� Keď ste začínali svoje cesty po Bra-tislavskom samosprávnom kraji, iste ste mali predstavu o živote a problé-moch ľudí tohto kraja. Do akej miery sa zhodovala s realitou, bol to ostrý kontrast?

Celý svoj život som prežil v tomto kraji. Aj ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky som veľa chodil a aj stále chodím medzi ľudí, takže som poznal, ako žijú, aké majú problémy a aké sú ich priority. Ale môžem povedať, že až po pre-jdení všetkých miest a obcí som zís-kal hlbokú znalosť o problémoch, ktorými sa zaoberajú doslova na prahoch svojich domovov. Zásadný rozdiel bol v tom, že nikdy predtým som nechodil od dverí k dverám a nepýtal sa na ich problémy a staros-ti. Bola to pre mňa nesmierne cen-ná skúsenosť a rozhodol som sa, že keď budem mať pripravený volebný program, všetky návštevy si so svoji-mi kolegami opäť zopakujem.

Príbeh županovho tankodromu

SDKÚ-DS: Smutné je, ak sa činnosť župy zredukuje len na úradovanie a vydávanie povolení

V Y D ÁVA S D K Ú - D S / 2009 / W W W. S D K U O N L I N E . S K

Z OBSAHU

SAMOSPRÁVA

Prečo sú VÚC potrebnéProblémom súčasnosti je nedostatoč-ný vplyv samosprávnych krajov a ich nezmyselné hranice. Za to nech si spytujú svedomie tí, ktorí zbrojili proti obnove hraníc prirodzených regiónov a ktorí sa im báli dať viac právomocí. Regióny však majú starostí oveľa viac.

VIAC NA S. 3

PROBLÉMY KRAJA

Ako to vidia ženyIveta Plšeková a Irena Kyrinovičová už majú skúsenosti z politiky. Dokážu ich použiť aj na problémy svojej pro-fesie. Je zrejmé, že vedia, ako na to a ponúkajú racionálne pohľady. Jedna sa venuje zdravotníctvu, druhá pa-miatkam, turizmu a relaxu a obe majú čo povedať.

VIAC NA S. 7

Nevedno, či autorka piesne „Spomaľ, máš privysokú rýchlosť...“ niekedy cestovala autom z Borského Miku-láša do Malaciek. Pred obcou Stu-dienka je hranica medzi Trnavským a Bratislavským samosprávnym kra-jom. Hranica bola ešte donedávna

neprehliadnuteľná. Kto nezbadal značky spomaľujúce jazdu, pocítil jamy, ktoré „pri dobrej vôli“ mohli trhať nápravy nielan na ľahučkých osobných autách. Zhruba kilomet-rový úsek cesty nazývali už nielen miestni ako Bajanov tankodrom.

Možno nie každý vie, že priezvisko Bajan patrí bratislavskému županovi. Ak niekto nevedel, čo je tankodrom, dozvedel sa priamo na mieste.Miesto sa stalo priam pozorúhodnou ukážkou úradníckej logiky. Ak je ces-

DEŇ S KANDIDÁTOM

Program pre župu vychádza z dobrého poznania miest a obcí...

VIAC NA S. 10-11

SLOVENSKÝ TUNEL...Budovu pre STV a rozhlas budeme splácať až do hrobu

VIAC NA S. 15 ŠK

AN

DÁ

LY N

A

PER

IFÉR

II

VIA

C N

A S

. 12

POKRAČOVANIE NA S. 4,5 a 6

� Pavol Freso pozná bratislavský región naozaj dôverne

Chodil som po kraji...

Keby som bol poslancom VÚC...Privítal by som, keby sa z dobre utajeného úradu Bratislavského samosprávneho kraja stalo miesto, kde ľudia od Malaciek, Pezinka, Senca a Bratislavy nájdu pomoc na riešenie svojich problémov.

Roman Holeš

Predseda Miestneho zväzu SDKÚ-DS

v Karlovej vsi

POKRAČOVANIE NA S. 2

2 AKTUALITY 3SAMOSPRÁVA

ta rozbitá - čo sa asi stáva celkom bežne všade vo svete - treba ju opraviť. Na úrade Bratislavského sa-mosprávneho kraja vymysleli lacnejší variant. Popri ceste postavili les značiek, ktoré prikazovali zníženie rýchlosti postupne až na 30 kilometrov za hodinu. Je to lacnejšie, pohodlnejšie....

Uhol úradníckeho pohľadu sa mení s blížicimi sa voľbami. Presnejšie, úradníci dostávajú od zvole-ného politika iné zadania. Občas sa stane, že sú užitočné a efektné zároveň. Tak sa zmenil Bajanov tankodrom na príjemnú cestu, síce bez prívlastku, ale aj bez rizika poškodenia vozidla.Občan by mal jasať a na adresu župana posielať zbožňujúce pohľady. Opravil cestu, ktorá roky znepríjemňovala život. Občan je často nevďačný a myslí si, že župan mohol konať už dávno. Aj cesty sú dvojsečné. Môžu fungovať ako dôvod znovuzvo-lenia, ale aj ako dôvod neznovuzvolenia.

Ak je v niečom problém, tak to je nedostatočný vplyv samosprávnych krajov a ich nezmyselné hranice. Za to nech si spytujú svedomie tí, ktorí brojili proti obnove hraníc prirodzených regiónov a ktorí sa im báli dať viac právomocí.Som presvedčený, že samosprávne orgány na úrovni vyšších územných celkov majú svoje opodstatnenie najmenej do obdobia, kým sa na Slovensku neuskutoční municipalizácia (zlučova-nie obcí) a nové municipality nepreberú úlohy vyšších územných celkov, ako aj ďalšie úlohy, kto-ré ostali v rukách štátnej správy. Vtedy príde čas na zváženie ich existencie.

AKO DOTERAZ VÚC FUNGOVALIV súlade s „kompetenčným zákonom“ vyššie územné celky plnia zverené úlohy v 19 oblas-tiach, pričom najviac svojich výdavkov smerovali do vzdelávania, sociálnych vecí, správy, údržby a výstavby pozemných komunikácií, kultúry. V roku 2008 hospodárili s viac ako s 1,0 mld. Iba na margo, pre tých, čo kritizujú zbytočné administra-tívne výdavky, podiel výdavkov na zabezpečenie činnosti úradov predstavuje cca 8,0 % pričom sa jedná o financovanie nielen osobných výdav-

kov, ale aj projektov súvisiacich s regionálnym rozvojom, splátky istiny a ostatné úlohy spojené s činnosťou úradov samosprávnych krajov, výkon volieb do orgánov samosprávnych krajov a rôzne druhy kapitálových výdavkov.Som presvedčený, že ak by štát naďalej vlastnil

majetky, ktoré prevzali vyššie územné celky, tak by sa nezačali mnohé modernizačné programy. Je zrejmé, že v prvých dvoch volebných obdobiach museli riešiť mnoho problémov súvisiacich s ob-novením ich existencie, musia „bojovať“ aj o svoje práva s centrálnou vládou a nie vždy sa to podarí. Príkladom je minimálny vplyv samosprávnych kra-jov na rozhodovanie o užití zdrojov zo štrukturál-nych fondov. Netreba tiež zabúdať, že prvé voleb-né obdobie (2001-2005) preberali kompetencie a boli financované dotáciami zo štátneho rozpočtu. Napriek tomu je postupne možné vidieť pozitívne výsledky. Či už v oblasti pozemných komunikácií, školstve, vytváraní podmienok pre rozvoj, v rozvoji partnerstiev so súkromným sektorom,......

Prečo sú VÚC potrebnéPríbeh županovho tankodromu

Postoj na nezaplatenie

,,Presne toľko rokov učím na tej istej škole v Karlo-vej Vsi. Je to spojená základná škola a osemročné gymnázium. Posledných päť rokov pracujem vo funkcii zástupkyne riaditeľa pre prvý stupeň.”Nedostatok peňazí v školstve je známy fakt. ,,O tom, že v školstve nie sú financie, sa mi zdá už

aj zbytočné hovoriť. Nie sú, to je fakt, od ktorého sa odvíjajú ďalšie veci. Je to však problém, s ktorým len tak ľahko nepohneme. Ale sú tu aj iné veci, ktoré nám robia starosti a nesúvisia s peniazmi. Je to napríklad neochota kompetentných prijať spätnú väzbu od učiteľov a riaditeľov škôl, teda podnety z praxe. To by podľa mňa nemal byť až taký zásadný problém. Je to skôr otázka vôle a chcenia.” Veľa sa v poslednom čase hovorilo o reforme školstva. Podľa mnohých učiteľov nebola dôsledne pripravená. ,,Občas mám pocit, akoby prebehla len na papieri. Všetko sme si museli robiť sami, často na poslednú chvíľu. Dodnes nám chýbajú niektoré učebnice. Robilo sa narýchlo, do dvoch týždňov sme museli byť pružní. Mám pocit, že celá refor-ma je skôr formálna. Pomoc učitelia nedostali. ”

Šanca len pre päť percentProblémom je aj znižovanie počtu osemročných gymnázií. ,,Situácia v našej škole ma ťaží. My sme základná škola a osemročné gymnázium ako spojená škola. V rámci nového školského zákona akoby sme smerovali k likvidácii osemročných gymnázií.” Podľa zákona len päť percent popu-lácie má právo sa vzdelávať na tomto type škôl. ,,Odôvodňuje sa to tým, že osemročné gymnáziá odoberajú základným školám žiakov. Výsledky slovenských detí v medzinárodných meraniach sú na spodnejších priečkach a jedným z vysvetlení je, že šikovnejšie deti odídu do gymnázií a me-nej talentované deti ostanú v základných školých.”

Nedá sa to tak zovšeobecniť, že päť percent detí dostane šancu a ostané nie. Prečo by sme nemohli poskytnúť vyššie vzdelanie talentovaným deťom, keď na to majú? Akú šancu dostanú ostatné rovna-ko talentované deti? Obdobie normalizácie bolo charakteristické uniformitou aj vo vzdelávaní. Je obrovská škoda plytvať potenciálom detí. ,,Ten je obrovský. Deti sú schopné absorbovať obrovské množstvo vedomostí a my ich tlačíme smerom dolu. Niekedy deti dostávajú veľa často nepotreb-ných informácií, istá redukcia je potrebná. Hlavne na stredných školách. Memorovanie často nep-otrebných faktov deti v konečnom dôsledku len zaťažuje. Ale nemám teraz na mysli toto memoro-vanie. Keď porovnám vyučovanie na prvom stup-ni, učivo išlo rapíne dolu a pritom viem, že deti to krásne zvládali. Jednoznačne ideme smerom dolu.” Základná škola a osemročné gymnázium na Tilgnerovej ulici v Karlovej Vsi patria medzi školy, o ktoré je veľký záujem zo strany rodičov. ,,Nemôžeme každý rok prijať všetkých žiakov. Minulý rok sme do prvého ročníka nemohli prijať takmer jednu celú triedu z priestorových dôvodov. Záujem je, a to nás teší.” Vybudovať dobrú povesť škole, za tým je nesmierne veľa práce zo strany pracovníkov školy aj rodičov žiakov, ktorí ju ner-az finančne podporovali. Dobrá škola sa dobrou nestane sama od seba. Gymnázium patrí medzi dvadsať najlepších na Slovensku. ,,Naši maturanti dosiahli v rámci Bratislavského kraja najlepšie výsledky v matematike.

