Projektovy controlling kniha8 riadenie ľudských zdrojov ako súčasť personálneho controllingu,...

Peter Gallo

PROJEKTOVÝ CONTROLLING

© DOMINANTA

2012

2


Autor: Doc. Ing. Peter Gallo, CSc.

Vydavateľstvo: Dominanta Prešov Vydanie: prvé Rok: 2012

3

OBSAH Úvod...................................................................................................................................................... 4 1. Projektový controlling – obsah a pojmy ......................................................................................... 5 2. Projekt v projektovom controllingu .............................................................................................. 10 2.1 Pojem projekt ................................................................................................................................. 10 2.2 Inovácie a projekty ......................................................................................................................... 13 2.3 Tvorba projektu .............................................................................................................................. 15 2.4 Projektový zámer ........................................................................................................................... 17 3. Riadenie projektov ......................................................................................................................... 19 4. Projektové plánovanie .....................................................................................................................20 5. Fázy životného cyklu projektu ....................................................................................................... 23 5.1 Predinvestičná fáza ......................................................................................................................... 23 6. Efektívnosť investícií ..................................................................................................................... 61 6.1 Metódy hodnotenia investícií ......................................................................................................... 62 7. CVP analýza ................................................................................................................................... 93 7.1 Analýza bodu zvratu ...................................................................................................................... 94 8. CBA analýza – analýza prírastkov a úbytkov ................................................................................. 95 9. Fuzzy logika ................................................................................................................................... 98 10. Finančné plánovanie ..................................................................................................................... 99 10.1 Rentabilita a likvidita vo finančnom plánovanie a riadení ......................................................... 102 10.2 Nástroje operatívneho ekonomického riadenia .......................................................................... 108 10.3 Finančné plánovanie a riziká ...................................................................................................... 132 10. 4 Tvorba profesionálneho finančného plánu ................................................................................ 137 11. Zakladateľský rozpočet ............................................................................................................... 155 12. Hodnotenie úspešnosti projektov ................................................................................................ 161 Použitá literatúra ............................................................................................................................... 170

4

Úvod Projektový controlling je v moderná disciplína, ktorá integruje v sebe poznatky controllingu ako vedy aj umenia riadiť podnik na základe vízie do budúcnosti a cieľov, manažmentu ako procesu riadenia organizácie, ekonomiky ako nástroja na riadenie hospodárenia, financií, ktoré potrebujete k úspešnej realizácii najmä investičných zámerov. Je veľmi blízko pojmu a obsahu projektového manažmentu a hlavný rozdiel je v tom, ako študuje a pozerá sa na danú skutočnosť. V tom je aj jeho najväčšia odlišnosť od projektového manažmentu. Sú to v podstate dve disciplíny, ktoré sa prelínajú a navzájom doplňujú. Význam projektového controllingu zvyšujú aj strategické systémy riadenia postavené na strategických mapách, ktoré vlastne podporujú projektové riadenia a samotnú tvorbu a realizáciu projektov. V tom spočíva vlastne aj vzájomná prepojenosť projektového controllingu a strategického riadenia. Nemenej významné sú aj nové metodiky práce postavené na KAIZEN postupoch. štíhla výroba, 5S a pod. Jedná sa teda o interdisciplinárnu vedu, ktorá vstupuje do všetkých procesov v organizáciách, ktoré chcú napredovať a realizovať úspešne svoje zámery. Problematika projektového controllingu, ako interdisciplinárna veda, integruje v sebe prvky projektového riadenia ale zároveň ho objasňuje z pohľadu controllingových procesov. Tieto dve disciplíny sa tak rozvinuli, že vytvorili priestor pre samostatné vedecké skúmanie. Základným rozdielom je uhol pohľadu akým sa dívajú na projekty, ich tvorbu, riadenia a kontrolu. Prínos k rozvoju tejto oblasti chceme vniesť aj my touto publikáciou, kde poukazujeme na prepojenosť projektového riadenia, manažmentu, ekonomiky a controllingu. Zároveň sa snažíme objasniť procesy prípravy projektov som zameraním práve na túto oblasť v kontexte ich hodnotenia a kontroly. Veríme, že našimi poznatkami obohatíme vaše vedomosti a nové veci, ktoré sú predmetom spracovania práve v tejto publikácii. Za podnetné návrhy a pripomienky vopred ďakujeme. Peter Gallo

5

1. Projektový controlling – obsah a pojmy Firmu, ktorá nemá dobrý podnikateľský plán a v rámci neho investičný a finančný plán, nezachráni ani dobré projektové riadenie, projektový controlling či manažment. Naopak u podnikateľov, ktorí majú množstvo dobrých nápadov je projektové riadenie nevyhnutnosťou, lebo nezrealizujú zámery, ktoré by ich viedli k úspechu. Z toho dôvodu pozrieť sa na projektové riadenie očami controlléra, ktorý chce doviesť firmu k úspechu, je veľmi prospešné. Projektový controlling integruje v sebe niekoľko oblastí a to:

controlling so svojim nástrojovým aparátom zameraným na projektovanie do budúcnosti, projektový manažment a postupy riadenia projektov, manažérsku ekonomiku pre sledovanie hospodárnosti a účelnosti projektov, finančné riadenie pre zabezpečovanie a riadenie finančných zdrojov, riadenie ľudských zdrojov a to najmä z pohľadu projektového tímu – výber členov tímu,

ich vedenie, odmeňovanie a rozvoj strategické riadenie ako sústavu cieľov na dosiahnutie postavenej vízie organizácie.

Obr. č. 1 Projektový controllingu ako interdisciplinárna veda Zdroj: vlastné spracovanie


CONTROLLING PROJEKTOVÝ MANAŽMENT

MANAŽÉRSKA EKONOMIKA

FINANČNÉ RIADENIE STRATEGICKÉ

RIADENIE

6

To sú len niektoré oblasti, ktoré v sebe integruje projektový controlling. Najväčším prínosom ale je iný pohľad na manažovanie projektov, ich tvorbu a vyhodnocovanie. V tom je jeho podstata a sila. Všetky tieto okruhy spolu s problematikou riadenia ľudských zdrojov vplývajú na túto oblasť skúmania a integrujú ju do jedného celku, ktorý môžeme nazvať práve projektový controlling. Z pohľadu strategického riadenia súvislosti medzi víziou organizácie, jej cieľmi a projektmi je možno vidieť na nasledovnom obr. č. 2. Obr. č. 2 Prepojenie vízie a stratégie s projektmi

Zdroj: Gallo, P. Metodika tvorby systému Balanced Scorecard. Prešov: Dominanta 2008

Projekt môžeme zadefinovať ako námet, návrh, plán a komplexné vyriešenie úlohy, ako aj vypracovanie jeho náležitostí vrátane grafického znázornenia. Mal by byť účelný a cieľovo orientovaný, zameraný na určitú skutočnosť, ktorá posúva organizáciu dopredu a podporuje jej rozvoj.

Najväčším dnešným problémom je, že máme mnoho projektov, ktoré sa uskutočňujú, ale mnohým z nich chýba práve prepojenie na strategický systém riadenia a rozvoj organizácie. To pre prax

Vízia a stratégia Strategické ciele Ukazovatele Hodnoty Projekty

Kam sa chceme dostať

Nedávať si veľa cieľov

Ak nie je ukazovateľ, nie je čo merať

Ak je ukazovateľ, musí byť aj hodnota

Ako do siahneme tieto hodnoty

Byť najlepší v odbore. Chytré riešenia pre spoločnú výhru. Technika vnútorného prostredia s vysokou užitou hodnotou

1. Pružnejší 2. Rýchlejší. 5% podiel na trhu vo vykurovacích zdrojoch

1. Index spokojnosti majiteľa. 2. Index spokojnosti zákazníka. 3. Percento zlepšenie procesov. 4. Index výkonnosti zamestnancov.

1. + 10% 2. +15% 3. +5% 4. +8%

1. Viac kvalifikovaného personálu 2. Vzdelávanie 3. Sledovanie trhov a príležitostí

7

znamená toľko, síce projekt sa urobí, ale nemusí podporiť ciele rozvoja organizácie a tým sa minie i účinku. Osobitnú kategóriu tvoria tzv. euro projekty, ktoré sú podporované zdrojmi s európskej únie. Potrebné si je uvedomiť, že podnik by si nemal stanovovať projekty a ich ciele v závislosti od toho, na čo zoženie finančné zdroje, ale mal by sa orientovať na to, ako sú postavené strategické ciele organizácie. Strategická mapa by mala byť zároveň východiskom pre tvorbu a realizáciu projektov. Ako príklad môžem spomenúť skúsenosť z istej verejnoprávnej inštitúcie. Kontrolovali sme prepojenosť strategického zameranie organizácie a vízie s projektmi, ktoré sa v nej realizujú. Nakoniec sme zistili, že organizácia realizuje projekty, ktoré nezodpovedajú jej vízii a strategickým cieľom. Preto považujeme za dôležité podotknúť, že medzi projektmi a víziou a stratégiou organizácie musí byť úzke prepojenie, inak sa peniaze míňajú bezúčelovo a nie v súlade s potrebami. Môžeme si sami položiť otázku: Koľko takých organizácií podnikateľských, či verejnoprávnych u nás existuje? Iste zaujímavá vec pre skúmanie napr. vo vedecko-výskumnej práci vysokých škôl. Potom je na mieste aj otázka? Aká je efektívnosť takýchto projektov? Záverom by sme chceli len podotknúť, kým sa rozhodnete o realizácii projektu, skontrolujte jeho prepojenosť s víziou a stratégiami organizácii. Toto je práve to miesto, kde by sme mali začať. Pojmy súvisiace s projektovým controllingom Jedným z prvých pojmov, ktorý je potrebné spomenúť je projektové riadenie. Projektové riadenie (projektový manažment) môžeme definovať ako proces plánovania a riadenia rozsiahlych operácií a ich kontrolu. Pozerá na túto problematiku zoširoka z pohľadu teórie manažmentu. K ďalším dôležitým pojmom, ktoré súvisia s projektovým controllingom, a tým sa aj čiastočne odlišujú od iných oblasti projektového riadenia či projektovania, možno ešte zaradiť:

kritické faktory úspešnosti, procesy a aktivity, procesná analýza, potenciál výkonnosti, termínové a časové plánovanie, hodnotenie efektívnosti a úspešnosti,

8

riadenie ľudských zdrojov ako súčasť personálneho controllingu, finančné riadenie, ekonomika a riadenie ziskovosti a nákladovosti, strategické riadenie, atď.

Ak by sme na základe týchto skutočností chceli vymedziť bližšie projektový controlling možno ho definovať ako:

systém ekonomického riadenia projektov, systém podpory podnikového riadenia, pomocou ktorého sa optimalizujú podnikové ciele

a dosahuje ich plnenie pi realizácii projektov. To je len niekoľko definícií, ako je možné vymedziť pojem projektového controllingu. Možno konštatovať, že do budúcnosti sa jeho úloha ešte zvýši a organizácie pri plnení svojich cieľov budú viac a viac vťahované do problematiky riešenia projektov a ich kontroly. Aby táto činnosť spĺňala znaky efektívnosti a účelnosti a tvorbu a kontrolu projektov nebrzdil veľký byrokratický aparát, je dobré poznať postupy projektového controllingu, metodiku ich tvorby, riadenia a kontroly projektov. Čo všetko zahrňuje pojem projektového controllingu je možno vidieť na nasledovnom obr. č. 3. Obrázok popisuje základné pojmy, ktoré si potrebujeme objasniť v rámci projektového controllingu. Niektoré sme už objasnili (projektový manažment, controlling) a niektorými sa budeme ďalej zaoberať, lebo ich potrebujeme hlbšie preskúmať a analyzovať. Je to najmä samotný projektový controlling, tvorba procesov, ale aj plánovanie a tvorba projektov nielen po stránke metodickej a textovej, ale najmä po stránke výpočtov a hodnotení ich efektívnosti. Z týchto dôvodov je veľmi dôležitou oblasťou pri tvorbe projektov najmä jeho finančná časť, ktorá umožňuje riadiť a regulovať finančné zdroje používané v projektoch. Ich dobrým riadením dokážete plne využiť finančné zdroje a nemusíte sa stretnúť s ďalšími úpravami a doplnkami v projektoch z pohľadu finančných zdrojov, ako sme si to posledne všimli pri realizácii veľkých projektov. Tieto doplňujúce požiadavky síce môžu vznikať, ale môžu aj svedčiť a o veľkých nedostatkoch organizácie, ktorá projekt realizuje, či aj o jej špekulatívnom charaktere.

9

Obr. 3 - Pojmy projektového controllingu

Zdroj: vlastné spracovanie Obr. č. 3 popisuje všetky dôležité náležitosti súvisiace s projektovým controllingom. Vidíme, že okrem tvorby projektu, je tu dôležité aj ich riadenie, controlling, ich procesné usporiadanie, ľudia a systémy ich motivácie, ich efektívnosť, faktory úspešnosti a časové plánovanie, ktoré je veľmi úzko prepojenie aj na toky finančných zdrojov.

10

2. Projekt v projektovom controllingu

2.1 Pojem projekt

Projekt možno vymedziť ako cieľavedomý návrh na uskutočnenie určitej inovácie v daných termínoch zahájenia a ukončenia. Z tejto definície vyplýva:

sleduje konkrétny cieľ na základe postavenej vízie rozvoja, definuje stratégiu, ktorá vedie k dosiahnutiu cieľa, navrhuje aktivity a procesy, ktoré je potrebné vykonať, určuje nevyhnutné zdroje a náklady vrátane očakávaných prínosov z realizácie zámeru, prijíma, vyberá ľudí, ktorí budú na ňom pracovať a personálne zabezpečuje realizáciu

projektu, vymedzuje organizačnú podporu a systém vedenia a motivácie, stanovuje jeho začiatok a koniec.

Každý projekt má svoje atribúty a to sú predovšetkým tieto:

dočasný charakter projektu – vždy je stanovený na určitú dobu, má začiatok a j koniec, unikátnosť – každý projekt je v podstate unikátny a týka sa nejakej situácie, nejakej aktivity,

ktorá podporuje realizáciu vízie organizácie a plnenie cieľov, neopakovateľnosť – tento atribút patrí tiež k projektom a i keď sa možno zdá, že mnoho

projektov je rovnakých, nie je to pravda, pretože hneď prvým kritériom sa nemusia zhodovať a to začiatok a koniec projektu,

jednorázovosť – tento atribút je podobný ako neopakovateľnosť.

Projekty vznikajú z pohľadu projektového controllingu vtedy, ak dochádza v prvej etape k stanoveniu cieľov organizácie a je ich potrebné realizovať, alebo v ďalšej etape, keď sú už síce ciele stanovené, ale nastáva odchýlka v ich uskutočňovaní a je potrebné vrátiť cieľ do stanovených metrík a definovaných hodnôt. Týmto sa v podniku vyvolá rozsiahli proces tvorby a realizácie projektov za účelom plnenia stanovených cieľov a podieľa sa na nich každý manažér alebo pracovník organizácie.

11

Bližšie viď publikáciu Gallo, P. Metodika tvorby systému Balanced Scorecard. Prešov : Dominanta 2008. Výstupy u projektov možno charakterizovať v zmysle ich životného cyklu a to nasledovne:

1. Návrh. 2. Vývoj. 3. Implementácia. 4. Ukončenie.

Týmto sa ukončí cyklus tvorby projektov a následne nasleduje proces projektového manažmentu a to v troch etapách:

1. Iniciovanie. 2. Plánovanie. 3. Realizácia a priebežná kontrola. 4. Záverečná kontrola a ukončenie.

Čo sa týka spotreby zdrojov v procese projektovania, k ich najväčšej spotrebe dochádza v etape realizácii projektu. Naopak ale čo sa týka výsledkov projektovej činnosti, najväčšia ich možnosť ovplyvňovania je v štádiu plánovania a prípravných etapách.

Dobrý projekt by mal spĺňa určité kritéria a to najmä:

prepojenie na víziu, poslanie, ciele a plány projektu a väzby na ciele organizácie, projektový tím, kľúčové činnosti, aktivity a procesy, kľúčové termíny a harmonogram realizácie projektu, rozpočty a prepočty efektívnosti, definovanie a získavanie zdrojov, vymedzenie rizík a postup ich eliminácie alebo ovplyvňovania, dobrú controllingovú podporu a nástroje na jeho plánovanie, tvorbu aj kontrolu.

12

Na obr. č. 4 je vysvetlené, čo je projekt a na čo si je potrebné dať pozor v procese jeho tvorby. Obr. 4 - Projekt a jednotlivé súvislosti týkajúce sa projektu

Zdroj: vlastné spracovanie

13

Z obrázku je zrejmé, že pri každom projekte si musíme dať pozor na atribúty, ktoré má spĺňať dobrý projekt, jeho výstupy, proces projektového riadenia, využívanie zdrojov a ovplyvňovanie výsledkov.

2.2 Inovácie a projekty Projekty môžu byť veľmi rôznorodé a preto pri ich tvorbe si je potrebné uvedomiť rad súvislostí. Na prvom mieste je dôležité vedieť o aký projekt sa jedná, pretože to bude mať značný vplyv na efekt pre organizáciu po jeho realizácii. Odborná literatúra vymedzuje napr. tieto kategórie projektov: Tabuľka č. 1

Kategórie projektov

Špecifikácia Obvyklý rad inovácie

komplexné unikátne, jedinečné, neopakovateľné, dlhodobé, mnoho činností, špeciálna organizačná štruktúra, vysoké náklady, mnoho zdrojov, veľký počet subprojektov.

5. až 7.

Špeciálne strednodobé, nižší rozsah činností, dočasne pridelení pracovníci, väčšia organizačná jednotka, dekompozícia na subprojekty, zodpovedajúce zdroje a náklady.

3. až 5.

jednoduché malý projekt, krátkodobý, jednoduchý cieľ, vyhotoviteľný jednou osobou, málo činností, využitie štandardných postupov.

0. až 3.

Zdroj: Němec, V. Projektový management. Praha: Grada Publishing 2002, ISBN 80-247-0392-0 Podľa toho, do ktorých oblastí sú orientované, môžu byť projekty taktiež veľmi rôznorodé – tab. č. 2. Tabuľka č. 2

Projekty Špecifikácia

spojené s výstavbou Všetky kategórie projektov, kedy je k dosiahnutiu cieľa potrebná nová výstavba alebo rekonštrukcia existujúceho projektu

14

výskumné a vývojové Projekty, ktoré riešia inovácie od 3. rady vyššie

Technologické Projekty na zavedenie nových technológií bez zásahu do stavieb

Organizačné Projekty zmien určitých štruktúr alebo usporiadania významných akcií

Zdroj: Němec, V. Projektový management. Praha: Grada Publishing 2002, ISBN 80-247-0392-0 Každý projekt, ktorý má progresívny charakter by mal byť spojený s určitým druhom inovácie. V tabuľke je uvedených 7 inovačných stupňov a príklad na projekt, ktorý by patril k jednotlivým inovačným stupňom. Čím je vyšší inovačný stupeň, tým dôležitejší a významnejší je aj projekt pre organizáciu.

Tabuľka č. 3

Zdroj: Ján BABINSKÝ a kol. Poradca podnikateľa vo vidieckej turistike a agroturistike. Bratislava: 2012

Rad Obsah Príklady

0 obnova pôvodných kvalít odstránením chýb

oprava opotrebovaného hotela

1 zmena množstva zdrojov na uspokojenie dopytu

zvýšenie kapacity ubytovacieho zariadenia

2 preskupenie zdrojov na uspokojenie dopytu

rozšírenie kapacity zariadenia na úkor inej ponuky

3 zmena kvality racionalizáciou procesov i produktov

poskytnutie rýchleho ubytovania

4 nový variant produktu modernizáciou čiastkových funkcií

zlepšenie kvalít hotela modernizáciou

5 nová generácia produktov jeho rekonštrukciou pri zachovaní pôvodnej koncepcie

rekonštrukcia pri zachovaní koncepcie

6 nový druh – zmena koncepcie nový typ ubytovacieho zariadenia 7 nový rod – nový princíp využitím

poznatkov vedy využitie nových foriem energií, nových možností v zariadení , nové prevratné riešenie a podobne.

15

Nultý až tretí rad predstavuje jednoduché projekty, ktoré riešia organizačné a technologické zmeny. Od tretieho k piatemu radu potrebujeme už projekty špeciálne a pritom sa uplatnia projekty spojené s výstavbou, ale aj projekty výskumné a vývojové. Inovácie piateho až siedmeho stupňa vyžadujú komplexné riešenie.

2.3 Tvorba projektu Projekt by mal spĺňať určité poslanie alebo naplňovať určitú víziu, napr. zvýšenie podielu na trhu, zvýšenie výkonnosti, konkurencieschopnosti, zlepšenie služieb a pod. Mal by byť vo väzbe na strategické ciele, ktoré organizácia sleduje a vyhodnocuje.

Na základe strategických cieľov definovať vlastné ciele projektu. Tieto ciele by mali spĺňať určité kritériá označované ako SMART a to:

Specific – konkrétnosť cieľov, Measurable – merateľnosť, Ageed – musia byť odsúhlasené a zladené s ostatnými cieľmi organizácie, Realistic – ciele musia byť reálne a dosiahnuteľné, TimeBound – musia byť časovo obmedzené, pretože projekt vzniká na určitú dobu a má

začiatok a koniec. Na základe postavených cieľov sa vypracujú plány projektu, stanovia postupy a zapracujú sa očakávania, ktoré chcete v projekte dosiahnuť.

Následne sa spracuje textová časť projekt a pripravia sa podklady pre ekonomické prepočty – náklady, investície, personál, atď.

Ak sú pripravené podklady pristúpi sa k tvorbe projektového zámeru. Tento zámer by mal mať približne nasledovnú štruktúru:

1. Názov projektu.

16

2. Cieľ projektu. 3. Doba trvania projektu. 4. Opis riešenia projektu:

a. Stratégia b. Organizácia c. Implementácia d. Rozpočet

5. Prínosy. 6. Opis výstupov projektu. 7. Väzby na stratégie a strategické ciele. 8. Posudok, kategorizácia a zaradenie a pod.

Uvedené skutočnosti sú znázornené vo forme myšlienkovej mapy na obr. č. 5. Pri poslaní a potrebe projektu si je potrebné ozrejmiť, prečo vlastne projekt vzniká a aké má väzby na strategické ciele. Výborné je, ak za týmito strategickými cieľmi vidíme kľúčové osobnosti a ďalšie projekty, ktoré naplňujú víziu organizácie. Po ozrejmení týchto skutočností môžeme pristúpiť k definovaniu cieľov projektu pri splnení SMART atribútov. Následne sa zostavia plány, ktoré môžu mať podľa povahy projektu rôzne formy. Nevyhnutnou ich súčasťou okrem textu je aj časový harmonogram a rôzne ekonomické a iné prepočty. Nesmieme zabudnúť na primeraný rozsah projektu (rozpočet, zdroje, faktory úspešnosti, riziká, činnosti, popis výstupov a pod.). Následne môžeme vypracovať projektový zámer. Jeho nedeliteľnou súčasťou by mal byť aj prepočet efektívnosti projektu alebo finančný plán, kde sú uvedené potrebné skutočnosti v oblasti financií a ich riadenia.

17

Obr. č. 5 - Myšlienková mapa tvorby projektu


2.4 Projektový zámer Po premyslení základných vecí a rozhodnutí sa pre daný projekt sa vytvorí projektový zámer, ktorý bližšie popisuje projekt a jeho obsah. Projektový zámer by mal mať svoju štruktúru, mal by byť prehľadný, dobre čitateľný a mal by mať vysokú vypovedaciu schopnosť. Po obsahovej stránke by mohol byť členení nasledovne:

18

Názov projektu. Ciele projektu (ciele a ich väzba na strategické ciele organizácie, časový horizont dosiahnutia

cieľov, stručný popis). Doba trvania projektu (v mesiacoch). Ak projekt nemá stanovený ešte začiatok uvádza sa od

obdobia 1,2,3,... atď.) Organizačná stratégia – zoznam úsekov, kľúčových osobností, členov realizačného tímu, ktorí

budú zapojení do projektu, odhady náročnosti z pohľadu ľudských zdrojov, popr. Aj organizačná štruktúra).

Stratégia implementácie – uvádza sa tu postup a etapy realizácie projektu. Rozpočtová stratégia – náklady projektu, rozpočet projektu položkovite, náklady na stavbu,

technológie, atď. Zhodnotenie projektu – ekonomické a finančné prepočty Riziká projektu – definovanie rizík, výpočet citlivosti na riziká a pod.

Obr. 6 - Projektový zámer a jeho obsah


19

3. Riadenie projektov Proces riadenia projektov patrí k jedným z najdôležitejších procesov pre zabezpečenie jeho úspešnosti. Od kvality projektového tímu závisí aj samotná kvalita projektu a jeho úspešnosť. Pre riadenie jednotlivých projektov sa v praxi používa pojem projektové riadenie alebo projektový manažment. Táto oblasť je v odbornej literatúre dobre popísaná a je ju možné využiť aj v odbornej praxi.

V podniku projekty riadi tým manažérov. Ak sú projekty napojené na strategické ciele organizácie sú to práve tí manažéri, ktorí zodpovedajú za plnenie strategických cieľov. Títo si zostavia projektový tím a usmerňujú jeho činnosť.

Manažérsky tím projektu Na čele stojí manažér projektu alebo kľúčová osobnosť podniku, ktorá zodpovedá za splnenie strategického cieľa. Postavenie členov tímu a ich vzťah ku vedeniu určuje projektová hierarchia:

zadávateľ projektu - vrcholový manažment majitelia, dozor projektu – poverený člen vrcholového manažmentu, zodpovedá za projekty a je hlavným

koordinátorom, expertný tím je poradným orgánom vrcholového manažmentu, manažéri projektových skupín sú zodpovední za práce na určených sub projektoch.

Medzi základné pravidlá projektovania patria:

cieľovosť, reálnosť a účelnosť, systémový prístup, postupné riešenie, systematickosť, efektívnosť.

20

4. Projektové plánovanie Po stanovení cieľov projektu a úvodnej tvorbe zostavenie projektového zámeru nasleduje proces plánovania projektu. Hlavné zložky v procese plánovania projektu tvoria:

trvanie činnosti, aktivity v rámci projektu, projektový tím a jeho práca, vytvorenie organizačnej štruktúry a činnosti spojené s tým.

Trvanie činnosti Pri plánovaní projektu je dôležité odhadnúť dĺžku trvania činností. Sú na to rôzne postupy. Tu uvádzame niekoľko z nich:

naplánovanie na základe skúseností, externý odhad, plánovanie podľa analogických situácií a projektov, simulácia, prípadne zdravý rozum a úsudok.

Ak sme si spísali všetky aktivity a odhadli dĺžku ich trvania, môžeme ich presnejšie popísať. Možné je pritom využiť rad metód, z ktorých k najznámejším patria metódy:

Ganttov diagram – tento diagram by mal byť súčasťou každého lepšieho projektu. CPM – metóda kritickej cesty (využíva sa pri plánovaní náročnejších projektov). PERT – podobne ako metóda CMP sa využíva u náročnejších projektov.

21

Projektový tím Následne je vhodné zostaviť a spresniť projektový tím. Proces zostavenia projektového tímu pozostáva z analýzy zainteresovaných strán. Definujú sa aktivity a úlohy pracovníkov v projektovom tíme. Po vybratí členov projektového tímu je potrebné vytvoriť systém komunikácie medzi členmi projektového tímu vo vnútri a s okolím, stanoviť ich kompetencie a zodpovednosti ako aj mieru vplyvu na projekt, definovať riziká a možné ohrozenia. Systém komunikácie a dorozumievania by mal poskytovať všetky relevantné informácie, dávať prehľad o plnení cieľov. Veľmi dôležitou aktivitou v tejto etape je aj monitorovanie postupu plnenia cieľov projektu a jeho realizácie. Organizačná štruktúra Pre úspešnú realizáciu projektu je dôležitá aj organizačná štruktúra. Teória z tohto pohľadu odporúča tzv. projektovú alebo maticovú organizačnú štruktúru. Výhodná je aj procesná štruktúra. V tejto etape je ale potrebné dať si pozor na podriadenosť členov projektového tímu, lebo môžu mať naraz dvoch i viac vedúcich a nebudú na to pripravení. Vhodnú je preto, aby takéto štruktúry poznali a vedeli v nich participovať. Na prvom mieste ale ostáva stále tímová práca. Organizačná štruktúra okrem vyššie spomenutých foriem môže byť vytvorená aj na geografickom či inom princípe. Potrebné je ale vždy zabezpečiť jej jednoduchosť a pružnosť v riešení a uskutočňovaní projektu. Zdroje Plánovanie zdrojov a hodnotenie efektívnosti a rizík projektu patrí k záverečnej fáze procesu plánovania projektu. V tejto etape potrebujeme identifikovať a zadefinovať zdroje potrebné k realizácii projektu. Nejedná sa tu len o finančné zdroje, ale aj o ľudský potenciál, materiálové zdroje a pod. Následne je potrebné priradiť jednotlivé zdroje k procesom a činnostiam, ktoré súvisia s realizáciou projektu. V tejto etape môže vzniknúť veľa problémov a konfliktov, ktoré je potrebné riešiť. Projekt

22

by nemal byť nadhodnotený ani podhodnotený a mal by byť čo najbližšie budúcej reálnej skutočnosti. Len taký projekt môžeme potom považovať za výborný a excelentne spracovaný. Proces plánovania projektu je uvedený na obr. č. 7. Obr. č. 7 - Proces plánovania projektu Zdroj: vlastné spracovanie

23

5. Fázy životného cyklu projektu Projektová činnosť prebieha v troch fázach a to:

Predinvestičná fáza – je najdôležitejšou časťou celého projektu, zodpovedá za ňu vrcholový

manažment firmy – zadávateľ. Ten musí stanoviť ciele a definovať stratégie. Na to je vymenovaný projektový tím.

Investičná fáza – je najprácnejšia časť a najnákladnejšia, zodpovedajú za ňu členovia vrcholového manažmentu – dozor projektu a manažér projektu.

Fáza prevádzky a vyhodnotenia – v nej sa výsledok projektu prevedie do užívania, porovnajú sa dosiahnuté výsledky s plánovanými a získané údaje sa analyzujú a zaznamenávajú pre budúce potreby.

5.1 Predinvestičná fáza Obsah predinvestičnej fázy zahŕňa najmä analytické práce a potom práce na tvorbe projektu a jeho hodnotení. Prvé tri body predstavujú obyčajne situáciu a posledné dva body kompozíciu. Jednotlivé aktivity v predinvestičnej fáze by mali zahrňovať minimálne tieto nasledovné body (Nemec, V., 2002):

Analýza požiadaviek a podmienok – určenie inovácii a cieľov. Definovanie stratégie. Zadanie návrhu.

Úvodná štúdia uskutočniteľnosti (Feasibility Studies) – analýza dopytu, kapacita a výkony, vstupy, technické riešenie, kapacitné prepočty, štruktúra pracovníkov, nákladové strediská, lokalita a pozemok, ekonomická analýza.

Výber variantu – návrh variantov, hodnotenie variantov pomocou výpočtovej techniky, vyhodnotenie a výber variantu.

Štúdia uskutočniteľnosti – zadanie štúdie, vypracovanie štúdie.

24

Vyhodnotenie návrhu projektu – podklady pre rozhodovanie, efektívnosť projektu, riziká spojené s realizáciou projektu a rozhodnutie o projekte.

Situácia - 1. Analýza požiadaviek a podmienok

Pozostáva z troch krokov:

určenie inovácie a cieľov, definovanie stratégie, zadanie návrhu.

Návrhy odpovedajúce stratégiám :

názov úlohy a jej prípadné číslo, definovanie cieľov a špecifikáciu návrhu, meno manažéra návrhu a manažéra zodpovedného za projekt, mená členov projektového tímu, akceptačné kritéria, predpokladané riziká, podpisy marketingového, technického manažéra, ekonomického a riaditeľa firmy.

5.2 Úvodná štúdia uskutočniteľnosti, realizovateľnosti (PRE - Feasibility – Studies)

Štúdia uskutočniteľnosti, tiež nazývaná Feasibility Studies pozostáva z nasledovných bodov:

1. Analýza dopytu 2. Kapacita a výkony 3. Vstupy 4. Technické riešenia projektu 5. Štruktúra pracovných síl 6. Organizácia závodu 7. Lokalita a pozemok

25

8. Finančná a ekonomická analýza

Pre tvorbu jej obsahu však nemusíte dodržať nasledovné členenie a môžete ju vytvoriť podľa vlastnej potreby s tým, že dodržíte nasledovné pravidlá pri jej zostavení:

Popis východísk projektu – predpoklady, východiská, úmysly, obmedzenia. Náklady – jednorázové náklady a investície, opakované náklady, obyčajne ako

prevádzkové náklady. Prínosy – efekt, ktorý realizácia projektu prinesie. Môže byť jednorázový alebo

opakovaný. Finančno-ekonomická analýza – pozostáva z dvoch resp. z troch krokov a to:

o tvorba finančného plánu a interpretácia výsledkov, o výpočty ukazovateľov efektívnosti, najmä rentabilita a návratnosť projektu, o prepočet možných rizík v oblasti nákladov a výnosov.

Analýza rizík – ich identifikácia, dopad na projekt ako celok a efektívnosť projektu. Pri tvorbe projektu sa nikdy nesmie zabúdať na kvalitu jeho prevedenia. Taký aký je projekt obyčajne býva aj výsledok. To znamená projekt by mal:

obsahovať zadanie projektu a dokumentáciu v požadovanej kvalite, poskytovať možnosť pre zmeny, popisovať systém projektového riadenia, vymedziť pracovníkov a ich podiel na kvalite projektu, kompetencie a zodpovednosti za jednotlivé aktivity a procesy riešenia projektu.

Kvalitu projektu charakterizuje predovšetkým:

kvalita zadania projektu, pripravená dokumentácia, počet zmien, ktoré sa musia urobiť pred začatím projektu a počas jeho realizácie, systém riadenia projektu projektový tím a všetci pracovníci, ktorí sa podieľajú na jeho realizácii.

26

Obr. č. 8 - Štúdia uskutočniteľnosti


27

5.2.1 Analýza dopytu

Väčšina projektov, ktoré sa pripravujú, je zameraných trhovo. Tento typ projektov musí v sebe zahrňovať potom aj analýzu dopytu. Táto analýza je vhodná aj pre iné typy projektov, ale je ju potrebné používať zmysluplne. Napr. projekt transformácie nemocníc nie je o analýze dopytu na trhu z pohľadu ziskovosti, ale z pohľadu spokojnosti a ich rozvoja. Už v úvodnej myšlienke môžu nastať problémy, ktoré projekt vedú nesprávnym smerom. Preto je veľmi dôležité citlivo posúdiť túto skutočnosť. Analýza dopytu obyčajne predstavuje množstvo tovaru, produktov, ktoré môžu byť v danej dobe za danú cenu na trhu predané. Obsah rozboru dopytu ba mal mať túto osnovu:

určenie geografickej hranice trhu , určenie trhového potenciálu – dotazníky, prieskumy na identifikovanie potenciálneho

zákazníka, je to dôležitá informácia pre zistenie maximálneho dopytu, určenie potenciálneho dopytu – je potrebné predpokladať, že potenciálny dopyt nepresiahne

napr. 3,5% trhového podielu a pod., predpoveď vývoja dopytu na niekoľko rokov vopred.

