Newsletter 2009 03

newslettermarec 2009 | číslo 3 | ročník 3

téma čísla

Ekonomické vzdelávanie

Editorial

Newsletter, ktorý máte v rukách, sa venuje citlivej téme ekonomického vzdelá-vania na Slovensku. Kritériá, ktoré ARRA používa na hodnotenie úrovne vedy a vzde-lávania na slovenských vysokých školách, ukazujú, že slovenská ekonomická veda má medzinárodnom kontexte veľmi malý význam. Autori príspevkov sa na tento fakt pozreli z historickej perspektívy a hľadali dôvody, prečo je to tak. Ukazuje sa, že to má aj ďalšie dôsledky - zaostáva aj ekonomické vzdelávanie. Porovnanie slovenského systé-mu (respektíve skôr nedostatku akéhokoľ-vek systému) s americkým či európskym je dôkazom veľkých rozdielov v spôsobe, ako vzdelávanie ekonómov prebieha. Napokon, nedostatky vo vzdelaní absolventov ekono-mických škôl podrobnejšie analyzuje tretí príspevok. ARRA sa bude usilovať pokračo-vať v diskusii o kvalite slovenských vysokých škôl. Okrem analýzy stavu každý z publiko-vaných príspevkov prináša aj návrhy, ako situáciu zmeniť k lepšiemu. Ide, samozrej-me, o názory a návrhy autorov článkov, ale keďže vychádzajú z ich bohatých skúseností, nadobudnutých nielen na Slovensku, pova-žujeme ich za veľmi cenné. Budeme radi, ak diskusia o týchto témach bude pokračovať, a vytvoríme pre ňu priestor.

Juraj Barta

v čísle nájdete

Ekonomické vzdelávanie na Slovensku - výsledky a problémyautor: Ladislav Kabát strana 2

Osobnosti v slovenskom ekonomickom výskume: krátky historický náčrtautor: Július Horváth strana 6

Potrebujeme silné ekonomické školy na Slovensku?autor: Ľudovít Ódor strana 10

2 ARRA newsletter | marec 2009

Vysokoškolské vzdelávanie na Slovensku prechádza od roku 1989 výraznými zmenami. Nové politické prostredie, zmena legislatív-nych nástrojov jeho riadenia, posilnenie funk-cie samosprávnych orgánov vysokých škôl, ich otvorenosť voči európskemu a svetovému vzdelávaciemu prostrediu, to všetko sú argu-menty, ktoré vytvárali a vytvárajú predpoklady na to, aby sa zvyšovala kvalita vzdelávacieho procesu a aby sa naše vysokoškolské inštitúcie výraznejšie etablovali v medzinárodnom vzde-lávacom i vedecko-výskumnom priestore.

1. Vývoj ekonomického vzdelávania na VŠ v SR od roku 1989

Všeobecné ekonomické vzdelávanie do roku 1989 na Slovensku v rozhodujúcej mie-re zabezpečovala Vysoká škola ekonomická v Bratislave. Programy odvetvovo a podniko-vo orientovaného vzdelávania poskytovali aj niektoré fakulty vysokých škôl technického a technologického zamerania.

Na vysokých školách v SR v roku 1989 študovalo 49 154 študentov denného, 9 708 externého/diaľkového štúdia a 3 875 študen-

tov doktorandského štúdia. Spolu bolo do vzdelávania na vysokých školách na Sloven-sku zapojených 62 737 študentov. Vzdeláva-cí proces na vysokých školách zabezpečovalo 8 638 učiteľov, z toho 583 profesorov.

V období rokov 1989 - 2008 sa situácia vo vysokoškolskom vzdelávaní výrazne zmenila. Počet vysokých škôl z pôvodných 18 sa zvýšil na 31, počet fakúlt vzrástol z 86 na 122. Po-čet študentov vysokých škôl sa zvýšil na viac než 222-tisíc, takmer päťnásobne. Počet vy-sokoškolských učiteľov sa zvýšil na približne 10,5-tisíc. Situáciu znázorňuje graf č. 1.

2. Metodika projektuSituácia v ekonomickom vzdelávaní sa

po roku 1989 z pohľadu počtov študentov i učiteľov taktiež podstatne zmenila. Došlo k rýchlemu nárastu pracovísk, ktoré ponúka-jú rôzne študijné programy ekonomického charakteru. V súčasnosti na ekonomickom vzdelávaní v rôznom rozsahu participuje 18 fakúlt verejných vysokých škôl a 8 fakúlt súkromných vysokých škôl. Spolu sa na tom-to vzdelávaní v rôznom rozsahu podieľa 26 fakúlt, čo v porovnaní s rokom 1989 pred-stavuje asi štvornásobný nárast počtu zainte-resovaných pracovísk.

V uvedenom období študovalo na vyso-kých školách a fakultách ekonomického za-merania 5 168 študentov denného štúdia a 2 345 študentov externého/diaľkového štúdia. V ekonomickom štúdiu na vysokých školách bolo zapísaných 7 513 študentov. Z celko-vého počtu študentov slovenských vysokých škôl to predstavovalo cca 12 %.

Nárast počtu študentov výrazne predbie-hal nárast počtu vysokoškolských učiteľov. Kým v roku 1989 bol pomer počtu študen-tov a učiteľov 7,26, v roku 2008 to bolo 18,41, čo poukazuje na výrazné zvýšenie priamej pracovnej záťaže učiteľov v pedago-gickej oblasti.

V uplynulých rokoch sa výrazne menila aj štruktúra vysokoškolskej populácie. Sys-tematicky klesá podiel študentov denného

Ekonomické vzdelávanie na Slovensku - výsledky a problémy

Cieľom tohto príspevku je stručne zhrnúť doterajší vývoj v oblasti ekonomiCkého vzdelávania na slovensku po roku 1989 a načrtnúť jeho súčasný obraz porovnaním s inými vzdelávaCími systéma-mi. prezentované stanoviská sú výsledkom auto-rovho sledovania zmien v tejto vzdelávaCej ob-lasti, a to tak z pozíCie zainteresovaného učiteľa vysokej školy, ako aj z pozíCie dlhoročného vysokoškolského akademiCkého funkCionára a v žiadnom prípade si nenárokujú zovšeobeCňujúCu pozíCiu.

Ladislav Kabát a),b

a) Prof. Ladislav Kabát, Fakulta ekonómie a podni-kania, Bratislavská vysoká škola práva, Tematínska 10, 851 05 Bratislava, [email protected] b) Niektoré časti tohto príspevku autor konzul-toval s pracovníkmi amerických univerzitných pracovísk. Za cenné pripomienky, ktoré vyjadri-li prof. L. Tauer z Cornell University, Faculty of Life Sciences and Natural Resources (prodekan pre graduované formy štúdia), a prof. C.B. Gem-peshaw, dekan Faculty of Bussiness and Manage-ment, University of Delaware, im ďakuje s ubez-pečením, že všetky nedostatky a chyby v príspevku idú na vrub autora. c) Príspevok bol skrátený pre potreby ARRA ne-wslettra. Celá štúdia sa nachádza na www.arra.sk Zdroj: Štatistika UIPŠ, spracovanie autor

ARRA newsletter | marec 2009 3

štúdia a výrazne sa zvyšuje podiel študentov externého štúdia, graf 2. Podiel doktorandov sa dlhodobo pohybuje na úrovni 5 – 6 % z celkového počtu vysokoškolských študentov.

Od roku 1989 sa výrazne zvýšil podiel vy-sokoškolských študentov ekonomického za-merania na celkovom počte vysokoškolákov a v súčasnosti je na úrovni 19,3 %.

Na vysokých školách a fakultách ekono-mického smerovania študovalo v akademic-kom roku 2007/2008 vo všetkých formách štúdia 36 688 študentov, čo je v porovnaní s rokom 1989/1990 takmer päťnásobok. Pri tomto enormnom náraste študentov sa počet učiteľov zvýšil približne o 30 %. (Táto hod-nota je odhadnutá autorom zo zdrojov UIPŠ a je iba orientačná.)

Na jedného učiteľa ekonomických vyso-koškolských pracovísk pripadá v súčasnosti v priemere takmer 30 študentov, čo výrazne prekračuje racionálne normy pedagogického zaťaženia na vysokých školách s ambíciou univerzitného vzdelávania. Takáto pedago-gická záťaž, pri snahe učiteľa aspoň o mini-málny individuálny kontakt so študentom, je prakticky nerealizovateľná a musí sa odraziť v kvalite pedagogickej práce učiteľa. O na-pĺňaní bolonskej deklarácie pri posilňovaní individuálnej práce so študentom sa nedá ani hovoriť.

Zmeny, ktoré sme zaznamenali na vyso-kých školách v minulých rokoch v počtoch vzdelávacích inštitúcií, počtoch študentov i učiteľov, sú mimoriadne výrazné. Počet učiteľov sa od roku 1989 podstatnejšie ne-zmenil. Preto je na mieste otázka kto a ako zabezpečuje kvalitu vysokoškolského eko-nomického vzdelávania? Vývoj, ktorý sme v oblasti vysokoškolského vzdelávacieho systé-mu od roku 1993 zaznamenali, je aj reflexiou toho, že politické reprezentácie, ktoré takéto zmeny v rezorte odobrovali, nemali politickú silu, alebo ani jasnú predstavu o tom, kam chcú vysoké školstvo viesť a čo od jeho zmien očakávajú. Školstvo dlhodobo pracuje v stave finančného podhodnotenia. Principiálne ne-riešeným problémom je aj budovanie nových vysokoškolských inštitúcii, ktorých vstup na vzdelávaciu scénu nemožno odsudzovať, ale ich prienik do vzdelávacieho priestoru si žia-dal od vedenia rezortu viac pozornosti.

3. Zmena obsahu a foriem ekonomické-ho vzdelávania bola nevyhnutá

Rok 1989 je jednoznačne zásadným pre-lomovým obdobím, keď nahromadené a neriešené problémy ekonomického systému prenikli v plnom rozsahu na verejnosť. Uká-zalo, že model centrálne riadenej ekonomiky v konkurencii neprežije a treba ho nahradiť. V súvislosti s tým bolo zrejmé, že aj ekonomické vzdelávanie musí na túto skutočnosť adekvát-

ne reagovať zmenou svojho obsahu i foriem.Riešenie tejto úlohy nebolo jednoduché.

Iba veľmi malý podiel vysokoškolských učite-ľov bol pripravený na zásadnú prestavbu nimi zabezpečovaných ekonomických disciplín. V mnohých prípadoch dochádzalo aj k urých-lenej vulgarizácii ekonomickej teórie tým, že sa menili niektoré časti vzdelávacích modulov, osobitne ich názvy, pričom podstata obsahu ostávala prakticky nedotknutá. Spolupráca so zahraničnými partnermi a partnerskými vyso-koškolskými inštitúciami však naznačovala, že dôsledné zmeny v našom ekonomickom vzde-lávaní sú nevyhnutné.

