NÝ MANA”MENT Hodnotenie predmetu UK BA/4roc... · 2008 8·111·000 Cena kapitÆlu (WACC): 11,5%...

Ľ. �lahor Finančný mana�ment (7. semester, 2005/2006)

1

FINANČNÝ MANA�MENT

Predná�a: Doc. RNDr. Ing. Ľudomír �lahor, CSc.

Kód predmetu: GMMSO 100

ECTS kredity: 6

Hodiny tý�denne: 4

Spôsob hodnotenia: P,S

Odporúčané zaradenie:rok: 4semester: 7


2

Hodnotenie predmetu

priebe�né hodnotenie (P):• účasť na cvičeniach je povinná• najviac 1 absencia, opakovaná neprítomnosť (PN a

pod.) bude rie�ená individuálne s cvičiacim• poslucháč (-ka) mô�e získať najviac 40 bodov

– aktívna účasť na cvičeniach– kontrolný test v priebehu semestra

• minimálny počet bodov, potrebných pre získanie zápočtu: 28 bodov (70%)

skú�ka (S):• maximálny počet bodov: 60 (písomný test)


3

Hodnotenie predmetu pre tých, ktorí majú I�P

priebe�né hodnotenie (P), skú�ka (S):• spolu maximálny počet bodov: 100 (písomný test)


4

Obsah predmetuAnalýza peňa�ných tokov projektovAnalýza rizík a optimálny kapitálový rozpočetDlhodobé finančné plánovanieÚvod do teórie a praxe kapitálových �truktúrDividendová politikaZdroje dlhodobého financovaniaMana�ment obe�ných aktív (obe�ného majetku)Mana�ment peňa�ných prostriedkov v hotovosti (cash

management)Mana�ment zásobMonitoring a mana�ment pohľadávokKrátkodobé financovanieCyklus konverzie peňa�ných prostriedkov v hotovostiOdhad optimálnej hladiny zásob


5

Analýza peňa�ných tokov projektov


6

Analýza peňa�ných tokov projektov

! odhad vý�ky peňa�ných tokov! náhrada jedného projektu iným projektom! hodnota mana�érskej opcie projektu! vzájomne sa vylučujúce projekty, ktoré majú nerovnakú

�ivotnosť! hodnota predčasného ukončenia projektu! inflačné vplyvy


7

Identifikácia relevantných peňa�ných tokov projektu

Rozhodujúcimi peňa�nými tokmi projektu sú prírastkové(dodatkové) peňa�né toky, ku ktorým dochádza vtedy, ak sa podnik rozhodne tento projekt prijať:CFt-projektu = firemné CFt s projektom - firemné CFt bez

projektu


8

Identifikácia prevádzkových peňa�ných tokov počas �ivotnosti projektu - príklad

280400680čistý prevádzkový CF (netoperating CF=NOCF) = NOI+odpisy

180300480zisk po zdanení (netoperating income = NOI)

120200320dane (40%)300500800zisk pred zdanením

100100200odpisy200400600náklady60010001600tr�by

zmenabez projektus projektom


9

Ďal�ie faktory, ktoré ovplyvňujúpeňa�né toky projektu

! časovanie (timing) peňa�ných tokov• vo väč�ine prípadov predpokladáme, �e peňa�né

toky sú generované na konci časových období! oportunitné náklady

• niektoré aktíva, ktoré bude projekt vyu�ívať (napr. pozemky), by bolo mo�né na trhu speňa�iť

! vplyv na iné projekty (tzv. �kanibalizácia�)• peňa�né toky paralelných projektov sa mô�u

vzájomne ovplyvňovať! daňové vplyvy

• odpisové pravidlá


10

Čistý prevádzkový kapitál a jeho zmeny

! nový projekt vyvolá spontánny nárast niektorých polo�iek súvahy:

• zásoby• pohľadávky z obchodného styku• záväzky z obchodného styku• ostatné záväzky• atď.čistý prevádzkový kapitál (net working capital) = obe�né

aktíva (obe�ný majetok) � krátkodobé záväzky! po ukončení projektu sa po�iadavky na prevádzkový

kapitál vrátia na pôvodnú hodnotu (pred spustením projektu)


11

Analýza peňa�ných tokov � príklad (investičné výdavky)

25´800´00020´600´0004´000´0001´200´000investície celkom

6´600´0006´600´00000prev.kapitál

19´200´00014´000´0004´000´0001´200´000spolu

10´000´00010´000´00010´000´00000stroje

8´000´0008´000´0004´000´0004´000´0000budovy

01´200´000001´200´000pozemky

základ2004-2006200620052004stále aktíva

odpisovýnákladyrokrokrok


12

Analýza peňa�ných tokov � príklad (zostatky: rok 2012)

čistý cash flow zo zostatkov: 1´5000´000 + 3´272´000 + 1´200´000 = 5´972´000

1´200´0003´272´0001´500´000zostatková hodnota minus dane800´000(2´272´000)200´000dane

2´000´000(5´680´000)0zisk, resp. strata00500´000kapitálový výnos06´680´0001´200´000účtovná hodnota (2012)

10´000´0008´000´0000odpisový základ (2006)10´000´0008´000´0001´200´000začiatočná investícia

2´000´0001´000´0001´700´000zostatková (trhová) hodnotastrojebudovypozemky


13

24´172´5178´554´3608´143´1237´996´7208´111´0007´202´000CF spolu5´972´000zostatk. hodnota8´832´000(501´000)(471´000)(444´000)(420´000)(396´000)investície NWC9´368´5179´055´3608´614´1238´440´7208´531´0007´598´000čistý prev. CF

840´0001´340´0001´440´0002´140´0003´440´0002´120´000+ odpisy8´528´5177´715´3607´174´1236´300´7205´091´0005´478´000NOI5´685´6785´143´5744´782´7494´200´4803´394´0003´652´000dane (40%)

14´214´19512´858´93411´956´87210´501´2008´485´0009´130´000EBT600´0001´100´0001´200´0001´900´0003´200´0002´000´000odpisy (stroje) 240´000240´000240´000240´000240´000120´000odpisy (budovy)

10´705´80510´099´8169´528´1288´988´8008´480´0008´000´000fixné náklady47´840´00045´126´25042´575´00040´170´00037´895´00035´750´000variab.náklady73´600´00069´425´00065´500´00061´800´00058´300´00055´000´000tr�by spolu

2´9442´7772´6202´4722´3322´200cena (1 ks)25´00025´00025´00025´00025´00025´000tr�by (ks)

201220112010200920082007roky


14

Analýza peňa�ných tokov � príklad (konsolidované peňa�né toky

2004-2012)

12´075´384NPV:24´172´5172012

17,9%MIRR:8´554´3602011

25,1%IRR:8´143´1232010

5,3 rokaDoba splatnosti projektu:7´996´7202009

11,5%Cena kapitálu (WACC):8´111´0002008

7´202´0002007

(20´600´000)2006

(4´000´000)2005

(1´200´000)2004


15

Hodnota mana�érskej opcie projektu

! rozhodnutie investovať do nového projektu často znamená aj ďal�ie podnikateľské oportunity

! ka�dý projekt, ktorý roz�iruje podnikateľské príle�itosti, znamená pre firmu určitú opciu s pozitívnou hodnotou, tzv. mana�érsku opciu

! celková hodnota projektu, ktorá obsahuje aj túto opciu, je vy��ia ako je jeho vypočítaná NPV-hodnota


16

Očakávané peňa�né toky dvoch projektov s nerovnakou dĺ�kou �ivotnosti

25,2%17,5%IRR5´3917´165NPV (WACC=11,5%)

-10´0006-11´0005-12´0004

12´00013´000313´00014´00027´0008´0001

(20´000)(40´000)0projekt Fprojekt Crok


17

Hodnotenie projektov s nerovnakou dĺ�kou �ivotnosti � metóda náhradného

reťazca


18

Hodnotenie projektov s nerovnakou dĺ�kou �ivotnosti � metóda �ekvivalentná ročná anuita�

EAAF = 2´225 USDEAAC = 1´718 USD


19

Hodnota predčasného ukončenia projektu � optimálna �ivotnosť projektu

01´75031´9001´87523´0002´00014´800(4´800)0

hodnota predčasného ukončeniaprevádzkové CFrok


20

Inflačné vplyvy na peňa�né toky projektov

v prostredí bez inflácie platí:1. reálny výnos kr = nominálnemu výnosu kn

2. očakávané reálne peňa�né toky RCFt = očakávaným nominálnym peňa�ným tokom RCFn

=>NPV(inflácia je nulová) = RCF0/(1+kr)0 +...+ RCFn/(1+kr)n =

= NCF0/(1+kn)0 +...+ NCFn/(1+kn)n


21

Inflačné vplyvy na peňa�né toky projektov

v inflačnom prostredí platí:1. v�etky peňa�né toky projektu (vrátane odpisov) vzrastú

ka�dý rok o hodnotu inflačnej prémie i%, tedaNCFt = RCFt(1+i)t

2. cena kapitálu vzrastie ka�doročne tie� o inflačnú prémiu i%, teda reálne výnosy mô�eme konvertovať na nominálne výnosy takto

(1+kn) = (1+kr)(1+i)=>

NPV(inflácia je nenulová) = NCF0/(1+kn)0 +...+ NCFn/(1+kn)n = = RCF0(1+i)0/(1+kr)0(1+i)0 +...+ RCFn(1+i)n/(1+kr)n(1+i)n

= RCF0/(1+kr)0 +...+ RCFn/(1+kr)n


22

Analýza rizík a optimálny kapitálový rozpočet


23

Riziko projektu

! izolované riziko (stand-alone risk): zaujíma nás len riziko konkrétneho projektu, bez ohľadu na jeho vplyv na celé portfólio paralelne be�iacich projektov (aktív)

! korporatívne riziko alebo riziko projektu v rámci firmy (corporate risk): vplyv rizika projektu v celkovom kontexte firemného portfólia aktív (projektov)

! trhové riziko (market risk): vplyv projektu na rizikovosťdobre diverzifikovaného portfólia akcionárov podniku, ktorí dr�ia aj akcie iných firiem


24

Citlivostná analýza izolovaného rizika projektu

! metóda, ktorá indikuje, ako sa zmení hodnota NPV, resp. IRR, v dôsledku zmeny niektorej zo vstupných premenných

! poskytuje informácie, ktorá zo vstupných premenných má najväč�í vplyv na ziskovosť projektu a teda ktorá z nich predstavuje najväč�ie riziká pre projekt


25

Citlivostná analýza - príklad(zdroj: E.F.Brigham, L.C.Gapenski �Financial Management,

Theory and Practice�, The Dryden Press 1994)


26

Analýza mo�ných scenárov � miera izolovaného rizika projektu

! udáva citlivosť NPV (IRR) voči zmenám kľúčových vstupných premenných

! definuje rozsah pravdepodobných zmien vstupných premenných

! spolu s �najpravdepodobnej�ím� mo�ným vývojom analyzuje �najhor�í� mo�ný a �najlep�í� mo�ný scenár

! výsledkom je len niekoľko málo očakávaných hodnôt NPV

! vychádza z nerealistického predpokladu, podľa ktorého by v�etky vstupné premenné mali byť perfektne pozitívne korelované, t.j. v�etky súčasne nadobudnú�najhor�iu� mo�nú, resp. �najlep�iu� mo�nú hodnotu


27

Analýza mo�ných scenárov - príklad

18´421σ(NPV) =

13´956E(NPV) =

10´4380,2541´7522´70035´000najlep�í

6´0380,5012´0752´20025´000najpravdepobnej�í

(2´520)0,25(10´079)1´70015´000najhor�í

(P)(v tis.)ksv ksscenárNPV x P

pravdepodobnosťscenáraNPVcena za 1tr�by


28

Izolované riziko projektu a metóda Monte Carlo

1. zostavenie počítačového modelu a výber programového balíka, pomocou ktorého počítame peňa�né toky projektu a hodnoty NPV

2. �pecifikácia rozdelenia pravdepodobnosti ka�dej vstupnej premennej

3. program náhodne vyberá hodnoty vstupných premenných z ich rozdelenia pravdepodobnosti

4. tieto hodnoty sú dosadené do modelu, slú�iaceho na výpočet peňa�ných tokov a NPV

5. mnohonásobné (niekoľko tisíckrát) opakovanie krokov 3. a 4., ktorého výsledkom je stanovenie strednej hodnoty a smerodajnej odchýlky NPV


29

Simulácia Monte Carlo - príklad


30

Simulácia Monte Carlo � rozdelenie pravdepodobnosti NPV


31

Rozhodovacie stromy

! projekty, pri ktorých kapitálové investície je mo�nérozlo�iť do viacerých časových období, hodnotíme pomocou rozhodovacích stromov

! rozlo�enie investícií do viacerých rokov umo�ní ich prehodnotenie na základe nových, predtým nepoznaných informácií

! výsledkom tohto prehodnotenia mô�e byť ďal�ie pokračovanie v projekte alebo rozhodnutie o definitívnom zastavení projektu


32

Analýza rozhodovacieho stromu -príklad


33

Rizikové peňa�né výdavky

! v praxi existujú projekty, ktoré v priebehu ich �ivotnosti generujú negatívne peňa�né toky (t.j. spôsobujúpeňa�né výdavky)

! tie peňa�né výdavky (záporné peňa�né toky), ktorémajú vy��ie riziká, musíme diskontovať ni��ou (teda nie vy��ou!) diskontnou sadzbou


