Modré správy z Bratislavy 09-06

SDKÚ-DS predstavuje kandidátov na poslancov do Bratislavského samosprávneho kraja

V Y D ÁVA S D K Ú - D S / 2009 / W W W. S D K U O N L I N E . S K

Od župana sa čakajú riešenia

OBYVATEĽOV BRATISLAVSKÉHO KRAJA

POKRAČOVANIE NA S. 6,7 a 8

Pavol Frešo nechce robiť svoju poli-

tiku od písacieho stola. Nerád by zo-

stal izolovaný od problémov a starostí

bežných ľudí. Preto navštívil všetkých

90 obcí Bratislavského samosprávne-

ho kraja. Chcel sa osobne stretnúť s

ľuďmi a spýtať sa, čo ich naozaj trápi.

V tomto rozhovore budeme teda hovo-

riť o mestských častiach Bratislavy, o

problémoch ich obyvateľov, aj o mož-

ných riešeniach.

� Keď sme sa dohovárali na tomto roz-hovore, povedali ste, že by ste radi ho-

vorili o mestských častiach Petržalka, Ružinov a Staré Mesto. Prečo práve o nich?

Pretože sú mi najbližšie. Pochádzam zo Starého Mesta, ale na tréningy karate som chodil dlhé roky do Ru-

žinova. Rovnako dlho som sa chodil bicyklovať do Petržalky a to robím s mojimi deťmi dodnes. Navyše si myslím, že tieto mestské časti sú vzájomne prepojené.

TLAC SDKU-noviny-BRATISLAVA -05_03.indd 1TLAC SDKU-noviny-BRATISLAVA -05_03.indd 1 6. 10. 2009 16:04:526. 10. 2009 16:04:52

2 KANDIDÁTI

Moje hodnoty: Mojou životnou prioritou, vštepovanou od detstva, je fun-gujúca rodina, ktorej som vždy dával a dávam toľko, koľko dokážem. Moje hodnoty vychádzajú z dobrej kresťanskej výchovy. V každodennom živote to pre mňa znamená zachovať si v prvom rade vnútornú slobodu, podriadenú vlastnému svedomiu. Vďaka tomu nemám problém hovoriť, čo si skutočne myslím a robiť to, čo hovorím, či sľúbim. To považujem za základ dobrých a fungujúcich vzťahov v rodine aj v spoločnosti. Kariéra: Po skončení Lekárskej fakulty UK som sa venoval päť rokov medi-cíne v Národnom onkologickom ústave Bratislava a Onkologickom ústave sv. Alžbety. Z lekárskeho platu však nebolo ľahké v 90-tych rokoch zabezpečiť

mladú päťčlennú rodinu. Musel som si hľadať iné uplatnenie. Pracoval som ako top manažér v nadnárodných spoločnostiach ale aj vo verejnej správe. Život ma naučil, že nie je dôležité ČO človek robí, ale AKO to robí. Často som bol v postavení, kedy si mnohí mysleli, že vybavia niečo za akúsi „pro-tislužbu“. Prijať však niečo, čo mi nepatrí , znamená v konečnom dôsledku stratiť kus svojej vnútornej slobody.Politika: V roku 1999 som pomáhal zakladať SDKÚ preto, lebo som bol presvedčený, že Slovensko potrebuje modernú politickú stranu, postavenú na jasných hodnotách kresťanskej demokracie a dobrom ekonomickom progra-me. Nasledujúcich osem rokov potvrdilo, že práve SDKÚ-DS dala Slovensku „krídla“ a posunulo ho na čelo reformných krajín Strednej Európy.Žiaľ, lokálna politika v bratislavskej SDKÚ-DS bola v tom čase skoncentrova-ná na čisto osobné záujmy malej skupiny ľudí a kto jej nechcel slúžiť, musel ustúpiť. Tak som aj ukončil jedno obdobie, keď som bol vicestarostom Vra-kune. Po vlaňajšej takmer kompletnej obmene bratislavských funkcionárov je opäť šanca ponúknuť hlavnému mestu a regiónu pozitívny program a posta-viť do volieb kandidátov, ktorí chcú urobiť niečo pre ľudí.Ako chcem pomôcť: V posledných rokoch sa profesionálne venujem roz-vojovým projektom v meste i v širšom regióne medzi Bratislavou a Viedňou a vidím veľký nevyužitý potenciál pri vytváraní podmienok pre razantnejší rozvoj. Toto ma viedlo k rozhodnutiu kandidovať za poslanca a ponúknuť svoje skúsenosti, aj jasné predstavy, ako by mali veci fungovať lepšie a najmä viac v prospech obyčajných ľudí.

Politika je (aj) o vnútornej slobode� MUDr. František Stano pre Ružinov, Vrakuňu

FRANTIŠEK STANO VRAKUŇU

Som idealista a optimista

Študentské roky prežil, hoci trochu nedobrovoľne, v Žiline. ,,Študoval som na Vysokej škole dopravy a spojov, odbor prevádzka a ekonomika železnič-nej dopravy.” Pôvodne chcel študovať na Vysokej škole ekonomickej v Bra-tislave, ale človek mieni, život mení. Štúdium v Bratislave musel predčasne skončiť, vtedajší dekan fakulty ho na príkaz ŠTB požiadal, aby si dal žia-dosť o ukončenie štúdia. ,,V prihláške som neuviedol, že mám súrodencov v USA, kde emigrovali v roku 1968. Všetko zlé je aj na niečo dobré a tak som Bratislavu zamenil na 5 rokov za Žilinu, kde som prežil pekný študentský život.” Od skončenia školy, dnes je to už 27 rokov, pracuje na železnici a ako sám hovorí, mal šťastie na dobrých šéfov. Sám seba charakterizuje ako tvorivého človeka, ktorý chce stále niečo zlepšovať a tomu prispôsobil aj svoju prácu. ,,Nezamestnal som sa v prevádzke, kde musí zamestnanec presne plniť predpisy, ale na ekonomickom úseku, kde sa očakáva aj tvo-rivosť a nové myslenie.” Rád si spomína na svojho prvého šéfa, ktorý bol veľký puntičkár a detailista. Pre začínajúceho zamestnanca, najmä v čase, kedy sa ešte nepoužívali PC, to bolo užitočné. Aj neskorší šéf bol jeho vzorom. ,,Nebál sa nových vecí ani tesne pred dôchodkom, práve naopak , bol sám ich iniciátor. Bolo to obdobie zavádzania výpočtovej techniky.” V práci mal možnosť stretnúť aj súčasného predsedu SDKÚ – DS Mikuláša Dzurindu. Zvlášť mu v pamäti utkvela jedna porada, M. Dzurinda na nej informoval prítomných o stave jedného projektu bez toho, aby sa zastavil

či nadýchol alebo pozrel do poznámok. ,,Priznám sa, urobil vtedy na mňa veľmi dobrý dojem. Som rád, že využil svoje schopnosti a rozhodol sa pre politiku, kde pozitívne ovplyvnil osud občanov Slovenska, myslím najmä na náš vstup do NATO a EÚ.” Fungujúca rodina, kde je rodičovská láska, vzájomná pomoc, dôvera a otvo-renosť, je najväčšou hodnotou, ktorú môže človek dostať od svojich rodičov a

ktorú môže neskôr odovzdať svojim deťom. ,,To je základ, na ktorom možno stavať ďalšie hodnoty, ako je morálka, sloboda, zodpovednosť, vzdelanie a pod. Toto aj zdôrazňujem snúbencom, ktorých mám tu česť ako poslanec v Petržalke sobášiť.”Ako poslanec VÚC sa chce zaujímať o riešenie a zlepšovanie kvality života občanov v Petržalke a v celom kraji, lebo to je dôvod, prečo si občania volia politikov. Bude aktívny v oblasti zlepšovania dopravy v Bratislave a želá si, aby ľudia získali dôveru v politikov. “To sa dá dosiahnuť len tak, že sám budem pracovať čestne v prospech verejnosti a budem k tomu nabádať aj ostatných.”

Rodený Bratislavčan žije v Petržalke 25 rokov. ,,Záleží mi na mojom rodisku a veľmi citlivo vnímam všetky zmeny. Teší ma, že za posledné roky Bratislava opeknela a najmä Petržalka zmenila svoju tvár. Už to nie je len šedá paneláková nocľaháreň.”

� Ing. Peter Guttman pre Petržalku, Čunovo, Jarovce, Rusovce

PETER GUTTMAN PETRŽALKU


3KANDIDÁTI

Cítim sa plná energie

Moje hodnoty: Vyrastala som v učiteľskej rodine v Banskej Štiavnici spo-lu so staršou sestrou Emíliou. Rodina mi dala pevný základ do života, o ktorý sa môžem dodnes opierať. Po prvom neúspešnom manželstve som už tridsať rokov manželkou Milana Lasicu a matkou Hanky a Žofie. Ďalšie rozšírenie našej malej rodinky, ktorá sa pevne usadila v Starom Meste, sa zatiaľ nečrtá.Kariéra: Od detstva som snívala o tom, že budem všetkým pomáhať. Chce-la som byť ošetrovateľkou. Po štúdiu sociológie ma osud a sovietske vojská zahnali do jediného priestoru, kde bola aj počas normalizácie prijateľná de-mokratická atmosféra – do umeleckého sveta. Filmy som začala natáčať ako

pätnásťročná, profesionálnou herečkou som sa stala po vstupe do Divadla na Korze, Novej scény i SND. Moja herecká kariéra sa skončila v roku 1990, kedy som prijala ponuku prezidenta Václava Havla, aby som reprezentovala novú zahraničnú politiku Československa vo Viedni. Stala som sa prvou slovenskou veľvyslankyňou. Ako prvá Slovenka som sa uchádzala aj o post prezidentky Slovenskej repub-liky v roku 1999. Politika: Moja politická kariéra štartovala v roku 2005, keď som nastúpila ako štátna tajomníčka za SDKÚ na Ministerstve zahraničných vecí. Mimo-chodom ako prvá žena. Po niekoľkých mesiacoch som sa stala jej členkou. Presvedčila som sa, že moja hodnotová orientácia i politické presvedčenie sa vo veľkej miere kryjú s programom tejto stredopravej politickej strany európskeho strihu. V súčasnosti som poslankyňou Národnej rady a pod-predsedníčkou Výboru pre kultúru a médiá a predsedníčkou Združenia žien SDKÚ-DS.Ako chcem pomôcť: Do politiky som vstúpila preto, aby som mohla aktívne pomáhať zvládnuť zmeny a modernizáciu Slovenska, ktorú tak po-trebujeme a ktorú si generácie pred nami nevedeli ani predstaviť. Pozorne sledujem dianie v slovenskej kultúre i zahraničnej politike. Som v dennom kontakte s ľuďmi vo všetkých regiónoch Slovenska. Snažím sa zachraňovať nenahraditeľné kultúrne hodnoty. Verím, že mojou energiou i vrodeným op-timizmom sa mi podarí zlým veciam zabrániť a dobrým pomôcť. Veľmi si prajem, aby sme chodili po Európe so vztýčenou hlavou, hrdí na to, čo sme dosiahli.

