SLOVENSKÁ PO!NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

TECHNICKÁ FAKULTA 2136290

IMPLEMENTÁCIA INTEGROVANEJ PREVENCIE A

KONTROLY ZNE"IS#OVANIA $IVOTNÉHO

PROSTREDIA V PODMIENKACH VYBRANÉHO

PRIEMYSELNÉHO PODNIKU

2011 Bc. Veronika Kise%ová

SLOVENSKÁ PO!NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

TECHNNICKÁ FAKULTA

IMPLEMENTÁCIA INTEGROVANEJ PREVENCIE A

KONTROLY ZNE"IS#OVANIA $IVOTNÉHO

PROSTREDIA V PODMIENKACH VYBRANÉHO

PRIEMYSELNÉHO PODNIKU (Diplomová práca)

!tudijn" program: Spo#ahlivos$ a bezpe%nos$ technick"ch systémov

!tudijn" odbor: 2386800 Kvalita produkcie

!koliace pracovisko: Katedra strojov a v"robn"ch zariadení

!kolite#: prof. Ing. Ladislav Nozdrovick", PhD.

Nitra 2011 Bc. Veronika Kise%ová

"estné vyhlásenie

Podpísaná Veronika Kise#ová vyhlasujem, &e som závere%nú prácu na tému

„ Implementácia integrovanej prevencie a kontroly zne%is$ovania &ivotného prostredia v

podmienkach vybraného priemyselného podniku“ vypracovala samostatne s pou&itím

uvedenej literatúry.

Som si vedomá zákonn"ch dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 29. apríla 2011 Veronika Kise#ová

Po&akovanie

Touto cestou vyslovujem po'akovanie pánovi prof. Ing. Ladislavi Nozdrovickému,

PhD. za pomoc, odborné vedenie, cenné rady, pripomienky a trpezlivos$ pri

vypracovaní mojej diplomovej práce.

Abstrakt

Abstrakt

Predkladaná diplomová práca je zameraná na problematiku integrovanej prevencie

a kontroly zne%is$ovania &ivotného prostredia vo vybranom priemyselnom podniku.

V prvej %asti práce sú zosumarizované literárne poznatky o sú%asnom stave

zne%is$ovania &ivotného prostredia, 'alej sú uvádzané právne predpisy o ochrane (P a

je definovan" systém zavádzania integrovanej prevencie ako nutnosi pri ochrane zlo&iek

&ivotného prostredia ak"mi sú voda, ovzdu)ie a pôda.

Pre podmienky vybraného priemyselného podniku ZF Levice s.r.o. je analyzované

pôsobenie v"robného procesu na &ivotné prostredie. Hlavn"m zameraním práce je

anal"za pôsobenia %innosti linky povrchov"ch úprav na &ivotné prostredie a je tie&

posudzované vyu&itie v sú%asnosti najmodernej)ej techniky vyu&ívanej v podniku.

K%ú'ové slová:

integrovaná prevencia; ochrana ovzdu)ia; neutralizácia odpadov"ch vôd; najlep)ia

dostupná technika

Abstract

Abstract

This diploma thesis is focused on integrated prevention and control of pollution in

selected industrial enterprises. The first part summarizes the literature findings on the

current state of environmental pollution, further present legislation on environmental

protection and defines integrated system of prevention as a necessity for the protection

of environmental elements such as water, air and soil.

For conditions of chosen industrial company ZF Levice Ltd. are analyze the effects of

the manufacturing process on the environment. The main focus of the thesis is the

analysis of how the coating line effect the environment and review of the use of latest

technology currently in use in company.

Keywords:

integrated pollution prevention; air protection; waste water neutralization; the best

technology available

Obsah

Úvod ............................................................................................................................... 10!

1! Preh!ad o sú"asnom stave rie#enej problematiky ................................................ 11!

1.1! Systém !ivotného prostredia ............................................................................... 11!

1.1.1! Zlo!ky "P - voda, pôda, ovzdu#ie ............................................................... 13!

1.1.2! Hodnotenie kvality zlo!iek "P ..................................................................... 15!

1.2! Rizikové faktory v !ivotnom prostredí ................................................................ 18!

1.2.1! Fyzikálne rizikové faktory ........................................................................... 18!

1.2.2! Chemické rizikové faktory ........................................................................... 19!

1.2.3! Priemysel a materiálové toky ....................................................................... 20!

1.2.4! Posudzovanie vplyvov na "P ....................................................................... 21!

1.3! Koncepcia smerovania k nulovému odpadu ........................................................ 22!

1.3.1! Smerovanie k nulovému odpadu v priemysle .............................................. 25!

1.4! Integrovaná prevencia kontroly zne$is%ovania .................................................... 27!

1.4.1! Integrovan& register informa$ného systému (IRIS) ..................................... 28!

1.4.2! Norma kvality "P ......................................................................................... 29!

1.4.3! Informa$n& systém IPKZ ............................................................................. 29!

1.4.4! Pripravenos% prevádzkovate'ov IPKZ na implementáciu v podnikoch ...... 32!

2! Cie! práce ................................................................................................................. 34!

3! Metodika práce ........................................................................................................ 35!

4! V$sledky práce ........................................................................................................ 37!

4.1! Základná charakteristika podniku ZF Sachs ........................................................ 37!

4.2! História a charakteristika podniku ZF Levice ..................................................... 38!

4.3! Mana!ment !ivotného prostredia ZF Sachs ........................................................ 38!

4.3.1! Ciele v oblasti !ivotného prostredia ............................................................. 39!

4.3.2! Aspekty !ivotného prostredia ...................................................................... 39!

4.3.3! (innosti relevantné pre !ivotné prostredie .................................................. 39!

4.4! Environmentálna politika ZF Levice ................................................................... 40!

4.4.1! Havarijná pripravenos% a reakcia ................................................................. 42!

4.5! Environmentálne správanie spolo$nosti .............................................................. 44!

4.5.1! Ochrana ovzdu#ia ......................................................................................... 44!

4.5.2! Preh'ad ro$n&ch emisií a poplatkov za zne$is%ovanie ovzdu#ia ................. 46!

4.5.3! Odpadové hospodárstvo ............................................................................... 47!

4.6! KTL – KATAFORÉZNA LINKA POVRCHOV)CH ÚPRAV ........................ 51!

4.6.1! Technick& popis zariadení na linke povrchov&ch úprav .............................. 51!

4.7! Technologické postupy na zmiernenie emisií, prezentácia najlep#ej

dostupnej techniky ................................................................................................... 55!

4.8! Odpadová voda .................................................................................................... 56!

4.8.1! Neutralizácia odpadovej vody ...................................................................... 56!

4.8.2! Úprava odpadovej vody ............................................................................... 57!

5! Záver ......................................................................................................................... 58!

6! Zoznam pou%itej literatúry ..................................................................................... 59!

7! Prílohy ...................................................................................................................... 61!

- 10 -

Úvod

Industrializácia – populácia – urbanizácia– automobilizácia sú sú$asné #tyri hlavné

prí$iny zhor#ovania !ivotného prostredia.

Zásahom $loveka do prírody, nov&mi technológiami a napredovaním priemyselnej

$innosti spôsobuje 'udstvo zmeny v prírode, niekedy s nepredvídan&mi a nenávratn&mi

následkami. V#etky priemyselné odvetvia produkujú nadmerné mno!stvo odpadu,

emisií, spôsobujú zne$istenie vody a pôdy. Preto je potrebné venova% ochrane !ivotného

prostredia osobitnú pozornos%. Preto bol v EÚ vypracovan& systém smerníc, ktor& bol

implementovan& do legislatívy $lensk&ch #tátov. Základn&m kame*om mô!eme

pova!ova% smernicu Rady 96/61 EC o integrovanej prevencii a kontrole zne$is%ovania,

ktorej hlavn&m cie'om je dosiahnu% vysokú úrove* ochrany !ivotného prostredia

a h'ada% optimálne rie#enie na zmiernenie vplyvov $inností na kvalitu !ivotného

prostredia.

Jedn&m dôle!it&m prvkom smernice je pou!ívanie najlep#ích techník, to znamená

najefektívnej#í a najpokrokovej#í stav rozvoja $inností a metód ich prevádzkovania.

Prevádzkové technológie sa porovnávajú s referen$n&m dokumentom o najlep#ích

dostupn&ch technikách (BREF) a t&mto spôsobom sa h'adá najoptimálnej#ie rie#enie

pre prevádzky z h'adiska ekonomick&ch aspektov a ochrany !ivotného prostredia.

- 11 -

1 Preh!ad o sú"asnom stave rie#enej problematiky

1.1 Systém $ivotného prostredia

"ivotné prostredie sa mô!e chápa% z rôznych aspektov, a preto neexistuje jediná,

v#eobecne platná definícia.

V #ir#om slova zmysle mo!no !ivotné prostredie definova% ako v#etko to, $o nás

obklopuje a kde !ijeme, ako prostredie ktoré umo!*uje základné prejav a funkcie !ivota

!iv&ch organizmov. Je to súbor podmienok, v ktor&ch prebiehajú v#etky biochemické

procesy !ivej bioty, a preto sa t&ka nielen $loveka, ale aj v#etk&ch organizmov

v prírode.

Roku 1967 bola UNESCOm prijatá definícia !ivotného prostredia nórskeho

profesora S. Wika, ktorá znie: "ivotné prostredie je tá $as% sveta, s ktorou je $lovek vo

vzájomnom pôsobení (interakcii), t.j. ktorú pou!íva, ovplyv*uje alebo sa jej

prispôsobuje.

Filozoficky sa !ivotné prostredie chápe ako dialektick& vz%ah subjektu ($loveka,

spolo$nosti) a objektu (prírody).

Systém !ivotného prostredia sa sledoval na úrovni OSN u! od roku 1945. V rámci

tejto organizácie sa vytvorilo nieko'ko medzivládnych organizácií, ktoré sa vo svojich

programoch zaoberajú starostlivos%ou o !ivotné prostredie. Sú to najmä:

! UNESCO (United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization),

organizácie Spojen&ch národov pre otázky vzdelávania, vedy a kultúry, je

nostie'kou progframu (lovek a biosféra (Man and Biosphere), problematika

tohto programu je rozdelená do 14 projektov a na rie#ení sa zú$ast*uje viac ako

80 #tátov, Parí! 1945,

! WHO (World Health Organization) - Svetová zdravotnícka organizácia, "eneva

1948,

! FAO (Food and Agricultural Organization) – Organizácia pre

po'nohospodárstvo a v&!ivu, Rím 1945,

- 12 -

! WMO (World Meteorological Organization) – Svetová meteorologická

organizácia, "eneva 1983,

! IAEA (International Atomic Energy Agency) – Medzinárodná agentúra pre

atómovú energiu, Viede* 1957,

! IMO (International Maritime Organization) – Medzinárodná morská

organizácia, Lond&n 1958,

! UNECE (Economic Comission for Europe) – Ekonomická komisia pre Európu,

OSN UN, "eneva 1974,

! EBRD (European bank for Reconstruction and Development) – euopska banka

pre rekon#trukciu a rozvoj, Lond&n 1991,

! GEF (Global Environment Facility) - Fond pre svetové "P, Washington 1991,

! UNDP (UN Development programe) – Rozvojov& program Spojen&ch národov,

New York 1966,

! IWA (International Water Association) – Medzinárodné zdru!enie pre vodu,

! ISWA (International Solid Waste Association) – Medzinárodná splo$nos% pre

odpady,

! IUCN (International Union for the Conservation of Resources) – Medzinárodn&

zväz na ochranu prírody a prírodn&ch zdrojov,

Na základe iniciatívy Konferencie spojen&ch národov o !ivotnom prostredí vznikla

nová organizácia – Komisia pre udr!ate'n& rozvoj. Je to medzivládna organizácia

v rámci Ekonomickej a sociálnej rady, ktorá zdru!uje delegátov 53 #tátov zvolen&ch na

3 roky. Úlohou komisie je sledova% vyt&$ené ciele uvedené v hlavnom dokumente z Ria

de Janeira, Agenda 21 a aktívne pôsobi% na vlády v#etk&ch #tátov aby sa uvedené ciele

plnili, (&ermák, 2008)

- 13 -

1.1.1 Zlo$ky %P - voda, pôda, ovzdu#ie

Voda (hydrosféra) – je základnou zlo!kou biosféry. „Bez vody niet !ivota. Je

drahocenn&m aktívom a podstatnou zlo!kou ka!dej 'udskej $innosti.“ Tak

charakterizuje vodu 1. bod Európskej vodnej charty, ktorú vydala Európska rada 6. mája

1968.

Voda je najroz#írenej#ia látka na Zemi, je jedna z najv&znamnej#ích sú$astí prírodného

bohatstva, je zdrojom a základn&m $inite'om !ivotného prostredia. Vyskytuje sa na

Zemi v obmedzenom mno!stve (1,5 bilión km3), priestorovo a $asovo nerovnomerne

rozdelenom.

V prírode existuje obeh vody (tzv. hydrologick& cyklus), v rámci ktorého je voda

prakticky nezni$ite'ná.

Základn&mi zlo!kami obehu vody v prírode sú:

- zrá!ky,

- v&par,

- povrchov& odtok,

- akumulácia – zadr!aná voda na zemskom povrchu.

Pôda (pedosféra) – patrí medzi základné prírodné zdroje, ktorá tvorí hornú vrstvu

litosféry. Vznikla na rozhraní litosféry a atmosféry vzájomn&m pôsobením hydrosféry,

klimatick&ch $inite'ov a organizmov za dlhé obdobie.

Pôda je multidisciplinárna prírodnina. Je prírodn&m telesom s v&zna$nou dynamikou

fyzikálnych, chemick&ch, biochemick&ch a mikrobiologick&ch procesov.

Fyzikálne je pôda obvykle definovaná ako trojfázov& disperzn& systém s fázou:

- pevnou,

- kvapalnou,

- plynnou.

Pevnú fázu predstavuje minerálny podiel (mechanická, koloidná a molekulová

disperzia) a organick& podiel (humus a pôdne organizmy).

- 14 -

Kvapalnú fázu tvorí pôdny roztok vrátane koloidn&ch substancií, pri$om pôda je

nosite'om pôdnej reakcie a dôle!it&m $inite'om úrodnosti pôdy.

Plynná fáza je tvorená pôdnou atmosférou s obsahom CO2, je pre v&voj rastlín ve'mi

dôle!itá. Obsah vzduchu v pôde závisí od pórovitosti pôdy, od obsahu vody v pôde

a vodnej vzlínavosti.

Ovzdu#ie (atmosféra) – ovzdu#ím rozumieme zemskú atmosféru, ktorá je k Zemi

pripútaná gravitáciou a rotuje spolu so zemsk&m telesom. Atmosféra tvorí plynn& obal

na#ej planéty, ktor& pozostáva zo zmesi rôznych plynov a aerosólov&ch $astíc pevného

aj kvapalného skupenstva.

Atmosféra sa od ostatn&ch geosfér lí#i najmä svojou dynamikou a hmotnos%ou

(5,2.10 na 18 kg). Skladá sa z viacer&ch koncentricky usporiadan&ch vrstiev, pri$om

zemská gravitácia ovplyv*uje usporiadanie plynov pod'a ich mernej hmotnosti.

V&razná vrstvovitá #truktúra atmosféry je podmienená najmä osobitos%ami vo

vertikálnom rozlo!ení teploty.

V závislosti od teploty atmosféru delíme na (&ermák, 2008):

- troposféru,

- tropopauzu,

- stratosféru,

- stratopauzu,

- mezosféru,

- mezopauzu,

- termosféru,

- exosféru.

- 15 -

1.1.2 Hodnotenie kvality zlo$iek %P

Voda

Povrchové vody – Kvalita povrchov&ch vôd je vyhodnocovaná v zmysle STN 75

7221 "Kvalita vody. Klasifikácia kvality povrchov!ch vôd", ktorá kvalitu vody hodnotí v

8 skupinách ukazovate'ov (A a! H) a s pou!itím sústavy medzn&ch hodnôt zara+uje

vody do 5 tried kvality (I. trieda - ve'mi $istá voda a! V. trieda - ve'mi silno

zne$istená voda).

