Neoklasické a moderné teórie medzinárodného obchodu
-
Upload
tomas-dudas -
Category
Education
-
view
705 -
download
5
Transcript of Neoklasické a moderné teórie medzinárodného obchodu
doc. Ing. Tomáš Dudáš, PhD.
Štruktúra prednáškyHeckscherova-Ohlinova teorémaLeontiefov paradoxTeoréma o vyrovnávaní cien výrobných
faktorovStolperova-Samuelsonova teorémaRybczynského teorémaHolandská chorobaLinderova teória dopytuTeórie produktu a inovácií
Heckscherova-Ohlinova teoréma - úvod
Veľkým nedostatkom teórie komparatívnych výhod je jej zohľadňovanie iba jedného výrobného faktora – práce
V reálnom svete treba vziať do úvahy vybavenosť krajiny výrobnými faktormi
Túto myšlienku do medzinárodnej ekonómie zaviedi dvaja švédski ekonómovia – Eli Heckscher a Bertil Ohlin
Eli Hekscher a Bertil OhlinEli Hekscher (1879-1952)
Švédsky ekonomický historik a teoretik v oblasti medzinárodného obchodu
Dôležitý článok – Dôsledky zahraničného obchodu na distribúciu príjmov
Bertil G. Ohlin (1899-1979)Významý švédsky ekonóm a politik – nositeľ
Nobelovej ceny za ekonómiu v roku 1977Medziregionálny a medzinárodný obchod
Teoretické predpoklady modelu – zhodné s klasickými modelmi
• Všetky subjekty sa správajú racionálne• Neexistuje peňažná ilúzia• Existujú iba dve krajiny a dva statky• Vybavenosť výrobnými faktormi je konštantná a
výrobné faktory sú plne využité • Náklady výroby sú konštantné• Výrobné faktory sú plne mobilné v rámci krajiny, ale
sú medzinárodne nemobilné• Existuje dokonalá konkurencia• Saldo zahraničného obchodu krajín v modeli je
nulové• Zahraničný obchod je plne liberalizovaný• Neexistujú dopravné náklady a ani vedecko-
technický pokrok
Teoretické predpoklady modelu – nové predpoklady
Existujú dva výrobné statky – práca a kapitál
Technológie sú v oboch krajinách rovnaké
Vyrábané tovary majú rozdielnu faktorovú náročnosť
Krajiny majú rozdielnu faktorovú hojnosť
Spotrebitelia majú rovnaké preferencie
Heckscherova-Ohlinova teoréma - podstata
Komparatívne náklady krajín závisia od nákladov výroby
Náklady výroby záležia primárne od cien výrobných faktorov
Zo zákona dopytu a ponuky vyplýva, že výrobný faktor, ktorý je v krajine hojný, bude v krajine aj relatívne lacní (a naopak)
Výrobné náklady budú teda nízke, ak sa statok vyrába s veľkým využitím lacného – hojného výrobného faktora.
Heckscherova-Ohlinova teoréma - podstata
Krajina bude mať komparatívnu výhodu vo výrobe, a teda bude exportovať ten statok, ktorý je faktorovo intenzívny na ten výrobný faktor, ktorý je v danej krajine hojný
Preto HOT nazývame aj teóriou vybavenosti výrobnými faktormi
Heckscherova-Ohlinova teoréma - príklad
Vybavenosť Írska a Svazijska výrobnými faktormi
Na zhodnotenie faktorovej hojnosti použijeme porovnanie relatívnej faktorovej vybavenosti K/L
Írsko: 124 mld./3,1 mil. = 40 000 USDSvázijsko: 5,6 mld./0,8 mil. = 7000 USD
Leontiefov paradoxV období okolo druhej svetovej vojny bola HOT
považovaná za nespochybniteľný model medzinárodného obchodu
No v roku 1953 Wassily Leontief šokoval vedeckú verejnosť , keď na báze testu exportov importov USA dospel k záveru, že zahraničný obchod USA prebieha presne v protiklade s HOT
Leontieff bol pritom v tom čase jeden z najuznávanejších ekonómov sveta
Výsledok testu – americké importy sú viac kapitálovo nárošné ako americké exporty (USA bola pritom v tom čase krajinou hojnou na kapitál)
Leontiefov paradox – možné vysvetlenia
Leontief – paradox spôsobuje rozdielna produktivita práce v USA a inde
Alternatíva 1 – Štrukturálne problémy v Leontiefovom výpočteNevhodne zvolený bázický rokNeexistujúce štatistiky faktorovej hojnostiVylúčenie tovarov, ktoré USA nevyrábaRozličná faktorová intenzívnosť výrobyPorovnanie nesprávnych veličín
Leontiefov paradox – možné vysvetleniaAlternatíva 2 – otázky ľudského kapitáluAlternatíva 3 – neuvažovanie o prírodných
zdrojochAlternatíva 4 – neplatnosť predpokladu HOT o
rovnakých preferenciáchAlternatíva 5 – preferencia domácich produktovAlternatíva 6 – rozdielne technológieAlternatíva 7 – existencia protekcionistických
opatrení v medzinárodnom obchodeAlternatíva 8 - dopravné náklady
Teoréma o vyrovnávaní cien výrobných faktorov
Paul Samuelson – jeden z najvšestrannejších ekonómov 20. storočia
Jeho teoréma – Pri zachovaní predpokladov HOT medzinárodný obchod vedie k medzinárodnému vyrovnávaniu cien výrobných faktorov
Samozrejme – v reálnom svete nikdy neočakávame úplné vyrovnanie cien výrobných faktorov (odbory, minimálna mzda, bariéry obchodu)
Stolperova-Samuelsonova teorémaVýznamné rozšírenie Heckscherovej-Ohlinovej
teorémy
Základná myšlienka – pri zachovaní predpokladov HOT je slobodný obchod prospešný pre vlastníkov hojného výrobného faktoru a neprospešný pre vlastníkov druhého výrobného faktoru
Ide o výrazný odklon od klasických teórií medzinárodného obchodu, ktoré tvrdili, že výmena je prospešná pre každého
Stolperova-Samuelsonova teoréma - dôkaz
Vychádzajme z analytických dôkazov uvedených pri teoréme o vyrovnávaní cien výrobných faktorov.
