iŠkolský vzdelávací program „ŠKOLA PRE VŠETKÝCH“MOG Moja gramatika Nástroje hodnotenia...
Transcript of iŠkolský vzdelávací program „ŠKOLA PRE VŠETKÝCH“MOG Moja gramatika Nástroje hodnotenia...
iŠkolský vzdelávací program: „ŠKOLA PRE VŠETKÝCH“
Motto: „Ak chce byť človek človekom, musí sa vzdelávať.“
J. A. Komenský
Stupeň vzdelania ISCED 1 Stupeň vzdelania ISCED 2
Dĺžka štúdia 4 – ročná Dĺžka štúdia 5 – ročná
Vyučovací jazyk: slovenský Vyučovací jazyk: slovenský
Študijná forma: denná Študijná forma: denná
Druh školy: štátna Druh školy: štátna
Predkladateľ:
Základná škola Telgárt
976 73 Telgárt 68
IČO: 37828380
Riaditeľ školy: Mgr. Marta Klajbanová
Koordinátor pre tvorbu ŠkVP: Mgr. Mária Lunterová
Ďalšie kontakty: 0486194637, 0911945046, [email protected]
Zriaďovateľ:
Obec Telgárt
976 73 Telgárt 70
Kontakty: Ing. Peter Novysedlák
Platnosť dokumentu od 1. septembra 2017
...........................................
riaditeľka školy
Prehľad skratiek použitých v školskom vzdelávacom programe: ANJ Anglický jazyk
BIO Biológia
CIH Čítanie hrou
DEJ Dejepis
FYZ Fyzika
GEG Geografia
HPV Hudobno-pohybová výchova
HUV Hudobná výchova
CHE Chémia
IFV Informatická výchova
IKP Práca informáciami a komunikácia
INF Informatika
MAT Matematika
NBG Náboženská výchova – gréckokatolícka
OBN Občianska náuka
OBV Občianska výchova
PDA Prírodoveda
PHH Prvky hudobnej výchovy
PNV Pracovná výchova
PVC Pracovné vyučovanie
PVO Prvouka
PWW Prvky výtvarnej výchovy
RVK Rozvíjanie komunikačných schopností
RSO Rozvíjanie sociálnych zručností
RGZ Rozvíjanie grafomotorických zručností
ZRT Zdravotná telesná výchova
RUJ Ruský jazyk
SEE Svet práce
SJL Slovenský jazyk a literatúra
TEV Telesná výchova
TSV Telesná a športová výchova
THD Technika
VLA Vlastiveda
VUC Vecné učenie
VYV Výtvarná výchova
ZBN Zábavná angličtina
ZMV Zmyslová výchova
MOG Moja gramatika
Nástroje hodnotenia ČD čitateľský denník
DC doplňovacie cvičenia
Di diktát Lab laboratórna práce PS písomná práca R referát SÚ slohový útvar
T test
Ú ústne skúšanie
I VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA ŠKOLY
1 História školy
Prvá zmienka o dochádzke detí z Telgártu do školy je z roku 1636, kde sa uvádza, že deti
navštevovali školu v Šumiaci. Škola v našej obci bola otvorená až po vzniku grécko–
katolíckej farnosti v r. 1804.
Dľa vyprávania starých ľudí vyučoval vraj pred tým deti „chromý Jano“. Dľa ústneho
podania jedných z Liptovskej Tepličky, dľa iných z Batizoviec v neďalekom Spišu. Patrne
vyslúžilý vojak – invalida, pretože bol chromý a jednu roku.
Pôvodná škola bolo drevené stavisko s jednou učebňou a bytom pre učiteľa – rechtora.
Prvým riadnym učiteľom v Telgárte bol Ján Paulik, ktorý pôsobil v Telgárte od roku 1823 do
1854.
V roku 1857 bola postavená „Obecná ľudová škola“, ktorú navštevovalo 124 detí, bola
drevená, prikrytá šindľami.
V roku 1872 vybudovali občania sa mieste drevenej starej školy kamennú školskú budovu
„Grécko-kalotícku ľudovú školu“ s 2 učebňami a bytom pre správu a učiteľa.
Ministerstvo školstva a národnej osvety opierajúc sa o usnesenie medzi ministerskej
komisie pre sriaďovanie a budovanie národných škôl na Slovensku rozhodnutím zo dňa 20.
septembra 1930 č. IIq 78q/30 sriadilo v obci Telgárt štátnu dvojtriednu ľudovú školu s
vyučovacím jazykom československým. Prvé vyučovanie na štátnej škole započalo 1.
decembra 1930 v dvoch triedach s 204 žiakmi.
V roku 1933 pre kritický stav bola škola uzatvorená a deti sa učili v troch sedliackych
domoch.
Na jeseň 1935 sa začala stavba terajšej budovy školy a 3. 1.1938 sa začalo vyučovanie. Na
škole pôsobilo 9 učiteľov a navštevovalo ju 362 žiakov.
Počas II. sv. vojny chodilo do školy aj 140 nemeckých detí. Zásahom delovej strely sa
poškodili dvere, sklá na oknách, strecha a škola bola
zatvorená.
Opravená bola v roku 1946.
V roku 1947 niesla názov „ Štátna obrodná meštianska škola“, ktorá v roku 1948 sa zmenila
na „Strednú školu vo Švermove“.
V zmysle nového školského zákona vola v roku 1953 zriadená „Osemročná stredná škola
s vyučovacím jazykom slovenským vo Švermove“.
V roku 1960 sa zriadila deviata trieda a škola niesla názov „Základná deväťročná škola“.
Na „ZŠ partizánskej brigády Jánošík vo Švermove“ bola premenovaná v roku 1970.
Po nežnej revolúcii v roku 1989 až do dnes nesie názov „ Základná škola Telgárt“.
2 Veľkosť školy
Základná škola Telgárt je plne organizovaná. Školu navštevuje približne 200 žiakov,
z toho špeciálne triedy navštevuje asi 50 žiakov. Škola má dve budovy. Jedna je v strede
obce, evidovaná pod číslom 68, špeciálne triedy sú umiestnené v budove, ktorá sa nachádza
v strednej časti obce, evidovaná pod číslom 283.
V jednej budove je 10 tried. V druhej budove je 4. ročník a špeciálne triedy
Súčasťou školy je školská jedáleň, školský klub detí a centrum voľného času.
3 Charakteristika žiakov
Hlavnou činnosťou školy je výchova a vzdelávanie žiakov vo veku 6 až 15 rokov v
povinnej desaťročnej školskej dochádzke. Škola ponúka predovšetkým kvalitnú výchovu a
vzdelávanie. Snahou je, aby úroveň vzdelávania aj napriek spoločenským trendom nepoklesla.
V našej škole sú zaškolení žiaci zo SZP a žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami. V prípade potreby sú po predchádzajúcom pedagogicko-psychologickom vyšetrení
v CPPPaP v Brezne a so súhlasom rodičov zaškolení na 1. stupni v triede nultého ročníka.
Medzi žiakmi školy sú aj integrovaní žiaci v bežných triedach so špecifickými poruchami učenia
a ľahkým mentálnym postihnutím a zdravotným postihnutím. Žiakom sa redukuje porucha, žiaci
naberajú odvahu a sebavedomie, čo je pre ich život najdôležitejšie.
Do špeciálnych tried sú žiaci zaradení na základe vyšetrení CPPPaP v Brezne a CŠPP v
Revúcej. Žiaci sa vzdelávajú podľa platných učebných osnov pre mentálne postihnutých.
- Vzdelávací program pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia pre
primárne vzdelávanie
- Vzdelávací program pre žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia pre
primárne vzdelávanie
- Vzdelávací program pre žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho
postihnutia pre primárne vzdelávanie
4 Charakteristika pedagogického zboru
Škola ponúka predovšetkým výchovne vyvážené prostredie, v ktorom žiak je pre učiteľa
partnerom. Učíme deti, aby sa nebáli vysloviť svoj názor, učíme ich demokracii, učíme ich
usilovnej a svedomitej práci, ale i vedieť sa kultúrne a slušne správať na verejnosti. Snažíme
sa, aby sebavedomie našich žiakov bolo zdravé, podložené schopnosťami, zručnosťami a
vedomosťami.
V základnej škole pracuje veľmi vyrovnaný, profesionálne zdatný tím pedagógov, ktorí
spĺňajú kvalifikačné predpoklady a aprobáciu pre dané predmety. Chýba nám kvalifikovaný
učiteľ anglického jazyka na II. stupeň a chémie.
Pedagogický zbor tvorí 15 učiteľov, jedna riaditeľka školy, 1 zástupkyňa, 1,5 úväzku
vychovávateľky a 6 asistenti učiteľa. Z toho jedna asistentka je z projektu ŠOV a tiež sociálny
pedagóg.
Asistentky učiteľa sa podieľajú na utváraní podmienok nevyhnutných na prekonávanie
najmä jazykových a sociálnych bariér žiakov vo výchovno-vzdelávacom procese. Asistentky
učiteľa pracujú v bežných i špeciálnych triedach.
Ich práca je veľmi potrebná, pretože všetky deti sú zo sociálne znevýhodneného prostredia,
ktoré trpia uvedenými bariérami a sú tak vo výchovno-vzdelávacom procese znevýhodnené.
5 Vnútorné riadenie školy
Základná škola vykonáva svoju činnosť ako samostatný právny subjekt. Od 1. 1. 2002 je
ZŠ Telgárt na základe zriaďovacej listiny vydanej mestom Brezno rozpočtovou organizáciou.
Vedenie školy tvorí:
Mgr. Marta Klajbanová – riaditeľka školy
Mgr. Mária Lunterová – zástupkyňa riaditeľa školy
Mgr. Ivan Citterberg – výchovný poradca
Mgr. Monika Dobišová – vedúca PK humanitné
Ing. Mária Šikulová – vedúca PK prírodovedné
Mgr. Anna Krušinská – vedúca MZ
Mgr. Dana Šandorová – vedúca MZ špeciálne triedy
PaedDr. Elena Vaculčiaková – koordinátor pre environmentálnu výchovu, kronikárka školy
Mgr. Dagmar Sikulová – koordinátor pre drogovú závislosť
Mgr. Monika Dobišová – koordinátor pre čitateľskú gramotnosť
Aby pedagógovia svoju prácu vykonávali čo najlepšie, je potrebné najmä neustále
zlepšovanie samého seba. A to nielen štúdiom odbornej literatúry, ale aj učením sa z vlastnej
skúsenosti, zo skúseností svojich kolegov, hľadaním spôsobu, ako žiakom odovzdať
maximum vedomostí a ako ich čo najlepšie vychovať.
6 Dlhodobé projekty
Na zefektívnenie a skvalitnenie práce má škola vypracovaných niekoľko projektov,
ktorých ciele a úlohy realizuje už niekoľko rokov.
Medzinárodné projekty
Záložka do knihy spája školy
Hlavným cieľom projektu je nadviazanie kontaktov medzi českými a slovenskými
školami a podpora čítania prostredníctvom výmeny záložiek do kníh. Žiaci so SR vytvoria
záložku do knihy, na ktorej ľubovoľnou technikou stvárnia tému česko-slovenského projektu
tajuplný svet knižných príbehov a vymenia si ju so žiakmi pridelenej partnerskej školy z ČR.
Naša škola využila k nadviazaniu spolupráce so ZŠ, ZUŠ a MŠ Lomnice. Tento rok bude
škola do projektu zapojená ôsmy rok.
Dlhodobé projekty
Projekt Nápad detí z Telgártu, zameraný na enviromentálnu výchovu a ochranu prírody,
pri ktorom úzko spolupracujeme s NAPANT-om.
Projekt Miestne ľudové tradície vo výchovno-vyučovacom procese a záujmovej činnosti
v ZŠ, ktorý umožňuje deťom reprezentovať seba aj školu nielen v obci a regióne, ale aj
v rámci celého Slovenska.
Škola je členom národnej siete škôl podporujúcich zdravie.
Škola pracuje podľa projektu Výchova k manželstvu a rodičovstvu, Škola podporujúca
zdravie, Protidrogová výchova, Škola otvorená všetkým, Nie rasizmu, Deň narcisov.
Projekty:
Projekt ProEnviro, ktorého hlavným cieľom je vypestovať u žiakov trvalý, pozitívny
vzťah k prírode, k uvedomelej ochrane prírody, k ekologickému mysleniu a konaniu.
Hovorme o jedle – cieľom projektu je vyvolávať a podporovať spoluprácu a aktívnu účasť
školy pri vzdelávaní detí o potravinách a dobrých stravovacích návykoch ako súčasti
zdravého životného štýlu, o úlohe potravín pri ochrane zdravia a ich význame pre tvorbu
a ochranu životného prostredia, regionálny rozvoj a zamestnanosť.
Školské projekty
o Cyklistická časovka
o Čakáme Ježiška
o O veľkonočného baránka
o Nástenné projekty – žiaci priebežne počas roka vytvárali nástenné projekty k učivu
prírodovedy, vlastivedy a čítaniu, ktoré zároveň zdobili chodby školy
o Deň Zeme - projekty jednotlivých tried na II. stupni o ekologických problémoch
o Prevencia a eliminácia šikanovania na škole – v rámci výchovného poradenstva
o Vianočné zvyky a tradície – projekt zameraný na priblíženie žiakom vianočných
tradícií a zvykov s využitím medzipredmetových vzťahov v predmetoch slovenský
jazyk a hudobná výchova
o Deň bez cigarety – jabĺčko pre zdravie – príprava papierových jabĺk a rozdávanie
spoluobčanom
o Mier je zelený – spája deti celého sveta, aby sa zamerali na environmentálne
problémy. V septembri a máji zasadiť po 100 stromčekov
Les ukrytý v knihe – Les ukrytý v knihe je celoslovenská kampaň, ktorej hlavná
myšlienka sa zrodila v roku 2011 pri príležitosti Medzinárodného roku lesov. Prostredníctvom
kníh chce najmä deťom a mladej generácii poukázať na význam lesa a lesníctva pre
spoločnosť, na ochranu životného prostredia, na formovanie kladných postojov k prírode a
súčasne na potrebu samotného čítania.
Od toho istého roka sme v tomto projekte zapojení. Žiaci spoločným čítaním s lesným
pedagógom vypracujú pracovný list a zrealizujú aktivity v lese. Nakoniec každý rok zhotovia
a zašlú na súťaž knihu na vyhlásené témy.
Tajný život vody – Tento vzdelávací projekt pripravilo Centrum environmentálnej
a etickej výchovy Živica v školskom roku 2015/2016. Členovia tímu boli zložení z 1 učiteľa
a 2 žiakov. Títo mali za úlohu vytvoriť rovesnícke vzdelávanie na tému Život vody. Základné
teoretické vedomosti a lektorské skúsenosti získali na dvojdňovom kurze. Aktivity boli
zrealizované v našej škole na Deň vody.
Environmentálni experti - Je to projekt ktorého vyhlasovateľom je Centrum
environmentálnej a etickej výchovy Živica. Prostredníctvom trojdňového kurzu v Záježovej
získa učiteľ potrebné informácie na napísanie miniprojektu. Názov nášho projektu je
„Bylinková špirála“. Tento bude zrealizovaný od jari do konca školského roka. Taktiež
k nám príde hra „ Kráľovstvo včiel“ ktorá je určená pre žiakov 1. až 6. ročníka. Počas
realizácie projektu budeme Centrum Živicu pravidelne informovať o jeho realizácii.
Čítame radi – cieľom projektu je práca s textom, čítanie s porozumením, vlastná
iniciatíva, tvorba pracovných listov deťmi, udržiavania priateľských, medziľudských vzťahov
a v neposlednom rade aj práce s IKT prostriedkami s dôrazom na rozvoj počítačovej
gramotnosti.
Aktivity a prezentácia školy na verejnosti
o Slávnostné otvorenie školského roka - pre prvákov, ich rodičov ako aj rodičov
ostatných žiakov.
o Tvorba a priebežná aktualizácia www stránky školy
o Zápis prvákov - príprava darčekov pre budúcich prváčikov, príprava plagátov o
zápise, ich prezentácia pre verejnosť.
o Spríjemníme Vám prostredie - žiaci robili výtvarné práce a skrášľovali nimi
zdravotné ambulancie v Telgárte a v DSS Radosť.
o Deti deťom – návšteva žiakov v DD Slniečko v Polomke a DD Červenú Skalu
/príprava darčekov a programu/
o S fotoaparátom po okolí – rómski žiaci pripravujú prezentáciu o Telgárte a jeho
okolí
o Všetkovedko a Talentída
o Matematický klokan
7 Spolupráca s rodičmi a inými subjektmi
Školská rada pri ZŠ Telgárt bola ustanovená v zmysle § 24 zákona č. 596/2003 Z.z.
o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov po voľbách dňa 26.8.2011. Funkčné obdobie začalo dňom
26. 8.2011.
Členovia rady školy: 4 členovia za základnú školu, 3 z radu rodičov, 1 nepedagogický
zamestnanec, 2 za obecné zastupiteľstvo a 1 fyzická osoba podieľajúca sa na výchove.
Spoluprácou s rodinou:
- zlepšiť spoluprácu s rodičmi, vzbudiť u nich väčší záujem o prácu ich detí a nebyť
ľahostajní k práci, vyučovacím výsledkom a správaniu detí,
- navštevovať rodiny zo sociálne znevýhodneného prostredia,
- zorganizovať stretnutie s rodičmi, umožniť rodičom spoznať, že škola je spoľahlivá,
starostlivá,
- vytvoriť uvoľnenú atmosféru, povzbudzovať rodičov ku komunikácii,
- odbúrať bariéry nedôvery rodičov voči škole,
- umožniť a sprostredkovať návštevu rodičov počas vyučovania,
- zapojiť rodičov do práce v záujmových útvaroch,
- pracovať s rómskymi rodičmi tak, aby sa cítili súčasťou procesu vzdelávania,
- aktívne pracovať pri riešení závažných skutočností medzi učiteľmi, školou a rodičom,
- navštevovať rodiny žiaka, zistiť sociálne pomery, záujmy.
Škola spolupracuje:
- s Obecným úradom Telgárt
- s Farským úradom Telgárt
- so Športovým klubom SOKOL
- s Klubom regionálnej výchovy okresu Brezno
- s Okresným úradom - odborom školstva B. Bystrica
- s CPPPaP Brezno
- CŠSP Revúca
- so SOS Banská Bystrica
- s NAPANT- om
- s Policajným zborom v Pohorelskej Maši
- s Červeným krížom
- so Združením pedagógov zo škôl uplatňujúcich regionálnu výchovu
- s Infovekom
- s ÚPSVaR Brezno
- s Materskou školou Telgárt
- so Školským úradom v Polomke
- s ostanými školami na Horehroní
8 Priestorové a materiálno-technické podmienky školy
Škola má k dispozícii dve budovy. Hlavná budova zápasí s nedostatočnými priestormi. Pri
počte 10 tried, mala naša škola len 8 učební, s pribúdajúcim počtom tried sme museli upraviť
priestory v budove, ktoré slúžili ako byty pre učiteľov. Tieto triedy sú nevyhovujúce, hlavne
čo sa týka veľkosti.
