetorozvodrodičov,alkoholizmusafyzickénásilievro-dine,aleboneschopnosťkontrolovaťaovládaťsvojesprávanie.Dôležitéjezisteniepríčinyútočníkovejagresieaponúknutiepomociajjemu.Každýmápredsaprávonadruhúšancu,predovšetkýmvyvíjajúcasaosobnosťmladéhočloveka.Týmtoprezentovanímvlastnéhonázorunechcemeospravedlňovaťsprávanieagresorov.Myslímesivšak,žeosobitnýprístuppririešeníkaždéhoproblémunásiliaumožnírozlíšiťnenapraviteľnýchodtých,ktoríchcúsvojesprávaniezmeniť.

Treťoufázouproblémušikanovaniajefinálnyprocesjehoriešenia.StanislavBendl4vosvojejknihePrevence a řešení šikany ve škole uvádzanasledujúcemožnériešeniašikany:Utopické riešenia: Zrušeniepovinnejškolskejdochádzky.Vylúčenieag-

resorovzoškoly.Trestnéstíhanieagresorov.Prisúčasnejlegislatívetietoriešenianiesúreálne.

Zaujímavé učivo a atraktívny školský program:Totoriešeniepredpokladá,žejednouzpríčinšikanovaniajenuda.

Odhalenie šikanovania:Šikanovaniusadaríviactam,kdejemožnédržaťhovtajnostipredrodičmiaučiteľmi.Školasamôžepokúsiťozintenzívne-niedozorualebomôženainštalovaťkamery.Jetiežmožnéuzavrieťaleboodstrániťskrytézákutia,ktorésúčastýmmiestomšikany.

Práca s obeťami: Obeteapotenciálneobetesúvedenéktomu,abyšika-novaniuvzdorovaliútekom,volanímopomoc,sebaobranouavľahšíchprípadochpsychologickýmiprostriedkamiakojehumorčiignorovanieagresora.

4 BEnDL,S.:Prevenceařešeníšikanyveškole.Praha2003.

Práca s agresormi:Presmerovanieagresivitydošportualeboinejvzrušujúcejaktivity.Budovanieosobnejperspektívyagresoraanáslednépresmerovanieenergienakonštruktívneaktivity.Potenciálnychagresorovjetiežmožnéučiťsúcitu(empatii)arelaxačnýmtechnikám.Agresorajemožnépresunúťdoinejtriedyaleboinejškoly(prehadzovaniehorúcehozemiaka).

Práca s triedou a celou školou:Podporovaniespoluprácemedzižiakmi.Podporovaniedemokratickejsamosprávyžiakov.Viesťkampaňprotišikanovaniu(letáky,plagáty).

Mnohéztýchtoponúknutýchriešenísúnanašichškoláchnerealizovateľné,apretojevtejtozáverečnejfázeriešeniaproblémušikanovanianajdôležitejšouosobouučiteľ.VzhľadomnATO,ženásilímzastrašeníspolužiacimlčia,jeprávenapedagógovi,abyrozpoznalpríznakyšikanovaniaapristúpilkjehoriešeniu(rozhovorsobeťou,rozhovorsagresorom,pohovorsrodičmiavedenímškoly).

Problémšikanovanianaškoláchnašielsvojodrazajvliteratúre.JehosvojskériešenieponúkaspisovateľRomanBrat.Vosvojejnajnovšejknihe,primárneurčenejdetskémupríjemcovi(Môj anjel sa vie biť),podávaobrazšikanovanéhochlapcaOskara,„dengľavého, bifľoša a šibnutého okuliarnika“,ktorýsarozhodnevyriešiť„svoj“problémsám.Spomenutýmproblémomsútelesnezdatní,alein-telektuálneprázdni„prepadlíci“PifkoaTudor,ktorívyužívajúsvojeobmedzenérozumovéschopnostinato,abyvymyslelinovédruhymučenia:„...mi dávajú kokosy na hlavu. Päsťami sa mi zaprú o vlasy a silno potiahnu. Zhora nadol, alebo opačne. Strašne to šticuje a, prirodzene, že aj bolí. No nezanecháva to nijaké stopy (zvýraznilaM.K.),preto moji rodičia nič netušia.“ 5

Oskarovýmprotiopatreniamnechýbaoriginalita.Fazuľovénáboječitrenírkovéreznedanýproblémzľahčujú,vyvolávajú(učitateľa)úsmevipocitzadosťučinenia.DefinitívnymriešenímOskarovhoproblémujevšakzapísaniesadokurzukarate.Tochlapcovizdvihnesebavedomienatoľko,žesasvojimutláčateľomdokážeot-vorenepostaviťnaodpor.„Vtom sarozohnal a chystal sa ma udrieť do brady. No ja som bol v strehu. Šikovne som sa uhol, rýchlym úkrokom som k nemu pristúpil a pravačkou som mu na nos zasadil taký úder, až Pifko spadol na zem. Vôkol mňa všetci zmeraveli. Zazdalo sa mi, že i školský dvor, na ktorom trávime veľkú prestávku, stíchol. Nebolo revu žiakov, štebotu vtákov, ani zvukov vrčiacich áut na neďalekej ceste. Odrazu som nič nepočul, nič nevidel.“ 6

„Svoj“problémnevyriešilOskarúplnesám.„Pomáhal“mujehoanjelOska-riel,vktoréhoexistenciuaochrannúrukuchlapectakveril,žesamuvždypredspanímzverovalsosvojimiradosťamiistarosťami.SenoovládaníkaratesiOskarvysvetlilakoposolstvoodsvojhoanjelaazačalpraktickykonať.Postupnýmcviče-ním,sebazapieranímanadobúdanímzručnostívsebaobranezískavaOskarpocitvlastnejdôležitosti.Zozakríknutého,hanblivéhochlapcasastávasebavedomý5 BRAT,R.:Môjanjelsaviebiť.Bratislava:Mladéletá2007.s.9. BRAT,R.:Môjanjelsaviebiť.Bratislava:Mladéletá2007.s.92–93.

jedinec,vedomýsisvojhomiestavspoločnosti.„Cítim, že už nikdy nebudem ten zakríknutý a nesmelý chalan, ktorý musí donekonečna svojmu okoliu dokazovať, že tu na zemi má svoje miesto, že ho treba rešpektovať a brať vážne. A za to vďačím tebe, Oskariel. Vypočul si moje prosby a ukázal si mi cestu. Keď sa ma najbližšie Anka spýta, či verím na anjelov, poviem jej bez zaváhania, že áno, že anjeli stoja pri nás a všemožne nám pomáhajú. Stačí len lepšie počúvať.“ 7

RozprávačomvkniheMôj anjel sa vie biť jeOskar,ktorýhovorívšetkopriamosvojmuanjelovi.Používanie1.osobysinguláru(vprípadeOskara,odosielateľasprávy,informácie)a2.osobysinguláru(vprípadeanjelaaaj(predovšetkým)čitateľaakopríjemcusprávy,informácie)umožňujenadviazaťpriamydialógsči-tateľom,ktorýmôžemaťrovnakýalebopodobnýproblém.Ajtotojejednazciest,akoriešiťproblémšikanovanianaškolách.Podaťpomocnúruku,poskytnúťradu,ukázaťcestu,smerazmobilizovaťvdieťativšetkyvnútornésily,oktorýchmožnoaninetušilo,žeichmá.

Šikanovanieakonebezpečnýsociálno-patologickýjavniejeproblémomúz-kehookruhuľudí.Prijehoriešeníjedôležitédaťdieťaťunavedomie,žepriňomstojarodičiaana„svoj“problémniejesamo.

LiteratúraBEnDL,S.(2003).Prevenceařešeníšikanyveškole.Praha2003.ISBn80-86642-

08-9.BRAT,R.(2007).Môjanjelsaviebiť.Bratislava:Mladéletá2007.ISBn978-80-

10-01326-5.ŠKODOVÁ,I.(1998).Šikanovaniedetíamládeže.MetodikKPPP,november1998.

http://kpppbb.svsbb.sk/material/ss/sikana.

Summary

The proBLem of BuLLyINg IN The LITerATure for chILdreN ANd youTh

Thesubjectofthisworkisproblemofbullyingatschools.Authorinformsaboutproblemofbullyingintheliteratureforchildrenandyouth,especiallyinthebookMy angel knows to beat byRomanBrat. Thisbookshowstoyoungmanonewayofdefendoronewayofsolutionsofthisproblem.

Mgr. Martina KasaničováFilozofická fakulta Prešovskej univerzity, Prešove-mail: [email protected] 7 Tamtiež,s.94.

O INDIVIDUáLNyCH UČEBNÝCH šTÝLOCH ŽIaKOV a ICH VPLyVE Na rECEPCIU

LITEraTÚry(Didaktické reflexie)

eva DOLINSKÁ

Nikto vám nemôže odhaliť nič iné, než čo už leží driemajúce v prítmí vášho vedomia.

Učiteľ chodiaci v tieni chrámu pomedzi svojich žiakov nedáva im zo svojej múdrosti, ale skôr zo svojej viery a láskyplnosti.

Ak je však naozaj múdry, nepozýva vás, aby ste vstú- pili do domu jeho múdrosti, ale radšej vás vedie k prahu vašej vlastnej mysle.

K. Gibran

M.Zelina(2000,s.13)definujetradičnúškoluako:a) pamäťovo-reprodukčnú,b)sautoritatívnympostavenímučiteľa,c) ktorápoužívadonucovaciemetódy,d)ktorámárelatívnestáluorganizáciuvyučovacíchhodín,vyučovaniaaškol-

skéhoroku,e) akoškoluspevnýmiosnovamiaučebnýmiplánmiurčenými„zvonku“

–mimoškoly,f) akoškolusdirektívnymspôsobomriadeniaškolyaedukatívnychproce-

sov.Prikomunikatívnomspôsobevyučovania,keďvcentrepozornostiniejeučiteľ,

aležiak,jepotrebnésústrediťsanaindividuálneučebnéštýlyžiakov,ktorépodľaPetláka(2000,s.81,podľaStraková,2003)niesúpevné,alemeniasavzávislostiodvývinuosobnosti,aletiežvzávislostiodpovahypredmetu.najčastejšímkri-tériomklasifikácieučebnýchštýlovžiakovjezmyslovápreferencia,podľaktorejrozoznávamežiakovvizuálnych,auditívnychalebokinestetických.

Vizuálni žiaci radipracujúsobrazovýmmateriálom,uprednostňujúvizuálnufixáciunovýchpoznatkov,dokážusilepšiepredstaviťčítanýtext.

Auditívni žiaciuprednostňujúsluchovývnem,pripercepciiliterárnehotextusivytvárajúnajmäzvukovépredstavy,priupevňovaníučivavyužívajúzvukovéspojenia,radipočúvajúčítanýtext.

kinestetickí žiaci,prektorýchjetypickýpohyb,textvnímajúprostredníctvomfyzickéhopohybu,čiužprostredníctvomkartičiek,naktorýchsúvetyprípadneobrázky,podľaktorýchtvoriapríbeh(Mareš,1998;Petlák,2000,podľaStraková,2003).

Ďalšímkritériombymohlobyťnapr.rozdeleniepodľavnímanianažiakov,ktoríuprednostňujúkonkrétneinformácieatých,ktorízasapreferujúabstraktnéinformácie.Preprvúskupinužiakovsúvhodnépraktickéaktivityakonapr:hry,rolovéúlohy,simulácie,tedatakéaktivity,ktorýchzmyselbudúschopnívnímať.Skupinažiakov,ktoráuprednostňujeabstraktnéinformáciebudevyhľadávaťak-tivity,ktorévyžadujúpremýšľanie,zdôvodňovaniealogickémyslenie.

Dotreticemožnouviesťeštekritériumsekvenčného anáhodnéhoštýlupričomsekvenčnížiaciinklinujúkanalytickémumysleniuažiacisnáhodnýmštýlomdisponujúbohatšoupredstavivosťouaintuíciouačastoprekvapujúsvojiminápadmiaoriginalitou(Lowes,Target,1998,podľaStraková,2003,s.18).učiteľmáveľamožností,akožiakompomáhaťprirozvíjaníichučebnéhoštýlu,akosú:1. Povzbudzovanieamotivovaniežiakovksamostatnémuučeniusa,atopre-

dovšetkýmrozvíjanímafektívnychstratégií,ktorésazaoberajúemocionálnoustránkouučenia(znižovaniestresu,vlastnépovzbudzovanie,pozitívnaklímavtriede...)atiežmožnosťouvýberuzponukyčinností,napr.:chcemsadozve-dieť,okomtextjeakdesaodohráva,chcemvedieťkľúčovéslovátextu,chcemsiprečítaťtextapovedaťhlavnúmyšlienkualeboodpovedaťnaotázkytýkajúcesatextuatď.Podľavýberujednotlivýchúlohzaradímežiakovdoskupín.

2. Podporaosobnéhorozvojažiaka,napr:prostredníctvomskupinovejpráce: PodľaV.Žemberovej(2001,s.53)vovýchovno-vzdelávacomprocesetrebabrať

doúvahy„zvlášť spoločenskú a vedomostnú atmosféru, zloženie jednotlivcov v triede, ktoré spravidla dokáže podstatne ovplyvniť kvalitu vzťahu a intenzitu záujmu jednotlivca k literárnemu vzdelávaniu sa v jej kolektíve“.

Sociálneinterakciemedzižiakmimôžumaťvpriebehuprocesuvýučbyrozma-nitépodobyacharakter.Častosastáva,žežiacisúvpozíciiprotivníkovanastávasúťaž,ktorýžiakdosiahnelepšívýkon,lepšívýsledok.učitelia,vdobromúmyslemotivovaťžiakovkčonajlepšímvýkonom,častotakútosúťaživosťpodporujú,dokoncananejcieľavedomebudujúsvojestratégievýučby.Ikeďnemožnojed-noznačnepovedať,žebytentopostupvplývalnažiakovnegatívne,jevmnohýchprípadochprinajmenšommáloefektívny.

Vzáujmetakýchtocieľovjevhodnejšieuplatňovaťtakéstratégievýučby,ktorésúzaloženénapozitívnejsociálnejinterakcii,spolupráciakooperácii.Týmtosažiaciučianielenprispôsobovaťsvojesprávanie,postojeazáujmypotrebámsku-piny,vktorejpracujú,alesaučiaajto,akoasertívnymspôsobompresadiťvrámciskupinysvojenázory,postojeauspokojiťsvojeindividuálnepotreby.

niekaždáprácavskupinesivyžadujekooperáciu.Kukooperáciitotiždochá-dzaibavtomprípade,akúloha,ktorúmáskupinariešiť,jetakkoncipovaná,žejednotlivecjunemámožnosťvyriešiťsám.najejriešeniejepotrebnéspojiťsvojesily,atakdosiahnuťsynergickýefekt,ktoréhopodstatumožnovyjadriťmatema-tickýmpríkladom„2+2=5“.Idetuotakéspolupôsobeniejednotlivýchčlenovskupiny,keďjevýslednýefektichspoluprácevyšší,akojednoduchýsúčettoho,čobydokázalkaždýsám.Tentoefekt„navyše“vznikávdôsledkusociálnychinterakcií tvárou v tvárvskupine,pozitívnou vzájomnou závislosťou jednotlivcovapocitomosobnej zodpovednostizavýsledkyjednotlivcoviskupinyakocelku.

Každákooperatívnaúlohamádvestránky.Jetostránkanáuková,vďakaktorejsažiacinaučianovévedomosti,ktorédokážuneskôrtvorivovyužívať.Druhástránkajesociálno-emocionálna,vďakaktorejsažiacivpriebehurieše-niaučebnýchúlohučianovýmsociálnymzručnostiam(poznaťsa,dôverovaťsi,otvorenekomunikovať,akceptovaťdruhých,aktívnepočúvať,pomáhaťsi,riešiťkonfliktnésituácieapod.).

Ktomu,abysmeefektívnevyužiliprednostikooperatívnehoučenia,jepotreb-né,abymaližiacinariešenieúlohyasituáciívskupinedostatokčasu,autonómie(nezávislostiodmentorskejkontrolyučiteľa)aurčitejslobodyvoľbyvlastnýchstratégií.

Akopríkladskupinovejpráceuvádzameaktivitu„príbehtýchdruhých“.Pod-statoutejtoaktivityjepreniknúťdoobsahovejštruktúryneznámehotextuanazákladetvorivéhoprístupuvyužiťempatickéschopnostivžívaťsadospôsobumyslenia,uvažovaniaaprežívaniainých.

Žiacitriedysarozdelianatroj-štvorčlennéskupinytak,abypočetskupínbolpárny.SkupinysúoznačenéAaB,pričomkaždáskupinaAsivyberiesvojupar-tnerskúskupinuBalebonaopak.Pripraviasadvanieveľmidlhéliterárnetextysjednoduchoudejovouzápletkou.Malibytobyťtexty,ktoréžiacinepoznajú.JedenztextovdostanúskupinyAadruhýskupinyB.Každáskupinapracujesamostatne.Žiacisiprečítajútext.Objasniasimedzisebouobsahaneznámepojmy(učiteľasistujeskupinám).Potomzkaždéhotextuvyberúnazákladevzájomnejdohodyslová,ktorépovažujúzakľúčové(tedataké,ktorésúprepochopenietexturozhodu-júce).Tuučiteľupozorní,žebytomalibyťvprvomradeslovesá,podstatnémenáaprídavnémená.Žiacitietoslovávypíšunahárokpapiera.Partnerskéskupinysipotomvymeniakľúčovéslovánavzájom.Vďalšejfázekaždáskupinabeztoho,abypoznalaskutočnýpríbeh,sausilujeojehorekonštrukciunazákladeslov,ktorémákdispozícii.Kľúčovéslovámôžubyťdoplnenéonejakúvstupnúinformáciu.napr.,jetorozprávkaomalomchlapcovi,vpríbehuvystupujútripostavy...Keďskupinyvytvoriaanapíšusvojepríbehy,taksapartnerskéskupinyspojaaporovnávajúsičítanímsvojepôvodnéananovovytvorené,rekonštruovanépríbehy.

Tátoaktivitasamôžeuviesťtak,ženatabuľusanapíšukľúčovéslovápríbehu,ktorýježiakomdobreznámy,ažiaciskúsiauhádnuť,oktorýpríbehide(Porub-ský,2002,s.40).

3. zadávanie takých problémov žiakom, ktoré sú blízke reálnemu životu:Žiacimajúzaúlohu:

a) porovnaťdvažánrovoodlišnétexty,b) vytvoriťzáverprvéhotextu,c) zorganizovaťtlačovúbesedusostarcomSantiagomadvanásť- ročnýmAidanom,d) napísaťreportážspodobnoutematikou.

E.HemingwayStarecamoreTeraz už nemôžem byť veľmi ďaleko, pomyslel si. Dúfam, že si nikto nerobil veľké starosti. Pravdaže, iba chlapec mohol byť ustarostený. Ale som si istý, že mi dôveruje. Mnohí zo starších rybárov si budú robiť starosti. Aj podaktorí druhí, pomyslel si. Žijem v milom meste. Už sa nemohol zhovárať s rybou, lebo bola veľmi zohavená. Potom mu čosi preblyslo mysľou.Poloryba,“ riekol. „Ty, čo si bola rybou: mrzí ma, že som zašiel priveľmi ďaleko. Zničil som i teba i seba, ale obidvaja sme zabili hodne žralokov a dokaličili sme ich tiež hodne. Koľko že si ich dovedna zabila ty, stará ryba? Ten meč na hlave podistým nemáš nadarmo.“ So záľubou premýšľal o rybe a o tom, čo by vykonala žralokovi, keby voľne plá-val...Ležal na prove a pri kormidlovaní dával pozor, či dakde na oblohe nezazrie žiaru. Mám z nej ešte polovicu, pomyslel si. Môžbyť sa mi pošťastí doviesť prednú polovicu domov. Mal by som mať aspoň trochu šťastia. Ale nie, riekol si. Odohnal si šťastie, lebo si zašiel priďaleko na more.

Lovec žralokov: Len dvanásťročný Aidan Murray Medley z Floridy sa môže po-chváliť jedinečným úlovkom – chytil dvestopäťdesiatkilového žraloka. Z oceánu ho vyťahoval takmer hodinu, ale stálo to za to. V prístave Sailfish Marina si väčší úlovok nepamätajú.(Plus7dní,2/2008,s.22)

4. Stimulovanie žiakov k tomu, aby sa zamýšľali, ako sa vyvíjajú ich inter- pretačné pokusy, napr. vedenie denníka o prečítaných dielach.

Žiacisirobiapoznámkyotom,čoprávečítajú,čosaimvdielepáči(alebonepáči),čobyvňomchcelizmeniť,hodnotiačinyliterárnychpostáv,realizujúspostavami„interview“,vyjadrujú,akémalipocitypričítaní.Jeveľmidôležitéviesťžiakovktomu,abysvojenázoryvedelizdôvodniťaargumentačnepodložiť.Predzadanímúlohysmesožiakmiviedlimotivačnýrozhovor.Žiacimalipopisovaťnasledovné,ato,akosipredstavujú:

- klokana,

- priateľovutvár,- televíznyprogram,(alebočidokážu):- sledovať,akosameniatelevíznescény- počuťpieseň,- počuť,akosaspevvtákovmenínapožiarnusirénu...

nailustráciuvyberámzaujímavúčasťdenníkažiačky5.ročníka:

Porovnanie knihy a filmuČítalasomknihuMaléženyodautorkyLouisyMayAlcottaasiomesiacna

tosomsipozrelafilmMaléženy,ataksommalamožnosťporovnaťkvalityfilmuaknihy.Keďsomčítalaknihu,predstavovalasomsi,akotiepostavyvyzerajú,akovyzeráprostredie,vktoromsadejodohráva.Azrazuvofilmebolovšetkoiné,napr:jasomsipredstavovala,žejednazpostávmátmavévlasy,noavofilmemalasvetlé.Aksiniektonajprvprečítaknihuapotomvidífilm,môžesasnímlenťažkostotožniť.Aleakbysmesinajprvpozrelifilmapotomčítaliknihu,výzorpostáv,prostrediebysmesiužpredstavovalipodľafilmu.

Slavomíra,5.A

5. učenie prostredníctvom činností, napr: rôzne didaktické hry, dramatizácia, rolová hra a pod.:Aktivita„rozhlasováhra“umožňujezapojiťdočítanianejakéhopríbehucelú

triedu.Odporúčamevybraťsipríbehbohatýnadejapočetúčinkujúcichpostáv.niektorížiacibudúčítaťdialógypostáv.Inýžiakbuderozprávačom.Ostatnížiacibudúvytváraťzvukovúkulisupríbehu(napr.dupotkonskýchkopýt,vietor,hú-kaniesovy,žblnkotaniepotôčika,cvengotpadajúcichmincí...).Kimitáciizvukovmôžupoužiťsvojhlasaleboimprovizovanépomôcky.Podľacharakteruzvukusúimitátormijednotlivcialebomaláskupinažiakov.Musímedbaťnato,abysakaždémužiakoviušlaúloha.Potomrealizujemedramatizáciupríbehuvpodoberozhlasovejhry.Každýžiakčítasvojuroluaimitátorizvukovvždyvadekvátnejchvílipodfarbujúdejzvukmi.Aksažiakomaktivitabudepáčiť,môžemejuzazna-menaťnamagnetofón.Dôležitéje,abykaždýpozornesledovaldejakoordinovalsvojurolusostatnými.

Individuálnyprístupkžiakomzhľadiskapreferenciíjednotlivýchučebnýchštýlov(aleboichkombinácií)posilníarozvíja:

1. kompetencie k riešeniu problémov–žiakvnímarôznesituácieaporovná-vaichvykreslenievumeleckomtextesreálnymživotom;plánujeriešenieproblému,kritickymyslí,využívavlastnýúsudokaskúsenosti.

2. komunikačné kompetencie–žiakpočúvanázoryspolužiakov,vhodne

nanichreaguje,účinnesazapájadodiskusie,obhajujesvojnázor,vhodneargumentuje.

3. personálne a sociálne kompetencie–žiakspolupracujevskupine,vodvojici,spoluvytvárakritériáapravidlápráce;rešpektujerôznehľadiskápodporujesvojusebadôveruasamostatnýrozvoj.

LiteratúraFRÜHAuFOVÁ,E.:Didaktickéaspektyvyučovaniaslovenčinyakocudzieho

jazyka.In:Jezykiliteraturaslowackawperspektywieslowianskiej.Krakow:wydawnictvouniwersytetuJagielloskieho2005,s.193–197.

GAVORA.P.:Žiakatext.Bratislava:SPn,1992.HAnDZELOVÁ,J.:Výstupnémateriály.Írsko:FÁSInternacionalConsulting

Ltd.2002.HARRÉ,R.,GILLETT,G.:Diskurzamyseľ.Bratislava:Iris,2001.HELuS,Z.:Pojetížákaaperspektivyosobnosti.Praha:SPn,1982.KOSOVÁ,B.:Alternatívnekoncepcievyučovaniaaichprínospretradičnúškolu,

výchovuavzdelávanie.In:Technológiavzdelávania,1997,č.10,s.2–5.KOSOVÁ,B.:Rozvojosobnostižiaka.Prešov:Metodickécentrum,2000.Krokzakrokom.Alternatívnametodickápríručkapre1.stupeňzákladnejškoly.

ŽiarnadHronom:nadáciaŠkoladokorán,2000.OBERT,V.:Komunikatívnosťvčitateľskejrecepciiainterpretácii.nitra:univerzita

KonštantínaFilozofa1998.PORuBSKÝ,Š.:Výstupnémateriály.Írsko:FÁSInternacionalConsultingLtd.

2002.SEDLÁKOVÁ,M.:Miestoučebniceprizlepšovaníčitateľskejgramotnostižiakov,

Pedagogickéspektrum,2006,roč.XV,č.9–10,s.1–11.SLÁVIKOVÁ,Z.:Integrálnaosobnosťvprocesehumanizácievýchovy.In:Zborník

zhudobno-pedagogickejkonferencieučebnice,učebnépomôckyaprogramyprehudobnúvýchovu.Prešov:PdFuPJŠ1995,s.64-66.

STRAKOVÁ,Z.:Vediemežiakovksamostatnosti.Prešov:Metodicko-pedagogickécentrum,2003.

VAnČÁT,J.:VýchovaktvořivostiveŠkolnímvzdělávacímprogramu.Praha:MAC,spol.sr.o.2007.

ZELInA,M.:Alternatívneškolstvo.Bratislava:IRIS,2000.ŽEMBEROVÁ,V.:Textakontext.Prešov:Metodickécentrum,2001.

Summary

INdIVIduAL educATIoNAL STyLeS of pupILS ANd TheIr INfLueNce oN The recepTIoN of LITerATure

(dIdAcTIc refLecTIoNS)

Inherpaper,theauthordealswiththeclassificationofindividualeducationalstylesofpupilsaccordingtoparticularcriteriatovisual,kinesthetic,random,abstract,andconcrete.Sheoffersseveralmodelsofmotivationaimedatthedevelopmentofindividualeducationalstylesofpupils,ortheircombinations.

PaedDr. eva Dolinská, PhD.Fakulta humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity, Prešove-mail: [email protected]

0

FENOMÉN zLa V rOMáNE PrÍBEHy SVäTENÉ VETrOM

bibiána hLeBOVÁ

„Možno niet naliehavejšej, vážnejšej a ťažšej otázky, ako je otázka pôvodu a fungovania ľudského zla. Odkiaľ sa v nás berie zlo? Je nevyhnutné, aby sme boli zlí? uvažujeM.Zelina(2006,s.33).Podľaautoranászlovraciadopredľudskéhostavuazbavujenástoho,čoješpecifickyľudské:rozumu,láskyaslobody.Zároveňkonštatuje,žečloveksanikdynemôžeuspokojiťsozlomakosriešením.

V našich úvahách o zle ako estetickom fenoméne vo vybranom literárnom diele budeme vychádzaťzpojmuzlo,ktorésavKrátkomslovníkuslovenskéhojazykavysvetľujeakoniečo,čojeľuďomškodlivé,zlávec,zlýčin(Kačalaetal.,2003,s.948). zlovbežnomživoteobyčajnespájamestendenciounepriateľskéhosprávaniaalebofyzickýchútokovnadruhéhočlovekasozámeromublížiťniekomu.zlodriemevkaždomčloveku,jeto„špecifický ľudský jav“(Zelina,2007,s.36),badokonca„vyviera z ľudského temperamentu a všade sa vyskytuje“(Benčič,2007,s.24).E.Frommnazývazlosyndrómomrozpadu,ktorýnútičlovekaničiťzaúčelomskazyanenávidieťzaúčelomnenávisti.Autorzároveňkonštatuje,že„každý človek kráča dopredu tým smerom, ktorý si zvolil, smerom k životu alebo smerom k smrti, smerom k dobru alebo smerom k zlu“(In:Zelina,2007,s.36).

Zaujímanás,čiajprenašichprotagonistovrománuPríbehy svätené vetrom spodtitulom O cigánskej dušiodrómskehospisovateľaĽudovíta didiho jezlo typickouľudskouvlastnosťou,pretožezvlášťsrómskoupovahousaspájaakásiživelnosť,tajomnosť,baažzločinnosť.nanetradičnýspôsobzobrazeniaosudovľudízautentickéhorómskehoprostrediavtesnejblízkostimajoritnejspoločnostinásupozornilliterárnyhistorikO.Sliacky,ktorýpovažujeautoraĽ.Didihoza„zakladateľa, kodifikátora rómskej literatúry na Slovensku a jeho knihu za jej hod-notového ukazovateľa, ... za rómsky variant magického realizmu“(2007,s.45).

ProtagonistomknihyjeRómLajkoOndráš,ktorývosvojichspomienkachsprítomňujemimoriadneprežívanéudalostizosvojhodetstvaidospeléhoveku.Keďžerómskyčasnelieči,každáminulázláudalosťožívavjehoemóciáchsväčšouintenzitou.PodľaR.Rusňáka„zlo nežije samo zo seba ani v sebe; žije sprostredko-vane – v niekom a cez niečo. Je prostriedkom i cieľom zároveň“(2007,s.2).Vtejtosúvislostinásvrománezaujalitiekategóriezla,ktoréhlavnýhrdinavnímaemoci-onálne alebo fyzicky,atovintenciáchvlastnej,minoritnejimajoritnejspoločnosti,aleajtie,ktorélenpozorovalvspolužitídospelýchRómovinerómov.Môžemekonštatovať,žezlosavrománeprejavujevagresívnychreakciách:

1 PríspevokjesúčasťouriešeniaprojektuVEGA1/3711/06Fenoménzlavsúčasnomumenípredetiamládež.

1. akodeštruktívna agresia–ideotypagresie,keďčloveknemáuspokojenézákladnépotreby,patriatukrádeže,bežnéiťažkéfyzickéublíženia,bitky,násilia,ničenievecíai.;

2. ako inštrumentálna agresia–ideoagresiu,ktoroučloveknechcedruhé-mučlovekuspôsobiťfyzickéutrpenie,alechcedosiahnuťnejakýcieľ,napr.slovnýmiútokmi,nadávkami,vyhrážkamiai.(Zelina,2007,s.34).

Vďalšejčastipríspevkupoukážemenato,akoLajkocitlivovnímalzlo,ktoré

sámnasebepociťovalakokrivduasktorýmsastretávalajvosvojomokolí.

1. podoba zla: deštruktívna agresiaLajkobývalvmalomchatrnomdomčeku,kdevyrastalbezotca,lebobol„ne-

zákonný.“Odútlehodetstvanepocítilobetavúláskusvojichrodičov,vychovávalaholenbabkasdedkom,čovporovnanísostatnýmirovesníkmiurčitepovažovalzaprvúkrivdu,sktorousavosvojomživotestretol.Častopociťovalhlad,smäd,biedu,nedostatokjedlaašatstva.Odmaličkamuselchodievaťksusedompraco-vať,abyzabezpečilprerodinunejakéživobytie:„Neraz som doniesol domov kopu peňazí, ... bez slova som vyvrátil vrecká, vysypal drobné na stôl a zmorený zimou zaliezol do kúta, na svoje biedne lôžko“(s.13).Alekeďrodinazasadlakplnémustolujedál,Lajkodostalvždytennajmenšíkúsokmäsaanajmenšiuporciu,čo,samozrejme,považovalzakrivdu.Muselsavšakuspokojiťsbabkinouodpoveďou,žejenajmenší,apretomusímaťnatanierinajmenej.Zraňovalohovšak,žeajkeďzrodinynajviacprispievalnaobživu,stálebolodstrkovanýaneuznávaný.

najväčšiukrivduzažilLajkonaMikuláša,keďspolusostatnýmideťmioča-kávalodMikuláša,„ktorý na nikoho nezabúda,“obdarovaniebalíčkom.„Stojím, čakám a počúvam, lebo Mikuláš dvíha ruky a po jednom vyvoláva mená. A hodí po mne okom, ako keby vedel, že i ja budem odmenený. Lebo Mikuláš rozdáva za poslušnosť, za dobrotu. A ja som bol poslušný, naozaj si zaslúžim balíček“(s.19).Lajkosalensmutnedívalnaposlednýbalíčekvkoši,aleanitenneboljeho.Skla-manýsipomyslel:„Mikuláš na mňa asi zabudol“(s.20).Domovsavrátilnešťastnýahneďsavyžalovalbabke:„Mikuláš rozdával balíčky a ja som nedostal, ... veď aj ja som bol dobrý, aj ja som si zaslúžil balíček“(s.21).Odbabkysavšakdozvedáchladnúodpoveď,žeMikulášdarčekynenosí.ušlasamuajnadávka,žeje„somár“abuchnátpodrebrá–toboljehoreálny„mikulášsky“darček.

Lajkonegatívnevnímalnajmäťažkúfyzickúprácu,ktorúvykonávalhladnýhneďpopríchodezoškolyususedov–gadžov.najviacponíženiautŕžiluobchod-níka,kdezabochníkčerstvéhochlebasamuselsámzapriahnuťdovozíkaaťahaťhoajstovarom.Vtedysanesmeloobzeralokoloseba,čihonevidiaspolužiaci,ktorísamučastovysmievali.Keďsipoprácidomavyzliekolkabátikošeľu,nachrbtemuzostaliboľavéčervenépruhyodhrubéhošpagáta.

Lajkosaužvdetstvečudovalnadtým,akosavrodinehospodárisjedlomapeniazmi.

Ažponiekoľkýchrokochpochopil,že„cigán túžobne čaká na peniaze, a keď ich má, tak ich ohromne rýchlo míňa, len sa tak za nimi zapráši. Je v tom nejaká logika: pri dlhom čakaní stratíš prehľad, triezvosť, míňaš a znovu si na dne. Tak to bolo aj u nás a tak je aj dnes u mnohých rómskych rodín“(s.8).nevedelpochopiť,prečolenonmuselťažkopracovať.Dedkoadvajaujcovia„ani prstom nepohli....“(s.10).Zostranysvojichnajbližšíchpríbuznýchtopociťovalakoveľkúnespravodlivosť.najviachovšakzraňovaloto,akosaojehoťažkozarobenýchpeniazochdomarozhodovalo:čisapoužijúnaďalšíchliebalebonacigarety.„Vyhrali cigarety. Žalúdky zostali znovu prázdne a vybielené“(s.22).

Lajkovšakbolšikovnývučeníivšporte.najviacobdivovalnáboženskúnáuku,pretohomiestnykanonikodporúčalnaďalšieštúdiumdomaléhoseminára,ktorébymufinančneuhradilacirkev.Žiaľnovépovojnovépomery,nováspoločenskáideológiazmarilijehoplány,atovtomčasevnímalakonajväčšiukrivduvosvojomživote.

Lajkoužvdetskomvekuspoznávazlo,ktorésahosícebytostnenetýka,alečastosprevádzaživotdospelýchRómov.Zichrozprávaniasanapríkladdozvedáosmutnomosudedvochdedinskýchtulákov–opomätenomPištovizMilochova,ktorýsaživilžobranímaktoréhonerazcigániokradli,aleboošvárnomudičskomcigánovi,ktorýsarádsprávalpovýšeneckyačastosachvastaldovtedy,kýmne-doplatilnašibalstvoinéhoprefíkanéhoRóma.

LajkopozorovanímspoznávalživotRómovvosvojomokolíaichživotnézá-sady,podľaktorýchžiliodjakživa.niektoréznichsamunepozdávali,napríkladto,že„Rómovia poväčšine vylihujú, prehadzujú sa zboka na bok a ženy chodia po žobraní. ... Róm robiť nebude, veď nerobí, odkedy svet svetom stojí“(s.27).Tiežodsudzovalto,akýmspôsobomsizabezpečovalisvoježivobytie.najčastejšietobolikrádeže,aleiprepadnutia,bitky,rôznedruhynásilia,vyhrážky,baajvraždy,zaktoréboliRómovianerazpotrestaníaväznení.

Prvýkontaktchlapcasosmrťousúviselsochorenímnarakovinuastratoublízkehočloveka–dedkaOndráša.Lajkotovtedyvnímalakonajväčšiezlo.Lajkoakoliterárnapostava,podobneakospisovateľĽudovítDidi,rovnakocitlivovnímalinesprávnuživotnúfilozofiuaštýlživotaRómov,predovšetkýmichnehospodár-negazdovanie,nezáujemoprácu,nezodpovednosťzarodinuaspoliehaniesanaťažkúprácužien.Vjehoživotebolikaždodennýmjavomžobrania,krádeže,klamstvá,podvody,prepadávanie,bitky,hádky,vyhrážky,baajvraždy.

2. podoba zla: inštrumentálna agresiaKeďpoveľkýchhodochLajkovarodinaniekoľkodníhladovala,bývaličasto

medzibabkouadedkomzvady,ktorémalýchlapeccitlivovnímal.Dedkovtedyzvyčajnevyriešilsporposvojomakomuzikant,vzalhusleaspolusLajkomišielod

domukdomupožobraní.DedkohralnahusliachaLajkomuselspievať.ususedov–gadžov,kdebývalijehospolužiaciaspolužiačky,chlapecprežívalnielenveľképoníženieavýsmech,alečastobolsvedkomajlakomostibohatýchgadžov.

Lajkosavšakna„vlastnejkoži“stretávasprefíkanosťoualakomosťouinýchRómov.SúčasťoujehorodinysastalidvajaRómovia–bratiaJankovia(prezývaníJágeraFrak),ktorísirôznymipodvodmiaklamstvamizískaliichdôveru.Keďpravdavyšlanajavo,jehodedkosaveľminahnevalapovedal,že„čestný človek vždy doplatí na vagabundov“(s.219).Lajkarozhorčilouvedomeniesitoho,akosadalioklamaťvypočítavýmiRómami.

OddospelýchRómovsaLajkodozvedáajoveciach,ktorémunaháňaliveľkýstrach,napríkladomulanoch(duchochmŕtvych)aleboosmutnýchudalostiach,ktorépostihovaliRómovinerómov.Citlivovnímalosudjednéhonešťastnéhočloveka–mrzákamuzikantaPištu,ktoréhoprehrbopustilamilovanádievčina.Tensvojžiaľzapíjalvkrčmesostatnýmicigánmi,ktorí„smrdeli grošom,“nikdenepracovali,lenčakalinahosťa,priktorombysamohlipriživiť.

