Obsah 1 METODICKÉ OTÁZKY EKONOMICKEJ ANALÝZY PODNIKU · tzn. že v jednom stĺpci ukazovatele...
Transcript of Obsah 1 METODICKÉ OTÁZKY EKONOMICKEJ ANALÝZY PODNIKU · tzn. že v jednom stĺpci ukazovatele...
Obsah
1 METODICKÉ OTÁZKY EKONOMICKEJ ANALÝZY PODNIKU .................................................................. 1
1.1 ŠTRUKTÚRA A OBSAH EKONOMICKEJ ANALÝZY PODNIKU ................................................................................................. 1 1.2 UKAZOVATELE A SÚSTAVY UKAZOVATEĽOV .................................................................................................................. 2
1.2.1 SÚSTAVY UKAZOVATEĽOV ................................................................................................................................. 3
2 ANALÝZA SÚHRNNÝCH VÝSLEDKOV – ANALÝZA FINANČNEJ SITUÁCIE PODNIKU ............................... 5
2.1 INFORMAČNÉ ZDROJE PRE FINANČNÚ ANALÝZU............................................................................................................. 5 2.1.1 SÚVAHA ........................................................................................................................................................ 5 2.1.2 VÝKAZ ZISKOV A STRÁT ..................................................................................................................................... 5 2.1.3 PREHĽAD O PEŇAŽNÝCH TOKOCH (CASH-FLOW) ................................................................................................... 6
2.2 POSTUP FINANČNEJ ANALÝZY ................................................................................................................................... 6 2.2.1 VÝPOČET POMEROVÝCH UKAZOVATEĽOV ............................................................................................................. 6 2.2.2 POROVNANIE PODNIKOVÝCH UKAZOVATEĽOV S UKAZOVATEĽMI ZA ODBOR ................................................................. 9 2.2.3 POROVNANIE V ČASE ....................................................................................................................................... 9 2.2.4 VYKONANIE OPATRENÍ ..................................................................................................................................... 9
3 ANALÝZA EX-ANTE ........................................................................................................................ 11
3.1 ZÍSKANIE INFORMÁCIÍ PRE ANALÝZU EX-ANTE ............................................................................................................. 11 3.1.1 METÓDY BODOVÉHO HODNOTENIA .................................................................................................................. 11
Tamariho rizikový index ........................................................................................................................... 11 Metóda rýchly test ................................................................................................................................... 12
3.1.2 MATEMATICKO-ŠTATISTICKÉ METÓDY ............................................................................................................... 13 Viacrozmerná diskriminačná analýza....................................................................................................... 13
Altmanov model .............................................................................................................................. 13 Index bonity ..................................................................................................................................... 13
3.1.3 METÓDY MULTIKRITERIÁLNEHO HODNOTENIA .................................................................................................... 14
4 ANALÝZA KVANTITATÍVNYCH VÝSLEDKOV ..................................................................................... 15
4.1 ANALÝZA OBJEMU VÝROBY .................................................................................................................................... 15 4.1.1 SPÔSOBY VYJADRENIA OBJEMU VÝROBY ............................................................................................................. 15 4.1.2 UKAZOVATELE OBJEMU VÝROBY A FAKTORY, KTORÉ ICH OVPLYVŇUJÚ ...................................................................... 15 4.1.3 ANALÝZA SORTIMENTU .................................................................................................................................. 16
Hodnotenie sortimentu ako súčasť výrobných úloh ................................................................................ 17 Analýza ako sortiment spôsobuje zmenu ekonomických ukazovateľov v podniku ................................. 17
4.1.4 ANALÝZA ROVNOSTI VÝROBY ........................................................................................................................... 18 Rovnomernosť vynakladania práce ......................................................................................................... 18
4.1.5 ANALÝZA KVALITY VÝROBY .............................................................................................................................. 19 Analýza kvality vo výrobe ........................................................................................................................ 19 Kvalita hotových výrobkov ....................................................................................................................... 19
4.2 ANALÝZA TRŽIEB Z REALIZÁCIE (PREDAJA) .................................................................................................................. 19 4.2.1 TRADIČNÁ ANALÝZA TRŽIEB ............................................................................................................................. 19 4.2.2 TRHOVO ORIENTOVANÁ ANALÝZA TRŽIEB ........................................................................................................... 20
5 ANALÝZA VÝSLEDKU HOSPODÁRENIA ............................................................................................ 21
5.1 VÝSLEDOK HOSPODÁRENIA .................................................................................................................................... 21 5.1.1 TRADIČNÝ PRÍSTUP PRI ANALÝZE TVORBY ZISKU Z REALIZÁCIE .................................................................................. 21 5.1.2 ANALÝZA VÝSLEDKU HOSPODÁRENIA PRI REŠPEKTOVANÍ DELENIA NÁKLADOV NA VARIABILNÉ A FIXNÉ ............................. 22 5.1.3 ANALÝZA NULOVÉHO BODU ............................................................................................................................ 22
5.2 ANALÝZA POUŽITIA NULOVÉHO BODU ...................................................................................................................... 23
Obsah
6 ANALÝZA PEŇAŽNÝCH TOKOV ...................................................................................................... 25
6.1 SPÔSOBY A METÓDY VYKAZOVANIA A ANALYZOVANIA PEŇAŽNÝCH TOKOV ....................................................................... 25 6.1.1 ČASOVÝ NESÚLAD ........................................................................................................................................ 25 6.1.2 VECNÝ NESÚLAD .......................................................................................................................................... 25
6.2 UKAZOVATEĽ CASH-FLOW A JEHO VÝZNAM PRE FINANČNÚ ANALÝZU ............................................................................... 27
7 ANALÝZA ÚROVNE TRANSFORMAČNÉHO PROCESU ....................................................................... 29
7.1 KONŠTRUKCIA UKAZOVATEĽOV EFEKTÍVNOSTI ............................................................................................................ 29 7.2 ANALYTICKÉ UKAZOVATELE EFEKTÍVNOSTI ................................................................................................................. 29
7.2.1 BODOVACIA METÓDA .................................................................................................................................... 32 7.3 SYNTETICKÉ UKAZOVATELE EFEKTÍVNOSTI .................................................................................................................. 32
8 ANALÝZA VÝROBKOVEJ ŠTRUKTÚRY ............................................................................................. 33
8.1 DLHODOBÁ VÝROBKOVÁ ANALÝZA .......................................................................................................................... 33 8.1.1 METÓDY DLHODOBEJ VÝROBKOVEJ ANALÝZY ...................................................................................................... 33
Matica BCG (metóda obchodného portfólia) .......................................................................................... 33 8.2 KRÁTKODOBÁ VÝROBKOVÁ ANALÝZA ....................................................................................................................... 34
8.2.1 UKAZOVATELE O EKONOMICKEJ ÚROVNE VÝROBKOV ........................................................................................... 34 Absolútne ukazovatele ............................................................................................................................ 34 Relatívne ukazovatele ............................................................................................................................. 35
8.2.2 METÓDY VYUŽÍVANÉ PRE STANOVENIE VÝROBKOVÝCH PREFERENCIÍ ........................................................................ 36
9 ANALÝZA POSTAVENIA PODNIKU NA TRHU ................................................................................... 39
9.1 INFORMAČNÉ A METODOLOGICKÉ ZABEZPEČENIE TEJTO ANALÝZY .................................................................................... 39 9.2 PODSTATA A KLASIFIKÁCIA METÓD ANALÝZ POSTAVENIA PODNIKU NA TRHU ..................................................................... 39
9.2.1 KOMPARATÍVNO-ANALYTICKÉ METÓDY ............................................................................................................. 39 SWOT analýza ......................................................................................................................................... 39 Analýza kritických faktorov úspešnosti ................................................................................................... 39
9.2.2 MATEMATICKO-ŠTATISTICKÉ METÓDY .............................................................................................................. 40
10 ANALÝZA PARCIÁLNYCH VÝSLEDKOV ............................................................................................ 43
10.1 ANALÝZA VYUŽITIA A VIAZANOSTI VÝROBNÝCH ČINITEĽOV ............................................................................................ 43 10.1.1 ANALÝZA PRÁCE ........................................................................................................................................... 43
Analýza počtu, pohybu a štruktúry pracovníkov ..................................................................................... 43 Analýza využitia pracovníkov .................................................................................................................. 43 Analýza odmeňovania ............................................................................................................................. 44
Analýza celkového objemu vyplatených miezd .............................................................................. 44 10.1.2 ANALÝZA DLHODOBÉHO INVESTIČNÉHO MAJETKU ............................................................................................... 45 10.1.3 ANALÝZA ZÁSOB ........................................................................................................................................... 46
Analýza objemu a štruktúry zásob .......................................................................................................... 46 Analýza spotreby materiálu .................................................................................................................... 46 Analýza obratovosti zásob ...................................................................................................................... 47
11 ANALÝZA NÁKLADOV ................................................................................................................... 49
11.1 ANALÝZA NÁKLADOV NA ZÁKLADE FINANČNÉHO ÚČTOVNÍCTVA ...................................................................................... 49 11.1.1 ANALÝZA HOSPODÁRNOSTI ............................................................................................................................ 49
11.2 ANALÝZA NÁKLADOV NA ZÁKLADE VNÚTROPODNIKOVÉHO ÚČTOVNÍCTVA......................................................................... 49 11.3 ANALÝZA NÁKLADOV VYBRANÝCH ROZHODOVACÍCH ÚLOH ............................................................................................ 50
Ekonomická analýza podniku Prednáška č. 1 25. 09. 2009
TUKE EkF 1
1 Metodické otázky ekonomickej analýzy podniku
štruktúra a obsah ekonomickej analýzy podniku
ukazovatele a sústavy ukazovateľov využívané v ekonomickej analýze
metódy kvantifikácie vplyvu determinujúcich faktorov (na cvičení)
1.1 Štruktúra a obsah ekonomickej analýzy podniku
Ekonomická analýzy v trhovo orientovanom hospodárstve nadobúda veľmi veľký význam.
Štruktúra ekonomickej analýzy je daná tým, čo je vlastne predmetom tejto analýzy. Z hľadiska
časového najčastejšie robíme analýzu na základe ročných výsledkov, a to preto, že v podstate za tej
1 rok sa ukončí reprodukčný proces. Analýzu môžeme robiť aj za kratšie obdobie (polrok, štvrťrok,
mesačná – sú to čiastkové, parciálne analýzy).
Ekonomickú analýzu by sme mohli charakterizovať, že je to činnosť, na základe ktorej
rekapitulujeme a hodnotíme výsledky podniku za analyzované obdobie.
Pomocou ekonomickej analýzy identifikujeme a kvantifikujeme faktory, ktoré tieto
výsledky ovplyvnili.
Hodnotíme doterajší vývoj pomocou analýzy a dosiahnuté výsledky prolongujeme1 do
budúcnosti (predpokladáme ich vývoj).
Formulujeme návrhy rôznych opatrené, pomocou ktorých by sme mali dosiahnuť nami
požadované ciele.
V podstate tu ide o to, že na základe ročných údajov a istých postupov si vypočítame jednotlivé
ukazovatele, a ak plánujeme túto firmu v istom období predať, v 2. bode zistíme, že aké ukazovatele
máme „ovplyvniť“, aby trhová hodnota podniku vzrástla (3. bod).
Ekonomickú analýzu ako celok vieme rozložiť na:
analýza zásadná – analyzujú sa tie činnosti, ktorým podnik vďačí za svoje postavenie na
trhu. Analýza zásadných výsledkov spadá pod primárnu analýzu (analýza súhrnných
výsledkov). Výsledky primárnej analýzy sú určené pre vrcholový manažment;
čiastková analýza – len podporujú (resp. sa podieľajú) formovanie tých základných
výsledkov. Pri týchto analýzach ide o to, aby sme odhalili tzv. úzke (choré) miesta vo firme,
čiže tie miesta, kde treba urobiť nápravu, aby tie zásadné výsledky zo zásadnej analýzy boli
čo najlepšie. Ide v podstate o sekundárnu analýzu (analýza parciálnych výsledkov).
Výsledky sú určené pre manažment strednej úrovne riadenia.
Ekonomická analýza je širší pojem, v rámci ktorého je aj finančná analýza.
1 premietame
Finančná
situácia
Podniková ekonomika
úroveň transformačného procesu
komerčná spôsobilosť
kvalita výroby inovačná aktivita
atď.
25. 09. 2009 Prednáška č. 1 Ekonomická analýza podniku
2 TUKE EkF
1.2 Ukazovatele a sústavy ukazovateľov
Pre analýzu je veľmi dôležitá vypovedacia schopnosť jednotlivých ukazovateľov. Mali by to byť
ukazovatele, ktoré objektívne popisujú existujúci stav, čiže sú čo najlepším odrazom reality. Pri
výbere ukazovateľov, resp. pri tvorbe ukazovateľov je dôležité i určenie merných jednotiek.
Môžeme mať ukazovatele, ktorých merná jednotka je vyjadrená v: 2
- naturálnych jednotkách (počet pracovníkov)
- časové (pracovné; napr. normohodiny, deň, rok, mesiac)
- peňažné (hodnotovo vyjadrené)
Samotný výber toho istého v iných jednotkách vieme usúdiť isté závery.
Členenie a klasifikácia:
1. absolútne ukazovatele – vyjadrujú určitý jav (stav) bez vzťahu k inému javu alebo stav
(napr. počet pracovníkov, výska nákladov). Tie závisia od veľkosti podniku. A preto nie sú
vhodné pre porovnávanie podnikov navzájom;
2. relatívne ukazovatele – vypovedajú o vzťahu o dvoch rôznych javov. Ich číselná hodnota
nám vyjadruje veľkosť jedného javu pripadajúca na mernú jednotku druhého javu. Tieto
ukazovatele nie sú citlivé na veľkosť podniku, resp. je zanedbateľná a preto sú vhodné na
medzipodnikovú komparáciu. Problémom pri porovnávaní môže byť, že ide trebárs
2 kedy z výrobných vstupom sa v podniku vzídu výrobné výstupy
Finančná situácia
Činitele externé
- stav ekonomiky
- štátne zásahy
- daňová politika
- menová politika
- a pod.
Činitele interné
Kvantitatívne výsledky
objem výroby a tržieb:
- výnosy
- tržby
- pridaná hodnota
Kvalitatívne výsledky
úroveň transformačného procesu:2
- masa HV
- miera HV
- toky finančných prostriedkov
Výrobková štruktúra
Analýza postavenia
podniku na trhu
V sekundárnej analýze sa budeme
zaoberať analýzou práce, analýzou
kapitálu a analýzou nákladov.
TUKE EkF 3
o podniky z rôznych odvetví. Podniky navzájom porovnávame len z toho istého odvetvia.
Tieto relatívne ukazovatele sa môžu byť:
a. podielové ukazovatele – vypovedajú o štruktúre skúmanej skutočnosti. Ide tu teda
o vzťahu časti k celku, napr. podiel zásob na aktívach, vlastný kapitál na celkovom
kapitály;
b. vzťahové ukazovatele – porovnávajú pojmovo rozdielné, ale rovnocenné veličiny,
medzi ktorými existujú logické väzby, napr. výnosy na pracovníka, zisk vo vzťahu
ku kapitálu;
c. indexy – sú časovo rozlíšené rovnaké veličiny, napr. náklady v roku 2008
k nákladom v roku 2007.
1. stavové ukazovatele – vypovedajú o stave, t. j. o viazanosti k určitému okamžiku. Sú
necitlivé na dĺžku obdobia, na konci ktorého je daný okamih (nezaujíma nás, či je to ku
koncu roka)
2. tokové ukazovatele – vypovedajú o vývoji ekonomickej skutočnosti za určité obdobie.
V rámci tohto obdobia sa skúmané hodnoty kumulujú, preto dĺžka intervalu výrazne
ovplyvňuje ich veľkosť (napr. náklady a výnosy – kumulované za dané obdobie).
1. syntetické ukazovatele – vypovedajú o ekonomickej realite komplexne (rentabilita
celkového kapitálu).
2. analytické ukazovatele – vyznačujú sa čiastkovým obsahom, čiže vypovedajú len o časti
podieľajúcej sa na celku (rentabilita vlastného kapitálu a rentabilita cudzieho kapitálu).
