Dva dni, jedna noc

premiéra: 19. 3. 2015

Film Europe Media CompanyDagmar KrepopováPR managerdagmar.krepopova @filmeurope.eu

SYNOPSA

,,Mimoriadne ľudský a silný príbeh z rúk majstrov filmového plátna.”

Autorská režisérska dvojica bratov Dardennovcov už pravidelne každé tri roky prináša svojim divákom nové celovečerné filmy, za ktoré získava prestížne ocenenia. Ich parketou sú sociálne drámy s tematikou rodiny, práce či hodnoty peňazí, ktoré sa vyznačujú prenikavou realistickosťou a vierohodnosťou, ale aj úplnou absenciou filmovej hudby, ktorá dotvára atmosféru udalostí. Diváci sa tak môžu nerušene sústrediť na bezchybné herecké výkony zväčša neprofesionálnych či menej známych hercov. Nominácie na Zlatú palmu z MFF Cannes, ale aj cena za Najlepší film z MFF Sydney pre snímok Dva dni, jedna noc sú dôkazom, že belgické režisérske duo dokáže zaujať nielen divákov, ale aj svetoznámych filmových kritikov.

Sandra pracuje v miestnej solárnej elektrárni a práve sa zotavuje z depresií, ktoré boli dôvodom jej častej absencie v práci. Vedenie spoločnosti nemá záujem o takéhoto zamestnanca, avšak nechce vystupovať v zlom svetle. Finálne rozhodnutie o Sandrinom osude tak necháva na jej kolegov, ktorí majú určiť, či Sandra o prácu príde alebo nie. Ak áno, budú si môcť nechať svoje ročné bonusy vo výške 1000 Eur, a ak nie, tak o ne prídu. Sandra sa však nevzdáva a behom dvoch dní a jednej noci sa zo všetkých síl snaží, aby sa rozhodli v jej prospech. Sandrina prosba je jednoduchá: ,,Neľutujte ma! Len sa snažte vžiť do mojej situácie.”

Hlavnú postavu vo filme stvárnila francúzska herečka Marion Cotillard, ktorá sa tak zaradila k hŕstke známejších a zároveň oceňovanejších hercov (Olivier Gourmet, Jérémie Renier atď.) vystupujúcich vo filmoch bratov Dardennovcov.

O FILME

Film získal ocenenie na Filmovom festivale v Sydney vďaka ,,majstrovsky elegantnému rozprávaniu, oddanosti úplne ľudskému, super-realistickému pohľadu na svet, odvahe, zásadnej spoločenskej solidarite a oslave ženskej sily a vitality,” hovorí prezidentka poroty Rachel Perkins.

,,Špecialisti na neprikrášlenú intimitu, bratia Dardennovci, dodávajú svojmu pôsobivému dielu ďalšie bystré uvažovanie ostrej sociálnej reality.” - Hollywood Reporter, David Rooney

,,Bratia Dardennovcí obsadili filmovú hviezdu a vôbec nestratili svoju nádhernú vizuálnu vierohodnosť v ďalšom silnom kúsku o živote belgickej pracujúcej triedy.” - Variety, Scott Foundas

,,Silný, skvelo napísaný, tematický film, tvorený predovšetkým výrazným surovým výkonom Marion Cotillard ženy, trpiacej depresiami a bojujúcej za záchranu svojej práce.” - Screen International, Lee Marshall

MAJSTRI ROZPRÁVANIA

Zvoniaci telefón prinesie Sandre nemilú správu, že jej pracovná pozícia v miestnej solárnej elektrárni bola zrušená v rámci znižovania stavov. Rozhodnutie bolo odsúhlasené Sandrinými 16 spolupracovníkmi, ktorí boli donútení si vybrať medzi tým, či Sandre prácu ponechajú alebo si nechajú svoje ročné bonusy v hodnote 1000 Eur. Len dvaja hlasovali v Sandrin prospech. Teraz je jej jedinou záchranou zorganizovať druhé kolo tajnej voľby a dúfať v opačný výsledok. Je piatok poobede a Sandra má čas do pondelkového rána, aby zhromaždila ďalších sedem hlasov, ktoré potrebuje.

