1

Dramatický príbeh o ľudskom bytí, láske, vzletoch a pádoch v strhujúcom a fascinujúcom

tanci života medzi črepinami

TANEC MEDZI ČREPINAMI

Režisér Marek Ťapák svojim filmom voľne nadväzuje na silné tradície hudobno-tanečných

filmov, ktoré v minulosti vytvárali legendárni slovenskí filmári a premieta ich

do novospracovanej súčasnej podoby. Príbeh je postavený na predstavách hlavného

hrdinu, vynárajúcich sa z hĺbky jeho pamäte, ktorý prežíva svoje silné životné situácie

a zážitky prostredníctvom tanca, podmanivej hudby, nehy a sily básnického slova.

Jeho putovanie je poskladané z jednotlivých črepín života, ktoré spolu vytvárajú úchvatnú

mozaiku obrazov, pohybujúcich sa v čase a v priestore.

HRAJÚ: Marek Ťapák, Anna Javorková, Stanislav Marišler, Ondrej Mlynárik, Martin Urban,

Linda Luptáková, Bibiana Lanczová, Katarína Ťapáková, Michal Dutka,

tanečníci a hudobníci súborov SĽUK, Urpín, Šumiačan, Technik, Ekonóm, Lipa, Skorušiná, a i.

2

Námet, scenár a réžia: Marek Ťapák Producent: Marta StančíkováKamera: Peter Bencsík Koproducenti: RTVS, Brandy, Michal Brejka, Kreatívny producent: Tono Popovič SACR, Ivan HronecChoreografia: Ervin Varga, Bibiana Lanczová Hudba: skupina Banda a Samo Smetana, Tono Popovič, Stano Palúch, Lajkó Félix, Joszko Broda, Nikola Parov, Jaroslav Stráňavský, Zbigniew Namysłowski , Jan Karpiel, Muzsikás, Tony Gatlif, Ferenc Kiss, Papp István Gázsa

Žáner: hudobno-tanečný film Rok výroby: 2012

Texty: Daniel Hevier Krajina pôvodu: SR Architekt: Viliam Gruska Slovenská jazyková verziaKostýmy: Jana Hurtigová Nevhodné pre maloletých do 12 rokov Dĺžka: 79 min. Zvuk: Igor Baar Zvuk: 5.1Strih: Matej Beneš Formát: 1:1,85

Distribučný formát: DCP, DVD

PREMIÉRA 21. JÚNA 2012

3

4

O diele

Tanec medzi črepinami je pôvodný slovenský hudobno-tanečný film. Príbeh muža v zrelom veku, ktorý znovu prežíva významné okamihy svojho života, zhmotňuje svoje sny, túžby a predstavy. Krehkosť lásky, sila túžby, bolesť odvrhnutia, horkosť i krása poznania, aj nerovný boj so smrťou i sebou samým - silné emócie sú pretavené do temperamentných i poetických tanečných obrazov. Charizmatická osobnosť Mareka Ťapáka, úžasné zábery slovenskej prírody, podmanivá hudba a interpretačné tanečné majstrovstvo vytvárajú jedinečnú snímku, z ktorej srší neskrotná energia.

Od divadla k filmu

K myšlienke filmového spracovania príbehu viedla komornejšia verzia divadelného predstavenia. Tanec medzi črepinami bol pôvodne scénickou freskou, vytvorenou na počesť 80. narodenín Martina Ťapáka, rodáka z Liesku, ktorý syna Mareka odmalička viedol k láske ku všetkému ľudovému. Folklórny tanec je pre Mareka Ťapáka niečím podobným ako herectvo - veľkou láskou i chlebíkom. So scénickým programom /v choreografii Ervína Vargu /mal obrovský úspech nielen doma a v Európe, ale aj v USA. Námet a scenár sú dielom Mareka Ťapáka.

V režisérskom debute, ktorý je netradične a moderne vystavaný, hrajú neherci - folkloristi, ktorí tancovali v Lúčnici alebo v SĽUKu. Jedinou herečkou, okrem Mareka Ťapáka, je Anna Javorková.

Film ponúka fascinujúci tanečný zážitok , spojený so strhujúcou hudbou, tempom, podmanivým rytmom a úžasnými výkonmi interpretov. Filmové obrazy spolu vytvárajú fascinujúcu mozaiku života a poskytujú divákovi možnosť intenzívne precítiť jedinečnosť filmového zážitku.