Dana Kamenická

DOKONČENIE ZO S. 1 Existencia a prínos vyšších územných celkov býva občas spochybňovaný a to nielen obyvateľmi, ale aj politikmi. Občania vychádzajú zo svojho pragmatického pohľadu a pretože úlohou samosprávy na úrovni vyšších územných celkov by nemalo byť riešenie ich bežných problémov, je možné ich skepsu z časti chápať. Horšie je to v prípade politikov, kde by človek očakával určité vedomie súvislostí.

Janka Sekáčová: Do školy sa teším každý deň a profesiu učiteľky by som nevymenila za žiadnu inú. A trvá to už sedemnásť rokov.

Keby som bol poslancom…...sústredil by som sa na niekoľko problémov.

Doprava v Podunajských Biskupiciach a okolí:Najväčšou záťažou pre mestskú časť je doprava, predovšetkým počas rannej a poobedňajšej špičky, keď ľudia z okolitých obcí prichádzajú za prácou do Bratislavy a odchádzajú späť domov. Ako riešenie budem presadzovať vybudovanie rýchlostnej cesty R 7 (Variant A), čo zabezpečí dva vstupy do Bratis-lavy a odľahčí nielen našu mestskú časť, ale pomôže plynulosti dopravy v celom meste.

Vybudovanie a rozšírenie kamerového systému v Podunajských Biskupiciach:Druhý bratislavský obvod patrí počtom registro-vaných spáchaných trestných činov a počtom ak-tívnych užívateľov drog k najhorším na Slovensku. V našej mestskej časti sa kriminalita drogovo závis-lých prejavuje v čoraz väčšej miere. Pri prevencii je však základným problémom v našej mestskej časti poddimenzovanosť policajtov na obvodnom

oddelení policajného zboru a iba jeden okrskár mestskej polície. Významným faktorom, ktorý pô-sobí pri umiestnení kamier je ich preventívny účinok. Dobudovanie športovísk a futbalového štadiónu:

Naša mestská časť ako jediná v Bratislave nemá futbalový štadión, kde by mohla naša mládež aktivne športovať a reprezentovať. Riešenia hľadáme spolu s futbalovým klubom FC Podunajské Biskupice.

Cezhraničné impulzné a informačné cen-trum: V minulom volebnom období sa mi podarilo podať poslanecký návrh na vybudovanie Cezhraničného impulzného a informačného centra v Podunajských Biskupiciach. Projekt bol schválený a získali sme naň finančné prostriedky z EÚ. Mojím cieľom je i naďalej podávať projekty a získavať finančné prostriedky z EÚ v prospech rozvoja našej obce.

Parkovanie motorových vozidiel:V poslednom období sa v mestskej časti postavilo veľa bytov, avšak bez adekvátneho počtu parko-vacích miest, čo sa ukázalo ako veľký problém. Riešenie je jediné – výstavba podzemných garáží, o ktorú sa budem zasadzovať.

Attila Csontos

POKRAČOVANIE NA S. 7

Skutočnosť, že s opravou ces-ty začali krátko pred voľbami nevyzerá ako náhoda

Attila Csontos

Jana

Sek

áčov

á

5ROZHOVOR4 ROZHOVOR

� Možno tomu rozumieť tak, že chcete s primátormi a starostami viesť diskusiu o konečnej podobe progra-mu?

Samozrejme, že sa pokúsime o čo najhlbšiu diskusiu. Chcem si byť istý, že program, ktorý pripravíme, bude zrozumiteľný pre všetkých, koho sa bude týkať. Zvolíme takú formu komu-nikácie, aby sa čo najviac vplyvných ľudí v rámci obce, teda nielen samotní primátori a starostovia, mohli k nemu vyjadriť. Môj cieľ je jednoznačný – chcem, aby ľudia v programe videli jasný náčrt toho, ako chceme postupovať pri riešení problé-mov. A to nielen z krátkodobého, ale aj z dl-hodobého hľadiska. Z krátkodobého pohľadu je potrebné riešiť problémy, ktoré ľuďom uľahčia život hneď, patria sem napríklad opravy ciest. Riešenie problémov zo strategického hľadiska sa bude prelínať viacerými volebnými obdobiami, budú to dlhodobé projekty. Ako by sme sa poz-erali na problém očami našich detí.

� Čo bolo pre vás po skončení týchto ciest najväčším prekvapením?

Pochopil som, prečo je o župné voľby taký malý záujem zo strany voličov. Veľakrát som počul hlasy

o zbytočnosti župy, čo ma ako demokrata veľmi mrzí. Uvedomil som si, že vrátiť dôveru župe bude jedným z hlavných bodov môjho volebného programu. Župa sa v súčasnosti nespráva ako volený orgán, ale ako úrad uzatvorený do seba. Nerieši nič nad rámec svojej zákonnej povinnosti a aj to, čo je v rámci jej zákonnej povinnosti, rieši spôsobom absolútne nedostatočným.

� A v pozitívnom význame?

Viac som si uvedomil, že BSK má z hľadiska víkendovej rekreácie obrovské možnosti. Cykli-stické trasy, turistické chodníky, v lete kúpanie, v zime lyžovanie. Ponúka množstvo atrakcií využiteľných po celý rok. Bola by to pre mňa veľká výzva, keby som mohol povzbudiť domáci turistický ruch. Aby Bratislavu a niektoré známe turistické centrá nenavštevovali len zahraniční turisti, ale aby sa Bratislavský kraj stal miestom oddychu a relaxu aj pre samotných obyvateľov kraja. Mnohé rekreačné oblasti sa už v minulosti tešili veľkému záujmu turistov, napríklad Zocho-va chata alebo obľúbené Slnečné jazerá v Senci. Zaslúžia si prinavrátiť im zašlú slávu.

� Naladili sme sa tak príjemne, dovolenkovo. Kam by ste v rámci BSK zobrali svoju rodinu na dovolenku?

Nebol by to jednoduchý výber, lebo možností na relax a prírodných krás, ktoré si zaslúžia pozornosť, je tu viac. Už spomínané senecké jaz-erá sú ideálnym miestom na dovolenku. Budujú sa tam nové rekreačné zariadenia, atrakcie, cyk-lotrasy, čo je veľmi atraktívne z hľadiska rozvoja cestovného ruchu. S rodinou často navštevujeme mikroregión Červený kameň, stalo sa to už našou tradíciou. Čas trávime nielen na samotnom hrade a v jeho bezprostrednom okolí, ale aj v ne- ďalekých obciach, na Píle, v Papierničke. Ale novým miestom, kde by som sa rád pozrel možno už toto leto, je časť Záhoria ležiaca pod Malými Karpatmi – oblasť v okolí Kuchyne. Tieto mies-ta majú obrovský rekreačný potenciál a bola by veľká škoda nevyužiť ho.

� Viete odhadnúť, koľko ste precestovali kilometrov?

Som si istý, že to budú tisíce kilometrov.

� Hovoríte o tisíckach kilometrov. Začali ste vo febru-ári, skončili v júni. To znamená, že cestovanie v Brati-slavskom kraji poznáte veľmi dôverne. Užili ste si aj kritické zimné cesty, v dopravnej špičke aj mimo nej. V akom sú stave?

Vo veľmi zlom. Hlavne keď ich porovnáme s cestami v Trnavskej župe. Alebo s Rakúskom

a Maďarskom, keďže s nimi susedíme. Naše sú najhoršie. Je nemysliteľné, aby naši vodiči jazdili po takýchto nekvalitných cestách.

� Kultúra cestovania v Rakúsku je celkovo iná v po-rovnaní s našou. Po všetkých stránkach. Ale prečo je o krok ďalej Trnavský kraj?

Ja vidím problém v dvoch rovinách. Prvým dôvo-dom je, že Trnavská župa sa lepšie stará o svojich obyvateľov. Druhým je lepší prístup k peniazom z európskych štrukturálnych fondov. Kombiná-cia obidvoch týchto faktorov spôsobila, že cesty Bratislavského samosprávneho kraja sú v takom zlom stave. Počnúc od povrchu ciest až po samot-nú cestnú sieť. To je zlá vizitka Bratislavskej župy.

� Našli ste spoločného menovateľa problémov v mes-tách aj malých obciach?

Doprava je suverénne obrovský problém bez ohľadu na to, či sa týka mesta, okrajových mest-ských častí alebo ktoréhokoľvek okresu v rámci kraja. Druhým problémom, ktorý sa týka hlavne malých mestských častí a obcí, je túžba ľudí budovať si svoju identitu. K tomu, aby sa im to po-darilo, potrebujú svoju školu, prípadne niektoré iné kultúrne ustanovizne. Aj tento problém vní-mam v dvoch rovinách, podobne ako pri doprave. Sú to jednak už spomínané európske štrukturálne fondy a tiež nečinnosť samotnej župy. Je potreb-

né nájsť adekvátnu náhradu tak, aby sa zmenila disproporcia v Bratislavskom kraji z hľadiska čerpania eurofondov. Vláda by mala poskytnúť adekvátnu náhradu či už vo forme podielových daní, alebo iným spôsobom. Nie je možné, aby

dve obce, ktoré od seba delí doslova len pár kilo-metrov, mali také rozdielne možnosti. Kým jedna má úplne novú školu aj materskú školu, druhá len preto, že je v pôsobnosti BSK, nemá školu vôbec a dokonca ani vyhliadku, že ju niekedy mať bude. Na tento problém sú obyvatelia Bratislavského kraja veľmi citliví. Týka sa to ich detí a potláčania identity. Úlohou župy ako zastupiteľstva je tieto ich práva podporovať za každú cenu. V tomto zmysle je jedným z mojich hesiel, ktorých

platnosť som si overil aj počas týchto ciest je, že župa je v prvom rade o bezpečnom a pokojnom mieste pre život.

� Je výrazný rozdiel v kvalite života a životnej úrovni obyvateľov v rámci BSK?

Isté rozdiely z hľadiska životnej úrovne tu máme, ale nie sú také výrazné, ako by sa mohlo zdať. Problém vidím skôr v kvalite života, v dostupnosti niektorých služieb. Obrovské rozdiely sú v prístupe k vzdelaniu, zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Zoberme si napríklad oblasť vzdelania. Na jednej strane máme okres, v ktorom sa sotva nachádzajú dve stredné školy, na druhej strane sú okresy s vysokým počtom škôl. Väčšina ľudí má rada svoje deti a uvítali by, keby mohli študovať v blízkosti svojich bydlísk a nie odchádzať v ta-kom mladom veku do internátov. Alebo každý deň zavčasu vstávať a cestovať do vzdialenej školy a stráviť tak neraz aj niekoľko hodín denne v dopravných prostriedkoch. Pre nikoho to nie je nič príjemné. Naopak, je to obmedzu-júce aj finančne náročnejšie.

� Bude to zložitý a zdĺhavý proces vyrovnať tieto roz-diely v kvalite života?

Nemusí to tak byť. Mnohé z týchto rozdielov sa dajú pomerne rýchlo a bez veľkých finančných

Dlho by sme museli hľadať človeka, ktorý tak dobre pozná život a problémy ľudí Bratislavského samosprávneho kraja ako Pavol Frešo, kandidát na župana Bratislavskej župy. Ak by sme vôbec niekoho našli. Od februára do júna navštívil všetky mestá a obce BSK. Ako sám hovorí: ,,Chodil som od dverí k dverám a pýtal sa ľudí na ich problémy.”