4. Ekonomické vzdelávanie na vysokých školách vo svete

O tom, kam sme sa dostali a kam by sme mali smerovať, získame najlepší prehľad po-rovnaním našich vzdelávacích programov so systémami vysokoškolského vzdelávania v krajinách, ktoré majú v tejto oblasti podstatne viac skúseností, ale najmä neprehliadnuteľné akademické výsledky. Na účely tohto príspev-ku sa odvolávame predovšetkým na skúsenosti a výsledky renomovaných a dlhodobo úspeš-ných amerických a európskych univerzitných pracovísk. Budeme analyzovať obsah a štruk-túru vzdelávacích ekonomických programov na týchto pracoviskách. Osobitne nás bude zaujímať:

• štruktúra predmetov, • ich časová dotácia, • charakter predmetu podľa členenia na

povinný, resp. voliteľný.

Cieľom bude identifikovať základné kom-ponenty študijného programu tak u americ-kých, ako aj európskych pracovísk a upozorniť na ich zhodu, prípadne na zásadné rozdiely. Na základe takto získanej informácie sa pokú-sime o komparáciu amerického a európskeho vzdelávacieho prostredia a následne aj o po-rovnanie našich vysokoškolských vzdelávacích programov s vyššie uvedenými výsledkami a konštatovaniami.

Univerzitné pracoviská, na ktorých výsled-

ky sa budeme odvolávať, boli hodnotené a vy-berané na základe komplexného hodnotenia ich vedeckej a publikačnej aktivity (Kalaitzi-dakis,1).

V príspevku sa budeme ďalej odvolávať na prácu autorov Monteiro, Lopes2, ktorá je mnohým našim vysokoškolským učiteľom dobre známa. Túto referenciu považujeme za vhodnú aj preto, že jej spracovanie bolo pod-nietené štruktúrami Európskej únie a nazna-čuje možné cesty k obsahovej prestavbe vyso-koškolského ekonomického vzdelávania aj v našom priestore.

Pri komparácii vzdelávacích systémov z hľadiska ich obsahu a štruktúry je potrebné odpovedať na otázky, do akej miery sa sledo-vané pracoviská zhodujú z hľadiska vysvetľujú-cich parametrov, ktorými sú v našom prípade už uvádzané predmety študijného programu, ich časová dotácia a charakter ich zaradenia do vzdelávacieho programu. Na tieto účely bol spracovaný prehľad predmetov študijných programov na sledovaných pracoviskách. Bolo identifikovaných 118 predmetov, prostredníc-tvom ktorých študenti ekonomických progra-mov realizujú svoje vzdelávanie. Uvedené programy boli ďalej dezagregované do sústavy základných vedných a výskumných oblastí.

Výsledky boli takéto: vo vednej oblasti Economics bolo registrovaných 62 predme-tov, vo vednej oblasti manažment 22 predme-tov, sociálne vedy 10, kvantitatívne metódy 6, humanitné predmety 6, právo 5 a zvyšných 12 predmetov reprezentovali informatika, cu-dzie jazyky a prírodné vedy.

Na základe zaradenia, resp. nezaradenia vyššie uvedených predmetov do študijného programu, ako aj podľa dĺžky ich časovej do-tácie a charakteru zaradenia (povinný, resp. 1 Kalaitzidakis, P., Stengos, T., Mamuneas, T.: Ranking of Academic Journals and Institutions in Economics, Journal of the European Economic As-sociation, 1(6), 2003 2 Monteiro, H., Lopes-Ferreira, A.: A Benchmark-ing of the Undergraduate Economics Major in Europe and in the United States, International Review of Economics Education, IREE Volume 6 Issue 2, 2007

Zdroj: Štatistika UIPŠ, spracovanie autor


voliteľný predmet), bol pomocou diskrimi-načnej analýzy konštruovaný model, ktorý v tomto fuzzy prostredí umožnil vyčlenenie re-latívne homogénnych vzdelávacích štruktúr. Teda štruktúr s:

• podobným obsahom i • rozsahom vzdelávania a s podobným • charakterom zaradených predmetov (po-

vinné, voliteľné). Takýmto postupom bolo možné kvantifi-

kovať hodnoty niektorých dôležitých a uži-točných ukazovateľov. Konkrétne boli získané údaje, umožňujúce odhadnúť z celkového počtu sledovaných pracovísk počet tých inšti-túcií, ktoré majú vlastnosť fuzzy podobnos-ti, teda tých, ktoré sa z hľadiska sledovaných premenných od seba odlišujú menej, než sa odlišujú od všetkých iných sledovaných a po-rovnávaných inštitúcií vo svojej kategórii. Zís-kané výsledky ponúkajú celý rad zaujímavých zistení a sú užitočné aj pre ďalšiu analýzu a komparáciu s naším vzdelávacím priestorom.

5. Obsah študijného programuPodľa vykonanej diskriminačnej analýzy

sa potvrdilo, že kostru ekonomického vzdelá-vania na prestížnych univerzitných pracovis-kách v USA i EÚ reprezentuje 6 predmetov, tzv. jadro, a to Introduction to Economics, Macroeconomics, Microeconomics, Econo-metrics, Mathematics, Statistics. Tieto pred-mety sú súčasťou ekonomického vzdelávania prakticky na všetkých sledovaných americ-kých i európskych univerzitách (s výnimkou predmetu Introduction to Economics). Tieto inštitúcie vyžadujú na zvládnutie jednotlivých predmetov v priemere 2 semestre štúdia.

Veľmi vysokú homogenitu ukázala diskri-minačná analýza v prípade európskych inšti-túcii aj pri predmetoch, ktoré boli rozčlenené na dva klastre. V prvom bolo 13 predmetov obsahujúcich 6 predmetov jadra a 7 doplňu-júcich a prehlbujúcich predmetov - Industrial Organization, International Trade, Public Economics, Accounting, Business Manage-ment, Corporate Finance and Economic His-tory.

Analogické členenie (na dva klastre) v pod-mienkach amerických univerzitných pracovísk potvrdilo vysokú homogenitu inštitúcií podľa predmetov jadra. Doplňujúce a prehlbujúce predmety sa grupovali z oblasti ekonomickej, ale široko boli zastúpené aj predmety sociál-nych vied a histórie, čo poukazuje na širokú paletu disponibilných predmetov. Predmet „výskumný seminár“ naznačuje vyššiu orien-táciu amerického systému na perspektívnu výskumnú aktivitu študentov, pravdepodob-ne na ich účelovú prípravu na vyššie formy vzdelávania a výskum.

V súvislosti s hodnotením študijných

programov je namieste aj otázka, do akej miery sú ponúkané programy pre študentov záväzné, prípadne do akej miery môžu rozho-dovať o vlastnom študijnom programe. Tieto informácie sú mimoriadne cenné aj pre naše ďalšie hodnotenie vo vzťahu k domácim vzde-lávacím inštitúciám.

Z uvedených údajov možno odvodiť záver, že celý súbor 112 sledovaných predmetov je pre analytické a komparatívne účely možné rozčleniť na osem relatívne homogénnych zo-skupení univerzitných pracovísk takto:

1. Vo viac než 75 % amerických i európ-skych pracovísk sa v skupine ponúkaných predmetov objavujú Microeconomics, Mac-roeconomics, Mathematics, Statistics, Eco-nometrics, International Trade, Public Eco-nomics, Money&Banking.

2. Vo viac než 75% európskych pracovísk a 50 – 75% amerických pracovísk sa ponúkajú predmety Corporate Finance a Accounting.

3. U viac než 75 % amerických pracovísk a 50 – 75 % európskych pracovísk sa v ponuke predmetov objavuje Introduction to Econo-mics, Applied Economics, Environmental Economics, Labor Economics, Game Theory a Economic History.

4. U viac než 75 % európskych a menej než 50 % amerických univerzít sa objavuje predmet Business Management.

5. U viac než 75 % amerických a menej než 50 % európskych pracovísk sa objavu-jú predmety Transition Economics, Public Choice, Public Finance, Health Economics a Natural resources Economics.

6. S relatívne nižšou frekvenciou, v prípa-de 50 – 75 % univerzít v USA i v rámci EÚ, sa ponúka predmet Economic Policy.

7. Výskyt doplňujúcich a voliteľných pred-metov Computer Science, History of Econo-mic Thoughts, marketing, Sociology, Political Science, EU Integration, Foreign Language má na strane EÚ výskyt u 50 – 75% praco-vísk, pričom výskyt na strane USA je nižší než 50 %.

8. Poslednou skupinou predmetov a inšti-túcií sú predmety Economic Growth, Social Economics, Demography and Population Economics, Asian Economics, Economics of Discrimination, ktoré sa objavujú u 50 – 75% amerických pracovísk a u menej než 50% pracovísk v rámci EÚ.

Súhrnne môžeme porovnávanie americ-kého a európskeho vzdelávacieho prostredia formulovať aj takto:

- Zoskupenie univerzitných pracovísk v skupinách 1 - 3 poukazuje na skutočnosť, že významnú zložku ekonomického vzdelávania na viac než 50 % univerzitných pracovísk tvoria predmety, ktoré sú kategorizované ako

predmety jadra, alebo predmety prehlbujúce odborný profil ekonomického zamerania.

- Skupiny 4 a 5 poukazujú na rôznu vý-znamnosť pripisovanú niektorým predmetom študijného programu na americkej a európskej strane. Konkrétne ide o pomerne vysokú frek-venciu ponuky na európskych pracoviskách a nižšiu frekvenciu ponuky predmetu Business Management na amerických školách.

- Pri predmete Economic Policy je zazna-menaná jeho nižšia ponuka na americkej aj európskej strane. Vysvetlenie je možné hľadať v nie celkom jasnej teoretickej vyhranenosti obsahu a metodológie tohto predmetu. Jeho časti sa zväčša výrazne prekrývajú s obsahom predmetu Macroecomics.

- Skupiny 7 - 8 sú zaujímavou ukážkou rozdielov v orientácii výberových predmetov na americkej a európskej strane. Kým na eu-rópskych pracoviskách aj výberové predmety posilňujú odborný profil študenta, na ame-rickej strane je evidentná snaha o rozširovanie vzdelávacieho profilu študentov.

Na základe vyššie uvedených hodnote-ní je možné (vo vzťahu k obom vzdelávacím systémom) konštatovať, že dosahovaná kvalita ekonomického vzdelávania sa opiera o dôsled-né zvládnutie základov ekonomickej teórie prostredníctvom predmetov úvod do ekonó-mie, mikroekonómia a makroekonómia a o predmety matematika, štatistika a ekonomet-ria. Na tieto predmety je vyhradená potrebná časová dotácia v priemernom rozsahu dva se-mestre kontaktnej výučby.