Škola má počítačovú učebňu pre žiakov II. stupňa vybavenú 15 počítačmi pre žiakov,
počítačom pre učiteľa, dataprojektorom, televízorom, videoprehrávačom, DVD. Žiaci majú
možnosť využívať 5 interaktívnych tabúľ. Dve interaktívne tabule sú v špeciálnej triede. Na
I. stupni je počítačová učebňa vybavená 15 počítačmi, dataprojektorom, 4 interaktívnymi
tabuľami.
Škola má školskú dielňu a školský pozemok. Škole chýba telocvičňa, preto sa využívajú
prírodné podmienky, multifunkčné ihrisko a viacúčelová sála.
Vybavenie kabinetov je postačujúce, ale je potrebné pomôcky pravidelne obnovovať
a vymieňať za modernejšie.
Počas školského roka sme doplnili veľké množstvo moderných učebných pomôcok, čo
umožnilo tvorivejšie a efektívnejšie vyučovanie. Pomôcky sú uložené
v skriniach v učebniach. Máme len dva kabinety: telesnej výchovy a fyziky.
Budova kde sú umiestnené špeciálne triedy je nevyhovujúca. Má sedem učební, z toho je
jedna počítačová s interaktívnou tabuľou, riaditeľňu, kuchynku a dielne. Počas hodín
pestovateľských prác sa využíva záhrada nachádzajúca sa vedľa materskej školy.
9 Škola ako životný priestor
Škola je miestom, kde sa žije, nielen miestom kde sa prijímajú vedomosti.
Žiaci pedagógovia v nej trávia časť dňa. Každý rodič chce, aby jeho dieťa trávilo čas
neplnený povinnosťami v príjemnom prostredí. O to sa snažíme aj my v našej škole.
Kladieme dôraz na upravené prostredie tried, chodieb, aktualizujeme nástenky. Triedy sú
esteticky upravené.
Základný princíp, ktorý platí od prvého dňa školského roku pre všetkých je: „ Sme škola,
kde sa šikanovanie netoleruje.“
Aktuálne informácie o aktivitách školy sa nachádzajú na informačných tabuliach a nástenkách
na chodbách. Jedna informačná tabuľa sa nachádza na stene budovy pri vchode. Aktuality
o dianí v škole nájdete na www.zstelgart.edupage.org
Aktuálne informácie o aktivitách v špeciálnych triedach na nachádzajú na nástenkách
v triedach a na chodbách.
Pravidelne sa staráme a udržiavame areál školského dvora a multifunkčného ihriska.
10 Podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a
vzdelávaní
Podmienky v priestoroch školy na vyučovanie sú bezpečné a zdraviu vyhovujúce. Žiaci sú
pravidelne poučovaní o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci svojimi triednymi učiteľmi a
vyučujúcimi, zvlášť na hodinách telesnej a športovej výchovy, techniky, pracovného
vyučovania, fyziky, chémie, biológie.
Zamestnanci školy pravidelne absolvujú vstupné a periodické školenia o bezpečnosti a
ochrane zdravia pri práci a proti požiarom. Bezpečnostný technik vykonáva pravidelné
previerky a kontroly ochrany zdravia a bezpečnosti celého objektu. Nedostatky sa odstraňujú
ihneď podľa výsledkov revízií.
Ak žiaci reprezentujú školu mimo obce, rodičia dávajú písomný súhlas.
Pre zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia žiakov a pedagogických pracovníkov pri
vzdelávaní škola zabezpečuje:
- Zdravé prostredie tried / nábytok zodpovedajúci výške žiakov, protišmyková podlaha,
dostatočné denné svetlo, možnosť ochrany pred priamym slnečným svetlom, vetranie,
osvetlenie, vykurovanie/.
- Priestor pre ošetrenie úrazu a ku krátkodobému pobytu zraneného, resp. chorého
žiaka.
- Výrazné označenie všetkých nebezpečných predmetov a priestorov, pravidelná
kontrola z hľadiska bezpečnosti.
- Lekárničky vybavené podľa predpisov na dostupných miestach, kontakty RZP,
políciu.
- Zabezpečený vhodný pitný a stravovací režim.
- Dodržiavanie zákazu fajčenia, pitia alkoholu a používania iných omamných látok
v škole a jej okolí a na všetkých akciách mimo priestoru školy organizovaných školou.
Školenie zamestnancov školy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je vždy pri nástupe
nových zamestnancov do práce a každé dva roky sú preškolení všetci zamestnanci. Každé tri
roky zamestnanci chodia na preventívne prehliadky.
Pravidelné kontroly bezpečnosti sa konajú:
Elektroinštalácia - raz za päť rokov
Bleskozvody - raz za päť rokov
Elektrické stroje – raz za tri roky
Elektrické ručné náradie – raz za rok
Hasiace prístroje – raz za rok
Kotolne – raz za rok
II CHARAKTERISTIKA ŠKOLSKÉHO VZDELÁVACIEHO
PROGRAMU
1 Pedagogický princíp školy (vlastné ciele výchovy a vzdelávania)
Cieľom výchovno-vzdelávacieho procesu na našej škole je viesť žiakov k tomu, aby
získali čo najviac vedomostí a zručností vo všetkých všeobecnovzdelávacích
predmetoch, návyky pri rešpektovaní ich individuálnych schopností a možností.
Naša škola je modernou školou, na ktorej žiaci majú možnosť získať vedomosti
prostredníctvom moderných informačno-komunikačných technológií.
Škola zabezpečí podmienky na vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami tak, aby mali rovnocenný prístup vo vzdelávaní, kde budú mať možnosť zažiť
úspech, radosť z učenia a získať základy gramotnosti.
Výchovno-vzdelávaciu činnosť smerovať k príprave žiakov na život, ktorý od nich
vyžaduje, aby boli schopní kriticky a tvorivo myslieť, rýchlo a účinne riešiť problémy.
Pripraviť človeka rozhľadeného, vytrvalého, schopného kooperovať a pracovať v tíme,
schopného seba motivácie k celoživotnému vzdelávaniu. Zabezpečiť kvalitnú prípravu žiakov
v cudzích jazykoch so zreteľom na možnosti školy, so zameraním na komunikatívnosť
s ohľadom na schopnosti jednotlivých žiakov.
Naším princípom je, aby každý žiak v škole zažil úspech, aby bol šťastný. Bez ohľadu na
rodinné a majetkové pomery, sociálne prostredie, rasu, je viesť žiakov k tvorivému mysleniu,
kritickému mysleniu, naučiť ich tímovo pracovať, komunikovať medzi sebou, vzájomne sa
rešpektovať. Žiakov vychovávať k zodpovednosti a samostatnosti.
Žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami majú vypracovaný individuálny
výchovno-vzdelávací program.
Na dosiahnutie tohto cieľa sme si stanovili nasledovné úlohy. Na ich splnenie je potrebné
využívať také prostriedky, metódy a formy práce, aby výsledky vzhľadom k veľkému počtu
žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia boli čo najlepšie.
Cieľom je:
- poskytnúť kvalitné základné vzdelanie pre pokračovanie štúdia na gymnáziách a
stredných odborných školách
- rozvíjať zručnosti žiakov v informačno-komunikačných technológiách a sociálnych
vzťahoch
- podporovať rozvoj pohybových zručností žiakov v školských i mimoškolských
aktivitách
- posilniť edukačný proces rozmanitou záujmovou činnosťou
- posilniť úlohu a motiváciu učiteľov, ich profesijný a odborný rast
- podporovať talenty, osobnosť a záujmy každého žiaka
- skvalitniť spoluprácu s rodičmi, verejnosťou a inými školami aj v zahraničí
- zaviesť nové formy a metódy práce
Pracovať v duchu humanizmu, vychovávať a vzdelávať bez porušenia ľudských práv a v
tomto zmysle viesť žiakov.
V zmysle Listiny ľudských práv a Dohovoru o právach dieťaťa odstraňovať problémy
segregácie rómskych detí, vytvárať im vhodné podmienky pre vzdelávanie.
Vo výchovno-vyučovacom procese sa klásť dôraz na:
- Rozvoj reči, jazykových a komunikačných schopností. Väčšina detí prichádza do školy
s veľmi slabou slovnou zásobou a slabou úrovňou komunikačných schopností.
- Rozvoj jemnej motoriky a grafomotorických schopností a prejavov. Rómske dieťa sa
prvýkrát stretáva v škole s perom, ceruzkou, nožnicami.
- Rozvoj sociálnej a emocionálnej zrelosti. Ťažko nadväzuje kontakt, neprimerane
komunikuje s okolím, nevie sa podriadiť požiadavkám školy.
- Rozvoj pracovných a seba obslužných návykov. Nevie učebné úkony, ako je orientácia
v knihe a zaobchádzanie so školskými pomôckami. Je im potrebné osvojiť si:
- Osobnú hygienu – umývanie, používanie WC.
- Osobnú úpravu – česanie, čistota nechtov, používanie vreckovky.
- Úpravu a udržiavanie odevu – obliekanie, obúvanie, údržba odevu, odkladanie obuvi
a odevu.
- Kultúru stolovania – správne sedenie, držanie príboru, spracovanie potravín.
- Orientáciu v priestore vzhľadom na ochranu svojho zdravia.
- Zvládnutie základov čítania. Poznávanie grafických tvarov písmen, analýza a syntéza
hlások, slabík a slov.
Rozvoj matematických predstáv a počtových úkonov. Zvládnuť čiastočne pojmy
a vedomostí 1. ročníka základnej školy.
Rozvoj esteticko-pohybových schopností. V hudobnej výchove využívať ich doterajšie
hudobné prejavy. Vo výtvarnej výchove využívame techniky, kde sa môžu vyjadriť
a prejaviť. Telesná výchova má byť prirodzeným prejavom detí.
Rozvoj poznania.
Pre deti, ktoré nie sú schopné 45 minútového sústredenia zrekonštruovať z dvoch menších
tried jednu, ktorá bude slúžiť na hudobno-pohybové aktivity. Zariadiť ju hudobnými
nástrojmi: klavír, ľahko ovládateľné nástroje, varhany.
Vzdelávať formou zážitkového učenia, aby si žiaci osvojili čo najviac poznatkov na
základe videného, aby sa čo najviac dozvedeli o blízkom i vzdialenom okolí a uskutočňovať
cesty spoznávania našej vlasti.
Predchádzať všetkým formám diskriminácie, xenofóbie a intolerancie v súlade s Chartou
základných ľudských práv a slobôd.
Podporovať a umožňovať rešpektovanie názorov detí a ich účasti vo všetkých oblastiach,
ktoré sa ich v rámci školy a školského zariadenia dotýkajú.
Zapájať deti do záujmových útvarov cez CVČ. Zúčastňovať sa súťaží, prehliadok
podujatí, podieľať sa na realizovaní kultúrnych a športových podujatí.
Prijímať také opatrenia na zabezpečenie disciplíny v škole, ktoré sú zlučiteľné s ľudskou
dôstojnosťou dieťaťa.
Priebežne sledovať záškoláctvo, agresívne prejavy, násilie, šikanovanie, fyzické
a psychické týranie.
Urobiť také opatrenia, aby žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia ukončili povinnú
školskú dochádzku.
Vytvoriť príjemné prostredie. Upraviť triedu tak, aby sa deti cítili príjemne
a nepripomínala im školu ale priestor, v ktorom sa dá pokojne tvoriť, relaxovať aj hrať.
Umiestniť do skriniek učebné pomôcky, knihy.
Pomáhať deťom poznávať ich silné stránky tak, že ich treba podporovať a posilňovať.
Vymedziť v školskom poriadku opatrenia proti šíreniu alkoholu a fajčeniu, oboznámiť aj
rodičov žiakov.
Zariadiť a doplniť knihami školskú knižnicu, využívať ju ako čitateľské centrum pre
žiakov, učiteľov aj rodičov. Na I. a II. stupni posilňovať čitateľskú gramotnosť.
Pokračovať v plnení úloh, ktoré vyplývajú z Koncepcie environmentálnej výchovy
a vzdelávania a projektu Nápad detí z Telgártu.
Za spolupráce Lesy SR Beňuš, Lesná správa Červená Skala:
- vybudovať oddychové miesto s možnosťou vyučovania v priaznivom počasí.
Vypestovať u žiakov trvalý, pozitívny vzťah k prírode, k uvedomelej ochrane prírody,
k ekologickému mysleniu.
Upozorniť žiakov na úzku spätosť človeka s prírodou a na vzájomnú závislosť medzi
kvalitou životného prostredia a kvalitou ľudského prostredia.
Naučiť žiakov spoznávať nežiaduce zásahy do života prostredia a chápať dôsledky takejto
ľudskej činnosti na ŽP.
Školský náučný chodník
dobudovať školský náučný chodník
vypracovať textového sprievodcu školského náučného chodníka a poskytnúť
záujemcom
pripraviť žiackych sprievodcov školského náučného chodníka
aktívna účasť žiakov ZŠ na vybudovaní a udržiavaní školského náučného chodníka, na
monitorovanie stavu životného prostredia v okolí obce a stavu biotopov v okolí
chodníka,
aktívna účasť žiakov ZŠ na odstraňovaní škodlivých zásahov do životného prostredia
a na environmentálnej výchove starších občanov,
poskytovať lektorov na prednášky a besedy o školskom náučnom chodníku,
upozorniť na výskyt chránených rastlín a živočíchov.
Intenzívne sa venovať problematike drog a iným sociálno-patologickým javom,
mimoškolskými aktivitami zabrániť ich šíreniu. Priebežne informovať rodičov
o preventívnych aktivitách, protidrogová prevencia.
V súčasnom uponáhľanom svete rodina z rôznych dôvodov neplní svoje poslanie
najlepšie. Niekedy viazne diskusia medzi rodičmi a deťmi a sexualita je v mnohých rodinách
považovaná za tabu tému. Úlohu rodiny vo výchove k manželstvu a rodičovstvu musí
posilňovať a bohužiaľ v niektorých prípadoch úplne suplovať škola. Škola je dôležitým –
formálnym aj neformálnym zdrojom informácií o sexualite. V triedach môžu žiaci získať
podstatné informácie a poznatky vychádzajúce z potrieb dospievajúceho dievčaťa a chlapca
v závislosti na ich veku a štádiách sexuálneho vývinu, od ľudí dobre odborne pripravených.
Cieľom výchovy k manželstvu je vychovávať sociálne, morálne a emocionálne zrelé
osobnosti schopné konať a správať sa v súlade s etickými normami a hodnotami uznávanými
danou spoločnosťou vo svojom sexuálnom, manželskom a rodinnom živote.
Cieľom v VMR je dosiahnuť, aby dospievajúci mladí ľudia vedeli odolávať negatívnym
vplyvom okolia a dokázali v dospelosti vybudovať harmonické partnerské vzťahy založené na
láske úcte, vernosti, tolerancii a zodpovednosti, dokázali byť zodpovedným a láskavým
rodičom.
Vytvárať priaznivé prostredie na doplnenie inovačných pedagogických metód s využitím
informačných a komunikačných technológií, používať počítače pre svoju prácu a vo
vyučovaní.
Priebežne absolvovať doplňujúce a rozširujúce vzdelávanie pedagogických pracovníkov.
Pri výchove a vzdelávaní žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami
rešpektovať obmedzenia, ktoré sú podmienené postihnutím dieťaťa. Zadávať také
požiadavky, ktoré má dieťa predpoklad splniť. Pri hodnotení naďalej využívať slovné
hodnotenie.
Špeciálne triedy
V špeciálnych triedach sa vzdelávajú žiaci s rôznym stupňom mentálneho postihnutia.
Preto sa zameriavame najmä na nasledovné oblasti:
výchova vedená v duchu ideálov ľudskosti, pravdy, vzájomnej úcty a porozumenia,
vzdelávanie, ktoré optimálne rozvíja schopnosti mentálne postihnutého jedinca,
ďalšia realizácia Dohovoru o právach dieťaťa, najmä, keď dochádza k ohrozeniu
vývoja dieťaťa,
zásady vládnej politiky k Rómom a ich zabezpečeniu – školská dochádzka,
príprava mentálne retardovaných žiakov na voľbu povolanie, aby sa mohli bez
problémov začleniť do spoločnosti,
dodržiavať pedagogicko-hygienické požiadavky pri časovom rozvrhnutí vyučovacej
hodiny, uplatňovať zásady na zabránenie preťažovania žiakov, úlohy diferencovať
s prihliadnutím na stupeň postihnutia žiakov,
skvalitniť čitateľské zručnosti – prejsť na čítanie s porozumením,
venovať zvýšenú pozornosť otázkam dyslexie, dysgrafie, evidovať žiakov s týmito
poruchami a špeciálnymi pedagogickými metódami ich viesť k postupnému
odstraňovaniu.
Hlavnými cieľmi primárneho vzdelávania sú rozvinuté kľúčové kompetencie ako
kombinácie vedomostí, skúseností a postojov žiakov s ľahkým stupňom mentálneho
postihnutia na úrovni, ktorá je pre nich osobne dosiahnuteľná.
Primárne vzdelávanie poskytuje východiskovú bázu pre postupné rozvíjanie kľúčových
spôsobilostí žiakov ako základu všeobecného vzdelania prostredníctvom nasledujúcich
cieľov:
poskytnúť žiakom primerané možnosti skúmania ich najbližšieho kultúrneho a prírodného
prostredia tak, aby získali záujem o poznávanie nového,
rozvíjať cieľavedome, systematicky a v tvorivej atmosfére osobnosť žiaka v poznávacej,
sociálnej , emocionálnej a morálnej oblasti,
viesť žiakov k spoznávaniu svojich schopností, k využívaniu svojich možností, ku
kompenzácii svojich obmedzení a tým k vytváraniu reálneho obrazu seba samého,
rozvíjať a kultivovať svoju osobnosť, osvojiť si základy spôsobilosti učiť sa a poznávať
seba samého,
podporovať kognitívne procesy a kompetencie žiakov kriticky a tvorivo myslieť
prostredníctvom získavania vlastnej poznávacej skúsenosti a aktívnym riešením problémov,
umožniť žiakom získať základné pracovné zručnosti a návyky, aby ich mohli využiť
pri ďalšom vzdelávaní aj v občianskom živote,
vyvážene rozvíjať u žiakov kompetencie dorozumievať sa a porozumieť si, hodnotiť
vyberať, rozhodovať a iniciatívne konať,
podporovať rozvoj intrapersonálnych a interpersonálnych kompetencií, najmä otvorene
vstupovať do sociálnych vzťahov, naučiť sa kooperovať v skupine, kolektíve a preberať na
seba primeranú zodpovednosť, rozvíjať sociálnu vnímavosť a citlivosť k spolužiakom,
učiteľom, rodičom, ďalším ľuďom a k svojmu kultúrnemu a prírodnému okoliu,
viesť žiakov k tolerancii, znášanlivosti, porozumeniu a k akceptovaniu iných ľudí, ich
duchovno-kultúrnych hodnôt, rovnosti pohlaví a priateľstva medzi národmi, národnostnými
a etnickými skupinami, cirkvami a náboženskými spoločenstvami,
naučiť žiakov uplatňovať svoje práva a súčasne plniť svoje povinnosti, niesť zodpovednosť
za svoje zdravie, aktívne ho chrániť a upevňovať, chrániť životné prostredie.