Skupina A - ukazovatele kyslíkového re!imu sa z dlhodobého h'adiska vyvíjala

priaznivo, vä$#ina odbern&ch miest vykazovala II. a III. triedu kvality. V obdobím

rokov 1998-99 nepriaznivú IV. a V. triedu kvality v tejto skupine spolu dosiahlo 15,9%

a v období 1999-00 sa tento podiel 20,5% miest odberov.

Prevládajúca II. a III. trieda kvality bola charakteristická aj pre skupiny B –

základné fyzikálno-chemické ukazovatele, C - nutrienty a D - biologické

ukazovatele, pri$om v skupinách B a D sa minimálny po$et odbern&ch miest nachádzal

v I. a V. triede kvality.

Dlhodobo najnepriaznivej#í v&voj pretrvával v hodnotení skupiny

E - mikrobiologické ukazovatele, kde v roku 2000 90,3% miest odberov bolo

zaraden&ch do IV. alebo V. triedy kvality (v roku 1999 to bolo 85,3% miest odberov).

Na tomto nepriaznivom

stave sa v najv&raznej#ej miere podie'ali koliformné baktérie, termotolerantné

koliformné baktérie a fekálne streptokoky.

Podzemné vody – Pod'a STN 75 7111 Pitná voda sa kvalita pitnej vody

pova!uje za nevyhovujúcu, ak v celom rozsahu definovan&ch ukazovate'ov kvality

vody prekra$uje najvy##iu medznú hodnotu, resp. medznú hodnotu referen$ného rizika

aspo* jeden ukazovate'.

Hodnoty prípustnej koncentrácie (najvy##ej prípustnej koncentrácie) definované

normou pre pitnú vodu STN 75 7111 v roku 1999 boli naj$astej#ie prekra$ované

nasledujúcimi ukazovate'mi: Mn (131-krát), celkové Fe (128-krát) a NELUV (65-krát)

z celkového po$tu 304 meraní.

- 16 -

V rámci podzemn&ch vôd monitorovan&ch oblastí vystupovala do popredia

problematika nepriazniv&ch oxida$no-reduk$n&ch podmienok, na $o poukazovali $asté

zv&#ené koncentrácie Fe, Mn a NH4+.

Takisto ako v predchádzajúcich rokoch, na+alej pretrvávalo zne$istenie

organick&mi látkami indikované $ast&m prekra$ovaním prípustnej koncentrácie

nepolárnymi extrahovate'n&mi látkami (NELUV), ChSKMn a fenolmi prchajúcimi s

vodnou parou (+alej fenoly).

Prevládajúci charakter vyu!itia krajiny monitorovan&ch oblastí (urbanizované a

po'nohospodársky vyu!ívané územia) sa premietal do pomerne $ast&ch zv&#en&ch

obsahov oxidovan&ch a redukovan&ch foriem dusíka a síranov vo vodách.

Zo stopov&ch prvkov boli naj$astej#ie zaznamenané zv&#ené koncentrácie Al a Ni.

(zdroj: Internet).

Pôda

Pôda – po'nohospodársky pôdny fond (PFF) tvoria po'nohospodárske pozemky,

ktoré sú ako po'nohospodárske pôdy vyu!ívané na po'nohospodársku v&robu a ktoré sú

v katastri nehnute'nosti $lenené na ornú pôdu, chme'nice, vinice, záhrady, ovocné sady

a trvalé trávne porasty.

Po#kodenie PFF mo!no hodnoti% z dvoch aspektov:

- kvantitatívneho (horizontálneho) – prejavuje sa v plo#nom úbytku PPF. Ide o stály

záber PPF pre rozvoj ostatn&ch hospodárskych aktivít v krajine (v&stavba

priemyseln&ch areálov, obytn&ch zón, komunika$n&ch plôch a pod.). Na

plo#nom úbytku sa nemalou mierou podie'a aj podzemná a povrchová %a!ba.

- kvalitatívneho (vertikálneho) – prejavuje sa v ohrození úrodnosti pôdy.

Chemická degradácia pôd je spôsobovaná vplyvom zne$is%ujúcich látok

anorganickej a organickej povahy z prírodn&ch a antropick&ch zdrojov, ktoré v ur$itej

koncentrácii pôsobia #kodlivo na pôdu. Medzi záva!nú degradáciu pôdy patrí

kontaminácia pôd %a!k&mi kovmi a organick&mi polutantmi, acidifikácia, alkalizácia

a salinizácia pôd. Kyslos% pôdy je spôsobovaná najmä vplyvom SO2 a NOx. Pôdny

fond je zna$ne ohrozen& aj dia'kov&m prenosom exhalátov. Hodnotenie prítomnosti

cudzorod&ch látok v pôdach sa realizuje prostredníctvom (iastkového monitorovacieho

- 17 -

systému Pôda. Limitné hodnoty jednotliv&ch rizikov&ch prvkov v po'nohospodárskej

pôde sú uvedené v prílohe zákona NR SR $. 220/2004 Z.z.

Ovzdu#ie

Pri hodnotení kvality ovzdu#ia vychádzame z hodnotenia emisnej a imisnej

situácie, pod'a základn&ch zne$is%ujúcich látok. Celkové emisie základn&ch ZL

vyhodnocujeme v #tyroch ukazovate'och: oxid siri$it& (SO2), oxidy dusíka (NOx), tuhé

zne$is%ujúce látky (TZL) a oxid uho'nat& (CO).

Najvä$#í podiel na emisiách SO2 majú priemyselné technologické procesy (napr.

hutníctvo, metalurgia, chemick& priemysel), elektrárne, priemyselná energetika, procesy

spa'ovania, teplárne a zariadenia lokálneho vykurovania.

Emisie NOx nie sú do takej miery závislé na type paliva ako SO2 a TZL, ale

závisia predov#etk&m od re!imu spa'ovania,. Najvä$#í podiel na emisiách NOx majú

mobilné zdroje, priemyselné technologické procesy, elektrárne a teplárne. Najvä$#í

podiel na emisiách TZL majú priemyselné technologické procesy, priemyselná

energetika, procesné spa'ovanie a zariadenia lokálneho vykurovania. Zdrojom emisií

CO sú nedokonalé spa'ovacie procesy.

Najvy##í podiel na emisiách CO majú mobilné zdroje – doprava, zariadenia

lokálneho vykurovania, priemyselné technologické procesy, priemyselná energetika

a procesné spa'ovanie. (Pucherová, 2005)

- 18 -

1.2 Rizikové faktory v $ivotnom prostredí

1.2.1 Fyzikálne rizikové faktory

Rádioaktivita v 'P - najv&znamnej#í zdroj o!iarenia obyvate'ov predstavuje

radón (Rn) a produkty jeho rádioaktívnej premeny (cca 41,86 % z ro$ného efektívneho

ekvivalentu o!iarenia). Z tohto dôvodu je osobitná pozornos% venovaná problematike

prírodnej rádioaktivity a radónového rizika. Radón vzniká prírodnou rádioaktívnou

premenou 236Rn ako jeden z prvkov urán-rádiovej premenovej rady a následne ako

plyn preniká z pevn&ch prírodn&ch materiálov do ovzdu#ia a po vd&chnutí spolu

s dcérskymi produktmi premeny pôsobí najmä na bunky v&stelky priedu#iek.

Kontaminácia ovzdu#ia sa kontinuitne sleduje meraním objemovej rádioaktivity

jednotliv&ch rádionuklidov v aerosóloch odoberan&ch v prízemnej vrstve atmosféry

a v monitorovaní príkonu dávkového ekvivalentu v ovzdu#í.

Základnou právnou úpravou na úseku ochrany zdravia obyvate'stva pred

nepriazniv&mi ú$inkami ioniza$ného !iarenia je v sú$asnosti Zákon NR SR $. 272/1994

Z.z. o ochrane zdravia 'udí v znení neskor#ích predpisov a z neho vypl&vajúca

Vyhlá#ka MZ SR $. 12/2001 Z.z. o po!iadavkách na zabezpe$enie radia$nej ochrany.

Hluk a vibrácie – pod'a Nariadenia vlády SR $. 40/2002 Z.Z je hluk ka!d&

ne!iaduci, ru#iv&, nepríjemn& alebo #kodliv& zvuk a zvuk je mechanické kmitanie $astíc

pru!ného prostredia.

Hluk mo!no definova% ako ne!iaduci zvuk, ktor& sa prejavuje nepríjemne, ru#ivo

i #kodlivo. Ide o sprievodn& jav jednak prírodn&ch, jednak umel&ch dejov. Vzniká pri

rôznych technick&ch a pracovn&ch procesoch a pri !ivotnej aktivite 'udí..

Z fyzikálneho h'adiska je hluk kmitanie molekúl takého kmito$tu a intenzity, !e

spôsobí sluchov& vnem, pod'a frekven$ného rozsahu rozli#ujeme:

- infrazvuk do 16Hz

- zvuk 16 Hz a! 16 kHz

- ultrazvuk 16 kHz a! 1GHz

- 19 -

Pôsobenie hluku na $loveka nezávisí len od fyzikálnych parametrov hluku, t.j.

akustického tlaku, intenzity (dB), frekvencie (Hz) a $asového trvania, ale aj od

individuálnych vlastností a stavu $loveka, od vnímavosti, schopnosti adaptácie

a celkového zdravotného stavu. Hluk má obmedzen& rozsah pôsobenia vzh'adom na

prirodzen& útlm s rastúcou vzdialenos%ou od zdrojov, r&chlos% #írenia a tieniaci ú$inok

prírodn&ch a umel&ch bariér.

Z toho h!adiska rozli#ujeme:

- ob%a!ujúci hluk – pri jeho pôsobení nezaznamenávame zni!ovanie v&konu ani

patologické zmeny 'udského organizmu;

- ru#iv& hluk – nespôsobuje patologické zmeny v organizme, ale vyvoláva zmeny

v senzoricko-motorickej oblasti;

- #kodliv& hluk – spôsobuje patologické zmeny v organizme.

Pod'a poznatkov zdravotníctva hluková hladina 65dB(A) predstavuje hranicu, od

ktorej za$ína by% negatívne ovplyv*ovan& vegetatívny nervov& systém. Problematika

ochrany zdravia obyvate'stva pred nepriazniv&mi ú$inkami hluku a vibrácií je

upravovaná Zákonom NR SR $. 514/2001 Z.z., ktor&m sa mení a dopla zákon NR SR $.

272/1994 Z.z. o ochrane zdravia 'udí v znení neskor#ích predpisov.

1.2.2 Chemické rizikové faktory

V&znamn&m rizikov&m faktorom v "P sú chemické látky, ktoré svojou

prítomnos%ou v *om nad únosnú mieru mô!u spôsobi% ohrozenie, resp. po#kodenie

'udského organizmu a ekosystémov.

Pod'a zákona NR SR $. 163/2001 Z.z. sa chemickou látkou rozumie chemick&

prvok alebo zlú$enina chemick&ch prvkov v prírodnom stave, alebo získané

ak&mko'vek v&robn&m postupom vrátane ak&chko'vek prídavkov potrebn&ch na

udr!anie jej stability a ne$istôt vzniknut&ch po$as v&robného procesu s v&nimkou

rozpú#%adiel, ktoré mô!u by% oddelené bez ovplyvnenia stability chemickej látky alebo

bez zmeny jej zlo!enia. Pod chemick&m prípravkom sa rozumie zmes alebo roztok

skladajúci sa z dvoch alebo viacer&ch chemick&ch látok. Zákon NR SR $. 163/2001 Z.z.

- 20 -

zaraduje k nebezpe$n&m chemick&m, látkam a nebezpe$n&m chemick&m prípravkom

pre !ivot a zdravie 'udí a pre "P: v&bu#né, oxidujúce, hor'avé, jedovaté, #kodlivé,

!ieravé, drá!divé, senzibilizujúce, karcinogénne, mutagénne látky a prípravky, +alej

látky a prípravky po#kodzujúce reprodukciu a látky a prípravky nebezpe$né pre "P.

Odpady

V sú$asnej spolo$nosti neexistuje v&roba, ktorá by neprodukovala odpad. Za

odpad pova!ujeme látky, ktoré +alej nemô!eme alebo z ekonomick&ch dôvodov

nechceme vyu!i%. Ide teda o nepotrebn& produkt 'udskej $innosti v danom $ase. Vo

svete sa zvä$#uje mno!stvo odpadov ro$ne cca o 3%. Nárast odpadov je spôsoben&

troma faktormi: rastom populácie, zv&#ením osobnej spotreby a úrov*ou technológie.

Negatívne ú$inky odpadov na "P závisia v rozhodujúcej miere od druhu odpadov

a následne aj od spôsobu nakladania s nimi. (Pucherová, 2005)

1.2.3 Priemysel a materiálové toky

Priemysel je najv&znamnej#ou prí$inou environmentálnych problémov, pri$om "P

narú#ajú aj +al#ie hospodárske odvetvia, ako sú agropotravinárstvo, produkcia a rozvod

energie, ba dokonca aj tretí sektor, t.j. poskytovanie rôznych slu!ieb. Na dosiahnutie

„$istej#ieho“ a efektívnej#ieho priemyslu sa vy!aduje:

- udr!ate'ná v&roba,

- pretvorenie produktov,

- zmeny v konzumácii v spolo$nosti a v !ivotnom #t&le,

- transformácia produk$n&ch systémov, aby boli podobné toku energie a obehu látok

v prírodn&ch ekosystémoch.

Obchody a priemyselné spolo$nosti v trhovom hospodárstve intenzívne skúmajú

kvalitu produktov, ich distribúciu, finan$n& zisk a tie! zmeny trendov v spolo$nosti.

V poslednom období sa stále viac uplat*uje aj environmentálne h'adisko v&roby.

Implementácia environmentálnych technológií sa v západnej Európe roz#iruje u! aspo*

- 21 -

30 rokov, k&m na v&chode sa v #ir#om merítku za$ala vyu!íva% iba v poslednom

desa%ro$í.

1.2.4 Posudzovanie vplyvov na %P

V integrovanom mana!mente prírodn&ch zdrojov sa kombinujú tradi$né otázky

„"o?“ a „kde?“ z poh'adu environmentálneho a ekonomického a nov&mi otázkami

„kto?“ a „ako?“ z poh'adu in#titucionálneho a sociálneho. Dopady negatívnych

vplyvov vyu!ívania jednotliv&ch prírodn&ch zdrojov treba hodnoti% u! pred zahájením

$innosti.

Slovenskej legislatíve predchádzali medzinárodné dohovory a smernice, najmä:

- Smernica Rady európskych spolo$enstiev z 27.06.1985 o posudzovaní vplyvov

niektor&ch verejn&ch a súkromn&ch projektov na !ivotné prostredie

(85/377/EEC).

- Dohovor Európskej hospodárskej komisie OSN o hodnotení vplyvov na !ivotné

prostredie, presahujúcich #tátne hranice (Espoo, Fínsko, 25.02.1991).

- Svetová banka – v&konná smernica4.01: Environmentálne posudzovanie.

- Európska banka pre obnovu a rozvoj (február 1992)

V medzinárodnom kontexte sa pou!ívajú dva termíny o posudzovaní:

- strategické environmentálne hodnotenie (strategic environmental assessmentm

– SEA) opisuje procesy environm,entálneho hodnotenia vplyvov, koncepcií,

plánov, programov, t.j. dokumentov koncep$ného charakteru, ktoré sa prijámajú

v $asovom predstihu,

- posudzovanie vplyvov na %ivotné prostredie (environmental impact assessment -

EIA) je komplexné odborné a verejné posúdenie vplyvov navrhovan&ch stavieb,

zariadení a $inností na !ivotné prostredie pred rozhodnutím o ich povolení pod'a

osobitn&ch predpisov. (Fehér, 2006)

- 22 -

1.3 Koncepcia smerovania k nulovému odpadu

Na prv& poh'ad sa my#lienka nulového odpadu, teda !e nebudeme produkova%

!iadny odpad, ale iba suroviny pre +al#ie priemyselné spracovanie, mô!e zda% ako

utopick& sen. V skuto$nosti je v#ak tento cie' nielen dosiahnute'n&, ale postupne sa

prakticky za$ína realizova% v stále vä$#om mno!stve #tátov, miest, obcí a ,riem po

celom svete. Hne+ na za$iatok je dôle!ité si uvedomi%, !e pod pojmom „nulov& odpad“

sa nemyslí zní!enie tvorby v#etk&ch odpadov na nulu - to v spolo$nosti zameranej na

spotrebu nie je mo!né. Myslí sa t&m eliminácia sú$asného spôsobu zne#kod*ovania

odpadov (na skládkach a v spa'ovniach) na nulu, alebo maximálne priblí!enie sa k

tomuto cie'u. “Odpady” - druhotné suroviny - ktoré vznikajú, by mali by% opätovne

vrátené na trh (napr. v+aka recyklácii), alebo do prírody (biologick& rozklad -

kompostovanie a pod.).

