SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE
Transcript of SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE
FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV
1131708
NUTRIČNÝ VÝZNAM OBJEMOVÝCH KRMÍV VO VÝŢIVE KONÍ
Nitra 2011 Michaela Határová
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA
V NITRE
FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV
NUTRIČNÝ VÝZNAM OBJEMOVÝCH KRMÍV VO VÝŢIVE KONÍ
Bakalárska práca
Študijný program: 6.1.1 Všeobecné poľnohospodárstvo
Študijný odbor: 4140700 Všeobecné poľnohospodárstvo
Školiace pracovisko: Katedra výţivy zvierat
Školiteľ: Ing. Branislav Gálik, PhD.
Nitra, 2011 Michaela Határová
POĎAKOVANIE
Ďakujem Ing. Branislavovi Gálikovi, PhD. za metodické vedenie, cenné rady a
pripomienky, ktoré mi poskytol pri spracovávaní tejto práce.
ČESTNÉ PREHLÁSENIE
Prehlasujem, ţe som záverečnú prácu spracovala samostatne, pričom som
pouţila literatúru a iné pramene uvedené v zozname literatúry. Som si vedomá
zákonných dôsledkov v prípade, ak nie sú tieto skutočnosti pravdivé.
V Slepčanoch, dňa 1. mája 2011
…..…………………….
Michaela Határová
Abstrakt
Cieľom bakalárskej práce bolo pomocou relevantných literárnych zdrojov
charakterizovať objemové krmivá z hľadiska ich nutričnej hodnoty vo výţive koní,
charakterizovať koňa ako bylinoţravca, špecifikovať jeho tráviacu sústavu a následne
vymenovať základné delenie objemových krmív so špecifikovaním ich vlastností. Kôň
je bylinoţravé zviera s tráviacou sústavou prispôsobenou rastlinnej potrave, ktorú
prijíma. K rozkladu potravy mikroorganizmami dochádza aţ v hrubom čreve, kde sa
ďalej spotrebovávajú aj látky, ktoré neboli strávené v ţalúdku a tenkom čreve. Pre
objemové krmivá je charakteristické, ţe majú vysoký obsah vody alebo vlákniny. Buď majú
obsah vody vyšší ako 50 % , alebo obsah vlákniny vyšší ako 17 % vlákniny. Ďalej sa medzi
objemové krmivá zaraďujú zelené a čerstvé krmivá a konzervované krmivá. Konzervované
krmivá sú seno, slama, úsušky a siláţ. Týmito krmivami sa zabezpečuje výţiva koní
a zároveň sa do organizmu dodávajú základné organické a anorganické ţiviny ale aj
špecificky účinné látky, nevyhnutné pre správne funkcie organizmu. Krmivá neslúţia len na
zachovanie ţivota, ale zabezpečujú ţiviny potrebné na zachovanie celkového dobrého
zdravotného stavu, úţitkovosti, reprodukcie a zdravého rastu mláďat, v našom prípade
ţriebät. Zároveň je potrebné neustále sledovať kvalitu krmiva, ktoré pri nesprávnej
manipulácii alebo z dôvodu nesprávneho skladovania, prípadne vyzrievania môţe byť
nevhodné alebo dokonca pre zdravie zvieraťa škodlivé, pritom môţe byť príčinou rôznych
ochorení a dokonca aj úhynu koní. Pre kone sa vyuţíva najmä nerezané seno ďatelinové
alebo ďatelinotrávne pomiešané s lúčnym senom, slama sa pouţíva najmä z dôvodu
mechanického nasýtenia pri nízkom pracovnom zaťaţení koní, okopaniny sa skrmujú spolu
so suchými objemovými krmivami rezané, alebo strúhané, siláţ slúţi len ako náhradné
krmivo a to kukuričná vo voskovej zrelosti zrna alebo zo strukovinoobilnej miešanky
v zmesi so suchým objemovým krmivom. Zelené objemové krmivá sú základnou
krmovinou v letnom období, nesmú byť zaparené, pričom sa skrmujú v kombinácii so
senom, niekedy slamou.
Kľúčové slová: kone, tráviaca sústava, objemové krmivá, seno, slama, siláţ
Abstract
Aim of this thesis was using appropriate literary sources describe roughages in
terms of their nutritional value in equine nutrition, horse described as herbivores, the
specifics of his digestive tract and then appoint the basic division of roughage,
specifying their properties. The horse is an herbivorous animal with a digestive system
tailored to the plant food they receive. The decomposition of feed organisms to occur in
the colon, where further consumes the substances that were not digested in the stomach
and small intestine. For roughages is characteristic that are high in fiber and water.
Either have a water content of more than 50%, or fiber content over 17% fiber.
Furthermore, the roughage they are green and fresh feed and fodder preserved. Forages
are pasture, preserved feeds as hay, straw, pellets and silage. These feeds are provided
food animals and horses of the organism supplying basic organic and inorganic
nutrients but also specifically active substances, essential for proper body function. Feed
used not only to preserve life, but provide the nutrients necessary to maintain overall
good health, performance, reproduction and healthy growth of juveniles, in our case
foals. It is also necessary to constantly monitor the quality of feed for mishandling or
because of improper storage or aging may be inappropriate or even harmful to the
health of the animal, while it may be the cause of various diseases and even death of the
horses. For horses is used mainly uncut clover hay or clover-meadow hay with meadow
hay, straw is used mainly because of mechanical saturation at low work load of horses,
root crops are fed with dry fodder cut or grated, silage only serves as an alternate feed
and wax maturity in corn grain or from legume-cereal mixes in a mixture of dry fodder.
Green roughage feedstuffs are essential in summer, may be steamy,
being fed in combination with hay, straw sometimes.
Keywords: horses, digestive tract, forages, hay, straw, silage
Obsah
Zoznam obrázkov a tabuliek ......................................................................................... 7
Zoznam symbolov a skratiek ......................................................................................... 8
Úvod ................................................................................................................................. 9
1 Cieľ práce ................................................................................................................. 10
2 Metodika práce ........................................................................................................ 11
3 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky doma a v zahraničí .............. 12
3.1 Kone a ich tráviaca sústava ................................................................................. 12
3.2 Objemové krmivá ................................................................................................ 15
3.2.1 Zelené a čerstvé objemové krmivá .............................................................. 16
3.2.2 Okopaniny .................................................................................................... 17
3.2.3 Seno .............................................................................................................. 18
3.2.4 Slama ............................................................................................................ 20
3.2.5 Úsušky zo zelených krmív ........................................................................... 22
3.2.6 Siláţe ............................................................................................................ 23
3.3 Ţivinové zloţenie krmiva .................................................................................... 27
3.3.1 Sacharidy ...................................................................................................... 28
3.3.2 Tuky ............................................................................................................. 29
3.3.3 Bielkoviny .................................................................................................... 31
3.3.4 Minerálne látky ............................................................................................ 31
Záver .............................................................................................................................. 36
Zoznam použitej literatúry .......................................................................................... 38
Zoznam obrázkov a tabuliek
ZOZNAM OBRÁZKOV
Obrázok 1 Tráviace orgány koňa ................................................................................... 13
Obrázok 2 Obsah N-látok v ďateline počas rastu .......................................................... 26
Obrázok 3 Schéma zloţenia krmiva .............................................................................. 28
ZOZNAM TABULIEK
Tabuľka 1 Tráviaca sústava koňa .................................................................................. 14
Tabuľka 2 Potreba slamy na koňa za rok ....................................................................... 21
Tabuľka 3 Doporučené zásobenie 500kg koní minerálnymi látkami v g.deň-1 ............ 34
Tabuľka 4 Doporučené zásobenie koní stopovými prvkami ......................................... 35
Tabuľka 5 Obsah stopových prvkov v mg.kg-1 sušiny v krmivách .............................. 35
Zoznam symbolov a skratiek
ADP adenozín difosfát
ADF acido – detergentná vláknina
ATP adenozín trifosfát
BNLV bezdusíkaté látky výťaţkové
KD kŕmna dávka
ME metabolizovateľná energia
NL dusíkaté látky
N-látky dusíkaté látky
NaOH hydroxid sodný
pH "potencia hydrogeni", veličina vyjadrujúca koncentráciu iónov
určujúcich kyslosť alebo zásaditosť organického prostredia,
Jednotky:
MJ mega joule – jednotka energie
l liter – jednotka objemu
m meter – základná jednotka dĺţky
kJ kilojoule –jednotka energie
kg kilogram základná jednotka hmotnosti
g gram jednotka hmotnosti
9
Úvod
V súčasnosti je zrejmé, ţe postupom času sa neustále menia zásady výţivy koní.
Je to dané z časti otvorenosťou jednotlivých ekonomík, kedy uţ je moţné preberať
osvedčené metódy odinakiaľ, ako aj vplyvom dotácií do výskumu výţivy zvierat, ktorý
prináša neustále nové podnety na skvalitnenie chovu, jednak lepším poznaním funkcií
organizmu zvierat a na druhej strane aj novými progresívnymi metódami rastlinnej
výroby. Rovnako sa vyšľachťujú stále nové plemená koní, ktoré majú vlastné nároky
a špecifiká.
Optimálna výţiva koní sa nedá dosiahnuť bez znalosti fyziológie zloţitého a
funkčným poruchám náchylného tráviaceho ústrojenstva koňa. Preto je nevyhnutné
poznať vlastnosti jednotlivých krmív, ich zloţenie, uchovávanie a uskladnenie, rovnako
aj potrebu energie a ţivín pre jednotlivé kategórie koní a zásad stanovovania kŕmnych
dávok všeobecne.
Chov koní je v našich podmienkach zameraný predovšetkým za účelom
športového alebo pracovného vyuţitia a čoraz viac pre rekreačné účely. Chov koní je
v súčasnosti rozdrobený do menej koncentrovaných stád chovaných v rozmanitých
podmienkach. Preto je dôleţitá konkrétna špecifikácia chovných podmienok
v nadväznosti na rastlinnú výrobu a produkciu hospodárskych krmív. Rovnako
nevyhnutná je aj reálna znalosť produkovaných resp. skrmovaných krmív, aby
nedochádzalo iba k teoretickému zostavovaniu kŕmnych dávok z tabuľkových hodnôt.
Bakalárska práca je rozdelená na tri kapitoly, pričom v prvých dvoch je
stanovený cieľ práce a metodika pouţitá pri spracovaní témy, tretia časť sa zaoberá
predmetnou problematikou nutričného významu objemových krmív vo výţive koní.