Hudba

Pod hudbu vo filme sa podpísali skupina Banda, Samo Smetana, Tono Popovič, Stano Palúch, Jaroslav Stráňavský a výber skladieb od zahraničných autorov ako sú Lajko Félix, maďarský virtuózny huslista a skladateľ world music, Joszko Broda, poľský multiinštrumentalista, Nikola Parov, bulharský skladateľ a multiinštrumentalista, Zbigniew Namysłowski a Jan Karpiel, poľskí jazzoví hudobníci, maďarská folková skupina Muzsikás, Tonyho Gatlif, alžírsky režisér a hudobník, Ferenca Kiss, maďarský huslista a Papp István Gázsa, maďarský huslista so svojou skupinou, venujúcou sa rómskej ľudovej hudbe.

Jaroslav Stráňavský je producentom a zberateľom slovenskej ľudovej a vážnej hudby, Stano Palúch je fenomenálny slovenský huslista, univerzálny hráč, bravúrne sa orientujúci vo swingu, fusion, world music aj v ľudovej hudbe a všestranný Tono Popovič, dirigent, aranžér, hudobný producent je autorom niekoľkých skladieb z filmu, jedna z nich „Svätojánska noc“ je

5

súčasťou filmového traileru. Tono je zároveň hudobným režisérom projektu a kreatívnym producentom, ktorý svojim perfekcionalizmom strážil všetky dôležité detaily realizácie filmu.

Banda je world music skupina, ktorej najväčším inšpiračným zdrojom je autentická ľudová hudba. Vznikla v roku 2003, pôsobí v Bratislave, jej členovia však pochádzajú z rôznych kútov Slovenska. V základnej zostave sú piati, Samo Smetana, Alžbeta Lukáčová, Ivan Hanula, Peter Obuch a Igor Ajdži Sabo (od roku 2010 aj speváčka Eva Brunovská ), ale počet nimi používaných nástrojov je viac ako dvojnásobný. Okrem výrazného speváckeho prejavu využívajú vo filme Tanec medzi črepinami tradičné akustické nástroje. Na jednej z nahrávok použitých vo filme spolupracujú so ženskou speváckou skupinou Trnki. Ľudovú pieseň ponúkajú v originálnych aranžmánoch, pričom nové prvky hľadajú hlavne v oblasti rytmu a harmónie. Hudobníci z Bandy majú s folklórom, ale aj s inými žánrami dlhoročné skúsenosti a dokážu nachádzať medzi nimi rôzne prekvapivé spojitosti. Podľa etnomuzikologičky Ľubice Záborskej sú najtvorivejšou world music kapelou na Slovensku.

Film Tanec medzi črepinami bude mať premiéru 21. júna 2012.

www.tanecmedzicrepinami.sk, www.filmeurope.eu

6

ROZHOVOR S MAREKOM ŤAPÁKOM

Kedy sa zrodila Vaša myšlienka nakrútiť tanečný film a čo bola prvá inšpirácia k nemu?

Na samom začiatku bola veľká chuť tancovať. Keďže som na strednej škole tri roky tancoval v Lúčnici, spolu s priateľom Ervinom Vargom sme začali rozmýšľať o projekte, v ktorom by som využil svoje zanietenie pre tanec. To bolo na jar 2005, potom prišla moja tanečná príprava a až potom sme začali oslovovať tanečníkov. Premiéra inscenácie Tanec medzi črepinami sa konala na jar 2006. Musím sa však priznať, že môj návrat k tancu bol pre mňa ťažký a veru aj bolestný.

S myšlienkou urobiť z tanečného predstavenia film prišiel Palo Barabáš, ktorý mi do predstavenia požičal svoje zábery tatranskej prírody a poznamenal: „ z toho by mohol byť zaujímavý film odohrávajúci sa celý v prírode“. A tak sa to začalo. . .

Ako vznikol názov filmu?

Moja predstava bola spojiť tanec s mojimi hereckými skúsenosťami a využiť i silu poetického slova. Aj preto som oslovil môjho priateľa Dana Heviera o textovú časť a práve on prišiel s nápadom názvu TANEC MEDZI ČREPINAMI, tanca nad čriepkami života, čriepkami spomienok, asociácií – vychádzajúcich z hĺbky pamäte.

Nakrúcali ste v rôznych zákutiach Slovenska. Máte k týmto lokáciam zvláštny vzťah?

Slovensko je nádherná krajina, ktorá na relatívne malom priestore ponúka toľko odlišností, kontrastov, čarovných zákutí, až sa človeku zatajuje dych. Na obhliadky lokácií som sa vždy tešil, pretože prinášali príležitosť objavovať krásy krajiny. Roháče, Šútovský vodopád, Súľovské skaly, skanzen pri Martine a v Zuberci, poloostrov Veľký Lél s tristo ročnými dubmi a šesťsto ročnými vŕbami či fantastická zemianska kúria vo Vyšnom Kubíne. S každou lokáciou sa mi spája aj vôňa tohto priestoru a zostane to tak vo mne naveky.