Študenti sú cez sústavu doplňujúcich a pre-hlbujúcich predmetov vedení k vyšším stup-ňom vzdelávania a ďalšej výskumnej činnosti. Navyše, široká paleta programových produk-tov dostupných on-line umožňuje študentom rozsiahlu individuálnu prácu.

Pri hodnotení ekonomického vzdelávania na amerických vysokoškolských pracoviskách si všímame aj jeho racionálne usporiadanie. Štúdium na bakalárskom stupni je orientova-né na zvládnutie základov ekonomickej teórie a na získanie potrebných doplňujúcich vedo-mostí na výkon základných ekonomických funkcií. Z tohto dôvodu študijný program nepočíta s rozsiahlejším formálnym prevero-vaním vedomostí. Bakalárske štúdium preto iba zriedkavo vyžaduje záverečnú skúšku. Po-dobne sa v jeho štruktúre neobjavuje ani zá-verečná práca. Tieto požiadavky sú v prípade väčšiny škôl nahradzované písomnou prácou, ktorá sa prezentuje v prostredí študijnej skupi-ny a je hodnotená príslušným učiteľom.

Ku kvalite štúdia prispieva aj štruktúra a časový rozvrh študijného programu. Full-time študenti absolvujú týždenne 12 hodín kontaktnej výučby, čo im vytvára dostatočný priestor na individuálne štúdium a spracová-


vanie domácich zadaní. Podobná je aj situácia v magisterskom štú-

diu. Študenti magisterského vzdelávacieho stupňa sú vedení k intenzívnej výskumnej činnosti a očakáva sa od nich samostatné spra-covanie rozsiahlejšieho výskumného projektu, vrátene zberu a spracovania primárnych dát, v závere ktorého väčšina ekonomických pra-covísk umožňuje študentom rozhodnúť sa pre záver štúdia s diplomovou prácu, alebo pre záver so záverečnou skúškou.

6. Porovnanie so vzdelávacím progra-mom a situáciou na slovenských vysokých školách

Z úvodnej časti tohto príspevku vyplynu-lo, že ekonomické vzdelávanie na slovenských vysokoškolských pracoviskách ekonomického zamerania si vyžaduje hlbokú štrukturálnu a obsahovú prestavbu. Aspoň čiastočnú odpo-veď na otázku, aká rozsiahla a aká hlboká by mala byť táto prestavba, získame porovnaním študijných plánov našich ekonomicky oriento-vaných fakúlt a pracovísk so štruktúrou vyššie uvádzaných vzdelávacích programov. Vychá-dzame však z predpokladu, že už aj prípadná zhoda, resp. podobnosť štruktúry vzdelávacích programov naznačuje smerovanie vzdelávania správnym smerom. Naopak, výrazné štruktúr-ne a obsahové odlišnosti v študijných plánoch nemôžu garantovať cestu ku kvalitnému, štan-dardizovanému ekonomickému vzdelávaniu. Zdôrazňujeme smerovanie k štandardizované-mu vzdelávaniu, pretože práve v prostredí EÚ sa o takéto ciele prostredníctvom výmenných študentských programov snažíme. Ak je na-ším cieľom dôstojné postavenie na európskom vzdelávacom trhu, potom aj forma a obsah nami ponúkaného vzdelávania musia spĺňať atribúty tohto medzinárodného prostredia.

Na základe dlhodobého sledovania organi-zácie ekonomického vzdelávania na Slovensku aj podľa doterajších skúseností s formovaním jeho obsahu možno vo vzťahu k vyššie uve-deným výsledkom z prostredia úspešných a kvalitných pracovísk v oblasti ekonomického vzdelávania uviesť nasledujúce zistenia:

V súčasnosti sa na Slovensku na troch stup-ňoch vzdelávacieho systému realizuje 127 eko-nomických študijných programov. Ak berie-me do úvahy, že na americkej univerzite môže študent dosiahnuť - v štruktúre - ekvivalentné štúdium vhodnou kombináciou niektorých všeobecne známych predmetov, uvedomuje-me si obrovskú netransparentnosť a adminis-tratívnu náročnosť sledovania a hodnotenia nášho vzdelávacieho systému, ktorý uvádza stovky, rôznym spôsobom modifikovaných, predmetov. Ani sizyfovská práca pracovných skupín akreditačnej komisie nemôže ustrážiť kvalitu všetkých prvkov tohto systému.

Fragmentácia ekonomického vzdelávania

do sústavy neštandardných vzdelávacích mo-dulov následne sťažuje pohyb našich študen-tov v európskom vzdelávacom prostredí. Čas-to už samotné názvy predmetov študijných programov vyvolávajú pochybnosti o tom, aká je ich náplň a čo chcú študentovi svojím obsahom dať.

Pri hodnotení obsahu vzdelávania možno ako pozitívum konštatovať, že zo vzdelávacích programov našich škôl boli vo všeobecnos-ti vylúčené hlavné komponenty a teoretické pozostatky poplatné potrebám centrálne plá-novanej ekonomiky a boli nahradené prvkami modernej ekonomickej teórie. Tento výsledok je však potrebné hodnotiť opatrne. Ako sme uviedli pri analýze amerického i špičkového európskeho vzdelávacieho prostredia, kvalita ekonomického vzdelávania je neodmysliteľne spojená so širokou bázou podporných mate-maticko-štatistických nástrojov. Iba slušná úroveň zvládnutej matematiky, ekonometrie a štatistiky umožní študentom, aby zvládli a správne porozumeli základom ekonomickej teórie. Bez týchto znalostí je mikro- a mak-roekonómia iba mŕtvy materiál, ktorého cenu študenti nikdy nepochopia a ktorého význam im bude stále cudzí. Je škoda, že ani zainte-resované orgány, strážiace akreditačné kritériá a kvalitu ekonomického vzdelávania, na túto skutočnosť dôraznejšie neupozorňujú.

Bolonská deklarácia jednoznačne formulu-je nové ciele vysokoškolského vzdelávania. Do centra vzdelávacieho procesu stavia študenta a dáva mu spoluzodpovednosť za formuláciu svojho študijného plánu i zodpovednosť za jeho realizáciu. Je to úloha nielen atraktívna, ale pre študenta i učiteľa aj mimoriadne ná-ročná.

Štúdium a samostatná práca študenta si okrem časového priestoru žiada aj vybavenie základnou študijnou literatúrou. Učebné tex-ty sú problémom, aj napriek tomu, že kva-litná literatúra je pomerne ľahko dostupná prostredníctvom internetu. Často je dostupná ako voľný on-line produkt s výborným progra-movým spracovaním. Útek k domácim pro-duktom, často nekontrolovanej kvality, preto nie je skutočným riešením tohto problému. Pri hodnotení ekonomického vzdelávania na univerzitách vo Veľkej Británii za rok 2007 bolo zistené (Riethmuller,3), že školy používa-li pri výučbe ekonomickej teórie (v rôznom rozsahu) 88 učebníc. Z nich 18 pochádzalo od jedného autora (Sloman), 13 textov od skupiny autorov (Begg, Dornbusch, Fisher), 10 učebníc od ďalšej skupiny autorov (Parkin, Powell, Mathews) a 15 učebníc vyprodukovali autori Lipsey, Chrystal, Mankiw a Taylor. Sú-hrnne štyri autorské skupiny pokryli takmer 65 % trhu ekonomických učebníc uvádzané-3 Riethmuller, P., Thompson, J.: Economic Census of Teaching, University of Bristol, 2008

ho vysokoškolského prostredia. Prechod na štandardné, overené zdroje je teda evidentný.

Tvorba učebných textov, aj tých vysoko-kvalitných, je dnes už priemyslom a na to je potrebné mať vytvorené aj adekvátne tech-nické podmienky. Bez nich sa nové učebnice nestanú plne kvalifikovaným študijným mate-riálom, ktorý by mal našich študentov posú-vať do európskeho i svetového ekonomického vzdelávacieho prostredia.

7. ZáverOdpoveď na otázku o súčasnej situácii a

kvalite vysokoškolského ekonomického vzde-lávania na Slovensku nie je jednoduchá a ani tento príspevok nemal ambíciu na ňu odpove-dať. Naše vysoké školy a výskumné pracovis-ká stratili niekoľko generácií kvalifikovaných ekonómov. Ich náhrada v novej kvalite nie je možná ani administratívnym rozhodnutím akreditačnej komisie či ministerstva školstva. Odstránenie tohto problému si žiada čas, sys-tematickú pozornosť a celkom iste aj nemalé finančné prostriedky. Obrovský nárast v poč-toch študentov a absolventov ekonomického vzdelávania bez adekvátneho personálneho pokrytia je potrebné dôsledne analyzovať a riešiť.

Je potrebná verejná diskusia k tejto téme. Tabuizované však nemôžu ostať ani také otáz-ky, ako je efektívnosť súčasného trojstupňo-vého vzdelávania, jeho formálne aspekty a požiadavky na ukončovanie štúdia, systém akreditačného hodnotenia a jeho doterajšie výsledky.

Po ukončení súčasne prebiehajúcej kom-plexnej akreditácie je potrebné verejne pre-zentovať získané poznatky a stanoviská pracovných skupín akreditačnej komisie k zistenej úrovni ekonomického vzdelávania a ich porovnanie so situáciou na zahraničných vysokých školách.

Pri diskusiách o kvalite ekonomického vzdelávania nesmieme zabúdať na našich bývalých študentov, dnes už úspešných ab-solventov, prípadne aj učiteľov zahraničných vysokých škôl, ktorí by dokázali veľmi fundo-vane upozorniť na naše chyby a nedostatky. Ich hlas síce z času načas zaznie, ale mali by byť systematicky prizývaní aj do takých vý-znamných akcií, ako je v súčasnosti prebieha-júce akreditačné konanie.

O ekonomickom význame všeobecného vzdelávania dnes už nikto vo svete nepochy-buje. Určite sa nedá pochybovať ani o význa-me ekonomického vzdelávania. Aby sa aj to naše stalo skutočným cenným investičným artiklom, však musíme urobiť mnoho. Bez zaujatosti, politickej angažovanosti a so zmys-lom pre reálne hodnotenie našich pracovísk v kontexte medzinárodného vzdelávacieho prostredia.


Osobnosti v slovenskom ekonomickom výskume:krátky historický náčrt

známosť slovenskej ekonomiCkej vedy vo svete je nízka. Cieľom článku nie je iba poukázať na relatívne malý impakt slovenskýCh ekonomiCkýCh vedCov na poznanie v ekonomiCkýCh vedáCh, ale aj zmapovať minulosť a hlavne súčasnosť vedeCkého bádania na slovensku v ekonómii.