Tretia časť je rovnako rozdelená na tri podkapitoly, kde v prvej je vysvetlená
tráviaca sústava koňa, v druhej sú vymenované základné druhy objemových krmív
spolu s ich nutričnými a dietetickými vlastnosťami a v tretej podkapitole sú
charakterizované ţiviny krmiva, nevyhnutné pre zdravie, kondíciu a dá sa povedať aj
samotný ţivot koňa. Pre názornosť sú niektoré údaje vyjadrené aj pomocou schém
a grafov a niektoré dôleţité vlastnosti ţivín sú uvedené v tabuľkách.
10
1 Cieľ práce
Cieľom bakalárskej práce je charakteristika objemových krmív z hľadiska ich
nutričnej hodnoty vo výţive koní. Parciálnymi cieľmi sú opis koňa ako bylinoţravca,
a jeho tráviacej sústavy. Následne vymenovanie základného delenia objemových krmív
so špecifikovaním ich vlastností.
11
2 Metodika práce
Pri vypracovaní práce sme sa zamerali na štúdium odborných informácií
z dostupnej študijnej literatúry poľnohospodárskeho a veterinárneho zamerania, ako aj
odborných publikácií vrátane internetových zdrojov. Získané vedomosti sme vytriedili
pomocou komparačnej a analyticko-syntetickej metódy a pouţili pri písaní práce.
12
3 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky doma a v
zahraničí
3.1 Kone a ich tráviaca sústava
Asi 10 miliónov rokov po vyhynutí veľjašterov sa ako jeden z prvých cicavcov
vyvinul predok koňa Eohippus inak nazývaný aj Hyracotherium. Bol veľký asi ako
dnešný zajac a patril k listoţravcom. Na predných nohách mal štyri kopýtkovité prsty,
na zadnej iba tri. Ţil v lesnatých oblastiach Európy, Severnej Ameriky a východnej
Ázie, ktoré boli vtedy súčasťou jedného kontinentu. Postupne sa vyvinul na
trávoţravého cicavca, ktorý mal na všetkých končatinách najskôr tri kopýtkovité prsty a
neskôr iba jediné kopyto. Zuby listoţravých koní, sa aţ do obdobia asi pred 20 miliónmi
rokov vyznačovali nízkymi korunkami. S ústupom lesov v Severnej Amerike a ich
premenou na savany sa tomuto novému ţivotnému prostrediu museli prispôsobiť aj
praveké kone, inak by vymreli. Najskôr sa im predĺţili končatiny, takţe mohli nielen
vyhľadávať pastviny na väčšom území, ale aj utiecť pred mäsoţravcami, ktoré sa
vyvíjali podobne. Takmer súčasne sa im novej potrave prispôsoboval aj chrup, pretoţe
tráva obsahovala viac vlákniny ako listy pravekých stromov. Vplyvom striedania sa
ročných období a tým aj potreby migrácie za potravou sa u koní vyvinuli končatiny
s jedným prstom – kopytom. Asi s pred dvoch miliónov rokov sú uţ prvé nálezy koní
dnešného typu (Meyer, Coenen, 2003).
Kôň patrí do radu nepárnokopytníkov a čeľade koňovité. Najznámejším a
najrozšírenejším zástupcom tejto čeľade - čeľade koňovitých (Equidae) je kôň domáci
(Equus caballus). Bol domácim zvieraťom uţ u Indoeurópanov, s nimi sa dostal do
Indie uţ okolo roku 2000 p.n.l. Jeho rôzne rasy boli vyšľachtené z viacerých druhov
divých foriem. Do tejto čeľade patria aj somáre, ktoré sa môţu s koňmi kríţiť. Mulice
sú kríţence samca somára s kobylou a kríţence ţrebca so somaricou sa nazývajú muly.
Oba kríţence dedia postavu podľa matky a povahu otca. Preto bývajú mulice veľké ako
kôň, na druhej strane sú ale vytrvalejšie a skromnejšie. Medzi koňovité ďalej patria aj
zebry stepné a vrchovské (Pančík, Marcišová, 2009).
Anatomicky sú kone klasifikované ako nepreţúvavé bylinoţravce. Druhým
typom bylinoţravcov sú preţúvavce, medzi ktoré patrí napríklad dobytok, ovce alebo
kozy. Obidve vetvy bylinoţravcov majú tráviace ústrojenstvo prispôsobené na trávenie
13
veľkého mnoţstva vlákniny, ale anatómia aj fyziológia ich tráviaceho ústrojenstva je
úplne odlišná (Zeman et al., 1997).
Tráviaca sústava je skupina orgánov, ktoré sa zúčastňujú príjmu, spracovania a
vylučovania potravy
Obrázok 1 Tráviace orgány koňa
Zdroj: < http://www.kone.ksoft.cz/a_systemy.htm>
Hlavné funkcie tráviacej sústavy je moţné rozdeliť podľa druhu činnosti:
príjem potravy,
trávenie,
vstrebávanie,
odstraňovanie nestrávených ţivín.
Všetky tieto procesy sú riadené neurogénne a esenciálne prostredníctvom
sekrétov teda enzýmov, ktoré sa tvoria priamo v tráviacej sústave. Tráviaci trakt koňa je
zloţený (podľa poradia pohybu stravy v ňom) na ústnu dutinu, hltan, paţerák, ţalúdok,
tenké črevo, slepé črevo, hrubé črevo a konečník. Tráviaca sústava je prispôsobená
14
potrave, ktorú prijíma, pričom k rozkladu potravy mikroorganizmami dochádza aţ
v hrubom čreve, kde sa spotrebovávajú tie látky, ktoré neboli strávené v ţalúdku
a tenkom čreve. Obsah tráviacej sústavy môţe byť aţ do 20 % hmotnosti koňa (Meyer,
Coenen, 2003).
Na obrázku 1 je znázornené tráviace ústrojenstvo a jeho skutočné umiestnenie v
tele koňa.
Ako uvádzajú Zeman et al. (1997) kone majú malý, jednoduchý ţalúdok, na
ktorý nadväzuje tenké črevo. V týchto dvoch orgánoch dochádza k rozkladaniu a
následnému vstrebávaniu veľkej väčšiny organických ţivín. Za nimi nasledujú objemné
orgány, slepé a hrubé črevo, ktoré majú špeciálnu štruktúru, ktorá sa vyvinula
na dokonalejšie vyuţitie krmiva bohatého na vlákninu. Hrubé a slepé črevo udrţia 90 aţ
115 litrov tekutín. Obsahujú bilióny baktérií, kvasiniek a prvokov, ktoré produkujú
enzýmy rozkladajúce krmivá. Tieto mikroorganizmy štiepia zloţky potravy a
konvertujú ich na organické kyseliny. Tieto sú pre koňa zdrojom energie. Tento proces
sa nazýva fermentáciou a mikroorganizmy sú preň absolútne nenahraditeľné.
Kapacita tráviaceho ústrojenstva koňa je zo 60 % tvorená hrubým a slepým
črevom. Ţalúdok sa podieľa na objeme tráviacej sústavy iba 9 %-ami. Takto vyvinuté
tráviace ústrojenstvo umoţňuje vyuţívať značný objem prijatého krmiva len
kontinuálne. Pretoţe malá kapacita hornej časti tráviaceho traktu nie je príliš vhodná
pre príjem veľkého mnoţstva potravy v krátkom čase. Tento fakt sa chovateľmi koní
často prehliada, kde veľké dávky jadrových krmív konzumované v krátkom čase sa
nestačia štiepiť a stráviť v tenkom čreve a prechádzajú ako sacharidy do slepého a
hrubého čreva. V tejto časti tráviaceho traktu môţe rýchla fermentácia sacharidov
mikroorganizmami vyústiť do rôznych zdravotných problémov ako sú koliky a zápchy.
Tabuľka 1 Tráviaca sústava koňa
Zloţka sústavy
Kapacita
v ( l) a v ( %)
Dĺţka
v (m)
Ţalúdok 18 9% 19-24
Tenké črevo 64 30%
Slepé črevo 34 16% 1
Veľký kolón 81 38% 6.9
Malý kolón 15 7%
Spolu 212 100% 23-34
Zdroj: Flade a kol. (1990)
15
Na rast a vytváranie nových buniek, ktoré nahrádzajú odumreté je potrebný celý
reťazec ţivín a na udrţanie si kondície koňa je zároveň potrebná aj určitá dávka energie.
3.2 Objemové krmivá
Ako uvádzajú Bíro et al. (2009) krmivá sú produkty rastlinného, ţivočíšneho
alebo minerálneho pôvodu. Zvieratá ich potrebujú aby vôbec mohli existovať. Sú pre ne
zdrojom energie ako aj látok potrebných pre rast, vývoj a úţitkovosť. Dnes je ich
opísaných pribliţne 600 druhov. Líšia sa od seba obsahom ţivín, výţivnou a dietetickou
hodnotou. Základnou podmienkou výţivy zvierat je neustály prísun energie a N-látok
do ich organizmu. Nedostatok energie obmedzuje úţitkovosť zvierat. Energia , N-látky,
ale aj niektoré ďalšie látky sa nedajú efektívne kumulovať, preto ich musíme zvieratám
dodávať denne vo forme krmív.
Podľa Bíra et al. (2008) môţeme krmivá podľa ich pôvodu deliť na krmivá:
1. Rastlinného pôvodu – sú vyrábané v poľnohospodárskych podnikoch pre účely
kŕmenia, alebo kŕmne zvyšky ako napr. otruby, extrahované šroty, cukrovarské
rezky alebo odpad chemického priemyslu.
2. Ţivočíšneho pôvodu – mlieko a vedľajšie produkty jeho spracovania.
3. Minerálneho pôvodu - ktoré sa dajú deliť na:
a) vápenaté ( kŕmny vápenec),
b) vápenato fosforečné (dikalciumfosfát),
c) sodno-fosforečné (dinatriumfosfát),
d) sodné (kŕmna soľ),
e) horečnaté (magnezit).
Za účelom normalizácie krmív je potrebné ich jednoduché a zoraďovanie. To
zároveň umoţní aj moţnosť vyuţitia počítačových výţivárskych a softvérových
programov. Následne sa potom dajú zaraďovať aj do databanky krmív podľa takéhoto
systému. V rámci kaţdej triedy sú krmivá členené na nasledovné skupiny: ďatelinoviny,
trávy, strukoviny, obilniny, olejniny, okopaniny a miešanky (Bíro et al., 2008).