,,Narodila som sa v Bratislave a žijem tu celý svoj život. Veľa cestujem a vždy sa rada vraciam domov. Spoznávam nové krajiny, nových ľudí, ich hodnoty a spôsob života. A to všetko porovnávam so životom a možnos-ťami, ktoré majú ľudia u nás doma.” Turistika a cestovný ruch sa tak cel-kom prirodzene stali oblasťami, v ktorých by chcela využiť svoje skúsenosti a schopnosti, ktoré nadobudla v profesionálnom aj osobnom živote. Ako sama hovorí, svoj profesionálny život si rozdelila do troch samostatných oblastí. Na otázku, ktorá oblasť profesionálneho života ju posunula najďa-lej a prečo, hovorí: ,,Všetky. Každá v niečom inom, ale vždy v zásadnom smere. Človek má tak možnosť lepšie spoznať svoj potenciál.” Každá ju posunula o krok ďalej a zároveň niekde úplne inde. Začínala v školstve, kde ako mladá učiteľka vzdelávala žiakov v jazykovej príprave, neskôr sa rekvalifikovala a vyučovala etiku, estetiku a iné humanitne zamerané od-bory. V druhej etape získala cenné manažérske a iné kľúčové schopnosti a

kompetencie. Ako riaditeľka obchodu a marketingu sa naučila pracovať s ľuďmi a viesť pracovný tým. Dobre vie, že výkon zohratej skupiny ľudí pre-vyšuje možnosti jednotlivých členov. Ako zohraný tým dokážu oveľa viac ako každý zvlášť. A do tretice ďalšie skúsenosti získala v privátnej praxi, kde sa venuje oblasti Public Relations. ,,Táto moja tretia pracovná etapa zmenila aj môj súkromný život. V manažérskych pozíciách som pracovala aj desať a viac hodín denne. Stala som sa takmer workoholičkou.” Nebol čas na rodinu, priateľov ani záujmy. V súčasnosti si môže čas zadeliť podľa svojich potrieb a má viac času na rodinu, priateľov aj iné veci. Karlova Ves ponúka úžasné možnosti na relax, kvalitný život a možnosti turistického rozvoja. Nevieme však byť na tieto veci dostatočne hrdí a ponúknuť ich domácim aj zahraničným turistom. Karlovešťanom chýbajú cyklistické tra-sy a zároveň služby popri týchto trasách. Ožili by tak aj kultúrne pamiatky a iné atrakcie, ktoré sa nachádzajú v ich bezprostrednej blízkosti. Irena Kyrinovičová je presvedčená, že správne nasmerované investície pomôžu splniť tento zámer.

,,To najdôležitejšie, čo potrebujeme k spokojnému životu, je mať prácu, ktorá človeka uspokojuje, pevné zdravie, dôstojné bývanie a možnosť zmysluplne tráviť svoj čas.” Kandidátka na post poslankyne Bratislavskej župy, Irena Kyrinovičová, je presvedčená, že ak človek nachádza uspokojenie v týchto základných oblastiach života, tak všetko funguje tak, ako fungovať má. S touto životnou filozofiou ženy a matky dvoch dospelých detí možno súhlasiť.

Zlému zabrániť, dobrému pomôcť� Mgr. Magdaléna Vášáryová pre Staré Mesto

� PhDr. Irena Kyrinovičová pre Karlovu Ves, Devín, Devínsku Novú Ves

IRENA KYRINOVIČOVÁ

KARLOVU VES, DEVÍNSKU NOVÚ VES

MAGDA VÁŠÁRYOVÁ STARÉ MESTO


4 KANDIDÁTI

Byť poslancom je zaväzujúce

Staromestské uličky pozná dôverne. V Starom Meste sa narodil aj tu v súčasnosti žije a pracuje. ,,Som presvedčený, že každý človek má motivá-ciu posúvať sa smerom hore a zlepšovať sa vo svojej práci. Svoju prácu musím mať rád.” Tejto zásade ostáva verný. Ak podľa svojho názoru v niektorej profesii dosiahol svoj strop, našiel si prácu novú. Elektrotech-nické vzdelanie ale istým spôsobom vždy usmerňovalo výber jeho pro-fesií. Tri roky pracoval v Tesle, neskôr si vyskúšal prácu zvukára v Kul-túrnych zariadeniach Petržalky. Odtiaľ odišiel z pozície šéfa techniky a ostal pracovať na voľnej nohe. Vo svojej firme sa venoval veľkoobchodu s počítačmi, neskôr tvorbe webových stránok. V súčasnosti prevádzkuje in-ternetový veľkoobchod s fototechnikou pre profesionálov. Okrem toho sa venuje pedagogickej činnosti. ,,Vediem kurzy o používaní štúdiovej tech-niky. Prednášam pre dospelých v Českej republike, Francúzsku, Poľsku, či Írsku. Táto práca ma obohacuje, rád sa s ľuďmi rozprávam, spoznávam ich a som rád, keď im môžem pomôcť a naučiť ich niečo nové. “ Ako sám hovorí, aj do politiky vstúpil preto, aby sa posúval vyššie a mohol viac pomáhať ľuďom. Nebol spokojný s tým, čo sa okolo neho dialo a chcel to nejako zmeniť. Predpoklady na to má, je ten typ človeka, ktorý sa aktivu-

je, keď sú problémy. Vtedy začne byť aktívny. ,,Na to, aby sa človek mohol stať dobrým politikom, sú potrebné predovšetkým dve podmienky. Prvou je morálny kredit osobnosti. Druhou je túžba zmeniť veci k lepšiemu, za-brániť niektorým nešťastným rozhodnutiam a napokon pomáhať ľuďom. Tieto veci sa nedajú naučiť v žiadnej škole, nedajú sa naučiť v žiadnych kurzoch, to človek musí mať v sebe. Ak má tieto predpoklady, môže sa stať poslancom v podstate ktokoľvek.” Skvalitniť život obyvateľom Starého Mesta je jeho volebné krédo. Zanedbané vnútrobloky alebo dvory obytných domov by chcel zmeniť na oázy pokoja. O tom, ako by mali jednotlivé vnútrobloky vyzerať, rozhodnú samotní obyvate-lia, ktorí v nich žijú a vychovávajú svoje deti. Spoločne s nimi chce hľadať op-timálne možnosti ako si vytvoriť pozitívny vzťah k svojmu mikroprostrediu. Veď aj s minimom financií sa niekedy dajú urobiť veľké veci.

V živote robil len to, čo sám robiť chcel. Ak niekde podľa svojho názoru dosiahol strop, práca ho prestala baviť a hľadal uplatnenie v inej oblasti. Svoj život žije podľa toho, ako si ho sám nalinkuje. Jaroslav Ježek.

� Jaroslav Ježek pre Staré Mesto

JAROSLAV JEŽEK STARÉ MESTO

Cíti sa ako starý Petržalčan. Prežil tu väčšiu časť svojho života, vychoval tu svoje deti, pracuje tu, nakupuje, chodí na zábavu a ako člen zastupiteľstva sa už trinásť rokov snaží vytvárať podmienky pre lepší a pokojnejší život pre všetky generácie obyvateľov Petržalky. ,,Hnevá ma, keď moje sídlisko častujú ľudia, ktorí v Petržalke možno ani neboli, rôznymi hanlivými prívlastkami. Teším sa, keď sa Petržalka mení k lepšiemu. Za posledných desať rokov sa dobudovala infraštruktúra, služby a aj ľudia z mesta sem začali chodiť za kultúrou , zába-vou, oddychom, rekreačným športom, za nákupmi aj za prácou.”V profesijnom živote sa upísal elektrike a to od samého začiatku budovania svojej profesijnej kariéry. Na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave vyštudoval v odbore výroby a využitia elektrickej energie. Po skončení školy pracoval vo vtedajších závodoch MDŽ ako hlavný energetik a vedúci odboru energetiky. Zlom v kariére nastal po spoločen-

ských zmenách v roku 1989. ,,Túžba samostatne podnikať bola veľká,” spo-mína si na toto obdobie. Absolvoval školenie v zahraničí, založil si živnosť a ako riaditeľ zastupoval zahraničného predajcu na Slovensku. ,,Stále som však cítil potrebu byť samostatný a nezávislý na cudzom zamestnávateľovi.” V roku 1993 si založil s bývalými kolegami spoločnosť PROELING so síd-lom v Petržalke a v tejto spoločnosti pracuje dodnes. ,,Som viac spokojný ako nespokojný,” hodnotí svoj profesijný život. Ťažkosti, ktoré prekonával vo svojej profesii, nesúviseli s odbornosťou alebo s prácou ako takou, ale s celkovými podmienkami v spoločnosti, ktoré podnikateľom v prvých rokoch skôr bránili ako pomáhali živiť sa vlastnou prácou. Napriek tomu hovorí, že práve v tomto období sa profesijne aj odborne posunul najďalej. ,,Pracoval som v kolektíve vysokokvalifikovaných odborníkov vo svojich pro-fesiách. Už krátko po založení spoločnosti sme boli úspešní v súťaži na pro-jekt, dodávku a montáž ozvučenia novostavby SND. Bolo to obdobie tvorivé a zároveň náročné na sledovanie raketového vývoja v danej oblasti.” Úspech v profesijnom živote sa dá dosiahnuť ľahšie s podporou najbližších ľudí. ,,V začiatkoch boli manželka a deti ukrátené o „nadčas“ strávený vo firme. Vydržali, nevyčítajú, a to je teraz, myslím, tá najlepšia odmena pre živiteľa rodiny.” V súčasnosti, keď už je firma „rozbehnutá a zabehnutá“, pokúša sa dobehnúť zameškané spoločným trávením voľného času a spoloč-nými dovolenkami.,,Ak mi voliči Petržalky dajú vo voľbách dôveru a stanem sa poslancom BSK, tak im svojou prácou musím dokázať, že mám na to, aby som to robil. Ja vidím prácu komunálneho politika hlavne vo vytváraní podmienok pre bezproblémový chod všetkých zariadení a inštitúcií patriacich pod BSK a slú-žiacich občanom, t.j: doprava, školstvo, sociálne veci, kultúra, zdravotníctvo a iné. K tomuto všetkému musí mať obyvateľ Petržalky blízko.”