Sandra, jej manžel Manu a ich dve deti sa ešte len nedávno presťahovali do slušného bytu a zbavili sa sociálnych dávok. Strata Sandrinej práce ich však určite zase posunie späť. Sandra sa okrem toho zotavuje z návalov depresií, kvôli ktorým bývala často doma a ktoré sa stali hlavným argumentom predáka v továrni, Jean-Marca, k prepusteniu Sandry.

Bratia Dardennovcí veria v dobro ľudí, aj keď naznačujú, že boj za práva pracujúcej triedy je nekonečný. Sandra nechce odštartovať robotnícku revoltu, ale chce udržať stav vecí, a ako cestuje od dverí k dverám, aby našla pomoc u svojich kolegov, jej argument je jednoduchý: Neľutujte ma! Len sa snažte vžiť do mojej situácie. Odpovede sú rôzne - od krutých po súcitné, od tých, ktorí Sandre nevenujú ani minútu svojho času, po tých, ktorí ju prosia o odpustenie a plačú na jej ramene. Dardennovcí odmietajú vyslovovať akékoľvek súdy nad jednotlivými postavami.

Prirovnávajú jej boj v zúfalých podmienkach k vysokým stávkam a čím viac sa blíži pondelkové ráno, tým s tiesnivou úzkosťou rastie aj hustá atmosféra filmu. Tak ako to bolo pri filmoch Syn a Dieťa, tak aj tu je nálada neúprosne napínaná obľúbeným štýlom Dardennovcov - dlhými zábermi ručnej kamery, v ktorých sa kamera pohybuje neúnavne okolo hlavnej postavy, akoby k nej bola pripevnená akýmsi povrazom.

Vo väčšine filmov bratov Dardennovcov sú role obsadzované neprofesionálmi alebo miestnymi hercami, z ktorých ich neopozeranosť robí pre divákov veľmi vierohodné postavy bežných pracovníkov. Ale Marion Cotillard, ktorá je ešte len druhou uznávanou hviezdou, ktorú Dardennovci obsadili, sa tak naplno položila do role Sandry, že je od zvyšku obsadenia úplne neoddeliteľná.

Skúsené zábery obľúbeného kameramana Dardennovcov Alaina Marcoena, svieži strih Marie-Helene Dozovej a výprava Igora Gabriela dotvárajú túto jedinečnú sociálnu drámu, ktorá naviac podčiarkuje skutočnosť absolútnej absencie hudby. Jedinou výnimkou je hit Petuly Clarkovej z roku 1970 La Nuit n’en finit plus vychádzajúci z rádia a pieseň Gloria, Van Morrisona, ktorá zaznie v jednej veselej scéne.

ROZHOVOR S JEAN-PIERROM A LUCOM DARDENNOVÝMI

Prosím, porozprávajte nám o okolnostiach, ktoré viedli k vzniku filmu Dva dni, jedna noc.Luc Dardenne: Už roky sme uvažovali o natočení filmu o niekom, kto pripadá ostatným kolegom - tak isto ako šéfovi - nadbytočný, ktorí si o ňom myslia, že nepracuje efektívne a dávajú mu za vinu stratu svojich bonusov. Dva dni, jedna noc sa skutočne zrodil raz, keď sme sa stretli so Sandrou a Manuom, párom, ktorý zblížili nepríjemné udalosti.Jean-Pierre Dardenne: Pre nás bolo dôležité ukázať človeka vylúčeného zo spoločnosti, pretože ona je považovaná za slabú, pretože nepracuje toľko ako ostatní. Film má uznanie pre túto ,,neefektívnu” postavu, ktorá hľadá silu a odvahu v boji, ktorý vedie spoločne so svojim manželom.

Sandrini kolegovia hlasovali o znížení stavu zamestnancov a o jej zbytočnosti výmenou za svoje bonusy. Stretli ste sa s podobnými prípadmi v skutočnom živote?

Jean-Pierre: Áno, viac ako jedenkrát, aj keď to neboli úplne rovnaké prípady. Vo filme môžete vidieť istý všeobecný koncept - posadnutosť výkonom a agresívna súťaživosť medzi spolupracovníkmi - na akejkoľvek pracovnej pozícii, v Belgicku tak, ako kdekoľvek inde.