Vízia nulového odpadu si vy!aduje zmenu myslenia a doteraz zau!ívan&ch

praktík. Namiesto rie#enia problému ako naklada% s u! vyprodukovan&m odpadom, sa

musíme hlavne zamera% na spôsob, ako rozumnej#ie naklada% s prírodn&mi zdrojmi a

ako zni!ova% celkov& objem a #kodlivos% odpadu.

Musíme si ur$i% ambiciózny a dlhodob& strategick& cie', postup k zni!ovaniu

mno!stva odpadu, ktor& kon$í na klasick&ch skládkach $i v spa'ovniach, na nulu. Teda

k skuto$nému vyrie#eniu problémov s odpadom. Koncepcia smerovania k nulovému

odpadu nie je technológiou nakladania s odpadmi. Je to forma odpadového

hospodárstva bez klasick&ch skládok a spa'ovní, ktorá systémov&mi zmenami

predchádza vzniku odpadu, minimalizuje jeho mno!stvo a toxicitu, v&robky maximálne

pou!íva, opravuje a pokia' to u! nie je mo!né, recykluje ich.

Koncepcia smerovania k nulovému odpadu zah-*a #irokú #kálu krokov napr. :

• roz#írenie zodpovednosti v&robcov za svoje v&robky (vrátane ich zberu a recyklácie

po skon$ení !ivotnosti),

• zavedenie motiva$n&ch systémov triedeného zberu; mechanicko-biologické

spracovanie nevytrieden&ch odpadov,

• roz#írenie zálohovacích systémov,

- 23 -

• nepodporovanie %a!by primárnych surovín a zne#kod*ovania odpadov (skládok a

spa'ovní),

• ,nan$nú a da*ovú reforma (internalizácia externalít - zah-*anie environmentálnych a

sociálnych nákladov do cien resp. taríf; presunutie da*ovej zá%a!e z “dobr&ch vecí” na

zne$is%ovanie…), ktorá povedie priemysel k zni!ovaniu produkcie odpadov,

• rozvoj opätovného pou!ívania (v&robkov, obalov).

Pri nap.*aní cie'ov koncepcie nulového odpadu je nevyhnutná zapojenos% a

zosúladenie aktivít vlády, v&robn&ch podnikov, obchodu a samozrejme ob$anov –

kone$n&ch spotrebite'ov v&robkov a slu!ieb.

Koncepcia smerovania k nulovému odpadu je stratégiou, cestou, cie'om. Je to

proces, spôsob myslenia, je to hlavne dlhodobá vízia. Koncepcia nulového odpadu

predstavuje nov& rozmer v plánoch pre 21. storo$ie. Zah-*a v sebe princípy zachovania

prírodn&ch zdrojov, vedie k zni!ovaniu zne$istenia !ivotného prostredia, zv&#eniu

po$tu pracovn&ch príle!itostí a zabezpe$eniu vysokej miery hospodárskej sebesta$nosti.

(Pláni"ka, 2005)

Preh'ad stratégií smerovania k nulovému odpadu a ich hlavn&ch princípov a

rozdielov oproti sú$asnému rie#eniu odpadového hospodárstva vyjadruje nasledovná

tabu'ka, (Kropá"ek, 2004). Tab. 1 Stratégie smerovania k nulovému odpadu a ich hlavn!ch princípov a rozdielov oproti

sú"asnému rie#eniu

!"#$"%&'()*& +,"-#'-.)&/0#(,1)".)&2&"34,1503&,6')63&

"#$%&'!

()*&+,(-!

!

.!/01!23)0%,&!4!(),)05&6+7!45)080%!

&$!21#951-!

.!&,41$!405(0%:5&02;!%6)0<+0%!4$!

:&%*)0&=:&/9#&:!$!20+*9#&:!

50($5-!%6)0<10%!$!0<$#0%!

.!5>)$4!&$!+:&/)$#*40%$&6!$!

1$(*/9#0%0!&91#$5&6!()*:=-2:#?!

@$2/0!10&/)0#0%$&6!&$5&9)05&6=*!

10)(0)9+*$=*!A;$B<$!*!&$1#$5$&*:!2!

05($5=*C!

.!34$%):/6!/01!23)0%,&!2!

=*&*=9#&-=*!%2/3(=*!$!%62/3(=*!

.!405(0%:5&02;!%6)0<+0%!4$!+:#6!

B*%0/&6!+-1#32!%6)0<10%!$!0<$#0%?!

1/0)9!0%(#-%D38:!5*4$8&!/0%$)3!

.!5>)$4!&$!=*:2/&-+7!

(05&*1$/:E0%?!)04%08!):F*0&9#&-+7!

:10&0=,1?!4$=:2/&$&02;!

G/9/&$!

(0#*/*1$!

!

.!052/)$D0%$&*:!05($50%!

H&$&+38I!(0(#$/&,+*!

.!):F3#9+*$!%-<)$&6+7!:J7$#9+*,!$!

K$#L,+7!

.!05($5-!052/)$D38I!%6)0<+0%*$!40!

4910&$!405(0%:5&,!4$!2%08:!

%6)0<1-!(0!310&@:&,!B*%0/&02/*!

.!%-/%0):&*:!(05=*:&01!$#:<0!

- 24 -

:=*2*,!%!5$&6+7!4$)*$5:&*$+7!

.!()*$=:!$!&:()*$=:!50/9+*:!

;$B0<&'70!$!05($50%'70!

()*:=-2#3!

!

()*$=-+7!50/9+*,?!1/0)'!(05(0)38I!

)04%08!()*:=-2#3!L:/)*$+:70!

(),)05&'!45)08:!

M059%1-!

(),)05&6+7!

=$/:)*9#0%!

!

.!0)*:&/9+*$!&$!(),)05&'!45)08:!

$!;$B<3!

.!/0J*+1'!=$/:)*9#-!

.!5>)$4!&$!):+-1#9+*3!=$/:)*9#0%!$!

L:/)&I!;$B<3!(),)05&6+7!23)0%,&!

.!5>)$4!&$!(03B,%$&*:!&:/0J*+16+7!

=$/:)*9#0%!

M*4$8&!%6)0<.!

10%!$!0<$#0%!

%6)0<10%!

!

.!5>)$4!&$!=$)1:/*&F!$!():5$8!

.!(040)&02;!):+-1#9+**?!@*2/:8!

()0531+**!$#:<0!

:10#0F*+1'=3!5*4$8&3!%6)0<+0%*$!

%:&38I!*<$!

/$=?!15:!*+7!1!/0=3!()*&I/*!

(040)&02;!%:):8&02/*!

.!1)9/1$!B*%0/&02;!%6)0<10%?!

3=0BD38I+$!

4%6L*;!():5$8!

!

.!:10#0F*+16!5*4$8&?!2&$7$!4&,B*;!

2(0/):<3!(),)05&6+7!45)080%!*!

4&:@*2/:&*$!&$!=*&*=3=?!

0<=:54*;!&91#$5-!&$!):+-1#9+*3!

$#:<0!0($10%$&'!(03B*/*:!

.!5>)$4!&$!=*&*=$#*49+*3!05($53?!

/)%$&#*%02;?!0()$%*/:E&02;!$!

):+-1#0%$/:E&02;!/0%$)3!

.!=$J*=9#&$!B*%0/&02;!%6)0<10%!

N6)0<$!

!

.!H)=-!2$!2&$B*$!=*&*=$#*40%$;!

1)9/1050<'!%6)0<&'!&91#$5-!

*&L/$#9+*03!@*2/*$+*+7!4$)*$5:&,!

/4%O!&$!10&+*!(0/)3<*$!AH#/)0%?!

052/)$D0%$&*:!

%4&*1&3/6+7!05($50%!$/KOC!

!

.!%6)0<+0%*$!4$%954$8I!&0%'!

/:+7&0#PF*:!4$=:)$&'!&$!

=$J*=9#&:!4&,B:&*:!05($50%?!

4&:@*2/:&*$!$!(#-/%$&*$?!)04%08!

):+-1#9+*:!$!0($10%$&'70!(03B*/*$!

.!%6)0<+0%*$!&:2I!405(0%:5&02;!

4$!2%08:!%6)0<1-!$!0<$#-!(0!

210&@:&,!*+7!B*%0/&'70!+-1#3!

.!%6)0<+0%*$!():2$5438I!()*&+,(-!

&3#0%'70!05($53!()*!%6)0<:!

2%0870!/0%$)3!4=#3%$=*!2!

5059%$/:E=*?!$<-!$8!0&*!&*:2#*!

405(0%:5&02;!4$!2%08:!%6)0<1-!

Q):5$8!$!

5*2/)*<I+*$!

!

.!():5$8+0%*$!$!5*2/)*<I/0)*!

&:()*8,=$8I!405(0%:5&02;!4$!

:&%*)0&=:&/9#&:!50($5-!

.!5>)$4!2$!1#$5*:!&$!L*)01I!(0&313!

$!=:54*&9)05&6!0<+705!

!

.!)04%08!():&98=3!%6)0<10%?!1/0)'!

402/9%$8I!%0!!!%#$2/&,+/%:!%6)0<+3!

$#:<0!():5$8+3!

.!():5$8+0%*$!$!5*2/)*<I/0)*!2I!

$1/,%&-=*!($)/&:)=*!()*!2(R/&0=!

05<:):!%6)0<10%!$!()0($F9+**!

:&%*)0&=:&/9#&:!L:/)&'70!/0%$)3!

.!5>)$4!&$!=*:2/&-+7!%6)0<+0%?!

=*:2/&3!5*2/)*<I+*3!$!():5$8!

!

- 25 -

S(0/):<$!

!

.!491$4&,+*!2*!%-<:)$8I!/0%$)!(05E$!

+:&-!

$!1)9/1050<:8!1%$#*/-!

.!491$4&,+*!2*!%-<:)$8I!%6)0<1-!

(05E$!:&%*)0&=:&/9#&-+7!

50($50%?!+:&-!$!1%$#*/-!

.!491$4&,+*!2$!(05*:E$8I!&$!

):+-1#9+**!$!0($10%$&0=!(03B*/,!

%6)0<10%!

T0&*:+!B*%0/.!

&'70!+-1#3!

!

!

.!=&0B2/%0!:&%*)0&=:&/9#&-+7!

&91#$50%!&*:!8:!

4$7)&3/6+7!%!+:&:!

.!5$D0%,!(0(#$/&,+*!&:2I!%R@L*&3!

&91#$50%!&$!

21#9510%$&*:!$!):+-1#9+*3!

.!+:&$!4$7UD$!I(#&'!&91#$5-!&$!

:&%*)0&=:&/9#&:!50($5-!

%6)0<10%!$!05($50%!

.!%6)0<+0%*$!&:2I!%R@L*&3!

&91#$50%!4$!052/)9&:&*:!/0%$)3!

(0!210&@:&,!8:70!B*%0/&'70!+-1#3!

1.3.1 Smerovanie k nulovému odpadu v priemysle

Pojem „nulov& odpad“ pochádza z ve'mi úspe#nej japonskej priemyselnej

koncepcie “absolútne kvalitného mana!mentu”.

Stanovením cie'a ako “nulovej chyby” boli dosiahnuté prekvapivé v&sledky v zlep#ení

v&robn&ch technológií.

V&sledky zavádzania nulového odpadu v priemysle

Napríklad spolo$nos% Toshiba vyu!ila „absolútne kvalitn& mana!ment“ na

zní!enie po$tu ch&b na jednu milióntinu.

Spolo$nos% Xerox Corp. (Rochester, New York) v roku 1999 dosiahla 87 % mieru

recyklácie nie nebezpe$ného tuhého odpadu vo svojich podnikoch vo svete a zvládla

mana!ment v 94 % nebezpe$ného odpadu recykláciou a pod. Battery Council

International napr. zdokumentoval v júni 2000 ro$nú 94,6 % mieru zberu a recyklácie

olova z oloveno-kyselinov&ch batérií.

Hewlett Packard (Roseland, Kalifornia) zase zní!il mno!stvo odpadov o 95% a v r.

1998 pritom u#etril 870 564 dolárov.

Brewers of Ontario (Ontario, Kanada) zálohovacím systémom dosahujú 99%

mieru návratnosti /ia# z ich celkového objemu. 97,6% ich obalov je vytrieden&ch, 80%

sú opakovane pou!ívané (zálohované) obaly.

- 26 -

Fetzer Vineyards (Hopland, CA, U.S.A) recykluje papier, lepenku, konzervy, sklo,

kovy, nemrznúcu zmes, palety a vínové sudy; kompostuje korok a hroznové semia$ka.

Ich odpad poklesol o 93 % za posledn&ch pár rokov, s cie'om dosiahnu% nulov& odpad

v roku 2009.

Koncepcia smerovania k nulovému odpadu zameriava pozornos% na celo!ivotn&

cyklus v&robkov. Nepodporuje teda iba recykláciu, ale taktie! nahradenie

neobnovite'n&ch materiálov obnovite'n&mi alternatívami. Smerovanie k nulovému

odpadu taktie! motivuje k tomu, aby si priemyselní v&robcovia uvedomili hodnotu

odpadu a h'adali pre* nové spôsoby vyu!itia, (Pláni"ka, 2005)

- 27 -

1.4 Integrovaná prevencia kontroly zne"is&ovania

Zákon $. 245/2003 o integrovanej prevencii a kontrole zne$is%ovania !ivotného

prostredia a o zmene a doplnení niektor&ch zákonov definuje IPKZ nasledovne:

Integrovaná prevencia a kontrola zne$is%ovania je súbor opatrení zameran&ch na

prevenciu zne$is%ovania, na zni!ovanie emisií do ovzdu#ia, vody a pôdy, na

obmedzovanie vzniku odpadu a na zhodnocovanie a zne#kod*ovanie odpadu s cie'om

dosiahnu% vysokú celkovú úrove* ochrany !ivotného prostredia.

Integrovaná prevencia a kontrola zne$is%ovania sa vz%ahuje na zne$is%ovanie

spôsobované priemyseln&mi $innos%ami; nevz%ahuje sa na zne$is%ovanie spôsobované

a) vnikaním rádioaktívnych látok a ionizujúceho !iarenia do !ivotného prostredia,

b) zavádzaním geneticky modifikovan&ch organizmov do !ivotného prostredia,

c) prevádzkami slú!iacimi na v&skum, v&voj a skú#anie nov&ch v&robkov a v&robn&ch

postupov,

d) mobiln&mi zdrojmi zne$is%ovania.

Zne$is%ovanie je priame i nepriame zavádzanie látok, vibrácií, tepla alebo hluku

'udskou $innos%ou do ovzdu#ia, vody alebo pôdy, ktoré mô!u by% #kodlivé 'udskému

zdraviu, mô!u negatívne ovplyv*ova% kvalitu !ivotného prostredia alebo hmotn&

majetok, mô!u znehodnocova% priazniv& stav !ivotného prostredia alebo mô!u

zasahova% do oprávneného vyu!ívania !ivotného prostredia. Látka je chemick& prvok,

ako aj jeho zlú$eniny okrem rádioaktívnych látok a geneticky modifikovan&ch

organizmov.