PodľaM.Žilkovej„uvedomenie si zla úzko súvisí s hľadaním a poznaním pravdy“(2007,s.1),čonapokonnachádzameajvživotnompríbehuspisovateľa.Lajkonepodľaholzlu,nikdyzlonekonal,nikomuneubližoval,zloneoplácalzlom,hocisanadnímzamýšľalahodnotilho.Lajkovrománenachádzadobroapravdunielenvkruhujehovlastnejrodinypobokumilovanejmanželkyasynčeka,aleajvosvojomokolí,kdehopovažovalizaporiadnehočloveka,lebopracovalazod-povednesastaralorodinu.nazlo,ktoréistýčasprežívalsosvojourodinouprimatkeaFrakovi,rýchlozabudol.Vybudovalsivlastnýdomov,vyštudovalvysokúškoluaspolusmanželkouviedliusporiadanýživot.Politickézmenyvspoločnostiporoku1968apodpísanieCharty77prinieslidoLajkovho,tedaajspisovateľov-hoživotaopäťzlovpodobeprenasledovania,vypočúvania,zákazuslobodnéhovyjadrovania,tvrdejpráceaponižovania,čiževpodobedeštruktívnej a inštru-mentálnej agresie (Zelina,2007,s.34).našichprotagonistovtovšaknezlomilo.PomocouvieryvBohaaživotnejfilozofie„žiť a prežiť“vždysadokázali„odraziť sa od dna“aprekonaťvšetkyprekážky.

Domnievamesa,ževrománovomdebutePríbehy svätené vetromodróm-skehospisovateľaĽudovíta didihomôžemespoznaťnielenidentiturómskehoetnika,jehokultúruaživotnúfilozofiu,aleajspoločenskýaestetickýfenoménzla.StotožňujemesasnázoromO.Sliackeho(2007,s.45),žejetoromán„o ci-gánskom plači, predovšetkým o cigánskej duši,“ktorájevprípadeĽudovítaDidihomimoriadneemotívna,citliváaorientovanánadobro,čovkonečnomdôsledkujevíťazstvorozumuaslobodnéhozmýšľania.

LiteratúraBEnČIČ,S.:Pôvodpsychickýchpríčinprekonaniezla.In:Zlo v kontexte súčasných

socio-kultúrnych premien. Prešov:PedagogickáfakultaPu,2007,s.24–28.

DIDI,Ľ.:Príbehy svätené vetrom. O cigánskej duši. Bratislava:VydavateľstvoSlovart,spol.sr.o.,2004.277s.

KAČALA,J.etal.:Krátky slovník slovenského jazyka. Bratislava:VEDA,vydava-teľstvoSlovenskejakadémievied,2003,s.948.

RuSŇÁK,R.:Podobyzla.In:BIBIAnA,revueoumenípredetiamládež,XIV.,1/2007,s.2–3.

SLIACKY,O.:PríbehysvätenévetromaleboOcigánskejduši.In:BIBIANA, revue o umení pre deti a mládež,XII.,č.1,2005,s.44–45.

ZELInA,M.:Psychoanalýzazla.In:BIBIANA, revue o umení pre deti a mládež, XIII.,1/2006,s.33–40.

ŽILKOVÁ,M.:Mnohotvárnosťzla.In:BIBIANA, revue o umení pre deti a mládež,XIV.,1/2007,s.1–5.

Summary

The pheNomeNoN of eVIL IN The NoVeL „TALeS BLeSSed By The wINd“

Theauthorofthepapergoesintothenovel„Tales blessed by the wind“subtitled„On Gypsy Soul“byaRomanywriterĽudovít didiwhounusuallydepictedthehistoryofthepeopleofanauthenticRomanyenvironment.Shefocusesonthosecategoriesofevilwhichthemaincharacter,RomanyboyLajko,perceivesemo-tionallyorphysicallywithinhisownminorormajorsociety,aswellasonthoseheonlyobservesincoexistenceofadultRomaniesandnon-Romanies.

PaedDr. Bibiána Hlebová, PhD. Pedagogická fakulta Prešovskej univerzity, Prešov e-mail: [email protected]

TEMaTIzáCIa DETSTVa V POVIEDKOVEj TVOrBE MarTINa KUKUČÍNa

Andrea LOBOVÁVosvojompríspevkupozornosťvenujemtromKukučínovýmpoviedkam,

ktorénapísalpočassvojhopobytuvPrahe(1885–1893)avktorýchsapokúsilotematizáciudetstvaakoakceptovateľnejetickejhodnoty.IdeotextyZ teplého hniezda, Veľkou lyžicou aPred skúškou, ktorésazároveňstalineoddeliteľnousú-časťouliteratúrypredetiamládež,vrámciktorejsazaraďujúmedzipríbehovúprózusdetskýmhrdinom.Prózy Z teplého hniezda a Veľkou lyžicoupatriadone-intencionálnejliteratúry,toznamená,žeKukučínichnepísalpriamopredetskéhopercipienta,alepredospeléhočitateľa.Vďakatomu,žezahrdinovsizvolildetsképostavičky,satietotextystaliobľúbenýmiajudetskýchčitateľovapostupneprešlidočítaniapredetiamládež.IbapoviedkuPred skúškounapísalautorpriamopredetskéhorecipienta,pričompripísanístriktnedodržiavalkonvenčnénázorynadetskúliteratúru,čomalozanásledokto,žedidaktickáamoralizátorskáfunkciapotláčalaatlmilafunkciuestetickú.Paradoxomzostáva,žekeďautorpísaldielapriamourčenépredeti„prestával tvoriť umelecké obrazy života. Nasadil si masku mravokárcu a s výstražne zdvihnutým ukazovákom poučoval, moralizoval“, ale „keď písal o deťoch pre dospelých, keď písal o deťoch aj pre vlastnú radosť, a teda z vnútornej potreby, oživoval klasické literárne postavy. Tým nedvojak kládol aj základné stavebné kamene novodobej slovenskej prózy pre deti a mládež“(Poliak,1963,s.282).

InšpiračnýmprameňomnanapísanieuvedenýchpoviedokboliKu-kučínovireminiscencienavlastnédetstvo.Textyvšaknemajúcharakterčistoautobiografickýchamemoárovýchprác,detstvoaspomienkysúpreautoraibavýchodiskovousituáciou,ktorúdotváraaprispôsobujevlastnémuumeleckémuzámeru.„Kukučín sa nedal spomienkou absorbovať. Vždy si nechal dostatok prie-storu na cieľavedomú tvorbu. Iba výnimočne použil formu priamej memoárovej prózy. Osobné rozpomienky pretváral a dotváral na základe vlastnej sujetotvornej a charakterotvornej fantázie. Myšlienkové a citové jadro spomienkového podnetu objektivizoval“(Tamtiež,s.281).

SpostavamidetskýchhrdinovsavliteratúrepredMartinomKukučínomstretávameibaojedinele(napr.vKalinčiakovejReštavráciialebovKubánihoMendíkovi).ZásluhouKukučínasavliteratúrezačínajúobjavovaťajdetsképostavy,postavyštudentovamladýchľudívôbec.Jehodetskíhrdinoviasúindi-vidualizovanéživotnétypy,žiadneschémy,prežívajúsvojedetskéradosti,aleajstarosti,sklamania,ktoréimprinášasociálnaživotnárealita.Kukučínovdetskýhrdinasaneoddávaibabezstarostnýmdetskýmhrám,alezaoberásaajotázka-

mi,dotýkajúcimisacelejspoločnosti,resp.dedinskéhokolektívu.Autortakdotextovokremmotívudetstvavkomponovalajaspektsociálnyamorálny.Pretojehopríbehymôžusčastipôsobiťvýchovneamentorsky.Zároveňtomôžebyťajvplyvomjehoučiteľskéhopovolania,ktoréurčitýčasvykonával.

Autorsvojedetsképostavyneizolujeodsvetadospelých,naopak,dieťajeneoddeliteľnousúčasťoutohtosveta.Kukučínzobrazujesvetavekdieťaťavin-terakciiksvetuavekudospelého.Aspektdetskéhoaaspektdospeléhopôsobiavovzťahudialektickejjednotyaprotirečivosti.najednejstranemedzidetskýmadospelýmvládnevzájomnádisharmóniaprameniacazvekovejamentálno-psy-chickejrozdielnosti,aleajzdetskejnevedomostianaivnosti.nadruhejstrane,akouvádzaPoliak:„...to špecificky detské a študentské nie je kategóriou trvalou, nemennou a sebestačnou. Jej nestály vnútorný obsah nepochopíme, ak zanedbáme druhú stránku života mladých – skutočnosť, že medzi nimi a dospelými nieto pevných priehrad“ (Poliak,1963,s.283). DetstvotakuKukučínanadobúdadvepodoby,ktorésúvovzájomnejdialektickejsúhre.AjsvetdospelýchmáuKukučínadvepodoby–blízkarodinadetskéhoprotagonistu(matka,otec)avzdialená„rodina“(dedina).

1. Z teplého hniezdaVpoviedkeZ teplého hniezdajezachytenýpríbehmaléhochlapcaMaťka

Rafikovie,ktorýsachystá„vyletieťzrodnéhohniezda“.Jetosubtílnypríbehzdedinskéhoprostredia,plnýemocionálnychzážitkovaprejavov.užsamotnýnázovmákonotatívnyvýznam,evokujúcipredstavudomova,rodiny,ktorejsú-časťoujeakosvetdetí,takajsvetdospelých.Substantívum„hniezdo“navodzujeatmosférurodinnéhozázemia,domovaabezpečia.Doplnenímadjektíva„teplého“(tepléhohniezda)autorpodčiarkolazvýraznilteplo,útulnosť,bezpečieaistotudomova.Prepozíciou„Z“(Ztepléhohniezda)načrtolvlastnekľúčovýmotívcelejpoviedky,t.j.odchodmaléhochlapca,eštedieťaťa,zdomu.užsamotnýnázovtakčitateľovinavodívýchodiskovúsituáciu,ktorúautorneskôrrozpracujedoucelenéhopríbehu.Akosomužnaznačila,hlavnýmhrdinompríbehujemalýchlapecMaťkoRafikovie,ktorýopúšťarodnýdomov,pretožehorodičiaposie-lajúdosvetavyučiťsaremeslu.Autorsaponáradocitlivejdušemaléhochlapca,odkrývajehomyšlienkovo-emocionálnystavprirozlúčkesrodičmi,domovomarodnýmkrajom.Rodičiasasnažiavypraviťsynadosvetaakopána.Obliekajúhodonových(pánskych)šiat,namiestostarýchkrpcovmuobúvajúnovéčižmy.Tátovonkajšiapremenaspôsobujehrdinoviveľkéutrpenie:„Maťko Rafikovie je teda preto ako umučený, že prvý raz vo svojom živote dostal čižmy. Nuž toto bolo by ešte len ešte, dalo by sa i to nejak zmôcť: ale – čo horšie – zvliekli mu predošlé, sedliacke šaty a obliekli ho do nových, panských“ (Kukučín,1963,s.18-19). Vnú-tornéprežívaniedieťaťaautorskĺbilsjehovonkajšímopisom.FyzickýaduševnýstavMaťkajeambivalentný.navonokvyzeráakopán,alevovnútrisacítistále

akosedliak,jesmutnýanepáčisamutátonáhlazmena.Dokoncasabojí,žehotopošpatíabudezneho„strašidlo do konopí“ (Tamtiež,s.19).naopak,rodičiasúpyšníahrdínato,žeMaťkovyzeráako„pán“.Tuvznikádisharmóniamedzisvetomdetíadospelých,ktorávtomtoprípadepochádzazrozdielnehopohľadunarealitu,akoajzdetskejnaivityanevedomosti.Maťkoeštenechápe,prečojehorodičiakonajútak,akokonajú.Dokoncaajsamotnírodičiadanúsituáciu(odchodsyna)prežívajúrozdielne.Matkaotvorenemanifestujesvojepocity,emócie,prejavísaakoúzkostliváamilujúcaosoba,kýmotecsvojeemocionálnepochodypotláčavosvojomvnútrianavonoksasprávaracionálne.Vzáverepoviedkyautoreštehlbšieprenikádovnútornéhosvetasvojhohrdinuaodhaľujeprednamiďalšiujehocharakteristickúčrtu,ktoroujejehovrúcnaláskakdomovuarodnejdedine:„Zbohom, zbohom! A chlapec, násilne vyrvaný z náručia matky, už sedí na voze. ... Hľa, už tu koniec dediny, už tu pole; voz sa prevalí za vŕštek, dedina zmizla, len vysoké jasene z nej čnejú, i tie už zašli, už vidno len vežu s krížom, vždy menej a menej, len bod s kríža a – všetko zakryl vŕštek. Zbohom! Zbohom!“ (Tamtiež,s.28).Celátátozáverečnáscénajeveľmimelancholická,evokujenáladuclivéhosmútkudieťaťazadomovom,ktorýpostupnegraduje.Akcentsatukladienachlapcovúprimnývzťahkrodnémukraju.Vpojmedomovjevlastneobsiahnutýcelýmotívdetstva.PreKukučínadetstvoniesúibadetskéhryaradovánky,aledetstvotojeláskakdomovu,krodnejdedineapovinnosť(pracovať,študovať...).

Svetdospelýchokremchlapcovýchrodičovreprezentujúajsusedia,remesel-níckimajstriapríbuzní,ktorísaprichádzajúsMaťkomrozlúčiťasúčasnehoajmateriálnepodporiť.Kukučínvyužiltútosituáciunapoúčanieamoralizovaniesjemnouštipkouirónieasatiry.Dieťapoúčaformouprísloví,porekadielapoučení,ktorévkladádoústprichádzajúcichhostí.„Každá žena vedela predsa nielen niečo dať, ale aj pekné napomenutie pripojiť k darku.“ – „Syn môj, buď poslušný, veru ti nebude tak ako doma; ešte ani nepovedia rozkaz, a ty už skoč!“,„Matejko, v jedení nepreberaj; čo ti dajú, zjedz. Ak ťa od stola odlúčia a dajú ti pod pecou jesť, neplač; vieš, že sluha nie pán...“, „Peniažky si varuj, ... lebo kto si málo neváži, mnohého nie je hoden“ (Tamtiež,s.26).uvedenécitáciesúilustráciouľudovejmúdrosti,alezprehovorovnávštevníkovvyznievajúhumorne,baažsatiricky.SúčasnedokumentujúKukučínovblízkyavrelývzťahkslovesnémufolklóruaľudovýmtradíciám.

Autorokremprvkovhumoruakomikyvniesoldopoviedkyajprvkytragiky.AkouvádzaOskarČepan(2001,s.127):„... Oscilácia na pomedzí tragického a ko-mického nadobúda osobitú tvárnosť v biograficky štylizovaných prózach (Z teplého hniezda, Veľkou lyžicou a i.), v ktorých motív domova vyvoláva clivé reminiscencie rozprávača na príčiny, ktoré chlapcovi zabránili navždy zostať v „teplom hniezde“ rodného prostredia a stotožniť sa natrvalo s jeho životnými istotami, zabezpečenými hrejivým povedomím rodinných zväzkov.“PreMaťkasatakodchodzdomustáva

tragickým,pretožemusíopustiťto,čomiluje–rodinuadedinu.Svojímodchodomzatvárazaseboubránudetstvaaotvárabránudospievaniaadospelosti.

2. Veľkou lyžicouPoviedkaVeľkou lyžicou jedojemnoureminiscenciouautoranavlastnédetstvo.

Kukučínnamalejplocherozpracovalproblematikuodchodusedliackehochlapca,CyrilaFerancovie,naštúdiá.Danémumotívupredchádzaniekoľkohumornýchakomickýchscénokolojehonarodenia,„ktoré bolo tak trochu čudné: chlapček sa v čepčeku narodil. ... Staré ženy prorokovali ako naisto, že ten chlapec, nech sa dá na čokoľvek, vždy bude šťastný“(Kukučín,1963,s.42).Ponarodenídieťaťapôrodnábabicautekáschlapcomdokostola,daťhopokrstiť,alezabudlasaopýtaťrodičov,akémuvybralimeno.nakoniecmuhovybralpánfarár–pokrstilhomenomCyril.Okolochlapcovhomenaautorrozvíjanovúsituáciu,ktorouzároveňpoukazujenanevedomosťazávisťdedinskéhoľudu:„Cy –ril! ... Divné meno! Komu by aj zišlo na um! Len ako ho mohli ten pán farár tak chytro vymyslieť. Panebože, Cyril! Počul to kedy, ktorý človek? ... No príhoda táto i v dedine spôsobila obdiv a hnev“ (Tamtiež,s.46–47).Autornovúsituáciurozvíja,obohacujea„začleňuje do systému svojho obrazu prostredníctvom preskupovania pohľadu – prostredníctvom zámeny pohľadu. ... Zámena organizuje do značnej miery i sujetovú stavbu...“ (Čepan,1957,s.374,s.376).„Zázračné“narodenieCyrilaspôsobízmenuvpohľaderodičovnaobjektívnurealitu.Rozhodnúsadaťsvojhosynaštudovať,domnievajúcsa,ževzdelanímsazichsyna(sedliaka)stanepán:„Ach, moje dieťa ... ísť do škôl ... byť pánom ... oh“

(Kukučín,1963,s.50).Spôsobichmysleniajevintenciáchmysleniadedinskéhočlovekaveľmijednoduchý,baažprimitívny.Ichmyslenie,konanieaemocionálnystavjevrozporesmyslením,konanímaemocionálnymstavomichsyna.Kukučíntakopäťotváraproblematikuinterakciemedzideťmiadospelými,ktorájevusta-vičnejtenziiadisharmónii.Rodičia,mysliacsi,žeštúdiomichsynzískabohatstvo,slávu,nebudemusieťfyzickypracovaťazačlenísadovyššíchspoločenskýchvrs-tiev,synarozmaznávajú.Matkanevie,akéjedlomumápopríchodezprázdninpripraviťaotecmuzakazujestýkaťsasosedliackymideťmi:„Nuž, ale si ty v svete bol na to, aby si sa so sprostými deťmi kamarátil?“ (Tamtiež,s.55),badokoncamuzakazujeajpracovať,„on by bol najradšej, keby jeho syn vždy za stolom sedel a čítal. To je jeho robota, a nie bič a pluh“ (Tamtiež,s.55).Cyril sa cítiosamotenýaodcudzenývosvojomrodinnomprostredí,„má rodičov, a je predsa len ako sirota“(Tamtiež,s.59).Rodičianechápujehodetskétúžbyapotreby,nerešpek-tujújehonázory,pretožeichpsychicko-mentálnedispozíciesúinakuspôsobenéakouneho.neuvedomujúsi,žesvojiminázormiakonanímpotláčajúvsynovidetskúprirodzenosťaspontánnosť.AleCyrilodmietapanskéspôsoby,postojesvojichrodičov(ikeďlenvovnútri,nemáodvahunahlaspredostrieťsvojetúžby),najradšejbypomáhalotcovinapolialebosahralsdedinskýmichlapcami,vtedy„je vo svojom živle, medzi seberovnými“(Tamtiež,s.55).Jehodetskádušaprahne

pohráchsosvojimirovesníkmi.Hra,zábavajeprejavomvoľnosti,slobody,prihráchsadieťacítiuvoľnené,konáspontánneaprirodzene.KukučínCyrilovutúžbupobezstarostnejdetskejzábave,voľnostipatričnevystiholvscéne,keďsaCyrilvnovýchšatáchdriapezfarárovhopodnetunastrompovišne.„V nových šatách, s pozláteným šálikom driapal sa na strom. Plátenné futro šiat a košeľa pri rýchlych pohyboch šušťali. Horko-ťažko vyčistené čižmy stratili všetok lesk – boli poškúľané. ... S mäkkými kaderami jeho pohrával si vetrík. No Cyril si toho nič nevšímal, cítil sa dobre, opravdive – ako doma. Všetky regule, čo mu predriekala mať, vyšumeli z hlavy: on je zas voľný, svojský“ (Tamtiež,s.60).Vtejtoscéneautorspojilvnútornúcharakteristikuchlapcasvonkajšou.Cyrilovineprekáža,žesiúplnezničilnovéšaty,pretožesacítislobodnýanespútaný.

Východiskovýmprvkomprózyjemotívdetstva.Pojemdetstvojeajvtejtopoviedkebezprostredneprepojenýsmotívomdomova,rodinyadedinskéhopro-stredia.Cyril,podobneakoMaťkoRafikovie,jeemocionálnepripútanýkrodnémukraju,ksedliackejvrstve,ajnapriekskutočnosti,žesanachádzaďalekooddomova.Kukučínvytvoriltypdetskéhohrdinu,ktorýsanedokážeanechceodcudziťrodné-muprostrediu.Mohlobysazdať,žeautortútochlapcovuvlastnosťhyperbolizuje,aleniejetomutak.Cyrilnieježiadnaschémaautorovhoideálu,jetopostavaživotná,pôsobiacaprirodzenedetsky,humorne,miestamiažkomicky.

Dôležitúúlohuvpoviedke(akovoväčšineKukučínovýchdiel)zohrávaajdedinaadedinskýľud.Kukučínovadedinajekonzervatívnaatradicionalistická,pretojurozhodnutieCyrilovhootcadaťsynaštudovať,pobúri: „Týmto činom stala sa roztržka medzi ním a celou dedinou. Všetci ľudia ukazovali naň, že sa panští“(Tamtiež,s.42).Procesvzdelávaniadedinskíľudiachápaliako„popan-šťovaniesa“.Ajnapriekskutočnosti,žeKukučíndedinuajejľudmilovalačastoidealizoval,neeliminovaljehonegatívnečrtyavlastnostiakopokrytectvo,faloš,pretvárkuazávisť.nevystupovalpritomvúlohemoralizátora,mravokárcu,alezobrazovalichnedostatkyaslabostisláskavýmhumoromjemuvlastným.AjCyriljeneoddeliteľnousúčasťouKukučínovejdediny,milujeju,nechcesajejodcudziťaprijímajejpravidlá.

Kdedineneodmysliteľnepatríajslovesnýfolklór.Vtextejeprítomnývoformeproroctiev,zvykovatradícií(napr.narodeniedieťaťa,krstdieťaťa,výbermena).„Otec bol ako bez rozumu. Svoje dieťa by bol ľahko nešťastným urobil: bol by vám ho zabudol vyložiť na prípecok! ... Ak chceš z chlapca mať skrčenca, dobre; ale ak chceš, aby ti narástol, ukáž mu, koľký má byť“ (Tamtiež,s.42).Podobnýchukážokľudovejslovesnostinájdemevpoviedkeniekoľko.Jeznámaskutočnosť,žeMartinKukučínmalveľmivrelývzťahkslovesnémufolklóru,ktorýdoistejmieryformovaljeholiterárnutvorbuastalsajejneodmysliteľnousúčasťou.

0

3. Pred skúškouPoviedkaPred skúškou jejedinýmtextomzámernepísanýmpredetského

percipienta. Kukučín tematickyspracovaldvanavzájomantinomickémotívy–detskúrivalituapriateľstvo.ZachytávapríbehchlapcaJožkavčasovomúsekušesťrokov(odI.ročníkapoVI.ročník),čímpercipientoviumožňujesledovaťprocesuvedomovaniaadozrievaniadetskéhohrdinu.Predzrakomčitateľasaodvíjasícekrátky,aledynamickýdejasdejomsapostupnerozvíjaaformujeajcharakterchlapčenskejpostavy.nazačiatkuKukučínJožkapredstavujestypic-kýmidetskýmivlastnosťamiakojedetskánaivita,rivalita,súťaživosťazávisť,prameniacazvekovejnezrelostianevedomosti.PočasceléhopríbehuJožkoostávavofázeneuvedomovaniasi,ažvúplnomzáverenecháautorsvojhodetskéhohr-dinudospieťkpoznaniu.Cestaformovaniaosobnostidetskéhohrdinujecestouodnevedomostikpoznaniu.Detskápostavajekoncipovanámnohotvárne,niešablónoviteaschematicky.

KategóriudetstvaKukučíntematizujeprostredníctvomkonfrontáciedvochnavzájomdiferentnýchdetskýchpostáv–JožkaaJankaRužanovie.Postavychlapcovpochádzajúzrozdielnychspoločenskýchvrstiev,majúodlišnýpohľadnaobjektívnurealitu,odlišnereagujúnadanúživotnúsituáciu.JožkojesynombohatéhorichtáraaJankosynomchudobnejvdovy.PreJožkajemierouhodnôtpriateľstvamateriálnebohatstvoavzdelanie:„Hanbil som sa pred staršími uznať, že tento chlapec, taký sprostý a k tomu otrhaný, je mojím priateľom“(Tamtiež,s.9).Jožkosícepochádzazbohatejrodiny,alejehodetstvojeneustálesúperenie,rivalitaadokazovanievedomostíokoliu.Pretomuunikajúmomenty,ktorýmijedetstvocharakteristické–bezstarostnosť,radosť,hravosť,spontánnosťapod.Jankotým,žepochádzazchudobnýchpomerov,jeprenehoprirodzenáúprim-nosť,srdečnosťaobetavosť,pretoajpriateľstvovnímaakosyntézutýchtohodnôt.JankojemorálnevyššieakoJožkoaajstupeňjehopoznaniajekvalitatívnevyšší.uvedomujesisociálneatriednerozdielyprevládajúcevspoločnostianesnažísaichprekročiť:„Tvoji rodičia dali mi také nádherné šaty ako tebe. Ja ich neoblečiem. Moja mať je chudobná vdova a tvoj otec richtár; kde by som sa ti ja mohol vyrov-nať!“ (Tamtiež,s.16).

Akosomužnaznačila,kpoznaniuskutočnejhodnotypriateľstvaJožkopri-chádzaažvzáverepoviedky.Signálomtejtojehometamorfózyjesituácia,keďukradneJankovivítanku,priznásaprednímksvojmučinu,aleJankomuneverí,pretožeakovravíJožkovi: „Boli sme vždy dobrými priateľmi – prečo? Ty by si to nebol urobil“ (Tamtiež,s.16).VtedysiJožkozačínauvedomovaťsvojekonanie.AutorvtomtookamihuzačínaanalyzovaťpsychickýstavJožkaaprostredníctvomvnútornéhomonológudemonštrujefázuprerodudetskéhohrdinu.„Teda nechcel uveriť, že som ho okradol! Aká to hanba, byť horším, než za akého nás pokladajú! Ako sa tu brániť? Pred útokmi ľudí ľahšie sa brániť než pred vlastným svedomím. No upokojil som sa, ba zajasal radosťou. Jeho som dochytil na lži, ani on nie je

taký nevinný, akým sa ukazuje“(Tamtiež,s.16).Procespoznaniaskutočnéhopriateľstvanastávavmomente,kedyzistí,žeJankovôbecneklameapresvedčísaojehoúprimnosti:„Moja posledná nádej zmizla. Chybným som bol len ja. Janko bol ku mne úprimný. ... povedal som sám sebe: „Janko je predsa len lepší než ty. ... Od skúšky stali sme sa ešte lepšími priateľmi“(Tamtiež,s.17).

AnivtejtoprózeKukučínneobišielsvetdospelých,alenarozdielodpredchá-dzajúcichtextovdospelítuplniaibaokrajovúfunkciu.Súakýmsiprechodnýmaspojovacímmostommedziobomachlapčenskýmipostavami.SvetdospelýchreprezentujúJožkovirodičiaapánučiteľ,ktorízpozíciestarších,skúsenejšíchauvedomelejšíchsmerujúkonanieamysleniedetskéhohrdinu.IkeďzpohľaduJožkasúdospelívočinemunespravodlivíapredpojatí.Dochádzatakkzrážkesvetadospeléhoadetského,kdevládnenerovnováhaadisharmónia,prameniacaopäťzdetskejnevedomosti.

Záverpoviedkyjetypickykukučínovský,autorsaopäťprejavilakoharmoni-zátorživotnýchjavov,alesjemnoudávkoudidaktizmu:„Nielen škola, ale i život ničí rozdiely medzi chudobnými a boháčmi“(Tamtiež,s.17).Tematizáciadetstvajetakopäťprepojenásaspektomsociálnymavýchovným,ktorétlmiaintenzitudetskéhoprežívania,mysleniaakonania.

záverVšetkytripoviedkysúKukučínovoureminiscenciounavlastnédetstvo.Ako

uvádzaJánPoliak(1963,s.290):„Kukučín patrí k spisovateľom, u ktorých spomienka odohrala významnú rolu na vrchole ich literárnej tvorivosti. Patrí k tým, ktorým návraty k detstvu, k rodnému domu, k rodnej obci, k školám, čo ho odchovali, neboli únikom zo situácií práve prežívaných, k útekom k pobrežiu bezstarostnej mladosti. Spomienková próza stala sa Kukučínovi jednou z ciest riešenia jeho základných problémov svetonáhľadových, stala sa súčasťou umeleckého programu a výrazom činorodého postoja k životu.“Sospomienkounadetstvoúzkosúvisímotívdomo-va,intímnarodinnáatmosféra,dedinsképrostredieadedinskýčlovek.StémoudomovaKukučínspájaajčastopertraktovanývzťahdieťa–dospelý.Pozerásanasvetočamisvojichdetskýchprotagonistov,alemiestamiautorcezpostavychlapcovhodnotískutočnosťsvojimiočami.

ZákladKukučínovýchpoviedoktvorídedinskýsvetsjehotradíciami,zvyklos-ťamiadedinskýčlovekvňomžijúci.Vúvodekaždejprózyautornačrtneidylickýsvetslovenskejdediny,svetživotnejharmónie,ktorývšakvzapätínarúšaniečoneobvyklé,sčímsiľudianevediaporadiť.VdieleZtepléhohniezdajetomalýchlapec,strojacisanaremeslodosveta;vdieleVeľkoulyžicouzasahrdinastrojacisadoškoly.Tietodetskétypyvyvolávajúvjednotvárnomživotededinyaleborodinynovúsituáciu.SvetdieťaťaasvetdospeléhovKukučínovýchpoviedkachtakpôsobívovzťahudialektickejjednotyaprotirečivosti.

LiteratúraČEPAn,O.:Literárnohistoricképoznámky.In:KuKuČÍn,M.:Rozprávky.Dielo

II.Bratislava:SVKL,1957.ČEPAn,O.:Prózaslovenskéhorealizmu.Bratislava:VEDA,2001.KuKuČÍn,M.:Spodškolskéhoprahu.Martin:Slovenskévydavateľstvokrásnej

literatúry,1963.POLIAK,J.:Kukučínoverozprávkyodetskýchaštudentskýchrokoch.In:Ku-

KuČÍn,M.:Spodškolskéhoprahu.Martin:Slovenskévydavateľstvokrásnejliteratúry,1963.

SEDLÁK,J.:Epickéžánrevliteratúrepremládež.Bratislava:SPn,1972.

Summary

ThemATIzATIoN of chILdhood IN mArTIN kukuČÍN‘S STory wrITINg

Inmycontribution,IpayattentiontothreeKukučín’sstories-Z teplého hniezda (From A Warm Nest), Veľkou lyžicou (With a Big Spoon) aPred skúškou (Before the Exam),inwhichtheauthortriedhishandatthematizationofchildhoodasanacceptableethicalvalue.Firsttwofictionsbelongtonon-intentionalliterature,justthelaststoryhadbeenwrittenrightforachildpercipient.ItwasKukučín’sreminiscencesofhisownchildhoodwhichbecamethesourceofinspirationforwritingallthethreeworks.Childhoodhavebecomeadominatingvalueforhim,neverthelessthetextsdonothavepatternofclearlyautobiographicalandmemorialworks,fortheauthor,childhoodandmemoriesareonlyinitialsituationtowhichhegivesafinishingtouchandadjustsittohisowncreativepurpose.Thementalandemotionalcoreoftheretrospectivemotionhasbeenobjectified. PaedDr. Andrea Lobová Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity, Trnavae-mail: [email protected]

PODSTaTa BáSNĚ OČIMa STUDENTů

Jaroslav VALA

ÚvodVhodináchliterárnívýchovypřevažujenanašichškoláchspíšeprácesprozaic-

kýmitexty,neboťřadaučitelůsebásnímvčítankáchradějivyhýbá,nebosnimipracujepředevšímformálně(aautortohotopříspěvkunebylvpočátcíchsvéuči-telskédráhyvýjimkou).nevísiradystím,jakbáseňuchopit,jakjijednoznačněinterpretovatajakpřekonávatodstup,kterýmajíkpoeziistudenti,jsouceovlivněnirecepčnímistereotypyužívanýmipřičteníprózy.Protoježádoucíučiteleižákyseznamovatnapraktickýchpříkladechsprincipyrecepčníestetiky,zdůrazňujícíaktivnípřístupčtenářekuměleckémutextuapoukazujícínamožnounejednoz-načnostjehovýkladudanourozdílnýmiživotnímzkušenostmi.

cíl výzkumu a podmínky jeho realizaceVsouladusvýšeuvedenýmiprincipyrecepčníestetikyjsmerealizovalivý-

zkumnousondu,jejímžcílembylozjistit,jakoumajístudentipředstavuopoeziiajaksetatopředstavaměnísjejichvěkem.Soustředilijsmesepředevšímnato,jakstudentichápoupoeziiobecně,protožetentojejichpostojseautomatickypromítádojejichčtenářskýchreakcí.nezřídkatotižstudentipřistupujíkbásnic-kémutextustakovýmrecepčnímočekáváním,kteréjeadekvátníspíšektextůmprozaickým.

Sondabylarealizovánavroce2007mezistudentySlovanskéhogymnáziavOlomouci.Konkrétněbyloosloveno151respondentůvšestitřídách:vprimách(kategorie k1–52studentů,věkovákategorie12let),vkvartách(kategorie k2–53studentů,15let)ave2.ročnícíchčtyřletéhogymnázia(kategorie k3–46respondentů,17let).Studentůmbylkvyplněnípředložendotazník,vjehožúvodusemělipokusitvysvětlitvlastnímislovy,cochápoupodpojmembáseň:jakáje,jakvypadá,jakémáznaky,coknípatří,conepatří.Cílemnebylozískatpřesnouaka-demickoudefinicidanéhopojmu.Mělisipředstavit,ževysvětlujívýznamtohotoslovamimozemšťanovi,kterýoněmnemáanipotuchy.Dílčíinspiracínámbylvýzkumrealizovanýv90.letechvAnglii(Fleming,1992).Druhoučástdotazníkupředstavovalo10textů(označenýchT1–T10)bezuvedeníjménaautora,ukterýchrespondentizaznamenávalinasedmibodovéškále,zdaanakolikjepovažujízabáseň.Čímvyššíbylobodovéhodnocení,tímvícejedanýtextpovažovánzabáseň.Škálovéhodnocenímohlidoprovoditvlastnímkomentářem.Cílembylozjistit,nakoliksesvěkemproměňujechápáníbásnickéhotextu,jakourolihrajejehoformálnístránkaajakouobsah.Výběrtextůbylvelicerozmanitý:starojaponsképětiverší,starojaponsképětiveršípřevedenédoprózy,ukázkazHalasovybásně

Staréženy,ukázkaztéžebásněpřevedenádoprózy,čtyřveršíJ.Skácela,epigramK.H.Borovského,dětskérozpočitadlo,nákupníseznam,nákupníseznamoznačenýnázvemŽenskápráceazrýmovanýnákupníseznam.

Výběr z výsledků a jejich interpretaceZaměřmesenynínaprvníčástvýsledků,tj.nato,jakstudentivnímajítermín

„báseň“azdaanakoliksetatojejichpředstavasvyššímvěkemavětšíčtenářskouzkušenostíproměňuje.

nejmladšírespondenti(K1–věkovákategorie12let)častozdůrazňujípouzeformálnístránkupoezieazajejízákladníznakpovažujírým,lišísepouzevmířepřesvědčeníjehonutnosti:„… báseň může být o čemkoli, ale rozhodně se musí rýmovat“, „… měla by mít verše, sloky, měla by se rýmovat.“Zdalšíchkomentářůsedozvídáme,žesebáseňskládázveršů,býváuspořádanádosloupců,mívánadpisiuvedenéjménoautora,obsahujezdrobněliny.Pouzemaláčástžákůjdezaformálnípodobutextu,alevzhledemkjejichnízkémuvěkujsoujejichúvahyzajímavé: např.jedenrespondentpoukazujenaspecifickoufunkcijazyka:„… básničky jsou zajímavé hry se slovíčky uspořádané ve verších.“Jehospolužáksevyjadřujeknámětůmasnažísepospatjejichširokouškálu: „… někdy vyja-dřují příhody, události, ale také lidské vlastnosti, cit k někomu a třeba i povahu básníkovu.“ Ajednadívkanevědomkypodporujeteoriirecepčníestetiky,kdyžkonstatuje:„… dá se v ní číst mezi řádky a z textu si můžeme vzít i jiné ponaučení, než je v hlavním námětu. Některé básně se díky svému smyslu a užitým slovům dostávají až pod kůži.“Poslednídefinicestojízapozornost,zvláštěvědomídět-skéhorespondenta,žeopravdumůžemevbásničísttzv.meziřádkyažesikaždýodneseněcotrochujiného.

Soustředíme-lisenaanalýzuodpovědístudentůočtyřirokystarších(K2),zjistíme,žejejichodpovědiobsahujívíceliterárněteoretickýchpojmů:„…báseňmůžebýtlyrickáneboepická,lyrickésedělínaspolečenské,osobníapřírodní“,„…můžeobsahovatmetaforuabásnicképřívlastky.“Důraznaformálnípodobubásnějeoslabenveprospěchjejíhoobsahu,vnitřnínáplně.Zavšechnykomen-tářeuvádímepouzejeden:„…bývávnízachycennějakýpocitautora,aleněkdopíšebásně„jentak“.Jesložitějšínežprózaapřitomtakjednoduchá.Myslím,žehranicemezibásníaběžnýmtextembývávelmiúzkáazáležínakaždémznás,covnímáacochcevnímatjakobáseň.něco,cojáoznačímzahromádkuzmatenýchslov,můžeproautorabýttímnejcennějšímanejchoulostivějším,cokdynapsal.Mimozemšťanovibychřekl,žemubáseňpopsatnedokážu,alemožnábychmujichpárpřečetl.“

Tendencemenšíhozdůrazňováníformálnípodobybásněpokračujetakéunejstaršíchrespondentů(K3):„…báseňjeobrazembásníkovyduše,jsouvníjehonázory,pocityatouhy“,„…báseňpřinášívelicesubjektivníautorovynázory,nápady,pohledynasvět.Autorumísladitslovaksobě,abytomělopříjemnýúči-

nek.“Objevujísetakésrovnáníbásníklasických(spravidelnýmrytmem,rýmem)abásnímoderních.Zmíněnákonstatovánívyplývajízvětšíčtenářskézkušenostiizvyjadřovacíchschopnostístaršíchstudentů.

Vedruhéčástidotazníkubylostudentyhodnocenodesetvýšekonkretizova-nýchtextů(T1–T10),unichžměliurčit,zdasepodlejejichmíněníjednáobáseňčinikoli.Vzhledemkvelkémumnožstvízískanýchdataomezenémurozsahupříspěvkusezaměřímepouzenavybranouoblast.

Spočítáme-liprůměrcelkovéhobodovéhohodnocenívšechdesetibásníprojednotlivékategorie,zjistímezajímavéposuny:K1–3,55bodů,K2–4,11bodů,K3–4,45bodů.Zdesetipředloženýchtextůbylyněkteréhodnocenyvevšechkategoriíchpodobně,ujinýchbylyvícečiméněpatrnérozdíly.Soustřeďmesenatext(T2),kterýpatřilktěmnejodlišnějipřijatým:

TEXT2

Staré ženyVyrucestarýchženšustícílistyobracenénedočkavostísvítáníobracenéutrpenímobracenémodlitbouvyrucestarýchžentakzapomínajícínašíjemužůnavlasydětívyrucestarýchžensilnéjentak

Bodovéskóretétobásněmělovjednotlivýchkategoriíchtutohodnotu:K1 = 3,3; K2 = 5,34; K3 = 5,81. Zvýsledkůvyplývá,žetutoukázkuzpůsobivéhoHalasovabásnickéhotextu

vprůměruchápalijakopoeziipředevšímstaršístudenti(K2,K3).nicméněvevšechkategoriíchseozývalyjakargumentyvyvracejícítutoskutečnost,takiar-gumentyopačné.uvažovánížákůnadzadanýmúkolemmůžemedobřeilustrovatjejichtvrzeními:„…netypickábáseň,nerýmujese“;„…jezdenáznaksouvislosti,alechybírým“;„…jetotaknarozhraní,nevidímtamtotižrým“;„…jevtomcítitpoezie,alenerýmujeseto“.Anaopakkonstatováníobásnickostidanéhotextu:„…určitěbáseň,ikdyžsenerýmuje“;„…márysybalady,myšlenku“;„…typickýuměleckýprojev,kterýchcezachytitskutečnost“.

závěrZezaznamenanýchodpovědínenícítitantipatievůčipoezii,spíšenejistota,

hledání.Poeziesamaosoběvestudentechbariéruodporuzřejměnebuduje,vevětšímířesenatompodílínevhodnýdidaktickýpřístup,kdyobčasanalýzaumrtvujedušibásně,anevhodnáaplikaceinformačníhočtenínamístočteníes-tetického.Dalšímdůvodemčastoodtažitéhopostojekpoeziimůžebýttakéfakt,žesesníveškolesetkávajívesrovnánísprózoupouzezřídka.