Manu podporuje Sandru, aby sa v priebehu víkendu stretla so svojimi kolegami a spýtala sa ich, či by prehodnotili svoje rozhodnutie, a ona tak mohla získať svoju prácu späť. Jeho rola je kľúčová.

Jean-Pierre: Manu je trochu ako predseda odborov, Sandrin tréner. Podarí sa mu ju presvedčiť, že je možné, aby presvedčila svojich kolegov, ktorí hlasovali proti nej. Toto nie je boj nejakej úbohej dievčiny proti svorke bastardov!

Vy nesúdite žiadnu zo svojich postáv.Luc: Zamestnanci v Dva dni, jedna noc sú postavení do neustálej súťaže a rivality. Nie sú tam žiadny dobrí vs. zlí. Rozhodne sa nechceme pozerať na svet týmto pohľadom.Jean-Pierre: Film nie je súd. Všetci Sandrini kolegovia majú právo jej povedať áno alebo nie. Jedna vec je istá: tento bonus nie je pre žiadneho z nich nejakým prepychom. Všetci potrebujú peniaze, aby zaplatili pôžičky, účty… Sandra tomu veľmi dobre rozumie, pretože sama sa stretáva s finančnými ťažkosťami.

Sandra, jej manžel a deti sú stmelenou rodinou, to nebýva príliš častý motív vo vašich filmoch.Luc: Sandra čerpá odvahu zo svojho vzťahu s manželom. Manu hlboko miluje svoju ženu, bojuje proti jej depresiám a pomáha jej prestať sa báť. Na začiatku filmu verí v Sandru viac, ako ona sama.Jean-Pierre: Dokonca aj ich deti sa zapoja. Pomáhajú rodičom zistiť, kde jej spolupracovníci bývajú.

Títo kolegovia si nedokážu predstaviť, že by išli do štrajku alebo, že by bojovali proti rozhodnutiu, ktoré ich šéf navrhol.Jean-Pierre: Vybrali sme malú firmu s príliš malým počtom zamestnancov, aby vytvorili odbory. Keby bol film príbehom o boji proti jasnému nepriateľovi, bolo by to úplne iné. Napriek tomu absencia kolektívnej práce, akéhokoľvek boju proti princípu, skrytému za touto voľbou, odhaľuje súčasný nedostatok solidarity.

Ako dlho vám trvalo dokončiť scenár?Jean-Pierre: O tomto námete sme hovorili skoro desať rokov - mali sme mnoho času sa naň pripraviť.Luc: Scenár sám o sebe nezabral toľko času. Začali sme písať v októbri 2012 a v marci 2013 sme už boli hotoví. Chceli sme príbeh rozvinúť vo veľmi krátkom čase, ako už názov naznačuje.Jean-Pierre: Bolo potrebné tú urgentnosť, určenú týmto časovým rámcom, zobraziť v rytme filmu.

Po Cécile de France v Chlapcovi na bicykli ste do hlavnej role Dvoch dní, jednej noci obsadili Marion Cotillard.Luc: Marion sme stretli, keď sme pracovali ako koproducenti filmu Z hrdze a kosti Jacquesa Audiarda, ktorý sa sčasti natáčal v Belgicku. Stretli sme sa náhodou, vychádzala z výťahu a držala svoje dieťa a okamžite si nás tým získala. Keď sme sa vracali autom do Liége, neustále sme sa o nej rozprávali: o jej tvári, jej pohľade…Jean-Pierre: Najať prvotriednu herečku bolo pre nás ďalšou výzvou. Marion bola schopná nájsť pre tento film nové telo a novú tvár.Luc: Nikdy nechcela prezentovať svoju prácu ako herečka. Nič z toho, čo predvádza, sa nedá uviesť pod názvom predstavenie alebo show. Pracovali sme v atmosfére vzájomnej dôvery, ktorá nám umožňovala vyskúšať čokoľvek.

Pre rolu Manua ste si vrátili k Fabriziovi Rongionemu , ktorý sa objavil v zástupe vašich filmov.

