editoriál

2

Prišla jeseň a s ňou aj nové výzvy

Čas dovoleniek a letných prázdnin pomaly upadol do zabudnutia a horúce slnečné lúče vy-striedalo chladnejšie jesenné počasie. Jeseň však so sebou nepriniesla len začiatok školského roka, ale aj nové výzvy.

Pred prvákmi stála výzva začleniť sa do no-vého kolektívu a začať štúdium na novej škole. Túto zmenu sme im uľahčili účasťou na adaptač-nom kurze (čítate na str. 6 – 7). Aj pred štvrták-mi stojí výzva. Čaká ich posledný rok štúdia, prí-prava na stužkové slávnosti a maturity. Ostatní sa okrem učenia môžu zapojiť do rôznych projektov (str. 12), súťaží a ďalších aktivít, ktoré škola pre nich pripravuje. Aj to je výzva. A hoci od začiatku školského roka neuplynulo veľa času, stihli sme toho naozaj dosť (dočítate sa na str. 13 – 17).

Ani každodenné povinnosti učiteľov a ostat-ných pedagogických zamestnancov nie sú len ru-tinou. Výzvou je každá vyučovacia hodina, kaž-dý deň, pretože všetko, čo stojí za to, chce svoj čas a úsilie. Zaujať žiakov a čo najviac ich zo svoj-ho predmetu naučiť, rozvíjať ich tvorivosť, správ-ne ich motivovať. Iba tak môžeme dosiahnuť úspech. Ale aj úspech je prekážka, ktorú treba brať ako výzvu.

Výzvu prijali aj naši štyria kolegovia, ktorí si chceli otestovať svoje sily a fyzickú zdatnosť a zú-častnili sa Banskobystrického maratónu. O tom, ako sa s touto výzvou popasovali a aký úspech dosiahli, sa dočítate na str. 10 a 11.

A ani úspech nie je náhoda, ani šťastie, preto-že nad nimi nemáme kontrolu. Úspech je výzva prekonávať prekážky, ktoré úspech na seba kla-die, alebo sa o to aspoň pokúsiť.

Želáme Vám, aby ste boli úspešní vo všetkom čo robíte, aby sa Vám darilo prijímať výzvy a pre-konávať prekážky a aby ste strávili príjemné chví-le v našej spoločnosti.

Redakčná rada

OBSAH

3 Rozhovor s hlavnou majsterkou

odbornej výchovy

6 Adaptačný kurz

8 Anketa 10 SOŠ IT na maratóne

12 Mobilitný projekt 2015/2016

13 Besedy súťaže projekty

18 Finančné vzdelávanie

20 Stredosškolská odborná činnosť

22 Tvorba našich žiakov

predstavujeme

3

ROZHOVOR s hlavnou majsterkou odbornej výchovy

“Prekážky sú to, čo vidíš, keď sa prestaneš pozerať

na svoj cieľ.”Na našej škole pracujete od prvého septembra tohto školského roku. Aká bola vaša predchádzajúca pracovná kariéra?

Vyštudovala som Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave, materiálovo--technologickú fakultu. Hneď po jej ukončení som začala učiť na Strednej odbornej škole elektrotechnickej tu v Banskej Bystrici ekonomické pred-mety. Neskôr som popri zamestnaní pokračovala v štúdiu CCNA na Vojenskej akadémii v Liptovskom Mikuláši. Po jej ukončení som vyučovala aj odborné predmety technického zamerania.

Prepáčte, ale musím vás prerušiť. Strojárstvo a elektrotechnika je skôr doménou mužov. Prečo ste vymeni-li ekonomiku práve za túto „mužskú záležitosť?“

Vždy ma to ťahalo k strojom a elektrine a je to aj naša rodinná tradícia. Nielen muži v našej rodine sa tomu venujú. Strojárka je aj moja mama. A viete, ako sa hovorí: „Aká matka, taká Katka“. Ale nevenujem sa len strojárstvu. Rovnako ma očarila aj elektrotechnika, hlavne po-čítačové siete, ktoré vyučujem dodnes.

Vráťme sa teda k pôvodnej otázke. Predchádzajúce pracovisko bolo vaše jediné?

Áno, čo sa týka organizácie. Učenie žiakov však nebolo mojou jedinou pra-covnou náplňou. Postupne som robila aj lektorku CISCO akadémie a v projekte „Modernizácia vzdelávacieho procesu“. Školila som aj pedagogických zamest-nancov škôl v pôsobnosti BBSK v rámci projektu PVSPU a PIRŠ. Neskôr som pracovala vo funkcii zástupkyne riaditeľa školy pre teoretické vyučovanie.

Z toho, čo hovoríte, cítiť, že vás vaša práca nesmierne baví. Prečo ste sa roz-hodli zmeniť zamestnanie?

Ing. Katarína Štrónerová

predstavujeme

4

Čo sa týka mojej pracovnej náplne a pracovného zaradenia nezmenilo sa nič. Zmenila som len pracovisko. Nebolo to však nič osobné. Chcela som spo-znať aj systém vyučovania na inej škole. A nakoniec aj psychológovia odporúčajú z času na čas zmeniť svoje pracovisko, aby človek neskĺzol do stereotypu. Aj spoznávanie nového prostredia a ľudí posúva človeka ďalej.

Môžete teda aj porovnávať. V čom vi-díte najväčší rozdiel?

Už keď som sa rozhodovala zmeniť zamestnanie ovplyvnilo ma viac skutoč-ností. V prvom rade dobré meno školy. Veľa som o nej čítala a aj počula, a preto ma čoraz viac lákalo zamestnať sa tu. Veď neexistuje lepšia reklama ako odpo-rúčania rodičov a žiakov školy. Formou rôznych prezentácií som sa dozvedela aj o kvalitnom materiálno-technickom vybavení školy a moderných vyučova-cích metódach, ktoré sú v škole samo-zrejmosťou. Lákalo ma vyskúšať si to.

Tým ste potvrdili, že sa vašim životným krédom:“ Prekážky sú to, čo vidíš, keď sa prestaneš pozerať na svoj cieľ,” na-ozaj riadite. Sú aj iné dôležité životné situácie, pri ktorých vám toto krédo pomohlo rozhodnúť sa?

Určite ich bolo niekoľko. Napríklad, keď sa syn rozhodoval pre strednú školu, alebo sme sa museli rozhodnúť o povolení operácie mojej dcéry. Na konci každého rozhodnutia bol jasný cieľ a všetky prekážky museli ísť bokom. A takých situácií bolo omnoho viac. Sa-mozrejme, aj pracovných.

Riadite kolektív zamestnancov a zá-roveň učíte žiakov. Keby ste sa mali rozhodnúť medzi týmito dvomi alter-natívami, ktorú by ste si vybrali? Alebo inými slovami: „Je náročnejšie riadiť kolektív zamestnancov alebo žiakov?“

Mám rada svojich kolegov, ale práca so žiakmi na napĺňa viac. Odovzdávať im svoje vedomosti, pripravovať ich na život a po čase vidieť, že to nebolo zby-točné. Mám rada chvíle, keď po rokoch stretnem svojich bývalých žiakov, ktorí ostali pracovať v odbore a dozvedám sa od nich, že práve vedomosti, ktoré získali v škole, rozhodli o ich budúcom smerovaní a že sú úspešní práve vďaka nim. Aj vedenie kolektívu ľudí je veľmi dôležité. Je to však skôr organizačná práca. Teší ma napríklad situácia, keď vidím, že všetci moji zamestnanci sú spokojní. Každá práca má svoje pekné stránky, hlavne keď ju človek vykonáva s láskou.

Čo teda plánujete na odbornom výcvi-ku v najbližšej budúcnosti?