Július HorváthCentral European University, Budapešť

1 Obdobie do roku 1989

1.1 Slovenskí ekonómovia vo svetovom a európskom svetle

Obecne sa dá povedať, že príspevok slo-venských ekonómov k rozvoju ekonomickej teórie na svetovej či európskej úrovni bol za-tiaľ minimálny. To je výsledok, ktorý by sme našli, ak by sme sa pustili skúmať rôzne en-cyklopédie a slovníky a hľadali v nich zmien-ku o slovenských ekonómoch.

Začnime hľadať vo významných encyklo-pédiách a slovníkoch ekonómie nielen príspe-vok ekonómov zo Slovenska, ale aj z krajín, ktoré boli určitý čas socialistického charak-teru. Blaug (1986) spomenie iba päť ekonó-mov z tejto časti sveta, keď publikuje knihu o stovke najväčších ekonómov pred Keynesom. Táto pätica pozostáva z Ladislausa von Bort-kiewicza (1868 - 1931), Rosy Luxemburgo-vej (1870 - 1919), Eugena Slutského (1880 - 1948), Nikolaja Dmitrievicha Kondratieva (1892 - 1931) a Oskara Langeho (1904 - 1965). Blaug (1985) podáva prehľad o stovke najslávnejších ekonómov po Keynesovi. A tu sa z nášho regiónu medzi stovku dostal iba Já-nos Kornai (1928 – ).

Rozširujem svoje hľadanie a definujem prí-slušnosť k tejto časti sveta podľa miesta naro-denia. Tak hneď vyzerá list slávnych ekonómov úplne ináč. V Blaugových zoznamoch tak po-tom nachádzame Irmu Adelmanovú (1930 – )

a Nicolasa Georgescu-Roegena (1906 - 1994), obidvoch narodených v dnešnom Rumunsku; Evseya E. Domara (1914 - 1997), Michala Ka-leckého (1899 - 1970) a Jacoba Mincera (1922 - 2006), narodených v dnešnom Poľsku; Ale-xandera Gerschenkrona (1904 - 1978), Simo-na Kuznetsa (1901 - 1985), Wasilija Leontiefa (1906 - 1999), Abbu Lernera (1903 - 1982) a Jacoba Marschaka (1898 - 1977), narodených v dnešnom Rusku; Nicholasa Kaldora (1908 - 1986), Tibora Scitovského (1910 - 2002) a Jánosa Kornaia, narodených v dnešnom Ma-ďarsku; Ludwiga von Misesa (1881 - 1973) narodeného na dnešnej Ukrajine; a Jaroslava Vaněka (1928 – ) narodeného v Českosloven-sku. To nás vedie k zaujímavému postrehu. V našej časti sveta sa rodí silný intelektuálny po-tenciál, ktorý sa ale ľahšie realizuje v zahraničí než doma.

The New Palgrave Dictionary (1991) po-skytuje informácie o viacerých ekonómoch, ktorí pôsobili v našej časti sveta. Nebudem teraz počítať medzi ekonómov Bakunina, Chernyševského, Lenina, Plekhanova, Stalina a Trockého, ale aj tak v zozname zostávajú: Oskar Nikolajevič Anderson (1887 - 1960), Ladislaus von Bortkiewicz, Nikolaj Ivanovič Bucharin (1888 - 1938), Alexander Vasil-jevich Chajanov (1888 - 1939?), Vladimír Karpovič Dmitriev (1868 - 1913), Grigorij Alexandrovič Feldman (1884 - 1958), Michal Kalecki, Leonid Vitalijevič Kantorovič (1912 - 1986), Nikolai Dmitrijevič Kondratieff, Ale-xander Alexandrovič Konüs (1895 - 1991),

Oskar Ryszard Lange, Mihail Manoilescu (1891 - 1950?), Vasilij Sergejevič Nemčinov (1894-1964), Vasilij Sergejevič Novožilov (1892 - 1970), Jevgenij Alexejevič Preobra-ženský (1886 - 1937), David Borisovič Rja-zanov (1870 - 1938), Eugen Slutsky, Stanislav Gustavovič Strumilin (1877 - 1974), Pjotr Berngardovič Struve (1870 - 1944), Michail Ivanovič Tugan-Baranovsky (1865 - 1919), Jevgenij (Jenő) Varga (1879 - 1964), Nikolaj Alexejevič Voznesenský (1903-1950), Vla-dimír Savelijevič Vojtinský (1885 - 1960), Wladyslaw Marian Zawadzki (1885 - 1939) a Nikolaj Ivanovič Ziber (1844 - 1885). Ani jeden z týchto významných ekonómov nemal v podstate nič so Slovenskom.

Jeden z argumentov, prečo sa naši eko-nómovia nedostávali na výslnie, môže byť v tom, že slovenskí ekonómovia pôsobili na pe-riférii, kde dosť prevládali radikálne názory, a tak by sme ich mali hľadať v slovníkoch tých ekonómov, ktorí nepatria do hlavného prúdu ekonómie. Ale reprezentatívny slovník ekonó-mov, ktorí sú mimo hlavného prúdu, editova-ný Arestisom and Sawyerom (1992), neobsa-huje žiadneho slovenského ekonóma. V tomto slovníku ale už nájdeme niekoľkých ekonómov narodených v našom regióne Thomas Balogh (1905 - 1985), Paul Alexander Baran (1910 - 1964), Nikolaj Ivanovič Bukharin, Nicholas Georgescu-Roegen, Nicholas Kaldor (1908 - 1986), Rosa Luxemburg, Michal Kalecki a Alec Nove (1915 - 1994).

Wagener (1998) sa sústreďuje už iba na významných ekonómov, ktorí pôsobili vo východnej Európe po druhej svetovej vojne. V jeho zozname nachádzame Fritza Behrensa (1909 - 1980) a Gunthera Kohlmeya (1913 - 1999) z bývalého východného Nemecka; Wlodzimierza Brusa (1921 - 2007), Michala Kaleckého, Oscara Langeho a Edwarda Lipin-ského (1888 - 1986) z Poľska; Josefa Goldma-na (1912 - 1984), Václava Klausa (1941 –), Otu Šika (1919 - 2004) a Miroslava Tomsa (1944 - 1988), ekonómov českej národnosti z bývalého Československa; Aleksandera Baj-ta (1921 - 2000) a Branka Horvata (1928 - 2003) z bývalej Juhoslávie; Leonida Kantoro-viča, Vasilija Nemčinova, Vasilija Novožilova a Nikolaja Petrakova (1937 – ) z bývalého Sovietskeho zväzu; a Jánosa Kornaia, Gyorgya Pétera (1903 - 1969) a Istvána Vargu (1887 - 1962) z Maďarska. Opäť žiaden ekonóm slo-venskej národnosti, alebo ekonóm, ktorý by pôsobil na území dnešného Slovenska.

Akoby to ešte nestačilo, českí historici ekonomického myslenia Havel, Klacek, Kosta a Šulc (1998) detailne rozpisujú rozvoj eko-nomického myslenia v bývalom socialistic-kom Československu a nespomínajú v ňom žiadneho slovenského ekonóma. Dokonca ani v odvolávkach nenachádzame články a kni-


hy v slovenskom jazyku, alebo publikované na Slovensku. Spomínajú iba Eugena Löbla v súvislosti s procesmi z päťdesiatich rokov a Jozefa Kučeráka, ktorý organizoval čítanie z učebnice Samuelsona a Nordhausa pre mla-dých slovenských ekonómov.

Tento krátky prehľad prestížnych encyk-lopédií, zborníkov a slovníkov poukazuje, že ekonomická veda na Slovensku nie je vôbec vo svetovom a európskom meradle známa. Doteraz sa nám nepodarilo vybudovať žiad-nu slovenskú školu myslenia, ako to dokázali niektoré iné malé národy. Určite platí, že me-dzinárodnú verejnosť – aspoň do roku 1989 - nezaujímalo, čo sa deje v ekonomickom mys-lení na Slovensku.

1.2 Osobnosti v slovenskom ekonomic-kom výskume našimi očami

Obdobie pred rokom 1918Strhan and Daniel (1994) v ich A Concise

Encyclopedia of Slovakia and the Slovaks spo-mínajú dvoch významných ekonómov, ktorí pôsobili pred rokom 1918. Jedným z nich je Michal Baluďanský (1769 - 1847), autor ôsmich zväzkov o národnej ekonómii, ktorý študoval vo Viedni a v Budapešti a v roku 1804 sa stal profesorom v St. Petersburgu, kde bol rektorom univerzity v období 1819 - 21. V ruskom Enciklopedičeskom slovare z roku 1891 sa jeho meno uvádza ako Michail Andrejevič Balugjanskij a považujú ho za kar-patského rusa (rusína), ktorý bol narodený v Maďarsku. Druhým významným ekonómom je Kornel Stodola (1866 - 1946), podnikateľ a politická osobnosť.

A Representative Biographical Lexicon of Slovakia spomína tiež dvoch ekonómov spred obdobia 1918. Tými sú Gregor František Ber-zevici (1763 - 1822) a opäť Kornel Stodola. Berzevici (v maďarskom prepise Berzeviczy Gergely) publikoval významnú ekonomickú štúdiu nazvanú De commertio et industria Hungariae v roku 1797. Jeho hlavné dielo Oeconomia Publico Politica vyšlo až v roku 1902 – pozri Maťovčík (1999, s. 35 - 36).

Lisý, Petričová and Čaplánova (1999, 308) tiež spomínajú Berzeviciho ako významného ekonomického mysliteľa, ale považujú Milana Hodžu (1878 - 1944) za najvýznamnejšie-ho predstaviteľa slovenského ekonomického myslenia pred rokom 1918. Petričová (1996) poskytuje prehľad o tých predstaviteľoch slo-venského národného hnutia, ktorí sa nejakým spôsobom zaujímali o ekonomické otázky. Sem zaraďuje nasledujúce osobnosti: Samu-el Tešedík (1742 - 1820), Jozef Ignác Bajza (1755 - 1836), Juraj Fándly (1751 - 1811), Ľudovít Štúr (1815 - 1856), B. Vrchovský (1812 - 1865), Peter Kellner-Hostinský (1823 - 1853), Samuel Jurkovič (1796 - 1873) a Da-

niel Lichard (1818 - 1882). Lisý (1996) k to-muto zoznamu ešte pridáva osobnosti ako An-ton Bielek (1857 - 1911), Peter Kompiš (1859 - 1929) a Fedor Houdek (1877 - 1953).