Jistýzmatekmezistudentypřinášíiznačnávariabilitapodobbásnickýchtex-tů,snimižsemohousetkat.Zezjištěnýchúdajůvyplývá,žezatímconejmladšírespondentibylivhodnocenívybranýchtextůcobybásnískeptičtější,nejstaršístudentinaopakprojevovalipřijejichposuzovánípodstatněvyššítoleranci.Důvo-demmůžebýtskutečnost,žesenejmladšížácisetkávajípouzesúzkýmvýběrembásnickýchtextů,kterýpochopitelněmodelujejejichpředstavuopodoběpoezie.Vevyššíchročnícíchserozmanitosttextůrozšiřuje,aprotonejsoutitostudentizaskočenianimodernípoezií.Absenciklasickéformybásnickéhotextunepo-ciťujítaknegativnějakojejichmladšíspolužáci,prokteréjsouhlavnímikritériiformálníkvalitytextu(např.rýmasloky).Zavelmipřínosnéprotytožákyprotopovažujemejejichpostupnéseznamováníisnestandardnímibásnickýmiútvary,abyserozšiřovalojejichchápánípoeziejakotakové.

Literatura FLEMInG,M.Pupils´preceptionofthenatureofpoetry.CambridgeJournalof

Education,1992,roč.22,č.1,s.31–41.HALAS,F.Mladéženy;Staréženy.Praha:nibiru,2002.ISBn80-902726-2-2.

Summary

STudeNTS ANd The prINcIpLe of poeTry

Thisarticlereportsonanenquairyundertakenwiththestudentsatage12–17whichwasconducteinordertogainsomeunderstandingofpupils‘constructofpoetry.wehaveforobjecttoexplorerwhatconceptsofpoetrytheemploy.Gainedfindingscoulduseteachersbyworkwithpoetryattheschool.

Mgr. Jaroslav Vala, PhD.Pedagogická fakulta Univerzity Palackého, Olomouce-mail: [email protected]

K INTErTExTUáLNEj LEKTÚrE (BOrGESOVHO) aLEFU

marek mItKA

Svojskúprozaickúparafrázumávnázvespomenutýparanormálnyobjekt(fikcie)iBorgesovurovnomennúpoviedkuasúčasnemodifikovanévypracovanieniektorýchmotívovčilepšiesklonovnazeranianajavovúpodstatuviditeľnéhosveta,dobrezaznamenateľnýchajubulharskéhospisovateľaG.Gospodinova(dotknemesaichneskôr),predstavujepoviedkaslovenskéhoprozaikaBallu Atlét a AlefzosúboruUnglik.„Lenže toto sú už iba spomienky. Prepáčte. Prepáčte mi ten prítomný čas. Seba som chcel oklamať. Jedine seba“(Balla,2003,s.87),upozor-ňujehlavnýhrdina–Atlétpredtýmakozačínazoširokalíčiťhistóriusprisahaniaobyvateľovpanelovéhočinžiakaprotinemu.Keďsaistéhodňaneplánovaneocit-nenadomovejschôdzi,zúčastnení:poslanec,paniVozáriková,miestnydomov-níkaumelechousvedčiazvlastníctvapivnice,čodovtedypopieraltvrdiac,žemujuukradliskôr,akosanasťahovaldobratovhobytu.Inkriminovanápivnica,kuktorejAtlétaspomenutínájomnícinásilímprivlečú,totižpodľavyjadreniapos-lancaobsahujeAlef.„- Alef nás ohrozuje. Lebo – načo je nám Alef? Načo je po-riadnym, čestným, pracovitým... obyčajným, slovom... Alef? – Správne. Načo? – pridal sa domovník, - aby sme nemohli spávať pokojne? Aby sme večne naň zízali? O ňom dokola rozmýšľali? A nemáme iné starosti?“ (tamže,s.98).VBallovejpo-viedkepotompomstychtivísusediaponechávajúAtlétavpriestorejehopivnicenapospasAlefu,ktorýmáneprispôsobivého,kontroverznéhonájomníkapohltiť,zlikvidovať.TrochuinérozmerymajúokolnostiokoloAlefuvBorgesovejpovied-keAlef–Ballovejbezprostrednejpredlohe.BásnikCarlosArgentinoDanerituzatajuplnýchokolnostíinformujerozprávačapríbehu(jehomenojeBorges),ževpivnicirodičovskéhodomunaGarayovejulici,ktorýhodlajúpodnikavíob-chodníciZuninoaZungrizbúraťkvôlirozšíreniumliečnehobaru,máukrytýAlef.Danerihoobjavileštevpredškolskomvekuavďakanemumôžeakodospe-lýmuž,ktorýjenarcistickypresvedčenýosvojomtalenteaschopnostizveršovaťčokoľvek,komponovaťtriumfálnubásnickúskladbuoZemeguli.Borgespotom,akosilíhavpivničnomvýklenkunachrbát,napočítanaraduDanerihopresnedevätnásťschodíkov,zatvárajúsazanímpadaciedvierkaaonnadobúdapocit,žesastalobeťouvýstrelkušialenca,hokonečnemôževidieť.Alefje„miesto, kde sa nachádzajú všetky miesta na svete a sú viditeľné zo všetkých zorných uhlov“(Borges,2003,s.222),„je to mikrokozmos alchymistov a kabalistov, náš prísloveč-ný, konkrétny priateľ, ono multum in parvo!“(tamže,s.223),guľa,„ktorá má svoj stred všade, ale obvod nikde“ (tamže,s.224).„Najprv som si myslel, že sa krúti, ale potom som pochopil, že ten pohyb je klam, vyvolaný závratnými dejmi vnútri gule.

Alef mal priemer len dva či tri centimetre, ale bol v ňom obsiahnutý celý a nezme-nený kozmický priestor“(tamže).uBallusanaprotitomustretávameskombiná-ciouviettakmerdoslovneprevzatýchodBorgesasodsekmi,ktorénaňhonadväzujúkvázidialogickouformouakomickýmrozvíjanímdojmovzosituácie,ktoráobklopujeAtléta:„Toto mám mať teraz na krku stále? Miesto, v ktorom sú všetky miesta na svete, neprelínajú sa a sú viditeľné zo všetkých zorných uhlov sú-časne. Čosi kubistické, hm? To je ten mikrokozmos kabalistov a alchymistov, o kto-rom som čítal vo Svete mágie! Len aby som si ho nakoniec neobľúbil. Alef je svet – týmto poznaním si ho snažím držať od tela“(Balla,2003,s.99).VBallovejpoviedkevšaktvoríAlefspostavounedeliteľnýcelok.Ichprítomnosť,ktoráodtrpenejprechádzaknežiaducej,satakistoakoichodstráneniezosusedstvaná-jomníkovvzájomnepodmieňuje.Alefvyvierazdanlivonezávislenasvojompô-vodcovi,podobnýnádoru,vktoromsakoncentrujesféraminucióznehospoznávaniasvetaakonfrontovaniasasním.Ocitaťsavbezprostrednejblízkos-tiAlefuznamenápreobyvateľovčinžiakadobrovoľnesazneisťovaťvzhliadanímčastonepríjemnýchdetailovžitejskutočnostiakaždodennesipripomínaťvlastnúprovizórnosť,efemérnosťjestvovania.Jednotvárnysyntagmatickýrytmuspovin-nostíioddychutuohrozujeparadigmanastavenýchzrkadiel,vktorýchnapoten-ciálnehopozorovateľastriehnejehoniekoľkonásobnézmnoženievovšetkýchčasochvrátanebudúcnosti.AlefnepredstavujepreAtlétaaBorgesanijakénebez-pečenstvo,pretoževovzťahuksebesúobajadokonaleprebádanýmihrdinamiaajkeďsúvpomerekokoliuurčenírozdielnymiodstupmi–BallairóniouaBor-gesdôstojnosťouaristokrata,zhodnehopovažujúibazajedenzčlánkovmetafo-rickejštruktúrysveta.Jehoumiestnenievpriestranstvepivnicemázaisteodkazovaťnahĺbkuaňouimplikovanétajomstvo,čosiťažkodostupnéatedanepreskúmané,určenézasväteným,nolenzazvláštnychokolností.Tentopred-pokladsapotvrdzujeviacuBorgesa,kdeCarlosArgentinoshlavnýmhrdinompostupujúnacestekAlefusobradnosťou,kýmAtlétjeknemunásilnedotiahnu-tý.Jetovaritým,žeBorgesasAlefomnespájažiadenužšívzťah,znamenáprenehoibanalistovanieďalšiehoencyklopedickéhohesla,ktoréhovypracovaniejeochotnýakceptovaťakovýsledokkonzekventnéhoprístupukdeskripciirealityarovnakovýtvorfikcie.„Na ulici, na schodoch na námestí Constitución i v pod-zemnej dráhe sa mi všetky tváre videli dôverne známe. Obával som sa, že sa už nikdy nestrasiem dojmu svojho ustavičného návratu. Ale po niekoľkých bezsenných nociach ma znovu ovládlo zabúdanie“(Borges,2003,s.226),hovoríBorgesovhrdinaponezvyčajnejnávšteveuDaneriho.Trebazdôrazniť,žepráveblahodar-nejmožnostizabúdaťsanielenvBorgesovýchtextochprisudzujepozoruhodnádôležitosť.Zabúdaniemátotiždočineniasomylmiaroztržitosťou,ktorénámdovoľujúžiťvpredstavesystematizovanéhoapochopenímzvládnutéhosveta,pričomnásnejedenrazláskavoupozorňujú,žesmenaprieknajrôznejšímepo-chálnymambíciámčipredsavzatiamnahranicikrkolomnéhoexperimentustále

ibanedokonalýmiľuďmi.J.L.BorgesrozoberáuvedenýmotívajvesejiAnalytic-ký jazyk Johna Wilkinsa,kdemedziinýmspomína„výstrelky“apokryfnéhočín-skehoencyklopedistuatiež„výčiny“ (nepresnostiazmätočnosťviacerýchzáznamov)bruselskéhoBibliografickéhoinštitútu.„Očividne niet takej klasifikácie sveta, ktorá by nebola svojvoľná a založená na dohadoch. Príčina je veľmi jednodu-chá. Nevieme, čo je náš svet“(Borges,2005,s.141).„Alef je svet“,hovorívyššiecitovanýBalla,nospobavenímsiokamžiteuvedomujemeneplatnosťreciproč-néhotvrdenia,pretožesvet,aspoňtenautentickyzažívaný,rozhodneniejeAlefom.Sosvojímsukcesívnymtemporálnymuspôsobenímnemátotižsvýnimkoubás-nickejmetaforyanivjazykuprostriedkynavyjadrenievecínaraz,baniejeichvstaveanisimultánnevnímať.SkrzeslovníkJ.Lacana–jehoúvahyzoblastipsychoanalýzyakonštituovania„ja“akosubjektu,bysadalopovedať,ženapokoniľudskévedomieještruktúrovanéakoreč.Odmomentu,kedysiBorgesinštru-ovanýDanerimlíhanadlážkupivniceazoči–vočiomračujúcimdejomsaener-gickypúšťadoverbálnehoreprodukovania,obraznevyslovené,AlefprestávabyťAlefomazačínasaväčšmipodobaťsvetu.VBallovejpoviedkepotomvýrokAlef je svetnaznačujejeholievikovitýprevoddobezprostrednéhogramatickéhojazy-kavsnahevyhnúťsapocitomstratenosti,resp.„vrhnutosti“dovíručasuaroz-pusteniuvovševedúcompoznaní,kýmBorgesprikračujekcelejkauzezprotiľahléhokonca:konštatovaním,ženevieme, čo je náš svet,ktoréhojazykznameniteovládame,smepodľanehonepodmienečneodsúdenínalúšteniezáhadametafyzickévnuknutia,keďževšetkoje„dar Náhody a nie ducha. Naše sú len omyly“(tenže,2003,s.252).Tumajúpôvoditakpovediacťažiskovéontologické„obrysy“prototypovhrdinuuobochautorov:Ballovprotagonistasmerujeprečodkníhasyntetizujúcehopoznania.Živočíšnosťoučivulgaritou„ventiluje“vosvojichtextochfilozofiuanáročnejšieintelektuálneprojekty,bývačastofyzickylabilnýaneduživý,krvácajúci,opitý,baumierajúci,schopnýokamžitejinkarnáciedonižšiehobiologickéhodruhu(výbornesacítiakopesčipavúk),nopritommajújeho„príbehy“častocharakteranalytickýchrozpráv,medziriadkovoplynú-cichdišputáciíspredlohouukrytouvpodtexte.Ichnezáväznosťjevšakibazdanlivá.Borgesjenaopakstelesnenímvznešenosti,jazykovoitematickyplneväzívmysterióznostiliteratúry,dejepisectvaaveľkolepýchscenárochfikcie,vktorýchdávabezmihnutiaokapovstaťnovýmúdajomvznámychslovníkoch,novýmliterárnymhrdinom,filozofom,vedcom,štátnikom,geografickýmregió-nom,krajinám,kultúramalebodokoncacelýmplanétam(porovnajpoviedkuTlőn, Uqbar, Orbis Tertius–2003,s.11–25).JepohrúženýdodokazovaniaBožejexistencieazároveňštúdiapohanskýchbôžikov,modielaprimitívnychzvykov,indiánskychpovier,mágieazaklínadiel,doživotne„rozpustený“vnajvšemožnej-šíchtextovýchiústnychprameňoch.uBalluajBorgesamôžemaťitragičnoazdapretovýlučne(tragi)komickévyústenie–smrť,bolesť,úkladyčiakékoľvekstrá-danietunadobúdajúpovahuapostrofovaniačohosizatextom,mimonaratívne-

0

horámcahlavnéhohrdinu,avšakpredsavždyuprostredvzťahu,ktorýpočítaajsním.Spravidlaideodvasvetynarážajúcenasebaplusovýmamínusovýmpólom,akojetopovedzmepriiróniiaintertextualite.Vprvomprípadesmesvedkami„kolízie“vážnehoakomickéhoprvku,vdruhomzjavnejšiehoaleboskrytejšiehoprimeraniadvochfikčnýchsvetov.PodobnesamorfológiatragickéhorozvíjaajvGospodinovovejpoviedkeOsmá noc,ktorátematickykryštalizujenapozadíBorgesovejSlepoty.Motívpostupujúcejhluchotytupodnecujehlavnéhohrdinukzostaveniusúpisuvecí,„zlatého fondu, kompletní sbírky záznamů“(Gospodinov,2004,s.16),ktorétúžidookamihuúplnéhoohluchnutiabezpodmienečnepočuťešterazadobresizafixovať,abysiichmohol„po dlouhé hluché hodiny vybavovat v paměti“(tamže,s.17).PodobnesiBorgesvybavujepavilónyzoologickejzáhra-dystigrímiklietkami,abysipripomenulžltúfarbu,ktorejsaspolusniekoľkýmiďalšímijehoslabnúcizrakmedzičasomspreneveril.Vtomtoúsilívidímeprog-ramovaniemnožínsekvenciíaelementovnadobrovyňatýchspodpôsobnostifyzikálnehočasu,„nalepovanie“útržkovpamätidomnohouholníkovéhokalei-doskopusúkromnéhoAlefu,ktoréhodejesasvojoufraktálnosťoupribližujúuGospodinovačastoskloňovanejštruktúremušiehookaaspôsobunímzazna-menávanýchobrazov.ParafrázujúcR.Barthesa(pozribližšieBarthes,1995),studiumipunctumsmrtitakniesúsúmerateľnévpredbudúcomčase,ktorýjevBarthesovýchfotografickýchpozorovaniachjasnečitateľnouanticipáciou,alesúodbleskomminulého,čosamôževzniesťkdekoľvek,noibav„bubline“vlast-nejautenticity.uvedenázákonitosťplatípotomvoveľaväčšejmierepritextoch,ktoréžijúdoslovahypertrofiouintertextualityasúporušenímnaminaznačenéhoparalelizovaniadvochsvetovfikcie.

Literatúra BALLA:unglik.Levice:L.C.A.PublishersGroup,2003.BARTHES,R.:Světlákomora,prel.M.Petříčekml.Bratislava:Kalligram,1995.BORGES,J.L.:Borgesústne,prel.P.Šišmišová.Bratislava:Kalligram,2005.BORGES,J.L.:Rozhovorymŕtvych,prel.V.Oleríny.Bratislava:Slovart,2003.GOSPODInOV,G.:Gaustinneboličlověksmnohajmény,prel.I.Srbková.Praha:

nakladatelstvíLidovénoviny,2004.

Summary

InthepapertheauthortriestoapproachtheprosaicworkofaSlovakfictionwriterBallaandBulgarianwriterG.Gospodinov.HehighlightssomeintertextualconnectionsintheirworkandanalysesinmoredetailshisattitudetotheworkoftheArgentinanfictionwriterJ.L.Borges,mostofallwithhisshortstoryAlef.MitkaconsiderevidentinterconnectionduetoquotationsasveryimportantbuttheBalla´sadmirablepredispositiontowardshissensibleandexact„actof

entering“intotheBorgespersonaltouch–awayorpossiblestyleofwriting,convincinglynoticethestylisticmodalityofthetext,whichisalsointensifiedbythevariationsandunconventionaldevelopingofsomemotifsandmethodsoftheBorgesdictionary.

Mgr. Marek MitkaFilozofická fakulta Prešovskej univerzity, Prešove-mail: [email protected]

DraMaTICKÝ TExT a jEHO MEDIáLNa rEaLIzáCIa

alebo KOľKO ŽIVOTOV Má LITEraTÚra?

Adela mItROVÁ

1.Kýmnezanedbateľnáskupinaautorovačitateľovstáleverívzachovanieli-teratúryvjejpísanejformeatomu,žeľudianeprestávajúaneprestanúčítať,čorazčastejšiesaozývajúapokalyptickévízieozánikuliteratúry.Prikláňamesakprvémunázoru,hocináspraxpresviedčaotom,žepesimistickéhlasyniesúneoprávnené–svedčiaostaveazmenevrámcikultúry.Faktomostáva,želiteratúravpísanejforme,alenajmävčítanejrecepcii(čojenevyhnutnépreživotliterárnehodiela)sastávamenšinovýmfenoménom.

Literatúravšakmá,našťastie,viaceroživotov,„nespolieha“salennačitateľskúreflexiu,neostávaibavpísanejforme–veďajtúnadobúdaažod„vynájdenia“arozvojapísmaadotýchčiasexistujeakoústnaslovesnosť(stvorivýmvyužíva-nímvariantnosti,čojevsúčasnostiznova–spolusfenoménomintermediálnosti,medzitextovýmnadväzovanímacitáciami,ktorépriniesla,resp.znovuobjavilapostmoderna–vumeníaktuálnymjavom),ale„hľadá“inéhonosiča.Srozvojomtechnickýchmožnostísiajliteratúranachádzanovéprostriedkyprístupukprí-jemcovi.Od20.storočiasúnimielektronickémédiá(rozhlas,televízia,video,internetai.).

Vmediálnejkultúrepredstavujúzákladumeleckejtvorbyavysielaniadra-matickéžánre,pretožesúdivácky(nielenpreaudiovizuálnemédiá)atraktívne.Masmediálnakultúrasatakstalavýraznýmkonkurentomdivadla,ktorémá,narozdielodnich,dlhodobútradíciu.

Kýmvminulostisavprevažnejmiereuvažovaloodrámenajmävkontexteliteratúry(akojedenzozákladnýchliterárnychdruhov)adivadla(akodramatickýtexturčenýnajaviskovúrealizáciu),od20.storočiadrámafungujeajvkontexte(elektronických)masmédií(akodramatickýtexturčenýnarealizáciuvakomkoľ-vekmédiu).Dvaaspektydramatickéhotextu–literárnyadivadelný,oktorýchuvažujeM.Mistríkvosvojejhabilitačnejprednáške(r.1999),bysmemohliamalirozšíriťotretíaspekt–mediálny(televízny,rozhlasový,filmovýai.).

2.Vdejináchdrámyadivadlaexistujúaprelínajúsadvanázorynadramatický

text:1.dramatickýtextakosvojbytnýliterárno-dramatickýútvar,ktorýmásvojvlastnýumeleckýživot,akoprimárnazložkapotenciálnejdivadelnej(vsúčas-nostiajmediálnej)realizácie,pričomrežijnákoncepciabyhomalarealizačnerešpektovaťainscenačnenaplniť,dramatickýtextakoautorita(takýtoprístup

jeevidentnýnajmävtzv.prvejdivadelnejreforme1)a2.dramatickýtextibaakovýchodiskojaviskovejrealizácieaautorskejvýpovederežiséraakolektívutvorcov(najmädruhádivadelnáreformaapostmoderna).Zuvedenéhovyplývanielenrôznorodosťrežijnýchprístupovkdramatickémutextuvsúčasnosti,aleajteore-tickýchanalýzainterpretácií.

M.Žilková2sikladieotázku,ktorávyvstávapredkaždýmrecenzentomčite-oretikommediálnej,konkrétneaudiálnejdrámy:čovlastneanalyzovať,scenárčizvukovúrealizáciu?názoryodborníkovsúnejednotné.Jedniväčšmivychádzajúzteórieliteratúry,iníuprednostňujúteatrologickýprístupčištrukturálny,novtomtoprípadejedôležitézdôrazniťajmediálnyaspektdrámy;akonapr.uvádzaM.Žilková,rozhlasováhraješpecifickásvojoutechnickourealizačnoustránkou,ktorújepotrebnébraťdoúvahyajprianalýzerozhlasovejhry.nazdávamesa,žeizolovanáanalýzadramatickéhotextualeboibajehorealizačnejpodobyjemožná,aleneúplná.Keďžetuvystupujedopoprediaešteväčšmiakopridivadelnejhre„polotovarovosť“,neukončenosťdramatickéhotextuakoliterárnejpredlohy,akonajvhodnejšiasajavísyntetickámetóda:analyzovaniefinálnejpodobymediálnejdrámy,tedavšetkýchzložiektextovejštruktúrydrámyirealizačnej(akustickej,resp.vizuálno-akustickej).

3.Smediálnymaspektomdramatickéhotextuveľmiúzkosúvisíajfenomén

intermediálnosti3(vzájomnépôsobeniemédií),možnosťfungovaniadrámyvoviacerýchmédiách,dokoncavrámcimediálnejinterakciemožnosťtransponovaniajednéhodramatickéhoprototextudorôznychmédií(ideotzv.intersemiotickútransformáciu,4otransformáciuzjednejznakovejsústavydoinej:zjazykovejdovizuálno-akustickej–vdivadle,televízii,filme–aleboibadoakustickej–vroz-hlase).

Vzájomnéprelínanie,obohacovanie,aleajsúpereniebolomarkantnévždysnástupomnového,modernejšiehomédia,napr.ažvtakýchextrémoch,akoboloohlasovaniezánikudivadelnejkultúrysnástupomfilmovéhopriemyslu.

Podstatnýjevšakprogresívny,obohacujúciefektinterakciemédií.Fenoménintermediálnostizahŕňaširokéarôznorodéspektrumovplyvňovania.Môžeísťotransformáciuobsahovalebotechník,príp.výrazovýchprostriedkovinýchmédií.napríkladvprípaderozhlasovéhodramatickéhoumeniaideorozhlasovédramatizáciepôvodneepických,ojedinelelyrickýchliterárnychtextov;priame

1 O1.a2.divadelnejreformeBraun,K.:Druhádivadelníreforma?Praha:Divadelníústav1993.

2 Žilková,M.:Výhryaprehrymediálnejdrámy.Bratislava:Slovenskýrozhlas2004,s.55.3 Ointermediálnostizdivadelnéhoaspektupozrinapr.Pavis,P.:Divadelníslovník.

Praha:Divadelníústav2003,s.207.4 TermínOsolsobě,I.:Mnohopovykuprosemiotiku.Brno:nakladatelství“G”hudba

adivadlo1992.

prenosyalebozáznamydivadelnýchpredstavení(čorazzriedkavejšie);rozhla-sovéadaptácie,čižetransponovaniedramatickéhotextuurčenéhopôvodnenarealizáciuvinommédiu(divadelnejhry,televíznehočifilmovéhoscenára)dorozhlasovejpodobyai.

4.ukazujesa,žepráverozhlasjeliteratúrenajbližšie,najadekvátnejšiemédiumspotenciálomtvorivejtransformácie(nerátameinternetakovýlučneprenosovémédium),pretožeichspájarovnakývýrazovýjazykovýmateriálavďakatomupodobnýspôsobrecepcie,pričítaníipočúvanívznikávmyslivnútornáhrapredstáv.narozdielodliteratúrymáslovovrozhlasezvukovúdimenziu.Priroz-hlasovejreprodukciidochádzaktransponovaniupôvodnepísanéholiterárnehotextu(grafický,jazykovýznakovýsystém)dorozhlasovejpodoby(dozvukového,verbálnehoznakovéhosystému).Rozhlastedavracialiteratúreprapôvodnosť.P.Pavis5vtejtosúvislostikonštatuje,žerozhlassavraciakintímnym,takmernáboženskýmkoreňomrečiaprenášanástakdoprapôvodnéhoštádiaorálnejliteratúry.Kvôlitomutoúzkemuprepojeniusliteratúrousavštruktúrerozhlasovejhryčastovyužívajúajprvkyinýchliterárnychdruhovakojedráma(oveľaväčšmiakovdivadle),najmäepické(rozhlasovéhrysdramaticko-epickouštruktúrou)aleboajlyrické(rozhlasovéhrysdramaticko-lyrickouštruktúrou).

Oprotidramatickýmumeniam,ktorévyužívajúaudiovizuálnevyjadrovacieprostriedkymôžebyťrozhlasovádrámavtomtosmereprepublikummenejat-raktívna.Vkontextemediálnejdrámyrozhlasováhraskutočnenemádominantnépostavenie,právenaopak.Avšakvýhodourozhlasovejhryjejejneviazanosťnačasovéapriestorovédimenzie,„javiskováéterickosť“,vizualizáciapočutéhopros-tredníctvomposlucháčovejpredstavivostiaaktivizačnáfunkcia.Tentojejpotenciálbysamoholoveľaefektívnejšievyužívať(zostranyrozhlasuakoinštitúcie,aleajpedagógov),napr.vrámcimediálnejaestetickejvýchovy,kultivovaniarecepcieumeniaapod.Varovnýmsignálomjevytláčaniepôvodnejrozhlasovejdrámyzpozornostimladéhopercipienta,čojevšakglobálnyproblémrozhlasovéhomédiavkontextesúčasnejmediálnejkultúry.našťastie,literatúramávďakasvojejvynaliezavostiviaceroživotov.

Literatúra PAVIS,P.:Divadelníslovník.Praha:Divadelníústav2003.ŽILKOVÁ,M.:Výhryaprehrymediálnejdrámy.Bratislava:Slovenskýrozhlas

2004.OSOLSOBě,I.:Mnohopovykuprosemiotiku.Brno:nakladatelství„G“hudba

adivadlo1992.

5 Pavis,P.:Divadelníslovník.Praha:Divadelníústav2003,s.356.

Summary

Inourcontribution,ThedramatictextanditsmedialrealizationorHowmanylivesliteraturehas?wearethinkingaboutvariouspossibilityofperceptionofaliterarytext.Fromtheendofthe19thcentury,withatechnicalexpansion,literaturefindanewmeansofwaystotherecipients.Fromthe20thcenturyitisaelectronicmedium–radio,television,internetetc.Inthemediaculturethebasisoftheartcreationcomprisethedramaticgenre.wesuppose,thattwoaspectsofthedramatictext–literaryandtheatrical-weshouldsupplementwiththethirdaspect–media(televisual,broadcast,filmaspectetc.).

Mgr. Adela Mitrová, PhD.Pedagogická fakulta Prešovskej univerzity, Prešove-mail: [email protected]

ONTOLÓGIa SyMBOLICKO-FILOzOFICKÉHO TExTU ErIKa jaKUBa GrOCHa PÍšŤaLKár

(Ukážka interpretácie dominánt literárneho textu)

Radoslav rUSŇÁK

Priestorsymbolicko-filozofickejrozprávkyobyčajneviacvyhovujenáročnejšímahĺbavejšímautorom.Možnojetospôsobenéajtým,ženiekaždýautorsadokážepopasovaťsvýzvouumelecky,apritomzážitkovozachytiťnarelatívnemalompriestoreskutočneveľképosolstvo.Posolstvo,ktorésanepohybujevmantinelochčasu.Symbolicko-filozofickýtextjetedavpravomslovazmyslechallenge text–atonielenpreautora,aleajpotenciálnehočitateľa.Ajpretosatentotyproz-právkyzvykneoznačovaťzanajvyššítyprozprávky,pretožeštruktúrarozprávkyautoroviposkytujemožnosťintímnehoazároveňnadčasovéhosebavyjadrenia(Klátik,1975).Bohatávýznamovosťpotomzasebouvždyukrývaproblémyčloveka,ktorésanapovrazeživotaobjavujúnerazako(gordické)uzly.Mieraichčitateľnostimôžebyťrôzna,keďžeobyčajneichriešeniebývakódovanévdruhomplánerozprávok.Idetedaoto,doakejmierysymbolickározprávkavystihnedetskýaspekt,Chaloupkovýmislovami(1973,s.75),doakejmierydokážepomenovaťdetskýsvetaakohodokáženegovaťvsmerekďalšejontogenéze.Sémantickyjetedaskladbatýchtorozprávoktvorenádvomirovinami.Jednarovinajevyjadrenímaspektudieťaťa,druházasaspektudospelého.PríznačnádvojpólovosťjepriezračneviditeľnáajvrozprávkovompríbehuodErikaJakubaGrochaPíšťalkár.

Píšťalkárjejednoduchýmnahýmčlovekom,ktorýideposvetezasvojímnosom,neustálesipískajúcjednuatúistúpieseň.Jehonahota,smercesty,akoajopakovanietejistejmelódiebudiazáujemostatnýchľudí,nopíšťalkárnedokážezvedavcovuspokojiťsvojouodpoveďou,pretožesanadvecami,ktoréichvsúvislos-tisjehoosobouapočínanímzaujímajú(baažtrápia),nikdynezamýšľal.Jednéhodňadôjdenalúku,uprostredktorejsediaanjelisvelikánskymisnehobielymikrídlami.Sadnesidotrávyapočúva,očomsazhovárajú.Všetcianjelinachádzajúpôvodsvojichnádhernýchkrídelindividuálnychzásluháchaakoichvystatovaniegraduje,ichkrídlasastávajúžltšími,tmavšímiamenšími.Alepíšťalkárotomnepremýšľaaputujeďalej.nezastavísaanipriúpätíhoryapískajúcakráčajúcdôjdeažnajejvrchol.Akeďžeotomnikdynepremýšľal,stúpaďalej.

Hociideonoetickyzaťaženýtext,koncepciadetskéhovnímaniasvetaašpe-cifickejoptikytuzostávazachovaná,slovamiD.Leškovej(2007,s.26),nestalsavpriestoredetskéhočitateľanekomunikovateľným.Autortodocielilveľmijednoducho:zvolenýmžánrom.Textjekrátkym,nopredsarozprávkovýmpríbe-

hom,sujetovoveľmiblízkymľudovej čarovnej rozprávke.navyše,akopotvrdzujeodbornáliteratúraiškolskáprax,detskýčitateľjevistomzmysleomnohoviacnormatívnejšíneždospelýčitateľ.Súvisítonajmäsjehoprekoncepciamiožánrerozprávky,t.j.štruktúrami,nazákladektorýchsibudujesvojepoznanieolite-ratúreakooumeníslova.Ľudovérozprávkovéartefaktysútotiždieťaťublízkeodnajútlejšiehoveku,apretoichmodelovočastouplatňujenacelokvšetkýchrozprávokakošablónu,ktorejjedinejrozumie.

KratučkýtextoPíšťaľkárovitedamôžemenazvaťontologickýmrozprávko-výmpríbehompostavenýmnazákladochfolklórnej(čarovnej)rozprávky.Kon-denzovanáontológiataknenarúšadetskévnímaniesveta,leboneohrozujejehoprekoncepciuorozprávke.Grochovtextdeťomponúkahrdinu–píšťalkára,ktorýsvojímspôsobomnapĺňaľudovékritériumobyčajnéhoajednoduchéhočloveka(miestamiaždeficitnéhotypu(pozriMilčák,P.,1997,s.61)–máschopnosťmys-lieť,nonevyužívaju).VkoncepciistvárneniatejtopostavyječitateľnábiblickákonotáciarajskéhoAdama–Adamaakoarchetypuprvéhočloveka,čistejľudskejduše,čistéhovedomia;ako„apriórneho(predskúsenostného)človeka“nezaťaže-néhováhoupoznaniaaživotnejempírie.Filozofickymôžemevtejtokoncepciianticipovaťtiežtabulu rasuJohnaLockačiEmilaJeana-JacquesaRousseaua.Vovzťahukpíšťalkárovisapostavyanjelov(vmorálnejsférezastávajúcichpozíciupotenciálnychrozprávkovýchprotivníkov)vonkajškovojaviaakoneobyčajnejšiearozhodnevznešenejšie(transcendentné)bytosti.Vonkajškovosťalevtomtoprípadenekorešpondujesvnútornýmicharakteristikami(zanjelovpriveľmicítiťslabosti„človečiny“),atakpíšťalkár,hocianizďalekaniejeheroickýmhrdinom,zkontaktusanjelmiakoetickéhostretu(podobnémuboju dobrasozlom)neuvedomenevychádzaakomorálnyvíťaz.Vporovnanísanjelmipíšťalkárnedisponujehmotnýmikrídlami(jenahý),nonarozdielodtranscendentálnychanjelskýchbytostíjepráveonschopnýlietať.Motívkrídeljevpríbehupiliero-vým,pretoževňomjeanticipovanáštruktúrnasémantikatextu.Koncepčnesaopieraoparadoxnýprincípsvertikálnymvyústením.Anjelisúbožskébytosti,súpredstaviteľmispravodlivostiadobra.Videálnejverziiplniaúlohubožíchposlov,ochrancovľudí,súsudcamiinositeľmitrestu,ktoríbymaliprinášaťľu-ďomosvietenie(podľaRichter,2004,s.6).Svojouexistencioubytedamalipatriťmetafyzickémupriestoruhore,t.j.nebu;píšťalkárichvšakstretávauprostredlúky.Čosapovyšovalo,boloponížené;čobolohore,zišlodolu.Reáliakrídelsvojoufunkciourovnakopatríoblohe,nebuavýškam,veďkrídlaumožňujúvzniesťsa,lietať.nepoužívanévelikánskekrídlajalovodebatujúcichanazemisediacichanjelovpôsobiaakonevyužitádevíza,akozahodenýdar,akopotencialitaletu,ktoránedostalašancu,apretojeodsúdenáaknienazakrpatenieanefunkčnosť,takaspoňnapoškvrnenieazohyzdenie.

Podstatnévšakniejeto,čojeviditeľnéoku.najväčšiekrídlaspomedzivšetkýchmáparadoxnepíšťalkár.niesúviditeľnévoľnýmokom,aletojenepodstatné.nie

jejasnáaniichveľkosť.Ajtojebezvýznamné.Oichbelostisatiežničnevie.Jeirelevantná.Kritériumrozlišovaniadôležitostikrídeljeukrytévschopnostiamož-nostiachichuplatnenia.Krídlasúrozprávkovoureáliousúvisiacousbožstvomanadprirodzenosťou,sovzduchomaduchom(c.d.,s.23).Krídlasúmytologickým(daidalovským)symbolompremenymožnostinaskutočnosť;možnostiodpútaťsaodzdanlivozotročujúcichprízemností.Súsymbolomducha,túžby,predstavivostiafantázie,ktoránemáhranice,jebezrozmerná,jenekonečná,apretoajvečná.Skutočnézemepisnéparametrehory,napĺňajúcefunkciurozprávkovejprekážky,ktorásahrdinovinevyhnutnestaviadocesty,sacezoptikukrídeljaviaakobez-predmetné.Rozprávkovýhrdinamátotižvždynaporúdzipomocníka.FunkciupomocníkavGrochovomtextenasebaberiepíšťalka.Jejrozprávkováfunkciasícenemávtexteoporuanavonoksatedaakočarovnýpredmetvôbecnejaví,nodisponujezvnútornenýmčarom–zjejútrobneustálevychádzatáistápieseň.

Píšťalkajehudobnýmnástrojom,ktorýjehistorickyprirodzenespätýsoslovenskouľudovoukultúrouaslovesnosťou.Vtomtochápaníjumožnovnímaťakorustikálnumetonymiuľudovejpoézieavjejreláciáchľudovejpiesne(bližšiepozriHlebová,2006).Zároveňjesymbolomnávratukukoreňom,kpodhubiu,kprvotnejtradíciiakultúrevslovenskomkontexte.Pieseňjedodnesnajesenciál-nejšouarchetypálnouingredienciouustrojeniačlovekaakobytostishistorickoupamäťouadiachrónnoukontinuitou,apretosiuchovávaschopnosťbyťintímnym,priamspirituálnymesteticko-komunikačnýmkanálomčlovekanielenvovzťahuksvetu,prírodeaspoločnosti,aleajksebesamému.Symbolnávratukzákladomčlovekajezpíšťalkyčitateľnýajceztzv.detskúoptiku.Môžemetodoložiťnielenniekdajšouľudovoutradíciouzhotovovaniavŕbovýchpíšťaliekdeťmivjarnomobdobí,aleiumeleckýmpočinomJ.M.Barrieho.JeholiterárnapostavaPetraPana,večnemladéhoanedospievajúcehochlapca,totižtieždisponujepíšťalkou.Týmsakonotáciatohtohudobnéhonástroja(inakveľmijednoduchéhoanená-ročného),odkazujúcanadieťa,detskýsvetajehošpecificképarametre,znásobujeanadobúdaštruktúrnekontúry.

Podľavzoruhrdinovčarovnýchrozprávokjeajpíšťalkárnaceste.Cieľasmerjehoprvoplánovokoncipovanejcestyvpríbehujenejasnýaneznámy,nonapriektomujehokráčanieniejebezcieľne.Vdruhomplánesatotižobjavujeononaz-načeniecesty,naktorémodernáautorskározprávkapodľaS.urbanovej(2004,s.75-76)nerezignovala,pretoženadobudlaskôrontologickýcharakter,ktorýsavnejstáleviacuplatňujeceznaznačovaniecesty.D.Lešková(2007,s.25)vidímotívcestyvPíšťalkároviakopredostieraniezákladnýchotázokľudskéhobytiapredčitateľavzmyslektosom,odkiaľprichádzamakamsmerujem.Vtejtosúvislostijenutnédodať,že„čitateľ podvedome túžiaci po pádnych odpovediach na zásadné otázky bytia si musí uvedomiť, že text nie je nijakou sériou uspokojujúcich riešení, ale úporným hľadaním a neustálym nastoľovaním otázok“(Milčák,M.,1998,s.

