Slovenská literárna moderna

(1900 – 1918)

Spoločenská sit.:SVK – súčasť Rak.-Uh. (rozvoj priemyslu) - najpriemyselnejšia časť – stavba železníc, úpadok roľníctva, odchod za prácou

Literatúra:- chýbajú kultúrne a spoločenské centrá- tvoria autori realizmu, ale zároveň nastupuje nová generácia: J. Jesenský

I. Krasko V. RoyĽ. Groeblová

- moderna/modernosť´= nový vzťah k tradícii = nové umelecké postupy, kt. zabezpečovali riešenie psychologických otázok, opis vnútorného prežívania, citové túžby...

- časopisy: Prúdy, Slovenské pohľady, Živena, Černokňažník

Znaky poézie lit. moderny:• pochmúrne nálady – vykreslenie atmosféry.• smútok súvisí s odchodom starého sveta, s ich častým zápasom medzi

životom a smrťou.• autori sa cítia nenaplnení, majú pocit citového zlyhania

a intelektuálnej krízy.• dominuje symbolizmus, subjektivizácia, iracionalizmus, disharmónia,

smútok, skepsa, samota,...• autori kritizovali mravné a sociálne pomery• oddelenie intímneho života od národného• pocit nesúladu medzi ideálom a skutočnosťou.• využíva sa stopovo organizovaný sylabický verš, objavujú sa zárodky

voľného verša, nepresný alebo žiadny rým• zároveň využívajú rytmicko – syntaktický paralelizmus.• často využívali čistý daktyl (I. Krasko – Baníci) alebo daktylotrochejský

verš, kde dominovali trojslabičné slová s prízvukom na prvej slabike (I. Krasko – Otcova roľa).

Ing. Ján Botto

Janko Cigáň Ivan Krasko

• vzdialený príbuzný Jána Bottu• vyštudoval chemické inžinierstvo v Prahe• aktívne sa zúčastnil 1. sv. vojny• napísal iba 2 básnické zbierkyZnaky jeho tvorby: 1) Zaoberá sa len troma okruhmi tém – a) intímne (vzťah k matke, milej,

názory na život), b) prírodné, c) spoločenské (národná a sociálna problematika)

2) Diela majú smutné, pesimistické ladenie, hlavne pocity osamelosti, skepsy, rezignácie...

3) Je subjektívny a každý jeho hrdina je jeho autoštylizáciou, má pocity výnimočnosti.

4) Používa ustálené symboly – démon = útlak, červené plamene = revolúcia, poplašný zvon = už je neskoro, topole = samota, havran, noc, tma = smútok.

5) Používa svoju vlastnú prozódiu tzv. Kraskovskú prozódiu, ktorá je kombináciou sylabickej a sylabotonickej prozódie.

NOX ET SOLITUDO (NOC A SAMOTA) = zb. básní (28 básní)

-obsahuje hlavne intímnu a prírodnú lyriku-básne sú bez epického deja, postavené na rozpore medzi snom a skutočným svetom-autor túži po šťastí, láske, priateľstve, ale svet je egoistický a zlý, uvedomuje si, že to, čo chce, nemôže uskutočniť (z toho plynú jeho pocity smútku a rezignácie) tieto pocity spôsobujú jeho vylúčenie zo spoločnosti a samotu, ktorá jeho situáciu ešte zhoršuje-všetky tieto pocity mal Krasko aj v reálnom živote, nevedel sa s tým vyrovnať-básne vychádzajú zo skutočných zážitkov, ale tie sú tam len naznačené, ide v podstate len o záver príbehu

PIESEŇ - ľúbostná tematika, neúprimná (jednostranná) láska

PLACHÝ AKORD - spomienka na to, ako pri božích mukách stretol dievčinu rovnako smutnú a nešťastnú ako on

STARÁ ROMANCA - o predajnej láske, svadbe mladej ženy zo starým mužom pre peniaze

TOPOLE - pochmúrna báseň s prírodnou tématikou, topole sú symbolom duše

VESPER DOMINICE (NEDEĽNÝ VEČER) - spomienky na matku, ktorá v nedeľu sedí a číta Bibliu

SOLITUDO (SAMOTA) - pripomína motlitbu, monológ k Bohu-hovorí o tom, že človek je v jeho dobe bezmocný, trpí, že ľudia málo dodržiavajú kresťanské princípy a ešte nie sú hodný, aby uskutočnili ich sny

JEHOVAH -pôvodne boh búrky – jeho meno bolo zakázané vysloviť, preto iba značka JHVH

-jediná báseň, ktorá sa zaoberá národnou problematikou, b. napísaná formou zaklínacieho žalmu-vidí zúfalú situáciu Slovákov, ale je toho názoru, že si zato môžu sami, preto na nich volá hnev boha Jehovaha, keď s tým niečo neurobia

VERŠE - zb. venoval svojej snúbenici Elene Kňazovičovej – 26 básní

• Najväčšou inšpiráciou pri písaní uvedenej zbierky pre autora bolo prekonanie hlbokej osobnej krízy, prekonanie ťažkej choroby (pľúcna choroba – v továrni, v ktorej pracoval ako chemický inžinier, mu leptavé plyny vznikajúce pri výrobe kyselín poškodili zdravie), obava z návratu choroby, ťaživé chvíle, ktoré prežíval v Čechách, ďaleko od domova, od rodiny, priateľov, jeho túžba po návrate. Často uvažoval o tom, či má právo na osobné šťastie, na vlastnú rodinu, váhal medzi samotou a životom s drahou osobou. Zranenia duše mu spôsobili aj zlé medziľudské vzťahy, narastajúce pokrytectvo, klamstvo a iné negatívne javy. Uvedenou zbierkou sa napokon autor rozhodol hľadať východisko z krízy, hľadať „cestu ku svetlu“.

V zbierke Verše nachádzame básne:

Eremita – sonet, ktorý je obrazom Kraskovho pocitu hlbokého a tragického životného osamotenia. Svoje pocity stotožnil autor s pocitmi pustovníka – eremitu.

Otrok – obraz otroka, ktorému od detstva v ušiach zneli piesne neslobodnej, zotročenej matky a ktorý čakal „na ston poplašného zvona“, na signál, aby vykonal dejinne spravodlivú pomstu na otrokároch.

Otcova roľa – príbeh tuláka (autora), ktorý sa po rokoch vracia domov, na otcovu roľu, ktorú stáročia zmáčali slzy poddaných.

Baníci – Satan (démon) pokúša slovenského človeka, aby za zlato a drahé kamene zradil svoj rod a dal sa na stranu panujúcich, čo dávajú výhody a majetky tým, ktorí zradne prechádzajú k nim. Autor rozpráva o baníkoch a ich ťažkom živote, o ich tvrdom prebíjaní sa k „pokladom“ zeme a bytia. Autor verí, že práve z ich prostredia vzíde oslobodzujúci čin pre všetkých porobených, trpiacich a skúšaných.

Život – považuje sa za prelomovú báseň v zbierke. Autor končí s pocitmi smútku, opustenosti, tragiky a vyzýva život do boja.