Určovanie dopytu a cena Každá cena, ktorú podnik určí, vedie k inej úrovni dopytu. So zvyšujúcou cenou, dopyt po produkte klesá, čiže medzi dopytom a ponukou je bežne nepriama úmera. Pri určovaní dopytu existuje mnoho faktorov, ktoré ovplyvňujú vzťah ceny a dopytu. Sú to najmä: vplyv jedinečnej hodnoty (špecifickosti výrobku), vplyv povedomia o náhrade, vplyv náročného porovnania, vplyv celkových výdajov, vplyv celkového úžitku, účinok zdieľaných nákladov, vplyv zhodnotenia investície, vplyv kvality, vplyv skladovateľnosti a iné.Vo vzťahu medzi cenou a ponúkaným množstvom produktov môže dôjsť pri dopyte k nasledujúcim závislostiam: • elastický dopyt - pri poklese ceny stúpne množstvo predaných produktov, • absolútne elastický dopyt - pri určitej cene dopyt stúpa intenzívne bez spoznateľnej hranice, • neelastický dopyt - pri poklese ceny pod určitú hranicu sa už dopyt nezmení, • obrátene elastický dopyt - dopyt rastie napriek tomu, že rastú aj ceny.

28

Cena je pre zákazníka mierou hodnoty produktu. Udáva aké množstva peňazí musí zákazník zaplatiť za produkt, aby ho získal výmenou. Cena výrazne ovplyvňuje image produktu, dopyt po ňom a tým aj ziskovosť podniku. Nízke ceny do určitej miery motivujú ku kúpe ekonomicky sa správajúcich zákazníkov, vysoké ceny sú obyčajne zasa prostriedkom výnimočnosti, exkluzívnosti a podnietia ku kúpe tých zákazníkov, ktorí vlastníctvom daného produktu chcú vyjadriť svoje sociálne postavenie, životný štýl, osobný vplyv a pod. Hodnota produktu (výrobok, tovar, služba) sa skladá z hodnoty prenesenej opotrebovaním hmotného investičného i neinvestičného majetku, spotrebovaných obežných aktív a vynaloženej práce. Spravidla sa cena nerovná hodnote. Cena ovplyvňuje výrobu i spotrebu, je ich regulátorom. Určitej cene vždy zodpovedá určitý rozsah výroby a spotreby, pričom obidva faktory sú medzi sebou navzájom ovplyvňované, t.j. cena ovplyvňuje výrobu i spotrebu a opačne spotreba a výroba ovplyvňuje cenu. Väčšina transakcií má formu výmeny, v ktorej je hodnota produktu vyvažovaná určitým množstvom peňazí. Požadovaná peňažná čiastka môže mať rôzne názvy. Cena je produktom trhu, na ktorom sa stretáva ponuka s dopytom. Vzťah medzi dopytom a cenou vyjadruje dopytová funkcia a vzťah medzi cenou a ponukou zasa funkcia ponuková. Pri dopytovej funkcii ak rastie cena potom pri nezmenených podmienkach klesá predaj, resp. väčší objem produktov je možno predať za nižšiu cenu (zákon klesajúceho dopytu) Graficky na x-ovú os nanesieme dopyt vo fyz. jednotkách a na y-ovú os cenu. Krivka má tvar zľava do prava tvar klesajúcej priamky, resp. krivky. Určenie dopytovej funkcie má pre podnik veľký význam. Stanovuje sa na základe empirických údajov o cene a objemu predaja, napr. korelačnou alebo regresnou analýzou alebo odhadom podľa prieskumu trhu. Podobne sa stanoví aj ponuková funkcia, ktorá má však obrátený priebeh a zľava doprava rastie. Z toho vyplýva, že čím je vyššia cena, tým viac chce výrobca vyrobiť produktov. Obr. č. 9 - Priebeh dopytovej funkcie. Zdroj: vlastné spracovanie

29

Princíp jej zostrojenia je nasledovný: Na základe sledovania skutočnosti vývoja objemu predaja a cien v podniku za 12 mesiacov kĺzavou metódou sme došli k výsledkom uvedeným v tabuľke, ktoré sme usporiadali vzostupne od najmenšieho po najväčší. Následne sme si zostrojili graf, kde na x-ovej osi sú objemy predaja produktu A a na y-novej osi zasa ceny produktov. Keďže cena vykazuje s príslušným objem značné výkyvy, danými hodnotami bola preložená funkcia trendu, ktorá mi opísala je priebeh. V prípade použitia výpočtovej techniky možno stanoviť aj na základe metódy najmenších štvorcov jej rovnicu a interval spoľahlivosti, tak ako je to uvedené na obrázku . Je to rovnica dopytu po produkte A. Podobne by sa postupovalo i v prípade ďalších produktov. V prípade, že by sme do tohto grafu vložili aj funkciu ponukovú, v priesečníku týchto dvoch kriviek dostávame rovnovážnu cenu, t. j. cenu, pri ktorej sa dopyt po produkte rovná jeho cena. Zmena podielu na trhu však musí byť pri tomto výpočte nulová, pretože by mohla narušiť vypovedaciu schopnosť výpočtu. Cenová pružnosť dopytu Vyjadruje podiel percentuálnej zmeny množstva a percentuálnej zmeny cien. Tento podiel sa nazýva koeficient pružnosti alebo elasticity dopytu. Vzťah pre výpočet je nasledovný:

e = % zmena množstva / % zmena ceny = (∆ g / g ) / (∆ p / p ) kde e – koeficient pružnosti (elesticity) dopytu po určitom množstve q – množstvo predaného výrobku p – cena výrobku ∆ - prírastok Ak je e < -1 hovoríme o elastickom dopyte, ak e = 1 ide o jednotkovú pružnosť a v rozmedzí (-1, 0) ide o nepružný dopyt. V prípade, že si zostavíme model vývoja množstva, cien a tržieb podľa období môžeme sledovať zmeny koeficientu cenovej pružnosti.

30

Koeficient cenovej pružnosti možno využiť pri cenotvorbe. Maximálny zisk sa dosahuje pri optimálnej cene p

p = MN / (1 + 1/e) kde MN – marginálne náklady e - bod cenovej pružnosti Obr. č. 10 - Cenová pružnosť Zdroj: vlastné spracovanie Cena sa v súčasnosti dojednáva medzi predávajúcim a zákazníkom (kupujúcim). Predávajúci obyčajne určuje cenu na základe cenovej kalkulácie. Ceny sa dotvárajú na produkt vymedzený názvom, jednotkou množstva a kvalitatívnymi a dodacími podmienkami určenými dohodou strán. Výška ceny je záležitosťou trhu, vzťahu dopytu a ponuky po výrobkoch, ako aj uplatňovaného spôsobu cenotvorby. Ovplyvňujú ju hodnototvorné faktory, ako hodnota spotrebovaných a opotrebovaných výrobných prostriedkov, množstvo, kvalita a rozsah vykonanej práce, technická vybavenosť práce, intenzita práce, atď. Každá zmena cien vyvolá určitú zmenu hodnotových výnosov. Na zmeny cien pôsobí rad faktorov, ako napríklad dopyt, ponuka, veľkosť trhu, konkurencia, atraktívnosť, módnosť, design, kvalita, technické parametre, ovládateľnosť, spoľahlivosť, servis, náklady výroby, náklady odbytu, atď. Na proces tvorby cien v hospodárstve najvýraznejšie pôsobí trh. Hlavná zásada, ktorá by sa mala dodržať pri stanovovaní cien v podmienkach trhového hospodárstva, je: "Cena výrobku alebo služby je cena, ktorú je zákazník alebo užívateľ ochotný zaplatiť." Výrobné náklady majú vplyv na predajnú cenu len z toho aspektu, aby predajná cena bola dostatočne vysoká, aby po zaplatení všetkých nákladov zostal primeraný zisk. Kritériom pre rozhodovanie o aký veľký zisk ide, môže byť napríklad

31

veľkosť úroku, ktorý by ste získali z peňazí v tej istej výške, keby ste ich uložili do banky. Treba však doplniť, že i keď váš zisk teraz nie je lepší ako úroky z banky, vytvárate podnik, ktorý by mal rásť a zvyšovať svoju hodnotu. I tu je však dôležité zvážiť, v ktorej etape životného cyklu sa podnik nachádza. Podľa situácie a sledovaných cieľov sa pracuje s rôznymi cenami pre rovnaký produkt. Napríklad:

znížené ceny za účelom vytlačenia konkurencie alebo presadenia vlastných výrobkov a služieb na trh,

závislosť na množstve (série, zabezpečené zákazky a pod.), regionálne rozdiely, závislosť na vyťažení vlastných kapacít, na dodacích termínoch, voľné ceny vytvorené voľnou súťažou na základe dopytu a ponuky, limitné ceny (pohyblivé, viazané), tvoria sa tiež na základe dopytu a ponuky, ale ich hornú a

dolnú cenovú hranicu určuje príslušný cenový úrad, minimálne ceny, ktoré sa určujú pri prebytku tovaru, maximálne ceny, ktoré sa určujú pri prebytku tovaru, pevné ceny, sú ceny vybraných druhov tovarov, ktorých pevnú výšku stanoví cenový úrad

(napr. u vybraných základných druhov potravín). Variabilné náklady na produkt a primeraný zisk, to je minimálna cena, za ktorú by ste mali produkt realizovať na trhu. Skutočná predajná cena bude akceptovaná hodnota na trhu. Priaznivý pomer ceny k užitočnosti produktu (výkonu, kvalite, a pod.) podstatne zlepšuje odbytové možnosti. Ďalšie možnosti prepočtov dopytu sú: a) Nasledovná schéma ukazuje výpočet

celkového potenciálu trhu. Dôležitými vstupmi v tomto prípade sú: počet zákazníkov, množstvo kúpené priemerným zákazníkom a priemerná cena produktu.

Obr. č. 11 – Prepočet potenciálu trhu

32

b) Druhý prepočet ukazuje výpočet trhového potenciálu v závislosti od počtu firiem a ich predaja.

c) Ďalší prepočet ukazuje použitie

viacfaktorovej indexovej metódy. Táto metóda vychádza z podielu čistých príjmov pre danú oblasť, podielu maloobchodu a podielu populácie. Následne sa vypočíta podiel oblasti v % na celkovej kúpnej sile.

d) Nasledovná metóda charakterizuje index rozvoja kategórie produktu a index trhovej príležitosti.

e) Výpočet dopytu pomocou

vyhladzovacej konštanty je uvedený v nasledovnej tabuľke. Vzorec pre výpočet predajnej predpovede na ďalšie obdobie je nasledovný:

= bežný predaj x vyhladzovacia konšt. + (1 – vyhladz. konšt.) x vyhladzovací predaj Ako ďalšie možnosti odporúčame použiť prognostické funkcie Excelu ako Growth, Trend, Forecast a pod. Prepočet pomocou týchto vzorcov je veľmi jednoduchý a výrazne môže napomôcť v práci projektanta pri predpovedi dopytu


33

5.2.2 Kapacita a výkony

Výrobná kapacita je maximálna schopnosť podniku vyrábať a predávať určité produkty za dané časové obdobie pri optimálnej technológii a organizácii výroby a pri racionálnom využití daného investičného majetku.

Kapacita nevýrobného objektu je daná množstvom účelových jednotiek, ktorými je možné uspokojiť určitú potrebu.

Kapacita musí byť určovaná v súlade s výsledkami analýzy dopytu. Na začiatku pri zavádzaní novej výroby bude kapacita menej využitá. Preto je potrebné počítať s tým, že na začiatku sa nevyužitie kapacita prejaví na horšej efektivite výroby. Toto obdobie nesmie trvať príliš dlho, pretože nevyužitie kapacity môže značne ohroziť prosperitu firmy – analýza bodu zvratu, ABC analýzy a pod.

5.2.3 Vstupy

Vstupy zahrňujú obyčajne stanovenie potrebného množstva surovín, základného a pomocného materiálu, energie, a tomu zodpovedajúce náklady pre projektovaný objekt. Pri tvorbe podnikateľského zámeru je ich vhodné dať do tabuliek a stanoviť ich hodnoty vo fyzických jednotkách, eurách a pod. Vstupy by mali zahrňovať aspoň tieto základné údaje:

O priamom materiáli, ktorý vstupuje do finálneho produktu. O režijnom materiáli, čo je napríklad obalový materiál, údržbársky materiál, náhradné diely,

farby a mazivá. O palivách nutných na vytápanie, prípadne pre technologické účely, ceny alternatívnych

zdrojov. O elektrickej energii. O opravárenských a servisných firmách v okolí a ich cenách za služby. O dopravných podnikoch a o cenách ich služieb. O cenách vodného a stočného z dostupných zdrojov.

34

O cenách za spoje a ostatné služby. O nákladoch na nevýrobné služby.

Bližšie viď kapitolu o prepočtoch efektívnosti projektu a tvorbe finančného plánu projektu.

5.2.4 Technické riešenia projektu

Predstavuje stručný popis technickej základne projektu v zmysle použitej technológie, techniky, organizačnej základne projektu. Je potrebné uviesť do akej miery sa počíta s riadením pomocou počítačov. Vhodné je v tejto kapitole viac popísať celý projekt z pohľadu technicko-technologického riešenia, postupy práce, výrobu alebo činnosť prevádzky. Prípadne doplniť aj ďalšie relevantné veci, ktoré súvisia s technickým riešením projektu.

5.2.5 Štruktúra pracovných síl

Popis štruktúry pracovných možno rozdeliť na skupiny:

Pracovníci, ktorí sa podieľajú na tvorbe projektu – kľúčové osobnosti a projektový tím.

Popis tejto skupiny môže byť pri štúdii uskutočniteľnosti veľmi zaujímavý, pretože oni zaručujú úspešnosť projektu.

Pracovníci, ktorí sa podieľajú na výkone prác po ukončení projektu – pracovné sily, ktoré sú potrebné k tomu, aby sa projekt udržal v činnosti a mohol dávať požadované výsledky. Týchto pracovníkov možno deliť na niekoľko skupín:

o TOP manažment, stredný manažment a prevádzkový manažment o výrobní (prevádzkoví) pracovníci o nevýrobní pracovníci o administratívni pracovníci

V projekte je potrebné odhadnúť aj ich nároky na odmeny v podobe nákladov na personál (mzdy, odmeny, ochranné pomôcky, hygiena, bezpečnosť, pracovné podmienky, atď.).

35

5.2.6 Organizácia

Pri väčších projektov je vhodné doplniť aj organizačnú štruktúru, resp. organizáciu prevádzky či výroby. Táto časť má uľahčiť odhad režijných nákladov. K tomu je vhodné rozdeliť podnik na nákladové strediská a uvážiť, ktoré činnosti sú nevyhnutné na dosiahnutie strategických cieľov. Ak už organizácia strediská má, urobiť len odhad vplyvu na tieto strediská formou vyvolaných nákladov z realizácie projektu.

5.2.7 Lokalita a pozemok

Lokalita a jej popis je pri tvorbe projektu veľmi dôležitá. Jej výber a umiestnenie môže predurčovať úspešnosť projektu, ale aj vymedzovať riziká, ktoré môžu v budúcnosti vzniknúť. Vhodnú lokalitu zvažujeme z mnohých hľadísk:

vodohospodárske podmienky, klimatické podmienky, geologické podmienky, dostupnosť ľudských zdrojov a odbytísk, atď.

5.2.8 Finančná a ekonomická analýza

Je veľmi dôležitá, pretože rozhoduje o ďalšom osude projektu. U každého projektu je potrebné uvážiť jeho dopad na efektívnosť a cash flow. Projekt by mal spĺňať z podnikateľského hľadiska pre firmu tri ciele a to:

rentabilitu likviditu platobnú schopnosť.

36

Ich bližší popis je uvedený na obr. č. 9. Finančno-ekonomické prepočty sú pre realizáciu projektu veľmi dôležité a mala by sa im venovať patričná pozornosť. Obr. č. 12 - Finančno-ekonomická analýza v projektovom riadení


Každý trhovo orientovaný podnik musí byť schopný, pomocou adekvátnych metód, posúdiť svoju ekonomickú a finančnú situáciu. Podobne to platí aj v hodnotení podnikateľských projektov. Úlohou finančnej analýzy v hodnotení podnikateľských projektov je stanoviť, ktoré činitele sa ako a akou mierou budú podieľať na vytváraní danej finančnej situácie. Pri posudzovaní finančnej situácie je potrebné uvedomiť si, že na jej formovaní sa zúčastňujú tak vnútorné, ako aj vonkajšie činitele.

37

Vnútorné činitele, ako napríklad organizácia práce, úroveň finančného riadenia, efektívnosť technického rozvoja sú činitele podnikom ovplyvniteľné a podnik ich môže usmerňovať v prospech zlepšenia finančnej situácie. Vonkajšie činitele, ako napríklad sústava odvodov a daní, úverová politika, úroková politika sú takmer neovplyvniteľné z podnikovej úrovne, ale v podmienkach trhovej ekonomiky ich podnik musí vziať do úvahy pri formulovaní svojich cieľov a pri finančnom rozhodovaní. Finančná analýza je významným nástrojom najmä pri finančnom plánovaní a rozhodovaní, pričom finančná situácia podniku je jedným zo súhrnných kritérií hodnotenia a charakterizuje efektívnosť jeho činnosti. Podobne ako vo výške zisku, tak i vo finančnej situácii podniku sa odráža úspešná alebo neúspešná činnosť v rôznych oblastiach hospodárenia podniku. a tým aj úspešnosť celého projektu. Projekciu ukazovateľov podniku je účelné vypracovať v dvoch okruhoch:

1. Prvý okruh tvorí projekcia súhrnných výsledkov podniku, úlohou ktorej je vysvetliť globálne výsledky podniku.

2. Druhý okruh tvorí projekcia parciálnych výsledkov a projektov, ktorý umožňuje prehĺbiť analýzu súhrnných výsledkov a odhaliť úzke miesta buď v činnostiach podniku alebo na úrovni projektov.

V rámci textu sa dotkneme aj problematiky postavenia podniku na trhu a výrobkovej analýzy. Finančná analýza sa robí ex ante a ex post. Ex post sa dotýka súčasných a minulých výsledkov podniku alebo už začatých a realizovaných projektov a ex ante nastavuje budúce finančno-ekonomické ciele projektu. I. Zdroje informácií pre finančnú analýzu ex ante. Základnými zdrojmi sú dokumenty súvaha –

plánovaná bilancia, plán ziskov a strát a plán cash flow. Pre posúdenie trhovej hodnoty podniku sú však potrebné niektoré doplnkové údaje ako počet emitovaných akcií, nominálna a trhová hodnota akcií, dividendy, a pod.

38

II. Zdroje informácií pre finančnú analýzu ex post. Základnými zdrojmi sú súvaha za posledné dva roky, výkaz ziskov a strát za posledné dva roky a výkaz cash flow za tieto predchádzajúce obdobia.

Postup finančnej analýzy ex post Štandardný postup finančnej analýzy pozostáva z týchto nadväzujúcich krokov. 1. Výpočet finančných pomerových a rozdielových ukazovateľov za analyzovaný podnik alebo už

realizovaný projekt. 2. Zhodnotenie vývoja ukazovateľov v čase a identifikácia náznakov budúcej nesolventnosti,

nenaplnenie životaschopnosti projektu. 3. Analyzovanie vzájomných vzťahov medzi pomerovými finančnými ukazovateľmi (Du Pontove

rovnice, pyramídová sústava ukazovateľov). 4. Návrh cieľov a využitie analýzy pri projektovaní budúceho stavu. Postup finančnej analýzy ex ante 1. Výpočet finančných pomerových a rozdielových ukazovateľov na základe dokumentov

finančného plánu za projektovaný stav na 1 a viac rokov (obyčajne 3, 4, 5, 10, 15, 20 rokov). 2. Porovnanie podnikových alebo naprojektovaných ukazovateľov s priemernými ukazovateľmi za

príslušné odvetvie (s extrémnymi hodnotami) alebo s analyzovaným stavom k danému východiskovému obdobiu.

3. Zhodnotenie vývoja ukazovateľov v čase a identifikácia náznakov budúcej nesolventnosti, nenaplnenie životaschopnosti projektu za projektované obdobie.

4. Návrh opatrení a optimalizácia projektu z pohľadu projekcie finančných ukazovateľov.

39

Výpočet finančných pomerových a rozdielových ukazovateľov Na deskripciu finančnej situácie sa používajú pomerové finančné ukazovatele alebo rozdielové finančné ukazovatele. Finančné ukazovatele uvedené v tejto publikácii sú štandardnými ukazovateľmi pre danú oblasť hodnotenia finančnej situácie podniku alebo projektu. Zároveň sú pri výpočtoch uvedené aj možné optimálne hodnoty ukazovateľov, resp. požadovaný vývoj ukazovateľa. Je potrebné si uvedomiť, že nie optimálne ukazovatele sú určujúce, ale želateľný stav. Preto je dôležité pri riadení projektov porovnávať skutočný stav so stavom plánovaným. Základná klasifikácia finančných ukazovateľov vychádza z ich delenia podľa hodnotenej oblasti a posudzovanej stránky finančnej situácie. Podľa uvedenej klasifikácie poznáme:

ukazovatele likvidity, ukazovatele zadlženosti, ukazovatele aktivity, ukazovatele rentability, ukazovatele trhovej hodnoty podniku, ukazovatele s uplatnením hodnoty „cash flow“,

Ukazovatele likvidity Likvidita je schopnosť podniku splácať krátkodobé záväzky. Likvidnosť je schopnosť transformácie aktív na peňažné prostriedky. Likvidita podniku sa počíta pomocou pomerových, ale aj rozdielových ukazovateľov. Z pomerových ukazovateľov sa používa najmä okamžitá likvidita, pohotová likvidita, bežná likvidita a celková likvidita. Medzi rozdielové ukazovatele likvidity podniku patria: čisté pohotové prostriedky, čistý peňažný majetok a čistý pracovný kapitál. Pri konštrukcii ukazovateľov likvidity sa vyberajú údaje zo súvahy, výkazu ziskov a strát a výkazu cash flow. Pomerové ukazovatele likvidity sa vypočítajú podľa nasledujúcich vzorcov:

Okamžitá likvidita = likviditné prostriedky 1. stupňa / okamžite splatné záväzky

40

Optimálna hodnota okamžitej likvidity je 0,2 - 0,3. Pri výpočte okamžitej likvidity sa do menovateľa dosadzujú okamžite splatné záväzky. Tento údaj nie je možné získať z finančného účtovníctva, ale je potrebná bežná evidencia o záväzkoch.

Pohotová likvidita = likviditné prostriedky 1. stupňa / krátkodobé záväzky Optimálna hodnota pohotovej likvidity je 0,8 - 1,2. Pohotová likvidita charakterizuje schopnosť podniku pokryť peňažnými prostriedkami bežné potreby. Ide o platenie „ cash“ - v hotovosti.

Bežná likvidita = (likv. prostr. 1.stupňa+ krátkod. pohľadávky) / krátkod. záväzky Optimálna hodnota bežnej likvidity je 1,5 - 2,0. Bežná likvidita je ukazovateľ, ktorý používa najmä finančná inštitúcia (banka) pri rozhodovaní o tom, či poskytne podniku krátkodobý úver alebo nie. Charakterizuje schopnosť podniku pokryť finančným majetkom a krátkodobými pohľadávkami krátkodobé záväzky podniku. Za optimálny sa považuje vývoj ukazovateľa nad 1,5. Pomer 1,0 znamená, že podnik je ešte schopný uhradiť svoje krátkodobé záväzky bez toho, aby musel predať zásoby. Pri vývoji pod 1,0 sa musí podnik spoliehať na predaj zásob, čo pre veriteľa nie je prijateľné.

Celková likvidita = obežné aktíva / krátkodobé záväzky Optimálna hodnota celkovej likvidity je 2,0 -2,5. Optimálna hodnota celkovej likvidity v trhových ekonomikách je nad 2,5. Pri hodnotení tohto ukazovateľa je potrebné prihliadať k ukazovateľom: doba splatnosti pohľadávok a doba splatnosti krátkodobých záväzkov. Celková likvidita pod 1,0 znamená, že podnik je úplne nelikvidný. Je potrebné si uvedomiť, že ani vysoké hodnoty likvidity nie sú prijateľné. Vysoké stavy peňažných prostriedkov znamenajú ich neproduktívne využívanie a znižujú rentabilitu. Rozdielové ukazovatele likvidity sa vypočítajú podľa nasledujúcich vzorcov:

Čisté pohotové prostriedky = likv. prostriedky 1.stupňa – krátkod. záväzky (KZ)

41

Čistý peňažný majetok = likviditné prostriedky 2.stupňa - krátkodobé záväzky

Čistý pracovný kapitál = obežné aktíva - krátkodobé záväzky Z týchto rozdielových ukazovateľov má najväčšiu vypovedaciu hodnotu ukazovateľ „čistý pracovný kapitál“. „Čistý“ znamená, že je očistený od úhrady krátkodobého cudzieho kapitálu, teda aj od tej časti obežných aktív, ktoré nie je možné použiť inak ako na pokrytie krátkodobých záväzkov. Pracovný znamená, že použitie tohto kapitálu je pružné, a že je disponibilný. Finanční manažéri chápu pracovný kapitál ako finančný fond, ktorý majú čo najlepšie využiť, pretože ide o dlhodobé zdroje, ktoré je potrebné použiť na rozvoj podnikateľských aktivít. Hodnota tohto ukazovateľa musí byť kladná. V prípade ak je záporná (ide o nekrytý dlh), je ohrozená platobná schopnosť podniku, dokonca samotná existencia podniku. Je to spôsobené tým, že na pokrytie dlhodobých aktív sa v prípade zápornej hodnoty použili krátkodobé zdroje, čo je pre zabezpečenie zdravej finančnej situácie neprípustné. Touto skutočnosťou sa poruší zlaté bilančné pravidlo, ako aj zlaté pravidlo financovania. Ak je hodnota kladná, podnik môže túto hodnotu použiť na financovanie svojich podnikateľských aktivít. Veľkosť ukazovateľa ovplyvňujú ukazovatele aktivity, ale i stabilita trhu, konkurencia, daňová legislatíva a iné. Pri analýze finančnej situácie (najmä likvidity) pomocou čistého pracovného kapitálu majú význam tie transakcie, ktoré spôsobili za určitý časový úsek jeho výslednú zmenu (zvýšenie alebo zníženie). V podstate ide o zmapovanie prítokov a odtokov peňažných prostriedkov. Ak chceme poznať príčiny, ktoré viedli k výslednej zmene čistého pracovného kapitálu, musíme previesť analýzu tých zložiek, ktoré na jeho veľkosť pôsobia. Analýzu zložiek je možné urobiť dvoma spôsobmi:

Použitím výkazu cash flow na báze zmeny čistého pracovného kapitálu, v ktorom sa sleduje zmena obežných aktív a krátkodobých záväzkov (súhrnné cash flow).

Použitím výkazu cash flow na báze zdrojov a použitia (bilancia cash flow).

42

Z problematiky pracovného kapitálu sa odvodila samostatná oblasť manažmentu, a to Working Capital Management, ktorá sa zaoberá určením optimálnej výšky položky obežných aktív (ako aj ich vhodnej štruktúry) a stanovením ich celkovej sumy. Zároveň sa zaoberá výberom vhodného spôsobu financovania obežných aktív. Táto problematika bezprostredne súvisí s bežným financovaním (krátkodobým), teda s financovaním obežného majetku. Ukazovatele likvidity s uplatnením tokových veličín Ukazovatele likvidity, ktoré používajú tokové veličiny zobrazujú vývoj za určité obdobie. Vysvetľujú zmeny stavových veličín na základe porovnania začiatočného a konečného stavu sledovanej veličiny. Používajú sa dva spôsoby vyjadrenia tokových veličín:

cez výnosy a náklady vo výkaze ziskov a strát (ich rozdiel predstavuje hospodársky výsledok), cez peňažné príjmy a peňažné výdavky vo výkaze cash flow (ich rozdiel predstavuje -

peňažné prostriedky - netto cash flow, ktoré je možné použiť na zabezpečenie platobnej schopnosti).

To znamená, že sledovaním peňažných príjmov a peňažných výdavkov a výpočtom netto cash flow sa dá posúdiť likvidita podniku dynamicky. Prostriedkom pre sledovanie peňažných príjmov a peňažných výdavkov je platobný kalendár. Riadenie likvidity je veľmi dôležitý proces. Ak má podnik málo finančných zdrojov hrozí mu vznik platobnej neschopnosti a ak ich má veľa, tak zbytočne viaže zdroje v peňažnej forme a tým negatívne ovplyvňuje ziskovosť podniku. Pre rozvoj a budúcu prosperitu podniku by bolo výhodnejšie voľné peňažné prostriedky investovať. Investovanie je predpokladom pre získanie väčšieho výnosu a zvýšenie rentability. Preto úlohou finančného manažmentu je hľadanie optimálnej výšky peňažných prostriedkov, ktoré zabezpečia požadovanú likviditu, ale aj rentabilitu podniku. Ponúka sa päť spôsobov riešenia prebytkov peňažných prostriedkov:

ponechať peňažné prostriedky na bežnom účte,

43

investovať voľné peňažné prostriedky do majetkových cenných papierov (akcie, podielové listy apod.),

investovať peňažné prostriedky do dlžných cenných papierov (obligácie, zmenky, dlhopisy, pokladničné poukážky a pod.),

vložiť peňažné prebytky na termínovaný účet, ostatné použitie, napr. na podporu predajov, na skoršiu úhradu za nižšiu cenu.

Tento rozhodovací proces o krátkodobých investíciách musí vychádzať zo stanovených cieľov. Informačnú základňu pre tento rozhodovací proces tvoria najmä informácie o budúcom vývoji peňažných tokov a o parametroch podnikového okolia. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesu je investičné portfólio, ktorého štruktúra sa priebežne monitoruje. Štruktúra majetku a kvalita tejto štruktúry ovplyvňuje aj finančnú štruktúru podniku. Na hodnotenie finančnej štruktúry a zadlženosti podniku je potrebné použiť druhú skupinu ukazovateľov, a to ukazovatele zadlženosti. Ukazovatele zadlženosti Tieto ukazovatele hodnotia, aký je podiel cudzieho kapitálu na financovaní potrieb podniku. Zadlženosť podniku značne ovplyvňuje ďalšie oblasti finančnej situácie podniku, a to hlavne rentabilitu vlastného kapitálu a likviditu podniku. Čím vyššia je zadlženosť, tým vyššia je rentabilita vlastného kapitálu a zároveň tým viac prostriedkov je potrebných na splácanie ceny (úroku) za cudzí kapitál ako aj na splácanie dlhu. Medzi najviac používané ukazovatele hodnotiace zadlženosť podniku patria ukazovatele:

Celková zadlženosť (veriteľské riziko) = (cudzie zdroje / aktíva celkom) x 100 Hodnotenie ukazovateľa:

pod 50% je pozitívny vývoj ukazovateľa, nad 50% je negatívny vývoj, nad 70% je kritické zadlženie.

44

Celková zadlženosť hodnotí podiel cudzieho kapitálu na celkovom krytí potrieb podniku. Vysoké hodnoty veriteľského rizika sú rizikom pre súčasných i budúcich veriteľov. Neznamená to však, že podnik nemôže získať úver, ak vykazuje rýchly obrat prostriedkov, vysokú rentabilitu, zvýšenie objemu a má priaznivý vývoj ukazovateľov „výnosnosť podniku“ a „ výnosnosť vlastného imania“.

Stupeň samofinancovania = vlastné imanie / celkové aktíva Tento ukazovateľ, ktorý je doplnkom k veriteľskému riziku, zachytáva podiel vlastného kapitálu na celkovom kapitáli podniku.

Miera zadlženosti = (cudzie zdroje / vlastné imanie) x 100 Ide o statický ukazovateľ finančnej stability. Hodnotenie ukazovateľa:

pri výsledku a vývoji pod 50% ide o pozitívny vývoj, pri výsledku a vývoji nad 50% ide o negatívny vývoj, pri výsledku a vývoji nad 100% ide o kritický vývoj.

Iba marketingovo zdatné firmy si môžu dovoliť vývoj nad 30%.

Miera finančnej samostatnosti = vlastné imanie / cudzie zdroje Hodnotenie ukazovateľa:

pri vývoji nižšom ako 2 ide o negatívny vývoj, pri vývoji vyššom ako 2 ide o pozitívny vývoj.

Pri zistení nepriaznivého vývoja je nutné posúdiť, či ide o jav trvalý alebo iba krátkodobý. Ukazovateľ môže byť ovplyvnený javmi, ktoré majú krátkodobý charakter. Zvyšovanie podielu cudzích zdrojov je

45

však nežiaduce a vedie k narušeniu rovnováhy v bilancii, najmä z dlhodobého pohľadu na splácanie úverov.

Stupeň prekapitalizovania = vlastné imanie / stále aktíva Prekapitalizovanie predstavuje vysoký podiel vlastného kapitálu, ale zároveň nízku výnosnosť na jednu akciu, teda mnoho investícií do nevýnosných aktív.

Stupeň podkapitalizovania = (vlastné imanie + dlhodobé záväzky) / stále aktíva Podkapitalizovanie znamená nedostatok kapitálu, nízky podiel vlastných zdrojov na krytie stálych aktív, ale zároveň pri podkapitalizovaní je vysoká výnosnosť vlastných zdrojov. Vyššie uvedené ukazovatele hodnotia kapitálovú štruktúru podniku, ako pomer cudzieho kapitálu a vlastného kapitálu na celkovom kapitáli podniku. Z ďalších ukazovateľov tejto skupiny sú významné tieto:

Úrokové krytie = (nákladové úroky + hosp. výsledok pred zdanením) / nákladové úroky Tento ukazovateľ nám hodnotí schopnosť podniku platiť cenu za cudzí kapitál (úrok). Optimálne úrokové krytie je nad hodnotou 5. Pri nízkej miere zadlženosti a vysokom úrokovom krytí je podnik schopný „ uniesť“ ďalšie úvery. Čím je hodnota ukazovateľa vyššia, tým je finančná situácia podniku lepšia.