Plánov je veľa, uvidím, koľko z nich sa nám podarí zrealizovať. V prvom rade zavádzať nové technológie do výchov-no-vzdelávacieho procesu, aby sme žia-kom priblížili reálne pracovné prostre-die. Z toho vyplýva účasť na odborných školeniach, odborných prednáškach a spolupráca s firmami, ktoré nám pri tom môžu pomôcť. Ďalší z plánov je zúčast-ňovať sa odborných súťaží zameraných na elektroniku, grafiku, programovanie a IT technológie. Na záver by som chcela spomenúť rekonštrukciu a modernizá-ciu niektorých dielní odborného výcviku.

predstavujeme

5

Človek však nežije len prácou. Určite máte aj nejaký voľný čas? Čomu sa venujete?

Predovšetkým svojej rodine – man-želovi, 16 ročnému synovi a 8 ročnej dcére a spolu s nimi záľubám. Medzi ne patrí hlavne turistika. V zime chodie-vame lyžovať a v lete nemôže chýbať voda, a keď vyjde čas aj more. Spolu sme už navštívili mnohé miesta u nás na Slovensku, ale aj v zahraničí. Teším sa, keď sme všetci spolu a robíme veci, ktoré nás bavia a prinášajú nám radosť.

Porozprávate nám aj nejakú veselú prí-hodu, ktorú ste zažili so svojimi žiakmi a dodnes si na ňu rada spomínate?

Za celú svoju pedagogickú prax som zažila so žiakmi veľké množstvo veselých príhod či už na exkurziách, triednych výletoch, lyžiarskych výcvikoch, stužko-vých slávnostiach, ale, samozrejme, aj na vyučovaní. Jedna z nich mi doteraz ostala v pamäti a vždy sa pousmejem, keď si na ňu spomeniem. Prihodila sa na stužkovej slávnosti mojej prvej trie-dy. Žiaci sa zodpovedne pripravovali už dva mesiace – nacvičovali program, slávnostný nástup, príhovory, učili sa gaudeamus, aby bolo všetko na 100 %. Prišiel deň D, všetko bolo priprave-né, rodičia, priateľky, učiteľský zbor už sedeli v krásne pripravenej miestnosti a čakali, kedy so žiakmi slávnostne vstú-pime. No za dverami to nebolo také isté. Už sme boli zoradení a čakali na pokyn, keď prišla tréma a jeden žiak zahlásil, poďme utiecť, polovica by sa k nemu hneď pridala (musím priznať, že aj ja som mala zajačie úmysly, predsa

prvá stužková nielen ich, ale aj moja ako triednej učiteľky). Hneď začali vyberať miesto, kde pôjdu, vôbec im nevadilo, že rodičia by tam ostali sedieť – však sa zabavia. Našťastie, trvalo to len pár minút, zrazu zazneli tóny slávnostného nástupu a my sme museli vykročiť. Stuž-ková bola super, rodičia sa na programe nasmiali, pretože videli svoje deti tak, ako ich ešte nevideli. Keď sme sa nad-ránom rozchádzali, tak sme si so žiakmi spomenuli na trému pred nástupom a zasmiali sme sa.

Čo by ste svojim žiakom resp. mladým ľuďom odkázali?

Snažte sa využiť všetky možnosti na štúdium, ktoré sa vám ponúkajú. Zau-jímajte sa o všetko okolo vás. Teraz je na to najvhodnejší čas.

Ste tu veľmi krátko a mnohí z nás vás možno ešte ani nepoznajú a radi by sa o vás niečo dozvedeli. Prezradíte našim žiakom na seba nejakú pikošku?

Možno to, že vo svojom voľnom čase sa venujem hand-made-servítkovej technike, drôtikovaniu, smaltované-mu šperku a líhanému sklu. Učím sa to v Dome remesiel v Slovenskej Ľupči. Ak máte záujem, naučím to aj Vás.

Tak to naozaj stojí za úvahu. Ďakuje-me za rozhovor a prajeme Vám, aby

sa Vám darilo prekonávať všetky pre-kážky a aby ste sa nikdy nezabudli

pozerať na svoj cieľ. Ale hlavne, aby ste sa medzi nami cítili dobre.

Pripravila: Vlasta Vilhanová

6 7

udalosť

Netradičné privítanie prvákov účasťou na adaptačnom kurze sa na našej škole stalo už tradíciou. Tento školský rok sme ho organizovali už po siedmy raz a opäť, tak ako vlani, v hoteli Kráľová neďaleko Zvolena. Cieľom tohto kurzu je formou prezentácií oboznámiť prvákov s históriou a areálom školy, organizáciou vyučovacie-ho procesu a s možnosťami, ktoré štúdium jednotlivých odborov ponúka. Dozvedia sa tu tiež o projektoch, ktoré škola pre nich každoročne pripravuje a o aktivitách, do ktorých sa môžu zapojiť.

Voľný čas patrí využívaniu všetkých mož-ností, ktoré rekreačný areál v sebe ukrýva. Preto patril hlavne prechádzkam po pre-krásnom okolí, večernému kúpaniu v ba-zéne, volejbalu a užívaniu si všetkých vy-možeností, ktoré táto chata ponúka. „Kurz splnil svoj účel hlavne pre žiakov, ktorí si to tu dosýta užili. Je to veľmi pekná tradí-cia školy a je tiež dôkazom toho, že škola si svojich žiakov váži,“ takto stručne, ale vý-stižne opísal účasť na adaptačnom kurze spolu s I. B triedou kolega Ivan Švajlen a Karolína Hukelová, ktorá sa zúčastnila takmer všetkých kurzov tiež hodnotí túto aktivitu veľmi pozitívne: „Prvákom študij-ných odborov PM a KMP chodím prezen-tovať odborné predmety. Je zaujímavé spoznať ich práve v tomto neoficiálnom prostredí. Myslím, že práve tento pobyt prispieva k lepšej spolupráci so žiakmi počas celého školského roka. Určite je pre nich dobrou motiváciou do ďalšieho štú-dia“. Nezabudli sme ani na názory žiakov. Mária Kleinová z I. B prezradila, že: „Adap-

Adaptačný kurz – tradičné privítanie prvákov na našej škole

6 7

udalosť

tačný kurz bol podľa môjho názoru veľmi záživný, páčili sa mi najmä túry a hotel, ale aj prezentácie, z ktorých sme sa dozvedeli viac o škole. Skvelé bolo aj večerné kúpa-nie a zoznámili sme sa tiež so spolužiakmi z I. A. A čo je super, že aj s učiteľmi.““Na adaptačnom kurze bolo super. Odniesla som si množstvo nezabudnuteľných zážit-kov, spoznala som veľa nových a skvelých ľudí. Kopec zábavy prinieslo aj večerné kú-panie. Skvelé bolo, že si do bazéna skočila aj pani učiteľka Hukelová a pán učiteľ Slot-ta. Som rada, že som sa rozhodla práve pre túto školu,“ týmito slovami vyjadrila svoje pocity Júlia Jendreasová, tiež z I. B triedy. Aj žiaci z ostatných tried boli spokojní. Po-tvrdzujú to aj slová Patrika Murgaša z I. E: „Adaptačný kurz bol úžasný, presne taký, ako som očakával. Zabavili sme sa ako ko-lektív, program bol celkom fajn. To, že ma prijali na túto školu, bolo neočakávané. Po prijímačkách som si myslel, že budem pod čiarou. Dopadlo to však dobre a teším sa, že študujem práve na tejto škole.“

Tieto vyjadrenia nás opäť utvrdili v tom, že podujatia, ktoré pre našich žiakov pri-pravujeme, spĺňajú svoj účel. Hlavne tie pre prvákov, pretože im uľahčujú adaptáciu na nové prostredie

Autor: Vlasta Vilhanová Foto: Radoslav Sanitra

anketa

8

Čo považuješ za svoj najväčší úspech

na škole?

ti som mohol tiež použiť na prezentáciách školy, na škol-ských akciách, na ktorých sa tiež ukázalo, aký je v tejto škole super kolektív, ktorý

dokáže držať spolu, a keď má niekto trému, tak ho ostatní podržia.