Podľa Zemana et al. (1997) najdôleţitejšou úlohou z celkového procesu trávenia
koní má vláknina. Vláknina je nenahraditeľná pre správne fungovanie čriev popritom je
16
aj dôleţitým zdrojom potrebných ţivín. V kŕmnej dávke pre kone by malo byť
obsiahnutých minimálne 17 % hrubej vlákniny, alebo podľa amerického postupu
analýzy krmiva 20 % neutrálnej detergentnej vlákniny, alebo 12-13 %
acidodetergentnej vlákniny. Objemové krmivá by mali byť základom kŕmnej dávky
koní s odstupňovanou kvalitou podľa technológie pestovania a účelu ich vyuţitia.
Pridávané jadrové, bielkovinové a minerálne doplnky by sa mali pouţívať len ako
zdroje esenciálnych ţivín neobsiahnutých v objemovom krmive. Touto cestou sa dá
priblíţiť k optimu v kŕmení koní. Takto sa eliminuje prekrmovanie a nebezpečenstvo
vyplývajúce z porušenia rovnováhy následkom prebytku niektorých ţivín. Vyskytuje sa
tu pritom aj váţny problém, lebo zriedka poznáme reálnu kvalitu krmív
skonzumovaných koňmi. Chovatelia koní zriedka alebo dokonca nikdy nerobia rozbory
sena a pastvy na obsah ţivín (dusíkatých látok). Na druhej strane je veľmi ťaţké merať
aj mnoţstvo prijatého sena a pastvy. Kone konzumujú objemové krmoviny jednak v
podobe čerstvého objemového krmiva, jednak ako seno. V poslednej dobe sa zavádzajú
do výţivy koní aj siláţe. Takisto aj v siláţach kolíše obsah ţivín v závislosti na odrode,
fenotypovej zrelosti a ročnom období. Dôleţitým faktorom, ktorý ovplyvňuje príjem
pastvy, je súčasné prikrmovanie jadrovými krmivami.
3.2.1 Zelené a čerstvé objemové krmivá
Zelené a čerstvé objemové krmivá predstavujú pre kone najprirodzenejší spôsob
príjmu ţivín a energie. Jedná sa o objemové krmivo, ktoré má pomerne vysoký obsah
vody, ale jeho výţivná hodnota je nízka (Bíro et al., 2009).
Podľa Bíra et al. (2008) je pasenie zvierat vyuţívané najmä v podhorských a
horských oblastiach. V súčasnej dobe sa vyuţíva pasenie aj v níţinách. Pasienky sú
rekultivované a vysiate sú na nich ďatelinotrávne, lucernotrávne a strukovinoobilné
miešanky. Výţivnú hodnotu pastvy predurčuje fenologická fáza v čase pasenia alebo
kosby. Pri vegetačne mladých porastoch je vysoký obsah dusíkatých a minerálnych
látok. Majú ale aj nedostatok energetických ţivín. Výţivná hodnota zelených a
čerstvých objemových krmív podlieha výrazným zmenám počas vegetačného obdobia.
S postupujúcim vegetačným štádiom sa v rastlinách postupne zniţuje obsah cenných
dusíkatých látok a zároveň rýchlo narastá obsah vlákniny. Následkom je, ţe je krmivo
oveľa ťaţšie stráviteľné. Z dôvodu vysokej vlhkosti týchto krmív je ich skladovateľnosť
17
obmedzená, musia sa okamţite skrmovať alebo konzervovať na seno alebo siláţ,
a neskôr sa vyuţijú vo výţive.
Pretoţe pastva je najlacnejší a najefektívnejší spôsob výţivy pre kone, musíme
ju prispôsobiť poţiadavkám koní, či uţ vzhľadom k plemenu, vyuţitiu a vziať do úvahy
aj klimatické podmienky. Pastvu s vyššou výţivnou hodnotou potrebujú hlavne kone
ťaţko pracujúce alebo športové. Treba ale dávať pozor, lebo prehnane upravené,
vyhnojené pasienky pozostávajúce len z tráv s vysokou výţivnou hodnotou s
privysokými dávkami koncentrovaných krmív, spôsobujú zdravotné problémy ako sú
schvátenie kopýt, koliky, obezita a iné. Pri vyššej pestrosti má kôň moţnosť výberu
najvhodnejších tráv, zároveň má aj pravidelný pohyb. Kone potrebujú v strave
predovšetkým vlákninu, preto musia neustále prijímať objemové krmivo. Dokáţu denne
skonzumovať trávu v mnoţstve zodpovedajúcom aţ 8 % ich telesnej hmotnosti. Počas
sezóny pastvy môţeme kone ponechať na pastve celodenne. Pritom je nevyhnutné
zabezpečiť koňom stály prísun čistej vody. Zároveň je nutné zabezpečiť na pasienku aj
priestor, kde je chládok alebo moţnosť úkrytu pred daţďom. Z pasienka treba
odstraňovať len jedovaté rastliny (Sitárová, 2010b).
Podobne je to so zelenými obilninami, ak sú skrmované v počiatočných
fenologických fázach majú relatívne nízku energetickú hodnotou a vyšší obsah
vlákniny, ale sa vyznačuje aj nízkym obsahom lignínu. S postupujúcim formovaním zŕn
obsah vlákniny klesá a na druhej strane energetická hodnota následkom asimilácie
zásobného sacharidu – škrobu rastie. Príčinou je nárast pomeru klasov k steblám
a listom. Obilniny sa vyznačujú nízkym obsahom dusíkatých látok. Počas vegetačného
obdobia sa obsah dusíkatých látok trvalo zniţuje. Strukoviny majú ako objemové
krmivá vysoký obsah dusíkatých látok a esenciálneho lyzínu. Takisto sa s časom u nich
zvyšuje obsah vlákniny aj obsah dusíkatých látok, ale energetická hodnota mierne klesá
(Sitárová, 2010a).
3.2.2 Okopaniny
Ako uvádzajú Flade et al. (1990) vo výţive hospodárskych zvierat sa vyuţíva
z okopanín predovšetkým repa kŕmna, zemiaky a mrkva, menej kel, kapusta a kaleráb -
gigant. Tieto objemové krmivá majú vysokú energetickú hodnotu a vysoký stupeň
stráviteľnosti organickej hmoty. Pretoţe ich rast prebieha v pôde, dochádza v nich k
18
značnej kumulácii dusičnanov. Na kŕmne účely je moţné vyuţiť aj pre cukrovary
neštandardnú cukrovú repu, vedľajšie produkty vznikajúce pri priemyselnom spracovaní
cukrovej repy. Kŕmne zemiaky obsahujú vysoké hodnoty antinutričného solanínu najmä
v počiatočných fenologických štádiách. Je to jed, ktorý vo vysokých koncentráciách
zapríčiňuje aj úhyn zvierat. S narastajúcou fenologickou fázou sa postupne jeho obsah
zniţuje. Vo výţive koní má významné postavenie mrkva, je charakterizovaná vysokou
stráviteľnosťou organickej hmoty a vysokým obsahom karoténov. Pričom ako pre
všetky okopaniny je jej nedostatkom obsah dusičnanov. Tento významne zniţuje jej
nutričnú kvalitu. Výţivná hodnota okopanín je okrem iných faktorov limitovaná
predovšetkým druhom, odrodou alebo hybridom krmovín, prípadne. ich percentuálnym
zastúpením v miešanke.
Podľa Bíra et al. (2009) majú okopaniny zo všetkých krmovín najvyššiu energetickú
hodnotu. Pri nízkom obsahu tuku, N-látok a vlákniny sa vyznačujú vysokým obsahom
bezdusíkatých látok výťaţkových. Takisto tvrdia, ţe sa vo výţive hospodárskych zvierat z
okopanín najviac vyuţíva repa kŕmna, zemiaky a mrkva, menej kel, kapusta a kaleráb -
gigant. Okopaniny sa vyznačujú vysokou energetickou hodnotou a vysokým stupňom
stráviteľnosti organickej hmoty. Na druhej stane sú značne kontaminované kumuláciou
dusičnanov. Na kŕmne účely sa takisto vyuţíva aj pre cukrovary neštandardná cukrová repa
a vedľajšie produkty vznikajúce pri jej priemyselnom spracovaní.
3.2.3 Seno
Seno je prirodzené krmivo koní pričom zodpovedá všetkým fyziologickým
poţiadavkám trávenia. Najvhodnejšie je lúčne seno. Čím menej sú kone pasené o to
viac musia dostať sena. Seno priaznivo vplýva na trávenie a zniţuje negatívny vplyv
niektorých menej kvalitných krmív. Seno pre kone by malo obsahovať viac neţ 20 %
vlákniny, preto je dôleţité, aby sa zberalo v optimálnej vegetačnej fáze, čo je pre lúčny
porast najneskôr v období metania (Sitárová, 2010).
Podľa Bíra et al. (2008) krmivá sa sušia najmä za účelom čo najlepšieho
uchovania pôvodnej výţivnej hodnoty krmovín. Konzervovanie sušením je jednou
z najstarších metód konzervovania. Kvalita sena je zárukou všetkých fyziologických
poţiadaviek trávenia. Seno obsahuje dostatok dusíkatých látok, vlákniny a mnoţstvo
potrebných minerálnych prvkov. Výţivná hodnota sena je závislá najmä na výţivnej
19
hodnote východiskovej krmoviny. Lucernové a ďatelinové seno sa povaţuje za
najkvalitnejšie pretoţe sa vyznačuje vysokým obsahom dusíkatých látok a minerálov.
Pre častý vysoký obsah vlákniny v tomto sene je potrebné vyuţívať aj seno trávne.
Výţivná hodnota sena je značne ovplyvnená počasím a vegetačnou fázou v čase
zberu zelenej krmoviny, čo výrazne ovplyvňuje jeho výţivnú hodnotu. Preto sa pre
intenzívne chovy hospodárskych zvierat odporúča vyrábať seno umelým sušením,
upraveným, alebo neupraveným vzduchom, čo však predpokladá značné investičné
náklady súvisiace najmä s budovaním senníkov. Sušenie aj kosba musia zodpovedať
štandardom, pretoţe nekvalitné spôsobuje často otravu mladých koni. Pastierske porasty
je nutné kultivovať a cielene udrţiavať ich zloţenie (Zeman et al., 1997).