Smernica Rady Európskej únie 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej

prevencii a kontrole zne$is%ovania !ivotného prostredia, skrátene ozna$ovaná “IPPC” z

anglického “Integrated Pollution Prevention and Control” predstavuje nov& prístup k

ochrane !ivotného prostredia.

Zmyslom IPKZ smernice je dosiahnu% vysokú úrove* ochrany !ivotného

prostredia ako celku, tj. neposudzova% oddelene vplyv $inností na jednotlivé zlo!ky

!ivotného prostredia, ale nájs% optimálne rie#enie mo!n&ch vplyvov $inností na kvalitu

!ivotného prostredia a 'udské zdravie.

- 28 -

Ú$elom IPKZ je zabezpe$i% integrovanú prevenciu a kontrolu zne$is%ovania

!ivotného prostredia pochádzajúceho z rozhodujúcich zdrojov zne$is%ovania,

minimalizova% emisie do ovzdu#ia, vody a pôdy, vrátane opatrení t&kajúcich sa

minimalizácie tvorby odpadov a +al#ieho nakladania s nimi, s cie'om zabráni%

prená#aniu zne$istenia z jednej zlo!ky !ivotného prostredia do druhej.

Cie'om je vytvori% systém integrovaného povo'ovania a obmedzovania

zne$is%ovania !ivotného prostredia vznikajúceho v dôsledku prevádzky zariadení a

$inností a ustanovi% opatrenia, ktoré majú vylú$i%, alebo ak to nie je mo!né, majú zní!i%

emisie do ovzdu#ia, vody, pôdy, vrátane opatrení t&kajúcich sa odpadu.

IPKZ smernica sa vz%ahuje na energetiku, v&robu a spracovanie kovov,

spracovanie nerastov, chemick& priemysel, nakladanie s odpadmi a ostatné $innosti, ako

sú v&roba buni$iny, celulózy a papiera, vybrané postupy pri v&robe vlákien, tkanín,

ko!e alebo ko!u#ín, bitúnky, úpravu a spracovanie potravín alebo krmív a mlieka,

zne#kod*ovanie alebo zhodnocovanie !ivo$í#neho odpadu, intenzívny chov hydiny

alebo o#ípan&ch, povrchové úpravy materiálov a zariadenia na v&robu uhlíka. (sipz.sk)

1.4.1 Integrovan' register informa"ného systému (IRIS)

Na zabezpe$enie komplexného zberu údajov a informácií o IPKZ sa ako sú$as%

#tátneho informa$ného systému zria+uje informa$n& systém integrovanej prevencie a

kontroly zne$is%ovania, ktor&, ako jeden z registrov, obsahuje aj IRIS.

Jednou z povinností prevádzkovate'a ka!dej IPKZ prevádzky (teda nielen tej, pre

ktorú je vydané integrované povolenie, ale ka!dej, v ktorej sa vykonáva jedna alebo

viac priemyseln&ch $inností uveden&ch v prílohe $. 1 zákona o IPKZ) je zis%ova%,

zbiera%, spracúva% a vyhodnocova% údaje a informácie ur$ené v integrovanom povolení

a vo vykonávacej vyhlá#ke a ka!doro$ne ich za predchádzajúci kalendárny rok

oznamova% do 15. februára v písomnej aj elektronickej forme do IRIS.

(Enviromagazín)

- 29 -

1.4.2 Norma kvality %P

Norma kvality !ivotného prostredia je súbor po!iadaviek na !ivotné prostredie

vypl&vajúcich z právnych predpisov, ktoré musia by% splnené v ur$enom mieste

(lokalite) v ur$enom $ase (§ 4 ods. 1 zákona o IPKZ). Obsahuje hodnoty ukazovate'ov

vo vz%ahu k únosnému za%a!eniu !ivotného prostredia. In#pektorát mô!e umo!ni%

+al#iu $innos% v jestvujúcej prevádzke alebo povoli% novú prevádzku len vtedy, ke+

zne$is%ovanie z nej nespôsobí prekro$enie normy kvality !ivotného prostredia

(§ 4 ods. 2 zákona o IPKZ). Kvalitu !ivotného prostredia v konkrétnom mieste

ovplyv*ujú v#etky zdroje zne$is%ovania v okolí, nie je to len povo'ovaná prevádzka, ale

aj napr. +al#ie prevádzky $i zdroje spôsobujúce zne$istenie v danom mieste, dia'kové

prenosy emisií a pod. Toto je potrebné zoh'adni% pri povo'ovaní, preto!e mno!stvo

emisií z prevádzky spolupôsobí s emisiami z ostatn&ch zdrojov zne$is%ovania.

V niektor&ch prípadoch sa preto mô!e povolenie prevádzky viaza% na splnenie

predpokladu zní!enia emisií z prevádzky alebo zní!enia emisií z in&ch zdrojov

zne$is%ovania ovplyv*ujúcich kvalitu !ivotného prostredia v mieste prevádzky.

Dôle!it&m krokom v procese povo'ovania preto mô!e by% stanovenie tak&ch

maximálnych mno!stiev danej emisie z prevádzky v&po$tom na základe rozptylovej

#túdie, kedy e#te bude dodr!aná norma kvality !ivotného prostredia.

(www.sizp.sk/ipkz/dokumenty/manual_pp_pre_inspektorov.doc)

1.4.3 Informa"n' systém IPKZ

V#eobecné informácie

K zriadeniu IS IPKZ sa prikro$ilo v zmysle § 6 ods. 1 zákona $. 245/2003 Z. z. o

IPKZ a o zmene a doplnení niektor&ch zákonov v zmysle neskor#ích prepisov.

Povinnos% zriadi% IS IPKZ bola daná Ministerstvu !ivotného prostredia SR, touto

úlohou bola poverená Slovenská agentúra !ivotného prostredia ako odborná organizácia

ministerstva v zmysle § 27 ods. 5 zákona $. 245/2003 Z. z. o IPKZ. Odborn&m

garantom budovania IS IPKZ je Centrum rozvoja environmentalistiky v Banskej

Bystrici.

- 30 -

Do budovania informa$ného systému sú zapojené aj SI"P a SHMÚ ako odborné

organizácie rezortu !ivotného prostredia, ktoré sú takisto zainteresované do procesu

IPKZ.

Zodpovednos% za vybudovanie a prevádzku IS IPKZ ako celku, v spolupráci s SHMÚ a

M"P SR má SA"P.

Podpora IS IPKZ v legislatíve

V zmysle § 27, ods.1 písm. b zákona $. 245/2003 Z.z. o IPKZ a o zmene a

doplnení niektor&ch zákonov v zmysle neskor#ích predpisov je prevádzkovate'om IS

IPKZ Ministerstvo !ivotného prostredia SR, ktoré sprístup*uje jeho obsah.

V zmysle § 27 ods. 5 tohto zákona mô!e M"P SR plnením tejto úlohy poveri% #tátnu

organizáciu, ktorej je zria+ovate'om (SA"P).

Pod'a zákona informa$n& systém integrovanej prevencie a kontroly zne$is%ovania

obsahuje (§ 6 ods. 2 zákona) :

- register prevádzkovate'ov, prevádzok vy!adujúcich IPKZ a prevádzok povolen&ch v

integrovanom povolení,

- register vydan&ch integrovan&ch povolení,

- údaje a informácie poskytnuté ka!doro$ne prevádzkovate'mi o prevádzkach, ich

emisiách a v&sledkoch monitorovania,

- normy kvality !ivotného prostredia pre jednotlivé miesta územia SR,

- najlep#ie dostupné techniky pre jednotlivé priemyselné odvetvia a druhy prevádzok,

- register oprávnen&ch osôb.

Ciele IS IPKZ

IS IPKZ vytvorí komplexn& systém informovanosti o stave, priebehu a v&sledkoch

procesu IPKZ, ako aj bezprostredne súvisiacich aktivitách a zabezpe$í tak informa$nú

podporu pre v&kon jednotliv&ch ustanovení zákona o IPKZ.

Zabezpe$í sa zárove* vytvorenie podmienok pre plnenie informa$n&ch povinností SR

na medzinárodnej úrovni.

- 31 -

&iastkové ciele:

- priebe!né sprístupnenie informácií z procesu IPKZ pou!ívate'om IS IPKZ vo forme

u!ívate'sky orientovan&ch web-stránok vrátane mapov&ch priemetov

- zverej*ovanie údajov integrovaného registra prostredníctvom internetu - www stránka

- publikovanie vybran&ch informácií z registra v písomnej alebo elektronickej podobe

- poskytovanie údajov po!adovan&ch na základe medzinárodn&ch záväzkov (v&mena

informácií s Európskou kanceláriou IPPC, informovanie dotknutého #tátu, trojro$né

informovanie EK v zmysle smernice EU o IPKZ, plnenie záväzkov v OECD t&kajúcich

sa sprístupnenia integrovan&ch informácií o vybran&ch zdrojoch zne$istenia (PRTR)(

po!iadavky smernice IPKZ na obsah informácií sprístupnen&ch verejnosti nevy!adujú

oproti registru PRTR nahlási% prenosy látok)

U%ívatelia IS IPKZ

0pecifikácia u!ívate'ov IS IPKZ vypl&va priamo zo zákona, ktor& stanovuje okruh

ú$astníkov procesu vrátane ich práv a povinností. IS IPKZ je postaven& tak, aby

podával komplexnú informáciu o procese IPKZ pre nasledovné subjekty:

- SI"P,

- prevádzkovatelia prevádzok IPKZ,

- dotknutá obec,

- dotknuté orgány #tátnej správy,

- osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane

susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k t&mto pozemkom

mô!u by% integrovan&m povolením priamo dotknuté,

- verejnos%.

Ako u!ívatelia IS IPKZ pristupujú ústredné orgány #tátnej správy:

- M"P SR,

- Ministerstvo hospodárstva SR,

- Ministerstvo pôdohospodárstva SR,

- Ministerstvo zdravotníctva SR.

- 32 -

Ak$ bude prístup verejnosti k IS IPKZ

V rámci IS IPKZ verejnos% má prístup k vybran&m údajom o prevádzkovate'och,

prevádzkach a vydan&ch integrovan&ch povoleniach, o normách kvality !ivotného

prostredia, k údajom a informáciám poskytnut&ch ka!doro$ne prevádzkovate'mi o

prevádzkach, ich emisiách a v&sledkoch monitorovania (Integrovan& register

informa$ného systému) a informáciám o najlep#ích dostupn&ch technikách pre

jednotlivé priemyselné odvetvia a druh& prevádzok

Register oprávnen&ch osôb je prístupn& verejnosti bez obmedzení aj na internetovej

adrese <http://ipkz.enviroportal.sk/informa"ny-system.php>

1.4.4 Pripravenos& prevádzkovate!ov IPKZ na implementáciu

v podnikoch

Napriek tomu, !e integrovaná prevencia a kontrola zne$is%ovania !ivotného

prostredia má tendenciu by% ak&msi integra$n&m prvkom v mno!stve zlo!kov&ch

predpisov prijat&ch nielen v rezorte M"P SR, ale aj ostatn&ch ministerstiev, ktoré sa

t&kajú !ivotného prostredia, zatia' je táto integrácia len $iasto$ná. Napriek vydanému IP

je prevádzkovate' patriaci pod re!im IPKZ povinn& ma% aj iné povolenia vz%ahujúce sa

k prevádzke, ktoré nie sú predmetom IPKZ. Prevádzkovate'ovi sa v IP ukladajú isté

povinnosti, ktor&ch ulo!enie ale neru#í iné povinnosti. Z poh'adu prevádzkovate'ov je

preto celkom pochopite'ná nespokojnos% s t&m, !e pod'a nich mnohé údaje musia

nahlasova% duplicitne. Integrovaná prevencia a kontrola zne$is%ovania nie je

samozrejme kone$n&m a v#etky problémy rie#iacim prístupom. V ka!dom prípade sa

jedná o pomerne novú právnu úpravu, ktorej uplat*ovanie v praxi spôsobuje problémy

nielen v SR, ale vo v#etk&ch krajinách EÚ, kde musela by% smernica o IPKZ

implementovaná do národnej legislatívy. Problémy spôsobené implementáciou

a nedostatky smernice je mo!né rie#i% na úrovni EÚ prijatím zmien a doplnkov

k smernici. Jej implementácia do národnej legislatívy je v#ak zále!itos%ou konkrétneho

#tátu, aj ke+ vzh'adom na komplexnos% problematiky to nie je jednoduché.

Napriek tejto realite je evidentné, !e nie ka!d& podnik je pripraven& na takúto

integráciu. Z na#ich skúseností vypl&va, !e nedostatky v dokumentácii a v chápaní

a riadení ochrany !ivotného prostredia sú realitou aj bez IPKZ. IPKZ v podstate

- 33 -

vyniesla na svetlo, do akej miery je ochrana !ivotného prostredia v podniku len

papierovou zále!itos%ou. Na druhej strane, v in&ch podnikoch existujú aj ke+ malé, ale

#pecializované tímy ekológov, ktorí ponímajú ochranu !ivotného prostredia skuto$ne

integra$ne a spolupráca s nimi pri spracovaní !iadosti bola na vysokej úrovni,

(Kapustová, 2006)

- 34 -

2 Cie! práce

Zlo!ky !ivotného prostredia ovplyv*uje ka!dá priemyselná $innos%, pôsobí na

ovzdu#ie, vodu i pôdu. Emisie, odpadové látky a odpadové vody nepriaznivo

ovplyv*ujú !ivotné prostredie.

Na základe preh'adu literárnych poznatkov a údajov agentúr zaoberajúcimi sa "P

je cie'om predkladanej práce zhodnoti% úrove* implementácie integrovanej prevencie

a kontroly zne$is%ovania !ivotného prostredia vo vybranom priemyselnom podniku,

zaoberajúcou sa v&robou tlmi$ov pre automobilov& priemysel.

Spolo$nos% ZF SACHS Slovakia a.s. nepatrí medzi v&znamn&ch zne$is%ovate'ov

!ivotného prostredia. Prevádzkované zdroje zne$is%ovania ovzdu#ia tvoria emisie pod

hranicou legislatívne platn&ch emisn&ch limitov. Odpadové vody sú vypú#%ané do

kanalizácie, prevádzkované extern&m prevádzkovate'om. Najbli!#ím vodn&m tokom je

rie$ka Parná, vzdialená cca 700m. Hladina podzemnej vody sa pohybuje v h.bke 5 a! 8

metrov.

Parciálnymi cie!mi práce budú nasledovné:

• spracovanie charakteristiky vybraného priemyselného podniku,

• hodnotenie emisií a odpadového hospodárstva,

• posúdenie úrovne zne$is%ovania ovzdu#ia a vody,

• posúdenie úrovne vyu!ívania najlep#ej dostupnej techniky (BAT).

- 35 -

3 Metodika práce

Celá metodika vypracovania tejto práce je podriadená jej hlavnému cie'u, ktor&m

je poukáza% na dôle!itos% úloh, pred ktor&mi stojí priemysel, ktorého cie'om je, aby

environmentálna politika predstavovala v&zvu a nástroj úplnej integrácie do iniciatív a

programov EÚ, jednotného trhu EÚ, prechodu priemyslu na dráhu udr!ate'ného

rozvoja, ako aj nástroj zvy#ovania produktivity práce a zni!ovania energetickej a

materiálovej náro$nosti v&roby.

Hlavné metódy pou%ité pri vypracovaní tejto práce:

• anal&za,

• zber,

• selekcia,

• indukcia a dedukcia.

Najprv sme vyu!ili metódu anal$zy, za pomoci ktorej sme zhodnotili sú$asn&

stav implementácie integrovanej prevencie v podmienkach Slovenskej republiky

z legislatívneho h'adiska. Do +al#ieho postupu bola zaradená metóda zberu,

pozostávajúca zo zhroma!+ovania dostupn&ch informácií o rie#enej problematike.

Pou!it&m informa$n&m zdrojom boli údaje a informácie uverejnené na internetov&ch

serveroch rôznych agentúr, najmä SA"P, SI"P, enviroportal a +al#ie.