2. Určite sa mi tu páči prax vo firme, je to super skúsenosť. Ďalej je úžasná vec dvojhodinovka SSK. Zmenil by som tu len vyučovanie a to tak, že keď učiteľ chýba na poslednej hodine, hodina by mohla od-padnúť a nemala by sa suplovať. Dobré by bolo vymeniť tiež nové lístky na obed opäť na tie staré. No a asi to, čo by uvítali všetci, bufet s lepšou a lacnejšou ponukou.

Karin Delinčáková, II. E

1. Najväčší úspech? Určite úspech na Ko-váčovej Bystrici. Okrem toho, že som sa umiestnila na krásnom III. mieste, čo ma prekvapilo a potešilo zároveň, spoznala som aj nových ľudí, vypočula si nové rady

1. Čo považuješ za svoj najväčší úspech na škole?

2. A čo ti v škole chýba?

Martin Fábry, IV. A

1. Čo sa týka môjho najväčšieho úspechu na tejto škole, tak sú to určite ľudia, ktorých som tu spoznal a zážitky s nimi. To pre mňa znamená najviac. Tiež som rád, že som sa mohol zúčastniť pár súťaží, ktoré mi dali hlavne mnoho skúsenosti. Získané skúsenos-

Naša škola sa snaží vytvárať žiakom čo naj-lepšie podmienky, podporovať a rozvíjať ich talent. Zapájame ich do rôznych súťa-ží, olympiád a projektov. Svoju kreativitu môžu prejaviť účasťou a zapájaním sa do rôznych workshopov, krúžkov a projektov nielen v rámci školy, ale aj prostredníc-tvom iných záujmových organizácií. Vytvo-rili sme však dostatočné podmienky pre rozvoj nadaných a talentovaných žiakov?! Aby sme to zistili položili sme im nasledu-júce otázky:

anketa

9

neme rovnaký úspech ako starší spolužiaci.

Odborné zručnosti si môžem rozvíjať na odbornom výcviku a v krúžku Cvič-ná firma. No a realizujem sa aj v škol-skom časopise. Naozaj mi nič nechýba.

2. Mne na škole vyhovuje naozaj všetko. Jediné čo by som uvítala je to, aby sme tu mali viac folkloristov, ktorí by sa mohli možnosť rozvíjať vo svojom talente. Určite by bola za aj pani učiteľka Zajacová. Čo keby sme založili školský folklórny súbor, napr. FS Ítečkárik?

Matej Marko, IV. D

1. V treťom ročníku som bol na dvojtýž-dňovom výmennom pobyte v Nemecku. Tam som pracoval na projekte v spolupráci s Deuche Telecom. Dostanú sa tam len tí najlepší, preto to považujem za svoj osobný úspech. Zúčastnil som sa anglickej olym-piády, kde som sa dostal až do krajského kola. Skončil som štvrtý. To bol môj ďalší úspech.  

2. V budúcnosti by som sa chcel dostať na vysokú školu do Brna a ďalej by som sa chcel venovať počítačovým sieťam. Teda tomu, čo som študoval na tejto škole. Dostal som tu dobré základy a myslím, že nie je nič, čo by mi tu chýbalo.

a získala skúsenosti. A to najdôležitejšie je, že som dostala obrovskú podporu od ľudí, ktorí ma dovtedy ani nepoznali.

2. Páči sa mi to, že je tu množstvo aktivít, od jazykových cez odborné až po talentové súťaže, rôzne krúžky. Tak isto aj prax je tu super, či už v škole, alebo aj vo firmách a tiež spolupráca s firmami. Jediné čo mi tu asi chýba, je to, že od malička tancujem a určite by som sa potešila nejakým taneč-ným krúžkom, napríklad moderné tance či zumba. Myslím, že keby tu také niečo bolo, našli by sa ľudia, ktorých by to zaujalo. Možno by som skúsila založiť nejaký krúžok s pánom učiteľom Rešovským. Keď zvládol spartakiádu, verím mu aj v Zumbe.

Dominika Husaníková, II. E

1. Už šiesty rok sa venujem folklóru – spe-vu a tancu vo folklórnom súbore Lykovec v Revúcej. Škola mi vytvorila podmienky pre rozvoj tohto talentu zapájaním sa do programu, napr. počas vianočnej besiedky, alebo prezentácie školy v Europa SC. Tiež som rada, že škola realizuje rôzne športové súťaže, ktorých súčasťou som aj ja. Repre-zentovala som školu v orientačnom behu na Župnej kalokagatii, v skoku do diaľky, v behu na Horehronských hrách a v stolnom tenise. Momentálne sa venujem halovému veslovaniu. Dúfam, že v budúcnosti dosiah- Pripravili:

Dominika Husaniková, II. EKarin Delinčáková, II. E

Nikola Šimová, I. E

prinášame

10

„Prijmi výzvu!“ takto znelo heslo najväčšej športovej udalosti stredného Slovenska – Banskobystrického maratónu, ktorý je tretí najväčší svojho druhu v rámci Slovenska. Tento rok sa už po štvrtýkrát bežci vydali do ulíc Banskej Bystrice zdolávať maratónsku i polmaratónsku trať či štafetu. Organizátorom sa tento rok prihlásil rekordný počet, až 1323 bežcov, aby prijali výzvu zdolať náročnú maratónsku trať v teréne mesta Banská Bystrica.

A medzi množstvom bežcov mala zastúpenie aj naša škola. Tím našej

školy tvorili pedagogickí zamestnanci Ondrej Ruman, Matej Opálený, Zuzana Vetráková a Matúš Schmidt.

SOŠ IT na maratóne

prinášame

11

V tomto poradí bežali štafetu, rozdelenú na štyri úseky. Prvý úsek, cca 4km, začínal na námestí SNP a končil pod Krajským úradom. Druhý úsek, cca 6 km, smeroval k pivovaru Urpín a končil tiež pod Krajským úradom. Tretí úsek, cca 5km, viedol k Mičínskej ceste a kľukateľ sa sídliskom Uhlisko. Posledný úsek, cca 6km, končil opäť na námestí SNP.

Atmosféra bola vynikajúca, celou traťou nás povzbudzovali bystrickí priaznivci športu. V ťažkých chvíľach nám dodali silu ísť ďalej alebo vydať zo seba ešte o niečo viac. V poslednom úseku na Dolnej ulici sme čakali na Matúša a do cieľa sme dobehli všetci štyria spolu. Chceli sme ho povzbudiť a zároveň takto symbolicky zavŕšiť tento náš počin, dosiahnuť cieľ spolu ako tím.

Chceme sa poďakovať za podporu vedeniu školy aj našim kolegomDúfame, že sa nám podarilo niekoho inšpirovať k pohybu a vyvolať tímového ducha

Autor: Zuzana Vetráková

zo života školy

Besedy, súťaže, projekty

Aj v tomto školskom roku sme požia-dali o schválenie projektu ERASMUS+ pod názvom:

„Budujeme modernú Európu – prinášame kreatívne a inovatívne

riešenia.“

Sme veľmi radi, že nám bol projekt schválený a žiakom môžeme ponúk-nuť dvojtýždňovú stáž aj v školskom roku 2015/2016. Projekt spočíva v nových technológiách IP telefónie. Cieľom projektu je žiakom priblížiť IP telefóny a technológiu, ktorá je súčas-ťou tejto problematiky. Majú možnosť získať a zdokonaliť si nadobudnuté zručnosti a vedomosti z tejto oblasti.

