PROKARIOTYCKÉ ORGANIZMY
description
Transcript of PROKARIOTYCKÉ ORGANIZMY
PROKARIOTYCKÉ ORGANIZMY
PROKARYOTICKÉ ORGANIZMY
sú organizmy, ktorých infraštruktúru tvorí bunkové jadro a cytoplazma. Ich dedičná látka (DNA/RNA) nie je naviazaná na bázické bielkoviny, a v neexistujú v nich membránové organely.
Delenie: Baktérie Archeóny
Rozdielne znaky s
eukaryotickými organizmami
ROZDIELNE ZNAKY S EUKARYOTICKÝMI ORGANIZMAMI
Prokaryotom chýbajú mitochondrie a chloroplasty (ich funkciu preberajú plazmatická membrána).
Endoplazmatické retikulum nemajú, vakuoly existujú zriedkavo.
Ribozómy v plazme sú menšie ako pri eukaryotoch.
Jadro prokaryotov nie je oddelené od cytoplazmy jadrovou membránou.
Genetickú informáciu v jadre tvorí spravidla iba jediná molekula DNA, ktorá je uzavretá do kruhu.
Nikdy netvoria pohlavné bunky.
BAKTÉRIE
Baktérie Morfológia baktérií Rozmnožovanie Stavba Štúdium baktérií Výskyt Význam Choroby Fyziologická charakteristika baktérií Obrázky baktérií
BAKTÉRIE
Baktérie ( lat. Bacteria) sú skupina jednobunkových prokaryotických organizmov.
Bunková stena bakteriálnej bunky je spevnená peptidoglykánom
Jadro (nukleoid)- tvorí DNA Ribozómy prokaryotického typu. Obývajú rôzne biotopy
ŠTÚDIUM BAKTÉRIÍ
Štúdiom mikroskopických organizmov sa zaoberá mikrobiológia. Jej zakladateľom bol v 19. storočí Louis Pasteur. Neskoršie sa mikrobiológia rozdelila na viacero disciplín. Štúdiom baktérií sa zaoberá bakteriológia, o jej vznik sa výrazne zaslúžil nemecký lekár Robert Koch.
MORFOLÓGIA BAKTÉRIÍ
Bakteriálna bunka je veľká v priemere 0,3-2,0 µm. Len niektoré vodné baktérie majú veľkosť niekoľko desiatok i stoviek mikrometrov.
Tvar bunky baktérií je rôzny: KOKY BACILY SPIRILY AKTINOMYCÉTY
KOKY
Guľovitý tvar
BACILY
Tyčinkovité baktérie
SPIRILY
Zvlnené tyčinkovité baktérie
Vibrio - mierne zahnuté bunky
ROZMNOŽOVANIE
Bunka baktérie sa rozmnožuje nepohlavne priečnym delením (amitóza). Niektoré druhy sa množia podobne ako kvasinky pučaním. Keď je v prostredí veľa živín, bunky zahajujú viac replikácií, čím vznikajú mnohojadrové útvary rozpadajúce sa na samostatné jedince. V nepriaznivých podmienkach prostredia vytvárajú spóry (bacily).
KONJUGÁCIA - náznak pohlavného rozmnožovania
STAVBA
VÝSKYT
Skupina baktérie sa považuje za najrozšírenejších živých organizmov. Dokážu prežiť vo vesmíre, v 100 °C teplých plameňov i v činných kráteroch na dne Mariánskej priekopy. Sú to prvé organizmy ktoré kolonizujú oblasť ktorá je napríklad postihnutá sopečnou erupciou.
Baktérie obývajú rôzne biotopy (vzduch, voda, povrch aj vnútro organizmov, krv - SAPROFYTY)
Ich rozšírenie a množstvo závisí od vhodnosti životných podmienok (od zdroja potravy, teploty, pH prostredia)
Symbióza s organizmami
VÝZNAM
POZITÍVNY NEGATÍVNY
POZITÍVNY VÝZNAM
Rozklad potravových reťazcov a premena odumretej organickej hmoty späť na anorganickú
Čistenie vôd Potravinársky priemysel V súčasnosti má veľký význam aj šľachtenie
baktérií, ktoré nám umožňuje docielenie nadprodukcie žiadaných látok.
NEGATÍVNY VÝZNAM
Nechcený rozklad (hlavne potravín, ale aj iných výrobkov)
Rozličné ochorenia ľudí Ekonomické straty aj choroby
poľnohospodárskych zvierat (mor ošípaných, hydiny)
Rastlinné bakteriálne infekcie sú pomerne nevýrazné.
CHOROBY
antrax čierny kašeľ tuberkulóza (TBC) - Mycobacterium tuberculosis záškrt tetanus zápal pľúc - Streptococcus pneumoniae salmonelóza - Salmonella cholera mor škvrnitý týfus lepra - Mycobacterium leprae syfilis kvapavka
FYZIOLOGICKÁ CHARAKTERISTIKA BAKTÉRIÍ
1) podľa zdroja uhlíka 2) podľa získavania energie 3) podľa závislosti na kyslíku 4) podľa zdroja dusíka 5) podľa farbenia Grama
Gramovo farbenie
GRAMOVO FARBENIE
Diferenciačné farbenie založené na sfarbení gram-pozitívnych a gram-negatívnych buniek baktérií.
Rozdiel medzi týmito dvoma bunkami je predovšetkým v ich bunkovej stene.
Bunkové steny G+ baktérií majú oveľa hrubšiu vrstvu peptidoglykánu ako bunkové steny G- baktérií.
G- bunky majú vo vonkajšej bunkovej stene aj množstvo lipidov.
Escherichia Coli Legionella pneumophila Vibrio cholerae - Cholera
LISTERIA monocytogene - Listéria Mycobacterium
tuberculosis
Thiomargaria namibiensis – najväčšia baktéria
AKTINOMYCÉTY
Bohato rozvetvené, vláknité štruktúry. Sú schopné tvoriť mycélium (podhubie).
PODĽA ZDROJA UHLÍKA
autotrofné druhy – zdrojom uhlíka je CO2
heterotrofné druhy – zdrojom uhlíka sú organické látky
PODĽA ZÍSKAVANIA ENERGIE
fototrofné druhy – energiu získavajú zo svetla, sú schopné fotosyntézy (majú farbivá [chlorofyly] umožňujúce premenu svetelnej energie na chemickú)
chemotrofné druhy – energiu získavajú oxidáciou substrátu atmosférickým kyslíkom
PODĽA ZÁVISLOSTI NA KYSLÍKU
aeróbne druhy – pre svoju existenciu potrebujú O2
anaeróbne druhy – dokážu žiť v prostredí bez O2
fakultatívne anaeróbne druhy – prispôsobia sa životu za prítomnosti, aj neprítomnosti kyslíka
PODĽA ZDROJA DUSÍKA
amonizačné druhy – zabezpečujú rozklad bielkovín na plynný dusík N2
nitrifikačné druhy – zabezpečujú oxidáciu NH4
+ na dusitany (Nitrosomonas) nitratačné druhy – zabezpečujú oxidáciu
dusitanov na dusičnany (Nitrobacter) nitrogénne druhy - sú schopné pútať
vzdušný dusík do anorganických zlúčenín dusitanov (Azobacter, Rhizobium)
PODĽA SFARBENIA GRAMA
G – pozitívne G+ - farbia sa anilínovými farbami na fialovo
G – negatívne G- - farbia sa anilínovými farbami na červeno
ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