,,Milovať to, čo je krásne nie je ťažké, ale priznať sa k jedincom, ktorým osud

vtisol znak menejcennosti, si vyžaduje ľudí celých, obetavých, ľudí vysokej

kultúry srdca.“

Špecifické vývinové poruchy učenia

Prevážna väčšina detí na základných školách sa bežne používanými metódami naučí správne

čítať a písať a tým dostane základ, na ktorom buduje svoje vzdelávanie a životné uplatnenie. Okrem

tejto veľkej skupiny máme v školách určité percento detí, ktoré v dôsledku drobného poškodenia

niektorej mozgovej oblasti, prípadne jej nerovnomerného či nedostatočného vývinu, má mimoriadne

problémy so zvládaním techniky čítania, prípadne písania. Zaujímavosťou je, že takéto deti majú

zväčša priemernú, často nadpriemernú inteligenciu. Tieto jednotlivé poruchy zaraďujeme k tzv.

vývinovým poruchám učenia. Vývinovým z toho dôvodu, že ide o poruchy, ktoré sa prejavia až na

určitom stupni vývinu (napr. vstupom do školy). Takéto poruchy učenia môžu život dieťaťa veľmi

negatívne ovplyvniť na dlhú dobu, prípadne úplne znemožniť jeho plynulé vzdelávanie.

Medzi najčastejšie špecifické vývinové poruchy učenia patrí dyslexia, dysgrafia,

dysortografia a dyskalkúlia

Ich príčinou môže byť

- poškodenie vzniknuté počas vnútromaternicového vývinu, alebo v ranom detstve,

najčastejšie ide o poškodenie v rámci mozgovej dysfunkcie.

- dedične ovplyvnené nerozvinutie schopností, špecifická porucha sa vyskytuje

i v blízkom príbuzenstve

- ťažkosti v čítaní, písaní a počítaní sa môžu prejaviť i v rámci neurotickej poruchy

dieťaťa

- uvedené vplyvy sa môžu kombinovať

Dyslexia

Dyslexia je porucha, ktorá postihuje schopnosti čítania. Pri čítaní musí dieťa zreteľne

rozlíšiť tvar písmen, premeniť ich na zvukovú podobu, očami po písmenách prechádza zľava

doprava, z reťazca písmen skladá slabiky a slová, vety. Na celom tomto procese sa zúčastňuje

mozog. U dieťaťa s poruchou čítania niekde v tomto procese nastane skrat. Dieťa lúšti

písmená a hláskuje, nadmerne dlho slabikuje, domýšľa si slová. Dyslektik môže zvládnuť

čítanie, prevádza tvar slova na zvukovú podobu ale nie je schopný pochopiť obsah čítaného

textu. Najčastejšími chybami je zámena písmen, ktoré sú tvarovo, alebo zvukovo podobné.

Typické znaky u detí s dyslexiou:

• ťažkosti v poznávaní jednotlivých písmen , zámena písmena za iné, tvarovo, prípadne

zvukovo podobné (napríklad: b-d-p; a-e; m-n; k-h; k-b; p-j; š-s; č-c a podobne),

• ťažkosti v spájaní hlások do slabík, ťažkosti v spájaní slabík do slov,

• ťažkosti v čítaní slov, v ktorých sa vyskytuje skupina hlások (napríklad: stôl, tráva,

plný, obdobie, hmla a podobne),

• deformovanie slov, prípadne vsúvanie hlások do slov, ktoré tam nepatria

• problémy v dodržiavaní interpunkčných znamienok - nerešpektovanie čiarok, bodiek,

otáznikov, nerozlišovanie dĺžky hlások v slove,

• po prečítaní textu často neschopnosť reprodukovať a povedať vlastnými slovami

obsah prečítaného, pretože dieťa nepostrehne, čo čítalo.