Detailnú analýzu tohto obdobia nepo-znám, ale z týchto kusých poznatkov sa zdá, že prínos do ekonomického výskumu v medzi-národnom meradle bol relatívne zanedbateľ-ný. V budúcnosti bude dôležité oceniť prínos týchto osobností v rámci obmedzenejšieho pohľadu, a to na základe prínosu k ekono-mickému postaveniu Slovenska v medziná-rodnom meradle a prínosu k ekonomickému mysleniu tejto časti sveta.

Obdobie 1918 - 1989Po vzniku Československa sa obraz mení

k pozitívnejšiemu. V úvodnom období prvej republiky sú to hlavne osobnosti české, ktoré ovládajú československé ekonomické mysle-nie, ide hlavne o Karla Engliša (1880 - 1961), Aloisa Rašína (1867 -1923) a Josefa Macka (1887 - 1972). Českí ekonómovia hrali dô-ležitú úlohu aj na novozaloženej Univerzite Komenského, ako napríklad Cyril Čechrák (1890 - 1974) a Antonín Basch (1896 - 1971) – pozri Korček (1996, s. 42).

Toto je obdobie, v ktorom sa zjavuje prvá významnejšia skupina slovenských ekonó-mov, ktorá sa snaží o určité reprezentatívne myslenie ovplyvnené slovenskými reáliami. Sem musíme zaradiť Imricha Karvaša (1903 - 1981), Rudolfa Brišku (1908 - 1971), Júliusa Pázmána (1907 - 1982) a Petra Zaťka (1903-1978). Niektorí z týchto ekonómov mali kontroverzné postavenie v rámci slovenského štátu v období 1939 - 1945. Musíme ešte spo-menúť, že pred vznikom druhej svetovej vojny zo Slovenska emigroval Ervin Hexner (1898 - 1968), ktorý neskôr pôsobil na poprednej americkej univerzite.

Prudký rozmach ekonomickej teórie po druhej svetovej vojne prirodzene nás nechal stáť bokom, keďže Československo bolo v so-ciálnych vedách do veľkej miery izolované od svetového ekonomického myslenia. Niektorí eminentní ekonómovia (ako Macek) opustili krajinu, niektorí sa nevrátili (ako Hexner) a iní prestali publikovať (ako Engliš a Karvaš). Ale aj v tomto období nachádzame zaujímavé práce hlavne z pier Josefa Goldmana and Lud-víka Frejku (1904 - 1952).

V socialistickom období sa nepestovala ekonomická teória per se. Teória bola skrytá pod pláštikom politickej ekonómie, čo bola hlavne vo svojej socialistickej verzii veľmi apo-logetická konštrukcia, ktorá zanikla potom, čo sa zmenilo politické usporiadanie.

Väčšina diskusie bola o vyváženosti plánu a trhu a týkala sa špecifík vtedajšej českoslo-venskej ekonómie. Vidím dva smery záujmu vo vtedajšom slovenskom ekonomickom

myslení. Prvý smer bol v podstate hospodár-sko-politický a dotýkal sa diskusií o vzťahu centrálneho plánu a možnej reformy ekono-mickej sústavy. Druhý smer bol v podstate akademický, ktorý sa snažil nejakým spôso-bom prezentovať výdobytky svetového eko-nomického myslenia pre slovenskú verejnosť. To sa darilo hlavne v operačnom výskume a v ekonometrii, a menej v mikroekonómii a ešte menej v makroekonómii.

Väčšina diskusií o pláne a trhu prebiehala v Prahe. Bratislava sa izolovala od nebezpečných diskusií o možných reformách ekonomickej sústavy. To platilo nielen v šesťdesiatich ro-koch, ale aj v druhej polovici osemdesiatich rokov. Adam (1993) preberá diskusie zo šesť-desiatych rokov a rozdeľuje vtedajších ekonó-mov do rôznych skupín, od Jaroslava Vejvodu, cez Otu Šika, Karla Koubu, až po Oldřicha Kýna, to jest od straníckych konzervatívov až po tzv. radikálnych liberálov. Diskutujúc slovenský príspevok do tejto diskusie, Adam (1993, 52) poznamenáva: „Trhové snahy na-šli ďaleko viacej nadšencov v Čechách než na Slovensku. Na Slovensku bola vždy určitá predpojatosť voči trhovým snahám, keďže sa obávalo, že by tieto snahy mohli ohroziť vy-rovnávanie ekonomickej úrovne Slovenska s Čechami.“ Slovenskí ekonómovia boli pasív-nejší v tejto diskusii o pláne a trhu. Slovenský príspevok bol hlavne v poukazovaní na špeci-fiká slovenskej ekonomiky. Sem by som zara-dil práce ako Turčan (1955), Kočtúch (1964), Pavlenda (1965), Džuban, Kočtúch a Pračko (1966), Pračko (1968), Briatka (1969), Lip-ták (1969) a Bálek (1982).

Druhý smer kontribúcií bol hlavne v ob-lastiach ako ekonometria, operačný výskum a matematické základy ekonomického mysle-nia. Sem by som zaradil učebnicu editovanú Adamom Laščiakom (1984) so spolupracov-níkmi ako Miroslav Maňas, Jaroslav Samek, Josef Lauber, Juraj Trnovský a Miroslav Hys-ko. V podobnom duchu vychádzali učebnice optimálneho programovania opäť ako Laščiak (1983) s autormi ako Jozef Sojka, Ladislav Unčovský, Ján Šimkovic, Roman Hušek, Mi-roslav Maňas, Michal Chobot, Eduard Hozlár a Vladimír Ulašin. Takisto vychádzajú kvalit-né monografie od autorov ako Sojka (1970), Sojka a Šimkovič (1971) alebo Unčovský (1985).

Do tejto druhej skupiny by som zaradil aj práce od autorov ako Štefan Heretik, Ľudovít Korček, Ján Iša, Drahomír Šíbl, Monika Šes-táková a iní, ktorí publikovali pod pláštikom kritiky buržoáznej teórie. V rámci tejto kritiky sa často publikovali intelektuálne nekvalitné, tzv. marxistické kritiky, ale na druhej strane to bola predsa len možnosť ako transformovať dôležité poznatky ekonomického myslenia na Slovensko. Tu asi vyniká Heretik (1988).


2 Obdobie po roku 1989

Po revolúcii pokračovala tendencia, typic-ká aj pre socializmus, že mnohí talentovaní ekonómovia nechali akademickú kariéru a pokračovali v politike alebo podnikaní. Mno-hí ekonómovia absolvovali úspešnú politickú dráhu, ako napríklad Ivan Mikloš, František Hajnovič, Pavel Hoffman, Rudolf Filkus, Hvezdoň Kočtúch, Jozef Markuš, Brigita Schmögnerová, Jozef Kučerák a iní. Z nich prirodzene príspevok Ivana Mikloša je mimo-riadneho formátu a radí ho medzi významných európskych tvorcov politiky malej a otvorenej ekonomiky. Ale ďalšia analýza tohto prínosu je už mimo rámec tohto krátkeho príspevku.

Takisto nebudem podrobnejšie diskutovať mnohé kvalitné práce, ktoré sa týkajú analý-zy slovenskej ekonomiky alebo krátkodobej analýzy trhov. Takéto analýzy sú publikované v dennej odbornej tlači a sú tiež publikované v knihách a zborníkoch, ako napríklad práca, ktorú editovali Marcinčin a Beblavý v roku (2000), kde autormi boli Martin Barto, Miro-slav Beblavý, Lucia Haulíková, Marek Jakoby, Tomáš Kmet, Martina Lubyová, Anton Mar-cinčin, Karol Morvay, Andrej Salner, Ján Tóth a Daniela Zemanovičová.

Dlhšia a kvalitnejšia štúdia by musela ohodnotiť vplyv slovenských ekonómov na charakter tranzitívneho procesu v Česko-Slo-vensku, čo boli tie slovenské špecifiká, ktoré sa ochraňovali, alebo bol prepad ekonomiky skutočne nutný do miery, do akej nastal, a podobné otázky. Zrejmé je, že obdobie tesne po roku 1989 ovládli českí liberáli Klaus, Je-žek, Zelienec, Tříska, Dlouhý, Dyba a iní1 a že slovenskí ekonómovia v diskusii zrejme boli pozadu. Na druhej strane prebiehala kritika, ktorá odmietala pražské liberálne reformy z obdobia 1990 - 1992. Tu asi nešlo o homo-génnu skupinu ekonómov. Do tejto skupiny by som zaradil autorov ako Hvezdoň Koč-túch, Mikuláš Sedlák, Jozef Košnár, Rudolf Filkus, Adam Laščiak, Jaroslav Husár, Jozef Markuš, Viktor Pavlenda a iní. Treba tu tiež spomenúť osobnosti priemyslu a ich názory, ktoré prezentuje napríklad Jozef Uhrík. Títo ekonómovia navrhovali graduálnu reformu, sociálne viacej vybilancovanú, ktorá by brala do úvahy, že veľká väčšina slovenského prie-myslu pochádza z obdobia komunizmu, a tak mala iné náklady adjustácie k reformám než niektoré staršie a do európskeho priestoru lep-šie začlenené sektory českej ekonomiky.

1 Do tejto skupiny môžeme zaradiť slovenských ekonómov žijúcich v Čechách, ako napríklad Vladimíra Rudlovčáka a Júliusa Horvátha – pozri Klaus a Rudlovčák (1977) a Horváth a Ježek (1987).

Akademický výskum na slovenských pracoviskách

Akademický výskum na slovenských uni-verzitách má dvojaký charakter.

Z jednej strany vidíme ekonómov, kto-rí sa snažia začleňovať do medzinárodného výskumu a sú v ňom do určitej miery úspeš-ní. Túto skupinu musíme rozdeliť do dvoch podskupín. Jednak je to skupina ekonómov, ktorá publikuje v kvalitných medzinárodných časopisoch a pôsobí na Slovensku, a jednak je to skupina slovenských ekonómov, ktorá žije v zahraničí. V tejto skupine prevláda snaha o publikácie v medzinárodných časopisoch a v anglickom jazyku.