34

Rizikove peňa�né výdavky - príklad


35

Optimálny kapitálový rozpočet

! kapitálový rozpočet a cena kapitálu sú vzájomne prepojené, preto ich musíme �pecifikovať súčasne

! plán investičných príle�itostí (investment opportunity schedule �IOS): potenciálne kapitálové projekty v nasledujúcom roku (období)

! marginálne náklady kapitálu (marginal cost of capital �MCC): vá�ená priemerná cena kapitálu (weighted average cost of capital � WACC)

! cena firemného kapitálu, ktorú pou�ijeme pri výpočte súčasných hodnôt peňa�ných tokov projektov s priemerným rizikom, je stanovená ako priesečík medzi IOS a MCC


36

Peňa�né toky, IRR a doba splatnosti potenciálnych projektov - príklad


37

Plán investičných príle�itostí - príklad


38

Optimálny kapitálový rozpočet - príklad


39

Marginálne náklady kapitálu: IOS- a MCC-plán


40

Optimálny kapitálový rozpočet v praxi �zhrnutie

1. oddelenie treasury poskytne informáciu o odhade vý�ky MCC-plánu, oddelenie kapitálového rozpočtu informáciu o IOS-pláne; výsledkom je čo najpresnej�íodhad firemných nákladov na kapitál (ceny kapitálu)

2. táto cena kapitálu (napríklad 12,5%) je upravená pre ka�dú divíziu osobitne na základe divíznej kapitálovej �truktúry a rizikovosti jednotlivých divízií:

• pre menej rizikovej�ie divízie upravíme cenu kapitálu smerom nadol, napríklad 0,9x12,5% = 11,25%

• pre divízie s vy��ím rizikom zvý�ime cenu kapitálu, napríklad takto: 1,1x12,5% = 13,75%


41

Optimálny kapitálový rozpočet v praxi �zhrnutie

3. v rámci ka�dej divízie zaradíme projekty do niekoľkých (povedzme troch) rizikových skupín a cenu kapitálu pre celú divíziu upravíme napríklad takto:

• pre projekty s vysokým rizikom v rizikovej divízii bude cena kapitálu = 1,1x13,75% = 15,13%

• pre projekty s nízkym rizikom v menej rizikovej�ej divízii pou�ijeme cenu kapitálu = 0,9x11,25% = 10,13%

4. pre ka�dý projekt v ka�dej divízii vypočítame jeho NPV s tou diskontnou sadzbou, ktorá mu patrí

5. optimálny kapitálový rozpočet = v�etky nezávisléprojekty s pozitívnym NPV plus tie vzájomne sa vylučujúce projekty, ktoré majú najvy��ie NPV


42

Cena kapitálu pre tri divízie s rôznym rizikom: vysokým (HR), priemerným

(AR) a nízkym (LR)


43

Kapitálový rozpočet - príklad


44

Racionalizácia kapitálu - príklad

0,989,1%(3´802)99´0003250´00081,0110,2%1´92741´00010250´00071,0612,4%3´07114´000550´00061,0511,5%3´39518´000675´00051,2213,7%16´27312´0001575´00041,2817,3%28´03824´0008100´00031,3517,7%87´95155´00010250´00021,2513,5%98´89458´60020400´0001PIIRRNPV (10%)CF/rok�ivotnosť (roky)investícia (t=0)projekt


45

Racionalizácia kapitálu - príklad

Vrcholový mana�ment sa po dohode s financujúcimi bankami rozhodne v budúcom roku zrealizovať novéinvestície v celkovom objeme 500´000 EUR

Úloha: z mno�iny do úvahy prichádzajúcich projektov vybrať tie, pre ktoré je súčet hodnôt NPV maximálny!


46

Racionalizácia kapitálu � optimálne rie�enie (maximálne NPV) príkladu

135´657500´000

3´39575´0005

16´27375´0004

28´038100´0003

87´951250´0002

NPVinvestíciaprojekt


47

Dlhodobé finančnéplánovanie


48

Podniková stratégia

! poslanie! vízia! ciele! stratégie


49

Príklad �truktúry 5-ročného plánu

1. poslanie firmy2. vízia firmy3. ciele firmy4. podnikateľské prostredie, v ktorom bude firma

pôsobiť5. stratégia firmy6. súhrnná prognóza hospodárskych výsledkov firmy


50

Príklad �truktúry 5-ročného plánu

7. politika a plán jednotlivých divízií• marketing• výroba• financie• administratíva a personálne zále�itosti• výskum a vývoj• nové produkty


51

Príklad �truktúry 5-ročného plánu (financie)

! prevádzkový kapitál" celková politika financovania prevádzkového

kapitálu" hotovosť a obchodovateľné cenné papiere" mana�ment zásob" mana�ment pohľadávok a úverovanie zákazníkov

! dividendová politika! kapitálová �truktúra


52

Príklad �truktúry 5-ročného plánu (financie)

! finančné prognózy" kapitálový rozpočet" rozpočet hotovosti" formálne finančné výkazy" po�iadavky na externé financovanie" analýza finančných ukazovateľov

! plán pre accounting! plán pre controlling


53

Proces finančného plánovania - príklad

! zostavenie formálnych finančných výkazov s cieľom analyzovať vplyv operatívneho plánu na vý�ku prognózovaného hospodárskeho výsledku a finančnéukazovatele

! odhad celkového objemu zdrojov, potrebných na financovanie 5-ročného plánu

! prognóza dostupnosti interných, resp. externých zdrojov v nasledujúcich piatich rokoch

! zriadiť a zachovať systém kontroly alokácie a efektívneho vyu�itia zdrojov

! pripraviť procedúry úpravy pôvodného plánu v prípade, �e prognózy, z ktorých plán vychádza, nebudú realizované

! dohodnúť systém kompenzácie mana�mentu, previazaný s dosiahnutými hospodárskymi výsledkami (EVA-systém?)


54

Príklad krokov ročného plánu

! apríl-máj: analýza očakávaných makroekonomických podmienok a situácie daného odvetvia v budúcom roku; prognóza vý�ky tr�ieb jednotlivých skupín produktov

! jún-júl: odhady investičných nákladov pre ďal�ie roky (nové investičné programy, modernizácia, inovácia a pod.)

! august-september: vyhodnotenie navrhovaných kapitálových investícii a divíznych operatívnych plánov; analýza zdrojov investícii a ich pou�itia

! október-november: oddelenie plánovania finalizuje 5-ročný plán a predkladá ho na schválenie

! december: �steering committee� (schvaľovací výbor) a predstavenstvo dáva definitívny súhlas plánu


55

Prognóza vý�ky tr�ieb

! presná prognóza tr�ieb je jeden z kritických faktorov dobrého fungovania firmy:

• podhodnotenie objemu tr�ieb mô�e znamenať stratu podielu na trhu (market share)

• nadhodnotenie objemu tr�ieb mô�e znamenať zbytočnéinvestície do aktív:" nízke hodnoty ukazovateľov obrátkovosti" vysoké odpisové náklady" nízku hodnotu ukazovateľa rentability vlastného

imania (ROE)" pokles ceny akcií firmy" problémy so splatením úveru atď.


56

Prognóza vý�ky tr�ieb (v mil.) -príklad

3300 (prognóza)20043000200328502002247220012534200020581999Tr�byRok

0

500

1000

1500

2000

2500

3000

3500

1999 2000 2001 2002 2003 2004


57

Príklad prognózy vý�ky tr�ieb pomocou lineárnej regresie


58

Zostavenie formálnych finančných výkazov pomocou metódy

kon�tantného pomeru1. formálny výkaz ziskov a strát

• náklady vzrastú v určitom pomere spolu s tr�bami2. prognóza súvahy

• nárast tr�ieb vyvolá potrebu nárastu niektorých aktív3. �truktúra dodatočných (nových) zdrojov financovania

• koľko (aký objem) nových zdrojov financovania je potrebných?

• v akej �truktúre budú financované nové zdroje?4. spätné väzby medzi finančnými výkazmi a ich financovanie

• externé zdroje, pou�ité na financovanie nových aktív, vyvolajú dodatočné náklady, ktoré sa musia odraziť vo výkaze ziskov a strát


59

Finančné výkazy - predpoklady

priemerný historický (1999-2003) ročný nárast tr�ieb o 10% očakávame aj v roku 2004

prioritné dividendy: 10% z prioritných akcií = 0,10 x 40 mil. = = 4 mil. SKK

posledná vyplatená dividenda z kmeňových akcií = 1,16 SKKpočet kmeňových akcií v roku 2003 = 50 miliónovočakávané zvý�enie dividend z kmeňových akcií v roku 2004 o

8% = 1,08 x 1,16 = 1,25 SKKočakávaný objem vyplatených dividend spolu v roku 2004 =

1,25 SKK x 50 mil. akcií = 63 mil. SKKpočet novoemitovaných akcií v roku 2004 = 2,4 mil. kusovnáklady na nové krátko- i dlhodobé cudzie zdroje = 9%


60

Výkaz ziskov a strát 2003a 2004 (prognóza) v mil. SKK

2003 2004 2004báza prvá spätná druhá

prognózy prognóza väzba prognózatr�by 3000 x 1,10 3300 3300

náklady 2616 x 1,10 2878 2878odpisy 100 x 1,10 110 110

prev. náklady 2716 2988 2988EBIT 284 312 312úroky 88 88 5 93EBT 196 224 219

dane (40%) 78 89 -1 88NI pred PD 118 135 131

PD (priorit. div.) 4 4 4NI po PD 114 131 127dividendy 58 63 3 66

prev. do nerozd. zisku 56 68 -7 61


61

Súvaha 2003 a 2004 (prognóza) v mil. SKK

2003 2004 2004 2004 2004báza prvá druhá konečný

prognózy prognóza AFN prognóza stavpeniaze 10 x 1,10 11pohľadávky 375 x 1,10 412zásoby 615 x 1,10 677obe�né aktíva 1000 1100HIM+NIM 1000 1100aktíva celkom 2000 2200 2200 2200


62

Súvaha 2003 a 2004 (prognóza) v mil. SKK2003 2004 2004 2004 2004

báza prvá druhá konečnýprognózy prognóza AFN prognóza stav

záväzky 60 x 1,10 66 66 66úvery 110 110 + 28 138 140iné 140 x 1,10 154 154 154

be�né pasíva 310 330 358 360dlhodobé úvery 754 754 + 28 782 784

cudzie zdroje 1064 1084 1140 1144priorit. akcie 40 40 40 40

kmeňové akcie 130 130 + 56 186 189nerozdelený zisk 766 834 827 827vlastné imanie 896 964 1013 1016pasíva celkom 2000 2088 + 112 2193 2200

AFN 112 7 0kumulatívne AFN 112 119 119


63

Formula pre výpočet dodatočných zdrojov financovania

Dodatočné zdroje financovania = po�adovaný nárast aktív �spontánny nárast pasív � nárast nerozdeleného zisku v be�nom roku

AFN = (A*/S0)∆S � (L*/S0)∆S � MS1(1-d)AFN � dodatočné zdroje financovaniaA* � aktíva, ktoré musia vzrásť v dôsledku nárastu tr�ieb (ak firma prevádzkuje svoje aktíva na plnú kapacitu, potom A* = A, kde A sú aktíva celkom)L* � pasíva, ktoré narastú spontánne s tr�bamiS0 � celkové tr�by v predchádzajúcom rokuS1 � celkové tr�by, očakávané v budúcom roku∆S = S1-S0

M � zisková mar�ad � percento výnosov, vyplatených ako dividendy


64

Formula pre výpočet dodatočných zdrojov financovania - príklad

AFN = (A*/S0)∆S � (L*/S0)∆S � MS1(1-d)A � aktíva celkom; A* - aktíva, ktoré musia vzrásť, ak tr�by vzrastú (A*=A, ak firma prevádzkuje svoje aktíva na plnúkapacitu)L* - pasíva, ktoré vzrastú spontánne s tr�bami (L* < L)A*/S0 = 2´000/3´000 = 0,6667 (=> ak tr�by vzrastú o 1 USD, potom aktíva musia vzrásť o 67 centov)L*/S0 = (60 USD+140 USD) / 3´000 USD = 0,0667 (=> nárast tr�ieb o 1 USD vyvolá spontánne financovanie vo vý�ke 7 centov) S1 = 3´300 USD∆S = S1-S0 = 3´300 USD � 3´000 USD = 300 USDM = 114 USD / 3´000 USD = 0,0380d = 58 USD / 114 USD = 0,5088

AFN = 118 mil. USD


65

Vzťah medzi nárastom tr�ieb a finančnými potrebami

1. �túdia finančných mo�ností (financial feasibility)• je plán expanzie financovateľný �za rozumných

podmienok�?• pri akom raste nie je potreba získavania nových

externých zdrojov?2. vplyv dividendovej politiky

• čím vy��ia je kvóta vyplácania, tým väč�ia je potreba externých zdrojov

3. kapitálová intenzita (A*/S)• aký podiel aktív si vy�iada nárast tr�ieb?