Nie je možné, aby

dve obce, ktoré delí

od seba len pár

kilometrov, mali také

rozdilne možnosti.

DOKONČENIE ZO S. 1

Chodil som od

dverí k dverám

SAMOSPRÁVA 76 ROZHOVOR

prostriedkov riešiť. Ako príklad môžme uviesť nepremyslené rušenie internátov a odpredávanie budov. Župa by mala strategicky uvažovať o tom, ktoré služby by mala poskytovať, a nie uprednostniť krátkodobý zisk, ktorý je, navyše, v čase pádu realitného trhu hypotetický.

� Nestoja malé obce takpovediac na okraji záujmu BSK? Netýka sa väčšina rozhodnutí skôr väčších miest, prípadne z určitého hľadiska strategických mikroregiónov?

Tento problém sledujeme aj v okrajových mest-ských častiach v rámci Bratislavy. Nie je to problém len menších a vzdialenejších obcí. Súčasná župa nenaplnila ten rámec zastupiteľstva, na ktorý bola pôvodne zriadená. Správa sa ako úrad a nie ako zastupiteľský orgán.

� Pracuje podľa vášho názoru župa dostatočne verej-nosti na očiach?

Zjavne sa nespráva ako zastupiteľstvo, ktoré sa uchádza o dôveru obyvateľov, ale skôr ako úrad, kde má najväčšiu moc úradník.

� Opiera sa toto zhodnotenie o názory starostov a pri-mátorov, ktorých ste navštívili?

Nielen ich, ale aj občanov. Väčšina názorov smeruje k tomu, že župa sa správa ako úrad uza-tvorený do seba. V tomto zmysle bude potrebné urobiť nápravu. Župu bude potrebné otvoriť smer-om k občanom. Je pre mňa nepredstaviteľné, že župan nenavštevuje obce a mestské časti v jej pôsobnosti. A to niekedy ani raz za celé volebné obdobie. Určite bude súčasťou môjho programu

pravidelný odpočet toho, čo župa urobila. K to-muto rozhodnutiu ma inšpiroval jeden pán primá-tor, ktorý má takýto postup veľmi dôsledne pre-pracovaný, osvedčil sa mu, a čo je najdôležitejšie, ľudia ho prijali s dôverou. Chcel by som zdôrazniť,

že v tomto smere nehrá žiadnu rolu politická príslušnosť, je to len o vôli voleného zástupcu a jeho vzťahu k voličom.

Dana Kamenická

Keby som bol poslancom…….chcem na všetkých úrovniach a pri výkone všetkých činností presadzovať verejný záujem, profesionalitu a kompetentnosť samosprávy, t. j. pracovitosť, aktivitu, vzdelanie, čestnosť a zodpovednosť voci občanom. Aby SDKÚ-DS bola stranou, ktorá reprezentuje a presadzuje tieto hod-noty.

1. Ako právnik sa chcem zamerať na zlepšenie správy, tzv. “governance”, t. j. na zefektívnenie a skvalitnenie právnych, predovšetkým zmluvných, vzťahov VÚC voči tretím osobám, ako aj interne, pri organizácií a riadení práce a využívní zdrojov. Ide napr. o predaje majetku a investície VÚC, kde chcem dosiahnuť čo najväčšiu transparentnosť, informovanosť o súťažiach, aukciách alebo dražbách aspoň 30 dní dopredu, zverejňovanie podkladov na internete, informovanie obyvateľov o stavebných zámeroch aj v mieste stavby a pod., ale aj o dôraz na kompetentnosť VÚC, aby sa-mosprávne orgány boli občanom užitočným a spoľahlivým zástupcom a pri uzatváraní zmlúv s investormi neťahali za kratší koniec.

2. Chcem sa zamerať na skvalitnenie územného plánovania, aby sa obnovila tradícia tvorby tradičnej

slovenskej krajiny (napr. jedinečný malokarpatský vínny región), aby sa obnova sídel, životné pros-tredie a regionálny rozvoj stali prioritami, aby sa tak posilňovala regionálna identita, zvýšila atrak-tivita regiónu, aby Bratislavský kraj bol nielen mies-tom práce, ale aj oddychu a kvality, kde ľudia žiť a pracovať chcú, a nie iba musia.

3. Chcem sa usilovať, aby VÚC ďaleko intenzívnejšie a dôstojnejšie reprezentovala Slovensko, Bratislav-ský región (ale aj Ružinov) v medzinárodnej spo-lupráci so spolkovými krajinami dolné Rakúsko a Burgenland a župou Györ-Moson-Sopron, aby bola VÚC iniciatívnejšia a lepšia v spolupráci s inštitúciami Európskej komisie pre regionálny roz-voj, napr. v čerpaní fondov na rozvoj turizmu alebo dopravnej infraštruktúry.

VÚC má veľa možností ako zlepšiť kvalitu života svojich občanov. Tieto sa nevyužívajú dostatočne. V súťaži kultúr a spoločností o lepšiu budúcnosť svojích obyvateľov zaostávame. Mojim cieľom je, aby tak občania Ružinova, ako aj celej VÚC videli a cítili, že aj táto samospráva ma zmysel a jej riešenia im zvyšujú kvalitu života, že stojí na ich strane.

Ivo Nesrovnal

Keby som bol poslancom…....“pozrel“ by som sa na výstavbu. Investori sa snažia zahusťovať súčasné sídla bytovými do-mami bez toho, že by brali ohľad na pôvodných obyvateľov a mnohokrát tým znižujú kvalitu

súčasného životného prostredia. Na druhej strane nám chýbajú základné verejné stav-by, ktoré by poskytovali služby občanom. Myslím tým na verejne prístupné ihriská a športoviská, ako je futbalový štadión, kúpalisko, plaváreň, či zimný štadión. Určite by sa snažil skultúrniť a zveľadiť oko-lie jazera Veľký Draždiak. Petržalka so svojími suse-diacimi obcami má niečo, čo nám iné mestské časti môžu len závidieť. Okrem unikátneho Chorvátskeho ramena, je to hrádza, kde si či už na bicykli alebo na korčuliach môžeme zajazdiť do sýtosti. Aj toto úze-mie treba zveľaďovať a zároveň chrániť. Keby som bol poslancom budem sa usilovať o to, aby sme sa v celom kraji raz dožili, že tu bude fungovať dobrá, rýchla a spoľahlivá verejná doprava.V neposlednom rade, keď budem poslancom, bu-dem sa zasadzovať o to, aby úrad VÚC hospodáril so svojim majetkom efektívne, transparentne a pri obstarávaní tovarov, služieb a prác postupoval podľa zákona o verejnom obstarávaní a využíval pritom verejné aukcie.Do politiky som vstúpil v roku 2000 so zmyslom pre spravodlivosť a čestnosť bez osobných zištných dôvodov s cieľom byť užitočný v spravovaní veci verejných. A to ma naďalej vedie k záujmu byť užitočný pre Petržalku, Rusovce, Čunovo a Jarovce v zastupiteľstve VÚC.

Peter Guttman

Keby som bol poslancom…...zasadzoval by som sa hlavne o zrušenie zm-luvy s Bratislavskou parkovacou spoločnosťou a prevod jej kompetencií na miestny úrad a zlepšenie možností parkovania pre obyvateľov Starého Mesta a aj návštevníkov. Myslím si, že sú potrebné nové zmluvy s dodávateľmi up-ratovacích a záhradníckych služieb pre Staré Mesto, tak aby boli práce efektívnejšie, lacnejšie a častejšie. Pozornosť si zaslúži aj revitalizácia vnútroblokov. Budem sa zasadzovať za zabráne-nie výstavby Mediálneho centra v centre mesta. Ľudia v meste by mali mať internet zadarmo, aby sa zlepšili možnosti pre elektronickú komu-nikáciu s úradmi. V strede mesta nevyhnutné aj vybudovanie nových športovísk, centier voľného času, detských ihrísk a cyklistických chodníkov. Celkom iste by sa mala zlepšiť spolupráca obcí s Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou. Myslím, že teraz sa málo využívajú možnosti spolupráce so súkromnými prepravcami pre odľahlejšie obce a kraj by ma prehĺbiť spolu-prácu so starostami obcí pri plánovaní nových komunikácií a postarať sa o väčšiu frekvenciu opráv ciest. Rovnako je úlohou VÚC budo-vanie nových športovísk, centier voľného času, detských ihrísk a cyklistických chodníkov.

Jaroslav Ježek

ČO BY SA MALO ZMENIŤ ?V prvom rade je potrebné pokračovať v posil-ňovaní ich vplyvu, ekonomického aj politického. A to nie je iba otázka vôle predstaviteľov samo-správnych krajov, ale najmä vôľa poslancov NR SR. Mali by mať viac právomocí v oblasti regi-onálneho rozvoja. Zákon ich poveril gestorstvom, sú občanmi kritizované za pomalé odstraňovanie regionálnych disparít, ale pritom nemajú dostatok finančných a rozhodovacích nástrojov. Nemôžu dostatočne koordinovať rozvoj v území, majú málo vplyvu na rozhodovanie o rozvoji ich regiónu, tie stále vo väčšom meradle prijíma centrálna vláda. Potrebovali by viac právomocí a financií aj preto, aby boli motivované venovať čo najviac úsilia roz-voju spravovaného územia. Podiel na dani z príjmu fyzických osôb a daň za motorové vozidlá už nesta-čia. To bolo dobré na rozbeh, na zabezpečovanie služieb, ktoré prevzali. Na druhej strane by mali samosprávne kraje pre-hĺbiť spoluprácu so svojim nadprirodzenejším partnerom v území, s obcami a mestami. Mali by vytvárať spojenectvá, vzájomne koordinovať roz-vojové impulzy a spoločne vytvárať tlak na centrál-nu vládu, aby vytvárala lepšie rámcové podmienky pre ich pôsobenie.V každom prípade, ak sa chcú občania ubrániť ne-gatívam globalizácie, finančným a hospodárskym krízam, potrebujú mať možnosť priamo ovplyv-ňovať čo najviac rozhodnutí o svojej budúcnosti. Spoľahnúť sa na schopnosti centrálnej vlády je fatálny omyl a máme s tým skúsenosti. A práve v rôznych formách spolupráce, v komunikácii s ob-

čanmi, vidím ďalší veľký priestor na zlepšenie. Kto iný, ako volení predstavitelia samosprávy, by mal vedieť občanom vysvetliť a dokázať, prečo je pre nich samosprávna demokracia na miestnej a regio-

nálnej úrovni lepším riešením, ako bývalé národné výbory, predĺžená ruka centrálnej vlády.