Pretoţe miešankové porasty majú menšie riziko skazy, sú vhodné na pasenie aj
na senokosné vyuţitie. Pri sušení sa lístky menej odmrvujú, mechanizácia ich
poškodzuje menej a rýchlejšie sa regenerujú. Odolávajú lepšie aj hrabošom a zmierňujú
ďatelinovú únavu pôdy. Preto sú ďatelinové miešanky odolnejšie a trvácnejšie ako čistá
kultúra. Sú aj odolnejšie voči hubovým chorobám (Mikle, 2009).
Sitárová (2010a) uvádza, ţe seno z ďateliny a lucerny sa zberá v čase kvitnutia.
Nízku kvalitu sena spôsobuje najmä neskorá kosba. Včasné kosenie preto dáva vysoko
stráviteľné seno, nenahraditeľné najmä vo výţive ţriebät a kobýl. Staršie seno dobrej
kvality plní funkciu objemového krmiva, má pritom niţšiu kŕmnu hodnotu. Seno
nesmie byť skrmované pred ukončením fermentácie, lebo spôsobuje ťaţké tráviace
problémy a koliky. Pri vlhkosti nad 15 %, sa v ňom okrem baktérii a roztočov mnoţia
predovšetkým plesne, čo vedie k stratám ţivín a k tvorbe toxických substancii.
Seno je pre kone zdrojom vitamínov D, B, E a betakaroténu, pričom je ich obsah
závislý na technológii sušenia. Minerálne látky sú v sene v poţadovanom mnoţstve a v
priaznivých chemických väzbách. Ich celkový obsah sa pohybuje v rozpätí 4,9 - 9,8 %.
Na vlhkosť sena by sme mali dozerať počas celej doby jeho skladovania. Ak sa
prekročí dovolená hodnota vlhkosti objavuje sa enzymatická činnosť mikroorganizmov,
čím dochádza k zniţovaniu výţivnej hodnoty a dietetických vlastností sena.
Výţivná hodnota sena je určovaná:
technológiou sušenia,
floristickým zloţením porastu,
vegetačnou fázou zberu,
agrotechnikou,
20
počasím.
Okrem toho, ţe seno poskytuje koňom ţiviny, kone počas dňa zamestnáva , a
preto je vhodnejší permanentný prísun menších dávok sena. Kôň by mal denne prijať
pribliţne dávku sena rovnajúcu sa 1-2 % jeho ţivej hmotnosti, čo je asi 8 kg aţ 12 kg
pre dospelého koňa a 3-9 kg pre ţriebä. Športové a ťaţko pracujúce kone by mali mať
neobmedzený prístup ku senu. Na druhej strane seno, ktoré nebolo uloţené v senníku
najmenej 6 týţdňov, kone nesmú skrmovať, pretoţe vyvoláva koliky (Sitárová, 2010).
3.2.4 Slama
Podľa Flade et al. (1990) je zloţenie slamy pribliţne 45 % celulózy, z 25 %
hemicelulózy, z 20 % nestráviteľného lignínu a iných nestráviteľných podporných látok,
pričom sú len malé rozdiely v obsahu ţivín a v stráviteľnosti slamy medzi jednotlivými
druhmi obilnín. Slama z jarín je hodnotnejšia pre vyšší podiel listov a čiastočný podiel
burín. Z pohľadu kŕmenia koní je nasledujúce poradie: ovsená, jačmenná, pšeničná a
raţná slama. Slama sa skrmuje vo forme rezanky s dĺţkou rezkov 2 - 3 cm.
Peletovaním slamy je moţné dosiahnuť:
a) väčšiu hustotu materiálu,
b) niţšiu prašnosť,
c) ďalšie mechanické drobenie,
d) skrátenie dĺţky ţrania,
e) vyšší príjem krmiva.
Energetickú hodnotu a stráviteľnosť je moţné zvýšiť hydrolýzou vlákniny
pridaním 6 kg 24 % hydroxidu sodného na 100 kg peliet.
Zloţenie peliet zo slamy je pribliţne:
15 % jadrových krmív (obilných šrotov, repných úsuškov,
80 % slamy (hydrolyzovanej NaOH),
3 % močoviny,
2 % minerálnej kŕmnej prísady (Flade et al., 1990).
Pri kŕmení koní peletami treba dbať na to, aby bol podiel jadrových krmív čím
menší a aby aj podiel nebielkovinových dusíkatých látok bol veľmi nízky, pretoţe kone
vyuţívajú nebielkovinové dusíkaté zlúčeniny len v obmedzenej miere. Nevyhnutná je aj
21
dĺţka rezanky zo slamy minimálna 2 cm. Pelety zo slamy zabezpečujú potrebný podiel
vlákniny a preto sú v kŕmnych dávkach náhradou sena, alebo nerezanej slamy, alebo
rezanky zo slamy. Ak sa skrmuje slama hydrolyzovaná NaOH , je potrebné dostatočné
zabezpečenie vody (Bíro et al., 2009).
V tabuľke sú uvedené denné dávky slamy pre kone pri minimálnych dávkach
sena. Toto je moţné vzťahovať aj na pelety zo slamy.
Tabuľka 2 Potreba slamy na koňa za rok
Skupina koni Mnoţstvo slamy t/rok
Pracovný kôň (podľa výkonnosti) 0,6 aţ 1,0
Kobyly (5. mesiac laktácie) 0,4 aţ 0,7
Ţrebce (chovné) 0,3 aţ 0,4
Športové kone, rastúce (teplokrvníky a plnokrvníky) 0,4aţ0,6
Športové kone (tréning a dostihy) 0,2 aţ 0,4
Malé kone (podľa ţivej hmotnosti) 0,6aţ0,8
Zdroj: Flade et al., (1990)
Ako uvádzajú Kováč et al. (1994) obilná obsahuje 70 – 88 % sacharidov, pričom
polovica z toho pripadá vláknine. Aby boli organické látky nachádzajúce sa v slame
uvoľnené zo zdrevnatenej vlákniny spotrebuje organizmus na 100 kJ uvoľnenej energie
asi 77 kJ energie. Takisto slama nesmie byť plesnivá ale musí byť suchá a zdravá.
Slama kukurice a prosa má viac listovej hmoty v porovnaní s obilnou a ak sa správne
zberá a uskladní má aj väčšiu výţivnú hodnotu. Pred kŕmením je ju potrebné rezať, aby
sa dala miešať s inými krmivami. Výhodné je pri skrmovaní veľkých dávok slamy
rozrušovať chemickú väzbu vlákniny lúhovaním.
Podľa Bíra et al. (2009) je slama obilnín aj strukovín krmivom sacharidového
charakteru s vysokým obsahom vlákniny od 300 do 449 g.kg-1
sušiny. Najvyššou
energetickou hodnotou sa vyznačuje slama kukurice, potom slama jačmenná a nakoniec
slama ovsená. Najvyšší obsah vlákniny a najniţší energie má pšeničná slama. Slamy
obilnín sa vyznačujú malým obsahom N-látok, tukov a minerálnych látok. Na účely
kŕmenia je najvhodnejšia slama kukuričná, ktorá je aj zdrojom magnézia, má vysoký
obsah bezdusíkatých látok výťaţkových a N-látok, ale nízky obsah vlákniny, ďalej
slama ovsená a jačmenná.
22
3.2.5 Úsušky zo zelených krmív
Podľa Bíra et al. (2008, 2009) sú úsušky krmivá s veľmi vysokým obsahom sušiny,
v priemere 890 g.kg-1 a získavajú sa sušením rezanky ďatelinovín, tráv, strukovín, obilnín,
okopanín a miešaniek v sušiarňach. Druhy úsuškov:
a) Cukrovarské rezky sušené, čo je vedľajší produkt získaný pri výrobe cukru,
pozostávajú zo sušených rezkov cukrovej repy a majú takmer 900 g sušiny v 1 kg,
pričom ich hlavnú zloţku tvoria bezdusíkaté látky výťaţkové.
b) Úsušky kukurice sú energetickým (sacharidovým) komponentom a získavajú sa
sušením a následným šrotovaním celej rastliny kukurice zberanej v mliečno-
voskovej zrelosti zrna. V porovnaní s úsuškami cukrovarských rezkov majú vyšší
obsah BNLV a niekoľkonásobne vyšší obsah škrobu.
c) Úsušky ďatelinovín sú bielkovinovým komponentom kŕmnych zmesí, pričom
lucernová múčka je aj zdrojom xantofylov.
d) Trávna múčka (úsušky) sa vyrába sušením a šrotovaním trávnych porastov
zberaných vo vegetačnom štádiu medzi začiatkom metania a v plnom metaní.
Technické sušenie krmív umoţňuje pouţívať úsušky vo výţive koní. Kvalitu
úsuškov určuje nielen termín zberu zelených krmív ale aj technika sušenia. Najvyšší
obsah dusíkatých látok a energie sa dosahuje sušením lucerny zberanej pred
púčikovaním a tráv pred klasením. Úsušky zo zelených rastlín ako krmivo pre kone sú
najvhodnejšie vo forme rezanky alebo peletované pri minimálnej dĺţke rezanky 2 cm.
Nie je nutné nahrádzať seno úsuškami zelených krmív ani z hľadiska ţivín, ani
ekonomicky. Prípadné vyrovnanie obsahu vlákniny sa dá dosiahnuť slamou alebo
produktmi jej spracúvania. Aby sa zamedzilo odbúravaniu betakaroténu počas
uskladňovania, obohacujú sa úsušky zo zelených rastlín príslušnými antioxidačnými
látkami. Aby sa sušiarenské kapacity vyuţívali čo moţno najefektívnejšie, je spracúvať
najmä zavädnutú zelenú hmotu. Toto zároveň umoţňuje obohacovanie o vitamín D,
podobne ako je tomu pri sene aj keď len v obmedzenej miere (Flade et al., 1990).
23
3.2.6 Siláže
Bíro et al. (2009) charakterizujú siláţe ako šťavnaté objemové krmivá. Tieto
konzervuje najmä kyselina mliečna, vytvárajúca sa fermentačným procesom za
anaeróbnych podmienok. Siláţe majú sacharidový alebo bielkovinový charakter.
Zeman et al. (1997) uvádzajú, ţe siláţe majú nízke hodnoty pH 3,6-5 pretoţe
obsahujú súbor organických kyselín, najmä kyselinu mliečnu. Ak porovnáme siláţe a
pôvodnú plodinu, tak siláţe majú niţšiu vyţivovaciu hodnotu, čo je dané stratami pri
spracovaní. Podľa obsahu sušiny moţno siláţe deliť:
Na siláţe z čerstvých zelených objemových krmív s obsahom sušiny
22-26%.
