newslettermáj 2008 | číslo 3 | ročník 2téma čísla

Trh prácea vysoké školy

Editorial

V súčasnosti vieme len veľmi málo o tom, ako sa na absolventov našich vy-sokých škôl pozerajú zamestnávatelia. Nevieme, či uprednostňujú absolventov určitých vysokých škôl, fakúlt, alebo štu-dijných odborov. Sme preto veľmi radi, že v tomto čísle ARRA newslettra môžeme uverejniť prvý pohľad na tento komplex otázok. Jeho autor Mgr. Dalibor Jakuš v ňom uvádza poznatky, ktoré boli získa-né analýzou údajov z portálu Profesia.sk. Niektoré z výsledkov prekvapia viac, iné menej. Určite je to „prvá lastovička“ v tejto, u nás ešte neprebádanej oblasti. K článku uverejňujeme aj niekoľko pozná-mok, ktoré by mohli pomôcť čitateľovi orientovať sa v problematike i v článku.

Otázky, ktorými sa zaoberáme v ARRA newslettri, sú zväčša dosť zložité a ich prípadné riešenie si bude vyžadovať analýzu a diskusiu. V tomto čísle otvá-rame rubriku „Názory našich čitateľov“. Budeme v nej uverejňovať príspevky, v ktorých autori reagujú na články uverej-nené v predchádzajúcich číslach ARRA newslettra, ale privítame aj príspevky, ktoré sa budú venovať iným otázkam sú-visiacim s našimi vysokými školami, ve-dou a výskumom.

Redakcia si dovolí upraviť články iba po gramatickej a technickej stránke. „Ná-zory našich čitateľov“ preto nemusia byť totožné s názormi redakcie.

Ján Pišút a Michal Považan

v čísle nájdete

Prehľad vysokých škôl z pohľadu záujmu podnikateľov o ich absolventovautor: Dalibor Jakuš strana 2

Názory a komentárePoznámky k príspevku Dalibora Jakuša, Ján Pišút strana 8

K habilitáciám a inauguráciám, Imrich Okenka strana 9

2 ARRA newsletter | máj 2008

Prehľad úspešnosti vysokých škôla univerzít pôsobiacich na Slovenskuz pohľadu záujmu podnikateľského prostredia o ich absolventov

Kvalita vysoKých šKôl, ich dobré meno, prípadne at-raKtívne študijné odbory sú u absolventov stred-ných šKôl hlavnými Kritériami rozhodovania sa, Kam po strednej šKole. snahou tejto štúdie je priniesť ucelený pohľad na „spotrebiteľsKé správanie sa“ absolventov a rovnaKo má ambíciu pouKázať na veľKé rozdiely vo vnímaní jed-notlivých vysoKých šKôl alebo univerzít a ich faKúlt zamestnávateľmi.

Mgr. Dalibor JakušProfesia, spol. s r.o.

ARRA newsletter | máj 2008 3

Hodnotenie kvality vysokých škôl z pohľadu ich personálneho obsadenia, prí-padne množstva citácií, nedáva absolven-tovi strednej školy ani personalistom vo firmách dokonalý prehľad o tom, aké vzde-lanie či zručnosti získa absolvent tej-ktorej univerzity a aký bude jeho kredit na trhu práce po skončení VŠ.

Cieľom analýzy vysokých škôl z pohľa-du záujmu zamestnávateľov o absolventov má byť zhodnotenie prepojenosti obsahu vzdelávania na VŠ s požiadavkami trhu práce, či marketingová sila jednotlivých vysokých škôl a fakúlt v konkurenčnom prostredí. Rating jednotlivých fakúlt a VŠ je hodnotený na základe záujmu spoloč-nosti o absolventov, prípadne úspešnosťou samotných absolventov.

Metodika hodnoteniaAnalýza je založená na komparatív-

nom porovnaní údajov uvedených respon-dentmi na portáli www.profesia.sk. Dáta, ktoré sú v štúdii použité, boli získané na základe presne kvantifikovaných údajov záujmu zamestnávateľov o absolventov. Spracovávané dáta sa týkajú len absol-ventov, ktorí uviedli ukončenie vysokej školy v posledných troch rokoch (2005 – 2007). Spomedzi celkového počtu 93 024 relevantných životopisov bolo do priesku-mu zaradených 34 160 životopisov, ktoré spĺňali podmienku roku ukončenia.

V prípade hodnotenia VŠ sa vždy zohľadňuje kritérium počtu absolventov. Záujem o absolventov je výsledkom po-rovnania počtu zadaných životopisov a počtu životopisov vybraných zamestná-vateľmi. Do hodnotenia boli zaradené iba univerzity, ktoré podľa údajov UIPŠ mali viac ako 500 absolventov v roku 2006 a súčasne aspoň 100 životopisov, ktoré boli zaradené do prieskumu. V prípade fakúlt bola hranica 100 absolventov v roku 2006 a aspoň 20 zaradených životopisov.

