Saturovanie dopytu po pracovnej sile prostredníctvom ...

Saturovanie dopytu po pracovnej sile prostredníctvom

migrácie v SR

Ing. Tomáš Domonkos, PhD.

Ing. Michal Páleník

Ing. Marek Radvanský

Národná štúdia pre Európsku migračnú sieť (European Migration Network)

Bratislava, september 2010

Európska migračná sieť bola založená rozhodnutím Rady 2008/381/ES a je fi nancovaná Európskou úniou.

Zostavenie tejto štúdie spolufi nancuje Európska únia a Ministerstvo vnútra SR.

Názory prezentované v tejto štúdii sú názormi autorov a nemusia predstavovať názory vlády Slovenskej republiky, Európskej komisie alebo IOM Medzinárodnej organizácie pre migráciu.

Autorský kolektív (v abecednom poradí): Ing. Tomáš Domonkos, PhD. (1., 2., 4., 5. kap.) Ing. Michal Páleník (príloha č. 2, štatistiky) Ing. Marek Radvanský (3. kap.)

IOM Medzinárodná organizácia pre migráciuNárodný kontaktný bod Európskej migračnej siete v Slovenskej republike Grösslingová 4

811 09 Bratislava, Slovenská republika

E-mail: [email protected].: +421 2 52 62 33 35

ISBN 978-80-970307-6-6

Predslov

Štúdia bola zostavená Medzinárodnou organizáciou pre migráciu Bratislava, ktorá je národným kontaktným bodom Európskej migračnej siete v Slovenskej republike. Táto národná štúdia je vypra-covaná v súlade so spoločnou štruktúrou a metodológiou stanovenou Európskou migračnou sieťou. Štúdia bola zostavená externými expertmi v roku 2010 a zachytáva obdobie od roku 2009 do súčas-nosti. Štatistické údaje pokrývajú obdobie od roku 2004 do roku 2009.

Obsah

Zoznam skratiek 7

Zhrnutie 8

01. Úvod 10

1.1 Metodológia 111.2 Defi nície 11

02. Prístup k politike ekonomickej migrácie v SR 15

2.1 Národná vízia a politika 152.1.1 Aktuálny prístup k riešeniu problému nedostatku pracovnej sily v niektorom odvetví národného hospodárstva 172.1.2 Najnovší vývoj v oblasti legislatívy a politík 19

2.2 Legislatívny a inštitucionálny rámec 202.3 Politická diskusia a angažovanosť záujmových skupín 22

03. Prístup k implementácii ekonomickej migračnej politiky 24

3.1 Implementácia ekonomickej migračnej politiky a legislatívy 253.2 Štatistika a trendy migrácie 27

3.2.1 Štatistika na trhu práce a migrácia 28

3.2.2 Analýza trendov a budúceho vývoja 41

04. Spolupráca s tretími krajinami v oblasti ekonomickej migrácie 43

05. Záver 47

Bibliografi a 50

Zoznam skratiek

EHP – Európsky hospodársky priestor

EMN – Európska migračná sieť

EURES – Európsky portál pracovnej mobility

EÚ – Európska únia

HT – hlavná trieda

IOM – IOM Medzinárodná organizácia pre migráciu

IT – informačné technológie

IZ – Inštitút zamestnania

KZAM – klasifi kácia zamestnaní

MEKOMIC – Medzirezortná komisia pre oblasť pracovnej migrácie a integrácie cudzincov

MIC – Migračné informačné centrum

MPSVR SR – Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

MV SR – Ministerstvo vnútra Slovenskej republikyNR SR – Národná rada Slovenskej republikyOECD – Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (Organization for Economic Cooperation and Development)PZI – priame zahraničné investície SR – Slovenská republika TK – tretie krajinyÚPSVaR – Ústredie práce, sociálnych vecí a rodinyVZPS – výberové zisťovanie pracovných síl

Zhrnutie

Zahraničná migrácia sa v súčasnosti považuje za

jednu zo základných civilizačných výziev vďaka

svojim populačným, ekonomickým, kultúrnym,

sociálnym, politickým, bezpečnostným a iným

dopadom, pričom je vnímaná ako prirodzený

a zväčša pozitívny fenomén1. Uľahčeniu pohy-

bu osôb medzi krajinami napomáha postupné

odstraňovanie administratívnych bariér, zinten-

zívňujúca sa ekonomická a politická integrácia,

zjednodušovanie a rozširovanie prístupu na

pracovný trh, rozvoj informačných technológií,

spoločenské a demografi cké zmeny, budova-

nie sociálnych sietí, rastúci transnacionalizmus, podpora ochrany ľudských práv a iné. Pracovná migrácia a dochádzanie za prácou je čoraz väč-šou výzvou a vyžaduje nový súbor opatrení, po-litík a stratégií.

Štúdia Európskej migračnej siete z roku 2007 o vysoko kvalifi kovaných pracovníkoch uvádza, že podiel občanov EÚ v produktívnom veku po-klesne zo 67,2 % v roku 2004 na 56,7 % v roku 2050, pričom migrácia sa považuje za jednu z ciest riešenia tohto problému. Ekonomická kríza však poznačila dopyt po pracovnej sile v krajinách EÚ a s tým sa spája aj zmena alebo prispôsobenie politík a stratégií v tejto oblasti.

V tejto súvislosti bude potrebná bližšia spolu-práca krajín EÚ navzájom, ale aj s tretími krajina-mi v oblasti riadenia migrácie.

Štúdia si preto kladie za cieľ preskúmať politi-ky, stratégie a vízie do budúcnosti v jednotli-

vých krajinách EÚ vrátane Slovenskej republi-ky v oblasti pracovnej migrácie s cieľom využiť

hlavné zistenia pri tvorbe budúcich strategic-kých dokumentov na úrovni EÚ v tejto oblasti.

V tomto kontexte sa predkladaná štúdia venuje

aktuálnej legislatíve, plánovaným legislatívnym

zmenám, transpozícii práva EÚ do slovenského právneho poriadku, praktickej implementácii

1 Divinský, B. Vybrané problémy zahraničnej migrácie v Slovenskej

republike v súčasnosti. Dostupné na www.migraceonline.cz [citované 2010-4-1].

legislatívy, aktuálnym trendom a budúcemu vý-

voju v oblasti pracovnej migrácie cudzincov do

SR a spolupráci SR s tretími krajinami v oblasti

ekonomickej migrácie. Metodicky je štúdia za-

ložená na spracovaní a štúdiu legislatívy, odbor-

nej literatúry, konferenčných materiálov a pre-

zentácií, štatistických údajov a iných relevant-

ných zdrojov dostupných najmä na webových

stránkach domácich a zahraničných inštitúcií

a pracovísk zaoberajúcich sa problematikou

migrácie a trhu práce.

Štruktúra analýzy vychádza zo špecifi kácie, kto-rá bola vypracovaná na pôde Európskej komisie a bola záväzná pre túto prácu. Štúdia sa člení na päť kapitol. Prvá časť práce obsahuje úvod do danej problematiky, špecifi káciu metód použi-tých pri vypracovaní predkladanej štúdie a de-fi nície základných pojmov týkajúcich sa pracov-nej migrácie používaných v štúdii.

Druhá kapitola sa venuje právnej úprave ekono-mickej migrácie v Slovenskej republike. Dôraz sa kladie najmä na aktuálne platnú legislatívu, dokumenty vlády SR o smerovaní migračnej po-litiky a na predpokladané zmeny v legislatíve, ktoré by sa mali realizovať v najbližšom období. V oblasti migrácie v SR dodnes možno identifi -

kovať isté časové oneskorenie oproti ostatným

členským štátom EÚ. Tento stav je do značnej miery následkom toho, že SR bola len tranzitnou krajinou a dodnes žije v SR nízky počet migran-

tov. Ďalším špecifi kom situácie v SR je relatívne

nízky záujem verejnosti o danú problematiku a nedostatok verejnej diskusie na tému ekono-mickej migrácie.

Tretia kapitola sa venuje niektorým praktickým problémom implementácie právneho rámca

prezentovaného v 2. kapitole a analýze aktuál-nych a možných budúcich trendov pomocou

dostupných štatistických údajov, spracovaných

najmä Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR). V SR sa od roku 1993 z hľadiska migrá-

cie nachádzal až do jej prístupu k EÚ takmer

zanedbateľný počet cudzincov. Po realizácii

krokov nevyhnutných na vybudovanie trho-

vého hospodárstva začala životná úroveň v SR

rásť a počet migrantov vzrástol, ich podiel je

však vo vzťahu k počtu pracovníkov stále nízky.

V roku 2009 tvorili pracovní migranti menej ako

0,7 % pracujúcich v SR. Pri analýze pracovných

migrantov možno dospieť k záveru, že najviac

cudzincov z tretích krajín pochádza z Ukrajiny,

Južnej Kórey a Vietnamu, pričom podiel mu-

žov vysoko prevyšuje podiel žien (77,7 % oproti

22,3 % v roku 2004).2

Štvrtá kapitola štúdie sa venuje charakteristike spolupráce Slovenskej republiky s tretími kraji-nami so zreteľom na saturovanie dopytu po pra-covnej sile prostredníctvom pracovnej migrácie, okružnej migrácie a dočasnej migrácie.

Okružná migrácia vo všeobecnosti predstavuje ťažko identifi kovateľný a kvantifi kovateľný jav a najčastejšie sa chápe ako určitý tok migrantov z tretích štátov do EÚ a z EÚ, ktorý má opakujúci sa charakter. Aj problematika merania a sledo-vania „úniku mozgov“ v podmienkach SR pred-stavuje v súčasnosti veľmi ťažkú úlohu. Dôvod je absencia komplexného výskumu zaobera-

júceho sa touto problematikou. Momentálne

Slovenská republika nemá nijaké programy, kto-rých cieľom by bolo prilákať cudzincov kvalifi ko-vaných na vykonávanie istých druhov povolaní

na jej území. Záver sumarizuje zistenia z pred-

chádzajúcich častí a tak dopĺňa predloženú ana-lýzu dopytu po pracovnej sile prostredníctvom pracovnej migrácie v Slovenskej republike.

2 Podrobnejšie štatistické údaje sa nachádzajú v 3. kapitole štúdie.

10

01. Úvod

Úvod

Vypracovanie predkladanej štúdie s názvom

„Saturovanie dopytu po pracovnej sile pros-

tredníctvom migrácie“ schválil Riadiaci výbor

Európskej migračnej siete v rámci pracovného

programu na rok 2010. Predložená štúdia je sú-

časťou súhrnnej štúdie rovnakého zamerania na

úrovni EÚ, v ktorej sú zhrnuté výsledky národ-

ných štúdií spracovaných členskými krajinami

EÚ. Hlavným cieľom štúdie je poskytnúť čitate-

ľovi informácie o charakteristike migračnej poli-

tiky SR s dôrazom na problematiku uspokojenia

dopytu po pracovnej sile so zameraním najmä

na migrantov z tretích krajín. Ďalej si štúdia

kladie za cieľ charakterizovať stratégie a politi-

ky Slovenskej republiky v oblasti problematiky

uspokojenia dopytu po pracovnej sile, pouká-

zať na ich prípadné nedostatky a preskúmať ich všeobecné vnímanie a uskutočnené alebo plá-nované zmeny v týchto stratégiách a politikách ako reakciu na súčasný vývoj ekonomického prostredia.

Štúdia je zdrojom informácií najmä pre tvorcov hospodárskej politiky a analytikov s cieľom po-skytnúť údaje a informácie o možnostiach rieše-nia problémov týkajúcich sa potrieb trhu práce so zreteľom na podporu migrácie tak z pohľadu kvalifi kačných požiadaviek z dlhodobého hľa-diska, ako aj z pohľadu potrieb vyplývajúcich zo súčasného ekonomického vývoja. Výsledky tejto štúdie sú v prvom rade určené pre minis-terstvá na národnej úrovni a európske inštitúcie

zaoberajúce sa problematikou migrácie a trhu

práce. Ďalej by mala byť užitočným zdrojom informácií pre mimovládne organizácie, vý-skumných pracovníkov a širokú verejnosť so zá-

ujmom o túto problematiku. Poskytuje prehľad

o efektívnosti jednotlivých stratégií, zahrnujúc aj spoluprácu s tretími krajinami s dôrazom na osvedčené postupy. Pomáha čitateľovi objasniť

národnú politiku a postupy v tejto oblasti po-

skytnutím uceleného prehľadu. V súlade s hlav-nou oblasťou pôsobnosti Európskej migračnej siete sa táto štúdia bude sústreďovať najmä na

migráciu z tretích krajín na územie SR.

01

Saturovanie dopytu po pracovnej sile prostredníctvom migrácie v SR

11

1.1 Metodológia

Metodicky je štúdia založená na spracovaní

a štúdiu legislatívy, odbornej literatúry, konfe-

renčných materiálov a prezentácií, štatistických

údajov a iných relevantných zdrojov, dostup-

ných najmä na webových stránkach domácich

a zahraničných inštitúcií a pracovísk zaobera-

júcich sa problematikou migrácie a trhu práce.

Tieto materiály boli napríklad Koncepcia mig-

račnej politiky SR Ministerstva vnútra SR (schvá-

lená uznesením vlády č. 11/2005) a Koncepcia

integrácie cudzincov v SR Ministerstva práce,

sociálnych vecí a rodiny SR (schválená uznese-

ním vlády SR č. 338/2009), Súhrnná správa o sta-

ve plnenia úloh vyplývajúcich z rozpracovania

Koncepcie migračnej politiky Slovenskej repub-liky na podmienky jednotlivých rezortov za roky 2007, 2008 a 2009, výročná štatistická správa o azyle a migrácii v SR za rok 2007, výročné sprá-vy o politikách v oblasti migrácie a azylu Slo-venskej republiky za roky 2008 a 2009 vydávané IOM Medzinárodnou organizáciou pre migráciu (ďalej IOM) v rámci aktivít Európskej migračnej siete (European Migration Network – EMN). Ďalšími užitočnými zdrojmi informácií boli ma-teriály vydané najmä IOM. Spomenúť by sme mohli napríklad Migračné trendy v Slovenskej republike po vstupe krajiny do EÚ alebo Perma-nent or Circular Migration? Policy Choices to ad-

dress Demographic Decline and Labour Shorta-

ges in Europe spracované Borisom Divinským (2009, 2007) alebo Postoje verejnosti k cudzin-com a zahraničnej migrácii v Slovenskej republi-

ke spracované Michalom Vašečkom (2009).

Počas prípravy tejto štúdie sa ďalej použili ako

informácie osobné konzultácie a informácie po-skytnuté elektronickou poštou od pracovníkov

Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a Úra-du hraničnej a cudzineckej polície Ministerstva

vnútra SR a IOM. Štatistické údaje o pracovnej migrácii sa získali najmä z Ústredia práce, sociál-

nych vecí a rodiny, Štatistického úradu SR, Úra-

du hraničnej a cudzineckej polície Ministerstva vnútra SR, Inšpektorátu práce SR a od Eurostatu.

Počas prípravy štúdie sme narazili najmä na

problémy s dostupnosťou potrebných informá-

cií a štatistických údajov. Vo všeobecnosti mož-

no povedať, že hoci sa migrácia v súčasnosti

považuje za významný celosvetový a celospo-

ločenský jav a je predmetom širokej politickej

a spoločenskej diskusie, v Slovenskej republike

to tak nie je. Preto sa vládne koncepcie tejto

problematike venovali zatiaľ okrajovo vzhľadom

na celkový podiel migrantov v SR a na trhu prá-

ce. Problémom je dostupnosť a dôveryhodnosť

štatistických údajov týkajúcich sa najmä pra-

covnej a okružnej migrácie. Považujeme však

za dôležité poznamenať, že všetky kontaktova-

né organizácie nám poskytli požadované údaje

a informácie čo možno najpresnejšie a v takej

miere, v akej ich samy spracúvajú.

Počas prípravy a spracovania štatistických úda-jov sme sa často stretli s problémom, že údaje, ktoré sme potrebovali, neboli k dispozícii, resp. ich dôveryhodnosť bola na nízkej úrovni. Preto by bolo vhodné, aby sa aj v podmienkach slo-venskej ekonomiky evidovali tieto údaje s vyš-šou presnosťou (v rámci administratívnych zdrojov na úrovni rezortov). Bolo by žiaduce, aby sa rozbehla intenzívnejšia spolupráca me-dzi Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny a Úradom hraničnej a cudzineckej polície MV SR v tejto oblasti a neskôr v nadväznosti na zavede-nie jednotného povolenia na pobyt a zamest-

nanie aj jednotná štatistika.

1.2 Defi nície

V tejto časti štúdie sú defi nované základné poj-my týkajúce sa pracovnej migrácie používané

v tejto práci. Defi nície sú v súlade so slovníkom

pojmov Európskej migračnej siete3, čím zabez-pečujú možnosť vykonať konzistentné porovna-

nia výsledkov jednotlivých členských krajín EÚ4.

3 EMN Glossary. Dostupné na http://emn.sarenet.es/Downloads/pre-pareShowFiles.do;jsessionid=

1623A2E22F0D9111443EAE63036B8DEA?directoryID=117. [citované 2010-4-1].4 V slovenskej legislatíve tieto pojmy nie sú explicitne defi nované.

Presnejšie a podrobnejšie vymedzenia termínov pracovný migrant, ekonomický migrant, migrujúci pracovník, sezónny pracovník, cezhra-

ničný pracovník atď. možno nájsť v reprezentatívnej literatúre na túto tému (UN, 1998; ILO, 2004; IOM, 2004a; OSCE, IOM et ILO, 2006).

12

01. Úvod

Ekonomická migrácia je migrácia z ekonomic-

kých dôvodov s cieľom zlepšiť svoju materiálnu

situáciu.

Pracujúci migrant je podľa dohovoru Organizá-

cie Spojených národov muž alebo žena, ktorý/á

má vykonávať, vykonáva alebo vykonával/a

zárobkovú činnosť v štáte, ktorého nie je obča-

nom. Podľa defi nície Organizácie pre hospodár-

sku spoluprácu a rozvoj (Organization for Eco-

nomic Cooperation and Development – OECD)

je pracujúci migrant osoba, ktorej prijímajúca

krajina udelila vstup s cieľom vykonávať ekono-

mickú aktivitu (zárobkovú činnosť), za ktorú je

odmeňovaná v prijímajúcej krajine. Dĺžka jej po-

bytu a typ zamestnania, ktoré môže vykonávať,

sú zvyčajne obmedzené.

Krajina pôvodu je krajina alebo krajiny, ktoré sú zdrojom migračných tokov a ktorých migranti môžu byť občanmi.

Tranzitná krajina je krajina, cez ktorú prechádza-jú toky migrantov. To znamená krajinu alebo krajiny, cez ktoré migrant prechádza do krajiny určenia, pričom nie sú jeho krajinami pôvodu.