Absolvent má osvojené základy čitateľskej, pisateľskej, matematickej, prírodovednej,
kultúrnej a mediálnej gramotnosti.
Absolvent programu primárneho vzdelávania pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho
postihnutia disponuje na primeranej úrovni s nasledujúcimi kľúčovými kompetenciami:
– pozná a uplatňuje účinné techniky učenia sa,
– vyjadruje sa súvisle ústnou formou adekvátnou primárnemu stupňu vzdelávania a jeho
narušenej komunikačnej schopnosti v materinskom, štátnom jazyku,
– rozumie obsahu písaného textu, dokáže ho ústne zreprodukovať,
– vie samostatne písomne komunikovať (nakoľko mu to umožňuje dosiahnutý stupeň vo vývine
jemnej motoriky a aktuálna úroveň zrakovo-motorickej koordinácie),
– využíva základné matematické myslenie na riešenie praktických problémov v každodenných
situáciách,
– vie používať vybrané informačné a komunikačné technológie pri učení sa, pozná riziká spojené
s využívaním internetu a médií,
– získa základy uplatňovania kritického myslenia pri práci s informáciami,
– chápe základné prírodné javy v ich vzájomnej súvislosti, vie porovnávať a objavovať vzťahy
medzi predmetmi a javmi,
– chápe dôležitosť ochrany svojho zdravia,
– rozpozná v škole a vo svojom najbližšom okolí určitý problém, premýšľa o jeho príčinách a vie
navrhnúť riešenie podľa svojich vedomostí a skúseností,
– váži si seba i druhých, dokáže ústretovo komunikovať a spolupracovať,
– správa sa kultúrne, primerane okolnostiam a situáciám,
– cení si a rešpektuje kultúrno-historické dedičstvo a ľudové tradície,
– má osvojené základy pre tolerantné a empatické vnímanie prejavov iných kultúr,
– uvedomuje si, že má svoje práva a povinnosti, rešpektuje práva iných.
Cieľom výchovy a vzdelávania žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia je:
- rozvíjať kognitívne a psychomotorické procesy, všestrannú komunikáciu,
- rozvíjať individuálne schopnosti a predpoklady mentálne postihnutých žiakov tak, aby
si osvojili vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré dokážu využiť v osobnom živote,
- zamerať sa na pripravenosť v praktickom živote s možnosťou prirodzenej integrácie do
spoločnosti a stali sa jej prirodzenou súčasťou,
- podnecovať žiakov k mysleniu na podklade názoru a k riešeniu problémov,
- učiť žiakov chrániť si svoje zdravie a zdravie iných.
Absolvent primárneho stupňa vzdelania má osvojené základy čitateľskej, pisateľskej,
matematickej, prírodovednej a kultúrnej gramotnosti na elementárnej úrovni.
Absolvent programu primárneho vzdelávania pre žiakov so stredným stupňom mentálneho
postihnutia disponuje na primeranej úrovni s nasledujúcimi kľúčovými kompetenciami:
– vyjadruje sa ústnou formou adekvátnou primárnemu stupňu vzdelávania a jeho narušenej
komunikačnej schopnosti,
– rozumie obsahu jednoduchého písaného textu, dokáže ho ústne zreprodukovať,
– zvláda jednoduchou formou písomnú komunikáciu
– je schopný vyjadriť svoj názor,
– uplatňuje ústretovú komunikáciu pre vytváranie dobrých vzťahov so spolužiakmi, učiteľmi,
rodičmi a s ďalšími ľuďmi s ktorými prichádza do kontaktu,
– dokáže využiť získané základné matematické zručnosti na riešenie rôznych pracovných úloh a
praktického života, používa pri tom konkrétne myslenie,
– rozumie a používa základné pojmy z oblasti matematiky a prírodných vied,
– chápe základné prírodné javy v ich vzájomnej súvislosti, vie porovnávať vzťahy medzi
predmetmi a javmi,
– využíva základné formy informačnej a komunikačnej technológie,
– ovláda elementárne spôsoby práce s počítačom,
– ovláda základy čítania, písania, počítania a využíva ich k svojmu vzdelávaniu,
– dokáže pracovať s pomocou s učebnicami, pracovnými zošitmi a pomôckami,
– dokáže popísať problém, vie na koho sa môže obrátiť o pomoc pri riešení problémov,
– uvedomuje si, že má svoje práva a aj povinnosti.
Cieľom primárneho vzdelávania žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho
postihnutia je:
- umožniť žiakovi spoznávať svoje vlastné rozvojové možnosti, postupovať pri jeho
vzdelávaní podľa vlastných schopností, individuálnym tempom,
- prispievať k maximálnemu rozvoju osobnosti žiaka, primerane k jeho schopnostiam
a predpokladom,
- pripraviť žiaka na bežný život primerane k jeho schopnostiam.
Chceme byť školou, ktorá bude príťažlivá pre deti aj ich rodičov, ktorá poskytuje svojim
žiakom základné vzdelávanie v rámci celoživotného vzdelávania, ktorá pripravuje žiakov pre
ďalšie štúdium i pre život v novej otvorenej Európe a zabezpečuje ich osobnostný rast,
perspektívnou pre svojich zamestnancov, kde budú učitelia motivovaní k svojmu ďalšiemu
profesijnému rastu.
Na vytvorenie jednotného koncepčného zámeru sme uskutočnili SWOT analýzu. Chceli sme
poznať a zaoberať sa slabými a silnými stránkami školy, vedieť, aké máme príležitosti a aké
ohrozenia môžeme očakávať.
Výsledky SWOT analýzy
Silné stránky
Materiálne zabezpečenie :
vybavenosť školy počítačmi - ich využitie vo vyučovacom procese
rýchly prístup na internet
moderné a účinné pomôcky na vyučovanie a vybavenie modernou technikou /interaktívna
tabuľa, notebooky pre učiteľov/
Pedagogický proces
využívanie inovačných tvorivých metód a foriem výučby
ochota učiteľov ku zmenám, k možnostiam vzdelávať sa a zúčastňovať sa odborno-
metodických seminárov
kvalitne fungujúca tímová práca učiteľov, vzájomná spolupráca a výmena skúseností na
zasadnutiach MZ a PK
možnosť prehĺbenie vedomostí a prípravy na prijímacie pohovory v poobedňajších
hodinách
Ostatné faktory :
dobré meno školy
poloha školy
bohatá mimoškolská činnosť - rozvoj osobnosti dieťaťa mimo vyučovania
Slabé stránky :
Materiálne vybavenie :
nedostatok priestoru pre netradičné formy vyučovania
nenapojenie školy na TV signál, zahraničné TV staníc
chýbajúca telocvičňa
Pedagogický proces
nedostatočné prepojenie vedomostí zo školy s praktickým životom
malá možnosť komunikácie žiakov aj učiteľov s cudzincami
Ostatné faktory
malá disciplinovanosť súčasnej populácie
slabá spolupráca rodiny a školy, záujem rodičov o vzdelávanie, akceptácia
vzdelávacích a výchovných zámerov školy zákonnými zástupcami detí
malá informovanosť o skúsenostiach zo zahraničia
slabá domáca príprava žiakov na vyučovanie
negatívny vzťah žiakov k priestorom školy, učebniciam a učebným pomôckam
Riziká - ohrozenia
demografický pokles populácie
nepriaznivá ekonomická situácia v niektorých rodinách
2 Profil absolventa - vzdelanostný model absolventa primárneho stupňa
Absolvent programu primárneho vzdelania má osvojené (aj vlastným podielom) základy
čitateľskej, pisateľskej, matematickej, prírodovednej a kultúrnej gramotnosti. Nadobudol základy
pre osvojenie účinných techník celoživotného učenia sa a pre rozvíjanie spôsobilostí. Získal
predpoklady pre to, aby si vážil sám seba, i druhých ľudí, aby dokázal ústretovo komunikovať a
spolupracovať. Má osvojené základy používania materinského a cudzieho jazyka. Absolvent
primárneho vzdelania má osvojené tieto kľúčové kompetencie.
sociálne komunikačné kompetencie
- vyjadruje sa súvisle a výstižne písomnou aj ústnou formou adekvátnou primárnemu
stupňu vzdelávania,
- dokáže určitý čas sústredene načúvať, náležite reagovať, používať vhodné argumenty
a vyjadriť svoj názor,
- uplatňuje ústretovú komunikáciu pre vytváranie dobrých vzťahov so spolužiakmi,
učiteľmi, rodičmi a s ďalšími ľuďmi, s ktorými prichádza do kontaktu,
- rozumie rôznym typom doteraz používaných textov a bežne používaným prejavom
neverbálnej komunikácie a dokáže na ne adekvátne reagovať,
- na základnej úrovni využíva technické prostriedky medziosobnej komunikácie,
- chápe význam rešpektovania kultúrnej rozmanitosti,
- v cudzích jazykoch je schopný na primeranej úrovni porozumieť hovorenému textu,
- uplatniť sa v osobnej konverzácii, ako aj tvoriť texty, týkajúce sa bežných životných
situácií,
kompetencia v oblasti matematického a prírodovedného myslenia
- používa základné matematické myslenie na riešenie rôznych praktických problémov v
každodenných situáciách a je schopný (na rôznych úrovniach) používať matematické
modely logického a priestorového myslenia a prezentácie (vzorce, modely)
- je pripravený ďalej si rozvíjať schopnosť objavovať, pýtať sa a hľadať odpovede,
ktoré smerujú k systematizácii poznatkov,
kompetencie v oblasti informačných a komunikačných technológií
- vie používať vybrané informačné a komunikačné technológie pri vyučovaní a učení sa,
- ovláda základy potrebných počítačových aplikácií,
- dokáže primerane veku komunikovať pomocou elektronických médií,
- dokáže adekvátne veku aktívne vyhľadávať informácie na internete,
- vie používať rôzne vyučovacie programy,
- získal základy algoritmického myslenia,
- chápe, že je rozdiel medzi reálnym a virtuálnym svetom,
- vie, že existujú riziká, ktoré sú spojené s využívaním internetu a IKT.
kompetencia učiť sa učiť sa
- má osvojené základy schopnosti sebareflexie pri poznávaní svojich myšlienkových
postupov,
- uplatňuje základy rôznych techník učenia sa a osvojovania si poznatkov,
- vyberá a hodnotí získané informácie, spracováva ich a využíva vo svojom učení a v
iných činnostiach,
- uvedomuje si význam vytrvalosti a iniciatívy pre svoj pokrok,
kompetencia riešiť problémy
- vníma a sleduje problémové situácie v škole a vo svojom najbližšom okolí, adekvátne
svojej úrovni navrhuje riešenia podľa svojich vedomostí a skúseností z danej oblasti,
- pri riešení problémov hľadá a využíva rôzne informácie, skúša viaceré možnosti
riešenia problému, overuje správnosť riešenia a osvedčené postupy aplikuje pri
podobných alebo nových problémoch,
- pokúša sa problémy a konflikty vo vzťahoch riešiť primeraným spôsobom
osobné, sociálne a občianske kompetencie
- má základy pre smerovanie k pozitívnemu sebaobrazu a sebadôvere,
- uvedomuje si vlastné potreby a tvorivo využíva svoje možnosti,
- dokáže odhadnúť svoje silné a slabé stránky ako svoje rozvojové možnosti,
- uvedomuje si dôležitosť ochrany svojho zdravia a jeho súvislosť s vhodným a
aktívnym trávením voľného času
- dokáže primerane veku odhadnúť dôsledky svojich rozhodnutí a činov,
- uvedomuje si, že má svoje práva a povinnosti,
- má osvojené základy pre efektívnu spoluprácu v skupine,
- dokáže prijímať nové nápady alebo aj sám prichádza s novými nápadmi a postupmi
pri spoločnej práci,
- uvedomuje si význam pozitívnej sociálno-emočnej klímy v triede a svojim konaním
prispieva k dobrým medziľudským vzťahom,
- je si vedomý svojich hodnôt,
kompetencia vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry
- dokáže sa vyjadrovať na úrovni základnej kultúrnej gramotnosti prostredníctvom
umeleckých a iných vyjadrovacích prostriedkov,
- dokáže pomenovať druhy umenia a ich hlavné nástroje a vyjadrovacie prostriedky (na
úrovni primárneho vzdelávania),
- uvedomuje si význam umenia a kultúrnej komunikácie vo svojom živote,
- cení si a rešpektuje kultúrno-historické dedičstvo a ľudové tradície,
- rešpektuje vkus iných ľudí a primerane veku dokáže vyjadriť svoj názor a postoj,
- ovláda základné pravidlá, normy a zvyky súvisiace s úpravou zovňajšku človeka,
- pozná bežné pravidlá spoločenského kontaktu (etiketu),
- správa sa kultúrne, primerane okolnostiam a situáciám, -
- má osvojené základy pre tolerantné a empatické vnímanie prejavov iných kultúr.
Profil absolventa - vzdelanostný model absolventa nižšieho
sekundárneho vzdelania
Kľúčové kompetencie sa formujú na základe osobnej praktickej činnosti a skúsenosti a
zároveň sú platné v životnej praxi. Nevyjadrujú trvalý stav, ale menia svoju kvalitu a hodnotu
počas celého života. Nezastarávajú ako vedomosti, ale majú potenciálnu vlastnosť neustále sa
rozvíjať, a preto môžu byť základom celoživotného učenia sa a osobnej flexibility. Sú
výsledkom a dôsledkom nielen formálneho (školského) vzdelávania, ale aj neformálneho
vzdelávania, ako aj neinštitucionálneho vzdelávania.
Jednotlivé kľúčové spôsobilosti sa navzájom prelínajú, prepájajú a majú nadpredmetový
programový charakter. Získavajú sa ako produkt celkového procesu vzdelávania a
sebavzdelávania, t. j. kompletného vzdelávacieho programu a iných rozvíjajúcich aktivít
prebiehajúcich v rámci školy. Sú uplatňované všetkými pedagógmi pri výučbe aj mimo nej.
Absolvent nižšieho sekundárneho vzdelania má osvojené tieto kľúčové kompetencie:
kompetencia k celoživotnému učeniu sa (vedie žiakov k zodpovednosti za svoje
vzdelanie, umožňuje žiakom osvojiť si stratégiu učenia a motivuje ich pre celoživotné
učenie)
- uvedomuje si potrebu svojho autonómneho učenia sa ako prostriedku sebarealizácie a
osobného rozvoja,
- dokáže reflektovať proces vlastného učenia sa a myslenia pri získavaní a
spracovávaní nových poznatkov a informácií a uplatňuje rôzne stratégie učenia sa,
- dokáže kriticky zhodnotiť informácie a ich zdroj, tvorivo ich spracovať a prakticky
využívať,
- kriticky hodnotí svoj pokrok, prijíma spätnú väzbu a uvedomuje si svoje ďalšie
rozvojové možnosti,
- uvedomuje si, že dôležitejšie sú získané skúsenosti a vedomosti, než známka na
vysvedčení,
- učí sa práci s chybou,
- učí sa samostatnosti, tvorivosti, trpezlivosti,
sociálne komunikačné kompetencie (vedú žiakov k otvorenej, všestrannej a účinnej
komunikácii)
- dokáže využívať všetky dostupné formy komunikácie pri spracovávaní a vyjadrovaní
informácií rôzneho typu, má adekvátny ústny a písomný prejav zodpovedajúci situácii
účelu komunikácie,
- efektívne využíva dostupné informačno-komunikačné technológie,
- vie prezentovať sám seba a výsledky svojej práce na verejnosti, používa odborný
jazyk,
- dokáže primerane komunikovať v materinskom a v dvoch cudzích jazykoch,
- chápe význam a uplatňuje formy takých komunikačných spôsobilostí, ktoré sú
základom efektívnej spolupráce, založenej na vzájomnom rešpektovaní práv a
povinností a na prevzatí osobnej zodpovednosti,
- učí sa komunikovať na „kultúrnej úrovni“, netoleruje a nepoužíva agresívne, vulgárne
a nezdvorilé prejavy,
- dokáže otvorene vyjadriť svoj názor podporený logickými argumentmi,
- učí sa priateľskej komunikácii medzi žiakmi z rôznych tried, ročníkov, vekových
kategórií,
- vie pozitívne prezentovať a reprezentovať svoju osobu a svoju školu na verejnosti,
- učí sa „asertívnemu“ správaniu,
kompetencia uplatňovať základ matematického myslenia a základné schopnosti
poznávať v oblasti vedy a techniky (vedie žiakov k technickému mysleniu, k
pochopeniu základných princípov prírody)
- používa matematické myslenie na riešenie praktických problémov v každodenných
situáciách,
- používa matematické modely logického a priestorového myslenia a prezentácie
(vzorce, modely, štatistika, diagramy, grafy, tabuľky),
- používa základy prírodovednej gramotnosti, ktorá mu umožní robiť vedecky
podložené úsudky, pričom vie použiť získané operačné vedomosti na úspešné riešenie
problémov,
kompetencia v oblasti informačných a komunikačných technológií (vedie žiakov
k získaniu základnej počítačovej gramotnosti a k schopnosti využívať multimediálnu
techniku)
- má osvojené základné zručnosti v oblasti IKT ako predpoklad ďalšieho rozvoja,
používa základné postupy pri práci s textom a jednoduchou prezentáciou,
- dokáže vytvoriť jednoduché tabuľky a grafy a pracovať v jednoduchom grafickom
prostredí,
- je schopný nahrávať a prehrávať zvuky a videá,
- dokáže využívať IKT pri vzdelávaní,
kompetencia riešiť problémy (vedie žiakov k tvorivému mysleniu, logickému
uvažovaniu a k riešeniu problémov)
- uplatňuje pri riešení problémov vhodné metódy založené na analyticko-kritickom a
tvorivom myslení,
- je otvorený (pri riešení problémov) získavaniu a využívaniu rôznych, aj inovatívnych
postupov, formuluje argumenty a dôkazy na obhájenie svojich výsledkov,
- dokáže spoznávať pri jednotlivých riešeniach ich klady i zápory a uvedomuje si aj
potrebu zvažovať úrovne ich rizika,
- má predpoklady na konštruktívne a kooperatívne riešenie konfliktov,
- učí sa problémy riešiť na praktických problémových úlohách a situáciách,
- učí sa riešiť problémy rôznymi prijateľnými spôsobmi a netradičnými (originálnymi)
kompetencie občianske (vychovávajú žiakov ako slobodných občanov, plniacich si
svoje povinnosti, uplatňujúcich si svoje práva, rešpektujúcich práva druhých, ako
osobnosti zodpovedné za svoj život, svoje zdravie, svoje životné prostredie)
- uvedomuje si základné humanistické hodnoty, zmysel národného kultúrneho
dedičstva, uplatňuje a ochraňuje princípy demokracie,
- vyvážene chápe svoje osobné záujmy v spojení so záujmami širšej skupiny, resp.