24).VprípadeGrochovhotextutútopremisupotvrdzujesamotnáformapríbehu.Možnojunazvaťbásňouvprózeilyrizovanouprózou.Tvarprozaickéhomikroprí-behu–formálnekoncipovanéhoakobáseň–lenzvýrazňujevýpovednúhodnotutextu,ktorýsapokúšabyťpodobenstvomľudskéhoživotaiodpoveďounanímnastolenéotázky.Formabásnetedaznásobujekomunikačnýpotenciálpríbehu,pretožebáseňsa„takmer vždy pokúša vypovedať nevypovedateľné“(c.d.,s.24).

Príbehonahompíšťalkárovitedaneponúkadenotačnesýteodpovede,aleskôrichlennačrtávaanaznačuje.Tusadopoprediadostávamotívtajomstva,ktorýzabezpečuječipredznamenávaužspomínanúnadčasovosťtextu.Hrdinaspíšťalkouneviedaťuspokojivéodpovedeľuďom,ktorísajasnýchodpovedídožadujú.Ichnástojčivátúžbazodpovedaťotázkybymohlaspĺňaťrozprávkovékritériumzadaniaťažkejanesplniteľnejúlohyhlavnémuhrdinovi.Ontotižnaozajnevie,prečosaneoblečie;nevie,kamide;anevieani,prečosipískastáletúistúpieseň.Akbytovedel,tajomstvobysastratilo.Vypovedanébyzostarlo,kýmnedopovedanébudetrvaťvečne.Hrdinovanevedomosťsatakstávanielentútoromtajomstva,alezároveňpomáhaodhaliťsvetvjehoautentickejverzii,vjehodemaskovanomvariante.Vrovinenevedomostipíšťalkárimaginárnekráčarukavrukesprincípomdetskéhonazeranianasvet,vktorompráveprirodzenáoptikanevedomostidodávasvetutajomnosťanezvyčajnosť(podobneMilčák,P.,1994).Úprimnánevedomosť,akoajmilárezignácianazodpovedaniezvedavýchotázokpopoznaníbažiacichľudí,súvpríbehunajjasnejšouodpoveďounato,čobypodľaautoramalobyťkvintesenciouživotačloveka.Možnoprávepreto„zobrazuje vnímanie i prechádzanie životom, v ktorom vedomá kontrola vlastného bytia, vôľa ako sebaregulujúci princíp nie je na prvom mieste, je nahradená potrebou tajomstva, ktoré nemá byť odhalené“(Lešková,2007,s.25).

VduchuorigenesovskéhointerpretačnéhopravidlamožnooGrochovomtextepovedať,ževjehoštruktúrejeanticipovateľnátakrovinadoslovnéhoaetickéhovýznamu,akoajrovinamystická.Aprávevumenínesamozrejmásféramystikydieloposúvanaaxiologicko-ontologickýlevel,vďakaktorémusatextstávane-priateľomčasu.

Útly,nopregnantnýpríbehopíšťalkárovijetedaontologickouminiatúrou–prameňom,zktoréhosadieťazrejmeplnýmidúškaminenapije,noaspoňsinavlhčípery.Anavyprahnutýchpúšťachmákaždákvapkavodycenuzlata.navyševšetko,sčímsadieťavliteratúreestetickyazážitkovokonfrontuje,hovistomzmyslepoznačí.Konieckoncov,prečobymalibyťhraniceľudskéhopoznaniazároveňhranicamipoznateľnéhosveta?

„A keď prišiel k úpätiu vysokej hory,ani mu nenapadlo zastaviť sa.Iba kráčal a pískal si a stúpal, až bol odrazu celkom hore,

0

na samom vrchu hory.Ale pretože o tom nikdy nepremýšľal,stúpal ďalej.“

LiteratúraGROCH,E.J.Píšťalkár.Prešov:ObčianskezdruženieSlniečkovo,2007.ISBn

80-969577-7-5.HLEBOVÁ,B.Žánre detskej literatúry v čítaní s porozumením.Prešov:Pedagogická

fakultaPrešovskejuniverzity,2006.ISBn80-8068-403-0.CHALOuPKA,O.,nEZKuSIL.V.Vybrané kapitoly z teorie dětské literaturyI.

Praha:Albatros,1973.KLÁTIK,Z.Slovo, kľúč k detstvu.Bratislava:Mladéletá,1975.LEŠKOVÁ,D.Vieravdobroalásku.In:Ladění,č.2,2007,s.24–26.ISSn1211-

3484.MILČÁK,M.Opravdivostibásnickéhotextu.In:Realizácie textu.Levoča:Modrý

Peter,1998,s.17-24.ISBn80-85515-50-4.MILČÁK,P.Princípdetskostinapozadíreálnehoafantazijnéhovautorskejroz-

právke.In:Realizácie textu.Levoča:ModrýPeter,1994,s.63-68.MILČÁK,P.Kpoetikeanimálnychpostávvautorskejrozprávke.In:Realizácie

textu.Levoča:ModrýPeter,1997,s.58–63.ISBn80-85515-45-8.RICHTER,L.Co je co v pohádce (Pohádkové reálie).Praha:Dobrédivadlodětem,

2004.ISBn80-902975-3-6.uRBAnOVÁ,S.etal.Sedm klíčů k otevření literatury pro děti a mládež 90. let XX.

století.Olomouc:Votobia,2004.ISBn80-7220-185-9.

Summary

oNToLogy of SymBoLIc-phILoSophIcAL TeXT By erIk jAkuB groch pÍŠťALkár

Inthearticlewedrawourattentiontospecific(symbolic-philosophical)vari-antofmodernslovacauthor’sfairytalebyErikJakubGrochPíšťalkár.wedealwithits interpretationanalysisandontology(it’sthechallengetext),whichdoesn’tbelongsexclusivelytothechildren’sworld.wesuggestGroch’sfairytalePíšťalkárinchildrenreceptionasauniquegenrevariant–ontologicalmini-ature.

Mgr. Radoslav Rusňák, PhD.Pedagogická fakulta Prešovskej univerzity, Prešove-mail: [email protected]

KLaSICKÝ SPOMIENKOVÝ PrÍBEH V ČÍTaNÍ DNEšNÝCH DETÍ

(Prolegomena k didaktickej interpretácii)

martina KOhÚtOVÁ

Medzi„rodinnéstriebro“detskýchknižnícpatriaajpríbehyzrokovdávnoza-budnutých,ktorémožnoešteniekdeožívajúprirozprávanístarýchotcovastarýchmám.Môžunadchnúťčitateľaapriviesťkpremýšľaniuoživotnýchperipetiách.Otom,akýbolsvetkedysiaakýjednes.

Položmesinajskôrotázku:Čobyknihyrozprávajúceľudsképríbehyzmi-nuléhostoročiamohliešteodovzdaťdnešnýmdeťom,akéhodnotymôžuvôbecpriniesťdosúčasnejliteratúry?

Prihľadaníodpovedenapoloženúotázkubudemevychádzaťzpojmovre-cepčnáoporaarecepčnábariéra.„Pod pojmom recepčná opora budeme rozumieť evidentné alebo latentné štruktúrne prvky textu (látkové a tematické, sujetovo-kom-pozičné, jazykovo-štylistické, ale aj paratextové), ktoré uľahčujú komunikáciu čitateľa s textom, t. j. prijatie a pochopenie jeho sémantiky. Sú to prvky, ktoré vyvolávajú spontánny záujem detského čitateľa o text a pri didaktickej interpretácii sa možno o ne opierať. Pojem recepčná bariéra označuje príznaky textu, ktoré predstavujú prekážky v jeho spontánnom prijatí (t. j. porozumení a výklade).“1

Vieme,žejazykliteratúryniejejednoznačnýaneskúsenýčitateľpotrebujepomocoudidaktickejinterpretácieprekonávaťbariéry,ktoréspôsobujúproblémyvpochopenídiela.Pokúsimesaodhaliťichnanovýchvydaniachkníhpredetiamládežvydanýchvprvejpolovici20.storočia.

VydavateľstvoIkar2vroku2002vypracovaloprojektnovejedícieklasickejdetskejliteratúrypredetiamládež.EdíciaobsahovalanoveluJánaBodenkaIvkova biela mať(1938),prózyFraňaKráľaJano(1931)aČenkovej deti(1932),ZelinovejprózuJakubko(1959), dievčenskýrománTerézieVansovej Sirota Podhradských(1889),prózuĽudaOndrejovaZbojnícka mladosť(1937)arománMartinaRázusaMaroško (1932).

Možnopredpokladať,žezoskupinyuvedenýchtitulovbudepredetielemen-tárnejškolynajpútavejšiaknihaFraňaKráľaJano.Prvýmpríťažlivýmmomentom

1 STAnISLAVOVÁ,Z.:Recepciaainterpretáciabásnickéhotextuakoproblémrecepč-nýchopôrabariér,Štúdianapísanávrukopise,s.6,2007.

2 Knihyvychádzalivnasledujúcomporadí:Zistilisme,ževydavateľstvoIkarneplánujevblízkejbudúcnostiuviesťnatrhďalšieknihyklasickejliteratúrypredetiamládež.Pravdepodobnesatitulynatrhunestretlistakýmzáujmom,akovydavateľstvoočaká-valo.

vpríbehujereferenčnýhrdina.3Podtýmtopojmomsarozumieosoba,ktoráječitateľovidoistejmierypodobná(vekom,skúsenosťami,zážitkamiapod.)tak,žemedzinímačitateľommôžedochádzať(aobyčajneajdochádza)nielenkmecha-nizmomnapodobňovania,príp.indentifikácie,aleajkpriamemuporovnávaniusashrdinom.ČítanieorovesníkovitedaajvprípadeKráľovejprózypôsobínačitateľaakomotivačnýprvok.Ďalšímprvkomčitateľskéhozáujmuvdetskejliteratúrebývaopozíciadobraazla,vyvolávajúcadejovénapätie.TátoopozíciapôsobíajvprózeJanoavrcholídetskýmaktom„spravodlivosti“(potrestanímzla–IgoraBogušovie),ktorýsúvisísosociálnymstatusomdetskýchhrdinovaichpredstavouriešeniasociálnychkrívd.Modelovaniedobraazlakorešpondujesrozprávkou,tedažánromsvysokouobľúbenosťouudetskýchčitateľov;atakprítomnosťrozprávkovostimožnopovažovaťzaďalšízdrojpríťažlivostitextu,rovnakoakoprítomnosťhry.Hrasavsúladesvidieckymprostredímtransformujedozbojníckehomotívu.Zbojníckymotívsaprenášanielendospôsobuhry,aleajdospôsobuživotahrdinu:Janojenasvojomputovaníslobodný,akobolislobodnízbojníci.Prežijefantastickéajreálnepríhody,ktorýmnechýbarozmerdobro-družnosti.Textrobíďalejzaujímavýmurčiteajprítomnosťkomiky.VkapitoleNa Štrbskom plese sakomikaobjavujenapríkladzásluhoudetskéhoaspektu,detskejnaivityhrdinukonfrontovanejsreflektovanourealitou.Fantastickémotívy,ktorévsunulautordodeja,akceptujúrozprávkovévedomiedieťaťa.Veršovanévsuvky,ktoréprerušujúdynamickýpríbeh,môžuzasazintenzívniťatmosférupríbehu,alezároveňpôsobiťretardujúcoastaťsatedajednouzrecepčnýchbariértextu.názorautoranadobovézriadenie,explikovanýpomocoufragmentuzbojníckejpesničky (Hej, ja musím byť zbojník, bo krivda veliká, neprávosť u pánov, pravda u zbojníka!),predstavujeakopointaprózyprimeraný(detský)spôsobvyjadrenianevyhnutnostinastoliťspravodlivejšíspoločenskýporiadok.

Literárnakritikavmedzivojnovýchrokochformulovalazávažnúotázku:„Má spisovateľ pre deti svojou tvorbou v absolútnej miere rešpektovať detský sklon k optimizmu, k hravosti a fantazijnosti, alebo má umeleckým spôsobom konkreti-zovať myšlienku, podľa ktorej svet detí nejestvuje ako izolovaná rezervácia, ale ako súčasť spoločensko-sociálneho celku dobovej reality?“4 ĎalšieKráľovodieloČenkovejdetinapomáhariešiťtútodilemuvprospechdruhéhonázoru.užviacerédobovéinterpretáciehooznačovalizadielopochmúrne(pesimistické)asmutné(Štefá-nik,Dvořák,Majerová).5Hlavnoupostavousastávavistomzmysle„kolektívny“hrdina(tátovoľbaslúžiakoprostriedoknasvieteniaspoločenskýchproblémovprostredníctvomosudovČenkovejdetí),pričomvekdetísapribližujevekuči-

3 TentotypliterárnehohrdinunájdemevštúdiiOtakaraChaloupkuHrdina v literatuře pro děti a mládež.In:Zlatýmáj,Bratislava,1979,roč.23,č.4,s.200-207.

4 SLIACKY,O.:Dejiny slovenskej literatúry pre deti a mládež do roku 1945.Bratislava:Mladéletá1990,s.139.

5 SLIACKY,O.:Sen o spravodlivosti.Bratislava:Mladéletá1985,s.73-82.

tateľov.Sila hry,ktorúsmezaznamenali vpredchádzajúcomdiele,tuabsentuje.náznakyhrysavyskytujúlenvýnimočneavdeformovanýchpodobách(Paľkoakohračkaprerozmaznanúpanitovárničku,Miškaprijímajúchlapcidocechuučňovrituálnoubitkou).Tristnosťpríbehumôžeznamenaťrecepčnúbariéru,pretoženadetskéhočitateľapôsobítraumatizujúco.Možnopredpokladať,žeKráľovodieloupútačitateľovdisponujúcichvysokoumierouempatieasúcitu.ProstredníctvompostávMiška,Hanky,PaľkaaEvičkypribližujesociálnusituáciujednotlivýchspoločenskýchtriedvčasehospodárskejkrízyvprvejtretineminuléhostoročia.Tvrdšieapriamočiarejšie(publicistickékvázicitátyzdobovejtlačeotom,akochudobnávdovazozúfalstvapredávanatrhusvojedeti)akovdieleJanoautorpoukazujenapostaveniechudobných.Sociálnepostaveniedetskýchhrdinovsavy-javujeprostredníctvomkonfrontáciesosvetomdospelýchzástupcovjednotlivýchspoločenskýchvrstiev(veľkofabrikant,dedinskýboháč,pauperizovanýremeselník,bezdomovkyňa).SprávanieremeselníkaKasperakMichalovi,správaniegazduRigakukraviarčaťuHanke,fabrikantovejženykPaľkovijezotročujúceabezcitné.Starostlivosťaláskavdielenenachádzajúsvojemiesto.najväčšímšťastímdetíjemoment,keďsapoživotnýchútrapáchopäťstretnúvšetcivleseprijazierku.AkvJanovijepointouvyjadrenýpostojautorakpotrebezmeniťsvet(t.j.zmeniťhovzburou),takvČenkovejdeťochjevzáverečnejscénevyjadrenépresvedčenieotom,žepritomtoaktevzburysatrebaspojiť.

DokontextuklasickejliteratúrypredetipatríajnovelaJánaBodenekaIvkovabielamať(1938).Dôraznasociálno-psychologickýrozmerdetskejpostavysťažujejejrecepciuudetskéhočitateľa.Príbehsastávatotižmálo„akčným“,prílišreflexív-nym,ataknapriekdetskémuprotagonistoviodozvunájdeskôrudospievajúcichadospelých.Prvokhrysaajvtomtodielevyskytujelenvýnimočneanepriamo:hlavnýhrdinaniejeúčastníkomhrymedzisvojimivrstovníkmi.neprijímanýrovesníkmistávasaibapasívnympozorovateľomdetskýchhier,čomôženačitateľapôsobiťjednakzraňujúco(hlbokýsúcit),jednak(zhľadiskastavbyprózy)staticky.AjtakmernulovýmzastúpenímhumorujeknihablízkaČenkovejdeťom.nevýraz-nádobrodružnosťsaviaželennaniektorémomentydeja(motívútekuzdomu).Hlavnýmprvkom,ktorýsanesiecelýmpríbehom,jeťažkáprácaabiologizáciačloveka.Detskémučitateľovimôžebyťspomínanýprvokcudzíanadostatočnejúrovninemusípochopiťhlbokohumánneposolstvoknihy.

naopakHanaZelinovápredstavilasvojuknihuJakubkovinomkontexteakopredchádzajúciautori.Jejknihaprilákalačitateľovhlavnesvojouexotikou.Jakub-kojetypomreferenčnéhohrdinu,alezároveňjezahalenýrôznymiexotickýmiokolnosťami,ktoréhosprevádzajúodpríchoduknáhradnejmatke(babenke–hrbenke)ažpotragickúsmrť.Exotickýpôvod(rómsky)avýzor(vzrastadvoj-farebnéoko)dedinčanovodpudzuje.Dobrodružnosťvpodobeexotikyjevdielevýrazná,umocnenátajomnosťouarozprávačskýmipostupmi.Zelinovápracujesčitateľovoufantáziou,jejrozprávačka–postavavystupujemiestamivpozícii

„detektíva“(dozvedásaoJakubkovi),miestamiakopasívnapozorovateľka,aleajakopomocníčka(pomáhaprizásobovanípartizánovpotravinami).Humorsasymbolickyprejavujevhre(Jakubkovahrasvrabcami),ktorázároveňpoukazujenaJakubkovuodlišnosť(svojuinakosťprenášanavrabcetým,žeimnalepíčervenéčiapočky).Hramôžemaťajinúpodobuakovpredchádzajúcichdielach.AkbysmevnímaliJakubkovupomocpartizánomcezprvokhry,dalobysaoznačiťjuakohručirolu„životnú“,existenciálnu,končiacutragicky.nesmiemealezabudnúťnavážnosťtejtorolyaJakubkovhoposolstvaslobodyaspravodlivosti.Prírodaadedinsképrostredie,doktoréhojevsadenýpríbeh,mápodobnúfunkciuakovdieleJano.neodmysliteľnouzložkoučitateľskejpríťažlivostisastávaajdyna-mickosťdeja,ktorájeposilnenákontaktovýmiprejavmirozprávačky.Ajvtomtodielenachádzamesúcit,ktorýmôžečitateľazaskočiť,aleneublíži,pretožesanímtematizovaneuzatváraosudhlavnéhohrdinu.

KnihaevanjelickéhokňazaMartinaRázusaMaroškovzniklapodľaJ.Poliakazvnútornejpotrebyumelcabilancovaťsvojživot,hľadaťsvojeľudskékorene,konfrontovaťvýsledkysvojichbojovasnaženísdávnymidetskýmitúžbamiasnami.6Dielopribližuježivotnépríhodymaléhochlapca„jedináčika“.Maroškovystupujevjednotlivýchetapáchsvojhoživotaakoreferenčnýhrdinaaneskôrakopredstaviteľdetskéhokolektívu,ktorýspájaspoločnépresvedčeniezadobrúvec.Dynamickosť dejajepodnietenámnožstvompostáv,ktorévdielevystupujúanesúsosebourozmanitéepizódy.Významnezastúpenýjemotívdetskejhryvyúsťujúcejdohumornýchsituácií.Okremhumoruprávedetskáhra,riekanky(prípoviedky)môžebyťrecepčnouoporoupredetskéhočitateľa,rovnakoakoajzbojníckymotívobjavujúcisavdetskejrolovejhre(podobneakovdieleFraňaKráľa).Zmyselhrdinupresloboduaspravodlivosťautoruplatňovalvsituáciáchvyrovnávaniasiúčtovpristretnutiachchudobnýchdedinskýchdetí„Mostičanov“smeštianskymideťmi„pánčatami“.Triednerozdielysaprehlbujúnástupommaďarizácieaprejavujúsapridejovýchscénachmedzi„sedliakmi–Slovákmi“a„Maďarmi–pánčatami“.Schudobousavdielestretávameskrytejšieakovprí-padeF.KráľaČenkovejdetialeboJ.BodenkaIvkovabielamať.Rázusovodielonevystihujeaniprívlastokhumoristický,anivážnyalebotragickýpríbeh.Všetkytietoaspektysúvňomzastúpenétakprirodzene,akosavyskytujúvživotedieťa-ťa.Jazykovýštýlspisovateľamôževšakpôsobiťtrochumonotónneajvdôsledkuznačnejdeskriptívnostia„určitejpatinyhistorickosti.“7Opisnosťaviditeľnýminulostnýrozmerprózysapretomôžestaťbariéroumedzitextomadetskýmčitateľom.Aletak,akospomínaJánPoliak,čitateľsamôžeshrdinomstotožniť,prežívaťjehoúdelakosvojnapriekdobe,ktoráprehlbuječasovýrozdielmedzivznikomknihyasúčasnosťou.8

6 POLIAK,J.:V službách detskej literatúry.Bratislava:Mladéletá1983,s.73.7 ŠMATLÁK,S.:Dejiny slovenskej literatúry.Bratislava:Tatran1988,s.495.8 POLIAK,J.:Podoby a premeny literatúry pre mládež.Bratislava:Mladéletá1970,s.

252.

PozastavmesanapokonnaddielomĽudaOndrejovaZbojníckamladosť.TakakovrománeMaroško,ajtuspisovateľpretavilponímaniedetstvadookúzľujú-cehopríbehuvnímajúcehocitlivosťnakrivdu,klamstvoapretvárku.SpisovateľspätýsčistouprírodouvložilpostavuJergušadonespočetnýchobrazovapodôbvrchovskéhoprostredia.Detskýsvetsatustretávasosociálnourealitouasmerujekemocionálnemupriľnutiukrodnémuvrchárskemuprostrediu.Triednerozdie-lynebolianalyzovanédotakejhĺbkyakovprózachF.KráľaaJ.Bodenka.VeľaspoločnýchprvkovmáZbojníckamladosťsdielomMaroško.MaroškoiJergušLapinsastretávajúsrealitoupodmienenouspoločenskýmsystémom,pomocouktorejprichádzajúkuvedomovaniusisvojejhodnoty.9Obidvajahrdinoviasizískavajúkamarátov,aleajnepriateľovsvojouodvahou,činmiapostojmivživo-teajvdetskýchhrách.narozdielodštruktúryknihyMaroškoĽudoOndrejovrozčlenilsvojedielonamenšiekapitolyvpodobekrátkychanenadväzujúcichepizód.AkMartinRázuskontinuálneopisovalpríhodysvojhohrdinu,ĽudoOn-drejovpodávakaždúpríhoduzvlášť,spodrobnýmopisomprírodyaprostredia,vktoromsadejodohráva.Početnéopisyvšakmôžuspontánnudetskúrecepciupritlmovať.ImpulzomknapísaniudielabolOndrejovovzážitok„jednejbúrlivejnocipoťažkomdaždi“,vktorejsazrodilmalýzbojníkJergušLapin,bezktoréhobyknihanevznikla.10Motívzbojníctvarámcujecelédielo(odprológu,ktorýpredstavujeosudovépredurčeniehrdinu,ažponaplnenietejtopredurčenostivepilógu).TiahnesavšakajcelýmdejomvzobrazeníJergušovhoživotnéhoštýluinklinujúcehokspravodlivosti,alenajmäkslobodeahorám.Právesloboda,ktorápomáhaprecítiťkrásuaharmóniuprírodnéhosveta,neskôrvyvolávavJer-gušovirozčarovanieprispoznávanínespravodlivostiľudívdedináchamestách.Voľnosťaslobodaprenesenázautorovhoosobnéhozážitkusdivokouprírodou(návštevahniezdadravca)11sastávazákladnoumyšlienkouahlavnýmzmyslom(posolstvom)Zbojníckejmladosti.

Prvýdievčenskýrománvslovenskejliteratúre,tedarománTerézieVansovejSirotaPodhradských(1889),nechámepretútochvíľubokomnapriektomu,žebolvydanývIkarevjednomedičnomradesväčšinouvyššiespomínanýchkníh.Dôvodomjepredovšetkýmjednakurčenievekovovyššejkategóriičitateľov,jednakmnožstvosentimentálnychprvkov,zastaralývyjadrovacíštýlautorkyapod.

Vprózach,ktorýmsmevenovalipozornosť,smesledovaliviaceroštruktúr-nychprvkov:referenčnosťhrdinu,humor,dobrodružnosť,motívyhry,slobody,zbojníctvaainé.nazákladeinterpretačnýchnáčrtovmožnopredpokladať,ženajúspešnejšouprózouprenajmladšievekovérozpätiežiakovelementárnejškoly

9 SLIACKY,O.:Dejiny slovenskej literatúry pre deti a mládež do roku 1945.Bratislava:Mladéletá1990,s.141.

10 HLEBOVÁ,B.:ĽudoOndrejov(antológiaztvorbypredetiamládež).Prešov:Prešovskáuniverzita2008,s.22.

11 TútospomienkuuvádzaB.HlebováIn:c.d.,s.22.

(7–8rokov)môžebyťprózaJano.Obsahujeprimeranúdávkudobrodružnostiaštýlblízkydetskémučitateľovi.Prestaršiehočitateľa(9–10rokov)dychtiacehopodobrodružnostimôžebyťzaujímaváknihaMaroškoaZbojníckamladosť,ajkeďsaobávame,žedeskriptívnyštýl(Maroško)amnožstvoprírodnýchlyrickýchopisov(Zbojníckamladosť)môžuprisledovanídejovejlíniepôsobiťrušivoavyvo-laťpokleszáujmuodielo.neutrálnymdielomamožnoajnáhradnýmzástupcompredchádzajúcichdvochtitulovsamôžestaťpoviedka Jakubko. Rozprávačskýpostupnenarúšavývojdejovejštruktúry,napomáhadobrodružnostiapracujeajsprvkami„detektívnosti“.Vnovejreedíciiboltextpoviedkyupravený,zbavenýideologickéhonánosutotalitnejdoby,vktorejvznikol(pionieriapionierskaor-ganizáciabysúčasnýmdeťomužničnehovorili).PrózaČenkovejdetiaIvkovabielamaťpatriadokategóriestaršíchčitateľov(nad11rokov),ktoríznesúpatričnúdávkuneodplatenejneprávosti,neúplnéhokoncasbeznádejnouvyhliadkoudobudúcnosti.

PrózyĽ.Ondrejova,M.Rázusa,F.Kráľa,J.BodenkaaH.Zelinovejpatriaktýmdielamslovenskejliteratúry,ktoré „chceli pomôcť čitateľovi vyznať sa v zložitých ľudských vzťahoch, chceli cibriť jeho mravný cit a orientačný zmysel v situáciách, ktoré boli zaťažkávacou skúškou charakteru mladého človeka“.12 Pretosizaslúžiamiestoajvčitateľskomkontextesúčasnýchdetí.To,čihotamskutočneajmajú,siskúsimevblízkejbudúcnostioveriťexperimentom.

LiteratúraHLEBOVÁ,B.:2008.ĽudoOndrejov(antológiaztvorbypredetiamládež).

Prešov:PrešovskáuniverzitavPrešove,Pedagogickáfakulta,2008,ISBn978-80-8068-716-8,s.154.

JuRČO,M.:1997.Dotykyaprienikynadtextamidielliteratúrypredetiamládež.VydalRektorátuniverzityMatejaBelaaFakultahumanitnýchvieduMBvspoluprácisvydavateľstvomSKALnÁRuŽA,1997,ISBn80-967526-1-8.

KOPÁL,J.:1984.Literatúrapredetivprocese.Bratislava:Mladéletá,1984,66-162-84.221.

KYSEĽOVÁ,L.1985.nadpočetnéhodinyživota.Bratislava:Mladéletá1985,66-222-85,s.284.POLIAK,J.:1963.Literatúra,mládežasúčasnosť.Bratislava:Mladéletá,1963,

36-139-63,s.202.POLIAK,J.:1970.:Podobyapremenyliteratúrypremládež.Bratislava:Mladé

letá,1970,66-154-70,s.331.POLIAK,J.:1983.Vslužbáchdetskejliteratúry.Bratislava:Mladéletá,1983,66-

242-83,s.333.SLIACKY,O.:1990.Dejinyslovenskejliteratúrypredetiamládeždoroku1945.

Bratislava:Mladéletá,1990,ISBn80-06-00150-2,s.263.

12 ŠMATLÁK,S.:Dejiny slovenskej literatúry.Bratislava:Tatran1988,str.504–520.

SLIACKY,O.:1985.Senospravodlivosti.Bratislava:Mladéletá1985,66-210-85,s.90

STAnISLAVOVÁ,Z.:Recepciaainterpretáciabásnickéhotextuakoproblémrecepčnýchopôrabariér(zrukopisuautorky,2007).

ŠMATLÁK,S.:1988.Dejinyslovenskejliteratúry(odstredovekuposúčasnosť).Bratislava:Mladéletá,1988,061-055-88DSL,s.623.

Summary

The cLASIcS memory (recoLLecTIoN) STory IN coNTemporAry chILdreN reAdINg

OurreflectioncameintobeyingforthesuggestionofIkarpublishingprojectin2002.Intheneweditionofclassicchildrenliteratureforchildrenandtheyouthwereissuedthesetitles:long-shortstoryIvkova biela mať (1938)writtenbyJanBodenka, proseJano (1931)andČenkovej deti (1932)writtenbyFraňoKraľ,proseJakubko (1959)writtenbyHanaZelinová,girlsstorySirota Podhradskych (1889)writtenbyTereziaVansová,proseZbojnicka mladosť (1937)writtenbyĽudoOndrejovandnovelMaroško (1932)writtenbyMartinRazus.Inthesenovels,wewereanalysing,somestructureelementshadtobeobserved:referencefeature,humour,adventurous,play,freedomandbush-rangermotivesect.Bytheanalysisofabovementionedtitles,wefindout,thattheprosewrittenbyĽudoOndrejov,M.Rázus,F.Kráľ,J.BodenekandH.Zelinovábelongtotheslovakliteraturebooks,that„wanted to help the readers to behave in the difficult man rela-tionship, wanted to raise up the man moral attitudes and the sense for orientation, in the situations, that were the difficult proof of the young man character.“Therefore,theydeservestheplaceinthereadingcontextofnowadayschildren.Intheclosefuture,wewillreachoutbytheexperiment,ifitsreallytrue.

Mgr. Martina KohútováPedagogická fakulta Prešovskej univerzity, Prešove-mail: [email protected]

278

Recenzie, kultúrna a odborná informácia

LITERÁRNÍ VÝCHOVA SMYSLY, ROZUMEM I SRDCEM

Toman, J.: Didaktika čtení a primární literární výchovy. České Budějovice: Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích, 2007. 116 s.

ISBN 978-80-7394-038-6.

Slovenská didaktická literatura věnovaná literární výchově na 1. stupni zá-kladní školy (ZŠ) má za posledních deset let kromě řady dílčích monografických příspěvků též dvě publikace zásadního významu: Detská literatúra a čitatelský rozvoj dieťaťa (Bratislava, 1998) a Rozvíjanie literárnej kultúry žiakov (Bratislava, 2003). Jejich autor Viliam Obert v nich hodnotí literárněvýchovný proces kom-plexně (zvláště však ve vztazích k teorii literární komunikace a specificky k teorii dětského čtenářství), takže je lze chápat i jako moderní teoretická kompendia pro vysokoškolské studium didaktiky literární výchovy v rámci pregraduální přípravy učitelů 1. stupně ZŠ.

V českém odborném prostředí, třebaže netrpí kritickým nedostatkem drobných didaktických prací a studií o dětském čtenářství vztahujících se i k teorii literár-ního vyučování, dosud chyběla současná práce teoreticky reflektující veškerou problematiku čtení a literární výchovy na 1. stupni ZŠ a zároveň respektující studijní možnosti a pedagogické zaměření studia učitelství primární školy (resp. nezaměření – vždyť v pregraduální přípravě student musí zvládnout oborové didaktiky řady předmětů).

Jmenované požadavky dobře splňuje nová učebnice Jaroslava Tomana Di-daktika čtení a primární literární výchovy. Autor pro koncipování jejího obsahu vycházel z řady svých předchozích prací didaktika literatury, výzkumníka dět-ského čtenářství, odborníka v historii a teorii literatury pro děti a mládež, autora ediční řady čítanek pro 2. – 5. ročník ZŠ a metodické příručky k nim (ta se stala bází některých kapitol); v širokém záběru zúročil též další sekundární literaturu knižní i časopiseckou – didaktickou, pedagogickou, psychologickou (včetně té o poruchách čtení), literárněteoretickou. V neposlední řadě se v koncepci učebnice promítla i Tomanova dlouholetá praxe vysokoškolského učitele a znalost součas-ného stavu vyučovací praxe na ZŠ a schopnost poučeně (tj. nejen popisně, ale záměrně formativně) reagovat na její potřeby. Tomanova skripta vstoupila do více než čtvrt století trvajícího vakua v nabídce studijní literatury daného oboru pro 1. stupeň ZŠ (posledním komplexním vysokoškolským kompendiem byla v bývalém

279

Československu kniha Jaromíra Plcha O výchově slovesným uměním v mladším školním věku z r. 1981, poplatná ovšem tehdejšímu ideologickému tlaku).

Spojení Tomanových skript s didaktickou teorií v jejím historickém vývoji reprezentuje kapitola Teorie a praxe primární literární výchovy v historickém a aktuálním kontextu. Spojení s vyučovací praxí současnou i nedávnou prokazují skripta kapitolou o vzdělávacích programech – o těch, které bezprostředně před-cházely Rámcovému vzdělávacímu programu pro základní vzdělávání (RVPZV), tj. o programech pro obecnou školu, pro základní školu a pro národní školu, ale samozřejmě i o RVPZV (srov. s. 9 – 23). Pokud o dalších kapitolách tvrdíme, že jsou v učebnici nezbytné, o této to říci nelze – s obsahem programů by se studenti měli seznámit v jejich originále. Výklad v učebnici by k ministerským materiálům mohl jen odkazovat, neměl by být popisný, ale interpretační, měl by obsahovat komentář či závěrečné shrnutí upozorňující v komparaci na požadavky konstantní, specifické a inovační, a tak přispět k utváření kvalifikovaného postoje studenta.

Na druhé straně hodnotíme pozitivně, že autor, který celoživotně prosazoval v didaktice literární výchovy respekt k dítěti (i prostřednictvím poznání úrovně jeho spontánního čtenářství), který si byl vědom významu žákovy subjektivní tvo-řivé aktivity v komunikaci s uměleckým textem, nezbytnosti žákova adekvátního poznání poetiky textu a uměleckého žánrového kontextu a aktualizace výchovné hodnoty literatury ve vyučování, se obešel ve svém didaktickém výkladu bez nově rámcovým programem zavedených názvů, které obecný obsah RVPZV jen zjevně sofistikují a které se v českém školním prostředí (fakulty vzdělávající učitele nevyjí-maje) staly jakýmsi zaklínadlem. J. Toman svou učebnicí mj. ukázal, že didaktická odbornost není závislá na inovaci pojmů, ale na výsledcích výzkumné práce.

Skripta svou kompozicí zhruba odpovídají obsahové struktuře předmětové složky čtení a literární výchova, jak je autorem představena v šesti komponentách: výcvik čtení (hlasitého – výrazného, tichého – studijního), kultura mluveného projevu, soubor umělecky hodnotných textů školní žákovské četby, literárně-es-tetické činnosti, elementární vědomosti o literatuře a tzv. příležitostná výchova literaturou a uměním (srov. s. 7), do níž se zařazuje i mimočítanková četba žáka a mimoškolní umělecké podněty v rámci aktuální literární výchovy.

V rámci výkladu o procesech čtení (z aspektu psychologického i didaktické-ho) se student seznámí jak s jednotlivými fázemi čtenářské dovednosti, tak získá i poučení o častěji frekventovaných žákovských chybách v jednotlivých fázích, a co je nejdůležitější – o metodice jejich nápravy – vysoko hodnotíme kapitolu Diagnostika čtení, v níž se píše o jejích druzích, funkcích a metodice poznávání úrovně čtenářského výkonu dětí (srov. s. 49, kde je uveden metodický postup pro komplexní diagnostikování). Autor odmítá postupy, které brání žákovu porozumě-ní významům textu a tomu, aby své pochopení mohli promítnout do zvukové kvality hlasitého čtení. Zdůrazňuje, že součástí dosažené a hodnocené kvality čtení je žákova „úroveň recepčních, interpretačních a estetických dovedností“, s. 49.

280

Pro Tomanův didaktický postoj je příznačný zřetel ke všem determinantám vyučovacího procesu, akcentuje pojetí, které vychází z respektu ke čtenářským kompetencím žáka, tento respekt však není na překážku ve zvyšování požadavků na žákovu čtenářskou připravenost a literární vzdělanost s formativním dosahem do vývoje žákovy osobnosti. Autor i v souvislosti se svými předchozími pracemi zdůrazňuje v přípravě učitelů vyváženost vzdělání ve složce literárněvědecké, psy-chologické a pedagogicko-didaktické a těžiště učitelovy literárněvýchovné práce vidí v kvalifikovaném vedení čtenářské komunikace žáka s uměleckým textem, podněcujícím žákovy interpretační a literárně-estetické činnosti.

V kapitolách o literárněvýchovném procesu se autor nejdříve věnuje zvlášt-nostem procesu v 1. ročníku a odtud i metodám práce: Pěstuje se zde pozorné vnímání literatury poslechem (žák se učí nasloucháním vytvářet „jasné, konkrétní a odpovídající představy“, s. 62), orientace ve významech textu (především v te-matické složce a žánrových specifikách), žák se vede prostřednictvím čtenářské, resp. posluchačské zkušenosti k osvojení základních literárních pojmů. Ve výkladu o literární výchově ve vyšších ročnících autor sleduje fáze učitelovy přípravy na vedení žákovské četby, koncentruje se především k průběhu komunikace a před-stavuje specifičnost a variantnost didaktické interpretace uměleckého textu na 1. st. ZŠ. Velmi složitou problematiku se Tomanovi podařilo vyjádřit srozumitelně a relativně jednoduše (srov. s. 65 – 78). V této části výkladu oceňujeme především fakt, že interpretační metodice se autor věnuje v širším didaktickém kontextu, že popsaný způsob tzv. práce s textem, ač vede ve vztahu k určitým vytčeným cílům k algoritmu, není představen jako neměnný skelet, ale spíše jako cesta, jejíž průběh je závislý na řadě dalších činitelů.

Naprosto souhlasíme s autorem, že při odborném literárním vedení a respektu k úrovni žákova čtenářství je nutné na děti vyvíjet adekvátní didaktický tlak, poža-dovat, aby postihly textové kompoziční vztahy celku a částí, příčinnost narativních úseků, významy frekventovaných kompozičních principů v literatuře pro děti, zvláště opakování a kontrastu (srov. s. 78 – 79), aby prožily a zhodnotily estetickou funkci uměleckého jazyka. V této souvislosti upozorňujeme na didakticky objev-ný metodický postup pro usnadnění žákovské komunikace s obrazností jazyka (zejména s frekventovaným druhem metafor v dětské literatuře – personifikací a antropomorfizací – a s nonsensem, srov. s. 80 – 83), který je demonstrován na interpretaci literárních obrazů z tohoto aspektu, a vysoce hodnotíme celou kapitolu Pronikání do obraznosti textu (s. 83 – 86), v níž čtenář najde didakticky nosné „metodické přístupy usnadňující osvojování obrazného principu“, s. 86.

Autorovu didaktickou pozornost si vyžádaly i receptivně interpretační činnosti a metody, využívající a rozvíjející dětskou slovesnou tvořivost: výrazné čtení, přednes a dramatizace, s nimiž je spjata „samostatná práce žáků s textem“. Tu au-tor představuje v její komplexnosti, v sepětí aktivit reprodukčních, analogických a kreativních (ukázaných jako řešení problémových úkolů spjatých s literárně-

281

estetickými činnostmi). Doporučuje ji nejen ve funkci opakování, ale i shrnování a systemizaci učiva. Na s. 87 – 100 uvádí řadu vynalézavých metodických variant s teoretickým didaktickým komentářem, zdůvodňujícím výchovně vzdělávací efekt metody a užívající k jejímu představení konkrétní textový materiál z čítanek.