Prežívam radosti a starosti Petržalky� Ing. Ľudovít Hanák pre Petržalku

ĽUDOVÍT HANÁK PETRŽALKU


5KANDIDÁTI

Ostal verný jednej škole

V Dúbravke sa narodil, navštevoval tu materskú školu, strednú školu a do-dnes žije a pracuje v tejto mestskej časti. Má tu svoju rodinu, priateľov, kole-gov a ľudí, s ktorými sa cíti dobre. O to viac ho mrzí, že v posledných rokoch sa nielen v Dúbravke, ale v celom volebnom obvode, len veľmi málo urobilo pre občanov. Tento problém si najviac uvedomuje v školstve. ,,Mrzí ma, keď vidím, ako školy a školské areály postupne chátrajú. Na dôležité veci nie sú peniaze a len vďaka aktívnym rodičom sa vzhľad a vybavenie škôl zlepšuje. Toto sa musí zmeniť, rodičia nemôžu suplovať štát.” Bežecká dráha zarastená burinou neposkytuje študentom dobré podmienky na športovanie, zvlášť v súčasnosti, kedy sa výskyt alergických ochorení neustále zvyšuje. Napriek tomu by učiteľskú profesiu nevymenil za žiadnu inú a je pripravený urobiť všetko pre to, aby pomohol zmeniť veci k lepšiemu. ,,Mám dobrý po-cit, keď vidím, že moji žiaci v učení napredujú a majú všetky predpoklady, aby z nich raz vyrástli šťastní a úspešní ľudia. Zvlášť ma poteší, keď sa u mňa zastavia moji bývalí študenti len tak, aby sme sa porozprávali.” Svojich prvých žiakov, ktorí pred pätnástimi rokmi ako desaťroční školáci nastúpili do osemročného gymnázia, ,,vidí” dodnes ako desaťročných školákov. Nič

na tom nemení ani fakt, že už sú dospelí a mnohí z nich majú v rukách vy-sokoškolské diplomy. ,,Stále sú ako moje deti.” Ako triedny učiteľ doviedol k úspešnej skúške z dospelosti aj študentov štvorročného štúdia. Aj s nimi si vytvoril dobrý vzťah, hoci na inej úrovni. Tak jedni, ako aj druhí absolven-ti dodnes navštevujú svojho učiteľa. Zahrajú si spolu futbal, porozprávajú sa, alebo sú v kontakte prostredníctvom internetu. ,,Zvlášť v súčasnosti, v období budovania veľkých športových štadiónov, je smutné, že v našom volebnom obvode nemajú občania vytvorené ani základné podmienky na športovanie. Chceme obnoviť školské areály a otvoriť školy pre širokú verej-nosť.” Správne nasmerované investície môžu pomôcť zmeniť veci k lepšiemu. Zrekonštruovať a dobudovať školské areály a vytvoriť z nich športové centrá pre širokú verejnosť. Pod vedením skúsených pedagógov by sa tak mohli stať obľúbenými športovými centrami pre všetky vekové kategórie.

Najskôr ako študent gymnázia, neskôr ako stredoškolský pedagóg. Aj počas štúdia na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave povinnú prax absolvoval na Gymnáziu na Bilíkovej ulici a dnes je to už pätnásť rokov, odkedy učí na tejto škole matematiku a geografiu.

� RNDr. Martin Zaťovič pre Dúbravku, Záhorskú Bystricu, Lamač

MARTIN ZAŤOVIČ

DÚBRAVKU, LAMAČ, ZÁHORSKÚ BYSTRICU

Moje hodnoty: Mojím svetom a najväčšou záľubou je pre mňa moja rodi-na. Všetko, čo spolu robíme ma napĺňa šťastím. S mojimi deťmi zažívam to, čo som nestihla alebo nemala možnosť robiť vo svojom detstve – výlety, hry, cestovanie.

Kariéra: Po štúdiu na športovom gymnáziu som sa rozhodla pre medi-cínu. Po štúdiu na Lekárskej fakulte UK som pracovala ako sekundárna lekárka na oddelení TBC a pľúcnych chorôb, kde som získala atestáciu

z interného lekárstva. Neskôr som si urobila atestáciu aj zo všeobecného lekárstva. Dnes je medicína pre mňa omnoho viac, než len živobytím. Neviem si predstaviť život bez ľudí, ktorí potrebujú pomoc. Už šiesty rok robím praktickú lekárku pre dospelých v Petržalke. Zároveň som kona-teľkou Polikliniky Šustekova s.r.o., čím som sa vlastne tak trochu stala aj podnikateľkou. Poliklinika je totiž spoločnosť dvadsiatich dvoch lekárov, ktorí si priestory zdravotníckeho zariadenia prenajali od Bratislavského samosprávneho kraja.Politika: Do politiky som vstupovala v hektickom roku 1994 po voľbách do Národnej rady. HZDS vtedy vyhralo a začalo permanentne valcovať de-mokraciu a všetky hodnoty, za ktoré sme v roku 1989 stáli na námestiach. Nie som človek, ktorý rád zostáva bokom. Za jediné správne riešenie ako dosiahnuť zmeny k lepšiemu som preto vtedy považovala vstup do aktívnej politiky. Na začiatku som bola súčasťou vtedajšej Demokratickej strany, kto-rá sa neskôr zlúčila s SDKÚ. Ciele a hodnoty oboch strán sú mi veľmi blízke a ich spojenie považujem za správny krok.Ako chcem pomôcť: Rada by som sa venovala oblasti, o ktorej viem naj-viac – teda rezortu zdravotníctva. Z mojej praxe viem, že je veľa vecí, ktoré nefungujú a pritom sa dajú zmeniť. Mojou absolútnou prioritou je pomáhať zabezpečovať dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre každého. Zároveň by som chcela prispieť aj k väčšej lojalite a súdržnosti medzi lekármi.

Medicína i práca poslanca mi umožňujú pomáhať iným

� MUDr. Iveta Plšeková pre Petržalku, Čunovo, Jarovce, Rusovce

IVETA PLŠEKOVÁ

PETRŽALKU, ČUNOVO, JAROVCE, RUSOVCE


6 ROZHOVOR

� Ako to myslíte?

To prepojenie vytvárajú ľudia. Každá mestská časť má pre obyvateľov Bratislavy funkciu, ktorá je daná historicky a vývojom. Každý Staromešťan vie, že v Starom Meste je najviac kultúry a histó-rie, je to taká hlavná tepna mesta, ktorá sa tiahne od železnice až po Dunaj. Ale na druhej strane je Staré Mesto ohraničené, nie je tu veľa možností na šport, relax, nákupy. Ak teda ľudia chcú ísť za inými aktivitami, musia do iných častí mesta. Na hrádzi v Petržalke sa bicyklujú a korčuľujú, v Sade Janka Kráľa sa prechádzajú, do Ružinova chodia ich deti za krúžkami. Tým sa vlastne vyt-vára veľmi potrebný kontakt medzi mestskými časťami, ktorý umožňuje ich ďalší rozvoj.

� Petržalka je najväčšou mestskou časťou Bratislavy. Dlho bola vnímaná ako problematická štvrť – spojená s kriminalitou, drogami, bezdomovcami. Ako je to dnes?

Ešte predtým, než sa Petržalka uchádzala o tento typ predsudkov, mali podobný chýr časti mesta pod Hlavnou stanicou, kde som vyrastal.

Dnes tieto problémy pod Hlavnou stanicou nie sú, pretože sa tam zvýšila kvalita života; a to isté sa deje aj v Petržalke. Problémy v Petržalke pochádzali z toho, že ako prvé sa tu budovali domy. Infraštruktúra bola dosť pozadu. Ale tá sa postupne dobudovala a kvalita života sa zvyšuje. A tie problémy – podľa toho, čo som mal možnosť vidieť - sa postupne sťahujú do iných častí, nielen v rámci Bratislavy, ale aj kraja. Petržalka má dnes práve naopak obrovský potenciál na rozvoj.

� V čom konkrétne?

Týka sa to podľa mňa všetkých oblastí – kultúry, bývania, športu. Ale prirodzený tlak bude smerovať k tomu, aby Petržalka rozvinula svoj po-tenciál v oblasti aktívneho oddychu a relaxu. Je to totiž miesto, kde môže športovať a oddychovať celá Bratislava v rôznych podobách – malé športoviská, fitness ale najmä aktivity v okolí hrádze. Viem si napríklad predstaviť, že by sme vedeli osvetliť jednu jej časť. Teraz hrádzu využívajú ľudia najviac od júna do septembra. Osvetlením by sme využitie hrádze mohli predĺžiť a ľudia by tam mohli bez obáv chodiť aj vo večerných hodinách.

� Keď hovoríme o relaxe, prirodzenou zónou je aj oko-lie Chorvátskeho ramena Dunaja. Máte predstavu ako ju využiť?