Relevantnosť použitých dát bola overe-ná aj pomerom počtu zaradených životo-pisov voči počtu absolventov jednotlivých vysokých škôl. Pri použití údajov za rok 2006 bol priemerný pomer 30 % – t. j. takmer každý tretí absolvent vysokej školy v roku 2006 bol zahrnutý do prieskumu, keďže zaradil svoj životopis do databázy na www.profesia.sk. Tento podiel bol naj-vyšší pre technologické, strojárske, ekono-mické a informatické fakulty, kde prekro-čil hodnotu 35 %. Najnižší podiel bol v prípade zdravotníckych, teologických, umeleckých a pedagogických fakúlt, kde sa pohyboval medzi 10 až 20 %. Rozdiely

0%

5%

10%

15%

20%

25%

30%

FOREIGN PRIVATE PUBLIC GOVERNMENT

Pozícia Škola Index záujmu1 Ekonomická univerzita 32,67 %2 Slovenská technická univerzita 28,68 %3 Žilinská univerzita 26,47 %4 Univerzita sv. Cyrila a Metoda 22,09 %5 Technická univerzita v Košiciach 20,50 %6 Slov. poľnohospodárska univerzita 19,89 %7 Univerzita Konštantína Filozofa 19,00 %8 Univerzita Komenského 18,17 %9 Trenčianska univerzita A. Dubčeka 18,12 %10 Univerzita Mateja Bela 15,88 %

Tabuľka 1. TOP 10 vysokých škôl s najvyšším záujmom zamestnávateľovNajväčšia univerzita na Slovensku, Univerzita Komenského, sa v záujme zamestnávateľov nedostala ani do TOP 5.

Graf 1. Záujem o VŠ podľa zriaďovateľovForeign: Zahraničné univerzity a vysoké školy pôsobiace na Slovensku, prípadne záujem o absolventov zahraničných univerzít.Private: Súkromné vysoké školy v Slovenskej republike.Public: Verejné vysoké školy a univerzity v Slovenskej republike.Government: Špeciálne vysoké školy zriadené väčšinou orgánmi štátnej a verejnej správy Slovenskej republiky.

Pozícia Fakulta Univerzita Index záujmu1 Fakulta riadenia a informatiky Žilinská univerzita 71,43 %2 Fak. informatiky a inf. technológií Slovenská technická univerzita 69,29 %3 Fak. elektrotechniky a informatiky Slovenská technická univerzita 53,91 %4 Fak. elektrotechniky a informatiky Technická univerzita v Košiciach 48,54 %5 Fakulta hospodárskej informatiky Ekonomická univerzita 48,45 %6 Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzita Komenského 45,96 %7 Fakulta prírodných vied Žilinská univerzita 34,48 %8 Fakulta podnikového manažmentu Ekonomická univerzita 32,40 %9 Fakulta ošetrovateľstva a zdrav. odb. štúdií Slovenská zdravotnícka univerzita 31,58 %10 Národohospodárska fakulta Ekonomická univerzita 31,08 %11 Fakulta manažmentu Univerzita Komenského 30,53 %12 Elektrotechnická fakulta Žilinská univerzita 30,13 %13 Fakulta prírodných vied Univerzita sv. Cyrila a Metoda 29,94 %14 Obchodná fakulta Ekonomická univerzita 29,70 %15 Stavebná fakulta Technická univerzita v Košiciach 29,30 %16 Stavebná fakulta Žilinská univerzita 28,81 %1Z Fakulta prírodných vied Univerzita Konštantína Filozofa 28,49 %18 Fakulta ekonomiky a manažmentu Slov. poľnohospodárska univerzita 27,72 %19 Farmaceutická fakulta Univerzita Komenského 27,27 %20 Stavebná fakulta Slovenská technická univerzita 26,35 %

Tabuľka 2. Úspešnosť fakúlt podľa záujmu zamestnávateľovTOP 5 dominuje IT sektor bez jediného konkurenta z iných oblastí

4 ARRA newsletter | máj 2008

sú spôsobené rôznou mierou využívania internetu pri hľadaní práce v jednotlivých segmentoch, ako aj rozsahom relevantnej ponuky vhodných pracovných pozícií.

Všetky údaje v tejto štúdii sú použité v súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov a plnia len šta-tistickú funkciu.

1. Vysoké školy a univerzity: vyšší zá-ujem je o absolventov neštátnych škôl

1.1 Záujem spoločností o absolven-tov

Hlavným ukazovateľom, ktorým bola hodnotené jednotlivé vysoké školy, bol záujem podnikateľského prostredia o ab-solventov. Tento záujem je deklarovaný prostredníctvom reakcií spoločností na zadané životopisy absolventov vysokých škôl a je uvedený v tabuľke č. 1.

Najväčším prekvapením v nižšom zá-ujme spoločností o absolventov je Uni-verzita Komenského. Všeobecne je možné povedať, že humanitne zamerané univerzi-ty, ktoré majú pedagogické, zdravotnícke či právnické fakulty, sú v celoslovenskom priemere menej zaujímavé z pohľadu pod-nikateľského sektoru. Samostatné porov-nanie záujmu absolventov o jednotlivé profesie sa nachádza v časti 3.

1.2 Konkurenčné prostredie zvyšuje kvalitu

V ostatných rokoch narastá počet ab-solventov súkromných vysokých škôl. Tento nárast spôsobuje rastúci dopyt po absolventoch týchto typov škôl. Súkrom-né školy a celkovo rastúci dopyt po vzde-laní zvyšujú tlak na konkurenčné správa-nie sa vysokých škôl.

Ako vyplýva z grafu 1, najväčší záujem je o absolventov zahraničných univerzít. Tento fakt zodpovedá skutočnosti, že na zahraničné univerzity väčšinou odchádza-jú študovať tí najlepší študenti, ktorí si okrem vzdelania prinášajú aj vynikajúcu znalosť cudzích jazykov.