Na siláţe z čiastočne zavädnutých zelených objemových krmív s obsahom
sušiny 26-35%.
Na siláţe zo zavädnutých zelených objemových krmív s obsahom sušiny
35-50%.
Viacročné zelené objemové krmivá sa vyznačujú nízkym obsahom sacharidov a
ťaţšou siláţovateľnosťou, z toho dôvodu ich treba siláţovať vţdy po predchádzajúcom
primeranom zavädnutí, ktoré nesmie dlho trvať aby nedošlo k stratám ţivín. Objemové
krmoviny majú najlepšiu stráviteľnosť, ako aj obsahujú najviac ţivín v prvej polovici
vývojového štádia rastlín. Preto je potrebné ich zberať v optimálnej vegetačnej fáze,
kedy je dostatočná úroda a zároveň aj dostatok ţivín a energie v poraste. Na základe
pozorovaní zmien v obsahu ţivín sa pre lucernu siatu stanovil optimálny termín zberu
začiatok tvorby kvetných púčikov - butonizácia. Začiatok fázy je vtedy, keď začína
klasiť alebo vytvárať púčiky pribliţne 1/3 rastlín v poraste (Rajčáková et al., 2009).
Podľa Zemana et al. (1997) je potrebné rešpektovať základné technologické
poţiadavky, aby sa zabezpečila dobrá kvalita siláţe:
optimálne vegetačné štádium pri siláţovaní,
optimálny obsah sušiny,
optimálnu dĺţku rezanky,
dodrţiavanie zásad technologického postupu,
aplikácia účinných konzervačných prostriedkov,
24
vhodné siláţne sklady.
Kukuričná siláž
Ako uvádzajú Bíro et al. (2008), kukuričnú siláţ zaraďujeme medzi ľahko
stráviteľné sacharidové krmivá. Má nízky obsah relatívne rýchle degradovateľných N-
látok a je nezastupiteľná v kŕmnych dávkach preţúvavcov a koní. Kukuričná siláţ, ktorá
má vyšší obsah sušiny je spravidla kvalitnejšia. Obsahuje viac tuku, bez dusíkatých
látok a s dozrievaním kukurice obsah vlákniny v celej rastline klesá. Je typickým
sacharidovým krmivom s obsahom sušiny v intervale 300 aţ 380 g.kg-1
. Najlepšiu
kvalitu dosahuje pri zbere vo fáze mliečno - voskovej aţ voskovej zrelosti zrna. Pri
obsahu sušiny pod 300g.kg-1
, sú priaznivé podmienky rozvoja neţiaducej mikroflóry vo
fermentačnom procese, čoho následkom je zvýšená strata ţivín prostredníctvom odtoku
siláţnych štiav. Kukurica sa vyznačuje nízkym obsahom minerálnych látok. Kvalitné
siláţe majú hodnotu pH v intervale od 3,7 do 4,3.
Na kukuričnú siláţ sa vyuţíva zber celej rastliny, ak výsledná rezanka dosahuje
30-35 % sušiny, čo je v štádiu voskovej zrelosti zrna. Siláţe vyrobené z takto
zozbieranej hmoty majú priaznivejší pomer kvasných kyselín, obsahujú viac tuku,
bezdusíkatých látok výťaţkových a majú niţšiu koncentráciu vlákniny. V tejto dobe sú
aj fermentačné straty v hlavnom kvasnom procese najniţšie. S rastúcim obsahom sušiny
siláţe sa jej príjem zvyšuje pribliţne do obsahu 35 %, potom klesá (Grbeša, 2008).
Kukuričné siláţe majú vo výţive koní okrajové uplatnenie. Sú veľmi dobrým zdrojom
energeticky výhodných sacharidov a tuku. Pre ich nízky obsah vlákniny sú veľmi dobre
stráviteľné senzoricky pre kone atraktívne. Sú však deficitné na dusíkaté látky
a bielkoviny. Sú biologicky neplnohodnotné, na čo sú náročné hlavne mladé, telesne
nedospelé kone a ţriebätá (Horniaková et al., 2009)
Lucernová siláž
Obsah N-látok od 145 g aţ do 230 g.kg-1
sušiny je v lucernovej siláţi závislý
taktieţ od štádia zberu. Pretoţe obsah skvasiteľných sacharidov je nízky a obsah
N-látok vysoký je ťaţko siláţovateľná, a treba ju zberať technológiou viacfázového
zberu. Optimálne by mala sušina siláţi z ďatelinovín obsahovať 340-450 g.kg-1
sušiny.
Aby bola lucernová siláţ kvalitná, je potrebné aby mala hodnotu pH < ako 4,5 a obsah
25
sušiny od 301 do 400 g.kg-1
, prípadne pH < 4,7 ak je obsahuje od 401-500 g.kg-1
sušiny (Juráček et al., 2008; Gálik et al., 2009 a 2010).
Ako uvádzajú Rajčáková et al. (2009), lucerna má v optimálnej vegetačnej fáze
pre siláţovanie vysoký obsah N-látok a relatívne nízky obsah vodorozpustných cukrov.
Toto výrazne sťaţuje jej siláţovateľnosť. Najvyššiu koncentráciu cukrov, ktoré sú
nevyhnutné pre priaznivú fermentáciu dosahuje v prvej kosbe. Na obsah týchto cukrov
v siláţovanej lucerne má rovnako vplyv aj dĺţka uvädania. Uvädanie je prirodzene
sprevádzané degradáciou ţivín v krmive a malo by teda prebehnúť do 24 hod. Nemalo
by v ţiadnom prípade trvať dlhšie ako 48 hodín. V tomto prípade sa prejavia výrazné
straty koncentrácie ţivín, začnú sa rozkladné procesy a rozvoj kvasiniek a plesní v
siláţach.
Lucernové siláţe nepatria medzi najvhodnejšie krmivá pre kone. Je to spôsobené
vysokým obsahom dusíkatých látok, ktorých prekrmovanie spôsobuje u koní koliky. Aj
napriek tomu sa však lucernové siláţe skrmujú chladnokrvnými pracovnými koňmi,
ktoré pri intenzívnej svalovej práci vyţadujú značný denný príjem N-látok. Okrem toho
sú lucernové siláţe veľmi dobrým zdrojom vápnika (Horniaková et al., 2009).
Siláž z ďateliny lúčnej
Ako uvádzajú Rajčáková et al. (2005) ďatelinové siláţe sú cenným zdrojom
bielkovín, pričom sa ich výroba dlhoročne traduje. Pri ich výrobe je nutné prísne
dodrţiavať technologickú disciplínu.
Obsahujú veľké hodnoty N-látok s nízkym obsahom skvasiteľných sacharidov,
preto sú ťaţko siláţovateľné. Ich zber je viacfázový. Optimálny obsah sušiny siláţi je
340-450 g.kg-1
sušiny. Aby bola ďatelinová siláţ kvalitná, musí mať hodnotu pH < ako
4,5 pri obsahu sušiny od 301 do 400 g.kg-1
, prípadne pH < 4,7 ak je obsah sušiny od
401-500 g.kg-1
(Juráček et al., 2008).
26
Obrázok 2 Obsah N-látok v ďateline počas rastu
Zdroj: Rajčáková et al. (2005)
Podľa Rajčákovej et al. (2005) ideálna doba siláţovania ďateliny lúčnej je
v období začiatku tvorby kvetných pukov (butonizácie), kedy má ďatelina priaznivý
obsah cukrov, ţivín a má aj vysokú stráviteľnosť krmiva. Ak sa termín zberu odďaľuje,
značne tým klesá stráviteľnosť a nutričná hodnota siláţe. Pre organickú hmotu ďateliny
lúčnej sa stráviteľnosť v štádiu butonizácie pohybuje okolo 68 %, počas kvitnutia uţ len
okolo 58 – 60 %, pričom viac ako 50 % vyrobených ďatelinových alebo lucernových
siláţí obsahuje viac vlákniny ako je 300 g.kg-1
sušiny, z dôvodu neskorého zberu
krmiva.
Siláže z husto siatych obilnín
Ako uvádzajú Bíro et al. (2009) siláţe z raţe sú rovnako ako kukuričné siláţe
sacharidového charakteru a v kŕmnej dávke sú zdrojom energie. Z husto siatych obilnín
sa najčastejšie vyrába siláţ ovsa a siláţ raţe. Aj pri nich výţivná hodnota siláţe závisí
predovšetkým od vegetačnej fázy v čase kosby, pričom je vhodné zberať ich vo fáze
pred kvetom aţ na začiatku kvitnutia, pričom táto fáza trvá len niekoľko dní. Pri
neskoršom zbere sa v nej rýchlo zvyšuje obsah vlákniny, tým sa zniţuje jej výţivná
hodnota. Raţ zberaná v optimálnej vegetačnej fáze má nízky obsah sušiny a to
nepriaznivo ovplyvňuje jej siláţovateľnosť. Obsah sušiny zvyšujeme uvädaním, ktoré je
nerovnomerné kvôli vysokému mnoţstvu hmoty.
27
Pre ovos je optimálne štádium zberu na výrobu siláţe v mliečno-voskovej
zrelosti zrna. Vtedy je obsah sušiny zberanej hmoty vyšší ako 300 g.kg-1
. Má vysoký
obsah skvasiteľných sacharidov a preto je ľahko siláţovateľný a zberá sa priamo.
Kvalita siláţe ovsa je porovnateľná s priemernými hodnotami kukuričnej siláţe
Rajčáková et al. (2005).
Vo výţive koní sa preferujú predovšetkým siláţe zo zvädnutých krmovín, ktoré
zabezpečia prísun sušiny z kŕmnej dávky. Jedná sa najmä o siláţe z ďatelinotrávnych
a obilnino-strukovinových miešaniek, ktoré sú ţivinovo veľmi kvalitné a vyrovnané. Za
najvhodnejšie siláţe pre kone, vrátane športových sú povaţované trávne siláţe. Sú
typické vyrovnaným obsahom dusíkatých látok a ľahko stráviteľných sacharidov, ich
obsah sušiny sa najčastejšie pohybuje medzi 35 – 40 % a obsah hrubej vlákniny je
pomerne nízky. Siláţe sa však koňom skrmujú najčastejšie ako náhrada časti sena
(NRC, 2007; Horniaková et al., 2009).