Do Vyššej odbornej školy a Strednej školy slaboprúdovej elektrotechniky v Prahe a Strednej školy teleinformatiky v Ostrave, príspevkovej organizácii, vyšleme skupinu desiatich žiakov. Do Andreas-Gordon-Schule v Nemecku vyšleme skupinu dvanástich žiakov. Skupina bude pozostávať z odborov mechanik počítačových sietí a technik informačných a telekomunikačných technológií, ale do tejto skupiny budú zaradení aj žiaci z odboru pracovník

marketingu mobilného operátora a klientsky manažér pošty. Žiaci z týchto odborov budú mať za úlohu zrealizo-vať prieskum trhu pre dopyt a požia-davky IP telefónie. Žiaci z technických odborov TITT a MPS budú realizovať samotné prevedenie, návrh, inštalá-ciu a nastavenie samotných telefónov a zariadení.

Plánované termíny do jednotlivých partnerských škôl sú stanovené nasle-dovne: do Ostravy vycestuje skupina v termíne od 11. 10. 2015 do 24. 10. 2015. Do Erfurtu žiaci vycestujú 05. 06. 2016 a práce na projekte budú trvať do 18. 6. 2016 a do Prahy žiaci vycestujú od 29. 05. 2016 do 11. 06. 2016.

Pevne veríme, že projekt bude úspešný tak ako po minulé roky a že sa žiaci vrátia zo zahraničnej stáže s dob-rým pocitom a novými vedomosťami, ktoré budú pre nich prospešné.

Autor: Radoslav Sanitra

Mobilitný projekt v rámci programu Erasmus+

12

školský rok 2015/2016

krásnym pohľadom z Kalvárie na Ban-skú Bystricu a okolie, si mohli preveriť svoje vedomosti z oblasti ochrany ži-votného prostredia formou kvízu „Čo vieš o prostredí, v ktorom žiješ?“ Kaž-dá trieda si zvolila kapitána družstva, ktorý sa po porade s ostatnými spo-lužiakmi prihlásil odpovedať na práve položenú otázku. Odpovedal vždy ten, ktorý sa prihlásil ako prvý.

Žiaci tak mohli odpovedať na otáz-ky, čo je životné prostredie, ktorá or-ganizácia sa stará o životné prostredie v Banskej Bystrici, čo je jej úlohou, ako môžu prispieť k ochrane životné-ho prostredia oni sami, koľko kontaj-nerov na separáciu odpadov máme v SR, čo sú to kyslé dažde alebo skle-níkový efekt, čo je separácia odpadu a mnoho ďalších. Najlepšie si počínala trieda III. A na čele s Danielom Očená-šom, hneď za nimi III. E a ako tretí sa umiestnili žiaci III. D triedy. Víťazi do-stali aj odmenu, ktorú do súťaže veno-vali sponzorky súťaže Iveta Hanková, Veronika Mátéová a Zuzana Janeková, ktoré sa vzdali svojej sladkej desiaty. Vzápätí si na ich čokoládach a keksí-koch pochutnali žiaci. Nečudo, že toto gesto odmenili veľkým potleskom.

Kurz ochrany života a zdravia

September neznamenal len začiatok školského roka a návrat žiakov do škol-ských lavíc, ale priniesol aj množstvo ďalších aktivít. Medzi ne nesporne patril aj Kurz ochrany života a zdravia, ktorý absolvovali v čase od 16. do 18. 9. 2015 žiaci III. ročníka.

Je to povinné učivo, ktoré sa reali-zuje účelovým cvičením a kurzom. Aj tento rok sa tretiaci už tradične zišli na školskom ihrisku, kde sa dozvede-li, čo ich v nasledujúce tri dni čaká. Kurz sme odštartovali turistickým po-chodom na vrch Urpín, ktorý umožnil žiakom pohybom a pobytom v príro-de spoznávať prostredie. A nielen to. Hneď na to, ako sa všetci potešili pre-

13

zo života školy

Posledný deň bol venovaný praktic-kým činnostiam, ktoré tiež pomáhajú chrániť životné prostredie – vyčiste-niu okolia školy. Fúriky, lopaty, metly a hrable sa stali pracovným náradím našich tretiakov a v ich rukách za nie-koľko hodín dokázali vykúzliť čistejšie a krajšie okolie svojej školy.

S pocitom dobre vykonanej prá-ce sme sa vydali na poslednú etapu tohtoročného KOŽAZ-u – do pamätní-ka SNP, v ktorom si prezreli exponáty, ktoré približujú hrôzu druhej svetovej vojny. Pripomenuli sme si, že práve tá napáchala veľké škody nielen na život-nom prostredí, ale aj na životoch ľudí. Tu sa kurz ochrany skončil a mňa za-ujímalo akým prínosom bol pre jeho účastníkov.

Za všetkých sa vyjadril Ľuboš Belko z III. A: „V posledných troch dňoch sme

Štvrtok patril opäť turistike do Laskomerskej doliny, kde už tradične žiaci absolvovali zdravotnú, dopravnú a civilnú prípravu. Tu si mohli praktic-ky vyskúšať poskytnutie prvej pomoci pri bezvedomí, epileptickom záchvate, zlomenine hornej alebo dolnej konča-tiny. Vyskúšali si tiež ochranný odev, ktorý by použili v prípade ohrozenia, mimoriadnej udalosti alebo mimo-riadnej situácie a absolvovali aj prak-tický nácvik, ako sa správať pri úniku nebezpečnej chemickej látky. Poďa-kovanie patrí hlavne Denisovi Novan-skému z III. E, ktorý ochotne simuloval zdravotne postihnutého a chemickou látkou ohrozeného občana.

Následne si žiaci precvičili orientáciu v prírode. Praktické ukážky urobili toto predpoludnie nielen poučným, ale pri-niesli aj mnoho humorných situácií.

14

školský rok 2015/2016

Škola pre nás pripravila účelové cvičenie

Krátko po adaptačnom kurze sme sa ešte v mesiaci september zúčast-nili účelového cvičenia. Všetci prváci

sa zúčastnili akcie zvanej KOŽAZ. Tento prebehol nabudený životom a prežili sme ho všetci v zdraví, takže ho mô-žeme považovať za viac než úspešný. Kvíz, ktorý sme absolvovali prvý deň, priniesol našej triede víťazstvo a od-menu v podobe orieškovej čokolády. V Laskomerskej doline sme tiež absol-vovali niekoľko kvízov, kurzov i aktivít. Dvaja spolužiaci nám predviedli, ako sa to (ne)robí počas krízového stavu, čo spôsobilo, že sme sa dobre zabavi-li i napriek tomu, že sa nám veľmi do toho nechcelo. Posledný deň, teda pia-tok, sme upratovali okolie školy, aby sme mali pekné prostredie a na záver sme išli na pamätník SNP. Stihli sme toho naozaj veľa, počasie nám prialo, mnoho sme sa naučili, ale hlavne sme si to užili. Super.“

Autor: Vlasta VilhanováFoto: Simona Sroková, III. E

a druháci sme sa zišli na školskom ih-risku s nadšením, že sa nebudeme učiť a vybrali sa na prechádzku na Urpín.

Po tejto namáhavej turistike prišiel čas oddychu. Veď Urpín je najvyšším vrchom v Banskej Bystrici a cesta naň je naozaj namáhavá. Hlavne pre tých, ktorí netrénujú. Keď sme nabrali ko-nečne silu, rozdelili nás do skupín, ktoré chodili po jednotlivých stanoviš-tiach, v ktorých sme získavali nové po-znatky a informácie. Každé stanovište ponúkalo jednu disciplínu, ktorú sme mali zvládnuť. A tak sa stalo, že sme sa dozvedeli viac o orientácii v prírode (to aby sme nepoblúdili, keď sa bude-me vracať domov) a okrem toho sme zistili, že počas búrky by sme sa von radšej nemali zdržiavať.