Konkurencia vo vzdelávaní a hlavne rozdiely v prístupe ku vzdelávaniu ako k procesu spôsobujú, že univerzity s odliš-nou formou vlastníctva dokážu pružnejšie reagovať na meniace sa požiadavky trhu. Z toho vyplýva aj väčší záujem o absol-ventov súkromných vysokých škôl. Ďal-ším faktorom, ktorý môže ovplyvňovať záujem o týchto absolventov, je skutoč-nosť, že mnohí zo študentov súkromných vysokých škôl študujú popri zamestnaní a okrem vzdelania preto môžu konkurovať

Pozícia Fakulta Univerzita Index záujmu1 Právnická fakulta Univerzita P. J. Šafárika 4,14 %2 Fakulta verejnej správy Univerzita P. J. Šafárika 6,94 %3 Právnická fakulta Univerzita Komenského 7,35 %4 Jesseniova lekárska fakulta Univerzita Komenského 7,69 %5 Lekárska fakulta Univerzita P. J. Šafárika 7,69 %6 Pedagogická fakulta Univerzita Mateja Bela 7,79 %7 Fak. zdravotníctva a soc. práce Trnavská univerzita 7,89 %8 Fakulta špeciálneho inžinierstva Žilinská univerzita 8,18 %9 Pravoslávna bohoslovecká fakulta Prešovská univerzita 8,33 %

10 Fakulta biotechnológií a potravinárstva Slov. poľnohospodárska univerzita 8,51 %11 Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva Univerzita Konštantína Filozofa 9,22 %12 Pedagogická fakulta Prešovská univerzita 9,93 %13 Filozofická fakulta Prešovská univerzita 9,98 %14 Gréckokatolícka teologická fak. Prešovská univerzita 10,00 %15 Prírodovedecká fakulta Univerzita Komenského 10,74 %16 Fakulta zdravotníctva Prešovská univerzita 10,87 %1Z Fakulta prírodných vied Univerzita Mateja Bela 11,09 %18 Lesnícka fakulta Technická univerzita vo Zvolene 11,33 %19 Fakulta výrobných technológií Technická univerzita v Košiciach 11,46 %20 Fak. baníctva, ekológie, riadenia Technická univerzita v Košiciach 11,79 %

Tabuľka 3. Fakulty s najnižším záujmom zamestnávateľovZ dvadsiatich fakúlt je až 10 z východného Slovenska; dominujú fakulty s humanitným zameraním.Pozn.: Tabuľka je zoradená podľa najnižšieho záujmu. Fakulty s najnižším záujmom sú zaradené na začiatku.

0.00%

5.00%

10.00%

15.00%

20.00%

25.00%

30.00%

TECH PRIR SPOL HUM AGRO MED

0.00%

10.00%

20.00%

30.00%

40.00%

50.00%

60.00%

Informati

ka

Staveb

níctvo

Ekono

mikaŠpo

rt

Tech

nológ

ia

Prírod

né ve

dy

Filoz

ofia

Strojár

stvo

Pedag

ogika

Umeleck

é

Spoloč

ensk

é ved

y

Zdra

votní

ctvo

Právo

Teoló

gia

Graf 2. Úspešnosť fakúlt podľa kategórií

Graf 3. Úspešnosť fakúlt podľa zameraní

ARRA newsletter | máj 2008 5

Pozícia Fakulta Univerzita Index záujmu1 Fakulta riadenia a informatiky Žilinská univerzita 71,43 %2 Fak. elektrotechniky a informatiky Slovenská technická univerzita 53,91 %3 Fak. elektrotechniky a informatiky Technická univerzita v Košiciach 48,54 %4 Elektrotechnická fakulta Žilinská univerzita 30,13 %5 Stavebná fakulta Technická univerzita v Košiciach 29,30 %6 Stavebná fakulta Žilinská univerzita 28,81 %7 Stavebná fakulta Slovenská technická univerzita 26,35 %8 Fakulta architektúry Slovenská technická univerzita 25,98 %9 Materiálovotechnologická fakulta Slovenská technická univerzita 25,76 %

10 Fakulta environmentálnej výrobnej technológie Technická univerzita vo Zvolene 17,88 %

Tabuľka 4. Najúspešnejšie fakulty kategórie TECHŽilinská univerzita 3-krát v TOP 6.

Pozícia Fakulta Univerzita Index záujmu1 Fak. informatiky a inf. technológií Slovenská technická univerzita 69,29 %2 Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzita Komenského 45,96 %3 Fakulta prírodných vied Žilinská univerzita 34,48 %4 Fakulta prírodných vied Univerzita sv. Cyrila a Metoda 29,94 %5 Fakulta prírodných vied Univerzita Konštantína Filozofa 28,49 %

Tabuľka 5. Najúspešnejšie fakulty kategórie PRIRPrvé dve miesta patria informatikom

Pozícia Fakulta Univerzita Index záujmu1 Fakulta hospodárskej informatiky Ekonomická univerzita 48,45 %2 Fakulta podnikového manažmentu Ekonomická univerzita 32,40 %3 Fakulta ošetrovateľstva a zdrav. odb. štúdií Slovenská zdravotnícka univerzita 31,58 %4 Národohospodárska fakulta Ekonomická univerzita 31,08 %5 Fakulta manažmentu Univerzita Komenského 30,53 %6 Obchodná fakulta Ekonomická univerzita 29,70 %7 Fakulta ekonomiky a manažmentu Slov. poľnohospodárska univerzita 27,72 %8 Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzita sv. Cyrila a Metoda 23,45 %9 Ekonomická fakulta Univerzita Mateja Bela 23,15 %

10 Ekonomická fakulta Technická univerzita v Košiciach 22,82 %

Tabuľka 6. Najúspešnejšie fakulty kategórie SPOLV top 10 sú 4 fakulty Ekonomickej univerzity.