Efektivita samostatné práce žáka je podmíněna také „výběrem vhodných, přiměřených a diferencovaných zadání, jejich srozumitelnou a výstižnou formu-lací, rozmanitým způsobem jejich prezentace (a) jasnými organizačními pokyny“, s. 87. Zde se J. Toman dotkl pedagogické komunikace mezi učitelem a žákem jako aktuálního a stále ožehavějšího problému, totiž malé schopnosti studentů a začínajících učitelů vhodně stylizovat svůj vyučovací jazyk, aby byl skutečným nástrojem dorozumění. Považujeme za nutné v rámci učitelského studia v didak-tickém semináři cílevědomě utvářet komunikační schopnosti studentů účelově zaměřené na literárněvýchovnou práci, na vedení didaktické interpretace, včetně vedení samostatné práce žáků.

Z této poslední poznámky je zřejmé, že Tomanova skripta přinášejí nejen poučný didaktický výklad pro studenty učitelství, ale též nepřímo hodnotí úroveň jejich didaktického vzdělání a provokují řadu studijních, teoretických i provoz-ně-technických otázek souvisících s koncepcí studia na fakultách vzdělávajících učitele. To konstatujeme s uspokojením, stejně jako fakt, že nová studijní příruč-ka nepřekvapuje revolučním zatracováním cílevědomé školní pracovní kázně ve prospěch žákovského tzv. svobodného individuálního čtení, ať kritického či nekritického, neboť její autor chápe školní literární výchovu a spontánní dětskou četbu jako aktivity komplementární (srov. kap. Aktuální výchova literaturou a uměním) a jako výzkumník čtenářství prepubescentních dětí si je vědom toho, že „zpravidla nedovedou dešifrovat ideový smysl a zcela ignorují retardační popisy prostředí, reflexe i umělecký jazyk a styl. Řada opravdu pozoruhodných a zásad-ních významů textu jim tak zůstane skryta“, s. 110 v kap. Aktuální profil dětského čtenáře mladšího školního věku.

Didaktiku čtení a primární literární výchovy Jaroslava Tomana považujeme za odborně fundovanou učebnici obsahující všechna důležitá témata dané didaktické disciplíny. Soupisem reprezentativní literatury knižní, včetně některých titulů pomocných věd, literatury časopisecké i soupisem vybraných edičních souborů čítanek umožňuje vhled do původní odborné literatury. Je systematicky koncipo-vaná, srozumitelně napsaná a graficky účelně řešená (ale všeho moc škodí – písmo už opravdu nelze víc zmenšit…). Tedy nejen pro současnou absenci konkurenčního titulu ji hodnotíme jako velmi potřebnou pro pregraduální studenty a začínající učitele 1. stupně ZŠ.

doc. PaedDr. Ladislava Lederbuchová, CSc.Pedagogická fakulta Západočeskej univerzity, Plzeňe-mail: [email protected]

282

...kDY ZASE ZNOVU NEbUDEMEjako jsme předtím nebyli... (jan skácel)

Šubrtová, M.: Tematika smrti v české a světové próze pro děti a mládež. Brno: Pedagogická fakulta Masarykovy univerzity, 2007. 127 s.

ISBN 978-80-210-4413-5.

Tematikou smrti v literatuře pro děti a mládež se v současné době v českém prostředí systematicky věnují dvě vysokoškolské pedagožky a literární badatelky – Olga Kubeczková a Milena Šubrtová. Pro úplnost však dodejme, že také Jiří Trávníček ve své nejnovější publikaci Vyprávěj mi něco... (Jak si děti osvojují příběhy) z roku 2007 zasvětil jednu z kapitol tomu, jak se dětský recipient skrze umělecký text setkává a vyrovnává se smrtí.

Olga Kubeczková z Pedagogické fakulty Ostravské univerzity v Ostravě zaměřuje svou odbornou pozornost zvláště na obraz smrti v přírodní próze, při-pomeňme její studie o motivech smrti v literární tvorbě J. Tomečka. Pozornost si zaslouží také její studie o cenzurních zásazích, které vedly k vyřazení některých pasáží zobrazujících smrt z Nepilovy prózy Polní žínka Evelínka. A opomenout bychom neměli ani příspěvky vymezující místo tvorby zobrazující lidskou smr-telnost v literární výchově na základní škole.

Milena Šubrtová z Pedagogické fakulty Masarykovy univerzity v Brně shrnula poznatky z dlouhodobých mapování dané tematiky v monografii Tematika smrti v české a světové próze pro děti a mládež. Autorka publikaci rozčlenila do tří nosných částí. První z jich je věnována pohledu na lidskou smrtelnost ze sociologického, psychologického a antropologického hlediska. To, jak společnost v minulých etapách svého vývoje vnímala neodvratnost smrti a jak se se smrtí vyrovnávala, M. Šubrtová neustále konfrontuje s dnešním stavem, s tím, jak je existence smrti zprostředkována dnešním dětem a mladým lidem. Autorka podnětně upozorňuje, že současný svět médií a nejsilněji všudypřítomná reklama utvrzuje v dětech i do-spělých představu, že každý jedinec má právo na trvale radostný, bezproblémový a bezbolestný život, že je možno vše podstatné – krásu, zdraví, mládí – obstarat, pokud víme, kam se vydat a co konkrétně koupit. Uměle vytvářený obraz čistos-kvoucího, sterilního světa neladí s případnými obrazy smrti, ta je proto z našeho života vytěsňována a dochází k její tabuizaci.

Druhá – stěžejní – část publikace mapuje tematiku smrti v literatuře pro děti a mládež 19. a 20. století. Autorka postupuje chronologicky, při sledování počet-nější literární produkce s danou tematikou zvláště v druhé polovině 20. století doplňuje chronologické hledisko o dalším kritérium: o způsob pojímání a výkladu smrti v literárním textu.

283

Autorka pomocí odkazů ke konkrétním prózám dokládá, že literární produkce pro dětské čtenáře vzniklá v 19. a zčásti v první polovině 20. století zachycuje smrt jako přirozenou součást lidské existence bez zbytečného sentimentu a drásavosti. Od poloviny 20. století se zobrazení smrti proměňuje, spojuje se např. s hledáním smyslu lidské existence (J. Requero, výrazně pak J. Gaarder), se zdůrazněním věčného koloběhu života v přírodě a naplněním nezpochybnitelného přírodního řádu (T. Janssenová) nebo s vyjádřením touhy po nesmrtelnosti. Tak se děje např. v prózách A. Lindgrenové Bratři Lví srdce nebo Mio, můj Mio, které v době svého vzniku vyvolaly živé debaty o „patřičnosti smrti“ v literární produkci pro dětské čtenáře. M. Šubrtová připomíná, že A. Lindgrenová smrt zobrazuje jako přechod z jedné podoby bytí v určitém životním prostoru do podoby další, přičemž tento pohyb s sebou nese naději na lepší, snesitelnější a smysluplnější existenci.

M. Šubrtová si je vědoma skutečnosti, že interpretace textů s danou tematikou ve výuce literatury vyžaduje značnou odbornou i pedagogickou erudici. Vychází proto vstříc učitelům závěrečnou třetí částí monografie, v níž na malé ploše, ale jasně a přesvědčivě nastiňuje, jak s texty tohoto typu pracovat. Správně zdůraz-ňuje, že „učitel musí být připraven jak na pozitivní, tak i na vysloveně záporné, odmítavé reakce na text“ tohoto typu.

Autorka se ztotožňuje se zásadami literárněvýchovné interpretace, jak je vymezila L. Lederbuchová, a názorně objasňuje, jak je aplikovat v podmínkách literární výchovy při práci s texty s tematikou smrti.

V samém závěru autorka jen nenápadně připodotkla, že analyzovaná literární díla mohou najít uplatnění ve výuce dalších předmětů. Zcela jistě by své místo nalezly např. v občanské nauce (nebo v základech společenských věd na střed-ních školách), v rodinné výchově, nově zaváděné etické výchově nebo výchově ke zdravému životnímu stylu.

V mnoha nejednoduchých výukových situacích může právě kvalitní umělecký text, nosný, nebanální příběh pomoci učiteli i žákům hovořit o problematice, která má oprávněné místo ve vzdělávání a je vzhledem ke své závažnosti podstatná při formování celistvé osobnosti našich žáků.

Mgr. Ivana Gejgušová, PhD.Pedagogická fakulta Ostravskej univerzity, Ostravae-mail: [email protected]

284

FRANTIšEk šVANTNER, AUTOR ZNÁMY, A pREDSA NEpOZNANÝ

Švantner, F.: Integrálny denník. Prológ Ján Števček. Epilóg Pavol Števček. 1. vydanie. Pezinok: Agentúra Fischer. Edícia G. – piaty zväzok 2001. 182 s.

ISBN 80-967911-3-3.

Integrálny denník Františka Švantnera (1912 – 1950) je voľne, do šiestich „zo-šitov“ zostavený, záznamník, možno miestami aj náčrtník učiteľa, skicár autora, poznámkový blok súkromnej osoby a jednotlivca, zamýšľajúceho sa nad svojou dobou, ktorý vznikol z rukopisnej pozostalosti prozaika vďaka záujmu literárneho historika Jána Števčeka (1929 – 1996).

A ako to už pri súkromných zápisoch býva, aj Integrálny denník dotvára spô-sobom mozaiky z útržkov, poznámok, sentencií, gnóm, reflexií, ale aj axióm jeden konkrétny život rovnako – jednej – autorskej dielne, čím sa spresňuje poznanie o osobnosti Františka Švantnera, napovie sa nemálo o genéze konkrétneho diela, ale predovšetkým, hoci z odstupu polstoročia, nanovo sa modeluje a objasňuje autorovo videnie, vedenie a myslenia o čase (tvorivom, dejinnom, spoločenskom, politickom), ktorý mu bol prisúdený a on naň vo svojich zápisoch reagoval.

František Švantner žije v kultúrnej prítomnosti predovšetkým svojím prozaic-kým dielom, v literárnohistorickom výskume sa s ním vyrovnali J. Števček a O. Čepan (1925-1992), ale i ďalší, či už v role dobových kritikov alebo pri dejinných a autorských súhrnoch slovenskej literatúry 30. a 40. rokov (napríklad Andrej Mráz, Albín Bagin, Stanislav Šmatlák – Alexander Matuška, František Miko, Milan Šútovec, Jana Kuzmová). F. Švantner ako ľudský meteor prešiel jednotli-vými vrstvami slovenskej literatúry aj kultúry a národného vedomia osebe, aby zmĺkol. Po rokoch sa F. Švantnerovo novelistické i románové dielo stáva objektom záujmov televíznej a filmovej tvorby (Život bez konca, Nevesta hôľ, Stretnutia, Sedliak, Dáma, Malka – na jej libreto skomponoval v r. 1988 operu J. Gahér a i.). Napokon J. Števček autorsky otvoril jeho archív s torzami látky i tém a urobil tak so zámerom scenáristicky dopracovať v „autorom tvorivom duchu“ jeho pôvodný epický náčrt, aby sa dostal do dramaturgie slovenskej televíznej tvorby a jej záslu-hou do poznania slovenskej kultúrnej verejnosti ďalšia autorská „tvár“ Františka Švantnera (Paulínka, 1980 a i.).

Integrálny denník sa stáva po svojom zverejnení prirodzenou súčasťou autor-skej dielne a prozaického diela Františka Švantnera. Ak už ničím iným, tak auto-rovými opakovanými návratmi k Životu bez konca v mikrozápisoch s označením: Život bez konca (po katastrofe), Paulínka (Život bez konca), Kapitola Ezra, Tóno (štúdia k Životu bez konca), Alpár (Život bez konca) a ďalšie.

285

Prozaických náčrtov sa v Integrálnom denníku nájde viacero a môžu mať i takúto podobu: „Sama (Napadlo mi: milostný trojuholník (…). Látka vhodná na novelu. Mohla by sa nazvať Sama,“ s. 48 – 49), alebo až úsporne kondenzovanú, aká sa dostala do zápisu „Stará panna a jej chovanec (novela). Vzbúrenci“ (s. 109). V denníku sa uchovalo aj viacero „nápadov“, ktoré sa premenili na text (Kňaz, Kňaz (materiál)), alebo sústredili do seba potrebný impulz, po ktorý sa autor vrátil v inej súvislosti: Zo starších spomienok (prípad s Tiborovými hodinkami), Kôň a paholok (31. XII. 47), Trilógia (prvá časť), Trilógia (II. časť), Dvaja bratia (štúdia), Čistota (novela), Malá komédia – alebo tragédia, Karola, Slovenská balada a iné.

Integrálny denník, ako ho zostavil Ján Števček, sa dostáva do rozporu s ústred-nou vlastnosťou, danosťou a predpokladom časového záznamníka: nerešpektuje postupnosť časovej následnosti jednotlivých zápisov, teda ako keby popieral kauzalitu času, preto trvá na svojej integrite prostredníctvom nazerania na prob-lémy umenia a na impulzy z akútnej povojnovej kultúrnej praxe. I napriek tomu možno zachytiť časové rozpätie F. Švantnerových zápisov, tie sa pohybujú medzi neúplným údajom 20. IX., pokračujú rokom 1946, 1947, 1948 a končia dvoma zápismi (11. a 12. IX.) v roku 1949. Pritom najviac údajov, označených dátumom, je v roku 1948.

Švantner svojim zápisom už pri ich vzniku nedával viac za úlohu, ako mu vo vhodnej chvíli pripomenúť, čo potrebuje premyslieť, na čom sa ustálil vo svojom názore a s čím jednoducho nemôže nájsť spoločnú reč. Všeličo o Švantnerovom svete otázok a odpovedí, ktorý ponúka aj Integrálny denník, napovedia termíny, aké sa vyskytujú viackrát v jeho záznamoch, až sa možno dohovoriť pracovne aj na tom, že práve z nich sa tvorilo pevné a vyhranené umelecké, mravné, nazera-cie, estetické, poznávacie aj občianske vedomie autora. Napokon sa ukáže, že ide práve o tie a také termíny, ktoré sa stali a ostanú mostom do jeho umeleckého textu. Medzi nimi dominujú slovo, sen, krása, šťastie, smrť, kresťanstvo, dobro, zlo, práca, harmónia, čistota, krčma, kostol, život, ale aj pojmy s rozsiahlejším dosahom, teda umenie a spisovateľ.

Roky, v ktorých sa autorsky rozvíjal „život“ spisovateľa Františka Švantnera, patria svojím politickým a ideologickým smerovaním spoločnosti a jej kultúry medzi zložité a výskumne otvorené úseky aktuálneho literárnohistorického vývinu slovenskej literatúry.

Na autora, ktorému nechýba schopnosť analytického zhodnocovania skutoč-nosti, dolieha trauma z postavenia autorov „novej“ spoločnosti (Čo sa žiada od spisovateľa, Má umelec povinnosť voči spoločnosti?, Čas epiky a iné), z povoj-novej spoločenskej objednávky (Umenie a spoločnosť, Umenie nemá uniformu, Umenie je morfium, O umení, Umenie, Umenie je iba jedno, Úpadkové umenie, Umenie je odrazom života a i.), z direktív tvoriť socialistické umenie a socialistický realizmus (K existencializmu, O tendenčnosti a netendenčnosti umenia, Ruské filmy, Zmena myslenia, O vodcoch, O umeleckom diele) a o hrdinovi literatúry

286

(Papierový hrdina), akú si želajú „noví kultúrnici,“ lebo tak ich František Švantner opakovane nazýva v Integrálnom denníku.

František Švantner bol maximalista, keď uvažoval o umení, autorovi a jeho diele. Zastával vnútorné presvedčenie o zmysle kontinuity a čistoty všetkého, čo súvisí s talentom a tvorivosťou v národnej literatúre a v umení ako „reči“ odliš-ných kultúr, pretože: „Veľké umenie neskláňa sa pred ničím. Má svoju vlastnú silu a to ukázalo sa rozhodne účinnejším ako politika. Veľké umenie slúži len jednému a to životu, všade a vždy. Ak aj niektorá politika, napríklad socialistická, chce slúžiť životu, potom sa vo svojom cielení zhoduje s umením“ (s. 40), lebo „Áno, spoločnosť má právo žiadať umenie určitého razenia, – ale nemá povinnosť jej ho dať“ (s. 20), preto „Tvrdiť, že umelec má tvoriť pri triezvom rozume, myslím si, že umelecké dielo má byť iba výtvorom čistého rozumu, môže iba človek, ktorý nielenže nikdy žiadne umenie netvoril, ale ani ho správne nechápal“ (s. 21). Azda nič nemožno namietať ani voči jeho sentencii: „Spisovateľ má viac uvažovať, ako písať“ (s. 52), čo s takým odstupom od ich vzniku aj Integrálny denník potvrdzuje ako zásadu, ktorej sa František Švantner držal: myslel svojím dielom a utvoril v ňom svet skutočnosti, ktorá neubíja svojou vecnosťou, ale pomáha v súzvuku so svojím autorom „prezrieť, pochopiť, zobraziť poslanie tohto ľudstva, sledovať, či a ako spĺňa súčasná spoločnosť toto poslanie“ (s. 126). prof. PhDr. Viera Žemberová, CSc.Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, Prešove-mail: [email protected]

287

Ľudo ondrejov v literárnohistorickej RECEpCII

Hlebová, B.: Ľudo Ondrejov v literárnohistorickej recepcii. Prešov: Pedagogická fakulta PU, 2007. 215 s.

ISBN 978-80-8068-561-1.

Práca PaedDr. Bibiány Hlebovej, PhD., členky Katedry komunikačnej a li-terárnej výchovy Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove, na tému Ľudo Ondrejov v literárnohistorickej recepcii (217 norm. str. rkp.) svedčí predo-všetkým o hlbokej bytostnej zaujatosti autorky o predmet svojho výskumu. Len tak si možno vysvetliť jej odvahu podujať sa na zvládnutie časovo, materiálovo aj metodologicky mimoriadne náročnej úlohy – podať systematický výklad ľudsky, umelecky aj spoločensky osobitého (t. j. legendárneho a zároveň kontroverz-ného) fenoménu, aký predstavuje najmä v súčasnom spoločenskom povedomí spisovateľ Ľudo Ondrejov (1902 – 1962). Hovoriť o odvahe neznamená v tomto prípade spochybnenie autorkinej výskumnej kompetencie, ale skôr obdiv voči jej nevšednej heuristickej dôslednosti, o čom o. i. svedčí aj temer 30-stranový Zoznam bibliografických odkazov.

Bibiána Hlebová si pri voľbe témy svojej práce bola vedomá, že osobnosť a dielo Ľuda Ondrejova ako popredného predstaviteľa slovenskej lyrizovanej prózy, resp. prózy naturizmu, patrí k dôkladne preskúmaným a zhodnoteným témam. Veľavravný je už fakt, že sa tejto tematike v hlavnom prúde slovenského literárnovedného výskumu venovali Alexander Matuška, Michal Chorváth, Ján Gregorec, Ján Števček, Anna Šebestová-Fischerová, Augustín Maťovčík a špeci-ficky v oblasti literatúry pre deti a mládež Zlatko Klátik, Ján Kopál, Ján Poliak, Brigita Šimonová, Viera Žemberová, Zuzana Stanislavová, Eva Pršová a i. Len tvorba máloktorého autora z prvej polovice 20. storočia natoľko upútala čitateľský záujem a zároveň pozornosť jazykovedného, literárnovedného a knihovedného výskumu ako dielo Ľuda Ondrejova. A napriek tomu ani po dlhšom odstupe času nemožno pokladať portrét tohto spisovateľa za historicky ustálený, čo naznačujú rôzne disonantné názory vyslovené pri storočnom jubileu autora v súvislosti s jeho etickým a občianskym kreditom.

Už z názvu monografie Ľudo Ondrejov v literárnohistorickej recepcii je zrejmé, že v tomto prípade nejde o kvantitatívne rozširovanie doterajších výsku-mov zameraných na osobnosť, typológiu a textovú analýzu spisovateľovho diela, ale predovšetkým o jeho literárnohistorickú konkretizáciu a čitateľskú recepciu. V Úvode sama autorka svoj výskumný cieľ ozrejmuje ako vklad do súčasného úsilia „... literárnych teoretikov a kritikov, aby z nového uhla pohľadu a v nových spoločen-

288

ských podmienkach aktualizovali či prehodnotili jeho celoživotné dielo a objasnili aj niektoré menej známe okamihy z jeho života“ (s. 4). Následne bližšie špecifikuje obsah svojej monografickej práce v zmysle „... aktuálne vnímanej recepcie literár-nohistorickej osobnosti Ľuda Ondrejova a jeho tvorby pre deti a mládež“ (s. 5).

Uvedenému zámeru zodpovedá aj rozčlenenie práce jej na tri nosné kapitoly: 1. Ľudo Ondrejov v dobovej literárnohistorickej recepcii (30. – 60. roky 20. storo-čia), 2. Ľudo Ondrejov v novodobej literárnohistorickej recepcii (druhá polovica 20. storočia a začiatok 21. storočia) a 3. Komparácia literárnohistorickej recepcie Ľuda Ondrejova. Tu sa žiada upozorniť na určitú chronologickú a terminologickú nedôslednosť pri rozčleňovaní spoločenskej recepcie spisovateľovho diela na tzv. dobovú a novodobú etapu, pretože najmä druhá polovica 20. storočia s presahom až do súčasnosti je vnútorne príliš protirečivá nato, aby ju bolo možné vnímať ako jednu vývinovú periódu. Táto nedôslednosť vystupuje do popredia obzvlášť v podkapitolách, venovaných novodobým pohľadom na genézu Ondrejovovej tvorby pre deti a mládež a Ondrejovovej tvorbe pre deti mládež v novodobej re-cepcii. Upozorňujem na toto nedopatrenie hlavne pre prípad, že spomínané, ináč starostlivo vypracované Hlebovej štúdie, budú knižne publikované.

Posudzovaná literárnovedná monografia Bibiány Hlebovej si celkovo – po koncepčnej, obsahovej aj textologickej stránke – zasluhuje vysoko pozitívne hod-notenie. Autorka popri schopnosti zvoliť si výskumne originálnu a spoločensky aktuálnu tematiku v nej zároveň preukazuje svoju profesijnú zrelosť na materiálové aj metodologické zvládnutie takéhoto obsiahleho výskumného projektu. Archívny výskum tohto druhu je najmä pre bádateľa pôsobiaceho mimo Bratislavy, resp. Martina realizačne mimoriadne náročný. Preto aj priznanie autorky: „V sledo-vanom časovom období 30. – 60. rokov 20. storočia sme využili všetky dostupné archívne materiály na zmapovanie podstatných okamihov v živote Ľuda Ondrejova“ (s. 23) je vskutku imponujúce.

Autorka sa vo svojom pracovnom postupe, zameranom na priblíženie lite-rárnohistorickej recepcie osobnosti a diela Ľuda Ondrejova, primárne musela sústrediť na štúdium rozsiahlych literárnovedných prameňov a kultúrnej publicis-tiky. Len takto mohla dospieť k dokumentárnej vecnosti a informatívnej hodnote svojej práce, ktorá má nesporný poznávací a vzhľadom na široký časový záber aj komparatívny význam. Miestami však jej prílišná heuristická snaha o úplnosť, prejavujúca sa prílišným hromadením bibliografických údajov (napr. s. 55 a i.), pôsobí redundantne a čitateľ by namiesto nich akiste radšej videl reprezentatívne ukážky z umeleckých textov samého spisovateľa. Tu treba však kvôli objektívnosti uviesť, že Bibiána Hlebová túto požiadavku brilantne splnila vydaním samostatnej knižnej publikácie Ľudo Ondrejov. Antológia z tvorby pre deti a mládež (Pre-šovská univerzita v Prešove, Pedagogická fakulta, 2008. 162 s.).

Prevažnú časť posudzovanej monografie Bibiány Hlebovej predstavuje jej druhá kapitola – Ľudo Ondrejov v novodobej literárnohistorickej recepcii (s. 59

289

– 169), venovaná spoločenskej a umeleckej konkretizácii fenoménu Ľudo Ondrejov s presahom až za prah 21. storočia. Na rozdiel od prvej, prevažne informatívnej kapitoly, sa Hlebová v tejto tematicky rôznorodej časti po sugestívnom priblížení detstva, mladosti, osudových zvratov a životnej filozofie autora, ako aj objasnení kontroverzného občianskeho postoja Ľuda Ondrejova v súvislosti s jeho arizáci-ou židovského kníhkupectva Steiner v Bratislave r. 1942, pristupuje k špecificky zameranému literárnovednému a umenovednému výskumu.

Aktuálnu poznávaciu a sekundárne aj výchovnú hodnotu monografie majú podkapitoly Novodobé pohľady na genézu Ondrejovovej tvorby pre deti a mládež a Ondrejovova tvorba pre deti a mládež v novodobej recepcii. V nich Hlebová nielen prostredníctvom početných ohlasov na autorove diela, ale aj prehĺbeným vlastným poznaním hodnotí Ondrejovov umelecký prínos do utvárania modernej slovenskej literatúry pre deti a mládež. Autentickým priblížením spisovateľovho citlivého vzťahu k domovu, k horskej prírode a jeho výnimočnej schopnosti umelecky ozvláštňovať svet detských zážitkov, hier a dobrodružných objavov – ukážkovo vyjadreným najmä prezentáciou legendárnej Zbojníckej mladosti – sa Hlebová v sú-časnosti radí k najpovolanejším znalcom a interpretom Ondrejovovho diela.

prof. PhDr. Zdenko Kasáč, CSc.Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela, Banská Bystricae-mail: [email protected]

290

rozprávka priťahuje

Magalová, G.: Rozprávky s kresťansko-didaktickou tendenciou.Nitra: Filozofická fakulta UKF, 2007. 125s. ISBN 978-80-8094-165-9. Ak chceme mať ucelený pohľad na literatúru pre deti a mládež, je potrebné jej

venovať komplexnú pozornosť. Aktuálnou úlohou výskumu literatúry je nielen sledovanie súčasnej produkcie a jej hodnotenie, ale aj pohľad do minulosti, na problémy a parciality, na ktoré bol skreslený pohľad alebo sa im z rôznych dôvo-dov (napr. ideologických) nevenovala pozornosť. Takouto témou je i rozprávka s kresťansko-didaktickou tendenciou. Gabriela Magalová sa jej výskumu venuje systematicky a čo je obzvlášť prínosné, jej pohľad nie je jednostranný. V uplynulom roku v Nitre jej na pôde FF UKF vyšla monografia Rozprávky s kresťansko-didak-tickou tendenciou, ktorá je nateraz zavŕšením výskumu v tejto oblasti.

V úvodnom pojednaní monografie Rozprávky s kresťansko-didaktickou ten-denciou autorka analyzuje vývoj autorskej rozprávky so špecifickým zameraním na rozprávku s primárnym didaktickým zameraním. Svoje sledovanie začína v devätnástom storočí a vychádza z monografií O. Sliackeho, P. Libu, J. Sedláka, ale aj (a najmä) z vlastných interpretačných prienikov do tejto literatúry. Za naj-väčší nedostatok literatúry tohto obdobia považuje skutočnosť, že súdobí autori sa prostredníctvom literatúry nepribližovali k dieťaťu, ale dieťa si približovali a pre-tvárali podľa svojich predstáv. Autorka zároveň vyšpecifikovala ostrejšie hranice medzi literatúrou pre deti a literatúrou pre mládež. Druhá kapitola je venovaná najvýraznejším osobnostiam reprezentujúcim sledovanú líniu v detskej literatúre 19. storočia, ktorými sú podľa G. Magalovej Jozef Ľudovít Holuby a Kristína Roy-ová. Zaznamenáva pozitíva i negatíva ich tvorby, upozorňuje na to, že akcentácia didaktickej funkcie detskej literatúry nebola vždy samoúčelná. Vyzdvihuje najmä osobnosť a prínos K. Royovej, ktorej tvorba bola donedávna ignorovaná a o jej rehabilitáciu sa zaslúžil až O. Sliacky v aktuálnom Slovníku slovenských spisova-teľov pre deti a mládež (2005). Autorka definuje a rozlišuje termíny didaktizmus, utilitarizmus a výchovno-poznávací program literatúry. Dôležitým a zásadným zistením je fakt, že didaktizmus nemôžeme spájať s neumeleckosťou. V rámci svojho interpretačného prístupu sa G. Magalová nevyhýba ani komparatistickým metódam (porovnanie Royová – Tolstoj).

Kapitola Podoby súčasnej rozprávky s kresťansko-didaktickou tendenciou sú interpretačnými prienikmi do tvorby autorov 20. i začiatku 21. storočia. Pred-metom pozornosti G. Magalovej sú títo spisovatelia: Zuzana Kozičová, Terézia Baroková, Jana Nagajová, Ján Lichtner, Juraj Mrocek, Daniel Pastirčák. Väčší interpretačný priestor je vyčlenený práve tvorbe Daniela Pastirčáka, pretože jeho texty podľa autorkinho postrehu aktualizujú v našej literatúre meditatívny typ rozprávky, ktorý spolu s prezentovaním kresťanskej vierouky vnáša do textu

291

mnoho iných filozofických inšpirácií. Samostatnú podkapitolu tvorí meditatívna rozprávka a jej pôsobenie na detského čitateľa. Konštatovania autorky monografie nie sú všeobecné, prevláda interpretačný prístup k literárnemu textu. Svoje tvr-denia dokladuje konkrétnymi príkladmi, jej prednosťou je podrobná a dôkladná práca s literárnou predlohou. Šírka sledovanej problematiky, množstvo autorov, ktorým sa venovala i odborná literatúra, jej slúžila ako východisko uvažovania a následných konštatácií k problematike rozprávky s kresťansko-didaktickou ten-denciou. Nebojí sa konfrontácie, pripomína autorov, ktorí boli podľa jej názoru nespravodlivo zatlačení do úzadia či tendenčne hodnotení, vyzdvihuje pozitíva, ale neglorifikuje. Uvedomuje si, že výchovnosť nemôže byť jediným atribútom literatúry pre deti a mládež, zásadná je prítomnosť či neprítomnosť estetických prvkov v texte. Polarita didaktickosť – nedidaktickosť nie je kritériom kvality. Monografia dáva odpoveď na mnohé otázky v súvislosti s históriou, vývinom i súčasnosťou rozprávky s kresťansko-didaktickou tendenciou, ale mnohé len kladie a necháva otvorené. Je to tak v poriadku a prirodzené, pretože literatúra je otvorený a dynamický organizmus, nefunguje izolovane od vonkajšieho sveta (a čitateľa). V závere publikácie Gabriela Magalová formuluje svoj názor a otázky nasledovne: „Pre literatúru s kresťanskou tendenciou (či už ide o literatúru pre deti alebo o literatúru pre dospelých) sú výkyvy príjmu zákonité, a to bez ohľa-du na to, či ide o literatúru textových kvalít, alebo nie. Čo však je náboženská tendencia literárnych diel? Musia to byť diela náboženské aj ideou, aj fabulou, aj lexikou, aj autorským myšlienkovým rozpätím? Alebo stačí z tohto výpočtu len niečo? Je Sienkiewiczovo Quo vadis náboženskou literatúrou? Je ňou Waltariho román Tajomstvo Božieho kráľovstva? Ak platí Kopálova téza, že poznávaciu funkciu detskej literatúry chápeme ako implicitnú hodnotu hodnoty estetickej, platí táto téza aj obrátene? Môže byť aj estetická hodnota implicitnou hodnotou funkcie poznávacej a výchovnej? Pôjde ešte o umenie? Ukázalo sa, že striktné delenie literatúry na didaktickú – nedidaktickú nemôže byť samo osebe delidlom kvality“ (s. 117).

Monografia Rozprávky s kresťansko-didaktickou tendenciou je úvahou o det-skej literatúre súčasnosti, teoretickým pojednaním o nábožensko-didaktickej línii v slovenskej rozprávkovej tvorbe i praktickou príručkou v orientácii v tomto špecifickom žánri. Hľadá a pomenúva špecifiká, hodnoty, pokúša sa vystopovať vývinovú súvislosť a prínos týchto rozprávok v zmenenej kultúrno-spoločenskej situácii. Treba len dúfať, že podobné monografie sprítomňujúce aktuálne otázky budú v reflektovaní slovenskej detskej literatúry pribúdať.

doc. PaedDr. Eva Vitézová, PhD.Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa, Nitrae-mail: [email protected]

292

rukopis 01 06 (revue o psaní)

Rukopis 1/2006, ročník I.,vydáva Literární akademie (Soukromá vysoká škola Josefa Škvoreckého). ISSN 1801-7630.

V zahraničí, najmä v anglofónnych krajinách, má tvorivé písanie pomerne dlhú tradíciu. Na mnohých vysokých školách bolo akreditované ako magisterské či doktorandské študijné programy, býva však aj obsahom rôznych kurzov pre odbornú alebo širokú verejnosť. Na Slovensko a do Čiech tvorivé písanie postupne preniká od deväťdesiatych rokov minulého storočia. Išlo a na Slovensku doteraz ide skôr o individuálne iniciatívy lektorov a učiteľov na rozličných typoch škôl. Súvisí to zrejme aj so skutočnosťou, že pre základné a stredné školy v oboch našich krajinách je pomerne dobre rozpracovaná didaktika slohu i literárnej výchovy v materinskom jazyku a aj na vysokých školách sa preto písanie spravidla vníma ako jedna zo zručností, ktorú študent má alebo môže rozvíjať individuálne, bez inštitucionalizovanej výučby. Keďže sa nepociťuje výraznejšia potreba venovať sa týmto aktivitám systematickejšie, v študijných programoch slovenských a čes-kých vysokých škôl sa kurzy písania začali objavovať iba ojedinele. Spočiatku boli orientované predovšetkým na prekladanie umeleckých textov alebo tvorbu novinárskych žánrov. Až koncom deväťdesiatych rokov sa na vysokoškolské štúdium tvorivého písania začala špecializovať pražská Literárna akadémia J. Škvoreckého.

Časopis Rukopis, venujúci sa problematike tvorivého písania, má ojedinelé postavenie v Čechách i na Slovensku. Vydáva ho Literárna akadémia (Súkromná vysoká škola Josefa Škvoreckého) v Prahe od roku 2006 s plánovanou periodicitou 3 čísla ročne. Časopis zachytáva pohyb tohto mladého akademického odboru v Českej republike i jeho vývin na vybraných zahraničných vysokých školách, najmä v anglofónnych krajinách.

Obsah časopisu svedčí o vysokej profesionalite redakčného tímu – do zdanlivo voľnej skladačky prirodzene zapadá aj eufória stredoeurópanov nad objavovanými potencialitami odboru, aj istá skepsa anglosaských krajín, kde tvorivé písanie už vstupuje do novej fázy vývoja. Ide o skepsu nad efektívnosťou volených postu-pov pri výučbe tvorivého písania, najmä v rovine väzieb medzi pedagogickými skúsenosťami a literárnou teóriou. Prioritnou sa však nestáva otázka, či je písanie naučiteľné, ale či volené postupy sú správne.

V časopise pritom polyfónne zaznievajú hlasy spisovateľov, učiteľov tvorivého písania, prekladateľov, literárnych vedcov i kritikov, ako aj hlasy frekventantov kurzov tvorivého písania.

Obsahovú štruktúru časopisu tvoria tri tematické celky. Kým v časti Různočtení dominuje pohľad na problematiku tvorivého písania zvonku – formou pragmatic-

293

kejšie orientovaných štúdií, recenzií, rozhovorov a správ, v časti Vzkříšený autor zaznievajú hlasy zvnútra – formou zväčša esejisticky ladenej sebareflexie píšucich autorov alebo ich recepčnej čitateľskej reflexie. Posledný celok Huť tvorí zmes najčerstvejších textov frekventantov LA a poznámok k nim.

V časti Různočtení dominuje hľadanie väzieb medzi praxou (empirickými pedagogickými skúsenosťami) tvorivého písania a literárnou teóriou. Hľadanie týchto prepojení nadobúda charakter intelektuálneho dobrodružstva s nádychom „súboja“. Ťažiskovými z tohto aspektu sú debaty o roli učiteľa tvorivého písania, resp. o tom, ako sa rôzne role učiteľa tvorivého písania (spisovateľa, redaktora, editora, mentora, kritika a skúšajúceho) premietajú do výučby. V článku Vzkříšený autor Jeri Krollová (koordinátorka programu tvorivého písania na Flindersovej univerzite v Austrálii) naznačuje, že práve vďaka viacerým roliam, v ktorých sa učitelia-autori nachádzajú, môže dôjsť k ich opakovaným znovuvzkrieseniam. Na druhej strane autori-literárni vedci nevytvárajú len „teóriu praxe“, ale aj dôležitý spojovací článok medzi literatúrou a verejnou sférou. Krollová hľadá odpovede na otázky, čo znamená byť autorom 21. storočia, ako hľadať rovnováhu medzi identitami tvorcu, kritika a výskumníka, ako ponímať autorstvo – či ako činnosť individuálneho génia, produkt kultúry, alebo ako súčinnosť trhu a technológie.

Otázkou autorstva sa zaoberá aj Tomáš Glanc (český literárny vedec a historik, editor a prekladateľ). Skúma autorstvo mimo a vnútri textu, autorstvo ako inštanciu – kým je autor voči textu? Analyzuje autora ako pôvodcu textu, ako jeho zdroj či prostredníka, zaoberá sa konceptom implicitného autora, obrazom autora v texte a kategóriou auctora (autora ako garanta kánonu). Autorstvo pritom vníma ako produkt mnohých zámerných a nezámerných, individuálnych a kolektívnych manipulácií, ako „výrobok“ množiny producentov a súčtu okolností a náhod.

V rubrike Recenzie a správy sa Daniel Soukup venuje monografii Creative Writing and the New Humanities Paula Dawsona, literárneho vedca a spisovateľa pôsobiaceho na Univerzite Nový Južný Wales v Austrálii. Autor vníma monografiu ako mimoriadne významnú, pretože ponúka nielen bohatý faktografický prehľad histórie a súčasnosti odboru (aj keď len v USA a v Austrálii), ale aj typologický rozbor základných problémov odboru a analýzu vzťahov medzi TP, literárnou vedou a ďalšími disciplínami. Čitateľ sa tak môže dozvedieť, o aké ponímanie literatúry sa vlastne výučba tvorivého písania na univerzite opiera a ako súvisí tvorba študentov a učiteľov s literárnovednými poznaním. Dawson vymedzuje štyri modelové ponímania tvorivého písania ako univerzitného odboru: tvorivé sebavyjadrenie (creative self-expression), zdôrazňujúce rozvíjanie „vnútorneho hlasu“ a spontánneho prejavu študentov, remeslo (craft) a gramotnosť (literacy), kladúce dôraz na vonkajšie pravidlá a remeselné zvládnutie techník určitých žánrov a čítanie zvnútra (reading from the inside) ponímajúce TP ako cestu k lepšiemu chápaniu a vnímaniu literárnych diel. Soukup v recenzii bližšie predstavuje aj tri

294

Dawsonove modely možnej koexistencie programov TP s literárnou a kultúrnou teóriou: integračný – vychádzajúci z predpokladu, že medzi spisovateľmi a literár-nymi kritikmi panuje zásadný spor o povahe literatúry a vo výučbe TP vidí spôsob, ako medzi nimi nastoliť dialóg, avantgardný – označujúci najrôznejšie spôsoby experimentálneho miešania a kríženia beletrického a odborného diskurzu a po-litický – hodlajúci obohatiť výučbu TP o kulturologický sociálnokritický rozmer. V závere autor recenzie predstavuje aj vízie Dawsona do budúcna o žiaducom včlenení TP do súčasného prúdu „nových humanitných vied“ (New Humanities), smerujúce k prehodnoteniu terajšieho usporiadania jednotlivých vedných odborov a k užšiemu prepojeniu akademického sveta so spoločenskou praxou.