Úrokové zaťaženie = nákl. úroky / (nákl. úroky + hosp. výsledok pred zdanením) Uvedený ukazovateľ udáva akú čiastku vytvorených efektov odčerpávajú úroky (cena za cudzí kapitál). Čím je úrokové zaťaženie nižšie, tým je priaznivejší vývoj finančnej situácie podniku. Pri vyššom úrokovom zaťažení môže podnik vytvoriť vysoký objem zisku a tým zlepšiť výnosnosť. Avšak výnosnosť vlastného kapitálu musí byť vyššia, ako výnosnosť celkového kapitálu a tá musí byť vyššia ako úroková miera. Hodnotenie ukazovateľa:

46

pri výsledku pod 10% ide o pozitívny vývoj, pri výsledku nad 10% ide o negatívny vývoj.

Podiel dlhodobého cudzieho kapitálu = dlhodobé záväzky / celkové aktíva

Podnik musí mať toľko dlhodobých zdrojov, koľko má dlhodobo viazaných zložiek majetku.

Podiel krátkodobého cudzieho kapitálu = krátkodobé záväzky / celkové aktíva Tento ukazovateľ udáva, ako sa krátkodobý cudzí kapitál podieľa na krytí celkových aktív. Krátkodobý cudzí kapitál slúži na krytie krátkodobých aktív, preto optimálne ho má byť toľko, koľko je krátkodobých aktív. Ak by sa krátkodobý cudzí kapitál použil na pokrytie dlhodobých aktív, mohlo by to viesť k ohrozeniu finančnej stability. Dlhodobú finančnú stabilitu hodnotíme aj pomocou ukazovateľov ako:

Celková úverová zadlženosť = bankové úvery a výpomoci celkom / vlastné zdroje

Doba návratnosti úverov = úvery celkom / bilančný cash flow Doba splácania úverov je dôležitá hodnota pre posúdenie finančnej situácie podniku. Čím je doba splácania kratšia, tým je finančná situácia podniku lepšia. Ukazovatele aktivity Koeficienty aktivity kvantifikujú viazanosť aktív. Najviac používanými ukazovateľmi sú:

Doba obratu pohľadávok = (priemerný stav pohľadávok / tržby) x počet dní Za počet dní dosadzujeme príslušnú časť roka ( mesiac, polrok, rok a podobne). Tento ukazovateľ udáva na aký dlhý čas bol tovar alebo služba poskytnutá na úver, čím je táto doba kratšia, tým je

47

finančná situácia podniku stabilnejšia. Hodnota tohto ukazovateľa je dôležitá aj pre posúdenie likvidity podniku. Doba obratu pohľadávok poukazuje na platobnú morálku odberateľov a vypovedá o kvalite a výbere zákazníkov. Za priaznivý vývoj sa považuje doba splatnosti pohľadávok do 30 dní. Doba splatnosti nad 90 dní predstavuje nepriaznivý vývoj. Prevrátená hodnota ukazovateľa je obrat pohľadávok, ktorý nám hovorí koľkokrát za dané časové obdobie sa pohľadávka otočí. Je dobré hodnotiť tieto ukazovatele v kratších časových obdobiach, pretože napr. v obdobiach oscilujúcich predajov môže manažment podniku dôjsť k chybným záverom o vývoji rýchlosti úhrady pohľadávok. Zmeny obratu pohľadávok môžu viesť k záveru, že odberatelia platia rýchlejšie alebo pomalšie, a to aj vtedy, keď sa správanie spotrebiteľov nemení. Vek pohľadávok je tiež dôležitým ukazovateľom, pomocou ktorého môžeme hodnotiť a kontrolovať vývoj viazanosti kapitálu v pohľadávkach. Prehľad o vekovej štruktúre pohľadávok sa zostavuje tak, že sa pohľadávky k danému dňu usporiadajú podľa dátumov fakturácie do tried vyjadrujúcich intervaly veku pohľadávok. Môžu sa vytvárať triedy podľa dní, týždňov, mesiacov, ale aj za dlhšie časové obdobia. Opäť je potrebné upozorniť na správnu interpretáciu vekovej štruktúry pohľadávok v podmienkach premenlivých predajov.

Doba obratu zásob = (priemerný stav zásob / tržby) x počet dní Ukazovateľ charakterizuje viazanosť prostriedkov v zásobách. Čím je doba obratu kratšia, tým je potrebné menšie množstvo kapitálu Pri posudzovaní ukazovateľa je rozhodujúci jeho vývoj v čase. Za optimálne sa považuje klesajúci trend ukazovateľa. Za veľmi priaznivý vývoj sa považuje 30 dní. Nad 100 dní je vývoj negatívny. Hodnotenie ukazovateľa závisí aj od toho, aký je výrobný program podniku. Každý podnik potrebuje na zabezpečenie svojej prevádzky určitú hladinu zásob. Nízke zásoby môžu viesť ku stratám vo výrobe aj v odbyte. Vysoké zásoby vyvolávajú nemalé dodatočné náklady. Vzhľadom na tieto ekonomické dôsledky je potrebné zásoby neustále monitorovať a kontrolovať. V podnikovej praxi sa na tieto účely používajú miery efektívnosti zásob, ktoré pomerujú zásoby s výkonmi podnikovej, spravidla jeho výrobnej činnosti. Zásoby sa dosadzujú v priemernej hodnote

48

alebo v hodnote na konci účtovného obdobia. Za výkony sa dosadzujú predaje, či náklady na predané výrobky za vybrané obdobie. Presnejšie je vyjadrenie výkonov na báze nákladov na predané výrobky, lebo zásoby sú oceňované v nákladoch. Pri dosadení hodnoty predajov je výsledok optimistickejší, a to o hodnotu ziskovej marže. Z ukazovateľov zásob sa najčastejšie používajú ukazovatele obrátky zásob a ukazovatele doby obratu zásob. Ukazovateľ obrátky zásob (OZ) Ukazovateľ meria rýchlosť transformácie zásob do predajov. Nízka hodnota obrátky spôsobuje vyššie zásoby a vyššie náklady na držbu zásob. Vysoká hodnota obrátky je výsledkom nízkej hladiny zásob, čo je priaznivé, ale iba v prípade, keď nie je ohrozená výroba a predaje. Nízka alebo vysoká hodnota obrátky je iba relatívny pojem. Vždy je potrebné hodnotiť obrátku v časovom vývoji, v rámci určitých vonkajších a vnútorných podmienok a v relácii so štandardnými hodnotami v danom odbore. Negatívny vývoj obrátky môže naznačovať negatívny vývoj v oblasti likvidity, ale aj problémy v oblasti predaja, a tým aj signalizovať ohrozenie ziskov v budúcnosti. Podrobnejší pohľad na likviditu zásob získame, keď budeme sledovať obrátku podľa jednotlivých kategórií zásob:

obrátka materiálu = spotreba materiálu / priemerná hodnota zásob materiálu obrátka NV = náklady na výrobu / priemerná hodnota NV (NV – nedok. výroba) obrátka DV = náklady na predané výrobky / priem. hodnota dokončenej výroby

Tieto ukazovatele vypovedajú o likvidite jednotlivých druhov zásob. Umožňuje to lepšie lokalizovať príčiny prípadných problémov v riadení zásob. Z porovnávania vývoja obrátok je možné posúdiť mieru koordinácie medzi nákupmi, výrobou a predajmi. Podľa potreby môžeme zásoby deliť do podskupín a tým lepšie monitorovať ich vývoj.

Doba obratu záväzkov =(priemerný stav krátkodobých záväzkov / prevádzkové náklady) x dni Doba obratu záväzkov udáva, na akú dlhú dobu dodávatelia poskytujú tovar na úver. Ukazovateľ charakterizuje vzťah podniku k dodávateľom. Optimálny vývoj doby obratu záväzkov je podobný ako pri dobe obratu pohľadávok, a to 30 dní.

49

Obrat celkových aktív = tržby / aktíva celkom

Ukazovateľ hodnotí využitie aktív, t. z. koľko euro tržieb pripadá na 1 euro aktív alebo koľkokrát sa celkové aktíva obrátili za určité obdobie (rok).

Obrat stálych aktív = tržby / stále aktíva Ukazovateľ hodnotí využitie stálych aktív. Súbor týchto ukazovateľov hodnotí, ako efektívne podnik hospodári so svojimi aktívami. Čím sú doby obratu kratšie, tým je finančná situácia podniku lepšia. Ukazovatele rentability Ukazovatele rentability vyjadrujú výnosnosť podnikového úsilia. Do úrovne ukazovateľov rentability sa premietajú hodnoty ukazovateľov likvidity, aktivity a zadlženosti. Rentabilita je syntetickým ukazovateľom efektívnosti podnikovej činnosti. Pomocou pyramídového rozkladu je možné zostaviť niekoľko analytických ukazovateľov, ktoré determinujú vývoj rentability. Spoločné pre všetky ukazovatele rentability je to, že konfrontujú čistý výsledok podnikovej činnosti so základom (menovateľom), ktorý najčastejšie vyjadruje objem vloženého kapitálu alebo objem podnikovej činnosti. Medzi najviac používané ukazovatele rentability patria:

Rentabilita celk. kapitálu = (čistý zisk + nákl. úroky.( 1-daň. sadzba)) / celk. kapitál Ukazovateľ hodnotí rentabilitu (návratnosť) celkového vloženého kapitálu. Podľa tohto ukazovateľa môžeme posúdiť, či podnik efektívne hospodári so všetkými používanými prostriedkami, t.z. s investíciami, platobnými prostriedkami, hotovými výrobkami atď.

Rentabilita vlastného kapitálu = čistý zisk / vlastné imanie

50

Ukazovateľ hodnotí návratnosť vlastných zdrojov krytia podnikových potrieb. Hodnotu tohto ukazovateľa je potrebné konfrontovať s úrokovou mierou. Pre efektívny vývoj je potrebné, aby hodnota ukazovateľa bola vyššia ako úroková miera. Hodnota ukazovateľa je významná pre akcionárov poprípade záujemcov o kúpu akcií. Medzi týmito dvoma ukazovateľmi je veľmi úzky vzťah. Pre jeho vyjadrenie si ukazovatele označíme nasledovne: Spomínaný vzťah vyjadríme nasledovne:

PK

RVK = RCK + ( RCK -UM ) x __ VK

Z tejto rovnice vyplýva, že rentabilita vlastného kapitálu závisí od zhodnotenia celkového kapitálu, od úrokovej miery, za ktorú banka poskytuje úver a od stupňa finančnej samostatnosti. Podiel vlastného a cudzieho kapitálu značne ovplyvňuje rentabilitu vlastného kapitálu. Ak je rentabilita celkového kapitálu vyššia ako úroková miera, má zvyšovanie podielu cudzieho kapitálu na celkovom kapitáli pozitívny vplyv na vývoj rentability vlastného kapitálu. Naopak ak je rentabilita celkového kapitálu nižšia ako úroková miera, má zvyšovanie podielu cudzieho kapitálu na celkovom kapitáli negatívny vplyv na vývoj rentability vlastného kapitálu. Ak je rentabilita vlastného kapitálu vyššia ako rentabilita celkového kapitálu, potom podnik výhodne využíva cudzí kapitál. Ukazovatele rentability, ktoré merajú zisk vo vzťahu k objemu podnikovej činnosti a tak vlastne vyjadrujú zhodnotenie spotrebovaných výrobných činiteľov, sú najmä tieto:

Rentabilita tržieb = čistý zisk / tržby

Rentabilita výnosov = čistý zisk / výnosy

Rentabilita nákladov = čistý zisk / náklady

51

Všetky ukazovatele, ktoré sme doteraz uviedli (likvidity, rentability, aktivity a zadlženosti), hodnotia finančnú situáciu podniku z vnútra, pričom údaje čerpajú z podnikovej závierky. Posledná skupina ukazovateľov, a to " ukazovatele trhovej hodnoty podniku " hodnotí finančnú situáciu podniku z vonku. Ide o pohľad subjektov z okolia, najmä investorov a potenciálnych investorov. Ukazovatele trhovej hodnoty podniku Vonkajšie subjekty hodnotia podnik nie iba na základe údajov z minulosti, ale pozerajú aj do budúcnosti a hlavne sledujú rizikovosť podnikania. Do tejto skupiny patria najmä tieto ukazovatele:

Vzťah kurzu a zisku = trhová cena akcie / zisk na 1 akciu Tento ukazovateľ je známy pod skratkou P/E a vyjadruje, koľko sú investori ochotní zaplatiť za jednu menovú jednotku vykázaného zisku. Jeho interpretácia je pomerne zložitá, pretože pozitívny vývoj daného ukazovateľa sa dá dosiahnuť aj keď hodnota zisku bude klesať, a to je nežiaduce.

Kurz akcie = trhová cena akcie / nominálna hodnota akcie Čím je hodnota ukazovateľa vyššia ako 1, tým je pozícia podniku na finančnom trhu stabilnejšia.

Dividendový výnos = dividenda na akciu / trhová cena akcie Vypovedá o výnosnosti podniku pre investorov.

Market-to-Book Ratio = súčet trh. cien všetkých akcií / účt. hodnota vlast. imania Ak má ukazovateľ hodnotu vyššiu ako 1, ide o prosperujúci podnik s dobrou budúcnosťou. Ak má hodnotu nižšiu ako 1, ide o investíciu rizikovú a reprodukčná schopnosť aktív je nedostatočná.

52

Táto posledná skupina ukazovateľov sa v našich podmienkach zatiaľ iba vytvára a hľadá cestu správnej interpretácie. Ukazovatele s uplatnením hodnoty „cash flow“ Ukazovatele na báze „cash flow“ tvoria neoddeliteľnú súčasť systému zameraného na hodnotenie finančnej situácie podniku. V podstate ide o ukazovatele rozdelené do piatich skupín relatívnych ukazovateľov:

ukazovatele likvidity - vyjadrujú schopnosť podniku uhrádzať záväzky, ukazovatele zadlženosti - vyjadrujú mieru zadlženosti podniku, ukazovatele podnikovej aktivity - vyjadrujú výkonnosť podnikového majetku a kapitálu, ukazovatele úspešnosti - vyjadrujú úspešnosť obratového procesu a jeho zložiek, ukazovatele trhové - ich súčasťou sú trhové neúčtovné veličiny.

Cash flow sa vo všetkých ukazovateľoch dosadzuje na báze čistého cash flow, ako rozdiel príjmov a výdavkov, ktoré súvisia s bežnou hospodárskou činnosťou podniku.

Obratová rentabilita = cash flow / obrat Obrat v tomto prípade predstavuje príjmy z bežnej činnosti podniku. Ukazovateľ udáva finančnú efektívnosť podnikového hospodárenia. Hodnota ukazovateľa a jeho vývoj v čase predstavuje schopnosť podniku vytvárať z obratového procesu, finančné prebytky nutné pre ďalšie posilňovanie pozície podniku v konkurenčnom prostredí a udržanie alebo znovuzískanie finančnej nezávislosti. Cash flow / kapitál = cash flow / obrat x obrat / kapitál Súčin ukazovateľa obratovej rentability a ukazovateľa obrátkovosti kapitálu vypovedá o finančnej efektívnosti kapitálu.

Stupeň zadlženosti = (cash flow / cudzí kapitál) x 100 %

53

Optimálna hodnota tohto ukazovateľa by sa mala pohybovať okolo 20 až 30 %. Vyjadruje pomer medzi financovaním z cudzieho kapitálu a schopnosťou vyrovnávať vzniknuté záväzky z vlastného finančného potenciálu.

Disponibilné cash flow / úver Disponibilné CF získame korekciou CF z obratového procesu o nutné použitie finančných prostriedkov. Ukazovateľ vyjadruje podiel voľného finančného potenciálu na výške úveru.

Stupeň samofinancovania investícií = ( cash flow / investície) x 100 % Ukazovateľ charakterizuje mieru finančného krytia investícií z vlastných interných finančných zdrojov. Hodnota vyššia ako 100 % umožňuje aj iné alternatívne použitie cash flow (splátky, dividendy). Hodnota nižšia ako 100 % vedie k nutnosti externého financovania investícií.

Fin. využitie vlast. kapitálu = (cash flow (po odpočítaní úrokov) / vl. kapitál ) x 100 % Ukazovateľ meria vnútorný finančný potenciál vlastného kapitálu. Predstavuje doplnok ku ziskovej rentabilite vlastného kapitálu.

cash flow (po zúročení) / cash flow (pred zúročením) Ukazovateľ signalizuje riziko neúnosnej zadlženosti. Pokles znamená vyššiu zadlženosť alebo znižujúcu sa výnosnosť cudzieho kapitálu.

Finančná rentabilita finančného fondu = cash flow / finančný fond Finančná rentabilita vyjadruje schopnosť podniku reprodukovať z vnútorných zdrojov hodnotu finančného fondu. Finančný fond (v tomto prípade čistý prac. kapitál) sa môže zvyšovať v sledovanom období z externých finančných tokov. Ako doplnkový ukazovateľ poslúži:

Cash flow / celkové príjmy finančného fondu

54

Pomocou tohto ukazovateľa sa hodnotí, aký je podiel prebytkov príjmov získaných obratovým procesom na celkových príjmoch finančného fondu. Posledné dva ukazovatele by mali nadobúdať vyššie hodnoty. Pokles CF na celkových príjmoch indikuje zvýšený objem externých finančných zdrojov alebo pokles vnútorného finančného potenciálu podniku.

Cash flow na akciu = cash flow / počet akcií Ukazovateľ hodnotí výnosnosť investície do cenných papierov v podobe akcií.

Kurz akcie k finančnej výnosnosti akcie = kurz akcie / cash flow na akciu Tento ukazovateľ sa v praxi používa ako "price earnings ratio" (P/ E) t.j. kurz akcie / zisk na akciu. Vyjadruje stupeň ocenenia cash flow kapitálovým trhom. Porovnávanie finančných ukazovateľov v odvetví Finančná analýza pomáha pri rozhodovaní podnikovému vedeniu, investorom, veriteľom i majiteľom, odhaľovať podnikateľské riziko, efektívnosť využitia zdrojov, rentabilitu a podobne. Banky využívajú informácie finančnej analýzy pre hodnotenie bonity klienta, a to najmä pri poskytovaní úverov. Veritelia sa zaujímajú o to, ako je podnik schopný splácať pôžičky, do akej doby je schopný splatiť dlh a cenu za poskytnutý dlh. Majiteľov zaujíma cena za vlastný kapitál, ako aj ďalší rozvoj podniku a podobne. Pre zabezpečenie objektivity výkladu týchto ukazovateľov je potrebné ich porovnanie v čase, ale i s priemernými hodnotami v odvetví a medzi podnikmi navzájom (porovnávajú sa bežné hodnoty s minulými a zároveň sa porovnávajú aj so strednou hodnotou príslušného odvetvia). Základné hodnoty pre porovnávanie v odvetví je možné nájsť v publikácii:" Stredné hodnoty finančných ukazovateľov ekonomických činností v Slovenskej republike za rok 20xx. Porovnávanie finančných ukazovateľov je veľmi dôležité aj pre posúdenie postavenia podniku na trhu, v rámci jeho trhového segmentu. Reálne miesto skúmaného podniku v priestore sa zisťuje na

55

základe porovnania podnikových výsledkov s výsledkami porovnateľných podnikov (najmä v rámci výrobného odboru). Predpokladom správnosti a oprávnenosti záverov medzi podnikového zrovnávania je zabezpečenie porovnateľnosti porovnávaných podnikov. Mala by byť dodržaná:

vecná porovnateľnosť, t.j. posudzovať súbor podnikov rovnakého zamerania s príbuzným výrobným programom či technologickými postupmi,

porovnateľnosť v čase, t.j. posudzovať súbor podnikov na základe ich výsledkov za rovnaké časové obdobie,

porovnateľnosť vo veľkosti, t.j. zabezpečiť približne rovnakú veľkosť podnikov v súbore. Eliminovať túto podmienku je možné uplatnením relatívnych namiesto absolútnych ukazovateľov o podnikovej činnosti, t.z. nepoužívať pre porovnanie ziskovosti podniku zisk, ale rentabilitu celkového kapitálu,

formálna porovnateľnosť, t.j. porovnávať podniky na základe rovnakých a rovnako konštruovaných ukazovateľov.

Okrem porovnateľnosti sa musí zabezpečiť aj správny výber ekonomických ukazovateľov, ktoré sa budú porovnávať. Úlohou analytika je nájsť optimálny počet ukazovateľov charakterizujúcich podniky v súbore tak, aby zohľadnil všetky rozhodujúce stránky ich činnosti.

Zakladateľský rozpočet U novo vzniknutých projektoch je vhodné zostaviť zakladateľský rozpočet a odtiaľ posúdiť efektívnosť projektu. Bližšie je tento postup popísaný v kapitole zakladateľský rozpočet. Finančný plán Každý dobre zostavený projekt by mal mať vypracovaný finančný plán. Tento jednak poukazuje na veľkosť výnosov a nákladov projektu, ale zároveň aj umožňuje sledovať cash flow. Príklady k tvorbe finančného plánu sú bližšie popísané v kapitole Finančný plán. Finančný plán by mal byť súčasťou projektu a tvorí jeho druhú časť. Východiskom pre jeho zostavenie je projektová dokumentácia, rozpočty a časový harmonogram prác na projekte.

56

5.2.9 Metódy výberu variantov riešenia a hodnotenie efektívnosti

Pre hodnotenie projektov existuje veľa metód. Spomenieme najdôležitejšie a najznámejšie z nich. Porovnávanie výhod a nevýhod

Je to veľmi jednoduchá metóda, na každý variant sa vyhradí jeden list, do hornej časti sa zapíšu všetky činnosti, ktoré je potrebné uskutočniť pri danom variante a v spodnej časti sa napíšu všetky výhody a nevýhody.

Fuzzy logika

Túto metódu je vhodné ale upraviť a robiť to formou fuzzy logiky, kedy popisujeme jednotlivé parametre projektu, hodnotíme ich a porovnávame varianty medzi sebou alebo ja samotný prínos projektu. Hodnotenie činiteľov

Hodnotí varianty podľa činiteľov, ktoré nie je možné vyjadriť finančne. Ekonomickú efektívnosť projektov je možné hodnotiť z dvoch hľadísk a to ako:

statické metódy hodnotenia dynamické metódy hodnotenia.

Ku statickým metódam hodnotenia patria nasledovné metódy:

metóda komparácie nákladov – cieľom je vybrať projekt s najmenšími nákladmi metóda komparácie zisku – cieľom je vybrať projekt s najvyšším ziskom metóda komparácie rentability – cieľom je vybrať projekt s najvyššou rentabilitou metóda komparácie amortizácie - doba, ktorá uplynie do spätného získania investovaného

kapitálu (doba amortizácie = investovaný kapitál / ( zisk + odpisy ))- Dynamické metódy vyhodnocovania tvoria druhú skupinu metód, ktorá sa v praxi používa oveľa častejšie ako skupina prvá. K týmto metódam patria:

57

Metóda hodnotenie pomocou NPV (NPV= ΣCF / (1+ i ) n - I) Metóda hodnotenie pomocou IRR (IRR = i1 + NPV1 / (NPV1- NPV2 ) * (i2 - i1)) Metóda porovnateľnej efektívnosti (Z = ∆N = NS – NI)

Uplatnenie cash flow pri hodnotení investičných projektov Okrem vyššie uvedeného uplatnenia cash flow pri krátkodobom riadení, najmä riadení platobnej schopnosti a likvidity podniku, je význam cash flow ešte zreteľnejší pri dlhodobom rozhodovaní (s horizontom niekoľkých rokov). Pri tomto dlhodobom plánovaní a rozpočtovaní sa stiera rozdiel medzi nákladmi a výdavkami (s výnimkou odpisov). Investičné rozhodovanie je pre podnik veľmi dôležité, nakoľko dlhodobo ovplyvňuje úspešnosť podnikania a realizácie samotného projektu. S každým investičným projektom sú spojené nemalé a v podniku tak dlhodobo viazané finančné prostriedky. Táto skutočnosť vyvoláva dve otázky:

otázku prefinancovania, otázku návratnosti investovaných peňažných prostriedkov.

Prvá otázka úzko súvisí s problematikou zaisťovania likvidity a otázka návratnosti investícií súvisí s tým, že podnik očakáva z investície budúce efekty. Pre zistenie súčasnej hodnoty budúcich príjmov a výdavkov sa používa tzv. diskontovanie budúcich príjmov a výdavkov. Všeobecný vzorec pri diskontovaní očakávaných príjmov vyzerá takto. ∑ CF

PV = _______

(i+1)n kde CF - cash flow, i - diskontná sadzba, (i+1)n - odúročiteľ. Z toho potom NPV - čistá súčasná hodnota sa vypočíta podľa vzťahu:

58

NPV = ( ∑ CF / (1+ i )n ) – I

kde NPV - čistá súčasná hodnota, CF - bežné príjmy - bežné výdavky v sledovanom období, i - diskontná sadzba, I - investičné výdaje, n - počet rokov t.j. obdobie, za ktoré sa diskontuje. Pri výpočte čistej súčasnej hodnoty je najťažšie stanoviť diskontnú sadzbu. V mnohých prípadoch sa dá použiť sadzba, ktorá sa uplatňuje pri strednodobom úverovaní. V niektorých prípadoch sa dá použiť výnosnosť cenných papierov na burze. NPV sa používa pri hodnotení investičných alternatív a pri výbere najvhodnejšej z nich. Tá alternatíva, ktorá prinesie najvyšší efekt a má teda najvyššiu čistú súčasnú hodnotu diskontovaných cash flow, sa považuje za najvhodnejšiu. Diskontované cash flow sa používa pri oceňovaní podniku, kde prípadného záujemcu zaujíma, koľko zakúpený podnik prinesie v budúcnosti. Pri vyhodnotení investičných projektov sa často počíta aj vnútorné výnosové percento IRR, ako doplnok hodnotenia NPV. IRR sa počíta na základe náhodných výberov diskontnej sadzby, až po zistenie sadzby, pri ktorej je NPV = 0 (t.z., že súčasná hodnota budúcich cash flow sa rovná investičným výdajom). Vnútorné výnosové percento hodnotí výnosnosť investičnej akcie. Analýza cash flow - analýza finančných prostriedkov Finančné prostriedky podniku predstavujú reálne peňažné prostriedky, za ktoré môže podnik nakupovať reálne vstupy do výroby, vyplácať mzdy, dividendy a pod. Pre zabezpečenie hladkého priebehu reprodukčného procesu podniku je preto veľmi dôležité disponovať potrebným množstvom finančných prostriedkov.

59

Prostriedky, ktorými podnik disponuje sa vytvárajú medzi kladnými peňažnými tokmi (tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb, tržby z predaja tovaru, tržby z predaja nepotrebného investičného majetku a zásob a pod.) a zápornými peňažnými tokmi (nákup materiálu, energie, investičného majetku a pod.). Úlohou podnikového riadenie a aj projektovania je zabezpečiť, aby z dlhodobého hľadiska prevládali kladné toky nad zápornými. Dosiahnutie takéhoto stavu si vyžaduje, aby finančná analýza dala odpoveď na tieto otázky: Kde vznikla v analyzovanom období peňažná hotovosť a na čo sa použila? Prečo vznikol rozdiel medzi stavom hotovosti na začiatku a na konci analyzovaného obdobia? Odpovedať na tieto otázky je možné prostredníctvom analýzy výkazu cash flow. Podobne uvažujeme aj pri vytváraní cash flow v projekte. Správny tok peňazí umožňuje projekt nielen efektívne realizovať, ale aj ušetriť neraz mnohé výdavky a znížiť jeho nákladovosť. Príkladom môže byť správne načasovanie úveru. Výber peňažných prostriedkov hneď na začiatku projektu svedčí o tom, že k naplneniu tejto skutočnosti zrejme nedochádza. Správne koordinovať a zabezpečiť tok peňazí je jedna z najdôležitejších úloh pri riadení projektu a hlavne projektovom controllingu. Na základe analýzy výkazu cash flow, je možné zistiť, ktoré sú rozhodujúce zdroje tvorby finančnej hotovosti a aké je rozhodujúce použitie vytvorených zdrojov, je možné vysvetliť zmenu stavu finančnej hotovosti rozčlenením príjmov a výdavkov do troch oblastí - prevádzkovej, finančnej a investičnej. Zároveň je možné zistiť, či sú potreby podniku financované zo zisku a ostatných vlastných zdrojov alebo z cudzích zdrojov. Získané poznatky sú pre podnikový manažment zdrojom poučení, ktoré musí rešpektovať pri riadení podniku v budúcnosti. Analýza hospodárskeho výsledku a finančných prostriedkov je východiskom analýzy ďalších kvalitatívnych výsledkov podniku. Podobne zistené skutočnosti v prípade projektov svedčia a jeho kvalite a životaschopnosti,

60

5.2.10 Kompozícia - Štúdia uskutočniteľnosti

Kompozícia znamená usporiadanie, zloženie z rôznych prvkov. Na základe predchádzajúcich kapitol je vhodné projekt usporiadať v nasledovnom členení:

1. Súhrnný prehľad výsledkov štúdie – informácie pre rozhodovanie. 2. Pozadie a história návrhu projektu – čo bolo urobené. 3. Kapacita trhu a závodu – dopyt, objem produkcie. 4. Suroviny, materiál a výrobné vstupy. 5. Lokalita a pozemok . Umiestnenie a požiadavky na pozemok. 6. Technické riešenie projektu. 7. Organizácia závodu a režijné náklady. 8. Pracovné sily – štruktúra, počet, kvalifikácia. 9. Realizácia projektu – vo fáze B. 10. Finančná a ekonomická analýza.

Táto schéma je len orientačná a preto uvádzam aj ďalšie možné schémy, ktoré môže autor projektu využiť.

1. Manažérsky dokument. 2. Forma podnikateľského plánu. 3. Forma strategického plánu. 4. Forma marketingového plánu. 5. Forma odbornej alebo vedeckej práce – diplomovej, bakalárskej, doktorandskej. 6. atď.

5.3 Vyhodnotenie návrhu projektu

Táto etapa predstavuje koniec predinvestičnej fázy. V tomto okamihu musí manažment rozhodnúť, či daný projekt prijať alebo nie. Všeobecne rozhodovací proces musí obsahovať nasledujúce etapy:

61

1. zber a spracovanie informácií, 2. vymedzenie problému, o ktorom sa má rozhodnúť, 3. rozbor faktorov, ktoré pôsobia na dosiahnutie stanoveného cieľa, 4. výber variantu pomocou viac kriteriálnych optimalizačných metód, 5. rozhodnutie o prijatí optimálneho variantu, čo musí byť ukončené:

presnou formuláciou úloh, stanovením zodpovednosti za ich plnenie, určením termínov plnenia, pridelením zdrojov a prostriedkov na plnenie úloh, hmotnou zainteresovanosťou na plnenie úloh.

Rozhodnutie o projekte Rozhodnutie:

projekt je potrebné upraviť prijať bez úprav.

Tým predinvestičná fáza končí. Ak vedenie projekt schváli môžeme prejsť do investičnej fázy.

6. Efektívnosť investícií Efektívnosť je účinnosť prostriedkov vložených do nejakej činnosti hodnotená z pohľadu užitočného výsledku tejto činnosti. Činnosť je efektívna, ak je pomer užitočného výsledku činnosti E k jednorazovým nákladom J väčší ako 1:

e = E/J >>>>1 Postup pri hodnotení ekonomickej efektívnosti:

Technický – ekonomický rozbor súčasného stavu:

62

o prieskum trhu, o rozbor majetku, kapitálu, nákladov, zisku pri existujúcej výrobe, o vytvorenie porovnávacej základne.

Technický – ekonomický variant investícií.

o určenie doby výstavby, zostavenie rozpočtu investície a plánu vynakladania zdrojov, o rozbor nákladov, zisku a podnikového efektu u každého variantu. o vypracovanie plánu peňažných tokov.

Hodnotenie ekonomickej efektívnosti variantov.

6.1 Metódy hodnotenia investícií

6.1.1 Statické metódy

Statické metódy vyhodnocovania informácií vychádzajú predovšetkým z údajov nákladovo výnosového charakteru. Vstupné údaje sa vo výpočtoch spriemerujú za celú dobu životnosti investície. Tým sa potláča časový aspekt vzniku efektov investícií. Statické metódy sú preto skôr vhodné na hodnotenie menších investícií s kratšou dobou životnosti. Pre svoju jednoduchosť, rýchlosť a relatívnu dostupnosť potrebných údajov je však aplikácia v praxi dosť častá.

Metóda komparácie nákladov: Investičné projekty sa porovnávajú len podľa nákladov, ktoré

vyvolávajú. Cieľom je vybrať ten investičný projekt, ktorý vyvoláva najmenšie náklady. Metóda komparácie zisku: Ak sa hodnotené alternatívy odlišujú nielen v nákladoch, ale aj vo

výnosoch, treba od komparácie nákladov prejsť ku komparácii zisku. Výhodnejšia je tá alternatíva, ktorá vykazuje vyšší zisk.

Metóda komparácie rentability: Možno ju považovať za nadstavbu predchádzajúcich metód. Dávajú

sa pri nej do pomeru efekty v podobe úspor nákladov alebo zisku s vynaloženým kapitálom. Ak má efekt podobu zisku, rentabilita je daná vzťahom:

63

ročný zisk . 100 Rentabilita = __________________ v % vynaložený kapitál

Metóda komparácie amortizácie: predmetom porovnávania je doba, ktorá uplynie do spätného

získania investovaného kapitálu. Investovaný kapitál sa získava späť z prebytku príjmov nad výdavkami, ktorý sa v metóde amortizácie vyjadruje ako súčet zisku a odpisov. Doba amortizácie = investovaný kapitál / ( zisk + odpisy )

6.1.2 Dynamické metódy

K dynamickým metódam patria najme prepočty:

NPV – čistá súčasná hodnota, IRR – vnútorné výnosové percento, EVA – Economic Value Aded.