4. zisková mar�a• čím vy��ia je zisková mar�a, tým men�ie sú

po�iadavky na externé zdroje


66

Vzťah medzi nárastom tr�ieb a finančnými potrebami - príklad


67

Prognóza finančných potrieb pre prípady nekon�tantných pomerov

! princíp ekonomiky rozsahu (economies of scale)! agregované aktíva (lumpy assets)! nelineárny pomer medzi tr�bami a aktívami! celokapacitné vyu�itie aktív


68

Lineárne a nelineárne vzťahy medzi tr�bami a aktívami


69

Iné metódy prognózovania hodnôt polo�iek finančných výkazov

! jednoduchá lineárna regresia• medzi vý�kou tr�ieb a polo�kou súvahy platí

lineárny vzťah! nelineárna regresia

• hodnota polo�ky súvahy rastie (príp. klesá) s druhou odmocninou vý�ky tr�ieb

! viacnásobná regresia• polo�ku súvahy ovplyvňujú viaceré faktory (teda,

nielen samotné tr�by)! individuálne prognózovanie jednotlivých polo�iek

súvahy• pre ka�dú polo�ku súvahy pou�ijeme �pecifický

model


70

Lineárne regresné modely


71

Finančný kontrolný systém

! identifikuje tie oblasti, v ktorých skutočné (realizované) hodnoty sa lí�ia od cieľových (prognózovaných)

• aké opatrenia je treba okam�ite realizovať, ak sa dosiahnuté hodnoty významne odkláňajú od očakávaných

! základnými nástrojmi finančného riadenia sú:• rozpočet• formálne finančné výkazy


72

Úvod do teórie a praxe kapitálových �truktúr


73

Kapitálová �truktúra

! podiel financovania z• cudzích zdrojov• vlastných zdrojov

! má kapitálová �truktúra vplyv na hodnotu firmy?! má kapitálová �truktúra vplyv na cenu (náklady)

kapitálu?! mali by rôzne odvetvia a rôzne firmy v rámci tých istých

odvetví mať rôznu kapitálovú �truktúru?! ktoré kľúčové faktory spôsobujú rozdiely v kapitálových

�truktúrach podnikateľských subjektov?


74

Podnikateľské riziko (business risk)

! rizikovosť aktív firmy, ktorá nepou�íva cudzie zdroje! je funkciou neistoty prognóz budúcich hodnôt

rentability celkových aktív (return on assets � ROA)ROA = (čistý zisk / aktíva celkom) x 100%

! ak firma nepracuje s cudzími zdrojmi, potom v�etky aktíva sú financované len z vlastných zdrojov a teda

ROA = ROE (return on equity) = (čistý zisk / vlastné imanie) x 100%

! mierou podnikateľského rizika je smerodajná odchýlka očakávaných hodnôt ROE: σROE

! podnikateľské riziko sa v čase mení od odvetvia k odvetviu i v rámci toho istého odvetvia je pre rôzne podnikateľské subjekty rôzne


75

Očakávané a skutočné hodnoty ROE


76

Faktory, ktoré ovplyvňujúpodnikateľské riziko

! variabilita dopytu! variabilita cien na trhoch! variabilita vstupných nákladov! schopnosť adaptovať predajné ceny na zmeny cien

vstupov! vývoj nových produktov � inovácie! podiel fixných nákladov v celkových nákladoch (operating

leverage)


77

Operating leverage � niekoľko poznámok

! v prípade vysokého podielu fixných nákladov v celkových nákladoch u� relatívne malá zmena v tr�bách spôsobíveľkú zmenu v hodnote ROE

! čím je vy��í tento podiel, tým je vy��ie podnikateľskériziko

! podiel fixných nákladov v celkových nákladoch je významnou mierou determinovaný pou�itou technológiou

! kapitálové rozpočtovanie (hodnotenie projektov) mározhodujúci vplyv na fixné náklady


78

Vplyv fixných nákladov (operating leverage) na prevádzkový zisk (EBIT) -

príklad

predpoklady:! total liabilities = 0! total common equity = 175´000 USD


79

Vplyv fixných nákladov (operating leverage) na prevádzkový zisk (EBIT)


80

Vplyv fixných nákladov (operating leverage) na prevádzkový zisk (EBIT)


81

Analýza podnikateľského rizika


82

Finančné riziko (financial risk)

! dodatočné riziko pre akcionárov, ako dôsledok financovania aj z cudzích zdrojov (financial leverage)

! pou�itie cudzích zdrojov zvý�i očakávanú hodnotu rentability vlastného imania (ROE), ale aj so súčasným zvý�ením jej rizikovosti (σROE)

! s rastom podielu fixných nákladov i objemom vlo�ených cudzích zdrojov rastie rentabilita vlastného imania, ale aj riziko pre akcionárov


83

Finančné riziko: očakávaná hodnota prevádzkového zisku (EBIT) - príklad

predpoklady:! total liabilities = 87´500 USD! total common equity = 87´500 USD


84

Finančné riziko: očakávaná hodnota prevádzkového zisku (EBIT)


85

Finančné riziko: skutočná hodnota prevádzkového zisku (EBIT) - príklad


86

Vplyv finančného rizika na ROE


87

Vplyv finančného rizika na EPS


88

Finančné riziko a rozdelenie pravdepodobnosti EPS


89

Hodnota firmy, cena akcie a cena kapitálu pre rôzny podiel cudzích

zdrojov


90

EPS a cena akcie


91

Základné teórie kapitálových �truktúr

! teórie irelevancie kapitálovej �truktúry• pôvodná teória Modigliani a Miller (MM I)

! klasická teória! teórie zalo�ené na daňových výhodách dlhového

financovania• modifikovaná teória Modigliani a Miller (MM II)• statická kompenzačná teória

! teórie zalo�ené na informačnej asymetrii• teória kontraktačných nákladov• signalizačná teória• teória poradia preferencií

! ostatné teórie• Neumaierová a Neumaier


92


! klasická teória:• existuje optimálny stupeň zadĺ�enosti, kedy sú

priemerné náklady kapitálu minimálne! MM I:

• na kapitálovom trhu bez daní, transakčných nákladov a iných obmedzení voľba kapitálovej �truktúry podniku nemá vplyv na jeho trhovú hodnotu

! MM II:• zadĺ�enie má pozitívny efekt na trhovú hodnotu

podniku z dôvodu započítania úrokov ako daňovo uznateľných nákladov (tzv. daňový úrokový �tít)


93

Klasická teória kapitálovej �truktúry


94


! statická kompenzačná teória:• náklady bankrotu a finančných ťa�kostí (financial

distress)! teória kontraktačných nákladov (agency cost/tax shields

trade-off theory):• náklady vyplývajú z protichodných záujmov

vznikajúcich v dôsledku potenciálnych konfliktov medzi vlastníkmi, mana�érmi a veriteľmi

! teória poradia preferencií:• prioritu má financovanie z interných zdrojov; z

externých zdrojov najskôr dlhové financovanie a a�potom emisia akcií


95


! signalizačná teória:• kapitálová �truktúra slú�i ako signál pre trh o

súkromných informáciách mana�érov! teória Neumaierová � Neumaier:

• podnik dosahuje maximálnu zadĺ�enosť vtedy, ak je rentabilita vlastného imania maximálna


96

Optimálna kapitálová �truktúra

! teórie kapitálových �truktúr naznačujú, �e ka�dý podnikateľský subjekt má svoju optimálnu (cieľovú) kapitálovú �truktúru

! optimálna kapitálová �truktúra maximalizuje trhovúhodnotu podniku a minimalizuje jeho celkové náklady (cenu) kapitálu

! �iadna z teórií nám v�ak nedáva jednoznačný návod, ako túto kapitálovú �truktúru zadefinovať


97

Faktory, determinujúce kapitálovú�truktúru

! podnikateľské riziko! veľkosť podniku! ziskovosť! �truktúra aktív! nedlhový daňový �tít (tax shelter - podiel priemernej

hodnoty odpisov na priemernú hodnotu celkových aktív)! rastové príle�itosti! jedinečnosť podniku! odvetvie


98

Vplyv jednotlivých faktorov na kapitálovú �truktúru � empirické

výsledky

! podniky s vysokým podnikateľským rizikom by mali maťni��ie zadĺ�enie

! veľkosť podniku má pozitívny vplyv na objem zadĺ�enia, teda zadĺ�enie je rastúcou funkciou veľkosti podniku

! empirické �túdie nepotvrdzujú jednoznačne pozitívny alebo negatívny vplyv miery ziskovosti na zadĺ�enie

! vy��í objem kolaterálnej hodnoty aktív má (v prípade existencie efektívneho sekundárneho trhu s aktívami) pozitívny vplyv na zadĺ�enosť


99

Vplyv jednotlivých faktorov na kapitálovú �truktúru � empirické

výsledky

! nedlhový daňový �tít (tax shelter - podiel priemernej hodnoty odpisov na priemernú hodnotu celkových aktív) pôsobí negatívne na zadĺ�enie, teda podniky s vysokým nedlhovým daňovým �títom v pomere k očakávanému cash flow budú mať ni��í podiel dlhu

! podniky s rastovými príle�itosťami by mali mať ni��ie zadĺ�enie

! jedinečnosť podniku je v negatívnej korelácii k zadĺ�eniu; �pecifičnosť ich aktív neumo�ňuje, aby boli pou�ité ako kolaterál pre zabezpečenie dlhu

! podniky, ktoré vyrábajú produkty, vy�adujúce �pecializované slu�by a servis a tie� náhradné diely, by pri financovaní mali pou�ívať ni��iu hladinu dlhu


100

Kapitálové �truktúry v niektorých krajinách


101

Príklady (optimálnych?) kapitálových �truktúr niektorých odvetví v USA


102

Dividendová politika


103

Dividendová politika

! koľko percent hospodárskeho výsledku (kvóta vyplácania dividend) by malo byť vyplatené akcionárom formou dividend?

! mali by byť dividendy vyplatené v hotovosti alebo by táto hotovosť mala byť pou�itá na spätný nákup určitého podielu balíkov akcií, ktoré dr�ia akcionári?

! ako stabilná v čase by mala byť kvóta vyplácania?


104

Preferencie akcionárov: výnosy z dividend, resp. výnosy z kapitálového

ziskuGordonov model oceňovania akcií s kon�tantným rastom g:

E(P0) = D1 / (ks-g)E(P0) � očakávaná (vnútorná) hodnota akcieD1 � očakávaná (ďal�ia nasledujúca) dividendaks � po�adovaný výnos akcieAkákoľvek zmena v kvóte vyplácania vyvolá dva protichodné

efekty:• nárast (pokles) D1 znamená menej zdrojov na

reinvestovanie a teda pokles (nárast) hodnoty g=>

úloha: nájsť také optimálne (vybalancované) hodnoty budúcich dividend a budúceho rastu, ktoré maximalizujúcenu akcií podniku!


105

Teórie preferencií investorov

1. dividendová politika je irelevantná (Modigliani, Miller)• neexistuje optimálna dividendová politika; ka�dá

dividendová politika je rovnako dobrá a nemá �iadny vplyv na hodnotu firmy a cenu kapitálu

2. teória �vrabec v hrsti� (bird-in-the-hand)• dividendy sú menej rizikovej�ie ako výnosy z

kapitálového zisku; kvóta vyplácania by mala byť čo najvy��ia s cieľom maximalizácie hodnoty firmy

3. teória daňovej preferencie• pre investorov je daňovo výhodnej�í nerozdelený zisk

pred dividendami; nízka kvóta vyplácania maximalizuje hodnotu firmy


106

Teórie preferencií - príklad


107

Teórie preferencií - príklad


108

Praktická dividendová politika: reziduálny dividendový model

distributions = net income � retained earnings needed to finance new investments

distributions = net income � [(target equity ratio) x (total capital budget)]


109

Praktická dividendová politika: reziduálny dividendový model � príklad

! target equity ratio = 60%! capital budget = 50 mil. USD

=> it would need 50 mil. USD x 0,6 = 30 mil. USD of common equity

if net income = 100 mil. USD => its distribution = 100 mil. USD �30 mil. USD = 70 mil. USD

if the company had 100 mil. USD of earnings and capital budget of 50 mil. USD => it would use 30 mil. USD of the retained earnings plus 50 mil. USD � 30 mil. USD = 20 mil. USD of new debt => its capital structure is on target


110

Praktická dividendová politika: reziduálny dividendový model


111

Kombinácia rôznych IOS-plánov s MCC-plánom


112

Niektoré ďal�ie faktory, ktoréovplyvňujú dividendovú politiku

! udr�anie stability vý�ky dividend! dodatky k úverovým zmluvám, týkajúce sa finančných

ukazovateľov! preferencia vyplácania dividend z prioritných akcií! dostatok peňa�ných prostriedkov v hotovosti! zdaňovanie dividend! navý�enie základného imania mô�e významne ovplyvniť

vlastnícke vzťahy! signálne efekty


113

Výnosy z dividend v niektorých krajinách


114

Zdroje dlhodobého financovania


115

Niektoré zdroje dlhodobého financovania aktív

! kmeňové akcie! prioritné akcie! nerozdelený zisk minulých rokov! dlhopisy! dlhodobé bankové úvery! leasing! �peciálne typy zdrojov: warranty, konvertibilné dlhopisy


116

Kmeňové akcie (ordinary shares)

! dlhodobé cenné papiere, ktoré nie sú splatné(irredeemable)

! zaisťujú investorovi premenlivý príjem hotovosti vo forme dividend a v prípade ich predaja tie� kapitálový zisk (resp. stratu)

! práva majiteľa akcie sú stanovené zákonom:• právo podieľať sa na riadení akciovej spoločnosti• právo na podiel na zisku• právo na podiel na likvidačnom zostatku pri zániku

akciovej spoločnosti! akcionár nemá právny nárok na výnos akcie (dividendy)! akcionár nemá právo na splatenie menovitej hodnoty

akcie, ktorej je majiteľom! majitelia akcií majú často tzv. prednostné právo

(preemptive right) na nákup novoemitovaných akcií


117

Akciové trhy � organizované burzy

! skutočné fyzické entity, ktoré majú svoje sídlo, svojich členov (members, seats) a svoj riadiaci orgán

! obchodovanie prebieha na parkete! pre určitú skupinu akcií existuje na parkete tzv.