Konkrétny príklad:

Text, ktorý má dieťa prečítať:

Je sobota ráno, ideme na chatu. Mama, tato, Maja, Hela a ja, celá naša rodina

Kováčová. Naša chata je za Žilinou, neďaleko lesa a polí. Naša Hela je batoľa, má malé ústa.

Neje mäso, zeleninu ani ovocie, iba pije. Po pití mama Helu umyje. Ja sa umývam sama, nie

som už malá. Mama a ja jeme omelety. Pečie ich tato a Maja mu pomáha. Maja má na sebe

nové šaty. Bola na nákupe v Dome módy na Vysokej ulici. Sama si na ne zarobila peniaze.

Ako prečíta text dieťa s dyslexiou:

Je sodota ráno, idem na chatu mamka, toto, Majka, Hela a ja, celá naša rodina

Lováčová. Naša chata je za Žilinou neďaleko lesa a poľa naša Hela je datoľa, ná nelá istá.

Neja maslo zenelinu ani ovocie iba pije po mití mamička Hela uavyje. Ja sa umývam sama

r ie soň už malá. Mama a ja jeme umeliny pečie ich toto a Maja mu pomáha. Maja má to

v sebe nové šaty. Bola na nákupy v Deme Módy na Vysokej Ulici. Sama si na ne zorobila

peniaze.

Technika čítania- ide o globálne čítanie, u viac slabičných slov sa vyskytuje- dvojité čítanie-

slabikovanie. Neisté čítanie, opravovanie sa. Pri čítaní dochádza k vynechávaniu

a pridávaniu písmen a zámene tvarovo podobných písmen: m-n, b-d, o-a, komolenie slov,

nedočítané tvary slov, pridávanie písmen, domýšľanie slov. Reprodukcia prečítaného textu je

možná len s pomocou, na pomocné otázky.

Tempo čítania je znížené, neplynulé čítanie, nesprávna intonácia, monotónne čítanie,

v intonácii nedodržiavanie bodiek, čiarok.

Ako postupovať pri dyslexii:

• nevyvolávať dieťa k dlhému čítaniu nahlas pred celou triedou, ale nechať ho čítať

len krátke jednoduchšie úseky textu,

• k domácej príprave dávať dieťaťu len primeranú časť textu,

• nechať dieťaťu k dispozícii potrebné pomôcky (záložku, okienko na čítanie, tabuľku s

abecedou a pod.),

• tolerovať slabikovanie viesť ich k správnej technike čítania, odbúravať tzv.„dvojité

čítanie“,

• dopriať žiakovi dostatok času na splnenie úloh, pod časovým tlakom je v napätí a v

strese,

• farebné zvýrazňovanie textu,

• čitateľné písanie textu na tabuľu,

• používanie diktafónu

• Metóda kociek s písmenami: Na kockách sú nalepené písmená. Dieťa skladá

z kociek diktovanú slabiku, či slovo. Ak sa zmení hláska, dieťa musí slovo prestavať.

Napr. ta-k, ma-k ra-k, pes-les...

• Technika čítania s okienkom: U detí s rýchlym, nesprávnym čítaním a hádaním

koncoviek text postupne odkrývame...

-u detí s dvojitým čítaním pre odstránenie spätných očných pohybov a zrýchlenia čítania

text postupne zakrývame...

Metóda rýchleho postrehovania slabík a slov: Okienko s otvorom v strede prikladáme na text tak, aby sa v ňom objavila jedna slabika, alebo slovo na krátku dobu. Potom zakryjeme a dieťa povie, čo videlo. Dieťa globálne zachytí skladbu písmen. Odstránime neúčelné „ ohmatávanie slova.“

Tieňované (dublované čítanie): Dospelý číta s dieťaťom tak, že je jedno slovo vpredu. Dieťa ho sleduje a opakuje, ale súčasne i číta text.

Striedavé čítanie: Striedame sa v hlasitom čítaní s dieťaťom po vetách.