Táto oblasť má viacero problémov, pričom ja tam v princípe rozlišujem dve veci. Po prvé, veľa ľudí – mamičky s kočíkmi, cyklisti - má problém s bariéra-mi. Rameno pretínajú rôzne dopravné tepny a tie musíte často prekračovať za dramatických okolnos-tí. To sa musí zmeniť. Druhá vec je plánovaný nosný dopravný systém, ktorý má viesť popri ramene. Veľmi mi záleží na tom, aby tam zostala rekreačná zóna. Preto sa budem zasadzovať o to, aby dopravný systém bol do územia zasadený čo najcitlivejšie.

� Aký variant nosného systému dopravy by ste teda preferovali?

Taký, ktorý by čo najmenej zasahoval do fungo-vania Petržalky, ale aj ostatných mestských častí. Mal by ísť čo najviac pod povrchom. Ja viem, že je to otázka peňazí. Ale v dnešnej dobe je to aj otázka technológií. Ak sa vyberie tá správna,

DOKONČENIE ZO S. 1

Od župana sa čakajú riešenia


ROZHOVOR 7náklady sa dajú prudko znížiť. Navyše tam od-padajú náklady na výkup pozemkov.

� Jedným z najčastejších problémov, na ktoré sa Petr-žalčania sťažujú, je parkovanie. Môže v tomto pomôcť pripravovaný dopravný systém?

Jednoznačne. Má to však svoje „ale“. Treba vybu-dovať taký systém, aby bol pre ľudí atraktívnejší a pohodlnejší ako cestovanie vlastným autom. To znamená nájsť rýchlu a čistú alternatívu. Z mnohých strán dnes počúvame, že by sme mali využívať mestskú hromadnú dopravu. Ale veľa ľudí sa tam napríklad bojí púšťať svoje deti kvôli nedostatku čistoty a bezpečia.

� Keď hovoríme o parkovaní, najakútnejšia je situácia v Starom Meste. Aké tu vidíte riešenia?

V Starom Meste je naozaj veľmi málo miesta, preto tu má zmysel uvažovať o veľkých podzem-ných garážach. Už existujú aj projekty v rámci niektorých námestí. Preto sa určite budem pýtať aj na mestskej časti – ako je možné, že sa nerealizu-jú? Tieto veci sú síce finančne náročné, ale všetky parkovacie plochy si na seba v meste zarobia. Veľa ľudí príde do Starého Mesta len na 2-3 hodinky, pre nich by to malo zmysel. Navyše by to výrazne uľahčilo a spríjemnilo život tým, ktorí v Starom Meste bývajú.

� Aký máte názor na záchytné parkoviská mimo centra?

V tomto som dosť opatrný. Tých pokusov v histórii bolo mnoho. Pokiaľ totiž z tých záchyt-ných parkovísk neexistuje doprava, ktorá je komfortnejšia ako automobilová, tak to nebudú ľudia využívať. Nie som zástancom toho, niečo

nasilu ľuďom vnucovať. Ja by som skôr navrhoval pre ľudí prirodzené riešenia, ktoré ich nebudú hnevať a tak ich nebudú obchádzať.

� V Starom Meste býva najviac starých ľudí. Chcete sa venovať projektom pre seniorov?

Áno, podiel seniorov je tu najväčší. Preto má zmy-sel venovať sa týmto projektom do väčšej hĺbky. Aj v zmysle lekárskej starostlivosti. Považujem za rozumné, aby sa znovu oprášila idea využitia kliniky na Bezručovej ulici – teda toho, čo z nej zostalo. Malo by sa tu vytvoriť dlhodobé


8 ROZHOVOR

stredisko pre seniorov so zvýšenou lekárskou starostlivosťou. Toto miesto má výbornú polohu a je pre Staromeštanov dobre dostupné. Toto bude v spolupráci s mestskou časťou jeden z mojich vážnych cieľov. Tu sa nemôžeme dať zastaviť žiadnymi nevysporiadanými majetkovými pomer-mi, či nezmyselnými prekáračkami. Je to naša zodpovednosť voči starým ľuďom.

� Už historicky patrí Staré Mesto medzi mestské časti s najväčšou koncentráciou kultúry. Máte ambíciu nie-len ju ďalej rozvíjať, ale získať pre ňu budúcu generá-ciu. Ako to chcete urobiť?

Azda najviac mi chýba prepojenie kultúry na stredoškolskú mládež. Mojim cieľom je, aby sa k nej dostali nielen aktívni tvorcovia kultúry, ale aj tí pasívni – jej konzumenti. Tu má zmysel nielen väčšia propagácia, ale nebál by som sa ani väčšej integrácie do vyučovacieho procesu. Po stáročia

je Bratislava obrovské kultúrne centrum, v Starom Meste má kultúra tradíciu. Preto k nej treba priťahovať mladých ľudí – dávať im isté kultúrne videnie na celý život. Preto majú zmysel rozho-vory s pedagógmi a riaditeľmi stredných škôl a hľadanie možností na nenásilné začleňovanie kultúry do vyučovania.

� Mestská časť Ružinov nemá až takú dlhú históriu ako Staré Mesto. Začala sa písať prakticky až začiat-kom 60-tych rokov. Dlhé roky bola táto časť považo-vaná za najzelenšiu v Bratislave. Dnes musí bojovať proti bezohľadným developerom.

Máte pravdu, to je presne to, čo odoberá Ružinovu dušu. Bol budovaný ako mestská časť s veľkými zelenými plochami, kde sa deti hrajú a dospelí sa radi chodia prechádzať. To zahusťovanie je azda najväčším problémom, ktorý treba regulovať.

� Ako? Máte konkrétnu predstavu?

Developerské aktivity trochu zmiernila hospodár-ska kríza. Teraz má zmysel začať sa zapodievať tým, čo bude po nej. Inými slovami je potrebné stavať územný plán tak, aby po skončení hos-podárskej krízy už nikto neobmedzoval zelenú tvár Ružinova. Aby už nikto nemohol obmedzovať kvalitu života, na ktorú si tu obyvatelia za desiatky rokov zvykli.

� Chcete teda iniciovať zmenu územného plánu?

Hovorili sme o tom počas stretnutia so staros-tom Ružinova. V rámci tejto mestskej časti má zmysel uvažovať o výstavbe iba v lokalitách, ktoré sa viac využívajú na komerčné ciele. Napríklad v okolí prístavného mosta. Hoci aj to treba citlivo zvažovať, lebo je to suverénne najviac vyťažený most a časom bude potrebné vyťahovať dobudovanie ďalšieho mosta v Brat-islave.

� Tvrdíte, že je potrebné nechať Ružinovu jeho zelenú tvár. Ako by ste vedeli tieto priestory využiť?

Ružinov by sa mal rozvíjať ako miesto, v ktorom sa dá slobodne dýchať. Určite je vhodnejšie rozvíjať napríklad cyklotrasy, ako budovať veľké developerské projekty. Vychádzam pritom zo skúseností, ktoré mi potvrdili aj samotní oby-vatelia. Videl som napríklad športové ihriská, ktoré si ľudia na zelených plochách vybudova-li svojpomocne. Dokazuje to ich silnú túžbu využívať zelené plochy na šport a relax. Navyše je to kľúčové aj z hľadiska mladej generácie. Keď si má možnosť vybrať, či robiť niečo zmysluplné, napríklad športovať, alebo robiť niečo nekalé – tak si určite vyberie prvú možnosť. Ak by sme teda vedeli obyvateľov podporiť formou konk-rétneho príspevku, aby budovali na zelených plochách miesta na aktívny oddych, je to určite správna cesta pre Ružinov.


9ROZHOVOR

Bratislava plní len tie najzákladnejšie funkcie, ale ľudia očakávajú od svojho mesta oveľa viac. Žije tu veľa vzdelaných, pracovitých a sebavedomých ľudí. Majú skúsenosti zo zahraničia a od svojho mesta očakávajú viac. Mesto je istým spôsobom servis pre občanov a Bratislava v tomto smere má čo doháňať.

� Všetci si želáme, aby sa Bratislava stala moderným hlavným mestom. V ktorých oblastiach by sme mali podľa Vášho názoru začať, aby sme vývoj presmerovali žiadaným smerom?

Snáď vo všetkých. Zoberme si urbanizmus. Je veľkou chybou, ak si niekto myslí, že nové budovy majú iba nahradiť staré. To je často pretrhávanie

kolektívnej pamäti. Prerušenie miestnej a kultúr-nej identity, ktorá tiež robí ľudí obyvateľmi tohto mesta. Keď ľuďom túto identitu porušíte, akoby ste im zobrali vzťah k mestu. Toto sa v Bratisla-ve deje. Tu musíme začať. Ako príklad môžeme uviesť likvidáciu priemyselných pamiatok alebo rušenie vinohradov v Podkolibskom páse. Ten,

kto si tam postaví dom, to bude vnímať ako svoje víťazstvo, ale v konečnom dôsledku je to kolektív-na prehra. Európske mestá vynakladajú obrovské peniaze na to, aby mali vinohrady v mestách, pre-tože mestá zatraktívňujú. Majú svoje mestské vini-ce a ľudia sú na ne pyšní. My si takéto bohatstvo necháme zničiť jednotlivcami. Alebo Dunajské nábrežie. Najatraktívnejšie miesto v Bratislave, všetci by nám ho mohli závidieť, chceme znehod-notiť nejakým mediálnym komplexom.

� Je to zlyhanie samosprávy?

Územný plán je vecou samosprávy. A keď územ-ný plán takéto niečo povoľuje, je to chyba samo-správy.

� Takže treba začať skvalitnením územných plánov?

Jednoznačne a tiež zabezpečiť, aby prestali byť zneužívané. V súčasnosti tu máme obrovský priestor na korupciu. Nie je to len vina develo-perov. Developeri sú podnikatelia, ktorí chcú za-robiť peniaze a na tom nie je nič zlé. Naopak, je

to prirodzené. Pomyselnú hranicu im má postaviť samospráva, stavebné úrady. Na to musia mať ta-mojší pracovníci hlbšie znalosti aj zo stavebného práva, odhodlanie ich používať a predovšetkým, jednoznačnú podporu vedenia mesta v zastupova-ní verejného záujmu.