Podľa čoho ste vyberali do filmu interpretov?

Mal som na výber dve možnosti - buď do postáv vyberiem hercov a budeme sa spolu s nimi trápiť s tancami a s choreografiami, alebo tanečníkov a potrápime sa s hereckými scénami. Vybral som si druhú a schodnejšiu možnosť a obsadil som špičkových tanečníkov, ktorí aj typologicky spĺňali moje predstavy. Napokon sú to tiež interpretační umelci, takže s emocionálnou stránkou stvárňovaných postáv majú svoje skúsenosti. Som presvedčený, že to bola správna voľba.

7

Film má osobitú atmosféru a dynamiku aj vďaka hudbe skupiny Banda. Poznáte sa aj z iných projektov? Ako prebiehala spolupráca s nimi?

So Samom Smetanom a skupinou Banda som sa zoznámil cez spomínaného Ervina Vargu a hneď si ma získali ako ľudia i ako muzikanti svojim pohľadom na interpretáciu folklórnej hudby. Pracovať s nimi bola radosť. Mimochodom, mal som to obrovské šťastie, že všetci spolupracovníci v štábe boli naozaj pre film zapálení, tak sa bežne stávalo, že ktosi utrúsil „ dúfam že tento film a nakrúcanie sa nikdy neskončí.“ Nuž napokon to trvalo tri roky .

Vo filme je veľa obrazov, nakrútených v drsnom teréne i podnebí. Ako si spomínate na nakrúcanie? Prekvapilo Vás niečo?

Nakrúcanie bolo vždy náročné, nielen z časového harmonogramu, ale i realizáciou choreografií v netanečnom prostredí a samozrejme i kondične. Zlúčiť toto všetko kládlo obrovskú náročnosť na prípravu a disciplinovanosť intreprétov a samozrejme i na mňa. Kondičná príprava bola len jedna z príprav, ktorú som musel absolvovať. Ale opäť musím povedať , že som mal okolo seba úžasných ľudí - Tona Popoviča, Petra Bencsíka, Ondra Mlynárika, Stana Marišlera, Maťa Urbana, to bola polovica úspechu. Vtedy zvládnete i stres, tlak, únavu, dokonca sa na ňu tešíte. Emocionálnym základom bola skutočná RADOSŤ z toho čo robíme a verím že sa to z filmu prenesie aj na diváka.

Aké posolstvo by ste chceli cez Tanec medzi črepinami sprostredkovať divákom?

Žijeme v tomto priestore so svojimi dejinami, kultúrou, tradíciou, jazykom – tým všetkým, čo tvorí to, z čoho vychádzame. Folklór ako ľudové umenie v celej svojej šírke je stále živé a má čo povedať aj v dnešnej dobe.

Išli by ste opäť do filmového projektu? Bol by to opäť tanečný film?

Realizácia filmu Tanec medzi črepinami bola nezaplatiteľná skúsenosť. Môj budúci film bude príbehový, so silnými tanečnými prvkami.

ROZHOVOR S ANNOU JAVORKOVOU

Svoje úlohy si starostlivo vyberáte. Čo rozhodlo, že ste prijali ponuku od Mareka Ťapáka do filmu Tanec medzi črepinami?

Dávnejšie sme spolu s Marekom skúšali divadelnú hru a on mi pri tej príležitosti rozprával o svojom pripravovanom scénickom projekte Tanec medzi črepinami a o lyrických textoch Daniela Heviera, ktoré som mu napokon aj nahovorila. Keď som uvidela prvú formu tohto predstavenia, s obdivom som sa prizerala, ako Marek zapadol medzi mladších kolegov a ako stále dobrý tanečník zrealizoval svoj sen. Po divadelných

8

úspechoch prišiel s nápadom natočiť film s touto témou a ja som ho v tejto myšlienke podporila, pretože film tohto žánru sa v slovenskej kinematografii veľmi dlho neobjavil. Mám ho rada ako človeka, kolegu, herca a fandím mu.

Vaša rola nie je tanečná, zato však fyzicky mimoriadne náročná. Ako spomínate na nakrúcanie?

Pre mňa samotné nakrúcanie nebolo náročné, cítila som sa príjemne medzi ľuďmi, ktorí Marekovu myšlienku realizovali, pár dní som s nimi strávila v krásnej prírode. Myslím si, že pre ostatných účinkujúcich to bolo oveľa náročnejšie, ale hravo to zvládali.