Precvičovanie obtiažnych miest v texte: Dieťa si rýchlo prebehne očami text a podčiarkne každé slovo, o ktorom má dojem, že by ho neprečítalo. Čítanie podčiarknutých slov si nacvičí, až potom číta celý text.

Dysgrafia

Dysgrafia -je porucha písania. Postihuje úpravu písomného prejavu. Pri dysgrafii ide

o poruchu motoriky, deti nevedia dobre držať pero, majú neobratnú jemnú motoriku rúk

Dieťa s dysgrafiou má poruchy v grafickom, písomnom prejave a pri osvojovaní si tvarov

písma, ich napodobňovaní. Často sa vyskytuje u detí v kombinácii s dyslexiou a

dysortografiou. Písmo dysgrafika je nezrelé a nečitateľné. Opisovanie, prepisovanie je

neúčinné, v tom náprava nespočíva.

Typické znaky u detí s dysgrafiou:

• dieťa s problémami napodobňuje písmená, čo pretrváva aj do vyšších ročníkov.

Nedodržiava tvary grafém, sklon písma.

• písmo je nerovnako veľké, často ťažko čitateľné,

• žiak často škrtá, prepisuje písmená, písomný prejav je neupravený, písmo je veľmi

neúhľadné napriek úpornej snahe dieťaťa. Pekne napíše len vtedy, keď píše

extrémne pomaly

• písanie dieťa veľmi vyčerpáva, často preto získava k nemu odpor

• neúmerne pomalé tempo písania, nie je schopný písať plynule

• celé písanie vyžaduje neúmerne veľa energie a času,

• žiak nedokáže dodržať liniatúru,

• kŕčovité držanie písacích potrieb,

• možné ťažkosti s hrubou a jemnou motorikou,

• dieťa tlačí na pero,

• nevie sa naučiť správne držať pero, má tzv. chybný úchop pera,

• nestíha písať poznámky, diktáty.

• dieťa sa príliš sústredí na písanie a nedostane sa k sledovaniu pravopisu

Konkrétny príklad:

Tempo písania je pomalé, spasticita, kŕčovité držanie pera. Písomný prejav je neúhľadný,

nedodržiavanie liniatúry. Narušený je tvar a sklon písma, kolísavé písmo, značne je narušená

kvalita grafém a kvalita spojov. Text je napísaný nezrozumiteľne.

Ako postupovať pri dysgrafii:

• zadávať kratšie úlohy, na úrovni, ktorú je schopné zvládnuť,

• rešpektovať žiakovo pomalé tempo,

• používať zošity s pomocnými riadkami,

• dbať na správne sedenie pri písaní a držanie písacej potreby,

• zaraďovať podľa potreby uvoľňovacie cviky ( pred i počas písania),

• dať k dispozícii násadku k správnemu držaniu písacieho náčinia,

• používať písacie potreby s „trojhrankou “ – na správny úchop pera, farbičiek,

• diakritické znamienka doplňovať okamžite, dieťa s poruchou po napísaní celého slova

nie je schopné ich doplniť alebo ho to veľmi zdržuje,

• nenútiť dieťa ku každodennému dlhému prepisovaniu, alebo dopisovaniu toho, čo

nestihlo vypracovať, nechať ho napísať len to najdôležitejšie,

• prejavovať zhovievavosť pri hodnotení písomného prejavu.

Dysortografia

Dysortografia - porucha pravopisu, ktorá sa prejavuje neschopnosťou dieťaťa

uplatňovať naučené gramatické pravidlá. Porucha sa netýka celej gramatiky, ale špeciálnych

dysortografických javov. Táto porucha je príčinou veľkého počtu chýb v diktátoch. Opisy

a prepisy textov nepomáhajú, dieťa i pri nich robí chyby. Napriek tomu, že majú poučky

dobre naučené, nevedia ich prakticky uplatniť. Sluch majú v poriadku, no vplyvom mozgovej

dysfunkcie nedokážu správne rozlíšiť pri diktovanom písaní hlásky v slovách.