Pozícia Fakulta Univerzita Index záujmu1 Farmaceutická fakulta Univerzita Komenského 27,27 %2 Lekárska fakulta Univerzita Komenského 16,08 %3 Fakulta zdravotníctva Prešovská univerzita 10,87 %

Tabuľka 7. Najúspešnejšie fakulty kategórie MEDUniverzita Komenského bez vážnejšieho konkurenta.

Pozícia Fakulta Univerzita Index záujmu1 Filologická fakulta - zrušená k 1. 9. 2007 Univerzita Mateja Bela 18,07 %2 Filozofická fakulta Univerzita sv. Cyrila a Metoda 17,73 %3 Fakulta humanitných vied Univerzita Mateja Bela 17,54 %4 Filozofická fakulta Univerzita Konštantína Filozofa 17,22 %5 Filozofická fakulta Univerzita Komenského 15,08 %

Tabuľka 8. Najúspešnejšie fakulty kategórie HUMPrekvapením je prvé miesto už zrušenej Filologickej fakulty UMB.

Pozícia Fakulta Univerzita Index záujmu1 Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva Slov. poľnohospodárska univerzita 15,90 %2 Drevárska fakulta Technická univerzita vo Zvolene 15,36 %3 Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov Slov. poľnohospodárska univerzita 13,03 %

Tabuľka 9. Najúspešnejšie fakulty kategórie AGROZáujem o absolventov zo strany zamestnávateľov je takmer identický pri všetkých univerzitách.

ďalším uchádzačom aj pracovnými skúse-nosťami. Čiastočne je tento predpoklad potvrdený priemerným vyšším vekom absolventov súkromných vysokých škôl (25,5 roka vs. 24,7 v prípade priemerné-ho veku absolventov verejných vysokých škôl).

Súkromné vysoké školy sa neobjavu-jú v samostatných rebríčkoch univerzít a fakúlt, keďže len málokedy sú dostup-né údaje o počtoch absolventov a taktiež počty životopisov absolventov zaradených v databáze sú pre tieto vysoké školy nízke z dôvodu nižšieho počtu absolventov.

2. Hodnotenie z pohľadu fakúlt

2.1 Záujem spoločností o absolven-tov jednotlivých fakúlt

Základom pre komparatívne hodno-tenie úspešnosti fakúlt z pohľadu atrak-tivity absolventov pre zamestnávateľov boli zvolené ako relevantné údaje záujem spoločností o absolventov na základe re-akcií na zadané životopisy, počet evido-vaných absolventov z roku 2006, podiel evidovaných absolventov z roku 2006 na celkovom počte absolventov. Ďalším fak-torom, ktorému bola pri hodnotení fakúlt venovaná pozornosť, bolo zameranie jed-notlivých fakúlt. Najvýraznejší záujem je tradične o absolventov informatických, technických a ekonomických fakúlt.

Porovnávaniu záujmu o absolventov jednotlivých fakúlt dominujú informati-ci. Záujem o tieto pozície vyplýva najmä z dynamického rastu odvetvia.

Mimoriadne zaujímavo v tomto hod-notení vyznieva prítomnosť Fakulty ošet-rovateľstva a zdravotníckych odborných štúdií Slovenskej zdravotníckej univerzity, ktorá sa umiestnila na 9. mieste, ako jedi-ná fakulta z kategórie MED.

Z pohľadu zamestnávateľov je nízky záujem najmä o študentov humanitných odborov a fakúlt.

2.2 Úspešnosť fakúlt podľa kategó-rií/zameraní

Ako už bolo spomenuté, najväčší záu-jem je o absolventov fakúlt vzdelávajúcich informatikov. Metodika ich zaradenia medzi prírodné vedy výrazne ovplyvňuje pozíciu fakúlt kategórií PRIR, ktorá sa tým pádom stala druhým najžiadanejším typom fakulty.

6 ARRA newsletter | máj 2008

Por. Deklarovaný záujem Počet Zaslané žiadosti Počet1 Učiteľ 702 Administratívny pracovník, referent 19192 Administratívny pracovník, referent 653 Asistent 8463 Lektor, školiteľ 441 Obchodný zástupca, obchodník 7734 Asistent 344 Personalista 4575 Vychovávateľ 327 Predavač, predajca 433

Tabuľka 10. Pedagogické fakultyNízky počet reakcií na profesiu učiteľ spôsobuje najmä nízky počet ponúk.

Por. Deklarovaný záujem Počet Zaslané žiadosti Počet1 Administratívny pracovník, referent 759 Administratívny pracovník, referent 2 6402 Učiteľ 615 Asistent 1 5173 Prekladateľ 607 Obchodný zástupca, obchodník 9994 Lektor, školiteľ 511 Sekretárka 6415 Asistent 489 Personalista 566

Tabuľka 11. Filozofické fakultyZáujem o všeobecné pozície, keďže ponuka špecifických pozícií je limitovaná.

Por. Deklarovaný záujem Počet Zaslané žiadosti Počet1 Programátor 784 Administratívny pracovník, referent 1 2392 Elektrotechnický inžinier 555 Programátor 9413 IT konzultant 429 Účtovník 5794 Finančný analytik 367 Obchodný zástupca, obchodník 5595 Projektový manažér 278 Asistent 496

Tabuľka 12. IT fakultyNapriek širokej ponuke IT pozícií je prekvapujúci vysoký počet žiadostí na nešpecifické pozície.