Výţivu a kŕmenie koní v našich podmienkach upravujeme podľa hmotnosti a
veku, ako aj hospodárskeho vyuţitia zvierat, či sa jedná o ťaţné, alebo športové kone.
Pri zostavovaní kŕmnych dávok podľa normovanej potreby ţivín sa uplatňuje
poloobjemový typ kŕmnej dávky. Rešpektuje sa pri tom anatomická stavba a fyziológia
trávenia koní. Vzhľadom k malému obsahu ţalúdka a v dôsledku toho rýchlej pasáţi
krmiva cez ţalúdok, kone neprijímajú naraz veľké mnoţstvo krmiva. Preto podávame
dennú dávku krmiva v 3-4 kŕmeniach. Na druhej strane prebiehajú najintenzívnejšie
procesy trávenia u koní v tenkom čreve pri pomalej pasáţi natráveného krmiva. Ak sú
pouţité nevhodné alebo zdravotne chybné krmivá, vytvorila by sa predispozícia vzniku
kvasných pochodov. Prejavilo by sa to symptómom kolikového ochorenia z
dietetických príčin. Objemné slepé črevo nahradzuje u koni predţalúdky pri trávení
objemových krmív (Vajda et al., 1994)
3.3 Živinové zloženie krmiva
Ţiviny je potrebné koňom dodávať najmä kvôli energii, ktorú potrebujú na to,
aby mohli plniť svoje funkcie, ale takisto aj kvôli zdravotnej ako aj celkovej kondícii.
Základné ţiviny, ktoré sú zdrojom potrebných látok sú stanovené na obrázku 2.
28
Obrázok 3 Schéma zloženia krmiva
Zdroj: Bíro et al. (2009)
3.3.1 Sacharidy
Podľa Zemana et al. (1997) sacharidy sú hlavnou súčasťou krmiva a zároveň
spoločne s tukmi najdôleţitejším zdrojom energie. Zvyčajne ich delíme na
monosacharidy, oligosacharidy a polysacharidy. V pečeni sa premieňajú na glukózu,
čím sa začína premena sacharidov v tele. Pri dostatku glukózy v krvi, polymerizuje
časť glukózy na glykogén a tuk. Tieto sa potom stávajú pohotovostnou energetickou
rezervou.
KRMIVO
Voda Sušina
Organické látky Minerálne látky
Špecificky
účinné látky
Dusíkaté
látky
Bielkoviny
Mikroele
menty
Makroele
menty
Nebielkovinové
dusíkaté látky
Bezdusíkaté
látky
Lipidy Sacharidy
Tuky Látky
tukom
príbuzné
Vláknina Bezdusíkaté
látky
výťaţkové
29
Ako uvádzajú Bíro et al. (2009) sú sacharidy zastúpené predovšetkým v
rastlinnom organizme, pričom je v krmivách ich obsah 50-80 % a viac.
Význam sacharidov:
sú hlavným dodávateľom energie do organizmu zvierat,
môţu byť vyuţité na stavbu uhlíkatých štruktúr pre neesenciálne
aminokyseliny,
môţu byť vyuţité na tvorbu tuku a mliečneho cukru, ktoré sa z
organizmu vylučujú v mlieku,
zo sacharidov vznikajú tukové zásoby,
vo forme škrobu vytvárajú rezervné látky,
vo forme celulózy, hemicelulózy a lignínu vypĺňajú orgány tráviacej
sústavy, zabezpečujú pocit mechanického nasýtenia a podporujú
peristaltiku čriev.
U koní majú sacharidy význam najmä ako pohotový energetický zdroj.
Z objemových krmovín pre kone sa ich vysokým obsahom vyznačujú najmä okopaniny,
trávne siláţe a trávne sená. Kone vzhľadom na svoju metaboliku vyţadujú vysoký
cenný príjem ľahko stráviteľných sacharidov vo forme bezdusíkatých látok
výťaţkových. Tak energetickým trávením v ţalúdku dochádza najmä k produkcii
kyseliny octovej a propiónovej, ktoré sú v organizme energeticky utilizované v ďalších
častiach tráviacej sústavy. Ale nadmerný príjem však môţe spôsobovať váţne
metabolické poruchy, ktoré sú sprevádzané silným prekyslením ţalúdka (Halo et al.,
2004; Horniaková et al., 2009).
3.3.2 Tuky
Podľa Bíra et al., (2009) sú tuky vo vode nerozpustné organické zlúčeniny,
pričom sú ale rozpustné v organických rozpúšťadlách. Nachádzajú sa v rastlinnom aj v
ţivočíšnom organizme. V rastlinách sa vyskytujú v dvoch typoch - štrukturálne a
zásobné tuky.
30
Význam tukov spočíva z výţivárskeho hľadiska v tom:
ţe sú donorom uhlíka,
sú nosičom kyseliny linolovej (organizmus nenasýtené mastné kyseliny s
dvojitými väzbami nevie syntetizovať),
sú nosičom vitamínov rozpustných v tukoch,
ovplyvňujú vlastnosti zásobného tuku,
sú dôleţité pri zvyšovaní koncentrácie ţivín v kŕmnych dávkach, majú
vysoký obsah energie (1 g = 38,5 kJ),
majú ochrannú funkciu v organizme zvierat, zabezpečujú tepelnú
izoláciu.
Podľa Zemana et al. (1997) sa tuky do organizmu dostávajú prostredníctvom
krmiva, predovšetkým vo forme neutrálneho tuku, fosfolipidov, cholesterolu a jeho
esterov. Uţívaniu tukov vo výţive vysoko výkonnostných koní sa v poslednej dobe
venuje značná pozornosť. Zistilo sa, ţe kŕmenie veľkou dávkou tuku počas tréningu
koňa má nasledujúce dva účinky:
zlepšuje výkonnostné parametre, teda kondíciu koňa a
upravuje enzýmy poškodené metabolizmom tuku.
Tuk je primárnym zdrojom energie koňa počas ťaţkého tréningu. Kone adaptované na
prijímanie tuku ho dokáţu efektívnejšie vyuţiť. Výskumy ukazujú, ţe kone ktoré boli
kŕmené vysokou dávkou tuku, mali po tréningu vyššiu hladinu glukózy v krvi ako kone
kŕmené klasickou kŕmnou dávkou. Kone môţu byť kŕmené vysokou dávkou tuku, ako
obsahuje napríklad kukuričný olej, bez úbytku výkonnosti alebo telesnej hmotnosti aj
napriek tomu, ţe v dôsledku konzumujú celkovo menší objem krmiva. Je to dané
vyššou energetickou hodnotou tuku, a následne niţšou potrebu objemu. Podľa
výskumov pridávanie tuku neovplyvnilo trávenie sušiny ani vlákniny a neboli pri tom
pozorované ani ţiadne klinické diferencie medzi koňmi, ktoré dostali tuk, a koňmi
kŕmenými základnými kŕmnymi dávkami. Kone kŕmené tukom vykazovali vyššiu
hladinu glycerolu a voľných mastných kyselín v krvnej plazme.
31
3.3.3 Bielkoviny
Potreba dusíkatých látok podľa Zemana et al. (1997) je pre výkonnostné kone
rovnaká ako ich zabezpečuje aj bazálna dávka. Krmivo by malo obsahovať pribliţne
10 % dusíkatých látok. Aj keď kone strácajú časť dusíkatých látok potením a katalýzou
vo svaloch pri pohybe, dodané mnoţstvo pri súčasne vyrovnaných energetických
poţiadavkách stále poskytuje dostatok dusíkatých látok na uspokojenie všetkých potrieb
organizmu koní. Bielkoviny sú vysokomolekulárne látky, preto neprechádzajú
bunkovou membránou. V tráviacom ústrojenstve sú štiepené pôsobením proteolytických
enzýmov. Do zásoby sa v tele ukladajú len v nepatrnom mnoţstve. Ak je v organizme
prebytok aminokyselín, oxidujú alebo sa vyuţívajú ku syntéze glykogénu. Ich
energetická bilancia je rovnaká ako pri cukroch, pretoţe časti bielkovinových molekúl,
najmä aminoskupiny, nie sú schopné oxidovať a časť ich energie odchádza z tela v
podobe potenciálnej energie zlúčenín, ako je napríklad močovina. Dusíkaté látky a
bielkoviny sú súčasťou väčšiny komponentov kŕmnej dávky. Ovos a kukurica sú
najobvyklejšími obilninami, aj keď sú na N-látky deficitné. Bielkoviny sú zloţené z
aminokyselín, ktoré sú potrebné pre syntézu bielkovín vlastného organizmu a zároveň
sú stavebnými zloţkami takmer všetkých tkanív. Aby sa dosiahla objem poţadovaná
hladina bielkovín v kŕmnej dávke, pouţívajú sa ako prísady na kŕmenie rôzne
bielkovinové doplnky, najčastejšie sója.
Bielkoviny majú osobitný význam vo výţive ţriebät, lebo primárnym zdrojom je
kobylie mledzivo a mlieko, neskôr však iba rastlinné krmivá. Bielkovinovo
najkvalitnejšou kŕmnou surovinou u koní je seno, najmä ďatelinové alebo miešankové.
Vysokú potrebu N-látok majú ťaţné, pracujúce kone, ktoré ich vyţadujú pri namáhavej
fyzickej práci (Horniaková et al., 2009).
3.3.4 Minerálne látky
Ako uvádzajú Kováč et al. (1994) sú minerálne látky pre organizmus zvierat
takisto nenahraditeľné ako látky zabezpečujúce energiu. Sú to anorganické látky, alebo
popoloviny. Kaţdý minerálny prvok zabezpečuje špecifické a nezameniteľné funkcie. Je
preto nevyhnutné zabezpečenie ich optimálneho zastúpenia podľa potreby pre kaţdé
32
zviera. Hlavnú úlohu plnia minerálne látky pri ich kostrovotvornej funkcii, kde sú
hlavnými zloţkami najmä vápnik, fosfor a horčík. Tieto v prevaţnej miere zabezpečujú
výstavbu kostí a zubov, navyše chránia organizmus zvierat pred rôznymi ochoreniami
končatín.