1.2.1 Sústavy ukazovateľov
Keď hovoríme o sústavu ukazovateľov, ide nám o súbor ukazovateľov (nie akýkoľvek súbor
ukazovateľov nám dáva sústavu ukazovateľov). Sústava ukazovateľov je množina ukazovateľov,
pri konštruovaní ktorej sa rešpektovala požiadavka čo najvernejšia reprodukcia skúmanej
ekonomickej reality. Sústava ukazovateľov je teda logicky previazaný súbor ukazovateľov. V praxi
sa najčastejšie tieto sústavy ukazovateľov:
- paralelná sústava ukazovateľov – ukazovatele (skupiny ukazovateľov) sú radené vedľa seba,
tzn. že v jednom stĺpci ukazovatele odbytu, v druhom ukazovatele rentability, v treťom
ukazovatele výrobkovej štruktúry, medzi týmito jednotlivými súbormi neexistuje vzťah
nadradenosti a podradenosti – z hľadiska vypovedacej schopnosti sú rovnocenné -, pričom
vedľa seba môžeme radiť ukazovatele absolútne i relatívne;
- pyramidálna sústava ukazovateľov – súbor ukazovateľov, ktorý vzniká rozkladom jedného
syntetického ukazovateľa, môžeme si pritom voliť počet stupňov rozkladu. Medzi
ukazovateľmi sú veľmi jasné vzťahu a kauzálne väzby. Okrem vrcholového ukazovateľa
ukazovatele majú postavenie raz dôsledku a raz postavenie príčiny. Medzi ukazovateľmi
existujú matematické vzťahy, čo samozrejme uľahčuje kvantifikáciu vplyvu jednotlivých
faktorov, ktoré ovplyvňujú vrcholový ukazovateľ;
- maticová sústava ukazovateľov – vzniká vertikálnou a horizontálnou kombináciu
jednotlivých ukazovateľov.
Ekonomická analýza podniku Prednáška č. 2 25. 09. 2009
TUKE EkF 5
2 Analýza súhrnných výsledkov – analýza finančnej situácie podniku
informačné zdroje pre finančnú analýzu;
postup finančnej analýzy;
2.1 Informačné zdroje pre finančnú analýzu
Analýzu finančnej situácie podniku môžeme rozdeliť na:
ex-post, kde sa hodnotia dosiahnuté výsledky, kde môžeme pohľadať príčiny, prečo bol
vývoj taký, aký bol, ale už nevieme tento vývoj napraviť;
ex-ante, ktorej úlohou je prognózovať budúci vývoj v podniku v oblasti finančnej. Môže
byť vykonávaná na rôzne dlhé obdobie (ročné, dvojročné, najčastejšie sa vykonáva ročné,
no stretneme sa i s 5-ročnou predikciou).
Finančné zdroje pre finančnú analýzu z pohľadu ex-post analýzy
Hlavným zdrojom pre túto analýzu je vlastne riadna účtovná závierka, tak ako je uvedená v Zákone
o účtovníctve č. 431/2002. Je tu zachytený celý reprodukčný proces, dozvedáme sa tak i za akých
podmienok tento proces prebiehal, i jeho výsledky. Štruktúra účtovnej závierky je rôzna pri
jednoduchom a podvojnom účtovníctve.
2.1.1 Súvaha
Súvaha poskytuje informácie o majetku podniku a o zdrojov krytia financovania tohto majetku.
Majetok zachytáva strana aktív a zdroje krytia strana pasív. Súvahu môžeme skúmať dvojako:
po horizontále – skúma vzťahy medzi majetkom a zdrojmi jeho krytia. Pri tomto skúmaní
vychádzame zo zlatého bilančného pravidla, podľa ktorého je prípustné na finančné krytie
neobežných aktív použiť len také finančné zdroje, ktoré má podnik dlhodobo k dispozícií
(vlastné imanie a dlhodobý cudzí kapitál). Tento vzťah vieme vyjadriť:
Neobežné aktíva vlastné imanie dlhodobý cudzí kapitál , potom 0 VI DCK NA . Ak
to platí, znamená, že podnik je prekapitalizovaný. Ak to nebude platiť, hovoríme
o podkapitalizovanom podniku. V podkapitalovom podniku v oblasti obežných aktív musí
platiť, že sú kryté krátkodobým kapitálom, tzn. Obežné aktíva krátkodobý cudzí kapitál .
Ak platia tieto dve podmienky, vzniká nekrytý dlh. To znamená, že podnik použil
krátkodobý požičaný kapitál aj na financovanie neobežných aktív, a takáto situácia je pre
podnik nebezpečná. Ak sa použil krátkodobý kapitál na financovanie neobežných aktív,
dostaneme sa do situácie, že požičané peniaze musíme vrátiť, lenže peniaze sú viazané
v neobežnom majetku (dlhodobo). V druhom prípade, ak máme firmu prekapitalizovanú,
vzniká situácia, keď obežné aktíva krátkodobý cudzí kapitál , potom 0OA KCK , ide
o čistý prevádzkový kapitál. Tu, sme na financovanie obežných aktív sme získali i dlhodobé
požičané zdroje, čo nie je veľký problém, pretože ich budeme musieť vrátiť neskôr.
po vertikále – budeme si všímať a analyzovať jednak štruktúru aktív (majetku) a štruktúru
pasív (zdrojov krytia skúmaného majetku). Súvaha nám poskytuje statické informácie
2.1.2 Výkaz ziskov a strát
Poskytuje informácie o podnikových nákladoch a výnosoch. Ich porovnaním získame informáciu
o výsledku hospodárenia. Teda výkaz ziskov a strát nám poskytuje informácie o stave
reprodukčného procesu. Je rozdelený do 3 častí:
25. 09. 2009 Prednáška č. 2 Ekonomická analýza podniku
6 TUKE EkF
prevádzková
finančná
mimoriadna
Umožňuje posúdiť, ktoré faktory a v akej miere ovplyvnili výsledok hospodárenia. Poskytuje
i podklady pre posúdenie hospodárnosti podniku a aj nákladov. Vieme tak zistiť, koľko musíme
vynaložiť nákladov na dosiahnutie 1 € výnosov. Obsahuje údaje, ktoré majú tokový charakter, tzn.,
že v priebehu roka sa priebežne kumulujú.
Ak porovnávame statické a tokové informácie, musím to porovnávať k tomu istému dátumu
a rovnako dlhé obdobie.
2.1.3 Prehľad o peňažných tokoch (Cash-Flow)
Poskytuje informácie o príjmoch a výdavkoch. Ak urobíme rozdiel medzi príjmami a výdavkami,
dostaneme informácie o peňažných prostriedkov, ktoré má podnik k dispozícii. Zachytáva priebeh
a zároveň i výsledky reprodukčného procesu. Účtovníctvo má akruálny charakter3, a preto
používame súvahu a prehľad o peňažných tokoch.
2.2 Postup finančnej analýzy
Finančná analýza sa musí uskutočňovať podľa presne vymedzenej metodiky. Tento štandardný
postup vieme rozdeliť na:
1. vypočítame pomerové ukazovatele za analyzovaný podnik, ktoré sa dotýkajú finančnej
situácie.
2. tieto podnikové ukazovatele porovnáme s priemernými ukazovateľmi za príslušný odbor
podnikania, resp. porovnáme ich s extrémnymi hodnotami z tohto odboru.
3. vypočítané ukazovatele za jednotlivé roky v danom podniku porovnávame minimálne za
obdobie 5 rokov, ideálnejšie, ak by sme mali k dispozícií dlhšie obdobie; vykonávame tzv.
trendovú analýzu, analýzu v čase.
4. analyzujeme vzájomné vzťahy medzi pomerovými finančnými ukazovateľmi, tzn.
použijeme rozklad jednotlivých ukazovateľov a vytvorenie pyramidálnej sústavy.
Je nám jasné, že všetky tieto body sa dotýkajú ex-post analýzy. Ak máme vykonané tieto kroky,
môže nasledovať ex-ante analýza.
2.2.1 Výpočet pomerových ukazovateľov
1. ukazovatele likvidity – vypovedajú o schopnosti podniku hradiť svoje záväzky. Schopnosť
podniku hradiť svoje záväzky je ovplyvnená rôznymi faktormi, no 2 sú z nich najdôležitejšie
– štruktúra majetku a primeraný a pravidelný primeraný prísun finančných prostriedkov.
Majetok podniku môžeme rozdeliť podľa toho aká je jeho likvidnosť4. Za najlikvidnejšie
súčasti majetku v podniku sa považujú peniaze (v hotovosti alebo v bankách), ceniny
a krátkodobé cenné papiere (spolu sa to označuje ako krátkodobý finančný majetok). Menej
likvidné súčastí sú tie súčasti, ktoré musia byť realizované v krátkej dobe – splatné
krátkodobé pohľadávky. Ešte menej likvidné sú zásoby. Ešte menej likvidné sú dlhodobo
3 náklady a výnosy sa účtujú do obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia a nie do obdobia, v ktorom sa prejavujú ako
príjmy, resp. výdavky. Z toho logicky vyplýva, že výnosy v podniku sa nerovnajú príjmom, náklady podniku sa
nerovnajú výdajom a hospodársky výsledok sa nerovná peňažnej hotovosti s ktorou podnik disponuje. Firma na základe
HV môže vykazovať zisk a pritom nemá dostatok prostriedkov na zaplatenie svojich dlhov. Účtovne keď niečo
vyfaktúrovala (pohľadávka), peňažné prostriedky mohla už použiť na úhradu záväzku. 4 za aký čas ja dokážem majetok premeniť na finančné prostriedky
Ekonomická analýza podniku Prednáška č. 2 25. 09. 2009
TUKE EkF 7
likvidné súčasti majetku, napr. obligácie, dlhodobé pohľadávky, termínované vklady.
Takmer nelikvidná súčasť majetku je dlhodobý hmotný majetok;
a. .
; 0,2;0,6Likvidita I stupňa
finančný majetokpohotová likvitida
krátkodobý záväzky 5
b. .
; 1;1,5Likvidita II stupňa
finančný majetok krátkodobé pohľadávkybežná likvidita
krátkodobé záväzky
6
c. .
; 2,0;2,5Likvidita III stupňa
finančný majetok krátkodobé pohľadávky zásobycelková likvidita
krátkodobé záväzky
7
d. ; 1najlikvidnejší majetok
okamžitá likviditaokamžite splatné záväzky
8
e. ;-
krátkodobé záväzkydoba splácania krátkodobých záväzkov
cash flow
2. ukazovatele aktivity – vypovedajú o tom, ako účinne podnik využíva svoj majetok. Môžem
sa pomocou tejto analýzy k záveru, že podnik nedostatočne využíva svoj majetok, t. j.
podnik má priveľa majetku, ktorý nedostatočne nevyužíva. Na druhej strane, nie je dobrá
situácia, keď je toho majetku primálo, pretože nám to môže ovplyvniť plynulosť
reprodukčného procesu. Ak máme nedostatok materiálu, musíme čakať, kým sa nakúpi
nový.
a. ( )
365zásoby priemerný stav
doba obratu zásobtržby
9
b. ( )
365pohľadávky priemerný stav
doba obratu pohľadávoktržby
c. ( )
365( . )
záväzky priemerný stavdoba splácania záväzkov
tržby resp náklady 10
d. ( )
365aktíva priemerný stav
doba obratu aktívtržby
e. ( )
tržbyobrat aktív
aktíva priemerný stav 11
3. ukazovatele zadlženosti – slúžia na to, aby sme pomocou nich monitorovali štruktúru
finančných zdrojov v podniku. Na finančnú stabilitu podniku vplýva podiel vlastných
a cudzích zdrojov. Vysoký podiel vlastných zdrojov prispieva k stabilite podniku, ale
neznamená to, že je to najlepšie riešenie. V trhovej ekonomike vieme, že cudzie zdroje sú
drahšie ako vlastné zdroje. Dividenda by mala byť vyššia, teda mala by predstavovať vyššie
zhodnotenie kapitálu ako by získal vo forme úroku, ak by peniaze uložil do banky. Treto by
sme mali zvážiť štruktúru týchto zdrojov – tak, aby sme boli stabilní, ale aby to pre nás
nebolo drahé.
a. covvlastný kapitál
stupeň samofinan aniacelkový kapitál
5 krátkodobé záväzky = všetky dlhy podniku splatné do 1 roka + všetky splátky na strednodobé a dlhodobé úvery; na
1 € krátkodobých záväzkov pripadá najmenej 20 centov finančného majetku 6 krátkodobé pohľadávky je dobré očistiť od nedobytných pohľadávok; krátkodobé záväzky nemajú presiahnuť, resp. je
lepšie ak sú menšie ako objem finančného majetku a krátkodobých pohľadávok 7 zásoby treba očistiť o tzv. dubiózne zásoby, pretože to sú tie, ktorých sa nikdy nezbavíme;
8 solventnosť podniku; ak je vyššia hodnota, zostanú peniaze, problém nastáva, keď je nižšia hodnota;
9 koľko dní trvá jedna obrátka zásob
10 doba splatenia záväzku od jeho vzniku
11 koľko obratov sa uskutoční za 1 rok
25. 09. 2009 Prednáška č. 2 Ekonomická analýza podniku
8 TUKE EkF
b. cudzí kapitál
stupeň zadlženiacelkový kapitál
c. aktíva
finančná pákavlastný kapitál
12
d. požičaný kapitál
finančná pákavlastný kapitál
13
e. zisk pred zdanením kreditné úroky
krytie úrokovdebetné úroky
14
f. záväzky
platobná neschopnosťpohľadávky
15
g. dlhodobé zdroje
krytie investičného zámeruneobežné aktíva
16
h. cudzí kapitál likvidné prostriedky
doby splácaniacash flow
17
4. ukazovatele rentability (výnosnosti) – ak výsledky z predchádzajúcich 3 skupín
ukazovateľov boli zlé, nemôžeme očakávať, že tieto ukazovatele budú dobré, pretože
predchádzajúce ukazovatele sa odrážajú do ukazovateľov rentability
a. ROI
čistý zisk debetné úrokyVýnosnosť kapitálu
celkový kapitál
b. ROA
čistý ziskVýnosnosť aktív
aktíva
c. ROE
čistý ziskVýnosnosť vlastného kapitálu
vlastný kapitál
ROE > ROA
d. čistý zisk
rentabilita tržiebtržby
e. čistý zisk
rentabilita výnosovvýnosy
5. ukazovatele trhovej hodnoty podniku – oproti predchádzajúcim skupinám máme tu pohľad
z vonku. Do úvahy berieme aj faktory vonkajšieho prostredia. Tieto ukazovatele sú dôležité
pre rozhodovanie sa potenciálnych investorov. V týchto ukazovateľoch sa odráža jednak
predpokladaný vývoj podniku, ale aj riziko, s ktorým je podnikanie daného podniku spojené.
Nakoľko všetky tieto ukazovatele budú vychádzať z faktorov, ktoré sú spojené s akciami,
tieto ukazovatele vyčíslujú iba akciové spoločnosti.
a. 1
kurz akcievzťah kurzu akcie a zisku
zisk na akciu
18
12
ak tento ukazovateľ vychádza 2, podiel vlastného a cudzieho kapitálu je rovnaký 13
vo výrobných podnikoch je prípustné, aby cudzí kapitál bol 70 %. Pri bankách 90 % je cudzí kapitál a okolo 8 %
kapitálu predstavujú vlastné zdroje 14
schopnosť splácania ceny požičaného kapitálu, čím je tento ukazovateľ nižší, tým je to horšie, pretože máme vysoké
debetné úroky 15
ak je väčšie ako 1, ide o primárnu platobnú neschopnosť; ak ide o hodnotu menšiu ako 1, ide o sekundárnu platobnú
neschopnosť (odberatelia nám neplatia za dodané tovary) 16
hovorí o dodržiavaní zlatého bilančného pravidla, ak > 1 podnik je prekapitalizovaný, v opačnom prípade je
podkapitalizovaný 17
ak je podnik v dobrom stave, nemala by hodnota viac ako 3 roky 18
trhová cena akcie a kurz akcie je to isté; hovorí nám o tom, koľko sú investori ochotní zaplatiť za jednu menovú
jednotku vykázaného zisku
Ekonomická analýza podniku Prednáška č. 2 25. 09. 2009
TUKE EkF 9
b. dividenda na akciu
dividendový výnostrhová cena akcie
19
Pri niektorých z týchto ukazovateľov je uvedená i odporúčaná hodnota. Tieto hodnoty sú
prispôsobené na výrobné podniky, nie pre banky, súkromné vysoké školy a pod.
2.2.2 Porovnanie podnikových ukazovateľov s ukazovateľmi za odbor
Údaje za odbor získame s publikácií, ktorá je každoročne vydávaná Bankovým zúčtovacím centrom
Slovenska, a. s., ktorá sa nazýva Stredné hodnoty finančných ukazovateľov ekonomických činností
v Slovenskej republike. Vydáva sa od roku 1993, delí sa to na odvetvie, práve formy, podľa
veľkosti a ŠKEČ. Je tu uvedený medián, dolný a horný kvartil, a pri ukazovateľov, kde sa dajú
uviesť odporúčané hodnoty, tak i odporúčané hodnoty. Pri porovnávaní porovnávame ukazovatele
i s extrémnymi hodnotami, a to pri tých ukazovateľoch, kde sa vyžadujú čo najvyššie čísla
(rentabilita), porovnávame s maximálnymi hodnotami.