Obr. č. 13 - Prepočet efektívnosti projektu na základe výpočtu NPV a ukazovateľa EVA


64

6.2.1 - Plánovanie investícií a hodnotenie investi čných zámerov Investičné rozhodovanie predstavuje veľmi zložitý proces, umožňujúci podniku realizovať strategické ciele. Investičné rozhodnutia majú dlhodobé účinky jednak na materiálno-technickú základňu podniku, ale aj na finančno-ekonomickú. Účelom plánovania a hodnotenia investičných zámerov je riadiť investičný proces v súlade s vytýčenými cieľmi, ktoré sú často vyjadrené cieľovými veličinami v podobe zisku, rentability, likvidity, podielu na trhu, rizík, technických parametrov, nákladov, termínov a pod. Je to potom rozsiahly komplex analytických, plánovacích a kontrolných činností, ktoré môžeme zahrnúť aj pod pojem investičný controlling. Pôsobí jednak v oblasti prípravnej a realizačnej, ale aj v oblasti využívania investícií. V oblasti hodnotenia podnikateľských projektov je dôležitá najmä jeho časť týkajúca sa predrealizačnej fázy a metód hodnotenia investičných zámerov. Investície v predrealizačnej fáze Investičná činnosť v prípravnej fáze sa zameriava na vyhľadávanie investičných potrieb podniku a ich technicko-ekonomické vyhodnotenie. Výsledkom by mal byť investičný plán zodpovedajúci podnikovým strategickým cieľom a potrebám a následne tvorba projektov pre realizáciu investičných zámerov. V tejto fáze je potrebné preveriť rizikové faktory, ktoré predstavujú kritické faktory úspešnosti investičného zámeru. Ide najmä o tieto veličiny:

kapitálová potreba (preverenie výdavkov v oblasti neobežného a obežného majetku vrátane potreby kapitálu pre nadväzujúce projekty),

krytie finančnými zdrojmi (preverenie disponibility finančných zdrojov čo do výšky a časového okamihu disponibility),

odbyt (preverenie množstva a cien predajov, kvality výrobkov, trhových pomerov, platobných podmienok, odbytových kanálov, propagačných výdavkov atď.),

výrobné faktory (preverenie disponibility a nárokov na ľudské a materiálové zdroje), technická koncepcia (preverenie vplyvu na náklady, predaje a kvalitu ), náklady, výnosy, výdavky a príjmy (preverenie výšky, spôsobov zisťovania), dodržiavanie predpisov a pod.

Z časového hľadiska predstavuje predrealizačná fáza obdobie od vzniku investičného zámeru až po uvoľnenie prostriedkov na tento investičný zámer.

65

Každá myšlienka a jej prevedenie sa musí kontrolovať. Prvá kontrola sa robí pri zostavení a spracovaní dlhodobého investičného plánu. Vzhľadom na to, že zmeny prvotných predpokladov sú možné robí sa druhá kontrola, ktorá prebieha pri spracovaní ročného investičného rozpočtu, keďže každý dlhodobý plán sa musí transformovať do plánov krátkodobých. Ďalšou možnou kontrolou je okamih pustenia investičného zámeru do etapy realizácie, resp. uvoľnenia finančných zdrojov. Investičný plán Základným nástrojom v oblasti investičnej činnosti je investičný plán. Vzniká ako výsledok rozhodovacích procesov investičného a finančného charakteru. V rámci tvorby investičného plánu si každý podnik musí zodpovedať nasledovné otázky:

Koľko peňazí investovať v danom období? Koľko peňazí je na investície v danom období k dispozícii? Ako rozdeliť obmedzené zdroje v danom období na potreby a požiadavky?

Zostavenie investičného plánu je centrálnou úlohou investičného procesu. Proces tvorby investičného plánu prebieha nasledovne:

1. Podnikové úseky podávajú návrhy na investície a žiadajú na tieto investície financie. 2. Tieto návrhy zapracuje controllingové oddelenie po analýze investičného projektu do

investičného plánu. 3. Po spracovaní sa investičný plán predkladá na schválenie vedeniu podniku. Investičný plán

predstavuje výberový súbor požiadaviek jednotlivých funkčných zložiek podniku. 4. Schválenie investičného plánu. Podnikové vedenie preveruje potrebu investícií a disponibilné

finančné zdroje z celopodnikových hľadísk. Niektoré investičné projekty môžu byť zamietnuté alebo odložené. Podnikové vedenie môže tiež plán vrátiť na doplnenie.

Investičný plán podniku sa zostavuje na dlhšie obdobie, väčšinou na horizont 4-5 rokov. Je to plán investičných nákladov, resp. potreby kapitálu, vyvolaných investičnými akciami, ktoré sú naplánované na realizáciu. Náklady na investíciu sa v investičnom pláne štrukturalizujú podľa svojho účelu, napr. ako obnovovacie, racionalizačné, opravárenské a podobne. Ďalším triediacim znakom

66

môže byť spôsob obstarania, ktorý môže byť externý a interný. Rozpočty nákladov sú často iba odhadom, pretože dynamika vonkajších a vnútorných podmienok je zreteľná. Investičný plán musí byť pružný, ale nie je potrebné robiť prehnané závery z akéhokoľvek prekročenia investícií. Skôr pri tvorbe investičného plánu je účelné zapracovať určitý stupeň rizika a tým navýšiť hodnotu investícií, pre neočakávané udalosti. Investičný plán nadväzuje na dlhodobý finančný plán. Je ale potrebné uvedomiť si časové posuny medzi nákladmi a výdajmi a preto pri tvorbe plánu finančného krytia investičných nákladov je potrebné prejsť k výdajovému ponímaniu. Obidva tieto plány by mali byť súčasťou projektu, ktorý sa firma rozhodla realizovať. Investície vo fáze realizácie Kontrola počas realizácie zahŕňa obdobie medzi uvoľňovaním investičného projektu na realizáciu a úplným dohotovením projektu. Zmyslom tejto kontroly je včas rozpoznať zmeny vo vývoji podniku a jeho okolí s cieľom udržať finančno-ekonomické parametre investičného plánu pomocou korekcií v optimálnej rovine. Predmetom kontroly investičných projektov v realizačnej fáze sú predovšetkým tieto faktory:

Náklady: predmetom kontroly nákladov je dodržanie objemu a štruktúry nákladov investičného rozpočtu. Predpokladom účinnej kontroly je ich vhodná štrukturalizácia. Požiadavkám na správnu štrukturalizáciu je aj akceptácia požiadaviek zodpovednosti.

Termíny: kontrola termínov interných investičných projektov slúži na zabezpečenie časového plánu investičných akcií a na elimináciu negatívnych dôsledkov vyplývajúcich z oneskorenia realizácie. Pri zistení odchýlky skutočnosti od plánu je potrebné analyzovať príčiny časových posunov a najmä sledovať vplyv tejto odchýlky na technické a finančno-ekonomické parametre. Používajú sa v tomto prípade metódy sieťovej analýzy, ako napríklad CPM, PERT a podobne.

Kontrola plánovaných predpokladov: účelom tejto kontroly je preveriť zmeny plánovaných predpokladov a navrhnúť adekvátne korekčné opatrenia. Objektom kontroly sú iba kľúčové faktory úspešnosti investičnej akcie. Pre úspech kontroly je vhodná včasná identifikácia zmien.

67

Kontrola investícií v tejto fáze umožňuje udržať v žiaducich medziach objemové, vecné a časové parametre investičného procesu. Investície vo fáze ich využitia Účelom kontroly v tejto fáze je porovnanie očakávaných efektov investícií so skutočnými efektmi. Kontrola v tejto fáze môže prebiehať jednorázovo, napr. po jednom roku. Túto kontrola je možné po prvom roku uskutočniť iba za predpokladu, že tento rok je reprezentatívnou vzorkou pre celú investičnú akciu. Inak je potrebné robiť kontrolu opakovane v priebehu celej investičnej akcie. Táto kontrola často naráža na nedostatok alebo nedostupnosť informácií, pretože potrebné informácie presahujú rámec dostupných informácií z bežnej účtovnej evidencie. Náklady nie sú často rozvrstvené a evidované tak, aby sa dali sledovať priamo na investičný projekt. Vyhodnocovanie účinkov investičných projektov Aplikovanie metód vyhodnocovania investičných projektov predpokladá poznať veľkosť finančných tokov, generovaných daným investičným projektom a ich časovú determináciu. Skutočnosť, že sa finančné toky, resp. cash flow iniciované daným investičným projektom, týkajú budúcnosti, často aj veľmi vzdialenej, spôsobuje, že stanovenie cash flow je veľmi ťažké. Problém odhadu je daný aj veľkou premenlivosťou externých faktorov, ako je napr. konkurencia, vývoj dopytu, vývoj makroekonomického prostredia a podobne, ale je daný aj veľkým rozsahom investičných projektov a ich časovou dĺžkou. Vzhľadom na to, že realizované investičné akcie značne ovplyvňujú ekonomický potenciál podniku, môže byť nesprávny odhad budúcich efektov spojený so značnými investičnými, trhovými a finančnými rizikami. V zásade môžu nastať tri prípady relácie medzi skutočným cash flow a jeho odhadom. 1. Cash flow skutočný je vyšší ako odhadovaný cash flow. 2. Cash flow skutočný je rovný odhadovanému cash flow. 3. Cash flow skutočný je nižší ako odhadovaný cash flow.

68

K nepriaznivej redukcii plánovaných efektov dochádza v 3. prípade. Výška rozdielu medzi predpokladmi a skutočnosťou tu vyjadruje mieru nadhodnotenia investičného projektu, resp. mieru znehodnotenia pôvodných predstáv. V 1. prípade sú skutočné budúce efekty vyššie ako očakávané (pozitívny jav) a v 2. prípade dochádza k zhode medzi očakávanými efektmi a skutočnými budúcimi efektmi. Príčiny rozdielu skutočnej realizácie cash flow a plánovanej sú trojaké.

1. V prvom rade sú to objektívne príčiny vyplývajúce z komplexnosti investičných projektov a ich previazanosti s danými aktivitami podniku. Zvyšuje sa tým náročnosť selekcie príjmov a výdavkov generovaných investičnými projektmi od ostatných príjmov a výdavkov podniku.

2. Druhá kategória úloh predstavuje informačný a komunikačný deficit. Tento deficit ovplyvňuje miera premenlivosti okolia podniku a úroveň kooperatívnosti jednotlivých podnikových funkčných zložiek pri odhade cash flow.

3. Do tretej kategórie patrí vedomé nadhodnocovanie efektov investičných projektov ako výraz subjektivizmu jednotlivých zložiek podniku ( napr. divízie) a ich boja o obmedzené finančné zdroje. Bariéru tomuto subjektivizmu vytvára integrovaný systém riadenia umožňujúci účelovú koordináciu podnikových aktivít vo väzbe na podnikové ciele.

Metódy hodnotenia investícií Metódy hodnotenia investícií predstavujú postupy, ktorými sa vstupné údaje transformujú na informácie s charakterom rozhodovacích kritérií. Rozhodujúcimi kritériami pre posudzovanie investícií je ich:

výnosnosť (rentabilita), t.j. vzťah medzi výnosmi (resp. čistými peňažnými príjmami), ktoré investície za dobu svojej realizácie prinesú, a nákladmi, ktoré vynaložíme ich nadobudnutie a využívanie,

rizikovosť, t.j. stupeň nebezpečenstva, že sa nedosiahnu očakávané výsledky, doba splácania, (t.j. stupeň likvidity investície), t.j. doba premeny investície späť na peňažnú

formu.

69

Obr. č. 14 – Kritériá pre posudzovanie investícií Zdroj: vlastné spracovanie Ideálna investícia je investícia s vysokou výnosnosťou, bez rizika, ktorá čo najskôr vráti vložené prostriedky. V skutočnosti sú ale výnosné investície obyčajne i vysoko rizikové. Podstatou hodnotenia investícií je preto porovnávanie vloženého kapitálu (nákladov na investície) s výnosmi, ktoré investície prinesú. Ide v podstate o rozpočtovanie jednorázových investícií (investičných nákladov) a ročných výnosov za obdobie životnosti investície. Výnosom z investície je prírastok zisku (zisk po zdanení) a prírastok odpisov, ktoré sa vracajú do podniku v cene predaných produktov. Súhrne tieto dve položky tvoria cash flow, ktorý je základom pre rozhodovanie o investičných projektoch. Postup hodnotenia efektívnosti investícií možno vymedziť nasledovnými krokmi:

1. Určenie kapitálových výdajov na investíciu (projekt). 2. Odhadnutie budúcich čiastkových peňažných príjmov, ktoré investícia prinesie (cash

flow) a rizík s týmto spojených, 3. Určenie nákladov na kapitál vlastného podniku. 4. Výpočet súčasnej hodnoty očakávaných výnosov.

Príklad: Prepočet návratnosti investícií pomocou ROI

Celkové investičné náklady: Položka v €

Nadobúdacia cena strojov a zariadení 58 000

Výdaje na dopravu a inštaláciu strojov a zariadení 4 400

Prírastok čistého pracovného kapitálu 14 500

výnosnosť rizikovosť

doba splácania

70

Investičné náklady 62 400

Výdaje celkom 76 900 Kalkulované ročné peňažné prímy a výdaje (cash flow):

Položka 1. rok 2. rok 3. rok 4. rok 5. rok

Tržby 80 000 120 000

120 000

120 000

120 000

Prevádzkové náklady mimo odpisov 48 000 72 000 72 000 72 000 72 000

Odpisy 7 800 7 800 7 800 7 800 7 800

Zisk pred zdanením 24 200 40 200 40 200 40 200 40 200

Daň (-) 4 840 8 040 8 040 8 040 8 040

Zisk po zdanení 19 360 32 160 32 160 32 160 32 160

Odpsiy 7 800 7 800 7 800 7 800 7 800

Cash flow z prevádzky 27 160 39 960 39 960 39 960 39 960

Uvoľnenie pracovného kapitálu 14 500

Príjem z predaja strojov a zariadení 14 154

CASH FLOW 27 160 39 960 39 960 39 960 68 614

Priemerný ročný zisk: 29 600 Investičné náklady 76 900 ROI 38%

Záver: Investícia prináša v priemere 33,20 % čistého zisku. Vypočítaná rentabilita sa porovnáva s investorom požadovanou mierou zúročenia, ak je ROI vyššie, investície je výhodná. Nevýhodou tejto metódy je, že neberie do úvahy peňažné príjmy, len ich časť a to zisk. Nepočíta už s odpismi. Neberie do úvahy faktor času ani rozloženie zisku v čase.

71

Podobným ukazovateľom je účtovná miera výnosnosti (accounting rate of return): priemerné ročné príjmy (cash flow)

ARR = ______________________________

celkové výdaje

(27 160 + 3 x 39 960 + 68 614) / 5

ARR = __________________________

= 56 % 76,90 Metóda doby splatenia (Payback Period): Predmetom porovnávania je doba, ktorá uplynie do spätného získania investovaného kapitálu. Investovaný kapitál sa získava späť z prebytku príjmov nad výdavkami, ktorý sa v metóde amortizácie vyjadruje ako súčet zisku a odpisov. Výpočet doby amortizácie je jednoduchý. Ak sa vychádza z priemerných ročných hodnôt súčtu zisku a odpisov, amortizácia je daná vzťahom: náklady na investíciu

DS = ___________________

(roky) ročný cash flow Príklad: Investičné náklady sú 200 000 €. Očakávaný ročný cash flow je 50 000 €. Sk. Doba splatenia je 200 000 / 50 000 = 4 roky. V prípade, že sú v každom roku iné výnosy, dobu splatenia potom zistíme načítavaním ročných čiastok cash flow tak dlho, až sa kumulované čiastky cash flow rovnajú investičným nákladom.

Položka 1. rok 2. rok 3. rok 4. rok

Čistý cash flow 40 60 80 60

Kumulovaný cash flow 40 100 180 240 Doba splatenia je 3 roky + 20 / 60 = 3 1/3 roka.

72

Druhý možný spôsob je, že do prepočtov zahrnieme i rok 0. tý. Položka 0. rok 1. rok 2. rok 3. rok 4. rok 5. rok Čistý cash flow -76 900 27 160 39 960 39 960 39 960 39 960 Kumulovaný cash flow -76 900 -49 740 -9 780 30 180 70 140 110 100 Z tabuľky je zrejmé, že sa investícia zaplatí po viac ako dvoch rokoch. Presne sa to dá zistiť napríklad aj trojčlenkou. Čím kratšia je doba splatenia, tým je investícia výhodnejšia. Doba splatenia musí byť ale kratšia ako je životnosť investície. Nevýhodou tejto metódy je, že neberie do úvahy výnosy po splatení investície a časové rozloženie počas splácania investície. Poskytuje však dôležitú informáciu o riziku investície v údaji o dobe splatenia a likvidite investície (ako dlho bude viazaný kapitál v investícii). Statické metódy hodnotenia sa vyznačujú jednoduchým algoritmom umožňujúcim rýchlu aplikáciu. Ich nedostatkom však je krátkodobý prístup, orientácia na nákladovo výnosové údaje, potlačenie vplyvu doby životnosti, ignorovanie časovej štruktúry údajov a tým aj zanedbanie vplyvu časového momentu výskytu efektov na hodnotu investícií. Pri dlhodobom plánovaní a rozpočtovaní sa stiera rozdiel medzi nákladmi a výdavkami (s výnimkou odpisov ). Pritom je potrebné vziať do úvahy časovú hodnotu peňazí. Investičné rozhodnutia sú pre podnik veľmi dôležité, nakoľko dlhodobo ovplyvňujú úspešnosť podniku. S každým investičným projektom sú spojené obvykle nemalé a v podniku dlhodobo viazané výdavky peňažných prostriedkov. Táto skutočnosť vyvoláva dve otázky:

otázku prefinancovania, otázku návratnosti investovaných peňažných prostriedkov.

Prvá otázka úzko súvisí s problematikou zaisťovania likvidity a otázka návratnosti investícií súvisí s tým, že podnik investuje peňažné prostriedky s očakávaním budúcich efektov.

73

Pre zistenie súčasnej hodnoty budúcich príjmov a výdavkov sa používa tzv. diskontovanie budúcich príjmov a výdavkov. Všeobecný vzorec pri diskontovaní vyzerá takto: CF

_______________

(i+1)n Z toho potom NPV sa vypočíta podľa vzťahu: NPV = ∑ CF / (1+ i )n - I kde NPV - čistá súčasná hodnota CF - bežné príjmy - bežné výdaje v hodnotenom období i - diskontná sadzba I - investičné výdaje n - počet rokov - obdobie za ktoré sa diskontuje Problémom je voľba príslušnej diskontnej sadzby. Vo väčšine prípadoch sa dá uspokojiť s uplatnením sadzby bežne používanej pri strednodobom úverovaní. V niektorých prípadoch sa dá využiť výnosnosť cenných papierov na burze. Veľmi dobrou hodnotou vo výpočtoch však môžu byť aj náklady na kapitál určené percentuálne hodnotou WACC. NPV sa používa pri hodnotení určitých investičných alternatív a pri výbere najvhodnejšej z nich. Ten variant, ktorá prinesie najvyšší efekt a má teda najvyššiu čistú súčasnú hodnotu diskontovaných cash flow sa považuje za najvhodnajší. Diskontované cash flow sa používa pri oceňovaní podniku, kde prípadného záujemcu zaujíma, koľko zakúpený podnik prinesie v budúcnosti. Postup výpočtu – viď obr. č. 12. Pre vyhodnocovanie investičných projektov sa často využíva aj vnútorné výnosové percento IRR, ako doplnok hodnotenia NPV. IRR sa počíta na základe náhodných výberov diskontnej sadzby, až po zistenie sadzby pri ktorej je NPV = 0. Vnútorné výnosové percento hodnotí výnosnosť investičnej akcie.

74

Príklad: Spoločnosť vyhodnocuje svoj investičný zámer. Potrebuje výrobné zariadenie s dobou použiteľnosti 5 rokov. Na tomto zariadení môže za jednotlivé roky vyrobiť výrobky s predajnou cenou za 10 000 €. Prevádzkové náklady (okrem odpisov a úrokov z úveru na jeho nákup) sú ročne 3 100 €. Pre získanie tohto zariadenia sa ponúka možnosť: Kúpiť výrobné zariadenie za 16 000 €. Spoločnosť odpisuje tieto zariadenia rovnomerne 5 rokov. Na celú túto sumu podnik si vezme úver, ktorý bude splácať 4 roky po 4 000 € vždy koncom roka. Úroková sadzba je 7 %.

NÁVRATNOSŤ INVESTÍCIE Údaje sa uvádzajú v € R.č

. Položka 2013 2014 2015 2016 2017

Rok investovania 1 2 3 4 5

1 Investícia 16 000

2 Výnosy 10 000 10 000 10 000 10 000 10 000

3 Náklady bez daní a úrokov 3 100 3 100 3 100 3 100 3 100

4 Odpisy 3 200 3 200 3 200 3 200 3 200

5 Nákladové úroky 1 120 840 560 280 0

6 EBIT 6 900 6 900 6 900 6 900 6 900

7 Daňova sadzba (0,2) 0 0 0 0 0

8 Daň 1 380 1 380 1 380 1 380 1 380

9 Cash flow bez investícií -7 280 8 720 8 720 8 720 8 720

10 Cash flow z projektu -23 280 8 720 8 720 8 720 8 720

11 Kumulovaný Cash flow z projektu -23 280 -14 560 -5 840 2 880 11 600

12 Súčasná hodnota Cash flow z proj. -21 757 7 616 7 118 6 652 6 217

13 Čistá.sú č. hodnota CF -21 757 -14 141 -7 023 -370 5 847

14 Splatenie investície (ÁNO/NIE) NIE NIE NIE NIE Áno

15 Rok splatenia investície 2 017

16 Rentabilita investície v % 39%

Economic Value Aded (Ekonomická pridaná hodnota Ekonomická pridaná hodnota (tiež EVA – Economic Value Added) je ukazovateľ, ktorý umožňuje hodnotiť výkonnosť podniku a ekonomickú efektívnosť jeho podnikovej činnosti. Ukazovateľ pomáha top manažmentu a majiteľom:

75

zistiť ako vplýva podniková činnosť k nárastu hodnoty podnikovej investície akcionára, zhodnotiť efektívnosť investičných projektov, zvýšiť hmotnú zainteresovanosť pracovníkov na výsledkoch podnikovej činnosti.

Ekonomická pridaná hodnota (EVA) bližšie kvantifikuje hodnotu podniku pridanú do neho prevádzkovou činnosťou za sledované obdobie. Vypočítame ju nasledovne: 1. EVA = EBIT x (1 – DS) – Nk x K kde EBIT – hospodársky výsledok pred daňami a nákladovými úrokmi DS - daňová sadzba Nk - vážená priemerná miera nákladov na kapitál K - používaný kapitál v podniku Nk x K - náklady na celkový používaný kapitál

2. EVA = VK x (ROE – Nvk) kde VK – vlastný kapitál podniku ROE - rentabilita vlastného kapitálu Nvk - náklady na vlastný kapitál

EVA charakterizuje produkčnú schopnosť podniku zníženú o cenu kapitálu, ktorý vložili do podniku akcionári a veritelia podniku. Jeho hodnota je absolútna. Ukazovateľ vyjadruje ekonomickú efektívnosť podniku v tvare ekonomickej pridanej hodnoty v závislosti od dosiahnutého prevádzkového hospodárskeho výsledku a ceny (t.j. nákladov) na používaný investovaný kapitál. Vyjadruje teda efektívnosť využitia investovaného kapitálu akcionárov. Cieľom vlastníkov je dosiahnuť maximálne zhodnotenie investovaného kapitálu a zhodnotiť tým majetok podniku, t.j. dosiahnuť takú výnosnosť vloženého kapitálu, ktorý presiahne v maximálnej miere rovnakú alternatívnu investíciu, ktorú by majitelia mohli realizovať. Túto závislosť, t.j. závislosť medzi ROE (výnosnosť vlastného kapitálu) a EVA (ekonomická pridaná hodnota) vyjadruje aj vzťah 2. Podmienkou pozitívneho vývoja ukazovateľa EVA je kladný rozdiel medzi výnosnosťou vlastného kapitálu a jeho nákladovosťou.

76

Využitie ukazovateľa EVA a) Využitie pri analýze vývoja trhovej hodnoty podniku. Ukazovateľ poukazuje na vzťah medzi

základnými faktormi tvorby hodnoty podniku, t.j. jeho hospodárskou silou a mierou uspokojovania požiadaviek kapitálových investorov podniku. Pozitívny vývoj trhovej hodnoty podniku vyjadruje kladná hodnota ukazovateľa EVA a jeho postupný nárast. Tým je vlastne vyjadrený prebytok prevádzkového hospodárskeho výsledku po zdanení nad nárokmi poskytovateľov podnikového kapitálu. Prebytok vyjadruje schopnosť podniku nielen uhrádzať z prostriedkov vyprodukovaných prevádzkovou podnikovou činnosťou hodnotu (cenu) využívaného kapitálu a ešte i zvyšovať jeho trhovú hodnotu.

R.č. Položka 2013 2014 2015 2016 2017

1 Výnosy 200 000 210 000 220 500 231 525 243 101

2 Náklady bez odpisov a nákladových úrokov 45 000 46 350 47 741 49 173 50 648

3 Odpisy 8 000 8 000 8 000 8 000 8 000

4 EBIT 147 000 155 650 164 760 174 352 184 453

5 EBIT po zdanení 117 600 124 520 131 808 139 482 147 563

6 Investovaný kapitál (hodnota investície) 90 000

7 Výnosnosť pre majiteľa v % 12% 12% 12% 12% 12%

8 Náklady na cudzí kapitál v % 5% 5% 5% 5% 5%

9 Vlastné imanie 500 000 500 000 500 000 500 000 500 000

10 Cudzie zdroje 700 000 700 000 700 000 700 000 700 000

11 WACC - náklady na kapitál 7% 7% 7% 7% 7%

12 Náklady na kapitál v € 88 000 88 000 88 000 88 000 88 000

13 Ročná hodnota ukazovateľa EVA 29 600 36 520 43 808 51 482 59 563

10 Diskontovaná hodnota EVA 27 664 36 520 43 808 51 482 59 563

11 Diskontovaná hodnota EVA kumulovanie 27 664 64 184 107 991 159 473 219 036

12 EVA za sledované obdobie 219 036

13 Hodnota diskontnej sadzby: 7,00%

Náklady na cudzí kapitál Vyjadrujú sa v % a predstavujú priemernú úrokovú mieru, pri ktorej dlží získava úverové zdroje. Výška úrokovej miery závisí od situácie na trhu, doby splatnosti úveru, rizikovosti dlžníka. Môžeme ju vypočítať podľa nasledovného vzorca:

77

CK1 CK2 CKn

Nck = ÚM1 x _________

+ ÚM2 x _________ ......+ ÚMn x _________ ∑ CK ∑ CK ∑ CK kde Nck - náklady na cudzí kapitál UMi - úroková miera jednotlivých druhov úročeného cudzieho kapitálu požadovaného veriteľmi CKi - jednotlivé druhy úplatného cudzieho kapitálu (krátkodobé, dlhodobé bankové úvery dlhopisy) ∑ CK - celková suma úplatne požičaného kapitálu podniku Miera nákladov na vlastný kapitál. Určenie miery nákladov na vlastný kapitál je pomerne obtiažne a ako najvhodnejšie sa javí použiť priemernú úroveň rentability vlastného kapitálu ROE v odvetví. Použitie ROE je vhodné najmä u spoločnosti s ručením obmedzeným. Odmenu za špecifické riziko, ktoré postúpili akcionári, je možné určiť na základe špecifík rizikovosti konkrétneho podniku. Reálne daňové zaťaženie podniku. Zo zákona vyplýva 20% daňové zaťaženie podniku (v zmysle zákona o daniach z príjmov). V skutočnosti je však iné a mení sa v závislosti od pripočítateľných a odpočítateľných položiek, čo spôsobuje skreslenie daňovej sadzby. Vyššie reálne zdanenie podniku ako 20 % dokumentuje participáciu štátu na dosiahnutom hospodárskom výsledku. Súčinom nezdaneného hospodárskeho výsledku a reálnej daňovej sadzby odpočítanej od hodnoty 1 dostaneme hodnotu čistého zisku. Náklady na kapitál poskytnutý akcionármi a veriteľmi podniku. Objem nákladov na celkový používaný kapitál vypočítame ako súčin váženej priemernej miery kapitálových nákladov (v %) a kapitálu používaného v podniku. Váženú priemernú mieru kapitálových nákladov kvantifikujeme ako vážený aritmetický priemer nákladov jednotlivých druhov kapitálu a to tak vlastného ako aj cudzieho, kde váhou je podiel príslušného druhu kapitálu na celkovom používanom kapitále podniku. Používaný podnikový kapitál predstavuje úplatne poskytnutý kapitál podniku, ktorý slúži na dosiahnutie prevádzkového hospodárskeho výsledku.

Nk = WACC x K a súčasne N vypočítame:

78

VK CK

WACC =re x _________ + Um x (1 – DS) x _________ K CK + VK CK + VK kde Nk - náklady na celkový kapitál viazaný v podniku K - používaný kapitál v podniku WACC - vážená priemerná miera kapitálových nákladov v (%) re - náklady na vlastný kapitál v % (očakávaná výnosnosť VK) Um - náklady na cudzí kapitál v % (úroková miera) CK - zúročené cudzie finančné zdroje podniku VK - vlastný kapitál podniku Analýzou ukazovateľa EVA sa dá zistiť , resp. nasimulovať optimálny stav pre podnik a usmerniť celé jeho riadenie týmto smerom. Predpokladom a zárukou budúcej úspešnosti podniku je jeho efektívna investičná politika v smere modernizácie a obnovy aktív podniku. Možno konštatovať, že efektívnosť investície zabezpečuje rast hodnoty podniku a jeho vplyv sa odrazí aj v pozitívnom vývoji ukazovateľa EVA. Preto i hodnotenie efektívnosti investičných projektov smeruje k maximalizácii trhovej hodnoty podniku. Príklad: Obstarávacia cena zariadenia je 5000 €. Investícia je zaradená na 1. odpisovej skupiny A, kde je životnosť zariadenia 4 roky, metodika odpisovania je rovnomerná. Predpokladané ročné prevádzkové náklady (materiál, služby, osobné náklady) sa odhadujú v 1. roku na 2000 €. V nasledujúcich rokoch postupne rastú od 10 % ročne. Investícia bude financovaná z nerozdeleného zisku, pričom sa očakáva 15% miera výnosu. Investícia spôsobí rast tržieb, ktoré dosiahnu hodnôt uvedených v tabuľke:

R.č. Položka 2013 2014 2015 2016

1 Výnosy 4 000 5 000 6 000 5 500

2 Náklady bez odpisov a nákladových úrokov 2 000 2 200 2 420 2 662

3 Odpisy 710 1 430 1 430 1 430

4 EBIT 1 290 1 370 2 150 1 408

79

5 EBIT po zdanení 1 032 1 096 1 720 1 126

6 Investovaný kapitál (hodnota investície) 5 000 4 290 2 860 1 430

7 Výnosnosť pre majiteľa v % 9% 7% 3% 3%

8 Náklady na cudzí kapitál v % 5% 5% 5% 1%

9 Vlastné imanie 5 000 5 000 5 000 5 000

10 Cudzie zdroje 7 000 7 000 7 000 7 000

11 WACC - náklady na kapitál 6% 5% 4% 2%

12 Náklady na kapitál v € 750 644 429 215

13 Ročná hodnota ukazovateľa EVA 282 453 1 291 912

10 Diskontovaná hodnota EVA 245 342 849 521

11 Diskontovaná hodnota EVA kumulovanie 245 587 1 436 1 958

12 EVA za sledované obdobie 1 958

13 Hodnota diskontnej sadzby: 15,00%

14 NPV za sledované obdobie 1 958

Súčasná hodnota ukazovateľa EVA = 1 958 € (súčet diskontovaných hodnôt EVA z tabuľky). V prípade, že porovnáme tento výpočet s výpočtom pomocou čistej súčasnej hodnoty NPV uvidíme, že výsledky sú totožné. Preto možno konštatovať, že diskontovaná hodnota VA je ekvivalentom čistej súčasnej hodnoty NPV. Diskontované EVA sa v odbornej praxi hodnotenia projektov a investícií nazýva DEVA. Interpretácia výsledkov

a. Ukazovateľ EVA > 0. Investícia je pre podnik výhodná a efektívna. Poskytovateľom kapitálu prinesie požadovaný výnos a zároveň prispieva i k rastu hodnoty podniku.

b. Ukazovateľ EVA = 0. Z pohľadu riadenia nie je investícia pre podnik efektívna, pretože neprinesie rast trhovej hodnoty podniku, aj keď poskytovateľom kapitálu prinesie požadovaný výnos.

c. Ukazovateľ EVA < 0. Investícia je v tomto prípade pre podnik neefektívna. Poskytovatelia kapitálu nezískajú požadovaný výnos z danej investície a jej prijatie nepovedie k zvýšeniu trhovej hodnoty podniku, ale spôsobí jeho zníženie.

80

Využitie ukazovateľa EVA pri oceňovaní majetku podniku Oceňovanie majetku je dôležitá činnosť z pohľadu aktivít podniku pri jeho privatizácii, predaji, fúzii, alebo likvidácii. Stanovenie hodnoty podniku je preto dôležité, ale zároveň i ťažké. Minimálne je potrebné stanoviť súčasnú vnútornú hodnotu podniku a perspektívnosť odvetvia, v ktorom podnik pôsobí. Využitie ukazovateľa EVA v riadení ľudských zdrojov Ukazovateľ EVA môže tvoriť základ nového systému odmeňovania pracovníkov podniku, ktorý priamo zodpovedajú za prevádzkovú činnosť. Ich hodnotenie výkonnosti je úzko spojené s ukazovateľom EVA a tvorí základ pri vypočítavaní odmien v jednotlivých obdobiach. Týmto systémom sú pracovníci vhodne motivovaný k dosiahnutiu maximálnych ukazovateľov EVA vo vhodnom pomere vlastného a cudzieho kapitálu a tým efektívne prispievajú k rastu hodnoty podnikateľskej jednotky.