spoločnosti,
- uvedomuje si svoje práva v kontexte so zodpovedným prístupom k svojim
povinnostiam, prispieva k naplneniu práv iných,
- je otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti,
- aktívne podporuje ochranu životného prostredia a svojho zdravia,
- učí sa netolerovať sociálne patologické prejavy správania (drogy, šikanovanie,
kriminalita mládeže),
- učí sa netolerovať prejavy rasizmu, xenofóbie a nacionalizmu,
- dôkladne dodržiava pravidlá správania sa v škole, ktoré sú stanovené vnútorným
poriadkom školy,
- upevňuje svoje pozitívne formy správania v rámci jednotlivých predmetov, v
triednických hodinách i na mimoškolských akciách (škola dodržuje zásadu: „že tu nie
je zlý žiak, ale sú tu len zlé prejavy jeho správania“),
kompetencie sociálne a personálne (rozvíjajú u žiakov schopnosť spolupracovať,
pracovať v tíme, rešpektovať a hodnotiť prácu vlastnú i druhých)
- dokáže na primeranej úrovni reflektovať vlastnú identitu a budovať si vlastnú
samostatnosť /nezávislosť ako člen celku,
- vie si svoje ciele a priority stanoviť v súlade so svojimi reálnymi schopnosťami,
záujmami a potrebami,
- osvojil si základné postupy efektívnej spolupráce v skupine - uvedomuje si svoju
zodpovednosť v tíme, kde dokáže tvorivo prispievať k dosahovaniu spoločných
cieľov,
- učí sa kriticky hodnotiť prácu tímu, svoju prácu v tíme i prácu ostatných členov v
tíme,
- dokáže odhadnúť a korigovať dôsledky vlastného správania a konania a uplatňovať
sociálne prospešné zmeny vo vzťahoch,
- učí sa, že spoluprácou sa ľahšie dosahujú osobné i spoločné ciele,
- dôsledne dodržiava spoločne dohodnuté pravidlá správania, na ktorých sa žiaci sami
dohodli,
- podporuje integráciu žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami do triednych
kolektívov,
kompetencie pracovné (vedú žiakov k pozitívnemu vzťahu k práci)
- dokáže si stanoviť ciele s ohľadom na svoje profesijné záujmy, kriticky hodnotí svoje
výsledky a aktívne pristupuje k uskutočneniu svojich cieľov,
- je flexibilný a schopný prijať a zvládať inovatívne zmeny,
- dokáže získať a využiť informácie o vzdelávacích a pracovných príležitostiach rôznymi
formami (exkurzie, besedy, prezentácie, film),
- dodržiava vymedzené pravidlá, bezpečnosť pri práci,
- uvedomuje si dôležitosť ochrany svojho zdravia a jeho súvislosť s aktívnym trávením
svojho času,
kompetencie vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi
- dokáže sa orientovať v umeleckých druhoch a štýloch a používať ich hlavné
vyjadrovacie prostriedky,
- uvedomuje si význam umenia a kultúrnej komunikácie vo svojom živote a v živote celej
spoločnosti,
- cení si a rešpektuje umenie a kultúrne historické tradície,
- pozná pravidlá spoločenského kontaktu (etiketu),
- správa sa kultivovane, primerane okolnostiam a situáciám,
- je tolerantný a empatický k prejavom iných kultúr.
Absolvent programu primárneho vzdelávania pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho
postihnutia má osvojené tieto kľúčové kompetencie:
sociálne komunikačné spôsobilosti
– vyjadrovať sa súvisle ústnou formou adekvátnou primárnemu stupňu vzdelávania a
jeho narušenej komunikačnej schopnosti,
– rozumieť obsahu písaného textu, dokáže ho ústne zreprodukovať,
– vedieť samostatne písomne komunikovať (nakoľko mu to umožňuje dosiahnutý
stupeň vo vývine jemnej motoriky a aktuálna úroveň zrakovo-motorickej koordinácie),
– dokázať určitý čas sústredene počúvať, prijať a rešpektovať názory iných ľudí,
– byť schopný vyjadriť svoj názor a obhájiť ho,
– uplatňovať ústretovú komunikáciu pre vytváranie dobrých vzťahov so spolužiakmi,
učiteľmi, rodičmi a s ďalšími ľuďmi s ktorými prichádza do kontaktu,
– riešiť konflikty s pomocou dospelých alebo samostatne,
– byť empatický k starým, chorým a postihnutým ľuďom,
– rozumieť bežne používaným prejavom neverbálnej komunikácie a dokáže na ne adekvátne
reagovať podľa svojich možností,
– na základnej úrovni využívať technické prostriedky komunikácie,
– chápať význam rešpektovania kultúrnej rozmanitosti, akceptuje a rešpektuje multikultúrne
odlišnosti detí a dospelých,
– správať sa v skupine a kolektíve podľa spoločenských pravidiel a noriem,
– preberať spoluzodpovednosť za seba aj za činnosť skupiny,
– nadväzovať spoločensky prijateľným spôsobom kontakty s druhými a udržiava s nimi
harmonické vzťahy
spôsobilosti v oblasti matematického a prírodovedného myslenia
– dokázať využiť získané základné matematické zručnosti na riešenie rôznych pracovných
úloh a praktického života, používa pri tom konkrétne a abstraktné myslenie,
– rozumieť a používa základné pojmy z oblasti matematiky a prírodných vied,
– chápať základné prírodné javy v ich vzájomnej súvislosti, vie porovnávať a objavovať
vzťahy medzi predmetmi a javmi,
– mať vytvorené vedomie o ekológii, je zodpovedný voči prírode, chápe význam potreby
ochraňovať prírodu pre budúce generácie
spôsobilosti v oblasti informačných a komunikačných technológií
– prejavovať radosť zo samostatne získaných informácií,
– vedieť používať vybrané informačné a komunikačné technológie pri učení sa,
– využívať rôzne možnosti zhromažďovania informácií z kníh, časopisov, encyklopédií,
z médií a internetu,
– vedieť používať vyučovacie programy,
– chápať rozdiel medzi reálnym a virtuálnym svetom,
– vedieť, že existujú riziká, ktoré sú spojené s využívaním internetu a IKT
spôsobilosť učiť sa učiť sa
– dokázať pracovať samostatne s učebnicami, pracovnými zošitmi a pomôckami,
– ovládať algoritmus učenia sa a dodržiava ho,
– získané vedomosti dokázať uplatniť v rozličných situáciách a podmienkach,
– uvedomovať si význam učenia sa pre jeho následné uplatnenie sa na trhu práce,
– prejaviť aktivitu v individuálnom i skupinovou učení,
– hodnotiť vlastný výkon, teší sa z vlastných výsledkov, uznáva aj výkon druhých
spôsobilosť riešiť problémy
– rozpoznať problémové situácie v škole a vo svojom najbližšom okolí, adekvátne
svojej úrovni a skúsenostiam navrhuje riešenia na ich prekonanie,
– dokázať popísať problém, skúša viaceré možnosti riešenia problému,
– v odôvodnených prípadoch dokázať privolať potrebnú pomoc
osobné, sociálne a občianske spôsobilosti
– uvedomovať si vlastné potreby, využíva svoje možnosti,
– dokázať odhadnúť dôsledky svojich rozhodnutí a činov,
– uvedomovať si svoje práva a zároveň rešpektuje práva druhých ľudí,
– mať v úcte život svoj a aj iných a chráni ho,
– poznať svoje povinnosti, dokáže rešpektovať a prijímať príkazy kompetentných osôb,
– byť schopný počúvať, vysloviť svoj názor, rešpektuje názor iných ľudí,
– dokázať spolupracovať v skupine, pracovať pre kolektív,
– byť tolerantný a ohľaduplný k iným ľuďom, k ich kultúre a vierovyznaniu,
– uvedomovať si dôležitosť ochrany svojho zdravia a jeho súvislosť s vhodným a aktívnym
trávením voľného času,
– uvedomovať si význam pozitívnej sociálno-emočnej klímy v triede a svojim konaním
prispieva k dobrým medziľudským vzťahom
spôsobilosť vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry
– dokázať sa vyjadrovať na úrovni základnej kultúrnej gramotnosti prostredníctvom
umeleckých a iných vyjadrovacích prostriedkov,
– dokázať pomenovať základné druhy umenia,
– poznať bežné pravidlá spoločenského kontaktu (etiketu),
– správať sa kultúrne, primerane okolnostiam a situáciám,
– ovládať základné pravidlá, normy a zvyky súvisiace s úpravou zovňajšku človeka,
rešpektuje vkus iných ľudí.
Absolvent primárneho vzdelania stredným stupňom mentálneho postihnutia má
osvojené nasledovné kľúčové spôsobilosti:
sociálne komunikačné spôsobilosti
- vyjadruje sa ústnou formou adekvátnou primárnemu stupňu vzdelávania a jeho narušenej
komunikačnej schopnosti,
- rozumie obsahu jednoduchého písaného textu, dokáže ho ústne zreprodukovať,
- zvláda jednoduchou formou písomnú komunikáciu,
- dokáže určitý čas sústredene počúvať,
- je schopný vyjadriť svoj názor,
- uplatňuje ústretovú komunikáciu pre vytváranie dobrých vzťahov so spolužiakmi,
učiteľmi, rodičmi a s ďalšími ľuďmi s ktorými prichádza do kontaktu,
- rieši konflikty s pomocou dospelých,
- je empatický k starým, chorým a postihnutým ľuďom,
- rozumie bežne používaným prejavom neverbálnej komunikácie a dokáže na ne
adekvátne reagovať podľa svojich možností,
- na základnej úrovni využíva technické prostriedky komunikácie,
- rešpektuje dospelých,
- správa sa v skupine a kolektíve podľa spoločenských pravidiel a noriem,
- nadväzuje spoločensky prijateľným spôsobom kontakty s druhými,
spôsobilosť v oblasti matematického a prírodovedného myslenia
- dokáže využiť získané základné matematické zručnosti na riešenie rôznych pracovných úloh
a praktického života, používa pri tom konkrétne myslenie,
- rozumie a používa základné pojmy z oblasti matematiky a prírodných vied,
- chápe základné prírodné javy v ich vzájomnej súvislosti, vie porovnávať vzťahy medzi
predmetmi a javmi,
- je zodpovedný voči prírode, chápe význam potreby ochraňovať prírodu,
spôsobilosti v oblasti informačných a komunikačných technológii
- využíva základné formy informačnej a komunikačnej technológie,
- ovláda elementárne spôsoby práce s počítačom,
- prejavuje radosť zo samostatne získaných informácií,
- vie používať vyučovacie programy,
- chápe rozdiel medzi reálnym a virtuálnym svetom,
spôsobilosť učiť sa učiť
- ovláda základy čítania, písania, počítania a využíva ich k svojmu vzdelávaniu,
- používa termíny, znaky s symboly v spojitosti s konkrétnymi situáciami každodenného
života,
- dokáže pracovať s pomocou s učebnicami, pracovnými zošitmi a pomôckami,
- teší sa z vlastných výsledkov, uznáva aj výkon druhých.,
- získané vedomosti, zručnosti a návyky dokáže uplatniť v praktických situáciách,
spôsobilosť riešiť problémy
- dokáže popísať problém, vie na koho sa môže obrátiť o pomoc pri riešení problémov,
- v odôvodnených prípadoch dokáže privolať potrebnú pomoc,
osobné, sociálne a občianske spôsobilosti
- uvedomuje si vlastné potreby, využíva svoje možnosti,
- uvedomuje si, že má svoje práva a aj povinnosti,
- čiastočne dokáže odhadnúť dôsledky svojich činov,
- pozná svoje povinnosti, dokáže rešpektovať a prijímať príkazy kompetentných osôb,
- je schopný počúvať, vysloviť svoj názor a prijať názor iných,
- dokáže spolupracovať v skupine,
- je ohľaduplný k iným ľuďom,
- uvedomuje si potrebu ochrany svojho zdravia,
spôsobilosť vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry
- vníma krásu umeleckých diel, ľudových tradícií, produktov ľudskej práce,
- pozná bežné pravidlá spoločenského kontaktu (etiketu),
- správa sa kultúrne, primerane okolnostiam a situáciám,
- ovláda základné pravidlá a zvyky súvisiace s úpravou zovňajšku človeka,
- nepoškodzuje kultúrno-historické dedičstvo a pozná ľudové tradície.
Absolvent programu primárneho vzdelávania pre žiakov s ťažkým stupňom mentálneho
postihnutia má osvojené tieto kľúčové kompetencie:
Absolvent by mal dosiahnuť čo najširší a najrozsiahlejší záber v jednotlivých oblastiach
podľa jeho individuálnych psychických a fyzických možností a schopností.
Čiastočne až úplne samostatne vykonávať sebaobslužné činnosti (signalizovať potrebu,
hygienické návyky, spolupracovať pri obliekaní a vyzliekaní, stolovanie,...).
Mať vybudované sociálne vzťahy v užšom (trieda, škola, učitelia, asistenti, spolužiaci atď.)
a širšom (mimo zariadenia školy) sociálnom prostredí.
Úroveň vedomostí je ovplyvnená individuálnymi možnosťami a schopnosťami žiaka
(intelekt, pridružené postihnutia,...).
Absolvent na základe výsledkov svojich individuálnych schopností sa môže zaradiť do
praktickej školy (podľa možností a schopností jednotlivcov) .
Absolvent programu primárneho vzdelávania získa predpoklady, aby v rámci svojich
možností dokázal komunikovať, spolupracovať. Má osvojené základy používania
materinského, štátneho jazyka, základy seba obslužných činností, má osvojené tieto kľúčové
spôsobilosti:
sociálne komunikačné spôsobilosti
- vyjadrovať sa ústnou, písomnou formou podľa svojich schopností, adekvátne stupňu
postihnutia,
- v materinskom jazyku na prijateľnej úrovni rozumieť hovorenému slovu - textu,
- dokázať určitý čas počúvať, reagovať a vyjadriť svoj názor
spôsobilosť v oblasti matematického a prírodovedného myslenia
- dokázať používať základné matematické myslenie na riešenie rôznych životných
situácií podľa svojich schopností
spôsobilosti v oblasti informačných a komunikačných technológií
- využívať základné informačné a komunikačné technológie pri vyučovaní a učení sa,
- komunikovať pomocou elektronických médií s pomocou učiteľa,
- vedieť používať vyučovacie programy
spôsobilosť učiť sa učiť
- osvojovať si postupy potrebné na získavanie nových poznatkov,
- tešiť sa z vlastných výsledkov,
spôsobilosť riešiť problémy
- vnímať problémové situácie v triede, oboznamuje sa s nimi, s pomocou pedagóga
sa ich pokúša riešiť,
osobné, sociálne a občianske spôsobilosti
- uvedomovať si, že má svoje práva a povinnosti, mať osvojené základy pre spoluprácu
v skupine,
- uvedomovať si svoje vlastné potreby a využíva svoje možnosti,
- vnímať, resp. si uvedomovať význam pozitívnej klímy v triede a svojím konaním
prispievať k dobrým medziľudským vzťahom,
- byť pripravený na reálny život tak, aby sa dokázal (s výraznou a sústavnou podporou)
zaradiť do daných životných podmienok a dosiahol primeranú kvalitu života,
- pomenovávať alebo inak vyjadruje svoje pocity, prejavuje čo najviac samostatnosti
v sociálnom prostredí,
spôsobilosť vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry
- dokázať sa vyjadrovať podľa svojich schopností na úrovni základnej kultúrnej
gramotnosti prostredníctvom umeleckých a iných vyjadrovacích prostriedkov,
- byť oboznámený so základnými pravidlami a zvykmi súvisiacimi s úpravou zovňajšku
človeka.
4 Pedagogické stratégie
V oblasti rozumovej výchovy je naším cieľom rozvíjať u žiakov tvorivé myslenie,
samostatnosť, aktivitu, seba hodnotenie.
Osobnostný a sociálny rozvoj budeme realizovať stimuláciou skupín žiakov so slabšími
vyučovacími výsledkami, podporou individuálnych schopností.
Sociálny pedagóg a špeciálny pedagóg poskytne odbornú pomoc žiakom so špeciálnymi
výchovno-vzdelávacími potrebami, ich rodičom a zamestnancom školy.
Na našej škole je veľmi bohatá práca v oblasti environmentálnej výchovy. Aktivity sú
zapracované do všetkých prírodovedných predmetov. Aj regionálna výchova, výchova
k manželstvu a rodičovstvu má na škole dlhoročnú tradíciu.
Pri prevencii drogových závislostí sa chceme zamerať aj na iné aktivity ako besedy.
I napriek tomu, že s tvrdými drogami sme sa nestretli, treba sústavne pôsobiť proti fajčeniu
a alkoholickým nápojom cez koordinátora, rodičov a všetkých vyučujúcich, účelovým
využívaním voľného času i vlastným príkladom.
Budeme sa snažiť dôsledne vychádzať z potrieb žiakov a motivovať ich do učenia
pestrými formami výučby. Chceme si všímať ich talent v jednotlivých oblastiach a rozvíjať ho
do maximálnej možnej miery. Viac budeme preferovať samostatnú prácu žiakov a ich
cieľavedomé zvládnutie učiva.
Dôležitým odporúčaním do budúceho školského roka je pre nás potreba orientácie na
pozitívne hodnotenie žiakov, najmä slabo prospievajúcich, pre zvýšenie vnútornej motivácie.
5 Zabezpečenie výučby pre žiakov so špeciálnymi potrebami
Naša škola je jednou z mnohých, kde sa vzdelávajú aj žiaci so špeciálnymi potrebami, t.j.