Viktor Nižňanskýprezident M.E.S.A. 10

Vznik druhej úrovne samosprávy nie je výmyslom pár ľudí, ale existovali k tomu viaceré dôvody :� regionálne samosprávne celky existovali na území Slovenska stáročia, � historický vývoj na území Slovensku vždy smeroval ku konštituovaniu dvoch úrovní

samosprávy a zohľadňoval špecifické kultúrno-historické, sociálno – ekonomické, ale aj urbanistické väzby,

� absencia druhej úrovne samosprávy by bola vážnou brzdou efektívnej deľby právomocí a zodpovednosti medzi štátnou správou a územnou samosprávou (veľký počet malých obcí by nebol schopný plniť ďalšie úlohy) čo by napomáhalo štátnej byrokracii, spôsobilo by to vyššiu nákladovosť a nízku účinnosť verejnej správy a slabú občiansku kontrolu,

� nebolo by možné aplikovať dostatočne princíp subsidiarity a meniť štruktúru verejnej správy „európskym smerom“,

� bez vzniku krajskej samosprávy by neexistovala jedna z významných poistiek proti zneužitiu moci centrálnymi vládami,

� nebolo by možné na Slovensku realizovať stratégiu decentralizácie, pričom jedine prostredníctvom decentralizácie moci je možné vysporiadať sa s prirodzenou rôznorodosťou ľudského spoločenstva. Bez jej realizácie by nebolo možné vrátiť moc do rúk ľudí, teda tam kam patrí,

� druhá úroveň samosprávy existuje prakticky v každom štáte Európskej únie,� bez jej existencie by neboli vytvorené podmienky pre realizáciu regionálnej politiky

založenej na využívaní miestneho potenciálu, � centrálna vláda nikdy nedokáže uspokojiť rôznorodé požiadavky a potreby obyvateľov. Ak

sa bude pokúšať vyhovieť všetkým, stane sa samotná skôr či neskôr vládou konfliktov. Každá skupina ľudí bude v nej vidieť zdroj pre svoj úžitok alebo príčinu svojho útlaku a preto sa tieto skupiny budú pokúšať vládu buď kontrolovať, alebo zvrhnúť. Preto rozumné vlády a rozumní politici decentralizujú moc do regiónov.

DOKONČENIE ZO S. 3

Ivo Nesrovnal Peter Guttman

9POHĽADY ŽIEN8

Každé doobedie sa venuje svojim pacientom v Po-liklinike na Šustekovej ulici v Petržalke, kde pracuje ako všeobecná lekárka pre dospelých a zároveň ko-nateľka spoločnosti, ktorá prevádzkuje túto polikli-niku. ,,Je to spoločnosť dvadsiatich dvoch lekárov, ktorí sme si prenajali polikliniku od BSK. Myslím si, že problematika zdravotníctva v rámci kraja je okrajovou záležitosťou. BSK sa zdravotníctvu do-statočne nevenuje. Mojím motívom je venovať sa tejto oblasti a veci, o ktorých z vlastnej praxe vie-me, že sa zmeniť dajú, chceme zmeniť k lepšiemu.” Bratislavskému samoprávnemu kraju vyplývajú zo zákona určité kompetencie. V prvom rade je to za-bezpečenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti.

Župan je malý predsda vlády Hovorili sme o dostupnosti zdravotnej statostlivos-ti. Dostupnosť je ale pojem široký a dá sa vysvetliť rôzne. ,,Na jednej strane BSK argumentuje tým, že do dostupnosti nemôže zasahovať, že je to otázka toho, ako si ju zazmluvnia zdravotné poisťovne. Na druhej strane župa vydáva povolenia lekárom na prevádzkovanie ich činnosti.” Župan je aj au-torita. Ak si predstavíme situáciu, že nejaký sta-rosta alebo primátor chce rokovať na ministerstve zdravotníctva o zaradení určitého zdravotnícke-ho zariadenia do siete zdravotníckych zariadení a sprevádza ho župan, jeho pozícia bude diametrál-ne odlišná v porovnaní s tou, keď bude rokovať sám. ,,Župan je taký malý predseda vlády v danom kraji. O to smutnejšie je, keď je činnosť župy zre-dukovaná len na vydávanie povolení. Ak záujemci splnia legislatívou požadované náležitosti, dostanú potrebné povolenie, a tým sa činnosť župy končí.” Oddelenie zdravotníctva v rámci BSK by mohlo pripraviť jednu kvalitnú mapu zdravotníckych za-riadení, iniciovať ich hodnotenie kvality z pohľadu pacientov.

Lekárom chýbajú informácie Lekári potrebujú byť informovaní o legislatívnych zmenách, o novinkách v očkovaní a mnohých

iných problémoch. Určite by prospelo tak samot-ným lekárom, ako aj pacientom, keby si lekári mohli vymieňať svoje skúsenosti na úrovni kraja. Toto kraj môže iniciovať a bolo by dobre, keby to robil. V minulosti okresní štátni lekári informovali všetkých lekárov o každej zmene. Dnes sú lekári odkázaní sami na seba. Každý sám musí sledovať legislatívu, čo sa zmenilo, čo je nové. Neraz je to dosť náročné. Zmení sa niečo v sociálnej oblasti a má to dosah aj na zdravotníctvo. Zmení sa cestný zákon a vzápätí sa menia aj tlačivá pre vydáva-nie vodičských preukazov. Ak lekár nevie, a často nemá odkiaľ vedieť, že nastali zmeny, robí to v pra-xi problémy. ,,Toto všetko by mohla koordinovať župa, včas a v potrebnom rozsahu lekárov infor-movať. Potom by sa nemohlo stať, že dvaja lekári riešia jeden problém rôznymi spôsobmi.”

Čo bude, ak nastane havária?BSK sa vzdal istej ambície zasahovať do tých zdra-votníckych zariadení, ktoré mu majetkovo patria. ,,Ukázalo sa, že ak samosprávny kraj v minulosti

sám tieto zariadenia spravoval, boli v hlbokej stra-te. Dnes tieto zariadenia prenajal spoločnostiam s ručením obmedzeným a družstvám lekárov, ktorí v nich pracujú. Každé takéto zariadenie je v zisku a odvádza kraju milióny korún ročne. Často sú to skoro všetky peniaze, ktoré tieto zariadenia vyberú na nájomnom.” Lekárov znepokojuje skutočnosť, že budovy zdravotníckych zariadení sú niekedy aj viac ako tridsať rokov staré a potrebujú investície.

Naše živobytie je byť lekármi V tomto volebnom období sa hovorilo o odpredaji zdravotníckeho zariadenia na Šustekovej ulici inej spoločnosti. ,,My lekári sme veľmi proti tomu, aby sa tieto zariadenia predávali hocikomu. My lekári

máme strach, že v takom prípade by sme nemali z čoho platiť novým vlastníkom nájmy. O to viac nás mrzelo, že keď sme my lekári rokovali so žu-pou o odkúpení budovy, aby sme do nej mohli investovať, nepochodili sme. Odmietavý postoj nám bol odargumentovaný tým, že po odkúpení budovy by sme ju mohli použiť na čokoľvek, hoci aj ubytovne. Lekári určite nemajú ambíciu robiť zo zdravotníckych zariadení ubytovne. Naše živo-bytie je byť lekármi v týchto zariadeniach. Nerada by som svojich pacientov liečila v podbytovkových provizórnych priestoroch. Viete si to predstaviť? O dvesto metrov iná ambulancia, laboratórium niekde za rohom. K tomuto by som sa naozaj ne-rada dopracovala.”

Dostupnosť ošetrenia do dvadsiatich minút,,Považujem za nešťastné riešenie, aby ľudia s cho-rým dieťaťom alebo s veľmi vážne chorým dospe-lým človekom, museli cestovať na ošetrenie, neraz aj v noci, do Bratislavy. Svojvoľné zrušenie lekár-

skej služby prvej pomoci, bez predchádzajúcej kon-zultácie s miestnou samosprávou, je podľa nášho názoru neprijateľné. Ak máme rušiť pohotovosti, malo by sa to vopred prekonzultovať a vyriešiť, kde a v akej vzdialenosti dostanú ľudia ošetrenie.” Problémom nie sú len pohotovostné služby, ale aj niektoré špecializované ambulancie.

Dana Kamenická

POHĽADY ŽIEN

Moje živobytie je byť lekárkou Nebudem vás presviedčať – sami prídete na to, že je to tak. Už na prvý pohľad mi bolo jasné, že Iveta Plšeková, všeobecná lekárka pre dospelých, je energická žena. Táto Petržalčanka je presvedčená, že zdravotníctvo v rámci Bratislavského samosprávneho kraja je okrajovou záležitosťou. A presvedčená je aj o tom, že by sa to malo zmeniť.

,,Narodila som sa v Bratislave a žijem tu celý svoj život. Veľa cestujem a vždy sa rada vraciam do-mov. Spoznávam nové krajiny, nových ľudí, ich hodnoty a spôsob života. A to všetko porovnávam so životom a možnosťami, ktoré majú ľudia u nás doma. Bratislavský kraj je krásny. Ponúka úžasné možnosti na relax a kvalitný život, možnosti tu-ristického rozvoja, máme tiež bohatú históriu a množstvo kultúrnych pamiatok. Problém je v tom, že nevieme byť na tieto veci dostatočne hrdí a po-núknuť ich domácim aj zahraničným turistom. Bratislavský kraj a ľudia, ktorí v ňom žijú, si to zaslúžia. Bratislava samotná, hlavne Staré Mesto, Devín, hrad Červený kameň, sú krásne miesta, na ktoré môžeme byť právom hrdí. Tie by som určite chcela ukázať aj svojim priateľom zo zahraničia. A nielen im. Prírodné krásy regiónu a historické dedičstvo robia túto oblasť atraktívnou a porov-

nateľnou s okolitými krajinami. Máme tu okolo 1 500 národných kultúrnych pamiatok ale my sa naozaj nevieme spropagovať. Nevieme sa predať. V tomto smere nám chýba marketing.” A tiež správne nasmerovanie investícií nielen na rekon-štrukciu a údržbu niekedy až takmer rozpadnutých kultúrnych pamiatok, ale aj na budovanie nových turistických centier. Okolité krajiny, Rakúsko, Maďarsko, Česká repub-lika vedia upriamiť pozornosť turistov na svoje atrakcie a dostatočne spropagovať svoje kultúrne dedičstvo, prírodné krásy či služby. ,,Nedávno sa mi dostal do ruky krásny propagačný materiál. Boli na ňom vyznačené cyklistické trasy a zároveň služby, kultúrne pamiatky a iné atrakcie, ktoré sa nachádzali v bezprostrednej blízkosti cyklistickej

trasy. Takéto niečo by so chcela urobiť aj v Brati-slavskom kraji”

Turistika a cestovný ruch Sú oblasti, v ktorých by prioritne chcela využiť svoje skúsenosti a schopnosti, ktoré nadobudla v profesionálnom aj osobnom živote. Ako sama ho-vorí, svoj profesionálny život si rozdelila do troch samostatných oblastí. Na otázku, ktorá oblasť pro-fesionálneho života ju posunula najďalej a prečo, hovorí: ,,Všetky. Každá v niečom inom, ale vždy zásadným smerom. Človek má tak možnosť lep-šie spoznať svoj potenciál.” Každá ju posunula o krok ďalej a zároveň niekde úplne inde. Začínala v školstve, kde ako mladá učiteľka vzdelávala žiakov v jazykovej príprave, neskôr sa rekvalifikovala a vy-učovala etiku, estetiku a iné humanitne zamerané odbory. V druhej etape získala cenné manažérske a iné kľúčové schopnosti a kompetencie. Ako ria-diteľka obchodu a marketingu sa naučila pracovať s ľuďmi a viesť pracovný tým. Dobre vie, že výkon zohratej skupiny ľudí prevyšuje možnosti jednotli-vých členov. Ako zohraný tím dokážu oveľa viac,ako každý zvlášť. A do tretice, ďalšie kompeten-cie získala v privátnej praxi, kde sa venuje oblasti

Public Relations. ,,Táto moja tretia pracovná etapa zmenila aj môj súkromný život. V manažérskych pozíciách som pracovala aj desať a viac hodín den-ne. Stala sa takmer workoholičkou.” Nebol čas na rodinu, priateľov ani záujmy. V súčasnosti si môže čas zadeliť podľa svojich potrieb a má viac času na rodinu, priateľov aj iné veci.