Tanec medzi črepinami nie je Váš prvý tanečný projekt, účinkovali ste v inscenácii Jána Ďurovčíka Bolero. V kultovom muzikáli Na skle maľované ste naplno zažiarili v jednej z hlavných postáv. Je Vám tanec a pohyb blízky?

Vzhľadom na to, že nie som rodený tanečník, len verný fanúšik tohto krásneho pohybu, tanec ma fascinuje a je mi jedno, či je to tanec moderný, klasický, alebo ľudový. Obdivujem všetkých, ktorí dokážu tancovať s ľahkosťou a s vášňou. Keďže v mojom prípade zostalo iba pri obdive, som rada, že sa tanca môžem dotknúť prostredníctvom herectva a ďakujem za každú takúto príležitosť.

Ste najmä divadelná herečka, zároveň ste stvárnili množstvo filmových postáv, kde sa cítite lepšie – na javisku alebo pred kamerou?

Neuprednostňujem ani jedno ani druhé, na javisku sa cítim výborne a ak je práca pred kamerou zaujímavá a zmysluplná, takisto.

Keď ste v úlohe filmovej diváčky, aké filmy vyhľadávate, čo od nich očakávate?

Rada si pozriem dokumenty a kvalitné hrané filmy s klasickým zameraním. Vyberám si ich podľa témy, filmy určené pre náročnejšieho diváka a aj podľa hereckého obsadenia, ktoré predpokladá záruku kvality a dobre spracovaného diela.

ROZHOVOR S TONOM POPOVIČOM

Čím Ťa ako hudobníka oslovil projekt Tanec medzi črepinami?

Už v divadelnej verzii projektu Tanec medzi črepinami bola selekcia hudby, ktorú Marek Ťapák a choreograf Ervín Varga elektrizujúca. Výber hudieb bol postavený na skvelých ľudových hudbách v štýle world music z regiónov historického Uhorska - od goralskej, cez východoslovenskú, stredoslovenskú až po maďarskú, rumunskú hudbu. Hudobný výber z inscenácie sme sa snažili v rámci realizácie filmu ešte rozšíriť. Tak vznikli aj hudby z produkcie Sama Smetanu a skupiny Banda, ako aj Stana Palúcha a jeho skupiny.

9

V Tvojej tvorbe je zrejmá inklinácia k súčasnému umeniu. Ako dirigent si uviedol hudbu k inscenácii Sattó v Štúdiu tanca a spolupracoval si na projektoch, ktoré sa spájajú so súčasným tancom. Aký máš vzťah k folklóru a tradíciam, čo z nich Ťa oslovuje?

Bez folklóru by tu prakticky nebolo nijakej hudby, v kontinuite hudobného vývoja má nezastupiteľné miesto. Folklór je našim kultúrnym základom, vychádza z neho podstata našej identity. Aj veľkí európski skladatelia klasickej hudby, ktorých diela formovali naše kultúrne povedomie, v mnohom čerpali z folklórnej hudby, ktorá je našim genetickým kódom.

Je tento film v rámci svojho žánru v niečom progresívny, nový? Aké je podľa Teba jeho posolstvo, v čom je jeho prínos.

Keď mi Marek Ťapák predostrel ideu natočiť film Tanec medzi črepinami, pocítil som, že v jeho videní je niečo nové. Myslím si, že tento film prináša originálne a vo veľkej miere aj progresívne oživenie vžitých foriem prístupov k tomuto žánru. Okrem skvelých choreografických konceptov sa koncentruje na hĺbku prežívania postáv, hľadá akúsi ozajstnosť v motivácii ich konania, pretaveného do umeleckých stvárňovacích prostriedkov.

Si jedným z autorov autorom hudby k filmu Tanec medzi črepinami. Aký má odkaz pre diváka?

Veľkú časť detstva som prežil v nádhernom prostredí Oravy, v oblasti, v ktorej sa narodil Pavol Orságh Hviezdoslav, Martin Kukučín, Margita Figuli, mal som príležitosť zažiť aj prítomnosť oravského rodáka básnika Thea H. Florina, ktorý mal s mojimi rodičmi priateľské vzťahy a bol našim sprievodcom nádherami oravskej prírody. Takže nielen v tejto skladbe, ale aj v mojej hudbe pre film Tanec medzi črepinami sa odráža už v detstve zažitá silná emocionálna stopa, ktorá ma – rovnako ako Mareka Ťapáka - spája s čarovnou nádherou slovenskej prírody. Kultový slovenský režisér Martin Ťapák, Marekov otec pochádza z Hornej Oravy, Marek prežil podstatnú časť svojho detstva na Orave, tento kraj nás akoby „naformátoval“ na spoločné videnie, ktoré sa prejavilo pri našej spolupráci na filme Tanec medzi črepinami.