Na základe predchádzajúceho zberu informácií sme do metodiky zaradili metódu

selekcie, ktorá zohrala dôle!itú úlohu pri v&bere relevantn&ch informácií.

Ako závere$nú metódu sme vyu!ili metódu indukcie a dedukcie. Indukciu sme vyu!ili

pri závere$nej sumarizácii spracovan&ch informácií. Samotné definovanie záveru práce

spo$ívalo vo vyu!ití metódy dedukcie.

- 36 -

Pri spracovaní konkrétnych údajov z posudzovaného podniku bude pou!itá

metóda anal$zy vplyvov v&robného procesu na "P a to v nasledovn&ch krokoch:

o posúdenie pou!ívania vhodn&ch technologick&ch procesov,

o posúdenie dodr!iavania legislatívnych predpisov,

o zhodnotenie úrovne ochrany !ivotného prostredia,

o hodnotenie najlep#ej dostupnej techniky pou!ívanej vo v&robnom

procese.

- 37 -

4 V'sledky práce

4.1 Základná charakteristika podniku ZF Sachs

Identifika"né údaje:

Meno: ZF Levice s.r.o.

Sídlo spolo$nosti: 91702 Trnava, Strojárenská 2

Prevádzak: Priemyseln! park Levice

Zaradenie: Priemyselná, obchodná zóna

ZF Sachs Slovakia vznikla v decembri 1993 ako spolo$n& podnik zalo!en& firmou

Fichtel & Sachs A.G. Nemecko a Trnavsk&mi automobilov&mi závodmi a.s. Trnava. a

od roku 1996 je SACHS Trnava 100% dcérskou spolo$nos%ou firmy Sachs A.G.

Materská firma Sachs je medzinárodná spolo$nos%, ktorá má v&robné závody má nielen

v Nemecku, ale aj v 0panielsku, na Slovensku, Brazílii, Mexiku a Juhoafrickej

republike.

Základn&m v&robn&m programom ZF SACHS Slovakia sú spojky pre osobné a

nákladné automobily. Od júna 1997 sa v&robn& program roz#íril o v&robu

hydrodynamick&ch meni$ov pre nákladné automobily, autobusy a stavebné stroje a od

roku 2000 o generálne opravy spojok pre osobné automobily. V roku 2000 sa firma

transformovala na akciovú spolo$nos%.

- 38 -

4.2 História a charakteristika podniku ZF Levice

Spolo$nos% bola zalo!ená 17.10.2006. Základn& kame* stavby bol slávnostne

polo!en& 15.11.2006 v Leviciach. V&roba v spolo$nosti ZF Levice s.r.o. bola zahájená

v januári 2008 a spolo$nos% bola slávnostne otvorená 18.04.2008.

V$robn$ program predstavuje:

• v&roba pripojenia stabilizátorov a gu'ov&ch k.bov,

• v&roba tlmi$ov.

V&robn& závod je vybudovan& v priemyselnom parku Levice Gé*a, ju!ne od

mesta v priestore medzi Levick&mi rybníkmi a Jurskou cestou.

Základom sú objekty:

• objekt SO1 - v&roba tlmi$ov (zváranie, linka povrchov&ch úprav, neutraliza$ná

stanica, montá!, laboratórium, sklad chemikálií, sklad hor'av&ch látok, sklad

tlmi$ového oleja, skladovanie technick&ch plynov, diel*a - údr!ba strojov,

kompresorov*a, trafostanica T1, skladové priestory),

• objekt SO2 - v&roba stabilizátorov (obrob*a, montá!, diel*a - údr!ba strojov,

kompresorov*a, trafostanica T2, skladové priestory),

• objekt SO3 – administratívno-prevádzkov& objekt ( kancelárske a sociálne

priestory, v&daj*a jedál, kotol*a),

• objekt SO 02.1 centrálny sklad odpadov.

4.3 Mana%ment %ivotného prostredia ZF Sachs

V#etky spolo$nosti ZF s v&robnou produkciou alebo s v&robe podobnou $innos%ou

disponujú vhodn&mi postupmi pre mana!ment !ivotného prostredia.

Jednotn& #tandard pre systémy mana!mentu !ivotného prostredia v rámci skupiny ZF je

ISO 14001 v jeho práve platnom znení.

- 39 -

Certifikácia mana!mentu systému na danom stanovi#ti prostredníctvom

nezávislého odborného znalca je potrebná za nasledujúcich predpokladov:

• V&robné spolo$nosti a hlavné v&vojové stanovi#tia s viac ako 50 pracovníkmi,

• Prevádzka be!iaca po$as celého obchodného roku.

4.3.1 Ciele v oblasti %ivotného prostredia

Na presadenie politiky v oblasti !ivotného prostredia v rámci skupiny ZF vedenie

podniku prijalo koncernové ciele pre oblas% !ivotného prostredia, ktoré tvoria pre

v#etky spolo$nosti záväzn& rámec pre lokálne ciele v oblasti !ivotného prostredia. Tieto

sa pravidelne kontrolujú a aktualizujú.

4.3.2 Aspekty %ivotného prostredia

Spolo$nosti ZF disponujú do zna$nej miery podobn&mi $innos%ami. Tomu

zodpovedajúc sa menia podstatné aspekty !ivotného prostredia menej, relevantnos%

v#ak mô!e by% lokálne ve'mi rozdielne v&razná.

Z tohto dôvodu zosnímanie a vyhodnotenie aspektov !ivotného prostredia pre v#etky

$innosti, relevantné pre oblas% !ivotného prostredia, prebehne lokálne.

4.3.3 &innosti relevantné pre %ivotné prostredie

Spolo$nosti ZF vedú zoznamy v#etk&ch zariadení, postupov a nasaden&ch látok,

ktoré mô!u by% zdrojom nepriaznivého ovplyvnenia !ivotného prostredia pri normálnej

prevádzke alebo v prípade poruchy.

Ur"itá "innos( je relevantná pre %ivotné prostredie, ak:

• je pod'a platn&ch predpisov pre ochranu !ivotného prostredia u nej povinnos%

schva'ovania, oznamovania resp. monitorovania alebo

• je schopná meni% kvalitu narábania s prírodn&mi zdrojmi, vody, kvalitu pôdy alebo

vzduchu, klímy, zvierat, rastlín alebo mikroorganizmov t&m spôsobom, !e t&m

mô!u by% ihne+ alebo neskor#ie privedené ohrozenia pre !ivotné prostredie.

- 40 -

Na zabránenie porúch prevádzkovania, ako aj na odvrátenie ohrození sa definujú a

zavádzajú preventívne opatrenia.

Bezporuchové technické prevádzkovanie zariadení, ako aj bezpe$né narábanie s

látkami, relevantn&mi pre !ivotné prostredie, sa dokazuje prostredníctvom

zodpovedajúcej dokumentácie (prevádzkové denníky a pod.).

4.4 Environmentálna politika ZF Levice

Predstavenstvo koncernu ZF AG prijalo celosvetovo platné zásady v starostlivosti

o ochranu !ivotného prostredia platné pre v#etky spolo$nosti skupiny ZF.

Pre spolo$nos% ZF Levice s.r.o. tvoria tieto prijaté zásady environmentálnu politiku

spolo$nosti. Environmentálna politika je prístupná ka!dému pracovníkovi a vedením

podniku je v pravideln&ch intervaloch kontrolovaná a prípadne aktualizovaná.

Tento systém environmentálneho mana!érstva obsahuje systémové prvky, ktoré

podporujú kontinuálny a trval& proces zlep#ovania starostlivosti o ochranu !ivotného

prostredia vychádzajú z po!iadaviek normy STN EN ISO 14001. Systém

environmentálneho mana!érstva je zaveden& vo v#etk&ch organiza$n&ch zlo!kách a

vz%ahuje sa na v#etky $innosti spolo$nosti ZF Levice s.r.o. – v&robu pripojenia

stabilizátorov a gu'ov&ch k.bov, v&roba tlmi$ov.

Zamestnanci spolo$nosti sú s platnou environmentálnou politikou oboznamovaní

prostredníctvom intranetu, propaga$n&ch materiálov umiestnen&ch na informa$n&ch

tabuliach spolo$nosti, novoprijatí zamestnanci v rámci prijímacieho procesu, ako aj stáli

zamestnanci pri opakovan&ch #koleniach. S prijatou environmentálnou politikou sú

oboznamovaní obchodní partneri spolo$nosti v rámci uzatvárania dodávate'sko-

odberate'sk&ch vz%ahov, ako i #ir#ia verejnos% na vlastnej internetovej stránke.

Na presadenie environmentálnej politiky v rámci skupiny ZF vedenie spolo$nosti

prijalo dlhodobé koncernové environmentálne ciele, ktoré tvoria pre v#etky spolo$nosti

záväzn& rámec pre pokia' mo!no, kvantifikovate'né, merate'né, krátkodobé

environmentálne ciele. Pre dosiahnutie t&chto dlhodob&ch cie'ov spolo$nos% stanovuje

krátkodobé ciele.

- 41 -

Stanoven&m cie'om sú prostredníctvom programov environmentálneho

mana!érstva prira+ované konkrétne opatrenia, zodpovednosti a termíny, ktor&ch

plnenie má vies% k dosiahnutiu cie'ov. Environmentálne ciele a programy schva'uje

riadite' spolo$nosti.

Vedenie spolo$nosti zabezpe$uje dostatok potrebn&ch zdrojov na vytvorenie,

implementáciu, udr!iavanie a zlep#ovanie systému environmentálneho mana!érstva.

V spolo$nosti ZF Levice s.r.o. je zaveden& a dokumentovan& postup pre sústavné

vzdelávanie zamestnancov a osoby pracujúce pre spolo$nos%, v ktorom sú zahrnuté i

#kolenia súvisiace so systémom environmentálneho mana!érstva.

Dokumentácia EMS mana#mentu obsahuje informácie, ktoré popisujú prvky tohto

systému, ich vzájomné pôsobenie a poskytujú odkazy na príslu#nú dokumentáciu. Je

udr!iavaná v písomnej resp. elektronickej forme.

Dokumenty sa delia na #tyri úrovne:

• I. úrove): Príru$ka EMS

• II. úrove): Smernice EMS, vrátane vybran&ch smerníc systému mana!mentu

kvality, organiza$né normy spolo$nosti, smernice a príkazy riadite'a

spolo$nosti.

• III. úrove): 0pecifické postupy pre zabezpe$enie ochrany !ivotného prostredia

(prevádzkové predpisy, prevádzkové a manipula$né poriadky, návody, postupy,

in#trukcie, pokyny a pod.).

• IV. úrove): Záznamy dokazujúce vykonanie $inností, zistené ukazovatele

a dosiahnuté v&sledky.

Pre $innosti, ktoré majú súvislos% s v&znamn&mi environmentálnymi aspektmi sú

spracované a zdokumentované postupy. Zodpovednosti za dodr!iavanie t&chto postupov

sú #pecifikované v jednotliv&ch dokumentoch, ktoré sa t$kajú t$chto oblastí:

• Nákup: posudzovanie dodávate'ov, riadenie nákupu nebezpe$n&ch chemick&ch

látok a prípravkov, nákup investícií a slu!ieb,

- 42 -

• Skladovanie a manipulácia: chemické látky a prípravky, hor'aviny, oleje a iné

ropné látky, technické plyny (technologick& prevádzkov& súbor zdrojovej a

zmie#avacej stanice argónu a oxidu uhli$itého,

• V$robné procesy: v&roba pripojenia stabilizátorov a gu'ov&ch k.bov, v&roba

tlmi$ov,

• Postupy, súvisiace s ochranou %ivotného prostredia: pou!ívanie nebezpe$n&ch

chemick&ch látok pre $loveka, alebo !ivotné prostredie, nakladanie s odpadmi a

odpadov&mi vodami, neutralizácia odpadov&ch vôd z linky povrchov&ch úprav,

odsávanie a záchyt emisií, #etrenie energií,

• Údr%ba strojov a zariadení: plánovanie a vykonávanie údr!by,

• Zmluvné "innosti: zabezpe$ovanie likvidácie odpadov, odpadov&ch vôd,

zabezpe$enie externej prepravy, stavebn&ch prác.

4.4.1 Havarijná pripravenos( a reakcia

Spolo$nos% ZF Levice s.r.o. má vytvorené a udr!iavané postupy pre identifikáciu

mo!nosti vzniku environmentálnych nehôd a havarijn&ch situácií, ktoré ur$ujú spôsob

reakcie na ne tak, aby ich dopad na !ivotné prostredie bol minimálny.

V podmienkach ZF Levice s.r.o. sú to:

• únik látok do kanalizácie, pôdy (ropné látky, chemické látky,...),

• únik látok do pracovného prostredia (zemn& plyn, technické plyny),

• únik látok do ovzdu#ia (technické plyny),

• po!iar,

• !ivelné pohromy a iné mimoriadne udalosti.

Havarijné plány a prevádzkové predpisy pre potenciálne havarijné situácie

popisujú:

• pokyny pre $innos% v prípade havárie,

• pokyny pre lokalizáciu havárie,

• zodpovednosti a kompetencie pre koordináciu vzniknutej situácie,

• extern& a intern& komunika$n& systém,

- 43 -

• zlo!enie a povinnosti havarijnej $aty a havarijnej komisie,

• materiálne vybavenie pre lokalizáciu, likvidáciu havárie a miesto jeho ulo!enia,

• po!iadavky na pre#kolenie a v&cvik,

• iné dôle!ité údaje.

Súvisiace dokumenty:

• registre environmentálnych aspektov,

• havarijn& poriadok spolo$nosti,

• plán havarijn&ch opatrení pre prípad havarijného zhor#enia akosti vôd,

• bezpe$nostno-prevádzkové predpisy a prevádzkové poriadky,

• po!iarny #tatút.

Pre odstránenie prí$in a dopadov skuto$n&ch a potenciálnych nezhôd na !ivotné

prostredie má spolo$nos% vytvorené a zdokumentované postupy na preskúmanie a

rie#enie vzniknut&ch odch&lok od stanoven&ch po!iadaviek systému

environmentálneho mana!érstva, stanovené zodpovednosti a právomoci pri ich rie#ení

a prijímaní nápravn&ch a preventívnych opatrení.

Nápravné a preventívne opatrenia:

• zodpovedajú záva!nosti problému a jeho vplyvu na !ivotné prostredie,

• zmeny v postupoch, vypl&vajúce z nápravnej a preventívnej $innosti musia by%

zdokumentované.

Plnenie nápravn&ch a preventívnych opatrení je priebe!ne sledované a ich realizácia

písomne vyhodnocovaná.

- 44 -

4.5 Environmentálne správanie spolo"nosti

4.5.1 Ochrana ovzdu#ia

V júni 2010 na ve'k& zdroj zne$is%ovania ovzdu#ia “Linka priemyseln&ch úprav”

SI"P, In#pektorát !ivotného prostredia Bratislava, odbor integrovanej kontroly a

prevencie vydala integrované povolenie, ktor&m sa povo'uje vykonávanie $inností do

trvalej prevádzky.

Bol vypracovan& a zaslan& na schválenie na SI"P, In#pektorát "P, odbor IPKZ

Súbor technicko-prevádzkov&ch parametrov a technicko-organiza$n&ch opatrení na

zabezpe$enie ochrany ovzdu#ia pri prevádzke ve'kého zdroja zne$is%ovania ovzdu#ia

„Linka povrchov&ch úprav“.

Na mal$ zdroj zne"is(ovania ovzdu#ia “Montá! strojárskych v&robkov –

finálnych stabilizátorov” Mesto Levice vydalo povolenie na in#taláciu technologického

celku.

V zmysle novej platnej legislatívy vznikla povinnos% sledova% chladiace

a klimatiza$né jednotky, ktoré obsahujú fluórované skleníkové plyny. Spolo$nos% ZF

Levice s.r.o. vypracovala zoznam chladiacich a klimatiza$n&ch jednotiek, ktoré

obsahujú fluórované skleníkové plyny. Potrebné údaje boli v stanoven&ch termínoch

oznámené na Obvodn& úrad !ivotného prostredia v Leviciach.