Z druhej strany vidíme väčšinu etablova-ných slovenských akademických ekonómov, že sa vyhýbajú publikáciám v cudzích jazy-koch a v zahraničných časopisoch. Publikujú ale v slovenských časopisoch a tiež sa sústreďu-jú na knižné publikácie, publikácie učebníc a skrípt. Tu, žiaľbohu, ovzdušie, ktoré sa vytvo-rilo za socializmu, sčasti dodnes pretrváva, a to hlavne v izolovanosti od moderných prú-dov a vo fakte, že ekonomická teória sa berie ako výsadnosť cudzích krajín. Vidno to v tom, že pri udeľovaní titulov profesorov a docentov sa iba do veľmi malej miery berú do úvahy medzinárodné publikácie a medzinárodné uznania a preferujú sa pedagogické výkony oproti vedeckým výkonom. Tu sa medziná-rodné prostredie často zamieňa za zborníky z konferencií s medzinárodnou účasťou, ktorá sa definuje úplne arbitrárne. Základným pub-likačným výstupom je Ekonomický časopis a Central European Journal of Operation Rese-arch. Mnohí slovenskí ekonómovia publikujú aj v českých časopisoch Finance a úvěr a Poli-tická ekonomie.2 2 Neuvádzam hodnotenie týchto publikácií, lebo to je v podstate technicky nemožné, keďže by sa museli hodnotiť články medzi sebou, publikované v tom istom časopise. Omnoho ľahšie je uskutočniť hodnotenie, keď sa hodnotí publikácia podľa kval-ity časopisu.

Príkladom vynikajúcich publikácií sú Milan Horniaček (1996 a 2008), Marian Grendár (2008), Milan Buček (2006), Mar-ta Orviská a Anetta Čaplánova (2004, 2005 a 2006), Marcel Tirpák (2006), Daniela Ole-járova (2004), Martina Hancová (2008), Ján Plavka (2006), František Štulajter (2007), Ján Valachy (2006), Vladimir Balázs (2002 a 2002), Anna Tomová (2007) a iní.3

Akademickí ekonómovia pôsobiaci v zahraničí

Vedecká práca sa v podstate začína v dok-torandskom štúdiu, preto sa mnohí talentova-ní slovenskí študenti vyberajú na štúdium do zahraničia, keďže doktorandské programy na Slovensku sú rozštiepené po rôznych univer-zitách a miestach.4

Rastie počet slovenských ekonómov, ktorí získali doktorát na prestížnych zahraničných univerzitách: Jana Fidrmucová z Tilburg Uni-versity, Jana Vyrasteková z Tilburg University, Viera Chmelárová z University of Louisianna, Lucia Vojtaššáková z University of Calgary, Ján Fidrmuc z Tilburg University, Michal Pa-koš z University of Chicago, Peter Katuščák z University of Michigan, Július Horváth zo

3 Tu uvádzam iba meno slovenského autora v prí-pade, že ide o spoločnú publikáciu so zahraničným autorom. Tento zoznam som vytvoril použijúc EconLit tak, že som hľadal podľa rozličných slov-enských miest: Bratislava, Košice, Banská Bystrica, Nitra, Prešov, Trnava, Trenčín a Žilina. Je preto možné, že som prehliadol publikácie slovenských autorov, ak neuvádzali afiliáciu so slovenskou inštitúciou. V tomto zozname nie sú práce slov-enských ekonómov pôsobiacich trvalo v zahraničí, aj keď v niektorých prípadoch majú slovenskú afiliáciu.4 Krátkodobo pôsobil magisterský program, a to v Academii Instroplitana Nova, tzv. Professional Program in Applied Economics, ktorý ale nebol akreditovaný na Slovensku, avšak jeho niekoľko absolventov pokračovalo v štúdiu v USA, Kanade a v západnej Európe (Viera Chmelárová, Lucia Vojtaššáková a niektorí iní zahraniční študenti).


Southern Illinois University, Ján Valachy z CERGE-EI Praha, Luboš Pástor z University of Pennsylvania, Miroslav Beblavý z Universi-ty of St. Andrews, Martin Kahanec z Tilburg University, Juraj Antal z CERGE-EI, Mar-tin Berka z University of British Columbia, Miroslav Brada z CERGE-EI, Juraj Zeman z University of Pittsburgh, Maroš Servátka z University of Arizona, Ján Zábojník z Cornell University a možno aj iní. Ďalší v súčasnos-ti takto študujú napríklad Dalibor Roháč na Oxford University, Katarína Polovková-Lu-kácsy na Central European University, Martin Filko na Rotterdamskej univerzite a iní.

Niektorí z týchto ekonómov potom po-kračovali ako vyučujúci na mnohých vedúcich katedrách vo svete. Sem by sme mohli zara-diť hlavne Luboša Pástora z Graduate Scho-ol of Business, University of Chicago, a ďalej Mikuláša Luptáčika z viedenskej Ekonomic-kej univerzity, Janu Fidrmucovú z Warwick University, Jána Fidrmuca z Brunell College z Londýna, Jarka Fidrmuca z Mníchovskej univerzity, Martina Kahanca z Bonnskej uni-verzity, Peter Katuščáka z CERGE-EI Praha, Maroša Servátku z University of Cantenbu-ry, Janu Vyrastekovú z Nijmegen University, Jána Zábojníka z Queens University a Júliusa Horvátha zo Central European University v Budapešti.

Referencie: Adam, Jan (1993), Planning and Market in So-viet and East European Thought, 1960s-1992, St. Martin’s Press.Arestis, Philip and Malcolm Sawyer ed. (1992) A Biographical Dictionary of Dissenting Economists, Edward Elgar.Bálek Alexej (1982), “Regionální aspekty vývoje efektivnosti čs. ekonomiky,”Politická ekonomie, 30, 811-826.Blaug, Mark (1985), Great Economists since Keynes, Cambridge University Press.Blaug, Mark (1986), Great Economists before Keynes, Wheatsheaf Books.Briatka Pavel (1969), “Slovensko a zahraničný obchod ČSSR,” Zahraniční obchod, 11, pp. 41-50. Čaplanova, Anetta, Orviská, Marta a John Hudson (2004), Eastern European Attitudes to Integration with Western Europe, Journal of Common Market Studies, 42, 2, Jún, 271-88.Džuban Anton, Hvezdoň Kočtúch, Pračko Eduard (1966), “Národný dôchodok Sloven-ska,”, Ekonomický časopis, 8, XIV, 719-740. Eatwell, John, Murray Milgate, Peter New-man (1991), The New Palgrave Dictionary of Economics. Fidrmuc, Jarko (1998) “Economic Education and Research Capacity Building in Slova-kia”, September, mimeo, Vienna, Institute of

Advanced Studies.Gavalec, Martin a Jan Plavka (2006) Com-puting an Eigenvector of a Monge Matrix in Max-Plus Algebra, Mathematical Methods of Operations Research, 63, 3, Júl 543-51.Grendar, Marian; Judge, George (2008), Lar-ge-Deviations Theory and Empirical Estima-tor Choice, Econometric Reviews, 27, 4-6, Júl-December, 513-25 Hancova, Martina, (2008) Natural Estima-tion of Variances in a General Finite Discrete Spectrum Linear Regression Model , Metrika, 67, 3, Apríl , 265-76.Haluška, Ján a Michal Olexa (2002) A Quar-terly Econometric Model of the Slovak Eco-nomy QEM-ECM-1.0, East European Tran-sition and EU Enlargement: A Quantitative Approach. 2002, 153-62.Havel, Jiří, Jan Klacek, Jiří Kosta and Zdislav Šulc (1998), “Economics and System Change in Czechoslovakia, 1945-92, in Wagener ed. 213-263. Heretik, Štefan (1988), Náčrt dejín politickej ekonómie (do sedemdesiatych rokov 19. storo-čia), Pravda, Bratislava.Hontyová, Kajetana, Rudolf Sivák, Ján Lisý a Vladimír Gonda, (1996) Vývoj ekonomického myslenia na Slovensku, Ekonomická univerzita Bratislava.Horniaček, Milan (2008), Negotiation, Pre-ferences over Agreements, and the Core, International Journal of Game Theory, 37, 2, 235-49,Horniaček, Milan (1996), The Approxima-tion of a Strong Perfect Equilibrium in a Dis-counted Supergame, Journal of Mathematical Economics, Január, 25, 1, 85-107.Horváth, Július and Tomáš Ježek (1987), “Par-ciálny človek a komplexný svet,” Prognostika, Studijni texty a aktualní informace pro potřeby odborné sekce prognostiky MV Komitetu pro vě-decke řízení ČSVTS Praha, 1.Kittelmann, Kristina; Tirpak, Marcel; Schwe-ickert, Rainer; Vinhas de Souza, Lucio (2006), From Transition Crises to Macroeconomic Stability? Lessons from a Crises Early War-ning System for Eastern European and CIS Countries, Comparative Economic Studies, 48, 3, Sept., 410-34 Klaus, Václav a Vladimír Rudlovčák, (1977) Dynamicky model uspor jako mozmy základ pro hodnoceni úspor v CSSR. Politicka eko-nomie, 8. Kočtúch Hvezdoň (1964), “K otázkam eko-nomického vyrovnávania Slovenska na úro-veň českých krajín,” Plánované Hospodárství, 8, pp. 1-21. Kočenda, Evžzen a Juraj Valachy (2006) Exchange Rate Volatility and Regime Chan-ge: A Visegrad Comparison, Journal of Com-parative Economics, vol. 34, no. 4, December 2006, pp. 727-53.

Korček, Ľudovít (1992), Vývin ekonomické-ho myslenia (stručný prehľad), Esprima, Bra-tislava. Korček, Ľudovít (1996), “Ekonomické mys-lenie na Slovensku. Úvaha nad teoretickým odkazom Prof. Karvaša a Prof. Brišku,“ in Hontyová, Sivák, Lisý a Gonda pp. 41-66.Kosta, Jiří (1991), “O pracích českých a slo-venských ekonomu v exilu: 1948-1990,” Poli-tická Ekonomie, 9-10. Laščiak, Adam a kolektív (1985), Dynamické Modely, Alfa Publishing House Bratislava and SNTL Prague.Lipták Július (1969), “Miesto Slovenska v za-hranično-obchodných vzťahoch ČSSR,” [Slo-vakia in the Foreign Trade Relations of the Czechoslovakia], Zahraniční obchod, 8, pp. 41-53. Lisý, Ján (1996), “Ekonomické myslenie na Slovensku v poslednej tretine 19. storočia a začiatkom 20. storočia,” v Hontyová, Sivák, Lisý a Gonda (1996) pp. 25-40.Lisý, Ján a kolektív (1999), Dejiny ekonomic-kých teórií, Elita. Marčincin, Anton and Miroslav Beblavý ed. (2000), Economic Policy in Slovakia 1990-1999, INEKO, Bratislava.Maťovčík, Augustín a kolektív (1999), Repre-zentačný biografický lexikón Slovenska, Mati-ca Slovenská. Mikloš, Ivan (2001), Rewriting the Rules, an Interview on Slovakia’s Economic Reform. In-terview performed by Štefan Hríb and Robert Žitňanský, Kalligram. Mosley, Paul; Olejarova, Daniela; Alexeeva, Elena (2004), Microfinance, Social Capi-tal Formation and Political Development in Russia and Eastern Europe: A Pilot Study of Programmes in Russia, Slovakia and Roma-nia, Journal of International Development, 16, 3, April 407-27.The New Palgrave (1991), viď Eatwell, Milga-te and Newman ed. 1991. Orviská, Marta; Čaplanova, Anetta; Medved, Jozef; Hudson, John (2006), A Cross-Section Approach to Measuring the Shadow Econo-my, Journal of Policy Modeling, 28, 7, October 713-24.Orviská, Marta; Čaplanova, Anetta; Hudson, John (2005), Intended Electoral Participation in Transition Countries, Economics of Gover-nance, 6, 3, 211-28. Pavlenda Viktor (1965), “Meranie ekonomic-kého vyrovnávania Slovenska,”Ekonomický ča-sopis, XIII, 3. 248-264. Petričová, Jarmila (1996), “Počiatky ekono-mického myslenia u nás v období rozpadu feudalizmu a nástupu kapitalizmu (1780-1866), charakteristika hlavných predstavite-ľov na Slovensku,” in Hontyová, Sivák, Lisý a Gonda (1996) pp. 9-23. Pickles, John; Smith, Adrian; Bucek, Milan;