V snahe zabezpečiť čo možno najlepšiu porov-nateľnosť sa v štúdii dodržiava spoločný rámec vychádzajúci z piatich skupín klasifi kácie za-mestnancov na základe ich kvalifi kácie. V sú-

lade so špecifi káciami štúdie sa odporúča do týchto skupín zaradovať zamestnancov na zá-klade klasifi kácie Medzinárodnej štandardnej

klasifi kácie zamestnaní (ISCO-885) Medzinárod-

nej organizácie práce, ktorá poskytuje štvor-

miestnu klasifi káciu. V podmienkach SR od roku 1992 platí metodika Klasifi kácia zamestnaní, tzv. KZAM, ktorú zaviedol Federálny štatistický

úrad Českej a Slovenskej federatívnej republiky

ako preklad ISCO-88. Pre národné potreby sa v roku 2000 vypracovala rozšírená verzia tejto klasifi kácie KZAM, a to 6-miestna so zachova-

ním prvých štyroch miest podľa ISCO-88. KZAM

rozdeľuje zamestnancov do tried predovšetkým podľa charakteru práce, zložitosti, zodpoved-

nosti a kvalifi kačnej náročnosti práce. Keďže sa

5 ISCO-88 (International Standard Classifi cation of Occupations).

vychádza z metodiky ISCO-88, môžu sa údaje

medzinárodne porovnávať. V KZAM sa pri za-

trieďovaní zamestnaní podľa klasifi kácie pri de-

fi novaní hlavných tried používajú dve úrovne6:

a) stupeň vzdelania, ktorý je funkciou zložitosti

a rozsahu zahrnutých úloh, pričom zložitosť

má prioritu,

b) špecializácia vzdelania, ktorá odzrkadľuje

typ použitej vedomosti, používané nástroje

a zariadenie, spracovaný materiál a charak-

ter produkovaného tovaru a služieb. Dôraz

sa kladie na požadovanú kvalifi káciu na vy-

konávanie úloh a nie na to, či zamestnanec,

ktorý má konkrétne zamestnanie, je viac ale-

bo menej kvalifi kovaný ako iný zamestnanec

v rovnakom zamestnaní.

KZAM má desať hlavných tried (ďalej HT), pri-čom uvažuje so štyrmi stupňami vzdelania:a) do HT 1 sa zatrieďujú zákonodarcovia, vedúci

a riadiaci zamestnanci. V tejto hlavnej triede sa vzťah stupňa vzdelania neustanovuje a za dôležitejšiu sa považuje funkcia tvorby politi-ky a riadenia,

b) do HT 2 sa zatrieďujú zamestnania vyžadu-júce vedomosti a schopnosti zodpovedajúce vysokoškolskému vzdelaniu, bakalárskemu vzdelaniu alebo vedeckej kvalifi kácii,

c) do HT 3 sa zatrieďujú zamestnania vyžadu-júce vedomosti a schopnosti zodpovedajúce

úplnému strednému, prípadne bakalárske-mu vzdelaniu,

d) do HT 4, 5, 6, 7 a 8 sa zatrieďujú zamestna-

nia vyžadujúce rovnaký stupeň vzdelania

(stredné vzdelanie, úplné stredné vzdelanie) a rozlišujú sa vzťahom k širokým skupinám špecializácie vzdelania,

e) do HT 9 sa zatrieďujú zamestnania vyžadujú-

ce vedomosti na úrovni základného vzdela-nia,

f ) do HT 0 sa zatrieďujú príslušníci armády (pro-

fesionálni vojaci). Stupeň vzdelania sa v nej

neustanovuje a za dôležitejšie sa považuje vykonávanie vojenskej povinnosti.

6 Príloha č. 1 k opatreniu č. 16/2001 Z.z Zásady pri zatrieďovaní zamestnaní podľa klasifi kácie, systém kódovania klasifi kácie a zoznam

skratiek používaných v klasifi kácii. Dostupné na http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1924 [citované dňa 2010-4-12].


13

V tejto štúdii sa bude rozlišovať v súlade so špe-

cifi káciami štúdie päť skupín, do ktorých bude-

me začleňovať zamestnancov podľa Klasifi kácie

zamestnancov na základe ich kvalifi kácie. Hlav-

ným zdrojom údajov o pracovnej migrácii bolo

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Obyva-

teľov EÚ a EHP pracujúcich na Slovensku a sku-

pinu cudzincov, ktorí nepotrebujú povolenie

na zamestnanie, eviduje podľa informačných

kariet, obyvateľov tretích krajín eviduje podľa

vydaných povolení na zamestnanie. Svoju da-

tabázu potom kontroluje s databázou Sociál-

nej poisťovne, do ktorej musia zamestnávatelia

platiť sociálne poistenie za všetkých svojich za-

mestnancov (vrátane cudzincov), a databázou

Úradu hraničnej a cudzineckej polície MV SR,

ktorý udeľuje povolenia na pobyt.

Zar adenie do skupín je podľa KZAM, ktoré vy-plnia zamestnávatelia pri prihlasovaní cudzinca na ÚPSVaR.

Vysoko kvalifi kovaní – v kontexte EÚ sa pod uvedeným pojmom rozumie cudzinec zamest-naný v niektorom z členských štátov, ktorý má zodpovedajúcu, adekvátnu a špecifi ckú kom-petenciu preukázateľnú vyššou profesionálnou kvalifi káciou. V globálnom kontexte sa uvedený pojem používa na označenie osôb spadajúcich do kategórie ILO ISCO-88 skupiny 1, 2 a 3, napr. osoby s manažérskou, technickou alebo inou vyššou kvalifi káciou, ktoré sa vedia uplatniť na

interných pracovných trhoch nadnárodných

korporácií alebo medzinárodných organizácií. Podľa metodiky KZAM do tejto skupiny budú zaradené tieto hlavné triedy:

a) (1. HT) zákonodarcovia, vedúci a riadiaci pra-covníci,

b) (2. HT) vedeckí a odborní duševní zamest-nanci,

c) (3. HT) technickí, zdravotnícki, pedagogickí zamestnanci a zamestnanci v príbuzných od-

boroch.Pre potreby tejto štúdie sa vysoko kvalifi kovaní

pracovníci chápu ako pracovníci v skupinách

1 a 3 a v skupine číslo 2 sú v samostatnej ka-tegórii výskumní pracovníci.

Kvalifi kovaní – skupina kvalifi kovaných migran-

tov v sebe zahŕňa tieto kategórie, uvádzané

v podrobnejšom členení KZAM:

a) (4. HT) nižší administratívni zamestnanci

(úradníci),

b) (5. HT) prevádzkoví zamestnanci v službách

a obchode,

c) (6. HT) kvalifi kovaní robotníci v poľnohospo-

dárstve, lesníctve a v príbuzných odboroch

(okrem obsluhy strojov a zariadení),

d) (7. HT) remeselníci a kvalifi kovaní výrobco-

via, spracovatelia, opravári (okrem obsluhy

strojov a zariadení),

e) (8. HT) obsluha strojov a zariadení.

Nízko kvalifi kovaní – kategória nízko kvalifi kova-

ných migrantov zahŕňa HT č. 9, t. j. pomocných a nekvalifi kovaných zamestnancov.

Výskumní pracovníci – v zmysle Nariadenia Rady 2005/71/ES o osobitnom postupe prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na účely ve-deckého výskumu je výskumným pracovníkom štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má prime-ranú kvalifi káciu vyššieho vzdelania umožňu-júceho prístup k doktorandským programom, vybraný výskumnou organizáciou na vykonáva-nie výskumného projektu, na ktorý sa spravidla vyžaduje uvedená kvalifi kácia. Táto skupina sa do istej miery prekrýva so skupinou vysoko kvalifi kovaný. Do tejto skupiny budú zaradení pracovníci v druhej HT KZAM.

Sezónni pracovníci – uvedený pojem sa používa na označenie skupiny cudzincov z tretích štá-tov s obvyklým pobytom v tomto štáte, ktorí

vykonávajú prácu v členskom štáte EÚ, pričom

vykonávanie danej práce je sezónne viazané. Európsky dohovor o právnom postavení mig-rujúcich pracovníkov7 defi nuje sezónnych mig-rantov ako pracovníkov, ktorí ako štátni prísluš-

níci jednej zo zmluvných strán sú zamestnaní na

území inej zmluvnej strany v pracovnej činnosti závislej od striedania ročných období, a to na

základe zmluvy na dobu určitú alebo na špeci-

7 Európsky dohovor o právnom postavení migrujúcich pracovníkov. Dostupné na http://www.coe.int/t/dg3/

migration/documentation/legal_texts/093_Convention_Legal_Sta-tus_Migrant_Workers_sk.pdf [citované 2010-.4-12].

14

01. Úvod

fi cké zamestnanie. Zákonník práce v SR defi nuje

sezónnu prácu ako vykonávanie prác, ktoré sú

závislé od striedania ročných období, každý rok

sa opakujú a nepresahujú osem mesiacov v ka-

lendárnom roku8.

8 Presnejšia špecifi kácia údajov za SR je v časti 3.2.


15

Prístup k politike ekonomickej migrácie v SR

V nasledujúcej časti sa analyzuje právna úpra-

va ekonomickej migrácie v Slovenskej repub-

like. Dôraz sa kladie najmä na aktuálne platnú

legislatívu, dokumenty vlády SR o smerovaní

migračnej politiky a na predpokladané zmeny

v legislatíve, ktoré by sa mali realizovať v najbliž-

šom období.

2.1 Národná vízia a politika

Kľúčovým rámcovým dokumentom v oblas-

ti migračnej politiky v Slovenskej republike

je Koncepcia migračnej politiky SR. Tento do-

kument bol schválený uznesením vlády SR

č. 11/2005 v roku 2005 a jeho aktualizácia sa oča-

káva v roku 2010. V zmysle uvedenej koncepcie jedným zo základných princípov migračnej po-litiky SR vo vzťahu k občanom tretích štátov je princíp regulácie legálnej migrácie. Regulácia legálnej migrácie vytvára priestor na prijímanie zákonných postupov regulácie migrácie v sú-lade so záujmami Slovenskej republiky, najmä s ohľadom na stav ekonomickej, politickej a kul-túrnej stability spoločnosti, ako aj na situáciu na trhu práce a štruktúru zamestnanosti, a to pros-tredníctvom štátnej migračnej politiky formami riadeného a regulovaného prisťahovalectva9.

Vízia budúceho vývoja slovenskej spoločnosti je zhrnutá v dokumente Dlhodobá vízia rozvoja slovenskej spoločnosti10, ktorý publikoval Eko-nomický ústav Slovenskej akadémie vied v au-

guste 2008. Dlhodobá vízia rozvoja slovenskej

spoločnosti je rámcový dokument, ktorý zahŕňa analýzu spoločenského vývoja v Slovenskej re-publike od konca prvého desaťročia 21. storočia

až po rok 2030. Problematikou vývoja pracovné-

ho trhu, jeho rizikami a možnými východiskami sa zaoberá štvrtá časť s názvom Dobiehanie vy-spelých krajín – cieľ hospodárskeho vývoja Slo-

venska do roku 2030. V rámci nej sa autori zmie-

ňujú o možnom prínose migrácie pre slovenský pracovný trh v časti 4.8. s názvom Hospodársky

9 Koncepcia migračnej politiky Slovenskej republiky. Bratislava: MV SR, 2005. Dostupné na http://www.minv.sk/?azyl-migracia&subor=10500

[citované 2010-5-1].10 Ekonomický ústav Slovenskej akadémie vied, Dlhodobá vízia roz-

voja slovenskej spoločnosti. Bratislava. 2008. Dostupné na http://www.government.gov.sk/data/fi les/4180.pdf [citované dňa 2010-4-1].

02

16

02. Prístup k politike ekonomickej migrácie v SR

rast môže byť v dlhodobom horizonte limito-

vaný defi citom pracovníkov. V zmysle odhadov

prezentovaných v uvedenej časti tohto rámco-

vého dokumentu bude vývoj v Slovenskej re-

publike jednoznačne smerovať k defi citu pra-

covných síl. Tab. 2.1 uvádza jednotlivé scenáre

možného vývoja z hľadiska miery konvergencie

výkonnosti ekonomiky Slovenskej republiky, vy-

jadreného v percentách priemernej úrovne eko-

nomickej výkonnosti EÚ 15 (staré členské štáty

Európskej únie).

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že dokonca aj pri

najmenej optimistickom vývoji z hľadiska tem-

pa dobiehania, keď sa predpokladá, že výkon-

nosť ekonomiky SR dosiahne do roku 2030 iba

75 % priemernej ekonomickej výkonnosti štá-tov EÚ 15, bude na trhu práce defi cit pracovnej sily v počte 320-tisíc až 420-tisíc. Pri naplnení scenára, ktorý predvída dobehnutie výkonnos-ti ekonomík EÚ 15 na 100 %, môže nedostatok pracovných síl dosiahnuť až úroveň 720-tisíc ľu-dí.11

Vo vízii sa ďalej uvádza, že výrazný nedostatok pracovných síl bude možné riešiť iba súbehom viacerých politík, najmä12:

11 Podľa MPSVR SR vízia nezohľadňuje dopad krízy na trh práce. Na

druhej strane podľa autorov tejto štúdie má hospodárska kríza iba

minimálny vplyv na vývoj potrieb v dlhodobom meradle.

12 Ekonomický ústav Slovenskej akadémie vied. Dlhodobá vízia rozvo-ja slovenskej spoločnosti. Bratislava 2008. S. 90 [citované 2010-4-1].

a) populačnej a rodinnej politiky,

b) politiky mobilizácie vnútorných zdrojov pra-

covných síl,

c) migračnej politiky.

Tvorcovia vízie predpokladajú, že samou migrá-

ciou bude možné prilákať na Slovensko pra-

covnú silu v počte 150-tisíc ľudí z tretích štátov.

V spojitosti s nárastom migrácie vízia uvádza

možnú potrebu zavedenia kombinovaných po-

volení (na prácu a dlhodobý pobyt), ktoré by

mohli do istej miery zvýšiť atraktivitu Slovenska

pre pracujúcich migrantov.

Podobné závery vyplývajú aj z Koncepcie integ-

rácie cudzincov v SR vypracovanej MPSVR SR

v roku 2009. V uvedenom dokumente sa navrhu-jú legislatívne, organizačné, koncepčné a praktic-ké opatrenia, defi nujú sa hlavné ciele a nástroje integračnej politiky SR a mechanizmy spolu-práce a koordinácie aktivít hlavných subjektov v tejto oblasti13. Zamestnanosť je kľúčová pre integračný proces cudzinca a je základom pre účasť prisťahovalcov na rozvoji prijí-majúcej spoločnosti, ako aj predpokladom toho, aby bol tento prínos prisťahovalcov pre spoločnosť viditeľný14. Koncepcia integ-

13 Potočková, I.: Výročná správa o politikách v oblasti migrácie a azylu

2009 Slovenská republika. International Organization for Migration:

Bratislava. 2010. S. 11 [citované dňa 2010-4-3].

14 MPSVR SR. Koncepcia integrácie cudzincov v SR. Bratislava 2009. S. 24.

Tabuľka 2.1 Odhad potreby a defi citu pracovníkov (zaokrúhlene)

Úroveň výkonnosti EÚ 15 dosiahnutá v SR v roku 2030

Potrebný stav pracovníkov v tisícoch

Defi cit pracovníkov v tisícoch

75 % 2 400 – 2 450 320 – 420

80 % 2 500 – 2 600 450 – 550

90 % 2 550 –2 650 500 – 600

100 % 2 650 – 2 800 580 – 720

Odhadnuté podľa Cobbovej-Douglasovej produkčnej funkcie. Hodnoty, ktoré vymedzujú intervaly potrieb i defi citu pracovníkov, sú dané podielmi

mzdových kvót z pridanej hodnoty uvažovanými na úrovni 50 %, resp. 60 %.Pri odhade defi citu pracovníkov sa berie do úvahy ešte predpokladaný rast počtu pracovníkov do roku 2010 (z počiatočného stavu 2 177-tis. r. 2007, podľa European System of Integrated Economic Accounts (ESA95), následná stagnácia ich počtu a v dlhodobom horizonte pokles počtu pracovných

síl (asi o 120-tis. do r. 2030). Defi cit vyjadruje rozdiel medzi odhadnutou potrebou a zdrojmi v prípade nerealizovania nijakých opatrení na zvýšenie ponuky pracovných síl.

Zdroj: Dlhodobá vízia rozvoja slovenskej spoločnosti. SAV, 2008. S. 90.


17

rácie cudzincov v SR predpokladá aj prechod

z modelu založeného iba na princípe vykrytia

nedostatkových profesií na trhu práce na model

podpory riadenej legálnej imigrácie vysoko kva-

lifi kovaných pracovných síl z tretích krajín, ktoré

prispejú k celkovej konkurencieschopnosti SR.

Ide najmä o prisťahovalectvo študentov, vedec-

kých a výskumných pracovníkov, umelcov, pod-

nikateľov, pričom sa zameriava aj na skupiny

zahraničných Slovákov atď.15

Iné komplexnejšie štúdie alebo analýzy na túto

tému v SR nie sú vypracované.

2.1.1 Aktuálny prístup k riešeniu

problému nedostatku pracovnej

sily v niektorom odvetví národné-

ho hospodárstva

Identifi kovanie nedostatkov na trhu práce a ich odstránenie patrí medzi najdôležitejšie úlohy Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a regio-nálnych úradov práce, sociálnych vecí a rodiny (www.employment.gov.sk). Na Slovensku v sú-časnosti neexistuje ucelená celoštátna straté-gia zameriavajúca sa na riešenie štrukturálneho nesúladu medzi dopytom a ponukou pracovnej sily na trhu práce. Jednotlivé úrady práce, so-

ciálnych vecí a rodiny pôsobia ako sprostredko-

vatelia medzi zaregistrovanými nezamestnaný-mi (ponuka pracovnej sily) a subjektmi, ktoré tvoria dopytovú stránku na trhu práce.

V rámci služieb zamestnanosti, ktoré predsta-vujú systém inštitúcií a nástrojov podpory a

pomoci účastníkom trhu práce pri hľadaní za-mestnania, jeho zmene, pri obsadzovaní voľ-

ných pracovných miest a uplatňovaní aktívnych opatrení na trhu práce, vykonávajú úrady prá-

ce, sociálnych vecí a rodiny informačné a po-radenské služby pri voľbe povolania, výbere

zamestnania vrátane zmeny zamestnania, vý-

bere zamestnanca a adaptácii zamestnanca v novom zamestnaní. Ide najmä o poskytovanie

15 Ibid. S. 25.

informácií a odborných rád o druhoch povolaní

a o predpokladoch a požiadavkách na výkon

určitého povolania stredoškolským študentom.

Tieto sa dopĺňajú informáciami o situácii na trhu

práce, možnostiach štúdia popri zamestnaní

a rekvalifi kácie, o možnostiach uplatnenia na

trhu práce po ukončení školy, o žiadaných, resp.

absentujúcich profesiách v regióne a o najväčších

zamestnávateľoch regiónu16. Aj keď cieľom po-

radenstva v tejto oblasti je najmä zlepšiť vyhliad-

ky študentov stredných škôl na umiestnenie na

trhu práce aktívnym ovplyvňovaním ich rozho-

dovania, uvedenú činnosť možno chápať aj ako

príspevok k riešeniu nedostatku pracovných síl

v rôznych sektoroch trhu práce na Slovensku

alebo v niektorých špecifi ckých regiónoch SR.