Tab. 2 Malé zdroje zne"is$ovania ovzdu#ia

&. zdroja Názov zdroja Umiestnenie

MZ 1 Technologické zariadenia SO 01 V$roba tlmi"ov zváracie linky MZ 2 Technologické zariadenia SO 01 V$roba tlmi"ov "istiace a um$vacie zariadenia MZ 3 Energetick& zdroj SO 01 V$roba tlmi"ov dieselagregát na farbu KTL MZ 3 Technologické zariadenie SO 02 V$roba stabilizátorov odmas(ovací stôl Pure Solve MZ 4 Energetick& zdroj SO 03 Administratívno-prevádzkov$ objekt dieselagregát

- 45 -

Stredn$mi zdrojmi zne"is(ovania ovzdu#ia sú:

• linka povrchov&ch úprav (predúprav), kde prebieha:

o priemyselná v&roba a spracovanie kovov,

o povrchové úpravy kovov, naná#anie povlakov a súvisiace $innosti (bez

pou!itia organick&ch rozpú#%adiel) – pri pou!ití chemick&ch postupov s

projektovan&m objemom kúpe'ov 1 3m3 a < 100m3,

o stredn& zdroj zne$is%ovania – objem kúpe'ov 98,2m3.

• kataforézna linka,

• ostatn& priemysel a zariadenia,

• naná#anie náterov (povlakov) na povrchy, lakovanie kovov s projektovanou

potrebou organick&ch rozpú#%adiel > 0,6t a < 5t za rok,

• stredn& zdroj zne$is%ovania – spotreba org. rozpú#%adiel - 3,967t za rok.

Sú$as%ou zdroja zne$is%ovania sú zariadenia slú!iace na ohrev vody pre

predúpravné kúpele a na ohrev vypa'ovacej pece kategorizované ako stredné zdroje

zne$is%ovania ovzdu#ia. Technologické celky obsahujúce stacionárne zariadenia na

spa'ovanie palív s nain#talovan&m súhrnn&m menovit&m tepeln&m príkonom 0,3MW a

vy##ím a! do 50MW.

Linka povrchov$ch úprav (+alej len „LPÚ“) je sú$as%ou celého areálu

spolo$nosti ZF Levice a ZF Sachs. Tlmi$e sa upravia náterov&mi hmotami v

automatizovanej LPÚ za pou!itia najmodernej#ej technológie v oblasti povrchov&ch

úprav. Na naná#anie vodou riedite'n&ch lakov s ve'mi nízkym obsahom organick&ch

rozpú#%adiel sa pou!ije najmodernej#ia technológia – kataforéza.

Sú"as(ou povrchov$ch predúprav je i sústava periférnych zariadení:

• zariadenie DEMI vody (demineralizovanej vody) s obrátenou osmózou,

• demineraliza$né zariadenie s iónovou v&menou,

• vykurovací systém,

• odlu$ova$ oleja,

• automatické spätné získanie kyseliny (Retarda$né zariadenie),

• odkalovacie zariadenie Zn-fosfátovej vani,

• odsávanie,

- 46 -

• zariadenie morenia,

• priebe!né kontinuálne filtrovanie kúpe'ov,

• automatické dávkovanie chemick&ch médií do kúpe'ov.

4.5.2 Preh!ad ro"n$ch emisií a poplatkov za zne"is(ovanie ovzdu#ia

Preh'ad ro$n&ch emisií a poplatkov za zne$is%ovanie za Stredné zdroje

zne$is%ovania ovzdu#ia – v&robn& odbor tlmi$e, divízia S (SO 01), ukazuje tabu'ka 3. Tab. 3 Stredné zdroje zne"is$ovania

Umiestnenie

Názov a kategória zdroja pod!a

zákona ". 137/2010 Z. z. o ochrane ovzdu#ia

a vyh. ". 356/2010 Z. z. v znení nesk. Predpisov

Druh emisií

2008 2009 2010

spotr. ZP

Emisie

emisie

Emisie v tis.

m3 t/rok t/rok t/rok

SZ 1 SO 01

V$roba tlmi"ov

Vykurovanie objektu SO 01 1.1.2 Technologické celky

obsahujúce stacionárne zariadenia na

spa!ovanie palív s nai#talovan$m súhrnn$m menovit$m

tepeln$m príkonom * 0,3 MW - stredn$ zdroj

tuhé látky

3,241

0,00025

3,132

0,000238

5,813

0,000442 SO2 0,000

03 0,000029

0,000053 NOx 0,004

80 0,004642

0,008615 CO 0,001

94 0,001875

0,003479 org.

uhlík 0,000

32 0,000312

0,000580 Poplatok za rok 0,39 EUR 0,39 EUR 0,71 EUR

SZ 2 SO 01 - V$roba tlmi"ov Linka

povrch. úprav

Linka povrchov&ch úprav 2.9.2 Povrchové úpravy kovov,

naná#anie povlakov a súvisiace "innosti (bez pou%ívania organick$ch

rozpú#(adiel rozpú#(adiel) pri pou%ití

chemick$ch postupov Vodná prá"ka (V1)

tuhé látky

0,02425

0,00164

0,00173 org.

uhlík 0,255

36 0,000

24 0,087

18 Ni, Zn, Mn

0,00109

0,00074

0,0008 amoni

ak 0,041

58 0,008

11 0,008

52 Plynov$ horák ABG80-K (V2),

(V3) – 2ks Pre ohrev kúpe!ov v

predúprave

tuhé látky

132,0

07

0,0100

217,934

0,016563

91,40

4

0,006947 SO2 0,001

2 0,001988

0,000834 NOx 0,195

6 0,322978

0,135461 CO 0,079

0 0,130433

0,054705 org.

uhlík 0,013

2 0,021739

0,009118

Plynov$ horák ABG30-F-3-2 (V4), (V5) – 2 ks

na vypa!ovanie upraven$ch v$robkov v KTL

tuhé látky

43,06

2

0,0033

71,092

0,005403

288,1

42

0,021899 SO2 0,000

4 0,000648

0,002628 NOx 0,063

8 0,105358

0,427026 CO 0,025

8 0,042549

0,172453 org.

uhlík 0,004

3 0,007091

0,028742

TNV dopa!ovacie zariadenie (V6)

1 ks plynov$ horák

tuhé látky

0,10944

0,00993

0,00985 SO2 0,091

20 0 0

NOx 0,71136

1,42524

1,41404 CO 0,747

84 0,054

62 0,054

19 org. uhlík

0,54720

0,00993

0,00985 Poplatok za rok 219,62 EUR 122,81 EUR 141,32 EUR

Preh'ad ro$n&ch emisií a poplatkov za zne$is%ovanie ovzdu#ia znázor*uje tabu'ka 4.

- 47 -

Tab 4. Zne"is$ovanie ovzdu%ia

Umiestnenie

Názov a kategória zdroja pod!a

zákona ". 137/2010 Z. z. o ochrane

ovzdu#ia a vyh. ". 356/2010 Z.

z. v znení nesk. predpisov

Druh emisií látky

2008 2009 2010

spotr. ZP

emisie spotr. ZP

emisie spotr. ZP

emisie

v tis. m3 t/rok

SZ 3 SO 02

V$roba stabilizátorov

Vykurovanie objektu SO 02

1.1.2 Technologické celky obsahujúce

stacionárne zariadenia na

spa!ovanie palív s

nai#talovan$m súhrnn$m menovit$m

tepeln$m príkonom * 0,3 MW - stredn$

zdroj

tuhé látky

6,193

0,00047

6,227

0,000473

6,601

0,000502

SO2 0,00006 0,000057 0,000060

NOx 0,00918 0,009228 0,009783

CO 0,00371 0,003727 0,003951

org. uhlík 0,00062 0,000621 0,000658

Poplatok za rok 0,75 EUR 0,75 EUR 0,80 EUR

4.5.3 Odpadové hospodárstvo

ZF Levice sa riadi pri preprave nebezpe"n$ch odpadov nasledovn$mi

povinnos(ami:

• vykonáva( prepravu nebezpe$n&ch odpadov dopravn&mi prostriedkami, ktoré

vyhovujú ustanoveniam v#eobecne záväzn&ch právnych predpisov o preprave

nebezpe$n&ch vecí; ak nevykonáva prepravu sám, je povinn& ju zabezpe$i% u

dopravcu oprávneného pod'a osobitn&ch predpisov,

• vies( evidenciu o prepravovan&ch nebezpe$n&ch odpadoch na sprievodnom liste a

uchováva% sprievodn& list pä% rokov,

• ohlasova( ustanovené údaje z evidencie In#pektorátu a obvodnému úradu

!ivotného prostredia príslu#nému pod'a sídla alebo miesta podnikania

odosielate'a a príjemcu nebezpe$n&ch odpadov,

• hlásenie o prepravovan&ch nebezpe$n&ch odpadoch podáva% na kópii

sprievodného listu za obdobie kalendárneho mesiaca do desiateho d*a

nasledujúceho mesiaca,

- 48 -

• pri preprave nebezpe$n&ch odpadov musia by% sú$as%ou prepravn&ch dokladov

aj opatrenia ako nalo!i% s nebezpe$n&mi odpadmi v prípade havárie.

Preh'ad druhov, mno!stva a nákladov odpadov na zhodnotenie za roky 2008 a! 2010 za

divíziu S znázor*uje tabu'ka 5.

Tab. 5 Odpad na zhodnotenie

Názov odpadu

Kateg. odpadu

2008 2009 2010

Mno%stvo v tonách EUR Mno%stvo

v tonách EUR Mno%stvo v tonách EUR

Ostatn& odpad

Div. S

1

Kovov$ odpad

zmie#an$ 120102 2 125,55 +25. 225,43 72,42 6.204,31 123,32 +21.270

Kovov$ odpad

zmätky 120102 3 17,50 +2 016,20 153,21 15.271,66 272,18 +51.181

Obaly z papiera 150101 4 15,05 +34,69 33,92 518,85 52,47 -612

Obaly z plastov 150102 5 0,43 +13,80 3,87 112,01 7,86 -76

Obaly z dreva 150103 6 11,50 0 70,91 0 101,17 +17

Vyradené zariadenia 160214 7 - - - - 0,05 0

Tuky z lapola 190809 8 - - - - 1,14 0

Spolu 9 170,03 +27.290,12 334,33 +22.106,83 558,19 +71.780

Nebezpe$n& odpad

Div. S

10

Odpadové oleje 130110 11 - - 0,20 0 1,20 +60

Rozpú#(adlá 140603 12 - - 21,00 5.576,55 0 0 Spolu 13 - - 21,20 5.576,55 1,20 +60

Ostatn& + nebezpe$n& Spolu 14 170,03 +27.290,12 355,53 27.683,38 559,39 +71.840

Obrat (mil. EUR) 15 9,390 21,845 32,062

Mno!stvo t/obrat 16 18,1 16,3 17,4

- 49 -

Preh'ad druhov, mno!stva a nákladov odpadov na zne#kodnenie za roky 2008 a!

2010 za divíziu S znázor*uje tabu'ka 6.

Tab. 6 Odpad na zne#kodnenie

Názov odpadu Kateg. odpadu

2008 2009 2010

mno!stvo v tonách EUR mno!stvo

v tonách EUR mno!stvo v tonách EUR

Ostatn& odpad

Div. S

1 Drevo 150103 2 - - - - 10,83 -267

Zmie#ané obaly 150106 3 12,03 -439,22 21,96 -839,09 24,18 -923 Vodné kvapaliny 161002 4 124,00 11. 293,08 - - - -

Tuky z lapola 190809 5 0,74 0 1,03 -36,24 - - Komunálny

odpad 200301 6 9,68 -1. 650,33 10,56 -931 34,32 -1.248

Spolu 7 146,45 -13.382,63 33,55 -1.806,33 69,33 -2.438

Nebezpe$n& odpad 8

Kaly z fosfátovania 110108

Div. S

9 34,15 -4.275,10 98,27 -12.722,11 128,16 -12.880

Pra"kové vody 110111 10 - - 61,68 -11.786,93 30,10 -3.463

Odpady z odmas()ovania 110113 11 - - 153,80 -

28.755,10 435,99 -49.990

Eluáty 110115 12 - - 87,66 -16.666,68 322,84 -37.468

Odlu"ova" oleja 130502 13 - - 2,80 -197,22 0 0 Iné palivá 130703 14 - - 0,04 -5,18 0,08 -17

Rozpú#(adlá 140603 15 20,38 -5.212,88 - - - - Obaly

obsahujúce NL 150110 16 1,15 -143,96 4,98 -628,52 6,13 -795

Zaolejov .handry absorbenty

150202 17 1,45 -182,14 3,99 -515,65 7,80 -802

Spolu 18 57,13 -9.814,08 413,22 -71.277,39 931,10 -

105.415

Ostatn& + nebezpe$n& Spolu 19 203,58 -

23.196,71 446,77 -73.083,72 1.000,43 -

107.853

Obrat (mil. EUR) 20 9,390 21,845 32,062 Mno!stvo t/obrat 21 21,7 20,5 31,2

- 50 -

Preh'ad porovnania mno!stiev ostatného a nebezpe$ného odpadu a spôsobu

zne#kod*ovania odpadu za roky 2008 a! 2010 za divíziu S znázor*uje tabu'ka 7.

Tab. 7 Ostatn! a nebezpe"n! odpad

Druh odpadu r. 2008 r. 2009 r.2010

mno% t/rok

mno% t/rok

mno% t/rok

Ostatn$ odpad 1 316,48 367,88 627,52

Nebezpe"n$ odpad 2 57,13 434,42 932,3

Odpady spolu 3 373,61 802,3 1.559,82

Zhodnocovan$ odpad 4 170,03 355,53 559,39

Zne#kod)ovan$ odpad 5 203,58 446,77 1000,43

Koeficient zhodnocovania 6 0,46 0,44 0,36

Obrat (mil. EUR) 7 9,390 21,845 32,062

Mno%stvo t/obrat 8 39,8 36,7 48,7

Základné ekonomické ukazovatele vo vz%ahu k !ivotnému prostrediu za roky 2008

a! 2010 (údaje v EUR) zobrazuje tabu'ka 8.

Tab. 8 Ekonomické ukazovatele

2008 2009 2010 Poplatky za zne$is%ovania ovzdu#ia 1 221 125 143 Príjmy z predaja druhotn$ch surovín 2 59.303,83 55.845 227.167 Náklady na zne#kod)ovanie odpadov 3 25.670,55 83.418,97 118.125 Náklady na energie 4 559.743 866.194 995.018 Vodné – sto"né 5 22.348 22.440 26.257 Investi"né náklady na %ivotné prostredie

6 79.526,18 24.999,06 64.283,52

Do$asné skladovanie a likvidáciu odpadov zais%uje pou!ívate' linky. V areáli

lakovne ja vymedzen& zbern& priestor, kde sa uskuto$ní zber a do$asné skladnenie

nebezpe$ného odpadu. Nebezpe$né látky sa zbierajú v uzatváracích tesn&ch nádobách

(200l oce'ové sudy vystu!ené plastovou fóliou) zbierajú sa triedia sa oddelene pod'a

druhu. Priestor pre zber odpadu je uzavret&, chránen& pred da!+ovou vodou,

s nepriepustnou podlahou. V zberni je mo!né nebezpe$né látky skladova% maximálne

- 51 -

rok, ak to úrad "P nestanoví inak. Nebezpe$n& odpad je pod'a potreby – zvy$ajne

mesa$ne – odvá!an& odbornou likvida$nou firmou.

V roku 2010 bolo v spolo$nosti ZF LEVICE s.r.o. vykonané miestne #etrenie

SI"P, odboru integrovania a kontroly na prevádzku „Linka povrchov&ch úprav“, ktorá

v zmysle zákona o integrovanej prevencie a kontrole zne$is%ovania !ivotného prostredia

spadá pod IPKZ prevádzku a na ktorú bolo následne vydané nové integrované

povolenie. Následne bolo vydané kolauda$né rozhodnutie, ktor&m sa povo'uje u!ívanie

stavby „SO 01.5 KTL-Kataforéza –linka povrchov&ch úprav“.