Jean-Pierre: Áno: Rosetta, Dieťa, Mlčanie Lorny a Chlapec na bicykli. Hneď naň začiatku sme na neho mysleli s rolou Manua. Bolo úchvatné s ním opäť spolupracovať.Luc: V tomto filme je jeho rola kľúčová, ako by to bol čisto Manuov príbeh. Fabriziovi sa podarilo dodať tomuto mužovi životnú silu a nadšenie potrebné pre podporu Sandry.

Do filmu ste tiež obsadili svojho večného favorita, Oliviera Gourmeta.Luc: Dosť o jeho postave počujeme v priebehu filmu, a pritom ho vôbec nevidíme, a potom je zrazu tu, ako divoký kanec z Arden!

Ako ste pracovali s hercami?Jean-Pierre: Mesiac sme točili skúšky. A dva mesiace pred tým sme sa Luc a ja pripravovali na natáčanie v lokáciách s video kamerou.Luc: Prípravná fáza je pred natáčaním dôležitá, nájsť správny rytmus a vytvoriť prostredie úplnej dôvery s hercami, aby sme boli schopní riskovať tie najjednoduchšie veci.Jean-Pierre: Točili sme chronologicky, čo je pre nás, tak isto ako pre hercov, veľmi dôležité. Sandrina cesta je fyzická, aj psychická a pre Marion, Fabrizia a aj pre ostatných hercov bolo podstatné točiť chronologicky.

ROZHOVOR S MARION COTILLARDOVOU

Ako ste sa stretli s bratmi Dardennovcami?Na krátko sme sa stretli v Belgicku, pri natáčaní filmu Z hrdze a kosti Jacquesa Audiarda; veľmi krátke stretnutie medzi dvoma výťahmi. Ja som bola trochu udivená, pretože ich už dlho obdivujem… Pár mesiacov po premiére filmu Z hrdze a kosti mi môj agent zavolal a povedal, že Luc a Jean-Pierre by mi chceli ponúknuť rolu. Nemohla som tomu uveriť. Zdalo sa mi, že je mimo môjho dosahu, aby som s nimi natáčala.

Prečo?Viem, že práca v USA mi otvorila dvere k určitým filmárom. Ale Dardennovci? Nedokázala som si to ani predstaviť… oni zvyčajne nepracujú s hercami, ako som ja. Cécile de France s nimi točila Chlapca na bicykli, ale ona je Belgičanka a jej prítomnosť v ich svete bola menej udivujúca, ako tá moja. Takže pre mňa bolo skutočným prekvapením a tiež absolútnym šťastím, že ma kontaktovali.

Ako by ste definovali ich filmy?Každý z ich filmov úzko sleduje realitu našej spoločnosti, zatiaľ čo prináša nové filmové riziko. Oni točia skutočne autorské filmy - nemôžete nájsť väčších autorov, ako sú Luc a Jean-Pierre - ale darí sa im vzdorovať akejkoľvek kategorizácií! Ich filmy sú absolútne univerzálne.

Aká bola Vaša prvá reakcia, keď Vám ponúkli rolu Sandry?V priebehu nášho prvého stretnutia som prekypovala nápadmi, ako malé dieťa! Skutočne som sa to snažila nejako upokojiť, ale všetko to muselo zo mňa von. Povedala som: ,,Som taká šťastná, že s vami môžem pracovať, že by som dokázala urobiť salto!” Musela som im povedať, ako sa cítim, predtým než sme začali hovoriť o vážnom obchode!

Ako Vám prezentovali film Dva dni, jedna noc?Hovorili trochu o námete filmu, ale skutočne som objavila Sandrin príbeh, až keď som čítala scenár. Zistila som, aká je to nádherná hrdinka dneška a aká by to bola pre mňa výzva si ju zahrať: žena, ktorá sa stretne postupne so svojimi kolegami a snaží sa ich presvedčiť, aby prehodnotili svoju voľbu. Ten prvok opakovania znamenal, že budem musieť pracovať na jemných nuansách a variáciách.

Ako by ste Sandru definovali?

Je to normálna pracujúca žena, ktorá vie, akú majú veci cenu. Oná chápe, prečo si niektorí z jej kolegov zvolili tisíc eur, než aby jej zachránili prácu. Nikto nevie, čo by spravil na jej mieste, a film tiež nikoho nesúdi. Vďaka tomu je tak silný.