2.2.3 Porovnanie v čase
Analýzu v čase je potrebné vykonávať v horizonte 5 rokov (najčastejšie však 10 a viac rokov).
2.2.4 Vykonanie opatrení
Vykonávame pyramidálnu sústavu ukazovateľov (rozklad ukazovateľov), a tým skôr nájdem choré
miesta, aby došlo k náprave.
19
vypovedá o výnosnosti podniku a je veľmi dôležitý pre investorov
Ekonomická analýza podniku Prednáška č. 3 16. 10. 2009
TUKE EkF 11
3 Analýza ex-ante
Analýzu ex-post nevieme ovplyvniť, no na základe tejto vieme pohľadať slabé mieste a vieme
vykonať nápravy. Analýza ex-ante je zameraná na vývoj do budúcnosti. Ide v podstate o analýzu,
ktorá v podstate vychádza s použitia systémov včasného varovania.
3.1 Získanie informácií pre analýzu ex-ante
Informácie získame z účtovných závierok firiem. Na základe týchto údajov budeme prognózovať
vývoj v podniku. Metódy prognózovania môžeme rozdeliť na:
1. metódy bodového hodnotenia
2. matematicko-štatistické metódy
a. jednorozmernú diskriminačnú analýzu
b. viacrozmernú diskriminačnú analýzu
3. metódy multikriteriálneho hodnotenia
3.1.1 Metódy bodového hodnotenia
Podstatou týchto metód je, že hodnoty zvolených finančných ukazovateľov sa pretransformujú na
body pomocou bodových stupníc. Tieto bodové stupnice boli zvolené expertnými metódami.
Jednoduchý alebo vážený súčet bodov je potom veličina, na základe ktorej sa potom predpovedá
(predikuje) finančný vývoj podniku.
Tamariho rizikový index
Do týchto metód analých ex-ante patrí tzv. tamariho rizikový index (Tab. 1). Použil ho bankový
úradník Tamari, ktorý dospel k záveru, že predpovedať finančnú budúcnosť firmy možno na
základe 6-tich ukazovateľov. Hodnoty týchto ukazovateľov obodoval podľa stupnice (tvorené na
základe expertných metód), na základe vlastných empirických pozorovaní, a keďže bol bankovým
úradníkom, zrejme mal k tomuto dobré predpoklady.
U prvých troch ukazovateľoch (a, b, c), tieto sú najvýznamnejšie a preto tu je vyšší počet bodov.
Tieto body sa prideľujú podľa zaradenia do jedného z intervalov hodnôt. U ďalších troch
ukazovateľov sa body prideľujú podľa zaradenia do jedného zo štyroch pásiem získaných pomocou
kvartilov a mediánu. Keď to takto obodujeme, vypočítame súčet bodov, ktorý sa nazýva tamariho
rizikový index. Podľa tohto indexu, Tamari rozdelil podniky do 3 kategórií:
1. podniky, ktoré majú vysoký rizikový index, získali viac ako 60 bodov zo 100 možných, by
mali mať svoju finančnú budúcnosť stabilnú;
2. podniky s rizikovým indexom v intervale <31;60> sú vlastne nevyhranené a ich finančná
budúcnosť môže byť rôzna. Môžu sa vyvíjať uspokojivo, alebo môžu i skrachovať;
3. podniky s nízkym rizikovým indexom <0;30> sú kandidáti budúcich bankrotov.
Keď sa vykonávali viaceré analýzy ex-ante, tieto predpovede sa naplnili.
16. 10. 2009 Prednáška č. 3 Ekonomická analýza podniku
12 TUKE EkF
Tab. 1 Tamariho rizikový index - prehľad ukazovateľov i spôsob priraďovania bodov
Metóda rýchly test
Výhodou je, že ide o metódu, ktorá je veľmi rýchla, pretože sa využívajú iba 4 ukazovatele:
1. vlastný kapitál
podiel vlastného kapitálu na celkovom kapitálicelkový kapitál
2. -
cudzí kapitál likvidné prostriedkydoba splácania cudzieho kapitálu
Cash Flow
3. -
-cash flow
podiel cash flow na celkových výkonochvýkony
4. rentabilita celkového kapitálu
Ekonomická analýza podniku Prednáška č. 3 16. 10. 2009
TUKE EkF 13
Ukazovateľ Stupnica hodnotenia – body
veľmi dobrý (1)
dobrý (2)
stredný (3)
zlý (4)
ohrozený insolvenciou (5)
podiel vlastného kapitálu > 30 % > 20% > 10 % < 30 % záporný
doba splácania dlhu v rokoch < 3 r. < 5 r. < 12 r. > 12 r. > 30 r.
podiel CF z výkonov > 10 % > 8 % > 5 % < 5 % záporný
rentabilita celkového kapitálu > 15 % > 12 % > 8 % < 8 % záporná Tab. 2 Bodová stupnica pre metódu rýchleho testu
3.1.2 Matematicko-štatistické metódy
Viacrozmerná diskriminačná analýza
Altmanov model
Ide tu o výpočet syntetickej veličiny, do ktorej sú zhrnuté finančné ukazovatele s najväčšou
vypovedacou schopnosťou a týmto ukazovateľov priradil zodpovedajúce váhy. Ide vlastne
o ukazovateľ z a ide o z-skóre.
Zistil, že najlepšie vypovedajú o finančnej situácií a jej budúcom vývoji tieto ukazovatele:
x1 – čistý prevádzkový kapitál
celkový kapitál
x2 – nerozdelený zisk
celkový kapitál
x3 – zisk pred zdanením úroky
celkový kapitál
x4 – trhová hodnota vlastného kapitálu
cudzí kapitál
x5 – tržby
celkový kapitál
Určil aj ich váhy a zostavil diskriminačnú funkciu pre firmy s akciami verejne obchodovateľnými
na burze (podieľajú sa na burzových obchodoch) v tvare
1 2 3 4 51,2 + 1,4 3,3 0,6 1z x x x x x
Určil tiež hranice pásiem, podľa ktorých sa budúcnosť predikuje.
Ak je:
z > 2,99 finančná situácia podniku je dobrá
1,81 < z < 2,99 oblasť nevyhranených výsledkov (šedá zóna), bankrot je možný
z < 1,81 finančná situácia je kritická, bankrot veľmi pravdepodobný
Index bonity
Prvou je tzv. zjednodušená metóda (Vereinfache Methode) vyúsťujúca do kvantifikácie indexu
bonity (B).
Pracuje sa pri nej s ukazovateľmi:
16. 10. 2009 Prednáška č. 3 Ekonomická analýza podniku
14 TUKE EkF
x1 – -cash flow
cudzí kapitál
x2 – celkový kapitál
cudzí kapitál
x3 – zisk pred zdanením
celkový kapitál
x4 – zisk pred zdanením
celkové výnosy
x5 – zásoby
aktíva celkom
x6 – celkové výkony
celkový kapitál
Diskriminačná funkcia, kvantifikujúca index bonity B, má tvar
1 2 3 4 5 61,5 0,08 10 5 0,3 0,1 B x x x x x x
Čím je B väčšie, tým je finančno-ekonomická situácia firmy a jej prognóza lepšia. Podrobnejšie
hodnotenie možno urobiť podľa stupnice
3.1.3 Metódy multikriteriálneho hodnotenia
Ide o spojenie rôznych prístupov, jednak spojenie expermentálneho pozorovania, matematicko-
štatistických metód, grafických metód. Na to slúžia rôzne softvéry.
Ekonomická analýza podniku Prednáška č. 4 16. 10. 2009
TUKE EkF 15
4 Analýza kvantitatívnych výsledkov
Finančné ukazovatele (finančná situácia) bude závisieť od kvantitatívnych faktorov, ktorými sú
objem výroby (rôzne výrobky a rôzne služby) a ako tieto výrobky a služby sa darí podniku darí
realizovať (analýza tržieb z realizácie). Pre podnik nie je zaujímavé vyrobiť, ale ako a čo vyrobiť.
4.1 Analýza objemu výroby
V rámci objemu výroby budeme hovoriť o mnohých problémoch:
akým spôsobom vieme vyjadriť objem výroby (v akých merných jednotkách);
ukazovatele objemu výroby a faktory, ktoré ich ovplyvňujú;
analýza sortimentu výroby (štrukturálnej skladby výroby);
analýza časového priebehu výroby; 20
analýza kvality výroby.
4.1.1 Spôsoby vyjadrenia objemu výroby
Voľba v akých merných jednotkách vyjadriť objem výroby bude závisieť od toho, či je výroba
rôznorodá alebo rovnorodá, a ďalej, v ktorom štádiu reprodukčného procesu chceme tento objem
vyjadriť. Celkovo rozlišujeme jednotky na vyjadrenie objemu výroby
naturálne – vyjadrenie objemu v kusoch, metroch a pod. Ich výhodou je, že sú jednoznačné,
teda konkrétne, ale bez problémov ich môžeme použiť len v podnikoch, kde je rovnorodá
produkcia (1 druh produkcie). Ďalšou nevýhodou je, že nevieme zistiť, akým podielom sa na
hotových výrobkoch podieľajú iné podniky;
pracovné – najčastejšie uvádzané v normohodinách. Vyjadrujú v podstate spotrebu živej
práce. Ich výhodou je, že vieme množstvo práce v danom podniku, a zároveň ich vieme
sčítať (sumár za daný podnik). Ale aj pri nich sa stretávame s problémami. Použiť pracovné
jednotky môžeme len tam, kde je možné normovanie práce. Problém použitia normohodín
pri riadiacich prácach, obslužných prácach;
peňažné – najväčšou výhodou je, že ich je možné sumarizovať za rôznorodú produkciu,
a nielen za hotové výroby, ale aj za nedokončenú výrobu (aj nedokončenú výrobu vieme
hodnotovo vyjadriť).
Ukazovateľ Plán Skutočnosť % plnenia
výroba m3 5 000 5 700 114
v normohodinách 12 000 12 000 100
v eurách 1 750 000 1 860 000 106 Tab. 3 Spôsoby vyjadrenia toho istého objemu produkcie
4.1.2 Ukazovatele objemu výroby a faktory, ktoré ich ovplyvňujú
peňažné
o neredukované
výkony – ide o objem hodnôt, ktoré sme vyrobili pri určitých nákladoch za určité
časové obdobie. Keď výkony považujeme za hotové, tak odvážame ich buď na sklad
hotovej produkcie, alebo odberateľov alebo môžu byť určené pre vlastnú spotrebu.
20
Analýzu týchto troch môžeme robiť iba pri dokončených výrobkov za určité časové obdobie a stále hodnotíme buď
plnenie plánu (skutočnosť vs. plán) alebo hodnotíme dosiahnutú skutočnosť bežného obdobia a dosiahnutú skutočnosť
minulého obdobia. Pri analýzy týchto troch sledujeme alebo hodnotíme súlad s potrebami trhu.
16. 10. 2009 Prednáška č. 4 Ekonomická analýza podniku
16 TUKE EkF
Z hľadiska účtovného hovoríme, že sa nám náklady aktivujú, čo teda znamená, že sa
preúčtujú do výnosov. Ak výkony vyjadríme prostredníctvom cien, tak tu používame
pojem výnosy podniku. Výnosy nám obsahujú:
výkony ocenené vlastnými nákladmi výroby (tie ostávajú v majetku podniku –
ak stavebná firma sama pre seba postaví stavbu)
výkony ocenené predajnými cenami (určené na predaj a v podstate nám dávajú
tržby)
Základné členenie výnosov je dané vo Výkaze ziskov a strát:
Prevádzkové výnosy
výnosy z predaja tovaru, vlastných výrobkov a služieb;
prírastky/úbytky zásob hotových výrobkov a nedokončenej výroby;
výnosy z aktivácie výkonov vyrobených pre vlastnú spotrebu;
iné prevádzkové výnosy z predaja nepotrebného investičného majetku a zásob;
zúčtovanie rezerv a opravných položiek k majetku.
Finančné výnosy
tržby z predaja cenných papierov;
výnosy z cenných papierov a vkladov (dividendy, úroky).
Mimoriadne výnosy
škody
o redukované – neobsahujú náklady práce dodávateľských podnikov (redukované o túto časť
tejto práce). Patrí sem ukazovateľ pridaná hodnota, ktorú dostaneme ak od výsledku
výrobnej a obchodnej činnosti odpočítame výrobnú spotrebu. Pridaná hodnota nám
vyjadruje len hodnotu vytvorenú v danom podniku (budú sem patriť i odpisy, tzn., že
pridaná hodnota sa tým pádom bude skladať z osobných nákladov – náklady na živú prácu,
odpisy a zisk. Ak od pridanej hodnoty odpočítame odpisy, dostaneme čistú výrobu). Čistá
výroba pozostáva z osobných nákladov a zisku.
Výnosy 102,3 %
Prevádzkové výnosy 102,1 %
Tržby za predaj tovaru 100,5 %
Tržby za predaj vlastných výrobkov 99,8 %
Pridaná hodnota 100,8 %
Ak nám výnosy rastú rýchlejšie ako pridaná hodnota, ide o výrobu, ktorá je náročná na materiál,
suroviny a energie.
Predovšetkým na objem výrobu bude vplývať:
objem a kvalita práce (pracovná sila) – PS;
spotreba materiálu a energie – SMV;
kvalita strojov a strojných zariadení – SZ.
Tieto tri faktory budú vplývať čo sa týka ich množstva i kvality. Zvyšovanie ich množstva bude
zvyšovať objem výroby, ale pôjde o tzv. extenzívny rast. Zvyšovanie kvality týchto zložiek taktiež
pôjde o rast, ale ide o intenzívny rast.
4.1.3 Analýza sortimentu
Sortiment je kvantitatívny podiel jednotlivých výrobkov na celkovej výrobe podniku za určité
obdobie. Od plánovaného sortimentu výroby sa nám odvíjajú všetky ďalšie ukazovatele
a požiadavky. Analýzu sortimentu môžem vykonávať z 2 hľadísk:
1. hodnotenie sortimentu ako súčasť výrobných úloh – budem hodnotiť mieru plnenia výroby
pri splnení stanoveného sortimentu;
Ekonomická analýza podniku Prednáška č. 4 16. 10. 2009
TUKE EkF 17
2. analýza ako sortiment spôsobuje zmenu ekonomických ukazovateľov v podniku
Hodnotenie sortimentu ako súčasť výrobných úloh
Túto analýzu môžem dvojakými spôsobmi:
a) metóda do 100 – do skutočného plnenia výroby sa započíta len ten objem výroby, ktorý
požadoval plán. To, čo bolo vyrobené nad plán sa nezapočítava (dodržanie sortimentu
splnenia výroby). Je menej presná ako metóda prepočítaného plánu.
Výrobok Výroba v € Započítaná
výroba plán skutočnosť
A 6 000 6 000 6 000
B 9 000 12 000 9 000
C 8 625 7 875 7 875
D 8 000 6 750 6 750
Spolu 31 625 32 625 29 625
Plnenie plánu (29 625:31 625)*100 = 93,67 % Tab. 4 Metóda do 100
Takéto prekročenie oproti plánu nemusí byť podniku prospešné.
b) metóda prepočítaného plánu – vychádzame z predpokladu, že plnenie plánu výroby
u jednotlivých výrobkov má mať taký vývoj, aký je pri celkovom objeme výroby, tzn., že
indexom zmeny objemu výroby prenásobíme každú položku plánu a dostaneme tzv.
prepočítaný plán.
Výrobok Výroba v €
Odchýlka skutočné
prepočítaný plán
A 6 000 6 190 190
B 12 000 9 284 2 716
C 7 875 8 898 1 023
D 6 750 8 253 1 503
Spolu 32 625 32 625 5 432
Plnenie plánu: (29 625:31 625)*100 = 93,67 % Odchýlka od plnenia sortimentu: (5 432:32 625)*100 = 16,65 % Plnenie sortimentu: 100 – 16,65 = 83,35 %
32 625:31 625 = 1,0316 prepočítaný plán = plán * 1,0316
Tab. 5 Metóda prepočítaného plánu
Analýza ako sortiment spôsobuje zmenu ekonomických ukazovateľov v podniku
Budeme hodnotiť vplyv sortimentu výroby na ukazovatele podniku
Výrobky Výroba v ks
Nh/ks Výroba v NH
Pc/Nh Výroba v €
Zmena plán skutočnosť plán skutočnosť plán skutočnosť
A 100 100 25 2 500 2 500 2,40 6 000 6 000 0
B 90 120 40 3 600 4 800 2,50 9 000 12 000 + 3 000
C 115 105 30 3 450 3 150 2,50 8 625 7 875 -750
D 160 135 50 8 000 6 750 1,00 8 000 6 750 -1 250
Spolu 17 550 17 200 31 625 32 625 +1 000
Použijeme metódu reťazového dosadzovania
16. 10. 2009 Prednáška č. 4 Ekonomická analýza podniku
18 TUKE EkF
Q0S0PC0 Q1s0PC0 Q1s1PC0
31 625 30994 32625
- 631 +1631
Celkovú zmenu objemu výroby o 1000 € negatívne ovplyvnila zmena množstva výroby – 631 €,
pozitívne zmena sortimentu – o 1631 €.