Z hodnotenia dodr!iavania po!iadaviek zmluvn&ch partnerov a taktie! verejnosti

z h'adiska oblasti ochrany !ivotného prostredia vypl&va, !e spolo$nos% si svoje záväzky

plní.

4.6 KTL – KATAFORÉZNA LINKA POVRCHOV+CH ÚPRAV

4.6.1 Technick$ popis zariadení na linke povrchov$ch úprav

4.6.1.1 Má$acie zariadenie predúpravy

Zariadenie predúpravy pracuje na princípe ponoru v&robkov do pracovného média

v jednotliv&ch vaniach linky predúpravy priebe!n&m systémom. Pri operácii sa

pomocou zdvíhacieho zariadenia chemickou a hydromechanickou cestou odstráni

zne$istenie z v&robkov. Na závesn&ch rámoch visiace v&robky sú prepravované

pomocou automatick&ch transportn&ch zariadení (!eriavov) do príslu#nej vane pod'a

predpísaného technologického postupu.

Predpísaná technologická teplota média vo vani je zabezpe$ená ohrevom teplou

vodou cez v&menník tepla umiestnen& vo vani. V&roba teplej vody a jej dodávka do

v&menníka je zabezpe$ovaná z kotlov vykurovan&ch zemn&m plynom. Vane

vyhrievan&ch zón sú tepelne izolované. Vo vyhrievan&ch zónach vznikajúce pary sú

odsávané a odvedené cez prá$ku plynov, v ktorej sa pred vypustením do ovzdu#ia

vy$istia.

- 52 -

4.6.1.2 Dopl*ovacie jednotky predúpravného zariadenia

- zariadenie na v!robu demivody reverznou osmózou – zariadenie slú!i na v&robu

surovej demineralizovanej vody formou reverznej osmózy.

- demineraliza"né zariadenie s iónovou v!menou – zariadenie slú!i na kontinuálnu

údr!bu demivody z oplachovej vane, pracuje na princípe iónovej v&meny.

- vykurovací systém – úlohou vykurovacieho okruhu je zabezpe$enie tepeln&ch

po!iadaviek v technologickej linke. Vykurovanie sa uskuto$ní teplou vodou.

Vyhrievanie vaní je zabezpe$ené lamelov&m v&menníkom tepla. Na primárnej strane

v&menníka tepla cirkuluje kotlom vyhrievané médium (voda), na sekundárnej strane

pracovné médium z vane. Regulácia vyhrievacieho okruhu je zabezpe$ená prúdením

tekutiny na primárnej strane. Prevzdu#nenie sa uskuto$ní kaloriferom vyhrievan&m

taktie! teplou vodou. Vyhrievanie potrebnej teplej vody na primárnej strane v&menníka

je zabezpe$ené plynov&m kotlom. Kotol je vysokov&konn&, pretlakov&, s CE

certifikáciou.

- odlu"ova" oleja – pri prvej vani odmas%ovania je zabudovan& plávajúci odlu$ova$

oleja, cez ktor& je olej z média v nádr!i odmas%ovania odlú$en&. Médium z vane je

odvádzané do odlu$ovacej nádr!e. V odlu$ovacej nádr!i je potrebné necha% tekutinu

stá% a! dovtedy k&m sa olej nevyplaví na povrch. Zariadenie odlu$ova$a je zlo!ené

z nádr!e (je z akumulovan&ch profilovan&ch dosiek), odlu$ova$a oleja, membránového

$erpadla a potrubí. Olej je odde'ovan& z povrchu hladiny pomocou odlu$ova$a oleja.

Od oleja o$istené va*ové médium je pre$erpávané spä% do odmas%ovacej vane pomocou

$erpadla. Odlú$en& olej sa zberá do pristavanej nádr!e. Po naplnení sa odvá!a na

likvidáciu zmluvnou organizáciou.

- automatick! regulátor kyseliny (retarda$né zariadenie) – zariadenie slú!i na odlú$enie

vo'nej kyseliny zo !eleza a z legovacej prísady, ako aj na regeneráciu kyseliny. Funguje

na základe iónovej v&meny. Odlu$uje a regeneruje kyselinu z vane morenia.

- odkalovacie zariadenie Zn-fosfátovej vane – pásov& kalolis slú!i na odstránenie kalu

vznikajúceho z procesu fosfátovania. Kalové $erpadlo pripojené ku ku!e'ovej strane

vane nepretr!ite pre$erpáva tekutinu so odkalovacieho zariadenia. Vy$istená tekutina

prete$ie spä% do vane. Zariadenie vo ve'kej miere predl!uje !ivotnos% kúpe'a. Na konci

ku!e'ovitého dna sa nachádza prípojka stla$eného vzduchu. Stla$en& vzduch slú!i na

rozvlá$nenie vznikajúcej usadeniny kalu. Pri odtoku ku!e'ovitého dna sú zabudované

- 53 -

pneumatické odkalovacie ventily, ktoré sa otvárajú automaticky striedavo. Napájanie

pásového kalolisu je zabezpe$ené cez membránové $erpadlo na stla$en& vzduch. Filter

zachytí kal (lisovan& kal) a prefiltrovaná tekutina prete$ie. Pri kondenzácii pevného

materiálu sa zvy#uje filtra$n& tlak. Po dosiahnutí maximálnej hodnoty tlaku alebo jeho

sekundárnej hodnoty automaticky nasleduje su#enie. Prítok tekutiny sa uzavrie

a privádza sa stla$en& vzduch, ktor&m bude kal vysu#en&. Po su#ení sa otvára filtra$ná

komora a a! dovtedy prebieha filtrácia, k&m sa filtra$n& priestor nenaplní $ist&m

filtra$n&m médiom. Filtra$n& kolá$ sa z filtra po$as procesu odstráni automaticky.

- odsávanie – odsávanie vzduchu bude vedené cez pra$ku plynov, ktorá o$istí vzduch

od alkalick&ch a kysl&ch prvkov. Pre$isten& vzduch je mo!né vypú#%a% do vo'ného

priestranstva. Zaradenie pozostáva z pra$ky plynov, rôznych vzduchovodov, !alúzií

a armatúr.

- zariadenia morenia – zariadenie slú!i na chemické $istenie lamelov&ch v&menníkov

tepla vo vaniach odmas%ovania, morenia, aktivácie a Zn-fosfátovania. Na povrchu

lamiel lamelového v&menníka tepla sa tvorí ur$itá vrstva usadenín, ktorá zabra*uje

prestupu tepla. Preto je potrebné túto vrstvu v stanoven&ch cykloch odstráni%.

Zariadenie morenia pozostáva z PP nádr!e, obehového $erpadla, systému potrubí (

s armatúrami). Slú!i na pre$istenie lamelového v&menníka tepla. Pred a po pre$istení

bude systém potrubí a lamelov& v&menník tepla opláchnut& $erstvou vodou. Pri $istení

sa kyselina pre$erpáva $erpadlom z nádr!e do sekundárneho vykurovacieho okruhu.

4.6.1.3 KTL lakovacie zariadenie

Lakovanie má"aním – pri elektrolytickom lakovaní sa v&robok ponorí do vodou

rozpustného laku s nízkym obsahom pevn&ch látok. Dôsledkom pásma jednosmerného

napätia medzi v&robkom a protielektródou sa pevné látky laku oddelia od v&robku.

V&sledkom tohto procesu je jednoliata vrstva laku s v&nimo$nou pri'navos%ou, ktorá sa

nedá dosiahnu% inou technológiou lakovania.

Podmienky elektrolakovania – v&robky ur$ené pre lakovanie sa nesmú po$as

má$acieho procesu vynori% na povrch hladiny, nemô!u by% duté, lebo sa mô!u vytvori%

bubliny. Pri zavesení v&robku na závesy treba dáva% pozor na to, aby zavesenie

prebehlo pod'a predpisov (závesy musia by% elektricky vodivé).

- 54 -

%truktúra zariadenia – zariadenie je zlo!ené z KTL a UF vaní, obehového systému

laku, ved'aj#ích agregátov a riadiaceho pódia. Agregáty slú!ia na dopl*ovanie

a chladenie laku. Va*a je zhotovená z PP platní, umelá hmota zabra*uje korózii

a izoluje elektrinu. Hladina vody bude kontrolovaná plavákov&m spína$om, pri kontrole

alebo $istení je mo!né lak pre$erpa% do nádr!e. Aj v nej je zabezpe$ená stála cirkulácia

a teplota laku.

Má"anie a lakovanie v!robkov – ponorenie a vynorenie v&robkov prebieha pomocou

taktového zdvíhacieho zariadenia. Prívod elektrickej energie je zabezpe$en& cez

pantograf.

4.6.1.4 Bezpe$nos% a kontrola

Bezpe"nos( a kontrola prevádzky je zabezpe"ená:

• 4 plavákové hladinomery pre registrovanie min. a max. hladiny,

• filtrácia laku je vykonávaná kontinuálne,

• regulácia teploty lakovacej vane je zabezpe$ená chladi$om laku,

• sledovanie hornej a dolnej hrani$nej hodnoty KTL laku na základe hrani$n&ch

hodnôt uveden&ch na hlavnom regulátore,

• prúdenie elektriny v KTL vani je mo!né iba po$as v&roby,

• dvojnásobná bezpe$nos% bezpe$nostn&m spína$om, blokovaná usmer*ova$om,

• strojné bezpe$nostné ohradenie pri vstupe a v&stupe z pódia ako aj umiestnenie

v&stra!n&ch tabuliek na nebezpe$n&ch miestach.

- 55 -

4.7 Technologické postupy na zmiernenie emisií, prezentácia najlep#ej

dostupnej techniky

Odsávan& vzduch z linky predúpravy je odveden& cez pra$ku plynov a odlu$ova$

aerosólov, sú namontované úsporné rekupera$né zariadenia s 88-90% ú$innos%ou.

Vnútorn& vzduchovod vypalovacej pece je rie#en& tak, aby bola zabezpe$ená cirkulácia

teplého vzduchu. Aby sa dosiahla úspora energií je vetranie v peci zní!ené na minimum.

V dôsledku dobrej tepelnej izolácii a zní!enej spotrebe energií sa zní!i aj emisia spalín.

Pri KTL lakovaní sa uvo'ní men#ie mno!stvo riedidla (KTL lak je rieden& vodou)

oproti klasickému lakovaniu lakmi rieden&mi organick&mi rozpú#%adlami. Vzduchovod

pece je napojen& na dopalovacie zariadenie (TNV), ktoré spáli organické rozpú#%adlá.

Z pra$ky plynov je vzduch odveden& cez rekupera$né zariadenie, ktoré slú!i na

predhriatie $erstvého vzduchu. Do dopalovacieho zariadenia je namontovan&

rekuperátor vzduchu a vody. Spä% získaná teplá voda je pou!ite'ná na technologické

vyhrievanie.

Chemikálie, laky a technológie boli stanovené na základe dlhoro$n&ch skúseností

spolu s odborníkmi v&robcov lakov a chemikálií. Kontrolu celej technologickej linky

vykonáva po$íta$ $o je zárukou dodr!ania presn&ch technologick&ch parametrov.

Prednosti KTL lakovania proti klasick$m technológiám lakovania:

- rovnomern& povrch laku,

- hrúbka su#iny je regulovate'ná pomocou elektrického prúdu,

- hrúbka vrstvy laku je rovnomerná,

- lakovan& povrch je vysokoodoln& vo$i korózii,

- lakovan& kov sa nerozpú#%a, jeho ióny nezne$is%uj= náter a lakovací kúpe',

- lakovací kúpe' má dlhú !ivotnos% (min. 1 rok),

- kataforetické laky majú ú$inné vlastnosti na ve'kej ploche, v prípade $lenit&ch

a dut&ch predmetov zabezpe$ujú dokonalú ochranu povrchu,

- technológia je úsporná z h'adiska spotreby materiálov a energií,

- lak obsahuje minimum (cca 1-2%) organického rozpú#%adla, rozpú#%adlom je

demivoda,

- 56 -

- pou!itím ultrafiltrácie je mo!né dosiahnu% 85%-né vyu!itie laku,

- pou!ité vyhrievacie zariadenia fungujú s ú$innos%ou 88-90%,

- vzduchovod a dopa'ovacie zariadenie sú vybavené vysokov&konn&m

rekuperátorom. Spä% získané teplo je vyu!ívané na v&robu teplého vzduchu

a teplej vody.

Uvedené faktory ako i merania na zariadeniach dokazujú, !e emisné hodnoty tejto

technológie vyhovujú legislatívnym predpisom a !e pou!itá technológia, jej zariadenia

a v#etky jej zlo!ky a jednotky sp.*ajú po!iadavky najlep#ej dostupnej techniky (BAT).

Mô%eme vyhlási(, %e zariadenie:

- je úsporné z h'adiska materiálu a energie,

- má hodnoty emisií nebezpe$n&ch látok pod zákonom stanoven&mi hodnotami,

- po$as prevádzky aj po jej ukon$ení nespôsobuje zne$is%ovanie ovzdu#ia ani iné

zne$istenie "P.

4.8 Odpadová voda

4.8.1 Neutralizácia odpadovej vody

Po$asprevádzky povrchovej úpravy vznikajúce odpadové vody s kyslou

koncentráciou potrebujú nepret!itú úpravu, lúhové koncentráty úsekovú úpravu. Po$as

údr!by alebo havárie je nutné upravi% v#etky vzniknuté odpadové vody. Odmas%ovací

kúpe' a odpadové vody vznikajúce pri regenerácii moriaceho kúpe'a sú likvidované

u externej firmy, ktorá má na takúto $innos% povolenie.

Zásady "istenia odpadovej vody:

- kapacita neutraliza$ného zariadenia je 2 m2/h,

- vy$istená odpadová voda pri bodoch na odber kontroln&ch vzoriek musí sp'*a%

po!iadavky platnej legislatívy,

- musí by% zaru$ené, !e hrani$né hodnoty budú trvale dodr!ané,

- prevádzka neutraliza$ného zariadenia na úpravu odpadovej vody bude

alutomatická,

- po$as procesu predúopravy je nutné pou!íva% $o najmenej chemikálií,

- 57 -

- manuálny zákrok obsluhy neutraliza$nej stanice obmedzi% iba na úpravu kalu,

údr!bu a doplnenie chemikálií.

4.8.2 Úprava odpadovej vody

Po$as neutralizácie sa upravujú v priebe!nom automatickom systéme oplachové

vody z linky povrchovej úpravy. Koncentrát sa zhroma!duje a v malom mno!stve sa

dávkuje v pomere 1:10 k preibe!ne upravovan&m odpadov&m vodám. Neutraliza$né

zariadenie odpadovej vody je roadené PLC a je automatickej prevádzky.

Vznikajúce koncentráty a oplachové vody ssa separovane dostanú do zásobníka

koncentrátu a do zberacích #ácht predúpravcného zariadenia. Úprava koncentrátu

prebieha v mal&ch dávkach kvôli zabezpe$eniu rovnomernej koncentrácie minerálov

a kvality odtekajúcej vody. Nastavenie pH sa uskuto$ní v reaktore a tu sa pridáva

k odpadovej vode aj chemikália na #tiepenie emulzie. Úprave prebieha v reaktore

s prienbe!nou prevádzkou. Neutralizovaná voda odtekáva do siete kanalizávie cez

usadzova$ sio #ikmou doskou a so vzduchom $isten&m mechanick&m filtrom. Systém

dodato$nej filtrácie zabezpe$uje aby sa do kanalizácie nedostalo zne$istenie.

Usadzovan& kal s $asov& spína$om riadneom takte sa dotane na kalolis. V&sledkom

neutralizácie odpadpvej vody je kal hydroxidu !elezitého s pribli!ne 25-30% su#iny.

- 58 -

5 Záver

V závere mô!eme skon#tatova%, !e IPKZ je pokro$il&m spôsobom regulácie

vybran&ch priemyseln&ch $inností pri dosiahnutí vysokej úrovne ochrany !ivotného

prostredia ako celku. Cie'om opatrení je predchádza% zne$isteniu a ak to nie je mo!né,

tak obmedzova% vznik emisií. Ni!#ie zá%a!e !ivotného prostredia je dosiahnuté

zni!ovaním produkovan&ch emisií, predov#etk&m aplikáciou preventívnych opatrení,

ale nie pou!itím koncov&ch technológií, ktoré odstra*ujú u! vzniknuté zne$istenie..