Ona trpí depresiami…V jednej scéne dokonca povie: ,,Ja som nič.” Tento pocit zbytočnosti sídli hlboko v nej, tak ako sa to deje veľa ľuďom, ktorí nevedia, ako zachádzať so svojou prácou alebo bez nej. Niekoľko mesiacov pred tým, ako sme natočili film, som bola hlboko šokovaná pri čítaní článkov a reportáží o samovraždách spojených s prácou, ľudia, ktorí to radšej všetko vzdali, ako by znášali ten pocit, že sú neužitoční. Film odráža niektoré z týchto udalostí, ktoré mňa tak zasiahli.

Ako bratia Dardennovci pracujú?Viac ako mesiac sme skúšali - to bola kľúčová fáza. Pracovali sme hlavne na lokáciách, na energii postáv a rytme scén. Táto práca je rovnako komplexná, ako zásadná, hlavne preto, že bratia točili v dlhých záberoch. Musela som sa zbaviť svojho francúzskeho prízvuku, čoho som sa skutočne bála, bez skĺznutia do falošného belgického akcentu, čo by bola skutočne chyba. Tieto skúšky mi umožnili sa dokonalo s belgickým akcentom zžiť…

Film sa starostlivo vyhýba akémukoľvek pôžitkárskemu rozboru nechutnej stránky života.Pri Dardennovcoch musí zostať zámer vždy v pozadí a to mi vyhovuje. Dokonca, aj keď moje pasáže vedú k ,hraniu’, vždy sa to snažím skryť, takže diváci môžu viac s postavou prežívať jej strasti a zdielať jej pocity. Pokiaľ máte radi tento spôsob práce, tak si nemôžete priať nič viac, ako pracovať s bratmi Dardennovcami.

Ako režírujú hercov na pľaci?Vďaka práci, ktorú dosiahnu v priebehu skúšok, sa môžu Luc a Jean-Pierre v priebehu natáčania sústrediť hlavne na prácu hercov. Sú nároční, ako nikto iný… na každom jednotlivom detaile záleží tak veľmi, že budú opakovať veci stále dookola. To je cena za silu a pravdivosť ich filmov. Ak by ma požiadali o to, aby som natočila jednu scénu 250 krát, urobila by som to. Nikdy by som sa toho neprejedla… Nikdy pred tým ma nikto takto nerežíroval.

Vy a Fabrizio Rongione tvoríte vo filme veľmi dôveryhodný pár.To je prevažne tiež kvôli skúškam. Pri takomto filme sa musíme s partnerom, pred začatím natáčania, stretnúť. Skúšky nám umožnili si na seba zvyknúť. Fabrizio je dlhoročný herec bratov Dardennovcov, objavil sa vo väčšine ich filmov. Ku ich práci sa presne hodí, pretože zdiela úplne rovnakú autentickosť. Bola som veľmi šťastná, že som s ním pracovala pod ich vedením.

Rola Sandry je veľmi odlišná od rolí, ktoré ste v posledných rokoch hrali v amerických produkciách.Vždy som snívala o takejto rozmanitosti, prechádzať od jednej role k druhej. Cítim sa nesmierne šťastná, že dokážem tieto svety meniť. Splnila som si sen mladej herečky: preskúmať rôzne žánre a teritóriá so skutočne veľkými filmármi.

Bude film Dva dni, jedna noc niečím zvláštny vo vašej kariére?Áno, iste. Mám za sebou niekoľko báječných skúseností, ale táto je tá najhlbšia a najidylickejšia zo všetkých. Nikdy som nepocítila takú starostlivosť zo strany režiséra - prepáčte, dvoch režisérov! Luc, Jean-Pierre a ja sme boli ,,komplici” od prvého dňa natáčania. Keď sa priblížil čas posledného natáčania, cítila som sa veľmi smutná, pretože som vedela, že je to koniec.

Chceli by ste s bratmi Dardennovcami ešte niekedy spolupracovať?Kedykoľvek by oni chceli! Ani mi nemusia ukazovať scenár, prijmem všetko. Rada by som bola ich novým Jérémiem Renierom alebo Olivierom Gourmetom.