Potom sme si v rámci zdravotníckej prípravy precvičili prvú pomoc a vy-skúšali plynové masky, pri ktorých sme sa naozaj pobavili. Veď spolužiaci, ktorí si ich skúšali, vyzerali ako mimo-zemšťania.

Záverečné informácie boli o do-pravnej výchove a zbraniach hromad-ného ničenia. Po absolvovaní všetkých stanovíšť sme sa vrátili naspäť do mes-ta a ukončili pekný slnečný deň roz-

15

zo života školy

Župná kalokagatia

Absolvovali sme plavecký výcvik

Druhý ročník nám začal netradične, a to plaveckým výcvikom. Všetci sme si to užili. Niektorých z nás to spojilo, nadviazali sme nové kontakty a upev-nili si vzťahy. No nebolo to len také bežné plávanie, ako si každý predsta-ví pod pojmom plavecký výcvik. Išlo o predĺženie prázdnin rekreačným spôsobom. Mnohých z nás zaujal naj-mä tobogán, pri ktorom sme „posluš-ne čakali“ na zelenú  

chodom. Úspešne Už sme vedeli, ktorým smerom sa máme vybrať, po ktorej strane vozovky ísť a ako prechá-dzať na druhú stranu cesty. A v prípa-de, že by niekto z našich spolužiakov predsa len poblúdil a poranil sa, vedeli by sme mu poskytnúť aj prvú pomoc.

Autorky: Nikola Šimová.Ivana Turčanová z I. E Tí, ktorí sa nebáli, že im spadnú plav-

ky, prípadne sa neutopia, vrhli sa hla-vou proti vode, pretože mali vybavené skákanie do bazéna pod dozorom. Tí menej odvážni radšej oddychovali vo vírivke alebo v saune, ale našli sa aj takí, ktorých predsa len najviac zau-jalo plávanie. Našli sa medzi nami aj celkom odvážne dievčatá, ktoré poko-rili aj niektorých chlapcov a do vody skákali oveľa lepšie. Skákanie do vody ich totiž zaujalo viac ako zelený tobo-gán. Veríme, že po plaveckom nás už nezaskočí ani záplava. Určite by sme si ho radi zopakovali. Ďakujeme škole za túto možnosť a aj pedagógom, ktorí sa spolu s nami zúčastnili plaveckého kurzu ako dozor (a neutopili sa ).

Autorka: Dominika Husaniková, II. E

16

školský rok 2015/2016

trestných minút. Povzbudení dobrým začiatkom sa pustili do plnenia ďalších úloh, ktoré spoločnými silami zvládali. Posledné cieľové metre im dali riadne zabrať, družstvo už s posledných síl vy-dávalo zo seba všetko, len aby dosiahli čo najlepší čas. Za vzornú reprezentáciu školy im patrí veľká vďaka. Celé druž-stvo sa už teší na to, že o rok si to bude môcť zopakovať. Svedčia o tom aj slová Dominiky Husanikovej, ktorá celé podujatie hodnotí takto:

„Na prvý pohľad sa nám súťažné disciplíny nezdali náročné, no opak bol pravdou. Na telesnej sme si vyskúšali hod granátom. Všetkých nás to zaba-vilo, ale aj tak bola pre nás najlepšia disciplína streľba zo vzduchovky. Od rána bolo upršané počasie, no k obedu sa vyčasilo. Na súťaži nás však čakalo ešte jedno nemilé prekvapenie – zistili sme, že máme silných konkurentov. Ale nám to nevadilo, pretože sme a išli zabaviť. Nakoniec sme, po všetkej tej námahe, skončili na krásnom jedenástom mieste. Vybojovali sme si diplom a každý získal sladkú odmenu. Za príjemne strávený deň ďakujem pani vychovávateľke, ale aj všetkým spolužiakom z nášho tímu.“

Autor: Hilda Dienová

Kalokagatia bola a je chápaná ako ideál starogréckej výchovy – súlad vonkajšieho a vnútorného, súlad tela a ducha.

V takomto duchu sa niesla aj „Žup-ná kalokagatia,“ ktorá sa konala dňa 10. 9. 2015, v areáli SOŠ pod Bánošom a vyhlasovateľom bol Banskobystrický samosprávny kraj . Po slávnostných prího-voroch organizátorov sa 17 zúčastnených družstiev pustilo do zdolávania jednot-livých stanovísk. Župná kalokagatia je športovo vedomostná súťaž určená pre päťčlenné zmiešané družstvá (najmenej dve dievčatá) a je orientačným behom v teréne na 3 km.

Na trati bolo 6 kontrolných stanovíšť. Na stanovištiach 2 – 4 boli pretekári bo-dovo hodnotení za odpovede na otázky z oblastí: protipožiarna ochrana, civilná ochrana, BOZP, prevencia drogových závislostí, história a geografia, doprava, ekonomika, štát a právo, šport, prvej pomoci, trestnoprávnej zodpovednos-ti, topografie a nebodovaná disciplína praktická skúška resuscitácie. O 9:30 vyštartovalo prvé družstvo. Naše druž-stvo – Dominika Husaníková, Natália Koniarová, Oliver Kurek, Marek Sedlák, Martin Medveď sa postavilo na štart o 11:22. Po odbehnutí prvých metrov ich čakala streľba zo vzduchoviek na dvoch panákov, kde dostali najmenej

17

finančné vzdelávanie

18

O c h r a n a o s o b n ý c h f i n a n č n ý c h p r o t r i e d k o v

V súčasnosti každý jeden z nás vlastní platobnú bankomatovú kartu. Považu-jeme ju za bezpečný prostriedok finanč-ných úhrad. Však hotovosť nám môžu kedykoľvek ukradnúť, ale pri platobnej karte máme zabezpečenie PIN kódom.

Pri platení kartou obchodník zosníme údaje z čipu alebo z magnetického prúžku prostredníctvom platobného terminálu a vyzve vás na zadanie PIN kódu alebo podpísanie účtovného dokladu.

Počas platby sa môže stať, že vystavený doklad bol nesprávne vyplnený. V takom prípade ho nepodpisujte, vyžiadajte si storno príkazu a kópiu storna si odložte na obdobie minimálne mesiac. Mohlo by sa totiž stať, že vám budú peniaze stiahnuté z účtu aj napriek stornu a bez potrebného dokladu by ste sa k nim už nemuseli dostať.

Pokiaľ máte možnosť uhrádzať platby do výšky 20 € bez overovania PIN kódom či podpisom, dávajte si pozor na krádež karty či „zoskenovanie“ vašej karty. Môže sa totiž stať, že vám niekto pri tlačenici v autobuse alebo na ulici prejde špeciálnym skenerom popri kabelke a okradne vás tak o 20 €. Dobrou ochranou je uložiť si platobnú kartu do špeciálneho plastového obalu, ktorý si môžete zakúpiť aj na internete.

Pri používaní platobnej karty nezabúdajte aj na ďalšie rady:

• PIN kód si zapamätajte, nemajte ho uložený pri platobnej karte, ani v mobile.

• Pri bankomate si zabezpečte diskrétny odstup od ostatných čakajúcich.

• P latobnú kartu nikomu nepožičiavajte.

• Pri každom zadávaní PIN kódu alebo iných údajov potrebných pri realizácii platobných operácií postupujte obozretne. Chráňte PIN kód a identifikačné údaje karty pred ich odpozorovaním treťou osobou.

• Pravidelne si kontrolujte výpis z účtu.

• S platobnou kartou zaobchádzajte rovnako obozretne ako s hotovosťou.

• Pokiaľ sa dá, na pravidelne odchádzajúce platby (ako je napr. telefónny účet) zadajte príkaz na inkaso. Peniaze vám budú odchádzať pravidelne na základe vystavenej faktúry, bez toho aby ste sa starali o to, ako ju uhradiť. Stačí mať len dostatočný obnos peňazí na bankovom účte.