Typické znaky u detí s dysortografiou:

• zámena krátkych dlhých samohlások,

• vynechávanie, pridávanie a zamieňanie písmen

• dieťa zamieňa písmená zvukovo a tvarovo podobné- s-z-c, t-d, h-ch, , • ťažkosti v rozlišovaní sykaviek (s,c,z,š,č,ž), • zamieňa slabiky di/dy, ti/ty, ni/ny, li/ly

• nezmyselné delenie slov,

• nedodržiavanie diakritiky (bodky, čiarky, dĺžne, mäkčene),

• nesprávne umiestňovanie diakritiky, najmä dĺžňov

• nezvládnutie hraníc písma (spájanie slov – predložky so slovami, nerozlišovanie

začiatku a konca vety)

• poruchy sluchového vnímania alebo rozlišovania, často sluchom nepostrehne

samohlásky v slove napr. namiesto „Samo“ napíše „Smo“,

• chýba určitý „cit“ pre jazyk, problém prakticky uplatniť naučené pravidlá a poučky,

• robí chyby aj v dôsledku špecifických porúch reči napr pri špecifickej asimilácii hlások – napr. napíše „žošity“ namiesto „zošity“

Konkrétny príklad:

Text, ktorý má dieťa prepísať:

Vŕba

Čože mám o nej povedať? Poznáte ju. Rastie pri potoku, pri rieke alebo pri močiari. Na jar

z nej krútite píšťalky. Len sa na ňu pozrite, či takto vyzerá jej lístok.

bicykel na ceste, byť zdravý, prišitý gombík, obyčaj, tovar na odbyt, vydobyť si šťastie, výlet

do Bystrice, jazdecký bičík, bidlo pre papagája, obrovský byvol, bylinkový čaj, pekný

nábytok

Ako prepísalo text dieťa s dysortografiou:

Príklad dysortografie u mladšieho žiaka:

Príklad dysortografie u staršieho žiaka:

Tempo zápisu je pomalé. V technike písania ide o vynechávanie písmen, nerozlišuje malé

a veľké písmená, zámena zvukovo podobných písmen, vynechávanie diakritiky, nesprávne

písanie i-y. Diktovaný text zapisuje pri dlhom vybavovaní niektorých grafém- spoluhlásky.

Ako postupovať pri dysortografii:

Diktát

• nechať dieťaťu tabuľky gramatických prehľadov,

• diktát pripraviť ako doplňovačku, alebo dať k doplneniu nie celý diktát, ale len tie

slová, pri ktorých sledujeme určitý pravopisný jav,

• diktát dopredu precvičiť napr. formou domácej úlohy. Pred vlastným písaním diktátu

ešte raz precvičiť „ kľúčové slová“ buď ústnou formou alebo formou doplňovačky

prispôsobiť tempo diktovania, diktáty sa môžu s dieťaťom písať aj individuálne.

• poskytnúť dieťaťu dlhší čas na kontrolu napísaného, zbierať mu zošiť ako poslednému

využívať možnosti priebežného slovného hodnotenia (známkou hodnotiť len v

prípade, že sa dieťaťu diktát “podaril“), známku nahradiť údajom o počte chýb,

• chyby neopravovať červenou – takto zvýraznený nesprávny tvar má dieťa tendenciu si

zapamätať,

vynechať alebo aspoň obmedziť a potom veľmi tolerantne hodnotiť úlohy časovo

limitované ( tzv. päťminútovky),

• pri spoločnej ústnej kontrole diktátu dať týmto deťom čo najväčší priestor, aby sme

si overili ich znalosť gramatických pravidiel,

• Nácvik rozlišovania slov so zámenou písmen: Napr. Na jednej kartičke má dieťa

napísané písmeno b a na druhej d. Dospelý prečíta slovo ( napr. „babička“) a dieťa

ukáže príslušnú kartičku.