Por. Deklarovaný záujem Počet Zaslané žiadosti Počet1 Konštruktér 1 066 Obchodný zástupca, obchodník 1 2222 Strojný inžinier 1 012 Technológ 1 1613 Technológ 735 Konštruktér 9524 Projektový manažér 338 Strojný inžinier 7715 Procesný inžinier 317 Obchodný manažér 667

Tabuľka 13. Strojárske fakultyOdbornosť využívajú najmä v strojárskych profesiách.

Por. Deklarovaný záujem Počet Zaslané žiadosti Počet1 Stavebný inžinier 616 Projektant 4842 Projektant 504 Stavebný inžinier 4733 Projektový manažér 246 Architekt 2774 Stavbyvedúci 225 Projektový manažér 2695 Stavebný technik 189 Administratívny pracovník, referent 204

Tabuľka 14. Stavebné fakultyVychovávajú najviac absolventov, ktorí chcú pracovať v odbore.

Por. Deklarovaný záujem Počet Zaslané žiadosti Počet

1 Administratívny pracovník, referent 237 Medicínsky/Farmaceutický reprezent-ant 739

2 Medicínsky/farmaceutický reprezent-ant 236 Administratívny pracovník, referent 656

3 Zdravotná sestra 198 Obchodný zástupca 4914 Sociálny pracovník 167 Asistent 2875 Personalista 141 Predavač, predajca 246

Tabuľka 15. Zdravotnícke fakultyProfesia lekára sa do prvej päťky nedostala.

Pri použití presnejšieho triedenia fa-kúlt podľa zameraní je jednoznačne vidieť dominujúci záujem o absolventov infor-matiky, súčasný prudký rast stavebníctva napomáha aj záujmu o absolventov sta-vebných fakúlt

V prieskume boli vyhodnotené aj fa-kulty s najvyšším záujmom zamestnávate-ľov podľa jednotlivých kategórií. Počet fa-kúlt v jednotlivých tabuľkách bol zvolený tak, aby neprekročil polovicu počtu fakúlt v danej kategórii.

3. Záujem o pozície

V prípade filozofických, spoločenských a pedagogických fakúlt má vzdelanie pre študentov a zamestnávateľov skôr signali-začnú hodnotu, teda poznatky z univerzi-ty nie sú v praxi často využívané. Väčšina absolventov týchto fakúlt sa uchádza o pozície ako administratívny pracovník, re-ferent, sekretárka – pozície, kde špecifické vzdelanie nie je nevyhnutné. Z toho mož-no usudzovať, že zamestnávateľom nejde priamo o vzdelanie týchto absolventov, ale berú ho ako preukázanie inteligencie a rozhľadu, alebo ich najímajú, pretože ich je veľa a nemajú sa kde priamo uplatniť (v prípade menej atraktívnych pozícií).

Absolventi väčšiny fakúlt deklarovali spoločný záujem o viacero pozícií, ako napr. personalista, projektový manažér, obchodný manažér. Rovnako často však medzi voľbami figurovali aj menej atrak-tívne pozície, o ktoré sa uchádzajú aj ab-solventi stredných škôl – administratívny pracovník, referent alebo účtovník. Pre porovnanie by bolo zaujímavé zistiť, aká je korelácia medzi kvalitou školy a uchá-dzaním sa o tieto „všeobecné“ pozície, a zistiť, či sa študenti zo slabších škôl hlásia na v priemere horšie pozície.

Záujem absolventov z jednotlivých fakúlt a univerzít o prácu v odbore, prí-padne mimo neho, najlepšie vidieť z kom-binácie ukazovateľov typ vysokej školy a deklarovaný záujem o pozície.

Deklarovaný záujem o pozície vychá-dza z údajov uvedených v životopisoch, kde uchádzači môžu uviesť, v akých po-zíciách by chceli pracovať. Tento údaj bol porovnávaný s tým, na aké pracovné ponuky absolventi zasielali žiadosti o za-mestnanie (zaslané žiadosti). Jednotlivé čísla udávajú počty absolventov daných fakúlt, ktorí v životopise deklarovali zá-ujem o uvedenú pozíciu, resp. počet žia-

ARRA newsletter | máj 2008 7

Por. Deklarovaný záujem Počet Zaslané žiadosti Počet1 Právnik 810 Právnik 1 3772 Advokátsky koncipient 328 Administratívny pracovník, referent 6593 Radca 127 Asistent 3334 Administratívny pracovník, referent 127 Advokátsky koncipient 2965 Exekútor 86 Obchodný zástupca, obchodník 289

Tabuľka 16. Právnické fakultyPrávnici chcú takmer výlučne pracovať ako právnici.

Por. Deklarovaný záujem Počet Zaslané žiadosti Počet1 Ekonóm 1 923 Administratívny pracovník, referent 6 5632 Finančný analytik 1 566 Obchodný zástupca, obchodník 4 0083 Administratívny pracovník, referent 1 423 Asistent 3 4534 Marketingový pracovník 1 281 Obchodný manažér 2 8615 Marketingový manažér 846 Účtovník 2 300

Tabuľka 17. Ekonomické fakultyFinančný sektor dokáže poskytnúť dostatok špecifických pozícii pre absolventov ekonomických fakúlt.