Výpočet prepočítaného objemu výroby môžeme aj zjednodušiť, keď plánovaný objem výroby
prenásobíme indexom zmeny výroby vyjadreným v normohodinách:
1 01 0 0 0 0 0
0 0
1720031625 30 994,3
17500
Q sQ s PC Q s PC
Q s
4.1.4 Analýza rovnosti výroby
Môžeme ju analyzovať v dvoch smeroch:
1. rovnomernosť vynakladania práce;
2. rovnomernosť odvádzania hotových výrobkov na sklad;
Rovnomernosť vynakladania práce
Tu nám pôsobia okrem interných aj faktory externé, v tých oblastiach, alebo odvetviach kde
existuje sezónnosť. V rámci tejto rovnomernosti potrebujeme informácie o skutočnom odvádzaní
výrobkov, alebo o skutočnej výrobe výrobkov za kratšie časové obdobie (buď je to mesiac, týždeň,
deň, zmena), o plánovanom priebehu výroby (v tých istých intervaloch, ako o skutočnom odvádzaní
výrobkov). Na základe tohto vzťahu:
1
max
100100
100100
i
i
pl sk
pl
x xr
x
x xr
x
vrezerva
n v
xi – objem výroby v jednotlivých obdobiach
xpl – plánovaný objem výroby
x – priemerný objem výroby, a to skutočný, alebo plánovaný.
v1 – objem výroby
vmax – objem výroby v období, keď sme dosiahli najvyšší podiel na výrobe
ak sa to skutočné blíži k maximálnemu (ukazovateľ k 1), tak to znamená, že v každom mesiaci by
sme vyrobili rovnako – rovnomerná výroba. Ak mám dosiahnutú rovnomernosť výroby, tak
dosiahnem i rovnomernosť odvádzania hotových výrobkov na sklad.
0 1 0 1 0 0O Nh Q s Pc/Nh Q s PC
17200 :17550 2500 2450,1425 2,40 5880,34
17500 :17550 3600 3528,2051 2,50 5820,51
17200 :17550 3450 3381,1966 2,50 8452,99
17200 :17550 8000 7840,4
. . . . . . .
558 1,00 7840,46
30994,30
Ekonomická analýza podniku Prednáška č. 4 16. 10. 2009
TUKE EkF 19
4.1.5 Analýza kvality výroby
Kvalita výrobkov význačne ovplyvňuje hodnotové ukazovatele, pretože čím sú výrobky
kvalitnejšie, tým je predpoklad vyšších cien, a to sa odrazí na hodnotových ukazovateľov. Pôjde o:
objem výroby;
náklady na výrobu.
Keď analyzujeme kvalitu výroby, môžeme ju analyzovať:
kvalita vo výrobe – kvalita počas celého výrobného procesu;
analýza kvalita hotových výrobkov.
Analýza kvality vo výrobe
Kvalitu vo výrobe sledujeme výškou nákladov, ktoré sme vynaložili na nepodarky.
náklady na nepodarkykvalita vo výrobe
celkové náklady
Tento ukazovateľ vypočítavame za jednotlivé hospodárske strediská. Na základe toho vieme, že kde
sa vytvára najväčší počet nepodarkov a tak môžem hľadať i dôvod nepodarkov. Môže to byť preto,
že materiál, ktorý spracovávame je nekvalitný, personál je nekvalifikovaný alebo vysoké výkonové
normy.
Kvalita hotových výrobkov
Ide o výrobky, ktoré už opustili podnik, alebo sú na sklade hotovej produkcie. Je jasné, že pokiaľ
výrobky nám neopustili podnik, stále vieme výrobky menej kvalitne odchytiť a posúdiť, či ich
môžeme realizovať (predať) ako menej kvalitné – či vieme stanoviť triedu akosti (1. trieda,
2. trieda, 3. trieda). Rôznym kvalitám zodpovedá i cena. Pri analýze výrobkov, ktoré už opustili
podnik, je dosť obtiažné, pretože túto kvalitu sledujem už len na základe reklamácií. Čím viac
reklamácií, tým menej kvalitná výroba a vo firme sa zvykne sledovať, v ktorej dobe boli najviac.
4.2 Analýza tržieb z realizácie (predaja)
Objem tržieb je daný objemom výroby, ktorý sme dokázali predať, tzn., že nám vypovedá o tom, či
výroba bola účelná, či teda našla svojho odberateľa. Na objem tržieb nám budú pôsobiť tieto
faktory:
množstvo a kvalita výrobkov, prác a služieb;
realizačné ceny;
veľkosť trhu;
konkurencia na trhu.
Analýza tržieb môže byť zameraná jednak do vnútra podniku (tzv. tradičná analýza tržieb) alebo
trhovo orientovaná analýza tržieb (berie do úvahy aj externé faktory).
4.2.1 Tradičná analýza tržieb
Pri tejto analýze budeme kvantifikovať vplyvy:
objemu a sortimentu výroby – realizácie;
predajných cien;
plynulosť (tempo) realizácie.
16. 10. 2009 Prednáška č. 4 Ekonomická analýza podniku
20 TUKE EkF
Výrobok Výroba v ks Realizácie v ks Predajná cena
0 1 0 1 0 1
A 200 215 195 200 300 400
B 250 230 245 230 100 90
C 150 150 145 140 210 230
Spolu 600 595 585 570 610 720
R0s0PC0 R1s0PC0 R1s1PC0 R1s1PC1
113 45021 11054122 112 40023 132 900
- 2 909 1 859 20 500 19 450 vplyv objemu
realizácie vplyv
sortimentu vplyv
predajných cien Spolu
Skutočnosť tržieb oproti plánu tržieb bola vyššia o tých 19 450. Pričom čo sa týka objemu
realizácie, plán nebol splnený. K prekročeniu plánu tržieb došlo v dôsledku toho, že sa zmenila
sortimentná skladba a to smerom k drahším výrobkov, čo nám udáva aj vysoké prekročenie tržieb
v dôsledku zmeny predajných cien.
Brali sme do úvahy to, čo môže ovplyvniť podnik.
4.2.2 Trhovo orientovaná analýza tržieb
Budeme brať do úvahy veľkosť trhu a postavenie podniku na tomto trhu. Podstatou tejto analýzy je
porovnávanie priemerných predajných cien, ktoré podnik v sledovanom období dosiahol
s odvetvovými cenami. Na základe tohto porovnania dostaneme relatívnu cenu. Odvetvová cena je
priemerná cena, za ktorú všetci výrobcovia daný výrobok realizujú. Relatívna cena môže mať
potom hodnotu > 1 (ak cena v analyzovanej firme je vyššia ako odvetvová cena). Spravidla to
vyjadruje dobrú kvalitu výrobku, dobrý dopyt po výrobku, ale aj slabú konkurenciu. Ak to bude
< 1, všetky faktory budú pôsobiť osobne (nízka kvalita, nízky dopyt, vysoká konkurencia).
21
objem tržieb z predaja výrobkov, pri ktorom sme uvažovali plánovanú realizáciu a predajnú cenu 22
pri prepočte skutočného objemu realizácie na plánovaný sortiment sme použili index realizácie s fiktívnou cenou 1 €
570113 450 110 541
585
23 brali sme do úvahy zmenu ceny (720/610) a tým sme prenásobili predchádzajúci stĺpec
Ekonomická analýza podniku Prednáška č. 5 23. 10. 2009
TUKE EkF 21
5 Analýza výsledku hospodárenia
tvorba výsledku hospodárenia;
- tradičný prístup k analýze tvorby zisku z realizácie;
- analytické modely rešpektujúce fixné a variabilné náklady;
- analýza nulového bodu;
použitie výsledku hospodárenia.
5.1 Výsledok hospodárenia
Rozhodujúcim zdrojom zisku za účtovné obdobie býva spravidla prevádzkový výsledok
hospodárenia. Súčasťou tohto prevádzkového výsledku hospodárenia sú:
výsledok z obchodnej činnosti – obchodná marža;
výsledok z predaja vlastných výrobkov a služieb – výsledok hospodárenia z realizácie;
výsledok súvisiaci s doplňujúcou činnosťou v danej firme (napr. doplnkové výnosy
vyplývajúce z predaja nepotrebných zásob, nepotrebného investičného majetku a pod.).
Druhú časť nám tvorí výsledok hospodárenia z finančných operácií, ktorý dostaneme ako rozdiel
medzi finančnými výnosmi a finančnými nákladmi. Súvisí s vlastníctvom cenných papierov, príp.
iných finančných investícií, využívaním cudzích zdrojov pri podnikaní (musíme platiť úrok), ale aj
dopady kurzových rozdielov pri obchodovaním so zahraničím.
Poslednú časť tvorí mimoriadny výsledok hospodárenia.
V prípade výrobného podniku činitele, ktoré ovplyvňujú zisk z realizácie sú:
objem realizácie;
sortiment realizácie;
jednotková predajná cena;
jednotkové náklady – kalkulácie.
5.1.1 Tradičný prístup pri analýze tvorby zisku z realizácie
Uvažujeme tu s úplnou kalkuláciou bez jej vnútorného členenia na fixnú a variabilnú zložku
nákladov. Predpokladáme, že tržby, náklady a zisk sa v závislosti od zmeny objemu realizácie
menia rovnakým tempom. Základom tohto vyjadrenia bude jednoduchý model zisku.
i is i s i
Z T N
Z R PC R k
Z – zisk
T – tržby
isR - realizovaný objem produkcie výrobku i
PCi – predajná cena výrobku i
ki – kalkulácia výrobku i
23. 10. 2009 Prednáška č. 5 Ekonomická analýza podniku
22 TUKE EkF
5.1.2 Analýza výsledku hospodárenia pri rešpektovaní delenia nákladov na variabilné a fixné
i is i s i
Z T VN FN
Z R PC R VK FN
VN – variabilné náklady na daný objem produkcie
VK – variabilné náklady na jednotku
FN – celkové fixné náklady
Podstatou tejto analýzy je, že na jednotku prepočítavame variabilné náklady, a fixné náklady
berieme ako náklady určitého obdobia. Ide tu teda o neúplnú kalkuláciu. Súhrn fixných nákladov
a zisku nám dáva príspevkový zisk.
1
1
i
i i
n
s i i
i
n
s z
i
PZ R PC VK
PZ R P
PZ – príspevkový zisk
PZi – jednotkový príspevkový zisk
5.1.3 Analýza nulového bodu
Z Q PC Q VNj FN
Q – objem reálnej výroby v materiálnych
jednotkách
VNj – variabilné náklady na jednotku
FN – celkové fixné náklady
0 Q PC Q VNj FN
FN Q PC VNj
FNQ
PC VNj
1 2 3 4
20
40
60
80
variabilné náklady
na jednotku produkcie
celkové variabilné
náklady
počet kusov (ks)
nák
lady
1 2 3 4
20
40
60
80
100
Ekonomická analýza podniku Prednáška č. 5 23. 10. 2009
TUKE EkF 23
Analýza nulového bodu vychádza z toho, že hľadáme taký objem produkcie, kde firma nebude
realizovať žiaden zisk, len objemom realizovanej produkcie pokryje náklady spojené s realizovanou
produkciou. Bude dochádzať len k pokrytiu nákladov spojených s realizovaného tovaru. Tam, kde
sa tržby pretnú s nákladmi, je objem produkcie, v rámci ktorého bude spoločnosť v rovnováhe
v tom zmysle, že nebude sa realizovať žiadny zisk, ale ani stratu, vykryla všetky náklady spojené
s výrobou.
5.2 Analýza použitia nulového bodu
Veľkosť vlastného imania a jeho podiel na celkovom kapitály v podniku je veľmi dôležitou
informáciou, nakoľko zvýšenie veľkosti tohto vlastného imania, resp. zníženie vlastného imania
nám určuje majetkovú podstatu spoločnosti. To bude zaujímať každého investora a odberateľa.
O raste vlastného imania v podstate rozhodujú vlastníci firmy a toto rozhodovanie závisí
v prevažnej miere od veľkosti zisku z prevádzkovej činnosti.
Zisk bude vystupovať v niekoľkých podobách:
a) fondy zo zisku – v rámci tejto kategórii dôležitú úlohu zohráva rezervný fond, pretože je
tvorený zo zákona. Spoločnosti môžu vytvárať i iné fondy, no musia byť v súlade so
štatútom spoločnosti, preto im hovoríme štatutárne fondy;
b) zisk, ktorý nebol rozdelený majiteľom a nebo ani pridelený do žiadneho fondu, predstavuje
tzv. nerozdelený zisk minulých rokov. Ak v predchádzajúcich účtovných obdobiach, firma
vykazovala stratu a táto strata nebol doteraz vyrovnaná v súvahe, tak v súvahe sa uvádza ako
neuhradená strata minulých rokov.
c) v súvahe je zisk obsiahnutý v položke výsledok hospodárenia bežného účtovného obdobia,
ale ak to bola strata, ide o stratu. V prípade, že tento výsledok hospodárenia je zisk, tak
v priebehu nasledujúceho účtovného obdobia sa rozhodne o jeho použití. O použití tohto
zisku rozhodujú v kapitálových osobnostiach buď valné zhromaždenie akcionárov, alebo
valné zhromaždenie spoločníkov. Ak sú to osobné spoločnosti, tak rozhodujú majitelia, ako
sa použije výsledok hospodárenia.
Ak budeme mať zisk, prvé čo sa musí v kapitálových spoločnostiach z výsledku hospodárenia,
zisku bežného účtovného obdobia uhradiť sú prídely do fondu rezerv, ale iba vtedy, ak sme
v predchádzajúcom účtovnom období z neho čerpali, alebo nespĺňame zákonnú podmienku
naplnenia rezervného fondu. Ďalej z výsledku hospodárenia vykonávame prídely do štatutárnych
fondov. Spoločnosť, ak sú tieto fondy obsiahnuté v štatúte spoločnosti, je povinná ich vytvárať
a dotovať do takej výšky, v akej sú uvedené v štatúte. Posledné použitie zisku je vlastne rozdelenie
na dividendy a podielov na zisku pre vlastníkov.
T
N
VN
FN
zisk
strata
zóna
straty
zóna
zisku
Q
(merné jednotky)
Q2 Qx Q1
T
x
N.T
(Sk)
23. 10. 2009 Prednáška č. 5 Ekonomická analýza podniku
24 TUKE EkF
V prípade, že necelý zvyšný zisk bude použitý na dividendy, resp. na podiely na zisku, tak práve
tento nerozdelený zisk v súvahe nájdeme v položke nerozdelený zisk minulých rokov. Spoločnosť
by mala naakumulovať tento nerozdelený zisk, pretože to predstavuje finančné zdroje na
samofinancovanie (napr. rozšírenie výroby).
Možnosti vysporiadania sa spoločnosti so stratou:
1. stratu uhradia majitelia dodatočným vkladom kapitálu do podniku (napr. v družstve,
jednotlivý družstevníci by uskutočnili vklady – v podmienkach SR je to skôr raritou);
2. strata sa prevedie na samostatných fond (neuhradená strata z minulých rokov), kde podľa
našich zákonov môže byť neobmedzený čas. Spravidla vo vyspelých trhových ekonomikách
strata riešená týmto spôsobom by sa mala použiť len vtedy, ak je predpoklad, že
v nasledujúcom roku bude uhradená zo zisku. Doba počas ktorej môžem vykazovať
neuhradenú stratu je vymedzená;
3. strata môže byť uhradená zo zdrojov podniku a síce môže byť uhradená z nerozdeleného
zisku minulých rokov, z rezervného fondu alebo znížením základného imania (v tomto
prípade sa pristupuje iba ojedinele, pretože ak znižujeme základné imanie, musí sa to
realizovať prostredníctvom zápisu do obchodného registra, čím dáme najavo, že spoločnosť
má nejaké problémy).
Skutočnej úhrady tejto straty by došlo len v prvom prípade. Tie ostatné prípady sú len presuny
z jednej položky do druhej, čo spôsobuje zmenu štruktúry vlastného imania podniku.
Pri analýze výsledku hospodárenia prvé čo si máme všímať a máme posúdiť je, či:
je dodržaná tvorba a v požadovanej výške rezervného fondu;
zo strany podniku dochádza k plneniu povinností voči rôznym subjektom (pôjde tu
o problémy daňové, sociálne, rôzne záväzky);
miera účelového viazania zisku v tých rôznych štatutárnych fondoch (nie je cieľom, aby
podniky vytvárali viac štatutárnych fondov, alebo aby ich vytvárali vo veľkých sumách);
adekvátnosť výšky výplaty podielov zo zisku.