,,Bola to pre mňa výzva” Spontánne zareagovala na otázku, či dlho zvažova-la vstup do politiky. ,,Je to príležitosť, ktorú chcem využiť. Na nikom nie som závislá. Mám rodinné, fi-nančné, odborné zázemie. Som schopná a ochotná robiť aj veci, ktoré nie sú ničím podmienené. Mám viac času, deti sú už veľké, tak prečo ho nevyužiť na dobrú vec?” Okrem už spomínaného cestovné-ho ruchu sú tu ďalšie oblasti, ktoré si zasluhujú pozornosť politikov. ,,V oblasti bývania je stále čo zlepšovať. Náklady na bývanie sa zvyšujú, by-tové domy je potrebné zatepľovať. Nielen samotné bývanie je dôležité, ale aj to, či je človek spokojný aj s okolím svojho bydliska. S bývaním súvisí kaž-dodenné cestovanie do práce, dostupnosť služieb, možnosti kultúrneho vyžitia a mnohé iné veci.”

Kto má peniaze, relax nájde A už sa dostávame ku problému, ktorý je nočnou morou rodičov detí. Ako naložiť s ich voľným ča-som tak, aby nevysedávali pred monitormi, v hor-ších prípadoch experimentovali s alkoholom alebo drogami. ,,Kto má peniaze, môže nájsť relax v mo-derných fitness centrách. Ale nie všetci ľudia majú na to finančné prostriedky. Potrebujeme vytvoriť lacnejšie varianty aj pre deti z menej solventných rodín. Potrebujeme zrekonštruovať ihriská.” Nieke-dy by stačilo aj sprístupniť to, čo sme tu mali v mi-nulosti. Napríklad knižnice a centrá voľného času. Väčšina rozhodnutí BSK sa nás bytostne dotýka. Ovplyvňujú náš každodenný život. Pracuje podľa vášho názoru Bratislavská župa dostatočne verej-nosti na očiach? Uvítali by ste viac informácií o BSK? ,,Ak potrebujem získať nejaké informácie z oblastí, ktoré spadajú pod kopetencie BSK, vyhľa-dávam si ich sama na internete. Z toho mi vyplýva, že informovanosť je slabá. Výhovorka, že kto chce, si informácie nájde, podľa mňa neobstojí.”

DK

Cítim sa plná energie ,,To najdôležitejšie, čo potrebujeme k spokojnému životu, je mať prácu, ktorá človeka uspokojuje, pevné zdravie, dôstojné bývanie a možnosť zmysluplne tráviť svoj čas,” pohotovo vymenúva svoje činitele kvalitného života Irena Kyrinovičová.

,,Mám rodinné, finanč-

né, odborné zázemie.

Som schopná a ochotná

robiť aj veci, ktoré nie

sú ničím podmienené.”

Iren

a Kyr

inov

ičov

á

11DEŇ KANDIDÁTA10 DEŇ KANDIDÁTA

Utorok 5. 5. 2009

Častá Len 30 km východne od Bratislavy, na úpätí Malých Karpát, leží obec Častá. Žije v nej viac ako dvetisíc obyvateľov. Najväčšou atrakciou obce je národná kultúrna pamiatka, hrad Červený Ka-meň. Nachádza sa asi jeden a pol kilometra sme-rom na západ. Návštevníkov hradu okrem umelec-kých zbierok a sprievodných podujatí nadchne aj les s parkom z 13. storočia v okolí hradu s lipovou alejou, sekvojmi a chránenými jedlými gaštanmi. ,,Cez víkend tu máme plné parkoviská,” hovorí sta-rosta obce Stanislav Jablonovský a ďalej dodáva: ,,Ľudia sem chodia radi. Robili sme si štatistiku, za sezónu k nám príde 160 až 180 tisíc návštev-níkov.” Krásny mikroregión, ale má aj svoje problémy. Rodičov detí trápi škola, ktorá by potrebovala in-vestície na opravu, obec ich však nemá. Na druhej strane, školu si deti obľúbili . Organizujú tu olym-piády a rôzne súťaže. ,,Častovská” škola je veľmi úspešná a navštevujú ju aj deti z okolitých obcí. Nielen škola, ale aj zničené cesty by potrebovali opravu. Denne nimi prechádzajú ťažké autá, ka-

mióny, ktoré sú preťažené a navyše prekračujú naj-vyššiu povolenú rýchlosť. ,,Niektorí podnikatelia nechcú platiť diaľničné známky, a tak prechádzajú cez našu obec,” posťažoval si pán starosta. Strach majú aj rodičia detí, hlavne ráno, keď deti idú do školy. Cez cestu sa takmer nedá prejsť. ,,Je to vec politickej vôle. Župa by mala byť aktívnejšia a ne-smie sa správať ako úrad zatvorený do seba, ale vychádzať ľuďom v ústrety,” hovorí Pavol Frešo, poslanec NR a kandidát na predsedu Bratislavské-ho samosprávneho kraja. Obyvateľov Častej tiež trápi zvernica, vysokým plotom oplotené hektáre lesa. ,,Je tu plot od nevi-dím do nevidím a do lesa sa nedostaneme,” sťažujú sa obyvatelia. Starosta S. Jablonský sa snaží prob-lém riešiť, ale naráža na neochotu kompetentných. ,,Dostávame vyhýbavé odpovede, vraj motorky ru-šia zver, ale my sme sa pýtali na peších turistov.” A tak sa bežne stáva, že ľudia, ktorí sa v Častej narodili a prežili tu celý svoj život, sa na niektoré miesta v lese nemajú šancu nikdy v živote dostať. ,,Keď existuje záujem ľudí, aj takýto problém sa dá politicky riešiť,” uvažuje P. Frešo. Tiež ho zaujíma-lo, ako zvládajú bezpečnosť obce. Drogy, krádeže a iné negatívne sociálne javy všade naokolo naras-tajú. ,,Nie je to problém, ktorý by sme nezvládali.

Veľa záleží aj od školy a my robíme preventívne programy,” hovorí pán starosta. Pavol Frešo ocenil spoluprácu starostov okolitých obcí, ktoré nie sú izolované jedna od druhej, ale spolupracujú v škol-stve aj v iných oblastiach.

RovinkaJe ďalšia zastávka naplánovaná na tento deň. Na-chádza sa asi 15 kilometrov juhovýchodne od cen-tra Bratislavy smerom na Komárno. Rovinka je obec s bohatou históriou, prvá písomná zmienka je datovaná z roku 1235. V súčasnosti sa stala atrak-tívnou oblasťou. Rovinku si veľa obyvateľov Brati-slavy zvolilo za miesto, kde chcú žiť a vychovávať svoje deti. ,,V poslednom období sme zaznamenali veľký rozvoj obce, pred piatimi rokmi sme mali 1200 obyvateľov, dnes dvetisíc. Možno ďalších ti-síc obyvateľov, ktorí sa sem prisťahovali, nie je pri-hlásených k trvalému pobytu v Rovinke. S tým by sa malo niečo urobiť. Asi by pomohlo zjednodušiť samotný proces zmeny trvalého bydliska,”uvažuje starosta obce Štefan Hajduch. Možno neochota ,,novousadlíkov” meniť svoje trvalé bydliská, ale aj enormný záujem obyvateľov regiónu, priviedli pána starostu k úvahám o pričlenení tohto územia priamo pod Bratislavu, tak ako mestské časti Ja-rovce alebo Rusovce. ,,To by bola vážna debata. Župa je o tom, ak majú ľudia problém, treba o ňom hovoriť a hľadať optimálne riešenie,” hovorí Pavol Frešo a zaujíma sa o ďalšie problémy obyva-teľov Rovinky. Na svoju otázku dostáva veľmi jed-noznačnú odpoveď: ,,Obchvat. Rýchlostná cesta R 7 Bratislava – Dunajská Lužná. Naprojektované sú viaceré varianty, pre nás by bol najvýhodnejší va-riant C.” Opäť je to problém, ktorý si vyžaduje roz-siahlu diskusiu všetkých zainteresovaných strán a hľadanie najprijateľnejšieho riešenia.

Streda, 6. 5. 2009

Tureň Na hranici Žitného ostrova, len 25 kilometrov od Bratislavy, leží malá dedinka Tureň. Začlenená je do mikroregiónu Podunajsko a žije v nej asi 970 obyvateľov. ,,Možno na budúci rok uvítame tisí-ceho obyvateľa,” neskrýva radosť z rozvoja obce starostka obce Ing. Gabriela Matúšová. Vidieť to aj v pôrodnosti, kým v minulosti sa narodlo len 4 - 5 detí ročne, v súčasnosti je to 12 až 15 detí. Na Slanisku, asi 500 metrov od obce, pribudlo takmer 40 nových rodinných domov a ďalšie sú plánované. ,,Problémy máme aj my, ale nesťažujeme sa. Prijíma-me veci také, aké sú a snažíme sa prežiť. Odsúvajú nám vybudovanie kanalizácie do neznáma, v tom by sme uvítali pomoc. Zatiaľ máme len stavebné po-volenie. Rovnako materská škola by potrebovala vy-meniť okná, opraviť fasádu aj novú strechu. Uvítali by sme priestrannejší kultúrny dom. Tiež cesty sú zrelé na opravu. Nakoľko obec leží mimo hlavného ťahu, neprechádza cez ňu až tak veľa áut. Chýbajú nám cyklistické trasy. Uľahčilo by sa spojenie obce s okolitými obcami, podstatne by sa zjednodušila doprava,” hovorí o problémoch pani starostka. ,,Na cyklotrasy je celý región ako stvorený. Pomohlo by to doprave a cyklotrasy by tiež oživili región z hľadis-ka turizmu,” súhlasí Pavol Frešo.