V súčasnosti Slovenská republika nemá nijaké programy, ktorých cieľom by bolo prilákať cu-dzincov kvalifi kovaných na vykonávanie istých druhov povolaní na jej území. Podľa Minister-stva práce, sociálnych vecí a rodiny SR si vývoj v oblasti miery zamestnanosti a miery neza-mestnanosti, ako aj vývoj v oblasti demografi e v SR v doterajšom období nevyžadoval osobitné aktivity SR na získanie pracovnej sily prostred-níctvom migrácie, čo sa prejavilo pri nástupe hospodárskej krízy. Vzhľadom na demografi cký vývoj, posúvanie dôchodkového veku žien na 62 rokov, nižšiu mieru zamestnanosti obyvateľstva

v produktívnom veku (15 – 64 rokov) a vysokú mieru nezamestnanosti neuvažuje zatiaľ Slo-venská republika ani po roku 2010 o osobitných

opatreniach na podporu získavania migrantov

z tretích krajín. Očakáva sa mierny pokles poč-tu ekonomicky aktívnych obyvateľov (v rozsahu 5 – 11-tis. osôb ročne). Pokles počtu obyvate-

ľov by sa mal využiť najmä na rast ekonomickej

aktivity obyvateľstva, najmä mladých a starších osôb formou stimulov na zvýšenie pracovnej mobility pre dochádzajúcich za zamestnaním

s cieľom odstrániť regionálny nedostatok pra-

covných síl, zmenou vzdelávacieho systému tak, aby sa zabezpečila primeraná odborná príprava

zodpovedajúca potrebám trhu práce, a len sčas-

16 Internetová stránka ÚPSVaR. Voľba povolania a výber zamestnania. Dostupné nahttp://www.upsvar.sk/sluzby-zamestnanosti/informacne-

-a-poradenske-sluzby/volba-povolania-a-vyber-zamestnania.html?pa-ge_id=12829 [citované dňa 2010-4-4].

18


ti by sa mal nedostatok doplniť z migračných

zdrojov v nadväznosti na potreby trhu práce

a pre kvalifi kovanú pracovnú silu, ktorá by bola

nedostatková na trhu práce. Získavanie kvalifi -

kovanej pracovnej sily z tretích krajín na uspo-

kojenie dopytu po kvalifi kovanej pracovnej

sile v SR má svoje úskalia, ako sú jazyková ba-

riéra, fi nančné podmienky zamestnania, znač-

ná konkurencia iných štátov atď. Problematiku

migrácie nemožno riešiť ako samostatný prvok

trhu práce, ale treba ju vnímať ako súčasť cel-

kového trhu práce v krajine a v nadväznosti na

situáciu na trhu práce, zamestnávanie občanov

SR a občanov členských štátov EHP, ktorí majú

komunitárnu prednosť.17

Pri prístupe na trh práce v SR sa od väčšiny cu-dzincov (príslušníkov tretích krajín) vyžaduje podať žiadosť o udelenie povolenia na zamest-nanie. Uvedenú žiadosť podáva cudzinec, ktorý má v úmysle vykonávať závislú činnosť u za-mestnávateľa v Slovenskej republike alebo zod-povedná osoba zamestnávateľa, ktorú splno-mocnil. Vo formulári žiadosti musí nastávajúci zamestnávateľ uviesť aj dôvody neobsadenia pracovného miesta uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestna-nie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny18. Pod-ľa súčasných platných právnych predpisov po-vinnosť cudzinca požiadať o uvedené povolenie nezávisí od segmentu pracovného trhu, v kto-

rom sa plánuje zamestnať, ale od jeho osobné-

ho postavenia. Aktuálna situácia na pracovnom trhu v danom regióne a v danom segmente do značnej miery ovplyvňuje rozhodovanie úradov

práce, sociálnych vecí a rodiny o vyhovení da-

nej žiadosti. Povinnosť prihliadať na uvedené okolnosti im vyplýva zo zákona19 a z relevant-ných podzákonných právnych aktov vydaných MPSVR SR20. V zmysle ustanovení postupov

17 Informácie poskytlo MPSVR SR, jún 2010. 18 Občania štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európ-

skom hospodárskom priestore, a občania Švajčiarskej konfederácie

a ich rodinní príslušníci majú v oblasti zamestnania identické právne postavenie ako občania SR. Toto najmä pokrýva právo zamestnať sa bez povinnosti žiadať o povolenie, ale aj právo využívať služby úradov

práce, sociálnych vecí a rodiny za rovnakých podmienok ako občania SR (§ 2 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z.). 19 § 22 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti

a o zmene a doplnení niektorých zákonov.20 MPSVR SR. Postup a podmienky udeľovania povolenia na zamest-

a podmienok udeľovania povolenia na zamest-

nanie cudzincovi úrady práce, sociálnych vecí

a rodiny musia pri udeľovaní povolení na za-

mestnanie brať do úvahy tieto faktory:

a) situáciu na trhu práce, ako aj očakávaný vý-

voj na trhu práce vo svojom územnom obvo-

de a v susedných okresoch,

b) možnosti obsadenia voľného pracovného

miesta cudzincom so zohľadnením princípu

jeho prednostného obsadenia uchádzačom

o zamestnanie vedeným v evidencii uchá-

dzačov o zamestnanie na úrade práce21,

c) stav uchádzačov o zamestnanie v požado-

vanej alebo príbuznej profesii s cieľom zistiť,

či uplatnením vzdelávania a prípravy na trh

práce nie je možné namiesto cudzinca na

voľné pracovné miesto umiestniť uchádzača o zamestnanie vedeného v evidencii uchá-dzačov o zamestnanie na úrade práce,

d) dôvody uvedené zamestnávateľom pri vydá-vaní prísľubu na prijatie cudzinca do zamest-nania, ktoré mu neumožňujú prijať na voľné pracovné miesto uchádzača o zamestnanie vedeného v evidencii uchádzačov o zamest-nanie na úrade práce.

U istej skupiny cudzincov – príslušníkov tretích krajín sa povolenie na zamestnanie nevyžaduje alebo sa udeľuje bez prihliadnutia na situáciu na trhu práce. Uvedené ustanovenia sú upravené v § 22 zákona o službách zamestnanosti a bližšie ich opisuje kapitola 2.2.

So zreteľom na uvedené zásady prijímania pra-covnej sily z tretích krajín možno konštatovať, že vzhľadom na ekonomickú úroveň a vlastné po-

treby Slovenská republika zatiaľ nestanovila ni-

jaké programy organizovanej (riadenej) imigrá-cie pracovnej sily. Rovnako uvedené postupy nezahŕňajú problematiku návratov ekonomic-

kých migrantov. Existuje však program asisto-

nanie cudzincovi. Dostupné na http://www.employment.gov.sk/index.php?SMC=1&id=758 [citované dňa 2010-4-5].

21 V prípade, že kvalifi kačné požiadavky kladené zamestnávateľom

spĺňa aj osoba registrovaná v databáze úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, úrad povolenie na zamestna-nie cudzincovi neudelí. V zmysle postupu a podmienok udeľovania

povolenia na zamestnanie cudzincovi určených MPSVR SR v takomto prípade uprednostní osobu registrovanú na miestne príslušnom úrade

práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorej sa musí voľné pracovné miesto prednostne ponúknuť.


19

vaných dobrovoľných návratov, ktorý vykonáva

Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM)

na základe dohody z roku 1998, uzavretej medzi

touto organizáciou a Ministerstvom vnútra Slo-

venskej republiky. Program sa však zameriava

na nelegálnych migrantov a neúspešných žia-

dateľov o azyl.

2.1.2 Najnovší vývoj v oblasti legis-

latívy a politík

V dôsledku globálnej ekonomickej krízy, kto-

rá sa vo väčšine štátov EÚ začala prejavovať už

v roku 2008, sa zhoršili strednodobé ekonomic-

ké vyhliadky aj ekonomiky SR. Migračná politika

vlády SR však zatiaľ nezaviedla opatrenia, ktoré by výraznejším spôsobom reagovali na nega-tívny ekonomický vývoj na trhu práce, čo môže byť dôsledkom relatívne nízkeho počtu cudzin-cov na Slovensku. Zmeny, ktoré sa uskutočnili, nezhoršovali postavenie cudzincov.

Dňa 15. januára 2010 nadobudol účinnosť zákon č. 594/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskor-ších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý novelizoval aj zákon o službách zamestnanosti.

Doplnené znenie § 21 ods. 1 písm. a) zákona

o službách zamestnanosti ustanovuje, že rov-

naké právne postavenie ako občan Slovenskej republiky pri poskytovaní služieb zamestnanos-ti má aj cudzinec, ktorý je účastníkom právnych

vzťahov vznikajúcich podľa zákona o službách

zamestnanosti, ak mu bolo udelené povolenie na zamestnanie a povolenie na prechodný po-byt na účel zamestnania, pokiaľ osobitný pred-

pis neustanovuje inak. Týmto osobitným pred-

pisom je zákon o pobyte cudzincov, ktorý v § 20 ods. 3 taxatívne vymedzuje, kedy sa od cudzin-cov nevyžaduje povolenie na prechodný pobyt

na účel zamestnania.

Podľa § 20 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov

v zmysle novely sa u cudzincov povolenie na

prechodný pobyt na účel zamestnania nevyža-

duje do 90 dní od prekročenia vonkajšej hrani-

ce, ak ide o cudzinca,

a) ktorý pracuje pre významného zahraničného

investora v Slovenskej republike,

b) ktorého vyslal zamestnávateľ so sídlom

v inom členskom štáte Európskej únie na

územie Slovenskej republiky v rámci posky-

tovania služieb zabezpečovaných týmto za-

mestnávateľom,

c) ktorý je zamestnaný v medzinárodnej hro-

madnej doprave, ak je na výkon práce na

územie Slovenskej republiky vyslaný svojím

zahraničným zamestnávateľom alebo

d) ktorý je v pracovnom pomere so zamestná-

vateľom, ktorý má sídlo alebo sídlo svojej

organizačnej zložky s pracovnoprávnou sub-

jektivitou mimo územia Slovenskej republiky a ktorý ho vyslal na základe zmluvy uzatvore-nej s právnickou osobou alebo fyzickou oso-bou vykonávať prácu na územie Slovenskej republiky.

Ďalej bude v roku 2011 transponovaná smerni-ca Rady 2009/50/ES z 25. mája 2009 o podmien-kach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysoko kvalifi kovaného zamestnania22. Uvedená smernica zavádza inšti-tút tzv. Európskej modrej karty pre vysoko kva-lifi kovaných zamestnancov. V roku 2011 budú vzhľadom na transpozíciu smernice EP a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči

zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích

krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na úze-mí členských štátov23, novelizované aj právne

predpisy ustanovujúce sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom zamestnávajúcim cudzincov nelegálne sa zdržiavajúcich na území Spoločen-

stva 24.

22 Potočková, I. Výročná správa o politikách v oblasti migrácie a azylu

2009 Slovenská republika. Bratislava: International Organization for Migration, 2010. S. 11 [citované 2010-4-3].

23 Potočková, I.: Výročná správa o politikách v oblasti migrácie a azylu 2009 Slovenská republika. Bratislava: International Organization for

Migration, 2010. S. 11 [citované 2010-4-6].24 Rovnako bude treba brať do úvahy ďalšie rozpracované smernice, ktoré bude musieť zahrnúť i národná legislatíva, napr. návrh smernice

Európskeho parlamentu a Rady o zjednotenom postupe vybavova-nia žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území

členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte.

20


2.2 Legislatívny a inštitucionál-ny rámec

Verejná diskusia na tému možností uspokojo-

vania potrieb trhu práce migrantmi, ako aj or-

ganizovania ich návratu do krajiny pôvodu je

poznačená celkovo nízkym záujmom verejnosti

o danú problematiku. Podľa dostupných infor-

mácií SR v súčasnosti neplánuje nijaké zásadné

zmeny v doterajšej politike.

Aktuálna právna úprava problematiky ekono-

mickej migrácie v SR zatiaľ neobsahuje inštitúty,

ktorých cieľom by bolo výraznejšie uľahčenie

uspokojovania dopytu po pracovnej sile v SR

zdrojmi zo zahraničia. Vo všeobecnosti prob-lematiku migrácie a v rámci nej aj ekonomicky motivovanej migrácie upravuje niekoľko záko-nov. Ide najmä o zákon č. 48/2002 Z. z. o poby-te cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o pobyte cudzincov). V uvedenom nor-matívnom právnom akte sa, okrem iného, na-chádzajú ustanovenia o podmienkach vstupu a pobytu cudzincov na území SR, možnostiach odopretia vstupu na územie Slovenskej repub-liky, o vízach, o prechodnom pobyte a trvalom pobyte. Ďalšími významnými zákonmi súvisiaci-mi s touto problematikou sú zákon o službách zamestnanosti25, zákon o azyle26, Zákonník

práce27, zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní28, zákon o sociálnom poistení29,

zákon o zdravotnom poistení30 atď. Uvedené

právne predpisy regulujú vstup a pobyt, mož-nosti vstupu ekonomických migrantov do pra-covnoprávnych vzťahov na území SR, ich posta-

venie v pracovnoprávnych vzťahoch, ako aj ich

práva a povinnosti vo vzťahu k orgánom štátu.

25 Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplne-ní niektorých zákonov.

26 Zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle v znení neskorších predpisov.

27 Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpi-sov.28 Zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnáva-

ní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.29 Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších

predpisov.30 Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a do-plnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Väčšina cudzincov (príslušníkov tretích krajín),

ktorí sa chcú v SR zamestnať, potrebuje povo-

lenie na zamestnanie a povolenie na prechodný

pobyt na účel zamestnania. V prípade podni-

kania potrebujú cudzinci oprávnenie na pod-

nikanie a povolenie na prechodný pobyt na

účel podnikania. Nevyhnutnou podmienkou na

udelenie povolenia na zamestnanie je písomný

prísľub zamestnávateľa, že cudzinca v prípade

udelenia povolenia zamestná. Podmienkou na

udelenie povolenia na prechodný pobyt na účel

zamestnania alebo sezónneho zamestnania

je predloženie, okrem iných dokumentov, po-

volenia na zamestnanie, resp. živnostenského

oprávnenia. V prípade, že cudzinec získa povo-

lenie na zamestnanie, môže mu miestne prísluš-

ný policajný útvar udeliť povolenie na prechod-ný pobyt na účel zamestnania

Polícia pri rozhodovaní o udelení povolenia na prechodný pobyt cudzincovi prihliada najmä na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľa-disko, na verejné zdravie a na osobný stav cu-dzinca a v prípade podnikania na hospodárske potreby Slovenskej republiky, na prínos podni-kateľskej činnosti cudzinca pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Cudzincom, ktorí majú povolenie na prechodný pobyt na účel zamest-nania a ich predchádzajúci nepretržitý prechod-ný pobyt trval najmenej päť rokov, možno na

základe ich žiadosti udeliť povolenie na trvalý pobyt. Cudzinec s trvalým pobytom má voľný prístup na trh práce. V prípade, že je cudzin-

covi udelené povolenie na trvalý pobyt alebo

prechodný pobyt na účel zamestnania, na pra-covnoprávny vzťah vznikajúci medzi cudzincom a jeho zamestnávateľom sa vzťahuje § 13 záko-

na č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, v zmysle

ktorého je zamestnávateľ v pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať so zamestnan-cami v súlade so zásadou rovnakého zaobchá-

dzania, t. j. zamestnaný cudzinec má rovnaké

práva a povinnosti ako občan SR. Povolenie na pobyt31 a povolenie na zamestnanie sa neude-

31 Slovenský právny poriadok striktne rozlišuje medzi pojmami trvalý a prechodný pobyt. Povolenie na trvalý pobyt udeľuje

miestne príslušný policajný útvar na obdobie piatich rokov. Ďalšie povolenie sa udeľuje na dobu neurčitú po skončení platnosti prvého povolenia. Prechodný pobyt sa vždy udeľuje na istý špecifi cký účel,


21

ľuje v jednotnej procedúre.

Povolenie na zamestnanie sa podľa zákona

o službách zamestnanosti nevyžaduje u nie-

ktorých kategórií cudzincov príslušníkov tretích

krajín defi novaných v § 22 ods. 7 tohto zákona.32

ktorým môžu byť podnikanie, práca, štúdium, osobitná činnosť, zlúčenie rodiny alebo plnenie služobných povinností civilnými zložkami ozbrojených síl. Povolenie na pobyt sa vydáva na čas potrebný na dosiahnutie účelu pobytu, najviac však na dva roky, okrem povolenia na prechodný pobyt na účel štúdia, ktoré môže byť vydané na obdobie predpokladanej dĺžky štúdia, maximálne však na obdobie piatich rokov.