6. 2. 2 Investi čný proces a životný cyklus projektu Životný cyklus podniku alebo projektu je celý spojený s procesom investovania. Keďže investičný proces prebieha neustále počas životného cyklu podniku, je potrebné hodnotiť jeho efektívnosť. V každej jeho etape nie je vhodné používať tú istú metódu hodnotenia. Na obr. č. 14 sú uvedené metódy hodnotenia investícií a projektov, ktoré je vhodné použiť. Ako je vidieť z obrázku pri vzniku a založení podniku alebo projektu sú vhodné investície rozvojové a odporúčané metódy sú hodnotenie pomocou čistej súčasnej hodnoty NPV a metódy prostého poradia – PP. V štádiu rastu sa už objavujú tri druhy investícií a to rozvojové, obnovovacie a regulačné. Ktoré metódy je vhodné použiť je vidno z obr. č. 14. Podobné investície sa realizujú aj v štádiu stability a poklesu. Prehľad metód a postup výpočtov je uvedený na obr. č. 15. Obr. č. 15 – Životný cyklus projektu (podniku) a použitie investičných metód v jeho hodnotení

81

Zdroj: Scholleová, H. Investiční controlling. Praha: Grada Publishing 2009, ISBN 978-80-247-2952-7 Obr. č. 16 – Prehľad metód hodnotenia investícií

Zdroj: Scholleová, H. Investiční controlling. Praha: Grada Publishing 2009, ISBN 978-80-247-2952-7

82

Obr. č. 17 – Postupy výpočtov

Zdroj: Scholleová, H. Investiční controlling. Praha: Grada Publishing 2009, ISBN 978-80-247-2952-7 Obr. č. 18 – Dynamické metódy hodnotenia investícií

83

Zdroj: Scholleová, H. Investiční controlling. Praha: Grada Publishing 2009, ISBN 978-80-247-2952-7

6.3 Problémy umiestnenia investícií a projektová činnos ť Uvažujme nasledovný hypotetický príklad. Ako manažér firmy potrebujem rozhodnúť o umiestnení kapitálu do projektu, ktorý by v dlhšom časovom období mal priniesť firme zisk. V prvom roku po nábehu výroby uvažujme s určitým príjmom, ktorý sa bude v ďalšom období úmerne zvyšovať. Predpokladáme určité fixné a variabilné náklady, tak ako je to uvedené v tabuľke č. 5. Firma chce svoje investície umiestniť do navrhnutého projektu, ale nevie zodpovedať na otázku v akých intenciách má rozšíriť svoje podnikanie, aby to bolo pre ňu výhodné. Taktiež v akých časových intervaloch, alebo kedy a koľko investícií má použiť na rozšírenie svojej výroby. Pre riešenie všetkých týchto problémov, ako základ je možné využiť výpočtový model, ktorý v ďalších fázach jeho využitia optimalizujeme a na tomto základe robíme príslušnú analýzu problému. V tabuľke č. 5 je uvedený jednoduchý model, ktorý slúži pre ziskový výpočet a pre výpočet finančného toku vo firme. V tabuľke č. 5 je uvedená analýza pre projekt, na ktorý investujeme na začiatku

84

680 000,- € a v štvrtom roku ešte ďalších 200 000,- €. Veľkosť príjmov sa pohybuje v jednotlivých rokoch od 1 080 000,- v prvom roku podnikania do 1 338 000,- v piatom roku podnikania, čo značí 5.5 % predpokladaný rast príjmov. Výpočtom dostaneme, že čistý cash flow (finančný tok) v piatom roku podnikania pri úrokovej miere 9 % bude 300 000,- a vnútorné výnosové percento IRR 13.78 %. Čistá súčasná hodnota NPV bude rovná 130.39,- €. Príslušný tok finančných prostriedkov je uvedený v tabuľke. Finančný tok i rozdelenie investícií v čase možno modelovať. Vzniká otázka, ktorý variant rozloženia prostriedkov vybrať. Pri diskontovanom cash flow (DCF metóda) je možné urobiť taký návrh, aby riešenie bolo optimálne. Použitím diskontného faktora pri stanovení finančných zdrojov je možné budúce finančné toky diskontovať na súčasnú hodnotu PV (present value). Tabuľka č. 5

Hodnoty sú uvedené v v tis. €

Rok 2013 2014 2015 2016 2017 2018

Investície 680 200

Príjmy 1080 1139 1202 1268 1338

(rast %) 5,5%

Variabilné náklady 620 654 690 728 768

Fixné náklady 270 270 270 270 270

Cash flow -680 190 215 42 270 300

diskontná sadzba (%) 7%

NPV 130,39 € IRR 13,78% Diskontovanie Ako príklad si možno zvoliť výpočet cash flow s počiatočnými investíciami - C = 680 000,- € a diskontnom faktore 1.04 v časovej perióde od roku 2013 do roku 2018 - tabuľka č. 6. Pre výpočet sa využili hodnoty uvedené v tabuľke č. 5.

85

Tabuľka č. 6 Tento tok peňazí sa obyčajne definuje ako čistý cash flow (net CF), A1 ratúci tok (net - of - flow) a inflačne upravený. Diskontný rad v cash flow tak predstavuje " časovú hodnotu" FV = S(1+r)^n kde S - počiatočné investície r - faktor rastu v desatinách (v príklade 0.04) n - počet rokov. Napríklad ak investujeme 1 € s 10% úrokovou mierou o rok máme 1.10 €, o 2 roky 1.21 € atď., tak ako je to uvedené v tabuľke 7. Tabuľka č. 7 T.j. s investíciou 1 € pri 10% úrokovej miere dosiahneme v treťom roku zisk FV = 1*(1.1)^3 alebo FV = 1.331 €.

Rok 2013 2014 2015 2016 2017 2018

finančný tok -680 197,6 232,54 47,24 315,86 364,96

Diskont 1,42012 1,42012 1,42012 1,42012 1,42012 1,42012

rok 0 1 2 3 4

vložený kapitál 1 1,1 1,21 1,331 1,4641

úroková miera 10%

86

Alternatívne k hodnote 1.33 € dosiahnutej za 3 roky môžeme stanoviť súčasnú (prítomnú) hodnotu (present value) PV z 1 € a diskonte 10%. Ekvivalentný výsledok (vypočítaný z hodnoty 1.33 €, ktorú dosiahneme v treťom roku podnikania) má pre 1 € za 3 roky súčasnú hodnotu 0.7513 € pri diskonte 10%. PV = 1/(1+r)^n PV hodnota diskontu je v tabuľke 8. Tabuľka č. 8 Úroková miera i diskontný rad predstavujú reálnu potenciálnu hodnotu. Reálny cash flow musí zohľadňovať aj mieru inflácie. Napríklad 15% diskont, s ktorým počítame, môže už zohľadniť pri finančný cash flow predstieranú 5% infláciu. Po odrátaní miery inflácie 5 % dostaneme hodnotu 10%, ktorá predstavuje reálny cash flow. DCF metóda hodnotenia DCF metóda hodnotenia je procesom diskontovania a kalkulácie súčasnej hodnoty provízie v protiklade ku nákladom na kapitál (investície) v investičnom hodnotení. Základom hodnotenia investičných projektov sú diskontované budúce cash flow, teda peňažné príjmy a výdaje, ktoré sa v budúcnosti vyskytnú v súvislosti so zavedením projektu do užívania. Plánovanie budúcich CF investičných projektov, si vyžaduje uskutočniť nasledovné odhady:

o čiastok budúcich CF a to príjmových i výdajových o časového rozloženia CF o nákladov na kapitál, teda miery diskontného činiteľa potrebného pre výpočet

súčasnej hodnoty CF.

rok 0 1 2 3 4 5

vložený kapitál 1 0,909 0,826 0,751 0,683 0,621

diskont 10%

87

Identifikácia jednotlivých položiek cash flow A/ Počiatočné CF:

o náklady na obstaranie investície - výdaj o náklady na inštaláciu a montáž - výdaj o zostatková hodnota z odpredaja existujúceho ZP, ktorý o nahradí nový - príjem o daňový efekt zo zisku alebo straty z existujúceho ZP

B/ Priebežné CF:

o príjmy z predaja výroby získanej z existujúceho projektu - príjem o straty z iných príjmov v dôsledku prijatia nového projektu - výdaj o výdavky na fixné a variabilné náklady produkcie - výdaj o náklady na administratívu, správu a predaj - výdaj o úspory na admin. nákladoch z prijatia daného projektu - príjem o efekty na dani, ktoré vznikajú z predchádzajúcich položiek

C/ CF na konci obdobia:

o výnos zo zostatkovej hodnoty projektovaného IM - príjem o daň z odpredaja IM - výdaj.

Z pomedzi uvedených položiek má veľmi dôležitý význam odhad príjmu z predaja výroby z danej investície. V štruktúre CF tvorí totiž podstatnú čiastku. Pre najpresnejšie určenie tejto čiastky je možné využiť pravdepodobnostné údaje. Otázky pravdepodobnosti a rizika v investičných rozhodnutiach sú dôležitými objektmi mnohých výskumov v tejto oblasti. Príklad výpočtu NPV hodnoty je uvedený v tabuľke 7. Nutné výdaje sú 1000,-, ročné príjmy v prvom a druhom roku sú 685 (v tis.) €. Ak je v nákladoch na kapitál zahrnutá i 10% úroková miera, možno vypočítať súčasnú hodnotu diskontovanú úrokovou mierou tabuľka č. 9.

88

Tabuľka č. 9 Blok toku pre diskontnú sadzbu 0.1 (10%) je v tabuľke 9 NPV=189 €. Klasicky by sa výpočet realizoval podľa vzťahu NPV=685/(1+0.1)+685/(1+0.1)^2, ktorý nám dá výsledok súčasnú hodnotu PV=1189,- a čistú súčasnú hodnotu NPV=189 €. Alternatívne separátny faktor 0.909 (t.j. 1/1.1) a 0.826 (t.j. 1/1.1^2) nám dá hodnotu 1.736 (t.j. 0.909+0.826), ktorá odpovedá hodnote 685 €. Dvojročný cash flow veľkosti 685 € dá dohromady súčasnú hodnotu PV=1 189 €. Vnútorné výnosové percento (Internal Rate of Return) V tabuľke 10 je znázornené IRR determinované úrokovou sadzbou (interest rate) a nákladmi na kapitál. Príklad je riešený metódou pokus - chyba. Odhadom stanovíme úrokové sadzby 22%, 24% a 23.8%. Tabuľka 10

rok 0 1 2

Výdaje 1000

Príjmy 685 685

Cash flow -1000 685 685

Úroková miera (10%) 10%

NPV 189 €

PV 1 189 €

Úroková sadzba

tok vklad 22% 24% 23,80%

rok 1 685 561,48 552,42 553,31

rok 2 685 460,23 445,50 446,94

celková súčasná 1021,70 997,92 1000,25

hodnota (NPV)

Pokus 1 Pokus 2 úspech

89

Výsledok IRR je pod 24% maximum radu, ktorý charakterizuje maximálny kapitálový rast - tabuľka 10. V tabuľke 11 sú uvedené 3 projekty. Hodnoty cash flow (resp. NF - net flow) sú uvedené v projekte. Projekt je počítaný pre úrokovú sadzbu 7%. Ak IRR použijeme ako kritérium, potom musí byť jeho hodnota väčšia ako nula. NPV menšie ako nula je neakceptovateľné. Hranica, pri ktorej je NPV = 0, je bodom zvratu alebo kritickým bodom rozhodovania. Tabuľka č. 11

rok 0 1 2 3 4 NPV(7%) IRR

Úroková sadzba 7%

projekt A -1000 375 375 375 375 270 18,50%

projekt B -1000 250 325 425 500 246 16,20%

projekt C -1000 500 425 325 250 295 21,27%

V prípade projektu A je charakterizovaný tok v rokoch 1 až 4 konštantnou hodnotu 375. NPV pri 7% je uvedené v predposlednom stĺpci. Separátne sa pripočíta hodnota -1000. Hodnota IRR je uvedená v poslednom stĺpci, kde 0.1 ~ 10% predstavuje počiatočný odhad. Pre projekt B je charakteristický rastúci tok v rokoch 1 až 4 a pre projekt C zasa klesajúci. Na základe hodnotenia pomocou metodiky cash flow kritériá pre hodnotenie sú:

o doba návratnosti vložených prostriedkov, o likviditná hodnota majetku, o finančná priechodnosť projektu podmienená

saldom aktív a pasív v procese príjmov a výdajov (saldo nesmie byť mínusové, v inom prípade je projekt nepriechodný).

Graficky možno zmeny vo vnútornom výnosovom percente znázorniť nasledovným obrázkom.

90

Voľba metód hodnotenia V príklade má projekt C vnútorné výnosové percento 21.2% (tabuľka 11) pri nákladoch financovania 7% (úroková sadzba), projekt je životaschopný. Bod s 21,2% je kritický bod (viď obrázok) Na obrázku je znázornená závislosť v projekte C medzi diskontným radom a čistou súčasnou hodnotou a možnosti ich variácie. Pri 0% NPV je 500 € - bez diskontovania sumy vtokov vo výdajov. Pri 7% NPV je 295 € (viď. tabuľku 5). Pri 21.2% NPV je nula, vyššie hodnoty majú už negatívny význam lebo NPV < 0. Obrázok: NPV a IRR pre projekt C Diskontný rad je v intervale od 0 do 100% a analýza robená manuálne by bola veľmi náročná. V niektorých prípadoch sa môžu vyskytnúť až dva kritické body IRR1 a IRR2 a to v prípade keď je závislosť NPV rovná (úroková sadzba) parabolického tvaru v zmysle obrázku uvedeného nižšie. Ak príklad pre spodnú sériu toku (projekt A a projekt B) v tabuľka 12 je hodnota 70% - spodná, NPV je väčšia ako nula , projekt B má hodnotu -100%. V tabuľka č. 12 sú uvedené problémy odhadu IRR.

91

Tabuľka č. 12

rok 0 1 2 3 4 NPV(7%) IRR

projekt A -30 0 0 0 300 6 77,80%

projekt B -30 0 0 170 0 5 -100%

Odhad 10%

projekt A -30 0 0 0 300 6 77,80%

projekt B -30 0 0 170 0 5 -100%

Odhad 50%

Špeciálne prípady IRR 1/ Viacnásobný výsledok V tabuľke 13 sú uvedené náklady na kapitál pri 18% úrokovej sadzbe. Výdaje sú 413 (v tis. €). Sú tu 2 vnútorné výnosové percentá, jedno pri 5.4% a jedno pri 42.7%. Urobíme odhad pri 50% a porovnáme s odhadom pri 10%. Prvé vnútorné výnosové percento IRR je pri 5.4%, najvyššiu hodnotu NPV dosiahneme pri 18%. Druhé vnútorné výnosové percento IRR je pri 42.7%, kedy ešte je projekt akceptovateľný pre danú diskontnú sadzbu. Tabuľka č. 13

rok 0 1 2 3 4 NPV(18%) IRR finančný tok -5500 4000 9000 2000 -1000 13 5.4%

Odhad 10%

Odhad 50%

-5500 4000 9000 2000 -1000 13 42.7% 7

Projekt je akceptovateľný pri diskontnej sadzbe pre dva výsledky IRR (nižší 5.4% a vyšší 42.7%). Najmenšie riziko je keď je funkcia rastúca a kladná (0-20%, 5.4-28%).

92

Stupňovitý projekt Tento problém aplikujeme na vzájomne sa vylučujúcich sa projektoch, t.j. výber z pomedzi variantnej voľby. Pri hľadaní riešenia, hľadáme projekt, ktorý prinesie väčší zisk. Ak máme vybrať zo skupiny projektov viaceré, vhodné je použiť tzv. princíp pričítateľnej hodnoty. T.j., že najlepšia je tá kombinácia projektov, ktorá dáva najväčší súčet NPV. V tabuľke 14 je projekt cash flow pre tri pracovné projekty X, Z a Z. Projekt X charakterizuje jemný rast, Y pokles s vyrovnaním na konci a Z kolísanie hodnoty v jednotlivých rokoch. Podobne výber Y a Z je implicítny k systému X. Tabuľka 14 Hodnota NPV v projekte Z má najvyššiu hodnotu, IRR - najmenšiu. Porovnávame projekt X a Z. Vstupné investície v Z sú vyššie a naproti tomu je jemnejší percentuálny rast v celom procese Z vyšší. Porovnáme Y a Z. Vstupné investície majú rovnaké. V prvom roku projekt Y má vyšší kapitál výstupu ako Z ale kapitálový rad klesá. Výsledkom možno demonštrovať riziko investície + 500 do projektu Y a Z , ktorá môže priniesť zisk (NPV = 70). Nad toto IRR počítané investície sú pri 10.3% a sú vyššie ako 50% nákladov na kapitál. Týmto spôsobom, t.j. zväčšením investícií o 500, môžeme dosiahnuť v pomere k pôvodne uvažovaným investíciám vyšší zisk.

rok 0 1 2 3 4 NPV(5%) IRR

Projekt X -1000 200 400 450 450 312 16,30%

Projekt Y -1500 600 550 460 460 346 15,10%

Projekt Z -1500 200 600 900 450 382 14,30%

93

N - náklady

Q - produkcia (objem výroby)

F

v x Q

N

7. CVP analýza CVP analýza (Cost - Volume - Profit analýza) nám umožňuje zistiť pásmo zisku a straty v závislosti od nákladov a objemu výroby. K tomu, aby sme mohli preskúmať tieto pásma musíme si objasniť pojmy vo vzťahu k variabilite nákladov a nákladové funkcie. Variabilita nákladov v závislosti na zmenách produkcie člení náklady na:

fixné, ktoré sa so zmenou produkcie nemenia. K ich zmene môže však dôjsť jednorázovo, napríklad pri zmene kapacít podniku. Potom však dôjde k ich nárastu skokom.

variabilné náklady, ktoré sa môžu zmenou produkcie meniť:

o lineárne - náklady rastú úmerne s rastom produkcie, o degresívne - náklady rastú pomalšie ako produkcia, o progresívne - náklady rastú rýchlejšie ako produkcia, o kombinovane - prejavia sa všetky tri zmeny nákladov v závislosti na zmene produkcie.

Nákladové funkcie vyjadrujú vzťah medzi nákladmi a produkciou. Pre lineárny vzťah je tvar tejto funkcie nasledovný:

N = F + v x Q kde N - celkové náklady F - fixné náklady v - variabilné náklady na f. j. Q - počet jednotiek produkcie Z uvedenej funkcie vyplýva, že fixné náklady zostávajú do určitého rozsahu zmien pri zvyšujúcej sa produkcii stále. Avšak variabilné náklady sa s rastom produkcie zvyšujú.

Obr. č. 19 – Nákladové funkcie


94

7.1 Analýza bodu zvratu Pomocou výnosovej a nákladovej funkcie možno zistiť tzv. bod zvratu, ktorý určuje minimálnu veľkosť produkcie, pri ktorej podnik nezíska žiaden zisk, ale nie je ani strata. Podnik má vyrobiť toľko výrobkov, aby výnosy uhradili všetky náklady, ktoré boli na výrobky vynaložené a príslušný zisk. Obr. č. 20 – Analýza bodu zvratu Zdroj: vlastné spracovanie Pre výpočet bodu zvratu platí nasledovný vzťah:

Q = F / (c-vn) resp. Q = (F + Z) / (c - v)

7.2 Mnohoproduktová analýza Špeciálnym prípadom CVP analýzy je mnohoproduktová analýza. Prepočet bodu zvratu je v prípade mnohoproduktovej štruktúry nasledovný:

Fixné náklady Q = --------------------------------------

(P1xR1)+(P2xR2)+....+(PnxRn) Kde Pi - percento predaja produktu i z celku, ktorý je 100% Ri - príspevkové rozpätie i-teho produktu, ktoré vypočítame

ako krycí príspevok / výnosy

95

8. CBA analýza – analýza prírastkov a úbytkov

V praxi sa zaužíval aj názov CBA – Costs & Benefits Analysis. Táto metóda je využiteľná najmä u verejnoprospešných projektov. Jednotlivé pojmy tejto analýzy možno charakterizovať nasledovne:

Costs – náklady, úbytky, negatívne dopady na skúmané subjekty. Záporné efekty plynúce z investície.

Benefits – prínosy, pozitívne dopady na skúmané subjekty. Pozitívne efekty plynúce z investície.

Hotovostný tok (cashflow) – tok vo finančnom vyjadrení, ktorý môže mať povahu príjmu alebo výdaja.

Čistý hotovostný tok (Netcahflow) – rozdiel záporných a kladných hotovostných tokov. Efekty plynúce z investície - všetky dopady na skúmané subjekty, ktoré realizácia investície

prináša. Môžu byť povahy finančnej aj nefinančnej. Ich pozitívna povaha je Benefit a negatívna Cost.

Kriteriálne ukazovatele - plnia funkciu kritéria pre rozhodovanie, či je projekt zmysluplný alebo nie.

Postup spracovania formou CBA analýzy je nasledovný:

1. Definícia podstaty projektu. 2. Vymedzenie štruktúry benefitov. 3. Popis rozdielov medzi investičným a nulovým variantom. 4. Určenie a kvantifikovanie všetkých relevantných Costs&Benefits pre všetky životné fázy

projektu. 5. Vyčlenenie doplnkových (neoceniteľných) Costs a Benefits a ich popis. 6. Prevedenie oceniteľných Costs a Benefits na hotovostné toky. 7. Stanovenie diskontnej sadzby. 8. Výpočet kriteriálnych ukazovateľov. 9. Urobenie analýzy citlivosti. 10. Posúdenie projektu na základe vypočítaných kriteriálnych ukazovateľov, neoceniteľných

efektov a citlivostnej analýzy. 11. Rozhodnutie o prijateľnosti investície a je financovaní.

96

Doporučená osnova výstupného dokumentu CBA:

Titulná strana: Analýza nákladov a prínosov projektu ....... 1. Úvodné informácie: Účel, pre ktorý sa CBA robí, dátum, identifikačné údaje o zadávateľovi

a spracovateľovi CBA. 2. Prehľad výsledkov CBA (zhrnutie): V rozsahu 1-2 strany by malo nasledovať zhrnutie a

zhodnotenie výsledkov CBA. Mal by tu byť uvedený tabuľkový prehľad vypočítaných kriteriálnych ukazovateľov, slovná interpretácia výsledkov (stručná), uvedená zmysluplnosť projektu, možnosť jeho realizácie s finančného hľadiska, vymedzenie podstatných základných predpokladov s prihliadnutím na citlivostnú analýzu a konečné súhrnné hodnotenie projektu na základe uvedených výsledkov.

3. Vymedzenie beneficientov: Súhrn subjektov, ktorých C & B budú zahrnuté do analýzy. 4. Definícia investičného projektu: Vymedzenie podstaty investičného zámeru a nulového

variantu a stručný slovný popis rozdielov z hľadiska dopadu na vymedzené subjekty. 5. Popis metódy: Popis použitých metód a konkrétneho spôsobu výpočtu jednotlivých C & B,

rozhodujúcich kriteriálnych ukazovateľov, stanovenie diskontnej sadzby. Uviesť informačné zdroje, z ktorých sa vychádzalo pri stanovení predpokladov a tokov.

6. C & B v podobe hotovostných tokov: V prehľadných tabuľkách uviesť štruktúrované hotovostné toky podľa jednotlivých období. Vhodné je rozdeliť ich na toky v investičnej fáze a ostatných fázy, oddeliť výdaje od príjmov, urobiť členenie podľa subjektov tak, aby sa dal analyzovať dopad na každý subjekt zvlášť. Uviesť v osobitnej tabuľka aj vývoj pomocných predpokladov.

7. Výpočet kriteriálnych ukazovateľov: V tabuľkovom vyjadrení uviesť prepočítané ukazovatele a doplniť aj ich slovným komentárom.

8. Citlivostná analýza: Prehľadne vyjadriť veľkosť zmeny kriteriálnych ukazovateľov (min. NPV, NPV/I). Ku každému príslušnému predpokladu, ktorý vstupoval do kalkulácie hotovostných tokov (C & B). Označiť aspoň 4 faktory, na zmenu ktorých sú vypočítané ukazovatele najcitlivejšie.

Vyhodnotenie projektu: Na základe predchádzajúcich výsledkov a citlivostnej analýzy sa vyjadriť o zmysluplnosti projektu, odporučiť, resp. neodporučiť ho k realizácii a zhodnotiť spoľahlivosť výsledkov CBA vzhľadom k verifikácii k použitým predpokladom a výsledkom citlivostnej analýzy.

97

Odporúčania v prípade použitia tejto analýzy:

Zhrnutie – zmysluplnosť verejnoprospešných projektov nie je možné hodnotiť len na základe finančných tokov tak ako v komerčnej sfére.

Z toho dôvodu je metodika CBA veľmi prospešná, lebo sa pozerá na projekt z rôznych uhlov. Snaží sa zodpovedať otázku zmysluplnosti pomocou vypočítaných rozhodujúcich kriteriálnych ukazovateľov a to NPV, NPV/I a IRR.

Dôležitým atribútom výpočtu je diskontná sadzba a pri jej stanovení, je potrebné postupovať veľmi opatrne.

Pri hodnotení je potrebné zvlášť skúmať aj dopad finančných tokov na investora a oddeliť to od výpočtov tak, aby sa mohol sledovať aj ako samostatný subjekt.

Nesmieme pritom zabudnúť aj na urobenie citlivostnej analýzy a zistenie vplyvu jednotlivých faktorov.

Najčastejšie chyby:

Nejednotné sledovanie beneficientov (nemalo by dochádzať k tomu, aby sa sledovali len

príjmy niektorých subjektov na náklady iných subjektov, mali by sa sledovať čo najúplnejšie). Zabudnutie na niektorý prínos alebo úbytok. Duplicítne zahrnutie C&B (napr. nárast tržieb podnikateľských subjektov a zároveň nárast

miezd z týchto tržieb vyplácaných zamestnávateľom). Nekonzistentné odhady – napr. predpokladať v jednom okamžiku nezlučiteľné deje a obidva

oceniť. Napr. prínos z predaja majetku a zároveň prínos z jeho prenájmu v určitom okamžiku. Zahrnutie utopených nákladov (SunkCost) – to sú náklady vzniknuté do okamžiku investičného

rozhodnutia, lebo už boli vynaložené. Napr. náklady na štúdie potrebné pre investičné rozhodovanie ako náklady na spracovanie CBA a pod.

Iracionalita pri definovaní a kvantifikácii C&B – nadhodnotenie či podhodnotenie efektov plynúcich z investície v snahe dosiahnuť požadovaný výsledok.

98

9. Fuzzy logika Fuzzy logika je jednou z ďalších metód používaných pri hodnotení projektov. Jej využitie je veľmi rôznorodé, ale vo väčšine je to pri hodnotení a posudzovaní efektívnosti projektov. Pomocou fuuzy logiky je možné riešiť problémy rizík, posudzovanie variantov a výber optimálneho variantu, hodnotenie efektívnosti a pod.

Pre hodnotenie sa používa nasledovný postup:

1. transformačná matica 2. stavová matica 3. vyhodnocovacia matica 4. záverečné posúdenie Obr. č. 21 Fuzzy logika a princíp riešenia úlohy

TM - transformačná matica s ohodnotením rizík

Po Ek Su Pr

VVR 0,500 0,250 0,125 0,125

VR 0,400 0,200 0,100 0,100

SR 0,300 0,150 0,075 0,075

NR 0,200 0,100 0,500 0,500

VNR 0,100 0,050 0,025 0,025

ZR 0,000 0,000 0,000 0,000

S -stavová matica

Po Ek Su Pr

VVR nie nie nie nie

VR nie nie nie ano

SR nie nie ano nie

NR nie ano nie nie

VNR ano nie nie nie

ZR nie nie nie nie

99

S -stavová matica

Po Ek Su Pr

VVR 0,000 0,000 0,000 0,000

VR 0,000 0,000 0,000 1,000

SR 0,000 0,000 1,000 0,000

NR 0,000 1,000 0,000 0,000

VNR 1,000 0,000 0,000 0,000

ZR 0,000 0,000 0,000 0,000

RM - retransformačná matica

Miera celkového rizika VVR VR SR NR VNR

R R>=0,8 0,8>R>=0,6 0,6>R>=0,4 0,4>R>=0,2 R<0,2

RM - retransformačná matica

Investícia áno nie

R R<=0,4 R>0,4


10. Finančné plánovanie V administratívnych podmienkach je finančný plán obyčajne iba bilanciou plánovaných zdrojov a plánovaných potrieb. Finančný plán v týchto podmienkach plní iba zabezpečovaciu funkciu - pasívnu, je vlastne peňažným vyjadrením úloh, ktoré vyplynuli z hmotného plánu. V podnikaní sa stáva hlavným nástrojom pri realizácii podnikateľských zámerov a projektov. Predstavuje „marketingový plán“ firmy vyjadrený v číselnej podobne. Je veľmi úzko spojený s ekonomickým riadením podniku alebo projektu. Ekonomické riadenie v tomto zmysle predstavuje nasledovné prvky činnosti:

áno = 1 nie = 0

R = 1x0,1 + 1x0,1 + 1x0,075 + 1x0,1 = 0,375

Rozhodnutie: PRIJAŤ INVESTÍCIU

100

stanovenie cieľov (napríklad metódou MBO), prognózy, plánovanie, porovnanie plánu a skutočnosti, analýzy odchýlok, opatrenia na odstránenie odchýlok.

Finančné plánovanie možno vymedziť ako proces spojený so všetkými fázami vývoja podnikania. Predstavuje cieľavedomé rozhodovanie podnikateľských subjektov s cieľom vytýčenia podnikateľského programu s konkretizáciou vo všetkých oblastiach ekonomiky podniku. Z časového hľadiska je možné charakterizovať dlhodobé (strategické) a krátkodobé (dispozičné, operatívne plánovanie) nazývané aj rozpočtovanie. Strategické plánovanie určuje všeobecné, súhrnné a peňažné kvantitatívne a kvalitatívne opatrenia v rámci podnikania. Zahŕňa napríklad otázky stanovenia oblastí podnikania, použitie odbytových zdrojov, získanie kapitálu a podobne. Operatívne plánovanie možno definovať ako konkretizáciu strategických plánov pre najbližšie obdobie, podľa špecifických konkrétnych podmienok a prijatie opatrení, ktoré slúžia ako program pre vnútropodnikové zložky. Operatívny plán nie je nezávislý, ale predstavuje konkretizáciu jednotlivých krokov strategického plánovania. Jednotlivé časti strategického plánovania sú postupne konkretizované v nasledujúcich obdobiach. Operatívny plán má tak krátkodobé, ako aj dlhodobé aspekty. Môže obsahovať rôznu detailizáciu a konkretizáciu, ktorá sa odlišuje dĺžkou časového pôsobenia. O dlhodobom plánovaní možno potom hovoriť pri plánovaní pre obdobie 5 a viac rokov, o krátkodobom plánovaní pri obdobie od 1 do 4 rokov a o rozpočtovaní ako o plánovaní pre obdobie do jedného roka (mesiac, týždeň, deň). Postavenie finančného plánovania v procese komplexného plánovania projektu je založené na tom, že finančný plán predstavuje zložku plánu podniku a premieta zámery hospodársko-výrobných častí do finančnej oblasti podniku. Je tak nástrojom riadenia finančných procesov. Pritom finančný plán

101

spätne pôsobí na ostatné časti plánu i na celý reprodukčný proces v období zostavenia plánu, jeho plnenia a kontroly plnenia. Úlohy finančného plánu vyplývajú z jeho postavenia ako súčasti a nástroja podnikovej finančnej politiky. Charakteristickou črtou finančného plánovania je to, že sa uskutočňuje na základe interných rozhodnutí podniku. Finančný plán je kvantitatívnym vyjadrením súboru rozhodnutí, ktoré podnik prijíma v priebehu procesu plánovania. Pri zostavení finančného plánu sa vychádza z :

výsledkov marketingu v oblasti odbytu výrobkov na trhu, cien výrobkov, reklamy, distribúcie, z oblasti analýzy výroby, podmienok pre zabezpečenie, kapacitných a výrobných obmedzení, z finančnej situácie podniku, zo stavu a vývoja jeho finančného okolia (situácia na finančnom

trhu, inflačné procesy, menová politika, daňová a colná politika, atď.). Finančné plánovanie je flexibilné a zostavený finančný plán nie je nemenný. Konkrétne vyjadrenie úloh finančného plánovania z dlhodobého aj krátkodobého hľadiska je nasledovné:

Za úlohu dlhodobého plánovania sa považuje plánovanie potreby kapitálu a jednak plánovanie kapitálovej štruktúry krytia potreby.

Úlohy krátkodobého plánovania vyplývajú z nevyhnutnosti sledovať likviditu, rentabilitu a platobnú schopnosť ako samostatnú oblasť finančnej politiky. Preto úlohou krátkodobého plánovania je zistiť, či podnik bude plniť podmienky týkajúce sa likvidity, či podnik bude mať v každom okamihu dostatočné množstvo likviditných prostriedkov.

Za veľmi vhodnú pre účely podnikového ekonomického riadenia je možné považovať nasledovnú štruktúru cieľov:

a) Formálne ciele: Vychádzajú z poslania podniku a predstavujú tie funkcie podnikania, pomocou ktorých firma vystupuje na trhu ako predajca – špeciálne strojárstvo, pančuchý tovar, enegie, preprava, rekreačné služby. Formálne ciele sú kvantifikovateľné ciele, pričom sa ekonomické riadenie na základe finančného plánovania zaoberá predovšetkým rentabilitou, likviditou a hospodárnosťou.

b) Taktické, operatívne a strategické ciele: Taktické ciele sú ciele s veľmi krátkym horizontom pre ich dosiahnutie. Operatívne ciele sú krátkodobé a strednodobé, ktoré je možné dosiahnuť

102

pomocou súčasných zdrojov podniku. Strategické ciele zahrňujú dlhodobý úspech, prípadne dlhodobé prežitie podniku na trhu.

c) Globálne a odborové ciele: Tieto ciele sa týkajú podniku ako celku, napríklad návratnosti investícií (ROI), podielu na trhu, rastu podniku a pod.. Odborové ciele sú čiastkové , ktoré slúžia k dosiahnutiu globálnych cieľov v jednotlivých oblastiach: marketing, predaj, výroba, zásobovanie.

Veľmi dôležitým v tomto procese je rozbor slabých miest. Ako slabé miesto je definovaný ten faktor, ktorý v konkrétnom štádiu predstavuje v kladnom vývoji najslabší článok, t.j. faktor, ktorý sa ako prvý stane nedostatkom. Ako najcitlivejšie slabé miesta možno menovať kapitál, materiál, personál, odbyt a know how. Zo zistenia slabého miesta môžu vyplynúť nasledovné dôsledky:

rast je možný len koncentráciou síl na najcitlivejšie slabé miesto, zaoberať sa súčasne ostatnými problémami vedie nielen k plytvaniu síl, ale skrýva v sebe aj

súčasne nebezpečenstvo, že sily, ktoré sa sústreďujú na slabé miesto, budú rušené, striedať slabé miesta – odstránením slabého miesta vzniká ďalšie slabé miesto a proces sa

opakuje.

10.1 Rentabilita a likvidita vo finan čnom plánovanie a riadení Za hlavné faktory ovplyvňujúce podnikateľské zámery môžeme stanoviť Rentabilita Dôležitá je predovšetkým rentabilita tržieb, t.j. zisk ku tržbám, resp. zisk ku výnosom. Musíme tu vziať do úvahy súčasný stav majetku a financovania len z hľadiska ovplyvňovania rozpočtu. Zisk je výsledkom komponentov:

úspech na trhu – aktivity smerujúce mimo podnik, hospodárnosť – aktivity smerujúce do vnútra podniku.