Kostolná pri DunajiNa severnom okraji Podunajskej nížiny leží obec Kostolná pri Dunaji. ,,Hľadám ľudí, ktorí rozume-jú potrebám obyvateľov a poznajú ich problémy. Verím, že starosta má dôveru ľudí a najlepšie vie, čo potrebujú,” takto priblížil Pavol Frešo dôvod svojej návštevy starostovi obce Jánovi Filkászovi. Najväčšiu starosť obyvateľom spôsobuje ťažba štrku v blízkosti obce. Ťažké autá im ničia cesty, ktoré nikdy neboli projektované na takúto ťažkú dopravu. ,,Najväčšia premávka ide cez našu obec,” hovorí pán starosta. ,,Podobný problém riešia viaceré obce. Ťažké autá im ničia cesty a ohrozujú bezpečnosť premávky,” pridáva svoje skúsenosti z ciest po BSK Pavol Frešo. Veľkej pozornosti obyvateľov obce, ale aj ľudí z celé-ho Slovenska a zo zahraničia, sa teší Oáza sibírske-ho tigra. Je to svetový unikát, keď v zajatí žije 23 ku-sov chránených zvierat. ,,Chceli by sme im pomôcť vybudovať safari park, ale všetko stojí na peniazoch,” hovorí starosta. Tak ako iné okolité dedinky, počet obyvateľov rastie aj v Kostolnej pri Dunaji. Najviac je to vidieť na deťoch. Kým pred piatimi rokmi mali 5-6 škôlkarov, tento rok navštevuje materskú školu až 33 detí. Vlani žilo v obci 470 obyvateľov, v súčas-nosti sa ich počet zvýšil na 505.,,Vidiek musí byť do župy zahrnutý. Snažím sa po-chopiť problémy ľudí a vytvoriť si víziu toho, čo bude potrebné v budúcnosti urobiť. V programe by mali byť zahrnuté dve línie: krátkodobá a dlhodo-bá. Krátkodobé projekty by mali uľahčiť život ľudí čo najskôr, napríklad opravy ciest. Dlhodobé pro-jekty treba navrhnúť tak, akoby sme sa na problém pozerali očami našich detí. Chcem vytvoriť víziu celku,”hovorí Pavol Frešo. Cyklotrasy by regiónu veľmi pomohli. Ľudia radi pôjdu tam, kde sa bez-pečne dostanú, kde sa deti majú kde hrať a kde sú

reštaurácie. Pomohlo by to aj rozvoju turizmu. Tiež okolité obce ležia v blízkosti, cyklotrasy by spružnili dopravu medzi nimi. Ešte jeden fakt v prospech cyk-lotrás – nie sú také nákladné ako budovanie ciest.

Malinovo Obec Malinovo s 1800 obyvateľmi leží na západe Žitného ostrova. Tak ako okolité obce, aj Malinovo

sa rozrasttá a v obci vznikajú nové lokality. ,,Tiež máte problém s prihlasovaním sa nových obyvate-ľov k trvalému pobytu?” pýta sa na známy prob-lém Pavol Frešo. Na rozdiel od iných obcí, tento problém vyriešili jednoduchým spôsobom. ,,Ko-munikujeme spolu. Snažíme sa priblížiť k novým vlastníkom a vtiahnuť ich do života a diania obce.

Stretli sme sa na jednom mieste a o tomto problé-me sme s nimi otvorene hovorili,” hovorí starostka obce Eva Godová. Výsledok predčil očakávanie, väčšina obyvateľov sa bez problémov prihlásila k trvalému pobytu v obci Malinovo. Obec sa snaží všetkými spôsobmi nových obyvateľov vtiahnuť do spoločenského života. Dostávajú obecné novi-ny, zúčastňujú sa na varení gulášu na Dni obce, chodia do knižnice a podobne. Vďačne prijali aj

možnosť posielať svoje deti do Centra voľného času, ktoré od marca v Malinove funguje. Deti môžu chodiť do piatich klubov (loptové hry, stol-ný tenis, hudobný a tanečný klub a tvorivé dielne), poplatok je symbolický, inštruktorov platí obec zo svojho rozpočtu.

Dana Kamenická

Pavol Frešo: Navštívil som 90 obcí BA VÚC a pôjdem znovu

� Chcem lepšie spoznať život a problémy ľudí BSK

Hoci je Bratislavský samosprávny kraj najmenším krajom na Slovensku, na jeho území sa nachádza vyše 90 miest, mestských častí a obcí. Pavol Frešo sa rozhodol navštíviť všetkých primátorov a starostov Bratislavskej župy. Dôvod? Majú dôveru ľudí a najlepšie poznajú ich problémy. ,,Program, ktorý chceme vytvoriť, musí vychádzať z reálneho poznania a potrieb ľudí, inak by to bola len vízia expertov.”

Chcem byť ochrancom a

pomocníkom obyvateľov

Bratislavskej župy, nie

úradníkom zašitým vo

veľkej kancelárii

13MESTSKÉ ČASTI12 MESTSKÉ ČASTI

ktoré prišli vzápätí, len potvrdili, že od fašistické-ho slovníka nie je ďaleko k svojvôli a despotizmu. Zupácke spôsoby sprevádzali personálnu politiku, keď z vedúcich oddelení po dvoch rokoch zostal len jeden a celkovo bolo „odídených“ takmer šesť-desiat percent zamestnancov úradu, v prvom rade tí, ktorí boli známi ako členovia SDKÚ. Nikto doteraz nevyčíslil, koľko stálo mestskú časť toto personálne dobrodružstvo v dôsledku prehratých pracovno-právnych sporov a odstupného, ale škan-dál to bol veľký, hoci zase sa nedostal na verejnosť. Starosta v tichej koalícii so SMERom nestrpel žiadnu kritiku, s poslancami jednal ako podplukov-ník s radovým pucflekom. „Vy si sadnite, vy ste už dosť hovorili...“, alebo „zase iba táraniny“ boli jeho hodnotiace výroky, samozrejme, zásadne ku kritickým prejavom. Rozštiepenosť SDKÚ sa na-ďalej prejavovala, opozícia bola dva roky v chaose, hoci nie všetci odídenci z SDKÚ sa automaticky pridali k aktuálnej moci.

Pevnosť Bora-BoraParadoxným spôsobom samotné konanie starostu a jeho úradu, ktorý medzi zamestnancami dostal prezývku Bora-Bora podľa nedobytného komple-xu pevnostných chodieb Al-Kaidy, začal nahrávať opozícii. Hoci prvé dva roky mala Dúbravka vďaka novému spôsobu prerozdeľovania viac peňazí ako kedykoľvek predtým, nenaštartovali sa nové rozvo-jové programy, naopak, z nepochopiteľného dôvo-du sa rušili aktivity ako Dúbravský ateliér, ktorý roky zabezpečoval zmysluplné trávenie voľného času a letných prázdnin dúbravských detí. Úrad-

nícka paranoja vyvrcholila prepustením vedúceho oddelenia školstva, kultúry a športu, mestského po-slanca Milana Trstenského, ktorý sa medzičasom stal predsedom MZ SDKÚ v Dúbravke. Z progra-mov predchádzajúceho starostu (vznik miestneho múzea, starostlivosť o mládež i seniorov, rôzne propagačné aktivity mestskej časti) sa zachovali iba tie, ktoré sú zaujímavé a populárne z hľadiska voličských hlasov. O to sa zaslúžila zrejme býva-lá prednostka a pravá ruka starostu vo voľbách Alena Tobiašová, ktorá za doteraz nevyjasnených okolností musela tiež pred rokom opustiť úrad. Smutne známa kauza pamätnej tabule bývalému hlavnému normalizátorovi, rodákovi z Dúbravky G. Husákovi bola motivovaná podobnou úvahou (rozumej, popularita u Starodúbravčanov), lenže témy sa chytili novinári a škandál vyplával na po-vrch. Vec je dodnes v polohe „neuskutočniteľného uznesenia“ čo je ďalší škandál, lebo iba hlupák od-hlasuje neuskutočniteľné uznesenie typu zastavme zemeguľu. Uznesenie malo byť logicky zrušené, lenže to by museli nasledovať politické argumenty a tie by tému v tlači živili ešte dlhšie. Tak či onak, táto anachronická idea zarezonovala aj v mysliach tých Dúbravčanov, ktorí každé ráno odchádzajú do roboty do centra a večer sa idú do svojej mest-skej časti vyspať, takže ich miestna politika nezau-jíma, kým majú odhrnuté cesty a vykosené trávni-ky. Ukázalo sa, že populizmus tohto druhu nemusí byť vždy populárny.

Husák ako krycí manéverSlovné prestrelky okolo hanebnej témy Husákovej

tabule napodiv naliali čistého vína a oddelili zrno od pliev. Zrazu bolo jasné, kto pri mediálne ostro sledovanej téme odchádza z rokovacej miestnosti pri hlasovaní, kto sa ako prezentuje, a kto sa snaží vytĺkať politický kapitál. Starosta sa od témy do-dnes nedištancoval, hoci úradný záver, že tabuľu komunisti nikdy nedarovali obci a preto ju nemož-no vyvesiť, je len ďalším výsmechom voličov. Ale kauza mala aj druhú stránku. Prekryla omnoho závažnejšie témy, ktoré si novinári nevšimli. Úrad-ná pevnosť bola nákladom trištvrte milióna korún prestavaná, no nikto nevie z akých peňazí. (Čakaj-me škandál?) Bytový podnik, eseročka mestskej časti, ktorá spravuje vyše tritisíc bytov, bola predaná „tretej osobe“ (pozorovatelia sa domnievajú, že priamo poslancovi, čo by bol stret záujmov ako vyšitý), hoci už roky produkovala pre obec zisk. Zdá sa, že dúbravskí SMERáci sú v myslení ďaleko pred svo-jím predsedom, lebo nemajú problém s predajom „strategických podnikov“. Navyše, ako sa ex post dozvedáme, predaj vlastne nie je podložený nija-kým uznesením. Zastupiteľstvo len vzalo na vedo-mie materiál, ktorý vypracoval úrad (?!). Slovom, ďalší škandál na ceste. A to sa po troch rokoch ešte nikto nepýtal, ako sa plnia body programového vyhlásenia, ktoré s veľ-kou pompou prijímali poslanci za začiatku voleb-ného obdobia. Takže SDKÚ v Dúbravke má čo ro-biť, aby v budúcnosti zmazalo imidž škandalóznej mestskej časti, ktorý s úspechom vytvára terajšia garnitúra.

SDKÚ-DS Dúbravka

Pravicová DúbravkaDlho sa zdalo, že Dúbravka je na výsosť pravicová. Potvrdzovali to výsledky komunálnych i „veľkých“ volieb od roku 1990 až do roku 2006 a v tom čase možno posudzovať aj spoluprácu pravicových strán (DS, KDH, DÚ, neskôr SDK a SDKÚ) ako veľmi dobrú, alebo aspoň vyhovujúcu. Zaujímavé bolo, že vždy prevládali liberálno-demokratickí vo-liči, takže významnú úlohu zohrávala bývalá DS a neskôr nástupnícke strany podobného typu (DÚ, SDKÚ). Istý zlom začal byť pozorovateľný v čase osobných sporov dvoch silných vodcovských ty-pov v SDKÚ, vtedajšieho predsedu Pavla Blažeja a vtedajšieho starostu Dúbravky Petra Poláka pred voľbami roku 2002. Na tomto mieste nie je mož-né obšírnejšie rozvádzať okolnosti sporu, ale situ-ácia zašla až tak ďaleko, že okolo dvoch vodcov sa verbovalo členstvo, umelo sa nafukovala sila strany vďaka „mŕtvym dušiam“, za ktoré ktosi platil člen-ské a ktoré sa objavili len na miestnej konferencii, aby hlasovali proti druhému táboru. Takú početnú členskú základňu v Dúbravke mohli mať v blahej pamäti komunisti, ale ich schôdza zrejme nepri-

pomínala zákopovú vojnu a nemilosrdné verbálne útoky. Tento spôsob fungovania strany poznačil celý politický život Dúbravky v rokoch 2002 – 2006. (Prietrž mu urobila až reorganizácia brati-slavskej SDKÚ, o ktorej sa síce možno domnievať, že nebola celkom predpisová, ale v Dúbravke jej ozdravujúci účinok bolo vidieť doslova zo dňa na deň, hoci liečenie sa ešte stále neskončilo.) Voľby 2006 v Dúbravke ukončili automatické priraďo-vanie „pravicovosti“ k názvu tejto mestskej časti a v plnej nahote ukázali pomýlenosť predchádza-júceho spôsobu fungovania. Roky tutlaný straníc-

ky škandálik mal ďalekosiahly dôsledok -- ľavicovo-populistická koalícia SMER

(poväčšine bývalí členovia SDĽ), SNS, HZDS a SZ získala to, čo bolo roky nepredstaviteľné, pohodlnú prevahu v miestnom zastupiteľstve, a keď dodáme, že myšlienkovo od nich nemal ďaleko ani nový sta-rosta Ján Sandtner (kandidoval

ako nezávislý) a na počudovanie ani niektorí čle-novia KDH a neskôr bývalí členovia SDKÚ, dielo mohlo byť úspešne dokonané. Takúto situáciu by politológ hodnotil ako ľavicový prevrat v medziach zákona. Klement aj Gusto sa v hrobe potešili a ne-mohlo nasledovať nič iné, len čo nasledovalo.