žiaci:
a) so zdravotným znevýhodnením
b) zo sociálne znevýhodneného prostredia
Škola im vytvára vhodné prostredie na vzdelávanie, zabezpečuje odbornú a profesionálnu
pomoc.
Škola má bezbariérový prístup a úpravu hygienických zariadení pre žiakov so zdravotným
znevýhodnením len na prízemí.
Individuálny výchovno-vzdelávací program si vypracúva každý pedagóg, ktorý vyučuje
integrovaných žiakov. Títo žiaci sa hodnotia slovne.
V špeciálnych triedach sa vyučuje podľa:
– rámcového učebného plánu pre žiakov s ľahkým, stredným a ťažkým stupňom
mentálneho postihnutia
ŠVP vníma zabezpečenie výučby pre žiakov so ŠPU komplexne.
Patrí sem:
- spolupráca s rodičmi
- spolupráca školy so ŠPP Revúca a CPPPaP Brezno
- spolupráca vyučujúcich s výchovným poradcom
- spolupráca ZŠ aj s inými školami, ktoré vzdelávajú žiakov so ŠPU
Individuálny výchovno-vzdelávací program /IVVP/
Je to program, ktorý sa vypracúva každému integrovanému žiakovi. Obsahuje:
- údaje o žiakovi
- úpravu učebných osnov
- úpravu učebných plánov
- materiálne zabezpečenie
- kompenzačné pomôcky
- predmety, ktorých sa ŠPU dotýka
- odporúčania a úľavy, výber vhodných foriem a metód vyučujúcim, aby umožnil plné
individuálne rozvíjanie schopností žiakov (s ohľadom na možnosti)
IVVP vypracúva triedny učiteľ v spolupráci s výchovným poradcom a špeciálnym
pedagógom. Aktualizuje sa na každý nový školský rok. IVVP sa schvaľuje na stretnutí
výchovnej komisie, ktorej sa zúčastňuje rodič žiaka, vedenie školy, triedny učiteľ, výchovný
poradca a vyučujúci predmetov, na ktoré má porucha dopad.
Hodnotenie žiaka so ŠPU
- ŠPU zahŕňa aj špecifiká pri hodnotení, ktoré sa musia dodržiavať:
- pri hodnotení vyučujúci zohľadňuje individualitu žiaka
- žiak sa porovnáva len sám so sebou
- Metodický pokyn č.19/1015 na hodnotenie a klasifikáciu prospechu a správania žiakov
s mentálnym postihnutím primárne vzdelávanie
- Žiaci B variantu a C variantu sa hodnotia slovne.
Proforientácia
Pri výbere strednej školy pre zvyšovanie si vzdelanosti výchovný poradca úzko
spolupracuje s rodičmi žiakov so ŠPU individuálnymi stretnutiami a poradenstvom pri
vhodnom výbere strednej školy vzhľadom na rôzne možnosti a individualitu žiaka.
Testovanie 5, Testovanie 9 – celoslovenské testovanie vedomostí z matematiky a
slovenského jazyka
6 Začlenenie prierezových tém
Súčasťou obsahu vzdelávania na úrovni primárneho a nižšieho sekundárneho vzdelávania
sú prierezové tematiky, ktoré sa prelínajú cez vzdelávacie oblasti. Prierezové témy
realizujeme viacerými formami ako integrovanú súčasť vzdelávacieho obsahu oblastí
vzdelávania.
Na úrovni primárneho a nižšieho sekundárneho vzdelávania zavádza Štátny vzdelávací
program do vyučovacieho procesu tieto prierezové témy:
Dopravná výchova
Osobnostný a sociálny rozvoj
Environmentálna výchova
Multikultúrna výchova
Ochrana života človeka a zdravia
Tvorba projektu a prezentačné zručnosti
Mediálna výchova
Regionálna výchova
Finančná gramotnosť
Čitateľská gramotnosť
Výchova k manželstvu a rodičovstvu
Prierezové témy sú začlenené do predmetov podľa svojho obsahu a uvedené sú
v učebných plánoch jednotlivých predmetov.
Dopravná výchova je povinnou súčasťou výchovy a vzdelávania žiakov základných škôl.
Úlohou výchovy k bezpečnosti v cestnej premávke je v škole je postupne pripraviť detí na
samostatný pohyb v cestnej premávke – ako chodcov alebo cyklistov – pričom je potrebné
mať na zreteli aj aspekt výchovy budúcich vodičov motorových vozidiel. Dopravnú výchovu
začleníme v ročníkoch 1.- 4. V 5.a 6. ročníku je začlenená do obsahu vyučovacích predmetov
telesná výchova, geografia.
V každodennom živote sa žiaci stávajú účastníkmi cestnej premávky ako chodci, cyklisti,
cestujúci v prostriedkoch hromadnej alebo osobnej dopravy a pod. Okrem pozitívnych stránok
má doprava a motorizmus aj veľa záporných stránok. Neúmerný je počet dopravných nehôd,
ktorých účastníkmi sú deti v mladšom a staršom školskom veku. Základné vedomosti,
zručnosti a návyky zamerané na bezpečné správanie sa v rôznych dopravných situáciách
získavajú deti najmä prostredníctvom školy.
Dopravná výchova je povinnou súčasťou výchovy a vzdelávania žiakov základných škôl.
Úlohou dopravnej výchovy v školách je postupne pripraviť deti na samostatný pohyb v
cestnej premávke - ako chodcov alebo cyklistov - pričom je potrebné mať na zreteli aj aspekt
výchovy budúcich vodičov motorových vozidiel. Realizácia učebnej činnosti sa uskutočňuje v
objekte školy, v bezpečných priestoroch v okolí školy.
Ciele dopravnej výchovy na ZŠ sú zamerané na všetky tri oblasti osobnosti žiaka, na
oblasť kognitívnu, afektívnu a psychomotorickú, ktoré je potrebné proporcionálne rozvíjať.
Ciele sú zostavené v zmysle týchto kritérií :
- pochopiť funkcie dopravy ako riadeného systému vymedzeného všeobecne záväznými
právnymi predpismi,
- formovať mravné vedomie a správanie sa v zmysle morálnej a právnej zodpovednosti pri
chôdzi a jazde v cestnej premávke,
- osvojiť si zásady bezpečného správania sa v cestnej premávke podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, ako chodec, cyklista, cestujúci (spolujazdec),
- naučiť deti pozorovať svoje okolie, vyhodnocovať situáciu z hľadiska bezpečnosti a
aplikovať návyky bezpečného správania sa v cestnej premávke v praktickom živote,
- zvládnuť techniku chôdze a jazdy na bicykli,
- zvládnuť základné taktické prvky chôdze a jazdy v cestnej premávke,
- pochopiť význam technického stavu a údržby vozidiel pre bezpečnú jazdu v cestnej
premávke a prakticky zvládnuť základné úlohy údržby bicykla,
- uvedomiť si význam technických podmienok dopravy a zariadení ovplyvňujúcich
bezpečnosť cestnej premávky.
Prierezová tematika sa realizuje v špecializovaných kurzoch počas alebo na konci
školského roka.
Cieľom multikultúrnej výchovy je výchovné pôsobenie zamerané na rozvoj chápania
iných kultúr a na rozvoj akceptácie iných kultúr ako aj na rozvoj medziľudskej tolerancie,
spoznávanie kultúr a emocionálne pochopenie inej kultúry v mene mierovej spolupráce
príslušníkov rôznych kultúr. Pôsobenie zamerané na poznanie iných kultúr, ich histórie,
zvykov, tradícií, akceptovanie ich a spolupráca s nimi. Multikultúrna výchova sa dotýka aj
medziľudských vzťahov v škole, vzťahov medzi učiteľmi a žiakmi navzájom, medzi školou
a rodinou, v tomto smere je cieľom dosiahnuť rovnoprávny prístup k všetkým žiakom
pochádzajúcim z najrôznejšieho sociálneho a kultúrneho prostredia.
Multikultúrnu výchovu, výchovu k manželstvu, rodičovstvu a etike intímnych vzťahov,
ochranu života a zdravia a regionálnu výchovu začleníme do jednotlivých učebných osnov
predmetov dejepis, etická výchova, biológia, občianska výchova, geografia, prírodoveda,
prírodopis.
Osobnostný a sociálny rozvoj budeme začleňovať do slovenského jazyka, občianskej
výchovy a anglického jazyka.
Osobnostný a sociálny rozvoj rozvíja ľudský potenciál žiakov, poskytuje žiakom základy
pre plnohodnotný a zodpovedný život. Aby žiak získal kvalitné vzdelanie, k tomu je potrebné,
aby si už od primárneho vzdelávania rozvíjal sebareflexiu, spoznával sám seba, svoje dobré
ale aj slabé stránky, rozvíjal si sebaúctu, sebadôveru a stým spojené prevzatie zodpovednosti
za svoje konanie, osobný život a sebavzdelávanie.
Environmentálna výchova sa prelína so všetkými predmetmi. Začlenili sme ju hlavne do
predmetov prírodoveda, pracovné vyučovanie, výtvarná výchova a telesná výchova. Cieľom
je prispieť k rozvoju osobnosti žiaka tak, že v oblasti vedomostí, zručností a schopností
nadobudne schopnosť dokázať vnímať vzťahy medzi človekom a jeho životným prostredím
vo svojom okolí.
Cieľom tejto prierezovej témy je:
- prispieť k rozvoju osobnosti žiaka tak, že v oblasti vedomostí, zručností a schopností
nadobudne schopnosť chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho
životným prostredím na základe poznania zákonov, ktorými sa riadi život na Zemi;
- poznať a chápať súvislosti medzi vývojom ľudskej populácie a vzťahom k prostrediu
v rôznych oblastiach sveta;
- pochopiť súvislosti medzi lokálnymi a globálnymi problémami a vlastnú
zodpovednosť vo vzťahu k prostrediu;
- rozvíjať si spôsobilosti, ktoré sú nevyhnutné pre každodenné konanie a postoje
človeka k životnému prostrediu,
- rozvíjať spoluprácu pri ochrane a tvorbe životného prostredia na miestnej, regionálnej
a medzinárodnej úrovni,
- pochopiť sociálne a kultúrne vplyvy, ktoré determinujú ľudské hodnoty a správanie,
- vedomie individuálnej zodpovednosti za vzťah človeka k prostrediu ako spotrebiteľa
a výrobcu,
- vedieť hodnotiť objektívnosť a závažnosť informácií o stave životného prostredia a
- komunikovať o nich, racionálne ich obhajovať a zdôvodňovať svoje názory a
stanoviská,
- využívať informačné a komunikačné technológie a prostriedky pri získavaní a
spracúvaní informácií, ako aj pri prezentácii vlastnej práce.
- V oblasti postojov a hodnôt nadobudne schopnosť:
- vnímať život ako najvyššiu hodnotu,
- pochopiť význam udržateľného rozvoja ako pozitívnej perspektívy ďalšieho vývoja
ľudskej spoločnosti,
- posilňovať pocit zodpovednosti vo vzťahu k živým organizmom a ich prostrediu,
- podporovať aktívny prístup k tvorbe a ochrane životného prostredia prostredníctvom
praktickej výučby,
- posilňovať pocit zodpovednosti vo vzťahu k zdravému životnému štýlu a k vnímaniu
estetických hodnôt prostredia,
- schopnosť vnímať a citlivo pristupovať k prírode a prírodnému a kultúrnemu
dedičstvu,
- prehlbovať, rozvíjať a upevňovať hodnotový systém v prospech konania smerom k
životnému prostrediu,
- rozvíjať schopnosť kooperovať v skupine, deliť si úlohy, niesť zodpovednosť.
Ochrana života človeka a zdravia ako prierezová téma sa v základných školách realizuje
prostredníctvom učebných predmetov štátneho vzdelávacieho programu a samostatných
organizačných foriem vyučovania – didaktických hier v 1. - 4. ročníku a dvoch účelových
cvičení v 5. - 9. ročníku.
Ochrana života človeka a jeho zdravia integruje postoje, vedomosti a schopnosti žiakov
zamerané na ochranu života a zdravia v mimoriadnych situáciách. Podobne pri pobyte
a pohybe v prírode, ktoré môžu vzniknúť vplyvom nepredvídaných skutočností ohrozujúcich
človeka a jeho okolie. Ochrana života a zdravia (OŽZ) sa v základných školách realizuje
prostredníctvom jednotlivých učebných predmetov ako aj samostatných organizačných foriem
vyučovania – účelových cvičení. Ochrana života človeka a jeho zdravia integruje postoje,
vedomosti a zručnosti žiakov zamerané na ochranu života a zdravia v mimoriadnych
situáciách. Podobne pri pobyte a pohybe v prírode, ktoré môžu vzniknúť vplyvom
nepredvídaných skutočností ohrozujúcich človeka a jeho okolie.
Snahou je pripraviť každého jednotlivca na život v prostredí, v ktorom sa nachádza.
Nevyhnutným predpokladom k tomu je neustále poznávanie prostredia prostredníctvom
pohybu a pobytu v prírode. Prierezová téma sa zameriava na zvládnutie situácií vzniknutých
vplyvom priemyselných a ekologických havárií, dopravnými nehodami, živelnými
pohromami a prírodnými katastrofami. Zároveň napomáha zvládnuť nevhodné podmienky v
situáciách vzniknutých pôsobením cudzej moci, terorizmom voči občanom nášho štátu. U
žiakov by sa mal formovať vzťah k problematike ochrany svojho zdravia a života, tiež zdravia
a života iných ľudí. K tomu je potrebné poskytnúť žiakom teoretické vedomosti, praktické
poznatky, pomôcť im osvojiť si vedomostí a zručností v sebaochrane. Vyškoliť ich v
poskytovaní pomoci iným v prípade ohrozenia zdravia a života. Rozvinúť morálne vlastnosti
žiakov, tvoriace základ vlasteneckého a národného cítenia. Formovať predpoklady na
dosiahnutie vyššej telesnej zdatnosti a celkovej odolnosti organizmu na fyzickú a psychickú
záťaž náročných životných situácií.
Cieľom je pripraviť každého jednotlivca na život v prostredí, v ktorom sa nachádza.
Odbornú zložku učiva napĺňajú tematické celky s uvedeným obsahom:
- riešenie mimoriadnych situácií – civilná ochrana
- zdravotná príprava
- pohyb a pobyt v prírode.
Mediálna výchova - cieľom prierezovej tematiky je rozvinúť:
- schopnosť uplatňovať stratégie kompetentného zaobchádzania s rôznymi druhmi médií
a ich produktmi, - spôsobilosť zmysluplne, kriticky a selektívne využívať médiá a ich
produkty (čo znamená viesť žiakov k tomu, aby lepšie poznali a chápali pravidlá fungovania
„mediálneho sveta“, zmysluplne sa v ňom orientovali a selektovane využívali médiá a ich
produkty podľa toho, ako kvalitne plnia svoje funkcie, najmä výchovno-vzdelávaciu a
mravnú),
- schopnosť vytvoriť si ako občan vlastný názor na médiá na základe prijímaných
informácií.
- schopnosť kriticky posudzovať mediálne šírené posolstvá, objavovať v nich to hodnotné,
pozitívne formujúce ich osobnostný a profesijný rast, ale tiež ich schopnosť uvedomovať
si negatívne mediálne vplyvy na svoju osobnosť a snažiť sa ich zodpovedným prístupom
Tvorba projektu a prezentačné zručnosti
Prierezová téma rozvíja u žiakov kompetencie tak, aby vedeli - komunikovať,
argumentovať, používať informácie a pracovať s nimi, riešiť problémy, spolupracovať v
skupine, prezentovať sám seba, ale aj prácu v skupine. Ciele aj obsah prierezovej témy je
súčasťou viacerých predmetov.
Hlavným cieľom je, aby sa žiaci prostredníctvom vlastnej organizácie práce naučili riadiť
seba, tím, vypracovať si harmonogram svojich prác, získavať potrebné informácie, spracovať
ich, vedeli si hľadať aj problémy, ktoré treba riešiť, správne ich pomenovať, utvoriť hypotézu,
overiť ju a pod. Naučia sa prezentovať svoju prácu písomne aj verbálne s použitím
informačných a komunikačných technológií. Výsledkom vzdelávania bude, že žiak vhodným
spôsobom dokáže zareagovať v rôznych kontextových situáciách, nadviazať kontakt, zostaviť
základné písomnosti osobnej agendy, pozná ich funkciu, formálnu úpravu a vie ju aplikovať,
využiť nástroje IKT, identifikovať a popísať problém, podstatu javu, získať rôzne typy
informácií, zhromažďovať, triediť a selektovať ich, kultivovane prezentovať svoje produkty,
názory, vytvoriť plán prezentácie, naplánovať a realizovať základný výskum, určiť svoje silné
stránky a vie ich využiť pri vhodnom výbere témy, vie aplikovať vhodnú formálnu štruktúru
na prezentáciu výsledkov svojho výskumu.
Finančná gramotnosť
V tejto novej prierezovej téme chceme do jednotlivých predmetov zapracovať postupné
získavanie postojov detí k peniazom a k ich správnemu vnímaniu. Vybudovanie racionálneho
postoja k materiálnym statkom cez pochopenie úlohy peňazí v živote každého človeka nám
umožní postupné zapracovávanie Národného štandardu finančnej gramotnosti do obsahov
jednotlivých predmetov. Vhodnými formami chceme žiakov naučiť ako rozumne nakladať s
nadobudnutými hodnotami, ako s nimi hospodáriť, ako si plánovať ich použitie a ako sa
postarať aj o svoju budúcnosť. So žiakmi chceme viesť besedy, dialógy či prednášky o
správnom postoji k peniazom a ich vplyve na spoločnosť. Veľmi vhodne chceme tieto otázky
riešiť na matematike, vlastivede ako aj na výchovných predmetoch.
Regionálna výchova
Cieľom zaradenia prierezovej témy do vyučovania je vytvárať u žiakov predpoklady na
pestovanie a rozvíjanie citu ku krásam svojho regiónu, prírody, staviteľstva, ľudového umenia
a spoznávanie kultúrneho dedičstva našich predkov. Edukačná činnosť je zameraná na to, aby
žiaci v rámci regionálnej výchovy poznali históriu a kultúru vlastnej obce, mesta – na funkčné
využívanie historických regionálnych ukážok: môj rodný kraj – kraj, kde žijem; škola a jej
okolie; moja trieda; obec, v ktorej žijem; čo sa mi v našom kraji najviac páči; čím sa pýši naša
obec (príbehy o rodákoch, pamätné miesta, sochy a i.), história, (osídlenie), povesti, piesne,
šport a kultúra, osobnosti, ale aj súčasnosť vo všetkých smeroch napr. ekonomika); jej flóru a
faunu – význam ochrany prírody, lesa, vody, živočíchov – objavujeme Slovensko –
objavovanie a spoznávanie prírodných krás a zaujímavostí Slovenska; povesťami opradené
pohoria – cestujeme po Slovensku – oboznámenie sa s časťami Slovenska formou výletu;
povesti z veľkých a starých miest Slovenska; zvyky a tradície; ľudia v mojom okolí (aj o úcte
k starším obyvateľom); pripomíname si našich predkov – vychádzať z rodinného prostredia
t.j. téma – RODINA – rodostrom rodiny, tradičné jedlá; stretnutia s pamätníkmi (starými
rodičmi, známymi) na besedy; rozhovory so žiakmi o minulosti ich regiónu a pod. Vedieť sa
orientovať v turisticky a historicky atraktívnych miestach Slovenska.