103

Obr. č. 22 – Faktory úspechu podniku a projektu Zdroj: vlastné spracovanie Nasledovná tabuľka slúži na definovanie faktorov úspechu z pohľadu rentability projektu, produktov, ktoré podnik poskytuje alebo realizuje. Má dva atribúty a úspech na trhu a hospodárnosť. Úspech na trhu môže charakterizovať efektívny nákup alebo dobrý predaj. Do tabuľky je potom potrebné vpísať faktory, ktoré ho z pohľadu projektu charakterizujú. Podobne je to aj na strane hospodárnosti. O úspechu projektu hovorí kvalita prípravných a projektových prác a výkony, ktoré sa podajú pri realizácii projektu. Obr. č. 23 – Faktory úspechu z pohľadu rentability

Rentabilita

Úspech na trhu Hospodárnosť Nákup Predaj Prípravné práce Výkony Technika

Organizácia Motivácia


Úspech na trhu

Nákup Predaj

Hospodárnosť

Pri použití faktorov prípravných prác

Hospodárnosť výkonov

104

Kritériom pre úspech na trhu sú faktory príspevku na úhradu nákladov s rôznou orientáciou (fixné náklady), kritériom “hospodárnosť” s využitím plánovaných nákladov a manažérskeho účtovníctva. Príklad: V podniku, kde pracuje cca 100 zamestnancov sa robí rozbor slabých miest. Situácia je charakterizovaná nasledovnými kritériami: Úspech na trhu

nákup o vysoké nákupné ceny vzhľadom k odberu malého množstva a zlému spôsobu úhrad, o spozdené dodávky, o veľká závislosť na jednotlivých dodávateľoch,

predaj

o pomaly rastúci odbyt produkcie v kusoch, o klesajúce príspevky na úhradu na jednotku, o klesajúci obrat u jednotlivých cieľových skupín, o celkový obrat stúpa vďaka novým skupinám produktov.

Hospodárnosť

prípravné práce o kusovníkové kalkulácie vykazujú značné odchýlky v množstvách a cenách, o materiál je dodávaný zo spozdením, o objem medziskladu a skladu hotových výrobkov sa zväčšuje, o kontrola materiálu je nedostatočná,

výkony

o technológia – vzhľadom k lepšiemu výrobnému zariadeniu má konkurencia o 30 % kratšie časy, technológie nie je uspôsobená na výrobu luxusných produktov a vykazuje zvýšenú nepodarkovosť,

o organizácia – zlý priebeh výroby zapríčiňuje prestoje,

105

o motivácia – zvýšená fluktuácia (25 %), znížená komunikácia a informovanosť, rozdielnosť názorov na činnosť a vedenie zo strany vedúcich s podriadených.

Aby sa zlepšila situácia musí podrobný rozbor uvedených faktorov z hľadiska slabých miest ukázať, ktoré slabé miesto má byť odstránené ako prvé. Napríklad:

o Prečo sa neustále objednáva malé množstvo? (slabé miesto likvidita). o Prečo existuje vysoká závislosť na dodávateľoch? Aké to má dôsledky? Existujú alternatívni

dodávatelia? o Prečo klesá príspevok na úhradu na jednotku produkcie? Súvisí to s rastom nehospodárnosti

vo výrobe? Je na trhu nová konkurencia? Existujú náhradné produkty? o Prečo dochádza k odchýlkam množstva a cien pri kalkulácii nákladov na jednotku produkcie?

Sú na príčine zlé nákupné ceny v dôsledku zlej likvidity, sú odchýlky množstva dôsledkom chybnej technickej prípravy, materiálového toku alebo krádeží.

o Prečo je motivácia tak zlá, že dochádza k fluktuácii? V prípade riešenia projektu alebo podniku je vhodné odpovedať si na otázku: Ktoré slabé miesto definujte ako prvé vo vašom projekte alebo vašej spoločnosti? Po jeho definovaní je potrebné stanoviť plán na jeho odstránenie. V tomto pláne musí byť uvedené: - Čo sa má stať? - Kto to zrealizuje? - Kedy sa to zrealizuje? - Ako budeme postupovať? - Aký výsledok chceme dosiahnuť? - Aké kontrolné body môžeme definovať? - Kto zodpovedá za kontrolu realizácie opatrení?

106

Likvidita Likvidite ako slabému miestu sa musí venovať v ekonomickom riadení mimoriadna pozornosť, pretože výskyt tohto slabého miesta bezprostredne ohrozuje existenciu podniku a realizáciu projektu. Vývoj likvidity sa kontroluje finančným plánom, ktorý sa skladá z :

o plánu likvidity o plánovanej bilancie (súvahy) o plánu ziskov a strát o finančnej dispozície.

Likviditu ako slabé miesto ovplyvňujú kladne a záporne nasledovné faktory:

Slabé místo – likvidita

Kladný vplyv (zlepšenie) Záporný vplyv (zhoršenie)

- kladné saldo u príjmov a výdajov (cash flow), - uvoľnenie prostriedkov, - príliv kapitálu, - ďalšie vklady

- záporný cash flow, - viazanie prostriedkov, - odlyv alebo vrátenie kapitálu, - ďalšie výbery

Aktivity Informácie, ktoré nepoužívame, sú takmer bezcenné. Ani najlepšie účtovníctvo a informačný systém podniku neprinesie žiadny úžitok, ako ho podnik nedokáže využiť z ľubovoľných dôvodov. V tejto súvislosti netreba v žiadnom prípade podceňovať faktory rázu manažérskeho, psychologického, sociologického, prípadne iného rázu. Môže sa stať, že formuláre, ktoré sa používali predtým sa zmenili a nositeľ rozhodnutia ich nemôže emocionálne akceptovať. Aj výstupy z počítačov by mali byť zostavené tak, aby sa dali zistiť rýchle a prehľadne dôležité súvislosti a ich forma pôsobila príjemne na človeka, ktorý s nimi pracuje. Iste viete vymenovať rad formulárov, ktoré používate a pôsobia na Vás neprehľadne, dokonca odpudivo a vznikajú pochybnosti, či sa bude nositeľ rozhodnutia týmito informáciami (obyčajne dôležitými) zaoberať v dostatočnej miere.

107

Impulzy pre budúcnosť Jedna z hlavných príčin váhavého zavádzania plánovacích systémov s dlhodobejším horizontom 2 a viac rokov je strach z chybných záverov. Môže sa to týkať ale aj kratšieho časového horizontu a z toho dôvodu dochádza k veľmi častým zmenám v plánoch a tým aj k zvýšeniu ich nekonzistentnosti. Podmienená je snahou s rôznym účelom (získanie odmien, obava z dôsledkov a záporného postoja, atď.). V prípade, že sú chyby plánovania brané ako záporné, nemôže k plánovaniu vzniknúť kladný postoj. Dosť častý je aj motív zbytočnosti z dôvodu nepredvídateľnosti zmien v ekonomike štátu a vývoja trhu. Vytvorenie pozitívneho prostredia je jednoznačne záležitosťou vedenie firmy. Prognóza a plánovanie majú okrem odpovedajúcich nástrojov a metód, ktoré umožňujú systematický prístup, tiež silne tvorivé prvky, takže ekonomické riadenie, vytvárané prednostne podľa kritérií riadneho účtovníctva, môže byť pre potreby ekonomického riadenia dosť často aj prekážkou. Pre kvalitné finančné plánovanie platia nasledovné zásady:

úplnosť – zahrnutie všetkých relevantných údajov, jednoznačnosť – predpoklady a predstavy musia byť realizovateľné, kontinuita – plánovanie nesmie byť príležitostne používaný nástroj (získanie úveru, atď.), pružnosť – pri vývoji, ktorý sa odlišuje od plánu je potrebné plánovať alternatívne ciele a s

tým spojené opatrenia, hospodárnosť – závery plánu musia byť v ekonomickom vzťahu k nákladom, porovnanie plánu a skutočnosti – porovnanie musí byť rýchle a bezprostredné hneď po

ukončení daného obdobia tak, aby bolo možné na základe rozborov urobiť účinné opatrenia. Prognózy a plány sú vtedy dobré, ak dávajú impulz do budúcnosti a umožnia stanoviť potrebné opatrenia. Úlohy a nástroje ekonomického riadenia projektov a podniku Strategické riadenie - znaky:

o údaje nie sú presnými nákladmi a výnosmi, ale sú relatívnymi hodnotami, o cieľom myslenia je zabezpečiť úžitok cieľovej skupine,

108

o časový horizont je otvorený do budúcnosti, o zisk nie je cieľom podnikateľského jednania, ale dôsledkom správnej stratégie.

Strategické riadenie – metódy:

o scenáre, o plánovanie a vývoj zásobníka zákaziek – portfólio, o rozbor strategických medzier a ich vývoj, o rozbor závislostí ((strategická bilancia), o rozbor silných a slabých stránok a ich vývoj, o systém skorého upozornenia s uvedením relevantného vývoja a jeho sledovanie.

Operatívne riadenie:

OBLASŤ HLAVNÝ NÁSTROJ PLÁNOVANIA HLAVNÝ NÁSTROJ KONTROLY

Rentabilita Rozpočet výkonov Krátkodobé účtovanie zisku

Likvidita Finančný plán Finančno – ekonomická kalkulácia príjmov a výdajov, súhrnná bilancia pohybu kapitálu

Hospodárnosť Rozpočtovanie plánovaných nákladov Analýza odchýlok

Taktické riadenie: Zabezpečuje bezprostredné riadenie a koordinácia v podniku. Poskytujú základné údaje pre operatívne riadenie. Ide o dispozičné listy na kontrolu likvidity a jej riadenie, predbežnú a výslednú kalkuláciu zákaziek, štatistiku zákaziek, údaje o predaji a zákazkách v porovnaní s minulým rokom a rozpočtom, kontrola disponibilných výrobných kapacít v personálnej oblasti, kontrola termínov, kontrola a rozbory správ, atď.

10.2 Nástroje operatívneho ekonomického riadenia Nástrojmi operatívneho ekonomického riadenia sú:

o rozpočet výkonov

109

o finančný plán o plánovaná bilancia o kalkulácia plánovaných nákladov.

V procese plánovania je možné využiť rad prognostických metód. Môžeme použiť:

o metódy, ktoré vychádzajú z minulých údajov (exponenciálne vyrovnania, regresné analýzy, lineárne alebo rastové trendy),

o prognózy, ktoré vychádzajú z cieľov v jednotlivých segmentoch (tržby predajcov, geograf. Segmentov, …),

o prognózy na základe skutočných potenciálov a ich plánovaného využitia (lepšie využitie strojov a z toho aj vyššia výroba),

o prognózy založené na úspechu zvolenej stratégie (vývoj trhu, …), o prognóza na základe konjunktúrnych vplyvov a v minulosti zistenej korelácie medzi vývojom

podniku a vývojom konjunktúry, o prognóza na základe skupinového hodnotenia a modelov (prognózy Delphi, očakávané

hodnoty, simulácie, pravdepodobnosti, …), o prognózy na základe súčasných vzťahov s dodávateľmi a odberateľmi a ich očakávaného

vývoja. Voľba vhodnej metódy je prvým predpokladom úspechu firmy.

10.2.1 Prognóza obratov (tržieb) a výkonov podniku Obrat pre potreby plánovania si definujeme ako výkon za dané obdobie (mesiac, štvrťrok, rok) fakturovaný tretím osobám, t.j. osobám nepatriacim podniku. Neuvažujeme teda obrat, ktorý sa týka materskej alebo dcérskej spoločnosti, ale len tretej osoby, aj keď týmito zúčtovaniami sú spojené výkony medzi podnikmi. Výkon v tomto ponímaní vypočítame ako:

110

Tržby (obrat) + / - zmeny stavu nedokončenej výroby hotových výrobkov nevyúčtovaných výkonov Pre výpočet likvidity je vhodné rozdeliť položky nedokončená výroba a hotové výrobky na nepredané a predané výrobky (produkty na sklade, prípadne pre výrobu – zákazky na sklad). V rozboroch odpočítame spravidla zníženie výnosov – rabaty, zľavy, vrátené produkty apod. Dôležité je pochopiť rozdiel medzi obratom (tržbami) a výkonom podniku ako jeho produkčnou silou pretože

sa zvyšuje objem produkcie na sklade, ak je výkon podniku väčší ako obrat, čo záporne ovplyvňuje riziko a likviditu podniku,

zníženie objemu produkcie na sklade a tým skrátenie výkonov v porovnaní s obratom je žiaduce vtedy, ak sklad je problémovou oblasťou, tj. z nejakých dôvodov je nesprávne štruktúrovaný. Ak naproti tomu je schopnosť podniku v oblasti dodávok v uspokojivom stave a dopyt na trhu je väčší ako výrobná kapacita, tj. výkon podniku je menší ako obrat, vzniká tu slabé miesto, ktoré je potrebné riešiť a odstrániť.

Pri plánovaní obratu je potrebné voliť metódy veľmi dôkladne, pretože podniky žijú z obratu a výnos je určovaný predovšetkým výškou obratu a na druhej strane trh a jeho vývoj, t.j. oblasť mimo podnik je najcitlivejšia k neplánovým alebo neplánovateľným zmenám. Prehľad metód prognózovania obratu použiteľných v spoločnostiach: Tabuľka č. 15

Výrobný podnik

Obchodný podnik

Podnik dopravy

Podnik služieb

Hodnotenie predajcov Hodnotenie predajcov Hodnotenie predajcov Hodnotenie predajcov Príjem zákazok Vývoj konjuktúry Možné využitie kapacít Plánovaný predaj na

jednotku kapacity

111

Zákazky v jednaní a priemerný počet uzatvorených zákazok

Vývoj bezprostredných konkurentov, reklamná činnosť

Predajná cena za km, hodinu, deň, tonu užitočného nákladu

Plánovaný predaj na jednotku kapacity (spravidla prac. Hodiny)

Výrobné kapacity a ich predajná hodnota (hodinová sadzba, atď.)

Úspychy odbyrateľov pri predaji (vo veľkoobchode)

Plánovaný objem predaja (km, atď.)

Propravené kontakty

Plán zvýšenie / zníženia obratu Uplynulý vývoj a sezónne trendy

Sezónny vývoj Vývoj stálych zákazníkov

Nové výrobky a ich vývoj na trhu

Kalkulácie pomocou ukazovateľov (priem. Obrat na predavača, na m2 predajnenj plochy,…)

Vývojové tendencie hlavných odbyrateľov (manažment, závodná doprava, konkurencia, vývoj trhu u odberateľov)

Vývoj ceny ne jednotku kapacity

Vývojové trendy so sezónymi výkyvmi

Medzinárodné obmedzenia, povolenia jázd, …

Vývoj ponuky

Pri voľbe metódy je potrebné dať pozor na to, aby vyhovovali naplánovaným alebo súčasným štruktúram podniku a bola možná kontrola dosiahnutia / nedosiahnutia cieľa. V prípade, že podnik ponúka väčšie množstvo produktov plánujú sa hlavné druhy, ostatné sa zahrnú do plánu paušálne. Plánovanie sa robí podľa skupín, ale môže sa robiť aj podrobne tak, aby sme získali podklady pre plánovanie nákupov a skladov, ale kontrola sa robí len paušálne. !!! Ak sú zistené väčšie odchýlky, musíme prepočítať náklady na zlepšenie informačného systému a ich užitočnosť. Prognóza obratu vo výrobnom podniku a) Zákazková – kusová výroba

Najmenším modulom plánovania obratu je predbežná kalkulácia zákaziek. Vzhľadom ku rôznej štruktúre o objemu zákaziek môžeme robiť účelne prognózu obratu len vtedy, ak ju budeme môcť použiť u štrukturálne nemenných prvkov. Tu sa ponúka, najmä pre vyššie spomenutú štruktúru,

112

prognóza, ktorá vychádza zo súčasných kapacít, napríklad pracovných hodín personálu, strojových hodín a ich predajnej ceny. Prognóza odbytu pracuje nasledovným spôsobom: Materiál + plánovaná materiálová prirážka + odpracované hodiny x zúčtovacia sadzba Tabuľka č. 16 - Prognózovaný obrat

Mes

iac

Po

čet

pra

c.

dň

ov

Po

čet

pra

c.

ho

dín

Počet pracovníkov

Možné hodiny

Podiel prítomných

Hodiny prítomnosti

Podiel výkonov

Odpracova-né hodiny

Ho

din

ová

sa

dzb

a

Odpac.hod. x hod.sadzba

P S P S P S P S P S P S P S

V jednotlivých prípadoch je potrebné robiť spresnenia, najmä pri plánovaní slabých miest v kapacitách. b) Sériová výroba Výrobky sú obyčajne uvedené v cenníkoch a sú určené pre určitú cieľovú skupinu. Produkty majú rovnakú alebo podobnú štruktúru. Prognózovaný obrat sa počíta viac alebo menej podrobne v závislosti od počtu produktov nasledovne:

Odbytové množstvo (produkty) x predajná cena za kus V jednotlivých prípadoch je vhodné členiť odbytové množstvo podľa:

miesta predaja

113

kanálu odbytu miesta odbytu skupiny zákazníkov potreby slabých miest vo výrobe potreby nakupovaného materiálu (tovaru) – slabé miesto je likvidita atď.

Predajná cena za druh produktu podľa:

rôznych skupín odberateľov miesta predaja atď.

Prognóza obratu v obchodnom podniku Nie je tu možná podrobná prognóza každého produktu, alebo je možná pri vysokých nákladoch. Prognóza sa robí na základe väčších modulov, napríklad:

skupín druhov tovaru ponukovej plochy (obrat na 1 m2 regálu, obrat na m2 predajnej plochy, …) predajný potenciál (obrat na predavača), príspevok na krytie nákladov (príspevok na úhradu) podľa skupín. Štruktúry majú

rovnocennú formu a správajú sa v oblasti výnosov a nákladov s tendenciou ku konštantám (vysoký podiel nákladov na udržanie podniku v prevádzkyschopnom stave s dobre prognózovateľnou štruktúrou, s nepatrnou flexibilitou vo výkyvoch pri rôznom vyťažení a variabilnými nákladmi, ktoré majú malé výkyvy vo vzťahu ku obratu.

Indikátormi sú:

prognóza a kontrola nákladov na udržovanie podniku prognóza a kontrola vývoja obratu v najdôležitejších skupinách tovaru, prípadne v

najdôležitejších skupinách príspevkov na úhradu.

114

Prognóza sa robí:

extrapoláciou minulých údajov s prihliadnutím k sezónnym výkyvom, ohodnotením predavačov, stanovením ročných úloh a periodizáciou, použitím prognózy konjunktúry v odvetví s prihliadnutím k minulej korelácii medzi vývojom

vo vlastnom podniku a konjunktúrou v odvetví. V maloobchode sa robí prognóza vrátane daní a to z to dôvodu, že najmä u predajcov pri hodnotení, plánovaní a rozbore odchýlok by mohlo dôjsť k nejasnostiam. Ak cieľová prognózovaná hodnota nezodpovedá cieľu podniku, musíme vzniknutú medzeru vyplniť príslušnými opatreniami, ak to nie je možné, urobíme korekciu cieľa. Prognóza obratu v podniku dopravy Pri plánovaní sa vychádza z kapacity a jej plánovaného využitia. Kapacita znamená:

počet vozidiel a ich nosnosť, počet pracovných dní vozidla, počet prognózovaných voľných dní, počet vodičov a ich pracovný čas, realizované priemerné rýchlosti a čakacie doby.

Kapacita je vyjadrená vo veličinách, ktoré sú základom ku kalkulácii cien. Ide zvlášť o:

ubehnuté kilometre (prázdne a naložené), odpracované dni, počet miest, kde vodiči jazdia, čas nakládky a vykládky, počet vodičov při diaľkových jazdách, tonkilometre, odpracovné hodiny.

115

Prognóza obratu v podniku služieb Pre prognózu sa používa:

kapacita a jej vývoj, využitie kapacity (v minulosti s prihliadnutím k trendom), vývoj pracovnej doby, nové organizačné formy a nové technológie vo vlastnom podniku, cena za jednotku kapacity a jej vývoj.

Jednotkou kapacity v oblasti služieb je odpracovaná hodina, ktorá je cenovo diferencovaná podľa kvalifikácie. Prognóza zníženia výnosov Pri prognózovaní je potrebné uvažovať s nasledovným znižovaním výnosov: a) Zníženie výnosov v dôsledku chyby produkty alebo nekvalitnej služby

Príčina

Škoda / riziko

Nadmerné dodávky produktov, ktoré zákazník vrátil

Náklady na spätnú prepravu, skladovanie a rizikový odbyt

Nedodanie produktov Ušlý obrat, ak zákazník nepožaduje dodávku produktov alebo ak omylom nebola fakturovaná celá dodávka, dodatočné dopravné náklady, náklady na nové spracovanie, náklady na dodatočnú výrobu

Produkty boli dodané poškodené Obdobné náklady jako predtým

Produkty poškodené alebo ukradnuté behom prepravy

Náklady len ak produkty neboli poistené

116

Táto skupina by mala byť evidovaná štatisticky v podniku. Ak nie je k dispozícii, potom nie je možné urobiť solídnu prognózu, pretože vzniknuté náklady zostanú v súhrnných položkách. Riešenie sa robí organizačnými opatreniami. b) Zníženie výnosov v dôsledku platieb zákazníkov Prognózujeme zľavy podľa zákazníkov. Môže dôjsť k strate z dôvodu nesolventnosti zákazníka. Z toho dôvodu je potrebné vedieť dokázať, že produkty pochádzajú z vášho podniku a dodávka nebola zaplatená. Pracovníci controllingu, marketingu a finančného oddelenia stanovujú prijateľnú výšku zliav a platobné podmienky. c) Zníženie výnosov z insolventnosti odberateľa Predstavujú pre prognózu kalkulačné riziko a mali by mať pre prognózu nasledovnú štruktúru:

rozptyl zákazníkov, podiel rizikových zákazníkov a ich vývoj, vývoj odvetvia v cieľových skupinách, všeobecný vývoj platieb v cieľových skupinách, kontrola skorého a oprávnene uplatneného nároku, kontrola koncepcie zlepšenia dlžníka z hľadiska jeho vplyvu na vlastný podnik, kontrola možnosti, ako čo najrýchlejšie obdržať späť uhradené dane zo strateného nároku

voči zákazníkovi. d) Zodpovednosť za výrobok Zahrňuje zodpovednosť za samotný výrobok a za škodu, ktorú vadný výrobok spôsobil. Pre podnik a zabezpečenie ekonomického riadenia to znamená väčší dôraz na kvalitu. Prognóza nákladov Prognóza nákladov by mala zohľadňovať nasledovné kritériá:

117

prognózovateľnosť – východiskové body pre max. spoľahlivú prognózu, kontrolovateľnosť – jednoduchá evidencia skutočných výdajov rozsah rizika pri chybových prognózach, tj. podľa významu druhov nákladov v celkových

nákladoch podniku, pôsobenie na výdaje, t.j. podľa času a ovplyvniteľnosti výdajov, modulárne prepojenie s rôznymi druhmi účtovníctva (finančné, nákladové, kalkulácia

príspevkov na úhradu, nákladov, výpočet likvidity, kalkulácia plánovaných nákladov Hlavné skupiny nákladov sú: 1. Náklady pôsobiace na výdaje, t.j. náklady, ktoré sa v prognózovanom období stanú výdajmi. 2. Náklady, ktoré nepôsobia na výdaje, t.j. náklady, ktorých pôsobenie na výdaje vznikajú s

časovým odstupom od prognózovaného obdobia. 3. Príležitostné náklady – nevznikajú ako náklady, ktoré majú význam pre podnikateľské

rozhodnutia. Vhodná je nasledovná klasifikácia nákladov:

jednotkové náklady odbytu, jednotkové náklady výroby, náklady založené na zmluvných alebo zákonných ustanoveniach, náklady v dôsledku autonómnych cieľov podniku, ich výška je kontrolovaná už pred ich

vznikom, náklady závisiace na vlastných a cudzích platbách a na spôsobe financovania, náklady na vlastnú dopravu, ostatné náklady pôsobiace na výdaje.

Samozrejme, každý podnik si ich môže navrhnúť a upraviť podľa svojich individuálnych požiadaviek. Jednicové náklady odbytu Sú to také náklady, ktoré vznikajú v súvislosti s odbytom. V podstate ide o zvláštne jednicové náklady na predaj a odbyt najmä:

118

provízie prepravné obaly náklady na export prepravné prepravné poistenie bankové výdaje na prevod a výmenu peňazí licenčné poplatky atď.

V nasledovnej tabuľke je uvedený príklad podkladov rozpočtu a úloh ekonomického riadenia: Tab. č. 17

Nákladový druh Rozpočtový podklad Opatrenia v riadení pri plánovaní

Provízia Prognózovaný obrat na predajcu Kontrola stanoveného cieľa na predajcu v zmysle podnikových cieľov

Systém odmeňovania predajcov Styčné body pre výpočet a výplatu provízie (zákazky, obrat)

Kontrola systému odmeňovania ohľadom nákladov a motivácie

Zodpovednosť predajcov za výpadok Robor závislosti podniku na zásupcoch a naopak

Dopravné obaly Počet balených kusov Analytický rozbor oblov podľa cien Technické požiadavky na obaly Hľadanie alternatívnych metód balenia Cena za prikúpené množstvo (stupne rabatu)

Kontrola výberu dodávateľov

Čas potrebný na zabalenie Kontrola odoberaného množstva obalového materiálu

Potrebné baliace stroje (plánovnaie kapacít)

Kontrola hospodárneho využívania obalového materiálu

Prepravné Poštovné a železničné tarify Kontrola alternatívnych dopravných ciest Tarify ostatných prepravcov Kontrola výberu prepravcov Počet balíkov Počet dodávateľských jednotiek Plánovanie obrátok ……

119

Dopravné poistenie Ponuky poisťovní Kontrola účtovania nákladov, poistneie rizík Počet preprav Kontrola alternatívnych ponúk Hodnota preprav Kontrola vlastných dodacích podmienok

Bankové výdaje Bankové tarify Kontrola alternatívnych ponúk Počet príjmov platieb Hodnota platieb v cudzej mene Kontrola, či ponpkané podmienky

zodpovedajú postaveniu podniku na trhu Náklady na zabezpečenie kurzov Kontrola účelnosti zrážok v cudzej mene

Licenčné poplatky Licenčná zmluva Prognóza obratu licenčných výrobkov

Jednicové náklady výroby Môžeme sem zaradiť náklady na vlastný výkon podniku, t.j. na splnenie poslania podniku vo variabilnej oblasti, prípade v oblasti limitných nákladov. Podľa typu podniku ich možno členiť: Tab. č. 18

Podnik Nákladový druh Výrobný podnik materiálové náklady (výrobný, pomocný a pod.)

mzdové náklady náklady na energiu náklady na cudzie výkony náklady na opotrebenie podmienené spotrebou

Obchodný podnik objem predávaného tovaru variabilná časť nákladov súviasiaca s odbytom

Dopravný podnik mzdové náklady náklady na pohonné hmoty, oleje, .... odpisy podmienené spotrebou a opravy vozidiel a pneumatík

Podnik služieb mzdové náklady materiálové náklady náklady na cudzie výkony

Prognózovanie materiálových nákladov je veľmi obťažné, ale riadenie bez účinnej regulácie materiálových nákladov nevzbudzuje dôveru.

120

Prognostické metódy sú nasledovné: a) Prognózovanie materiálových nákladov podľa kusovníka Podmienkou pre túto metódu prognózovania je podrobná materiálová kalkulácia každého produktu alebo zákazky. Príklad formulára pre plánovanie je uvedený v nasledovnej tabuľke: Tab. č. 19

Jednicový materiál ( 1 jednotka = ...............)

Materiálové náklady na výrobu

Druh materiálu

Jednicová spotreba

Jednicová cena materiálu

Celková cena za jednotku výroby

Vyrobené množstvo

Materiálové náklady

P S P S P S P S P S

Predpoklady potrebné pre plánovanie:

podrobný plán odbytu z toho vychádzajúci plán výroby

Pre plánovanie likvidity ako základ musí byť zostavený podrobný plán nákupov. Prognózu materiálových nákladov urobíme vynásobením kusovníkového údaja za druh produktu počtom kusov pre predpokladaný odbyt, alebo sčítame posledný stĺpec pre plánovaný odbyt všetkých druhov produktov. Taktiež je možné potrebné údaje získať násobením odbytového množstva nákladovým faktorom každého druhu materiálu. Tieto údaje slúžia k hrubej prognóze hodnoty jednotlivých druhov materiálu a tým aj ako podklad pre výber dodávateľov, pri posudzovaní rôznych dodávateľov, pri úverovaní určitých dodávateľov a pod.. Ak je počet druhov produktov veľký, doporučuje sa:

121

robiť kalkuláciu podľa špecifikácie len u najdôležitejších druhov produktov, t.j. skupina A a B

(kritériom pre A, príp. B je výška materiálových nákladov jednotlivých druhov), paušálna prognóza u výrobkov C.

b) Prognóza materiálových nákladov pomocou ukazovateľov Najdôležitejšie ukazovatele prognózy sú:

počty kusov % hodnoty obratu, príp. z výkonov podniku podiely materiálu vo vzťahu k výrobnej kapacite.

Príklad: Podnik vyrobil v minulom roku 10 000 kusov jedného produktu a v tomto roku ich plánuje vyrobiť 11 000 kusov. Materiálové náklady boli v minulom roku 100,- € na kus, v tomto roku sa počíta so zvýšením cien o 5 %. Materiálové náklady: • minulý rok 10 000 x 100 = 1 000 000,- • súčasný rok 11 000 x 105 = 1 155 000,- Opatrenia, ktoré musí podnik vykonať: • hľadanie alternatívnych dodávateľov, • preveriť, či môže zrušiť subdodávky, ak bude prognóza obratu záporná, • preverenie likvidity (je likvidita ako slabé miesto dostatočne dotovaná), • preverenie vplyvu na skladové kapacity, • atď. Ako druhú kontrolu by mal podnik vyjadriť svoje materiálové náklady percentom z obratu, prípadne výkonov podniku, ktoré stanovíme

122

na základe relácií v minulom roku na základe zmenenej štruktúry

Príklad: • predajná cena bez dane 200,- 100 % • podiel výrobku 100,- 50 % Podiel sa zvýši v prognózovanom roku na 105,-. Aby sa zachovala rovnaká relácia, musela by byť predajná cena bez ohľadu na ostatné faktory 210,-, teda stúpnuť o 10,- €. Ak uvažujeme z predpokladom predajnej ceny 205,- € prognózovaná hodnota (podiel výrobku požadovaný) by mal byť:

105,- x 100 / 205 = 52,2 % !!! Relatívne prognózované hodnoty môžu vyvolať nebezpečnú vlastnú dynamiku. Ak výnosy nie sú dostatočné, stačí nepatrná záporná odchýlka u materiálových nákladov, aby sa podnik dostal do oblasti straty. V takých prípadoch je potrebné, pokiaľ je tom možné, rozpustiť skryté rezervy v sklade, aby sa vyrovnal vývoj výnosov. Nedostatky týchto metód prognózovania: a) prognóza podľa kusovníka

• nie je evidovaná potrebná nadvýroba, • nie sú evidované záručné práce, • neprihliada k chybám v materiály vo výrobe, • zmeny druhov používaného materiálu, • sú nesprávne vyhodnocované zmeny cien používaných materiálov, • ..... b) paušálne metódy

123

• cenové zmeny vo východiskovej základni, • cenové zmeny používaných materiálov, • zmeny druhov výrobkov, • ležiaky, • podiel príležitostných predajov, • .... c) obecné problémy

• chybná dodávka • chybné prebratie tovaru • chybné objednávky materiálu na zákazky • prekonané módne vzory, • chybné ďalšie zaúčotovanie, • nezistené chyby u dodávateľa, • .... Formulár pre plánovanie a kontrolu materiálových nákladov Vychádza z nasledovných predpokladov: • obrat (plán - skutočnosť), • spotreba materiálu (plán - potreba - skutočnosť), • nákup materiálu ( plán - skutočnosť), • zmeny skladu (plán - potreba - skutočnosť). Z učtárne je možné získať údaje o obrate a nákupe materiálu. Materiálové náklady požadované dostaneme ako

skutočný obrat x % spotreby materiálu podľa prognózy Zmeny stavu skladu vypočítame:

nákup materiálu - spotreba materiálu

124

t.j. pri vyššom nákupe materiálu ako sú materiálové náklady sa zväčšujú stavy na sklade, pri menšom nákupe sa stavy znižujú. Údaje sa využívajú pri výpočte likvidity a to:

plánovaný obrat pre prognózu príjmov z obratu, plánovaný nákup materiálu pre prognózu výdajov na materiál, plánované zmeny stavu skladov pre prognózu viazania alebo uvoľnenia kapitálu v sklade.

Plánovanie materiálových nákladov: Int Interpretácia príkladu: Materiálové náklady: Inventúra na konci roka umožňuje zistiť rozdiely medzi požadovanými a skutočnými materiálovými nákladmi. Výpočet: skutočný nákup t.j. skutočné zvýšenie skladu.

Mesiac Obrat Spotreba materiálu Nákup materiálu

Obrat kumulovane Spotreba materiálu

kumulovane

Zmena skladu

P S % P Potr. S P S P S P Potr. S P Potr. S I. 1000 800 50 500 400 600 700 1000 800 500 400 +100 +300

II. 500 600 50 250 300 300 400 1500 1400 750 700 +50 +100

II. 500 400 50 250 200 300 400 2000 1800 1000 900 +50 +200

IV. 1000 700 50 500 350 800 700 3000 2500 1500 1250 +300 +350

V. 1500 1300 50 750 650 800 900 4500 3800 2250 1900 +50 +250

VI. 1000 900 50 500 450 200 300 5500 4700 2750 2350 -300 -150

VII. 800 1000 5 400 500 400 500 6300 5700 3150 2850 - -

VIII. 800 1100 50 400 550 600 500 7100 6800 3550 3400 +200 -50

IX. 1400 1500 50 700 750 900 800 8500 8300 4250 4150 +200 +50

X. 1000 1000 50 500 500 400 600 9500 9300 4750 4650 -100 +100

XI. 1000 1100 50 500 550 600 700 10500 10400 5250 5200 +100 +150

XII. 1500 1400 50 750 700 600 400 12000 11800 6000 5900 6900 -150 -300

CELKOM 12000 11800 50 6000 5900 6200

5500 6900 - - - - - +500 -1000 +700

125

Obrat: ročný obrat bol o 200 nižší, ale vysoký pokles na konci júla (- 600 až -700) bol vyrovnaný v druhom polroku. Je to v dôsledku marketingových opatrení. Spotreba materiálu: Plánovaná potreba materiálu bola prekročená o 200, požadovaná potreba materiálu (skutočný obrat x plánovaný % - ny podiel) bola prekročená o 300. toto číslo zodpovedá zmenám skladu potreba - skutočnosť. V % - tách z obratu robili materiálové náklady 52,5 % namiesto 50%. Ekonomické opatrenie: Zistiť príčiny, zistiť dĺžku trvania týchto záporných zmien, vypracovať proti stratégiu. Nákup materiálu: Nákup materiálu nereagoval na záporný vývoj obratu v 1. polroku, v priemere boli nákupy väčšie ako sa predpokladalo. Vzhľadom k nákupnej politike, došlo k dodatočnému viazaniu kapitálu na sklade vo výške 1 ,il. Sk. Ekonomické opatrenie: Usporiadať sklad, preveriť, či v sklade nie je väčšie množstvo nepredajného tovaru. Podľa stanoveného cieľa vypracovať plán likvidity. Prognóza jednicových mzdových nákladov Náklady výrobných pracovníkov (jednicové mzdy) sa pripočítavajú k jednicovým nákladom. Prognózu je veľmi obťažné stanoviť z dôvodu zvyšovania automatizovanej, resp. čiastočne automatizovanej výroby. Prognóza v závislosti od výkonu je preto obtiažna. Je možný aj nárast týchto nákladov pri klesajúcej zamestnanosti. Z toho dôvodu je vhodné prognózovať ako jednicové náklady len tie mzdové náklady, ktoré odpadnú, keď sa výkon podniku nerealizuje. Prognóza jednicových nákladov na energiu Ako jednicové sa prognózujú len tie náklady, ktoré sú vyvolané výrobným procesom. Uvádzame tu tie náklady, ktoré sa dajú merať alebo iným spôsobom fyzicky evidovať.