32 Ide o cudzinca: a) ktorý má povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republi-

ky alebo má povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania podľa osobitného predpisu,

b) ktorému bolo udelené povolenie na prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny a vstupovať do pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu mu umožňuje osobitný zákon,

c) ktorému bolo udelené povolenie na prechodný pobyt na účel

štúdia a jeho zamestnanie na území Slovenskej republiky nepre-

siahne 10 hodín za týždeň alebo tomu zodpovedajúci počet dní

alebo mesiacov za rok,

d) ktorému bolo udelené povolenie na prechodný pobyt na účel

osobitnej činnosti, ktorou je výskum alebo vývoj a jeho peda-

gogická činnosť v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom

pracovnom vzťahu nepresiahne 50 kalendárnych dní v kalendár-

nom roku,

e) ktorý je zahraničný Slovák,

f ) ktorý je žiadateľom o azyl a vstup na trh práce mu umožňuje

osobitný predpis alebo ktorému bol udelený azyl,

g) ktorému sa poskytlo dočasné útočisko,

h) ak jeho zamestnanie na území Slovenskej republiky nepresiahlo

sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní alebo celkovo 30

kalendárnych dní kalendárnom roku a ktorý je

1. pedagogický zamestnanec, akademický zamestnanec vysokej

školy, vedecký, výskumný alebo vývojový pracovník, ktorý je

účastníkom odborného vedeckého podujatia,

2. výkonný umelec, ktorý sa zúčastňuje na umeleckom podujatí,

3. osoba, ktorá v Slovenskej republike zabezpečuje dodávky to-varu alebo služieb alebo tento tovar dodáva, alebo uskutočňu-

je montáž na základe obchodnej zmluvy, prípadne uskutočňu-

je záručné a opravárenské práce,i) ktorý je prijatý do zamestnania na základe medzinárodnej

zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, je uverejnená

v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a ktorá ustanovuje, že na

prijatie cudzinca do zamestnania nie je potrebné povolenie na zamestnanie,

j) ktorý je rodinný príslušník člena diplomatickej misie, zamestnan-

ca konzulárneho úradu alebo rodinný príslušník zamestnanca medzinárodnej vládnej organizácie so sídlom na území Sloven-

skej republiky, ak medzinárodná zmluva uzatvorená v mene vlády Slovenskej republiky zaručuje vzájomnosť,

k) ktorý je člen záchrannej jednotky a poskytuje pomoc na základe medzištátnej dohody o vzájomnej pomoci pri odstraňovaní

následkov havárií a živelných pohrôm a v prípadoch humanitár-nej pomoci,

l) ktorý je príslušník ozbrojených síl alebo civilnej zložky ozbroje-ných síl vysielajúceho štátu,

m) ktorý vykonáva prácu v rámci sústavnej prípravy na povolanie v školách a školských zariadeniach zaradených do siete škôl,

školských zariadení alebo predškolských zariadení, n) ktorého vyslal zamestnávateľ so sídlom v inom členskom štáte

Európskej únie na územie Slovenskej republiky v rámci poskyto-

vania služieb zabezpečovaných týmto zamestnávateľom, o) ktorý je spoločník obchodnej spoločnosti alebo štatutárny orgán

obchodnej spoločnosti, alebo člen štatutárneho orgánu ob-

Popri tých skupinách cudzincov, ktorých za-

mestnanie nie je viazané povinnosťou získať

povolenie na zamestnanie, existuje aj kategória

cudzincov, ktorým úrady práce, sociálnych vecí

a rodiny udeľujú povolenie na zamestnanie za

zjednodušených podmienok, bez prihliadnutia

na aktuálnu situáciu na trhu práce. Podľa § 22

odseku 5 zákona o službách zamestnanosti ide

o tieto kategórie cudzincov: a) ak to ustanovuje

medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská re-

publika viazaná a ktorá je uverejnená v Zbierke

zákonov Slovenskej republiky, b) cudzinca, kto-

rý bude zamestnaný na určené obdobie na účel

zvýšenia kvalifi kácie vo vykonávanom zamest-

naní (stáž) najviac na obdobie jedného roka,

c) do 26 rokov veku, ktorý je zamestnávaný prí-

ležitostnými a časovo obmedzenými prácami v rámci výmeny medzi školami alebo v rámci programov pre mládež, ktorých sa Slovenská republika zúčastňuje, d) ktorý vykonáva v Slo-venskej republike sústavnú vzdelávaciu činnosť alebo vedeckú činnosť ako pedagogický za-mestnanec alebo ako akademický zamestnanec vysokej školy, alebo ako vedecký zamestnanec, výskumný zamestnanec, alebo ako vývojový za-mestnanec vo výskumnej činnosti, e) ktorý vy-konáva duchovnú činnosť z poverenia registro-vaných cirkví alebo náboženských spoločností, f ) ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana, g) ktorému bolo predĺžené povolenie na tole-rovaný pobyt z dôvodu, že je obeťou trestné-ho činu súvisiaceho s obchodovaním s ľuďmi,

h) ktorému bolo udelené povolenie na tolerova-

ný pobyt z dôvodu rešpektovania jeho súkrom-ného a rodinného života.

Popri prechodnom pobyte na účel zamestna-

nia umožňuje slovenský právny poriadok zís-kať aj prechodný pobyt na iný účel, napr. na

účel zlúčenia rodiny, osobitnej činnosti, štúdia a pod. Niektoré profesijné skupiny, najmä umel-

chodnej spoločnosti, ktorý plní úlohy pre obchodnú spoločnosť vykonávaním činností na území Slovenskej republiky, alebo ktorý

je člen družstva, alebo člen štatutárneho orgánu družstva, alebo iného orgánu družstva, ktorý vykonáva činnosť pre družstvo na území Slovenskej republiky,

p) ktorý je zamestnaný v medzinárodnej hromadnej doprave, ak je na výkon práce na území Slovenskej republiky vyslaný svojím

zahraničným zamestnávateľom, q) ktorý je akreditovaný v oblasti oznamovacích prostriedkov.

22


ci, športovci a výskumníci, potrebujú na výkon

svojej činnosti a pobyt na území SR povolenie

na prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti.

Vydanie takéhoto povolenia nie je podmienené

získaním povolenia na zamestnanie. Na základe

povolenia na prechodný pobyt na účel osobit-

nej činnosti môžu cudzinci vykonávať lektorskú,

umeleckú, dobrovoľnícku alebo športovú čin-

nosť alebo sa zúčastňovať na dobrovoľnej čin-

nosti bez toho, aby formálne vstupovali do pra-

covnoprávneho vzťahu. Výskumníkom zároveň

vzniká právo vstupovať do pracovnoprávneho

vzťahu alebo podobného pracovného vzťahu,

ktorého predmetom je pedagogická činnosť,

maximálne však na obdobie 50 kalendárnych

dní v kalendárnom roku.

Ďalšou možnosťou získania povolenia na pre-chodný pobyt je v zmysle § 23 zákona o pobyte cudzincov zlúčenie rodiny. Tento právny inštitút môžu využiť manželia cudzincov s povolením na prechodný pobyt alebo s povolením na trva-lý pobyt, ak majú najmenej 18 rokov a osoby zá-vislé od cudzinca, ktorý získal takéto povolenie. Pre túto kategóriu cudzincov je umožnený prí-stup na trh práce bez povolenia na zamestnanie po 12 mesiacoch pobytu na území SR.

V slovenskom právnom poriadku zatiaľ nie sú ustanovenia o pobyte pre ekonomických mig-rantov, ktorí stratili zamestnanie. Legislatíva

nevymedzuje nijaké špecifi cké právne nástroje,

čo by zjednodušili návrat osôb, ktorým už bolo v minulosti udelené povolenie na pobyt a ktoré sa po dosiahnutí účelu ich pobytu na území SR

vrátili do krajiny pôvodu.

Oneskorenie vo vývoji legislatívy môže zapríči-

ňovať najmä to, že počet ekonomických mig-rantov na území SR je v porovnaní so štátmi

EÚ 15, ale aj s Českou republikou relatívne malý.

2.3 Politická diskusia a angažo-vanosť záujmových skupín

V roku 2009 vypracovalo MPSVR SR Koncepciu

integrácie cudzincov v SR. Ako súčasť odbornej

diskusie nadväzujúcej na uvedený dokument

zorganizovala v decembri 2009 Medzirezortná

komisia pre oblasť pracovnej migrácie a integ-

rácie cudzincov (MEKOMIC) stretnutia s pred-

staviteľmi komunít cudzincov, na ktorých sa

analyzovali možnosti implementácie integrač-

ných opatrení a z nej vyplývajúce rôzne úlohy

pre orgány štátu.

V roku 2009 bol zriadený Riadiaci výbor pre

migráciu a integráciu cudzincov (ďalej riadiaci výbor), ktorý je zodpovedný za implementá-ciu a monitorovanie úloh vyplývajúcich z Kon-cepcie integrácie cudzincov v SR a z Koncepcie migračnej politiky SR33. Spomenutá inštitúcia je v zmysle svojho štatútu koordinačný, medziin-štitucionálny, odborný a iniciatívny orgán zria-dený podpredsedom vlády a ministrom vnútra Slovenskej republiky, ministrom práce, sociál-nych vecí a rodiny Slovenskej republiky a minis-trom zahraničných vecí Slovenskej republiky. Za hlavné úlohy riadiaceho výboru možno ozna-čiť tieto okruhy činností:a) koordinácia plnenia úloh vecného charakte-

ru vyplývajúcich z implementácie koncepcie migračnej a integračnej politiky,

b) koordinácia činností zameraných na vytvára-

nie organizačných a legislatívnych podmie-nok súvisiacich so zriadením Imigračného a naturalizačného úradu Slovenskej republi-

ky,

c) zabezpečovanie koordinácie prípravy ma-teriálov, podkladov, stanovísk a ďalších vý-stupov vyplývajúcich z koncepcie migračnej

a integračnej politiky,

d) prerokovanie sporných záležitostí, ktoré sú predmetom medzirezortnej koordinácie v oblasti migračnej politiky,

e) navrhovanie systémových a iných opatrení

v oblasti migračnej politiky.

33 Potočková, I. Výročná správa o politikách v oblasti migrácie a azylu

2009 Slovenská republika. Bratislava: International Organization for Migration, 2010. S. 12 [citované 2010-4-8].


23

Riadiaci výbor vzhľadom na svoje zloženie

umožňuje komunikáciu medzi rôznymi inštitú-

ciami štátnej a verejnej správy. Členmi riadiace-

ho výboru ad hoc sú aj delegáti Združenia miest

a obcí Slovenska, Združenia samosprávnych

krajov SK8, Konfederácie odborových zväzov,

IOM Medzinárodnej organizácie pre migráciu

atď.

V septembri 2007 na žiadosť Národnej rady SR

vypracovalo MPSVR SR správu o opatreniach

riadenej migrácie za MPSVR SR a v septembri

2008 usporiadalo aj medzinárodnú konferenciu

na tému „Od nedostatku pracovných príležitostí

k nedostatku kvalifi kovanej pracovnej sily“. Pod-

ľa MPSVR SR dopad hospodárskej krízy na trh

práce ovplyvnil postoj SR k pracovnej migrácii. Z hľadiska saturácie jej nedostatku prostredníc-tvom migrácie nie je možné vychádzať zo stavu, ktorý bol v polovici roku 2008, pretože dopad krízy tento stav zmenil.

Napriek spomínaným zmenám a realizácii rôz-nych iniciatív zo strany štátnych inštitúcií treba konštatovať, že verejná diskusia na tému pra-covnej migrácie je v SR naďalej relatívne malá. Za pozitívne možno označiť aktivity Medziná-rodnej organizácie pre migráciu, ktorá svojou publikačnou činnosťou (napr. Vašečka 2009) prispieva k prehĺbeniu poznatkov o vzťahoch medzi domácimi obyvateľmi a cudzincami.

Rovnako významným príspevkom k spoločen-skej diskusii bol aj workshop v rámci projektu s názvom Budovanie expertízy kľúčových aktérov

na poli integrácie, pracovnej imigrácie a interkul-

túrneho dialógu, ktorý sa uskutočnil 18. – 20. novembra 2009 a ktorý zorganizovala IOM. Na spomínanom stretnutí vystúpili predstavite-

lia ústredných orgánov štátnej správy SR, ako

aj odborníci zo zahraničia. Cieľom workshopu bolo prispieť k tvorbe a úspešnej implemen-tácii politiky pracovnej migrácie na Slovensku

prostredníctvom zvýšenia odbornej expertízy

kľúčových zástupcov štátneho, samosprávneho a neziskového sektora, ako aj posilnenie vzá-

jomnej spolupráce medzi uvedenými subjekt-mi. V oblasti podpory verejnej diskusie je ak-

tívny aj Inštitút zamestnania (IZ)34, ktorý napr.

zorganizoval 7. apríla 2010 konferenciu na tému

prognózovania potrieb trhu práce.

34 www.iz.sk.

24

03. Prístup k implementácii ekonomickej migračnej politiky

Prístup k implementácii ekonomickej migračnej politiky

Slovensko bolo v období transformácie vníma-

né skôr ako zdroj ekonomických migrantov než

ako cieľ pracovnej migrácie. Od roku 1990, keď

bol pojem migrácia takmer neznámy a počet

migrantov marginálny, nastalo v tejto oblasti

niekoľko významných zmien. Najvýznamnej-

šie vplýval na potrebu zmien v migračnej poli-

tike SR vstup Slovenska do EÚ a s ním spojený

predpoklad o voľnom pohybe osôb. Občania EÚ

a EHP z tohto dôvodu už pri pracovnej migrá-

cií nepotrebujú povolenie na zamestnanie (voči

členským krajinám EÚ 10 (nové členské krajiny

Európskej únie) Rakúsko, Nemecko a Švajčiar-

sko ešte uplatňujú III. fázu prechodného ob-

dobia do 30. 4. 2011). V prípade vykonávania

regulovaných povolaní ich kvalifi kácia musí byť

v súlade so systémom uznávania kvalifi kácií upravených príslušnými smernicami v rámci EÚ.

V roku 2005 bola v SR prijatá koncepcia migrač-nej politiky. Je v nej defi novaný prístup štátu v oblasti legálnej migrácie s cieľom zjednodušiť a uľahčiť pobyt cudzincom na území SR. Napriek tomu poskytuje tento krátky dokument iba základný rámec pre migračnú politiku a vyžadu-je si doplnenie a spresnenie legislatívy v ďalších oblastiach. Výrazne sa to týka aj nedostatočne podchytenej oblasti pracovnej migrácie.

Čiastočne je táto problematika rozpracovaná v Koncepcii integrácie cudzincov v SR z roku 2009. Širšie defi nuje rámce pre integráciu cu-

dzincov, základnú legislatívu spojenú s integ-

ráciou (sociálnou, zdravotnou)35. Zároveň tento materiál vymedzuje zodpovednosť konkrétnych

zložiek štátnej a verejnej správy pri zabezpečo-

vaní špecifi ckých zložiek integračnej politiky a navrhuje založenie Rady vlády SR pre migrá-ciu a integráciu. Táto zodpovednosť však nie je

časovo vymedzená. V súvislosti so zjednocova-

ním európskej integračnej a migračnej politiky sa v materiáli spomína vytvorenie Naturalizač-ného a imigračného úradu SR v roku 2010.

V tejto časti štúdie sa analyzuje vývoj pracovnej migrácie v SR podľa jednotlivých socioekono-

mických skupín v rokoch 2004 až 2009. Treba

35 Bližšie pozri 1. kapitolu.

03


25

však opäť zdôrazniť, že SR nemá stanovenú stra-

tégiu a postupy na priťahovanie ekonomických

migrantov pre špecifi cké povolania, resp. ľudí

so špecifi ckým vzdelaním a sociálnym statusom

s cieľom ťažiť z migračnej politiky (i keď z pohľa-

du podporovania prílevu migrantov sú perspek-

tívne zdravotnícke povolania, IT, práce vo vede

a výskume, prípadne povolanie architekta).

3.1 Implementácia ekonomickej migračnej politiky a legislatívy

Ekonomickou migračnou politikou v SR rozu-

mieme predovšetkým vonkajšiu a dobrovoľnú

migráciu. Tá z makroekonomického hľadiska so sebou prináša množstvo pozitívnych aj nega-tívnych faktorov. Medzi pozitívne môžeme za-radiť napríklad možné doplnenie ponuky práce v špecifi ckých sektoroch či povolaniach alebo návrat migrantov so skúsenosťami získanými v zahraničí (pracovnými, jazykovými, odborný-mi atď.). Medzi negatívne faktory môžeme zara-diť najmä „únik mozgov“ a stratu nákladov spo-jených so vzdelávaním. Z hľadiska SR by bolo vhodné analyzovať náklady na cielenú ekono-mickú migračnú politiku spolu s jej očakávaný-mi prínosmi pre spoločnosť, či už ekonomický-mi, alebo sociálnymi.

SR chýba „jasne formulovaná migračná doktrí-

na, t. j. ofi ciálny neambivalentný postoj štátu

a spoločnosti voči zahraničnej migrácii (presnej-šie imigrácii) v súlade s jej záujmami a procesmi európskej integrácie“ (Divinský, 2007) v nad-

väznosti na demografi cký a hospodársky vývoj

a potreby trhu práce.

Z pohľadu migranta patrí slovenská spoločnosť skôr medzi konzervatívne a vníma ju skôr nega-

tívne36, zväčša v dôsledku nedostatku informá-cií37. Zároveň si treba uvedomiť, že sčasti to platí aj so zreteľom na veľmi nízku domácu migráciu

a nízku ochotu obyvateľstva presťahovať sa za

prácou.

36 Pozri napr. Vašečka, 2009.

37 Pozri aj Eurobarometer survey on geographical and labour market mobility, 2005.

a) Mechanizmy identifi kovania, mapovania

a analýz faktorov podmieňujúcich nedosta-

tok pracovných síl na trhu práce sa v SR prio-

ritne nesledujú. V SR sú tak ako v iných kraji-

nách EÚ problémy s nedostatkom špecifi cky

kvalifi kovanej pracovnej sily, ako sú naprí-

klad ošetrovateľské pozície, pozícia zdravot-

nej sestry alebo zubného lekára. V SR sa ne-

vytvárajú výrazne lepšie podmienky v týchto

pozíciách na pritiahnutie ekonomických

migrantov, pričom tu existuje aj silná jazyko-

vá bariéra. Z hľadiska migrácie je skôr zrejmý

odchod kvalifi kovanej pracovnej sily do oko-

litých členských krajín EÚ (napr. aj z dôvodu

nízkeho odmeňovania v SR). Ostatné sektory

hospodárstva aj vzhľadom na nárast neza-mestnanosti na takmer 400-tisíc ľudí na kon-ci roku 2010 (vplyvom hospodárskej krízy) nepociťujú výrazný nedostatok kvalifi kova-nej pracovnej sily. V SR sa v najbližších rokoch očakáva iba pozvoľný nárast zamestnanosti, ktorý nebude vytvárať na pracovnom trhu silnejšie imigračné tlaky.

Dopyt po špecifi cky kvalifi kovanej pracovnej sile sa rieši skôr individuálne prostredníctvom konkrétneho zamestnávateľa ako systémo-vo. V rámci záväzku Paktu o prisťahovalectve a azyle týkajúceho sa zvýšenia atraktívnosti EÚ pre vysoko kvalifi kovaných pracovníkov SR plánuje v roku 2010 legislatívne upraviť

prístup na trh práce bez povolenia na za-

mestnanie cudzincom – absolventom slo-venských vysokých škôl, registrovaných Mi-nisterstvom školstva SR.

b) Zabezpečenie zaradenia na správnu pozí-ciu „job-matching“ sa uskutočňuje prevažne prostredníctvom zamestnávateľa. Povolenie

na zamestnanie sa v SR udeľuje výsostne na

konkrétnu pracovnú pozíciu, teda poten-ciálny pracovný migrant musí mať navrhnutú predbežnú pracovnú zmluvu. Zamestnáva-

teľa možno vyzvať, aby odovzdal vyhlásenie

o tom, že nenašiel na danú pozíciu vhodného kandidáta zo Slovenska38. Zamestnávatelia sa

38 Po vstupe Slovenska do EÚ sú kandidáti z členských krajín rovnako

26


môžu s ponukou pracovných miest pre zahra-

ničných pracovníkov obrátiť i na úrady práce,

ktoré zverejňujú zoznamy voľných pracov-

ných miest. Ponuka pracovného miesta však

nemôže byť len pre zahraničného pracovní-

ka. Pracovný migrant (štátny príslušník tre-

tej krajiny) sa môže pri hľadaní pracovného

miesta v SR obrátiť aj na sprostredkovateľov

práce autorizovaných slovenským Ústredím

práce, sociálnych vecí a rodiny, resp. špecia-

lizované organizácie, ako je Európsky portál

pracovnej mobility EURES. Sprostredkova-

nie zamestnania za úhradu môže vykonávať

právnická alebo fyzická osoba za podmienok

ustanovených zákonom NR SR č. 5/2004 Z. z.

o službách zamestnanosti, ak má na takúto

činnosť povolenie vydané Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny podľa § 25 ods. 1 tohto zákona39.

c) Mechanizmus hodnotenia a uznávania kvalifi kácie je v SR legislatívne upravený40. Uznávanie kvalifi kácie nie je však jednotné, upravuje sa podľa krajiny, z ktorej cudzinec pochádza a na aký účel má byť kvalifi kácia uznaná. V prípade krajín EÚ, krajín EHP a nie-ktorých iných krajín (Švajčiarsko) uznávanie kvalifi kácie upravuje jednotná spoločná le-gislatíva EÚ.