� Takéto prostredie umožňuje vytvárať živnú pôdu pre také kauzy, akou je napríklad PKO.

Je to tak. V prípade PKO práve tí, ktorí túto situá-ciu spôsobili, sa teraz tvária ako najväčší záchran-covia tejto kultúrnej ustanovizne. PKO určite nie je ojedinelý prípad, takýchto káuz tu máme veľa. Ak si zoberieme výstavbu v Ružinove, v okolí Jé-geho ulice, z psychologického hľadiska vysiela signál, akoby sa Ružinov potreboval blokom vy-sokých budov oddeliť od ostatného mesta, kde ostatní nie sú vítaní. Presne tak to totiž pôsobí. Samospráva si s najväčšou pravdepodobnosťou neuvedomuje, aký pocit to vytvára u obyvateľov Ružinova a Starého Mesta.

� Keby ste nežili tak dlho v zahraničí, pravdepodobne by ste nevedeli tak jednoznačne pomenovať, čo robí-me nesprávne.

Možno by som nevedel celkom konkrétne pove-dať, čo robíme inak. Vyspelé moderné mestá sa opierajú pri riešení verejných priestranstiev aj o názory iných odborníkov, nielen architektov. Má to svoju logiku, pretože problémy, ktoré riešia, majú komplexný charakter a teda aj psychologic-ký a sociologický rozmer. Mestá majú mestských psychológov, sociológov, ktorí sa tiež vyjadrujú k výstavbe a verejným priestranstvám.

� Pred časom ste vyvinuli iniciatívu zameranú na od-stránenie následkov sprejerstva a poslali ste starosto-vi Ružinova list. Podarilo sa vám niečo zmeniť?

To je ďalší príklad ľahostajnosti samosprávy k svo-jím obyvateľom. V Ružinove pomaly niet steny, ktorá by nebola postriekaná a zničená vandalmi. Nikto sa o nič nestará, poriadok neexistuje. Jedno graffiti pritiahne druhé a problém narastá. Naprí-klad aj v Prahe 6 prejavy vandalizmu odstraňuje obec. Majú tam program Stop graffiti. Keď nedo-kázala zabezpečiť poriadok, odstráni následky.

� Dostali ste už odpoveď na svoju iniciatívu?

Nie, zatiaľ som nedostal žiadnu odpoveď.

� Mladí ľudia potrebujú svoj priestor na sebarealizá-ciu. Potrebovali by aj športoviská. Ako vidíte tento problém?

Otázka športu nie je domyslená. V Ružinove máme v dezolátnom stave veľa športovísk, ktoré by nutne potrebovali rekonštrukciu. Hotové are-ály neriešime, ale uvažujeme o postavení jednej plavárne. Nič proti plavárni, ale nie je v tom lo-gika. Podporovať treba decentralizované aktivity, nechať ľudí slobodne sa rozhodovať a nie dať im iba jednu možnosť. Chceme byť moderné mesto.

Bratislava sa vracia späťTrinásť rokov pracoval v medzinárodnej advokácii. Spoznal mnohé mestá Európy a keď sa vrátil späť do Bratislavy, začal porovnávať. Kvalitu života a to, čo zahraničné mestá robia pre svojich občanov. Bratislava mu v tomto porovnaní vyšla veľmi zle. Dokonca mu pripadá, že je to jediné mesto široko- ďaleko, ktoré sa vo vývoji vracia späť. Hovorí Ivo Nesrovnal.

,,Samosprávy sú suverénne a sami

musia udávať tón, nie súkromné firmy, ktoré majú peniaze

na lepších právnikov.”


10 KANDIDÁTI

Vyrastal v Dúbravke. Tu prežil svoje študentské roky a dodnes býva v tejto mestskej časti. ,,Žijú tu moji rodičia, mám tu priateľov z detstva, spolužia-kov a ľudí, medzi ktorými sa mi dobre žije.” Vyštudovaný učiteľ a športový manažér sa od svojich osemnástich rokov venuje výchove a vzdelávaniu detí a mládeže. Ako pedagóg získaval skúsenosti na všetkých stupňoch škôl, od základných a stredných až po Univerzitu Komenského. ,,Najlepšie sa mi pracuje s deťmi v predškolskom veku, ktoré so športom len začínajú. Je to vďačná práca, malé deti sa rýchlejšie učia a pocit vďaky sa človeku dostáva okamžite.” Mnohoročné pedagogické skúsenosti ho naučili, čo od ktorej vekovej kategórie môže očakávať. Každý vek má svoje ťažké chvíle. ,,Na malé deti treba dávať pozor, aby si neublížili, teenagerom chýba motivácia k cieľavedomej činnosti, dvadsiatnikov treba naučiť správne si zadefinovať životné priority a čas.” V systéme výchovy je dôležité nielen začať s deťmi pracovať, ale treba ich viesť až do dospelosti. Človek sa učí celý život žiť v harmónii a vyrovnanosti. Je zložité objaviť kľúč ku každej vekovej kategórii? ,,Pedagóg a športový funkcionár rastie spolu so svojím okolím. Poznáme veľa

pedagogických návodov, ako s deťmi a mládežou pracovať, ale žiaden nie je univerzálny. Aby sme vychovávali človeka od detstva do dospelosti, je potreb-ný individuálny a zároveň komplexný prístup.” So svojimi zverencami, hoci sú už dávno dospelí ľudia, sa dodnes stretáva a stále si majú čo povedať. To považuje za dôležitú spätnú väzbu. Trojuholník výchovy, kde sa dieťa opiera o svojho rodiča, učiteľa a ďalšiu dôležitú osobu v rámci mimoškolských ak-tivít, považuje za základný princíp výchovy. Na svojich zverencov je prísny a zároveň tolerantný. Ak dáme dieťaťu neprimerane ťažkú úlohu, môže sa nám stať, že ju nedokáže splniť alebo stratí o činnosť záujem a to frustruje obidve strany. M. Trstenský pôsobil ako pedagóg na všetkých stupňoch vzdelávania. Dvad-saťpäť rokov sa venuje trénerskej práci s mládežou. V pozícii športového funkcionára vykonával dve volebné obdobia funkciu manažéra Slovenského lyžiarskeho zväzu. Posledných šesť rokov pracoval na pozícii vedúceho od-delenia školstva, mládeže, kultúry a športu MČ Dúbravka. V súčasnosti je riaditeľom Športového lyžiarskeho klubu JSC Dúbravka.

,,Záleží na každom dieťati, ktoré sa pedagógovi dostane do rúk.” Týmto krédom sa riadi vo svojom profesionálnom živote Milan Trstenský, učiteľ a športový manažér. Dosiahnuť a naplniť svoje predstavy o výchove a vzdelávaní detí a mládeže je silnou motiváciou, pre ktorú sa rozhodol kandidovať za poslanca Bratislavskej župy. ,,Potrebujem svoje zámery prezentovať aj v politickej rovine.”

Rastie so svojím okolím� PaedDr. Milan Trstenský pre Dúbravku, Lamač, Záhorskú Bystricu

MILAN TRSTENSKÝ

DÚBRAVKU, LAMAČ, ZÁHORSKÚ BYSTRICU

Moje hodnoty: Pochádzam z rodiny s tradičnými hodnotami a kresťan-skou výchovou. Ctím si rodinné zázemie, tradíciu a spolupatričnosť. Mám pomerne veľa záujmov, fascinuje ma história, zaujíma ma astrofyzika, baví hudba, fotografia, víno a šport. Rád spoznávam nových ľudí a kultúry.Kariéra: Mojím celoživotným pôsobiskom je právo. Vyštudoval som na Právnickej fakulte UK v Bratislave, študoval som na univerzitách v Nemec-ku, Francúzsku a USA.Po promócii som pôsobil ako interný ašpirant v Slovenskej akadémii vied. Učil som, publikoval som v právnických časopisoch, najčastejšie o ochrane životného prostredia. Po roku 1990 som sa venoval ochrane ľudských práv v

kancelárii prezidenta ČSFR Václava Havla. Po absolvovaní postgraduálneho práva vo Washingtone D.C. som začal pracovať v medzinárodnej advokácii s nemeckou kanceláriou GleissLutz. V januári 1998 som sa stal partnerom a viedol slovenskú a českú pobočku. Ťažisko mojej práce bolo poradenstvo v obchodnom práve, v medzinárodných transakciách, pri zahraničných investí-ciách a v práve Európskej Únie.Táto skúsenosť, spolu so štúdiom v USA, ma formovali najviac. Utvrdil som sa, že iba poctivou a usilovnou prácou sa dajú dosiahnuť trvalé a hodnotné výsledky. A neustále treba na sebe pracovať.Politika: Do politiky vstupujem s víziou žiť v lepšej, modernej krajine, s chuťou uplatniť moje znalosti, schopnosti a skúsenosti v prospech našej komunity. Bratislavská nová SDKÚ-DS najlepšie vystihuje moje hodnoty a priority. Je to strana s kvalitným obsahom, ktorá má stále dynamický náboj a potenciál.Ako chcem pomôcť?: Chcem začať dôrazne hájiť verejný priestor a zá-ujem. Zeleň, čistotu a bezpečnosť. Nebáť sa. Chcem zamedziť zneužívaniu stavebného práva. Aféry ako navýšenie Retra poza chrbát verejnosti sa už nesmú opakovať. Obnoviť slovenskú krajinotvorbu. Vrátiť šport do škôl a školských dvorov. Kontrole občanov musí podliehať nakladanie s verejným majetkom. Investičné zámery, predaje, súťaže musia byť dopredu zverejne-né na internete. Hokejovým a futbalovým štadiónom počnúc a opravami škôl a športovísk končiac. Podobne musia byť zverejnené zmluvy, výdavky a faktúry samo-správy. Keď neplatia pravidlá, rozkladá sa spoločnosť. Ružinovčania už nesmú byť iba pasívnymi divákmi.