Nezabudnite, radšej sa problémom obozretne vyhýbať, ako prísť

o peniažky

Pripravila: Karolína Hukelová

finančné vzdelávanie

19

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

1. Špeciálny kód, ktorý musíte zadať pri výbere hotovosti.2. Slangový výraz pre peniaze.3. Inštitúcia, v ktore máme uložené peniaze.4. Platenie „kartou“ v obchode nám zabezpečuje prístroj menom...5. Platobnú kartu nemáme ....... tretím osobám.6. Proti zoskenovaniu peňazí z platobnej karty nás chráni.7. Pin kód si .... do mobilu ani na papierik.8. Prípadnú stratu patobnej karty je potrebné .... banke.9. Stroj na výber hotovosti z bankového účtu.10. Pinkód, ktorý dostaneme SMS-kou, máme ....11. Pin kód nemôžeme .... iným osobám, mohli by nás okradnúť.12. Pri výbere hotovosti z bankomatu máme mať ... odstup.13. Priama platba bez zadania PIN kódu je pri nákupe do .... €.

Vaša elektronická peňaženka - ...................... (doplnenie v hrebeňovke)

zo života školy

A opäť je tu SOČ-ka

V tomto školskom roku ide už o 38. ročník stredoškolskej odbornej činnos-ti. Predsedníctvo Celoštátnej odbor-nej komisie SOČ na svojom zasadnutí schválilo pre školský rok 2015/2016 poradie a názvy týchto súťažných od-borov:

01. Problematika voľného času02. Matematika, fyzika03. Chémia, potravinárstvo04. Biológia 05. Životné prostredie, geografia, geológia 06. Zdravotníctvo a farmakológia07. Pôdohospodárstvo (poľnohospo dárstvo, lesné a vodné hospodár stvo)08. Cestovný ruch, hotelierstvo, gastronómia 09. Strojárstvo, hutníctvo, doprava10. Stavebníctvo, geodézia, karto grafia11. Informatika 12. Elektrotechnika a hardware13. História, filozofia, právne vedy14. Tvorba učebných pomôcok, didaktické technológie15. Ekonomika a riadenie16. Teória kultúry, umenie, umelec ká, odevná tvorba17. Pedagogika, psychológia, socio lógia

Už v jednom z predchádzajúcich vy-daní časopisu Moja Škola som spomí-nal, čo je to SOČ. Ale zopakujme si to trochu. Ide o dobrovoľnú, záujmovú, povedal by som vedeckú činnosť žiakov všetkých stredných škôl na Slovensku. Organizuje sa aj v čase vyučovania, aj mimo vyučovania. Žiak si vyberie tému, ktorá spadá pod jeden zo súťažných odborov, a k nej si nájde odborného konzultanta (učiteľa alebo majstra od-bornej výchovy na našej škole), ktorý ho metodicky usmerňuje a konzultuje problémy pri písaní práce. Existuje tzv. Metodika písania prác SOČ, ktorú má každý jeden učiteľ a majster odbornej výchovy, aby vám ukázal všetko, čo má takáto práca obsahovať. Prácu na zvolenú tému píše žiak samostatne, neodpisuje z iných prác a ani neodpi-suje z internetu, pretože tomu sa ho-vorí plagiátorstvo. Výsledkom je práca, ktorú predloží odbornej hodnotiacej komisii na posúdenie, ktorej súčasťou je vlastná verejná obhajoba práce. Prá-ca by mala byť v rozsahu od 15 do 25 strán.

20

školský rok 2015/2016

Prvou výzvou je školské kolo, ktoré sa bude konať vo februári 2016. Tam bu-dete svoje práce prezentovať a obha-jovať. Odborná porota vyberie len tie najlepšie a tie budú našu školu repre-zentovať na krajskom kole. Z každého súťažného odboru môžu do krajského kola postúpiť dve práce.

Viem, že tu máme veľmi šikovných žiakov. Minulý rok nás vynikajúco re-prezentovala Aďka Eržiaková z III. B. Bol som svedkom jej obhajoby na kraj-skom kole, bolo to niečo úžasné.

A čo vám to dá? Napríklad aj rozho-vor v časopise Pre podrobné infor-mácie „čekni“ www.sos-it.sk a v zálož-ke Stredoškolská odborná činnosť sa dočítaš všetko.

Koordinátor SOČ: Ivan Švajlen

21

život na strednej

22

Koniec – nový začiatok(poviedka na pokračovanie)

II. kapitola – Iný smer

Zobudil sa v prepotenom tričku na zemi svojho bytu. Okolo neho prázdne fľaše, ohorky od cigariet. V jednej ruke držal nedopitú fľašu lacného vína z večierky a v druhej fotku jeho rodičov.

V celej miestnosti sa ozýval televízor, v ktorom akurát dávali nejakú nezmyselnú frašku o druhej šanci. V hlave mu dunelo, akoby dostal párkrát panvicou. Snažil sa zaostriť na obraz, ktorý sa však rozmazával a každé slovo mu znelo ako nezmyselné bľabotanie.

Došuchtal sa k televízoru, vypojil ho zo zástrčky a oprel sa o parapetnú dosku veľkého okna, ktoré umožňovalo pohľad na celú ulicu. Opäť snežilo.

Svoju bolesť si verne strážil v sebe. „Je to ľudská slabosť alebo hlúposť? Že

sa nevieme vysporiadať so smrťou?!“ po-zeral sa na fotku svojho otca a na tvári mal úsmev. Vo svojom vnútri sa zachichotal.

„Som blázon...,“ pokrútil hlavou a vyšiel zo svojho bytu.

Cestou po schodoch mu prišiel hovor od starého priateľa Markusa, chcel sa s ním stretnúť a mal preňho darček. Vedel, v akej je situácií a keďže kedysi pracoval ako policajt, mal menšiu zásobu marihu-any a heroínu.

„Rozhodol som sa, že si dnes večer je-den ubalím, nepridáš sa?“ spýtal sa hneď, ako mu Martin zdvihol telefón.

„Som na ceste,“ povedal rázne a zložil telefón.

Markus sa prechádzal po izbe, lebo sluš-nosť mu nedovolila nepočkať na hosťa.

Pozrel von oknom, akurát sa rozsvietili pouličné lampy, popod ktoré sa prechá-dzalo pár ľudských osudov. V hlave mu hneď prebleslo, že koľkí z nich sú skutočne šťastní, koľkí z nich povedia, že mali úžas-ný deň. Premýšľal nad tým, no vo vnútri vedel, že len málo z nich, možno tak jeden z dvadsiatich. Popri premýšľaní si zabudol všimnúť, že očakávaná návšteva je už pri dverách a stláča zvonček.

Vo dverách sa stretli dvaja muži, ktorí na oko nemali nič spoločné. Jeden už na prvý pohľad vyzeral ako starý vyrovnaný muž s množstvom skúseností, ktorý vo svojom živote dokázal všetko, čo chcel a žije svoj život podľa vlastných pravidiel. Oproti neho stál jeho presný opak. Bol to chlapec, aj keď mal už 22 rokov, v jeho pohľade bolo vidieť strach a bolesť z toho, čo všetko už prežil. Mnohé sa v ňom zme-nilo. Žila v ňom samota a nenávisť k svetu.

„Poď ďalej, nebudeme tu snáď stáť večne, čas na nikoho nečaká, priateľu,“ povedal Markus a vybral sa späť do svojej izby s úžasným výhľadom.