Ekonomická analýza podniku Prednáška č. 6 06. 11. 2009
TUKE EkF 25
6 Analýza peňažných tokov
spôsoby a metódy vykazovania a analyzovania peňažných tokov
ukazovateľ cash-flow a jeho význam pre finančnú analýzu
6.1 Spôsoby a metódy vykazovania a analyzovania peňažných tokov
Podvojné účtovníctvo má akruálny charakter, tzn., že príjmy a výdavky ako prejavy peňažných
tokov môžu byť s tokom nákladov a výnosov v časovom alebo vecnom nesúlade.
6.1.1 Časový nesúlad
Poznáme výdavky budúcich období (nájomné platené pozadu) a náklady budúcich období
(predplatné na tlač), príjmy budúcich období (príjem nájomného plateného pozadu) a výnosy
budúcich období (príjem nájomného plateného vopred).
6.1.2 Vecný nesúlad
existujú náklady, ktoré nie sú výdavkami (odpisy, resp. tvorba rezerv), a ako náklady
znižujú výsledok hospodárenia, ale neodčerpávajú peňažné prostriedky;
existujú výdavky, ktoré nie sú nákladmi (splátky úverov, výplata dividend), nemajú vplyv
na výsledok hospodárenia, ale znižujú stav peňažných prostriedkov;
existujú príjmy, ktoré nie sú výnosmi (príjem bankového úveru, rôzne dotácie),
neovplyvňujú nám teda výsledok hospodárenia, ale zvyšujú stav peňažných prostriedkov;
existujú výnosy, ktoré nie sú príjmami (napr. čerpanie rezerv), ovplyvňujú výsledok
hospodárenia, ale nezvyšujú stav peňažných prostriedkov.
Tieto peňažné toky v našich podmienkach sledujeme v Prehľade o peňažných tokoch (cash-flow).
Výkaz cash-flow môžeme zostavovať 3 spôsobmi:
na základe toku platieb – berieme do úvahy príjmy a výdavky a ide o tzv. priamu metódu
vykazovania cash-flow;
na základe nákladov a výnosov, ktoré korigujeme o zmenu súvahových položiek; ide
o nepriamu metódu;
na základe zisku za bežné účtovné obdobie, ktorý je opäť korigovaný o zmenu súvahových
položiek; ide o nepriamu metódu.
Priama metóda sa v praxi používa zriedkavo, pretože podvojné účtovníctvo nám neposkytuje
priamo potrebné údaje. Používajú sa skôr nepriame metódy a pre podmienky SR je to tretí spôsob,
ktorý je predpísaný Ministerstvom financií SR.
Výsledok hospodárenia, ktorý máme vykázaný vo výkaze zisku a strát upravujeme nasledovne:
1. vo výkaze ziskov a strát sú zahrnuté výnosy a náklady, ktoré nemajú vzťah k peňažným
prostriedkom, preto:
výnosy, ktoré neboli peňažným príjmom od výsledku hospodárenia odpočítame
náklady, ktoré neboli peňažným výdavkom k výsledku hospodárenia pripočítam
2. vo výkaze nie sú zahrnuté peňažné toky, ktoré sa vzťahujú k súvahe, a preto sa výsledok
hospodárenia musí upraviť o zmenu určitých súvahových položiek
výdavky, súvisiace so zvýšením aktív alebo znížením pasív sa od výsledku
hospodárenia odpočítajú
06. 11. 2009 Prednáška č. 6 Ekonomická analýza podniku
26 TUKE EkF
príjmy súvisiace so znížením aktív alebo zvýšením pasív sa k výsledku hospodárenia
pripočítajú
Zdrojom informácií pre zostavenie výkazu cash-flow sú účtovné výkazy, a to:
súvaha ku koncu bežného účtovného obdobia a súvaha k začiatku bežného účtovného
obdobia. Ak sa tieto súvahy porovnajú, tak získajú sa údaje o zmenách súvahových
položiek;
výkaz ziskov a strát za bežné účtovné obdobie, z ktorého získame informácie o absolútnej
hodnote nákladov, výnosov a výsledku hospodárenia.
Po stránke formálnej prehľad o peňažných tokoch môžeme usporiadať dvojakým spôsobom:
1. tzv. bilančné (horizontálne) usporiadanie – ak použijeme tento spôsob, tak získame prehľad
o zdrojoch a oblastiach použitia peňažných prostriedkov.
Použitie hodnota % Zdroje hodnota %
čerpanie rezerv 6 649 2,50 výsledok hospodárenia za účtovné obdobie 657 0,25 zmena ČR a dohadných účtov 5 210 1,95 odpisy 123 036 46,19 zisk z predaja stálych aktív 2 550 0,96 zníženie zásob 24 552 9,22 zvýšenie pohľadávok 24 520 9,20 výnosy z predaja dl. nehmotného majetku 27 907 10,47 zníženie krátkodobých záväzkov 3 052 1,15 zvýšenie peňažných prostriedkov 8 313 3,12
nárok na dividendy 19 479 7,31 INTERNÉ ZDROJE SPOLU 176 152 66,13
rozdiel (neidentifikované použitie) 2 904 1,09 zvýšenie záväzkov z dlhopisov zvýšenie ostatných dlhodobý záväzkov upísanie cenných papierov a účastín
50 000 55 382
3 485
18,77 2,02 1,08
KRÁTKODOBÉ POTREBY SPOLU 72 677 27,28
obstaranie stálych aktív 174 955 66,68 zníženie dlhodobých úverov 18 757 7,04
DLHODOBÉ POTREBY SPOLU 193 712 72,72 EXTERNÉ ZDROJE SPOLU 90237 33,87 Tab. 6 Bilančné usporiadanie prehľadu o peňažných tokoch k 31. 12.
Rozdielový riadok obsahuje peňažné operácie, ktoré pri tvorbe výkazu nebolo možné identifikovať.
V tomto prípade prevláda neurčené čerpanie peňažných prostriedkov. Výkaz cash-flow v bilančnej
podobe zameriame na rozlíšenie krátkodobých a dlhodobých foriem použitia a interných
a externých zdrojov cash-flow.
Hodnotenie: Bilancia cash-flow potvrdzuje, že dominantným zdrojom cash-flow v podniku sú
odpisy, naopak zisk predstavuje najmenšiu položku bilancie zdrojov. Tretinu zdrojov tvoria externé
zdroje. Na strane použitia je rozhodujúcou položkou obstaranie stálych aktív, čo svedčí
o mohutnom investovaní v podniku. Z ostatných položiek stojí za zmienku nárast pohľadávok
a výplata dividend 3,12 % použitia predstavujú počas roka naakumulované peňažné prostriedky.
2. stĺpcové (vertikálne) usporiadanie – umožňuje sledovať peňažné toky za určité homogénne
oblasti (za oblasť prevádzkovú, investičnú a finančnú). Z vertikálnej podoby výkazu
môžeme zistiť zmenu stavu peňažných prostriedkov za sledované obdobie. Ak ju
porovnáme s výsledkom hospodárenia dosiahnutým za rovnaké obdobie, tak môžeme
odhaliť disproporcie medzi ziskovým a finančným potenciálom spoločnosti – spoločnosť
môže byť zisková, avšak nemusí mať dostatok peňažných prostriedkov. Vývoj peňažných
tokov podľa jednotlivých oblastí sa stáva nástrojom pre kontrolu výsledkov prijatých
opatrení v rámci jednotlivých oblastí, teda, manažment spoločnosti by mal venovať
najväčšiu pozornosť prevádzkovej činnosti (výrobný podnik), pretože odtiaľ by mal plynúť
nielen najväčší výsledok hospodárenia, ale i peňažný tok. V investičnej a finančnej oblasti
sa spravidla najviac presadzujú rozhodnutia vlastníkov spoločnosti, tzn., že oni budú
rozhodovať o objeme spôsobe investovania a zároveň aj o spôsobe financovania týchto
investícií. A tu je práve rozpor medzi vlastníkom a manažérom, pretože manažér sa snaží
o dlhodobý rozvoj spoločnosti (má záujem o to, aby spoločnosť bola zisková nielen teraz,
ale aj zajtra), ale vlastník má v záujme orientovať sa zvýšenie krátkodobého zisku na
vyplatenie dividend. Z vertikálneho usporiadanie cash-flow môžem získať informáciu
o celkovom objeme o peňažných prostriedkoch, s ktorými sa počas tohto obdobia pracovalo,
ale zároveň aj informáciu o štruktúre zdrojov a oblastiach použitia peňažných prostriedkov.
Ekonomická analýza podniku Prednáška č. 6 06. 11. 2009
TUKE EkF 27
Hlavným zdrojom peňažných prostriedkov by mal byť vyprodukovaný výsledok
hospodárenia a odpisy. Tieto zdroje by mali byť primerané doplnené o ďalšie vlastné, resp.
cudzie zdroje. Použitie peňažných prostriedkov by malo smerovať do efektívnych investícií.
P. Stav peňažných prostriedkov na začiatku účtovného obdobia 68 301
A. Čistý peňažný tok z bežnej a mimoriadnej činnosti 106 264
Z. Účtovný výsledok hospodárenia za účtovnú jednotku ako celok 657
A.1. Úpravy o nepeňažné operácie 108 627
A.1.1. Odpisy stálych aktív 123 036
A.1.3. Zmena zostatkov rezerv -6 649
A.1.4. Zmena zostatkov časového rozlíšenia nákladov, výnosov a dohadných účtov -5 210
A.1.6. Zisk (strata) z predaja stálych aktív -2 550
A.2. Úpravy obežných aktív -3 020
A.2.1. Zmena stavu pohľadávok -24 520
A.2.2. Zmena stavu krátkodobých záväzkov -3 052
A.2.3. Zmena stavu zásob 24 552
B. Investičná činnosť -147 048
B.1. Obstaranie stálych aktív -174 955
B.1.1. Obstaranie hmotného investičného majetku -165 960
B.1.2. Obstaranie nehmotného investičného majetku -2 980
B.1.3. Obstaranie finančných investícií -6 015
B.2. Výnosy z predaja stálych aktív 27 907
B.2.1. Výnosy z predaja hmotného a nehmotného investičného majetku 27 907
C. Finančná činnosť 52 001
C.1. Zmena stavu dlhodobých záväzkov 36 625
C.1.2. Zvýšenie dlhodobých úverov -18 757
C.1.3. Zvýšenie záväzkov z dlhopisov 50 000
C.1.5. Zvýšenie ostatných dlhodobých záväzkov 5 382
C.2. Zvýšenie a zníženie vlastného imania z vybraných operácií 15 376
C.2.1. Upísanie cenných papierov a účastí 34 855
C.2.6 Nárok na dividendy a podiely na zisku -19 479
D. Rozdiel -2 904
R. Stav peňažných prostriedkov na konci účtovného obdobia 76 614 Tab. 7 Stĺpcový prehľad o peňažných tokoch k 31. 12.
Z výkazu cash-flow však nemožno zistiť konkrétne nadobudnuté investície a zhodnotiť ich
efektívnosť a prínos pre budúcu tvorbu cash-flow. V oblasti dlhodobého financovania nastali
celkovo priaznivé peňažné toky, v rámci dlhodobých cudzích zdrojov najmä vďaka emisii ďalších
obligácií. Naopak, znížili sa dlhodobé bankové úvery. Vo vlastnom imaní prebehli zaujímavé
peňažné transakcie, keď sa vyplatili dividendy, ale zároveň došlo k zvýšeniu základného imania
podniku. Zo súvahy je však možné zistiť, že 90 % z upísaného základného imania zatiaľ nebolo
splatených (vo výkaze cash-flow zvyšujú zmeny pohľadávok v rámci bežnej a mimoriadnej
činnosti), kladné peňažné peňažné toky vo vlastnom imaní teda zatiaľ nie sú v plnej výške reálne
uskutočnené.
6.2 Ukazovateľ cash-flow a jeho význam pre finančnú analýzu
Výkaz cash-flow nám popisuje peňažné toky. Ukazovateľ cash-flow predstavuje peňažné prebytky,
ktoré sú vytvorené činnosťou podniku na vytvorenie potrieb podniku. Najjednoduchšie
vymedzujeme ukazovateľ cash-flow ako súčet čistého zisku a odpisov. Iný spôsob:
06. 11. 2009 Prednáška č. 6 Ekonomická analýza podniku
28 TUKE EkF
prevádzkový výsledok hospodárenia
+ odpisy dlhodobého majetku
+ zvýšenie/– zníženie stavu rezerv
– zvýšenie/+ zníženie prechodných účtov aktívnych
+ zvýšenie/– zníženie prechodných účtov pasívnych
+ zníženie/– zníženie zásob
+ zníženie/– zvýšenie krátkodobých pohľadávok
+ zvýšenie/– zníženie krátkodobých záväzkov
cash-flow z prevádzkovej činnosti
Ukazovateľ cash-flow môžeme použiť v pomerových ukazovateľov. Je ich veľa, uvedieme si len
najčastejšie používané.
cash flow
finančnáefektívnosť tržiebtržby
cash flow
finančnáefektívnosť aktívaktíva
cash flow
schopnosť splácania úrokovplatné úroky
disponibilný cash flow cash flow dane úroky 24
ln
cudzie zdrojedoba splácania dlhov
disponibi ý cash flow
(3 až 5 rokov)
disponibilný cash flow
stupeň samofinacovania investícieinvestície
o > 1 – znamená možnosti využiť cash-flow na dividendy a na splátky rôznych dlhov
o < 1 – na financovanie investícií musíme použiť aj externé zdroje
Ukazovateľ z C-F zo zisku
finančná efektívnosť tržieb 0,1187 0,0615
finančná efektívnosť aktív 0,1103 0,0573
schopnosť splácania úrokov 2,03 1,05
doba splácania dlhov 10,15 r. -
doba splácania bankových úverov 3,91 r. -
stupeň samofinancovania investícií 0,61 -
24
vyjadruje skutočné použiteľné výsledky.
Ekonomická analýza podniku Prednáška č. 7 06. 11. 2009
TUKE EkF 29
7 Analýza úrovne transformačného procesu
konštrukcia ukazovateľov efektívnosti
analytické ukazovatele efektívnosti
syntetické ukazovatele efektívnosti
Transformačným procesom sa myslí transport výrobných vstupov na výrobný výstupy.
7.1 Konštrukcia ukazovateľov efektívnosti
Premena vstupov do výroby na výstupy z výroby nám vyjadruje efektívnosť výrobného procesu,
a preto aj všetky tieto ukazovatele efektívnosti budú porovnávať podnikové vstupy a podnikové
výstupy (pomer), čím sa eliminuje vplyv veľkosti podniku na výsledok týchto ukazovateľov
efektívnosti, čo samozrejme, ak sme sledovali výsledok z hospodárenia, alebo cash-flow, tak sme to
neeliminovali. Pri konštrukcii týchto ukazovateľov môžeme použiť 2 základné metódy:
1. výstupy
vstupy - tento spôsob výpočtu nám dáva, koľko výstupov pripadá na jednotu vstupov. Ide
o vyjadrenie produktivity, resp. účinnosti, čo je v podstate to isté, len pri živej práci
(robotníci) a pri mŕtvej práce (stoje) používame účinnosť;
2. vstup
výstup - kvantifikujeme objem vstupov potrebných na dosiahnutie jednej jednotky výstupu.
Tieto ukazovatele sú ukazovateľmi náročnosti.
Efektívnosť vieme hodnotiť pomocou ukazovateľov produktívnosti (účinnosti) a ukazovateľov
náročnosti. Efektívnosť bude tým vyššia, čím vyššie budú ukazovatele produktívnosti, resp.
účinnosti a nižšie ukazovatele náročnosti, príp. opačne. Podľa toho, ako komplexne budeme
zobrazovať podnikové vstupy, rozlišujeme analytické a syntetické ukazovatele efektívnosti.
7.2 Analytické ukazovatele efektívnosti
Podnikové vstupy sa vymedzujú čiastkovo, napr., že sa môže zohľadniť iba niektorý z výrobných činiteľov,
tzn. pracovná sila, dlhodobý hmotný majetok, materiál a pod. Pri jednotlivých výrobných vstupoch budeme
brať do úvahy len jednu z dvoch foriem ich angažovanosti, a to buď ich spotrebu, alebo ich viazanosť.