126

Prognózy zahrňujú: a) Plánovanie výroby: Výrobné prostriedky a ich spotreba. Dĺžka použitia energie u výr. strojov. Veľkosť spotreby energie. b) Prognóza celkovej spotreby elektrickej energie. c) Prognóza špičkovej spotreby. spotreba, kde môže dôjsť k prekročeniu limitu a tým zvýšeniu nákladov. d) Prognóza vývoja cien u jednotlivých nositeľov energie. Ekonomické opatrenia:

kontrola možnosti použitia alternatívnych zdrojov energie, kontrola hospodárnosti využívania energie (vypínanie strojov, spotreba pri chode

naprázdno,...), preverenie alternatívnych dodávateľov, preverenie účelnosti vlastných skladov energie.

Náklady, ktorých vznik, výška a zrušenie závisí primárne na zmluvných alebo zákonných ustanoveniach Táto skupina tvorí podstatnú časť nákladov a výdajov podniku. Dá sa však relatívne presne prognózovať: Patria sem predovšetkým nasledovné nákladové druhy:

osobné náklady opatrenia pre odstupné platby za odstupné poistenie nájom leasing servis, opravy a udržiavanie dane licenčné poplatky

127

Problémy, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti s prognózovaním, sú: • nerozlíšenie medzi pracovnou dobou a produktívnou prácou, • málo sa zohľadňujú prognostifikované zvýšenia, • neprihliada sa k zmenám taríf odmeňovania, • neberú sa v úvahu zmeny v pracovnej dobe, dovolenky, ... • neuvažuje sa s rozpočtom na cezčasy, • nezohľadňujú sa príplatky, • príp. dodatočné náklady, ktoré vznikajú v tejto súvislosti. Náklady, ktoré vznikajú stanovením autonómnych cieľoch v podniku a u ktorých možno kontrolovať ich hodnotu už pred ich vznikom Tieto náklady je možné priamo kontrolovať pred uzatvorením zmluvy (zákazky a pod.) s dodávateľmi. Tým možno zabezpečiť aj ich porovnateľnosť s rozpočtom a udržať ich v plánovaných hodnotách. Tieto položky poukazujú na serióznosť plánovania, následného prognózovania a vôľu splniť plán v spojení s odpovedajúcou disciplínou pri sledovaní nákladov. Náklady možno rozdeliť do týchto skupín: a) Náklady na marketing: • náklady na reklamu • náklady na stimuláciu predaja a public relations • náklady na výstavy • náklady na prieskum trhu • náklady na školenie predajcov b) náklady na výskum a vývoj c) náklady na poradenstvo d) náklady na ďalšie vzdelávanie

128

e) malé investície do DIM. Tab. č. 19 Náklady na marketing Ak existujú rozpočty v tejto oblasti, sú obyčajne rámcové alebo skôr priania. Opatrenia vyplývajúce z neúspechov sú meradlom serióznosti menovaných cieľov. Rozpočet na reklamu možno stanoviť napríklad metódami:

čo si môžeme dovoliť, % z obratu,

Nákladový druh Podklad pre rozpočet

Náklady na reklamu náklady reklamnej agentúry náklady na vypracovnaie konceptu náklady na reklamné prostriedky

náklady na médiá ................

Stimulácia (public relations) druh a množstvo použitých nástrojov Honoráre náklady na služobné cesty ...........

Náklady na výstavy - prenájom stánku - aranžovanie stánku - postavenie stánku - náklady na prevádzku a reklamu - ...............

ponuky usporiadateľov výstavy verejné príplatky plánovaná účasť zamestnancov

Prieskum trhu ponuky príslušných firiem Náklady na školenie predajcov honoráre

cestovné náklady poplatky za seminár prenájom miestností

129

keď dostaneme ponuku od reklamných agentúr, keď nemôžeme nerobiť reklamu.

Najmä posledné dve metódy môžu vyvolať prekročenie rozpočtu bez toho, aby sme dosiahli ciele. Profesionálne rozpočtovanie reklamy si vyžaduje aj jej profesionálny koncept, ktorý by mal byť v tvare: 1. Situačná analýza:

• objednávateľ (obrat / pozícia na trhu, organizácia, podniková politika), • produkty (obrat, trendy, podiel na trhu, štruktúra kupujúcich, ...), • trh, • stanovenie cieľov a opatrenia, • problematika značky, • prieskum (medzery v informáciách, získavanie informácií), • výdaje agentúr.

2. Komunikačné stratégie: • ciele komunikácie, • cieľové skupiny, • umiestnenie, • obsah komunikácie.

3. Spracovanie a plánovanie médií: • dosiahnuteľné osoby, • komunikačný účinok, • nosič, médium, • tvorivá myšlienka, • projekty pre zvolené médiá, • tvorivá realizácia v príprave.

4. Realizácia. Rozpočtovanie reklamy bez tvorivých cieľov je alibistické.

130

Náklady na výskum a vývoj: Rozpočet na výskum a vývoj zahrňuje: Tab. č. 20

Podnik Oblasť

Výrobný podnik vývoj nových výrobkov

nových variantov výrobkov analytické spracovanie hodnoty výrobkov

získanie nových trhov vývoj nových metód odbytu nové možnosti použitia výrobku

Obchodný podnik hľadanie nových produktov nové formy komunikácie nové formy prezentácie získanie nových skupín zákazníkov

Dopravný podnik lepšieho riešenie dopravy

nové spôsoby prepravy Podnik služieb vypracovanie nových problémových riešení

získanie nového know how využitie nových technologických možností

Nákladové druhy pre rozpočtovanie sú: • pracovné hodiny na vývoji a odtiaľ odvodené osobné náklady • licenčné poplatky • náklady na patentovanie • materiálové náklady na vývoj • náklady na typizáciu • náklady na výrobu prototypu • nákladyna testovanie • odpisy skúšobných strojov a zariadení.

131

Opatrenia pri odchýlkach prognózy od cieľov Podľa rozpočtu neboli dosiahnuté minimálne podnikové ciele. a) Opatrenia riadiaceho pracovníka:

• analýza, ktoré nákladové položky sú záporné v porovnaní s minulosťou, • zistenie kritických položiek, • návrhy zodpovedným pracovníkom na nové poskytovaní nákladov.

b) Opatrenia vedenia:

• naplánovať opatrenia na vyplnenie prognózovaných medzier. Podľa rozpočtu dosahujeme minimálne podnikové ciele okrem výnosov. a) Opatrenia riadiaceho pracovníka zodpovedajú predchádzajúcemu prípadu. b) Opatrenia vedenia ako v prvom prípade, prípadne revízia cieľov. Rozpočet predaja ukazuje možnosti, pre ktoré nie sú dostatočné kapacity a) Opatrenia riadiaceho pracovníka:

• kontrola nákladov, rizík a doby potrebnej ne uvedenie nových investícií do prevádzky, • kontrola možnosti ďalšieho rozširovania kapacít.

Rozpočtu predaja signalizuje preťaženie slabých miest a nedostatočné vyťaženie ostatných oblastí. a) Opatrenia:

• koordinácia činnosti vedúceho marketingu (odbytu) a vedúceho výroby, • prípadná ďalšia marketingová aktivita pre nevyťažené oblasti, • preveriť, či je možné odľahčiť slabé miesta.

132

10.3 Finančné plánovanie a riziká V úvode tejto kapitoly je vhodné položiť si otázku: „Čo v súčasnej dobe najviac trápi manažérov firiem, prípadne iných podobne orientovaných organizácií, ako sú banky, poisťovne, príp. neziskové alebo rozpočtové organizácie?“ Iste mi dáte za pravdu, že sú nimi riziká, ktoré môžu ohroziť životaschopnosť organizácie, kde pracujú. Riziko je v súčasnosti definované rôzne a aj firmy ho môžu chápať v rôznych významových kategóriách, ako: • pravdepodobnosť či možnosť vzniku straty, neúspechu, • variabilitu možných výsledkov alebo neistotu ich dosiahnutia, • odchýlku skutočných od plánovaných (očakávaných) výsledkov, • pravdepodobnosť akéhokoľvek výsledku, odlišného od plánovaného (očakávaného), • nebezpečenstvo negatívnej odchýlky od cieľa (tzv. čisté riziko), • nebezpečenstvo chybného rozhodnutia, • možnosť vzniku straty alebo zisku (tzv. špekulatívne riziko), • neurčitosť spojená s vývojom hodnoty aktív (tzv. investičné riziko), • možnosť, že špecifická hrozba využije špecifickú zraniteľnosť systému. • atď. Z hľadiska riadenia podnikateľských rizík sa môže riziko chápať ako možnosť, že s určitou pravdepodobnosťou dôjde k udalosti, ktoré sa líši od plánovaného (projektovaného) stavu alebo vývoja. Rizík, ktoré môžu ohroziť funkčnosť organizácie je veľa a týkajú sa rôznych oblastí. Môžu to byť riziká policko-právne, teritoriálne, ekonomické, bezpečnostné, alebo rôzne špecifické riziká ako odbytové, spojené s inováciami, manažérske, zákaznícke, plánovacie, atď. Jedným z rizík, ktoré sú možno ešte dnes nedocenené, ale už sa objavujú, sú aj riziká informačné. Sú to nielen riziká, ktoré sa týkajú nedostatku informácií, ale v poslednej dobe v súvislosti s rozvojom informačných systémov sa objavujú nové riziká a tými sú riziká prebytku informácii. Manažéri sú zaplavení takým množstvom informácií a dokumentov, že dochádza k prípadom, kde už to proste nie je možné to množstvo informácii dôkladne prečítať, preštudovať a na základe nich prijať aj kvalifikované rozhodnutia.

133

Počítačové firmy v snahe o dosiahnutí zisku ponúkajú stále dokonalejšie informačné systémy, ktoré vedia v reálnom čase poskytnúť žiadanú informáciu. A tu vzniká jedno z najnebezpečnejších rizík, že sa stratí nadhľad na vecou, riadením firmy a začne sa strácať jej strategický smer v štúdiu nepreberného množstva informácií viac menej operatívneho charakteru. Z toho dôvodu sa začala v širšej miere rozvíjať aj teória Balanced Scorecard, ako nástroj integrácie množstva informácii a určovania smeru budúceho vývoja pomocou cieľov, ich meradiel a hýbateľov. Jednoduchým vodítkom v tejto sieti informácií môže byť téza známa z manažmentu, čo sa nevojde na jednu stranu je nepodstatné. Z toho dôvodu je potrebné dokumenty, resp. reporting firmy zjednodušovať a selektovať do informácií, ktorých nie je mnoho, ale majú vysokú vypovedaciu schopnosť. A práve táto myšlienka nás vedie k úvahe, čo je pre firmu najdôležitejšie, čo by si mala firma postaviť na prvé miesto vo svojej činnosti, čo je tou vlastne tou vodiacou niťou, ktorá ju vyvedie z bludiska informácií správnou cestou k vytýčenému cieľu a k efektívnemu fungovaniu aj po zmene ekonomických podmienok napríklad vstupom do Európskej únie začiatkom budúceho roka. To vedie jednoznačne k záveru, že hybnou silou sa stávajú správne vytýčené ciele, metódou finančné plánovanie a nástrojom finančný plán. Dobre postavený finančný plán sa stáva zárukou predvídania a znižovania rizík spojených s činnosťou firmy, návodom, ktorý pomáha firme na cestu k rozvoju a zvyšovaniu hodnoty firmy. Tým sa finančný plán stáva nástrojom strategického riadenia firmy v dlhodobom horizonte a kontrolou prostredníctvom odchýlok správnosti manažérskych rozhodnutí. Mnohé firmy majú svoju metodiku zostavovania finančného plánu a svoje zaužívané postupy. Cieľom tohto článku je ako pristúpiť k tvorbe finančného plánu a ako ho využiť na plnenie dlhodobých strategických cieľov firmy. Schematicky by sme tento proces mohli znázorniť nasledovne – obr. č. 24 V tomto modely je zakomponovaný celý cyklus finančného plánovania. Popíšeme si jednotlivé komponenty tohto procesu ako aj ich postavenie a význam vo finančnom plánovaní.

134

Obr. č. 24 – Proces finančného plánovania a jednotlivé väzby medzi plánmi Zdroj: vlastné spracovanie

Analýza súčasného stavu

firmy

(hospodárenie firmy, stav a

zloženie majetku a kapitálu)

Stanovenie dlhodobých a krátkodobých cieľov a vízie firmy (rast je hodnoty firmy)

Plán predaja Plán vývoja variabilných

nákladov

Plán vývoja fixných

nákladov

ziskov a strát Plán výnosov

Plánovaná súvaha - bilancia Plán cash flow

Projekcia finančných a ekonomických ukazovateľov

Projekcia úspešnosti firmy

(predikčné modely)

Vývoj hodnoty firmy a EVA

Investičný plán

Úverový plán

135

10. 3. 1 Analýza sú časného stavu ako východisko pre tvorbu finan čného plánu Východiskom pre tvorbu finančného plánu by mala byť dôkladná analýza činnosti firmy na úrovni blokov uvedených v schéme. To znamená, že firma musí poznať svoju súčasnú hodnotu, lebo do budúcnosti nebude môcť stanoviť smer jej vývoja. Napríklad súčasná hodnota firmy je 150 000 € a cieľ do budúcnosti je zvýšiť jej hodnotu v priebehu troch rokov na úroveň 170 mil. Sk. Tu stojí pred controllórmi, alebo pracovníkmi ktorí zabezpečujú tvorbu finančného plánu úloha, ako a akým spôsobom to docieliť. Môže byť mylná predstava, že je to možné len prostredníctvom zvyšovania zisku na takú hranicu, že docielime túto hodnotu. Je to len čiastkové riešenie, lebo len v súčinnosti s dobrým finančným riadením firmy je možné tento cieľ dosiahnuť. To znamená, že dobre zostavený plán ziskov a strát nepostačuje. Je potrebné na takej iste úrovni zostaviť aj plán vývoja majetku a kapitálu, lebo len súčinnosťou týchto dvoch plánov sme schopný dôjsť k uspokojivému výsledku. Odtiaľ vyplýva, že analýza súčasného stavu pre finančné plánovanie si vyžaduje aj dôkladnú analýzu stavu majetku a kapitálu firmy, výšku nevyužitých fixných nákladov, atď. Je tu množstvo faktorov, ktoré na tvorbu finančného plánu majú vplyv a odrazia sa v jeho výsledkoch – v projekcii finančných a ostatných ukazovateľov a v hodnote firmy. A tým je tu i množstvo rizík, ktoré ovplyvnia jeho činnosť. Plán predaja a plán variabilných nákladov Základným východiskom v tvorbe finančného plánu by mal byť plán predaja. Mal by byť zostavený menovite podľa produktov alebo produktových skupín, kde by bola uvedená projektovaná cena produktu (resp. produktovej skupiny) a objemy predaja v príslušnom období. Prvé dva roky by mali byť plánované mesačné, ďalšie dva roky doporučujeme štvrťročne, ďalšie roky postačujú údaje za rok. Víziu firmy je dobé mať zostavené na minimálne 5 rokov, maximálne doporučujeme 8, plánovať dlhšie časové horizonty nie je vhodné, i keď v prípade dlhodobých investícií je to potrebné. Vyžadujú si to tak banky, ako aj rôzne iné inštitúcie, ktoré poskytujú firmám cudzie zdroje na financovanie jej činnosti. Treba si však uvedomiť, že čím idete ďalej, tým je odhad nepresnejší a riziko nepredvídateľnejšie. Vstupnými údajmi cena a objem predaja dokážeme regulovať a ovplyvňovať výsledky firmy a tým aj zisťovať aj ich vplyv na projektované ukazovatele. Vo väzbe na plán predaja je možné veľmi efektívne naplánovať aj plán variabilných nákladov, lebo tieto vznikajú v súvislosti s

136

produkciou výrobkov. Od tohto plánu sa odvíja aj plán výroby a zásobovania a tým aj zmeny stavu zásob, ako jeden z údajov, ktorý potrebujem pre potreby zostavenie plánu ziskov a strát a súvahy. Jeho význam pre strategické riadenie je veľmi veľký, pretože ovplyvňuje prostredníctvom ceny cenovú politiku firmy v dlhodobom horizonte a prostredníctvom objemu predaja a ceny sortimentnú politiku. Na základe takto postavenej vízie firma dopredu vie ako a kedy ovplyvniť trh a prostredníctvom neho zákazníkov, aby dospela v určitom časom období k projektovaným výsledkom. Prostredníctvom neho môže vyvíjať aktívnu činnosť v oblasti marketingu najmä v marketingovej komunikácii. Plán predaja je aj výborným nástrojom pre marketigovú kontrolu a to vplyv ceny, objemu alebo sortimentu na výsledky firmy a možnosti ich ovplyvňovania. Ešte na záver si treba uvedomiť, že plán predaja netvoria útvary odbytu, ale útvary marketingu a aj kontrola a odchýlkové riadenie v tejto oblasti plne spadá pod úlohy marketingu. Plán fixných nákladov Druhým dôležitým plánom by mal byť plán fixných nákladov. Tento sa dá zostaviť v podstate nezávisle od plánu predaja a postupne ho korigovať v súlade s celkovou víziou firmy. Zahrňuje ostatné náklady, ktoré nie sú variabilné, zvláš náklady na personál, prípaden nákladové úroky, odpisy, alebo ďalšie položky, ktoré neboli pláne varibilných nákladov. O tom, či náklad je fixný alebo variabilný môžu podnikoví anallitici rozdhodnúť na základe rôznych metód a skúmaní vývoja nákladov, ako napríklad metódou najmenších štvorcov. Plán výnosov a nákladov Sumárne sa tieto tri plány môžu prejaviť vo forme výnosov a nákladov na báze analytických, prípadne syntetických účtov, ako je to uvedené na nasledujúcom obrázku. Tento plán vstupuje do plánu ziskov a strát, tak ako ho poznáme z praxe. Firmy si však dosť často tento výkaz modifikujú podľa vlastných požiadaviek. Plán ziskov a strát Tvorí jeden z najdôležitejších výstupov finančného plánu. V prípade, že firma má už vytvorený plán výnosov a nákladov, nie je žiaden problém ho zostaviť. Treba však podotknúť, že pre potreby

137

finančného plánovania a najmä z pohľadu budúcnosti, je vhodné ho zostaviť aj metódou kĺzavého plánovania pre tzv. fiškálne roky, ktorými sú každý ukončený mesiac. Je to z toho dôvodu, že ročný plán ziskov a strát môže zo začiatku skreslene ukazovať, že firma je v zisku, ale bilančný zisk je záporný. To nie je celkom pravda, len do tej miery, že hospodárenie firmy sa zlepšuje. V prípade, že sa na ročný plán ziskov interpretujú ukazovatele finančnej analýzy, najmä rentability, vychádzajú skreslené údaje a projekcia nám ukazuje, že firma je rentabilná, napriek tomu, že v skutočnosti nie je, len trend je pozitívny. Plánovaná bilancia Kým o pláne ziskov a strát sa dá povedať, že sa dá zostaviť pomerne ľahko, nie je to možné povedať o tvorbe plánovanej súvahy. Tu má väčšina podnikov veľké rezervy a v tejto oblasti majú aj najväčšie problémy s jej zostavením.

10. 4 Tvorba profesionálneho finan čného plánu Profesionálne zostavený finančný plán by mal pozostávať minimálne z nasledovných častí:

plán likvidity - plán cash flow, plán zisku a strát, plánovaná bilancia, finančná analýza.

V prípade potreby sa ešte tieto štyri základné plány môžu členiť na ďalšie plány v nasledovnom členení:

plán predaja, plán výnosov a nákladov, plán nákladov na personál, úverový plán, plán investícií, odpisový plán.

138

Keď je potrebné je možné toto členenie ďalej zjemňovať. Plánovacie obdobie pre zostavenie finančného plánu projektu je obyčajne 3 až 5 ročné. Rozdelenie plánovacích období v prípade tvorby projektov pre finančné inštitúcie je obyčajne ročné. V inom prípade sa prvé dva roky robia v mesačnom členení. Finančné plánovanie je vhodné robiť do predom pripravených tabuliek. Tabuľky sú vhodné preto, aby sa finančné plánovanie stalo prehľadnejším. Pri uvádzaní číselných údajov nedoporučujeme vyjadrovať sa v centoch alebo aj v €, postačuje na desiatky, resp. stovky €. Takéto výpočty nepôsobia presvedčivo, pretože je potrebné uvažovať aj so zmenami cien na trhu. Taktiež znižujú čitateľnosť a prehľadnosť plánu. Nevhodné je aj delenie ročných údajov príslušným časovým obdobím, ale výpočty uvádzať podľa sezónnych vplyvov a pravidelne za vymedzené časové obdobie. Správna prezentácia číselných údajov hovorí o kvalite zostaveného finančného plánu. Plán tržieb Tvorí aj príjmovú časť plánu likvidity. Umožňuje predvídať budúci vývoj tržieb v závislosti od predpokladaného vývoja situácie na trhu. Pri jeho tvorbe je potrebné uvážiť termíny platieb a objem tržieb. Premennými faktormi tohto plánu sú predovšetkým množstvo realizovanej produkcie alebo poskytnutých služieb za určité časové obdobie a cena jednotlivých poskytovaných výkonov. Pri stanovení tržieb je potrebné uvažovať s prípadnými zľavami pri predaji a rabatmi. Nezanedbateľný môže byť aj faktor rastu trhu vyjadrený v percentách. Pri dobrom podnikaní by mal mať tento faktor rastúci trend o 1 až 3% ročne. Pri dobre urobenom marketingu môže byť tento faktor aj vyšší a závisí od konkrétnych produktov, ktoré ponúkate na trhu. Ďalší predpoklad s ktorým je potrebné uvažovať je počet dní v mesiaci, počet pracovných dní a veľkosť dane z pridanej hodnoty. V prípade, že s daňou neuvažujeme priamo, vhodné je ju zahrnúť priamo do ceny produktov a pri výpočtoch veľkosti tržieb v jednotlivých obdobiach s ňou aj takto uvažovať. Predpoklady pri tvorbe plánu tržieb možno napríklad formulovať nasledovne:

139

objem predaja dosahuje hodnôt uvedených v tabuľke a vychádza z analýzy trhu, zľava a rabaty boli poskytnuté napríklad vo výške 1%, resp. neboli poskytnuté, zákazníci platia v priemere 4 týždne po obdržaní faktúry, ktorá sa im zasiela súčasne s

dodávkou tovaru. Čiastku uvedenú v poslednom mesiaci, resp. mesiacoch a ktorá bude realizovaná v ďalšom účtovnom období uvádzame v plánovanej súvahe ako pohľadávku. Súhrn tržieb za rok predstavuje ročný obrat, ktorého hodnota vstupuje do plánu zisku a strát. Predpokladá že produkty boli dodané a boli na ne vystavené faktúry, ktoré boli zaplatené. Nezaplatené faktúry na konci roka prechádzajú do ďalšieho účtovného obdobia, sú pohľadávkou, ale nie tržbou. Plán tržieb obsahuje najmä tieto základné položky:

tržby z predaja tovaru, tržby za predaj vlastných výrobkov a služieb, aktivácia, tržby za predaný investičný majetok, ostatné výnosy.

Pri zostavovaní plánu tržieb je potrebné vychádzať z prognózy obratov a výkonov podniku. Obraty môžeme označiť ako výkony podniku za dané obdobie fakturované tretím osobám, ktoré nie sú súčasťou podniku. Výkon podniku sa vypočíta ako Obrat + / - zmena stavu nedokončenej výroby hotových výrobkov nevyúčtovaných výkonov

140

Plán likvidity - cash flow Plán likvidity sa zostavuje pre jednotlivé časové obdobia. Je základným nástrojom na udržanie platobnej schopnosti podniku. Pred jeho zostavením je potrebné uvážiť niektoré dôležité skutočnosti a predpoklady. Zahrňujú predovšetkým termíny príjmov a výdajov, spozdenie platieb od zákazníkov, spozdenie preplácania faktúr dodávateľov, schémy výpočtu úrokov a výdajov na personál a pod. Pri uvádzaní tržieb je potrebné vychádzať z analýzy a situácie na trhu. Potrebné je zohľadniť aj skutočnosť, že jednotlivé platby prichádzajú zo 4 až 8 týždňovým oneskorením po odoslaní faktúr, ďalej je potrebné uvážiť dílerské prémie, rabaty, skontá, atď. Úvahy, z ktorých vychádzame by mali byť reálne a príslušný komentár k daným tabuľkám by mal zvýrazniť reálnosť stavu. Príjmy z tržieb by mali vychádzať z analýzy trhu, tak ako výdaje na personál by mali zodpovedať skutočnosti o personálnom zložení firmy v danom období. Plán nákladov na tovar, materiál a energiu ako súčasť plánu výnosov a nákladov Plán nákladov na tovar, materiál a energiu tvorí ďalší plán, ktorý bližšie uvádza rozpočtovanie výdajov na tovar, materiál a energiu v sledovanom časovom období. Pri jeho tvorbe je potrebné uvážiť časový sklz, ktorý môže nastať medzi podaním objednávky, dodávkou a platbou. Rozdiel môže byť od dvoch týždňov až po niekoľko mesiacov. Dodávateľ si plní svoj záväzok v okamihu dodania. U príjemcu, čiže Vás, vzniká záväzok, ktorý by mal nájsť odraz v plánovanej bilancii na prechode jednotlivých účtovných období. U dodávateľa sa prejavuje ako príjem, ale nie ešte tržba. Tržba nastane až po vyplatení peňažných prostriedkov a ich zaevidovaní na účte odberateľa alebo v hotovosti pri zvýšení stavu peňažných prostriedkov v pokladni. Tento časový sklz je relevantný pre plán zisku a strát, ale nie je relevantný pre plán likvidity a plánovanú bilanciu. Predpoklady, s ktorými by ste mali primárne uvažovať pri tvorbe tohto plánu sú:

faktúry za materiál a energiu sú uhradzované v priemere za 4 až 8 týždňov po dodaní, v prípade že je toto obdobie dlhšie alebo kratšie je potrebné túto skutočnosť uviesť,

vhodné je vychádzať z predpokladu, že faktúra je priložená k objednávke, čo nasvedčuje aj súčasnej hospodárskej praxi,

141

zľavy neboli poskytnuté, resp. len ojedinele a pre zjednodušenie sa s nimi neuvažuje; v prípade, že áno, je potrebné túto skutočnosť zohľadniť,

potrebné je uvážiť výdaje na nezaplatené faktúry a presunúť ich v prípade potreby do nasledovného účtovného obdobia.

Pri výpočtoch je potrebné vypočítať náklady na materiál, ktoré možno napríklad jednoducho vypočítať tak, že urobíte súčin nákupných cien materiálov a počtov finálnych výrobkov. Tým vypočítame náklady na materiál. V prípade, že uvažujeme aj zo skladovaním materiálu, surovín a pod., je potrebné uvažovať aj s nákladmi na skladovanie. Výdaje na materiál a energiu vstupujú tak do plánu likvidity ako aj do plánu zisku a strát. Nevyhnutné je však rozlíšiť položky výdaje a náklady, ktoré nie sú totožné. Náklady na služby zahrňujú výdaje spojené s poskytovaním služieb opravami a udržiavaním, cestovné, výdaje na daňových poradcov, účtovných poradcov, poradcov pre riadenie, ekonomiku, výdaje na finančné poradenstvo, výdaje na reklamu a propagáciu a pod. Údaje prechádzajú do plánu likvidity do položky výdaje na služby. Tak ako v predchádzajúcich prípadoch aj v tomto je potrebné uvažovať s nezaplatenými faktúrami ako pohľadávkami za minulé účtovné obdobie. Plán nákladov na personál Predstavujú v podnikateľských jednotkách pravdepodobne najvyššiu výdajovú položku. V tomto pláne by mali byť uvedené všetky výdaje spojené s personálom a to najmä mzdy a platy zamestnancov, ale aj podnikateľov, príplatky, odmeny, prémie s uvedením termínov ich realizácie vo forme zápisov do plánu výdajov na personál za príslušné časové obdobie. Potrebné je uvážiť aj vedľajšie osobné výdaje resp. náklady, ako je poistenie (platby poistného do sociálnej a zdravotnej poisťovne), príspevok do fondu zamestnanosti, prídavky, provízie, prípadne iné ďalšie výdaje spojené s prácou a odmeňovaním personálu ako prevádzka jedální, alebo príspevok na stravovanie a pod. V prípade, že si prepočet chcete zjednodušiť, môžete s týmito výdajmi uvažovať ako s paušálnou položkou - prirážkou k hrubému platu. Môžete uvažovať s nasledovnými prirážkami:

142

príspevok do fondu zamestnanosti ..... % sociálne poistenie ..... % dôchodkové poistenie ..... % zdravotné poistenie ..... % úrazové poistenie ..... % príspevok na dovolenku ..... % príspevok k tvorbe majetku ..... % príp. ďalšie paušálne platby na osobné výdaje ..... % daň z príjmu ..... % _____________________________ S p o l u 40 - 50 % Faktor prepočtu, s ktorým môžeme uvažovať môže byť hranica tohto intervalu, napríklad 40%. Náklady na personál určíme potom prenásobením výdajov koeficient 1.4 (1 + 0,4). Vzhľadom na súčasne platnú legislatívu v SR je vhodné uvažovať vždy s akuálnym a prognózovaným stavom. Mnoho podnikateľských subjektov využíva dnes leasing, ako spôsob na zabezpečenie investičného majetku firmy. Leasing umožňuje využívať majetok tak, že vo väčšej miere nie sú zaťažené finančné prostriedky firmy. Podnikateľský subjekt je zaťažený len splátkami, ktoré zahrňujú umorovaciu čiastku a časť úrokov a nákladov v súlade s uzatvorenou leasingovou zmluvou. K tomu, aby mohol predpovedať a sledovať tok prostriedkov - výdajov v tejto oblasti slúži plán výdajov na leasing. V pláne sa uvádzajú príslušné údaje v členení podľa jednotlivých príslušných období. Plán obsahuje splátky podľa jednotlivých položiek, do plánu likvidity však vstupujú tieto hodnoty v kumulatívnej forme. Úverový plán Tento plán je s pohľadu banky a z pohľadu zaťaženia úvermi jeden z najdôležitejších častí plánu likvidity a plánu ziskov a strát. Umožňuje presne zachytiť a naplánovať výšku splátok a termíny ich platieb. V prvej etape by mal byť zostavený podľa potrieb podnikateľského subjektu a požiadaviek na úver. V ďalšej etape by mal byť spresnený v závislosti a v súlade s plánom likvidity a primerane tomu odhadnuté termíny a výšky splátok. Jeho správne zostavenie Vám umožní ušetriť finančné prostriedky a poukáže na možnosť ich výhodného reinvestovania.

143

V pláne je vhodné každý úver a veľkosti splátok vrátane úrokov sledovať osobitne. Pri prechode do nového účtovného obdobia je potrebné uvážiť prevod čiastok z minulého roka, ktoré je potrebné ešte zaplatiť. Plán investícií Plán investícií tvorí jednu z dôležitých súčastí plánu likvidity. Uvádzajú sa tu investície v plnej hodnote ako výdaje, ktoré vstupujú do plánu likvidity. Nevyhnutné je dávať pozor na odpisy, ktoré sa prejavia až v plánovanej bilancii a pláne zisku a strát a neprejavia sa v pláne likvidity. Pri stanovovaní ich výšky je potrebné uvážiť, kde budú zahrnuté náklady na dopravu a inštaláciu investičného majetku. Obyčajne bývajú uvádzané ako súčasťou výdavkov na investície a môžu sa neskoršie odpisovať. Výdaje na investície sa často kryjú úverom, ktorý banka poskytne až napríklad po predložení faktúry. Súpis investícií sa uvádza ak plán výdajov na investície - investičný plán. Kumulatívna hodnota investícií prechádza do plánu likvidity. Pri podrobnejšom členení možno v pláne výdajov na investície evidovať nákupné ceny investícií, výdaje na dopravu a výdaje na inštaláciu na všetky investície a termín ich nadobudnutia. Doporučuje sa vo väčších podnikov členiť ich ešte podľa útvarov alebo stredísk. Po zostavení investičného plánu vo forme tabuľky výdajov na investície je potrebné spracovať odpisy investičného majetku a zostatkové hodnoty, pričom je potrebné prihliadať nielen k novým investíciám, ale aj existujúcemu investičnému majetku. Odpisy priamo nevstupujú do plánu likvidity, len vo forme investícií, ale odpisy ako ekonomická kategória vstupujú v hodnotovom vyjadrení do plánu ziskov a strát a plánovanej bilancie. Z toho dôvodu je potrebné brať na ne zreteľ a danú skutočnosť zohľadniť. Bližšie sa o postupe tvorby plánu odpisov pojednáva v kapitole „Odpisový plán“. Vhodné je zostaviť prehľad o súčasnom a postupne nadobúdanom investičnom majetku a do plánovanej bilancie vsunúť aj hodnoty položiek s bilancie skutočnej. V prípade, že sa zostavuje aj odpisový plán je možné sledovať odpisovú politiku podnikateľského subjektu.