Základom našej kultúrnej identity, ako aj zdrojom historického vedomia, patriotizmu a
vzdelanosti, poznávania kultúrnej rozmanitosti, je tradičná ľudová kultúra – kultúra, ktorú
vytvorili, ktorou žili a dodnes žijú najširšie vrstvy obyvateľstva – využitie danosti regiónu,
návšteva ľudového majstra, dielne, výstavy – spoznávanie tradičných ľudových remesiel,
ľudovoumeleckých výrobkov regiónu, tradičné jedlá, vlastná tvorba (remeslá), spoznávanie
staviteľských pamiatok v regióne, obci, poznatky využiť vo výtvarnom zobrazovaní; tvorba
zbierky ľudovej hudobnej kultúry, jej prezentácia (piesne, zvyky regiónu, vlastná tvorba –
spevník regiónu); poznávanie vyčítaniek, hádaniek, básní, ľudovej piesne, tanec, ľudové kroje
(hudobný, pohybový, výtvarný prejav), príslovie, porekadiel, pranostík, bájok, rozprávok:
ľudových, autorských, povestí a pod. – skúmanie vlastnej kultúry, skúmať a objavovať
vlastnú kultúru a spoznávať iné kultúry v oblasti ľudových tradícií.
Týmito aktivitami pomôžeme pri vytváraní predpokladov u žiakov na pestovanie a rozvíjanie
citu ku kráse k tradičnému ľudovému umeniu a uchovávaniu kultúrneho dedičstva našich
predkov.
Čitateľská gramotnosť
Na dosiahnutie lepších výsledkov žiakov v oblasti ČG je nutná implementácia takých aktivít,
ktoré by sa stali každodennou, rutinnou praxou žiakov:
dostatok času na čítanie počas vyučovania. Na vyučovacej hodine vyčleniť čas LEN
na čítanie z dôvodu slabej slovnej zásoby žiakov.
možnosť vlastného výberu textu- žiaci s môžu sami rozhodnúť čo budú čítať, čím
zvýšime ich zapojenie sa do aktívneho čítania, motivujeme ich zvedavosť a podporuje
sa porozumenie. Literatúra musí byť žánrovo pestrá, veku primeraná, so zmyslom pre
humor.
reakcia na prečítané - výtvarné zobrazenie prečítanej ukážky, zapojenie tvorivej
dramatiky, ktorá by najlepšie ukázala mieru porozumenia prečítaného.
školská knižnica- obecná knižnica, odborné, informačné, študijné, čitateľské centrum
pre žiakov a pedagógov. V súvislosti s Medzinárodným mesiacom školských knižníc
na podporu čítania sa zapojiť do čs-slov. projektu Záložka do knihy spája školy.
práca s nadanými žiakmi- umelecké súťaže a predmetové olympiády.
počas celého roka realizovať súťaže, aktivity, zapájať sa do projektov s cieľom
motivovať žiakov k samostatnému čítaniu. Práce vystavovať, kolektívne ich
posudzovať.
Marec- mesiac knihy- aktivity na vyučovaní aj mimo vyučovania v ŠKD
besedy
exkurzie- divadelné predstavenia, knižnice, výchovné koncerty
V prostredí ŠKD, a teda po vyučovaní, vymedziť časovú rezervu na prácu s knihou (primárne
nie šlabikár či iná učebnica)
tiché čítanie- hlasné čítanie
vzájomné čítanie- prípadne dvojice- skupiny
čítajú triedy pre triedu
číta celá škola
čítajú starší mladším
čítame škôlkarom
vytváranie zaujímavých obalov na knihy
Vyberať príbehy sezónne aktuálne, hravé a pútavé, nie príliš dlhé a spájať ich s výtvarnou
činnosťou. Vychovávateľka by mohla deťom pripraviť nástenku, na ktorej by videli, koľko
príbehov prečítali a zapojiť ich tak do vlastného hodnotenia prečítaného.
III VNÚTORNÝ SYSTÉM KONTROLY A HODNOTENIA
1 Hodnotenie vzdelávacích výsledkov práce žiakov
Cieľom hodnotenia žiakov v škole je poskytnúť žiakovi a jeho rodičom spätnú väzbu
o tom, ako žiak zvládol danú problematiku, v čom má nedostatky, kde má rezervy, aké sú
jeho pokroky. Súčasťou hodnotenia je tiež povzbudenie do ďalšej práce, rada, ako postupovať
pri odstraňovaní nedostatkov.
Cieľom je ohodnotiť prepojenie vedomostí so zručnosťami a spôsobilosťami.
Pri hodnotení a klasifikácii výsledkov žiakov budeme vychádzať z metodických pokynov na
hodnotenie a klasifikáciu. Budeme dbať na to, aby sme prostredníctvom hodnotenia
nerozdeľovali žiakov na úspešných a neúspešných. Hodnotenie budeme robiť na základe
určitých kritérií, prostredníctvom ktorých budeme sledovať vývoj žiaka.
Pri hodnotení učebných výsledkov žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami sa bude brať do úvahy možný vplyv zdravotného znevýhodnenia žiaka na jeho
školský výkon, hodnotiť sa bude slovne. Budeme odlišovať hodnotenie spôsobilostí od
hodnotenia správania. Výchovy 1. – 9. ročníka sa hodnotia známkou. Predmet náboženská
výchova sa neklasifikuje.
V špeciálnych triedach pri hodnotení uplatňujeme objektívnosť, primeranú náročnosť,
pedagogický takt, zohľadňujeme druh a stupeň mentálneho postihnutia žiaka. Vo výchovno-
vzdelávacom procese sa vykonáva priebežné a súhrnné hodnotenie. Realizuje sa klasifikáciou
a slovným hodnotením. Žiaci v 1. ročníku sa hodnotia známkou.
Žiaci sa hodnotia podľa Metodického pokynu č. 22/2011 s účinnosťou od 1. mája 2011 na
hodnotenie žiakov základnej školy.
Podklady na hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov a správania žiaka získava učiteľ
najmä týmito metódami, formami a prostriedkami:
a) sústavným diagnostickým pozorovaním žiaka,
b) sústavným sledovaním výkonu žiaka a jeho pripravenosti na vyučovanie,
c) rôznymi druhmi skúšok (písomné, ústne, grafické, praktické, pohybové) a didaktickými
testami; uplatňuje aj metódy menej riadené (referáty, denníky, dotazníky, pozorovania,
portfóliá) - súbor prác žiaka, ktoré vypovedajú o jeho výkone,
d) analýzou výsledkov rôznych činností žiaka,
e) konzultáciami s ostatnými pedagogickými zamestnancami a podľa potreby s odbornými
zamestnancami zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, všeobecného lekára pre deti
a dorast, najmä u žiaka s trvalejšími psychickými a zdravotnými ťažkosťami a poruchami,
f) rozhovormi so žiakom a so zákonným zástupcom žiaka.
Žiak je z predmetu skúšaný ústne, písomne alebo prakticky najmenej dvakrát v polročnom
hodnotiacom období. Učiteľ oznamuje žiakovi výsledok každého hodnotenia a posúdi klady
a nedostatky hodnotených prejavov a výkonov. Po ústnom skúšaní učiteľ oznámi žiakovi
výsledok ihneď. Výsledky hodnotenia písomných a grafických prác a praktických činností
oznámi žiakovi a predloží k nahliadnutiu najneskôr do 10 dní. Písomné práce a ďalšie druhy
skúšok rozvrhne učiteľ rovnomerne na celý školský rok. Pravidelným rozvrhnutím
hodnotiacich činností zabráni preťažovaniu žiaka. Písomné práce archivuje do konca
príslušného školského roka. Termín na vykonanie písomnej skúšky, ktorá má trvať viac ako
25 minút, prekonzultuje učiteľ s triednym učiteľom, ktorý koordinuje plán skúšania.
V jednom dni môže žiak robiť len jednu skúšku uvedeného charakteru. Učiteľ vedie evidenciu
o každom hodnotení žiaka.
Podkladom pre celkové hodnotenie vyučovacieho predmetu sú:
a) známky alebo slovné hodnotenie za ústne odpovede,
b) známky alebo slovné hodnotenie za písomné práce, didaktické testy, praktické práce,
pohybové činnosti,
c) posúdenie prejavov žiaka
Hodnotenie žiaka sa vykonáva klasifikáciou. O spôsobe hodnotenia jednotlivých
vyučovacích predmetov rozhodne riaditeľ školy po prerokovaní v pedagogickej rade. Pri
hodnotení žiakov uplatňujeme pedagogický takt, pri ktorom je v rovnováhe výchovná a
kontrolná funkcia. Hodnotením usmerňujeme žiakov k lepším a vyšším výkonom. Odlišujeme
hodnotenie spôsobilostí od hodnotenia správania.
Hodnotíme:
Hodnotenie žiaka je nevyhnutná súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu, ktorá má
informatívnu, korekčnú a motivačnú funkciu.
Žiak sa v procese výchovy a vzdelávania hodnotí priebežne a celkovo a má právo
dozvedieť sa spôsob a výsledok hodnotenia. Priebežné hodnotenie sa uskutočňuje pri
hodnotení čiastkových výsledkov a prejavov žiaka na vyučovacích hodinách a má hlavne
motivačný charakter; učiteľ zohľadňuje vekové a individuálne osobitosti žiaka a prihliada na
jeho momentálnu psychickú i fyzickú disponovanosť celkové hodnotenie žiaka v jednotlivých
vyučovacích predmetoch sa uskutočňuje na konci prvého polroka a druhého polroka v
školskom roku a má čo najobjektívnejšie zhodnotiť úroveň jeho vedomostí, zručností a
návykov v danom vyučovacom predmete. Na konci školského roka škola vydá žiakovi
vysvedčenie, v ktorom sa uvádzajú výsledky hodnotenia za prvý polrok a za druhý polrok
školského roka.
Pri hodnotení výsledkov práce žiaka sa postupuje v súlade s:
a) výchovno-vzdelávacími požiadavkami vzdelávacích programov,
b) požiadavkami na rozvoj všeobecných kompetencií,
c) učebnými plánmi, učebnými osnovami a štandardami.
Pri hodnotení žiaka sa posudzujú získané kompetencie v súlade s učebnými osnovami
a schopnosť ich využívať v oblastiach:
a) komunikačných schopností, najmä ústne a písomné spôsobilosti,
b) čitateľskej gramotnosti,
c) jazykových schopností v štátnom jazyku, v materinskom jazyku, v cudzích jazykoch,
d) digitálnych kompetencií,
e) matematickej gramotnosti a prírodných vied,
f) sociálnych kompetencií,
g) multikultúrnych kompetencií,
h) manuálnych zručností a ich využití v praktických cvičeniach,
i) umeleckých a psychomotorických schopností,
j) analýzy problémov a schopnosti ich riešenia,
k) osobnostných vlastností ako porozumenie, znášanlivosť, tolerancia, priateľstvo,
l) kontrolovania a regulovania svojho správania, ochrany svojho zdravia a životného
prostredia a etických princípov.
Prospech žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch sa klasifikuje týmito stupňami:
1 – výborný,
2 – chválitebný,
3 – dobrý,
4 – dostatočný, 5 – nedostatočný.
Stupeň 1 (výborný)
Žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo
využívať pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Samostatne
a tvorivo uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh,
hodnotení javov a zákonitostí. Jeho ústny aj písomný prejav je správny, výstižný. Grafický
prejav je estetický. Výsledky jeho činností sú kvalitné až originálne.
Stupeň 2 (chválitebný)
Žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo
využívať. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré tvorivo aplikuje pri intelektuálnych,
motorických, praktických a iných činnostiach. Uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové
kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí samostatne
a kreatívne alebo s menšími podnetmi učiteľa. Jeho ústny aj písomný prejav má občas
nedostatky v správnosti, presnosti a výstižnosti. Grafický prejav je prevažne estetický.
Výsledky jeho činností sú kvalitné, bez väčších nedostatkov.
Stupeň 3 (dobrý)
Žiak má v celistvosti a úplnosti osvojené poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných
osnov a pri ich využívaní má nepodstatné medzery. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré
využíva pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach s menšími
nedostatkami. Na podnet učiteľa uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri
riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Podstatnejšie nepresnosti dokáže
s učiteľovou pomocou opraviť. V ústnom a písomnom prejave má častejšie nedostatky
v správnosti, presnosti, výstižnosti. Grafický prejav je menej estetický. Výsledky jeho činností
sú menej kvalitné.
Stupeň 4 (dostatočný)
Žiak má závažné medzery v celistvosti a úplnosti osvojenia poznatkov a zákonitostí podľa
učebných osnov ako aj v ich využívaní. Pri riešení teoretických a praktických úloh
s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú podstatné chyby. Je nesamostatný pri
využívaní poznatkov a hodnotení javov. Jeho ústny aj písomný prejav má často v správnosti,
presnosti a výstižnosti vážne nedostatky. V kvalite výsledkov jeho činností sa prejavujú
omyly, grafický prejav je málo estetický. Vážne nedostatky dokáže žiak s pomocou učiteľa
opraviť.
Stupeň 5 (nedostatočný)
Žiak si neosvojil vedomosti a zákonitosti požadované učebnými osnovami, má v nich závažné
medzery, preto ich nedokáže využívať. Pri riešení teoretických a praktických úloh
s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú značné chyby. Je nesamostatný pri
využívaní poznatkov, hodnotení javov, nevie svoje vedomosti uplatniť ani na podnet učiteľa.
Jeho ústny a písomný prejav je nesprávny, nepresný. Kvalita výsledkov jeho činností
a grafický prejav sú na nízkej úrovni. Vážne nedostatky nedokáže opraviť ani s pomocou
učiteľa. Prospech z jednotlivých vyučovacích predmetov sa na vysvedčení pre prvý stupeň
základnej školy uvádza arabskou číslicou, označujúcou klasifikačný stupeň, pre druhý stupeň
sa vypíše slovom. Prospech z jednotlivých vyučovacích predmetov sa na vysvedčení pre
nultý ročník, prvý ročník až štvrtý ročník základnej školy môže hodnotiť slovne stupňami:
a) dosiahol veľmi dobré výsledky,
b) dosiahol dobré výsledky,
b) dosiahol uspokojivé výsledky,
c) dosiahol neuspokojivé výsledky.
Stupeň dosiahol veľmi dobré výsledky
Žiak je tvorivý a iniciatívny, uplatňuje vlastné nápady, je otvorený voči novým podnetom,
dokáže vyjadriť veku primerané postoje, ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa
učebných osnov. Žiak vie vyhľadávať a využívať informácie, jeho myslenie je kritické,
dokáže hľadať vlastné riešenia, uplatňovať osvojené kľúčové kompetencie, účinne si
organizuje svoju prácu a je schopný samostatne pracovať po predchádzajúcom návode
učiteľa. Pri riešení úloh pohotovo uplatňuje logické operácie, číta s porozumením súvislé
texty, funkčne využíva matematické vedomosti a zručnosti. V presnosti a úplnosti
požadovaných poznatkov, faktov a pojmov a vo vzťahu medzi nimi má nepodstatné medzery.
Osvojené poznatky a zručnosti aplikuje pri riešení teoretických a praktických úloh
samostatne, s minimálnymi odchýlkami. Jeho ústny aj písomný prejav je správny, výstižný.
Grafický prejav je estetický. Výsledky jeho činností sú veľmi dobré, originálne.
Stupeň dosiahol dobré výsledky
Žiak sa snaží byť tvorivý, iniciatívny, ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa
učebných osnov a vie ich využívať. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré s miernou
podporou učiteľa aplikuje pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach.
Osvojenú slovnú zásobu dokáže používať pri komunikácii, hodnotení javov a zákonitostí
samostatne a kreatívne alebo s menšími podnetmi učiteľa. Číta s porozumením, pri riešení
úloh uplatňuje logiku. Občas potrebuje usmernenie a motiváciu k ďalšiemu
sebazdokonaľovaniu. Jeho ústny aj písomný prejav je menej presný a výstižný. Grafický
prejav je estetický, bez väčších nepresností. Kvalita výsledkov činností žiaka je dobrá.
Stupeň dosiahol uspokojivé výsledky
Žiak nerozširuje svoju tvorivosť, chýba mu iniciatívnosť, priemerne si osvojuje poznatky
a zákonitosti podľa učebných osnov. Pri riešení teoretických a praktických úloh
s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú nedostatky. Je nesamostatný pri
využívaní poznatkov, zdržanlivý pri vyjadrovaní svojich postojov, podlieha stereotypu. Čítať
s porozumením dokáže len s pomocou učiteľa. Jeho ústny a písomný prejav má v správnosti,
presnosti a výstižnosti nedostatky. Grafický prejav je málo estetický. Žiak často potrebuje
usmernenie svojej práce, kvalita výsledkov jeho činností je uspokojivá.
Stupeň dosiahol neuspokojivé výsledky
Žiak si neosvojil vedomosti a zákonitosti požadované učebnými osnovami, nedokáže ich
využívať. Prejavuje slabšie vyjadrovacie schopnosti, nespĺňa kritériá pri riešení teoretických
a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií. Je nesamostatný pri využívaní
poznatkov, hodnotení javov, nevie svoje vedomosti uplatniť ani na podnet učiteľa. Pri
využívaní poznatkov potrebuje sústavnú pomoc. Jeho ústny a písomný prejav má
v správnosti, presnosti a výstižnosti podstatné nedostatky, grafický prejav je na nízkej úrovni.
Žiak nedokáže uspokojivo pracovať, kvalita výsledkov jeho činností je neuspokojivá.
Súčasťou vysvedčenia nultého ročníka až štvrtého ročníka môže byť slovný komentár za
každý polrok, v ktorom je súhrn zhodnotenia vedomostí, zručností, návykov a postojov žiaka.
Obsah slovného komentára nesmie obsahovať negatívne odsudzujúce výroky, aby nepôsobil
deštruktívne, ale vždy konštruktívne a povzbudzujúco, má byť zameraný na pozitívnu
motiváciu k ďalšiemu vzdelávaniu s prihliadnutím na individuálne predpoklady žiaka.