�pecialista, ktorého povinnosťou je udr�ovať správne fungujúci trh

! maklér, ktorý chce kúpiť alebo predať akcie, sa musískontaktovať so �pecialistom

! �pecialista poskytuje ponukové a dopytové ceny (bid/asked prices)

! obchodovanie prebieha kontinuálne (open outcry)! objednávky na nákup a predaj mo�no ponechať u

�pecialistu, t.j. maklér nemusí čakať na zladenie objednávok na nákup a predaj

! príklad: New York Stock Exchange (NYSE)


118

Akciové trhy � OTC (over-the-counter)

! kontrakty medzi priamymi účastníkmi trhu! dealeri (market-makers) dr�ia zásoby cenných

papierov! dealeri nepretr�ite oznamujú cenu, za ktorú sú

ochotní kúpiť akcie (bid price) a predať akcie (asked price); tieto ceny sú v reálnom čase zverejnené

! brokeri (agenti) hľadajú pre dealerov potenciálnych investorov

! dealeri a brokeri spolu komunikujú pomocou terminálov, počítačov a telekomunikačných sietí

! príklad: National Association of Securities DealersQuotations (NASDAQ)


119

Transakcie na akciových trhoch

! prvá verejná ponuka (initial public offering � IPO) akcií, ktoré doposiaľ neboli verejne obchodovateľné, na emisnom trhu

• emitent ponúka akcie na trhu s novými emisiami neobmedzenému okruhu vopred neurčených osôb, tzv. proces �going public�

! navý�enie základného imania• emitent, s ktorého akciami sa u� obchoduje na

burze, chce získať dodatočné prostriedky na novéinvestičné projekty na primárnom trhu

! nákup a predaj akcií akciových spoločností, ktoré súvo verejnom vlastníctve, na sekundárnom trhu

• pri zmene majiteľa akcií hotovosť prechádza medzi investormi


120

Niektoré výhody verejného vlastníctva akcií

! diverzifikácia vlastníckych pomerov a z toho vyplývajúce zní�enie rizikovosti investícii pôvodných majiteľov

! vy��ia likvidita akcií, ktoré sú verejne obchodovateľné! jednoduch�í prístup k novým externým vlastným

zdrojom financovania! trhová hodnota firmy, ktorej akcie sú verejne

obchodovateľné, je známa


121

Niektoré nevýhody verejného vlastníctva akcií

! náklady, vyplývajúce z povinnosti vypracovaťpravidelné správy pre dozorné orgány trhu

! verejná dostupnosť údajov, ktoré vlastníci pova�ujú za dôverné a nemajú záujem ich zverejniť

! strata úplnej nezávislosti rozhodovania o �citlivých�otázkach

! trhová cena akcií, najmä v prípade men�ích firiem a nedostatočne likvidných trhov, nemusí v�dy reprezentovať skutočnú trhovú hodnotu akciovej spoločnosti

! hrozba potenciálnej straty kontroly (kontrolného balíka) nad firmou pre mana�ment


122

Spôsoby predaja nových kmeňových akcií

1. súčasní akcionári mô�u uplatniť svoje prednostné práva (preemptive rights) na báze �pro rata� � metódy

2. verejná ponuka (public offering) prostredníctvom konzorcia investičných bánk

3. súkromná ponuka (private placement) jednému investorovi alebo úzkemu okruhu niekoľkých investorov

4. vydaním zamestnaneckých akcií (employee stock ownership plan � ESOP)

5. pomocou tzv. plánu reinvestovania dividend (dividend reinvestment plan)


123

Niektoré výhody kmeňových akcií

! dividendy mo�no vyplácať len v prípade dostatočných výnosov; z cudzích zdrojov musí firma platiť úroky a vrátiť istinu

! kmeňové akcie nemajú fixnú dobu splatnosti; súpermanentným kapitálom, ktorá nie je potrebné splatiť

! dostatočný podiel vlastných zdrojov v celkovej �truktúre pasív vylep�uje rating firmy a tým zni�uje náklady na získanie cudzích zdrojov

! v niektorých prípadoch je emisia akcií jednoduch�ia a pre investorov atraktívnej�ia ako emisia cudzích zdrojov


124

Niektoré nevýhody kmeňových akcií

! emisia nových akcií (navý�enie základného imania) mô�e pre pôvodných akcionárov znamenať stratu kontroly nad firmou

! navý�enie základného imania znamená rozdelenie budúcich ziskov firmy medzi viacerými akcionármi

! vo v�eobecnosti platí, �e emisné a distribučné náklady sú v prípade kmeňových akcií vy��ie ako v prípade prioritných akcií alebo cudzích zdrojov

! navý�enie základného imania mô�u investori vnímaťako negatívny signál a cena akcií na trhu klesne


125

Proces investičného bankovníctva �1. fáza

1. aký objem nových zdrojov firma potrebuje?2. aký typ cenných papierov bude firma emitovať:

• kmeňové akcie• prioritné akcie• dlhopisy• kombináciu rôznych typov cenných papierov, atď.

3. akým spôsobom prebehne emisia:• dohodnuté podmienky emisie (negotiated deal)• tendrový predaj (competitive bid)

4. výber investičnej banky


126

Podiely investičných bánk na svetových trhoch


127

Proces investičného bankovníctva �2. fáza (spolu s investičnou bankou)

1. prehodnotenie pôvodných rozhodnutí o veľkosti emisie a type emitovaných cenných papierov

2. uzavretie dohody medzi emitentom a investičnou bankou (konzorciom bánk) o tom, či emisia prebehne formou

• �najlep�ej snahy� (best efforts), kedy sa banka zaručíza to, �e vyvinie najlep�iu snahu umiestniť celú emisiu na trhu alebo

• banka, teda emisný tvorca (underwriter), sa zavia�e prevziať do svojho majetku celú emisiu

3. dohoda o vý�ke poplatkov pre banku a o kompenzácii ďal�ích výdavkov (out-of-pocket expenses)

4. stanovenie emisnej ceny


128

Priemerné emisné náklady obyčajných a konvertibilných dlhopisov na

svetových trhoch


129

Priemerné emisné náklady akcií(navý�enie základného imania, resp.

IPO) na svetových trhoch


130

Tradičné úverové nástroje

! úvery• priama dohoda medzi veriteľom (príp. niekoľkými

veriteľmi) a dl�níkom (private placement)• rýchlosť• pru�nosť• nízke emisné náklady• pevná alebo pohyblivá úroková sadzba

! dlhopisy• verejne oznámená emisia• veľký počet rôznych investorov• obchodovanie na sekundárnych trhoch• s pevným kupónom• s pohyblivým kupónom• s nulovým kupónom


131

Druhy dlhopisov - príklady

! jednoduchý dlhopis (straight bond) s pevným kupónom: pevný kupón a pevné dátum splatnosti

! dlhopis s premenlivým (plávajúcim) kupónom (floating rate notes � FRN): úroková sadzba sa pravidelne prispôsobuje aktuálnej úrokovej miere

! dlhopis s nulovým kupónom (zero coupon bond): bezkupónový dlhopis, ktorý sa predáva (emituje) s diskontom nominálnej hodnoty

! konvertibilný dlhopis (convertible bond): dlhopis s pevným kupónom, ktorý je mo�né konvertovať na akcie

! večný dlhopis (perpetual bond, irredeemable bond): dlhopis bez doby splatnosti)


132

Druhy dlhopisov - príklady

! indexované dlhopisy (index-linked bonds): hodnota v dobe splatnosti zodpovedá určitému indexu (akciovému indexu, indexu spotrebiteľských cien a pod.)

! dlhopisy so zvolateľnosťou (call provisions): emitent mô�e splatiť dlhopis pred jeho splatnosťou

! duálne dlhopisy (dual currency bonds): kupóny a nominálna hodnota sú vyjadrené v rôznych menách

! dlhopisy so zaistenými aktívami (asset-backed loans): dlhopisy, ktoré sú zaistené určitými aktívami

! dlhopisy s nezaistenými aktívami (debentures)! dlhopisy, ktoré majú neinvestičný stupeň hodnotenia

(junk bonds)


133

Príklad dlhopisu s nulovým kupónom


134

Hodnotenie (rating) dlhopisov


135

Rizikové prémie dlhopisov - príklad


136

Financovanie dlhodobými cudzími zdrojmi: niektoré výhody z

perspektívy dl�níka (emitenta)

! náklady (cena) cudzích zdrojov nie sú závislé od hospodárskeho výsledku, teda veritelia neparticipujúna náraste zisku; na druhej strane, nezávisle od jeho vý�ky firma musí splácať úroky v plnom rozsahu

! keď�e úrokové platby sú daňovo odpočítateľnou polo�kou, náklady na cudzie zdroje po zdanení sú ni��ie ako náklady na vlastné zdroje

! v prípade financovania z cudzích zdrojov sa vlastníci firmy nemusia deliť o účasť na jej kontrole


137

Financovanie dlhodobými cudzími zdrojmi: niektoré nevýhody z

perspektívy dl�níka (emitenta)

! keď�e obsluha úveru (úroky plus istina) je fixnou platbou, významný pokles prevádzkového zisku mô�e mať za následok nedostatok hotovosti a v konečnom dôsledku konkurz

! s rastom podielu cudzích zdrojov v kapitálovej �truktúre firmy rastie jej rizikovosť a teda aj náklady na ďal�ie cudzie i vlastné zdroje

! podmienky dlhodobého úverového kontraktu sú vo v�eobecnosti formulované striktnej�ie ako v prípade zmluvy o úvere, ktorý má krátkodobý charakter

! existuje určitá hranica objemu zdrojov, ktoré mo�no získať za �rozumnú� cenu; v�eobecne akceptovanéúverové �tandardy definujú určité limity celkovej zadĺ�enosti


138

Faktory, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o financovaní z dlhodobých

cudzích zdrojov

! kapitálová �truktúra! spárovanie doby splatnosti pasív a aktív! úrokové miery a ich prognóza! objem zdrojov financovania z perspektívy emisných

nákladov! dostupnosť a kvalita záruk


139

Leasing � ďal�ia metóda prefinancovania investícii

! prevádzkový (operatívny, be�ný) leasing:• be�ný nájom, kedy sa po jeho ukončení vracia

prenajatá vec naspäť prenajímateľovi (lessor); po ukončení nájmu mô�e byť tie� dohodnuté odkúpenie prenajatej veci nájomcom (lessee)

! finančný leasing• nájom, ktorý končí odkupom prenajatej veci

nájomcom! spätný finančný leasing (sale-and-leaseback):

• predaj nejakej veci jej u�ívateľom leasingovej spoločnosti, ktorá potom spätne tomuto u�ívateľovi-nájomcovi tú istú vec prenájme na základe zmluvy o finančnom leasingu


140

Základné charakteristiky finančného leasingu

! leasingový nájomca (lessee) si podľa svojho uvá�enia vyberá typ a značku strojov a zariadení na základe ekonomických a technických kritérií; rovnako si vyberáaj výrobcu a dodávateľa, s ktorým dohodne v�etky podmienky kontraktu vrátane ceny, montá�e, záruk a uplatňovania garančných a iných opráv

! leasingový nájomca si vyberie prenajímateľa (lessor), t.j. leasingovú spoločnosť

! prenajímateľ plní úlohu investora, ktorý od výrobcu alebo dodávateľa formou kúpnej zmluvy kupuje stroje a zariadenia; odovzdávacím protokolom na základe leasingovej zmluvy odovzdá tieto stroje a zariadenia do prenájmu nájomcovi, av�ak ich majiteľom je počas celej doby leasingu prenajímateľ


141

Základné charakteristiky finančného leasingu

! nájomca v súlade s podnikateľským zámerom pou�íva prenajatú technológiu a v stanovených intervaloch platínájomné prenajímateľovi

! počas doby prenájmu prenajímateľ zahrnuje stroje a zariadenia do svojej ekonomickej bilancie a v súlade s pravidlami vykonáva ich odpisy

! nájomca má povinnosť poistiť stroje a zariadenia a hradiť poistné počas celej doby leasingovej operácie

! zmluvu na finančný leasing nemô�e vypovedaťnájomca; prenajímateľ ju mô�e vypovedať najmä v prípade neplatenia leasingového nájomného alebo zničenia technológie

! ukončenie leasingu sa uskutoční za symbolickú alebo zostatkovú cenu


142

Leasing: financovanie mimo súvahy (�off-balance sheet financing�) - príklad


143

Porovnanie kúpy a leasingu - príklad


144

Vnútorné výnosové percento (IRR) leasingu - príklad


145

Analýza leasingu z perspektívy prenajímateľa - príklad


146

Niektoré výhody leasingového financovania

! daňové aspekty• rôzne daňové prostredie v rôznych krajinách � sale and

lease-back! úspora finančných zdrojov

• likvidných prostriedkov nájomcu! prevádzková (operatívna) pru�nosť

• mo�nosť nelineárnych leasingových splátok kopírujúcich nábeh výnosov z výroby a predaja