Roukova, Poli; Begg, Robert (2006), Upgra-ding, Changing Competitive Pressures, and Diverse Practices in the East and Central Eu-ropean Apparel Industry, Environment and Planning A, 38, 12, December, 2305-24. Pittman, Russell, Oana Diaconu, Emanual Sip, Anna Tomova, a Jerzy Wronka (2007), Competition in Freight Railways: ‚Above-the-Rail‘ Operators in Central Europe and Russia, Journal of Competition Law and Economics, 3, 4, December, 673-87. Pračko Eduard (1968), “Vývoj a problémy ekonomiky Slovenska,” Plánované Hospo-dářství, 8, 1-11. Sojka, Jozef (1970), Ekonomická dynamika a rovnováha, Epocha. Sojka, Jozef, a Ján Šimkovic (1981), Modelo-vanie národohospodárskych procesov, Bratislava, Alfa.Strhan, Milan and David P. Daniel, ed. (1994) Slovakia and the Slovaks, A Concise Encyclope-dia, Encyclopedical Institute of the Slovak Academy of Sciences, Goldpress Publishers. Stulajter, Frantisek (2007), Mean Squared Error of Empirical Best Linear Unbiased Predictor in an Orthogonal Finite Discrete Spectrum Linear Regression Model, Metrika, 65, 3, 2007, 331-48.Unčovský, Ladislav (1985), Operačná analýza v riadení podnikov, Alfa. Turčan Pavol (1955), “Ekonomický význam spoločného úsilia Čechov a Slovákov pri hos-podárskej výstavbe ČSR,“ Politická Ekonomie, pp. 96-106.Wagener, Hans-Jurgen ed., (1998) Economic Thought in Communist and Post-Communist Europe, Routledge Studies in the History of Economics. Williams, Allan a Vladimír Baláž, (2002), In-ternational Petty Trading: Changing Practices in Trans-Carpathian Ukraine, International Journal of Urban and Regional Research, 26, 2, 323-42. Williams, Allan, Vladimír Balaž a Bernadi-na Bodnárova (2001), Border Regions and Trans-border Mobility: Slovakia in Economic Transition, Regional Studies, 35, 9, December 2001,831-46.

Potrebujeme silné ekonomické školy na Slovensku?

Ľudovít ÓdorNárodná banka Slovenska

o úrovni ekonomiCkého vzdelávania na slovensku svedčia aj prípady úspešnýCh absolventov štúdia ekonómie na slovensku. oni s odstupom rokov dokážu porovnávať vedomosti a zručnosti nadobudnuté na slovenskýCh vysokýCh školáCh s potrebami praxe, ale aj poukázať na problémy, ktorým tento systém vzdelávania čelí.

V poslednom období sa veľa diskutovalo o stave ekonomického vzdelávania na Sloven-sku, najmä vďaka odvahe niektorých šikov-ných absolventov Ekonomickej univerzity v Bratislave. Napriek mediálnemu ohlasu, „senzácia“ trvala pár dní a veci sa rýchlo vrátili do starých koľají. Mojím cieľom je ponúknuť prostredníctvom tohto článku ďalší príspevok do diskusie a oživiť tak niektoré konštruktívne nápady, ktoré by mohli posunúť veci dopredu. Nie je to beh na krátke trate, avšak tváriť sa, že o nič nejde, by bolo z dlhodobého hľadis-ka veľmi kontraproduktívne. Môj súkromný názor je založený na osobných skúsenostiach s viacerými univerzitami doma i v zahraničí, ako aj s medzinárodnými inštitúciami.

Prvým krokom k liečbe je často poznanie, že pacient je chorý. S hlavou v piesku síce môžeme byť chvíľu spokojní, z dlhodobého hľadiska však ďaleko nedôjdeme. Pochopiteľ-ne, žiadne rebríčky nie sú dokonalé. Iste sa dá kritizovať aj metodológia viacerých inštitúcií, podľa ktorých naše univerzity zaostávajú nie-len za dobrým európskym štandardom, ale aj za susednými krajinami. Chybičky krásy sa dajú nájsť aj na hodnotení Research Papers in Economics, podľa ktorého je Slovensko nie-len za krajinami strednej Európy, ale pred ním figurujú aj také exotické krajiny ako Fidži, Tanzánia alebo Malawi. Problém však je, že ja neviem o žiadnych nezávislých hodnoteniach, v ktorých by sme mali dobré výsledky.

Počas mojej kariéry som mal možnosť zú-častniť sa viacerých výberových konaní, kde som pomáhal vyberať schopných ekonómov

pre komerčnú banku, analytický tím minis-terstva alebo výskumný odbor centrálnej ban-ky. Vo väčšine prípadov to neboli jednoduché rozhodnutia, pričom situácia nebola sťažená kvôli veľkému počtu výborných uchádzačov. Okrem toho poznám na vlastnej koži aj študij-né procesy na viacerých fakultách, kde sa učí ekonómia na Slovensku a v obmedzenej miere aj v zahraničí. Na základe týchto skúsenosti si dovolím ponúknuť moju diagnózu. Problémy vidím najmä v nasledujúcich oblastiach.

Nízke všeobecné vedomostiAbsolventi majú často veľmi povrchné

znalosti ekonómie. Aj tie sú väčšinou lexi-kálneho charakteru. Ekonomické myslenie je skôr výnimkou než pravidlom. Bohužiaľ, ko-rene problémov treba hľadať v učiteľoch. Čo môžeme čakať od študentov, ak svoje vedo-mosti získavajú od profesorov, ktorí zo dňa na deň prešli od prednášania centrálne plánova-nej ekonomiky k trhovej, často bez toho, aby ovládali anglický jazyk. Pritom všetky dôležité knihy, časopisy a konferencie v ekonomickej a finančnej oblasti sú v angličtine. Niektorí označujú za problém aj to, že počas predchá-dzajúceho režimu bol potrebný oveľa silnejší kádrový profil pre akademickú kariéru v so-ciálnych vedách než pri prírodných vedách a technike. Z toho dôvodu sa úroveň ľudského kapitálu v sociálnych vedách nedosahovala potrebnú úroveň. Navyše, priestor na ideolo-gizáciu bol v tejto oblasti omnoho väčší ako pri exaktných vedných disciplínach.

Vo svete nebýva zvykom ani to, že koľko


učiteľov, toľko kníh a skrípt. Existuje dobrá základná literatúra od uznávaných autorov, ktorá je doplnená skôr vedeckými článkami alebo inými publikáciami. Samozrejme, ne-treba paušalizovať. Poznám kvalitných profe-sorov tak na Ekonomickej univerzite, ako aj na Univerzite Komenského. Priemerná kvalita je však nízka a zdá sa, že tak dobrí učitelia, ako aj kvalitní študenti sú skôr výnimkou než výsledkom systému.

Ak sa pozrieme nielen na kvalitu magister-ského, ale aj doktorandského štúdia, rozdiely oproti európskemu štandardu sú oveľa mar-kantnejšie. Priepasť je predovšetkým v oblasti makroekonómie, financií, ale aj aplikovanej mikroekonómie. Vo veľa prípadoch sa dá bez zveličenia povedať, že naše doktorandské programy často nedosahujú ani úroveň kvalit-ného magisterského štúdia v západnej Európe. O tomto probléme svedčí aj extrémne nízky počet publikácií v uznávaných ekonomických časopisoch. Z nášho regiónu sa pritom bez väčších problémov darí publikovať ekonó-mom a profesorom z Českej republiky alebo Maďarska. Korene slabších doktorandských programov treba hľadať v absencii kvalitného výskumu na našich univerzitách.

Nedostatočné skĺbenie kvalitatívnych a kvantitatívnych vedomostí

Súhlasím s tým, že môže existovať dobrý ekonóm aj bez hlbokých kvantitatívnych zna-lostí. Rozhodne som však proti, ak sa to chápe tak, že každému ekonómovi stačia iba kvali-tatívne vedomosti. Bez čísel máme diskusie bez konca, kde je všetko možné, a v koneč-nom dôsledku ide skôr o filozofické a ideo-logické debaty než o skutočnú snahu spoznať svet okolo nás. Dobrí analytici a výskumníci predovšetkým v makroekonomickej a finanč-nej oblasti by mali ovládať na slušnej úrovni nielen ekonomickú teóriu, ale aj kvantitatív-ne metódy. Súčasný stav sa dá veľmi zjedno-dušene charakterizovať asi tak, že absolventi ekonomických a finančných odborov na prednostne ekonomických fakultách majú vo všeobecnosti slabšie ekonomické a veľmi zlé kvantitatívne znalosti. Na Fakulte matema-tiky, fyzika a informatiky (FMFI) Univerzity Komenského sú naopak absolventi s dobrým kvantitatívnym vybavením, avšak so slabšími ekonomickými vedomosťami. V praxi sa po-tom často rieši dilema: čo je ľahšie a rýchlejšie, doplniť ekonomické alebo kvantitatívne vedo-mosti? Moje skúsenosti sú také, že odpoveď na túto otázku závisí od charakteru práce. Naprí-klad ak hovoríme o ekonomickom výskume, zdá sa, že je ľahšie (rozhodne to však nie je ideálny stav) doplniť ekonomické vedomosti. Pri analytickej práci, ktorá sa robí na minis-terstve financií, sa však výborne osvedčili aj absolventi Ekonomickej univerzity, ktorí si

doplnili svoje kvantitatívne vedomosti. Moja snaha bola vždy kombinovať absolventov tak z jednej, ako aj z druhej školy.