ROZHOVOR S MARTOU STANČÍKOVOU

Ste producentkou nového slovenského filmu Tanec medzi črepinami. Čo Vás na projekte priťahovalo, prečo ste sa rozhodli produkovať ho?

Na svet prišla prostredníctvom Mareka Ťapáka výrazne odlišná téma od ostatných produkcií, projekt predurčený pre kvalitné umelecké spracovanie, obsahovo postavený

10

na zmyslových vnemoch sprostredkovaných obrazom, hudbou, tancom, poéziou... Jednoducho výzva.

Film zaujme strhujúcimi zábermi nádhernej slovenskej prírody. Kto objavil pre film všetky tieto úžasné zákutia?

Mala som tú česť zoznámiť sa s pánom Viliamom Gruskom, architektom filmu, okrem iného aj našim významným etnológom, ktorý sa dlhé roky venuje výskumu, štúdiu a záchrane tradičnej ľudovej kultúry, zvykov a zanikajúcich tradičných ľudových remesiel.

Ukázal nám nádherné miesta a zákutia tejto krajiny, v ktorej žijeme a na ktoré môžeme byť právom hrdý. Som šťastná, že sa nám mnohé z nich podarilo “dostať” aj do filmu. Ak sa pozriete na http://www.facebook.com/Tanecmedzicrepinami, nájdete niekoľko komentárov práve k tejto téme lokácií, takže sme s radosťou splnili aj toto posolstvo. Len pre obraznosť, natáčali sme v Tatrách, na Orave, v Martine, v Banskej Štiavnici, v Malackách, pri Veľkom Léli, ale aj v Bratislave.

Štyri roky ste strávili prácou na filme, ktorý má prívlastok „tanečný“. V čom bolo špecifické jeho nakrúcanie?

Zamyslite sa, kto kedy tancoval na vrchole Roháčovského hrebeňa, v ľadovej vode Šútovského vodopádu, ráno o šiestej na Kráľovej Holi, v -19 stupňových mrazoch s helikoptérou nad hlavami 30 členného tanečného súboru vo vojenských lesoch, so skákajúcimi chodúľami na nohách po hrboľatej Štiavnickej lúke, v riadnych horúčavách ďaleko od civilizácie v Zlatnej na Ostrove? Dnes sa mi to zdá takmer neuveriteľné, ale podarilo sa to aj preto, lebo sa zišla partia skvelých, veselých, pracovitých, talentovaných a úžasných tanečníkov, hercov, autorov a členov filmového štábu.

Ako ste celý tím zvládali, ťažký terén, drsné podnebie, náročné stavby?

Obklopila som sa ľuďmi, s ktorými sa poznám a poznám aj ich vzťah k tejto práci. Zvládali sme to spoločne, pretože sme sa zázračne ocitli na „jednej vlnovej dĺžke“ a potom to už ide takmer samo. Keďže sme točili s prestávkami, tak nás príliš horúce alebo príliš ľadové počasie nestihlo zničiť a popritom sme mali šťastie, že nám počasie prialo a nemuseli sme robiť priveľké kompromisy, alebo zrušiť výrobu. Za to dodatočne ďakujem „tým hore“. To jediné sa „vybaviť“ nedá. Točili sme na tak pôvabných miestach, že sme ani nestačili plakať nad tým, aké je to náročné. Filmové stavby nám zrealizovali šikovní slovenskí remeselníci, predsa len ich je ešte dosť.

O aké skúsenosti ste bohatšia vo finálnej fáze Tanca medzi črepinami? Išli by ste opäť do takéhoto projektu?

O všetky, ktoré sú pri tejto práci nevyhnutnou realitou. Pomenovala som si to v sebe „škola života“. Naučila som sa, že nielen to dobré, čo človeka v živote postretne, mu skvalitňuje život, ale aj to „horšie“ mu pomáha rásť a dozrievať, ak je dostatočne vnímavý

11

a empatický. Za „horšie“ pokladám rôzne procesy, ktoré súvisia so zabezpečovaním finančných prostriedkov, ale o tom práve táto práca je a bez peňazí to zatiaľ nejde. Pracujem ďalej a pripravujem sa do realizácie ďalšieho žánra.