Por. Deklarovaný záujem Počet Zaslané žiadosti Počet1 Administratívny pracovník, referent 502 Administratívny pracovník, referent 1 2832 Učiteľ 466 Obchodný zástupca, obchodník 1 0753 Ekológ, environmentalista 402 Predavač, predajca 6414 Výskumný a vedecký pracovník 335 Asistent 521

5 Asistent 253 Medicínsky/farmaceutický reprezent-ant 499

Tabuľka 18. Fakulty prírodných viedPo oddelení informatikov je najvyšší záujem o administratívne a obchodnícke pozície.

Por. Deklarovaný záujem Počet Zaslané žiadosti Počet

1 Administratívny pracovník, referent 237 Medicínsky/Farmaceutický reprezent-ant 739

2 Medicínsky/farmaceutický reprezent-ant 236 Administratívny pracovník, referent 656

3 Zdravotná sestra 198 Obchodný zástupca 4914 Sociálny pracovník 167 Asistent 2875 Personalista 141 Predavač, predajca 246

Tabuľka 19. Zdravotnícke fakultyProfesia lekára sa do prvej päťky nedostala.

Por. Deklarovaný záujem Počet Zaslané žiadosti Počet1 Technológ 1 486 Technológ 2 0082 Konštruktér 500 Obchodný zástupca, obchodník 1 8493 Administratívny pracovník, referent 400 Administratívny pracovník, referent 1 8114 Strojný inžinier 398 Asistent 1 0085 Chemický inžinier 381 Obchodný manažér 911

Tabuľka 20. Technologické fakultySituácia podobná ako pri strojárskych fakultách, vzdelanie motivuje absolventov k tomu, aby zostávali v odbore.

Por. Deklarovaný záujem Počet Zaslané žiadosti Počet1 Administratívny pracovník, referent 232 Administratívny pracovník, referent 4522 Asistent 158 Obchodný zástupca, obchodník 2543 Projektový manažér 152 Asistent 2014 Referent 136 Projektový manažér 1945 Radca 107 Obchodný manažér 172

Tabuľka 21. Spoločenské fakultyPotvrdený záujem o administratívne a obchodnícke pozície. Z výsledkov vidieť, že absolventi sa po skončení vysokej školy hľadajú.

dostí zaslaných absolventmi daných fakúlt na ponuky s uvedenou pozíciou.

Záver

Zhodnotenie fakúlt z pohľadu záujmu zamestnávateľov, ale zároveň aj z pohľa-du úspešnosti ich absolventov, ukázalo výrazné rozdiely medzi jednotlivými vy-sokými školami. Konkurenčné prostre-die spôsobilo, že vysoké školy, ktoré sú zamerané na teoretické vedomosti, majú menej výrazne profilovaných absolven-tov a aj miera záujmu podnikateľského prostredia a zamestnávateľov je nižšia ako pri vysoko špecializovaných absolventoch (informatikoch, strojárskych a stavebných inžinieroch). Záujem zamestnávateľov je ovplyvnený aj rozvojom daného odvetvia, a práve informatika, stavebníctvo a stro-jársky priemysel patrí medzi najrýchlejšie rastúce odvetvia.

Nižší záujem o absolventov humanit-ných smerov je spôsobený aj neexistenciou štandardného trhu práce v niektorých seg-mentoch (zdravotníctvo a školstvo) a poč-tom absolventov humanitných smerov, ktorý prekračuje dopyt po zamestnancoch s konkrétnym zameraním. Táto situácia núti absolventov humanitne zameraných vysokých škôl uchádzať sa o prácu aj v profesiách, ktoré nesúvisia priamo s ich smerom štúdia.

8 ARRA newsletter | máj 2008

Financovanie vysokých škôl je pomerne náročné. Príspevok zo štátneho rozpočtu na vysoké školy pripadajúci na jedného zamest-naného občana Slovenska je niečo vyše 4000 Sk ročne a v krajinách s vyššou životnou úrovňou je to ešte viac.

Štátne inštitúcie sa preto zaujímajú o to, či sú vysoké školy efektívne a či sú prostried-ky na financovanie vysokých škôl vynaložené efektívne. Ak má byť vysoká škola alebo urči-tá fakulta efektívna a zaujímavá pre maturan-tov, musí spĺňať viacero podmienok. Jej ab-solventi by mali nájsť zamestnanie v odbore, ktorý vyštudovali, len málo z nich by malo byť nezamestnaných a mali by mať dobré ná-stupné platy (to je zaujímavé najmä pre ma-turantov). Na Slovensku je v súčasnosti jed-na z týchto podmienok splnená – máme len veľmi málo absolventov vysokých škôl, ktorí sú nezamestnaní dlhšie ako 6 mesiacov. O ďalších faktoch nemáme informácie založené na systematickom a štatisticky relevantnom prieskume.

V niektorých krajinách sa takéto priesku-my uskutočňujú. Napríklad v Anglicku vý-sledky prieskumu zverejňuje agentúra HESA a dajú sa nájsť v publikáciách určených matu-rantom a širšej verejnosti. Jednou z takýchto publikácií je „The Good University Guide“. Niektoré informácie sa dajú nájsť na stránke http://www.thegooduniversityguide.org.uk; na ilustráciu tu 2 z nich uvedieme:

- Percento absolventov, ktorí nepracujú v odbore, ktorý vyštudovali: stomatológia 0%, medicína 0 %, ošetrovateľstvo 1 %, veteri-nárska medicína 5 %, stavebné inžinierstvo 6 %, farmakológia a farmácia 6 %, chemické inžinierstvo 9 %, vzdelávanie 15 %, fyzika a astronómia 20 %, ekonómia 20 %, filozofia 32 %, história 35 %, psychológia 45 %. Ten-

to stručný prehľad je len ilustratívny a neza-hŕňa všetky odbory. Poznamenajme tiež, že absolventi, ktorí pokračujú v PhD. štúdiu vo svojom odbore, sú započítaní k tým, ktorí vo svojom odbore pracujú.