Štyri správy ponúkajú prehľad o dianí a programoch v odbore tvorivé písanie za rok 2005. Hoci v USA, Veľkej Británii a Austrálii už jestvujú rôzne asociácie združujúce programy tvorivého písania, v kontinentálnej Európe sa systematická spolupráca začala rozvíjať až vďaka Pražskej literárnej akadémii, ktorá usporiadala roku 2005 zakladajúce sympózium Európskej siete programov tvorivého písnia (European Network of Creative Writing Programmes (ENCWP). Slovensko, žiaľ, na týchto programoch zatiaľ neparticipuje. Otázkam autorstva sa venovala interdisciplinárna konferencia Dimensions of Authorship usporiadaná Katedrou umenia a kultúry fínskej Univerzity Jyväskylä, tvorivému písaniu sa venovala aj konferencia Great Writing v Portsmouthe, jedna z najväčších a najvýznamnejších akcií svojho druhu na Britských ostrovoch, a v tom istom roku sa uskutočnil aj 1. medzinárodný kongres tvorivého písania usporiadaný Nemeckým literárnym inštitútom v Lipsku.

V rubrike Rozhovor Daniel Soukup diskutuje s Paulom Dawsonom o niekto-rých aspektoch odboru. Hoci, ako naznačuje Soukup, sa dnes u učiteľov tvorivého písania prejavuje zjavný odklon od tradične empirického ponímania odboru sme-rom k najrôznejším literárnovedným a kulturologickým teóriám, Dawson nevníma tieto teórie ako alternatívu k empirickým vyučovacím postupom, ale skôr ako ich obohatenie. Vlastné odborné a umelecké písanie pritom chápe oddelene, pričom prechod z jednej činnosti do druhej je podľa neho veľmi náročný. V prvom prípade (odborné písanie) sa autor včleňuje do nepretržitej verejnej debaty, posudzuje práce iných a má pritom neustále na mysli možnú kritiku svojho spôsobu uvažovania, pri umeleckom písaní ide skôr o osobný zápas s jazykom. Pri prvom dominuje túžba zaplniť medzeru v poznaní, pri druhom túžba napísať niečo, čo by si sám rád pre-čítal. V súvislosti s rastúcim záujmom o tvorivé písanie vo výučbe cudzích jazykov, Dawson poznamenáva, že kým preňho principiálnym cieľom tvorivého písania je porozumieť literatúre a podieľať sa na nej, tak sledovanie tohto cieľa v kontexte výučby cudzích jazykov by istotne viedlo k pozoruhodným zisteniam o povahe písania a tvorivosti. Zaujímavým podnetom k zamysleniu je aj Dawsonove chá-panie tzv. opozičnej kritiky, ponímajúcej literárne diela ako prejavy najrôznejších teórií textuality, kultúry a politiky. Nazdáva sa, že jej uplatňovaním v pedagogickej

295

praxi by študenti mohli začať vnímať písanie ako verejnú intelektuálnu prácu. Ako spisovatelia by následne boli schopní chápať skutočný alebo možný dopad svojej tvorby na verejnú sféru a prijať tak za svoju tvorbu zodpovednosť.

Časť Vzkříšený autor ponúka pestrý kaleidoskop 11-tich príspevkov – krat-ších textov umelcov slova. Jemne ironizujúca esej W. H. Audena Básnik a mesto ponúka hneď niekoľko dôvodov, prečo básnik už nie je tým, čím býval a prečo stratilo krásne umenie „potrebnosť“, ktorú kedysi malo. S humornou nadsádz-kou ponúka aj päticu zásad, podľa ktorých by sa riadila jeho vysnená Básnická akadémia. Esej završuje uvedením štyroch zdrojov sťažujúcich situáciu umelca v porovnaní s minulosťou: strata viery vo večnosť fyzického vesmíru, strata viery v hodnotu a pravdivosť zmyslového vnímania, strata viery v štandardnú povahu ľudskej prirodzenosti a zánik verejnej sféry ako oblasti objavných individuálnych skutkov.

Za „pesimistickou“ víziou básnika v meste nasleduje pôvabná úsmevná (zrejme čiastočne autobiografická) poviedka Elizabeth Bishopovej Škola Tvorivého písania USA a Tri texty o písaní Ingeborg Bachmannovej, rakúskej poetky a prozaičky, ktorá písanie vníma ako zvláštny asociálny, osamelý a prekliaty spôsob existencie. Súčasne sa však vyznáva, že môže existovať len vtedy, keď píše, že je ničím, keď nepíše, je si úplne cudzia, sama zo seba „vypadnutá“. Písanie básní jej pripadá zo všetkého najťažšie, „protože se tu v jednom musí vyřešit problémy formální, problémy tématu a slovníku, protože básně musejí naslouchat rytmu doby, a přesto nám nějak spořádaně navršit na srdce, v němž je uzamčena minulost, přítomnost i budoucnost, celou tu nepřebernou hojnost starých i nových věcí“.

V článku Mezi sebou a sebou Miroslav Olšovský rozohráva etudy o vetách, pí-saní, „ja“ a jazyku. Uvažuje o možnostiach existencií viet, o vetách sprítomnených a latentných, nevypovedaných, a o relativizme textu – toho, čo je napísané, i toho, čo napísané nie je. Písanie sa tak stáva neustálou trýznivou voľbou, rozhodovaním a hodnotením. K téme autorstva sa vyjadruje z inej polohy, hľadá seba samého v texte, skúma iluzórnosť „ja“: kto je „ja“, či sa „ja“ mení spolu s písaním, či je „ja“ v písaní niekým iným.

Ďalšie texty rubriky ponúkajú podnetné úvahy o samom tvorivom procese, napr. Věra Linhartová v krátkej reflexii sprítomňuje zdroje a pohnútky, ktoré viedli k vzniku básne Modrozračno, Viola Fisherová v článku Kdo za mně udělal tu přesnou práci? sa pokúša objasniť „zázemie“ svojich umeleckých textov; odkrýva, ako videla „svoj životný materiál“, ako mu rozumela a k čomu dospela, resp. čo z čoho urobila. Vlasta Dufková v texte Obá snění (Epická bázeň) s nadľahčeným ironizujúcim odstupom polemizuje akoby sama so sebou o písaní básní v medziach slobody a limitov. Vymedzuje báseň ako limitované nekonečno, v ktorom niet slobody básne bez medzí tvaru. Ilma Rakusa (švajčiarska poetka a prekladateľka) v úvahe Překládat z několika jazyků konštatuje, že úsilie systematickej jazykovej

296

práce pri preklade sprevádza radosť z fascinujúcich objavov. Jej vlastný „malý ja-zykový babylon“ jej umožňuje vnímať svet ostrejšie a diferencovanejšie. Prekladať do nemčiny pre ňu znamená zachraňovať cudzí osobný štýl a inštalovať ho v jej vlastnom básnickom jazyku. Uvedomuje si pritom, že jej riešenie je len jedným z mnohých možných. Michaela Jacobsonová dokumentuje svoje prekladateľské postupy (Z mosta do prosta) na jednom konkrétnom príklade. Je si istá tým, že hľadanie a tápanie musí v konečnom dôsledku korunovať odvaha, s ktorou sa postaví na miesto svojho prekladaného básnika a bude si počínať rovnako rezo-lútne ako on. Translatologické reflexie završuje päť vhodne zoskupených krátkych básní rôznych poetov O/při/po překládání, brilantne korunujúcich večné dilemy prekladateľov:

Jsem s prací hotov, která není moje,jsem hotov s prací, jež je víc než má;… (Otakar Fischer: Po dokončení překladu Fausta)

S celkovým charakterom časopisu súznejú aj ukážky prác študentov Literár-nej akadémie v záverečnej časti Huť. Mariana Housková (prekladateľka, vedúca katedry výučby cudzích jazykov na LA) komentuje niektoré vydarené časti prác študentov LA: napr. predklad básní Rogera McGougha od Heleny Šolcovej, ktorý zachováva hlavné rysy poetiky originálu a je pritom plynulý a prirodzený alebo preklad poviedky Báječný starý pán Dorothy Parkerovej od Jany Kunovej, ktorá s jazykom a štýlom zaobchádza rovnako bravúrne ako autorka.

Časopis presvedčivo reflektuje dynamické dianie v odbore tvorivé písanie a môže slúžiť ako vhodný podnet pre všetkých, ktorí sa mienia tvorivým písaním zaoberať profesionálne. Jeho pravidelné vydávanie dozaista prispeje k etablova-niu tvorivého písania na akademickej pôde v širšom meradle. Z tohto pohľadu predstavuje časopis počin mimoriadneho významu.

PhDr. Viera Eliašová, PhD.Filozofická fakulta Univerzity Komenského, Bratislavae-mail: [email protected]

297

HUDObNé MOTÍVY V DIELE VINCENTA šIkULUINTERpRETÁCIA TExTOV S pRVkAMI

HUDObNOSTI V DIDAkTICkEj kOMUNIkÁCII

Dolinská, E.: Hudobné motívy v diele Vincenta Šikulu. Interpretácia textov s prvkami hudobnosti v didaktickej komunikácii. Prešov: Rokus, 2006. 152 s.

ISBN 80-89055-68-0.

V roku 2006 vyšla vo vydavateľstve Rokus v Prešove zaujímavá publikácia pod názvom Hudobné motívy v diele Vincenta Šikulu. Interpretácia textov s prvkami hudobnosti v didaktickej komunikácii od E. Dolinskej.

Monografia koncepčne pozostáva z desiatich kapitol so vstupnou časťou Život a dielo Vincenta Šikulu (5 strán), v ktorej autorka približuje krátky portrét autora a autentický záznam z rozhovoru s autorom. V prvej kapitole Podobnosť prózy Ne-býva na každom vŕšku hostinec s ľudovou piesňou (10 strán) autorka poukazuje na fungovanie konkrétnych jazykových prostriedkov (zdrobnenín, zvukomalebných slov, symbolov) vo vybranej Šikulovej próze, ktoré podľa nej nápadne pripomí-najú ľudovú pieseň. Autorka svoje úvahy ďalej rozvíja v 2. kapitole Funkcie piesní v Šikulovej próze (13 strán) a dokazuje, ako V. Šikula pomocou zvukov, tónov, melódií a piesní dotváral svoje umelecké texty. Z hľadiska Šikulovho majstrov-ského využitia zvukov rôznych hudobných nástrojov sa autorka pozastavuje aj pri spisovateľovej básnickej tvorbe v podkapitole tretej časti monografie Motívy hudobných nástrojov v próze Vincenta Šikulu (14 strán). Autorka objavuje zvuky pestrých hudobných nástrojov (organu, harfy, pikoly, hoboja, klarinetu, fagoty, lesného rohu) v zbierke básní Bubeník september. Podľa nej majú intenzívny účinok na čitateľa, „prehlbujú citový a estetický zážitok, dokresľujú zmysel, sémantický obsah a rozsah diela, dotvárajú jeho kolorit“ (s. 37). V kontexte ústredného problému sa autorka pozastavuje aj pri Šikulovej próze Česká škola, aby interpretáciou zvukov ďalších hudobných nástrojov poukázala na ich funkčné využitie v umeleckom texte. E. Dolinskú pri interpretácii Šikulových umeleckých textov zaujalo, ako sa spisovateľ dokázal pohrávať so širokou škálou výrazových prostriedkov hud-by v texte. Na prelínanie týchto zvukov a vyvolávanie rôznych rytmov autorka poukazuje v štvrtej kapitole Rytmus, tempo a dynamika v próze Vincenta Šikulu (15 strán). Šikulovu muzikálnu a hravú dušu prirovnáva k detskej, čo špecifikuje adresnosť spisovateľových prozaických textov.

Ďalšie štyri kapitoly monografie E. Dolinskej pod názvom Odraz hudobných foriem v diele Vincenta Šikulu (17 strán), Hudobná polyfónia v próze Vincenta Šikulu (12 strán), Netradičné kompozičné postupy v prozaickom diele Vincenta Šikulu (7 strán), Genéza hudobnosti diela Vincenta Šikulu (4 strany) svedčia o hu-dobnovednej i literárnovednej erudovanosti autorky. Na malej ploche (30 strán)

298

autorka ponúka svojmu čitateľovi precíznu interpretáciu synkrézie hudobného a literárneho umenia vo vybraných prozaických dielach Vincenta Šikulu, jedinečný pohľad na širokospektrálne umelecké majstrovstvo spisovateľa, ktoré zapôsobilo aj na samotnú autorku: „Šikulova hudobnosťou „kontaminovaná“ próza ma obohatila svojou morálnou a etickou čistotou, filozofickou pravdou o svete, ľuďoch a Bohu, a do tretice ľahkosťou rozprávačského štýlu. To všetko sa deje v područí zvukov a hudby“ (s. 105).

Pragmatickejší charakter nadobúdajú posledné dve kapitoly monografie: Literárny text s prvkami hudobnosti v didaktickej komunikácii (30 strán) a Projekt literárnych seminárov pre študentov gymnázií (6 strán). V nich autorka prezentuje niekoľko námetov na invenčné hodiny literárnej výchovy s integráciou esteticko-výchovných predmetov (hudobná výchova, výtvarná výchova), pričom zohľad-ňuje kognitívne, afektívne a psychomotorické ciele rozvoja osobnosti žiakov na základných školách. Podnetne pôsobí aj autorkou realizovaný projekt literárnych seminárov pre študentov na gymnáziách.

Prezentovanú monografiu Evy Dolinskej Hudobné motívy v diele Vincenta Šikulu. Interpretácia textov s prvkami hudobnosti v didaktickej komunikácii (2006) môžeme považovať za originálne spracovaný literárnovedný pohľad na hudobnosť v umeleckej tvorbe pre deti a mládež spisovateľa Vincenta Šikulu. Netradičným spracovaním problematiky nový titul obohatí naše doterajšie po-znanie o tvorbe jedného z výrazných predstaviteľov slovenskej literatúry pre deti a mládež.

PaedDr. Bibiána Hlebová, PhD.Pedagogická fakulta Prešovskej univerzity, Prešove-mail: [email protected]

299

hold hodnotnÉ literatuře pro dĚti a mládeŽ

Dorovský, I. a kol.: Slovník autorů literatury pro děti a mládež I. Praha: Libri, 2007. ISBN 80-7277-314-3.

V září roku 2007 se na českém knižním trhu objevila dlouho očekávaná publikace. Jedná se o Slovník autorů literatury pro děti a mládež I., který vyšel v nakladatelství Libri. Několik let ho pod vedením prof. PhDr. Ivana Dorovského, DrSc., z Filosofické fakulty Masarykovy univerzity v Brně a doc. PhDr. Vlasty Ře-řichové, CSc., z Pedagogické fakulty Univerzity Palackého v Olomouci sestavoval autorský kolektiv složený z pracovníků českých vysokých škol a z Ústavu svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied v Bratislavě.

První svazek přináší přehled vybraných zahraničních spisovatelů, především z Evropy a USA. Jeho úvodní část obsahuje nástin vývojových etap jednotlivých národních literatur pro děti a mládež. Autoři sledují vzrůstající tematickou a žán-rovou pestrost tvorby reflektující vývoj postojů společnosti vůči dítěti s ohledem na jeho domnělé i skutečné potřeby. Literárněhistorický výklad je zasazen do kontextu společenských, kulturních a politických proměn. Lze tak sledovat, jak jsou v knihách pro děti a mládež během historického vývoje stále více akcento-vány zábavná a estetická funkce, humor, nonsens, nekonvenční postupy, ale také ve světě dětí doposud tabuizovaná témata.

Slovník autorů obsahuje bezmála tisíc hesel. Ta připomínají nejen spisovatele, ale informují rovněž o literárních žánrech (např. fantasy), významných literár-ních oceněních (např. AA – Cena Hanse Christiana Andersena) nebo časopisech orientovaných na danou problematiku (např. Barnboken).

Biografická část autorských medailonů nabízí kromě obvyklých údajů také informaci o výslovnosti příjmení tvůrčí osobnosti. Kompletní údaje o výslovnosti jsou součástí abecedních seznamů hesel v závěru slovníku, strukturovaných podle jednotlivých národních literatur. Vedle přesného data a místa narození (u již nežijících autorů také úmrtí) jsou v medailonech spisovatelů připomenuty jejich leckdy pozoruhodné a pohnuté životní osudy a okolnosti vzniku nejvýznamnějších děl. Nechybí ani zmínka o případných divadelních nebo filmových adaptacích knih. Jednotlivé medailony uzavírá bibliografický výběr z tvorby autora, doplněný o české nebo slovenské překlady názvů.

Do slovníku jsou zařazeni nejen autoři literatury intencionální (vytvořené záměrně pro dětské čtenáře a posluchače), ale také spisovatelé, jejichž nejznámější díla byla původně určena dospělým (např. J. Swift, J. Verne, D. Defoe) a postupem času si je oblíbili i mladší čtenáři.

300

Vydání uvedeného slovníku je významným počinem, který uvítají nejen vyso-koškolští studenti, učitelé, překladatelé, ale i pracovníci nejrůznějších kulturních institucí. Lze předpokládat, že se slovník stane díky své přehlednosti, zasvěceným úvodním textům a důkladně i čtivě zpracovaným heslům vyhledávanou pomůckou i mezi širší veřejností. Jistě tomu napomůže skutečnost, že tato jedinečná publikace vychází nejen knižně, ale také v elektronické podobě na CD. Mgr. Jana KnápkováPedagogická fakulta Univerzity Palackého, Olomouce-mail: [email protected]

301

inŠpiraČnÝ prísĽub do budÚcnosti

Interpretačné a recepčné sondy do detskej literatúry I. – III. Ed. Jana Nemcová. Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, 2006, 2007.

Zborníky Interpretačné a recepčné sondy do detskej literatúry I. – III. sú vý-sledkom práce kolektívu autorov zaoberajúcich sa problematikou literatúry pre deti a mládež. V centre ich záujmu je slovenská detská literatúra druhej polovice 20. storočia v čitateľskej recepcii a interpretácii. Publikácie zároveň ponúkajú aj sondy do českej literatúry pre deti a mládež, a to predovšetkým v úzko špecifiko-vaných témach J. Tomana, L. Melkovej, K. Homolovej a iných.

V prvom zborníku autori štúdií reflektujú „slovenskú tvorbu pre deti a mládež v súvislosti s jej schopnosťou osloviť mladého čitateľa, rozvinúť s ním komuniká-ciu“. Tematická rôznorodosť jednotlivých príspevkov siaha od klasických foriem ľudovej slovesnosti až po dnešné možnosti i úskalia tvorby pre deti a mládež. Nové interpretácie starších textov ponúkajú možnosti ich súčasného uchopenia i využitia napríklad v školskom vzdelávaní. Druhá publikácia prezentuje príspev-ky venované problému umeleckého textu a jeho interaktívnym vzťahom s inými textami či inými typmi umenia. K slovu sa tak dostáva tzv. okrajová literatúra (western, indiánky), posolstvo rozprávok s kresťansko-didaktickou tendenciou či vážna téma smrti a spôsob jej stvárnenia v literatúre pre deti a mládež. „V tretej publikácii ide autorom o spoluúčasť umenia a najmä literatúry na utváraní osob-nosti detského čitateľa, na jeho citovom, intelektuálnom a osobnostnom raste.“ Zo zamerania všetkých troch zborníkov je evidentné, že všetka pozornosť autorov štúdií je primárne a prednostne sústredená na čitateľa (dieťa, mladého človeka). Práve on je epicentrom pri riešení všetkých parciálnych otázok.

Nitrianske centrum výskumu literatúry pre deti a mládež opäť raz prispelo svojou „troškou“ k nahliadnutiu do tejto problematiky, zároveň však otvorilo (a ponúklo) priestor pre mnohé ďalšie otázky. Zborníky teda nie sú definitívnou bodkou k tejto téme, ale skôr inšpiračným prísľubom do budúcnosti.

Mgr. Martina KasaničováFilozofická fakulta Prešovskej univerzity, Prešove-mail: [email protected]

302

ilustrácia a báseň

Tokár, M.: Ilustrácia a báseň. Pavol Šidelský. Prešov: Akcent print, 2006. 170 s.

Poézia a ilustrácia v našom kultúrnom priestore už akosi podvedome patria spolu, tvoria takmer nerozlučnú dvojicu. Zvykli sme si očakávať ich koexistenciu – ilustrovaná kniha poézie, to je skrátka klasika. Laickému konzumentovi, ktorý je školený masovou kultúrou, by sa mohlo vidieť málo aktuálne zamýšľať sa nad niečím tak „tradičným“ práve v dobe, keď digitálne technológie a masmediálna produkcia stále markantnejšie prenikajú do všetkých sfér ľudského života – veď o knihách zdanlivo všetko už muselo byť vypovedané. Mohli by sme si položiť otázku, v čom tkvejú klesajúce tendencie v čitateľskom záujme o knihu a literatúru vôbec a čo, či kto má na svedomí upadajúcu čitateľskú (kultúrnu) gramotnosť. Na jej úplné zodpovedanie by sme asi potrebovali vypočuť názory literárnej teórie a kritiky reflektujúcich literárnu prax, možno samotných literárnych autorov, ale aj slová vydavateľských „tímov“, ktoré by zasa mohli rozprávať o úskaliach zosú-ladenia ponuky a dopytu nielen v rovine ekonomickej. Určite sa ale nepomýlim, ak budem tvrdiť, že existuje silná skupina čitateľov, ktorí ku knihe pristupujú v jej totalite, teda nielen pre jej literárne kvality ukryté v texte, ale rovnakou mierou i kvôli jej „výzoru“, kvalitnej obrazovej stránke a grafickej úprave. Rovnako osož-nými pre vytvorenie odpovede na položenú otázku sú teda i postrehy zo strany ilustrátorov kníh a najmä reflexia ich tvorby vo výtvarnej kritike a teórii.

A práve takýmto príspevkom je i posledná publikácia Michala Tokára, docenta Katedry umeleckej, estetickej a pohybovej výchovy Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity, s jednoduchým, no práve preto výstižným a nič nešifrujúcim názvom Ilustrácia a báseň. Je ďalším logickým článkom a teoreticko-metodologickým vyústením dlhoročnej mravčej práce pri mapovaní fenoménu ilustrácie v snahe popísať tak „biele miesta“ domácej výtvarnej teórie na poli teórie ilustrácie. Prichá-dza po autorových monografiách Kontexty umeleckej ilustrácie (1996), Ilustrácia a názornosť (1998), Kapitoly z teórie knižnej ilustrácie (2000), Obrázkové príbehy (2002) a početných štúdiách v zborníkoch a odborných časopisoch. Kontextuálne presahuje do výtvarnej estetiky i všeobecnej umenovedy, opierajúc sa pritom aj o literárnu teóriu. Sympatickou snahou nefixovať svoj pohľad jednostranne (z po-zícií výtvarného umenia) následne etabluje problematiku tejto umeleckej oblasti na pomedzí úžitkovej a voľnej tvorby i vo filozofickej reflexii umenia hľadaním ciest aplikácie spektra estetických prístupov a smerov do vlastných sfér bádania. V knihe nájdeme početné odkazy na myšlienky osobností nedávno uplynulého storočia, aj myšlienky súčasníkov zaoberajúcich sa estetickou problematikou, kultúrnymi súvislosťami umenia a otázkami jeho interpretácie (Francastel, Ingarden, Foucault,

303

Eco, Flusser, i osobnosti „domáceho“, stredoeurópskeho priestoru – Mukařovský, Kulka, Šabouk, Gero a iní). Funkčnosť ilustrácie a jej miesto v knižnom diele zvažuje v jej rozsiahlom umelecko-komunikačnom základe.

Predkladaná knižka sa zaoberá práve osobitosťami ilustrácie poézie, ilustrá-ciami lyrických textov. Svojimi rozmermi je nenápadná, no po otvorení zisťujeme, aká bohatá je ašpiráciami šírky záberu i hĺbkou pohľadu. Na ilustrácie básnického textu sa nedíva popisne v ich prvoplánovej, javovo-konkrétnej podobe a snaží sa tak zrevidovať kvality tradične (a nekriticky) spájané s ilustráciou, uvedomujúc si, že „klasické prístupy k hodnotám ilustrácie už nezodpovedajú dnešnej dobe. Klasická estetika nekládla dôraz na emócie, obchádzala tak (možno aj transcen-dentálnu) estetickú hodnotu zobrazenia“ (s. 154). Nie je ani receptárom ilustrácií a nedáva instantné – normatívne návody na ich tvorbu. Nenájdeme v nej ani vyrátané znaky „dobrej“ či „zlej“ ilustrácie. Snaží sa však nachádzať štrukturálne súvislosti ich tvorby ilustrátorom i percepcie čitateľom – divákom v jednej osobe (a v tomto poradí), neglorifikujúc estetické zážitky z vizuálu knihy, ale pripisujúc im patričnú vážnosť, ktorá je svojím významom určite na mieste. Zvlášť plodné sa zdá byť východisko poňať báseň a jej ilustráciu nie ako koexistenciu dvoch para-lelných, avšak svojbytných komunikátov, ale ako jednotnú syntagmu, vznikajúcu v procese tvorby aj percepcie, ktorej zvláštnosťou je semiotická korelácia dvoch odlišných jazykov – jazykom v bežnom zmysle slova, vo vzťahu k básni so svojimi poetickými špecifikami, a jazykom výtvarného umenia, ktorý je čitateľovi viac alebo menej dostupný. Ponúka kľúče k estetike ilustrovanej knihy poézie. Práve v aspekte takto poňatej interpretácie môže byť kniha Báseň a ilustrácia i akýmsi liberálnym manuálom či prinajmenšom inšpiráciou ako porozumieť ilustráciám básní, nasmerovanou k náročnému čitateľovi, ktorý má záujem rozšíriť svoj este-tický zážitok i do rovín mimoliterárnych.

Nosným pojmom sa v autorových úvahách stáva mnohostranne poňatá vi-zualizácia – vizualizácia lyrického textu v čitateľovej predstave, vizualizácia ako zhmotňovanie a zhmotnenie ilustrátorovej predstavy prostredníctvom realizácie ilustrácie, aj v súvislosti s vizualizáciou ako pretavením prvotnej (teda vizuálnej) predstavy básnika do poetického jazyka. Prvá časť knihy, pomenovaná Ilustrácia, báseň, čitateľ, analyzuje práve ich spletité vzťahy. Estetický zážitok v prípade re-cepcie básne prepojenej s ilustráciou má mnoho vrstiev a zložky, ktoré ho utvá-rajú, majú rôznorodé kvality, literárne i výtvarné. Nekonvenčnými sú postrehy súvisiace so skutočnosťami, ktoré zostávajú pre čitateľov väčšinou skryté v rovine neuvedomeného, no o to zaujímavejšia je ich analýza z pohľadu teoretika umenia, ktorý študuje platformu tvorby a percepcie ilustrácií i celého knižného diela v ich dynamike. Autor sa dôsledne snaží ozrejmiť recepciu, „finalizáciu“ – dokončenie ilustrácie ako výtvarného diela vo vedomí diváka – čitateľa, akcentujúc práve osobitosti ilustrácie lyriky vyplývajúce z metaforickej povahy poetického jazyka. Sleduje vzťah výtvarnej a literárnej metafory a dôrazne varuje (najmä ilustrujúcich

304

výtvarníkov, ale aj pri interpretácii ilustrácie) pred ich priamočiarymi tautológia-mi: „Ilustrácia poézie by nemala siahať na konkrétne básnické obrazy (metaforu) mechanickým prepisom významov holých slovných pojmov, pretože ich zobrazenie vo funkcii ilustrácie smeruje mimo obsahovo-výpovednej i zážitkovo-emocionálnej podstaty metaforického textu [...]; evokuje celkom iné významy i zážitky, aké báseň vyjadruje“ (s. 51). Úsilie o dôsledný rozbor témy dokladuje i záujem o pomerne špecifické prípady. Napríklad v úvodných kapitolách, ktoré skúmajú okrem iného vzťah básne – ilustrácie ako prototextu – metatextu, sa autor bližšie zaoberá i v te-órii často obchádzanou problematikou textu básne ako metatextu ilustrácie (kedy sa básnik inšpiruje výtvarným dielom), i problematikou tvorivých kompetencií ilustrátora a knižného grafika v rámci kreácie knižného diela (kapitola Ilustrácia a výtvarný sprievod). Kapitoly Ilustrácia na prebale a vo vnútri knihy a Postmo-derna a výtvarná stránka knihy básní pre deti, zaradené takmer na koniec prvej časti knihy, sa venujú umiestneniu ilustrácie v architektonike knihy v jej celosti s vedomím, že čitateľovi sa do rúk dostáva konkrétne knižné dielo s mnohorakými kvalitami, ktoré môžu byť vysvetlené len symbioticky, nie izolovane. V postmoder-nej skrumáži možností expresie, z ktorých každá sa snaží presadiť ako umelecky legitímna, vyvstáva problém anómie vyplývajúci zo straty akýchkoľvek noriem v umení ilustrácie, ba dokonca umelecká ilustrácia stráca charakter umeleckej a aj do kníh básní prenikajú ilustrácie alebo prvky svojím vzhľadom vedecké, grafy, schémy, značky. Táto nová výzorová nesúrodosť však nie je označovaná ako slepá cesta umeleckej ilustrácie a s poukázaním na kontextualitu možných ciest umenia je reakciou na komplikujúcu sa vizuálno-percepčnú štruktúru nášho života v súčasnom postmodernom svete, v ktorom informácie oscilujú medzi svojím vecným a umeleckým významom.

Druhá časť knihy – Kaligramy – sa programovo dotýka časti množiny „vizuálne aktívnych“ literárnych útvarov (slovné spojenie vypožičané od Jaceka Wesołows-keho, poľského teoretika literatúry a filozofa umenia), obrazových básní (alebo, ak chcete, ideogramov), teda tých poetických „dielok“, v ktorých samotná matéria textu (grafické znaky, ktorých bežným – utilitárnym poslaním je fixovať reč) stáva sa relevantnou pre zrakové vnímanie. Nesie význam, ktorý spoluvytvára esteticko-umelecký zážitok z takýchto malých – veľkých (obrazových) básní, ktoré raz čítame a o zlomok sekundy zasa pozeráme. Napriek tomu, že „obrazová (vizuálna) stránka kaligramu nie je knižnou ilustráciou, lebo ikonicita nie je sama osebe (napr. podoba motýľa) oddeliteľným komunikátom od jej „stavebného materiálu“ – grafém, slov textu a ich významu“ (s. 123), a teda v ich zhmotnení neexistuje hranica medzi verbálnym a vizuálnym komunikátom (pretože splývajú do jediného, univerzál-neho textu – slovobrazu), zaradenie kaligramov pod významový celok naznačený titulom knihy odkazuje na potrebu ich alokácie aj v systéme teórie ilustrácie. Nájdeme tu aj pokus o ich výtvarnú, tvarovú typológiu. Načrtnutá je aj potreba ďalšieho rozpracovania vlastných estetických špecifík obrazových básní v teórii

305

umenia (hra, výraz, ikonocita, lingvisticko-semiotické vzťahy atď.), berúc do úvahy smerovanie literatúry a súčasné vizualizačné tendencie v kultúre vôbec.

Celá kniha je poprepletaná početnými odkazmi na príklady z pramennej literatúry, so zameraním sa predovšetkým na slovenskú produkciu tých kníh poézie, ktoré sú svojou hravosťou určené najmä deťom. Za obsahom monografie môžeme vytušiť skúseného pedagóga, ktorý vie, že porozumieť umeniu je možné i potrebné sa naučiť. Práve v tom spočíva i akýsi výchovný optimizmus, napriek tomu, že často počujeme, že v dnešnej dobe kniha stráca svoje dávne postavenie a hodnoty. Možno ale preto je potrebné zamyslieť sa nad tým, ako odvrátiť otupené pohľady našich detí od poväčšine duchaprostej ponuky televíznej obrazovky a po-čítačových hier. Parafrázujúc autora knihy Ilustrácia a báseň, ponúknuť im knihu poézie kvalitnú textom i grafickou podobou, nesúcu umelecké i ľudské posolstvo, ešte samo o sebe nestačí na to, aby sme ich priviedli k umeleckým hodnotám. Môže to však byť prvý krok k ich pochopeniu, samozrejme za predpokladu, že deti (a prečo nie aj dospelých) naučíme čítať „abecedu“ umenia rovnako, ako sa učia tú naozajstnú. Spoluzdieľam hlboké presvedčenie, že táto zázračná schop-nosť je naučiteľná a k životu rovnako nutná ako aritmetika či prírodopis. Začítať a zahľadieť sa do peknej knihy určite nie je staromilectvo.

Mgr. Iveta DrzewieckaPedagogická fakulta Prešovskej univerzity, Prešov

306

Čítame Slovník SúčaSného SlovenSkého jazyka

Slovník súčasného slovenského jazyka (A – G). Red. K. Buzássyová – A. Jarošová, Bratislava: Veda 2006, 1134 s.

Vydanie I. zväzku nového výkladového slovníka nášho jazyka, ktorý vyšiel (s vročením 2006) pod názvom Slovník súčasného slovenského jazyka a – g, vyvolalo nezvyčajnú pozornosť širokej kultúrnej verejnosti, rezonujúcu v elektronických i tlačených médiách.

Je celkom pochopiteľné a prirodzené, že sa o ňom mnohoaspektovo diskutuje aj v slovenskej jazykovednej societe. Vyšli už aj odborné recenzie; Mária Pisárčiková publikovala svoj zasvätený text v časopise Kultúra slova, na stránkach posled-ného (trinásteho) ročníka zborníka Slovo o slove o ňom písal Martin Ološtiak. Z lexikografického aspektu je to pozoruhodné dielo, jeho informatívna hodnota je vysoká. Slovník má však aj kodifikačný rozmer a musí plniť úlohy aj v tejto oblasti. Viacerí jazykovedci i kultúrni pracovníci avizujú, že v tomto smere nie sú všetky kodifikačné úpravy optimálne a žiaduce. Najviac sa diskutuje o uvádzaní kvantitatívnych dvojtvarov typu béčkar/béčkár – béčkarský/béčkársky, diaľkar/diaľkár – diaľkarský/diaľkársky. M. Ološtiak považuje uvádzanie dvojtvarov typu desiatar/desiatár za sociolingvisticky dostatočne odôvodnené a úpravu hodnotí pozitívne. Toto konštatovanie by sme chceli komentovať v širších súvislostiach.

Uvádzanie dvojtvarov sa odôvodňuje v úvodných výkladoch o východiskách a zásadách spracovania slovníka (s. 16 – 17) takto: „Upravuje sa písanie a vyslo-vovanie substantívnych a adjektívnych prípon -ar/-ár, -areň/-áreň, -arský/-ársky po slabike s dlhou samohláskou alebo s dvojhláskou. V týchto prípadoch sa pripúšťajú varianty, z ktorých prvý sleduje pôsobenie tzv. rytmického krátenia v slovenčine, kým druhý variant vzniká v živom jazyku pod tlakom iných rovín (najmä slovotvornej) na zvukovú štruktúru slovenčiny...“.

Možno však kumulovať dve rozdielne kodifikácie kvantity? A čo možno označiť ako varianty? Alebo nebodaj nefungujú v živom jazyku podoby reflek-tujúce rytmický zákon? Koľko autochtónnych obyvateľov východného Slovenska používa podoby so sufixom -ár? Ako sa v tejto úprave prejavuje ohlasovaný ohľad na takzvaného reálneho používateľa spisovnej slovenčiny? Kde ostali výsledky sociolingvistických výskumov? Otázok je možno priveľa; podrobne a priamo na ne odpovedať pri tejto príležitosti nehodláme. Pripomenieme však iné – podľa nášho názoru relevantné – fakty a okolnosti.

Kodifikáciu kvantity (uplatňovania pravidla o rytmickom krátení) v Pravid-lách slovenského pravopisu (ďalej PSP) z r. 1991 – i jej rozšírenie aj na prípady s predchádzajúcou dvojhláskou, teda v slovách typu diaľka – diaľkar – diaľkarský

307

a pod. v 2. vydaní PSP z r. 1998 – odobrila pravopisná komisia po komplexnom výskume problematiky. (Komisii, ktorá pripravila 2. vyd. PSP, som ex offo pred-sedal.) Kodifikácia bola teda výsledkom dlhodobého štúdia kvantitatívnych javov v spisovnej slovenčine a ich výskytu v bežnej jazykovej (najmä písomnej) praxi. Odborná aj širšia kultúrna verejnosť prijala kodifikačné úpravy prezentované v PSP z r. 1991 i 1998 pozitívne; zodpovedali duchu spisovnej slovenčiny. Proti kodifikácii ustanovenej na začiatku 90. rokov nikto nič vážne verejne nenamietal, odborná komunita i laická verejnosť ju (okrem niektorých jednotlivcov) akcepto-vala. Úpravy sa začali spochybňovať po nástupe nového vedenia Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV; v odbornej tlači na „rekodifikáciu“ podôb s neskráteným sufixom –ár vyzývali najmä Ľ. Ďurovič a S. Ondrejovič. A to aj napriek tomu, že na reálny výskyt podôb typu béčkár/béčkársky v Národnom korpuse slovenského jazyka niet dostatok dokladov.

Úpravy kodifikácie PSP z r. 1991 a z r. 1998 v novom SSSJ sa navyše realizovali tak, že recenzenti mali k dispozícii text, v ktorom neboli uvedené kvantitatívne dvojtvary; tie sa do SSSJ implantovali na poslednú chvíľu. Na takomto postupe sa dohodli členovia pravopisnej komisie JÚĽŠ SAV na zasadaní konanom 26. 6. 2006 (Komisia pracovala v novom zložení; o schválení nominácie nových členov sa v zápisnici z príslušného zasadania nič nehovorí.). Nechceme totálne odmietať tézu, podľa ktorej v norme objektívne existuje tendencia k homeostáze, k istému vyvažovaniu. V SSSJ prezentované úpravy kodifikácie kvantity slov so sufixom -ár(eň)/-ársky sú však retrográdnym odrazom tendencie tzv. „zmäkčovania“ normy. Kvantita v spisovnej slovenčine nepribúda; skôr opak je pravdou.

Pri čítaní I. zväzku SSSJ sa stretneme aj s niektorými ďalšími pravopisnými problémami. V slovníku sa napr. – najmä v porovnaní s liberalizáciou či uvoľňo-vaním rytmického zákona v prípadoch typu áčkár, bábkár, diaľkár a v niektorých derivátoch – prekvapujúco hyperkorektne uplatňuje pravidlo o rytmickom krátení v odvodeninách od prevzatých slov, v ktorých sa vyskytujú zoskupenia hlások ia, ie, iu, io. Paušálne neodmietam názory, že je tu tendencia v niektorých prípadoch postupne meniť ich status a vnímať (aj interpretovať) ich ako slovenské dvojhlásky. Viacerí jazykovedci uvádzajú v tejto súvislosti ako príklady slová klient a pacient; príslušné prídavné mená sa v novších slovníkoch i v PSP zaregistrúvajú v podobe klientsky a pacientsky, teda s krátkou príponou -sky. Je tu istý (dynamický) pohyb na časovej osi; nazdávame sa však, že nie je ešte zavŕšený, a to zaiste aj preto, že teoreticky nie je celkom jednoznačne vyriešená a odôvodnená otázka fonologickej platnosti týchto (cudzích) zoskupení. Pri identifikácii diftongov je mimoriadne dôležité práve fonologické hľadisko. Zacitujeme z monografie Syntetická fonolo-gická teória J. Sabola (1989, s. 67): „Za dvojhlásky v spisovnej slovenčine možno pokladať len také kĺzavé sonoritné komplexy, ktoré sa realizujú v rámci tej istej slabiky.“ Pri rozbore cudzích samohláskových zoskupení je dôležitá najmä táto tautosylabickosť. Všetci lexikografi ju (zatiaľ?) nevnímajú rovnako, a preto sa

308

slová so zoskupeniami ia, ie, iu, io nespracúvajú rovnako. Ani v rámci jedného diela. (Veľký slovník cudzích slov M. Šalingovej a kol. z r. 1997 má napr. heslá klient a klientsky, no pacient a pacientský.)