! pou�itie najprogresívnej�ích technológií hneď na začiatku ich �ivotného cyklu

! leasingová spoločnosť často doká�e získať zdroje pre refinancovanie leasingu výhodnej�ie ako nájomca


147

Nástroje hybridného financovania

! prioritné akcie (preferred stock)• �krí�enec� medzi úverom a základným imaním

(kmeňovými akciami)! warranty (warrants)

• finančné deriváty (opcie), ktoré sú emitované firmou na jej vlastné obyčajné kmeňové akcie

! konvertibilné cenné papiere (convertible securities)• hybrid medzi úverom (cudzími zdrojmi) a warrantami


148

Prioritné akcie � základné vlastnosti

! dividenda z prioritnej akcie je stanovená ako percentuálny podiel z jej nominálnej hodnoty

! dividendy z prioritných akcií nemusia byť vyplatené; majú v�ak kumulatívny charakter, t.j. skôr, ako súvyplatené dividendy z obyčajných akcií, musí byťvyplatený kumulatívny súčet v�etkých nevyplatených dividend z prioritných akcií

! vlastníci prioritných akcií nemusia mať hlasovacie práva; v určitých mimoriadnych (vopred presne �pecifikovaných) situáciach v�ak mô�u mať vplyv na voľbu členov predstavenstva akciovej spoločnosti

! prioritné akcie majú vlastnosti perpetuity, t.j. nekonečne veľakrát sa opakujúcej anuity

! prioritné akcie sú, vo v�eobecnosti, rizikovej�ie ako dlhopisy; v prípade likvidácie firmy sú nároky ich vlastníkov podriadené nárokom investorov (veriteľov)


149

Prioritné akcie � výhody a nevýhody

! nevyplatenie prioritných dividend neznamená konkurz akciovej spoločnosti

! emisia prioritných akcií, na rozdiel od emisie obyčajných akcií, nespôsobí �rozriedenie� vlastného imania

! prioritné akcie nemajú dobu splatnosti a teda, na rozdiel od úveru (splátky istiny), neodčerpajú naraz väč�í objem hotovosti

! keď�e dividendy z prioritných akcií nie sú odpočítateľnou daňovou polo�kou pre ich emitenta (akciovú spoločnosť), je ich cena (náklady) vo v�eobecnosti vy��ia ako cena (náklady) po zdanení cudzích zdrojov (úverov, resp. dlhopisov)

! prioritné dividendy (i keď ich firma nemusí v�dy vyplatiť) sú pova�ované za určitú formu fixných nákladov; pou�itie prioritných akcií (podobne ako úver) preto zvy�uje finančné riziko firmy


150

Warranty � základné vlastnosti

! dlhodobá americká call-opcia, ktorá je emitovanáfirmou na jej vlastné kmeňové akcie

! majiteľ warrantu má právo kúpiť určitý počet akciífirmy za vopred �pecifikovanú cenu počas určitého časového obdobia

! warranty sú emitované spolu s dlhopismi (sprevádzajúemisiu dlhopisov) preto, aby emisia týchto dlhopisov bola pre investorov atraktívnej�ia, t.j. aby boli ochotníakceptovať aj ich ni��í výnos

! warranty je mo�né po ich emisii oddeliť od dlhopisov a obchodovať s nimi oddelene

! warranty znamenajú určitú hodnotu (právo) naviac, ktorá vykompenzuje ni��í výnos dlhopisov


151

Warranty � príklad

! 1. alternatíva: emisia 20-ročných dlhopisov v januári 2004 v celkovom objeme 50 mil. USD a trhom po�adovaným výnosom (kupónom) 10%

! 2. alternatíva: 8%-ný kupón plus 20 warrantov za ka�dý dlhopis s nominálnou hodnotou 1´000 USD, pričom ka�dý warrant oprávňuje jeho majiteľa kúpiť jednu kmeňovú akciu firmy v cene 22 USD:

• momentálna (01/2004) cena akcie = 20 USD• warranty expirujú v januári 2014, ak nebudú uplatnené

skôr• kompletný �emisný balík� teda predstavuje 8%-ný

dlhopis s maturitou 20 rokov a nominálnou hodnotou 1´000 USD plus 20 warrantov


152


! trhom po�adovaný výnos dlhopisu s pevným kupónom (bez warrantov) bol v januári 2004 rovný 10%, teda hodnota (trhová cena) dlhopisu s 8%-ným kupónom =

80 USD/(1,10)1 +...+ 80 USD/(1,10)20 + 1´000 USD/(1,10)20 = 681,09 USD + 148,64 USD = 829,73 USD

! investor v primárnej emisii zaplatí za jeden dlhopis 1´000 USD a dostane jeden dlhopis v cene ca. 830 USD plus 20 warrantov, ktorých hodnota je = 1´000 USD � 830 USD = 170 USD

! implikovaná hodnota (cena) 1 warrantu je = 170 USD / 20 = 8,50 USD


153


! ak napríklad cena jednej akcie emitenta vzrastie ka�dý rok o 10%, potom o 10 rokov bude rovná: 20 USD (1,10)10 = 51,87 USD

! ak budú warranty uplatnené a� o 10 rokov, potom zisk investora na ka�dú akciu bude: 51,87 USD- 22 USD = 29,87 USD

! zisk majiteľa jedného dlhopisu bude: 20(29,87 USD) = 597,40 USD

! IRR prúdu peňa�ných tokov = 10,7 %, teda viac ako by bol z emisie jednoduchých dlhopisov


154

Konvertibilné dlhopisy � základnévlastnosti

! dlhopis s pevným kupónom, ktorý je mo�no konvertovaťna akcie podľa rozhodnutia jeho majiteľa (je to jeho právo)

! mo�no ich emitovať s ni��ou úrokovou mierou (kupónom) ako nekonvertibilný dlhopis

! podmienky konverzie sú známe v dobe emisie dlhopisov! konverzia neznamená nový kapitál: dlhopis (cudzie zdroje)

sú jednoducho konvertované na zdroje vlastné (akcie)! konvertibilné dlhopisy (niekedy tie� �vymeniteľné

dlhopisy�) sú v podstate odlo�enou emisiou akcií! konverzný pomer = na koľko akcií mo�no konvertovať

jeden dlhopis


155

Mana�ment obe�ných aktív (obe�ného majetku)


156

Základná terminológia

! celkový prevádzkový (pracovný) kapitál (gross working capital) = obe�né aktíva (obe�ný majetok)

! čistý prevádzkový kapitál (net working capital) = obe�néaktíva mínus krátkodobé (be�né) pasíva

! obe�né aktíva = aktíva, ktoré mo�no premeniť na likvidnéprostriedky (hotovosť) v priebehu jedného roka:

• zásoby• pohľadávky (krátkodobé)• finančný majetok, t.j. peniaze a dobre obchodovateľné,

dostatočne likvidné cenné papiere! krátkodobé pasíva = záväzky, splatné v lehote krat�ej ako

jeden rok:• krátkodobé záväzky z obchodného styku• be�né bankové úvery• ostatné krátkodobé záväzky


157

Pracovný kapitál = vlastné imanie + dlhodobé cudzie zdroje � fixné aktíva


158

Pracovný kapitál

! kapitál, ktorý má firma dlhodobo k dispozícii na zabezpečenie prevádzkovej činnosti

! charakterizuje finančné zdravie spoločnosti! charakterizuje schopnosť firmy splácať svoje záväzky

v perspektíve jedného roka! predstavuje rezervu podnikateľského subjektu v

prípade naru�enia kontinuity v cykle obe�ného majetku

! reprezentuje objem voľných prostriedkov firmy, s ktorými mô�e v prípade nutnosti disponovať bez ohrozenia svojej likvidity na úhradu svojich záväzkov


159


! celková likvidita (current ratio) = obe�né aktíva / krátkodobé pasíva

• zdanlivo vysoká hodnota tohto ukazovateľa neznamená, �e firma bude mať dostatok likvidity, lebo mô�e mať" nepredajné (dubiózne) zásoby" nedobytné pohľadávky a pod.

! pohotová likvidita (quick ratio) = (obe�né aktíva -zásoby) / krátkodobé pasíva

• zásoby patria k najmenej likvidným obe�ným aktívam

! okam�itá likvidita (cash ratio) = finančný majetok / krátkodobé pasíva


160


! rozpočet peňa�ných prostriedkov v hotovosti (cash budget):

• podrobný obraz likvidnej pozície firmy• prognóza peňa�ných príjmov a výdavkov• analýza schopnosti firmy generovať dostatok

príjmov na pokrytie výdavkov! politika firmy v oblasti pracovného kapitálu:

• stanovenie cieľových hodnôt ka�dej polo�ky obe�ných aktív

• spôsoby financovania obe�ných aktív! mana�ment pracovného kapitálu:

• riadenie obe�ných aktív a krátkodobých pasív v duchu firemnej politiky


161

Alternatívne investičné politiky do obe�ných aktív

6,3 krát16 mil.re�triktívna

4,3 krát23 mil.priemerná

3,3 krát30 mil.relaxačná

obrat obe�ných aktív (obe�néaktíva/tr�by)

objem obe�ných aktív, ktoré sú k dispozícii na zabezpečenie tr�ieb v

hodnote 100 mil.

politika


162

Alternatívne investičné politiky do obe�ných aktív


163

Prevádzkový kapitál a ekonomickápridaná hodnota (economic value

added � EVA)

EVA = [EBIT x (1-T)] � (WACC x investovaný kapitál)EBIT � earnings before interest and taxes (čistý prevádzkový

zisk)T � daneWACC � weighted average cost of capital (vá�ená priemerná

cena kapitálu)=>

ni��ie zásoby a ni��ie pohľadávky znamenajú uvoľnenie peňa�ných prostriedkov v hotovosti, ktoré mo�no pou�iťna zní�enie objemu cudzích, resp. vlastných zdrojov -teda na zní�enie objemu investovaného kapitálu, čo v konečnom dôsledku znamená vy��iu hodnotu EVA


164

Mana�ment peňa�ných prostriedkov v hotovosti

(cash management)


165

Hotovosť

! aktívum s �nízkym� výnosom! be�né platby a be�né inkasá! kompenzačné platby bankám

• úroky, resp. istina• poplatky za slu�by

! preventívne saldá pre prípad neočakávaných fluktuáciív príjmoch a výdavkoch

! ��pekulatívne� saldá• výhodné podnikateľské príle�itosti (akvizície a

pod.)! cash management: optimalizácia, t.j. hľadanie takého

minima peňa�ných prostriedkov v hotovosti, ktorétrvalo zabezpečuje neru�ené podnikateľské činnosti


166

Cyklus hotovosti


167

Zdroje a pou�itie hotovosti


168

Rozpočet peňa�ných prostriedkov hotovosti (cash budget)

! časový plán, ktorý znázorňuje prognózované peňa�népríjmy a peňa�né výdavky v priebehu určitého budúceho obdobia, napr.:

• mesačné rozpočty pre plán na budúci rok• podrobné denné, príp. tý�denné rozpočty pre

nasledujúci mesiac ! prognóza prebytkov a schodkov hotovosti! základný nástroj mana�mentu peňa�ných prostriedkov v

hotovosti


169

Rozpočet peňa�ných prostriedkov hotovosti - príklad

! cash budget pre 2. polrok 2004! podmienky predaja: 2/10, netto 40! zákazníci splácajú svoje záväzky takto:

• 20% v mesiaci, v ktorom sa uskutoční predaj• 70% v nasledujúcom mesiaci po predaji• 10% v druhom mesiaci po predaji

! firma nakupuje vstupy mesiac pred tr�bami! firma zaplatí za svoje záväzky dodávateľom do 30 dní! cieľové saldo peňa�ných prostriedkov v hotovosti = 10 mil.! predpoklad (1. júla 2004): peniaze na účte = 15 mil.


170

Rozpočet peňa�ných prostriedkov v hotovosti - príklad


171



172



173

Rozpočet peňa�ných prostriedkov hotovosti - príklad

! ďal�ie dôle�ité peňa�né toky (dividendy, navý�enie základného imania, emisia dlhopisov, atď.) neboli do zadania zahrnuté

! v príklade sme neuva�ovali s úrokmi z úverov, ani s príjmami z investícií nadbytku hotovosti

! peňa�né príjmy a výdavky majú, vo v�eobecnosti, nerovnomerný priebeh; v takých prípadoch treba vypracovať podrobnej�í rozpočet na dennej báze

! odpisy sú nepeňa�ný výdavok, preto sa v rozpočte s nimi explicitne neuva�uje (implicitne cez ich vplyv na zdaniteľný príjem)

! v�etky údaje sú očakávanými hodnotami; skutočné tr�by a nákupy sa od prognózovaných budú odli�ovať


174

Mana�ment peňa�ných prostriedkov v hotovosti

! synchronizácia peňa�ných tokov! zrýchlenie inkasa pohľadávok! zdroje dostupné tam, kde je ich momentálna potreba! riadenie (spomalenie) platieb! prvotriedne, dostatočne likvidné cenné papiere ako

dočasná náhrada peňa�ných prostriedkov v hotovosti


175

Mana�ment zásob


176

Zásoby

! materiál! nedokončená výroba a polotovary! výrobky! tovar


177

Mana�ment zásob! definovanie �optimálnej� úrovne zásob

• empirické (historické) informácie• projekcia tr�ieb• predpokladaná doba obratu zásob• sezónnosť• zmena výrobnej náplne• zmena cenovej hladiny a pod.

! �správne� načasovanie (timing) objednávok• kedy?• čo?• ako?