Výrobný činiteľ Spotreba Viazanosť
pracovná sila mzdové náklady priemerný stav pracovníkov
dlhodobý hmotný majetok odpisy priemerný stav dlhodobého hmotného majetku
zásoby materiálové náklady priemerný stav zásob
Výstupy sa najčastejšie vyjadrujú pomocou objemu výroby, ktorý môže byť vyjadrený rôznym
spôsobom (výnosy, tržby, pridaná hodnota). Alebo výstup budeme prezentovať prostredníctvom
výsledku hospodárenia.
covcov
výstupproduktivita práce pra níka
pra ná sila
výstup
účinnosť dlhodobého hmotného majetkudlhodobý hmotný majetok
výstup
účinnosť zásobzásoby
materiál
náročnosť výroby na materiálvýstupy
06. 11. 2009 Prednáška č. 7 Ekonomická analýza podniku
30 TUKE EkF
náklady
nákladovosť výrobyvýstupy
25
zisk
nákladová rentabilitanáklady
26
Ukazovateľ merná
jednotka 1995 1996 96/95 1997 97/96
Výnosy tis. Sk 30 000 33 000 1,10 33 330 1,01
Pracovníci osoby 100 102 102 90 0,882
Priemerný stav dlhodobého hmotného majetku tis. Sk 37 500 44 000 1,173 47 614 1,082
Priemerný stav zásob tis. Sk 15 000 14 714 1,0476 16 258 1,035
Ukazovateľ merná
jednotka 1995 1996 96/95 1997 97/96
Produktivita práce Sk 300 000 323 529,4 1,078 370 333,30 1,1446
Účinnosť dlhodobého hmotného majetku Sk 0,8 0,75 0,9375 0,70 0,9333
Účinnosť zásob Sk 2 2,10 10,5 2,05 0,9762
Prístupy na hodnotenie:
1. analýza zmeny vstupu vyvolaná 1 %-ným rastom výstupu
ak si rast výstupu o 1 % nevyžiadal žiaden rast vstupu (prípadne vstup klesol), ide o vývoj
intenzívny. Teda jediným faktorom rastu výstupu je zmena kvalitatívneho faktora
ak si rast výstupu o 1 % vyžiadal rast vstupu v intervale <0,01 %; 0,49 %>, ide
o vývoj prevažne intenzívny. Hlavným činiteľom nie je len zmena výstupu ale aj
zmena kvalitatívneho činiteľa.
ak si rast výstupu o 1 % vyžiadal rast vstupu v intervale <0,5 %; 0,99 %>, ide o vývoj
prevažne extenzívny. Rozhodujúcim faktorom zmeny výstupu je kvantitatívny činiteľ.
ak si rast výstupu o 1 % vyžiadal rast vstupu o 1 % alebo viac, ide o vývoj
extenzívny. Jediným činiteľom rastu výstupu je činiteľ kvantitatívny
Z našej dispozície vyplývajú takéto výsledky: rast výstupu (výnosy) o 1 % si vyžiadal:
v roku 1996 oproti roku 1995 u:
pracovných síl rast ich počtu o 0,2 % (2:10) prevažne intenzívny vývoj
dlhodobom hmotnom majetku o 1,73 % (17,3:10) extenzívny vývoj
zásob o 0,47 % (4,7:10) prevažne intenzívny vývoj
v roku 1997 oproti roku 1996 u:
pracovných síl došlo k zníženiu ich stavu intenzívny vývoj
dlhodobom hmotnom majetku – zvýšenie ich stavu o 8,2 % (8,2:1) intenzívny vývoj
zásob – zvýšenie ich stavu o 3,5 % (3,5:1) extenzívny vývoj
Kvalita transformačného procesu sa nevyvíja správne, pretože aj keď vyrobíme viac, tak to
spôsobuje to, že do podnikového transformačného procesu dávame viac vstupov. Právnejšie by bolo
napr., aby spoločnosť investovala do zvýšenia produktivity strojov.
2. výpočet relatívnej úspory, resp. absolútneho prekročenia vstupov – relatívnu úsporu, ale aj
absolútne prekročenie vypočítame nasledovne:
vypočítame si potrebu vstupu na dosiahnutie bežného výstupu pri kvalitatívnej
charakteristike základného obdobia. Takto dostaneme tzv. prepočítaný stav vstupov
tento prepočítaný stav vstupov porovnáme so stavom skutočným a dostaneme odchýlku. Ak
skutočný stav bude menší ako prepočítaný, ide o relatívnu úsporu. Ak bude väčší, tak ide
o absolútne prekročenie. O efektívnom vývoji môžeme uvažovať len vtedy, ak sme dosiahli
25
bude tým lepšia, čím bude nižší 26
bude tým lepšia, čím bude vyšší
Ekonomická analýza podniku Prednáška č. 7 06. 11. 2009
TUKE EkF 31
relatívnu úsporu. To, či bol vývoj primerane efektívny, získame porovnaním veľkosti relatívnej
odchýlky zo skutočným stavom vstupu a prekročením určitej hranice, ktorú sme si stanovili.
Výpočty budú z predchádzajúcich dvoch tabuliek, a stanovujeme si hranicu skutočného prekročenia 10 %.
Pre vývoj efektívnosti v rokoch 1996 a 1995 sú príznačné tieto výsledky:
Pracovná sila
Na dosiahnutie objemu výnosov 33 000 000 Sk by sme pri produktivite práce roku 1995 museli mať 110
pracovníkov 33 000 000
110300 000
. V skutočnosti ich bolo 102, a teda 8 pracovníkov sme ušetrili vďaka
rastu produktivity práce. Dosiahli sme teda relatívnu úsporu 7,84 % pracovníka 8
100102
.
Výnosy vo výške 33 000 000 Sk by si pri účinnosti dlhodobého hmotného majetku dosiahnutej v roku
1995 vyžiadali viazanosť dlhodobého hmotného majetku vo výške 41 250 000. Sk 33 00 00
0,8
. Skutočná
viazanosť je 44 000 000. Sk a rozdiel 2 750 000 Sk je absolútnym prekročením.
Zásoby
Výnosy vo výške 33 000 000 Sk by si pri účinnosti zásob z roku 1995 – teda 2 Sk vyžadovali
viazanosť zásob vo výške 16 500 000 Sk. Skutočná viazanosť bola o 786 000 Sk nižšia a podnik
dosiahol relatívnu úsporu vo výške 5 % 786 000
10016 500 000
.
Pre vývoj efektívnosti v rokoch 1997 a 1996 sú príznačné tieto výsledky:
Pracovná sila
Objem výnosov 33 330 000 Sk by pri ročnej produktivite 323 529 Sk na pracovníka dosiahlo 103
pracovníkov. V skutočnosti ich v roku 1997 bolo 90. Relatívna úspora je teda 13 pracovníkov, čo je
14,44 %. Toto je úspora veľmi významná 13
10090
.
Dlhodobý hmotný majetok
Ďalšie medziročné zníženie účinnosti dlhodobého hmotného majetku spôsobilo, že objem výnosov
33 330 000 Sk si vyžiadal viazať dlhodobý hmotný majetok vo výške 47 614 000 Sk. Keby sa bola
zachovala účinnosť z roku 1996 (0,75 Sk), viazanosť by činila len 44 440 000 Sk 33 330 00
0,75
.
Znova teda došlo k absolútnemu prekročeniu, a to vo výške 3 174 000 Sk.
Zásoby
Účinnosť zásob sa znížila. Koruna viazaných zásob umožnila v roku 1996 „vyprodukovať“ 2,10 Sk
výnosov. V roku 1997 to bolo 2,05 Sk. Výnosy vo výške 33 330 000 Sk by si pri účinnosti roku
1996 vyžadovali viazanosť vo výške 15 871 400 Sk 33 330 00
2,10
. V skutočnosti bola v roku 1997
viazanosť zásob 16 258 000 Sk. Z toho rezultuje absolútne prekročenie 386 600 Sk.
Transformačný proces v rokoch 1966 a 1996 zaznamenal u dvoch vstupov relatívnu úsporu, ktorá
však ani v jednom prípade nebola za hranicou 10 %. V rokoch 1996 a 1997 sa dosiahla jedna
významná relatívna úspora a dvakrát absolútne prekročenie
Na základe doterajších postupov výpočtu sme poznali vývoj efektívnosti izolovane za jednotlivé vstupy.
Pre praktické potreby riadenia firmy potrebujeme vyjadriť tieto jednotlivé účinky súhrnne, čiže vyjadriť
komplexnú efektívnosť a jej vývoj. Toto môžeme urobiť prostredníctvom tzv. integrálneho ukazovateľa,
čo je umelo vytvorený ukazovateľ. Na vytvorenie a hodnotenie tohto integrálneho ukazovateľa môžeme
použiť rôzne metódy, od najjednoduchších (bodovacia metóda), až po rôzne multikriteriálne hodnotenia.
06. 11. 2009 Prednáška č. 7 Ekonomická analýza podniku
32 TUKE EkF
7.2.1 Bodovacia metóda
Hodnoty jednotlivých ukazovateľov nahradíme bodmi. Na základe toho, že všetko sme premenili na
body, tak ich vieme sčítať, pričom najlepšej hodnote ukazovateľa pridelíme 100 bodov a ostatným
hodnotám pridelíme toľko bodov, koľko percent predstavuje ich hodnota z najlepšej hodnoty.
Musíme dať pozor, keď hľadáme najlepší ukazovateľ, pretože podľa charakteru ukazovateľa môže
byť najlepšia najmenšia hodnota tohto ukazovateľa, alebo najväčšia.
Ukazovateľ Produktivit
a práce Účinnosť
DHM Účinnosť
zásob
Body
produktivita práce
účinnosť DHM
účinnosť zásob
1995 300000 0,89 2,00 81,00 100,00 95,24
1996 323529 0,75 2,10 87,36 93,75 100,00
1997 970333 0,70 2,05 100 87,5 97,62
Súčet bodov Priemer bodov
1995 276,24 92,08
1996 281,11 93,70
1997 285,12 95,04
7.3 Syntetické ukazovatele efektívnosti
Pri nich sa podnikové vstupy vyjadrujú komplexne. Napr. tieto vstupy môžeme vyjadriť pomocou
ukazovateľov, akými sú kapitál, pasíva, majetok a pod. Vyjadrujú v podstate spotrebu
(angažovanosť) a i viazanosť týchto vstupov. Charakter podnikových výstupov sa nemení,
vyjadrujeme ich rovnako ako pri analytických ukazovateľov, a to buď prostredníctvom objemu
výroby alebo prostredníctvom objemu zisku. Najčastejšie využívané syntetické ukazovatele sú:
100zisk
rentabilita kapitálucelkový kapitál
100zisk
rentabilita vlastného kapitáluvlastný kapitál
zisk
celkový kapitál
zisk
výnosy :
celkový kapitál
výnosy
:zisk zisk celkový kapitál
celkový kapitál výnosy výnosy
0,20 = 0,20 : 1 (1 obrátka celkového kapitálu)
0,20 = 0,10 : 0,5 (2 obrátky celkového kapitálu)
0,20 = 0,05 : 0,25 (4 obrátky celkového kapitálu)
Rentabilita je v 3 prípadoch rovnaká! Keď si urobíme rozklad tohto ukazovateľa na tieto čiastkové
ukazovatele, tak sa môžem rozhodnúť, či dosiahnuť, aby sa zvýšila rentabilita výnosov, alebo
zvyšovať obrátky kapitálu.
Ekonomická analýza podniku Prednáška č. 8 13. 11. 2009
TUKE EkF 33
Hviezdy Kravy
Dorast Problémy
8 Analýza výrobkovej štruktúry
dlhodobá výrobková analýza
krátkodobá výrobková analýza
o ukazovatele ekonomickej úrovne výrobkov
o voľba metód umožňujúcich stanoviť výrobkovú preferenciu
Nepôjde tu o to, či sme dodržali nejaký plánovaný sortiment výroby (plán vs. skutočnosť). Tu sa
zameriavame, aby sme si určili takú štruktúru výroby, aby táto štruktúra čo najviac prispievala
v kladnom zmysle k ekonomickej úrovne podniku. Vybrať také výrobky, pri ktorej sa mi bude
ekonomická úroveň zvyšovať.
Rozdiel – ciele a metódy dlhodobej výrobkovej analýzy a krátkodobej výrobkovej analýzy sú rôzne.
8.1 Dlhodobá výrobková analýza
Z dlhodobého hľadiska je potrebné výrobkovú analýzu spájať s analýzou rozhodovaní
o investovaní, s hodnotením investícií a ich budúcich efektov. Cieľom dlhodobej výrobkovej
analýzy je plánovať výrobný program, jeho inováciu tak, aby si podnik zabezpečil finančnú stabilitu
i v budúcnosti.
8.1.1 Metódy dlhodobej výrobkovej analýzy
Matica BCG (metóda obchodného portfólia)
Táto metóda zohľadňuje cyklus životnosti výrobkov, podľa ktorého každý výrobok prechádza 4
základnými fázami:
1. fáza zavádzania výrobku
2. fáza rastu
3. fáza zrelosti
4. fáza nasýtenia
Každá z týchto fáz má svoje hodnotové charakteristiky. Súvisí to s tým, ako sa vyvíjajú výrobné
náklady. Pri raste výroby (pri zvyšovaní objemu daného výrobku) jednotkové náklady na produkt
nám klesajú (vplyv fixných nákladov). Z faktorov, ktoré budú pôsobiť na hodnotové charakteristiky
podniku bude najviac pôsobiť v súvislosti s výrobkovou analýzou bude zastúpenie daného výrobcu
na relevantnom trhu (čiže jeho podiel na trhu), a taktiež predpokladaný budúci rast (vývoj daného
trhu).
Vyso
ký n
árast
na trh
u
Nízk
y n
árast
na trh
u
vysoký relatívny
podiel na trhu
nízky relatívny
podiel na trhu
13. 11. 2009 Prednáška č. 8 Ekonomická analýza podniku
34 TUKE EkF
dorast (otázniky) – výrobky vo fáze zavádzania. Očakávame pri nich vysoký rast trhu (ich
podiel na trhu sa bude zvyšovať) a ich relatívny podiel na trhu je zatiaľ nízky. Výdavky
spojené s výrobou a zavádzaním výrobku výrazne prevyšujú príjmy.
hviezdy – výrobky vo fáze rastu. Ich relatívny podiel na trhu je vysoký a aj v budúcnosti je
možné očakávať ešte rast tohto zastúpenia. Príjmy z tejto skupiny výrobkov sa rovnajú
výdavkom na tieto výrobky.
kravy – výrobky vo fáze zrelosti. Ich zastúpenie na trhu je veľmi vysoké a už sa
nepredpokladá ich ďalšie zvyšovanie. Príjmy v tomto prípade sú vyššie ako sú výdavky.
problémy – výrobky, ktoré majú jednak nízky podiel na trhu, jednak už sa ani neočakáva, že
by sa tento podiel na trhu zvýšil, t. j., ide o výrobky vo fáze nasýtenia. Ak porovnáme
príjmy s výdavkami, sú nižšie ako u hviezdach, lebo trh je už nasýtený.
8.2 Krátkodobá výrobková analýza
Cieľom tejto analýzy je zhodnotiť vyrábaný sortiment výrobkov z hľadiska ich prínosu k tvorbe
podnikového zisku v sledovanom období. Ak sa má tento cieľ naplniť, tak ide o snahu podniku
maximalizovať zisk a pri tejto maximalizácií zisku podnik musí vychádzať z požiadaviek
spotrebiteľov, pretože výrobca musí vyrábať len to, čo dokáže realizovať (predávať). V opačnom
prípade by jeho miesto zaplnila konkurencia.
8.2.1 Ukazovatele o ekonomickej úrovne výrobkov
Absolútne ukazovatele
Východiskom pre tvorbu výrobkových ukazovateľov sú údaje o nákladoch potrebných na jeho
výrobu a údaje o predajnej cene. Výrobkové náklady sú reprezentované kalkuláciami. Informačný
systém žiadneho podniku nám nedáva presnú informáciu o presných nákladoch výrobku –
neposkytuje nám výslednú kalkuláciu. Táto výsledná kalkulácia sa dá relatívne presne zistiť pri
takej výrobe, kde sa vyrába jeden druh výrobku a tým priemerné náklady (náklady na jednotku
produkcie) dostaneme vydelením vynaložených nákladom vyrobeným množstvom. Tam kde sa
vyrába viac druhov výrobkov jednoznačne môžu byť stanovené len priame náklady výrobku,
pretože ich účtovná evidencia ich vykazuje v takej výške, v akej boli skutočne vynaložené. To
neplatí pri režijných (nepriamych) nákladoch, pretože účtovná evidencia ich neeviduje podľa
jednotlivých výrobkov, ale ich zachytáva pre všetky výrobky. Na základe toho musíme urobiť
kalkuláciu nákladov, a tú poznáme:
a) úplne kalkulácie – na výrobkovú úroveň prepočítavame (dovádzame) všetky náklady
(priame i nepriame). Štruktúra kalkulácií je potom nasledovná:
1. priamy materiál
2. priame mzdy
3. ostatné priame náklady
4. výrobná réžia
5. správna réžia
6. odbytová réžia
= úplné vlastné náklady;
Pri hodnotení výrobkov na základe úplných kalkulácií vychádzame z toho, že predajná cena
výrobku má uhradiť všetky náklady na výrobu výrobku – i priame i nepriame (réžie) a až
potom môžeme kvantifikovať dosiahnutý zisk.