SPOMIENKY PETRA BENCSÍKA

Pred štyrmi rokmi sa ma moja priateľka Marta Stančíková spýtala, či by som nechcel s Marekom Ťapákom natočiť tanečný film podľa jeho scenára. Keďže som už jeden tanečný film mal za sebou („Tak dávno som ti nenapísala“ r. 2003) a bola to pre mňa vtedy veľmi zaujímavá a inšpirujúca práca, prisľúbil som jej, že sa rád s Marekom stretnem, aby mi predstavil svoj film. Keď mi Marek fascinovane opisoval svoje vízie a predstavy a množstvo "kaskadérskych" lokácií, bral som ho spočiatku opatrne. Z mojich skúseností som predpokladal, že natáčanie na miestach, ktoré mi popisoval, je v slovenských podmienkach veľmi odvážne, takmer nemysliteľné. Začal som ho brať vážnejšie, keď bol v jeden deň schopný ukázať mi na Jánošíkových dierach prvé miesto nakrúcania, na Šútovskom vodopáde druhé a na Roháčoch tretie. V živote som toľko nešliapal po svojich a keď som na ceste k autu nohy ledva vliekol za sebou, uvedomil som si, že to všetko myslel Marek naozaj vážne.Vďaka projektu Tanec medzi črepinami som navštívil najkrajšie miesta na Slovensku, stretol som sa s najlepšími tanečníkmi ľudových tancov, zamiloval som sa do ľudovej hudby a začal som vnímať našu folklórnu minulosť. Chcem sa predovšetkým poďakovať Marte, že ma do tohto projektu zatiahla, Marekovi, že neupustil zo svojich snov a všetkým tanečníkom, hercom a choreografom za to, že okrem svojej absolútnej profesionality sú to aj skvelí ľudia s veľkým srdcom. Popri náročnom filmovaní bola s nimi vždy veľká zábava. Chcem sa tiež poďakovať aj celému filmovému štábu, ktorý bol fantastický, trpezlivý a zdolal niekoľko hodinové výstupy so všetkou tou technikou na pleciach. Som rád, že som bol súčasťou tohto projektu.

SPOMIENKY ERVINA VARGU

Keď Marek prišiel za mnou v roku 2005 s túžbou, že chce vytvoriť divadelnú tanečnú inscenáciu, v ktorej by tancoval, priznám sa, dosť ma to prekvapilo. „Marek, ty si výborný herec, ale vieš, čo to znamená, v kuse tancovať a ani na sekundu neopustiť scénu? Vydržíš to?“ „Vydržím.“ A tak sa začala príprava a špeciálne tanečné tréningy len s ním. Marek bol vytrvalý a trpezlivý. Prišla premiéra. Celých 65 minút bol na javisku, tancoval a hral. Po

12

zatvorení opony ležal na zemi, všetko mal na sebe mokré, ako keby sa okúpal. Zvládol to na výbornú. Spojil sa herec s tanečníkom v jednej osobe.

A teraz k filmu. Musel ešte viac pridať, vydržať a tancovať od rána do večera. Boli sme s Tonom Popovičom nekompromisní voči nemu aj voči ostatným tanečníkom a Marek bol nekompromisný k sebe. Ondrík, Stano, Maťo, Katka, Linda, Biba a ostatní tanečníci, ďakujem Vám za úžasnú spoluprácu.

Celý štáb pod Martinou ,,taktovkou,, - Bendžo, Pišta, Tomáš, Karol a všetci ostatní, výborne sa s vami spolupracovalo a to nám všetkým dodávalo neskutočnú energiu.

----------------------------------------------------------------------------------------

ŽIVOTOPISY TVORCOV

Marek Ťapák (1960, Bratislava)

herec, režisér

Po ukončení štúdia VŠMU v roku 1983 začal svoju hereckú kariéru na doskách Novej scény, v roku 1996 sa stal jej umeleckým šéfom, o dva roky neskôr riaditeľom, ktorým bol až do roku 2001. Najvýznamnejšie divadelné herecké úlohy stvárnil v inscenáciach ako napríklad Don Juan, alebo Láska ku geometrii. Účinkoval v televíznom seriáli Povstalecká história (1984). Spolupracoval na televíznom projekte režiséra Vladimíra Micháleka Záchranári (2003). Vo filme debutoval v detských úlohach, ktoré režiroval jeho otec.

1963: Jánošík I-II 1966: Živý bič (Adamko) 1966: Roztrhla sa hudáčkovi struna 1968: Lúčka na ktorej spáva vietor 1973: Putovanie do San Jaga (Tomáš) 1974: Deň ktorý nezomrie 1981: Plavčík a Vratko (Otlak) 1982: Popolvár, najväčší na svete (Radko) 1983: Letný strom radosti (šofér) 1984: Návrat Jána Petru (Michal Chebeň, Ivan Chebeň) 1985: Skleníková Venuša (Zolo Páleš) 1986: Kohút nezaspieva (tulák) 1988: Sagarmatha (Tóno) 2009: Odsúdené (Roman Kollár)

13

Tono Popovič (1965, Bratislava)