Sadli si a bez ďalších slov vzali do rúk precízne ubalený joint. Jeden za druhým si ho zapálili a potiahli z neho, nechali ho ísť do pľúc. Dnes bol pripravený na všetko zabudnúť. Chcel byť len na chvíľku šťastný. Potreboval vypnúť a nechať svet ísť, túžil mať pár chvíľ len a len pre seba, aby si mohol všetko urovnať a nechať bolesť ísť von s dymom, ktorý v tú chvíľu vyfúkol. S úsmevom na tvári pozrel do zrkadla a v rozšírených zreničkách uvidel seba sa-mého. Obzrel sa na Markusa a vo vnútri mu zaznelo „ďakujem“, ktoré ale nahlas nepovedal, lebo nechcel rušiť priateľa v príjemnej chvíli. Pozrel von oknom a zadíval sa na obzor, slnko sa už strácalo a vidieť oblohu v tomto čase bolo nádherné.

tvorba našich žiakov

23

Zacítil túžbu zistiť, čo je za obzorom, chcel okúsiť svet medzi dňom a nocou, chcel okúsiť niečo viac ako život. Možno smrť?! Ktovie, či by to bola správna voľ-ba. Len vziať do rúk svoj život a pustiť ho, nechať všetko ísť, opustiť problémy, prázdne avšak vyčítavé pohľady, len cítiť ten pocit.Z myšlienok ho vytrhla vôňa červeného vína, presne toho, ktoré rada pila jeho mama. Spomenul si na ňu, videl všetky tie šťastné okamihy, chvíle, ktoré mu srdce naplnili šťastím. Chýbala mu takisto ako jeho otec.

„Na zdravie priateľu, nech náš život nie je len smutný príbeh, dostali sme do rúk dar, tak náš dar využime čo najlepšie a žime ho s tými, ktorí sú tu pre nás, keď to treba,“ povedal Markus, keď mu po-dával pohárik. Napil sa, myslel na slová, ktoré práve dozneli v jeho ušiach. Tak ešte chvíľu sedeli a rozprávali sa o živote, o jeho skúškach. Martin však už chcel ísť domov, aj keď do samoty, ale chcel sa vyspať. Zdvihol sa, Markus tiež. Podal mu ruku a s úsmevom na tvári mu poďakoval za všetko čo preňho spravil. Markus ho odprevadil k dverám a s úsmevom na perách, s pokojom v duši, že pomohol svojmu priateľovi, za ním ešte pár minút pozeral cez obrovské okno v jeho izbe.

Náhle sa otočil a rozbehol sa do svojej izby. Vybral si tašku a začal sa baliť. Uve-domil si, že takýto život ho nebaví, síce je to všetko fajn a užíva si, ale toto pre neho nie je. Je čas ísť ďalej a skúsiť nové veci. Vzal do ruky mobil a napísal Martinovi krátku správu.

V tú sekundu sa na druhej strane mesta vo vnútornom vrecku bundy ozval Marti-nov telefón. Rozopol sa, vytiahol telefón, otvoril správu od Markusa a pomaly čítal: ,,Ďakujem ti môj priateľu, vďaka tebe som

našiel cestu ďalej, dúfam, že ju nájdeš aj ty.“ Pousmial sa a odpísal v skratke: ,,Nech ti vyjdú tvoje plány.“ Pokračoval krok za krokom, brodil sa v neodhrnutom v sne-hu na chodníkoch, aby sa dostal domov. V hlave mal milión myšlienok, z ktorých ho vyrušil čudný zvuk spoza jeho chrbta. Šiel ďalej a letmo sa pozrel čo sa deje, uvidel skupinku mladých dievčat. „Planý poplach, Martin,“ povedal si ticho, sám pre seba. Zaujala ho však jedna z nich. Mala výrazné oči bez toho, aby ich mala namaľované, našiel v nich niečo, čo v očiach nikoho iného ešte nevidel. V tme nevedel identifikovať farbu jej vlasov, ale myslel si že boli červené. Vedľa nej šla blondínka, ktorej úsmev mu ťahal oči a chcel sa dotknúť jej pier. ,,Čo mi je?!“ pokrútil hlavou a otočil ju, aby nehľadal ďalšie dôvody prihovoriť sa im. Spoloč-nosť dievčat ho prestala lákať. Radšej jesť lacné jedlo a mať oblečené lacné veci, ako mať vedľa seba lacnú osobu, v ktorej raz bude hľadať oporu, pravdepodobne márne.

Ocitol sa pred dverami svojho bytu. Vytiahol si z vrecka kľúče, prsty mu krehli a triasol sa od zimy. Konečne našiel ten správny, strčil ho do dierky a pomaly ním otočil. Dvere sa z vrzgotom otvorili. Vošiel dnu, okolo seba mal plno prázdnych fliaš od alkoholu, ohorky od cigariet, použité vreckovky, nedojedený kúsok sendviča. Zhodil bundu a zavesil ju na vešiak. Vy-dýchol si, že už je doma.

Autori: Bianka Kováčiková, III. F Martin Fábry, III. A

Kresba v pozadí: Michaela Kováčiková, I. E

život na strednej

24

Túžobne očakávaný adaptačný kurz

Čo k tomu dodať. Deň začal priemerne, každodenné rutinné vstávanie. Zišli sme sa pred školou a ako to býva, žiaci prišli načas, len učitelia ako vždy 15 minút meš-kali. Cesta bola dlhá, ale zábavná. Všetci sme boli veselí a zároveň šťastní, že sme sa neudusili. Veď čo by sa dalo čakať od starej Karosy, kde strop bol lepený lepia-cou páskou.

Po tejto nekonečne dlhej ceste sme pri-šli na miesto – hotel Kráľová, kde sa len začal ten pravý deň. Vonku už boli žiaci, ktorí tam jednu noc prespali a adaptačný im práve končil. Chvíľu som si myslel, že je to popravná čata, ale s prekvapením, ktoré nikto nečakal, nebola. Takže sme všetci vystúpili. Dojmy boli u každého iné. Ja osobne som sa tešil z čerstvého vzdu-chu. Fakt, nikdy necestujte starou Karo-sou. Keď sme sa pokochali prírodou a na-dýchali čerstvého vzduchu, vybrali sme sa do jedálne. Tu nás čakala prezentácia. Bola dlhá a vyčerpávajúca, ale zároveň aj poučná. Ak by ste náhodou chceli vedieť, kedy skončí prednáška, určite sa nepýtaj-te žiadneho učiteľa. Ale my sme to aj tak skúsili. A viete ako znela odpoveď? O dve, tri minúty. Samozrejme, nebola to pravda. Prezentácia trvala ešte dobrú pol hodinu. Sláva, prezentácia skončila a my sme sa išli konečne ubytovať. Na izbe sme boli ubyto-vaní šiesti. Dve manželské postele a ďalšie dve „singl“. No to je romantika! Len ško-da, že sme tu samí chlapci. O chvíľu sme sa už hladní ako vlci ponáhľali na obed. Ako správni „manažéri“ (pre niektorých poštári) sme tam boli v predstihu, a tak keď tam nebol nikto okrem nás a bolo 12:00 hodín a jedlo na stole, tak sme sa

pustili do toho. Dobrú chuť. Najedli sme aspoň niektorí a pobrali sme sa na chvíľu do izby. Ale čo ani čert nechcel, učiteľom sa zachcelo prejsť. My žiaci sme boli úpl-ne natešení. Bez „veľkého reptania“ sme sa teda pobrali na túru. A ako to chodí, treba si spraviť triednu fotku. Keď sme sa pýtali, kto má foťák, tak sa nikomu nech-celo vyťahovať ani mobil. Opýtali sme sa teda grafikov a tu je asi vtip dňa, keď nik-to nemal ani mobil požičať. No niekto to musí manažovať. Grafici to určite nebu-dú. Vytiahli sme teda mobily a začali sme sa fotiť. Mal som pocit, že fotíme milión dvesto fotiek. Tak konečne. Dofotili sme a môžeme ísť naspäť. Niektorým sa ani veľmi nechcelo. Voľnočasové aktivity po takejto túre! To bude asi fuška! No zahrali sme si na ihrisku futbal a volejbal. Futbal hrali len grafici. Priznávam, počul som, ako mi niekto narieka ako by išiel hrať, ale hanbil sa zrazu. Večera, sám si hovorím, že konečne. Niektorí boli veľmi hladní, a tak im kuchár priniesol kopec špagiet s keču-pom a syrom. Teda všetci sme mali to isté.