Ukázali sme si, že zapojením do medzinárodného obchodu rastie cena hojného výrobného faktora a klesá cena menej hojného výrobného faktora. Výrobcovia používajúci drahú prácu v krajine A sú vystavení konkurencii výrobcov využívajúcich lacnú prácu v krajine B.
Medzinárodná konkurencia tak (aj keď neexistuje cezhraničná mobilita práce!) tlačí na pokles miezd v krajine A. To je umožnené faktom, že dopyt po výrobných faktoroch je odvodený dopyt, závislý na dopyte po statkoch vyrábaných týmito výrobnými faktormi, ktorý je zas závislý na cenách týchto statkov.
Stolperova-Samuelsonova teorémaMá významné praktické implikácie
Vysvetľuje, prečo vystupujú niektoré spoločenské skupiny proti liberalizácii zahraničného obchodu a iné za ňu naopak lobujú
Napr. odbory v hospodársky vyspelých štátoch vs. vlastníci kapitálu
Rybczynského teoréma1955 – Tadeusz Rybczynsky
Základná myšlienka – Pri konštantných svetových cenách, ak v krajine vzrastie zásoba jedného výrobného faktora a zásoba druhého zostane nezmenená, krajina bude produkovať viac statku intenzívneho na výrobný faktor, ktorého zásoba vzrástla, a menej statku intenzívneho na druhý výrobný faktor
Toto má významné implikácie pre kvalitu zapojenia krajiny do medzinárodného obchodu. Vedie nás totiž k záveru, že krajiny s nízkou mierou úspor budú vyrábať a vyvážať hlavne pracovne náročné statky (a naopak).
Medzinárodný obchod a Holandská chorobaPojem sa po prvý krát objavil v roku 1977 v
časopise The EconomistAutori ním označili pokles priemyselnej
produkcie Holandska ako dôsledok objavenia ložísk zemného plynu v roku 1959
Holandská choroba je situácia, keď zvýšenie ťažby a využívania nerastných surovín v ekonomike vedie k poklesu vo výrobe a exporte iných odvetví – teda k dezindustrializácii
Holandská choroba – možnosti vzniku
Náhly objav veľkých zásob nerastných surovín
Významný nárast svetovej ceny vyvážaných nerastných surovín
Exogénny technologický pokrok v určitom odvetví
Holandská choroba – mechanizmus vzniku
1. Zvýšenie exportných príjmov2. Konvertovanie časti príjmov na domácu
menu3. Zhodnotenie domácej meny4. Zhoršenie konkurencieschopnosti
tradičného exportného sektora5. Zníženie výroby v tradičnom exportnom
sektore, presun zamestnancov do vysoko ziskového sektora, možné zvýšenie nezamestnanosti
Holandská choroba – príkladyŠtáty subsaharskej Afriky zameraných na
ťažbu nerastných surovín (Nigéria, Sierra Leone)
Ropné štáty vo všeobecnosti
Pozitívny príklad – Indonézia, Nórsko
Linderova teória dopytuPrvá hypotéza vysvetľujúce existenciu
vnútroodvetvového obchodu medzi krajinami
Vnútroodvetvový obchod – charakterizuje podobnosť exportnej a importnej štruktúry štátov
Podľa Lindera sú príčinou medzinárodného vnútroodvetového obchodu rozdielne preferencie spotrebiteľov
Základná myšlienka – Čím podobnejšia je štruktúra dopytu dvoch štátov, tým je väčší potenciál na rozvoj ich vzájomného obchodu
Linderova teória dopytu
Linder prichádza k záveru – že komparatívne výhody vo výrobe priemyselných statkov sú čiastočne náhodné, ale po istom čase od spustenia obchodu sa vďaka úsporám z rozsahu a vďaka úlohe marketingu stabilizujú
Teórie produktu a inováciíTeória imitačnej medzery
Posner – príčinou MO sú rozdielne technológieImitačná medzera – časové obdobie od spustenia
výroby v inovátorskej krajine do jeho úspešného napodobnenia v iných krajinách
Teória medzinárodného životného cyklu výrobku1966 – Raymond Vernon3 základné etapy – fáza nového produktu, fáza
dospievania produktu a fáza štandardizácie produktu
Teórie produktu a inováciíTeória technologického cyklu (1995)
Životný cyklus sa netýka iba hotových výrobkov, ale aj samotných technológií výroby
4 základné etapy medzinárodného technologického cyklu
Model lietajúcich husíKaname AkamatsuVysvetľuje mechanizmus priemyselného rozvoja
krajín a proces dobiehania stupňa industrializácie