Dôrazne hájiť verejný priestor � JUDr. Ivo Nesrovnal LL.M. pre Ružinov, Vrakuňu

IVO NESROVNAL RUŽINOV


11KANDIDÁTI

Moje hodnoty: Rodina, tolerancia, čestnosť, pracovitosť a zodpovednosť voči občanovi. Toto sú hodnoty, ktoré uznávam a ktoré sú mi vlastné. Aj na-priek tomu, že mi pre moje pracovné a mimopracovné aktivity veľa voľného času nezostáva, venujem ho svojej manželke a 9-ročnej dcére maximum. Rád si s nimi zalyžujem a čas od času sa s dcérou prebehneme na inline korčuliach. Kariéra: Po štúdiu na Strojníckej fakulte STU v Bratislave som pracoval ako majster, vedúci výroby a neskôr ako vedúci technológie v Strojárňach Malacky. Po roku 1998 som vystriedal viacero pozícií v SPP Servis a mo-mentálne som technickým poradcom. V roku 2006 som si rozšíril svoje vedomosti vo Výskumnom ústave zváračskom v Bratislave, kde som získal certifikát „Európsky zváračský inžinier“.Politika: Do politiky som vstupoval ako nezávislý poslanec nominovaný v jednotlivých voľbách stranami KDH, SDK a neskôr SDKÚ. V priebehu môjho pôsobenia v politike som pracoval zároveň vo viacerých komisiách. Už 15 rokov som stálym členom obecnej rady, toho času aj predsedom finančnej komisie a členom stavebnej komisie a rady školy.Nie som síce členom SDKÚ-DS, ale spolupracujem s touto stranou preto, že po celé roky mi je jej politická orientácia najbližšia, čo sa o súčasných stranách vládnej koalície povedať nedá.Ako chcem pomôcť: Podľa môjho názoru má VÚC dosť príležitostí, ako skvalitniť život všetkým občanom regiónu. Hlavným problémom Bra-

tislavského regiónu je skutočnosť, že mestá a obce pod krídlami „veľkej“ Bratislavy majú obmedzené možnosti v čerpaní finančných prostriedkov z fondov EÚ. Chcel by som hľadať spôsoby, ako tento nepriaznivý fakt čias-točne zmierniť. Taktiež by som chcel vyriešiť problém údržby a opravy ciest druhej a tretej triedy, predovšetkým zimnú údržbu, ktorá je financovaná priamo z rozpočtu VÚC.

Využime príležitosti pre lepší život

� Ing. Jozef Kordoš pre Gajary, Jakubov, Kostolište, Láb, Malacky, M. Leváre, V. Leváre, Plavecký Štvrtok, Studienku, Suchohrad, Záhorie (voj. obvod), Záhorskú Ves, Závod

JOZEF KORDOŠ MALACKY

Starosti Nového Mesta sa ma týkajú

Vyštudovaná tlmočníčka a prekladateľka vo svojom odbore nikdy nepracova-la. Napriek tomu cudzie jazyky ju vždy bavili a stále bavia. ,,Ešte ako študentka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského som dostala ponuku brigádovať vo volebnom štábe novovzniknutej koalície SDK.” Ponuku prijala a prácu v

politike už nikdy neopustila. To je dôvod, prečo sa k výkonu svojej profesie už nikdy nedostala. Po voľbách v roku 1998 získavala prvé pracovné skúsenosti ako tajomníčka v Kancelárii predsedu vlády SR. O štyri roky neskôr získala poslanecký mandát poslankyne NR SR. ,,Najskôr sme robili všetci všetko, až postupne sme sa profilovali a každý si hľadal tú oblasť, ktorá ho najviac za-ujímala. Ja som sa postupne dopracovala ku komunikácii s parlamentom a politickými stranami,” spomína na svoje začiatky. V parlamente ako členka Zahraničného výboru a Výboru NR SR pre európske záležitosti dokonale vyu-žila svoje jazykové kompetencie. ,,Kontakt s ľuďmi mám rada a cestovanie tiež. V rámci Zahraničného výboru som pracovala v parlamentnom zhromaždení NATO a tiež ako pozorovateľ v EP. Sledovali sme monitoringy tlače, cestovala som s poslancami z rôznych krajín po kandidátskych krajinách.” V súčasnosti pracuje ako asistentka poslanca NR SR. V komunálnej politike je členkou Komisie pre školstvo a vzdelávanie pri Mestskom zastupiteľstve a je tiež členka Komisie školstva pri Miestnom zastupiteľstve v Novom Meste, kde zároveň pô-sobí aj ako poslankyňa. Radosti a starosti Nového Mesta sa jej tak týkajú dvoj-násobne. Ako poslankyňa VÚC by sa tiež chcela venovať školstvu, skvalitneniu jazykového vzdelávania v školách. Veľmi skoro si uvedomila odklon od svojho pôvodného vzdelania a to ju doviedlo k rozhodnutiu doplniť si vzdelanie na Fakulte managementu UK v Bratislave. Nové poznatky jej pomohli rozšíriť si celkový rozhľad. Mnohé teoretické poznatky, s ktorými sa stretáva v škole, má už v praxi overené. ,,Dostáva sa mi tak spätná väzba, že tie postupy, ktoré som v práci používala, hoci len intuitívne, boli správne. V tom čase som ale nevedela, že majú nejaké vedecké pozadie.” Vlastnosti, ktoré najviac oceňuje pri výkone svojej práce, si formovala už v útlom detstve. Vyrastala pri koňoch, venovala sa gymnastike na koni. ,,Práca s koňmi ma naučila pokore, pri zvierati človek nemôže byť arogantný, zviera to vycíti a tiež zodpovednosti, o zviera sa treba starať. Ale naučila ma aj spolupráci, koňa nezlomíte, vytrvalosti, trpezlivosti a ochote prehodnotiť pri-ority.” Lásku ku koňom sa snaží vštepiť aj deťom. Venuje sa im v jazdeckom klube na Čiernej vode.

Vyrastala v Záhorskej Bystrici, v Starom Meste prežila študentské roky. V Novom Meste žije a vychováva svoje deti. Celú Bratislavu považuje za svoj domov. Mestská časť Nové Mesto jej však vďaka svojim prírodným krásam učarovala najviac. Železná studienka, Kuchajda či Koliba sú miesta, na ktoré nedá dopustiť, napokon ako väčšina Bratislavčanov.

� Mgr. Petra Masácová pre Nové Mesto

PETRA MASÁCOVÁ NOVÉ MESTO


12 KANDIDÁTI

Ružinov je môj domov

Po ukončení štúdia na Vysokej škole ekonomickej päť rokov pracovala vo Výskumnom ústave strojárenstva v Bratislave ako výskumno-vývojová pra-covníčka. Neskôr svoje skúsenosti zúročila vo funkcii ekonomicko-technic-kej námestníčky organizácie s celoslovenskou pôsobnosťou, kde sa venovala ochrane, zabezpečeniu opráv a stavebných rekonštrukcií chránených kultúr-nych pamiatok. Túto funkciu vykonávala pätnásť rokov. V ďalšom období ako ekonómka spracovávala predpisy a pravidlá pre potreby rozpočtových a príspevkových organizácii. ,,Zvláštnym a mimoriadnym pocitom sa pre mňa stalo získanie poslaneckého mandátu Mestského zastupiteľstva hlavného mesta Bratislavy v roku 2002. Zúčastňovať sa a niesť spoluzodpovednosť za rozhodovanie o živom dianí mesta, v ktorom žijem, je zaväzujúce.” Ako členka komisie Výstavby a životného prostredia sa vyjadrovala ku všetkým povoleniam stavebnej činnosti na území Bratislavy s rešpektovaním pravidiel ochrany životného prostredia. ,,Bola to náročná, ale užitočná a zmysluplná práca.” Zvlášť spokojná v súvislosti s touto činnosťou je, že ne-hlasovala v mestskom zastupiteľstve za predaj PKO, ktorý vníma ako jednu z pamiatok novodobej histórie Bratislavy. V roku 2005 bola zvolená za poslankyňu Bratislavského samosprávneho kraja. Pracuje v komisii Školstva, kultúry a športu, kde sa stará o problémy stredných a odborných škôl. ,,Táto práca nemôže byť odsúvaná na okraj záujmu len preto, že jej riešenie si vyža-

duje značné finančné čiastky na opravy a rekonštrukcie objektov.” Kľúč k rie-šeniu problémov v tejto oblasti vidí v správnom posudzovaní ekonomického a rozvojového pohľadu celého BSK. Napríklad predajom už nepotrebných školských zariadení, ktoré nie je možné využiť inak, napríklad pre potreby v sociálnej oblasti na zriadenie penziónov, či hospicov s komplexnou opaterou pre starších obyvateľov Ružinova alebo celej Bratislavy a tak získať potrebné finančné prostriedky. ,,Uvedomila som si, že môžem aktívne pomáhať a niesť priamu zodpoved-nosť za rozhodnutia, pod ktoré sa podpíšem a že moja práca môže ovplyvniť aj kvalitu života mojich priateľov a obyvateľov Ružinova, ktorých dôveru a hlas som získala vo voľbách v roku 2005. Nesklamať ich dôveru je preto mojou cťou a povinnosťou. Snažím sa pracovať tak, aby ľudia, ktorí mi dôve-rovali, - uverili, že moje rozhodnutia sú vedené úprimnou snahou pracovať aj v ich mene a v ich prospech.” Práca v politike ju naučila vážiť si názor partnerov, ktorý je ponúkaný ako riešenie problémov, aj keď nie je dosaho-vaný rovnakou cestou ako jej predstava.

Ružinov považuje za svoj jediný domov. ,,Mám k nemu srdečný vzťah, prežila som tu celý svoj produktívny život, od študentských čias až po súčasnosť.” Záujmy obyvateľov Ružinova vždy rešpektovala aj vo svojej poslaneckej práci v mestskom parlamente.