Minerálne látky zároveň aj regulujú fyzikálno-chemické procesy v organizme
tak, ţe udrţujú acidobázickú rovnováhu. Hlavnými bázickými prvkami sú sodík,
draslík, vápnik a horčík a kyselinotvornými prvkami sú fosfor, síra a chlór. Podľa Bíra
et al., (2009), Kováča et al., (1994), Zemana et al., (1997) a Meyera a Coenena (2003),
sa minerálne látky vyznačujú nasledovnými vlastnosťami:
Vápnik, pričom je z celkového mnoţstva vápnika v tele koňa, aţ 99 % obsiahnutého v
kostnom tkanive. V krmivách a vo vode je prítomný vo forme vápenatých solí.
Vstrebávanie vápnika je závislé na prebytku alebo nedostatku fosforu a mnoţstvo
draslíka v pomere ku sodíku. Vápnik je trávený spolu s fosforom a ukladá sa v kostnom
tkanive, pričom veľkú úlohu v ukladaní vápnika zohráva vitamín D. Kobyly pri kojení
vylučujú v mlieku veľké mnoţstvo vápnika. Takisto aj v období gravidity je nutný
prísun vápnika aj pre zdravý vývoj plodu.
Fosfor, pretoţe 87 % fosforu súčasťou kostného tkaniva, 10 % svalov
a v nervovom tkanive je pribliţne 1 %. Je nevyhnutný pre stavbu kostí a činnosť
svalstva. Fosfor obsahujú mnohé organické zlúčeniny. Sú to fosfoproteidy,
nukleoproteidy, fosfolipidy, ATP, ADP a ďalšie, pričom spotreba ATP a ADP rastie so
zvyšovaním intenzity práce koňa, pri dojčení kobýl a u mladých rastúcich koní. Fosfor
je nevyhnutný pre normálnu premenu bielkovín, sacharidov a tukov, je nevyhnutný pre
tvorbu červených krviniek, vajíčok a spermií. Nesprávny pomer vápnika a fosforu po
dlhšiu dobu má za následok nedostatočnú osifikáciu kostí mladých zvierat, teda krivicu
a pri dospelých zvieratách zase lámavosť kostí.
Sodík je v tele koňa súčasťou tekutín a v tráviacich šťavách. Jeho úlohou je regulovanie
krvného a osmotického tlaku. Zároveň pôsobí na udrţiavanie správnej hodnoty pH krvi
a podieľa sa na zadrţaní primeraného mnoţstva tekutín v tele. Následkom nedostatku
sodíka zviera stráca chuť do ţrádla, horšie vyuţíva krmivo, produkcia mlieka kobýl
klesá a mladé zvieratá zaostávajú v raste. Nadbytok je toxický a často vedie k úhynu
zvieraťa.
Draslík je dôleţitý pre správnu funkciu nervovej sústavy. Nedostatok draslíka
spôsobuje oslabenie, zníţi sa výkonnosť a chuť do ţrádla, spomaľuje sa rast mladých
33
zvierat. Je zriedkavý a vyskytuje sa najmä po dlhodobej fyzickej záťaţi, pri ktorej sa
kôň intenzívne potí.
Horčík je obsiahnutý v kostnom a svalovom tkanive. Je nevyhnutný pre správny
priebeh enzymatických pochodov. Aktivuje rozličné enzýmy. Pri nadbytku dochádza k
poruchám rastu ţriebät a pri nedostatku je zvýšená dráţdivosť a často kŕče. Vápnik
a horčík pôsobia proti sebe, zvýšená hladina horčíka brzdí efektívny metabolizmus
vápnika. Nadbytok horčíka má toxické účinky. Horčík sa nachádza hlavne v zelenom
krmive, pretoţe je súčasťou chlorofylu.
Chlór je zloţkou ţalúdočnej kyseliny a je podmienkou pre správny priebeh trávenia. Pri
jeho nedostatku sa zniţuje tvorba ţalúdočnej kyseliny, čo spôsobuje neschopnosť
trávenia bielkovín.
Síra je zloţkou všetkých tkanív organizmu. Je dôleţitým stavebným prvkom
aminokyselín alebo zlúčenín, ktoré majú dôleţitú úlohu v premene a vo vyuţití ţivín,
ako je glutatión alebo inzulín. Nedostatok síry býva zriedkavý, pretoţe jeho potreba je
väčšinou plne krytá pastvou a zeleným krmivom.
Železo je dôleţitá súčasť hemoglobínu a respiračných enzýmov. Prenáša molekuly
kyslíka z pľúc do orgánov, a je nevyhnutný na premenu ţivín v bunke na energiu.
Najviac potrebujú ţelezo intenzívne rastúce zvieratá. Ţelezo sa v najväčšom mnoţstve
nachádza vo vikovitých rastlinách, otrubách a koncentrovaných krmivách. Pretoţe
mlieko kobyly neobsahuje dostatok ţeleza, je nutné zabezpečiť pre ţriebätá moţnosť
pastvy, alebo ich prikrmovať zeleným krmivo. Pri nedostatku ţeleza nastáva
chudokrvnosť a zakrpatenosť.
Meď má funkciu katalyzátora pri tvorbe hemoglobínu. Mláďatá potrebujú viac medi
ako dospelé kone. Gravidné zvieratá majú v krvi zvýšený obsah medi. Meď podporuje
rast, podnecuje krvotvorné procesy a dýchanie tkanív, zlepšuje vyuţitie sacharidov.
Takisto s hladinou medi súvisí aj účinnosť niektorých vitamínov. Skúsenosti ale
ukazujú, ţe väčšina koni pociťuje nedostatok medi a preto by mal byť tento stopový
prvok do kŕmnych dávok doplňovaný.
Mangán vplýva na rast, vývoj a rozmnoţovacie schopnosti zvierat a jeho nedostatok
zapríčiňuje spomalenie pohlavného vývinu ako aj nepravidelnosť ovulácie. To má
následne nepriaznivé účinky na potomstvo. Mláďatá nie sú dostatočne a často sa rodia
mŕtve.
34
Kobalt má vplyv na syntézu a činnosť mnohých enzýmov, tvorbu krvi, látkovú
premenu a tým aj na rast zvierat. Ako zloţka B vitamínu potláča rast organizmu
škodlivých črevných baktérií.
Zinok podporuje rast a je zloţkou enzýmu podporujúceho dýchanie. Je dôleţitý pre
rozmnoţovanie, napomáha štiepeniu sacharidov, tukov a bielkovín. Jeho nedostatok
spôsobuje predovšetkým poruchy povrchu koţe, srsti a kopýt.
Jód je nevyhnutný pre správnu funkciu štítnej ţľazy a pri štiepení cukrov. Jeho
nedostatok má za následok poruchy funkcie štítnej ţľazy a zníţenie tvorby tyroxínu,
zároveň je spomalená aj látková premena. Ovplyvňuje centrálnu nervovú sústavu.
Selén má vplyv na vyuţitie vitamínu E a na premenu ţivín v tráviacom trakte.
Nedostatok selénu sa prejavuje vysokou úmrtnosťou ţriebät, problémami s cicaním
a zdurením lymfatických uzlín. Nadbytok má za následok nedostatok rohoviny kopýt a
pĺznutie srsti a hrivy. Napomáha rastu svalového tkaniva.
Fluór v stopovom mnoţstve je nevyhnutný na tvorbu a udrţanie zubnej skloviny
v zdravom stave. Jeho dostatok je podmienený výskytom v pôde v dostatočnom
mnoţstve. Jeho nadbytok je škodlivý a najčastejšie sa to stáva skrmovaním
nekvalitných kŕmnych fosfátov.
Cheláty sú stopové prvky. Koňom sa väčšinou podávajú vo forme chloridov,
uhličitanov, oxidov, síranov a podobných zlúčenín. Blahodarne pôsobia na reprodukciu,
výkonnosť, celkový vzhľad, teda na celkový zdravotný stav zvieraťa. Nutné je dodrţať
správne dávkovanie.
Tabuľka 3 Doporučené zásobenie 500kg koní minerálnymi látkami v g.deň-1
Prvok Ca P Mg Na K Cl
Potreba v dospelosti 25 15 10 10 25 40
Práce malá 26 15 11 27 35 67
stredná 27 15 11 39 42 86
ťažká 28 15 12 62 55 123
Brezivosť, mesiac 9.-11. 39 26 11 12 28 45
Laktácia 3. mesiac 55 42 19 14 36 45
Rast, mesiac 3.-6. 34 26 4 5 10 16
7.-12. 39 21 6 7 14 29
13.-18. 28 19 7 8 18 29
19.-24. 27 18 8 9 21 33
25.-36. 27 17 9 9 23 36
Zdroj: Meyer, Coenen (2003)
35
Tabuľka 4 Doporučené zásobenie koní stopovými prvkami
Prvok
mg.kg-1
sušiny krmiva
mg/100 kg živej hmotnosti na deň
záchov, chovné kone,
práca žriebätá
Železo 70 100 180
Meď 8 - 10 10 - 15 15-20
Zinok 35 50 90
Mangán 40 60 100
Kobalt 0,1 0,15 0,25
Jód 0,2 0,3 0,5
Selén 0,1 - 0,12 0,15 0,3
Zdroj: Meyer, Coenen (2003)
Tabuľka 5 Obsah stopových prvkov v mg.kg-1 sušiny v krmivách
Železo Meď Mangán Zinok Kobalt Jód Selén
Lúčna tráva, mierne hnojená
225 4-9 130 30 0,17 0,4 0,04
Seno lúčna, stredná kvalita 200 4-6 110 30 0,12 0,27 0,1
Seno lucernové 250 9 50 25 0,15 0,24 0,06
Kukuričná siláž 210 8 45 30 0,09 0,18
Kŕmna repa 130 7 85 30 0,16 0,36 0,03
Melasa 150 11 35 30 0,92 0,85 0,03
Sušené odrezky 500 14 75 20 0,6 1 0,05
Mrkva 60 6 25 35 0,15 0,35 0,02
Zdroj: Meyer, Coenen (2003)
Voda je neenergetická a neústrojná ţivina. Je zdrojom minerálnych látok. Značné
mnoţstvo týchto látok je v nej rozpustných a tak ich zvierací organizmus aj prijíma
prostredníctvom pitnej vody. Podľa kvality vody sú v nej obsiahnuté aj minerálne látky.