Odtrhnutá realita a praxAbsolventi v lepšom prípade majú len

hmlistú predstavu o tom, čo sa robí v cen-trálnej banke alebo napríklad na ministerstve financií. Často ich zaskočia aj otázky ohľadom aktuálneho ekonomického diania doma ale-bo v zahraničí. Uznávam, že ekonómia nie je exaktná veda, avšak nič nevedieť o praktic-kých otázkach výkonu hospodárskej politiky tiež nie je optimálne.

Niekedy máte dojem, že ich predstavy o hospodárskej politike sú založené na tridsať až štyridsať rokov starých teóriách. Keynesi-ánstvo zo šesťdesiatych a sedemdesiatych ro-kov minulého storočia je v plnom prúde a pri otázkach o menovej politike často rezonujú Friedmanove teórie o menových agregátoch. Je určite dôležité vedieť o histórii ekonomic-kého myslenia, avšak nemať takmer žiadne znalosti o teórii inflačného cielenia, novokey-nesiánskej Phillipsovej krivke alebo o teórii endogénneho hospodárskeho rastu je podľa môjho názoru problém.

Po stanovení diagnózy máme dve mož-nosti. Prvá je ignorovať tieto nedostatky. Veď masová „výroba“ jemne kvalifikovaných úč-tovníkov postačuje pre potreby mnohých fi-riem. Potreby kvalitného aparátu pre výkon hospodárskej politiky nemusíme ani riešiť. Vždy sa nájde pár schopných jedincov. V naj-horšom prípade to budú absolventi zahranič-ných univerzít. Koniec koncov, sme v euro-zóne, ekonomike sa darilo aj bez širokej bázy kvalitných ekonomických úradníkov. Pozrime sa na susedov: v poslednom období majú veľa hospodárskych problémov aj napriek tomu, že majú kvalitnejšie školy než my.

Druhou alternatívou je snažiť sa postupne odstraňovať vyššie uvedené nedostatky a vy-pracovať koncepciu, ktorá v súčasnosti jedno-značne chýba. Osobne som za druhú možnosť. Treba si totiž uvedomiť, že po dosiahnutí urči-tého stupňa ekonomickej vyspelosti už nebu-de možné napredovať výlučne importom mo-derných technológií do priemyselnej výroby. Do popredia sa dostane ľudský kapitál, dobré nápady a inovatívnosť. Podľa môjho názoru je veľké riziko spoliehať sa na to, že dobrí absol-venti zahraničných univerzít sa vrátia domov. Okrem šikovných a rozhľadených podnika-teľov a manažérov potrebujeme aj kvalitný štátny aparát. Súčasná situácia na mnohých ministerstvách je žalostná, čo často brzdí aj prospešné súkromné hospodárske aktivity a v horšom prípade je zdrojom pre škodlivých opatrení pre ekonomiku. Môj tretí argument v prospech druhej cesty má širšie spoločenské rozmery. Myslím si, že ekonomická stabilita

bude na Slovensku (ale aj v okolitých kraji-nách) dovtedy krehká, kým väčšia časť voličov nebude mať aspoň úplne základné vedomosti o ekonomických zákonitostiach. V súčasnosti sa ešte príliš často objavujú ekonomické ne-zmysly v ústach politikov, ale aj ekonomic-kých analytikov a poradcov. Samozrejme, tu už nehovoríme len o univerzitách, ale aj o zá-kladných, a najmä stredných školách. Dosiah-nuť pokrok na nižších úrovniach vzdelávania však nie je možné bez kvalitne vyštudovaných učiteľov.

Rozhodne nie som odborníkom v oblas-ti ekonómie vzdelávania, mám však niekoľko konštruktívnych poznámok a návrhov ako situáciu zlepšiť alebo aspoň o nedostatkoch zmysluplne diskutovať. Zázračný liek neexis-tuje, konať však treba čím skôr, aby zaostáva-nie nebolo neskôr ešte výraznejšie.

Najťažšie je napredovať v oblasti všeobec-nej kvality magisterských štúdií. Ťažko si to-tiž predstaviť, že tí istí páni, ktorí sú súčasťou problému, budú navrhovať riešenia. Diferen-ciácia učiteľov, ich ohodnotenie podľa výsled-kov alebo pritiahnutie kvalitných lektorov zo zahraničia sú preto len ťažko v súčasnej situácii predstaviteľné. Treba urobiť všetko preto, aby sa tieto procesy naštartovali, avšak spoliehať sa na to nemôžeme. Možno by bolo prospešné uvažovať aj aspoň o jednom – obsahovo štan-dardnom – bakalárskom alebo magisterskom medziuniverzitnom programe.

Tlačiť treba preto aj zo strany dopytu. Veľa absolventov je nespokojných a zároveň sú cen-ným zdrojom informácií pre tých, ktorí roz-hodujú, čo a kde študovať, prípadne pre tých, čo chcú niečo zmeniť. Treba zvýšiť informo-vanosť. Nech verejnosť vie o dobrých, ale aj zlých príkladoch. V tomto smere môžu zohrať úlohu tak nezávislé hodnotenia rôznych inšti-túcií, ako aj prieskumy spokojnosti medzi ab-solventmi, prípadne medzi zamestnávateľmi absolventov. Študenti by mali požadovať aj zá-kladnú literatúru, z ktorej sa učí vo svete, a ne-mali by sa uspokojiť s pozliepanými skriptami z referátov predchádzajúcich študentov. Platí to aj v prípade histórie ekonomického mys-lenia, kde taktiež badať značné rezervy oproti svetovému štandardu. Pritom vedomosti o vý-voji ekonomického myslenia sú úplne nevy-hnutné pre výchovu dobrých ekonómov.

Pri zvyšovaní všeobecnej kvality štátne-ho a verejného aparátu je možné uvažovať o špeciálnych programoch. Napríklad vo Fín-sku alebo v Švajčiarsku existuje celonárodný doktorandský program, kde sú pozývaní naj-väčší odborníci z celého sveta, aby ponúkli študentom najnovšie poznatky z ekonómie. Nemusíme teda nutne vyrobiť elitné školy, akou napríklad je Central European Univer-sity v Budapešti alebo CERGE v Prahe, stačí uvažovať o špeciálnych programoch, prípadne


arra newsletter

www.arra.sk

číslo 3, ročník 3, rok 2009

issn 1337-3471

šéfredaktor:ján pišút

vydáva:© akademická rankingová a ratingová agentúrai. bukovčana 16, bratislava(korešpondenčná adresa:arra, partizánska 2, 811 03 bratislava 1)

arra newsletter je recenzovaný.

táto práca bola podporovaná agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. apvv-0384-07.

informácia pre prispievateľov:svoje príspevky, námety a komentáre môžete zasielať e-mailom na adresu [email protected](v predmete správy uveďte „newsletter“).akceptujeme príspevky vo formáte ms Word, resp. kompatibilnom. nevyžiadané príspevky sa nevracajú.foto: flickrčlánky prezentujú názory autorov, ktoré nemusia nutne odzrkadľovať názory redakcie.

nadstavbách. Za úplne kľúčový však považu-jem väčší kontakt s realitou.

Nesúvisí to s univerzitami, ale štátnym a verejným úradníkom by určite prispel aj užší kontakt so zahraničnými inštitúciami. Príkladom môže byť Organizácia pre hospo-dársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorá je zdrojom mnohých porovnávacích štatistík a najlepších praktík v oblasti štrukturálnych politík. Bolo by dobré s týmito informáciami intenzívnejšie pracovať pri navrhovaní opatre-ní v oblasti hospodárskej politiky.

Aj pri skĺbení kvalitatívnych a kvantita-tívnych vedomostí nás čaká dlhá cesta. Urči-te pozitívne treba hodnotiť vznik niektorých študijných programov, napríklad na FMFI, kde študenti majú možnosť zoznámiť sa aj so základmi ekonómie a financií. O týchto absol-ventov je veľký záujem najmä vo finančnom sektore, vrátane centrálnej banky. To, čo stále týmto absolventom trochu chýba, je hlbšia znalosť ekonómie a lepší kontakt so skutoč-ným ekonomickým vývojom.

Doplnenie kvantitatívnych vedomostí na Ekonomickej univerzite je tvrdší oriešok.

Fakulta hospodárskej informatiky je asi naj-ďalej pri poskytovaní hlbších kvantitatívnych znalostí. V skutočnosti ani nejde o potrebu vyučovania čisto matematických predmetov, ale skôr o lepšie skĺbenie teórie a praktických aplikácií, ako aj o vyučovanie modernejších metód.

Pri doktorandskom štúdiu je zaostávanie veľmi výrazné. Moderné metódy ekonomic-kého výskumu takmer úplne absentujú na všetkých školách. V tejto oblasti by určite pomohlo pritiahnutie pár profesorov zo za-hraničia, alebo cielené vysielanie študentov na prestížne univerzity, ktorí by potom zobrali na seba záväzok pár rokov vyučovať na Slo-vensku.

Niekoľko pozitívnych krokov vidieť aj v oblasti priblíženia praxe pre študentov. Už na viacerých fakultách existujú predmety, ktoré sa zaoberajú otázkami hospodárskej politiky s externými lektormi, medzi ktorými sú ľudia z ministerstva financií, Národnej banky Slo-venska alebo odborníci z komerčných bánk, či iných ekonomických inštitúcií. Podľa môjho názoru by bolo potrebné tieto aktivity výrazne

rozšíriť aj na iné fakulty, respektíve dať tomu aj medzinárodný rozmer pritiahnutím exper-tov aj zo zahraničia. Zo začiatku by možno stačilo osloviť tvorcov hospodárskej politiky z nášho regiónu. Okrem toho by bolo potrebné rozšíriť možnosti stážových pobytov vo verej-ných inštitúciách.

Ak sa vrátime k otázke v nadpise tohto príspevku, môj súkromný názor sa dá zhrnúť takto. Slovensko nepotrebuje elitné školy v ekonomickej oblasti. To, čo jej chýba, je skôr koncepcia ako výrazne zmeniť obsah a vytvoriť možnosti pre užšiu skupinu ambicióznejších študentov oboznámiť sa s najnovšími poznat-kami tak v oblasti ekonomického výskumu, ako aj ekonomického vývoja. Bohužiaľ, to ne-pôjde rýchlo a podľa mňa určite nie bez gene-račnej výmeny určitej časti učiteľov, ktorých sme zdedili z predchádzajúceho režimu. Sta-vať by sme mali na úspešných príkladoch, kto-ré našťastie existujú. Veľkou chybou by bolo všetko paušalizovať. Dôležité je však konať. Tváriť sa, že tu žiadny problém neexistuje, je podľa mňa prehnane optimistický pohľad.

Newsletter 2009 03

Documents

Transcript of Newsletter 2009 03