- Nástupné platy absolventov. Vo Veľkej Británii sa platy uvádzajú v librách za rok. Aby sme sa v nich lepšie orientovali, uvá-dzame ich v nasledujúcom v Sk za mesiac, pričom prepočítavame libru na Sk v súčas-nom kurze, ktorý je približne 41 Sk za libru. Čísla, ktoré uvádzame, sú len ilustratívne a orientačné a obsahujú len niekoľko odborov: medicína (106-tisíc Sk), ekonómia (79-tisíc Sk), počítačové vedy (69-tisíc Sk), vzdeláva-nie (66-tisíc Sk), filozofia (66-tisíc Sk), ché-mia (63-tisíc Sk).

Na citovanej stránke možno nájsť aj ná-stupné platy absolventov odborov, ktorí si našli prácu mimo odboru, ktorý vyštudovali – ukazuje sa, že sú asi o štvrtinu nižšie.

Súčasný trh práce na Slovensku absor-buje prakticky všetkých absolventov vyso-kých škôl. O niekoľko rokov to ale nemusí byť pravdou a pre maturantov budú veľmi potrebné podobné údaje pri výbere vysokej školy a fakulty, na ktorej budú študovať.

Vzhľadom na to, že na Slovensku ne-máme podrobné štatistické údaje, sme veľ-mi radi, že v tomto čísle ARRA newslettra môžeme uverejniť prehľad dát získaných na základe analýzy údajov z portálu Profesia.sk, ktorí mnohí absolventi využívajú pri hľadaní zamestnania. Autorom štúdie je Mgr. Dali-bor Jakuš.

Pri údajoch za rok 2006 sa ukázalo, že portál Profesia.sk využil v priemere kaž-dý tretí absolvent vysokej školy, pričom pri technologických, strojárskych a informa-tických odboroch dosiahol tento podiel až

Poznámky k príspevku Dalibora Jakuša

Prof. Ján PišútARRA

35%, v prípade zdravotníckych, teologic-kých a umeleckých a pedagogických odbo-roch sa pohyboval medzi 10 – 20 %. V prí-pade druhej zo spomínaných skupín vidno, že prevažná väčšina absolventov používala iné cesty pri hľadaní svojho zamestnania. Zo štatistického hľadiska výber „respondentov“ (absolventov, ktorí zaslali svoj štruktúrovaný životopis na portál Profesia.sk) nebol náhod-ný. Medzi „respondentov“ boli zaradení tí absolventi, ktorí si nenašli zamestnanie inou cestou a rozhodli sa využiť možnosti ponú-kané portálom. Kritický čitateľ si musí kvôli spresneniu ku každému výsledku v materiáli v tomto čísle ARRA newslettra pridať slová „z hľadiska portálu Profesia.sk“.

Aj keď výsledky založené na analýze dát z uvedeného portálu nemajú validitu systema-tického štatistického výskumu založeného na reprezentatívnej a náhodnej vzorke absolven-tov jednotlivých univerzít a fakúlt, považuje-me ich za veľmi zaujímavé. Sú zaujímavé aj preto, že sú určite prvou lastovičkou v oblasti prieskumu zamestnávania absolventov vyso-kých škôl a fakúlt. Dúfame, že Profesia bude pokračovať v analýzach svojich údajov a že viaceré z nich skoro zverejní.

Bolo by veľmi užitočné, keby prieskumy zamestnávania absolventov uskutočňovali aj priamo riadené organizácie ministerstva školstva, univerzít a ich fakulty. Podobné prieskumy sú nákladné a vyžadovali by si niekoľko miliónov Sk. Pri celkových nákla-doch na vysoké školy v oblasti vyše desiatich miliárd Sk to však nie je priveľa.

Napokon ešte niekoľko osobných po-známok. Pri čítaní tohto materiálu som nie-koľkým miestam dobre nerozumel a možno budú mať podobné problémy aj niekto-rí čitatelia. Uvediem tu stručne niekoľko podrobností, ktoré som sa naučil pri rozho-vore s autorom analýzy.

V tab. 1 sa používa „Index záujmu“. Je to podiel, ktorý má v menovateli počet živo-topisov, ktoré na portál zašlú záujemcovia o zamestnanie a v čitateli má počet životopi-sov, ktoré niektorá z firiem označí ako zau-jímavý.

V tab. 2 v poslednom stĺpci je uvedený opäť „Index záujmu“.

V tab. 10 je v ľavej časti „Deklarovaný záujem“ uvedené to, čo ako záujem uviedol absolvent, ktorý zaslal svoj štruktúrovaný životopis na portál. V pravej časti tejto ta-buľky sú uvedené ponuky firiem, na ktoré reagoval absolvent tým, že na adresu ponuky danej firmy zaslal svoj životopis. V ľavom aj v pravom stĺpci je uvedených 5 najčastejších pracovných oblastí.

Ostatné už ponechávame na čitateľa.