V prípade tretích krajín záleží na vzájomných zväčša bilaterálnych medzištátnych doho-dách o uznávaní vzdelania. V prípade bilate-

rálnych dohôd býva uznaný doklad o vzdela-

ní, nie však sama kvalifi kácia.

V prípade, že má cudzinec záujem o prácu

ako občania SR uprednostňovaní na základe Community preference principle: „Členské štáty zvážia žiadosť o prístup na ich územie s cieľom

zamestnania iba tam, kde voľné pracovné miesta v členskom štáte

nemôžu vyplniť domáci obyvatelia alebo pracovná sila Spoločenstva, alebo dlhodobí rezidenti z tretích krajín v danom členskom štáte a už vytvorená bežná časť pracovného trhu členskej krajiny.“

39 Povolenie sa vydáva po splnení formálnych kritérií, pričom agen-

túra sa pravidelne podrobuje kontrole Ústredia. Povolenie možno následne odobrať najmä pri porušení právnych predpisov v oblasti daní, porušení právnych predpisov v oblasti služieb zamestnanosti,

porušení pracovnoprávnych predpisov a predpisov v oblasti bezpeč-nosti a ochrany zdravia pri práci a v prípade podania občana, ktorý bol

činnosťou sprostredkovateľa poškodený.40 Legislatíva nadväzuje na smernice Európskeho spoločenstva (89/48/EHS a 92/51/EHS) zmenené a doplnené smernicou č. 2001/19/

ES, resp. doplnené smernicou (99/42/ES).

v konkrétnej profesii, uznávanie odbornej

kvalifi kácie sa vykonáva len vtedy, ak je táto

činnosť v SR regulovaná. Regulované povo-

lania sú profesie, ktorých vykonávanie urči-

tým spôsobom regulujú zákony alebo admi-

nistratívne nariadenia a predpisy. Regulácia

je spravidla podmienená členstvom alebo

potvrdením profesijnej organizácie (lekári,

architekti, právnici a pod.).

Tretí stupeň vzdelania sa automaticky uzná-

va, ak cudzinec pochádza z krajín EHP, druhý

stupeň ak cudzinec pochádza z krajiny, s kto-

rou má SR podpísanú bilaterálnu zmluvu.

Uznávanie dokladov o vzdelaní pri neregu-

lovaných povolaniach sa riadi rovnako ako

pri posudzovaní vzdelania občanov EÚ. Po-sudzovanie dokladov o vzdelaní pri neregu-lovaných aj regulovaných povolaniach má v gescii Ministerstvo školstva SR, konkrétne Stredisko pre ekvivalenciu dokladov.

d) Zabezpečenie integrácie a druhy pomoci migrantom (jazykový kurz, všeobecné infor-mácie „orientation“, kurz integrácie a pod.) sú zakotvené v koncepcii migračnej politiky a koncepcii integrácie cudzincov. Všeobec-ne sa cudzincom poskytujú najmä jazykové kurzy, ktorých náklady si zväčša musí žiadateľ uhradiť. V súčasnosti existuje niekoľko mož-ností zapojenia sa do výučby slovenského

jazyka, napr. v rámci programu na Filozofi c-kej fakulte UK (pri Katedre slovenského jazy-ka a Katedre slovenskej literatúry a literárnej

vedy) pod názvom „Slovenský jazyk ako cu-

dzí jazyk“. Tento program fi nancuje v plnom rozsahu Ministerstvo školstva SR.

Vzdelávanie cudzincov sa vo väčšine vyspe-

lých krajín uskutočňuje predovšetkým for-mou večerných jazykových kurzov. Rozsah

takýchto kurzov však na Slovensku nepokrý-va skutočnú potrebu a dopyt zo strany cu-

dzincov.

Bezplatné jazykové kurzy ako pomoc mig-

rantom zvyknú poskytovať mimovládne or-ganizácie, pričom bývajú fi nancované z fon-


27

dov EÚ. Výraznú pomoc v tomto smere pri

orientácii zahraničných migrantov poskytujú

medzinárodné inštitúcie, ako napr. Migračné

informačné centrum IOM41.

Na deti cudzincov s povolením na legálny

pobyt sa vzťahujú rovnaké podmienky ako

na deti občanov, teda bezplatné štúdium na

základných a stredných školách (vrátane ja-

zykovej prípravy).

3.2 Štatistika a trendy migrácie

Analýzy pracovnej migrácie vychádzajú z úda-

jov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

Uvedené údaje sledujú počty pracovných mig-rantov, nie celkový počet cudzincov na Sloven-sku.

Z hľadiska sledovania pracovnej migrácie je problematická aktuálnosť a komplexnosť infor-mácií o pracovných migrantoch, predovšetkým z dôvodu spôsobu zisťovania údajov. Nesleduje sa ďalšie smerovanie pracovných migrantov pri odchode. Zároveň by bolo vhodné bližšie ana-lyzovať aj rodinné väzby a rodinnú migráciu. Jednotná európska legislatíva v rámci štatistic-kého vyhodnocovania a sledovania pracovnej migrácie nie je v súčasnosti vytvorená. Pracovná migrácia sa z tohto dôvodu sleduje len v národ-

ných štatistikách, ktoré nie sú navzájom porov-nateľné.42 Zároveň neexistujú presné údaje ani

o počtoch ľudí (občanov SR) odchádzajúcich za prácou do členských štátov EÚ/EHP, resp. do tre-tích krajín. Ústava SR aj zákon o službách zamest-

nanosti ustanovuje, že občan SR si môže hľadať

prácu i v zahraniční a nie je povinný o tom infor-movať. Občan SR je však povinný podľa zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slo-

venskej republiky a registra obyvateľov odhlásiť

41 Migračné informačné centrum (MIC) je informačné centrum Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) v Bratislave. MIC

poskytuje konzultačné služby migrantom, ktorí plánujú žiť a pracovať na Slovensku alebo migrantom, ktorí tu už žijú a pracujú. Úlohou MIC je poskytovať migrantom informácie a rady s cieľom ich integrácie do

pracovného a sociálneho života SR. 42 Štatistiku zahraničnej migrácie upravuje Nariadenie Európskeho

parlamentu a Rady č. 862/2007 ES o štatistike Spoločenstva o migrácii a medzinárodnej ochrane.

sa z trvalého pobytu, ak jeho pobyt v zahraničí

presiahne 3 mesiace. Túto povinnosť však obča-

nia často neplnia.

V predloženej analýze nie sú uvedené detail-

nejšie informácie o pracovných migrantoch

napr. z hľadiska sezónnej práce či robotníckych

profesií. Spôsobuje to nedostatok špecifi ckých

údajov a metodika zberu.

Zaradenie do skupín je podľa KZAM, ktoré vy-

plnia zamestnávatelia pri prihlasovaní cudzinca

na ÚPSVaR. Podľa skúseností z ÚPSVaR sú však

tieto údaje spoľahlivé iba do úrovne KZAM 3,

preto sme údaje o špecifi ckých skupinách vy-

plnili iba do tretej úrovne. Zaradenie do skupín

vysoko kvalifi kovaní, kvalifi kovaní, nízko kvalifi -kovaní a vedeckí pracovníci je v súlade so špeci-fi káciami a defi nície sú uvedené v kapitole 1.2. Sezónne práce sa v súčasnosti v SR štatisticky nesledujú. Aproximácia sezónneho zamestna-nia s krátkodobým pobytom na Slovensku má veľa metodologických nedostatkov. Podobne je problematická aj evidencia sezónnych pra-covníkov, obyvateľov SR. Metodicky najbližšia evidencia je podľa dĺžky pracovného pomeru, ktorého zisťovanie je veľmi zložité a často nere-prezentuje skutočnosť. Vzhľadom na tieto me-todologické problémy sme štatistiky o sezónnej práci neuviedli.

Údaje o pracujúcich občanoch Slovenska sú pre-

berané zo Štatistického úradu SR podľa metodi-

ky výberového zisťovania pracovných síl. Údaje prílevu a odlevu z trhu práce majú veľa meto-dologických problémov: neexistuje evidencia

pracujúcich občanov SR v zahraničí (čo predsta-

vuje 5 – 15 % pracujúcich obyvateľov SR), a pre-to sa nedá modelovať odlev z trhu práce SR do zahraničia, a ďalšie problémy, ktoré zatiaľ nie sú

uspokojivo metodologicky a najmä dátovo vy-

riešené. Preto sme tieto údaje do tabuliek ne-vyplnili. Údaje o voľných pracovných miestach sú z ÚPSVaR a publikoval ich Štatistický úrad SR.

Zamestnávatelia však nemajú povinnosť hlásiť

voľné pracovné miesta a často využívajú alter-natívne spôsoby na ich obsadenie. Preto je toto

číslo oproti skutočnosti podhodnotené.

28


3.2.1 Štatistika na trhu práce a mi-

grácia

V SR sa po roku 1990 z hľadiska migrácie na-

chádzal takmer zanedbateľný počet cudzin-

cov. Pred rokom 1989 pochádzali cudzinci (vo

vtedajšom Československu) prevažne z krajín

bývalého východného bloku a „spriatelených

krajín“ (Vietnamu, Mongolska, bývalých krajín

Sovietskeho zväzu), pričom prichádzali prevaž-

ne zo študijných dôvodov. Ďalej boli uzavreté

bilaterálne dohody humanitárnej pomoci for-

mou odbornej prípravy a zvyšovania kvalifi ká-

cie formou dočasného zamestnania (Vietnam,

Angola, Kuba, Laos, Mongolsko a KĽDR). Po roku

1990 sa otvorili hranice, ale pracovná migrácia bola do značnej miery stále obmedzená. Pre-važnú časť cudzincov tvorili žiadatelia o azyl, pričom Slovensko nebolo ich cieľovou krajinou. Životná úroveň a mzdy na Slovensku v porovna-ní s vyspelejšími krajinami neboli takým výraz-ným lákadlom ani pre pracovných migrantov. V roku 2009 tvorili pracovní migranti menej ako 0,7 % pracujúcich v SR.

V rámci štúdie budeme analyzovať pracovnú migráciu cudzincov zo starých členských krajín Európskej únie (EÚ 15), nových členských krajín EÚ (EÚ 10), Rumunska a Bulharska (EÚ 2) a tre-tích krajín, t. j. krajín mimo EÚ (TK).

V priebehu transformačného obdobia životná

úroveň na Slovensku rástla, pričom za najvýraz-

nejší zlom z hľadiska zjednodušenia a podpo-

renia pracovnej migrácie sa jednoznačne pova-

žuje vstup Slovenska do EÚ a Schengenského

priestoru. Životná úroveň a príjem v parite kúp-

nej sily v najsilnejšom kraji (Bratislavskom) pre-

sahuje priemer EÚ. Z tohto dôvodu sa SR stáva

stále zaujímavejšou krajinou z hľadiska pracov-

nej migrácie. Na grafe 3.1 možno vidieť nárast

migrácie za prácou v rokoch 2004 až 2009.

V prípade migrácie za prácou počet cudzincov

od vzniku SR až do jej vstupu do EÚ predstavo-

val okolo 5-tis. osôb, pričom v tomto počte boli

zaevidovaní aj občania Českej republiky, ktorých

zamestnávanie sa uskutočňovalo len formou registrácie, t. j. bez povolenia na zamestnanie na základe zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o vzájomnom zamestná-vaní, a tiež občania členských štátov EÚ. Oproti tomu v cudzine pracovalo od 70- do 90-tis. obča-nov SR, a to najmä v Českej republike, Maďarsku a Nemecku. Počet cudzincov postupne výrazne rástol z počtu 3 405 osôb v roku 2004 na viac ako štvornásobok v roku 2008 (14 977 osôb). V roku 2009 nastal mierny pokles cudzincov z niekto-rých krajín (Rumunska, Bulharska a krajín mimo EÚ) najmä vplyvom globálnej ekonomickej krízy a prudkého rastu nezamestnanosti v SR.

Graf 3.1 Počet pracovných migrantov (cudzincov) podľa krajiny pôvodu

0

2 000

4 000

6 000

8 000

10 000

12 000

14 000

2006 2007

TK EÚ 15

2004 2005 2008 2009

EÚ 2 EÚ 10Zdroj: ÚPSVaR.


29

Napriek tomu počet pracovných migrantov

v roku 2009 mierne vzrástol na 15 130.

Štruktúru pracovných migrantov (cudzincov)

z hľadiska krajín pôvodu môžeme lepšie sledo-

vať na grafe 3.2. V rokoch 2006 – 2009 možno

vidieť, že najsilnejšiu skupinu cudzincov tvo-

ria pracujúci z nových členských krajín (EÚ 10),

kde ide prevažne o občanov Českej republiky.

V rokoch 2004 – 2005 tvorili druhú najsilnejšiu

skupinu cudzincov. Druhý najväčší podiel majú

v súčasnosti cudzinci z tretích krajín (TK) s naj-

väčším podielom občanov z Ukrajiny, Južnej

Kórey a Vietnamu. V roku 2008 tvorili dokonca

najpočetnejšiu skupinu, vplyv krízy a odlev cu-

dzincov sa však výrazne prejavil v tejto skupine.

Postupne rastie aj počet cudzincov zo starých členských krajín (EÚ 15). Špecifi cký fenomén môžeme sledovať vo vývoji pracovnej migrá-cie z najnovších členov Európskej únie, a to Rumunska a Bulharska (EÚ 2). Po vstupe týchto krajín do EÚ v roku 2007 stúpol počet cudzincov z Rumunska a Bulharska takmer osemnásobne. V prípade migrantov z tretích krajín môžeme sledovať zmiešaný vývoj založený na ekonomic-kej a pracovnej migrácii, resp. alokovaní národ-

ných investícií (najviac migrantov podľa počtu

je z Ukrajiny, Južnej Kórey, Vietnamu a USA).

Vývoj pracovnej migrácie podľa pohlavia

Na grafe 3.3 možno sledovať celkový vývoj

v počte pracovných migrantov (cudzincov) pod-

ľa pohlavia. V rokoch 2004 – 2009 mierne naras-

talo už aj tak výrazné zastúpenie mužov. V roku

2004 bolo 77,7 % cudzincov – mužov a 22,3 %

žien. V roku 2009 podiel mužov prekročil 80 %

všetkých pracovných migrantov. Znížiť tento

pomer môže zmena štruktúry cudzincov, naprí-

klad v ošetrovateľských pozíciách.

Bližšie môžeme analyzovať aj podiel mužov

a žien pri pracovnej migrácii podľa krajiny pô-

vodu. Cudzinci zo starých členských krajín EÚ 15 (graf 3.4) majú najvyšší podiel mužov zo všetkých sledovaných oblastí (87,6 % v roku 2004 s rastom na 88,3 % v roku 2009). Spôso-buje to špecifi cká štruktúra migrantov z týchto krajín, najmä čo sa týka zamerania a vzdelania. Podľa odhadov v tejto skupine je výraznejší po-diel vysoko kvalifi kovaných ľudí smerujúcich na stredné a vyššie manažérske pozície. Súvisí to aj z rozbiehaním a alokovaním priamych zahra-

Graf 3.2 Počet pracovných migrantov (cudzincov) podľa krajiny pôvodu (ľavá os) a celkový po-

čet migrantov (pravá os)

0

2 000

4 000

6 000

8 000

10 000

12 000

14 000

16 000

0

500

1 000

1 500

2 000

2 500

3 000

3 500

4 000

4 500

5 000

2004 2005 2006 2007 2008 2009

EÚ 15 EÚ 10 EÚ 2 TK Spolu

Zdroj: ÚPSVaR.

30


ničných investícií (PZI) a zahraničných výrob na

území Slovenska.

Pri nových členských krajinách (graf 3.5) je po-

diel žien mierne nad priemerom s klesajúcim

trendom (24,5 % v roku 2004 a 21,8 % v roku

2009). Celkovo počet pracovných migrantov

(cudzincov) z týchto krajín za posledných 6 ro-

kov narástol takmer 5-násobne. Očakáva sa, že

podiel žien pochádzajúcich z týchto krajín by

ďalej nemal výrazne klesať.

Špecifi cký nárast občanov z najnovších člen-

ských krajín (Rumunska a Bulharska) znázorňuje

vysoko pozitívny vplyv zjednodušenia pracov-

nej migrácie na pohyb pracovných síl. Výrazný

vplyv to však malo na štruktúru migrantov podľa

pohlavia. Kým v roku 2004 bol pri nízkej migrá-

cii podiel žien v tejto skupine najvyšší (viac ako

30 %), v roku 2009 bol tento podiel menej ako

18 % (graf 3.6).

Po poklese podielu žien v skupine EÚ 2 zosta-

la skupina s najvyšším podielom žien pri pra-

covných migrantoch z tretích krajín (graf 3.7).

Podiel žien v tejto skupine sa pohybuje okolo

25 %. Sčasti to možno vysvetliť aj tým, že zo

vzdialenejších krajín pôvodu migrujú vo väč-

šej miere páry, resp. rodinní príslušníci prídu za

migrantom a umiestnia sa na pracovnom trhu.

Graf 3.3 Celkový počet pracovných migrantov (cudzincov) podľa pohlavia

0

2 000

4 000

6 000

8 000

10 000

12 000

14 000

16 000

2004 2005 2006 2007 2008 2009

Ženy Muži

Zdroj: ÚPSVaR.

Graf 3.4 Celkový počet pracovných migrantov (cudzincov) zo starých členských krajín – EÚ 15

0

500

1 000

1 500

2 000

2 500

3 000

2004 2005 2006 2007 2008 2009

Muži Ženy

Zdroj: ÚPSVaR.


31

Vývoj pracovnej migrácie podľa kategórie zamest-

nania (vzdelania)43

V prípade štruktúry pracovných migrantov pod-

ľa kategórie zamestnania je situácia relatívne

dobrá aj bez významnejšej legislatívnej podpory

migrácie s vyššou pridanou hodnotou. V štúdii

sa pojmom vzdelanie označuje typ zamestnania

vyžadujúci vyššie, stredné, resp. nižšie vzdelanie

(kvalifi káciu). Neidentifi kuje teda jednoznačne

dosiahnuté vzdelanie, iba to, aké vzdelanie vy-

žaduje práca, ktorú pracovný migrant vykonáva.

Pri celkovom pohľade prevažujú cudzinci s vyš-

ším a stredným vzdelaním. Pri bližšom pohľade

na časový vývoj (graf 3.8) však možno sledovať

výraznejší pokles pri cudzincoch s vyšším vzde-

43 Rozdelenie úrovní vzdelania na vyššie, stredné a nižšie je bližšie

špecifi kované v kapitole 1.2. Kategória vyššie zahŕňa aj výskumných

pracovníkov.

laním (zo 72,7 % v roku 2004 na 46,7 % v roku

2009). Významne rástol podiel cudzincov so

stredným vzdelaním zo štvrtinového pomeru

v roku 2004 na 45 % v roku 2009. Z takmer za-

nedbateľného počtu cudzincov s nízkou kvalifi -

káciou nepresahujúcich 1 % narástol ich podiel

v roku 2009 takmer na 10 %.