! v akých objemoch?• stála potreba• sezónna potreba


178

Zásoby a náklady

! náklady z dr�ania zásob:• materiál, nedokončená výroba, polotovary, výrobky

a tovar via�u zdroje a tým spôsobujú nemalénáklady

! objednávacie náklady:• vstupy (materiál, polotovary) treba vopred

objednať, dopraviť a uskladniť! náklady, vyvolané nedostatkom zásob:

• výpadok v zásobách (nedostatok zásob) znamenástraty a v konečnom dôsledku zbytočné náklady


179

Priemerné ročné náklady z dr�ania zásob vo výrobných podnikoch(% z celkovej hodnoty zásob)

26,0%spolu

12,0%odpisy a opravné polo�ky (dubiózne a nepredajné zásoby)

1,0%dane

0,5%poistné

0,5%skladovacie náklady

12,0%kapitál, viazaný v zásobách


180

Priemerné ročné náklady z dr�ania zásob vo výrobných podnikoch

rôznepreru�enie výroby

rôznenáklady, vyvolané stratou dôvery zákazníkov (goodwill)

rôznenáklady, vyvolané výpadkom v tr�bách

2,5%dopravné náklady

rôzneobjednávacie náklady


181

Príklady systémov riadenia zásob

! automatizované kontrolné systémy riadenia zásob! just-in-time! outsourcing! PPS-systémy (production planning and scheduling)


182

Mana�ment pohľadávok


183

Analýza pohľadávok

! aké sú obvyklé predajné a platobné podmienky v danom odvetví?

! kto je hlavná konkurencia a aký má vplyv na cenotvorbu a platobné podmienky?

! aké má firma predajné a platobné podmienky?! má druh podnikania sezónny charakter?! kto sú hlavní zákazníci a aká je ich platbyschopnosť a

platobná disciplína?


184


! trend ich vývoja v absolútnej i relatívnej hodnote k celkovej hodnote aktív

! �truktúra pohľadávok a trendov vývoja jednotlivých polo�iek pohľadávok z časového hľadiska

! trendy vývoja pohľadávok pri zohľadnení mo�nej sezónnosti

! kvalita pohľadávok z perspektívy nutnosti tvorby opravných polo�iek k pohľadávkam


185


! pokles pohľadávok mô�e znamenať:• zvý�enie doby obratu pohľadávok (napríklad

zmenou platobných podmienok)• postupné utlmenie činnosti, t.j. nezachovanie

úrovne doteraz dosahovaných tr�ieb! nárast pohľadávok mô�e znamenať:

• zní�enie (spomalenie) doby obratu pohľadávok zapríčinené zhor�ujúcou sa platobnou schopnosťou a disciplínou odberateľov

• cielenou zmenou platobných podmienok s cieľom dosiahnuť konkurencieschopnosť

• rast objemu tr�ieb


186

Monitoring pohľadávok � priemernádoba inkasa pohľadávok

! priemerné denné tr�by (PDT) = tr�by za rok / 360! pohľadávky = priemerné denné tr�by x priemerná

doba inkasa pohľadávok=>

priemerná doba inkasa pohľadávok = pohľadávky / priemerné denné tr�by


187

Monitoring pohľadávok � �truktúra pohľadávok podľa časového hľadiska


188

Predajné podmienky

1. lehota splatnosti faktúr• termín, do ktorého odberateľ by mal zaplatiť za dodaný

tovar2. platobné �tandardy

• aké kritériá musí splniť odberateľ, aby sa kvalifikoval pre určitý typ (stupeň) platobných podmienok" platba vopred" platba v hotovosti" lehota splatnosti faktúry

3. vymáhanie pohľadávok• akú politiku uplatniť v prípade, ak si odberateľ nesplní

svoje povinnosti4. diskont (skonto)

• kritériá, kedy mo�no odberateľovi poskytnúť zľavu


189

Predaj na faktúru

! znamená určité riziko (moment neistoty), ktoré vznikátým, �e medzi plnením (poskytnutím tovaru) zo strany dodávateľa a plnením (platba za tovar) zo strany odberateľa uplynie určitý čas

! dodávateľ musí mať dôveru, �e odberateľ bude mať vôľu plniť svoj záväzok voči dodávateľovi

! úsudok o mo�nosti plnenia získa dodávateľ posúdením celkovej spôsobilosti odberateľa

! komplexná analýza tejto spôsobilosti zahŕňa nefinančnúanalýzu a finančnú analýzu

! úlohou nefinančnej analýzy je definovanie v�etkých nefinančných vplyvov a rizík z nich vyplývajúcich

! primárnou úlohou finančnej analýzy je identifikácia a kvantifikácia mo�ných rizík, ktoré by mohli ovplyvniťsplatenie faktúry


190

Platobné (úverové) �tandardy

! aké podmienky musí splniť odberateľ, aby sa kvalifikoval pre predaj na faktúru

! aké sú limity na predaje jednotlivým odberateľom! aký je objem fakturácie na jedného odberateľa z

celkového objemu pohľadávok! aká je pravdepodobnosť zlyhania toho-ktorého

odberateľa! aké sú skúsenosti s realizáciou odbytu s týmto

odberateľom z minulosti


191

Nefinančná analýza odberateľa

! makroekonomická analýza• politická stabilita• legislatívne podmienky• daňový systém

! odvetvová analýza• súčasná a očakávaná konkurencia• postavenie na trhu• elasticita dopytu

! mikroekonomická analýza• kvalita mana�mentu a pracovníkov• technologické vybavenie• vlastnícke vzťahy


192

Finančná analýza výsledkov hospodárenia

Finančná analýza je nástroj, ktorým mo�no zhodnotiťekonomické výsledky v minulom období, súčasnúfinančnú situáciu a predikovať finančné hospodárenie a finančnú stabilitu do budúcnosti.

Pomerová finančná analýza vyjadruje pomer medzi jednotlivými polo�kami súvahy, výkazu ziskov a strát a výkazu peňa�ných tokov navzájom a vzťahy medzi nimi.

Porovnávacia finančná analýza porovnáva hodnoty ekonomického vývoja, dosiahnuté v minulosti, v súčasnosti a hodnoty očakávaného vývoja v ich vzájomnej väzbe.


193

Finančná analýza odberateľa

! zhodnotenie hospodárskych výsledkov v minulom období

• finančné výkazy v skrátenej forme! analýza súčasnej finančnej situácie

• finančné pomerové ukazovatele! prognóza finančného hospodárenia a finančnej stability

• Altmanov model• Tafflerov model

! ekonomická pridaná hodnota (economic value added �EVA)


194

Vymáhanie pohľadávok

! procedúry a postupy pri vymáhaní (a o�etrovaní) pohľadávok s cieľom zabezpečenia návratnosti pohľadávok po lehote splatnosti

• list• upomienka• telefón• iné

! cielená zmena platobných podmienok pre odberateľa, ktorý me�ká

• preradenie do inej kategórie! vyvá�enosť medzi nákladmi a prínosom tej-ktorej

procedúry• potenciálna strata zákazníka


195

Zľavy (diskont) pre zákazníkov

! diskont (skonto) za �rýchle� platby! 2/10, netto 30 dní! potenciálna mo�nosť získať nových zákazníkov! potenciálna redukcia priemernej doby inkasa

pohľadávok! analýza nákladov a prínosov diskontu


196

Monitoring pohľadávok


197

Monitorovanie pohľadávok, ak tr�by majú sezónny charakter - príklad


198


! platobná disciplína zákazníkov je po celý rok rovnaká:• 10% zaplatí v hotovosti v mesiaci tr�ieb• 30% v priebehu nasledujúceho mesiaca• 40% v priebehu druhého mesiaca po tr�bách• 20% v priebehu tretieho mesiaca po tr�bách• príklad: saldo pohľadávok na konci marca =

0,2(60´000)+0,6(60´000)+0,9(60´000) = 102´000! priemerné denné tr�by (ADS) v 2. �tvrťroku (apríl-jún) =

(60´000+90´000+120´000)´/90 dní = 3´000! priemerná doba inkasa pohľadávok (DSO) v 2. �tvrťroku =

174´000/3´000 = 58 dní! hodnota ADS na konci júna = 450´000/180 dní = 2´500! hodnota DSO na konci júna = 174´000/2´500 = 70 dní


199


! fluktujúce tr�by majú za následok zmeny v priemernej dobe inkasa pohľadávok (DSO) � zdalo by sa, �e zákazníci platia rýchlej�ie, resp. pomal�ie i keď platobnádisciplína zákazníkov sa vôbec nezmenila

! nezávisle od toho, či pou�ijeme �tvrťročné, polročné či ročné údaje, DSO nie je stabilné a mení sa

! Záver: ak tr�by majú sezónny charakter, priemerná doba inkasa pohľadávok (DSO) nie je vhodným monitorovacím nástrojom


200



201


! napríklad saldo pohľadávok k 30. júnu = 174´000:• z aprílových tr�ieb zostalo 20%: 0,2(60´000) =

12´000• z májových tr�ieb zostalo 60%: 0,6(90´000) =

54´000• z júnových tr�ieb zostalo 90%: 0,9(120´000) =

108´000! správanie zákazníkov zostalo rovnaké, ale zdá sa, �e v

2. �tvrťroku zákazníci začali platiť rýchlej�ie! Záver: ani tento spôsob monitoringu pohľadávok

nepodáva realistický obraz


202



203


! Záver: tento spôsob monitoringu pohľadávok (tzv. saldánezinkasovaných pohľadávok) podáva skutočný obraz správania sa zákazníkov

! to, �e ich platobná disciplína sa nezmenila, dokazujúhodnoty, uvedené v poslednom stĺpci predchádzajúcej tabuľky

! akékoľvek zmeny � percentuálny nárast v poslednom stĺpci tabuľky � sú negatívnym signálom zhor�ujúcej sa platobnej disciplíny zákazníkov


204

Zmena platobných podmienok - príklad


205


! pôvodné platobné podmienky: 1/10, netto 30:• 50% zákazníkov zaplatí do 10 dní• 40% zákazníkov zaplatí do 30 dní• 10% zákazníkov za platí do 40 dní• DSO = 21 dní• skonto = (0,01)(400´000´000)(0,5) = 2´000´000

! variabilné náklady = 70%! cena kapitálu pred zdanením, ktorým sú financované

pohľadávky = 20%! náklady, spôsobené dr�aním pohľadávok = (DSO)(tr�by

za jeden deň)(variabilné náklady)(cena kapitálu) = (21)(400´000´000/360)(0,70)(0,20) = 3´000´000


206


! nové platobné podmienky, 2/10, netto 40, zmenia správanie zákazníkov takto:

• 60% zákazníkov zaplatí do 10 dní• 20% zákazníkov zaplatí do 30 dní• 20% zákazníkov za platí do 50 dní• DSO = 24 dní• skonto = (0,02)(530´000´000)(0,6) = 6´000´000

! očakávaný nárast tr�ieb = 530´000´000! variabilné náklady = 70%! cena kapitálu pred zdanením, ktorým sú financované

pohľadávky = 20%! náklady, spôsobené dr�aním pohľadávok = (DSO)(tr�by

za jeden deň)(variabilné náklady)(cena kapitálu) = (24)(530´000´000/360)(0,70)(0,20) = 5´000´000


207

Krátkodobé financovanie


208

Financovanie aktív (agresívny prístup)


209

Financovanie aktív (konzervatívny prístup)


210

Stála a sezónna potreba financovania obe�ných aktív

! permanentné obe�né aktíva• tá časť obe�ných aktív, ktoré podnikateľský subjekt

musí mať trvalo k dispozícii, nezávisle od toho, či je odvetvie v konjunktúre alebo v recesii

• určitý permanentný stav zásob, pohľadávok a hotovosti

! dočasné obe�né aktíva• obe�né aktíva, ktorých nárast má len sezónny

charakter; napr. vianočné sviatky v prípade maloobchodnej činnosti, stavebná výroba cez letnémesiace a pod.

! politika financovania obe�ných aktív• spôsoby financovania permanentných a dočasných

obe�ných aktív


211

Alternatívne politiky financovania obe�ných aktív

! moderatívna finančná politika (zhoda splatnosti)• spárovanie doby splatnosti pasív a aktív• �zlaté pravidlo likvidity�• eliminácia potenciálnych rizík ako dôsledok

nesplácania záväzkov! agresívna finančná politika

• časť permanentných obe�ných aktív je financovanákrátkodobými zdrojmi

• riziká z nárastu úrokových mier, príp. pri obnove úveru


212

Alternatívne politiky financovania obe�ných aktív

! konzervatívna finančná politika• časť sezónnych potrieb obe�ných aktív je

financovaná dlhodobými zdrojmi• nadbytočná likvidita dočasne investovaná do

cenných papierov


213

Alternatívne spôsoby financovania obe�ných aktív


214



215



216

Niektoré výhody i nevýhody krátkodobého financovania

! časový faktor• krátkodobý úver mo�no získať rýchlej�ie ne�

stredno-, resp. dlhodobý úver! flexibilita

• ni��ie (emisné) náklady• mo�nosť predčasného splatenia úveru• menej striktné podmienky úverovej zmluvy

! náklady (cena)• úrokové miery sú vo väč�ine prípadov (normálny

tvar výnosovej krivky) ni��ie pre krátkodobé zdroje! riziko

• riziko potenciálnej fluktuácie úrokových nákladov• obnovenie úveru mô�e byť ohrozené


217

Zdroje krátkodobého financovania

! odlo�ené záväzky• záväzky voči zamestnancom• záväzky zo sociálneho zabezpečenia• daňové záväzky

! záväzky z obchodného styku (obchodný úver)• spontánny zdroj financovania, ktorý vzniká ako

dôsledok �tandardných podnikateľských transakcií(vzťahov)


218

Zdroje krátkodobého financovania

! be�né (krátkodobé) bankové úvery• poskytnutie určitej hodnoty (finančných

prostriedkov) pod podmienkou jej vrátenia za vopred dohodnutých podmienok a po určitej časovej lehote (maximálne do jedného roka)

! iné zdroje• zmenky• factoring


219

Záväzky z obchodného styku �obchodný úver

! v závislosti od veľkosti podniku a výrobnej činnosti mô�u mať významné zastúpenie v �truktúre krátkodobých pasív

! ich vý�ku ovplyvňujú• lehoty splatnosti faktúr• rast objemu tr�ieb (expanzia výroby)• nákupy materiálu a pod.