Opis, prepis

• umožniť dieťaťu tiché predhováranie si (obzvlášť u detí s výraznými ťažkosťami v

zrakovej diferenciácii a sluchovej analýze a syntéze),

• kombinovať prepis s doplňovačkami, využiť pracovné listy,

• uprednostňovať formu ústneho skúšania, v písomnom prejave voliť formu

doplňovačiek,

• pri slohových prácach nehodnotiť pravopis, ale len štylistiku a obsahovú stránku.

Dyskalkúlia

Dyskalkúlia je porucha v oblasti matematických schopností. Dieťa má problém s

chápaním základných matematických súvislostí, pojmov, úkonov (sčítanie, odčítanie,

násobenie, delenie) a s abstraktným matematickým myslením.

• Typické znaky u detí s dyskalkúliou:

• zamieňanie pojmov (väčší – menší, viac – menej, a pod.)

• problém s triedením prvkov podľa tvaru, veľkosti a pod.

• nepochopenie pojmu číslo

• neschopnosť pamätať si, čítať a písať čísla

• zamieňanie podobných čísel

• nedostatočná predstavivosť číselného radu, neschopnosť v ňom pokračovať,

zamieňanie poradia čísiel

• počítanie čísel po jednom, neschopnosť priradiť číslo k určitému počtu prvkov,

počítanie odznova

• problém s čítaním čísla, pokiaľ sa v strede nachádza nula

• problém s prechodom cez desiatku,

• nezvládanie spájania čísel

• zamieňanie matematických operácií –sčítanie, odčítanie, násobenie, delenie. Dieťa

nechápe podstatu násobenia, delenia...

• neschopnosť pamätať si vzorce a pravidlá a uplatňovať ich pri riešení úloh,

• problém s rozlišovaním geometrických tvarov,

• problémy s rysovaním.

Ako postupovať pri dyskalkúlii:

• využívanie pomôcok: predtlačenú číselnú os, kalkulačku, tabuľky

matematických operácií a vzorcov.

• dopriať žiakovi dostatok času na splnenie úloh, pod časovým tlakom je v napätí a v

strese,

• zadanie príkladu by malo byť presne vysvetlené, čo sa od žiaka očakáva,

• pokiaľ je to možné, mal by byť učiteľ pri písomkách v blízkosti žiaka, zmierni tým

pocit neistoty a zmätku,

• umožniť používať pomocný papier na poznámky pri písomných prácach,

• spätné vracanie sa k už prebratým príkladom, pretože dieťa rýchlo zabúda,

• akceptovať správnosť postupu riešenia, tolerovať chyby z nepozornosti a zamieňania

tvarov číslic a znamienok,

• v slovných úlohách zvýrazniť kľúčové slová,

akceptovať zníženú úroveň v geometrii,

Čo s dieťaťom s poruchou učenia?

Prvý, kto si uvedomí, že niečo nie je v poriadku, je učiteľ v škole a rodič pri domácej

príprave dieťaťa.

1. Po ich vzájomnej dohode učiteľ vypíše prihlášku na psychologické vyšetrenie dieťaťa,

ktorú rodič podpíše.

Keďže sa jedná o problém v učení, na ktoré majú vplyv rozumové schopnosti dieťaťa, pri

psychologickom vyšetrení sa zisťuje ich úroveň. Skúma sa psychický vývin dieťaťa od

narodenia, s dôrazom na všetky riziká a negatívne okolnosti, ktoré sa mohli podieľať na

vzniku ťažkostí dieťaťa v učení.

2. Ak psychológ zistí indikácie na niektorú z porúch učenia, posiela dieťa na špeciálno-

pedagogické vyšetrenie. Tam dieťa absolvuje ďalšie skúšky na diagnostiku úrovne

špecifických poznávacích funkcií, ktoré sa podieľajú pri zvládaní čítania, písania a počítania.