Správanie žiaka sa klasifikuje týmito stupňami:
1 – veľmi dobré,
2 – uspokojivé,
3 – menej uspokojivé,
4 – neuspokojivé.
Stupeň 1 (veľmi dobré) Žiak dodržiava pravidlá správania a ustanovenia školského poriadku
a len ojedinele sa dopúšťa menej závažných previnení.
Stupeň 2 (uspokojivé) Žiak porušuje jednotlivé pravidlá školského poriadku, je prístupný
výchovnému pôsobeniu a usiluje sa svoje chyby napraviť.
Stupeň 3 (menej uspokojivé) Žiak závažne porušuje pravidlá správania a školský poriadok
alebo sa dopúšťa ďalších previnení.
Stupeň 4 (neuspokojivé) Žiak sústavne porušuje pravidlá správania a školský poriadok,
zámerne narúša korektné vzťahy medzi spolužiakmi a závažnými previneniami ohrozuje
ostatných žiakov a zamestnancov školy.
Celkové hodnotenie žiaka nultého ročníka, prvého ročníka základnej školy sa na konci
prvého polroka a druhého polroka na vysvedčení vyjadruje:
a) prospel (a),
b) neprospel (a).
Celkové hodnotenie žiaka druhého ročníka až deviateho ročníka základnej školy sa na
konci prvého polroka a druhého polroka na vysvedčení vyjadruje:
a) prospel (a) s vyznamenaním,
b) prospel (a) veľmi dobre,
c) prospel (a),
d) neprospel(a).
Pri vypisovaní pedagogickej dokumentácie, ďalšej dokumentácie a ostatných školských tlačív
ako celkové hodnotenie a jednotlivé stupne klasifikácie sa môžu používať tieto platné skratky:
veľmi dobré – VD
uspokojivé – USP
menej uspokojivé – MUSP
neuspokojivé – NEUSP
veľmi dobré výsledky – VDV
dobré výsledky - DV
uspokojivé výsledky – UV
neuspokojivé výsledky – NV
prospel s vyznamenaním – PV
prospel veľmi dobre – PVD
prospel – P
neprospel – N
absolvoval – abs.
neabsolvoval – neabs.
Skratky pre vzdelávacie programy, skratky pre vzdelávacie oblasti, skratky predmetov sa
môžu používať v súlade s pokynmi na vyplňovanie pedagogickej dokumentácie.
Žiak prospel s vyznamenaním, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nemá
prospech horší ako chválitebný, priemerný stupeň prospechu z povinných vyučovacích
predmetov nemá horší ako 1,5 a jeho správanie je veľmi dobré; ak pri slovnom hodnotení ani
v jednom vyučovacom predmete nedosiahol horšie hodnotenie ako „dosiahol dobré výsledky“
a jeho správanie je veľmi dobré.
Žiak prospel veľmi dobre, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nemá stupeň
prospechu horší ako dobrý, priemerný stupeň prospechu z povinných predmetov nemá horší
ako 2,0 a jeho správanie je veľmi dobré; ak pri slovnom hodnotení ani v jednom povinnom
vyučovacom predmete nedosiahol horšie hodnotenie ako „dosiahol uspokojivé výsledky“
a jeho správanie je veľmi dobré.
Žiak prospel, ak nemá stupeň prospechu nedostatočný ani v jednom povinnom vyučovacom
predmete; ak pri slovnom hodnotení ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nebol
hodnotený ako „dosiahol neuspokojivé výsledky“.
Žiak neprospel, ak má z niektorého povinného vyučovacieho predmetu aj po opravnej skúške
stupeň nedostatočný; ak pri slovnom hodnotení z niektorého povinného vyučovacieho
predmetu aj po opravnej skúške bol hodnotený ako „dosiahol neuspokojivé výsledky“.
Žiakovi, ktorý je v niektorom vyučovacom predmete neklasifikovaný (nehodnotený), sa
na vysvedčení a v katalógovom liste uvádza namiesto klasifikačného stupňa alebo slovného
hodnotenia slovo:
-absolvoval, ak sa žiak aktívne zúčastňoval na vyučovacom procese daného predmetu alebo
ak bol žiak prítomný na vyučovacej hodine, aj keď zo závažných objektívnych dôvodov
nepracoval,
-neabsolvoval, ak žiak zo závažných dôvodov nemohol vykonávať požadované intelektuálne
a motorické činnosti, a preto sa na vyučovacom predmete ospravedlnene nezúčastňoval,
-neabsolvoval, ak žiak na vyučovacej hodine nepracoval, nevie uplatniť svoje vedomosti a
zručnosti ani na podnet učiteľa; celkové hodnotenie takého žiaka je neprospel.
Úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu odboru vzdelávania
pre prvý stupeň základnej školy žiak získa primárne vzdelanie. Na vysvedčení v štvrtom
ročníku sa do doložky uvedie: „Žiak / žiačka/ získal/a primárne vzdelanie“.
Úspešným absolvovaním posledného ročníka ucelenej časti vzdelávacieho programu
odboru vzdelávania pre druhý stupeň základnej školy získa žiak nižšie stredné vzdelanie
poskytované základnou školou. Na vysvedčení sa do doložky uvedie: „Žiak /žiačka/ získal/a
nižšie stredné vzdelanie“.
Ak žiak ukončí plnenie povinnej školskej dochádzky v nižšom ročníku ako deviatom
ročníku, na vysvedčení z príslušného ročníka sa mu do doložky uvedie: „Žiak /žiačka/ získal
primárne vzdelanie“.
Mimoriadne nadaný žiak môže skončiť základnú školu skôr ako za deväť rokov. Na
vysvedčení sa do doložky uvedie: „Žiak /žiačka/ získal nižšie stredné vzdelanie“.
Žiakovi so zdravotným znevýhodnením, ktorý sa vzdelával podľa individuálneho
vzdelávacieho programu, sa v doložke vysvedčenia uvedie: „Bol(a) vzdelávaný(á) podľa
individuálneho vzdelávacieho programu“. Ak sa v individuálnom vzdelávacom programe
úpravy vzdelávania žiaka vzťahujú len k niektorým vyučovacím predmetom, v doložke
vysvedčenia sa uvedie: „Bol(a) vzdelávaný(á) podľa individuálneho vzdelávacieho
programu uplatňovaného v predmete (predmetoch) ... “. V doložke vysvedčenia žiaka so
zdravotným znevýhodnením je možné uviesť aj ďalšie dôležité skutočnosti súvisiace s jeho
vzdelávaním.
Žiakovi, ktorý ukončil vzdelávanie v základnej škole, sa na vysvedčení uvedie, koľko
rokov povinnej školskej dochádzky splnil. V doložke sa uvedie: „Žiak /žiačka/
splnil.......rokov povinnej školskej dochádzky“.
Žiakovi s mentálnym postihnutím sa na vysvedčení posledného ročníka uvedie stupeň
dosiahnutého vzdelania nasledovne:
„Žiak /žiačka/ získal /získala/ primárny stupeň vzdelania.“ Ak žiak ukončil povinnú
školskú dochádzku uvedú sa aj údaje o ukončení povinnej školskej dochádzke a to
nasledovne: „Žiak /žiačka/ ukončil /ukončila/ povinnú školskú dochádzku.“
Hodnotenie žiaka v náhradnom termíne
Ak pre závažné objektívne príčiny nemožno žiaka hodnotiť v riadnom termíne v prvom
polroku, žiak sa za prvý polrok nehodnotí. Riaditeľ určí na jeho hodnotenie náhradný termín,
a to spravidla tak, aby sa hodnotenie žiaka mohlo vykonať najneskôr do dvoch mesiacov po
skončení prvého polroka. Za hodnotenie žiaka zodpovedá príslušný vyučujúci predmetu.
Ak pre závažné objektívne príčiny nemožno hodnotiť žiaka na konci druhého polroka,
riaditeľ určí na jeho hodnotenie náhradný termín, a to tak, aby sa hodnotenie žiaka vykonalo
spravidla v poslednom týždni augusta.
Opravné skúšky
Žiak, ktorý má na konci druhého polroku najviac z dvoch povinných vyučovacích
predmetov prospech nedostatočný alebo dosiahol neuspokojivé výsledky v slovnom
hodnotení, alebo vyučovací predmet neabsolvoval a neprospel, môže na základe rozhodnutia
riaditeľa vykonať z týchto predmetov opravnú skúšku.
Obsah a formu opravnej skúšky žiaka, ktorý na konci druhého polroka je hodnotený
neabsolvoval a neprospel v niektorom vyučovacom predmete, určí riaditeľ po prerokovaní
v pedagogickej rade.
Opravnú skúšku môže vykonať aj žiak, ktorého prospech na konci prvého polroka je
nedostatočný najviac z dvoch povinných vyučovacích predmetov, ktoré sa vyučujú len v
prvom polroku.
Termín opravných skúšok určí riaditeľ školy tak, aby sa opravné skúšky
a) podľa odseku 1 vykonali najneskôr do 31. augusta; žiakovi, ktorý zo závažných
dôvodov nemôže prísť vykonať opravnú skúšku v určenom termíne, možno povoliť
vykonanie opravnej skúšky najneskôr do 15. septembra a žiakovi, ktorý bol hodnotený
podľa čl. 5 odseku 2, najneskôr do 15. októbra,
b) podľa odseku 3 vykonali najneskôr do rokovania pedagogickej rady o hodnotení za
druhý polrok.
Žiak, ktorý bez závažných dôvodov nepríde na opravnú skúšku, sa hodnotí z
vyučovacieho predmetu, z ktorého mal vykonať opravnú skúšku, stupňom prospechu
nedostatočný alebo dosiahol neuspokojivé výsledky.
O opravnej skúške sa vyhotoví protokol o komisionálnej skúške, dátum vykonania skúšky
a jej výsledok sa zaznamenajú do triedneho výkazu.
Zásady hodnotenia žiaka so zdravotným znevýhodnením začleneného v základnej škole
1. Pri určení metód a foriem hodnotenia žiaka so zdravotným znevýhodnením sa učiteľ
riadi odporúčaniami poradenského zariadenia rezortu školstva.
2. Pri hodnotení učebných výsledkov učiteľ rešpektuje psychický a fyzický zdravotný
stav žiaka, druh a stupeň zdravotného znevýhodnenia, ak má vplyv na úroveň a
výsledky práce žiaka v príslušnom predmete.
3. Učiteľ posudzuje učebné výsledky žiaka objektívne a primerane náročne, pričom
prihliada aj na jeho vynaložené úsilie, svedomitosť, individuálne schopnosti, záujmy a
na predpoklady jeho ďalšieho vzdelávania po ukončení povinnej školskej dochádzky.
Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka kladie dôraz na jeho individuálne schopnosti,
ktoré sú základom jeho pracovnej a sociálnej integrácie.
4. U žiaka so zdravotným znevýhodnením, ktorý má výrazné rozdiely vo výkonoch v
ústnej a písomnej skúške, sa pri skúšaní uprednostňuje forma, ktorá je pre neho
výhodnejšia, a ktorá predstavuje východisko pre hodnotenie jeho učebných výsledkov.
5. Žiakovi s narušenými komunikačnými schopnosťami (chybami a poruchami reči a
vývinovými poruchami učenia), žiakovi so sluchovým postihnutím a žiakovi
s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami zabezpečí učiteľ pri
ústnej odpovedi také podmienky, aby neutrpel psychickú ujmu. Učiteľ v konkrétnych
prípadoch zváži, či uprednostní písomnú, praktickú alebo ústnu formu odpovede.
6. Žiak s diagnózou zajakavosť môže byť ústne skúšaný a na obsah jeho výpovede môžu
byť kladené rovnaké nároky ako u ostatných žiakov, ak nemá písomné odporúčanie
poradenského zariadenia rezortu školstva o vylúčení ústneho skúšania. Formálna
stránka odpovede sa nehodnotí. Zajakavému žiakovi je potrebné poskytnúť viac času
na odpoveď a taktne o tom poučiť aj spolužiakov.
7. Pri skúšaní žiaka so sluchovým alebo zrakovým postihnutím učiteľ dbá, aby správne a
jednoznačne porozumel zadaným otázkam a úlohám.
8. Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka s narušenými komunikačnými schopnosťami
alebo so sluchovým postihnutím sa hodnotia predovšetkým vecné poznatky a praktické
zručnosti, nie úroveň jazykového prejavu.
9. Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka so zrakovým postihnutím učiteľ uprednostňuje
ústnu odpoveď pred písomnou prácou.
10. Úroveň čítania sa hodnotí individuálne, s ohľadom na druh a stupeň zdravotného
znevýhodnenia žiaka.
11. Žiak s vývinovými poruchami učenia (dyslexia, dysgrafia, dysortografia) môže písať
diktát, alebo byť skúšaný písomnou formou len za podmienky, že bol vopred pripravený
špeciálnymi metodickými postupmi na vyučovaní. Diktát žiaka s vývinovými
poruchami učenia učiteľ nehodnotí známkami, ale slovne, vyčísli počet chýb a pri
hodnotení spolupracuje so žiakom.
12. Ak žiak so sluchovým postihnutím píše diktát, nehodnotí sa známkou, ale slovne a pri
hodnotení učiteľ spolupracuje so žiakom.
13. Grafický prejav žiaka s takým zdravotným znevýhodnením, ktoré má vplyv na jeho
úroveň (napr. písanie, výtvarný prejav), sa priebežne ani súhrnne nehodnotí známkou.
14. Estetická stránka grafického prejavu žiaka so zrakovým postihnutím, ktorý používa
bežné písmo, sa nehodnotí.
15. U žiaka so zrakovým postihnutím, ktorý používa bežné písmo, učiteľ pri dlhotrvajúcich
písomných skúškach počíta s primeranou, individuálne stanovenou dobou zrakového
odpočinku. Dĺžka zrakového zaťaženia pri práci s hľadením do blízka vychádza
z odporúčania poradenského zariadenia rezortu školstva.
16. U žiaka so zrakovým postihnutím, ktorý používa Braillovo písmo, učiteľ pri všetkých
druhoch písomných skúšok počíta s časovou rezervou potrebnou na obsluhu
špeciálnych pomôcok.
17. Žiak so zdravotným znevýhodnením, ktorý sa rýchlo unaví, musí mať možnosť pri
písomnej skúške pracovať individuálnym tempom, prípadne krátko relaxovať.
18. Ak v správaní zdravotne znevýhodneného žiaka a žiaka s chronickými ochoreniami
(napr. diabetes, choroby srdca, onkologické, neurologické ochorenia, poúrazové stavy a
pod.) učiteľ pozoruje prejavy (ako napr. impulzívnosť, precitlivenosť, podráždenosť,
poruchy pozornosti, únava a pod.), ktoré môžu byť dôsledkom postihnutia alebo
chronického ochorenia, toto zohľadňuje pri jeho hodnotení.
19. Učiteľ primerane dlhé obdobie nehodnotí žiaka s chronickým ochorením, žiaka
zdravotne oslabeného, alebo po dlhodobom ochorení, ak ešte nemohol byť adekvátne
pripravený a jeho výkon bol výrazne nižší ako zvyčajne. Tento žiak môže byť bežným
spôsobom hodnotený, až keď sa doučí učebnú látku podľa individuálneho programu.
20. Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka, ktorý sa vrátil do kmeňovej školy zo školy pri
zdravotníckom zariadení, učiteľ kmeňovej školy rešpektuje hodnotenie učiteľa školy pri
zdravotníckom zariadení, v tých vyučovacích predmetoch, z ktorých bol hodnotený.
21. Žiak so zdravotným znevýhodnením, ktorý plní ciele učebných osnov v predmetoch
cudzí jazyk, telesná výchova, výtvarná výchova, hudobná výchova a pracovné
vyučovanie v rozsahu primeranom svojim predpokladom, sa jeho učebné výsledky
hodnotia s ohľadom na druh a stupeň zdravotného znevýhodnenia.
22. Žiak, ktorý vzhľadom na druh a stupeň svojho znevýhodnenia nemôže v celku plniť
učebné osnovy základnej školy v niektorých alebo všetkých predmetoch a postupuje
podľa individuálneho vzdelávacieho programu, jeho učebné výsledky sa priebežne aj
súhrnne na vysvedčení hodnotia podľa individuálnych kritérií. Na vysvedčení v
doložke, alebo v rámci súhrnného slovného hodnotenia triedny učiteľ uvedie, v ktorých
predmetoch žiak postupoval podľa individuálneho učebného programu.
2 Vnútorný systém kontroly a hodnotenia zamestnancov
Hodnotenie zamestnancov sa bude zakladať na bodovom hodnotení. Body sa budú
prideľovať na základe:
Výchovno-vyučovacie výsledky
Inovácia metód a foriem výchovno-vyučovacieho procesu
Olympiády a súťaže v rámci vyučovacích predmetov (účasť, úspešnosť)
Príprava žiakov 9. ročníka na prijímacie skúšky
Vedenie PK, MZ, VP
Žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia
Integrovaní žiaci
Oprava písomností žiakov
Vedenie kabinetov a knižníc
Projekty a ich koordinácia
Záujmová činnosť so žiakmi
Reprezentácia školy v kultúrno-spoločenských a športových aktivitách
Dodržiavanie pracovného poriadku
Vzájomného hodnotenia učiteľov po hospitáciách
Využívanie IKT
Dodržiavanie didaktických zásad
Rešpektovanie individuálnych vzd. potrieb žiaka
Účasť na školeniach a ďalšom vzdelávaní
Príprava vlastných pomôcok , učebných textov
3 Hodnotenie školy
Monitorujeme pravidelne:
- podmienky na vzdelanie
- spokojnosť s vedením školy a učiteľmi
- prostredie – klímu školy
- priebeh vzdelávania – vyučovací proces – metódy a formy vyučovanie
- úroveň podpory žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami
- výsledky vzdelávania
- riadenie školy
- úroveň výsledkov práce školy
Kritériom pre nás je:
- spokojnosť žiakov, rodičov, učiteľov
- kvalita výsledkov
Nástroje na zisťovanie úrovne stavu školy sú:
- dotazníky pre žiakov a rodičov
- analýza úspešnosti žiakov na súťažiach, olympiádach
- SWOT analýzy
IV. RÁMCOVÝ UČEBNÝ PLÁN pre ZŠ s vyučovaním jazykom slovenským
Štátny vzdelávací program / Školský vzdelávací program
Vzdeláv.oblasť Predmet/ročník 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. Spolu
Jazyk a komunikácia
SJL 9 8 7 6 5 5 4 4 4 52 SJL 1 1 1 1 1 1 6
čítanie hrou 1 1 2 4
anglický jazyk 3 3 3 3 3 3 3 21
druhý cudzí jazyk 1 1 2 zábavná angličtina 1 1
práca s komun. a
informáciami 1 1 1 1 1 5
Matematika a práca s informáciami
matematika 4 4 4 3 4 4 4 4 4 35
matematika 1 1 1 2 1 1 1 1 1 10
informatika 1 1 1 1 1 1 6
informatická vých. 1 1
Človek a príroda prvouka 1 2 3 prírodoveda 1 1 2
fyzika 2 1 2 2 7
chémia 2 2 1 5
biológia 2 1 2 1 1 7
Človek a spoločnosť
vlastiveda 1 1 2 dejepis 1 1 1 1 2 6 dejepis 1 1 1 1 4 regionálna výchova 1 1
geografia 2 1 1 1 1 6 geografia 1 1 2
občianska náuka 1 1 1 3
Človeka hodnoty etic./náb. výchova 1 1 1 1 1 1 1 1 8
Človek a svet práce
prac. vyučovanie 1 1
svet práce 1 1
technika 1 1 1 2 3+ 2
Umenie a kultúra
výtvarná výchova 2 2 1 1 1 1 1 9
hudobná výchova 1 1 1 1 1 1 1 1 7+1
výchova umením 1 1
Zdravie a pohyb tel. a šp. výchova 2
2
2 2 2 2 2 2 2 18
Základ 20 20 23 20 24 25 26 26 22 206
Voliteľné hodiny 2 3 2 6 3 4 4 4 8 36
Spolu 22 23 25 26 27
29 30 30 30 242
Žiaci sú na hodinách telesnej a športovej výchovy delení do skupín – chlapci a dievčatá.