! podniky, ktoré pripú�ťajú predaj na faktúru, majúzadefinované

• predajné podmienky pre jednotlivých zákazníkov• vý�ku diskontu a pod.


220

Náklady (cena) obchodného úveru

nominálne ročné náklady (cena) obchodného úveru, ak sa firma rozhodne nevyu�iť dodávateľom ponúkané skonto:

nominálne ročné náklady = (skonto v %)/(100%-skonto v %) x (360 dní)/(lehota splatnosti faktúry-lehota skonta)

príklad: 2/10, netto 30(2%/98%) x (360 dní/20 dní) = 0,0204 x 18 = 0,367 = 36,7%

efektívne ročné náklady (effective annual rate � EAR) tohto obchodného úveru:EAR = (1,0204)18 � 1,0 = 1,439 � 1,0 = 0,439 = 43,9%


221

Náklady obchodných úverov, ak firma nevyu�ije ponúkané skonto

44,1%37,1%3/15, netto 45

106,9%73,5%2/10, netto 20

19,8%18,2%1/10, netto 30

43,6%36,4%1/10, netto 20

Efektívne náklady

Nominálne náklady

Platobnépodmienky


222

Krátkodobé financovanie: be�né bankové úvery


223

Krátkodobé bankové úvery � základnécharakteristiky úverovej zmluvy

! doba splatnosti úveru! po�ičaná suma! úroková miera! splátkový kalendár! zabezpečenie úveru


224

Krátkodobé bankové úvery � techniky úverovania

! účelové úverovanie• banka a �iadateľ o úver si v zmluvných dokumentoch

presne vy�pecifikujú účel a predmet úverovania! neúčelové úverovanie

• banka poskytuje úverové prostriedky v prospech be�ného účtu �iadateľa o úver a nesleduje účel ich pou�itia

! kontokorentné úverovanie• poskytuje banka podniku na účte, ktorý má charakter

be�ného účtu a to stanovením debetného úverového rámca, do vý�ky ktorého mô�e firma čerpať úverovéprostriedky


225


! revolvingové úverovanie• účelové úverovanie, ktoré umo�ňuje opätovné

čerpanie splatených čiastok! eskontné úverovanie

• úverovanie pohľadávok, resp. ich odkúpenie s regresom (so spätným postihom), pri ktorom banka �veriteľ odkúpi zmenku pred jej splatnosťou od majiteľa zmenky


226


! anuitné úverovanie• úverovanie hlavne investičných potrieb, keď banka

poskytne podniku za vopred dohodnutých podmienok úver vo vopred definovanej vý�ke

! klasické úverovanie• úverovanie prevádzkových aj investičných potrieb;

banka si vopred dohodne splátkový kalendár splácania istiny


227

Niektoré formy zabezpečenia úverov

! zálo�né právo• právo, na základe ktorého banka zriaďuje zálo�né

právo na určitý druh majetku a na základe zálo�ného práva, v prípade neplnenia podmienok úverovej zmluvy, mô�e banka realizovať predmet zálo�ného práva

! banková záruka• predstavuje najlikvidnej�iu formu zabezpečenia

úverov, keď za záväzok dl�níka ručí iný peňa�ný ústav a v prípade nemo�nosti splnenia si záväzkov zo strany dl�níka, uhrádza tento záväzok banka preberajúca ručenie


228

Niektoré formy zabezpečenia úverov

! postúpenie pohľadávok• predstavuje postúpenie práv (nazývané aj cesia)

vyplývajúcich z pohľadávok v prospech tretej osoby -banky

! ručenie treťou osobou• zabezpečenie úveru treťou osobou, ktorá bude

uhrádzať záväzok dl�níka v prípade jeho nesolventnosti

! spoludl�níctvo• pristúpenie ďal�ej osoby k záväzku dl�níka; táto

osoba sa stáva osobou zaviazanou rovnakým spôsobom ako dl�ník a to spoločne a nerozdielne


229

Aké informácie obsahuje úverovázmluva?

1. ide o priebe�ne amortizovaný úver alebo o úver, pri ktorom je istina splatná a� po vypr�aní doby splatnosti úveru?

2. je úver zaistený �pecifickými kolaterálmi (napr. pohľadávkami, príp. zásobami a pod.)?

3. aké ďal�ie záruky ponúka dl�ník?4. ako bude úver úročený?5. aká je frekvencia úrokových platieb?6. kedy bude úver splatený?7. na čo budú pou�ité zdroje z úveru?8. iné nákladové polo�ky?


230

Bankové úvery a ich cena

úver s jednoduchým úročením:efektívna ročná úroková miera (effective anual rate � EAR) =

= [1+(knom/m)]m � 1,0knom � nominálna úroková miera (p.a.) v decimálnom tvarem � počet úrokovacích periód

príklad: knom = 12%; m = 4EAR = (1+0,03)4 � 1 = 12,55%


231


úver s vopred diskontovaným úrokom (úroková platba je vopred odpočítaná od nominálnej hodnoty úveru):

EAR = úroková platba / (nominálna hodnota úveru �úroková platba)

príklad: 1-ročný úver vo vý�ke 10´000 EUR s vopred diskontovaným úrokom s 12%-nou úrokovou sadzbou, úrokovanou len raz ročne

a. banka po�ičia dl�níkovi v skutočnosti len(0,12) x 10´000 EUR= 8´800 EUR

b. dl�ník po roku musí vrátiť 10´000 EUR=>

EAR = 1´200 EUR / 8´800 EUR = 0,1364 = 13,64%


232

1-ročný úver s vopred diskontovaným úrokom (EAR=13,64%)


233

3-mesačný úver s vopred diskontovaným úrokom (EAR=12,96%)


234


úver s vopred diskontovaným úrokom a kompenzačným saldom (banka si stiahne úrokovú platbu a firma musíurčitú sumu � tzv. kompenzačné saldo � dr�ať na účte ako záruku):

EAR = nominálny úrok v % / (1,0 � nominálny úrok v desatinnom vyjadrení �

kompenzačné saldo v desatinnom vyjadrení)

príklad: 1-ročný úver s vopred diskontovaným úrokom s 12%-nou úrokovou sadzbou, úrokovanou len raz ročne a 20%-ným kompenzačným saldom

EAR = (12%) / (1,0-0,12-0,2) = 12% / 0,68 = 17,65%


235

1-ročný úver s vopred diskontovaným úrokom a kompenzačným saldom

(EAR=17,65%)


236


úver s pripočítaným úrokom (k nominálnej hodnote úveru je pripočítaný úrok; úver je amortizovaný v rovnakých splátkach):

aproximatívna ročná úroková miera = (úroková platba) / (nominálna hodnota úveru/2)

príklad: ročný 12%-ný spotrebný úver v nominálnej hodnote 10´000 EUR, ktorý treba splatiť v dvanástich rovnakých mesačných splátkach

1. dl�ník musí vrátiť istinu plus úroky, t.j. spolu 11´200 EUR2. mesačné splátky sú rovné 11´200 EUR / 12 = 933,33 EUR3. je to anuita s mesačnou úrokovou mierou 1,788%4. EAR = (1,01788)12 � 1,0 = 1,2370 � 1,0 = 0,2370 = 23,7%


237

Úver s pripočítaným úrokom (EAR=23,7%)


238

Kritériá výberu bankového domu

! flexibilita voči podnikateľským rizikám• konzervatívne, resp. liberálnej�ie úverové praktiky• mo�nosť geografickej, resp. odvetvovej diverzifikácie

! ústretovosť a ochota poradiť zákazníkom• aktívna spolupráca vo fáze nábehu a formovania

podnikateľského zámeru! lojalita voči zákazníkom

• pomoc a podpora zákazníkov aj v �zlých časoch�


239

Kritériá výberu bankového domu

! �pecializácia• typy úverov• odvetvová �pecializácia• regionálna �pecializácia

! úverová anga�ovanosť• úverové limity, úverové linky• podlimity na rôzne splatnosti úverov

! ponuka a cena ďal�ích slu�ieb• slu�by depozitára• leasing• investičné bankovníctvo a pod.


240

Krátkodobé financovanie: zmenky, factoring


241

Zmenka

! prevoditeľný cenný papier abstraktnej povahy vystavený v zákonom stanovenej forme, ktorou je daný neodvolateľný bezpodmienečný písomný príkaz dl�níkovi (alebo sľub dl�níka pri vlastnej zmenke) zaplatiť majiteľovi zmenky v určený deň, na určitom mieste, v určitej mene na zmenke stanovenú sumu (zmenkový záväzok)

! zabezpečovací prostriedok! prostriedok na refinancovanie


242

Funkcie zmenky

! úverová• zmenka je zaplatená oprávnenému zo zmenky, resp.

je splatná a� po uplynutí určitého časového obdobia, t.j. dl�níkovi je poskytnutý dodávateľský úver

! platobná• zmenka je nástroj platobného styku, ktorou je mo�né

(resp. pohľadávkou, ktorú predstavuje) zaplatiť tým, �e oprávnený zo zmenky (v prospech koho je vystavená) prevedie zmenku na svojho veriteľa


243

Funkcie zmenky

! zabezpečovacia (garančná)• zmenkový záväzok má abstraktnú povahu: splatenie

záväzku zo zmenky nie je a nemô�e byť viazané na �iadne iné vzťahy, ktoré existujú medzi zmenkovým veriteľom (oprávneným zo zmenky) a zmenkovým dl�níkom

• subjekt, ktorý prevádza práva na zmenke, ručí(garantuje) v�etkým nasledujúcim majiteľom zmenky, �e zmenka bude prijatá (akceptovaná) a zaplatená

! identifikačná• v�etky zmenkovo zaviazané subjekty musia byť na

zmenke jednoznačne definované a identifikované tak, aby nemohlo dôjsť k zámene osôb na zmenke


244

Vlastná zmenka

! prevoditeľný cenný papier, ktorý predstavuje neodvolateľný bezpodmienečný sľub dl�níka (vystavovateľa, výstavcu zmenky) zaplatiť majiteľovi zmenky v určený deň, na určitom mieste, v určitej mene sumu stanovenú na zmenke (zmenkový záväzok)

! zmenkovými subjektami sú:• vystavovateľ vlastnej zmenky, t.j. dl�ník zo zmenky• oprávnený zo zmenky, resp. jej majiteľ (subjekt, v

prospech ktorého bola zmenka vystavená alebo subjekt, ktorý zmenku zaplatil namiesto dl�níka)


245

Podstatné nále�itosti vlastnej zmenky

! označenie, �e ide o zmenku, zahrnuté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná

! bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňa�nú sumu! údaj o splatnosti! údaj o mieste, kde sa má platiť! meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť! dátum a miesto vystavenia zmenky! podpis vystavovateľa


246

Cudzia zmenka

! prevoditeľný cenný papier, ktorý predstavuje neodvolateľný bezpodmienečný písomný príkaz vystavovateľa (výstavcu) zmenky dl�níkovi (zmenečníkovi) zaplatiť majiteľovi zmenky v určený deň, na určitom mieste, v určitej mene sumu stanovenúna zmenke

! zmenkovými subjektami sú minimálne:• vystavovateľ zmenky, ktorý dáva príkaz dl�níkovi

(zmenečníkovi) zaplatiť• oprávnený zo zmenky, resp. jej majiteľ (subjekt, v

prospech ktorého bola zmenka vystavená alebo subjekt, ktorý zmenku zaplatil namiesto dl�níka)

• dl�ník zo zmenky (zmenečník)


247

Druhy cudzej zmenky

! cudzia zmenka na vlastný rad• vystavovateľ dáva príkaz zmenečníkovi, aby mu

zaplatil! cudzia zmenka na rad tretej osoby

• vystavovateľ dáva príkaz zmenečníkovi, aby zaplatil na účet tretej osoby

! zastretá vlastná zmenka• zmenečník je samotným vystavovateľom zmenky,

či�e osoba zmenečníka je toto�ná s osobou vystavovateľa zmenky; vystavovateľ si dáva príkaz, aby zaplatil tretej osobe


248

Podstatné nále�itosti cudzej zmenky

! označenie, �e ide o zmenku, zahrnuté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná

! bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú peňa�nú sumu! meno toho, kto má platiť (zmenečníka)! údaj o splatnosti! údaj o mieste, kde sa má platiť! meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť! dátum a miesto vystavenia zmenky! podpis vystavovateľa