Ekonomická analýza podniku Prednáška č. 8 13. 11. 2009
TUKE EkF 35
predajná cena
- priame náklady výrobku
= hrubé rozpätie27
- výrobná réžia
- správna réžia
- odbytová réžia
= zisk
b) neúplné kalkulácie – vychádzame z rozdelenia nákladov na fixné, ktoré sa budú považovať
za náklady určitého obdobia, a variabilné, ktorých objem sa mení s objemom výroby. Pri
neúplných kalkuláciách na úroveň výrobku prepočítavame len náklady variabilné, t. j.,
priame jednotkové náklady a variabilnú zložku nepriamych (režijných) nákladov, preto
neúplné kalkulácie. Fixné náklady sa nerozvrhujú na výrobky, ale v danom období
ovplyvňujú výšku výsledku hospodárenia. Výsledok hospodárenia netvorí každý vyrobený
a realizovaný výrobok, ale začne sa tvoriť až po úhrade fixných nákladov podniku. Vzťah
medzi objemom realizovaného objemu, jeho nákladmi a ziskom vysvetľuje metóda
nulového bodu. Základnou veličinou, na základe ktorého budeme posudzovať ekonomickú
úroveň výrobku a tým aj výhodnosť jednotlivých výrobkov je ukazovateľ príspevkového
zisku. Príspevkový zisk je hodnota, ktorú prináša výrobok k úhrade fixných nákladov
a tvorbe zisku.
Predajná cena výrobku (PC)
Úplné vlastné náklad výrobku (ÚVN)
Zisk
Priame náklady Nepriame náklady (réžie)
priame mzdy
priamy materiál
ostatné priame náklady
výrobková réžia
správna réžia
odbytová réžia
Variabilné náklady Fixné náklady
Hrubé rozpätie (HR)
Príspevkový zisk (PZ) Obr. 1 Vzájomný vzťah predajnej ceny, nákladov a ukazovateľov o ekonomickej úrovne výrobkov
Pri úplných kalkuláciách sa za ekonomicky nevýhodné výrobky považujú tie, ktoré dosahujú stratu.
Pri hodnotení na základe neúplných kalkulácií o nevýhodných výrobkov rozhodujeme na základe
toho, či príspevkový zisk má kladnú alebo zápornú hodnotu. Za ekonomicky nevýhodný výrobok
možno považovať len ten, pri ktorom hodnota príspevkového zisku je záporná. Znamená to, že cena
výrobku nestačí na úhradu ani jeho priamych nákladov. Výrobok s kladným príspevkovým ziskom
(pritom podľa úplných kalkulácií môže byť stratový) je pre podnik výhodný, pretože prispieva
k úhrade fixných nákladov.
Cenu výrobku v tomto prípade nechápeme ako súčet nákladov a zisku, ale ako trhovú cenu, ktorú
určuje trh, a tým pádom bude závisieť od postavenia výrobcu na trhu.
Výpočet úplných, alebo neúplných kalkulácií môžeme charakterizovať aj ako absolútne výrobkové
ukazovatele.
Relatívne ukazovatele
Pomerové výrobkové ukazovatele vieme rozdeliť do niekoľkých skupín
a) ukazovatele charakterizujúce prínos výrobkov k tvorbe príspevkového zisku – obe
ukazovatele nám vyjadrujú výrobkovú rentabilitu, tzn. že ak budeme preferovať výrobky
podľa tohto kritéria, a pri zabezpečení nezmení priamych nákladov, tak zabezpečíme
maximálnu tvorbu podnikového zisku.
27
z neho budeme hradiť réžiu
13. 11. 2009 Prednáška č. 8 Ekonomická analýza podniku
36 TUKE EkF
1. príspevkový zisk
podiel príspevkového zisku na predajnej cenepredajná cana
2. hrubé rozpätie
podiel hrubého rozpätia na cenepredajná cena
3. príspevkový zisky
podiel podielkového zisku na priamych nákladochmateriálové náklady
28
4. príspevkový zisk
podiel podielkového zisku na priamych nákladochpriame mzdové náklady
29
b) ukazovatele, ktoré charakterizujú prínos výrobku k splneniu produktivity práce.
1. predajná cena
podiel predajnej ceny na jedno europriame mzdové nákladypriamych mzdových miezd
2. predajná cena
pracnosťnormohodiny na výrobu výrobku
c) ukazovatele, ktoré charakterizujú materiálovú, mzdovú alebo energetickú náročnosť výroby
– čím sú tieto ukazovatele nižšie (teda, čím je potrebné menej materiálu, energie
a mzdových nákladov na výrobu výrobku) tým je vo vzťahu k predanej cene pre nás
výhodnejšie vyrábať tieto výrobky.
1. priame materiálové náklady
predajná cena
2. priame mzdové náklady
predajná cena
3. priame energetické náklady
predajná cena
8.2.2 Metódy využívané pre stanovenie výrobkových preferencií
Tieto metódy delíme podľa toho, koľko kritérií použijeme na stanovenie výrobkových preferencií:
jednokriteriálne – postup hodnotenia na základe jedného kritéria, to je najjednoduchší
postup. Analyzované výrobky sa zoradia podľa hodnôt zvoleného parametra. Príklad:
v danej firme máme zisk z realizácie vo výške 190 000 a fixné náklady vo výške 400 000.
Výrobok A B C D E Spolu
Tržby 400 300 200 300 300 1 500
Variabilné náklady 200 220 80 250 160 910
Príspevkový zisk 200 80 120 50 140 590
28
vyjadruje materiálovú rentabilitu 29
vyjadruje mzdovú rentabilitu
Ekonomická analýza podniku Prednáška č. 8 13. 11. 2009
TUKE EkF 37
Najvhodnejší výrobok podľa tejto metódy je ten výrobok, ktorý vytvára čo najväčší uhol.
dvojkriteriálne – pre určenie preferencií sa budú využívať dve kritéria. Tu je dôležité, aby
sme vybrali také kritéria, ktoré sú navzájom nezávislé (ktoré charakterizujú dve nezávislé
ekonomické stránky výrobku). Pri použití týchto metód môžem postupovať buď pomocou
korelačných tabuliek, alebo pomocou bodových diagramov. Korelačná tabuľka
(šachovnicová tabuľka) obsahuje toľko riadkov a stĺpcov, koľko výrobkov hodnotíme. Do
riadkov zapisujeme výrobky podľa hodnoty jedného kritéria a do stĺpcov budeme zapisovať
Výrobky podľa hodnoty druhého kritéria. Výrobok je tým vhodnejší, čím je bližšie k políčku
1-1.
Výrobok Hodnota ukazovateľa Poradie ukazovateľa30
PZ/PC PC/PMZD PZ/PC PC/PMZD
A 0,6621 7,5033 3 4
B 0,6775 8,4308 1 2
C 0,6597 6,9556 4 5
D 0,5683 8,0021 5 3
E 0,6763 9,8891 2 1
Určiť najvhodnejší výrobok v takejto forme je ťažké, preto si zhotovíme korelačnú tabuľku.
a b
1 2 3 4 5
1 E
2 B
3 D
4 A
5 C
Alebo si urobíme bodový diagram.
30
je potrebné si uvedomiť charakter ukazovateľa, pretože čím vyššia hodnota ukazovateľa neznamená, že je to
najvýhodnešie
13. 11. 2009 Prednáška č. 8 Ekonomická analýza podniku
38 TUKE EkF
OxA – 7,532 (4)
OxB – 8,458 (2)
OxC – 6,987 (5)
OxD – 8,022 (3)
OxE – 9,112 (1)
Nakoľko posudzujeme výrobky na základe ukazovateľov, ktoré obidve majú byť
maximálne, tak najlepší výrobok bude ten, kde Ox bude maximálne. Najhorší bude ten, keď
Ox bude najmenší. Dĺžku modrej priamy vypočítame ako 2 2
x a bO x x .
viackriteriálne metódy hodnotenia – na určenie poradia výrobkov použijeme viac kritérií.
Tieto multikriterionálne metódy hodnotenia viď ďalšia prednáška
Ekonomická analýza podniku Prednáška č. 9 20. 11. 2009
TUKE EkF 39
9 Analýza postavenia podniku na trhu
informačné a metodologické zabezpečenie tejto analýzy
podstata a klasifikácia metód tejto analýzy
- komparatívno-analytické metódy
- matematicko-štatistické metódy
9.1 Informačné a metodologické zabezpečenie tejto analýzy
Táto analýza z metodologického hľadiska je zložitá, pretože je nevyhnutné:
získať aktuálne a spoľahlivé informácie o analyzovanom podniku a o porovnateľných
podnikov;
musíme dodržať podmienky porovnateľnosti (porovnávať to, čo je porovnavateľné)
zvoliť vhodné ukazovatele pre porovnanie výsledkov činností podnikov.
zvoliť vhodnú metódu pre túto analýzu.
Spravidla, keďže ide o zložitý proces, tak analýza sa zveruje organizácií zameranej na analýzy,
pretože samotný podnik nemá k dispozícií porovnateľné údaje. Informácie sa získavajú
z vnútorného informačného systému, ale aj z vonkajšieho prostredia. Informácie o porovnateľných
získavame z publikácií, ktoré vydáva Bankové a zúčtovacie centrum (stredné hodnoty), ale aj
z iných zdrojov, kde podniky majú zo zákona povinnosť uvádzať údaje o svojej činnosti.
Problémom je získať informácie o malých firmách.
Pri porovnávaní podnikov stále porovnávame z toho istého makroekonomického prostredia. Pri
porovnávaní musíme porovnávať podniky s rovnakým predmetom podnikania, porovnateľnosť
vstupov, technológií, porovnateľnosť typu výroby (kusová, sériová alebo hromadná séria),
porovnateľnosť z hľadiska výstupov (sú tieto výstupy identické, alebo niečím identické, a tým ich
nie je možné niečím nahradiť), z hľadiska okruhu zákazníkov (výroba pre domácich alebo pre
zahraničných zákazníkov), porovnateľnosť z hľadiska rozsahu podnikania (regionálny alebo
celonárodný význam), porovnateľnosť z geografického hľadiska (dobrá infraštruktúra),
porovnateľnosť v čase (neporovnávať za rôzne roky), formálna porovnateľnosť (rovnako
konštruované ukazovatele), porovnateľnosť z hľadiska veľkosti firmy.
9.2 Podstata a klasifikácia metód analýz postavenia podniku na trhu
9.2.1 Komparatívno-analytické metódy
SWOT analýza
Hodnotia sa tu slabé a silné stránky spoločnosti a príležitosti a hrozby.
Analýza kritických faktorov úspešnosti
Jej podstatou je tiež identifikovanie silných a slabých stránok podniku, výsledkom je zostrojenie
grafu, ktorý nám názorne vyznačí pozíciu podniku v konkurenčnom prostredí. Tento graf môžeme
potom použiť:
na zhodnotenie samotného strategického profilu podniku, tzn. môže ho zhodnotiť ako
priaznivo vyvíjajúci sa podnik, ak spojnica bodov zobrazujúca hodnotenie vybraných
kritických faktorov je čo najviac vyrovnaná a umiestnená v pravom krajnom stĺpci grafu.
20. 11. 2009 Prednáška č. 9 Ekonomická analýza podniku
40 TUKE EkF
Menej priaznivé hodnotenie bude v prípade, ak je spojnica bodov viackrát lomená a je viacej
umiestnená vľavo.
na porovnanie analyzovaného podniku s rozhodujúcimi podnikmi v odbore
9.2.2 Matematicko-štatistické metódy
a) priemery a miery variability – ukazovatele varibility vypovedajú o tom, ako sú jednotlivé
údaje vzdialené od aritmetického priemeru
jednoduchý aritmetický priemer – 1
n
i
i
x
xn
vážený aritmetický priemer – 1
n
i
i
x
xn
31
vieme rozdeliť sledovaný súbor v rámci daného kritéria na dve skupiny:
podpriemerné podniky a nadpriemerné podniky.
Čím je súbor homogennejší, tým je hodnota rozptylu a smerodajnej odchýlky
menšia. Nevýhodou je citlivosť na extrémne hodnoty v súboroch.
rozptyl –
2
1
n
i
j
x x
n
smerodajná odchýlka
variačný koeficient
b) kvantily
medián –
1
2i
x
nn
x A hn
. Predstavuje prostredný člen radu hodnôt, ktoré sú
usporiadané podľa veľkosti. Medián nám umožňuje vymedziť polohu určitého
ukazovateľa v tom zmysle, že ho vieme zaradiť buď do lepšej alebo horšej polovice
súboru. Nám často také zaradenie nestačí, a preto okrem mediánu používame
jemnejšie členenie súboru, tzv. kvartily, ktoré rozdeľujú súbor do 4 pásiem, pričom
každé pásmo má 25 % početnosť. Ďalej sú to kvintily – rozdeľujú súbor do piatich
31
je potrebné určiť tieto váhy čo najlepšie
Ekonomická analýza podniku Prednáška č. 9 20. 11. 2009
TUKE EkF 41
pásiem s 20 % početnosťou. Decily, ktoré rozdeľujú súbor do 10 pásiem a každé
z nich má 10 % početnosť. Vysvetlivky ku vzorcu:
- A – začiatok mediánového intervalu
- h – dĺžka intervalu
- ni – súčet mediánového intervalu
- xn – početnosť mediánového intervalu
c) metódy pre vytvorenie skupín podnikov
metódy zhlukovej analýzy – vytvárame zhluky podnikov, ktoré sú si najviac
podobné na základe určitého kritéria a zároveň na základe toho istého kritéria sa
budú čo najviac odlišovať od tých ďalších zhlukov.
d) metódy multikriteriálneho hodnotenia – podstatou týchto metód je, že hodnotenie vychádza
z viacerých kritérií a ako východisko je vytvorenie vstupnej matice (tzv. východisková
matica). Systém vytvorenia tejto východiskovej matice je stále rovnaký. Obsahuje určité
objekty (v našom prípade to budú podniky) a obsahuje ukazovatele objektov. K vytvoreniu
takejto matice musíme dodržiavať tieto kroky:
1. výber podnikov, ktoré budeme analyzovať
2. výber ukazovateľov, ktoré najlepšie charakterizujú činnosť podnikov
3. voľba váh ukazovateľov. Tieto váhy nám vyjadrujú dôležitosť toho ktorého
ukazovateľa
4. určenie charakteru ukazovateľov – v prípade, ak je žiaduce, aby ukazovateľ rástol,
tak mu priradíme hodnotu, ktorý vyjadríme + 1. Ak je žiaduce, aby ukazovateľ
klesal, tak mu priradíme hodnotu – 1.
5. zostavenie východiskovej matice
Ukazovateľ x1 x2 ... xj ... xm
Objekt
1 x11 x12 x1m
2 x21 x22 x2m
.
.
.
i xij
.
.
.
n – 1 xn - 1,1 xn - 1, 2 xn - 1, m
n xn1 xn2 xnm
Váhy ukazovateľov p1 p2 ... pj ... pm
Charakter ukazovateľov - 1 1 ... 1 - 1
V matici xij je hodnota j-tého ukazovateľa v i-tom podniku.
m – počet ukazovateľov
n – počet podnikov
pj – váhy, ktoré si volíme
Ak máme zostavenú východiskovú maticu, tak musíme na základe istého postupu vyhodnotiť tieto
podniky. Najčastejšie používaná je metóda váženého súčtu poradí a bodovacia metóda
20. 11. 2009 Prednáška č. 9 Ekonomická analýza podniku
42 TUKE EkF
1. podniky v súbore zoradíme podľa každého uvažovaného ukazovateľa. Podnik, ktorý
v danom ukazovateli dosahuje najlepšiu hodnotu, dostane poradie rovnajúce sa počtu
podniku v súbore (n). Podnik s druhou najväčšou hodnotou dostane poradie o jeden bod
menej. Budeme takto pokračovať a dostaneme sa k najhoršiemu podniku podľa
uvažovaného ukazovateľa. Urobíme potom súčet poradí a na základe tohto súčtu poradí
urobíme konečné poradie. Podnik, ktorý získal najviac bodov je najlepší. Nevýhodou tejto
metódy je to, že síce nám umožňuje určiť poradie podnikov, ale nevystihuje o koľko je
jeden podnik lepší ako druhý.
2. bodovacia metóda – každú konkrétnu hodnotu ukazovateľa v súbore tých podnikov
ohodnotíme bodmi. Postupujeme pritom nasledovne:
pre každý ukazovateľ nájdeme podnik, v ktorom tento dosahuje najlepšiu hodnotu
a tejto priradíme 100 bodov
ostatným podnikov priradíme toľko bodov od 0 do 100 koľko % predstavuje
hodnota ich ukazovateľa z najlepšej hodnoty.