Výraznejšie sa líši vzdelanostná štruktúra pra-

covných migrantov (cudzincov) pri pohľade

na krajinu pôvodu. Ako sme už uviedli, SR nie

je z hľadiska ekonomickej pracovnej migrácie

výrazne lákavou krajinou pre migrantov zo sta-

rých členských krajín Únie (graf 3.9). Cudzinci

sú skôr motivovaní pri rozbiehaní projektov PZI,

obsadzovaní vysoko špecializovaných a špeci-

fi ckých manažérskych postov pobočiek fi riem

Graf 3.5 Celkový počet pracovných migrantov (cudzincov) z nových členských krajín – EÚ 10

0

1 000

2 000

3 000

4 000

5 000

6 000

2004 2005 2006 2007 2008 2009

Muži ŽenyZdroj: ÚPSVaR.

Graf 3.6 Celkový počet pracovných migrantov (cudzincov) z nových členských krajín – EÚ 2

0

500

1 000

1 500

2 000

2 500

3 000

3 500

2004 2005 2006 2007 2008 2009

Muži Ženy

Zdroj: ÚPSVaR.

32


z materských krajín. Podiel cudzincov s vyšším

vzdelaním je najvyšší v porovnaní s ostatnými

zoskupeniami, pričom mierne klesal v rokoch

2004 – 2009 z 91 % na 77,6 %. Tento pokles

spôsobil mierny nárast cudzincov so stredným

vzdelaním s rastom podielu na 22 %. Cudzinci

s nízkym vzdelaním tvoria necelé percento cu-

dzincov z týchto krajín.

Pri pohľade na rozdelenie vzdelanostnej štruk-

túry pracovných migrantov (cudzincov) z no-

vých členských krajín (EÚ 10 – graf 3.10) vidno

mierne prevládanie osôb so stredným vzdela-

ním s vyše polovičným podielom (50,1 % v roku

2009). Relatívne vysoký podiel tvoria cudzinci

s vyšším vzdelaním (43,3 %) a veľmi malý podiel

nízko kvalifi kovaní cudzinci (6,6 %).

Diametrálne odlišný pohľad poskytuje štruktúra

pracovných migrantov (cudzincov) z Rumunska

a Bulharska (EÚ 2) – graf 3.11. Po vstupe do Únie

začali cudzinci smerovať najmä do výrobných

a robotníckych profesií s vysokým podielom cu-

dzincov so stredným vzdelaním (66 %) a najvyš-

ším podielom nízko kvalifi kovanej pracovnej sily

(25,3 %). Podobný vývoj možno očakávať aj pri

vstupe ďalších krajín z juhovýchodnej Európy

do EÚ.

V prípade tretích krajín je rozlíšenie vzdelanost-

nej štruktúry mierne zložitejšie (graf 3.12). Vzde-

lanostná štruktúra variuje podľa rôznych krajín

Graf 3.7 Celkový počet pracovných migrantov (cudzincov) z tretích krajín

0

1 000

2 000

3 000

4 000

5 000

6 000

7 000

8 000

2004 2005 2006 2007 2008 2009

Nižšie Stredné Vyššie

Zdroj: ÚPSVaR.

Graf 3.8 Celkový počet pracovných migrantov (cudzincov) podľa vzdelania

0

500

1 000

1 500

2 000

2 500

3 000

3 500

4 000

4 500

5 000

2004 2005 2006 2007 2008 2009

Muži Ženy

Zdroj: ÚPSVaR.


33

pôvodu. Zahŕňa napríklad relatívne vysoký po-

diel pracovných migrantov (cudzincov) z Ukraji-

ny s nižším vzdelaním a ďalších krajín, z ktorých

na Slovensko prichádzajú študenti na vysoké

školy a potom tu zostávajú pracovať s vyšším

vzdelaním. Súhrnne však prevažujú cudzinci

s vyšším vzdelaním (viac ako 50 %) a stredným

vzdelaním (variuje okolo 40 %). V rozmedzí

5 – 8 % sa pohybuje podiel cudzincov s nižším

vzdelaním.

Prehľad migračných tokov

Porovnanie vývoja migrácie a prípadnú zmenu

štruktúry pracovných migrantov lepšie zohľad-

ňujú celkové toky. Situáciu zneprehľadňuje

legislatíva, pretože pracovné povolenie sa zvy-

čajne dáva iba na určité obdobie, takže migranti

sú nútení opätovne žiadať o pobyt a pracovné

povolenie na Slovensku. To má vplyv na sledo-

vanie migračných tokov. Prílevy a odlevy pra-

covných migrantov dosahujú objem takmer sa

rovnajúci celkovému stavu pracovných migran-

tov na Slovensku. Z toho by vyplývalo, že väč-

šina cudzincov je na Slovensku kratšie ako rok.

Platná legislatíva s predlžovaním pracovného

povolenia teda neumožňuje dôsledne sledovať

reálne prílevy a odlevy pracovných migrantov

na Slovensku.

Zároveň treba poznamenať, že povolenie na za-

mestnanie sa udeľuje nezávisle od povolenia na

pobyt. Povolenie na zamestnanie teda nezaru-

čuje získanie povolenia na pobyt. Presný počet

migrantov s pracovným povolením, ktorí ďalej

Graf 3.9 Celkový počet pracovných migrantov (cudzincov) podľa vzdelania – EÚ 15

0

500

1 000

1 500

2 000

2 500

2004 2005 2006 2007 2008 2009


Zdroj: ÚPSVaR.


0

500

1 000

1 500

2 000

2 500

3 000

2004 2005 2006 2007 2008 2009


Zdroj: ÚPSVaR.

34


nedostali povolenie na pobyt, nie je známy. Vzá-

jomné porovnávanie databázy medzi ÚPSVaR

a Úradom hraničnej a cudzineckej polície MV SR

prebieha od decembra 2009 a je v počiatočnom

štádiu.

Graf 3.13 zohľadňuje prílevy a odlevy podľa

pohlavia. V roku 2007 a 2008 bol celkový prílev

a odlev vyšší ako stav pracovných migrantov,

z čoho vyplýva, že väčšia časť cudzincov na Slo-

vensku bola výrazne kratšie ako jeden rok. Vý-

raznejší pokles mobility cudzincov bol v roku

2009 predovšetkým v dôsledku hospodárskej

krízy a menšieho dopytu po sezónnych pracov-

níkoch so zreteľom na prudko vzrastajúcu mie-

ru nezamestnanosti.

Vývoj migračných tokov na Slovensku z hľadis-

ka vzdelania zobrazuje graf 3.14. Z tohto pohľa-

du vidno významnú štrukturálnu zmenu v toku

migrácie medzi rokom 2006 a 2007. Kým do

roku 2006 boli celkové odlevy a prílevy relatív-

ne nižšie v porovnaní s celkovým stavom, teda

pracovní migranti (cudzinci) zostávali na Slo-

vensku dlhšie, po roku 2007 sa tok migrantov

na Slovensku „zrýchlil“. Môže to byť napr. najmä

vplyvom migrantov z Rumunska a Bulharska,

ktorí z väčšej časti prichádzali len na sezónne

práce, resp. migrovali do ďalších členských štá-

tov EÚ44. Druhým súvisiacim výrazným prvkom

je nárast migrácie ľudí s nižším vzdelaním, ktorý

44 Vzhľadom na nedostatočné informácie o týchto migrantoch je niekoľko možných vysvetlení. Podľa ÚPSVaR je možnou príčinou aj obsadzovanie pozícií typu operátor vo výrobe vo veľkých podnikoch (Samsung, Sony).


0

500

1 000

1 500

2 000

2 500

2004 2005 2006 2007 2008 2009


Zdroj: ÚPSVaR.

Graf 3.12 Celkový počet pracovných migrantov (cudzincov) podľa vzdelania – tretie krajiny

0

500

1 000

1 500

2 000

2 500

3 000

2004 2005 2006 2007 2008 2009

Nižšie Stredné VyššieZdroj: ÚPSVaR.


35

má z hľadiska tokov vyšší podiel ako celkový

podiel migrantov s nižším vzdelaním (pri po-

hľade na stav).

Porovnanie štruktúry pracovných migrantov

podľa vzdelania a krajiny pôvodu

Celkový prehľad o počte pracovných migran-

tov (cudzincov) podľa vzdelania a krajiny pôvo-

du, teda celkový vplyv na zloženie pracovníkov

pochádzajúcich zo zahraničia zobrazuje graf

3.15. Z neho jednoznačne vidno, že na Sloven-

sku je najmenší počet cudzincov s nižším vzde-

laním, pričom v absolútnych hodnotách ich

najviac prišlo z krajín EÚ 2 a EÚ 10. Pri pohľade

na stredné vzdelanie môžeme vidieť najvyšší

počet cudzincov z nových členských krajín (EÚ

10), EÚ 2 a tretích krajín. V prípade vyššieho

vzdelania je počet cudzincov, čo sa týka cel-

kového počtu, takmer vyrovnaný pri všetkých

krajinách okrem EÚ 2.

Rozdiel v štruktúre pracovných migrantov

(cudzincov) podľa krajiny pôvodu, pohlavia

a vzdelania zobrazuje graf 3.16. Z tohto pohľa-

du je zrejmé, že rodová štruktúra cudzincov

sa v niektorých prípadoch výrazne líši. Vo vše-

obecnosti možno povedať, že z hľadiska migru-

júcich žien je v ich zložení výrazne vyšší podiel

viac vzdelaných, ako je to u mužov. Najmenej

sa tento rozdiel prejavuje u cudzincov z tretích

Graf 3.13 Celkový prílev a odlev pracovných migrantov (cudzincov) podľa pohlavia

0

2 000

4 000

6 000

8 000

10 000

12 000

14 000

16 000

Prí

lev

Od

lev

Prí

lev

Od

lev

Prí

lev

Od

lev

Prí

lev

Od

lev

Prí

lev

Od

lev

Prí

lev

Od

lev

2004 2005 2006 2007 2008 2009Zdroj: ÚPSVaR.

Graf 3.14 Prílevy a odlevy pracovných migrantov (cudzincov) podľa vzdelania

0

2 000

4 000

6 000

8 000

10 000

12 000

14 000

16 000

Prí

lev

Od

lev

Prí

lev

Od

lev

Prí

lev

Od

lev

Prí

lev

Od

lev

Prí

lev

Od

lev

Prí

lev

Od

lev

2004 2005 2006 2007 2008 2009

Vyššie Stredné Nižšie

Zdroj: ÚPSVaR.

36


krajín. Na druhej strane, rovnako je to u menej

vzdelaných osôb, kde majú ženy tiež mierne

vyšší podiel. Najvýraznejšie sa to prejavuje

v skupine EÚ 2. Z toho vyplýva aj menší podiel

žien so stredným vzdelaním, ako je to u mužov.

Porovnanie vonkajšej a vnútornej migrácie

Pre komplexnú analýzu pracovnej migrácie tre-

ba analyzovať aj stav a schopnosť obyvateľstva

migrovať za prácou, či už sa to týka vnútornej

migrácie v rámci krajiny, alebo vonkajšej migrá-

cie. Podľa analýzy mobility v Európe z výsled-

kov zisťovania Eurobarometra v roku 200545

patrí Slovensko medzi krajiny s najnižšou

ochotou migrovať za prácou. Pramení to sčasti

45 Mobility in Europe. Dublin: European Foundation for the Improve-ment of the Living and Working Conditions, 2006.

z historického vývoja pred rokom 1989 a silnej

previazanosti s obydlím. Podľa Eurobaromet-

ra viac ako 40 % Slovákov sa po odsťahovaní

z rodičovského domu viac nesťahovalo. Me-

dzi základné životné istoty na Slovensku patrí

vlastníctvo bytu či domu. Trh s nájomnými

bytmi je veľmi obmedzený. Aj z tohto dôvo-

du Slováci menia pracovné miesto zvyčajne

v rámci svojho bydliska, prípadne dochádzajú

v rámci regiónu (commuting). Porovnanie von-

kajšej a vnútornej (medziregionálnej – NUTS 2)

migrácie vidno na grafe 3.17.

Pracovná migrácia z tretích krajín

V tejto časti sa bližšie pozrieme na 10 krajín,

z ktorých pochádza najviac pracovných mig-

rantov (cudzincov) z tretích krajín. Z grafu 3.18

Graf 3.15 Počet pracovných migrantov (cudzincov) podľa vzdelania (rok 2009)

0

500

1 000

1 500

2 000

2 500

3 000

EÚ 10 EÚ 15 EÚ 2 Tretie

krajiny


krajiny


krajiny

Nižšie Stredné VyššieZdroj: ÚPSVaR.

Graf 3.16 Štruktúra pracovných migrantov (cudzincov) podľa krajiny pôvodu, pohlavia a vzde-

lania (rok 2009)

0 %10 %20 %30 %40 %50 %60 %70 %80 %90 %

100 %

Muži ŽenyMuži ŽenyMuži ŽenyMuži Ženy

EÚ 10 EÚ 15 EÚ 2 Tretie krajiny

Vyššie Stredné Nižšie

Zdroj: ÚPSVaR.


37

vidno, že najvyšší počet cudzincov z tretích kra-

jín pochádza z Ukrajiny, Južnej Kórey (najmä

v súvislosti s investičnými aktivitami tejto krajiny

na Slovensku v posledných rokoch) a Vietnamu.

Cudzinci z ďalších krajín neuvedených v tabuľke

majú na pracovnom trhu SR len marginálne za-

stúpenie.

Z hľadiska pohlavia sú najrovnomernejšie zastú-

pení pracovní migranti z Ruska, kde podiel žien

dosahuje takmer rovnaký pomer ako mužov.

Zhruba tretinu žien tvoria pracovné migrantky

z USA (38 %) a Ukrajiny (29 %). V prípade cu-

dzincov z ostatných tretích krajín je zastúpenie

žien minimálne. Jedinú výnimku tvoria cudzinci

z Thajska, kde podiel žien presahuje 90 %.

Pri pohľade na zamestnanosť podľa vzdelania

je situácia výrazne odlišná (graf 3.19). Najvyšší

podiel pracovných migrantov (cudzincov) s níz-

kym vzdelaním pochádza zo Srbska, Ukrajiny

a Vietnamu, pričom ich podiel aj v tejto skupine

je pomerne nízky (20 % presahuje iba u migran-

tov zo Srbska). Cudzinci so stredným vzdelaním

tvoria najväčšiu časť pracovných migrantov

z Vietnamu (90,3 %), Macedónska (86 %) a Thaj-

ska (69 %). Podiel vyššie vzdelaných pracovných

migrantov na Slovensku je oveľa vyšší ako nízko

vzdelaných ľudí, takže cudzinci z tretích krajín

okrem výnimiek neprichádzajú vyplniť medze-

Graf 3.17 Porovnanie vonkajšej a vnútornej migrácie (NUTS 2) v SR

2 000

0

4 000

6 000

8 000

10 000

12 000

14 000

16 000

18 000

2004 2005 2006 2007

Vnútorná Vonkajšia

Zdroj: ÚPSVaR a Eurostat.

Graf 3.18 Počet pracovných migrantov (cudzincov) z tretích krajín podľa pohlavia (rok 2009)

0100200300400500600700800900

1 000

ína

Jap

on

sko

Kó

rea

Mac

ed

ón

sko

Srb

sko

Ru

sko

Thaj

sko

Ukr

ajin

a

US

A

Vie

tnam

ŽenyMuži

Zdroj: ÚPSVaR.

38


ru v robotníckych profesiách. Podiel cudzincov

s vyšším vzdelaním je najvyšší u pracujúcich

z rozvinutých krajín, pretože ide najmä o pre-

loženie v rámci spoločnosti v súlade s dohodou

o WTO (manažéri, špecialisti). Z hľadiska krajín

ide predovšetkým o USA (97 %), Južnú Kóreu

(92 %) a Japonsko (85 %).

Pracovná migrácia z hľadiska štruktúry trhu práce

Pri zamestnávaní pracovných migrantov (cu-

dzincov) sa na Slovensku sledujú len niektoré

špecifi cké (nedostatkové) povolania. Z hľadiska

celkovej štruktúry zamestnanosti cudzincov ne-

presahujú 20 %. Z hľadiska vybraných sledova-

ných odvetví je najvyšší podiel robotníkov v ba-

níctve, strojárstve a výrobe, ktorý prudko narás-

tol v roku 2007 (EÚ 2). Druhou najvýznamnejšou

Graf 3.19 Počet pracovných migrantov (cudzincov) z tretích krajín podľa vzdelania (rok 2009)

0 %10 %20 %30 %40 %50 %60 %70 %80 %90 %

100 %

ína

Jap

on

sko

Kó

rea

Mac

ed

ón

sko

Srb

sko

Ru

sko

Thaj

sko

Ukr

ajin

a

US

A

Vie

tnam


Zdroj: ÚPSVaR.

Graf 3.20 Počet pracovných migrantov (cudzincov) zamestnaných vo vybraných profesiách spolu

0

500

1 000

1 500

2 000

2 500

20

04

20

05

20

06

20

07

20

08

20

09

Lekári

Sestry a pôrodné asistentky

Kvalifikovaní pracovníci

po nohospodárstva a rybárstva

Architekti inžinieri a iní odborníci

U itelia

Robotníci v baníctve strojárstve

výrobe a doprave

Zdroj: ÚPSVaR.


39

profesiou sú učitelia, nasledovaní architektmi

a inými profesionálmi, ktorých podiel postupne

rastie. Veľmi výrazný nárast nastal v rokoch 2008

a 2009 pri povolaní lekár (graf 3.20). Niektoré

špecifi cké povolania (napr. sezónni migranti)

nie sú v tabuľke obsiahnutí, pretože ich národná

štatistika nevykazuje.

Podiel vybraných profesií na celkovom počte

pracovných migrantov (cudzincov) podľa kra-

jín pôvodu zobrazuje graf 3.21. Tieto povolania

tvoria najvýznamnejší podiel pri cudzincoch

z tretích krajín. Z týchto krajín je výrazný počet

lekárov a kvalifi kovaných pracovníkov v poľ-

nohospodárstve. Výrazne tu poklesol počet

Graf 3.21 Podiel vybraných profesií na celkovom počte cudzincov podľa krajín pôvodu

0,00

0,50

1,00

1,50

2,00

2,50

3,00

3,50

4,00

20

04

20

05

20

06

20

07

20

08

20

09

20

04

20

05

20

06

20

07

20

08

20

09

20

04

20

05

20

06

20

07

20

08

20

09

20

04

20

05

20

06

20

07

20

08

20

09

EÚ 10 EÚ 15 EÚ 2 TK

Lekári

Sestry a pôrodné asistentky

Kvalifikovaní pracovníci po nohospodárstva a rybárstva

Architekti, inžinieri a iní odborníci

U itelia

Robotníci v baníctve, strojárstve, výrobe a doprave

Zdroj: ÚPSVaR.