� Ing. Eva Mária Harvanová pre Ružinov, Vrakuňu

EVA MÁRIA HARVANOVÁ RUŽINOV

Moje hodnoty: Môj život je moja práca. Veľa cestujem, často chodím na študijné pobyty a konferencie do zahraničia. Na záľuby mi veľa času nezostá-va, no rád si zahrám tenis, futbal, veľmi rád plávam a občas si zajazdím na bicykli. Kariéra: Vždy som sa snažil meniť veci k lepšiemu a pomáhať ľuďom v mojom okolí. Už na základnej škole som vedel, že jedným z problémov

ľudí sú ich zuby. Spôsobujú veľké bolesti, neraz starosti a treba sa o ne pravidelne starať. Aj preto som sa rozhodol študovať odbor zubný tech-nik. Po strednej škole v Bratislave som pracoval ako zubný technik na po-

liklinike v Karlovej Vsi a neskôr v Nemeckej spolkovej republike. V roku 1994 som sa stal manažérom spoločnosti Bredent Group, ktorú odvtedy zastupujem. V roku 2005 som sa rozhodol rozšíriť si svoje poznatky z ve-rejnej správy na Vysokej škole ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave.Politika: O politické dianie som sa zaujímal už pred rokom 1989, vždy som sledoval politické udalosti u nás doma i v zahraničí. V SDKU-DS pôsobím od roku 2001, kde som prvé roky v politike strávil v zdravotníckej sekcii správy štátu. V roku 2002 som sa stal poslancom miestneho zastupiteľstva v Podunajských Biskupiciach a členom komisie podnikateľských činností a obchodu. V roku 2005 sa mi podarilo podať poslanecký návrh na vybudovanie Cezhra-ničného impulzného a informačného centra v Podunajských Biskupiciach. Projekt bol schválený a získali sme naň finančné prostriedky z Európskej únie. Výber strany, ktorej záujmy presadzujem nebol náhodný. Strana SDKÚ-DS ma v prvom rade zaujala svojím uceleným programom, demokratickým zmýšľa-ním a predovšetkým svojimi cieľmi a hodnotami. Takisto ako pre celú poli-tickú stranu, aj pre mňa je dôležité vybudovať občiansku spoločnosť, trhovú ekonomiku a moderný vyspelý a právny štát. Ako chcem pomôcť: Mojou prioritou bude zveľadiť a zjednodušiť život obyvateľom mestskej časti Podunajské Biskupice. Zameral by som sa nie-len na občiansku vybavenosť, ale aj na bezpečnosť a získavanie finančných prostriedkov z EÚ.

� Bc. Attila Csontos pre Podunajské Biskupice

Snažím sa meniť veci k lepšiemu

ATTILA CSONTOS PODUNAJSKÉ BISKUPICE


13KANDIDÁT

Myslíte si, že je Pavol Frešo vhodný kandidát na župana Bratislavského samosprávneho kraja? Ak áno, prečo?

Igor Adamec, herec Myslím si, že Pavol Frešo je skvelý kandidát na župana Bratislavského kraja. Neviem si predstaviť lepšieho kandidáta. Je presvedčivý a jasne a zrozumiteľne dokáže formulovať svoje názory. Všimol som si, ako komunikuje s ľuďmi. Dokáže ich nielen pozorne počúvať ale ich aj presvedčiť a získať na svoju stranu. Zaujíma sa o ich problémy a názory. Svoje myšlienky formu-luje jednoznačne a zrozumiteľne pre všetkých. Potrebujeme župana, ktorý ľuďom rozumie.

ANKETA:

Moje hodnoty: Hodnotový rebríček môjho života mám jasne stanovený. Na prvom mieste je moja rodina - manželka Zora a naše dve deti - Mária a Oskar. Snažím sa im venovať všetok svoj voľný čas. Okrem rodiny je pre mňa dôleži-tá sloboda a to vo všetkých sférach života. Veľmi dobre si pamätám obmedzovanie ekonomických, občianskych, ale aj osobných slobôd, ktoré v na-šej spoločnosti trvalo desiatky rokov. Zanedlho si pripomenieme 20. výročie Novembra `89 a ja som presvedčený, že o slobodu musíme aj dnes, rovnako ako vtedy, zabojovať. Ako politik sa o to usilujem každým dňom. Kariéra: Moja profesia bola daná už od útleho detstva, keď som sledoval mamu pri práci s tzv. programátorskou kalkulačkou. Veľmi rýchlo som sa od nej učil a možno aj to rozhodlo o mojom bu-

dúcom štúdiu. Po skončení gymnázia Novohrad-ská v Bratislave, som začal študovať na Slovenskej technickej univerzite, odbor elektronické počíta-če. Tu som mal prvý kontakt s tým, čomu dnes hovoríme osobný počítač. Po roku som prestúpil na odbor automatické riadiace systémy. Vzdela-nie som si potom rozšíril na Fakulte podnikového manažmentu na Ekonomickej univerzite. Po revo-lúcii som sa živil školením ľudí pri práci s počítač-mi. Neskôr som si založil firmu, ktorá sa zaobera-la tvorbou informačných systémov.Politika: Chcel som zmeniť veci okolo seba k lepšiemu, preto som sa rozhodol vstúpiť do po-litiky. A prečo práve SDKÚ-DS? Hlavnú úlohu pri rozhodovaní zohrávali dve veci. Sloboda, kto-rú uznávam ako jednu z najdôležitejších hodnôt a potreba ekonomických reforiem. V roku 2006

som sa stal poslancom Národnej rady SR za SDKÚ-DS. Ako chcem pomôcť: Nechcem byť župa-nom, ktorý sedí v kancelárii, izolovaný od ľudí. Navštívil som osobne všetkých 90 obcí v rámci Bratislavského samosprávneho kraja a poznám ich problémy. Chcem byť aktívny župan a chcem problémy obyvateľov kraja riešiť v čase, kedy vznikajú. Zároveň chcem byť župan, ktorého partnerom budú samotní obyvatelia Bratislav-ského kraja. Len tak sa nám podarí vrátiť zmysel a dôveru ľudí k samosprávnemu kraju a o to sa budem snažiť.

� Pavol Frešo, kandidát na predsedu Bratislavského samosprávneho kraja

Problémy riešiť v čase ich vzniku


14 ROZHOVOR

Vo vzťahu sú dôležité dve veci: porozumenie a vášeňMoja rodina je pre mňa mimoriadne dôležitá, je to môj oporný bod. Rodina pre mňa pred-stavuje stretnutie generácií. Tej, ktorá žila pred nami, súčasnej generácie a generácie detí, ktoré nasledujú po nás. A to je veľmi silné puto. Je veľmi dôležité, aby sme našim deťom umožnili čerpať zo skúseností predošlých generácií, aby sme tým, čo prídu po nás, odovzdali naše skúse-nosti. Rovnako dôležité je dať našim deťom mož-nosť, aby mohli rozvíjať svoj prirodzený talent, aby si mohli ohmatať svet vlastnými rukami a dozrieť v plnohodnotné osobnosti. V tomto sa s manželkou Zorou úplne zhodujeme. Je klinická psychologička, prednáša staré techniky liečby – šamanizmus. Je to dnes veľmi sprofanované slovo, ale nejde o žiadny lacný bulvár. Učí na ve-deckom základe o tom, ako sa robila psychológia pred 10 - 20 000 rokmi. Vo vzťahu sú podľa mňa dôležité dve veci: porozu-menie a vášeň. Teda nielen racio, ale aj srdce a cit. V tomto máme s manželkou dlhú prax. Poznáme sa 22 rokov a vždy sme mali veľmi otvorený a blíz-ky vzťah. A práve tá naša blízkosť nám ukazuje, ako prechádzať cez rôzne životné zákruty. Aj pre-to svoju ženu veľmi milujem.

Dôležité je pre mňa to, s akými vecami sa na mňa ľudia obracajú Môžem s pokojným srdcom povedať, že vo svojej súčasnej práci som sa našiel. Práca politika je o

tom, že zastupujem svojich voličov a presne to je blízke môjmu naturelu. Mám rád komunikáciu s ľuďmi, rád počúvam ich názory a hľadám pre nich riešenia. To mi je naozaj blízke. Môžem v tom uplatniť nielen moje technické, ale aj ekonomické a psychologické vzdelanie.

Ale nie je to len o vzdelanostnej podpore. V mojej práci sú dôležité dve vlastnosti. V prvom rade je to silná vôľa a v tom druhom schopnosť porozumieť ľuďom. Dokonca by som sa nebál povedať, že je po-trebné mať ľudí rád. Každý človek potrebuje mať vo svojej práci úspech. Úspešnosť tej mojej sa dá

MOJICH 5 NAJ...

Pavol Frešo o tom, čo má v živote rád


15ROZHOVOR

zmerať najlepšie voľbami. Ale to je beh na dlhé tra-te. Preto pomocným meradlom úspechu je pre mňa to, s akými vecami sa na mňa ľudia obracajú. Keď vidím, že spektrum tých, ktorí mne alebo ľuďom z môjho tímu dôverujú, je stále väčšie, považujem to za úspech. Jednoducho, je to pre mňa pozitív-na spätná väzba. Preto, pokým budem mať dôveru ľudí, ktorá bude podložená výsledkami vo voľbách, nevidím dôvod nepokračovať v mojej práci ďalej.

Len naozaj úprimný človek môže mať veľa skutočných priateľovRozumiem si so širokou škálou ľudí. Myslím, že je to dané tým, že ma zaujíma, ako ľudia rozmýšľajú, čo ich trápi a som k nim veľmi úprimný. Keď nie-čomu nerozumiem alebo to neviem vyriešiť, tak to bez obáv poviem. Úprimnosť a otvorenosť často preváži aj odlišné názory. A nielen to. Len úprim-ný človek môže mať veľa priateľov, o ktorých sa môže oprieť aj v čase problémov či krízy. Mám priateľov, s ktorými robím politickú prácu, priateľov, s ktorými chodím dvíhať činky, ale aj ta-kých, s ktorými rád fotografujem či rozprávam sa o výchove našich detí. Priateľstvo je podľa mňa o tom, že musí existovať istá časť spoločných hodnôt, názorov a vôľa spo-ločne ich zdieľať. Keď je tých dotykových plôch málo, sú priateľské vzťahy menej hlboké. V pria-teľstve hrá veľmi dôležitú rolu aj to, koľko času ste ochotný s priateľom stráviť, koľko energie ste mu ochotný venovať - najmä vtedy, keď vás potrebuje. Vtedy je dôležité, či mu venujete svoj čas a do akej hĺbky sa viete ponoriť do jeho problému.