144

Odpisový plán Plán vychádza z plánu investícii. Umožňuje sledovať veľkosť odpisov a hodnotu investícií v jednotlivých rokoch podnikania. Rozdelený je obyčajne v zmysle daňových odpisov do 5 - tich odpisových skupín v členení nehmotný a hmotný investičný majetok. Prepočty odpisov ako aj hodnoty investičného majetku sú bližšie rozvedené v zákone 286/92 Zb. v zmysle neskorších predpisov dani z príjmu. Plán ziskov a strát Plán ziskov a strát je v reálnej podobe za určité minulé časový obdobie označovaný ako výkaz ziskov a strát a je zákonom predpísaný. Tvorí povinnú súčasť pri predkladaní a platení dane z príjmov právnických osôb. V prípade fyzických osôb tento výkaz nie je povinný, ale je povinný výkaz o príjmoch a výdavkoch a majetku a záväzkoch. Pri podnikaní fyzických osôb jeho vytvorenie však nie je na škodu a môže mnoho napovedať o ekonomike podnikania. Plán zisku a strát sleduje výnosy a náklady. S použitím programu finančný plán sa tento plán zostaví samostatne. Nevyhnutné je však do neho doplniť veľkosť odpisov podľa odpisového plánu s prihliadnutím na plán výdajov na investície. Aktivované vlastné výkony v pláne predstavujú výkony, ktoré podnik vyrobí sám a využíva ich pre vlastnú potrebu. Predstavujú prírastok hodnoty, ktorá prechádza do nákladov. Uvedú sa ako investície a postupne sa odpisujú. Neaktivované výkony naproti tomu zvyšujú náklady, znižujú zisky a prispievajú k vytváraniu skrytých rezerv. Pri tvorbe plánu ziskov a strát je preto potrebné zohľadniť túto skutočnosť tak na strane výnosov ako aj nákladov. Ostatné prevádzkové výnosy predstavujú tržby za predaj strojov a zariadení, stavieb, rozpustenie rezerv, platby daní, zľavy, dividendy, štátne dotácie a pôžičky a pod. Výnosové úroky predstavujú v pláne osobitnú skupinu výnosov. Táto časť finančného plánu môže veľmi názorne ukázať reálnosť strategických zámerov podnikateľskej jednotky a primeť ju k požadovaným úvahám a rozhodnutiam. Z pohľadu banky je

145

spolu s plánom likvidity, plánom úverov a plánovanou bilanciou jeden z najdôležitejších dokumentov finančného plánu. Tržby z predaja tovaru, vlastných výrobkov a neobežného majetku sú v programe zavedené z plánu tržieb. Zmeny stavu zásob vlastnej výroby, aktivované vlastné výkony, ostatné prevádzkové výnosy a výnosové úroky sú v podnikateľskom pláne prebraté zo súčasného stavu, pričom plán predpokladá, že do ďalších období prechádzajú nezmenené. Súčasný výkaz ziskov a strát je potrebné uviesť v do príslušného formulára plánu. Plánovaná bilancia Plánovaná bilancia poskytuje prehľad o vývoji majetku a kapitálu v sledovaných ročných obdobiach. Aktíva a pasíva sú rozdelené do jednotlivých položiek v zmysle zákonom predpísaného tlačiva. Vzhľadom ku skutočnosti, že jej zostavenie na rozdiel od ostatných čiastkových plánov je náročnejšie, je potrebné vychádzať z určitých predpokladov ako napríklad:

spôsob rozdelenia zisku - 1/4 spotreba, 1/2 do fondov zo zisku a 1/4 rezervný fond, zásoby a tovar tvorí materiál nakúpený za posledný mesiac roka (doba obratu zásob je 1

mesiac), výpočty uvažujú v rámci finančného plánu s krátkodobými pohľadávkami, dlhodobé je

potrebné v prípade potreby zapísať priamo do bilancie, doba inkasa u pohľadávok je 1 mesiac,

krátkodobé záväzky predstavujú záväzky za posledný mesiac voči zamestnancom, platby za nakúpený materiál a tovar sa realizujú v priebehu 1 mesiaca, krátkodobé záväzky a krátkodobé pohľadávky za obdobia mimo základný rok sa určia ako

„príslušná položka / 12, resp. / 3 (štvrťrok), rezervný fond je tvorený zo zisku.

Pri tvorbe bilancie sa vychádza z bilancie súčasnej a jej údaje sa transformujú nezmenené do ďalších rokov, pričom sa bilancia upraví o položky zahrnuté v ostatných čiastkových plánoch.

146

Výkaz cash flow Výkaz cash flow je výkazom, ktorý zaznamenáva pohyb peňazí za určité časové obdobie. Jeho prostredníctvom sú opísané zmeny, ku ktorým došlo v minulom a súčasnom období v oblasti príjmov a výdajov peňažných prostriedkov. Finančná analýza ako projekcia budúceho vývoja Finančná analýza má v praxi veľký význam, pretože umožňuje analyzovať výsledky hospodárenia a úspešnosti podnikania. Spravidla sa robí až na konci účtovného obdobia. Doba, za ktorú sa robí, je z hľadiska podnikateľa dlhá. Z toho dôvodu veľkým prínosom môže byť, keď si dokáže vedúci pracovník firmy urobiť analýzu priebežne podľa potrieb a to buď mesačne, štvrťročne, alebo aj v kratších časových intervaloch. Jej výsledky mu napovedia o úspešnosti podnikania. Zároveň na základe zostaveného podnikateľského plánu (čiastkových plánov uvedených v tejto publikácii) je potrebné urobiť finančnú analýzu v jednotlivých plánovaných obdobiach. Na základe výsledkov je možno rozhodovať o správnosti podnikania a uskutočňovať zásahy, aby sa sledované ukazovatele vyvíjali pozitívne. Základným podkladom pre jej urobenie je plán ziskov a strát, plán likvidity a plánovaná bilancia. Výsledky súčasného stavu firmy sa premietajú do ďalších období modifikované v zmysle vytvoreného podnikateľského zámeru. Plán likvidity zohľadňuje len výsledky sledovaného podnikateľského zámeru a súčasný stav firmy z výkazu ziskov a strát a súvahy sa do neho nepremieta. Na jeho základe je však možné uvažovať nad zdrojmi financovania sledovaného podnikateľského zámeru, pričom chod firmy nebude narušený. V tabuľke sú uvedené základné ukazovatele, ich výpočet a pozitívne vývoj. Analýza likvidity poukazuje na schopnosť firmy uhrádzať svoje záväzky. Vysoká likvidita sťažuje investičnú činnosť, nízka likvidita zasa poukazuje na problémy s uhrádzaním záväzkov. V prgrame je automaticky prepočítaný ukazovateľ celkovej a bežnej likvidity. Ako absolútny ukazovateľ je tu uvedený pracovný kapitál, ktorý predstavuje mieru potenciálnej hotovosti.

147

Tab. č. 21

Ukazovateľ Výpočet Hodnotená oblasť Výklad ukazovateľa Pozitívna hodnota

Celková likvidita obežné aktíva ________________

krátkodobé záväzky

Krátkodobá finančná stabilita a platobná schopnosť

Charakterizuje predpoklady podniku plniť záväzky v najbližšom období

1,5 - 2,5 >2, nie pod 1

Bežná likvidita

obež.aktíva--zásoby ________________




1,0 - 1,5

Pracovný kapitál

obežné aktíva - krátkodobé záväzky



kladná hodnota, ktorá vykazuje určitú stabilitu, záporná hodnota = ohrozenie fin. stability

Bežná likvidita obežné aktíva - zásoby ________________


Okamžitá platobná schopnosť


1,5 - 2,5 >2, nie pod 1

Okamžitá likvidita

obež.aktíva--zásoby - krátk. pohľ.

________________ krátkodobé záväzky

Okamžitá platobná schopnosť


0,2 - 0,8

Cash flow

hospodársky výsledok + odpisy

kladná hodnota, ktorá rastie, umožňuje finacovanie aktivít

Stupeň prekapitalizovania (krytie majetku)

vlastné imanie

_______________

stále aktíva

Štruktúra finančných zdrojov

Podiel vlastníkov a veriteľov na financovaní, koef. charakterizujú podnikateľské riziko, vyžadujú, aby vlastníci investovali v rovnakom rozsahu ako investori

hodnota by sa mala pohybovať okolo 30% (0,3), znamená vysoký podiel krátk. záväzkov a nízku výnosnosť na kmeňovú akciu

Stupeň poditalizovania (krytie dlhodobého majetku)

vlastné imanie+dlhodobé záväzky

________________ stále aktíva


Podiel vlastníkov a veriteľov na financovaní, koef. charakterizujú podnikateľské riziko, vyžadujú, aby vlastníci investovali v rovnakom rozsahu ako investori

hodnota by sa mala pohybovať okolo 100% (1,0), nedostatok kapitálu, nízky podiel vlastných zdrojov

148

Krytie úrokov

hosp.výsledok pred zdanením+nákladové úroky

________________ nákladové úroky

min. 3, optimálna hodnota je 8

Celková zadlženosť (veriteľské riziko)

cudzie zdroje

________________

celkové aktíva

Dlhodobá finančná stabilita

Dlhodobá funkčnosť a platobná schopnosť podniku

kritická hodnota je 0,7 a túto hodnotu by nemal ukazovateľ prekročiť, optimálna hodnota je 0,5

Rentabilita celkového kapitálu - ROA

hospodársky výsledok

_______________

aktíva celkom

ziskovosť, miera zhodnotenia zdrojov, efektívnosť finančného riadenia

Výška ukazovateľa súvisí s alternatívnymi nákladmi na kapitál, ukazovaeľ musí byť väčší ako náklady na kapitál(úroková miera, dividendy, atď)

Rentabilita vlastného kapitálu - ROE

hospodársky výsledok

______________

vlastné imanie

ziskovosť, miera zhodnotenia zdrojov, efektívnosť finančného riadenia

Výška ukazovateľa súvisí s alternatívnymi nákladmi na kapitál, ukazovaeľ musí byť väčší ako náklady na kapitál(úroková miera, dividendy, atď)

0,25 - 0,2

Rentabilita tržieb

hosp. výsledok

_______________

Tržby

ziskovosť, miera zhodnotenia zdrojov, efektívnosť fin. riadenia

Rentabilita nákladov

hosp. výsledok ________________

tržby

ziskovosť, miera zhodnotenia zdrojov, efektívnosť fin. riadenia

Stupeň samofinancovania (podiel vlastného kapitálu)

Vlastné imanie

_______________ celkové aktíva


Podiel vlastníkov a veriteľov na financovaní, koef. charakt. podnik. riziko, vyžadujú, aby vlastníci investovali v rovna-kom rozsahu ako investori

optimálne 50 % (doplnok k veriteľskému riziku)

Miera zadlženosti (finančná štruktúra)

cudzie zdroje

______________

vlasnté imanie



pozitívny vývoj je, ak sa ukazovateľ blíži k hodnote 1 (pomer 50 : 50) >2

Stupeň finančnej

vlastné imanie _______________


Podiel vlastníkov a veriteľov na financovaní, koef. charakt.

pozitívna hodnota sa blíži k 1

149

samostatnosti cudzie zdoje

podnik. riziko, vyžadujú, aby vlastníci investovali v rovna-kom rozsahu ako investori

Podiel dlhodobého cudzieho kapitálu

dlhodobé záväzky

________________

celkové aktíva



dlhodobých zdrojov by malo byť toľko, aby boli pokryté dlhodobé aktíva

Podiel krátkodobého cudzieho kapitálu


_________________

celkové aktíva


Podiel vlastníkov a veriteľov na financovaní, koef. charakt. podnik. riziko, vyžadujú, aby vlastníci investovali v rovnakom rozsahu ako investori

Bilančný kurz

vlastné imanie

________________ základné imanie

Úrokové zaťaženie

úroky nákladové

________________ hosp.výsledok+úroky nákladové



Hovorí, akú časť HV odčerpávajú nákladové úroky

Doba návratnosti úverov

úvery celkom _________________

bilančný cash flow



Čím je kratšia doba splácania úverov, tým je lepšia finančná situácia firmy

Dlhodobá úverová zadlženosť

bankové úvery

________________ vlastné zdroje



Doba obratu zásob

priem. stav zásob * 365 _______________

tržby

Nadmerná výška zásob, výkonnosť, aktivita

Kvantifikuje viazanosť aktív Hodnota má klesať, čím je hodnota nižšia, tým je podnik stabilnejší, so zvyšovaním sú-visí zvyšovanie úver. zaťaženia < 100

Doba obratu pohľadávok

priem. stav pohľadávok*365 _______________

tržby

nadmerná výška pohľadávok, výkonnosť,

Kvantifikuje viazanosť aktív <60 >90

Obrat fixných aktív

tržby _______________

fixné aktíva

aktivita Využitie (účinnosť) fixných aktív

Obrat celkových tržby aktivita Využitie (účinnosť) celkových

150

aktív _______________ celkové aktíva

aktív

Vzťah kurzu a akcie

trhová cena akcie ________________

zisk na jednu akciu

pohľad na podnik zvonku ozn. P/E, vyjadruje, koľko sú ochotní investori zaplatiť za jednu mer. jednotku vykázaného zisku

Kurz akcie trhová cena akcie ________________

nominálna cena akcie

pohľad na podnik zvonku čím je honota väčšia, tým je situácia na trhu stabilnejšia

Dividendový výnos

dividenda na akciu _________________

trhová cena akcie

výnosnosť podniku pre investorov

hodnota ukazovateľa má rásť

Market - to Book - ratio

súčet trhových cien všetkých akcií _________________ účtovná hodnota vlastného imania

výnosnosť podniku pre investorov

ak je väčšia ako 1 ide o prosp. podnik, ak je menšia ako 1 – rizikový podnik

Zdroj: vlastné spracovanie Zdroje financovania a potreba kapitálu Kapitálová potreba a použitie kapitálu vyplýva z plánu likvidity, z kumulovanej hodnoty peňažného toku - cash flow. Zahrňujú položky ako investície, výdaje na poradenské služby, vývoj výrobku, konzultácie pri vývoji, technickú prípravu výroby, zábeh výroby, prieskum trhu a prognózy odbytu a pod. Nástrojmi pre financovanie môžu byť:

komanditné podiely, podiely spoločníkov v s.r.o., dodatočné vklady, vklady tichých spoločníkov, prirážky z predaja kapitálových podielov, pôžičky spoločníkov, štátne dotácie, pôžičky úverových ústavov, pôžičky a príspevky z rôznych rozvojových fondov a pod.

151

Obr. č. 25 - Obsah a štruktúra finančného plánu


152

Obr. č. 26 - Proces tvorby finančného plánu

Zdroj: vlastné spracovanie Hodnotenie výsledkov projektu je v podstate zhodné s hodnotením finančného plánu. Ako príklad hodnotenia možno použiť rôzne tabuľky. Jedna z nich je uvedená na obr. č. 27. Projekt je tu hodnotený z troch oblastí a to na základe finančnej projekcie, predikčných modelov a marketingu. V tabuľke sú definované základné ukazovatele sledované pri hodnotení projektu a to z pohľadu skutočný stav firmy a projektovaná budúcnosť pri realizácii projektu. Je tam 10 ukazovateľov z oblasti likvidity, rentability, zadlženosti a aktivity. Pomerové hodnoty sú prepočítané na body a následne vyhodnotené. Na obr. č. 28 je pokračovanie hodnotenia a zobrazenie výsledkov projektu z pohľadu marketingu. Max. bodové ohodnotenie je 80 bodov. Max. 8 bodov za splnené kritérium.

153

Obr. č. 27 – Príklad hodnotenia projektu a kritéria a hodnotené oblasti Zdroj: vlastné spracovanie Obr. č. 28 - Hodnotenie úspešnosti projektov na báze predikcií a marketingu Zdroj: vlastné spracovanie

154

Na obr. č. 29 je uvedená hodnotiaca matica. Výsledky hodnotenia projektu sú uvedené v tabuľke vľavo. Pozícia projektu je vpravo hore. Dobrý projekt by mal ležať čo najvyššie vpravo hore. Obr. č. 29 - Hodnotenie projektu portóliou maticou


155

11. Zakladateľský rozpočet Mnoho projektov vzniká na zelenej lúke. Preto je dôležité urobiť aj úvodné prepočty, či sa vôbec tento projekt oplatí realizovať a ako majú byť nastavené parametre projektu. Úlohou zakladateľského rozpočtu je kvantifikovať a špecifikovať finančné prostriedky potrebné na zahájenie podnikateľskej činnosti. Pri založení firmy a zahájení podnikateľskej činnosti sa používa režim financovania zo štartovného kapitálu. V období stabilizácie podnikateľskej činnosti už funguje režim bežného financovania. Režim štartovného kapitálu Zahájenie podnikania má mnoho úskalí. Jedným z nich je, že v tomto období náklady značne prevyšujú výnosy. Vykazovanie straty pri zahájení podnikania nie je nič neobvyklé. Avšak stratu je potrebné riadiť a financovať. Pri tvorbe zakladateľského rozpočtu je potrebné tento fakt rešpektovať. Riziká je možné minimalizovať najmä presným odhadom potrieb finančných prostriedkov a zaistením potrebnej výšky zdrojov financovania. Finančné prostriedky spojené so zahájením činnosti môžeme financovať so zdrojov vlastných, t.j. vkladov podnikateľa a prípadne spoločníkov a zo zdrojov cudzích, najmä bankových úverov, pôžičiek a leasingu. Z hľadiska času môžu mať tieto zdroje charakter dlhodobý, keďže doba splácania je väčšinou dlhšia ako jeden rok. Finančné prostriedky nutné na založenie firmy môžeme rozčleniť do štyroch skupín:

finančné prostriedky nutné na založenie firmy, je to napr. zloženie potrebného kapitálu, poplatky za vydanie živnostenského listu, poplatky za výpis z registra trestov, overovanie listín, poprípade zápis do obchodného registra, okrem toho vznikajú náklady na logo firmy, vizitky, pečiatky, webové stránky, informačné materiály a podobne,

finančné prostriedky potrebné na zabezpečenie dlhodobého hmotného a nehmotného majetku, tieto financie vzhľadom na finančné dopady do budúcnosti si vyžaduje závažný rozhodovací krok. Ide o nákup pozemkov, strojov a zariadení, technológie. V tomto prípade podnikateľ možno nejaké finančné prostriedky vlastní a ak nie, alebo ich je nedostatok musí

156

sa rozhodnúť odkiaľ ich získa, či si zariadenie prenajme alebo získa na leasing, alebo si prostriedky požičia,

finančné prostriedky vložené do nákupu tzv. obežného majetku, potrebného množstva surovín a materiálu, zásob tovaru a podobne,

finančné prostriedky nevyhnutné na zahájenie podnikateľskej činnosti, ide o prefinancovanie rôznych prevádzkových nákladov – mzdy zamestnancov, odvody do poisťovní, náklady na energiu, vodu, telekomunikačné služby, dopravu, bežnú údržbu a podobne.

Príklad kritérií pre tvorbu zakladateľského rozpočtu:

Rozpočet potrebného kapitálu Zdroje kapitálu Rozpočet výnosov a nákladov

cena nadobudnutia predajne: nákup tovaru na mesiac: mzdy zamestnancov: zdravotné a sociálne poistenie: energie: ostatné náklady:

poistenie: celkom: rezerva 10%: potreba prevádzkového kapitálu: počiatočná potreba kapitálu celkom:

vlastný kapitál: tichý spoločník:

potrebný úver: celkom:

tržby: nákup tovaru: obchodná marža: mzdy: zdravotné a sociálne poistenie: Spotreba energie: poistenie: ostatné náklady:

úroky: prenájom: Náklady celkom: Zisk pred zdanením: Daň z príjmu: Zisk po zdanení:

157

Rozdelenie príjmov KOMPLEXNÝ PREPOČET EFEKTIVITY PODNIKATEĽSKÉHO ZÁMERU Ako budúci podnikateľ som sa rozhodol založiť si predajňu. Predpokladám, že denne v mojej predajni nakúpi tovar 200 zákazníkov. Denné náklady sú uvedené v tabuľke. Náklady na jedného zákazníka (na jednu fyz. j.) sú uvedené v tabuľke v stĺpci vpravo. Predajňa bude otvorená v roku 320 dní v roku. V tab. č. 22 sú zaznamenané základné údaje potrebné k prepočtom. V riadkoch 3 až 16 v stĺpci objem za deň sú uvedené denné náklady, ktoré je potrebné v predajni vynaložiť na jej prevádzku. V stĺpci na fyz. jednotku je pomerná časť pripadajúca na jedného zákazníka, čiže denné náklady delené 200. Sumárne údaje z riadkov 3 až 16 sú uvedené v riadku 2. Tab. č. 22 – Náklady denné a na fyzickú jednotku

P.č. PRODUKTY Objem za deň Na fyz. jedn.

1. Počet zákazníkov 200 1

2.

Náklady celkom na deň

12 030,00 60,15 (súčet r. 3 až 16.)

3. Materiál 2 000,00 10

4. Energia 100 0,5

5. Tovar 5 000,00 25

6. Oprava a udržiavanie 400 2 7. Cestovné 100 0,5

8. Služby 700 3,5

9. Mzdy 1 600,00 8

10. Odvody 640 3,2

zisk po zdanení: odpisy: splátka úveru: tichý spoločník:

pre potreby podnikateľa: oportunitná mzda: úrok z vlastného kapitálu: Po odpočítaní oportunitných nákladov dostaneme čistý výsledok z podnikania:

158

11. Dane a poplatky 50 0,25

12. Ost. prev. náklady 300 1,5 13. Odpisy 800 4

14. Finančné náklady 120 0,6

15. Úroky 220 1,1

16. Mimoriadne náklady 0 0

V tab. č. 23 je uvedený výpočet čistého zisku a cash flow. Hrubý zisk v riadku 19 sme vypočítali vynásobím celkových nákladov z riadku 2 percentom zisku z riadku 17. Daň na riadku 20 sme spočítali vynásobením hrubého zisku daňovou sadzbou 19%. Čistý zisk na riadku 21 sme dostali rozdielom riadkov 19 - 20. Do riadku 22 sme zapísali odpisy vo výške 800,- € z riadku 13. Cash flow na riadku 23 dostaneme sčítaním čistého zisku z riadku 21 a odpisov z riadku 22. Údaj hovorí s akou hotovosťou môžeme denne rátať. Tab. č. 23 – Výnosy, náklady, zisk a cash flow

P.č. VÝNOSY / ZISK Objem za deň Na fyz. jedn.

17. Percento zisku 15,00% 15,00%

18. Výnosy 13 834,50 69,17

19. Hrubý zisk 1 804,50 9,02

20. Daň 342,86 1,71

21. Čistý zisk 1 461,65 7,31

22. Odpisy 800,00 4,00

23. Cash flow 2 261,65 11,31

Tab. č. 24 - Rozpočet ročných nákladov P.č. DNI Objem

24. Počet dní v roku 320,00

P.č. ROZPOČET v €

25. Výnosy 4 427,04

26. Náklady 3 849,60

159

V tab. č. 24 je uvedený rozpočet ročných nákladov. Počet pracovných dní v roku je uvedený v riadku 24. Uvažujeme s počtom dní 320. Položky z riadkov 25 až 28 sme dostali vynásobením denných nákladov počtom dní z riadku 24. Náklady sme predtým rozdelili na fixné a variabilné. Pre zjednodušenie výpočtu náklady v riadkoch

3 až 5 sme uviedli ako variabilné a ostatné boli fixné. Hrubý zisk, daň, čistý zisk, odpisy a cash flow uvedené v riadkoch 29 až 33 sme vypočítali podobne ako to bolo uvedené v predchádzajúcej tabuľke. Tab. č. 25 – Investičný majetok

V tab. č. 25 je uvedený rozpis investícií, ktoré je potrebné z realizovať, aby mohlo začať podnikanie. Položky investícií sú uvedené v riadkoch 34 až 38. Odpisy sa počítajú pre každú investíciu podľa zákona o dani z príjmu

Tab. č. 26 – Pracovný kapitál

V tab. č. 26 je uvedený výpočet pracovného kapitálu. Ročný obrat dostaneme ako rozdiel riadkov 39 – 40. Keď od neho odpočítame odpisy uvedené v riadku 42 dostaneme ročný obrat pracovného kapitálu – riadok 43, ktorý sa rovná celkovým nákladom zníženým o odpisy. V riadku 44 uvedieme počet obrátok

27. z toho: - variabilné náklady 2 272,00

28. - fixné náklady 1 577,60

29. Hrubý zisk 577,44

30. Daň 109,71

31. Čistý zisk 467,73

32. Odpisy 0,80

33. Cash flow 468,53

P.č. MAJETOK v €

34. Vybavenie predajne 800,00

35. Informačná technológia predajne 120,00

36. Zabezpečovacie zariadenie 80,00 37. Budova predajne 2 000,00 38. Parkovisko 200,00

P.č. POLOŽKA v €

39. Výnosy 4 427,04

40. Hrubý zisk (-) -577,44

41. Ročný obrat bez zisku 3 849,60

42. Odpisy (-) -0,80

43. Ročný obrat prac. kapitálu 3 848,80

44. Počet obrátok PK za rok 160,00

45. Potreba prac. kapitálu 24,06

160

pracovného kapitálu za rok. Uvažujeme, že a obráti cca každý druhý deň, t. z., že počet obrátok pracovného kapitálu je 160. Potrebu pracovného kapitálu v riadku 45 dostaneme predelením riadku 43 počtom obrátok pracovného kapitálu uvedených v riadku 44. Potrebujeme teda pracovný kapitál vo výške cca 24 000 €. Tab. č. 27 – Prepočet potreby kapitálu

V tab. č. 27 je uvedený prepočet zdrojov financovania. Celkovo potrebujeme kapitál vo výške 3 224,06 € – riadok 46. vložený vlastný kapitál máme 200 €. Potrebujeme teda získať cudzie zdroje na financovanie nášho podnikateľského zámeru vo výške 3 024,- € –

riadok 48. Predpokladáme, že to bude formou úveru. Tab. č. 28 – Prepočet efektívnosti podnikateľského zámeru

V tab. č. 28 je prepočítaná efektívnosť podnikateľského zámeru. V riadku 49 je uvedená výnosnosť vlastného kapitálu ROE, ktorú sme vypočítali ako podiel riadkov 31 a 47 (čistý zisk / vlastné imanie). Výnosnosť celkového kapitálu sme vypočítali ako podiel riadkov 31 a 46 (čistý zisk / potreba kapitálu celkom). Pri výpočtoch môžeme použiť i upravený vzorec, kde v čitateli budeme mať čistý zisk + nákladové úroky / potreba kapitálu

celkom). Kritický počet vo fyzických jednotkách riadok 51 sme vypočítali ako podiel fixných nákladov / (cena – variabilné náklady na jednotku), t. j. riadok 28 / () a vynásobili x 1000. To znamená, keď predajňu

P. č. POLOŽKA v €

46. Potreba kapitálu celkom 3 224,06

47. Vlastný kapitál 200,00

48. Cudzie zdroje - úver 3 024,06

P.č. POLOŽKA

49. Výnosnosť vlast. kapitálu - ROE 233,86% 50. Výnosnosť celk. kapitálu - ROA 22,45% 51. Kritický počet vo fyz. jedn. 46 851,29 52. Denná návštevnosť vo f.j. 146,41 53. Denná prevádzková kapacita vo f.j. 200,00 54. Využitie výr. kapacít v % 73,21% 55. Rentabilita produktu (zisk) v % 13,04% 56. Rent. produktu (cash flow) v % 16,35% 57. Doba samoreprod. kapitálu v rokoch 6,88 58. Priem. doba splatenia úveru v rokoch 6,45

161

navštívi 46 851 návštevníkov, vtedy prejde predajňa do zisku. Do vtedy pracovala na splatení nákladov. Denná návštevnosť vo fyz. jednotkách (osobách) sa vypočíta potom ako kritický počet vo fyz. jednotkách z riadku 51 delené počet dní v roku z riadku 24 – teda 320. Predajni postačuje teda denná návštevnosť min 146 osôb. Denná prevádzková kapacita je však 200 ľudí, t. z. že využitie kapacít je len 73,21% vypočítaná ako riadok 52 delení riadkom 53. Rentabilita produktu v riadku 55 je 13%. Vypočítali sme ju ako podiel riadkov 19 delené 18 v stĺpci na fyz. jednotku (zisk na jednu fyz. jednotku delené cenou). Rentabilita produktu v riadku 56 je vypočítaná ako cash flow na fyzickú jednotku delené cenou (riadok 33 delené riadkom 18). Doba samoreprodukcie kapitálu je 6,88 roka. Vypočítaná bola ako podiel riadkov 46 (potreba kapitálu celkom) delené riadok 33 (cash flow). Priemerná doba splatenie úveru – riadok 58 sa vypočítala ako cudzie zdroje (riadok 48) delené cash flow (riadok 33).

12. Hodnotenie úspešnosti projektov Hodnotenie úspešnosti projektov je možné z viacerých pohľadov:

finančná výkonnosť, predikcia vývoja, úspešnosť, životaschopnosť projektu.

162

Obr. č. 30 - Posudzovanie úspešnosti projektov


Na obrázku vidíme systém hodnotenia projektov aj s výsledkami. Vo finančnej výkonnosti napr. projekt dosiahol 72 bodov z max. 80, čo je excelentná úspešnosť. V oblasti predikcie budúceho vývoja však dosiahol až 80 bodov, čo je plný počet bodov, ktorý môže v tejto oblasti získať. Určité nedostatky však vykazuje v oblasti životaschopnosti a to je likvidita a splácanie dlhodobých záväzkov. Ak projektant pozná tento stav, je možné projekt optimalizovať a nastaviť kritériá úspešnosti.

163

Na hodnotenie úspešnosti projektov a podnikateľských zámerov existujú rôzne pohľady, tka ako to dokumentuje obr. č. 25. V tabuľka vľavo hore je hodnotenie projektu cez kritériá životaschopnosti, finančnej výkonnosti a predikcie vývoja. Tabuľka vpravo hore charakterizuje oblasť likvidity a návratnosti investícií, vľavo dole je uvedené marketingové hodnotenie projektu z pohľadu silných a slabých stránok – SW analýza a vpravo dole je uvedené hodnotenie obchodu. Z tohto hodnotenia obchodu vidíme, či je obchod špekulatívny, ideálny, znepokojujúci alebo očakávaný. Obr. č. 31 - Rôzne pohľady na úspešnosť projektov


164

Na obr. č. 26 je uvedený príklad hodnotenia projektu metódou CBA. Problematika už bola rozobratá v kapitole o hodnotení efektívnosti projektov. V bode 4 je vyhodnotenie projektu prostredníctvom hotovostných tokov peňazí cash flow. Obr. č. 32 - Hodnotenie úspešnosti projektov metódou CBA


165

Dôležitou súčasťou týchto hodnotení musí byť aj určenie cost a benefitov. Tabuľka ich určenia a výpočtu metrík s hodnotami je uvedená na obr. č. 27. Je tu uvedený aj nultý a investičný variant, ktorý napomáha k zhodnotenie projektu a jeho efektívnosti. Obr. 33 - Nulový a investičný variant v CBA


166

Súčasťou CBA analýzy je aj výpočet citlivosti parametrov projektu. % citlivosti je uvedené v stĺpci vpravo. Nákladová alebo výnosová položka je hodnotená úrovňou zmeny výsledku projektu – NPV pri 10% negatívnej zmene vybraného parametru nákladov alebo výnosov. Obr. č. 34 - Analýza rizík projektu a posudzovanie jeho citlivosti


167

Základné oblasti riadenia rizík projektov Riziká môžu vystupovať v rôznych formách a oblastiach prípravy či realizácie projektu. Sú to predovšetkým:

technologické riziká, prírodné katastrofy a havárie riziká ochrany životného prostredia finančné riziká:

o investičné riziko – spoľahlivosť a ziskovosť investícií, o poisťovacie a zabezpečovacie riziko – riziko, že dôjde k poistnej udalosti

projektové riziká obchodné riziká

o marketingové riziko (vývoj produktu, ktorý nikto nechce alebo ho obchodní zástupcovia nevedie predať

o strategické riziko – vytvorenie produktu, ktorý nezapadá do obchodnej stratégie podniku

o riziko manažmentu – strata podpory projektu zo strany vedenia, vplyv zmeny zamerania alebo výmeny osôb

o rozpočtové riziko – nedodržanie rozpočtu, nedosiahnutie projektovaných výsledkov

technické riziká – pri inžinierskych konštrukčných prácach, vrátane materiálu a stavieb organizačné riziká – vyplývajú zo zle urobených zmien v organizácii.

Prístupy k riadeniu rizika V oblasti rizík platia nasledovné zásady:

Neriskuj viac ako si môžeš dovoliť stratiť. Uvažuj o pravdepodobnostiach. Neriskuj mnoho pre málo.

168

Metódy znižovania rizika A/ Metódy znižovania podnikateľského rizika

ofenzívne riadenia firmy

o správna voľba rozvojovej stratégie firmy a jej správna implementácia (konkurenčná výhoda firmy napríklad v nákladoch

o preferencia a rozvoj silných stránok firmy – udržanie a rozvoj strategickej výhody firmy o snaha o dosiahnutie pružnosti - mimoriadne rýchle reakcie na zmeny vnútorného

prostredia firmy a ich vonkajšieho okolia.

retencia rizika (zadržiavanie rizika) – vedomé alebo nevedomé, pretože v podnikaní je množstvo rizík, ktoré ovplyvňujú správanie sa podniku – kritériom pre zadržiavanie rizika je obyčajne veľkosť (finančných) rezerv firmy

redukcia rizika

o odstraňovať príčiny vzniku rizík o znižovať nepriaznivé dôsledky rizík

presun rizika na iné podnikateľské subjekty (faktoring, forfaiting, akreditív, akontácia,

banková záruka, inkaso, skladové listy, využitie sprostredkovateľov diverzifikácia – napríklad zmena právnej formy podnikania, rozšírenie výrobného programu pružnosť firmy zdieľanie rizika poistenie vyhýbanie sa rizikám získavanie dodatočných informácií vytváranie rezerv vedecké metódy – napríklad operačná analýza, sieťová analýza, modely hromadnej obsluhy,

prognózovanie, expertné systémy

169

Informačné riziká

získavanie, zber informácií spracovanie informácií analýza výsledkov a návrh opatrení ochrana informácií

Investičné rozhodovanie a riziko

finančná analýza – prvý krok akéhokoľvek podnikateľského rozhodovania ekonomická analýza predikčné modely

analýzy trendov – horizontálna analýza percentuálny rozbor – vertikálna analýza

analýza fondov finančných prostriedkov analýza cash flow

priama analýza pomerových ukazovateľov

analýza sústavy ukazovateľov

o DuPontov rozklad o metóda EVA o grafická analýza

170

Použitá literatúra

1. Dvořák, D. Řízení projektu. Praha: Computer Press 2008. 2. Fotr, J. Podnikatelský plán a investiční rozhodování. Praha: Grada Publishing 1996 3. Gallo, P. Metodika tvorby systému Balanced Scorecard. Prešov: Dominanta 2008 4. Kerzner, H. Project Managment. Vydavateľstvo Wiley-Blackwell 2010, ISBN: 9780470278703 5. Němec, V. Projektový managment. Praha: Grada Publishing 2002, ISBN 80-247-0392-0 6. Rosenau, M. D. Řízení projektu. Praha: Computer Press 2000 7. Scholleová, H. Investiční controlling. Praha: Grada Publishing 2009, ISBN 978-80-247-2952-7 8. Svozilová, A. Projektový managment. Praha: Grada 2006

Projektovy controlling kniha8 riadenie ľudských zdrojov ako súčasť personálneho controllingu,...

Documents

Transcript of Projektovy controlling kniha8 riadenie ľudských zdrojov ako súčasť personálneho controllingu,...