Arbeit macht FreiNa prvom stretnutí so svojimi úradníkmi nový sta-rosta Ján Sandtner v januári 2007 vo svojom prí-hovore zdôraznil, že „práca oslobodzuje“ (zrejme už predvídal celosvetovú krízu a nárast nezamest-nanosti), a že ak úradníci nemajú odbory, nech si založia hoci aj NSDAP a dodal, že nemieni pre-nechať Dúbravku „rákosníkom“. Znelo to ako kó-dované programové vyhlásenie a kroky a metódy,

Škandály na perifériiDúbravka bola od nepamäti perifériou Bratislavy, a keď sa z času na čas dostala do povedomia širšieho okolia, vždy to bolo akosi mimochodom, „nechtiac“, často proti vôli samotných obyvateľov. Pri kauze Husákova pamätná tabuľa zdvihlo obočie pol Slovenska s otázkou: „V Dúbravke sa zastavil čas? To sú tí, čo jazdia na diaľnici v protismere?“ Žiaľ, nateraz to vyzerá tak.

Tri otázniky mikroregiónuOtáznik prvý: Diaľnica.Pätnásťtisícové hlavné mesto Burgenlandu Eisen-stadt v Rakúsku má 3 výjazdy na diaľnicu. Prečo tri? Predsa preto, aby doprava čo najskôr opustila centrum mesta, nespôsobovala hluk, prašnosť a zhoršovanie životného prostredia, aby sa vodiči

čo najskôr dostali na diaľnicu a nezhoršovali obmedzenú prejazdnosť mestských komunikácií. Štyri bratislavské mestské časti, Dúbravka, Lamač, Záhorská Bystrica, Devínska Nová Ves, mesto Stu-pava, obce Marianka a Borinka, spolu okolo 90 000 obyvateľov má v smere na Brno jeden výjazd, v smere do centra tri...Dlhé kolóny automobilov v rannej a popoludňajšej špičke vypúšťajú exhaláty priamo do okien Lamačanov a Dúbravčanov. Z diaľnice smer Záhorská Bystrica si dovolí odbočiť len skúsený šofér, v Lamači prebehnú cez cestu len tí najrýchlejší chodci, na Alexyho si spokojne v

kolóne prečítate týždenník. O protihlukovej bariére môžu obyvatelia Lamača len snívať.

Čo na to hovorí Národná diaľničná spoločnosť?

Otáznik druhý: Devínska kobylaMasív Devínskej kobyly leží uprostred troch

veľkých mestských častí, s celkovým počtom tak-mer 100-tisíc obyvateľov. Je ľahko dostupný po turistických značkách alebo asfaltových cestách z Devína, Devínske Novej Vsi, Karlovej Vsi aj Dúbravky. Masív tvorí ideálny priestor pre oddych a rekreáciu obyvateľov priľahlých mestských častí. Odpočívadlá tu však dávno podľahli zubu času, al-tánky sa rozpadli, chýbajú upravené ohniská....

Čo bráni tomu, aby bol tento priestor upravený po vzo-re Bratislavského lesoparku?

Otáznik tretí: ŠportoviskáJedným z najväčších športových areálov v bývalom štvrtom obvode je areál SPŠE K. Adlera. Jeho rozloha umožňuje vybudovať prvú tartanovú dráhu v tejto časti mesta, kvalitné viacúčelové plochy s umelým povrchom, priľahlé plochy pre atletiku a netradičné športy. Areál má výbornú dostupnosť MHD, tvorí športové zázemie pre strednú a základ-nú školu s viac ako 1500 žiakmi.

Prečo leží športový areál na ul .K. Adlera zanedbaný uprostred sídliska a slúži viac na výbeh psov ako na svoj pôvodný účel?

Odpovede sa pokúsime nájsť v najbližších vydani-ach Modrých správ. Milan Trstenský

Dúbravka, Lamač a Záhorská Bystrica – to je veľa problémov a málo riešení

Milan Trstenský

predseda MZ SDKÚ-DS v Dúbravke

14

Predpokladám, že vy, ktorí dnes čítate tento blog, máte v priemere asi 35 rokov. A ja mám dnes pre vás nemilú správu. Budete platiť až do vašich 62 rokov za projekt, ktorý schválila minulý týždeň vláda Róberta Fica a ktorý na vašu peňaženku pripravil minister kultúry Marek Maďarič.

Že neviete, z čoho budete splácať už podpísané projekty PPP na diaľnice? Pochopte, že aj minister kultúry chce mať svoj PPP projekt. To je teraz taká móda. Nemá už štát viacej peniaze na nové stavby a projekty, lebo všetko utratil? A Európska únia si za-čala svoje peniaze strážiť? Nuž nezostáva nič iné, len podpísať na čo najdlhšie obdobie nevypovedateľné zmluvy, také ficovské „Duckého zmenky“.Šípite „slotovinu“? Nie nie, je to projekt podpred-sedu SMERu Madariča na výstavbu novej budovy pre STV a verejnoprávny Slovenský rozhlas, ktorý budeme splácať až do hrobu. Teda minimálne do roku 2037, ak projekt neskrachuje a budova mé-dií nespadne do lona Maďaričovým sponzorom. Do roku 2037 vás plánuje smerácky podpredseda zdierať. On už bude mať vtedy tuším sedemdesiat, a bude, ako sa medzi nimi hovorí, dávno za vodou. Ale my budeme platiť. Nielen zástrčkovú daň, nie-len odpočítavať svoje dane z verejného rozpočtu na aspoň akési fungovanie verejnoprávnych médií cez zmluvy so štátom, ale aj splátky na tento megalo-manský projekt. Podrobnosti o tomto výkvete, ktorý splodil bývalý guvernér Vladimír Masár, ste si už mohli prečítať aj odo mňa a iných blogerov. Dnes si položme ďalšie nové otázky:

1. Qui bonno? – v preklade – Komu tento projekt pri-nesie najviac?

Moja odpoveď je: Obstarávateľovi projektu, čo je MK SR, reprezentované aj GR Hildou Gajdošovou (známou z toho, že podpísala pred svojim odcho-dom zo Slovenského rozhlasu nehoráznu zmluvu s firmou svojho partnera, na základe ktorej vymáhali tisícové platby od chudákov slovenských občanov, ktorí nezaplatili pár koncesionárskych poplatkov), finančnej skupine, ktorá sa na to hotuje a už v duchu rozpredáva aj kolibské parcely, nemenovanému ma-jiteľovi jedného komerčného média, ktorý si už dáv-nejšie robí zálusk na priestory STV a pozemky okolo a samozrejme známej firme, ktorá budovu postaví (štát je predsa najhorší kontrolór – viď bratislavský Hrad). Do volieb v roku 2010 by sa dalo stihnúť as-poň verejné obstarávanie. Toho, kto pochybuje, že

sa na ňom dá zbohatnúť, odkazujem na dva tendre – na diaľničné mýto a na teplý vzduch(mohlo to hodiť aj okolo 6-8 miliárd starých korún).

2. Bude táto vláda nakoniec predsa len znárodňo-vať?

Odpoveď znie – áno. Znárodní majetok verejno-právnej televízie a rozhlasu. Poviete si – veď naša STV je už dávno vládna tak, ako si to prial aj pre-zident Gašparovič. Nie je to už jedno? Nie, zatiaľ si vláda pri všetkom politickom ovládnutí programu STV nemala možnosť siahnuť na ich majetok. Teraz na to majú vytvorený rámcový projekt. Že verejno-právne médiá budú potom, po dostavaní minister-stvom kultúry, vlastníkmi novej budovy? Len pre veľmi naivných. Ak sa prehryziete projektom, zistíte poľahky, že súkromný investor bude mať zaručené „užívanie“ objektu do roku 2037. Či dovtedy budú existovať verejnoprávne médiá v tej podobe, ako sú dnes, koho to zaujíma? Platiť budeme aj tak. Zmlu-vy nepustia.

3. Koľko zákonov bude musieť vláda Roberta Fica zmeniť, aby mohla túto krádež majetku občanov SR

(jeden z blogerov to nazval tunel storočia) „zrealizo-vať“?

Odpoveď znie: minimálne 5 až 6, z toho jeden o vyvlastňovaní; druhý historicky precedentný, aby mohli umiestniť stavbu na pozemkoch vo vlastníctve štátu (to sa doteraz nesmie) a odobrenie oficiálneho prevzatia moci nad verejnoprávnymi inštitúciami ministerstvom kultúry tak, aby len pán Madarič mo-hol pripraviť čo najvýhodnejšie zmluvy pre sloven-ských zbojníkov. A akú rolu budú hrať STV a SRo, ktorých by sa to malo najviac týkať? Žiadnu, mali by ticho sedieť.

Keď bude mať priemerný bloger 62 rokov; ja tu už nebudem. Teda v tom roku 2037. Možno si poviete, tak čo sa do toho stariaš? Nie, ja sa budem starať ako poslankyňa, ako občianka, nakoniec ako Sta-romešťanka ( kto vypočíta, koľko elektrosmogu sa bude šíriť nad našimi hlavami?). Nechcem úslužne ustúpiť tým, ktorí zničia technickým bunkrom jedi-nečný priestor nového bratislavského centra. Verím, že aj vám na tom záleží.

Magdaléna Vášáryová

(blog na Aktualne.sk)

DOPRAVA

Slovenský tunel storočia alebo aj SMER potrebuje svojho Slotu

15Z POSLANECKÉHO BLOGU

Doprava v súčasnosti rezonuje medzi obyvateľmi Bratislavského kraja ako jeden z najpálčivejších problémov. Jednoliaty recept, ktorý vyhovie kaž-dému, neexistuje – možnosti riešenia sú závislé od stanovenia hodnotových východísk a urbanis-ticko-dopravnej predstavy rozvoja Bratislavského kraja. Pokiaľ si osvojíme optiku vnímania dopravy z hľadiska kvality života a životného prostredia, riešenie sa javí v prvom rade v preferencii verejnej hromadnej dopravy v konkurencii s individuálnou automobilovou dopravou.