Na ilustráciu spracovania tejto skupiny slov v SSSJ použijeme (v úlohe repre-zentanta) slovo abiturient. (Pri úvahách máme na zreteli princíp analógie i princíp ekvivalencie.) Odvodené prídavné meno je zachytené v podobe abiturientsky, teda s krátkym sufixom -sky. Nie je to nijaká novinka, táto podoba sa po prvýkrát „objavila“ v PSP z. r. 1991. (1. vydanie Krátkeho slovníka slovenského jazyka z r. 1987 ešte uvádza prídavné meno abiturientský.)

To už texty kodifikačných prác Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV pred odovzdaním do tlače upravoval M. Považaj, ktorý ignoroval fonologické hľadisko; všetky cudzie spojenia ia, ie, iu, io paušálne hodnotil ako dvojhlásky a zapisoval (napr. v PSP) svojrázne podoby typu abiturient – abiturientsky, ale aj zemepisné názvy typu Vilnius – vilniusky, Vientian – vientiansky, ba na inom mieste (v kar-tografických príručkách) dokonca Oriol – oriolsky (ako -io- sa prepisovalo ruské -ë-). Tomuto „inšpiratívnemu“ (žiaľ, kodifikačne „požehnanému“) trendu odolal akademický Slovník cudzích slov z r. 2005 (preklad z češtiny), zaznačujúci prídavné meno v (podľa nášho názoru správnej) podobe abiturientský.

SSSJ zaregistrúva aj lexému expedient (trocha prekvapujúco ju spracúva ako homonymnú) a príslušné prídavné meno v podobe expedientsky; od hesla denunciant sa však derivuje adjektívum denunciantský. Niet pochýb o tom, že analogické cudzie slová (napr. inšpicient, koncipient a pod.) sa budú uvádzať aj v ďalších zväzkoch slovníka. Treba uvážiť, či sa v odvodených adjektívach bude sufix -ský – podľa nás nie celkom korektne a odôvodnene – skracovať, alebo či sa autori budú opierať o prax spomínaného Slovníka cudzích slov, ktorý fixuje adjektívne podoby inšpicientský, koncipientský a pod.

Niekoľko poznámok venujeme i spracúvaniu propriálnej lexiky, a to najmä ze-mepisných názvov. Celkom konkrétne máme na zreteli tvorenie slovenských adjek-tív odvodených od pôvodných (oficiálnych) podôb cudzích zemepisných názvov, t. j. endoným. Je to nesporne stále živá (neuzavretá) a diskusná výskumná oblasť, lebo výslovnosť cudzích názvov v slovenčine, ktorá predurčuje podobu odvodené-ho adjektíva (krátenie príponý -ský v prípadoch typu haagsky, hollywoodsky, leedsky a i.) nie je vždy nesporná a jednotná. Nestotožňujeme sa napr. s krátením sufixu -ský na -sky vo vlastnom mene Chicago (teda s adjektívnou podobou chicagsky), ktorá sa „objavila“ tiež až v 1. vydaní PSP z r. 1991. V „starých“ PSP i v Príručke slovenského pravopisu pre školy J. Oravca a V. Lacu – nehovoriac o VI. zväzku Slovníka slovenského jazyka – bola uvádzaná podoba chicagský, ktorú nepokladáme za prekonanú, a preto sa k nej vraciame aj v (nekodifikačnej) Príručke slovenského pravopisu pre školy a prax (2005) i v publikácii Zemepisné názvy, obyvateľské mená (2007). Autorky SSSJ (alebo jeho redakcia?) neakceptovali argumentačne presved-čivý návrh K. Sekventa používať pri odvodzovaní slovenských prídavných mien od

309

francúzskych zemepisných názvov iba príponu -ský, a zaregistrúvajú napr. heslo Bordeaux (vyslovované ako [bordó]) a adjektívum bordeauxsky. Isteže aj tu sa prihliadalo na „kodifikačný vzor“ (PSP spracúvajú toto proprium podobne), no zaiste možno vysloviť otázku, či sa práve v prípade endoným musí hyperkorektne uplatňovať pravidlo o rytmickom krátení. (Verím, že v ďalšom zväzku SSSJ sa okrem iného uvedie adjektívum hollywoodský; skracovanie sufixu -ský na -sky – teda na hollywoodsky, ako je to v PSP – nemá opodstatnenie.

SSSJ inšpiratívne a pioniersky spracúva pomenovania doteraz v kodifikačných slovníkových dielach neuvádzané pomenovania etnických skupín, národností či národov. Ide pravdaže najmä o prechýlené ženské podoby, ktoré sa neuvádzali napr. ani v Slovníku slovenského jazyka. Obyvatelia Baskicka sú Baskovia a Baskičky; na území Etrúrie žili v staroveku Etruskovia a Etruskyne. Prípona -yňa je staro-verskejšia; autorky ju použili aj pri tvorení prechýlenej podoby Dákyňa (muži sú len Dákovia, podoba Dáci sa neuvádza). Podobu Dákyňa pokladáme za správnu (uviedli sme ju aj v Príručke z r. 2005); v PSP uvedená analogická podoba Tráčka (v hesle Trácia) nie je koncízna.

Zaregistrovanie slova Bark (má to byť prezývka obyvateľov maďarskej národ-nosti žijúcich v južnom Gemeri pri rieke Gortva), ktoré nemá uvedenú prechýlenú ženskú podobu, je zbytočné. Navyše Gortva je obec; „rieku“ s podobným názvom som na mape nenašiel.

SSSJ netradične ako heslové slová uvádza aj individuálne prevlastňovacie adjektíva utvorené z vlastných mien, a to vtedy, keď sú súčasťou frazeologických alebo terminologických spojení, napr. Graafov -ova -ove s dokladom G. folikul. Je to v lexikografii (zatiaľ) menej známy spôsob; aj posledné vydanie Krátkeho slovníka slovenského jazyka z r. 2003 uvádza napr. spojenie Adamovo jablko pod heslom Adam.

I. zväzok Slovníka súčasného slovenského jazyka (a – g) je vo viacerých ohľadoch podnetným a inšpiratívnym dielom. Jeho čítanie prirodzene otvára aj niektoré diskusné témy; ich pertraktovanie v jazykovednej obci a v širšej kultúrnej verejnosti by sa malo zúročiť pri koncipovaní jeho ďalších zväzkov.

prof. PhDr. Ivor Ripka, DrSc.Fakulta humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity, Prešov

310

MONOgRAFIA O INTERNACIONALIZÁCII sÚČasnej Českej lexiky

Svobodová, D.: Internacionalizace současné české slovní zásoby. Spisy Ostravské univerzity.

Ostrava: Pedagogická fakulta Ostravské univerzity, 2007. 142 s. ISBN 978-807368-308-5.

Fenomén internacionálneho či globálneho je neodškriepiteľnou súčasťou fungovania modernej spoločnosti. Či už sa k tomuto faktu postavíme pozitívne alebo negatívne, nič to nezmení na skutočnosti, že všetky aspekty globalizačných procesov sa odrážajú v jazyku, a to v podobe uspokojovania aktuálnych pome-novacích a vyjadrovacích potrieb spoločnosti i jednotlivca. Ako je dobre známe, schopnosť najbezprostrednejšie odrážať novovznikajúcu realitu a jej mentálne spracovanie používateľmi jazyka má práve slovná zásoba.

Monografia Diany Svobodovej reaguje na prítomnosť globalizačných procesov v českej spoločnosti a na vysokej odbornej úrovni spracúva analyticko-interpre-tačné súvislosti jednej z najvýraznejších dynamických tendencií v slovnej zásobe súčasnej češtiny, t. j. internacionalizácie. Ako ukazuje autorkina bibliografia v závere knihy, dynamika českej lexiky a zvlášť sledovanie internacionalizačných pohybov je predmetom dlhodobého výskumného záujmu autorky. Posudzovaná monografia je teda syntézou výsledkov systematického výskumu obohacovania slovnej zásoby súčasnej češtiny spôsobom preberania lexikálnych jednotiek z cudzích jazykov.

Autorkina koncepcia zachytenia a explanácie systémovej a komunikačnej pozície cudzojazyčných prvkov v českej lexike sa vyznačuje teoreticko-metodolo-gickou prepracovanosťou a adekvátnosťou a takisto originálnosťou a presvedčivos-ťou výskumných riešení, k čomu nemalou mierou prispieva aj bohatá dokladová časť práce. V metodológii D. Svobodovej je cenná najmä eliminácia akéhokoľvek extrémneho prístupu k problematike preberania slov cudzieho pôvodu. Možno teda súhlasiť s jej názorom, že v súčasnej dobe až existenciálnymi dôvodmi pod-mienej interjazykovosti či transjazykovosti sú puristické snahy anachronizmom a, na druhej strane, rečová prax všeobecne neprijíma ani násilné a nefunkčné pretláčanie cudzích lexikálnych prvkov.

V monografii sa status cudzieho, citátového, a prevzatého, v rôznej miere adaptovaného, slova predstavuje adekvátne so zdôraznením buď jeho pomeno-vacej funkcie (keď sa cudzojazyčná jednotka stáva súčasťou jazykového obrazu komunikanta o novozniknutej alebo mentálne inak spracovanej realite), alebo jeho vyjadrovacej funkcie (keď sa stáva prostriedkom vyjadrenia pragmaticky rôzne špecifikovaného postoja ku skutočnosti – vrátane aktualizácie a individualizácie

311

vyjadrenia). Internacionalizačná tendencia a jej konkrétne prejavy sú pre akýkoľvek jazyk dôkazom jeho adaptability na rôzne druhy a úrovne jazykových kontaktov, a to v súlade s akomodačno-asimilačnou dynamikou jazykového vývoja.

Autorka D. Svobodová pri charakteristike cudzojazyčných prevzatí kombi-nuje systémovo-štruktúrne hľadisko s hľadiskom komunikačno-pragmatickým. Takýmto spôsobom postihuje nielen všeobecné a špecifické znaky jednotlivých úrovní adaptačného procesu cudzieho slova (adaptácia výslovnostná, pravopisná, morfologická a hierarchicky najvyššia slovotvorná), ale aj diferencovanosť komu-nikačných funkcií, zásluhou ktorých sa prevzaté slovo udomácňuje vo viacerých komunikačných typoch a sférach. Osobitne sa v práci zdôrazňuje pozitívna rola prevzatých slov, najmä skupiny internacionalizmov, pri zefektívňovaní odbornej komunikácie. Autorka ďalej vyzdvihuje funkciu prevzatého slova ako skupino-vošpecifického prvku v sociolektovej lexike. Zámerné využívanie aktualizačnej funkcie cudzieho a prevzatého slova sa stáva aj súčasťou žánrovej normy reklam-ných textov. Tu je však rečová prax neraz konfrontovaná aj s rôznymi prejavmi nefunkčnej hybridizácie domáceho a cudzieho lexikálneho prvku.

Preberanie slov z tzv. svetových jazykov má, podľa nášho názoru, pre použí-vateľa preberajúceho jazyka aj ďalší, celkom praktický význam. Ekvivaletné lexi-kálne jednotky totiž môžu hovoriacemu uľahčiť proces učenia sa slovnej zásoby daného cudzieho jazyka. Internacionálna zložka slovnej zásoby môže dokonca napomôcť aj osvojovanie si slovnej zásoby ďalšieho jazyka cez sprostredkujúci svetový jazyk (napríklad vyučovanie slovenčiny ako cudzieho jazyka prostred-níctvom angličtiny).

Výskum Diany Svobodovej a jeho prezentácia v tejto monografii je prínosom a inšpiráciou nielen pre českú jazykovedu. Predstavený proces adaptácie cudzieho slova v češtine má mnohé paralely aj v areálovo a typologicky blízkej slovenčine, čím sa explicitne aj implicitne naznačujú možnosti česko-slovenského kompa-račného skúmania súčasnej lexikálnej internacionalizácie. Za mnohé podob-nosti v konkrétnych prejavoch internacionalizačného procesu v oboch blízkych jazykoch spomenieme aspoň podobnú vysoko produktívnu pozíciu sufixálnych formantov –ovať (napr. hendikepovat, internetovat) a -ový (napr. klipový, fultex-tový) pri adaptácii cudzích substantív a takisto vytváranie slovotvorných hniezd ako dôkazu dosiahnutia najvyššieho stupňa adaptácie cudzojazyčného prvku vo funkcii slovotvorného motivanta (napr. skejt/skate – skejtový, skejtovat, skatista, skejťák, skater…).

Ako v závere knihy zhŕňa autorka, slovná zásoba súčasnej češtiny sa teda vyznačuje progresívnou dynamikou v oblasti preberania slov z cudzích jazy-kov, predovšetkým z angličtiny, a takým spôsobom citlivo reaguje na aktuálne spoločenské procesy. Čeština, podobne ako iné „nie svetové” jazyky (vrátane slovenčiny), sa „musí” vyrovnávať s postavením angličtiny ako medzinárodného dorozumievacieho jazyka či jazyka interkultúrnej komunikácie, nie však v zmysle

312

ochudobňovania, ale, naopak, obohacovania komunikačných funkcií preberajú-ceho jazyka.

Recenzovaná monografia Diany Svobodovej je nielen kvalitným náučným textom, ale takisto rešpektuje všetky princípy efektívnej odbornej komunikácie, a to tak pri výstavbe textu, ako aj pri komunikácii s čitateľom.

doc. PaedDr. Ľudmila Liptáková, CSc.Pedagogická fakulta Prešovskej univerzity, Prešove-mail: [email protected]

313

MLACEk, jOZEF: tvary a tváre frazÉm v slovenČine.

2., upravené vydanie. Bratislava: STIMUL 2007. 160 s.

Univerzitný profesor Jozef Mlacek je, možno bez váhania povedať, prvým mužom slovenskej frazeológie. Je autorom monografie Zo syntaxe frazeologických jednotiek (1972), nateraz jedinej vysokoškolskej učebnice frazeológie na Sloven-sku (Slovenská frazeológia, 1977, 1984), ďalej je spoluautorom terminologickej publikácie Frazeologická terminológia (1995), editorom, resp. spolueditorom série zborníkov s názvom Frazeologické štúdie a v neposlednom rade autorom desiatok vedeckých štúdií a odborných článkov z oblasti frazeológie. Je to predovšetkým jeho zásluha, že slovakistická frazeológia je modernou lingvistickou disciplínou, ktorá obstojí aj v medzinárodnom kontexte.

Minulý rok, pri príležitosti okrúhleho životného jubilea profesora Mlacka, vo vydavateľstve Stimul vyšlo druhé vydanie jeho monografie Tvary a tváre frazém v slovenčine (2007, 1. vydanie 2001). V recenzovanom diele, ako z jeho (aj keď na prvý pohľad trochu „záhadného“) názvu vyplýva, sa pozornosť sústredí pre-dovšetkým na formálnu stránku slovenskej frazeológie. V prvej kapitole autor predstavuje východiská svojej interpretácie, a to jednak v podobe poznámok k doterajšiemu výskumu v tejto oblasti (názory na variantnosť a vymedzovanie konštrukčných tvarov frazém), jednak ozrejmuje, prečo zvolil pre svoju knihu práve takýto názov. Výber paronymickej dvojice tvar – tvár totiž nebol náhod-ný. Slovo tvar sa pre svoju nocionálnosť hodí viac na pomenovanie základných konštrukčných typov (foriem) frazém, zatiaľ čo slovo tvár so svojím rozsiahlym konotačným potenciálom je vhodnejšie „na zachytenie tvarovej premenlivosti pri hociktorom základnom konštrukčnom type frazém“ (s. 23).

Jadro práce tvorí charakteristika konštrukčných podôb slovenských frazém (II. kapitola) a analýza „života“ frazém v reči, v konkrétnych textoch (III. kapi-tola).

V druhej kapitole (s. 25 – 75) sa vymedzujú a analyzujú tieto konštrukčné typy slovenských frazém: frazémy so stavbou syntagmy (napr. Achillova päta, maľovať čerta na stenu); frazémy so stavbou vety alebo súvetia (napr. Lož má krátke nohy. – Aká matka, taká Katka.), minimálne frazémy (jednotky s jedným plnovýznamovým slovom, napr. bez debaty, ani za svet), subfrazémy (jednotky obsahujúce len neplnovýznamové slová, ale so zreteľnou výpovednou funkciou a vlastnosťami, ktoré sa pripisujú frazémam – viacslovnosť, expresívnosť, prene-senosť významu: napr. len aby, no zbohom), jednoslovné frazémy (expresívne a obrazné slovesá, ktorých nezvyčajnosť pramení aj v anomálnosti doplnenia: napr. pohnojiť niečo „pokaziť“, vytočiť niekoho „nahnevať“); frazeologizované kon-

314

štrukcie (frazeologizácia zasahuje konštrukciu, nie konkrétne lexikálne zloženie; napr. ako číta, tak číta „stále číta“; ako sa snaží, tak sa snaží „stále sa snaží“). Autor však nezostáva len pri prvoplánovej inventarizácii, jeho výklad smeruje hlbšie k vysvetleniu podstaty procesu frazeologizácie a všetkých dôležitých vlastností frazeologických jednotiek v širších súvislostiach, poukazuje na vzťahy centra a periférie frazeologického fondu (najtypickejšími predstaviteľmi sú frazémy so stavbou syntagmy, ostatné typy sú viac alebo menej príznakové), ale aj na vzťahy a dynamiku medzi jednotlivými skupinami.

V tretej kapitole (s. 77 – 145) sa do centra pozornosti dostáva otázka, „aké realizačné podoby či aké „tváre“ dostávajú uvedené konštrukčné tvary frazém v texte“ (s. 77). Ide teda predovšetkým o konkrétne realizácie frazeologických jednotiek v reči, v komunikácii. Autor vyčleňuje tri základné frazeologické tváre: petrifikované (zmeravené) podoby frazém (jednotky majúce v každom kontexte rovnakú formu: napr. vo dne v noci, o dušu spasenú), varianty frazém (viaceré ustálené podoby jednej frazémy, obsahová stránka sa nemení, napr. zdvihnúť kotvu/kotvy, pozerať sa na dno pohára/pohárika, nemastný-neslaný/neslaný-ne-mastný) a aktualizácie frazém (neuzualizované, individuálne podoby frazém so zmenou významovej a výrazovej stránky, napr. čerešnička na slovenskej hokejovej torte – Kam čert nemôže, tam pošle e-mail.). V rámci týchto troch kategórií sa vymedzujú a analyzujú viaceré podtypy (napr. varianty frazém: morfologické, syntaktické, lexikálne, ortografické, špecifická je otázka sémantických variantov; jednoduché – komplexné varianty, frazeologická séria; aktualizácie frazém: vlastné a nadstavbové).

Podobne ako v predchádzajúcej kapitole text sa vyznačuje neustálou „inte-raktívnosťou“ nielen v rámci vymedzenej témy, teda na osi tvar – tvár (základná otázka: Ako sa jednotlivé konštrukčné podoby správajú v texte?), ale aj vo vzťahu k všeobecnofrazeologickým dimenziám (odpovede na otázky typu Dokedy je frazéma frazémou? Čo je podstatou frazeologizácie?). Navyše, Mlackov zasvetený výklad ponúka odpovede aj na otázky súvisiace s vývojom uvažovania o frazeológii, ktoré sú bezprostredne späté s povahou skúmaných čiastkových frazeologických javov. V súvislosti s problematikou frazeologických tvárí sa napríklad konštatuje, že frazeologická teória len postupne prechádzala od chápania frazém ako úplne nemenných jednotiek (porov. ustálenosť ako jednu zo základných vlastností fra-zém) k poznatku, že vlastne väčšina frazém nepotrebuje byť za každých okolností nemenná, že úplná petrifikovanosť nie je nevyhnutnou podmienkou, aby frazéma bola frazémou. Takto sa vymedzil pojem variantnosti frazeológie. A opäť až po postulovaní variantnosti sa prišlo na to, že premenlivosť frazém má dvojaký cha-rakter – uzuálny (interindividuálny) a neuzuálny (individuálny). To viedlo k ter-minologickému rozlíšeniu variantov a aktualizácií frazeologických jednotiek.

Pripájame aj pár poznámok týkajúcich sa formálnej stránky textu. Pri porov-naní prvého a druhého vydania zisťujeme, že v druhom vydaní sa výrazne zlepšila

315

formálna úprava práce. K dôkladnejšiemu členeniu textu prispelo predovšetkým využitie omnoho väčšieho počtu nadpisov a rôznych modifikácií písma (tučné písmo, kurzíva). Tým sa text stal prehľadnejším a „priateľskejším“ najmä pre študentov. (Škoda však, že z prvého vydania zostalo viacero preklepov a drobné nedôslednosti.)

Na záver sa žiada zdôrazniť ešte jeden dôležitý aspekt recenzovanej práce, týkajúci sa jej obsahovej stránky. Jozef Mlacek vo svojej monografii pokračuje v línii výskumov, ktorých centrom, oporným bodom je pojem/termín jazykový princíp; porov. dve kolektívne monografie Princípy stavby, vývinu a fungovania slovenčiny (1999) a Princípy jazyka (2003), konferenčný zborník Princípy jazyka a textu (2000), ako aj viacero čiastkových štúdií predovšetkým z pera J. Dolníka a P. Žiga. J. Mlacek v súlade so svojou výskumnou doménou rozvíja úvahy o prin-cípoch vzniku a fungovania frazeológie. V centre záujmu tohto textu stojí princíp tvarovosti, ktorý sa realizuje v intímnej, nevyhnutnej spätosti s ďalšími princípmi, „spoluzodpovednými“ za to, že frazeológia je taká, aká je (ide predovšetkým o princíp funkčnej separácie, princíp transpozície, princíp príznakovosti, princíp druhotnosti frazeologického pomenovania, ale aj ďalšie).

Druhé vydanie monografie Tvary a tváre frazém v slovenčine je podľa nášho názoru úplne opodstatnené. Táto kniha totiž zásadným spôsobom a vo viacerých ohľadoch prehlbuje, inovuje a systemizuje poznatky z frazeologickej teórie. Je jasným svedectvom, že profesor Jozef Mlacek stelesňuje typ dôkladného a po-norného vedca, ktorý presvedčivo hľadá a nachádza odpovede na fundamentálne i nadstavbové otázky v rámci zvolenej oblasti výskumu.

Mgr. Martin Ološtiak, PhD.Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, Prešove-mail: [email protected]

316

pEDAgOgICkÁ kOMUNIkÁCIA

Alena Nelešovská: Pedagogická komunikace. Praha: Grada, 2005. 172 s.

V recenzii ponúkame hlavne lingvistický pohľad na knihu univerzitnej profe-sorky, Aleny Nelešovskej, ktorá pôsobí na Katedre primárnej pedagogiky Pedago-gickej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci a je autorkou knihy Pedagogická komunikace v teórii a praxi (Praha: Grada, 2005. 172 s.).

V prvej kapitole, Osobnosť učiteľa a jeho kompetencie, načrtáva kritériá, kladené na učiteľa, ktoré by mal spĺňať ako osobnosť. Základom rozvoja osobnosti učiteľa by mali byť tri dimenzie – teoretická, praktická a osobnostná. Prináša pohľady na rôzne definície pojmu pedagogická „dovednost“, pričom ho chápe, vychádzajúc z psychologického prístupu J. Linharta, ako aktuálnu spôsobilosť k pedagogickej činnosti, ktorú je možné neustále rozvíjať. (Najvhodnejší preklad českého slova dovednost sa nám v tomto zmysle javí termín kompetencia, ktorý budeme ďalej v recenzii používať.) Čo sa týka sociálnej interakcie, za špecifickú pokladá práve komunikačnú kompetenciu učiteľa.

Do oblasti techniky komunikácie radí nasledujúce kompetencie (vychádza z teórie S. Navrátila a K. Klimeša):

- voliť adekvátne motivujúce a aktivizujúce informácie, tiež získať infor-mácie spätnej väzby vo vzťahu k potrebám splnenia vopred vymedzených výchovno-vzdelávacích cieľov,

- náležite kódovať informácie tak, aby ich žiaci boli schopní dekódovať a zaznamenať ich význam a zmysel,

- štruktúrovať informácie tak, aby ich usporiadanie zodpovedalo schopnos-tiam žiakov,

- pripraviť a realizovať dramaturgiu komunikácie.Do súboru interakčných komunikačných kompetencií patria napr. schopnosť

nadväzovať kontakt s komunikačným partnerom, vhodne oznámiť výsledok skúšania jednotlivcovi alebo celej skupine žiakov, viesť diskusiu, nastoliť požia-davku tak, aby žiaci inštrukciu prijali, ale aj akceptovali a pod. Vzhľadom na hore uvedené sa autorka stotožňuje s názorom E. Hájkovej, ktorá predložila návrh, aby nebol vyučovací predmet komunikačnej kompetencie len v študijnom programe elementárnej pedagogiky (ako je to doteraz), ale aby bol zaradený do všetkých učebných plánov budúcich pedagógov. Realizáciu tohto návrhu sa intenzívne snažia v Českej republike presadiť.

Druhá kapitola má názov Základné poznatky o pedagogickej komunikácii. Je tu vymedzený pojem pedagogická komunikácia. Za najviac výstižnú pokladáme definíciu prezentovanú D. Gavorom: „Pedagogická komunikace je výměna infor-mací mezi účastníky výchovně-vzdelávacích cílů. Pedagogická komunikace se řídí osobitnými pravidly, které určují pravomoce jejích účastníků.“. Sú uvádzané tri spôsoby, ako vytvárať pravidlá:

317

- stanoví ich učiteľ, - rozhodujú o nich žiaci,- žiaci vytvárajú pravidlá spolu s učiteľom.Tu vzniká otázka, ktorá z možností je najvhodnejšia. Autorka však úmyselne

necháva odpoveď na čitateľa. Funkciou pedagogickej komunikácie je podľa autorky sprostredkovať výchovu

i vzdelanie, ale aj nadviazať vzťahy medzi účastníkmi komunikácie – učiteľom a žiakom, žiakmi navzájom.

V rámci podkapitoly Verbálna komunikácia sa A. Nelešovská venuje charak-terizovaniu pojmov:

- otázka - úloha, problém, ktorý je potrebné vyriešiť, - kľúčová súčasť dialógu, - odpoveď - najčastejšie ide o repliku, ktorá sa viaže k otázke, - rozličné činnosti v pedagogickej komunikácii môžu byť od-

poveďou. Pozornosť je upriamená aj na akustické vlastnosti hlasu (silu, výšku, farbu

a tzv. hlasový začiatok) a zvukové prostriedky reči (prízvuk, rytmus, dynamiku, intonáciu, tempo, pauzu).

V ďalšej podkapitole z názvom Neverbálna komunikácia je vyzdvihnutý význam mimiky, pohľadov, kineziky (reč pohybov), gestiky, posturológie (sprostredko-vanie informácií držaním tela), haptiky (sprostredkovanie informácií dotykom), proxemiky (sprostredkovanie informácií približovaním sa a vzdiaľovaním), paralingvistiky (sprostredkovanie informácií napr. prostredníctvom tónu reči) a sprostredkovania informácií prostredníctvom úpravy zovňajšku.

Tretia kapitola, Komunikácia v učiteľskej príprave, ponúka aj nasledujúce myšlienky, ktoré sú, podľa nášho názoru, hlavnou ideou celého textu: „Učitel by si měl uvědomit, že svou komunikací ovlyvňuje žáky. Měl by tedy dbát na formulaci otázek, kulturu jazyka, vyjadřování, na své celkové působení při interakci se žákem a přispívat tak k rozvoji osobnosti žáků a vhodného klimatu ve třídě. ... Dosavadní skušenosti podložené i longitudinálním výzkumem ukazují, že cvičení v komuni-kativních dovednostech jsou opodstatněnou součástí přípravy učitelů primárního vzdělávání a účinně přispívají k rozvoji jejích profesních kompetencí.“

Za veľmi cennú podkapitolu považujeme Videozáznam ako prostriedok objektivizácie reflexie a sebareflexie komunikačných kompetencií. Domnievame sa, že veľký prínos pre vyučovanie majú televízne hospitácie (ide o rozbor vi-deozáznamu vyučovacej hodiny v škole) – hlavná pozornosť je zameraná na reč, gestikuláciu, mimiku, komunikáciu učiteľa so žiakom a pod., pričom záznam je obohatený o vysvetľujúci komentár učiteľa pôsobiaceho v praxi, u ktorého sa vyučovacia hodina zaznamenávala. Prostredníctvom televíznych výstupov (ide o videozáznam študenta na vyučovacej hodine počas jeho pedagogickej praxe) a ich rozborov má študent možnosť vytvoriť si vnútornú spätnú väzbu a prípadne

318

regulovať vlastnú techniku prejavu. Metodika využívania videozáznamu má podľa F. Horáka viaceré funkcie – motivačnú, ilustračnú, dokumentárnu, stimulačnú, hodnotiacu, analytickú a pod.

Vo štvrtej kapitole, Komunikácia v učiteľskej praxi, nás najviac zaujali výsledky výskumu, ku ktorým dospel J. Mareš. U žiakov prevládali odpovede do piatich slov (57,3 % zo všetkých odpovedí). Jedno- až trojslovné odpovede tvorili treti-nu (34,1 %). Odpovede šesť- až dvanásťslovné sa vyskytovali u 26,1 % detí. Len 8,2 % tvorili odpovede trinásť- až dvadsaťslovné. Zistil, že je to práve učiteľ, ktorý je v časovej tiesni, nedovolí žiakom vyjadrovať sa zložitejšie, prerušuje ich a núti k skratkovitému vyjadrovaniu. Takmer 20 % viet bolo neukončených v dôsledku učiteľovho zásahu. A. Nelešovská preto zdôrazňuje potrebu rozvoja samostat-nosti vyjadrovania detí. V tejto súvislosti poukazuje na význam slovnej pochvaly a primeranej odmeny.

Kvôli komplexnému chápaniu komunikačných kompetencií žiaka je v knihe uvedená aj podkapitola Poruchy v komunikácii, vývojové chyby v reči.

Zo zámerom rozvíjať komunikačnú kompetenciu učiteľov a žiakov je skoncipo-vaná piata kapitola, Informácie, námety a praktické cvičenia. Autorka sa domnieva, že len máloktorý učiteľ je schopný cieľavedome usmerňovať vývin reči dieťaťa. Napriek tomu (a možno práve preto) sa tu sústreďuje na hlasové ústrojenstvo a hlas, artikulačné ústroje a reč, spisovnú výslovnosť a techniku hovoreného slova.

V šiestej kapitole s názvom Cvičné texty je zozbierané veľké množstvo cvičení (dychových, hlasových i artikulačných), jazykolamov a hier. Reč je nástrojom a pre-javom myslenia. Stimulovanie reči pomocou hier je potrebné už v predškolskom veku, lebo je dôležitým činiteľom rozvoja rozumových schopností dieťaťa.

Preto ako príklad uvádzame práve hru na rozvoj myslenia a slovnej zásoby s názvom Zostav vetu.

Deťom povieme X rôznych písmen – napr. S, K, H. Úlohou detí je zostaviť vetu tak, aby mala toľko slov, koľko sme zadali písmen, a aby každé slovo začínalo týmto písmenom – to znamená v poradí. V našom prípade: S – slniečko, K – krásne, H – hreje. Veta: Slniečko krásne hreje. Veta musí mať prirodzený slovosled a byť logická. Náročnosť úlohy by sa mala prispôsobiť veku detí.

Publikácia sa teda zaoberá pedagogickou komunikáciou a zdôrazňuje jej význam v teoretickej, výskumnej, ale aj praktickej rovine. Má ambíciu, ktorú sa podľa nášho názoru podarilo naplniť, a to upriamiť pozornosť na zmysel fundo-vanej pedagogickej komunikácie v sociálnej interakci medzi učiteľom a žiakom a v tejto súvislosti zdôrazniť potrebu rozvíjania komunikačných kompetencií študentov i pedagógov.

Mgr. Petra HarčaríkováPedagogická fakulta Prešovskej univerzity, Prešove-mail: [email protected]

319

trinásty roČník slova o slove

Slovo o slove. Zborník Katedry komunikačnej a literárnej výchovy Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity. Ročník 13. Ed. Ľ. Sičáková,

Ľ. Liptáková, B. Hlebová. Prešov, 2007. 350 s. ISBN 978-80-8068-646-8.

Už tradične s príchodom jesene a začiatkom nového akademického roka na

Pedagogickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove vychádza Slovo o slove, Zbor-ník Katedry komunikačnej a literárnej výchovy Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity. V roku 2007 sa zborník Slovo o slove spája s magickým číslom 13, ktorý ponúka svojim čitateľom obsahom i rozsahom doteraz najbohatší a najrozmanitejší súbor príspevkov od domácich i zahraničných autorov. Z pragmatického hľadiska považujem za najaktuálnejšie tie príspevky, ktoré môžu byť užitočné najmä pre začínajúcich učiteľov do ich pedagogickej praxe, ale aj pre súčasných študentov predovšetkým pedagogických fakúlt. V nasledujúcej časti sa bližšie pozastavím pri celkovej štruktúre 13. ročníka zborníka Slovo o slove, podrobnejšie však pri tých príspevkoch, ktoré ma svojím obsahom najviac zaujali a ktoré podľa môjho názoru určite stoja za povšimnutie.

Zborník Slovo o slove má šesť kapitol. V prvej kapitole pod názvom Z teórie a didaktiky literatúry (16 príspevkov) ma upútal hneď prvý príspevok Pôvodná kniha pre deti a jej ilustrácia v roku 2006 od A. Sedlákovej a Z. Stanislavovej, v ktorom autorky prezentujú výber najlepších kníh slovenskej literatúry pre deti a mládež v roku 2006 z hľadiska ich umeleckej literárnej a výtvarnej (ilustračnej) hodnoty. Medzi nimi nachádzam aj knihy od veľmi úspešnej prešovskej spiso-vateľky pre deti G. Futovej, pri ktorej sa pozastavuje aj ďalšia autorka príspevku T. Vráblová Fiktívnosť a realita v tvorbe Gabriely Futovej. Autorskej rozprávke – najobľúbenejšiemu žánru súčasných detských čitateľov – venujú svoju po-zornosť dvaja autori: R. Rusňák (Parodicko-nonsensová rozprávka v recepcii dieťaťa mladšieho školského veku) a A. Lobová (Parodizácia folklórneho modelu rozprávky v autorskom rozprávkovom cykle o Osmijankovi). O snahe niektorých slovenských spisovateľov (rómskeho i nerómskeho pôvodu) zachytiť vo svojej literárnej tvorbe pre mládež autentickosť rómskeho kultúrneho naturelu uvažuje B. Hlebová v príspevku O autoroch a rómskom fenoméne. Ostatné príspevky od L. Lederbuchovej (Kulturní symboly v učivu čtení a literární výchovy na 1. stupni základní školy), Z. Fišera (Doplňování příběhu aneb vylepšený Erben. Techniky tvůrčího psaní na cestě k recepci textu), M. Kohútovej (Tvorivé písanie v detskom čitateľskom klube), E. Dolinskej (O tvorivom prístupe na hodinách literárnej výcho-vy), N. Removčíkovej (Využitie multimediálnej čítanky na hodinách slovenského jazyka a slohu) a J. Kallovej (Detektívka alebo hľadáme, pátrame...) považujem za

320

veľmi invenčné, aktuálne a inšpiratívne pre každého učiteľa slovenského jazyka a literatúry na 1. stupni ZŠ.

V druhej kapitole pod názvom Z teórie a didaktiky jazyka (26 príspevkov) má širšie zastúpenie didaktika jazyka ako jeho teória. Z príspevkov, ktoré sa zaobe-rajú jazykovedou, ma najviac zaujali títo autori: M. Čechová (Slovo o významech slova), D. Slančová (Štýl v jazykovej interakcii a jeho druhy), K. Kamiš (Kognitivní mechanizmy osvojování mateřštiny dítětem v předškolním a v mladším školním věku z hlediska biolingvistického) a Ľ. Sičáková (Tvorenie tvarov genitívu plurálu substantív ženského rodu a pedagogická prax). Mimoriadnu čitateľskú pozornosť istotne vyvolajú príspevky z oblasti didaktiky jazyka, ktoré v podstatnej miere obohacujú 13. ročník zborníka Slovo o slove. Na príspevok M. Ligoša (Aktuálne otázky vyučovania slovenského jazyka a literatúry) aktuálne nadväzuje príspevok Ľ. Liptákovej pod názvom K typologizácii metód vyučovania materinského jazyka, v ktorom sa autorka podrobne zaoberá typologizáciou vyučovacích metód na rozvíjanie komunikačnej kompetencie detí mladšieho školského veku. Zaujímavé sú aj ďalšie rozmanité a invenčné námety na rozvíjanie základných komunikač-ných zručností detí na 1. stupni ZŠ, ktoré prezentujú vo svojich príspevkoch nasledujúci autori: M. Sedláková (Podporme školskou komunikáciou prirodzenú komunikáciu), M. Klimovič (Štruktúrované písanie pre deti v primárnej škole), J. Palenčárová (Reflexie o prvkoch mediálnej výchovy vo vyučovaní materinského jazyka na 1. stupni ZŠ), M. Beláková (Komunikačný aspekt proprií vo vyučovaní materinského jazyka), B. Lehoťanová (Práca s textom ako východisko pre heuris-tické riešenie problémov alebo aby deti mali možnosť zažiť radosť z tvorenia), M. Olšiak (Komunikačné aktivity na hodinách slovenského jazyka), R. Gumanová (Rozvoj detskej reči v predškolskej edukácii so zameraním na nápravu a prevenciu chýb, ako aj nácvik spisovnej výslovnosti), A. Miženková (Porozumenie textu ako jeden z troch aspektov čitateľskej gramotnosti – na materiáli častíc) a A. Dujavová (Typológia frazeologických cvičení a jej praktická aplikácia).

V tretej kapitole pod názvom Recenzie, kultúrna a odborná informácia (18 príspevkov) sa dozvedáme o ohlasoch na knižné novinky a monografie, z ktorých do čitateľskej pozornosti odporúčam niekoľko recenzií: od M. Ološtiaka O Slovníku súčasného slovenského jazyka (Slovník súčasného slovenského jazyka. A – G. Red. K. Buzássyová – A. Jarošová. Bratislava: Veda, 2006. 1134 s.), od E. Dolinskej Bibiána Hlebová: Ľudo Ondrejov v literárnohistorickej recepcii (Hlebová, B.: Ľudo Ondrejov v literárnohistorickej recepcii. Prešov: Prešovská univerzita, Pedagogická fakulta, 2007. 215 s.), od R. Nováka Eva Dolinská: Hudobné motívy v diele Vincenta Šikulu. Interpretácia textov s prvkami hudobnosti v didaktickej komunikácii (Dolinská, E.: Hudobné motívy v diele Vincenta Šikulu. Interpretácia textov s prvkami hudobnosti v didaktickej komunikácii Prešov: Rokus, 2006. 152 s.), od L. Blažekovej Poďme sa hrať a rozprávať (Palenčárová, J. – Bajzíková, V.: Rozcvičme si jazýčky... (prípravné cvičenia na nácvik ústnych jazykových prejavov).

321

Bratislava: Združenie Orava pre demokraciu vo vzdelávaní, 2006), od S. Zajacovej Slovenský jazyk. krok za krokom k maturite (Ološtiak, M. – Gianitsová-Ološtia-ková, L.: Slovenský jazyk. Krok za krokom k maturite. Bratislava: Fragment, 2007. 192 s.). V rámci tejto kapitoly nás ďalší autori: R. Rusňák („Dnešné deti už nebaví počúvať...“ Z besedy s Gabrielou Futovou), M. Klimovič (Sympózium o tvorivom čítaní a Knižné hody), Ľ. Liptáková (Učiteľské mobility pokračujú) a A. Miženková (Artušovanie) informujú aj o aktuálnych podujatiach na Katedre komunikačnej a literárnej výchovy PF PU.