Producent, dirigent, producent, skladateľ, aranžér, hudobný režisér, hudobník

Študoval na Konzervatóriu v Bratislave hru na trúbke a na bicích nástrojoch a dirigovanie na Vysokej škole múzických umení v Bratislave (prof. Ladislav Slovák, Bystrík Režucha). Na Kráľovskom konzervatóriu v Haagu navštevoval kurzy dirigovania (Jac van Steen, Ed Spanjaard, Jan Boogarts), kompozície (Louis Andriessen) a kurzy zamerané na interpretačnú prax starej hudby (Jan Kleinbussink). Súkromne študoval u Ľudovíta Rajtera, zakladateľa slovenskej dirigentskej školy. Popri slovenských premiérach diel súčasných svetových skladateľov (Satie, Andriessen, Pärt a i.) uviedol vo svetovej premiére balet Sattó kanadského skladateľa Pierrea Michauda, ako aj početné diela slovenských autorov (Vladimír Godár, Peter Zagar, Martin Burlas, Daniel Matej a i.). Spolupracoval s poprednými vydavateľstvami Slovart Records, Christophorus, Hevhetia, Sony music, Universal music. Dirigoval niekoľko úspešných nahrávok hudieb k filmom (Polojasno, Záhrada, Krajinka, Návrat idiota, Všetci moji blízki). Spolupracoval s režisérskymi osobnosťami, akými sú Juraj Nvota, Jaro Filip, Vladimír Strnisko, Roman Polák, Martin Huba, Ondrej Spišák, Martin Čičvák a i.

Viliam Gruska (1936, Ružomberok)

scénograf, pedagóg, etnograf, dramaturg, scenárista, režisér

Absolvoval Fakultu architektúry a pozemného staviteľstva SVŠT v Bratislave.1962 - 1971 Slovenská televízia – ved. Konštrukčného odd., ved. Scénografickej výroby, ved. Odboru scénografie 1971 - 1975 Slovenská filmová tvorba – architekt od 1976 scénický výtvarník v slobodnom povolaní od 1985 pedagóg Divadelnej fakulty VŠMU, Katedry scénografie Viliam Gruska s venoval na početných cestách po Slovensku - popri výbere vhodných exteriérov a interiérov pre filmové spracovanie - výskumu, štúdiu a záchrane tradičnej ľudovej kultúry, zvykov a zanikajúcich tradičných ľudových remesiel. Na jeho podnet vzniklo vo všetkých regiónoch Slovenska nespočetné množstvo folklórnych skupín a ľudových hudieb, ktoré sa venovali výskumu, záchrane, rekonštrukcii a prezentácii starých piesní, zvykov a remesiel. Mnohé účinkovali v jeho programoch na folklórnych festivaloch (Východná, Detva, Zuberec, Turiec a i.), alebo ako komparz, či súčasť filmov. Objavoval a vo svojich programoch prezentoval typy jednoduchých pracovitých ľudí, ktorí cez svoje životné skúsenosti dokázali svojou jednoduchosťou a múdrosťou prezentovať súčasnému divákovi duchovný odkaz svojej doby.

14

Jana Hurtigová (1975, Pezinok)

kostýmová výtvarníčka

Vyštudovala na VŠMU scénickú a kostýmovú tvorbu, spolupracuje s mnohými významnými divadelnými scénami na celom Slovensku. Výber z inscenácií: Predaná nevesta (SND), Carmen (Opera ŠD Košice), Partbreakers (SND), Truth Story (Trnava), Cirkus (Divadlo Aréna), Top Dogs (DSNP Martin), Letné Shakesparovské dni, Všetko za národ (DAB Nitra), Červená princezná (Astorka). Je aj autorkou kostýmov pre filmy a seriály, napríklad: Malé oslavy, Ordinácia v ružovej záhrade a i.

Ervin Varga (1955, Čierna nad Tisou)

tanečník, pedagóg, choreograf

Študoval na VŠMU v Bratislave, odbor choreografia ľudového tanca u prof. Štefana Nosáľa. Počas vysokoškolského štúdia tancoval v Umeleckom súbore Lúčnica. V rokoch 1982 – 1989 bol v Lúčnici asistentom profesora Š. Nosáľa, zároveň bol umeleckým vedúcim a choreografom súboru Szőttes. Od 1989-1995 bol umeleckým vedúcim a choreografom Mladé srdcia (Ifjú szívek). 1988-2003 bol pedagógom na Tanečnej fakulte VŠMU. V rokoch 2003 – 2009 umeleckým vedúcim SĽUK-u, v súčasnosti spolupracuje s Folklor Reportom-Tokyo, s tanečným divadlom Honvéd z Budapešti a s VUS Ondráš z Brna. Od roku 1987 pravidelne vyučuje slovenské ľudové tance v Japonsku. Učil v Nemecku, v USA /Wasington, Salte Lake City/, Maďarsku a v Hong Kongu. Ako choreograf sa podpísal pod niekoľko tanečných diel, v ktorých posúva folklór do súčasnej pohybovej reči.