Meškanie systémuZ tohto hľadiska čelí Bratislavský kraj niekoľ-kým výzvam. Prvou je spustenie integrovaného systému dopravy v regióne – Bratislava už roky mešká v porovnaní napr. s českým Brnom. Kvalit-ný integrovaný systém má potenciál zatraktívniť a zefektívniť verejnú dopravu, prostredníctvom dopravnej integrácie (preferencia ekologickej že-lezničnej dopravy, nadväzujúce linky, pravidelné intervaly, vzájomné väzby medzi MHD, regio-nálnymi autobusovými linkami a železnicou) a tarifnej integrácie (jednotné cestovné lístky, ceny a zľavy, možnosť použiť ktoréhokoľvek dopravcu v rámci integrovaného systému). Už koncom roka 2007 bol spracovaný a schválený Plán dopravnej obsluhy Bratislavského kraja, ktorý obsahuje kon-krétne dopravné riešenie integrácie v regióne Bra-tislavy. Termín spustenia prvej fázy integrovanej dopravy sa však z politických dôvodov neustále posúva – na úkor obyvateľov kraja a nepriaznivej dopravnej situácie.Jednou z podmienok fungovania integrovanej dopravy je aj kvalitná a spoľahlivá mestská hro-madná doprava (MHD) v rámci Bratislavy. Na úrovni mesta je nevyhnutné v dynamickej doprave v maximálnej možnej miere zvýhodňovať MHD, a to najmä preferenciou na križovatkách a zriaďova-ním vyhradených jazdných pruhov, aj za cenu ob-medzenia individuálnej automobilovej dopravy. V

tejto oblasti Bratislava výrazne zaostáva za inými európskymi mestami.

Malý záujemV poslednom období sa ukazuje, že uprednost-ňovanie MHD je problém odborný aj politický. Pracovníci dopravných oddelení na bratislavskom magistráte zväčša pristupujú k tejto téme s nevô-ľou a disponujú nedostatočnými vedomosťami o odborných skúsenostiach zo zahraničia a súčas-ných trendoch v riešení vnútromestskej dopravy. Z politického hľadiska vedenie mesta síce verbálne deklaruje podporu MHD, ale reálne v tomto smere koná iba málo. Pre minimálny záujem zodpoved-ných tak návrhy na preferenciu, často predkladané zvonku, napr. občianskymi združeniami, rýchlo stroskotajú, ak nie na magistráte, tak po preroko-vaní s políciou, ktorá takýmto opatreniam zväčša nie je naklonená, a ktorej nemá kto jasne vysvetliť význam a prínos preferencie MHD. V súčasnosti síce mesto pripravuje projekt preferencie elektri-čiek na Račianskej radiálne, doterajšie skúsenosti so zavádzaním preferencie napríklad na Karloves-kej radiále sú však opačné, t. j. jazdné doby elektri-čiek sa stále predlžujú.

Parkovanie, parkovanie...Treťou kľúčovou oblasťou je riešenie statickej do-pravy v Bratislave, kde mesto takisto zaspalo, ná-sledkom čoho boom automobilovej dopravy prerás-tol do dnes už neudržateľných proporcií. Riešenie statickej dopravy bude spočívať len čiastočne v bu-dovaní nových parkovacích miest, hlavne však vo vytváraní zón regulovaného státia a v komplexnej parkovacej politike. K odľahčeniu statickej dopravy môže prispieť motivácia využiť pre cestu do mesta MHD, v náväznosti na záchytné parkoviská a linky MHD s dobrým intervalom a rýchlou dopravou do mesta. Regulácia statickej dopravy by mala jednak zabezpečiť adekvátne podmienky pre chodcov a

zároveň byť nástrojom na reguláciu dynamickej dopravy.

Kto to zaplatíPre Bratislavský kraj a pre mesto Bratislava výzva spočíva aj v otázke financovania, a to jednak finan-covania infraštruktúry, ako aj financovania verej-nej dopravy. Pokiaľ sa kraj vydá cestou rozširova-nia ciest a nebude zároveň uprednostňovať verejnú dopravu, investované značné finančné prostriedky sa minú účinkom – skúsenosti zo Západnej Eu-rópy a dnes už aj solídne spracované odborné poznatky hovoria o tom, že rozširovanie ciest ako také neodstráni zápchy, naopak, veľakrát môže z dlhodobého hľadiska dopravnej situácii ešte po-horšiť vzhľadom na indukciu novej automobilovej dopravy. Kraj aj mesto by sa tak mali obmedziť na kľúčové dopravné stavby, a zároveň sa zamýšľať nad väčšími investíciami do verejnej dopravy. Ako príklad môže poslúžiť v súčasnosti realizované roz-širovanie diaľnice D1 smerom do Bratislavy na tri pruhy, ktoré pravdepodobne neprinesie očakávané zlepšenia, nakoľko vytvorí iba umelý lievik pri Vaj-noroch, zatiaľ čo novo poskytnutá kapacita cestnej komunikácie bude indukovať dodatočnú automo-bilovú dopravu. Obrovské financie investované do rozširovania diaľnice, navyše najprv v provizórnej verzii, mohli byť efektívnejšie použité na podpo-ru spoľahlivej a udržateľnej prímestskej koľajovej dopravy pre dochádzkové prúdy do Bratislavy, v súlade s koncepciou BID, vrátane nákupu nových prímestských vlakových jednotiek (napríklad ako švajčiarsky projekt Rail 2000). Predstavitelia Bratislavského kraja preto musia v budúcnosti nájsť platformu na diskusiu so štá-tom ohľadne štátnej dopravnej politiky, ktorá je v dnešnej dobe úzko zameraná na diaľnice. Obdob-nému problému čelí samotná Bratislava, ktorá do-teraz nenašla spôsob, ako financovať nové výkony MHD.

Ivan Bútora

O verejnej doprave všetci hovoria, ale....

16 TRANSPARENTNOSŤ

Zmluva je, keď sa dvaja dohodnú. Zmluvy často fun-gujú ako malé tajomstvá medzi dvoma. Ak je jedným z nich štát, potom je status tajomnosti zbytočný. Jed-nak preto, že štát by sa nemal zúčastňovať na spik-leneckých spolkoch a tiež preto, že verejné financie nepatria iba ministrovi. Takže aj občan - neminister - by mal mať možnosť dozvedieť sa ako sa so štátny-mi peniazmi narába. Na otázku prečo, je odpoveďou, pretože sú tie peniaze jeho prinajmenšom tak, ako patria občanovi ministrovi. Tak preto.Navrhujem teda zákonom ustanoviť, aby všetky zmlu-vy, ktoré sa týkajú verejných financií boli účinné až dňom ich zverejnenia na internete. Výnimku by tvorili len zmluvy alebo ich časti, ktoré sa nesprístupňujú ani podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. To sú zmluvy, ktoré sú v režime utajenia alebo zmluvy a ich časti predstavujúce obchodné tajomstvo.Podstata návrhu spočíva v tom, že plniť na základe zmluvy - čo v laickom jazyku znamená zaplatiť - tý-kajúcej sa verejných financií možno až keď je zmluva účinná. Ešte jednoduchšie povedané - za faktúru môže štát zaplatiť až potom, ako zverejní zmluvu, podľa kto-rej mu fakturovali cenu za tovar alebo služby. A sa-mozrejme aj opačne, teda v prípadoch, kedy fakturuje štát, lebo chce peniaze za tovar alebo službu. Argument, že pribudne byrokracia je slabý. Lebo skutočnosť, že možno jednému úradníkovi pribudne trocha práce neznamená, že bujnie byrokracia. Na-opak, je znakom oslabenia byrokracie, ak občanovi ubudne administratívy so žiadosťami o poskytnutie informácií. Zmysel návrhu spočíva predovšetkým v tom, že pôsobí motivačne. Ak chcú zmluvné strany naplniť zmluvu, musí štát najprv zmluvu zverejniť...Ak si zoberieme ako príklad zmluvu na predaj kvóty CO2 emisií, známu ako „garážový obchod“, tak pred-tým ako by Slovensko predalo „teplý vzduch“, ako to nazval premiér Fico, mala by na internete visieť zmluva. Z nej by bolo odborníkom zrejmé hneď na

začiatku, či je to obchod skvelý pre všetkých alebo len pre niekoho. A pre štát nevýhodnému obchodu by sme mohli zabrániť. Keby napríklad štát zverejnil zmluvu ministerstva výstavby a uzatvorenú so súk-romnou spoločnosťou na rôzne služby, napríklad aj na vytvorenie loga, webovej stránky a školení známu ako „nástenkový tender“, skôr ako zaplatil, možno by sa našiel niekto, kto by potvrdil, že to isté logo alebo webová stránka sa dá „kúpiť“ aj za menej peňazí. A aj tomuto nevýhodnému obchodu by sme mohli za-brániť.Zverejňovanie zmlúv spôsobí aj to, že občania sa

nebudú musieť domáhať práv „dobýjaním“ minis-terstiev. Ide o ďalší krok k väčšej otvorenosti štátu a transparentnosti.Samozrejme, vždy existuje riziko, že úradníci budú chcieť všeličo skryť pod utajované skutočnosti alebo obchodné tajomstvo. Také riziko nie je argumentom proti zverejňovaniu zmlúv. Skôr naopak.

Lucia Žitňanská,

predsedníčka Regionálneho zväzu SDKÚ-DS

v Bratislavskom kraji

Zaveste zmluvy...� Verejným peniazom to sluší na verejnosti najmä preto, že jej patria

Keby som bola poslankyňou VÚC......určite by som nezaprela bratislavské Staré mesto. Som jeho hrdou a dlhoročnou obyvateľkou. V každom prípade od doby, kedy môj muž dostal znovu povolenie vrátiť sa do miest, kde vyrastal. Ale náš životný priestor sa denno-denne zahusťuje. Novými budo-vami úradov a vilami bez toho, aby sa zároveň budovali cesty a podzemné parkoviská, ktoré by pomohli, aby komunikácia medzi centrom a veľkou Bratislavou prebiehala plynulo. A tak sa potkýname o autá a rozjazdené obruby chodníkov a pomaly si nemáme kde sadnúť v tieni košatých stromov. Koľko nových parkov vzniklo v Starom meste? Bodaj by mali Staromešťania aspoň jeden deň v roku, kedy by Staré mesto patrilo len im. Staromeštania určite patria medzi najtolerantnejších občanov Slovenskej republiky. O svoj životný priestor sa delia nielen s ostatnými Bratislavčanmi, ktorí húfne Staré mesto navštevujú, ale aj s ostatnými občanmi Slovenska a turistami zo všetkých možných kútov sveta. Uvedomujem si to a aj preto vyhlasujem Staromeštanov za “chránené bytosti”. Chcem prispieť k tomu, aby sa napriek zužovaniu ich životného prostredia cítili v Starom meste doma. Napríklad tým, že sa s celou vehemenciou postavím proti výstavbe nezmyselného mediálneho centra v novom centre Starého mesta, projektu, ktorý doteraz nie je podložený ani dopravnou ani hygienickou štúdiou. Ešte aj vysielať žiarenie ponad naše hlavy sa im zachcelo?!

Magdaléna Vašáryová

Zverejňovanie zmlúv

spôsobí aj to, že

občania sa nebudú

musieť domáhať

práv „dobýjaním“

ministerstiev.

Zverejňovanie zmlúv

spôsobí aj to, že

občania sa nebudú

musieť domáhať

práv „dobýjaním“

ministerstiev.

Lucia Žitňanská