Podľa iŠVP/iŠkVP: 1.,2.,3.,5.,6.,7. ročník
Poznámky
1. Rozdelenie tried na skupiny a zriaďovanie skupín sa uskutočňuje v zmysle vyhlášky MŠ
SR č. 320/2008 Z.z. o základnej škole v znení vyhlášky MŠVV a Š SR č. 224/2011 Z.z. podľa
podmienok školy. Vo vyučovacích predmetoch vzdelávacej oblasti Človek a príroda sa
rozdelenie žiakov odporúča pri tých témach, kde sa vyžaduje nadobúdanie a overovanie
praktických zručností žiakov.
2. Vo vyučovacom predmete technika riaditeľ školy zohľadní personálno-odborné
a materiálno-technické podmienky školy tak, aby v každom ročníku boli zastúpené témy
tematických celkov Technika a Ekonomika domácnosti.
3. Voliteľné (disponibilné) hodiny použije škola na dotvorenie školského vzdelávacieho
programu. Voliteľné hodiny je možné využiť na:
a/ vyučovacie predmety, ktoré rozširujú a prehlbujú obsah predmetov zaradených do
štátneho vzdelávacieho programu,
b/ vyučovacie predmety, ktoré si škola sama zvolí a sama si pripraví ich obsah, vrátane
predmetov vytvárajúcich profiláciu školy a experimentálne overených inovačných
programov zavedených do vyučovacej praxe,
c/vyučovacie predmety, ktorých obsah je doplnením vyučovacieho predmetu pre žiakov
so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorí nemôžu napredovať v rámci
bežných vyučovacích hodín a ktorí postupujú podľa individuálnych výchovno-
vzdelávacích programov,
d/ špecifické vyučovacie predmety pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami.
4. Ak má škola vhodné podmienky na vyučovanie predmetu telesná a športová výchova,
využije voliteľné hodiny v primárnom vzdelávaní na posilnenie uvedeného predmetu.
5. Škola je povinná v rámci voliteľných hodín ponúknuť žiakom 7.-9. ročníka ako druhý
cudzí jazyk jeden z jazykov: francúzsky, nemecký, ruský, španielsky, taliansky jazyk
podľa možností školy a záujmu žiakov, a to najmenej 2 vyučovacie hodiny týždenne.
6. Škola môže poskytnúť vzdelávanie v rámci primárneho vzdelávania aj v nultom ročníku.
Celkový týždenný počet vyučovacích hodín v nultom ročníku je 22 hodín. Učebný plán
a učebné osnovy pre nultý ročník vypracuje škola podľa potrieb a rozvojových možností
konkrétnej skupiny žiakov, vychádzajúc zo štátnych vzdelávacích programov pre
predprimárne a pre primárne vzdelávanie.
7. Škola môže pri tvorbe školského vzdelávacieho programu rozdeliť hodinové dotácie
a vzdelávacie štandardy na celý stupeň vzdelávania pri zachovaní postupnosti
jednotlivých vzdelávacích štandardov a celkového počtu vyučovacích hodín jednotlivých
vyučovacích predmetov za predpokladu, že zachová ich vnútornú logickú štruktúru
a zásadu veku primeranosti.
8. Pri prestupe žiaka prijímacia škola v prípade zistených odlišností zohľadní žiakovi ich
Kompenzáciu spravidla v priebehu jedného školského roku.
9. Športové triedy majú navýšenú hodinovú dotáciu vo všetkých ročníkov o 3 hodiny na
predmet športová výchova.
10. Škola môže po prerokovaní v rade školy v školskom vzdelávacom programe stanoviť
vyšší celkový počet hodín, najviac však na 108 hodín na 1. stupni a na 161 hodín na 2.
stupni. Ak sa škola rozhodne zvýšiť počet hodín, tieto sú financované z vlastných zdrojov.
Rámcový učebný plán pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia
s vyučovacím jazykom slovenským
Štátny vzdelávací program / Školský vzdelávací program
Vzdelávacia oblasť
Predmet/ročník 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. Spolu
Jazyk a komunikácia
SJL 8 8 8 7 6 6 5 5 5 58
SJL 1 1 1 2 2 1 8
Matematika a práca s informáciami
matematika 4 4 4 4 4 4 4 4 4 36
matematika 1 1 1 1 1 1 1 1 1 9
informatika 1 1 1 0,5 0,5
1 4,5 0,5
Človek a príroda
vecné učenie 1 1 1 3
chémia 1 1
fyzika 1 1 1 3
biológia 1 1 1 3
Človek a spoločnosť
dejepis 1 1 1 3
vlastiveda 2 2 3 7
geografia 1 1 1 3
občian. náuka 1 1 1 3
Človek a hodnoty
nábož. vých. 1 1 1 1 1 5
Človek a svet práce
pracovné vyučovanie 1 1
2 1
3 1
4 4
4
4 2
4 2
3,5 2,5
29,5 9,5
svet práce svet práce
0,5 0,5
0,5 0,5
1 1
Umenie a kultúra
výtvarná výchova 1 1
1 1
1 1
1 1
1 1
1 1
1 1
1 1 9+7
hudobná vých. 1 1 1 1 1 1 1 1 1 9 Zdravie a pohyb
telesná a športová výchova
2 2 2 2 2 2
2 2
2 18
Spolu povinná č.
18 19 20 21 22 23 24 24 25 196
Školský vzdelávací program
Voliteľné hodiny
4 4 4 4 4 3 4 4 4 35
Spolu : povinné + voliteľné hodiny
22 23
24 25 26
26 28 28 29 231
Vyučovacie hodiny predmetov pracovné vyučovanie a telesná výchova na II. stupni sú delené
– chlapci a dievčat
Podľa iŠVP/iŠkVP: 1.,2.,3.,5.,6.,7. ročník
Poznámky 1. Počet týždenných vyučovacích hodín v jednotlivých ročníkoch je presne určený pre každý
učebný plán. Taktiež celkový počet vyučovacích hodín je presne daný.
2. Vyučovacia hodina má 45 minút v tomto rozdelení učebného plánu. Škola si môže zvoliť
vlastnú organizáciu vyučovania. S prihliadnutím na osobitosti žiakov so zdravotným
znevýhodnením môže škola uplatňovať aj iné spôsoby organizácie vyučovania, a to členením
vyučovacej hodiny do kratších časových úsekov, zaraďovaním a organizovaním prestávok,
blokovým vyučovaním a inými organizačnými formami. V rámci vyučovania je možná
individuálna práca s vybranými žiakmi prostredníctvom liečebného pedagóga, logopéda,
školského psychológa s cieľom systematickej korekcie, terapie alebo reedukácie postihnutia,
narušenia.
3. V prípravnom ročníku vyučovaciu hodinu špecifického vyučovacieho predmetu rozvíjanie
komunikačnej schopnosti zabezpečujú dvaja pedagogickí zamestnanci.
4. V 5. až 9. ročníku vyučovacie hodiny vyučovacieho predmetu pracovné vyučovanie sa
vyučujú v skupinách s maximálnym počtom 6 žiakov. Skupiny sa vyučujú spravidla oddelene
pre chlapcov a dievčatá. Skupiny možno utvárať aj zo žiakov najbližších ročníkov. Ďalšia
skupina vznikne až po naplnení predchádzajúcej skupiny na maximálny počet.
5. V 5. až 9. ročníku vyučovacie hodiny vyučovacieho predmetu telesná a športová výchova
sa vyučujú spravidla oddelene pre chlapcov a dievčatá. Skupiny možno utvárať aj zo žiakov
najbližších ročníkov. Najvyšší počet žiakov v skupine je zhodný s počtom žiakov v triede
príslušného ročníka. Ak je skupina utvorená zo žiakov najbližších ročníkov, najvyšší počet
žiakov v skupine je zhodný s počtom žiakov v triede najnižšieho ročníka. Ďalšia skupina
vznikne až po naplnení predchádzajúcej skupiny na maximálny počet.
6. Vyučovací predmet pracovné vyučovanie je možné vyučovať v dvojhodinových celkoch.
7. Vyučovací predmet výtvarná výchova je možné vyučovať v dvojhodinových celkoch každý
druhý týždeň.
8. Na vyučovacích hodinách slovenského jazyka a slovenskej literatúry (u žiakov s ľahkým
stupňom mentálneho postihnutia s vyučovacím jazykom národnostnej menšín) triedu možno
deliť.
Rámcový učebný plán pre žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia
s vyučovacím jazykom slovenským
iŠtátny vzdelávací program /i Školský vzdelávací program
Vzdelávacia oblasť
Predmet/ročník 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. Spolu
Jazyk a komunikácia
SJL slovenský jazyk
2 2 3
1 3
3
3 3 3 3 3 28 1
rozvíj.komunikač.
schopností 3 3 3 3 3 3 2 2 2 2 26
rozvíj.grafomotoric
zručností 1 1 1 1 1 1 6
Príroda a príroda
vecné učenie
2 2 2
2 2
2
3 3 3 3 24
Človek a hodnoty
náboženská výchova
1 1 1 1 1 1 6
Matematika a práca s informáciami
matematika matematika
2 3 3 2
3
3
3
3 2
3
3 3 29 4
informatika 1 1 1 1 4
Človek a svet práce
pracovné vyučovanie pracovné vyučovanie
4
4
4
4
4
4
5 2
5
5 5 44 2
Umenie a kultúra
výtvarná výchova 1 1 1 1
1
1
1
1
1 1 1 10
1
hudobná výchova 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 10 Zdravie a pohyb
telesná a športová výchova
2 2
2 2 2 2 2 2 2 2 20
Základ 18 19 20 20 21 21 22 22 22 22 207
Voliteľné hodiny
4 4 4 4 4 4 4
4 4 4 40
Spolu
22
23
24 24 25
25 26
26 26 26 247
ISCED 1 Rámcový učebný plán pre žiakov so stredným stupňom mentálneho
postihnutia s vyučovacím jazykom slovenským
Štátny vzdelávací program / Školský vzdelávací program
Vzdelávacia oblasť
Predmet/ročník 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. Spolu
Jazyk a komunikácia
SJL slovenský jazyk
2 2 3
3
3
3 3 3 3 3 28
rozvíj.komunikač.
schopností 3 3 3 3 3 3 2 2 2 2 26
rozvíj.grafomotoric
zručností 1 1 1 1 1 1 6
Príroda a spoločnosť
vecné učenie
2 2 2
2 2
2
3 3 3 3 24
Človek a hodnoty
náboženská výchova
1 1 1 1 1 1 6
Matematika a práca s informáciami
matematika matematika
2
3
3
3
3
3
3
3
3 2
3
29 2
informatická
výchova 1 1 1 1 4
Človek a svet práce
pracovné vyučovanie pracovné vyučovanie
4
4
4
4
4
4
4
4,5
4,5 1,5
4,5
42 1,5
svet práce
0,5
0,5
0,5 0,5
0,5 2 0,5
Umenie a kultúra
výtvarná výchova 1 1 1
1
1
1
1 1 1 1 10
hudobná výchova 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 10 Zdravie a pohyb
telesná výchova 2 2
2 2 2 2 2 2 2 2 20
Základ 18 19 20 20 21 21 22 22 22 22 207
Voliteľné hodiny
4 4 4 4 4 4 4
4 4 4 40
Spolu
22
23
24 24 25
25 26
26 26 26 247
Poznámky 1. Počet týždenných vyučovacích hodín v jednotlivých ročníkoch je presne určený pre každý
učebný plán. Taktiež celkový počet vyučovacích hodín je presne daný.
2. Vyučovacia hodina má 45 minút v tomto rozdelení učebného plánu. Škola si môže zvoliť
vlastnú organizáciu vyučovania. S prihliadnutím na osobitosti žiakov so zdravotným
znevýhodnením môže škola uplatňovať aj iné spôsoby organizácie vyučovania, a to členením
vyučovacej hodiny do kratších časových úsekov, zaraďovaním a organizovaním prestávok,
blokovým vyučovaním a inými organizačnými formami podľa platnej legislatívy. V rámci
vyučovania je možná individuálna práca s vybranými žiakmi prostredníctvom liečebného
pedagóga, logopéda, školského psychológa s cieľom systematickej korekcie, terapie alebo
reedukácie postihnutia, narušenia.
3. Vyučovaciu hodinu špecifického vyučovacieho predmetu rozvíjanie komunikačnej
schopnosti zabezpečujú dvaja pedagogickí zamestnanci.
4. V 5. až 10. ročníku vyučovacie hodiny vyučovacieho predmetu pracovné vyučovanie sa
vyučujú v skupinách s maximálnym počtom žiakov 6. Skupiny sa vyučujú spravidla oddelene
pre chlapcov a dievčatá. Skupiny možno utvárať aj zo žiakov najbližších ročníkov. Ďalšia
skupina vznikne až po naplnení predchádzajúcej skupiny na maximálny počet.
5. V 5. až 10. ročníku vyučovacie hodiny vyučovacieho predmetu telesná a športová výchova
sa vyučujú spravidla oddelene pre chlapcov a dievčatá. Skupiny možno utvárať aj zo žiakov
najbližších ročníkov. Najvyšší počet žiakov v skupine je zhodný s počtom žiakov v triede
príslušného ročníka. Ak je skupina utvorená zo žiakov najbližších ročníkov, najvyšší počet
žiakov v skupine je zhodný s počtom žiakov v triede najnižšieho ročníka. Ďalšia skupina
vznikne až po naplnení predchádzajúcej skupiny na maximálny počet.
6. Vyučovací predmet pracovné vyučovanie je možné vyučovať v dvojhodinových celkoch.
7. Vyučovací predmet výtvarná výchova je možné vyučovať v dvojhodinových celkoch každý
druhý týždeň.
8. Na vyučovacích hodinách slovenského jazyka a slovenskej literatúry (u žiakov so stredným
stupňom mentálneho postihnutia s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny) triedu možno
deliť.
Rámcový učebný plán pre žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho
postihnutia s vyučovacím jazykom slovenským
iŠtátny vzdelávací program / iŠkolský vzdelávací program
Vzdelávacia oblasť
Predmet/ročník 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. Spolu
Jazyk a komunikácia
rozvíjanie komunikačných schopností
4
4
4
4
3
3
3
3
3
3
34
rozvíjanie
sociálnych
schopností
2 2 2 2 2 2 1 1 1 1 16
rozvíjanie
grafomotorických
zručností
2 2 2 1 1 1 1 1 1 1 13
Príroda a príroda
vecné učenie 1 1 1
1 1 1
1 1 1 1 10
Človek a hodnoty
nábož.výchova
1 1 1 1 4
Matematika a práca s informáciami
matematika
2 2 2 2 2 2 3
2
2
2
2
20 3
informat.výchova 0,5 0,5
0,5
0,5 2
2
Človek a svet práce
pracovné vyučovanie
2
2
2
3 3 3 2,5
2,5
2,5
2,5 25
Umenie a kultúra
výtvarná výchova 1 1 1
1 1
1 1 1 1 1 10
hudobná výchova 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 10
Zdravie a pohyb
zdravotná telesná výchova
3 3
3 3 3 3 3 3 3 3 30
30
Spolu povinná časť
18 18 18 18 17 17 17 17 17 17 174
Voliteľné hod. 2 2 2 2 3 3 3 3 3 3 26
Pov. časť + vol. hodiny
20
20
20 20 20
20 20
20 20 20 200
Riaditeľ školy povolil prekročenie najvyššieho počtu žiakov v špeciálnej triede:
III.B, IV.+V.B, VI.B
Na vysvedčení posledného ročníka sa uvedie stupeň dosiahnutého vzdelania nasledovne:
„Žiak (žiacka) získal (získala) primárny stupeň vzdelania.“. Ak žiak ukončil povinnú školskú
dochádzku uvedú sa aj údaje o ukončení povinnej školskej dochádzke a to nasledovne: „Žiak
(žiačka) ukončil (ukončila) povinnú školskú dochádzku.“.
Didaktické hry 1. - 4.ročník: 1 krát v školskom roku ( 4 hodiny)
1 deň príprava pred uskutočnením (2-4 hodiny)
Účelové cvičenie 5. – 9. ročník: 2 krát v školskom roku ( jar, jeseň 5 hodín)
2 krát teoretická príprava pred uskutočnením (3-5 hodín)
Cvičenia v prírode v rámci TV: 2 krát ročne po 4 hodiny
Školský vzdelávací program na školský rok 2017/2018 bol prerokovaný a schválený
Pedagogickou radou ZŠ Telgárt dňa 28. augusta 2017
Mgr. Marta Klajbanová
riaditeľka ZŠ
Školský vzdelávací program na školský rok 2017/2018 bol prerokovaný a schválený Radou
školy ZŠ Telgárt dňa 28 .8.2017
Mgr. Dagmar Sikulová
predsedníčka Rady školy
Platnosť
Revidovanie
Dátum Zaznámenavanie inovácie, zmeny, úpravy
a pod.
Platnosť ŠVP 1.9.2015 Nové učebné osnovy pre 1. a 5. ročník
Revidovanie 1.9.2017 Kapitola I.
Platnosť ŠkVP 1.9.2017 Nové učebné osnovy pre 3. a 7. ročník