Graf 3.22 Porovnanie štruktúry sledovaných profesií podľa krajiny pôvodu cudzinca

0 %

10 %

20 %

30 %

40 %

50 %

60 %

70 %

80 %

90 %

20

04

20

05

20

06

20

07

20

08

20

09

20

04

20

05

20

06

20

07

20

08

20

09

20

04

20

05

20

06

20

07

20

08

20

09

20

04

20

05

20

06

20

07

20

08

20

09

20

04

20

05

20

06

20

07

20

08

20

09

20

04

20

05

20

06

20

07

20

08

20

09

Lekári Sestry a pôrodné

asistentky

Kvalifikovaní

pracovníci

Architekti, inžinieri

a iní odborníci

U itelia

TK EÚ 2 EÚ 15 EÚ 10

Robotníci v baníctve, strojárstve, výrobe

a doprave

Zdroj: ÚPSVaR.

40


migrujúcich zdravotných sestier a pôrodných

asistentiek/asistentov. Tento výpadok nahradili

cudzinci z krajín EÚ 2. V štruktúre cudzincov zo

starých členských krajín je najvyšší podiel kva-

lifi kovaných profesionálov, inžinierov a učiteľov.

Ďalšie povolania, napr. sezónni pracovníci, sa

nesledovali z dôvodu nedostatočného štatis-

tického podchytenia dĺžky pracovnej migrácie

v SR (pozri kapitolu 3.1). Iný pohľad z hľadiska

porovnania štruktúry sledovaných profesií pod-

ľa krajiny pôvodu cudzinca zobrazuje graf 3.22.

Z hľadiska štatistiky je problémom nepokrytie

určitých špecifi ckých druhov zamestnania, napr.

sezónne práce.

Graf 3.23 Voľné pracovné miesta v SR podľa OKEČ

01 0002 0003 0004 0005 0006 0007 0008 0009 000

10 000

2008Q1 2008Q2 2008Q3 2008Q4 2009Q1 2009Q2 2009Q3 2009Q4

A

Po

ľno

ho

spo

dá

rstv

o,

lesn

íctv

o a

ryb

olo

v

B, C

, D, E

P

rie

mys

el s

po

lu F

Sta

veb

níc

tvo

G, H

, I, J

Tr

ho

vé s

lužb

y

K, L

Fin

an

čné

slu

žby

M, N

, R, S

Ost

atn

é

ne

trh

ové

slu

žby O

Ve

rejn

á s

prá

va

a o

bra

na

; po

vin

né

so

ciá

lne

za

be

zpe

čen

ie P V

zde

láv

an

ieQ

Zd

ravo

tníc

tvo

a

so

ciá

lna

po

mo

c

Zdroj: ŠÚ SR.

Graf 3.24 Počet nelegálne zamestnávaných cudzincov v SR

0

10

20

30

40

50

60

70

1. 2. 1. 2. 1. 2. 1. 2. 1. 2. polrok polrokpolrok polrokpolrok polrokpolrok polrokpolrok polrok

2005 2006 2007 2008 2009

Zdroj: Inšpektorát práce SR.


41

3.2.2 Analýza trendov a budúceho

vývoja

Dopyt po práci na Slovensku v poslednom

období výrazne ovplyvnila hospodárska kríza,

pričom z pohľadu trhu práce sa na Slovensku

očakáva len pozvoľný návrat k mieram neza-

mestnanosti zo začiatku roku 2008.

Takýto pokles na priemernú mieru nezamestna-

nosti pod 10 % z terajších viac než 13 % (VZPS46)

môže podľa odhadov trvať viac ako 3 roky. Po-

stupný pokles voľných pracovných miest od

roku 2008 možno sledovať na grafe 3.23. Naj-

výraznejší prepad dopytu po práci bol v sektore

priemyslu, ktorý patrí medzi najväčších zamest-návateľov na Slovensku. Z tohto hľadiska neoča-kávame výrazný rast počtu migrantov v najbliž-ších rokoch.

Špecifi cká situácia je iba v niektorých odvet-viach, ktoré dlhodobo pociťujú nedostatok od-borníkov, ako sú lekárske a ošetrovateľské pozí-cie, IT špecialisti a špecifi ckí odborní pracovníci. Miera pokrytia týchto povolaní s nedostatkom pracovných síl na Slovensku cudzincami sa však bližšie nesleduje.

46 Výberové zisťovanie pracovných síl (Labour Force Survey).

Analýze budúcich potrieb trhu práce z hľadiska

pracovnej migrácie sa zatiaľ na Slovensku ne-

venuje dostatočná pozornosť. Z tohto dôvodu

nemôžeme identifi kovať hlavné trendy v tejto

oblasti, okrem hlavného trendu postupne sa

zvyšujúceho objemu pracovnej migrácie na Slo-

vensku a v krajinách EÚ.

Nelegálna práca cudzincov

Dôležitým prvkom z hľadiska pracovnej migrá-

cie je aj nelegálne zamestnávanie cudzincov

a s tým súvisiace ochranné opatrenia na trhu

práce. Na Slovensku sa kontrole bezpečnosti

práce a nelegálneho zamestnávania venuje in-

špektorát práce. Počet zistených nelegálne za-

mestnaných cudzincov od roku 2005 do roku

2009 zobrazuje graf 3.24. Skutočný počet je podľa odhadov niekoľkonásobne vyšší. Napriek tomu, že počet legálne zamestnaných cudzin-cov a otvorenosť pracovného trhu sa zvyšuje, Slovensko nezaznamenáva výrazne sa zvyšujúci počet nelegálnej práce cudzincov. Celkovo sa počet prípadov pohybuje rádovo v desiatkach ročne.

V strednodobom horizonte nastane útlm po-nuky práce vzhľadom na postupné výrazné starnutie obyvateľstva (graf 3.25). Ak sa neusku-

Graf 3.25 Predpokladaný vývoj na trhu práce (tis. osôb)

2 000

2 100

2 200

2 300

2 400

2 500

2 600

-- 10 %

-- 5 %

0 %

5 %

10 %

15 %

20 %

25 %

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

2012

2013

2014

2015

2016

2017

Zamestnaní, VZPS, tisíc os. Rast reálnej mzdy Miera nezamestnanosti, VZPS

Zdroj: SAV.

42


točnia výrazné socioekonomické zmeny (posun

veku odchodu do dôchodku, daňový a odvodo-

vý systém), nastane silná potreba dopĺňať vý-

padky ponuky na trhu práce aj prostredníctvom

migrantov. Keďže podobný demografi cký vývoj

možno očakávať vo všetkých krajinách Únie,

predpokladá sa potrebný nárast migrácie najmä

z tretích krajín.

Z hľadiska zvýšených potrieb európskych trhov

práce sa predpokladá aj potreba špecifi ckejšie

zameranej promigračnej politiky SR. V súvislos-

ti s ňou bude musieť prebehnúť o tejto proble-

matike široká verejná diskusia a osveta, pretože

obyvateľstvo stále vníma zahraničnú migráciu

skôr ako ohrozenie svojich pracovných miest

než ako príspevok k celkovému rastu spoločen-ského blahobytu.

Zaujímavý je i fakt, že v SR sa aj napriek relatív-ne dobrej vzdelanostnej štruktúre obyvateľstva nepociťuje silný nedostatok nízko kvalifi kova-nej pracovnej sily. Túto prácu však vykonávajú prevažne starší pracujúci a marginalizované skupiny, čo môže v budúcnosti viesť k silnej ne-rovnováhe na strane dopytu a ponuky práce. Možnosti a schopnosť pokrytia týchto pracov-ných miest cudzincami nie sú dostatočne roza-nalyzované a nie sú zatiaľ ani cieľom migračnej politiky SR.

Dopad vnútornej mobility európskeho trhu práce sa na Slovensku zatiaľ prejavuje iba veľmi mierne. Keďže celková pracovná migrácia tvorí

v SR iba marginálnu časť trhu práce, neprikladá

sa tejto otázke mimoriadna pozornosť.


43

Spolupráca s tretími krajinami v oblasti ekonomickej migrácie

Táto časť predloženej štúdie sa zameriava na

charakteristiku spolupráce Slovenskej republi-

ky s tretími krajinami so zreteľom na saturova-

nie dopytu po pracovnej sile prostredníctvom

migrácie. Okružná a dočasná migrácia odráža

vplyv globalizácie, demografi ckých zmien, no-

vej formy mobility a rastúci dopyt po fl exibil-

ných trhoch práce. Okružná migrácia predsta-

vuje ťažko identifi kovateľný a kvantifi kovateľný

jav. V súčasnosti neexistuje ucelený prehľad

o existujúcich návrhoch a legislatívach tykajú-

cich sa tejto problematiky v európskych kraji-

nách. Pojem okružná migrácia najčastejšie chá-

pe ako určitý tok migrantov z tretích štátov do

EÚ a z EÚ, ktorý má opakujúci sa charakter.

EMN defi nuje dva hlavné typy okružnej migrá-cie vo svojom slovníku pojmov, pričom vychá-dza z dokumentu Komisie európskych spolo-čenstiev COM (2007) 248 o okružnej migrácii a mobilitnom partnerstve medzi krajinami EÚ a tretími krajinami47:1. Okružná migrácia štátnych príslušní-

kov tretích krajín, usadených v EÚ. Táto kategória okružnej migrácie dáva ľu-ďom príležitosť zapojiť sa do činnosti(podnikateľskej, odbornej, dobrovoľníckej atď.) v ich krajine pôvodu, pri zachovaní ich trvalého bydliska v niektorom z členských štátov. Patria sem rôzne skupiny, napríklad:

podnikatelia pracujúci v EÚ, ktorí chcú za-čať vykonávať podnikateľskú činnosť vo svojej krajine pôvodu (alebo v inom ne-

členskom štáte),

lekári, profesori a ďalší odborníci ochot-ní podporiť svoju krajinu pôvoduvykonávaním odbornej činnosti aj v ich

krajine pôvodu.

2. Okružná migrácia osôb s trvalým bydliskom v tretích krajinách, ktoré sa aj zdržiavajú v tre-tích krajinách. Okružná migrácia by mohla

vytvoriť podmienky a príležitosti pre osoby

s bydliskom v tretích krajinách na vstup do EÚ na určité obdobie na účel práce, štúdia,

odbornej prípravy alebo kombinácie tých-

47 EMN Glossary. Dostupné nahttp://emn.sarenet.es/Downloads/prepareShowFiles.do;jsessioni-

d=1623A2E22F0D9111443EAE63036B8DEA?directoryID=117 [citované 2010-5-5].

04

44

04. Spolupráca s tretími krajinami v oblasti ekonomickej migrácie

to činností, ale s podmienkou, že na konci

obdobia, na ktoré sa im poskytla možnosť

vstupu, sa musia vrátiť na miesto svojho pô-

vodu a obnoviť si pôvodné trvalé bydlisko

a pracovnú činnosť v krajine pôvodu. Okruž-

ná migrácia sa môže podporiť napr. tým, že

migranti môžu po návrate získať privilégiá vo

forme zjednodušenej mobility vstupu a vý-

stupu do členského štátu a z neho, kde sa

formálne zdržiavali. Do druhej skupiny okruž-

ných migrantov patria napr.:

migranti z tretích krajín, ktorí chcú dočasne

pracovať v EÚ, napr. ako sezónni zamest-

nanci,

migranti z tretích krajín, ktorí chcú štu-

dovať alebo získavať skúsenosti v Európe

pred svojím návratom do krajiny pôvodu, migranti z tretích krajín, ktorí sa chcú po ukončení štúdií zamestnať v EÚ (napríklad ako praktikanti) ešte pred návratom do-mov, aby získali odborné skúsenosti, ktoré by bolo ťažké získať v krajine pôvodu,

výskumní pracovníci z tretích krajín, ktorí chcú pracovať na výskumných projektoch v EÚ,

migranti z tretích krajín, ktorí sa chcú zú-častniť na výmenných programoch v ob-lasti kultúry, aktívneho občianstva alebo vzdelávania mládeže (napr. školeniach, seminároch, podujatiach, študijných poby-toch),

migranti z tretích krajín, ktorí chcú vyko-

návať neplatené dobrovoľnícke služby, pri-

čom sledujú ciele a všeobecné záujmy EÚ.

Dočasnú migráciu defi nuje EMN ako migráciu s konkrétnou motiváciou alebo účelom s úmys-

lom neskoršieho návratu do krajiny pôvodu.

Po vstupe Slovenska do EÚ nastali v oblasti migrácie zmeny, ktoré významne determinovali

ďalšie smerovanie politiky SR v oblasti migrácie

a azylu48. Jedným zo zámerov migračnej politiky

48 Slovenská republika otvorila trh práce pre občanov nových členských štátov, ktoré vstúpili do Európskej únie (EÚ 10) dňa 1. 5.

2004, a starých členských štátov (EÚ 15) a európskeho hospodárskeho priestoru od 1. 5. 2004, pre občanov Švajčiarska od 1. 5. 2005 a pre

občanov členských štátov, ktoré vstúpili do Európskej únie dňa 1. 1. 2007 (Bulharsko a Rumunsko) od 1. 1. 2007. (Zdroj: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.)

SR je zabezpečiť vytváranie podmienok v oblas-

ti ľudských, materiálnych a fi nančných zdrojov

a koordináciu kompetentných inštitúcií v tejto

oblasti. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a ro-

diny uvádza49: „V posledných dvoch desaťročiach

migrácia výrazne ovplyvňuje aj sociálno-ekono-

mický rozvoj na Slovensku, osobitne po vstupe

krajiny do EÚ. S narastajúcou globalizáciou a voľ-

ným pohybom pracovnej sily sa aj Slovenská re-

publika začína zaraďovať medzi cieľové európske

krajiny migrantov, a to nielen žiadateľov o azyl,

ale aj imigrantov hľadajúcich na našom území

prácu a zamestnanie.“

Slovensko má v súčasnosti uzavretých desať

bilaterálnych zmlúv o zamestnávaní občanov

alebo stážistov, väčšinou s krajinami EÚ. Patria sem Belgicko, Česká republika, Francúzsko, Ne-mecko, Luxembursko, Poľsko, Fínsko, Maďar-sko. Okrem toho sem patrí Švajčiarsko. Z tretích krajín je to Ruská federácia. Dohoda s Ruskou federáciou sa dlhodobo nevykonáva pre ne-spoluprácu ruskej strany a uvažuje sa o jej vy-povedaní. Dohodu s Ukrajinou SR jednostran-ne vypovedala a dohoda stratila platnosť 1. 5. 2008. Platnosť dohody o odbornej príprave občanov Vietnamu sa ukončila 24. 1. 2004. Väčšina bilaterálnych dohôd o zamestnávaní občanov uzavretých s členskými štátmi EÚ sa od 1. 5. 2004 na území SR nevykonáva so zreteľom na uplatňovanie voľného pohybu za prácou v súlade s Nariadením Rady 1612/68/EHS o slo-

bode pohybu pracovníkov v rámci Spoločen-

stva. V súčasnosti sa jednostranne vykonávajú dohody s Nemeckom a Švajčiarskom.

Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky

a Švajčiarskou spolkovou vládou o výmene stá-žistov50 sa uzatvorila dňa 8. 12. 1995. Platnosť nadobudla 14. 6. 1996. Dohoda sa priebežne

vykonáva a v dohode stanovený ročný počet

100 osôb SR napĺňa. Žiadosť o zvýšenie ročné-ho počtu osôb v roku 2001 švajčiarska strana zamietla s odôvodnením, že stáže sú smerova-

né najmä do odvetvia gastronómie. Výmenou

49 http://www.employment.gov.sk/index.php?SMC=1&id=17188 [citované dňa 2010-5-12].

50 http://www.employment.gov.sk/index.php?SMC=1&id=335 [citova-né dňa 2010-5-12].


45

nót sa v auguste 2000 realizovala zmena doho-

dy, ktorou sa veková hranica stážistov zvýšila

na 35 rokov. Nastala zmena štruktúry stážistov,

ktorí sa uchádzajú o stáž vo Švajčiarsku, a to

v prospech tých odborov, ktoré sú nedostatko-

vé na ich trhu práce, ako napr. odbor zdravot-

ných sestier.

Považujeme za dôležité spomenúť, aj keď nejde

o bilaterálnu zmluvu s treťou krajinou, dohodu

medzi vládou Slovenskej republiky a vládou

Spolkovej republiky Nemecko o zamestnávaní

pracovníkov na rozšírenie ich odborných a ja-

zykových vedomostí51 zo dňa l8. 3. l996. Podľa

zdrojov MPSVR sa táto dohoda v súčasnosti vy-

konáva ako jediná z uzatvorených zmlúv s kraji-

nami EÚ. Ročný počet pracovníkov sa v dohode stanovil na 700 osôb a vždy sa naplnil. Dňa 7. 9. 2001 nadobudla platnosť zmena tejto dohody a zvýšil sa ročný počet osôb na 1 00052.

Treba podotknúť, že Slovenská republika nemá vo svojej koncepcii migračnej politiky explicit-ne defi nované, že bude vytvárať bilaterálne do-hody o spolupráci v oblasti ekonomickej migrá-cie s tretími krajinami. Vo všeobecnosti možno vysloviť názor, že je dôležité začať aktualizovať medzinárodné bilaterálne dohody o zamest-návaní, aby refl ektovali súčasné potreby SR, aj keď podľa MPSVR SR sú všeobecne nastavené podmienky v právnych predpisoch SR lepším prostriedkom na riadenie migrácie za prácou

ako cez bilaterálne dohody s tretími krajinami.

Prax ukázala, že orgány druhého štátu majú iné zámery z hľadiska vykonávania týchto dohôd, než aké chce a potrebuje SR, a to spôsobuje aj

administratívnu záťaž.

Meranie a sledovanie „úniku mozgov“ v pod-

mienkach SR predstavuje v súčasnosti veľmi ťažkú úlohu. Dôvodom je absencia komplexné-

ho výskumu zaoberajúceho sa touto problema-tikou. Na základe dostupných informácií mož-

no usudzovať, že „únik mozgov“ predstavuje

51 http://www.employment.gov.sk/index.php?SMC=1&id=332 [citova-né dňa 2010-5-12].

52 Bilaterálne zmluvy o vzájomnom zamestnávaní. Dostupné na http://hnonline.sk/c3-21698245-k00000_detail-bilateralne-zmluvy-o--vzajomnom-zamestnavani. [citované dňa 2010-5-12].

na Slovensku významný problém. Emigranti

s vysokoškolským vzdelaním sa významne po-

dieľajú na celkovom počte emigrantov zo Slo-

venska. Predpokladá sa, že ich počet predsta-

vuje okolo 7 000 až 10 000 osôb ročne, čo tvorí

asi jednu štvrtinu až jednu tretinu absolventov

treťostupňového (vysokoškolského) vzdelania

ročne53.

O problematike migrujúcich pracovníkov usa-

diť sa v hostiteľskej krajine spolu so záujmami

zamestnávateľov a boji proti „odlivu mozgov“

je v podmienkach slovenskej ekonomiky kom-

plikované vysloviť jednoznačné závery. Sloven-

ská legislatíva túto oblasť v súčasnosti konkrét-

ne neupravuje a Slovensko nemá jednoznačne

defi novaný svoj postoj k tejto otázke. V kontex-te osvedčených postupov možno spomenúť stážové pobyty zdravotných sestier vo Švajčiar-sku, ktoré boli podmienené najmä nedostatoč-nou ponukou kvalifi kovanej práce na švajčiar-skom trhu práce. Dôležité je uviesť aj možnosť odborne a jazykovo sa vzdelávať v Nemecku na základe spomínanej bilaterálnej zmluvy.