Najväčší obsah minerálnych látok je v tvrdej vode. Voda je nenahraditeľná nielen kvôli
zabezpečeniu optimálneho metabolizmu ale aj termoregulácie. Jej spotreba ovplyvňuje
vylučovanie obličkami, výkalmi, koţou, pľúcami a pri laktácii aj mliekom. Do
organizmu sa dopravuje jednak ako zloţka potravy, pričom najväčšie relatívne
mnoţstvo, ako je uvedené vyššie je obsiahnuté v čerstvom krmive a jednak sa telu
dodáva v čistej forme. Vylučovaním vody z organizmu sa z neho zároveň odbúravajú aj
látky v nej rozpustné, ktoré sú zároveň potrebné aj na metabolizmus. Ich vylučovanie je
závislé na ich rozpustnosti vo vode. (Kroulík, 1991)
36
Záver
Tráviaca sústava koňa sa vyznačuje celým radom špecifík, a preto je kôň
mimoriadne citlivý na príjem menej kvalitného, nekvalitného alebo dokonca chybného
krmiva.
Objemové krmivá, ktorými predovšetkým je zabezpečovaná výţiva koní majú
veľmi rozdielne nutričné aj dietetické vlastnosti. Obsahujú rôzne ţiviny v rôznych
koncentráciách. Rozdiely sú často aj medzi jednotlivými dávkami v rámci toho istého
druhu. Aby bola zabezpečená plnohodnotná výţiva, je nevyhnutné rešpektovať nielen
nutrično-fyziologické poţiadavky koní, ktoré sú podmienené plemenom, zameraním,
fyzickými proporciami ale aj zdravotným stavom koňa.
Zvláštnu pozornosť treba venovať aj maximálnej vlhkosti podávaného krmiva,
ktoré ak je príliš vlhké spôsobuje na jednej strane tráviace ťaţkosti koní a na druhej
strane sa v ňom rýchlo mnoţia škodlivé mikroorganizmy, čo v krajnom prípade môţe
viesť aţ k uhynutiu zvieraťa. Pretoţe ţijeme v miernom zemepisnom pásme, kde sa
striedajú ročné obdobia, je potrebné na čas vegetačného pokoja zabezpečiť koňom
dostatočné mnoţstvo kvalitného krmiva. Z toho dôvodu je potrebné krmoviny
konzervovať. Pri tom je potrebné aj z ekonomického hľadiska zachovať čo moţno
najlepšiu nutričnú kvalitu výsledného produktu.
Prvým a dodnes často najvýznamnejším konzervovaným krmivom pre kone je
seno. Má významné dietetické vlastnosti, reguluje a optimalizuje mikrobiálnu flóru v
tráviacej sústave a zároveň kvalitné seno je aj zdrojom mnohých potrebných
organických ţivín a vitamínov. Vysoko pozitívnou vlastnosťou sena je aj schopnosť
čiastočnej eliminácie nedostatkov iných krmív. Seno sa vyrába buď prirodzenou cestou,
alebo umelo v rôzne konštruovaných sušiacich zariadeniach. Iným tradičným krmivom
je slama, ktorá sa v našich podmienkach vyuţívala menej. Pred jej skrmovaním sa musí
upravovať mechanicky a je dobré ju upravovať aj chemicky z dôvodu rozrušovania
vlákniny, ktorej obsah v slame je pre kone vysoký. Úsušky zo zelených krmív sa
získavajú buď priamo z lúk, alebo ako vedľajší produkt z potravinárskej výroby. Sušia
sa v sušiarňach za predpísaných podmienok, aby straty ţivím sušením boli minimálne.
Siláţe sú krmivá konzervované kvasením najmä kyselinou mliečnou. Môţu byť
bielkovinového alebo sacharidového charakteru. Takisto je potrebné splniť poţadované
podmienky pre zber a úpravu, aby sa v nich zachovalo čo moţno najviac ţivín
37
a dosiahla sa pri tom aj poţadovaná kvalita. Najčastejšie sa u koní skrmujú kukuričné,
ďatelinovo lucernové a obilninové siláţe.
Ţiviny v krmive sa delia na organické a minerálne látky, kde organické
zabezpečujú energetickú a výţivnú potrebu organizmu koňa a minerálne zabezpečujú
bezporuchový chod orgánov koňa, pevnosť pohybového mechanizmu - kostí.
Zabezpečujú acidobázickú rovnováhu v organizme. Regulujú aj chemické procesy.
Medzi minerálne látky zaraďujeme aj vitamíny, ktoré zohrávajú úlohu nenahraditeľných
katalyzátorov. Platí, ţe čím je kôň viac vyťaţený, tým potrebuje vyššie mnoţstvo
všetkých ţivín, ale nie priamoúmerne, lebo niektoré potrebuje viac ako iné.
38
Zoznam použitej literatúry
BÍRO, Daniel. 2003. Pôdohospodársky poradenský systém. Ako dosiahnuť maximálne
množstvo živín v kukuričnej siláži. [Online] Katedra výţivy Agronomická fakulta SPU v
Nitre, 5. August 2003. [Dátum: 3. Október 2010.]
http://www.agroporadenstvo.sk/rv/krmoviny/ziviny.htm.
BÍRO, Daniel et al. 2008. Výživa zvierat. Prvé vydanie. Nitra : Slovenská
poľnohospodárska, 2008. s. 174. ISBN 978-80-552-0070-5.
BÍRO, Daniel et al. 2009. Výživa zvierat. Druhé prepracované vydanie. Nitra :
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre vo vydavateľstve SPU, 2009. s. 178.
ISBN 978-80-552-0321-8.
FLADE, Johanes et al. 1990. Chov a športové využitie koní. Prvé vydanie. Bratilava :
Príroda, 1990. s. 451. ISBN 80-07-00252-9.
GÁLIK, Branislav et al. 2009. The Concentration of Mineral Elements in Different
Conserved Feeds. In Krmiva, vol. 51, 2009, n. 4, p. 223-227.
GÁLIK, Branislav et al. 2010. The Effect of Different Silage Additives on
Macroelement Concentrations in Alfalfa Silage. In Krmiva, vol. 52, 2010, n. 4,
p. 183-188.
GRBEŠA, Darko. 2008. Bc Hibridi kukuruza uotinja. 1.ed. Zagreb: BC Institut za
oplemenjivanje i proizvodnju biljce, 2008. 64 s. ISBN 978-953-55075-0-5.
HALO, Marko. 1998. Výkonnostné skúšky teplokrvných žrebcov športového typu. In:
Slovenský chov, roč. 3, 1998. č. 11, s. 26, ISSN 1335-1990.
HALO, Marko. 2004. Plemenné hodnoty koni. In: Slovenský chov, roč. 9, č. 3, s. 45-46,
ISSN 1335-1990.
HALO, Marko, MASSÁNYI, Peter, KRŠKOVÁ, Ľudmila. 2004. Chov koni. Prvé
vydanie. Nitra: SPU v Nitre, 2004. 110 s., ISBN 80-8069-326-9.
JURÁČEK, Miroslav et al. 2008. Efektívnosť vyuţívania konzervačných prípravkov pri
výrobe siláţí s vyšším. In Naše pole, roč.12, 2008, č. 6, s. 42.
39
KOVÁČ, Michal et al. 1994. Výživa zvierat. Prvé vydanie. Nitra : Vysoká škola
poľnohospodárska v Nitre v edičnom stredisku VŠP, 1994. s. 206. ISBN 80-7137-167-.
KROULÍK, Josef. 1991. Výživa a krmovinárstvo. Druhé prepracované vydanie.
Bratislava : Príroda, 1991. s. 208. ISBN 80-07-00462-9.
MEYER, Helmut, COENEN, Manfred. 2003. Krmení koní - Současné trendy ve výživě.
Prvé vydanie . Praha : Ikar, 2003. s. 256. ISBN 80-249-0264-8.
MIKLE, František. 2009. Pôdohospodársky poradenský systém. Jednoduché miešanky
ďateliny lúčnej s trávami. [Online] Výskumný ústav rastlinnej výroby PIEŠŤANY,
2009. http://www.agroporadenstvo.sk/rv/vurv/mikle.htm.
NRC. 2007. Nutrient requirements of horses. 6th
ed. Washington: National Research
Council, 2007, 341 pp.
PAJTÁŠ, Milan et al. 2009. Výživa a kŕmenie zvierat - Terminologický náučný slovník.
Prvé vydanie. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 2009. s. 152.
ISBN 978-80-552-185-6.
PANČÍK, Peter, MARCIŠOVÁ, Denisa. 2009. Bioweb. genezis.eu. [Online] 26. August
2009. [Dátum: 22. December 2010.]
http://www.bioweb.genezis.eu/index.php?cat=5&file=cicavce&page=6.
RAJČÁKOVÁ, Ľubica, MLYNÁR, Roman. 2009. Pôdohospodársky poradenský
systém. Silážovanie lucerny siatej. [Online] Centrum výskumu ţivočíšnej výroby Nitra,
pracovisko Poprad, 17. Apríl 2009. [Dátum: 27. December 2010.]
http://www.agroporadenstvo.sk/rv/krmoviny/silazovanie_lucerny.htm.
RAJČÁKOVÁ, Ľubica, GALLO Milan, MLYNÁR, Roman. 2005. Pôdohospodársky
poradenský systém. Problémy silážovania ďateliny lúčnej. [Online] Výskumný ústav
ţivočíšnej výroby NITRA, 15. November 2005. [Dátum: 26. december 2010.]
http://www.agroporadenstvo.sk/rv/krmoviny/datelina.htm.
SITÁROVÁ, Zuzana. 2010. Farma Jack Mošovce. Seno – základ výživy pre kone .
[Online] 2010. [Dátum: 3. Január 2011.] http://www.kmz.sk/?id=59.
—. 2010a. Farma Jack Mošovce. Kôň a pasienok. [Online] 2010a. [Dátum: 3. Január
2011.] http://www.kmz.sk/?id=61.
40
—. 2010b. Farma Jack Mošovce. Pastva – to najlepšie pre koňa. [Online] 2010b.
[Dátum: 3. Január 2011.] http://www.kmz.sk/?id=66.
VAJDA, Vladimír, DEMETEROVÁ, Mária, MAGIC, Dušan. 1994. Výživa a kŕmrnie
zvierat. Druhé upravené vydanie. Košice : Vydavatelstvo WŠL v Košiciach, 1994. s.
349. ISBN 80-7166-010-8.
ZEMAN, Ladislav, HODBOĎ, Petr, MENDLÍK, Jaroslav. 1997. Výživa a technika
kŕmení koní. Ústav zemédélských a potravinárskych informací, Praha. Praha : ÚZPI,
1997. s. 57, Študijní zpráva. ISBN 80-86153-26-6.