3. S výsledkami sú rodičia oboznámení ústne a odporúčania pre školu sa zasielajú formou

správ z oboch vyšetrení.

Dieťa, ktoré má špecifické poruchy učenia je podľa platnej legislatívy žiakom so špeciálnymi

výchovno-vzdelávacími potrebami a ako také má nárok na jemu primerané vyučovacie

postupy a hodnotenie. Pri ťažších stupňoch poruchy môže mať odporúčaný tzv. individuálny

vzdelávací plán a stáva sa individuálne začleneným žiakom v podmienkach bežnej ZŠ.

Individuálny vzdelávací plán vypracuje triedny učiteľ podľa odporúčaní špeciálneho

pedagóga a prispôsobuje vnútorným možnostiam dieťaťa. Dieťa môže mať napr. upravené

učivo, z diktátov sa mu nezapisuje známka, iba počet chýb a pod.

4. Ak má škola školského špeciálneho pedagóga, ten spolupracuje s rodičom a poskytuje

dieťaťu reedukačné nápravné cvičenia. Ak na ZŠ špeciálny pedagóg nie je, môže sa

reedukácia realizovať v centre pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie, alebo

v centre špeciálno-pedagogického poradenstva. Na dosiahnutie zlepšenia čítania, písania

a počítania je však nevyhnutná spolupráca rodičov najmä pri domácej príprave dieťaťa.

A na záver ...

Vaša každodenná práca so žiakom s poruchami učenia bude náročná, ale nezabúdajte

na to, že pre takéto dieťa je ešte náročnejšia. Spočiatku sa Vám môže zdať, že napriek úsiliu

všetkých zainteresovaných nevidíte žiadne zlepšenie a napredovanie. Nestrácajte trpezlivosť a

nádej. Nestane sa to zo dňa na deň. Všetko potrebuje čas. Je ale veľmi dôležité ako ten „čas“

využijete.

Či naozaj budete vytvárať pre dieťa vhodné podmienky v edukačnom procese. Poskytnite mu

možnosť vnímať a získavať poznatky rôznymi cestami, nielen čítaním, počúvaním, ale i

riešením problému, manipuláciou, experimentovaním. Pretože, čím je činnosť, do ktorej sa

žiak zapája rozmanitejšia, tým viac podnetov sa mu poskytuje na rozvoj aktivity a poznania.

Snažte sa žiaka povzbudzovať, motivovať a podporovať. Nezabúdajte, že sa jedná o vývinovú

poruchu a jej zmiernenie alebo odstránenie závisí od pomoci nás, dospelých. Učte ho stanoviť

si reálne ciele a pomôžte mu ich dosiahnuť, aby malo možnosť zažiť úspech. Poukazujte na

jeho pozitívne stránky osobnosti, na jeho prednosti. Predchádzajte vytvoreniu pocitu

menejcennosti z občasného zlyhania, veď aj takéto situácie patria k životu.

Pokúste sa vytvoriť si s rodičmi žiaka kladný vzťah a pochopiť ich rozpoloženie v danej

situácii. Snažte sa o vytvorenie priateľskej atmosféry plnej porozumenia, lebo len tak môžete

dieťaťu naozaj pomôcť.

A o to nám všetkým predsa ide.

Medzi dyslektikmi sú ľudia intelektovo priemerní, ale aj nadpriemerní a géniovia. Touto

poruchou trpeli:

Leonardo da Vinci, Albert Einstein, Walt Disney, Pablo Picasso, Winston Churchill, Hans

Christian Andersen, Thomas Alva Edison, John Fitzgerald Kennedy, či súčasníci Bill Gates

(zakladateľ Microsoftu), americký rocker Ozzy Osbourne, režisér Steven Spielberg, herci

Tom Cruise, Johny Depp alebo známy kuchár bez čapice Jamie Oliver.