Bibiana Lanczová (1972, Bratislava)

tanečnica, pedagogička

Absolvovala štúdium na VŠMU, odbor pedagogika moderného tanca. Bola asistentkou amerického choreografa Joe Alegado a Bruca Taylora z Paríža. Má za sebou dlhoročnú tanečnú prax v TD Bralen. Účinkovala v mnohých muzikáloch v divadle Nová scéna a v Divadle A. Bagara v Nitre ako tanečnica a asistentka choreografie. Pedagogicky pôsobí v TD Bralen, na Konzervatóriu Evy Jaczovej v Bratislave, je doktorandka na Katedre tanečnej tvorby HTF VŠMU.

15

Daniel Hevier (1955, Bratislava)

spisovateľ, autor textov

Známy a populárny slovenský básnik, spisovateľ, prozaik, dramatik, scenárista, textár a vysokoškolský profesor, absolvent Filozofickej fakulty UK. Vydavateľ prevažne literatúry pre deti a mládež a prekladateľ významných svetových autorov: Ch. Bukowski, A. P. Čechov, V. Vančura a i., jeho autorské diela: Biele horí najdlhšie, Aby bolo napísané, Heviho diktátor, Krajina Agord a i.

Peter Bencsík (1970, Bratislava)

kameraman

Absolvent STU Bratislava odbor svetelná technika, VŠMU odbor kamera.Už počas študentských rokov sa podieľal na realizácii krátkych filmov, ktoré získali ocenenia po celom svete.Film Swimming získal okrem iných ocenenie v Cannes, animovaný film V Kocke získal študentského Oskara.Spolupracoval na filme Peacemaker. Podieľal sa na realizácii množstva videoklipov. V rokoch 1999-2004 pracoval v Štúdiu 727 ako flame artist. Spolupracoval s režisérom Martinom Šulíkom na inscenácii Zabíjačka, s Martinom Repkom na filmoch Plávanie, Posledná večera, Zlodeji, Smäd, Skrývačky; s Vladom Balcom realizoval Dážď padá na naše duše, s Marianou Čengelovou na filme Ábelov čierny pes a Dušičky. Spolupracoval na množstve seriálov ako Ordinácia v ružovej záhrade, Rodinné tajomstvá, Rádio Fresh, Profesionáli, Hoď svišťom. Od roku 2004 sa venuje realizácii reklamných spotov pre klientov na Slovensku i v zahraničí. Pracoval pre kampane Orange, Telecom, O2, Campari, Kit Kat, Becherovka, J&T, Tatrabanka, VUB banka, Slovenská Sporiteľňa atď. Realizuje upútavky pre TV Markíza, TV JOJ a RTVS.

Absolvent VŠMU odbor kamera, dnes vyhľadávaný kameraman reklamných spotov, televíznych seriálov a celovečerných hraných filmov. Jeho referencie: kampane pre Allianz, Orange, Slovak Telecom, T-mobil, OTP Banka, Different, Rodinné tajomstvá, Ordinácia v ružovej záhrade, Dážď padá na naše duše a i.

Marta Stančíková (1964, Bratislava)

producentka

Študovala na VŠMU odbor produkcia a manažment. V rokoch 1983 -1993 pracovala v Slovenskej televízii, má za sebou spoluprácu na rôznych projektoch zábavnej a hranej tvorby s rôznymi tvorcami. Od roku 1993 samostatne podniká v oblasti výroby audiovizuálnych diel rôznych žánrov a formátov - kinodistribučný dabing, reklamné formáty, casting, doplnkové

16

služby pri výrobe filmov a pod.Jej spoločnosť M.O.M.ent production s.r.o. získala finančné prostriedky na pripravované slovenské filmy z fondu Audiovízia MK SR a Audiovizuálneho fondu SR: Manželstvo je iba hra, Hoď kameňom, Tanec medzi črepinami.

Viac o filme Tanec medzi črepinami: 2:47

www.youtube.com/watch?v=S6W_mhEGBLc

www. tanecmedzicrepinami .sk

www.facebook.com/ Tanecmedzicrepinami

www.folklorista.sk/2012/03/05/film-tanec-medzi-crepinami-premiera-uz-toto-leto/

www.rozhlas.sk/ Tanec-medzi-crepinami ?l=1&c=0&i=32727 .