Mojím najväčším hobby je kontakt s ľuďmiMoja práca sa prekrýva aj s mojím najväčším hob-by. A tým je kontakt s ľuďmi. Ale keď hovoríme o takých klasických koníčkoch – je to fotografovanie a cvičenie. A je tu ešte jedno hobby, ktoré mi zo-stalo z mojej predchádzajúcej práce. Celkom sluš-ne rozumiem informačným a telekomunikačným technológiám, stále sledujem nové trendy a rád si s priateľmi vymieňam názory v tejto oblasti. Čo sa týka fotografií – je to viac o tom, že ich mám rád ako o tom, že ich rád robím. Mám rád najmä

reportážne fotografie, dajú mi viac ako akékoľvek video. Mám rád fotografie, ktoré majú svoj príbeh, sú emotívne silné, vtiahnu človeka do príbehu, kto-rý rozprávajú. Paradoxné je, že keď sa stretávam s ľuďmi, mám menšiu potrebu fotografovať. Možno preto, že ten príbeh z fotografií, príbeh s ľuďmi a o ľuďoch preží-vam naživo. Vo fotografovaní nemám žiadne veľké ambície. Nechcem získať žiadnu prestížnu cenu, povedzme za seriál reportážnych fotografií, je to iba moje potešenie. Rád sa stretávam s ľuďmi, ktorí sa fotografii rozumejú a radi sa o nej rozprávajú.

Aj tá najdlhšia cesta sa začína prvým krokomNikdy som nemal jeden veľký vzor – úspešného a všeobecne uznávaného človeka. Ale vo svojom ži-vote som stretol viacero ľudí, ktorí ovplyvnili moje životné názory a upútal ma ich prístup k veciam. Spomeniem aspoň niektorých z nich – bez toho, že by som chcel tých ďalších marginalizovať.

Dvoch z nich som stretol ešte ako tínedžer. Prvý bol človek, ktorý ma od mojich 14-tich rokov učil karate. Bol to politik, filozof, publicista Fero Še-bej. Jeho názory sú pre mňa dodnes veľmi inšpi-rujúce – aj keď s niektorými nemusím súhlasiť. Druhým veľkým mužom môjho života bol môj učiteľ matematiky na základnej škole. Práve on vo mne vypestoval úctu k univerzitnému vzdelaniu - prirodzene matematického zamerania. Ďalší dvaja ma ovplyvnili už v mojom zrelšom veku. Môj uči-teľ psychológie - bol Angličan – a podarilo sa mu vypestovať vo mne obrovský rešpekt k príbehom ostatných ľudí. Posledný z ľudí, ktorých chcem menovať, už žiaľ, nežije. Ale Jano Langoš pre mňa vždy zostane človekom, ktorý vedel a mal vôľu ro-biť poctivú politiku.A práve s touto vôľou súvisia aj dva citáty, ktoré ma sprevádzajú životom. Prvý hovorí, že aj tá naj-dlhšia cesta sa začína prvým krokom. A ten druhý, že pre toho, kto má prejsť 100 míľ pešo, je 90 míľ polovica cesty. Obom tvrdeniam verím a snažím sa nimi aj riadiť.


16 TRANSPARENTNOSŤ

Občania v rozhovoroch celkom spontánne hovoria o arogancii developerov, o chaose pri výstavbe. Ľudia majú právom pocit, že peniaze vládnu nad všetkým ostatným. Pre kvalitu života to nie je dobrý predpo-klad.Príkladom arogancie a nezáujmu krajskej samosprávy o občana je Pezinská skládka, pri ktorej sa predseda BSK ani raz nepostavil za Pezinčanov - staviteľom do cesty. Pani vicežupanka Flašíková sa Pezinčanov za-stala v čase eurovolieb, dva roky mlčania ju však ako podpredsedníčku strany, ktorej predstavitelia skládku budovali, robia spoluvinnou. V mestských častiach vy-rastajú kancelárske budovy s garážami len pre nájom-cov, súbory bytových domov rastú tam, kde už aj tak doprava kolabuje. „Kto to mohol povoliť?“ – tak znie oprávnená otázka. Mnohým obciam zasiahnutým no-vou výstavbou, chýbajú nielen kvalitné a priepustné cesty, ale dokonca aj funkčná kanalizácia. Využijeme každú príležitosť na vstup župy do posu-dzovania vplyvov na životné prostredie a do stavebné-ho konania tak, aby sme zabránili ďalším škodám a zhoršeniu kvality života. V rámci toho okamžite zru-šíme všetky iniciatívy súčasného vedenia župy, ktoré

ku takýmto škodám prispievajú (ako výstavba mega-garáže pri Modrom kostolíku).Pri investíciách na pozemkoch alebo za peniaze župy budeme trvať na architektonických súťažiach a aj na tom, aby investori zrealizovali aj nákladovo adekvátny neziskový, spoločensky prospešný projekt (detské ih-risko, výsadba zelene...)Chceme byť iniciátorom silného tlaku na takú zmenu legislatívy, ktorou sa Slovensko priblíži krajinám ako napr. Holandsko. Pri rozhodovaní o výstavbe alebo búraní sa posilní význam verejného záujmu, význam zachovania rázu výstavby aj rázu krajiny, investori budú zaviazaní k spoločensky prospešným sprievod-ným investíciám, vytvorí sa stavebná polícia a radi-kálne a bez výnimiek sa postaví k riešeniu čiernych stavieb. V megaprojektoch celonárodného významu, ako je multifunkčná hala, môžeme byť partnerom štátu a súkromného sektora, ale nebudeme ich iniciovať a budovať na úkor ciest, domovov pre seniorov, či špor-tovísk pre mládež aj dospelých.Pomôžeme mestským častiam a obciam, ktoré zápa-sia s problémami kanalizácie.

V otázke vodného hospodárstva budeme iniciovať štúdiu s ohľadom na najnovšie poznatky vedcov a skúsenosti samospráv pri ich využívaní. Cieľom bude zabrániť vysušovaniu územia kraja a znížiť náklady na odvodňovanie.Subjektom, ktoré môžu byť prijímateľmi pomoci z eurofondov v oblasti regionálneho rozvoja, ponúkne-me odbornú pomoc.

Bratislavský kraj musí byť v kvalite vzdelania na špici, nie na chvoste!Odkedy sa Slovensko stalo súčasťou medzinárodných meraní výsledkov vzdelávania, padol mýtus o vysokej úrovni slovenských škôl oproti zahraničiu. Opakova-né merania potvrdzujú, že veľmi falošná je aj pred-stava o tom, že nároky a úroveň škôl v Bratislavskom kraji sú vyššie oproti iným krajom Slovenska. Pravda je presne opačná: študenti z Bratislavského regiónu dosahujú slabšie výsledky, ako ich rovesníci z výcho-du! Pritom vzdelanostná úroveň generácie rodičov, ako aj ponuka rozvojových aktivít sú výrazne vyššie. BSK sa tvári, ako keby kvalitu vzdelávania nemohol ovplyvniť, a ani sa týmto problémom nezaoberá. Pri-tom ide o nášľapnú mínu pod obrazom úspešného európskeho regiónu, budovaného na znalostiach a inováciách. Hlavnú príčinu zaostávania nášho regió-nu v úrovni vzdelávania vidíme v nízkej atraktívnosti učiteľského povolania v porovnaní s inými pracovný-mi príležitosťami v regióne.

V prvom rade sa budeme snažiť prilákať do škôl a udržať v nich tých najlepších dobrých učiteľov. Vytvo-ríme motivačný fond na zlepšenie odmeňovania uči-teľov v BSK. Základom budú prostriedky z rozpoč-tu kraja, budeme sa uchádzať o zdroje od všetkých, komu na úrovni vzdelávania v našom kraji záleží. Učiteľské talenty budeme vyberať a motivovať už na vysokých školách. Podporíme zahraničné stáže peda-gogických pracovníkov.

Podporíme aktivity na združovanie sa a vzdeláva-nie moderne mysliacich učiteľov. V čo najvyššej možnej miere prenesieme manažérske kompeten-cie na riaditeľov škôl, a to aj v oblasti odmeňovania zo zdrojov motivačného fondu. Súčasne však bude zlepšovanie vzdelávacích výsledkov školy význam-ným kritériom pri rozhodovaní o všetkých typoch financovania škôl, ktoré sú v kompetencii BSK (najmä dotácie, príspevky z motivačného fondu...). Budeme využívať všetky možnosti na odbornú účasť a pomoc pri tvorbe školských vzdelávacích programov a na motiváciu škôl k tvorivým a mo-derným metódam vyučovania.Budeme iniciovať úzku spoluprácu stredných škôl s vysokými školami, výskumnými inštitúciami, od-borníkmi z praxe – aby sa využil potenciál kraja na zvýšenie úrovne vzdelávania. Riaditeľov i zá-stupcov učiteľov budeme počúvať ako partnerov, ktorí najlepšie poznajú problémy a ich príčiny. Na zvyšovanie kvality stredoškolského vzdelávania sa budeme uchádzať o fondy EÚ, určené pre Brati-slavský kraj, ktoré sa zatiaľ čerpajú bez účasti kraja a na samoúčelné ciele.

Nech už vládne rozum, nie peniazeVoľby do zastupiteľstva vyššieho územného celku, Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) sú príležitosťou nielen na obzretie sa dozadu, ale najmä na zamyslenie sa nad budúcnosťou.

Lucia Žitňanská,predsedníčka Regionálneho zväzu SDKÚ-DSv Bratislavskom kraji


Modré správy z Bratislavy 09-06

Documents

Transcript of Modré správy z Bratislavy 09-06