Štvrtá kapitola Z jazykových okienok Rádia Regina Košice obsahuje záznam z jazykového okienka od M. Imrichovej O ortograficko-sémantickej stránke slov Róm/Cigán, Cigán, Cigáň.

Piata kapitola pod názvom Vlastná tvorba študentov je pohľadom do autor-skej dielne šiestich študentov z Prešovskej univerzity: J. Palaščáka, R. Goroľa, J. Tomkovej, J. Pecuchovej, M. Voroňákovej a M. Bujňákovej.

Šiesta kapitola Knižné a časopisecké novinky katedry má charakter reklamy na najnovšie monografické a časopisecké aktivity členov katedry.

Záverom môžem konštatovať, že aj 13. ročník zborníka Slovo o slove nás opäť milo prekvapil a zaujal. Myslím si, že nielen odborníkom z oblasti jazykovedy, literárnej vedy či didaktiky, ale aj študentom vysokých škôl a ich absolventom môže prispieť k obohateniu ich doterajšieho poznania. PaedDr. Jana KallováZŠ Čaňa, Pionierska 33, 044 14 Čaňae-mail: [email protected]

322

pORTUgALSké INšpIRÁCIE

Program učiteľskej mo-bility Erasmus ponúka vysokoškolským učiteľom nevšednú možnosť získania bezprostredného obrazu o kompatibilných študijných programoch v zahraničí a takisto možnosť porovnať obsah a proces vzdeláva-nia v konkrétnom odbore. Okrem toho je mobilitný pobyt prirodzene spojený aj

s poznávaním kultúrno-historickej i prosto ľudskej tváre hostiteľskej krajiny.V októbri 2008 som sa vďaka výbornému manažovaniu programu Erasmus

na Prešovskej univerzite vybrala na skusy na juhozápad Európy do malebnej krajiny ležiacej na Pyrenejskom poloostrove. Týždňový pobyt v Porte, druhom najväčšom portugalskom meste, bol pre mňa zdrojom intenzívnej odbornej i kultúrno-spoločenskej skúsenosti. Pedagogická fakulta Prešovskej univerzity má už viacročnú a veľmi úspešnú spoluprácu s Escola Superior de Educaçăo do Instituto Politécnico do Porto, ktorá sa týka tak učiteľských, ako aj študentských mobilít. Srdečné prijatie na pedagogickej fakulte v Porte a priateľská atmosféra na každom kroku boli pre mňa tým najlepším „zbavovačom“ vnútorného nepokoja, ktorý sa asi každého zmocní v novom prostredí. Počas týždňa pobytu v Porte som Portugalcov spoznávala ako otvorených, priateľských a dobrosrdečných ľudí. A mesto Porto ma očarilo svojou historickou i súčasnou krásou, jedinečnou prí-morskou (či skôr „prioceánskou“) atmosférou, čarovným nábrežím rieky Douro (pozri obrázok)...

Nevyhnutnou súčasťou každej učiteľskej mobility je vyučovanie na partnerskej fakulte. V rámci vyučovacieho programu som mala možnosť portugalským štu-dentom prednášať na témy Towards Paradigms of the Mother Tongue Education; Children`s Identity as a Part of Development of Children`s Communicative Competence; The Child`s Word Formation as Natural Part of Children`s Speech Ontogenesis. Prítomní študenti ma príjemne prekvapili neskrývaným záujmom o dané témy a diskusia sa okrem iného týkala aj porovnávania či už vyučovania materinského jazyka, alebo detskej slovotvorby v slovenskom a portugalskom prostredí. Potešiteľný bol aj ich záujem o slovenský jazyk, ktorý napokon vyústil do minikurzu základných komunikačných slovenských fráz. Vo vyučovaní sloven-činy ako cudzieho jazyka som sa mohla vo väčšej miere realizovať na workshope

323

Basic Slovak pre portugalských študentov, ktorí sa pripravovali na absolvovanie študentskej mobility práve na prešovskej pedagogickej fakulte (zúčastnili sa na ňom aj naše študentky, ktoré v tom čase v Porte realizovali svoj mobilitný program Erasmus). Na spomenutý workshop v Porte nadviazala séria ďalších jazykových lekcií slovenčiny, ktoré som portugalských študentov vyučovala v rámci ich štu-dijného plánu na Pedagogickej fakulte PU počas nasledujúceho semestra.

Keďže jednou z mojich výskumno-pedagogických priorít je vyučovanie materinského jazyka, využila som mobilitný pobyt aj na získanie základných in-formácií o vyučovaní materinského jazyka v portugalských primárnych školách a rovnako na porovnanie vysokoškolskej prípravy budúcich učiteľov preprimárnej a primárnej školy.

Povinné vzdelávanie je v Portugalsku rozdelené na rozdiel od Slovenska až do troch cyklov: 1. – 4. ročník, 5. – 6. ročník, 7. – 9. ročník (takéto členenie podľa mňa lepšie reflektuje vekové osobitosti detí). Učitelia primárnej školy získavajú potrebné vzdelanie na tzv. Escolas Superiores de Educacao, ktoré sú súčasťou po-lytechnických inštitútov (druhým typom vysokoškolskej inštitúcie v Portugalsku sú univerzity). Budúci učitelia si môžu vybrať z dvoch študijných odborov: 1. Uči-teľstvo primárnej školy a 2. Učiteľstvo pre 1. a 2. cyklus základného vzdelávania. Absolventi Učiteľstva primárnej školy získavajú po 4-ročnom štúdiu kvalifikáciu vyučovať v materskej škole a v prvom cykle povinného vzdelávania, teda v 1. – 4. ročníku. Absolventi druhého študijného odboru, študujúci rovnako štyri roky, sú oprávnení vyučovať tak v prvom (1. – 4. ročník), ako aj v druhom (5. – 6. ročník) cykle povinného vzdelávania, a to v zvolenej špecializácii (tou môže byť: portu-galčina a francúzština; portugalčina a angličtina; prírodné vedy a matematika; telesná výchova; hudobná výchova; výtvarná a technologická výchova).

Pri štúdiu pedagogických dokumentov, učebníc i pri osobných návštevách primárnej školy som sa presvedčila o tom, že vo vyučovaní materinského jazyka sa môžeme portugalským systémom v mnohom inšpirovať. Na prvom mieste v tom, že teória i prax vyučovania portugalčiny ako materinského jazyka sa môže oprieť o národný referenčný rámec National Curriculum of Basic Education – Essential Competences, schválený portugalským ministerstvom školstva v roku 2001 (pozri www.dgidc.min-edu.pt ). Národné kurikulum základného vzdelávania (spomínané 3 cykly od 1. až po 9. ročník) vyčleňuje 10 všeobecných kompetencií, na ktoré potom nadväzuje stanovenie špecifických kompetencií v jednotlivých oblastiach vzdelávania.

Všeobecné kompetencie, ktoré sa najväčšmi týkajú používania portugalčiny ako materinského jazyka, sú vymedzené týmito bodmi:

Po ukončení základného vzdelávania má byť žiak schopný:• Získavať kultúrne, vedecké a technologické poznatky s cieľom porozumieť

realite a zaoberať sa situáciami a problémami bežného života.

324

• Vhodne používať jazyk v diferencovaných oblastiach kultúrnej, vedeckej a technologickej sféry s cieľom prezentovať svoje vedomosti, myšlienky, názory a postoje.

• Korektne používať portugalský jazyk s cieľom komunikovať primeraným spôsobom a štruktúrovať vlastné myslenie.

• Osvojovať si vlastné pracovné a učebné stratégie využiteľné pri realizovaní rôznych cieľov.

• Získavať, vyberať, usporadúvať a využívať informácie.• Osvojovať si stratégie potrebné na riešenie problémov a uskutočňovanie

rozhodnutí.• Kooperovať s ostatnými pri riešení bežných úloh a realizovaní rôznych

projektov.Cieľom základného edukačného kurikula portugalčiny ako materinského

jazyka je rozvíjať poznávanie jazyka, ktoré umožňuje:• Porozumenie reči a jej produkovanie v spoločenskom a verejnom kontex-

te.• Primeranú verbálnu interakciu vo formálnych a inštitucionalizovaných

komunikačných situáciách.• Plynulé a kritické čítanie.• Multifunkčné využitie písania a kompozičných techník v diferencovaných

typoch textu.• Porozumenie základným aspektom štruktúry a používania jazyka.Vo vyučovaní materinského jazyka je podľa uvedeného referenčného rámca

potrebné rozvíjať špecifické kompetencie žiaka týkajúce sa tak hovoreného (počúvanie, hovorenie), ako písaného (čítanie a interpretovanie, písanie) spô-sobu verbálnej recepcie a produkcie a takisto rozvíjania poučeného jazykového vedomia.

V prvom cykle portugalského základného vzdelávania, ktorý zodpovedá nášmu 1. stupňu základnej školy, sú špecifické kompetencie v jednotlivých oblas-tiach verbálnej recepcie a produkcie vymedzené takto:

Počúvanie – rozvíjanie porozumenia reči v rôznych varietách portugalčiny, vrátane spisovného jazyka (schopnosť zachytiť a udržať v pamäti podstatné in-formácie; uvedomovať si lingválne a paralingválne kľúčové prvky pri identifikácii komunikačných zámerov).

Hovorenie – rozvíjanie hovorenia v spisovnej portugalčine (schopnosť vhodného, zreteľného a výrazného sebavyjadrenia primeraného kontextu a ko-munikačnému zámeru; rozširovanie slovnej zásoby a zvyšovanie komplexnosti syntaktických štruktúr).

Čítanie – osvojovanie si primárneho mechanizmu získavania zmyslu z písané-ho textu (schopnosť automaticky dekódovať grafémové sekvencie s cieľom lokali-zovať informáciu v písanom materiáli a porozumieť celkovému zmyslu krátkeho

325

textu; poznávanie základných stratégií automatického dekódovania grafémových sekvencií a získavania informácií z písaného textu).

Písanie – osvojovanie si techník písania (schopnosť produkovať písané texty s diferencovaným komunikačným zámerom; osvojovanie si primárnych techník textovej organizácie).

Jazykové vzdelávanie – rozvíjanie poznávania jazyka ako východisko kul-tivovania rečového správania žiaka (schopnosť používať jazykové poznatky ako nástroj osvojovania si čítania a písania; osvojovanie si jazykových paradigiem a pravidiel).

Takto špecifikované kompetencie, ktoré má žiak primárnej školy získať pros-tredníctvom obsahu a procesu vyučovania materinského jazyka, nepochybne prinášajú mnohé inšpirácie pre kurikulárne zmeny na Slovensku. Podnetné je aj spracovanie učebnicových textov, v ktorých sa koncepčne uplatňuje integrácia jazykovej, slohovej a literárnej výchovy (napr. v rade učebníc F. Lemos – F. Antu-nes: Língua Portuguesa. Trampolim. Porto Editora, 2005).

Skúsenosti a podnety získané na učiteľskej mobilite v zahraničí sú rozhodne prínosom pre odbornú a pedagogickú prax účastníka. Reflexiu významu môjho pobytu v portugalskom Porte zhŕňam takto:

1. Aplikácia nových edukačných skúseností v didaktike materinského jazyka so zdôraznením interkultúrneho kontextu.

2. Komparácia kompatibilných študijných odborov oboch vysokoškolských inštitúcií.

3. Komparácia vzdelávacieho systému v Portugalsku a na Slovensku a porov-nanie kurikula materinského jazyka v primárnej škole.

4. Prezentácia vysielajúcej inštitúcie a propagácia mobilitného programu Erasmus.

Ľudmila LiptákováPedagogická fakulta Prešovskej univerzity, Prešov

326

kURZ SLOVENSkéHO jAZYkA pRE zahraniČnÝch Študentov

NA pÔDE pREšOVSkEj UNIVERZITY

Program Erasmus je jedným z programov multikultúrneho programu Socrates. Jeho cieľom je rozvíjať európske povedomie v rámci vysokoškolského vzdelávania. EILC (Erasmus Intensive Language Course) sú intenzívne jazykové kurzy pod-porované Európskou komisiou a sústreďujú sa na menej známe jazyky Európskej únie. Poskytujú študentom príležitosť študovať domáci jazyk po dobu troch až ôsmich týždňov priamo v hostiteľskej krajine.

Takúto možnosť mali aj zahraniční študenti, ktorí sa v termíne od 28. 1. 2008 do 15. 2. 2008 zúčastnili EILC, t. j. intenzívneho jazykového kurzu slovenčiny na pôde Prešovskej univerzity. 28. 1. 2008 ich prijal rektor PU, prof. RNDr. René Matlovič, PhD., a vedenie univerzity. Koordinátorkou projektu sa stala doc. PhDr. Jaroslava Stašková, CSc., vedúca Ústavu jazykových kompetencií, pričom Filozofická fakulta PU pozvala na spoluprácu Pedagogickú fakultu, ktorá už mala skúsenosti s vy-učovaním slovenčiny ako cudzieho jazyka v podobných projektoch.

Aj keď to bol prvý jazykový kurz programu EILC, tešili sme sa pomerne veľkej účasti zahraničných študentov. Pricestovali z rôznych krajín – z Bulharska, Litvy, Fínska, Talianska, Maďarska, dve študentky prišli z Poľska a piati študenti z Por-tugalska. Spolu študovalo slovenčinu 12 vysokoškolákov.

Počas pracovných dní (okrem dvoch) prebiehalo vyučovanie v päťhodinových blokoch, počas ktorých sa mali cudzinci naučiť dorozumievať sa v bežných život-

327

ných situáciách – pri štúdiu, oddychu, orientácii v meste, pri zábave, nakupovaní – na úrovni začiatočníkov. Priblížili sme im slovenskú literatúru, ľudovú kultúru i zvyky. Pedagogický proces prebiehal v klasických aj počítačových učebniach, kde sa využívala audiovizuálna technika, najmä pri upevňovaní fonetických pravidiel a nácviku porozumenia počutého. Lektormi slovenského jazyka boli pedagógovia z Pedagogickej fakulty – doc. PaedDr. Ľudmila Liptáková, CSc., Mgr. Katarína Vužňáková, PhD., Mgr. Radoslav Rusňák, PhD., a z Filozofickej fakulty – Mgr. Slav-ka Oriňáková a Mgr. Petra Harčaríková. Na konci tretieho týždňa sa uskutočnilo záverečné skúšanie študentov. Bolo rozdelené do dvoch častí. V prvej, ktorá bola zameraná na počúvanie dialógov s porozumením, dosiahli absolventi slovenčiny od 50 % do 100 % bodov. Druhá bola zameraná na teoretické otázky – študenti absolvovali počítačový test a získali 95 % až 100 % bodov.

Naším cieľom však nebolo len vyučovanie slovenčiny. Chceli sme študentov oboznámiť, tak ako sa predpokladá v stanovách európskeho projektu, aj so so-ciokultúrnymi fenoménmi nášho regiónu, východného Slovenska. Uskutočnili sa exkurzie, počas ktorých sme spolu navštívili Košice, Bardejov, Bardejovské Kúpele, drevené kostolíky v Kľušove a Hervartove, Solivar, Levoču, športoviská Vysokých Tatier a „salaš“ v Starej Ľubovni, v ktorom ochutnali študenti typické slovenské jedlá.

Počas voľného času mali možnosť zahraniční študenti navštíviť Hvezdáreň a planetárium v Prešove, relaxovali v soľnej jaskyni a zabávali sa na 4. reprezen-tačnom plese Pedagogickej fakulty PU, na ktorom sa im zapáčili slovenské ľudové tance. Zo športových aktivít možno spomenúť usporiadaný futbalový zápas, náv-števu bowling centra a relaxačno-športového areálu Aquacity v Poprade. Niektorí sa dokonca naučili lyžovať.

Všetky aktivity prijímali študenti s radosťou, možno aj preto, že sa tu stretla skupina nadšencov, ktorí mali chuť spoznávať nový jazyk, kultúru, ľudí na Slo-vensku i cudzincov – svojich spolužiakov. V priebehu obdobia, ktoré sme spolu strávili, sa medzi študentmi a učiteľmi vytvorili priateľské vzťahy. Študenti sa preto neváhali na učiteľov obrátiť aj mimo spomínaných aktivít – pomáhali sme pri nákupoch, návšteve lekára a pod. V rozhovoroch sme sa dozvedeli o rodinách, kultúrach, životných podmienkach študentov. Preto bolo odovzdávanie certi-fikátov počas posledného dňa kurzu emotívne. To však neubralo z oficiálnosti slávnostnej chvíle, ktorej sa zúčastnili študenti, prodekan FF, PhDr. V. Dančišin, PhD., koordinátorka projektu, doc. PhDr. Jaroslava Stašková, CSc., zástupkyňa Oddelenia pre zahraničné vzťahy, PhDr. Naďa Polláková a lektori.

Veríme, že kurz absolventom EILC pomohol, aby sa lepšie etablovali na uni-verzitách Slovenska, ktoré sa stanú na jeden semester ich domovskými.

Petra HarčaríkováPedagogická fakulta Prešovskej univerzity, Prešov

328

písať je ĽudskÉ

Kto z nás môže zodpovedne vyhlásiť, že úroveň jeho písomnej komunikácie v rôznych životných situáciách je na výbornej úrovni? Pravdepodobne každý, kto oplýva aspoň minimálnou dávkou skromnosti, potvrdí, že sa ešte má čo učiť, aby text, ktorý napíše, zodpovedal všetkým požiadavkám efektívnej komunikácie.

Počas dvoch aprílových dní hostila Katedra komunikačnej a literárnej výcho-vy Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove významného hosťa. Bol ním naslovovzatý odborník na tvorbu písaného textu PhDr. Zbyněk Fišer, PhD., ktorého pracoviskom je Ústav českej literatúry na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne.

A veru, bola to návšteva veľmi produktívna. Pán Fišer totiž ponúkol všetkým záujemcom kurz akademického písania, teda písania pre odborné účely. V dvoch skupinách (prvú tvorili učitelia PF, druhú učitelia, doktorandi i študenti PF) a počas dvoch popoludní sa rozbehol maratón stimulačných pisateľských aktivít, ktorými sa postupne prehrýzli aj tí, čo netušili, že k formulovaniu témy plánovaného od-borného textu sa možno dopracovať aj technikami tvorivého písania.

Šesťhodinový blok venovaný intenzívnemu pátraniu po spôsoboch pevnejšieho a presvedčivejšieho uchopenia témy sa končil vo večerných hodinách a priniesol obom stranám (lektorovi i účastníkom kurzov) mnoho inšpirácií, ktoré každý podľa svojich možností a potrieb môže zapracovať do svojho textotvorného procesu.

Písanie odborného textu môže byť aj zábavné, ako nám ukázal pán Fišer. Náročný proces písania tak možno permanentne pretkávať sprievodnými metó-dami optimalizácie textu. Kurz akademického písania by bol vhodným doplnkom študijného programu. Veď kto z nás môže zodpovedne vyhlásiť, že...

Martin KlimovičPedagogická fakulta Prešovskej univerzity, Prešov

329

„celÝ môj svet ku mne prichádza cez oČi,“

zaznelo 9. apríla 2008 z úst vysokoškolského učiteľa a talentovaného spisova-teľa Petra Karpinského na Pedagogickej fakulte v rámci tradične organizovaných jarných besied s významnými slovenskými spisovateľmi. Aj týmito slovami sa dvojdomý prešovský autor zbierky poviedok Oznamujeme všetkým majiteľom hrobov a rozprávok pre deti Ako sme s Ťukťukom ťukťukovali či najnovších Roz-právok z múzea záhad a tajomstiev viac osobne i osobnostne odhalil študentom PF ako vizuálny typ autora.

Spisovateľ je vždy len obyčajný človek z mäsa a kostí a tiež má svoje trápenia, radosti, zaujímavé postrehy a názory na svet vôkol seba, ako aj úsmevné príhody (napr. z besied s deťmi), ktoré sú až priveľmi ľudské. A človek-spisovateľ si vždy vie získať človeka-čitateľa (poslucháča). Už len tým priznaním, že literatúra je pre neho viac koníčkom (lebo „keď niečo musíme, tak si to istým spôsobom aj zhnusí-me“) a že sám je nedisciplinovaným autorom, ktorý nedokáže písať programovo každý boží deň – hoci autor by mal byť určitým spôsobom i stvoriteľom a malým bohom, ktorý by mal určiť vnútorné pravidlá svojim textom – akési desatoro pre príbeh, ktorým by sa malo všetko riadiť. Dokonca by mohlo ísť o 3D verziu postáv v autorovej hlave... Pre spisovateľa sa totiž virtuálna postava musí (resp. mala by sa) stať skutočnou. Autor totiž na rozdiel od čitateľa musí poznať svoje postavy do špiku kostí. Možno práve preto je pre P. Karpinského veľmi podstatná aj ilustračná stránka jeho textov, pretože ju často vníma ako rozhodujúce kritérium pri prvot-nom detskom rozhodovaní sa, či si knihu po prelistovaní aj skutočne prečíta.

Oveľa rezervovanejší a opatrnejší sa spisovateľ ukázal vo vzťahu k bestselle-rom v literatúre. Ak sa totiž z knihy stane bestseller, pre neho je to vždy signál, že niečo nie je v poriadku (z tohto netradičného pohľadu autorovi úprimne želáme, aby sa jeho knihy nikdy nestali „podozrivými bestsellermi“). A vlastne ani „prečisťovadlami“ bez vitamínov, za aké označuje ľahko stráviteľné a ničím neobohacujúce knihy. V literatúre je síce potrebné mať aj toto zastúpenie, no musí existovať popri výdatnej a skutočne zasycujúcej strave (tzv. vitamínovej bombe), ktorú treba možno i dlhšie prežúvať a tráviť. Ale iba takáto literárna strava človeka naozaj zasýti, dieťa nevynímajúc. A týmto typom duševnej potravy sú rozhodne aj knihy spisovateľa Petra Karpinského.

Za špecificky hodnotný typ literatúry považuje spisovateľ aj komiksy, ktoré sú jeho „srdcovkou“ – aj preto sa im z odborného hľadiska veľmi intenzívne venuje. Koniec koncov, komiksová tvorba je veľmi podobná literárnej tvorbe. Aj tam sa dá podľa spisovateľa nájsť brak, ľahká stredná úroveň, bestsellery i vskutku unikátne a chutné kúsky pre labužníkov. Asi také kúsky, akým je pre neho klenot detskej

330

svetovej literatúry od Astrid Lindgrenovej My všetky deti z Bullerbynu. Švédska autorka je poetikou, tonalitou i dvojadresnosťou svojich textov veľkým inšpirač-ným zdrojom nášho prešovského autora. Ak by ste sa v toto dopoludnie boli Petra Karpinského opýtali, kde by chcel skutočne stráviť svoje prázdniny, odpovedal by vám stručne a jednoznačne: „V Bullerbyne!“

Kto sa v slnečnú stredu 9. apríla 2008 pozorne započúval do slov prešovského spisovateľa z mäsa a kostí – Petra Karpinského – mohol si z besedy odniesť jeho zaujímavý recept na to, ako sa dá do literatúry po uši zaľúbiť. Ako každé závažné tajomstvo je aj to jeho veľmi jednoduché a P. Karpinský ho zhrnul do intímneho vyjadrenia zaváňajúceho človečinou, ktoré by však mohlo byť pre študentov PF aj didaktickou výzvou a zároveň odpoveďou na zrýchlený pulz sveta dnešných detí: „Ja dodnes milujem hrubé knihy a rozprávkové hrubé knihy sú absolútne úžasné...“ Radoslav RusňákPedagogická fakulta Prešovskej univerzity, Prešov

331

Katedra komunikačnej a literárnej výchovy Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity, Ul. 17. novembra 15, 081 16 Prešov

Vás srdečne pozýva na vedeckú konferenciu s medzinárodnou účasťou

organizovanú v rámci riešenia grantového projektu KEGA 3/4092/06a pri príležitosti osláv 60. výročia založenia Pedagogickej fakulty PU

INOVácIE V OBSAHU A PROcESE VyUČOVANIA JAZyKA A LITERATÚRy

Prešov 25. – 26. 9. 2008

TEMATIcKé OBLASTI:

• Modernizácia a elektronizácia procesu vyučovania jazyka a literatúry na všetkých stupňoch škôl.

• Koncepcie komunikačno-literárnej prípravy budúceho učiteľa predpri-márnej a primárnej školy.

• Reflexia aktuálnej spoločenskej situácie v cieľoch komunikačnej a literárnej edukácie.

• Vyučovanie jazyka a literatúry v regionálnom, národnom, európskom a globálnom kontexte.

• Dynamika obsahovej stránky vyučovania materinského jazyka a literatúry na všetkých stupňoch škôl.

• Nové výzvy vo vyučovaní slovenčiny ako cudzieho jazyka.

Bližšie informácie na:

http://www.unipo.sk/files/docs/pf_katedry/svk/dokument_923_568.doc

332

ORGANISERDepartment of communicative and Literary Education

Faculty of Education Prešov University

Ul. 17. novembra 15, 081 16 Prešov, Slovakia

cORDIALLy INVITES yOU TO THE INTERNATIONAL AcADEMIc cONFERENcE

INNOVATIONS IN cURRIcULUM AND INSTRUcTION

OF LANGUAGE AND LITERARy EDUcATIONSLOVAKIA, PREŠOV 25. – 26. 9. 2008

ThemaTicareas:• Modernization and computerization of language and literary education in

all stages of schooling.• The conceptions of communicative and literary training of prospective

teachers in pre-primary and primary schools.• Implications of current societal status reflected in the aims of communi-

cative and literary education.• Language and literary education within regional, national, European and

global context.• Dynamics in curriculum of mother tongue education in all stages of scho-

oling.• The new challenges in teaching Slovak as a foreign language.

The more information can be found on the web site:http://www.unipo.sk/files/docs/pf_katedry/svk/dokument_982_568.doc

333

z jazykových okienok Rádia Regina košice

poď sem a stoj tu

Okrem prízvuku na predposlednej slabike, nedostatku kvantity a pridali by sme aj problematiku nerozlišovania rodu pri číslovke dva/dve patrí medzi jazykové prvky, podľa ktorých nás Stredoslováci a Západoslováci okamžite identifikujú, aj nesprávne používanie zámen sem a tu. Overte si svoje jazykové povedomie v na-sledujúcich príkladoch: Rád sem chodievam alebo Rád tu chodievam;

Polož to sem alebo Polož to tu.Obidve zámená – sem i tu – sú príslovkové ukazovacie zámená; odlišujú sa

však tým, že zámeno sem označuje smer k hovoriacemu alebo do jeho blízkos-ti, a zámeno tu ukazuje na miesto v blízkosti hovoriaceho. Najjednoduchšie si správnosť ich použitia v konkrétnej vete overíme tak, že zámeno sem nahradíme spojením na toto miesto a zámeno tu spojením na tomto mieste.

Rád chodievam na toto miesto – čiže – Rád sem chodievam.Polož to na toto miesto – čiže – Polož to sem. Bývam na tomto mieste – čiže – Bývam tu.Ale: Prisťahovali sme sa na toto miesto včera – čiže – Prisťahovali sme sa sem včera. Ako vidieť, vplyv nárečia má niekedy aj také dôsledky, ktoré hneď vari ani

nezbadáme. Zámená sem a tu však treba v spisovnej slovenčine pre ich významovú rozdielnosť odlišovať, a preto ešte raz zopakujeme, že zámeno tu znamená miesto a jeho použitie si overíme spojením na tomto mieste, zámeno sem znamená smero-vanie deja a overíme si ho slovami na toto miesto. Takže: Stoj tu – ale – Poď sem.

NÁZVY ULÍC

V poradí tretia pravopisná kodifikácia v r. 1991 priniesla niekoľko zmien. Najviac diskutovanou medzi učiteľmi i laikmi bola – vari pre vyššiu frekvenciu používania v písomnej i ústnej komunikácii – zmena písania názvov ulíc. Napriek tomu, že táto pravopisná úprava bola urobená v prospech zjednotenia/uľahčenia systému písania veľkých písmen, neustále pretrváva neistota v ich používaní. Zme-na sa uskutočnila v tom, že názvy ulíc píšeme s veľkým začiatočným písmenom, a to aj slovo ulica, ak je na začiatku názvu. Máme skúsenosti, že problémom pri písaní názvov ulíc nie je táto zmena, ale správna podoba názvu, správny slovo-sled. Najčastejším typom pomenovaní slovenských ulíc je podoba Hlavná ulica,

334

Prostějovská ulica, Jabloňová ulica, ktoré píšeme na začiatku s veľkým začiatočným písmenom. V názvoch ulíc typu Dostojevského ulica, Mikoviniho ulica, Šoltésovej ulica netreba meniť poradie slov na Ul. Dostojevského. V slovenčine stojí privlast-ňovacie prídavné meno pred podstatným menom, napr. Jankova mama, Jankina sestra; opačné poradie je príznakové. Názvy ulíc patria do oficiálneho úradného styku, preto ich podoba má byť neutrálna, čiže v poradí Vansovej ulica. Ak je však prívlastok rozvitý, stojí za menom, napr. Ulica E. M. Šoltésovej, Ul. Terézie Vanso-vej, Ulica Májového povstania, Ulica obrancov mieru a píšeme v nich slovo ulica s veľkým začiatočným písmenom, lebo stojí na začiatku vlastného mena.

Starosti majú používatelia jazyka s názvami typu Ulica obrancov mieru. Pretože slovo ulica je súčasťou názvu, píše sa U. Nie je však dôvod napísať aj O. Spojenie obrancovia mieru totiž nie je vlastným menom. Podobne Ulica duklianskych hr-dinov bude mať na začiatku U, ale spojenie duklianskych hrdinov nie je vlastným menom, preto ich píšeme s malými začiatočnými písmenami.

Pre úplnosť treba ešte uviesť, že môžeme používať aj skrátené tvary názvov ulíc, a to najmä na obálkach, v zoznamoch a pod. V skrátených podobách nepou-žívame slovo ulica a píšeme ich s veľkým začiatočný, písmenom, pretože stále ide o vlastné meno, i keď skrátené,

napr. Šoltésovej, Dostojevského, Obrancov mieru, Hlavná. V oficiálnom, najmä v úradnom styku a v dokumentoch treba však uvádzať úplnú podobu. PaedDr. Mária Imrichová, PhD.Fakulta humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity, Prešov [Odznelo v Rádiu Regina]

335

vlastná tvorba študentov

(ne)kultÚra jazyka

O známom bájkarovi Ezopovi sa traduje príhoda o najlepšej aj najhoršej veci na svete – ľudskom jazyku, pretože týmto vzácnym nástrojom básnikov vznikajú najkrajšie literárne skvosty, ale súčasne je to aj nástroj najhorších ľudských vlast-ností, najškaredších prejavov jeho hnevu, zlosti a urazenej pýchy, ktorým dokáže nebezpečne ublížiť iným i sám sebe.

V dnešnej dobe je jazyk snáď najdôležitejším ľudským orgánom povýšeným na piedestál doby. Prevahu získava ten, kto sa jazykom ubráni, kto pouráža svojho protivníka, kto vynesie na svetlo Božie čo najhoršie invektívy, kto vymyslí trefnejšiu „metaforu“ určenú na likvidáciu súpera...

Jazyk sa stáva nástrojom vypovedania hĺbky intelektu najkrajších mladých dám roka v snahe zachrániť mier na svete. Jazyk sa stal cenným imaním, z ktorého ťažia vo svojich brilantných výkonoch moderátori i redaktori, získavajúc tak okrem spoločenskej prestíže aj nemalé finančné bonusy. Jazyk sa stáva alfou i omegou – slovo raz vyslovené sa stáva neodškriepiteľnou pravdou na titulných stránkach periodík, neraz mocnejšie než napísané slovo zákona či nemé slová svedomia...

Krása jazyka, ten esprit našej slovenčiny, zapadá prachom minulých storočí. Slávny skvost Hviezdoslava či iných velikánov slovenskej literatúry, plný najroz-manitejších odtienkov slov v obrovskom množstve synoným, tá obrovská truhlica slovnej zásoby je zdevalvovanou menou, o ktorú už nie je záujem, je out, in je niečo totálne iné, špicové a suprové, čo je možno kúpiť v kúlovom obchode, lebo inak je to haluz.

Preplnený autobus – vzorkovnica minidomovov nášho malého Slovenska. Kým bytosti poobliekané v nohaviciach o tri čísla väčších, „zvesených na pol žrde“, rytmicky prikyvujú do buchotu hudby znejúcej z nenápadných „empétrojok“ a rukami naznačujú gesto „Rešpekt“, (ou jé, kámo), bytosti z iného storočia, náh-liace sa do práce, sa zhovárajú slovníkom, v ktorom kraľuje komentár včerajších Susedov či „o ničom“ televízneho programu. Jazyk generácie, ktorá bola kedysi studnicou múdrosti, sa v súčasnej dobe zminimalizoval na pár slov o biednom dôchodku a neúcte mladých...

Jedno však majú tieto bytosti z rozdielnych storočí, akousi hrou osudu sa stretávajúce v totožnom časopriestore, spoločné – hlboké a dlhé „hm“ nasledujúce po otázke: „Could you help me?“ „Ou... Ah... Íha...“ Odpoveď hodná našej krásnej materinskej reči! Najčastejšou odpoveďou je trápny úsmev skrývajúci zahanbenie človeka neovládajúceho žiaden cudzí jazyk. V lepšom prípade trápny chichot mladej babenky či kúlového šráca, ktorí si práve overili, že hodiny konverzácie anglického jazyka ,,odpílené“ na ťahákoch boli naozaj zbytočné...

336

Znalosť cudzieho jazyka sa spolu s ovládaním počítača stáva tzv. treťou gramotnosťou. Vraciame sa k časom antickej vzdelanosti alebo len zabúdame na národné jazyky? Z každého troška. Veď v storočí, v ktorom kulminuje toľko nezhôd a nedorozumení, je nanajvýš aktuálne nájsť spoločnú reč... Neustále sa hovorí o tom, aká je dôležitá znalosť angličtiny či iného svetového jazyka. Každý jednotlivec sa snaží zapadnúť do tohto trendu.

Komunikácia sa zrýchľuje a skracuje – email, sms, fax – šírenie správ v zlomku sekundy na vzdialenosť tisícok kilometrov vo svetovom jazyku, ktorý osloví viac ako polovičku obyvateľstva tejto planéty...

Jazyk, reč, komunikácia – fenomény týchto dní. Napriek vysokorýchlostnému prenosu dát a ikstému levelu ovládania angličtiny denne zomierajú stovky detí od hladu a na následky chorôb, pribúda obetí zločinov či vojenských konfliktov, rastie percento rozvodov i osamelých detí. Napriek tomu všetkému si ľudia nerozumejú a žijú osamelým životom. Hranice ich jazyka sa stali hranicou ich domova, domova v sebe samom a pre seba samého.

Zuzana Scirankováštudentka Pedagogickej fakulty PU

337

Silvia gELVANICSOVÁštudentka Pedagogickej fakulty PU

Plamienky Obyčajná nocHviezdyTmaTichoStrach mi naháňaMôj pes je chorýZačínam sa báťCigareta v rukeEšte stáleHorí

Láska

odišiel siiba pred pár minútamisa mi zdalože sme boli svojipokúšali sme sao preniknutiedo toho druhéhosveta, v ktorom žijemeiba ty a ja

Stratená

Presýtená samotoustrácam sav davocha zrkadlá mojej dušeodrážajúsmrť,ktorá bdienado mnou.

V útrobách vlastnýchmyšlienok, dolujem

338

jozef palaŠČák študent Filozofickej fakulty PU

Básne

1

Na cintoríne starká pracím práškom čistí náhrobok.Pokožka ako kôra na zvarenom mlieku odhaľuje, čím sú si podobní tí z dvoch strán kameňa.

Neha je bezmocná ľútosť.Ruky a pery, čo chcú hladiť,sú tvrdšie ako koža tých,čo pohladenie dostanú.

Neha je útek.Bozky na čelo chorého dieťaťa liečia aj matku.

2

Ak si chcel nájsť svoj hlas, musel si sa znova učiť počúvať. A počul si tvojím hlasom znieť steblá. V dužine mlieč – spev zbeletých štiav.Závej, ukladajúci sa do hliny, medzi mrviace sa kôstky sliviek.Ľudí s dlaňami vyvrátenými nahor,ako listy knihy, husto popísané.

Možno máš hlas ako tvoj otec.

A keď si si z úst a vlasov vymýval chuť prachu, puklo ti v hrdle vajíčko.

Bude to ťažšie;Máš veľa rôznych hlasov.

Neprehovoril si.

339

3

Čítanie

Je koža, zrnitá ako list papiera. Čítaš, kým sa neunavia prsty.Zatiaľ nevieš v pamäti udržať viac, než jednu stranua ako dieťa si namiesto písma zapamätáš najskôr vôňu knihy.

Pri prudšom dotyku po čepeli strán zapisuje krv.

Obraciaš listy, husto žilované,navreté ako pľuzgiere, citlivé, páliace.

Z ich ohňa sa stúpa čistý, ľahší o plameň.

4

Ak by ste boli pokojní,vstupovali by ste seba očami?Nezrelí po sebe túžitepodľa náporov pachov a tepla.

Potom sa odhaľuje očarenie blízke zdeseniu. Vysoké tóny neprenikajúce do vody.

Po tomvždy pri pohľade do jej očí hádaš, či už vie to, čo ty.Lebo ju nepočuješ, ako si počul zrnká ryže padať na sklopri jej smiechu.

Píšeš šepky:„Nevinnosť je schopnosť počuť.“

340

knižné a časopisecké novinky katedry

HLEBOVÁ, B.: Ľudo Ondrejov. Antológia z tvorby pre deti a mládež. Prešov: Pedagogická fakulta Prešovskej univerzity, 2008. 162 s. ISBN 978-80-8068-716-8.

ARTUŠ – časopis Pedagogickej fakulty Pre-šovskej univerzity v Prešove, číslo 4, november 2007, šéfredaktori M. Klimovič – R. Rusňák. ISBN 978-80-8086-711-3.

ZLO V KONTExTE SÚČASNýcH SOcIO-KULTÚRNycH PREMIEN. Zborník mate-riálov z medzinárodnej vedeckej konferencie, ktorá sa konala 19. 10. – 20. 10. 2006 v Prešove. Ed. Z. Stanislavová – M. Andričíková. Prešov: Pedagogická fakulta Prešovskej univerzity, 2007. 333 s. ISBN 978-80-8086-659-

341

Slovo o SloveZborník Katedry komunikačnej a literárnej výchovy

Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity

Ročník 14

Editorky: doc. PhDr. Ľuba Sičáková, CSc. Mgr. Katarína Vužňáková, PhD. Mgr. Radoslav Rusňák, PhD.Redakčná rada: prof. PhDr. Zuzana Stanislavová, CSc. doc. PhDr. Ľuba Sičáková, CSc. doc. PaedDr. Ľudmila Liptáková, CSc. PaedDr. Bibiána Hlebová, PhD. Mgr. Radoslav Rusňák, PhD. Mgr. Katarína Vužňáková, PhD. PaedDr. Martin Klimovič Mgr. Markéta Andričíková Mgr. Antónia Sochovičová Mgr. Martina KohútováRecenzenti: prof. PhDr. Daniela Slančová, CSc. prof. PhDr. Viera Žemberová, CSc.Vydavateľ: Prešovská univerzita v Prešove, Pedagogická fakulta, Katedra komunikačnej a literárnej výchovyVydanie: prvé, 2008Počet strán: 340Tlač Alldata, v. o. s., Prešov

ISBN 978-80-8068-752-6

SLOVO O SLOVE - unipo.skindi.pf.unipo.sk/files/pubs/slovo_o_slove_14.pdfPorozumění textu a...

Documents

Transcript of SLOVO O SLOVE - unipo.skindi.pf.unipo.sk/files/pubs/slovo_o_slove_14.pdfPorozumění textu a...