V štádiu prípravy na podpis alebo rozpracova-nosti je zmluva medzi SR a Kanadou o mobilite mladých a návrh dohody medzi vládou Sloven-skej republiky a vládou Nového Zélandu o sys-téme pracovnej dovolenky. Ide o dohody, ktoré okrem pobytu a spoznávania krajiny umožňujú mladým ľuďom aj dočasne sa zamestnať, pri-

čom náklady na pobyt si hradia.

Ďalej existuje množstvo agentúr, ktoré podpo-rujú výmenné pobyty študentov aj možnosť

študovať v zahraničí alebo štúdium zahranič-

ných študentov na Slovensku54.

V súčasnosti na Slovensku neexistuje legislatíva ani postupy, ktoré by upravovali spoluprácu Slo-

venska s tretími krajinami (nečlenskými štátmi) s cieľom zabezpečiť kvalifi kovanú pracovnú silu

53 Permanent or Circular Migration? Policy Choices to address De-mographic Decline and Labour Shortages in Europe. Budapest: IOM

a Regional Mission for Central and South Eastern Europe, 2008. ISBN 978-92-9068-444-2. 338 pp.

54 Takéto agentúry sú napríklad SAAIC (http://www.saaic.sk/), Višegrádsky fond (http://www.visegradfund.org/), Nadácia otvorenej spoločnosti (http://www.osf.sk/) a iné.

46

04. Spolupráca s tretími krajinami v oblasti ekonomickej migrácie

pre potreby uspokojenia dopytu po práci na Slo-

vensku. Otázky spojené s pracovnou migráciou

v SR sa riešia prostredníctvom vnútroštátnej le-

gislatívy a v súlade so schválenou legislatívou

EÚ v oblasti legálnej migrácie. Z tohto dôvodu

je nanajvýš aktuálne vykonať kroky na zatrak-

tívnenie Slovenska pre preferované skupiny

migrantov, identifi kovať tie oblasti trhu práce,

ekonomické odvetvia, profesie, stupne vzdela-

nia a regióny krajiny, kde by pracovná imigrácia

priniesla maximálny benefi t55. Takéto zatraktív-

nenie by sa mohlo dosiahnuť zjednodušením

administratívnych postupov v spojitosti so zís-

kavaním povolení na prácu a na pobyt. Bolo by

vhodné, aby sa tieto opatrenia vzťahovali naj-

mä na osoby, ktoré získali univerzitný diplom na

slovenských univerzitách. Tie isté zjednodušené pravidlá by mohli platiť aj pre osoby zamestna-né v tých sektoroch národného hospodárstva, ktoré trpia nedostatkom pracovnej sily.

Ďalším z dôležitých problémov je tzv. „plytva-nie mozgami“ (brain waste), čo znamená, že vysoko kvalifi kovaní migranti vykonávajú prá-cu, ktorá si nevyžaduje ich úroveň kvalifi kácie. Tento jav je významný aj medzi migrantmi zo Slovenska, ktorí v zahraničí často vykonávajú neprimeranú prácu ich kvalifi kácii. Neraz to spôsobuje fakt, že v zahraničí často neuzná-vajú doklady o vzdelaní zo SR. Hoci Európsky hospodársky a sociálny výbor zdôrazňuje, že hostiteľské krajiny by mali vyvíjať aktivity na

zabránenie plytvaniu odborným potenciálom,

v súčasnosti na Slovensku nie sú známe nijaké ofi ciálne opatrenia zamerané na riešenie tohto nežiaduceho javu.

55 Podľa MPSVR SR zatraktívnenie je možné najmä výškou odmeňova-nia, čo však musí platiť pre každého na trhu práce. Prekážkou sú rozdie-

ly medzi záujmom štátu a trhu práce SR a záujmami zamestnávateľov v súvislosti s riešením potreby pracovnej sily a jej odmeňovania.


47

Záver

Fenomén zahraničnej migrácie sa v súčasnosti

považuje za jednu zo základných civilizačných

výziev so zreteľom na svoje populačné, ekono-

mické, kultúrne, sociálne, politické, bezpečnost-

né a iné dopady, pričom najčastejšie sa vníma

ako prirodzený a pozitívny jav. Ak uvažujeme

v kontexte, že sa očakáva pokles podielu po-

pulácie v produktívnom veku v krajinách EÚ,

tak migrácia môže byť jedným z nástrojov, ako

zmierniť tento nepriaznivý jav. Preto je dôležité

zaoberať sa touto problematikou.

Vypracovanie tejto štúdie podmienilo rozhod-

nutie Riadiaceho výboru Európskej migračnej

siete v rámci jej pracovného programu na rok

2010. Národná štúdia za SR bude súčasťou sú-

hrnnej štúdie rovnakého zamerania na úrovni EÚ, v ktorej budú zhrnuté výsledky národných štúdií spracovaných členskými krajinami EÚ. Štúdia si kládla za ciele charakterizovať straté-giu Slovenskej republiky v oblasti problemati-ky uspokojenia dopytu po pracovnej sile v SR a poukázať na jej prípadné nedostatky. Ďalej si kládla za cieľ preskúmať všeobecné vnímanie stratégií a uskutočnené alebo plánované zmeny v nich ako reakciu na súčasný vývoj ekonomic-kého prostredia.

V tejto súvislosti má Európsky pakt o prisťaho-valectve a azyle, ktorý prijala Európska rada v októbri 2008, jeden z piatich záväzkov orga-

nizovať legálne prisťahovalectvo so zreteľom na priority, potreby a schopnosti každého člen-ského štátu a súčasne podporovať integráciu. Je

dôležité poznamenať, že záleží na rozhodnutí

každého členského štátu, ako bude pristupovať k tvorbe podmienok prijímania legálnych mig-rantov na svoje územie a či bude určovať ich

počty. Odporúča sa, aby sa používanie týchto

kvót realizovalo v rámci spolupráce s krajinami pôvodu. Európska rada taktiež vyzvala členské štáty, aby zaviedli imigračnú politiku, ktorá sú-

časne uvažuje s potrebami trhu práce a ich vply-

vom na ostatné členské štáty. Európska rada zdôraznila význam realizácie takej politiky, kto-

rá umožňuje spravodlivé zaobchádzanie s mig-rantmi a pomáha ich harmonickému začleneniu

do spoločnosti v hostiteľskej krajine.

05

48

05. Záver

Štokholmský program si v oblasti pracovnej

migrácie dáva za cieľ podporiť užšiu spoluprácu

medzi členskými štátmi EÚ a s tretími krajinami

pri riadení migračných tokov.

Ak uvažujeme v kontexte stratégie EÚ 2020

a oznámenia Komisie „Európa v roku 2010“

(KOM (2010, 2020), v súčasnosti sa vyvíja ini-

ciatíva, ktorá vyplýva z nedávnej hospodárskej

a fi nančnej krízy a apeluje na vstup do nového,

sociálne udržateľného trhového hospodárstva,

znalostnej (vzdelanostnej), ekologickejšej eko-

nomiky kde prosperitu prinesú inovácie a lep-

šie využitie zdrojov, pričom za kľúčový vstup sa

považujú vedomosti. Pracovný dokument Ko-

misie „Konzultácie týkajúce sa budúcej straté-

gie 2020“ (KOM, 2009; 647) otvára túto diskusiu a uvádza, že aj napriek svojmu značnému prí-spevku k rastu nie je potenciál migrácie úpl-ne premietnutý do tvorby politík na úrovni EÚ a na národných úrovniach a miera zamestna-nosti prisťahovalcov sa môže zlepšiť najmä pre určité kategórie, ako sú migranti s nízkym vzde-laním a ženy. Je zaujímavé, že prvá z reakcií na túto verejnú výzvu – Stratégia EÚ do roku 2020 (Európa 2020) – Verejná konzultácia; SEK (2010), 116 neobsahuje nijakú zmienku o úlohe migrá-cie.

Po vstupe Slovenska do EÚ 1. 5. 2004 nasta-li v oblasti migrácie zmeny, ktoré významne

determinovali ďalšie smerovanie politiky Slo-venskej republiky v oblasti migrácie a azylu. Vo všeobecnosti možno povedať, že riešenie

problému nedostatku pracovných síl v určitých

oblastiach, resp. profesiách prostredníctvom pracovnej migrácie je jeden z možných prístu-pov. Úspešné fungovanie takéhoto postupu

musí byť ukotvené a podporované prostred-

níctvom konkrétnych politík, legislatívy, inšti-tucionálnych a operačných rámcov v SR. Na to, aby takýto mechanizmus mohol fungovať, je

potrebné, aby sa podrobne analyzovala situácia

na trhu práce a aby postup úradov práce, sociál-nych vecí a rodiny, ktoré vydávajú povolenia na

zamestnanie. bol zosúladený s postupom Úra-du hraničnej a cudzineckej polície MV SR, ktorý

vydáva povolenia na pobyty. Na základe analý-

zy možno vysloviť záver, že v podmienkach SR

nie je v politikách, legislatíve, inštitucionálnych

a operačných rámcoch explicitne defi novaná

podpora riešenia problému nedostatku pracov-

nej sily prostredníctvom pracovnej migrácie,

resp. riadenej pracovnej migrácie na území SR.

Tieto dokumenty sa zaoberajú touto problema-

tikou len okrajovo, t. j. na základe podielu mig-

rantov. So zreteľom na zásady prijímania pra-

covnej sily z tretích krajín možno konštatovať,

že vzhľadom na ekonomickú úroveň a vlastné

potreby Slovenská republika zatiaľ neustano-

vila nijaké programy organizovanej (riadenej)

imigrácie pracovnej sily.

Ak vychádzame z aktuálneho trendu recesív-

neho ekonomického vývoja na Slovensku a vo svete, tak migračná politika SR zatiaľ nijakým vý-raznejším spôsobom nereagovala na negatívny ekonomický vývoj na trhu práce, čo môže byť dôsledkom relatívne nízkeho počtu cudzincov na Slovensku, e pričom ich prítomnosť nemá vý-raznejší vplyv na ekonomickú a sociálnu stabili-tu. Zmeny, ktoré sa uskutočnili, nezhoršovali po-stavenie cudzincov, práve naopak: v niektorých oblastiach nastala mierna liberalizácia predpi-sov. Verejná diskusia na tému možností uspo-kojovania potrieb trhu práce migrantmi, ako aj organizovania ich návratu do krajiny pôvodu je poznačená celkovo nízkym záujmom verejnos-ti o danú problematiku. Podľa verejne dostup-

ných informácií SR v súčasnosti plánuje zmeny v doterajšej politike v nadväznosti na schválenú legislatívu EÚ v oblasti plánu legálnej migračnej

politiky. Aktuálna právna úprava problematiky

ekonomickej migrácie v SR zatiaľ neobsahuje inštitúty, ktorých cieľom by bolo uspokojovanie dopytu po pracovnej sile v SR zdrojmi zo zahra-

ničia.

V oblasti spolupráce s tretími krajinami treba

poznamenať, že Slovenská republika nemá vo svojej Koncepcii migračnej politiky presne vy-

medzené, že sa bude usilovať vytvárať bilaterál-ne dohody o spolupráci v oblasti ekonomickej

migrácie s tretími krajinami.


49

Očakávame aj potrebu špecifi ckejšie zamera-

nej promigračnej politiky Slovenska. V súvis-

losti s ňou bude potrebné, aby prebehla o tejto

problematike široká verejná diskusia a osveta,

pretože obyvateľstvo SR v súčasnosti stále vní-

ma zahraničnú migráciu skôr ako ohrozenie

svojich pracovných miest než ako príspevok

k celkovému rastu spoločenského blahobytu.

Zaujímavý je i fakt, že na Slovensku sa aj na-

priek relatívne dobrej vzdelanostnej štruktúre

obyvateľstva nepociťuje silný nedostatok nízko

kvalifi kovanej pracovnej sily. Túto prácu však

vykonávajú prevažne starší pracujúci a mar-

ginalizované skupiny, čo bude v budúcnosti

pravdepodobne viesť k silnej nerovnováhe na

strane dopytu a ponuky práce. Tento fakt na-

značuje, že aj v podmienkach SR bude otázka pracovnej migrácie v budúcnosti čoraz aktuál-nejšou témou ako nástroj na riešenie niekto-rých problémov týkajúcich sa trhu práce.

Ako sme už uviedli, na Slovensku sa proble-matike saturovania dopytu po pracovnej sile prostredníctvom migrácie venuje iba okrajová pozornosť. Z toho dôvodu nie je možné jed-noznačne identifi kovať problémy v tejto oblasti. Súčasne by sme chceli poznamenať, že uvede-ná problematika si už dnes vyžaduje podstatne väčšiu pozornosť, pretože bez nej nebude SR

pripravená na riešenie pravdepodobných prob-lémov a výziev spojených s budúcim vývojom na trhu práce.

V budúcnosti bude dôležité uvažovať v kontex-te intenzívnejšej konsolidácie existujúcich po-litík a právnych predpisov na európskej úrovni

s národnou úrovňou s cieľom uľahčiť a podporiť

ekonomickú migráciu a tým podporiť uspoko-jenie dopytu po pracovnej sile. V tejto oblasti bude dôležité zaoberať sa okrem problemati-

ky pracovnej migrácie aj okružnou a dočasnou

migráciou a fenoménmi plytvania a úniku moz-gov. Na základe dostupných informácií možno

usudzovať, že „únik mozgov“ predstavuje na Slovensku významný problém. Emigranti s vy-

sokoškolským vzdelaním sa významne podieľa-

jú na celkovom počte emigrantov zo Slovenska. Predpokladá sa, že ich počet predstavuje asi

7 000 až 10 000 osôb ročne, čo je asi jedna štvrti-

na až jedna tretina absolventov treťostupňové-

ho (vysokoškolského) vzdelania ročne.

Pokiaľ ide o migrujúcich pracovníkov, ktorí sa

chcú usadiť v SR, vzhľadom na záujmy zamest-

návateľov a boj proti odlivu mozgov je v pod-

mienkach Slovenskej ekonomiky ťažké vysloviť

jednoznačné závery a odporúčania. Slovenská

legislatíva sa tejto oblasti zatiaľ explicitne ne-

venuje, preto možno povedať, že Slovensko

nemá jednoznačne defi novaný svoj postoj

k tejto otázke. Dôležitým problémom je plyt-

vanie mozgami, s čím sa môžeme stretnúť aj

medzi migrantmi zo Slovenska, ktorí v zahraničí

často vykonávajú neprimeranú prácu ich kva-

lifi kačnej úrovni. Hoci Európsky hospodársky a sociálny výbor zdôrazňuje, že hostiteľské štáty by mali vyvíjať aktivity na zabránenie plytvaniu odborným potenciálom, v súčasnosti na Sloven-sku nie sú známe nijaké ofi ciálne opatrenia na riešenie tohto fenoménu.

Na záver možno konštatovať, že ani právny po-riadok, ani strategické dokumenty SR v súčas-nosti neobsahujú postupy, ktoré by upravovali spoluprácu Slovenska s tretími krajinami (ne-členskými štátmi) so zameraním na získanie kvalifi kovanej pracovnej sily pre trh práce SR. Otázky spojené s pracovnou migráciou v SR sa riešia väčšinou iba okrajovo a nevenuje sa im dostatočná pozornosť. Preto je dôležité pod-

poriť výskum v oblasti identifi kácie tých oblas-

tí trhu práce, ekonomických odvetví, profesií, stupňov vzdelania a regiónov, kde by pracovná imigrácia priniesla maximálny úžitok, a na tom-

to základe stanoviť aktivity na získanie kvalifi -

kovaných a vysoko kvalifi kovaných migrantov v súlade s potrebami SR.

50

Bibliografi a

Bibliografi a

Bargerová, Z., Števulová, J. Výročná správa o politikách v oblasti migrácie a azylu 2008. Slovenská

republika. Bratislava: International Organization for Migration, 2009.

Divinský, B. Vybrané problémy zahraničnej migrácie v Slovenskej republike v súčasnosti. 2007. Do-

stupné na www.migraceonline.cz [citované 2010-4-10].

Divinský, B. Migračné trendy v Slovenskej republike po vstupe krajiny do EÚ (2004 – 2008). Bratislava:

International Organization for Migration, 2009.

Divinský, B. Labour market – migration nexus in Slovakia: time to act in a comprehensive way. Brati-

slava: International Organization for Migration, 2007.

Dlhodobá vízia rozvoja slovenskej spoločnosti. Bratislava: Ekonomický ústav Slovenskej akadémie vied, 2008. Dostupné na http://www.government.gov.sk/data/fi les/4180.pdf [citované 2010-4-10].

EMN Glossary. 2010. Dostupné na http://emn.sarenet.es/Downloads/prepareShowFiles.do;jsessionid=1623A2E22F0D9111443EAE63036B8DEA?directoryID=117 [citované 2010-4-1].

Európsky dohovor o právnom postavení migrujúcich pracovníkov. Dostupné na http://www.coe.int/t/dg3/migration/documentation/legal_texts/093_Convention_Legal_Status_Migrant_Wor-kers_sk.pdf [citované 2010-4-12].

Koncepcia integrácie cudzincov v SR. Bratislava: MPSVR SR, 2009. Dostupné na https://lt.justice.gov.sk/Attachment/KICttextpoMPKf7_doc.pdf?instEID=160&attEID=8712&docEID=47907&matEI-

D=1239&langEID=1&tStamp=20090416153031513 [citované 2010-4-1].

Koncepcia migračnej politiky Slovenskej republiky. Bratislava: MV SR, 2005. Dostupné na http://www.minv.sk/?azyl-migracia&subor=10500 [citované 2010-5-1].

Mobility in Europe. Dublin: European Foundation for the Improvement of the Living and Working Conditions, 2006.

Potočková, I. Výročná správa o politikách v oblasti migrácie a azylu 2009 Slovenská republika. Brati-

slava: International Organization for Migration, 2010.

Príloha č. 1 k opatreniu č. 16/2001 Z. z. Zásady pri zatrieďovaní zamestnaní podľa klasifi kácie, systém

kódovania klasifi kácie a zoznam skratiek používaných v klasifi kácii. Dostupné na http://portal.statis-tics.sk/showdoc.do?docid=1924 [citované 2010-4-12].


51

Vašečka, M. Postoje verejnosti k cudzincom a zahraničnej migrácii v Slovenskej republike. Bratislava:

International Organization for Migration, 2009.

Výročná správa o azyle a migrácii v Slovenskej republike (referenčný rok 2007). Bratislava: Internatio-

nal Organization for Migration, 2008.

Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zákon č. 594/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zme-

ne a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov.

Zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niekto-rých zákonov.

Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o pois-ťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifi kácií.

IOM Medzinárodná organizácia pre migráciu

Úrad v Slovenskej republike

Národný kontaktný bod Európskej migračnej siete v SRGrösslingová 4, 811 09 Bratislava, Slovenská republika

www.iom.sk, www.emn.sk

ISBN 978-80-970307-6-6

Saturovanie dopytu po pracovnej sile prostredníctvom ...

Documents

Transcript of Saturovanie dopytu po pracovnej sile prostredníctvom ...