Preventívny prístup tak umo!*uje pri vhodnej vo'be v&robn&ch postupov zní!i%

investi$né náklady na koncové technológie, suroviny a energie. Integrovaná prevencia

prekonáva princíp zlo!kového prístupu, ktor& $asto viedol k prenosu zne$istení z jednej

zlo!ky !ivotného prostredí do druhej.

Na európskej úrovni je IPKZ regulovaná smernicou 2008/1/ES (predt&m 96/61/ES)

o integrovanej prevencii a kontroly zne$is%ovania. Do slovenskej legislatívy je smernica

transponovaná zákonom NR SR $. 245 z 19. júna 2003 o integrovanej prevencii a

kontrole zne$is%ovania !ivotného prostredia a o zmene a doplnení niektor&ch zákonov.

Hlavné princípy IPKZ sú:

- posudzovanie priemyseln&ch $inností z h'adiska ochrany !ivotného prostredia ako

celku,

- zabezpe$enie tak&ch prevádzkov&ch podmienok, ktoré neumo!*ujú prenos zne$istenia

medzi jednotliv&mi zlo!kami !ivotného prostredia,

- zní!enie celkového negatívneho vplyvu na !ivotní prostredie,

- podpora preventívneho prístupu pri zni!ovaní zne$istení,

- obmedzenie vzniku odpadu vo'bou vhodnej technológie s cie'om vzniknuté odpady v

maximálnej mo!nej miere zhodnocova% a recyklova%,

- stanovenie podmienok prevádzky zariadení na základe najlep#ích dostupn&ch techník

(Best Available Techniques – BAT),

- pravidelné prieskumy vydan&ch integrovan&ch povolení a ich úpravy pod'a

posledného v&voje techniky s cie'om ur&chli% technickú inováciu zariadení,

- integrácia $iastkov&ch povolení do jedného a vydanie tohto povolenia jedn&m úradom,

- informovanie verejnosti a jej ú$as% na povolávacom procese.

- 59 -

6 Zoznam pou$itej literatúry

Odborná literatúra

1. BEST, G. 1999. Environmental pollution studies. Liverpool university press. 1999.

156 str. ISBN 0-85323-923-1

2. BRANI0, M. - HUNOVÁ, I. 2009. Atmosféra a klima – aktuální otázky ochrany

ovzdu%í. Univerzita Karlova v Praze, Karolinum. 2009. 351 str. ISBN 978 80 246

1598 1

3. (ERMÁK, O. a kol. 2008. &ivotné prostredie. STU v Bratislave. 2008. 390 str.

ISBN 978-80-227-2958-1

4. ELIÁ0, P. 2005. Ekológia. SPU v Nitre. 2005. 217 str. ISBN 80-8069-271-8

5. FEHÉR, A. 2006. Prírodné zdroje, ich vyu#itie a ochrana. SPU v Nitre. 2006. 126

str. ISBN 80-8069-692-6

6. HILL, M. 2004. Understanding environmental pollution. Cambridge university

press. 2004. 468 str. ISBN-10 0-521-52726-0

7. HRONEC, O. a kol. 2010. Kvalita zlo#iek #ivotného prostredia v problémov!ch

oblastiach Slovenska. Mendelova univerzita v Brne. 2010. 227 str. ISBN 978 80

7375 387 0

8. KAPUSTOVÁ, B. a kol. 2006: Skúsenosti SA&P ako oprávnenej osoby pre

poskytovanie odborného poradenstva v oblasti IPKZ so spracovaním #iadosti

o vydanie integrovaného povolenia. In: Odpady, ". 2, ro". 6, 2006. EPOS,

Bratislava, Slovenská republika. pp. 31 – 34, ISSN 1335-7808.

9. MO3OK, B. a kol. 2005. Koncepcia smerovania k nulovému odpadu. Priatelia

Zeme – SPZ. 2005. ISBN 80-967972-3-9

10. PEIRCE, J. a kol. 1997. Environmental pollution and control. Butterworth-

Heinemann. 1997. 392 str. ISBN-10:0-7506-9899-3

11. PLÁNI(KA, R. a kol. 2005. Odpady – príru"ka o zni#ovaní vzniku a triedenom

zbere komunálnych odpadov. Priatelia Zeme - SPZ. 2005. 93 str. ISBN 80-967972-

4-7

12. PUCHEROVÁ, Z. 2005. Monitorovanie kvality a stav #ivotného prostredia

v slovenskej republike. UKF v Nitre. 2005. 174 str. ISBN 80-8050-845-3

- 60 -

13. SVOBODA, K. a kol. 1998. Energetika a #ivotné prost'edí. MINO. 1998. 263 str.

ISBN 80-7044-214-X

14. TUINSTRA, W. 2006. A study of reducing boudaries between air pollution

science and policy in Europe. Sense. 2006. 146 str. ISBN 90 8504 508 8

15. WHITELAW, K. 2004. ISO 14001 Environmental Systems Handbook. Elsevier.

2004. 237 str. ISBN 0 7506 4843 0

Zákony a legislatívne predpisy

16. Zákon NR SR $. 245 z 19. júna 2003 o integrovanej prevencii a kontrole

zne$is%ovania !ivotného prostredia a o zmene a doplnení niektor&ch zákonov v

znení zákonov $.: 525/2003 Z.z., 205/2004 Z.z., 220/2004 Z.z., 572/2004 Z.z.,

587/2004 Z.z.

17. Zákon 532/2005 Z.z., ktor&m sa mení a dop.*a zákon $. 245/2003 Z. z. o

integrovanej prevencii a kontrole zne$is%ovania !ivotného prostredia a o zmene a

doplnení niektor&ch zákonov v znení neskor#ích predpisov a o zmene a doplnení

niektor&ch zákonov

18. Vyhlá#ka Ministerstva !ivotného prostredia SR $. 391/2003 Z.z., ktorou sa

vykonáva zákon $. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole zne$is%ovania

!ivotného prostredia a o zmene a doplnení niektor&ch zákonov

19. Smernica Rady 96/61/EC z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole

zne$is%ovania !ivotného prostredia

20. Rozhodnutie komisie 2000/479/EC o zavedení Európskeho registra emisií

zne$is%ujúcich látok (EPER) pod'a $lánku 15 smernice rady 96/61/ES t&kajúcej sa

integrovanej prevencie a kontroly zne$is%ovania (IPPC)

Internetové zdroje

21. SAZP, 2009. Zlo!ky !ivotného prostredia a ich ochrana [online]. [cit. 2011-04-27].

Dostupné na:

<http://sazp.sk/slovak/periodika/sprava/sprava99/zlozky/voda/kvalpv.html>

22. SIZP, 2003. Manuál k povo'ovaciemu procesu IPKZ [online]. [cit. 2011-04-27].

Dostupné na: <http://sizp.sk/ipkz/dokumenty/manual_pp_pre_inspektorov.doc>

23. Enviroportal. Informa$n& systém IPKZ [online]. [cit. 2011-04-27]. Dostupné na:

<http://ipkz.enviroportal.sk/informacny-system.php>

- 61 -

7 Prílohy

- 62 -

Príloha 1: Schémy povo'ovacieho procesu IPKZ

- 63 -

- 64 -

Príloha 2: Zoznam meran&ch ukazovate'ov ZF Levice

". Mern' ukazovate! Termíny Kontroluje Zodpovedn' Limitné hodnoty

1 Spotreba el.

energie

Celková spotreba denne PPA Energetik Rezervovaná

kapacita 1 200 kW Stabilizátory

2 Spotreba pitnej vody

Celková spotreba denne PPA Energetik

10 000 m3/rok 833 m3/mesiac Lakov!a

3 Spotreba po"iarnej vody

Celková spotreba denne PPA Energetik

4 Mno"stvo odpadovej vody

Celkové mno"stvo –

Parshalov "lab

denne PPA energetik

5 Mno"stvo

technologickej odpadovej vody

Prietokomer RCDL M70

PFT 420 denne PPA energetik

Maximálny povolen# prietok:

Qmax = 2,0 l/s

6 Kvalita

spla$kovej odpadovej vody

pH, CHSKcr, NL, Ropné látky, Tuky,

RL105, N -NH4+,

Pcelk, BSK5, N-NO2, fluoridy, Cr celkov#, Cr

$es%mocn#, Zinok, Aktívny chlór,

Sulfidy, &elezo, Hliník, Nikel,

AOX

mesa'ne ZVS, a.s., OZ Levice vodohospodár

pH (6,5-8,5), CHSKcr (700 mg/l),

NL (430 mg/l), Ropné látky (1 mg/l), Tuky (25

mg/l), RL105 (2 500 mg/l), N -NH4

+ (45 mg/l), Pcelk (5 mg/l), BSK5 (350 mg/l), N-

NO2 (7 mg/l), fluoridy (5 mg/l), Cr celkov# (0,8 mg/l), Cr $es%mocn# (0,1 mg/l),

Zinok (2 mg/l), Aktívny chlór(0,5 mg/l), Sulfidy (1 mg/l), &elezo (3 mg/l), Hliník (2

mg/l), Nikel (0,2 mg/l), AOX (0,5 mg/l)

7

Kvalita vody vypú$%anej

z neutraliza'nej stanice

pH, CHSKcr, NL, Ropné

látky, RL105, N -NH4

+, Pcelk, BSK5, N-NO2,

fluoridy, Cr celkov#, Cr

$es%mocn#, Zinok, Aktívny chlór,

Sulfidy, &elezo, Hliník, Nikel,

AOX

mesa'ne

ZVS, a.s., OZ Levice

vodohospodár

pH (6,5-8,5), CHSKcr (420 mg/l),

NL (30 mg/l), Ropné látky (1 mg/l), RL105

(2 500 mg/l), N -NH4

+ (45 mg/l), Pcelk (5 mg/l), BSK5 (300

mg/l), N-NO2 (7 mg/l), fluoridy (5

mg/l), Cr celkov# (0,8 mg/l), Cr $es%mocn#

(0,1 mg/l), Zinok (2 mg/l), Aktívny

chlór(0,5 mg/l), Sulfidy (1 mg/l), &elezo (3 mg/l), Hliník (2 mg/l),

Nikel (0,2 mg/l), AOX (0,5 mg/l)

- 65 -

8

Kvalita vody vypú$%anej

z neutraliza'nej stanice

(a"ké kovy (zinok, "elezo,

hliník, nikel)

1 x za polrok

technológ lakovne vodohospodár

Zinok (2 mg/l), )elezo (3 mg/l),

Hliník (2 mg/l), Nikel (0,2 mg/l)

9 Spotreba zemného plynu

Celková spotreba denne PPA energetik

RZM 10 554 000 kWh

DMM 8 500 m3 Vykurovanie

SO1 denne PPA energetik Vykurovanie

SO2 Kotol!a AB

10 V#roba stla'eného vzduchu mesa'ne PPA energetik

- 66 -

Príloha 3: Register environmentálnych záznamov ZF Levice

". Záznam Druh

záznamu Termíny Zodpovedn$

Miesto ulo%enia

1. V&daj nebezpe$. a #kodliv&ch látok - olejov

Materiálová karta

v&daja priebe!ne

Pracovník skladu

tlmi$ov&ch olejov

tlmi$ov& sklad olejov

2. V&daj nebezpe$.

a #kodliv&ch látok - chemikálií

Materiálová karta

v&daja priebe!ne

Pracovník skladu

chemikálií

sklad chemikálií

3. V&daj nebezpe$.

a #kodliv&ch látok – hor'av&ch látok

Materiálová karta

v&daja priebe!ne

Pracovník skladu

hor'av&ch látok

sklad hor'av&ch

látok

4. Kontrola kvality vody -spla#ková kanalizácia

Oznámenie Protokoly

1x za 6 mesiacov Vodohospodár oddelenie

"P

5. Kontrola odsávacieho zariadenia

Záznamník odsáv.

zariadenia

pod'a návodky

Oddelenie údr!by

oddelenie údr!by

6. Vizuálny monitoring Kniha monitoringu "P priebe!ne

Príslu#n& vedúci

pracovník na prevádzke

na pracovisku

7. Kvalita chladiacich tekutín Záznam o kontrole

pod'a návodiek

Oddelenie kontroly

na pracovisku

8. Kvalita pracích roztokov Záznam o kontrole

pod'a návodiek

Oddelenie kontroly

na pracovisku

9. Havária, únik Na0L Záznam aktuálne Príslu#n&

vedúci pracovník

oddelenie "P

10. Spotreba technick&ch plynov plynov (argón, CO2)

Prevádz. denník Záznam o spotrebe

aktuálne Obsluha energetik

oddelenie logistiky

11.

Kontrola predpísan&ch parametrov odparovacej,

tlakovej, zmie#avacej stanice argónu a CO2

Prevádz.denník

denne Obsluha

oddelenie logistiky

12.

Spotreba energií (voda, plyn, el.energia, stla$en&

vzduch) a mno!stvo odpadov&ch vôd

Elektronická forma (tla$ivo) mesa$ne

PPA Power, Energetik

oddelenie "P

13. Mno!stvo priemyseln&ch odpadov&ch vôd

Záznam o vypú#%aní

POV aktuálne

PPA Power, vedúci lakovne

Energetik

oddelenie "P

14. Kontrola prevádzky

plynovej kotolne administratívna budova

Prevádzkov& denník aktuálne PPA Power kotol*a

- 67 -

15. Kontrola kanaliza$nej siete, lapa$ov tukov, odlu$ova$ov

ropn&ch látok

Záznam o kontrole

pod'a MPP

PPA Power

TS

16. Sklad chemikálií Prevádzkov& denník denne Pracovník

skladu sklad

chemikálií

17. Sklad hor'av&ch látok Prevádzkov& denník denne Pracovník

skladu

sklad hor'av&ch

látok

18. Kontrola vodivosti a pH kúpe'ov na LPÚ

Tabulka KTL-slov denne Chemické

laboratórium server M

19. Rozbor fosfátovacieho kúpe'a

Tabulka KTL-slov denne Chemické

laboratórium server M

20. Rozbor kúpe'ov predúpravy Tabulka KTL-slov

2 x za t&!de*

Chemické laboratórium server M

21. Rozbor odpadovej vody z NS

Prevádzkov& denník

1 x za t&!de*

Chemické laboratórium

chemické laboratórium

22. Rozbor KTL Tabulka KTL-slov

2 x za t&!de*

Chemické laboratórium server M

23. Spotreba chemikálií

a mno!stvo odpadov&ch vôd – NS

Prevádzkov& denník NS denne Vedúci zmeny

LPÚ LPÚ

24. Kontrola prevádzky kotlov

Revízia horákov Prevádzkov&

denník denne Vedúci zmeny LPÚ

25. Kontrola prevádzky

priemyseln&ch vzduchov&ch ohrieva$ov

Prevádzkov& denník denne Vedúci zmeny LPÚ

26. Kontrola koncentrácie

odmas%ovacieho roztoku – pra$ka - logistika

Záznam o kontrole

1 x za t&!de*

Chemické laboratórium

na pracovisku

27. Kontrola koncentrácie

odmas%ovacieho roztoku – pra$ka montá! – linka $. I

Záznam o kontrole

1 x za t&!de*

Chemické laboratórium

na pracovisku

28. Kontrola koncentrácie

odmas%ovacieho roztoku – pra$ka montá! – linka $. II

Záznam o kontrole

1 x za t&!de*

Chemické laboratórium

na pracovisku

29.

Kontrola koncentrácie odmas%ovacieho roztoku – pra$ka ve'ká zvarov*a –

nádr! $. I

Záznam o kontrole

1 x za t&!de*

Chemické laboratórium

na pracovisku

30.

Kontrola koncentrácie odmas%ovacieho roztoku – pra$ka zvarov*a – nádr! $.

II, oplach

Záznam o kontrole

1 x za t&!de*

Chemické laboratórium

na pracovisku