Ekonomická analýza podniku Prednáška č. 10 27. 11. 2009
TUKE EkF 43
10 Analýza parciálnych výsledkov
analýza využitia a viazanosti výrobných činiteľov
- analýza práce
- analýza dlhodobého hmotného majetku
- analýza zásob
10.1 Analýza využitia a viazanosti výrobných činiteľov
Každý jeden výrobný činiteľ môžeme vyhodnotiť na základe toho, aká je jeho viazanosť vo
výrobnom procese (koľko ho vlastne máme); môžeme ho analyzovať na základe toho, ako ho
využívame.
10.1.1 Analýza práce
Analýza počtu, pohybu a štruktúry pracovníkov
analýza počtu pracovníkov – počet pracovníkov je ukazovateľ, ktorý má statický charakter.
V priebehu určitého časového obdobia sa v podstate mení a preto používame tzv. priemerný
evidenčný počet pracovníkov. Môžeme ho vypočítať
o jednoduchým aritmetickým priemerom – ak to budeme počítať za rok, tak spočítame
stavy pracovníkov na začiatku z každého z 12 mesiacov a stav na konci posledného
mesiaca. Tento súčet budeme deliť číslom 13.
o váženým aritmetickým priemerom – váhou by mala byť dĺžka trvania jednotlivých
stavov (počet dní) vždy do najbližšej zmeny počtu pracovníkov.
o odpracovaný čas všetkými pracovníkmi
analýza štruktúry pracovníkov – okrem počtu nás zaujíma i štruktúra pracovníkov.
Najčastejšie sledujeme koľko z pracovníkov je robotníkov a ostatných pracovníkov
(zisťujeme, či nemáme príliš široký manažment). Ďalej sa sleduje veková štruktúra,
kvalifikačná štruktúra a profesná štruktúra
analýza pohybu pracovníkov – sleduje sa na základe ukazovateľov:
o ( ) cov
( )prírastok úbytok pra níkov
koeficient prírastu úbytkupriemerný evidenčný počet pracovníkov
o nežiaduci odchod pracovníkov
koeficient fluktuáciepriemerný evidenčný počet pracovníkov
o počet stálych pracovníkov
koeficient stálostipriemerný evidenčný počet pracovníkov
32
Analýza využitia pracovníkov
Môžeme tu sledovať ich extenzívne a intenzívne využitie. Pri analýzy extenzívneho využitia
vychádzame z analýzy pracovného času. Počet pracovníkov nám bude slúžiť ako východiskový
údaj pre výpočet pracovného času využiteľného a využívaného vo výrobnom procese podniku.
Množstvo odpracovaného času je veličina dynamická a vyjadruje nám množstvo vykonanej práce.
32
za stálych pracovníkov sa považujú tí, ktorí pracujú minimálne 5 rokov.
27. 11. 2009 Prednáška č. 10 Ekonomická analýza podniku
44 TUKE EkF
Vzťahuje sa stále k nejakému konkrétnemu obdobiu a spravidla rastie priamoúmerne s dĺžkou
skúmaného obdobia.
d
h
Č P d
Č P h
Čd – celkové množstvo pracovného času v dňoch (hodinách)
d – priemerný počet dní odpracovaných 1 pracovníkom
h – priemerný počet hodín odpracovaných 1 pracovníkom
P – priemerný počet pracovníkov
extenzívne využitie pracovníkov – vyjadruje priemerný počet dní odpracovaných 1
pracovníkom. Záleží to od kalendárneho počtu dní, dní pracovného voľna, počtu
plánovaných strát a od počtu neplánovaných strát.
kalendárny fond pracovného času
- nedele, sviatky
- plánované absencie (dovolenka)
= nominálny fond pracovného času
- ospravedlnené a neospravedlnené absencie (neodpracované dni)
= použiteľný fond pracovného času v dňoch . priemerná dĺžka pracovného dňa
= použiteľný fond pracovného času v hodinách
- neproduktívny pracovný čas a prestoje v hodinách
+ nadčasová práca v hodinách
= Efektívny fond pracovného času v hodinách
intenzívne využitie práce – vyjadrené pomocou produktivity práce. Ide o vyjadrenie objemu
práce, ktoré pripadá na 1 pracovníka alebo na jednu jednotku času. Môžem ju sledovať ako
ročnú, mesačnú, týždennú, dennú, hodinovú. Z hľadiska analýzy je pre nás dôležité aké
faktory ovplyvňujú produktivitu práce
V V SM SaZ
P SM SaZ P
V – objem výroby
P – pracovníci
SM – spotreba materiálu
SaZ – stroje a zariadenia
Podľa tohto vieme, určiť, že ktorý z týchto faktorov sa najviac podieľa na produktivite
práce.
Analýza odmeňovania
Pri tejto analýze odmeňovania nás bude zaujímať analýza celkového objemu vyplatených miezd
a analýza priemernej mzdy.
Analýza celkového objemu vyplatených miezd
Objem vyplatených miezd je daný mzdovými nákladmi. Tento objem vyplatených miest sledujeme
najčastejšie v tejto štruktúre:
mzdy výrobných robotníkov;
mzdy pomocných robotníkov;
mzdy, ktoré sa nevzťahujú k výkonom podniku;
mzdy riadiacich pracovníkov;
Ekonomická analýza podniku Prednáška č. 10 27. 11. 2009
TUKE EkF 45
ostatné osobné náklady (odmeny, prémie);
od miest závisiace dane a poplatky.
Z hľadiska efektívnosti podnikovej činnosti je dôležitý vzťah medzi objemom výroby a objemom
vyplatených miezd. Hovoríme v podstatne o mzdovej nákladovosti.
MZDMZD P
VV
P
MZDr
PP
sledovanie tohto ukazovateľa v čase – je dobré, aby stagnoval, resp. klesal.
Vzťah medzi zmeny priemernej mzdy a produktivity práce nám vyjadruje vzťah r, pričom čitateľ
mzdových nákladov vieme vypočítať ako priemerná
1 0
0
MZD MZDMZD
MZD
Hodnota tohto r by mala zodpovedať v tejto podmienke
0 < r < 1
Ak by hodnota r bola vyššia ako 1, tak to znamená porušenie zásady rýchlejšieho rastu produktivity
práce v porovnaní s rastom priemernej mzdy. Ak by hodnota bola rovná 0 resp. menšia ako nule,
znamenalo by to vlastne stagnáciu alebo aj pokles priemerných miest. Priemerné mzdy
v spoločnosti majú rásť.
10.1.2 Analýza dlhodobého investičného majetku
Aj pri tomto dlhodobom majetku sa môžeme zaoberať extenzívnym využitím alebo intenzívnym
využitím. Extenzívne využitie dlhodobého majetku sa spája s časovým fondom. Rozdiel v štruktúre
časového fondu oproti pracovníkov je v tom, že neobsahuje položku absencie, ale znižuje sa o čas
údržby a opráv. Ostatné tam ostáva to isté. Pri intenzívnom využití výrobného zariadenia sledujeme
objem produkcie pripadajúci na tzv. strojovú hodinu. Strojová hodina je jednotka času vykonaná
s týmito strojnými zariadeniami.
Intenzívne využitie nám vyjadruje koeficient intenzívneho využitia
int
Vsk
Vz
Vs – skutočne vyrobený objem výroby v sledovanom období
Vz – inštalovaná produkčná schopnosť za vymedzenú časovú jednotku
Ideálne by bolo, ak by tento koeficient bol 1, pretože by nám vychádzalo, že koľko sme mohli
vyrobiť (inštalovaná produkčná schopnosť), tak toľko sme i vyrobili.
účinnosť dlhodobého hmotného majetku:
V V SaZ
DHM SaZ DHM
V
SaZ – účinnosť strojov a zariadení (aktívna časť DHM)
SaZ
DHM– podiel aktívnej zložky dlhodobého hmotného majetku na celkovom objeme
Výrobná kapacita
K V F
27. 11. 2009 Prednáška č. 10 Ekonomická analýza podniku
46 TUKE EkF
V – realizovateľná výkonnosť výrobného zariadenia vyjadrená v merných jednotkách za časovú
jednotku
F – reálny časový fond činnosti výrobného zariadenia
10.1.3 Analýza zásob
Analýza objemu a štruktúry zásob
Z hľadiska kolobehu zásob ich delíme na materiál, na nedokončenú výrobu (resp. polotovary)
a hotové výrobky. Toto delenie vychádza z toho, v ktorých fázach výrobného procesu sa zásoby
nachádzajú. Podľa charakteru nadobudnutia delíme zásoby na:
zásoby nakupované
zásoby vlastnej výroby
o nedokončená výroba
o polotovary
o hotové výrobky
Tieto skupiny sa líšia spôsobom ich oceňovania. Nakupované zásoby oceňujeme obstarávacími
cenami. Obstarávacie ceny sa budú deliť na:
nákupnú cenu
obstarávacie náklady
Nákupná cena sa môže v priebehu analyzovaného obdobia meniť. A takisto sa môžu meniť
i obstarávacie náklady, tzn., že tieto zmeny musíme pri analýze akceptovať. Samotná nákupná cena
môže sa meniť v dôsledku:
vplyvom vonkajších faktorov – hospodárska kríza;
vplyvom vnútorných faktorov – otázka konkurencie o odvetví (pri monopoloch existuje
cenová diskriminácia)
Na samotnú spotrebu zásob nám bude vplývať:
štruktúra a objem výroby
nákupná cena
obstarávacie náklady
Zásoby vlastnej výroby oceňujeme nákladmi na výrobu (skutočne tým, čo nás to stálo).
Pri analýze zásob nás zaujímajú náklady na nepodarky. Tieto náklady na nepodarky vieme
vypočítať na základe vzťahu:
1 1
n n
s i
i i
MAT Q n
MAT – spotreba materiálu
Qs – objem výroby podľa jednotlivých výrobkov
ni – nákladovosť i-tého výrobku
Ak Qs je objem nepodarkov a ni je ich nákladovosť, dostaneme náklady na nepodarky.
Analýza spotreby materiálu
Samotnú spotrebu materiálu nám vyjadrujú materiálové náklady. Materiálové náklady z hľadiska
štruktúry môžeme rozdeliť na:
náklady na výrobný materiál – výrobný materiál je taký, ktorí vchádza do výrobku
náklady na pomocný materiál – pomocný materiál sú súčasti výrobku, no netvoria jeho
podstatu
Ekonomická analýza podniku Prednáška č. 10 27. 11. 2009
TUKE EkF 47
náklady na prevádzkový materiál
o prevádzkový výrobný – nevyhnutný k výrobe viacerých výrobkov (osvetlenie)
o ostatný prevádzkový výrobný materiál – kancelárske potreby
Pomocný materiál a prevádzkový je súčasťou réžií, a to buď výrobnej, alebo správnej. A teda na
jednotku produkcie sa počítajú nepriamo.
Ak chceme analyzovať spotrebu materiálu, bude nás zaujímať tzv. ukazovatele materiálovej
nákladovosti. Tieto ukazovatele budú ovplyvňované vyrábaným množstvom a sortimentom výroba
a samozrejme materiálnou nákladovosťou jednotlivých výrobkov, pretože nie každý výrobok je
rovnako náročný na materiál.
Analýza obratovosti zásob
Čím väčšia je obratovosť zásob, tým v podstate s tými istými finančnými prostriedkami určenými
na nákup materiálu dokážeme vyrobiť viac. Obratovosť zásob analyzujeme prostredníctvom
doba obratu – charakterizuje nám, za koľko dní sa uskutoční premena (kolobeh)
prostriedkov z peňažnej formy cez výrobnú a tovarovú formu znovu na peňažnú. Úlohou
tejto analýzy, kde je možné túto dobu skracovať (optimálne nakupovanie zásob, dobré
odbytové kanály).
o priemerný stav materiálu D
DOo
33
d – počet dní v sledovanom období
o – obrat – čas, počas ktorého sa viaže sledovaná forma zásob
koeficient obratovosti
o o
o
dK
D
o d – počet dní v období
o Do – doba obratu
koeficient viazanosti
o v
VZK
MAT
o VZ – priemerné výrobné zásoby
o MAT – spotreba výrobných zásob za sledované obdobie
33
do priemerného stavu materiálu sa započítavajú samotný materiál, nedokončená výroba a hotové výrobky
Ekonomická analýza podniku Prednáška č. 11 11. 12. 2009
TUKE EkF 49
11 Analýza nákladov
11.1 Analýza nákladov na základe finančného účtovníctva
Pri analýze nákladov vychádzame z chápania nákladov:
náklady zobrazené vo finančnom účtovníctve – existuje značná voľnosť medzi nákladmi
a predmetom činnosti podniku. Okrem spotreby materiálu, toho, čo je nevyhnutné pre
výrobný proces, k nákladom počítame aj náklady spoločenského charakteru, ako je napr.
občerstvenie, rôzne dary, ďalej sem počítame čiastočné rozdelenie výsledku hospodárenia
(odmeny členom rôznych orgánom spoločnosti), náklady spojené s mimoriadnymi
udalosťami a rôzne straty (napr. manká, škody, odpisy nedobytných pohľadávok) a dokonca
finančné účtovníctvo eviduje ako náklady aj rôzne dane a poplatky. Z toho nám vyplýva, že
vo finančnom účtovníctve spoločným rysom zobrazenia nákladom je úbytok majetku a nie
účel, na ktorý boli vynaložené. Do tejto činnosti nám zasahuje štát a nepriamo ovplyvňuje
(reguluje) vyššie uvedené úbytky majetku. Z tohto pohľadu náklady delí do dvoch skupín:
o náklady, ktoré nebolo nutné vynaložiť – predstavujú skôr rozdelenie výsledku než
náklady na dosiahnutie výsledku (občerstvenie a dary). Do tejto skupiny budú patriť
aj náklady spojené s nedodržaním pravidiel zo strany podniku.
o náklady, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie a udržanie si plánovaných príjmov –
náklady nevyhnutne spojené s produkciou určitého výrobku.
Členenie nákladov:
1. druhové členenie nákladov
a. materiálové
b. mzdové
c. finančné
d. a pod.
2. účelové členenie nákladov
a. priame
b. nepriame
3. členenie podľa vzťahu k objemu
výroby
a. variabilné
b. fixné
4. členenie z hľadiska rozhodovania
a. relevantné
b. irelevantné
náklady z hľadiska daňového
náklady zobrazené vo vnútropodnikovom účtovníctve
Všetky údaje o nákladov získame výkazu ziskov a strát, súvahy a doplňujúce údaje z účtovníctva.
11.1.1 Analýza hospodárnosti
celkové náklady
ukazovateľ nákladovosticelkové výnosy
– čím je podiel nákladov pripadajúci na
jednotku výnosov nižší, tým je lepšie. Tento vzorec vieme naplniť dielčími vzťahmi
(náklady na energie, náklady na mzdy – vieme presnejšie určiť miesta, kde firma vie
ušetriť).
11.2 Analýza nákladov na základe vnútropodnikového účtovníctva
Vnútropodnikové účtovníctvo je vedené na základe jednotlivých hospodárskych stredísk. Tieto
hospodárske strediská môžu byť dielne, strediská alebo závody. Pre nás je dôležité, aby sme
posúdili, ak máme viacero stredísk, ako jednotlivé strediská hospodária.
11. 12. 2009 Prednáška č. 11 Ekonomická analýza podniku
50 TUKE EkF
Jednotlivé vnútropodnikové útvary (nákladové strediská) môžeme sledovať náklady jednak priame
(jednotkové) a tak isto aj náklady režijné. Na sledovanie režijných nákladov používame viac
prístupov:
rozdielové metódy – porovnávame vopred stanovené náklady so skutočnými nákladmi. Pri
tomto môžeme uplatniť:
o pevný rozpočet – je na konkrétny objem výkonov – ide vlastne o využitie
existujúcej kapacity
o variantný rozpočet – sleduje sa odchýlka vo vzťahu k rôznemu objemu výkonov.
Proces transformácie nákladov:
Analýzu strediskových nákladov môžeme znázorniť:
11.3 Analýza nákladov vybraných rozhodovacích úloh
Táto analýza vychádza z toho, že rozlišuje relevantné a nerelevantné náklady. Relevantné náklady
sú tie, ktoré vzniknú po určitom rozhodnutí a ovplyvní peňažné toky. Ide o najdôležitejšie náklady
a budú teda rozdielne podľa toho, ktorú variantu vyberieme ako variant na uplatnenie. Irelevantné
náklady sú náklady, ktoré sú doplnkom relevantných nákladov a pri rozhodovaní o výbere rôznych
variant nezohrávajú žiadny variant.
priame náklady
Režijné náklady
finančné účtovníctvo
priame priradenie
Nákladové strediská
vnútropodnikové zúčtovanie
pomocné nákladové strediská
hlavné nákladové strediská
vnútropodnikové účtovníctvo
jednotkové náklady
Diferencované režijné prirážky, sadzby
výsledky kalkulácie
Plánované náklady
Prepočítaný rozpočet na skutočný objem výkonov (skutočné využitie
kapacity strediska)
Skutočné náklady
kapacitná odchýlka spotrebná odchýlka