ARRA newsletter | máj 2008 9

Októbrová téma ARRA newslettra „Ha-bilitácie a inaugurácie“ (október 2007, číslo 4, ročník 1 – pozn. red.) je nielen aktuálna, ale podľa mojej mienky pálčivá téma. Mala by byť predmetom vážnych úvah, rozhovorov a najmä hľadania riešení a východísk kom-petentnými, aby sa nemuselo konštatovať, že „nie je docent ako docent, nie je profesor ako profesor“. Týmto konštatovaním vlastne kapitulujeme pred principiálnym riešením problému. Je to síce ľudské, ale nevedecké. Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v § 76 ods. 7 zreteľne definuje požiadavky na profesora – aby „ovplyvnil vývoj dané-ho študijného odboru vytvorením vedeckej školy, alebo originálnej všeobecne uznáva-nej skupiny, ktorá nadväzuje na jeho pub-likované vedecké práce, objavy a vynálezy“, resp. v písmene c) „je v danom študijnom odbore uznávanou vedeckou osobnosťou, jeho vedecké práce dosiahli aj medzinárod-né uznanie“. Tieto požiadavky vedecké rady univerzít „premieňajú“ do scientometrických údajov, vyjadrujúcich väčšinou kvantitatív-ny miesto kvalitatívneho parametra. Aj keď jednotlivé kritériá na získanie vedecko-pe-dagogických titulov sú formálne nastavené kvalitne (keďže ich môže skontrolovať akre-ditačná komisia), problém vidím v tom, že o splnení či nesplnení vyššie uvedených zásad rozhoduje príslušná vedecká rada. Počas vý-konu akademických funkcií som bol členom viacerých vedeckých rád a zúčastnil som sa desiatok inauguračných konaní. Väčšinou všetky boli úspešne, keď nie na prvýkrát, tak určite na druhýkrát. Niekedy však inau-

guranti nespĺňali ani základné, minimálne deklarované kritériá. Je na akreditačnej ko-misii, aby dodržiavanie kritérií aj pravidelne preverovala. Akreditačná komisia (v čase ria-denia AK prof. Kačalom, prof. Bukovským, či zásadných a principiálnych postojov prof. Urbana) pravidelne hodnotila úroveň fakúlt slovenských univerzít, ako aj plnenie kritérií habilitačných a inauguračných konaní. Sú známe aj prípady, keď pozastavila univerzite právo priznávať vedecko-pedagogické tituly. V poslednom období som sa s týmto postu-pom AK osobne nestretol.

Občasným „náhradným“ riešením (pre menej kvalitných uchádzačov o titul pro-fesor) býva „únik“ na niektorú z českých univerzít. Táto cesta je o to schodnejšia, že inaugurant nemusí ovládať žiadny cudzí ja-zyk, čo si osobne u profesora v súčasnosti ani neviem predstaviť, keďže v Čechách sa ešte dohovorí aj po slovensky a ako na „cudzinca“ sa naň niekedy kladú nižšie nároky na splne-nie daných kritérií. Počul som aj o prípade, keď sa to považovalo za tzv. „priateľskú vý-pomoc“. Keďže kritériá na profesora nie sú nízke, nezainteresovaný očakáva, že priznanie titulu je spojené so splnením uvedených kri-térií, preto profesor je v spoločnosti váženou osobnosťou, vzbudzujúci všeobecnú autoritu a uznanie. Na Slovensku, vychádzajúc z tra-dície, profesorov menuje najvyššia štátnická autorita – prezident republiky. O to je ich au-torita vyššia, postavenie vážnejšie a osobnosť dôležitejšia. Z tohto pohľadu treba všeobecne súhlasiť s názormi autorov článkov v ARRA newslettri, najmä s odporúčaniami p. prof.

K habilitáciáma inauguráciám

Prof. Dr. Ing. Imrich Okenka, PhDrektor SPU 1999 – 2006

Horvátha. Bolo by možno vhodné aplikovať vo svete známy systém dvoch úrovní profe-sorov, teda „miestneho“, s platnosťou titulu v danom čase a na danom mieste a len počas pedagogického výkonu na danej univerzite, a všeobecne uznávaného, ktorého by menoval prezident republiky a titul by prideľovala sil-ná, nezávislá, možno aj medzinárodná inšti-túcia. Priznanie titulu profesor by nemal byť „výslužný“, ale „záslužný“ akt, teda mal by sa priznať len tomu, kto náročné kritéria aj prakticky naplní. Viem, že táto cesta je ťažko schodná, keďže je záujmom univerzít mať čo najviac profesorov, keďže sú garantmi študij-ných programov a do určitej miery sú aj no-siteľmi dotačných finančných prostriedkov, teda zabezpečujú to, z čoho univerzity žijú, resp. prežívajú.

arra newsletter

www.arra.sk

číslo 3, ročník 2, rok 2008

issn 1337-3471

šéfredaktor:ján pišút

vydáva:© akademická rankingová a ratingová agentúrai. bukovčana 16, bratislava(korešpondenčná adresa:arra, partizánska 2, 811 03 bratislava 1)

arra newsletter je recenzovaný.

informácia pre prispievateľov:svoje príspevky, námety a komentáre môžete zasielať e-mailom na adresu arra@arra.sk(v predmete správy uveďte „newsletter“).akceptujeme príspevky vo formáte ms Word, resp. kompatibilnom. nevyžiadané príspevky sa nevracajú.foto: flickr.com

Články prezentujú názory autorov, ktoré nemusia nutne odzrkadľovať názory redakcie newslettera arra.

Názory našich čitateľov