Opäť sa nachádzate v súťaži MFF Cannes, rok po snímke The Immigrant Jamesa Graya.A dva roky po filme Jacquesa Audiarda Z hrdze a kosti. Kráčať po červenom koberci s Lucom a Jean-Pierrom, vďaka ktorým Cannes filmom žilo, bolo absolútne kúzelné. Oni ma vzali na tak filmové a ľudské dobrodružstvo, že ma nič nedokázalo urobiť šťastnejšou, ako byť vedľa nich na festivale.

MARION COTILLARD

Vybraná filmografia:Pokrvné puto (2013, r. Guillaume Canet), The Immigrant (2013, r. James Gray), Z hrdze a kosti (2012, r. Jacques Audiard), Temný rytier povstal (2012, r. Christopher Nolan), Polnoc v Paríži (2011, r. Woody Allen), Milosrdné lži (2010, r. Guillaume Canet), Verejní nepriatelia (2009, r. Michael Mann), Edith Piaf (2007, r. Olivier Dahan), Môj život vo vzduchu (2005, r. Rémi Bezançon), Nevinnosť (2004, r. Lucile Hadzihalilovic), Vadí nevadí (2003, r. Yann Samuell) atď.

FABRIZIO RONGIONE

Vybraná filmografia:Mníška (2013, r. Guillaume Nicloux), Diaz: Nezmývaj tú krv (2012, r. Daniele Vicari), Chlapec na bicykli (2011, r. Luc a Jean-Pierre Dardennovi), Mlčanie Lorny (2008, r. Luc a Jean-Pierre Dardennoví), Čo vám robí radosť (2006, r. Joachim Lafosse), Dieťa (2005, r. Luc a Jean-Pierre Dardennovi), Rosetta (1999, r. Luc a Jean-Pierre Dardennoví)

JEAN-PIERRE A LUC DARDENN

Jean-Pierre sa narodil v Engis (Belgicko) v apríli 1951. Luc Dardenne sa narodil v Awirs (Belgicko) v máji 1954. Natočili spolu množstvo dokumentov. V roku 1975 založili produkčnú spoločnosť Dérives, ktorá doteraz vyprodukovala viac ako 80 dokumentov, vrátane ich vlastných. V roku 1994 potom bratia Dardennovci založili produkčnú spoločnosť Les Films du Fleuve.

Vybraná filmografia:Chlapec na bicykli (2011, hr. Cécile de France, Thomas Doret, Jérémie Renier)Ocenenia: Veľká cena z MFF Cannes, nominácia na americký Zlatý Glóbus, Európska filmová cena pre Nejlepší scenár

Mlčanie Lorny (2008, hr. Arta Dobroshi, Jérémie Renier, Fabrizio Rongione)Ocenenia: Najlepší scénár MFF Cannes, Cena Lux Prize – Európskeho Parlamentu

Dieťa (2005, hr. Jérémie Renier, Déborah François, Jérémie Segard)Ocenenia: Zlatá palma MFF Cannes, nominácia na francúzske ceny Cézar – Najlepší film, Najlepšia réžia, Najlepšia začínajúca herečka, Najlepší pôvodný scenár

Syn (2002, hr. Olivier Gourmet, Morgan Marinne, Isabella Soupart)Ocenenia: Cena pre Najlepšieho herca (Olivier Gourmet), cena Ekumenickej poroty a nominácia na Zlatú palmu na MFF Cannes, nominácia na Európske filmové ceny – Najlepší herec

Rosetta (1999, hr. Émilie Dequenne, Fabrizio Rongione, Anne Yernaux, Olivier Gourmet)Ocenenia: Zlatá palma, Cena pre Najlepšiu herečku (Émilie Dequenne), Cena Ekumenickej poroty MFF Cannes, nominácie na Európske filmové ceny – Najlepší film, Najlepšia herečka

Sľub (1996, hr. Jérémie Renier, Olivier Gourmet, Assita Ouédraogo)Ocenenia: nominácia na francúzsku cenu Cézar a na švédsku filmovú cenu Guldbagge – Najlepší zahraničný film

Myslím na vás (1992, hr. Fabienne Babe, Robin Renucci)