Po večeri sme sa pobrali do izieb a one-dlho nám bol sprístupnený bazén, a tak sme sa aj tam pobrali. Každý si našiel nie-čo, čo ho bavilo. A aj pani učiteľka si sko-čila do bazéna, tak sme sa všetci s nadše-ním pozerali. Pomaly však začali jeden za druhým odchádzať preč a ostali sme tam asi piati. Jeden z toho bol učiteľ, tak ne-bolo prečo ľutovať. Pán učiteľ nám krásne zatancoval a neskôr ukázal aj zaujímavé smiešne veci vo vode, ktoré nikto nepo-znal. Čas neúprosne plynul ďalej a o chvíľu sme mali večierku a museli sme sa pobrať do svojich izieb. Ver či nie, cesta z bazéna na izbu bola dosť dlhá a chladná. Keď som prišiel, zistil som, že moji spolubývajúci nie sú na izbe, tak som sa musel pobrať

tvorba našich žiakov

25

inam. Ich hľadanie bolo fakticky nenároč-né. Boli len o poschodie vyššie, a tak sme pobudli chvíľu času tam. Síce sa vravelo, že je večierka, ale akosi to nebola pravda. To, že sme trávili čas tam, si všimol aj pán učiteľ, a tak nás poslal do svojich izieb. No niektorí šikovní chlapci zašli len o izbu ďa-lej a čas pobudli tam pokiaľ sa zas nevrátili na pôvodnú izbu. Pravda, pán učiteľ si vô-bec nevšimol, že sme tam, takže sme v zá-bave pokračovali. Prišli sme teda naspäť na tú izbu, kde sme boli predtým. Zábava stále pokračovala.

Pán učiteľ si to zas prišiel skontrolovať, aj keď tvrdil, že už nepríde, ale akosi zistil, že to bez toho nepôjde. Ležal som na po-steli a v momente, keď prichádzal, nemal som veľa času na úkryt, tak som sa scho-val pod paplón. Veľmi som nedúfal, že ma tam nenájde, ale opak bol pravdou. Pán učiteľ si ma tam naozaj nevšimol. Jedli sme a bavili sme sa. A neskôr sme pozera-li farmu ako najväčší fanúšikovia. Chodili sme z izby do izby. Keď prišiel po tretíkrát, tak som si ho ani nevšimol, a nemal som ani čas na to, aby som sa skryl. Za jeho sprievodu ma odprevadil do svojej izby. Skontrolovať nás prišla aj pani učiteľka.

Skúšali sme ju presvedčiť, že sa nám ešte nechce spať, ale tento nápad nám neschválila. Veľká škoda bola, že sme ne-mali klobásu alebo slaninu, lebo pani uči-teľka má rada takéto veci. Keď odišla, bez schválenia všetkých našich nápadov, ne-ostalo nám nič iné iba si ľahnúť spať. Po-čúval som zaujímavé historky svojich spo-lužiakov o šľahačke. Verte či nie, ja som sa sám čudoval. Mali sme šľahačku a tú sme si striekali na seba a na vlasy. Zabávali sme sa u nás na izbe. Neskôr sa ku nám pripojili aj grafici. Nečakane zas prišla kon-trola a tak bolo načase skončiť. Ešte však

bolo treba vyrovnať resty. Odplata netr-vala dlho a o chvíľu mal aj môj spolužiak šľahačku vo vlasoch. Utrúsil len, že je to lepšie ako tužidlo a poriadne si ju rozotrel do vlasov. Pastovanie už vyšlo z módy, tak sme namiesto toho šľahačkovali. Ale čo by sme to boli za pubertálne deti, keby sme nepokračovali ďalej. Tak sme sa ešte bavili a neskôr, fakticky neskôr, išli spať. Ráno už poniektorí vstali rýchlo, lebo si očividne zabudli vypnúť budíky z domu, takže niekto už bol hore o 5:00 a niekto o 6:00. Niečo po 7:00 nás prišiel učiteľ zo-budiť a upozorniť, že o 8:00 sú raňajky. Na raňajky boli párky. Aké nečakané! Zjedli sme a presunuli sa do herne.

Učitelia si opäť zmysleli, že ideme na túru. Milujem svoju triedu, a preto sme nešli hore na kopec ako grafici, ale ostali sme, kvôli mojej spolužiačke, ktorá tam nemohla ísť, dole. Neúprosne sme čakali kým sa I. A vráti naspäť. Vlastne tam išli len kvôli fotke. Užívali sme si posledné minúty, ktoré sme strávili ešte v hoteli, lebo onedlho sme sa už natlačili do auto-busu. Niekoľko žiakov si ani nemalo kam sadnúť, tak stáli, ale nie dlho, lebo vo Zvo-lene ich pár vystúpilo. Cesta prešla rýchlo, lebo sme všetci spali. Vysadili nás pri ško-le a všetci už išli svojou cestou.

A tak ako rýchlo začal ten krásny výlet, rýchlo aj skončil. A aj tieto nezabudnu-teľné zážitky boli jedným z dôvodov, pre ktoré som sa rozhodol študovať na tejto škole.

Autor: Kristián Boháčik, I.BKresby v pozadí: Patrícia Kudláková, I.A

život na strednej

26

CestaCesta ako cez Suezký prieplavhviezda vedie nás na miesta niekam, kde nemusíme prespaťpolku života a môžme voľne lietaťJej hlas zvučne znie pod vrchom horyz Mount Everestu krajinou do dolínV oku tornáda, tam som jeho korisť, kým utíchne ten vietor, nenechám sa zlomiť Vlny mora prudko narážajú do útesov pevninyNa nej žije druh, v ktorom lásku zabili V tme znie verš básne, ktorá nemá koncamláďa jeleňa márne hľadá svojho otca,parohy boli vzácnejšie ako jeho život Na vypchatú hlavu si práve pripíja vínom,pozerá do zrkadla lebo ide len o výzor, nazrieš hlbšie vnútro zdusené dymom.

Sú to dni a noci, je to naša cesta,chcem prejsť ďaleko, na mieste nestáťZastavím sa a môžem u teba prespať?Toľko pocitov. Prečo cítiť len strach?

Na mape krajina, po ktorej behával bizónVyplienená už dávno európskym synom Príbeh o mne, o nás, všetko má vplyv Dať smútku nádej s posledných síl Anjel sa pred dažďom pod krídla skryl V ušiach mu znela balada lesných víl Hľadaj v tom viac ako len prvý pocitNajťažšie je vždy o odpustenie prosiť,pozerať sa do očí a vedieť, že chyba je v tebe,vedieť, tiež že útek správnym riešením nie je aj sám vlk sa môže túlať lesom sivý ako duch,ale potrebuje svorku, nezdá sa, ale potre-buje ju,niekedy sa pýtam, prečo toľká nenávisť je tu,žijeme tu spolu a spolu dýchame jeden vzduch,poď si vychutnať ticho tam, kde je hluk, pochopiť, že život nám nesmie ujsť spomedzi rúk.

Autor: Martin Fábry, IV. A

Kres

ba: P

atríc

ia K

udlá

ková

, I. A

tvorba našich žiakov

27Autorka: Daniela Pršancová, III. A

Digitálna malba Daniely Pršancovej z III.A

Daniela Pršancová