249

Factoring

! financovanie krátkodobých obchodných pohľadávok so splatnosťou 30-180 dní, vyplývajúcich z dodávateľsko-odberateľskej zmluvy, uzatvorenej medzi dodávateľom a jeho dl�níkom ako odberateľom, ktoré u� vznikli a e�te nie sú splatné, alebo ktoré vzniknú v budúcnosti

! predaj týchto pohľadávok �pecializovaným factoringovým spoločnostiam (tzv. faktorom), ktorými sú často dcérske spoločnosti bánk

! vyu�ívajú ho dodávatelia tovaru alebo slu�ieb, ktorých dodávateľsko-odberateľské vzťahy sú zalo�ené na poskytnutí dodávateľského úveru formou akceptácie dlhej splatnosti faktúr


250

Druhy factoringu

! bez spätného postihu• riziko nezaplatenia je prenesené na faktora (banku)

! so spätným postihom• ak nezaplatí pohľadávku primárny dl�ník, banka

zaťa�í účet dodávateľa! tuzemský

• predmetné pohľadávky vznikli/vzniknú pri toku tovarov a slu�ieb v tuzemsku

! exportný• ide o pohľadávky slovenského rezidenta voči

zahraničným subjektom


251

Výhody factoringu

! rýchlej�í prístup k hotovosti! správu a inkaso pohľadávok preberá faktor! mo�nosť poskytnúť odberateľom ďal�í obchodný úver a

tým nestratiť zákazníkov a udr�ať si konkurenčnúvýhodu


252

Cyklus konverzie peňa�ných prostriedkov

v hotovosti


253

Cyklus konverzie peňa�ných prostriedkov v hotovosti

1. doba obratu zásob � konverzia materiálu na hotovévýrobky (výroba):

zásoby / denné tr�by2. doba obratu pohľadávok � priemerná doba inkasa

pohľadávokpohľadávky / denné tr�by

3. doba obratu záväzkov � priemerná doba splatnosti záväzkov

záväzky / denné prevádzkové náklady


254

Cyklus konverzie peňa�ných prostriedkov v hotovosti

cyklus konverzie peňa�ných prostriedkov v hotovosti = doba obratu zásob + doba obratu pohľadávok � doba obratu

záväzkov

príklad: doba obratu zásob = 72 dní; doba obratu pohľadávok = 24 dní; doba obratu záväzkov = 30 dní

=>cyklus konverzie peňa�ných prostriedkov v hotovosti =

72+24-30 = 66 dní


255

Cyklus konverzie


256

Peňa�né prostriedky v hotovosti a ich cieľové saldo

! hotovosť je aktívum s �nízkym� výnosom! peňa�né prostriedky v hotovosti sú financované z

cudzích, resp. vlastných zdrojov! cudzie i vlastné zdroje majú určitú cenu, t.j. predstavujú

určité náklady! zní�enie úrovne peňa�ných prostriedkov v hotovosti bez

ovplyvnenia vý�ky tr�ieb, resp. vyvolania ďal�ích negatívnych vplyvov na prevádzku podniku, mápozitívny dopad na rentabilitu vlo�eného kapitálu a v konečnom dôsledku na trhovú hodnotu firmy

! cieľom mana�mentu peňa�ných prostriedkov v hotovosti je minimalizácia (optimalizácia) ich vý�ky bez naru�enia efektívnosti prevádzkovej činnosti


257

Baumolov model � predpoklady

! spotreba hotovosti je rovnomerná a prognózovateľná! peňa�né príjmy z prevádzkovej činnosti sú rovnomerné a

prognózovateľné! peňa�né výdavky tie� majú rovnomerný priebeh a aj ich

vý�ku mo�no prognózovať


258

Baumolov model


259

Baumolov model � predpoklady

! C = hotovosť, ktorú mo�no získať buď odpredajom dobre obchodovateľných, dostatočne likvidných cenných papierov alebo prostredníctvom krátkodobého úveru

! C/2 = priemerné saldo hotovosti! C* = optimálny objem hotovosti! C*/2 = optimálne saldo hotovosti! F = fixné náklady, spôsobené predajom cenných

papierov alebo sprostredkovaním úveru! T = celkový objem peňa�ných prostriedkov v hotovosti,

potrebných za určité časové obdobie (napríklad 1 rok)! k = oportunitné náklady, ktoré sú vyvolané dr�aním

hotovosti (výnos z cenných papierov, príp. cena cudzích zdrojov)


260

Celkové náklady a optimálny objem hotovosti

celkové náklady hotovosti = náklady, vyvolané dr�aním hotovosti + transakčné náklady =

= [(priemerné saldo hotovosti) x (oportunitné náklady)] ++ [(počet transakcií) x (náklady na jednu transakciu)]

[(C/2) x k] + [(T/C) x F]=>

optimálny objem hotovosti (optimálny transfer hotovosti) s minimálnymi nákladmi C*:

C* = [2(F)(T)/k]½


261

Optimálny transfer hotovosti


262

Baumolov model � príklad optimálneho transferu hotovosti

! priemerná tý�denná spotreba hotovosti = 100´000 USD! F = 150 USD (fixné náklady, spôsobené predajom cenných

papierov alebo sprostredkovaním úveru)! T = 52 tý�dňov x (100´000 USD / tý�deň) = 5´200´000 USD

(celkový objem peňa�ných prostriedkov v hotovosti, potrebných na 1 rok)

! k = 15% = 0,15 (oportunitné náklady, ktoré sú vyvolanédr�aním hotovosti)

=>C* = [2(150)(5´200´000)/0,15]½ = 101´980 USD


263

Simulácia Monte Carlo a bezpečnostnáhladina hotovosti

! teoretické modely sú iba hrubou aproximáciou reality! cieľové saldá peňa�ných prostriedkov v hotovosti

vychádzajú z tzv. �bezpečnostnej hladiny� hotovosti! bezpečnostná hladina hotovosti zaručuje s určitou

pravdepodobnosťou, �e podnik nebude mať problémy s hotovosťou

! často v praxi pou�ívanou technikou je simulácia Monte Carlo


264

Izolované riziko projektu a metóda Monte Carlo

1. zostavenie počítačového modelu a výber programového balíka, pomocou ktorého počítame peňa�né toky projektu a hodnoty NPV

2. �pecifikácia rozdelenia pravdepodobnosti ka�dej vstupnej premennej

3. program náhodne vyberá hodnoty vstupných premenných z ich rozdelenia pravdepodobnosti

4. tieto hodnoty sú dosadené do modelu, slú�iaceho na výpočet peňa�ných tokov a NPV

5. mnohonásobné (niekoľko tisíckrát) opakovanie krokov 3. a 4., ktorého výsledkom je stanovenie strednej hodnoty a smerodajnej odchýlky NPV


265

Simulácia Monte Carlo - príklad


266

Simulácia Monte Carlo � rozdelenie pravdepodobnosti NPV


267



268



269



270

Simulácia Monte Carlo: rozdelenie pravdepodobnosti peňa�ných strát

v septembri

102030405060708090pravdepodobnosť

men�ej straty(v %)

(31)(39)(46)(52)(57)(62)(68)(75)(83)peňa�né straty

(v USD)


271

Odhad optimálnej hladiny zásob


272

Metódy oceňovania zásob

1. �pecifická identifikácia• ka�dá polo�ka zásob má priradené �pecifické

(jedinečné) výrobné náklady (cenu)2. first-in first-out (FIFO)

• posledná predaná polo�ka zásob bola prvou, ktorá do stavu zásob pri�la

• výrobné náklady predaného tovaru sú rovnévýrobným nákladom �najstar�ích� polo�iek zásob


273

Metódy oceňovania zásob

3. last-in first-out (LIFO)• posledná predaná polo�ka zásob bola poslednou,

ktorá do stavu zásob pri�la• výrobné náklady predaného tovaru sú rovné

výrobným nákladom �najnov�ích� polo�iek zásob4. metóda vá�eného priemeru

• výrobné náklady predaného tovaru sú rovnépriemeru nákladov v�etkých polo�iek zásob


274

Metódy oceňovania zásob - príklad

Firma Nábytok, a.s. vyrobila v priebehu roka 5 celkom rovnakých mahagónových stolov. V priebehu roka v�ak do�lo k prudkému nárastu ceny mahagónu i k nárastu osobných nákladov, čo sa prejavilo v celkovom náraste výrobnej spotreby (výrobných nákladov) takto:

70´00018´00016´00014´00012´00010´000výrobnáspotreba

spolu54321stôl č.


275

Metódy oceňovania zásob - príklad

V priebehu be�ného roka firma predala stoly č. 1, 3 a 5, pričom na začiatku toho istého roka v zásobách nemala �iadny hotový tovar. Aký dopad by mali rôzne metódy oceňovania zásob (predp.: tr�by = 80´000)?

28´00038´00042´00080´000vá�ený priemer

22´00032´00048´00080´000LIFO

34´00044´00036´00080´000FIFO

28´00038´00042´00080´000�pecifickáidentifikácia

zásoby (hodnota na konci roka)

pridanáhodnota

výrobnénákladytr�bymetóda


276

Celkové náklady, viazané v zásobách a ich jednotlivé zlo�ky

! náklady z dr�ania zásob:C x P x A

C � priemerné ročné percentuálne náklady z celkového objemu zásob (t.j. napríklad cena kapitálu, viazaného v zásobách, skladovacie náklady, poistné, odpisy a morálne opotrebované zásoby a pod.)

P � priemerná cena jednej polo�ky zásob (nákupná cena, príp. výrobné náklady)

A � priemerný stav zásob (počet jednotiek)


277


! náklady z objednávky:F x N = F x (S/2A)

F � fixné náklady jednej objednávkyN � počet objednávok v rokuS � počet predaných kusov v roku A � priemerný stav zásob, t.j. A = (S/N)/2 = Q/2Q � veľkosť objednávky


278


! celkové náklady, viazané v zásobách = náklady z dr�ania zásob + náklady z objednávky:

[(C x P x A)] + [F x (S/2A)] == [C x P x (Q/2)] + [F x (S/Q)]

! optimálna veľkosť objednávky (economic ordering quantity � EOQ), ktorá minimalizuje náklady:

EOQ = [(2xFxS)/(CxP)]½


279

Optimálna veľkosť objednávky


280

Optimálna veľkosť objednávky -príklad

S = 26´000 kusov ročne, t.j. 500 kusov tý�denne; C = 25% z objemu zásob; P = 4,92 EUR (predajná cena = 9,00 EUR); F = 1´000 EUR

=>EOQ = [(2xFxS)/(CxP)]½ = [(2x1´000x26´000)/(0,25x4,92)]½

= [42´276,423]½ ≈ 6´500 kusovpri tejto objednávke budú zásoby spotrebované v�dy po 13-tich

tý�dňoch (6´500/500 = 13)celkové náklady, viazané v zásobách, ak firma objednáva

optimálne (EOQ):[C x P x (Q/2)] + [F x (S/Q)] = [0,25x4,92x(6´500/2)] +

[1´000x(26´000/6´500)] = 8´000 EUR


281

Optimálna veľkosť objednávky -príklad


282

Zásoby s bezpečnostnou hladinou


283

Určenie optimálneho mno�stva bezpečnostnej hladiny zásob - príklad

realizácia objednávky trvá 2 tý�dneočakávané dvojtý�dňové tr�by = 1´000 kusovpriemerné ročné náklady, viazané v jednom kuse zásob =

25% z výrobných nákladov = 0,25(4,92 EUR) = 1,23 EUR

priemerné náklady, viazané v jednom kuse zásob, ktorý sa nachádza v bezpečnostných zásobách = 1,23 EUR x 13 tý�dňov v roku = 1,234 EUR x (13/52) = 0,308 EUR

náklady, spôsobené výpadkom (nedostatkom) jedného kusa zásob = 0,5(9,00 EUR � 4,92 EUR) = 2,04 EUR; t.j. 50% zákazníkov zru�í svoju objednávku

otázka: pre akú úroveň bezpečnostnej hladiny zásob súnáklady najni��ie?


284

Rozdelenie pravdepodobnosti tr�ieb v priebehu dvoch tý�dňov


285

Analýza bezpečnostnej hladiny zásob


286

Optimálna veľkosť objednávky alebo skonto - príklad

pri optimálnej veľkosti objednávky (EOQ=6´500 kusov):celkové náklady, viazané v zásobách = 8´000 EUR

otázka: je výhodné prijať ponuku na 2%-né skonto pri objednávkach v objeme 10´000 kusov a viac?

firma ročne objednáva 26´000 kusovnová cena jedného kusa zásob = 0,98 x 4,92 EUR = 4,82 EURcelkové náklady viazané v zásobách:

[0,25(4,82 EUR) x (10´000/2)] + [(1´000 EUR) x (26´000/10´000)] = 8´625 EUR


287

Optimálna veľkosť objednávky alebo skonto - príklad

výsledok:" zní�enie nákupnej ceny = 0,02(4,92 EUR)(26´000) =

2´558 EUR" nárast celkových nákladov, viazaných v zásobách =

625 EUR" úspory, získané z diskontu = 2´558 EUR � 625 EUR =

1´933 EUR


288

Citlivostná analýza EOQ - príklad

NÝ MANA”MENT Hodnotenie predmetu UK BA/4roc... · 2008 8·111·000 Cena kapitÆlu (WACC): 11,5%...

Documents

Transcript of NÝ MANA”MENT Hodnotenie predmetu UK BA/4roc... · 2008 8·111·000 Cena kapitÆlu (WACC): 11,5%...